Abraim Mono Obedo Anga?
CO MANOK keken aye gukelo alokaloka madit i lok me dini. Pien Lujudaya, Luicilam, ki dong Lukricitayo ducu giworo Abraim,a man omiyo kilwonge ni “dano ma pire tek i Ginacoya” ki dok ni “ngat ma tye lanen maber ma onyuto niye matek.” Baibul lwonge ni “kwaro dano ducu ma giye.”—Jo Roma 4:11.
Pingo dano ginyuto woro madit kuman i kom Abraim? Gin ginyuto woro i kome pien Abraim keken aye Baibul olwongo ni larem Lubanga—tyen adek kulu!—2 Tekwaro 20:7; Icaya 41:8, Baibol pa Katoli; Yakobo 2:23.
Ento kitungcel, Abraim bene onongo tye dano ata calo wan. Abraim bene orwatte ki pekki mapol mapat pat ma wan bene warwatte kwede i kare-ni, dok en ocirogi ducu. Mono imito ngeyo kit ma en okato kwede ki i pekki magi? Nen kong gin ma Baibul waco i kom laco man ngene tutwal-li.
Pacone ki Pwony ma En Onongo
Abraim kinywalo i mwaka 2018 K.M.P., dok en odongo i paco me Ur. (Acakki 11:27-31) Ur onongo tye paco madit dok jo ma gibedo iye gulony ma pe wacce. Rwom me woro cal i Ur onongo tye lamal adada. Tera, won Abraim, nen calo onongo bene tye i kin jo ma gubedo ka woro lubange mapat pat. (Yocwa 24:2) Ento, Abraim oyero me woro Jehovahb keken ma ka woro cal lubange mogo ma pe gikwo-ni.
Gin ango ma omiyo Abraim omoko tam ma kit meno? Ka ineno mot, kinywalo Abraim ci okwo mwaka 150 ma peya Cem, wod pa Nua oto. Ka ni en obedo kacel ki laco man muteggi-ni, ci man mono onongo bigudo kwone nining? Abraim onongo biniang ki bot Cem kit ma gubwot kwede ki i Pii Aluka ma pe dok ki kubbe akuba. En bene onongo biniang kit ma woro Jehovah pire tek kwede, Lubanga ma omiyo Cem ki jo me pacogi gubwot ki i Pii Aluka-ni.
Kadi kono bed ni en opwonyo jami magi ki bot Cem nyo ngat mukene, Abraim ojolo jami ma en opwonyogi madok i kom Lubanga me ada. I kare ma Jehovah, Lubanga ma ‘ngiyo cwiny dano’ ongiyo Abraim, en oneno ni Abraim tye ki cwiny maber dok okonye me dongo cwiny man.—Carolok 17:3; 2 Tekwaro 16:9.
Kit me Kwone
Abraim okwo nio wa itiyo, dok kadi bed kwo onongo tek lakite moni, kwone onongo tye ki tyen lok. Nen kong jami mogo ma en okato ki iye.
▪ I kare ma Abraim pud tye i Ur, Lubanga owacce ni oa woko ki i lobo ma kinywale iye ci ocit i lobo ma Ebinyutte. Kadi bed Abraim ki Cara onongo gipe ki ngec muromo i kom lok man, tutwalle ka ma gibicito iye nyo gin mumiyo Lubanga mito ni gia woko, gin gubedo ki winy. Lacen, Abraim ki Cara gucako bedo i kema i lobo Kanaan kun gikwo calo welo pi kare me kwogi ducu.—Tic pa Lukwena 7:2, 3; Jo Ibru 11:8, 9, 13.
▪ Ma peya Abraim gin ki Cara gunywalo latin, Jehovah ocikke ni Abraim bidoko rok madit. Jehovah dok omedo ni kaka ducu me lobo-ni gibilimo mot pi Abraim. (Acakki 11:30; 12:1-3) Lacen, Jehovah onwoyo ni cikke meno wang ma ocobbe. En owaco bot Abraim ni likwaye bibedo pol calo lakalatwe me polo.—Acakki 15:5, 6.
▪ I kare ma mwaka pa Abraim oromo 99 ki pa Cara cok romo 90, Jehovah ocikke ni gibinywalo latin awobi. Ki bot dano adana-ni, meno obedo nyero jo mutii, ento Abraim gin ki Cara guniang ni pe “tye gin mo matek ma loyo Rwot [Jehovah].” (Acakki 18:14) I nge mwaka acel, ma dong Abraim oromo mwaka 100, en odoko won latin awobi ci ocako nyige ni Icaka. (Acakki 17:21; 21:1-5) Lubanga ocikke ni dano ducu me lobo-ni gibinongo mot pi Icaka.
▪ I nge mwaki mapol, Jehovah openyo Abraim ki lapeny mo ma mako dog dano calo ngwen mukwok: En openyo Abraim ni otyer Icaka, wode ma en maro adada-ni kadi bed ni en onongo wiye nono dok pe ki latin mo. Kadi bed ni tamo pi to pa wode omiyo en okumo tutwal, Abraim oyubbe me tyero wode Icaka. Abraim onongo tye ki niye matek ni Lubanga tye ki twero me cero Icaka wek Cikkene ocobbe. (Jo Ibru 11:19) Ento i wang cawa ma myero Abraim dong otyer iye wode-ni, Lubanga otugi laro kwo pa Icaka cut. En opwoyo Abraim pi bedo ki winy i yo me aura kit man. Jehovah dok onwoyo cikkene ca ma en kong ocikke kwede bot Abraim-mi.—Acakki 22:1-18.
▪ I kare ma mwakane oromo 175, Abraim oomo cwinye me agikkine, ci oto. Baibul wacci en oto ma ‘mwaka tiyone dong ber,’ dok “ngat muti ma mwakane lac.” (Acakki 25:7, 8, Baibol pa Katoli) Pi meno, Abraim oneno kit ma cikke mukene pa Lubanga cobbe kwede—ni en bito ki kuc ma nongo dong oti likong.—Acakki 15:15.
Gin ma En Oweko
Abraim pe obedo dano ma ladini keken nyo ngat mo ngene adada i tekwaro pa dano con ki con. Kadiwa i kare-ni, lanen ma Abraim oweko pud pire tek botwa. (Jo Ibru 11:8-10, 17-19) Kong dong wanenu kit angwen mabeco ma Abraim onyutogi. Wabicako ki kit acel ma en ngene pire adada—niye.
[Lok ma tye piny]
a I acakki, Abraim onongo nyinge Abram ki dakone nyinge Carai. Lacen, Lubanga oloko nying Abram ni Abraim, ma tere ni “Kwaro rok mapol,” en bene oloko nying Carai ni Cara, ma te lokke ni “Nyar Ker.” (Acakki 17:5, 15) Wek pe onywen wiwa, ipwony man ma gilubbe aluba-ni, wabitic ki nying man ni Abraim ki Cara.
b Jehovah aye nying Lubanga kit ma kinyuto kwede i Baibul.
[Bok i pot karatac 4]
Ngat Mo ma Lok Kome Kwako Jami Mapol i Tekwaro me Baibul
I cura apar mukwongo i buk me Acakki i Baibul, wanongo iye lok kom co mapol ma gubedo luye ma i kingi tye iye Abel, Enoka, ki Nua. Ento inongo ni cura 15 mukene ma gilubo magi loko i kom kwo pa laco acel keken—Abraim.
Dok bene jami mogo ma pigi tego loyo ki i Baibul kicako lok i komgi ma kubbe ki Abraim. Me labolle i lok kom kwo pa Abraim wanongo iye . . .
▪ acakki me lwongo Lubanga ni obedo Kwot, nyo Lagwok, lutic pa Lubanga.—Acakki 15:1; nen Nwoyo Cik 33:29; Jabuli 115:9; Carolok 30:5.
▪ acakki me lok i kom bedo ki niye i kom Lubanga.—Acakki 15:6.
▪ acakki me lok man ni lanebi.—Acakki 20:7.
▪ acakki me lok i kom mar pa lanyodo.—Acakki 22:2.