SAMUEL WOMI ENYƆNE
1 Saul gbenɔ se benɛ David ya ye Amalek bi ɔmɛ a nɔ kunimi* nɛ e kpale kɛ ba a, David ba hi Ziklag ligbi enyɔ. 2 Ligbi etɛne ɔ, nyumu ko je Saul sito he ɔ kɛ ba kɛ e he tadehi nɛ gba kɛ e yi mi zu. Benɛ e su David ngɔ ɔ, e kplã si ngɛ zugba nɛ e kɛ e hɛ mi bu si.
3 David bi lɛ ke: “Jije o je?” E he nɔ ke: “I tu fo kɛ je Israel sito he ɔ.” 4 David bi lɛ ke: “Kɛ níhi ya nɔ ha kɛɛ? I kpa mo pɛɛ, mo de mi.” Nɛ e he nɔ ke: “Ni ɔmɛ tu fo ngɛ ta a nya, nɛ nihi fuu nɔɔ si nɛ a gbo. Saul kɛ e binyumu Yonatan hu gbo.” 5 Kɛkɛ nɛ David bi niheyo ɔ nɛ e ba bɔ lɛ amaniɛ ɔ ke: “Kɛ o plɛ kɛ le kaa Saul kɛ e binyumu Yonatan gbo kɛɛ?” 6 Niheyo ɔ ha heto ke: “I ya je kpo ngɛ Gilboa Yoku ɔ nɔ tlukaa, kɛkɛ nɛ i na Saul nɛ e kpasa e we akplɔ ɔ, nɛ́ ta zugba lɛhi kɛ okpɔngɔ nɔ hili su e he tã. 7 Benɛ e plɛ e he nɛ e na mi ɔ, e tsɛ mi, nɛ i he nɔ ke, ‘Imi ji nɛ ɔ nɛ!’ 8 E bi mi ke, ‘Mɛnɔ ji mo?’ I he nɔ ke, ‘Amalek no ji mi.’ 9 Kɛkɛ nɛ e de ke, ‘I kpa mo pɛɛ nɛ o hɛ mo kɛ su ye he nɛ o gbe mi, ejakaa i ngɛ piie wawɛɛ, se i gbo we lolo.’* 10 Lɔ ɔ he ɔ, i su e he nɛ i gbe lɛ, ejakaa i le kaa bɔ nɛ e plaa kɛ fɔɔ si ha a, e yi be wami náe. Lɔ ɔ se ɔ, i je matsɛ pɛɛ* ɔ nɛ ngɛ e yi ɔ, kɛ ga nɛ ngɛ e nine si ɔ, nɛ i ngɔ kɛ ba hiɛ ɔ konɛ ma kɛ ba ha ye nyɔmtsɛ ɔ.”
11 Kɛkɛ nɛ David gba e tade ɔmɛ, nɛ nyumu ɔmɛ tsuo nɛ a piɛɛ e he ɔ hu pee jã. 12 Nɛ a ye aywilɛho wawɛɛ, nɛ a fo ya, nɛ a ha hwɔ kɛ ha Saul, e binyumu Yonatan, Yehowa we bi ɔmɛ, kɛ Israel we ɔ kɛ ya si gbɔkuɛ, ejakaa a nɔ ngɛ klaate nya.
13 David bi niheyo ɔ nɛ ba bɔ lɛ amaniɛ ɔ ke: “Jije no ji mo?” E he nɔ ke: “Nubwɔ ko nɛ e ji Amalek no binyumu ji mi.” 14 Kɛkɛ nɛ David bi lɛ ke: “Mɛni he je nɛ o yi gbeye kaa o ma wo o nine nɔ ngɛ nɔ nɛ Yehowa pɔ lɛ nu ɔ nɔ nɛ o gbe lɛ ɔ?” 15 Kɛkɛ nɛ David tsɛ nihewi ɔmɛ a kpɛti nɔ kake nɛ e de lɛ ke: “Ba nɛ o ba fia lɛ nɔ́.” Enɛ ɔ he ɔ, e fia lɛ nɔ́ nɛ e gbo. 16 David de lɛ ke: “O muɔ ma kpa kɛ bu mo nitsɛ o yi, ejakaa mo nitsɛ o nya ye odase kɛ si o he ke, ‘Imi nitsɛ lɛ i gbe nɔ nɛ Yehowa pɔ lɛ nu ɔ nɛ.’”
17 Lɔ ɔ se ɔ, David la aywilɛho yemi la nɛ ɔ ngɛ Saul kɛ e binyumu Yonatan he 18 nɛ e de ke a tsɔɔ Yuda bi ɔmɛ aywilɛho yemi la a nɛ́ a tsɛɛ ke “Kɛ̃ɛ̃ ɔ.” A ngma la nɛ ɔ ngɛ Yashar womi ɔ mi:
19 “Oo Israel, a gbe o he fɛu ɔ kɛ fɔɔ si ngɛ o yoku ɔmɛ a nɔ.
Hyɛ bɔ nɛ he wali ɔmɛ gbo ha!
20 Nyɛ ko wo nɔ ta ngɛ Gat;
Nyɛ ko fiɛɛ ngɛ Ashkelon gbɛjegbɛ ɔmɛ a nɔ,
Ke pi jã a, Filisti bi ɔmɛ a biyi ɔmɛ ma nya,
Ke pi jã a, nyumu mɔmlɔtɔtsɛmɛ ɔmɛ a biyi ɔmɛ a bua maa jɔ wawɛɛ.
21 Nyɛ Gilboa yokuhi,
Bɔ́ aloo hiɔmi nɛ ko nɛ ngɛ nyɛ nɔ,
Jã kɛ̃ nɛ yemi kɛ buami klɔuklɔuhi nɛ ko je ngmɔ ɔmɛ a mi kɛ ba,
Ejakaa a ble he wali ɔmɛ a tsɛ̃i ɔ ngɛ lejɛ ɔ,
A pɔɛ Saul tsɛ̃i ɔ nu hu.
22 Yonatan kɛ̃ɛ̃ ɔ kɛ Saul klaate ɔ du ngɛ he nyɛli ɔmɛ a muɔ mi,
Nɛ e gbu he wali ɔmɛ a zɔ ɔ,
A yeɔ manye kokooko.
23 Saul kɛ Yonatan, nihi nɛ a suɔ mɛ nɛ a fiɛ we a he,
Nɛ a mi gba we ngɛ gbenɔ mi.
A he sɔɔ pe kɔlehi,
A he wa pe jatahi.
24 Oo Israel biyihi, nyɛ fo Saul he ya,
Nɔ nɛ e wo nyɛ tade tsutsu kɛ afɛu níhi,
Nɔ nɛ e ngɔ sika tsu junehi kɛ pue nyɛ tade ɔmɛ a nɔ ɔ.
25 Hyɛ bɔ nɛ he wali gbo ngɛ ta mi ha!
A gbe Yonatan kɛ fɔ si ngɛ o yoku ɔmɛ a nɔ!
26 O gbenɔ ɔ dɔ mi wawɛɛ, ye nyɛminyumu Yonatan;
I suɔ o sane wawɛɛ nitsɛ.
Suɔmi nɛ o je kpo kɛ ha mi ɔ nya wa pe yihi a suɔmi.
27 Hyɛ bɔ nɛ he wali gbo
Nɛ́ ta hwumi níhi a hɛ mi kpata ha!”
2 Lɔ ɔ se ɔ, David bi Yehowa ke: “Ma kuɔ kɛ ya Yuda ma amɛ eko mi lo?” Yehowa de lɛ ke: “Kuɔɔ kɛ ya.” Lɔ ɔ se ɔ, David bi ke: “Jije ma ya?” E he nɔ ke: “Yaa Hebron.” 2 Enɛ ɔ he ɔ, David kɛ e yi enyɔ ɔmɛ, nɛ ji Ahinoam, Yezreel no ɔ, kɛ Abigail, Karmel no Nabal yalɔyo ɔ kuɔ kɛ ho lejɛ ɔ ya. 3 David ngɔ nyumu ɔmɛ nɛ a piɛɛ e he ɔ hu kɛ ba, nɔ fɛɛ nɔ kɛ e we mi bimɛ, nɛ a ba hi mahi nɛ bɔle Hebron ɔ mi. 4 Kɛkɛ nɛ Yuda nyumu ɔmɛ ba, nɛ a ba pɔ David nu ngɛ lejɛ ɔ kaa matsɛ konɛ e ye Yuda we ɔ nɔ.
A de David ke: “Yabesh Gilead nyumu ɔmɛ ji ni nɛmɛ nɛ a pu Saul.” 5 Lɔ ɔ he ɔ, David tsɔ tsɔli kɛ ya Yabesh Gilead nyumu ɔmɛ a ngɔ kɛ ya de mɛ ke: “Yehowa nɛ jɔɔ nyɛ, ejakaa nyɛ je suɔmi nɛ se pui kpo kɛ ha nyɛ nyɔmtsɛ Saul kɛ gu pumi nɛ nyɛ pu lɛ ɔ nɔ. 6 Yehowa nɛ́ je suɔmi nɛ se pui kpo kɛ tsɔɔ nyɛ, nɛ́ e ye nyɛ anɔkuale. Imi hu ma je mi mi jɔmi kpo kɛ tsɔɔ nyɛ ngɛ nɔ́ nɛ ɔ nɛ nyɛ pee ɔ he. 7 Amlɔ nɛ ɔ, nyɛ ha nɛ nyɛ kɔni si nɛ wa nɛ nyɛɛ pee nyumu katsɛmɛ, ejakaa nyɛ nyɔmtsɛ Saul gbo, nɛ Yuda we ɔ pɔ mi nu kaa matsɛ konɛ ma ye a nɔ.”
8 Se Ner binyumu Abner nɛ ji Saul tabo ɔ nya dalɔ ɔ ngɔ Saul binyumu Ishboshet, nɛ e kɛ lɛ po mi kɛ ba Mahanaim, 9 nɛ e wo lɛ matsɛ konɛ e ye Gilead, Ashur bi ɔmɛ, Yezreel, Efraim, Benyamin, kɛ Israel tsuo nɔ. 10 Saul binyumu Ishboshet ye jeha 40 benɛ e bɔni Israel nɔ matsɛ yemi, nɛ e ye nɔ jeha enyɔ. Se Yuda we ɔ fĩ David se. 11 Be* abɔ nɛ David kɛ ye matsɛ ngɛ Hebron ngɛ Yuda we ɔ nɔ ɔ ji jeha kpaago kɛ nyɔhiɔ ekpa.
12 Pee se ɔ, Ner binyumu Abner kɛ Saul binyumu Ishboshet sɔmɔli ɔmɛ je Mahanaim kɛ ho Gibeon ya. 13 Yoab, Zeruya binyumu ɔ kɛ David sɔmɔli ɔmɛ hu je kpo nɛ a kɛ mɛ ya kpe ngɛ Gibeon taku ɔ he; nɛ kuu kake hi si ngɛ taku ɔ hiɛ, nɛ kuu kake hu hi si ngɛ taku ɔ hiɛ. 14 Nyagbenyagbe ɔ, Abner de Yoab ke: “Ha nɛ nihewi ɔmɛ nɛ a te si nɛ a ka a he wami* nɛ waa hyɛ.” Kɛkɛ nɛ Yoab de ke: “Ha nɛ a te si.” 15 Lɔ ɔ he ɔ, a te si nɛ a hla nihi 12 kɛ ha Benyamin kɛ Ishboshet, Saul binyumu ɔ, nɛ a hla nihi 12 kɛ je David sɔmɔli ɔmɛ hu a kpɛti konɛ a ka a he wami. 16 A nu a sibi a yi, nɛ a ti nɔ fɛɛ nɔ gbɔ e nyɛmi kasa klaate, nɛ mɛ tsuo a nɔ si si kake too. Enɛ ɔ he ɔ, a wo lejɛ ɔ biɛ ke Helkat Hazurim. E ngɛ Gibeon.
17 Ta nɛ te si nɛ a hwu jamɛ a ligbi ɔ mi wa wawɛɛ nitsɛ, nɛ nyagbenyagbe ɔ, David sɔmɔli ɔmɛ ye Abner kɛ Israel nyumu ɔmɛ a nɔ kunimi. 18 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Zeruya binyumuhi etɛ ɔmɛ ngɛ lejɛ ɔ. Mɛ ji Yoab, Abishai, kɛ Asahel; nɛ Asahel nane nya sɔɔ kaa odabɔ ngɛ nga nɔ. 19 Asahel fiee Abner se, nɛ e gba we kɛ yɛ hiɔ nɔ loo muɔ nɔ benɛ e ngɛ Abner se fiee ɔ. 20 Benɛ Abner hyɛ e se ɔ, e bi ke, “Asahel, mo lo?” nɛ e he nɔ ke, “Ee, imi.” 21 Kɛkɛ nɛ Abner de lɛ ke: “Gba kɛ ya o hiɔ nɔ aloo o muɔ nɔ, nɛ́ o nu nihewi ɔmɛ a ti nɔ kake, nɛ́ o je níhi nɛ ngɛ e he ɔ nɛ o ngɔ.” Se Asahel sume kaa e ma kpa e se fieemi. 22 Enɛ ɔ he ɔ, Abner de Asahel ekohu ke: “Kpa ye se fieemi. Mɛni he je nɛ e sa kaa ma gbe mo? Kɛ ma plɛ kɛ hyɛ o nyɛminyumu Yoab hɛ mi ha kɛɛ?” 23 Se loloolo ɔ, e kpa we, enɛ ɔ he ɔ, Abner ngɔ akplɔ ɔ se je ɔ kɛ gbɔ e mi mi, nɛ akplɔ ɔ ya hia si ngɛ e se mi; nɛ e nɔ si ngɛ lejɛ ɔ, nɛ e gbo amlɔ nɔuu. Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e ma ba su he nɛ Asahel nɔ si nɛ e gbo ngɛ ɔ, e maa da si nɛ e maa mlɛ ngɛ lejɛ ɔ.
24 Kɛkɛ nɛ Yoab kɛ Abishai fiee Abner se. Benɛ pu ngɛ si nɔe ɔ, a ba su Amah kpongu nɛ e hɛ mi tsɔɔ Giya a nɔ, ngɛ blɔ nɛ yaa Gibeon nga a nɔ ɔ nɔ. 25 Benyamin bi ɔmɛ bua a he nya ngɛ Abner se ngɛ lejɛ ɔ, nɛ a pee kuu kake, nɛ a ya da si ngɛ kpongu ko nɔ. 26 Kɛkɛ nɛ Abner kpa ngmlaa kɛ de Yoab ke: “Anɛ klaate ɔ maa hi nihi gbee nɛ e be kpae lo? Anɛ o li kaa nɔ́ nɛ maa je mi kɛ ba a maa pee doomi sɔuu lo? Lɛɛ kɛ yaa si mɛni be loko o ma de ni ɔmɛ kaa a kpa a nyɛmimɛ ɔmɛ a se fieemi?” 27 Kɛkɛ nɛ Yoab de ke: “Be abɔ nɛ anɔkuale Mawu ɔ ngɛ nɛ ɔ, kaa o tu we munyu ɔ, jinɛ ja mɔtu loko ni ɔmɛ ko kpa a nyɛmimɛ ɔmɛ a se fieemi.” 28 Kɛkɛ nɛ Yoab kpã titimati* ɔ, nɛ e nyumu ɔmɛ kpa Israel se fieemi, nɛ ta a se po.
29 Lɔ ɔ se ɔ, Abner kɛ e nyumu ɔmɛ nyɛɛ kɛ gu Araba a nɔ jamɛ a nyɔ ɔ mi tsuo, nɛ a po Yordan Pa a, nɛ a nyɛɛ kɛ gu dɔ nɛ mi kuɔ ɔ mi hluu,* nɛ nyagbe ɔ, a ba su Mahanaim. 30 Benɛ Yoab kpa Abner se fieemi ɔ, e bua ni ɔmɛ tsuo a nya. Ngɛ David sɔmɔli ɔmɛ a kpɛti ɔ, a nɛ nihi 19 kɛ piɛɛ Asahel he. 31 Se David sɔmɔli ɔmɛ ye Benyamin bi ɔmɛ kɛ Abner nyumu ɔmɛ a nɔ kunimi, nɛ a nyumu ɔmɛ a kpɛti nihi 360 gbo. 32 A ngɔ Asahel nɛ a ya pu lɛ ngɛ e tsɛ ɔ yɔkɔ ɔ mi ngɛ Betlehem. Kɛkɛ nɛ Yoab kɛ e nyumu ɔmɛ nyɛɛ nyɔnyɔɔnyɔ, nɛ benɛ je ke e naa a, a ya su Hebron.
3 Ta nɛ Saul we ɔ kɛ David we ɔ hwu ɔ se kɛ; nɛ David he wami ɔ ngɛ nɔ puee, nɛ Saul we ɔ he wami ɔ nɔ ngɛ gbɔe bɔɔbɔɔbɔɔ.
2 Jamɛ a be ɔ, a fɔ binyumuhi ha David ngɛ Hebron. E kekleekle bi ji Amnon nɛ e kɛ Ahinoam, Yezreel no ɔ fɔ ɔ. 3 E bi enyɔne ji Kileab nɛ e kɛ Abigail, Karmel no Nabal yalɔyo ɔ fɔ ɔ; nɛ etɛne ji Absalom, Geshur Matsɛ Talmai biyo Maaka binyumu ɔ. 4 Eywiɛne ji Adoniya, Hagit binyumu ɔ, nɛ enuɔne ji Shefatia, Abital binyumu ɔ. 5 Ekpane ji Itream nɛ David kɛ e yo Egla fɔ ɔ. Ni nɛ ɔmɛ lɛ a fɔ ha David ngɛ Hebron.
6 Be mi nɛ Saul we ɔ kɛ David we ɔ ngɛ ta a hwue loloolo ɔ, Abner ya nɔ nɛ e ngɛ blɔ nya nɛ e hɛɛ ngɛ Saul we ɔ mi ɔ mi he wami woe. 7 Jehanɛ ɔ, Saul ngɛ yo kpa ko nɛ e biɛ ji Rizpa, Aya biyo ɔ. Pee se ɔ, Ishboshet bi Abner ke: “Mɛni he je nɛ o kɛ ye tsɛ ɔ yo kpa a ya ná bɔmi ɔ?” 8 Abner mi mi fu wawɛɛ nitsɛ ngɛ munyu nɛ Ishboshet bi lɛ ɔ he, nɛ e de ke: “Anɛ Yuda gbe* ji mi lo? Kɛ ba si mwɔnɛ ligbi nɛ ɔ, i je suɔmi nɛ se pui kpo kɛ tsɔɔ o tsɛ Saul we ɔ, kɛ e nyɛminyumu ɔmɛ kɛ e huɛmɛ ɔmɛ, nɛ i je we mo kɛ wui David dɛ mi; se kɛ̃ ɔ, mwɔnɛ ɔ, o tsɛ mi kaa ma ba je ye nya ngɛ tɔmi ko nɛ kɔɔ yo he ɔ he je. 9 Mawu kɛ Abner nɛ ye nɛ e kɛ lɛ nɛ ye wawɛɛ nitsɛ, ke i pee we ha David kaa bɔ nɛ Yehowa kã lɛ kita ke: 10 ma ngɔ matsɛ yemi ɔ ngɛ Saul we ɔ dɛ, nɛ ma to David matsɛ sɛ ɔ sisi konɛ e ye Israel kɛ Yuda nɔ, kɛ je Dan kɛ ya si Beersheba.” 11 E nyɛ we nɛ e de Abner nɔ́ kpa ko hu, ejakaa e ngɛ lɛ gbeye yee.
12 Oya nɔuu nɛ Abner tsɔ tsɔli kɛ ya de David ke: “Mɛnɔ nɔ́ ji zugba a?” E de hu ke: “O kɛ mi nɛ so somi ko, nɛ ma pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ ma nyɛ* kɛ gbla Israel tsuo kɛ ba o ngɔ.” 13 Kɛkɛ nɛ David he nɔ ke: “Saminya! I kɛ mo maa so somi ɔ. Nɔ́ pɛ nɛ i ngɛ hlae ngɛ o dɛ ji kaa ke o ma nɛ o ba na mi ɔ, kekleekle ɔ, ngɔɔ Saul biyo Mikal kɛ ba, ke pi jã a, koo bɔ mɔde kaa o ma ba na mi.” 14 Kɛkɛ nɛ David tsɔ tsɔli kɛ ya de Saul binyumu Ishboshet ke: “Ngɔɔ ye yo Mikal kɛ ha mi, nɔ nɛ i kɛ Filisti bi a mɔmlɔtɔ 100 ya bi e si ɔ.” 15 Lɔ ɔ he ɔ, Ishboshet tsɔ konɛ a ya ngɔ lɛ kɛ je e huno Paltiel, Laish binyumu ɔ ngɔ kɛ ba. 16 Se e huno ɔ ya nɔ nɛ e fo ya kɛ nyɛɛ e se hluu kɛ ya si Bahurim. Kɛkɛ nɛ Abner de lɛ ke: “Kpale o se!” Nɛ e kpale e se.
17 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Abner tsɔ nɛ a kɛ sɛ gbi ya ha Israel nikɔtɔma amɛ ke: “Be saii ji nɛ ɔ, jinɛ nyɛ suɔ kaa David nɛ ye nyɛ nɔ matsɛ. 18 Amlɔ nɛ ɔ, nyɛ tsu he ní, ejakaa Yehowa de David ke: ‘Ma gu ye sɔmɔlɔ David nine nɔ kɛ he ye ma Israel yi wami kɛ je Filisti bi ɔmɛ a dɛ mi, kɛ a he nyɛli ɔmɛ tsuo a dɛ mi.’” 19 Kɛkɛ nɛ Abner kɛ nihi nɛ a ngɛ Benyamin ɔ ya tu munyu. Jehanɛ se hu ɔ, Abner kɛ David ya sɛɛ ní ngɛ laami mi ngɛ Hebron, nɛ e de lɛ nɔ́ nɛ Israel kɛ Benyamin we ɔ tsuo kplɛɛ nɔ kaa a maa pee ɔ.
20 Benɛ Abner kɛ nyumuhi 20 ba David ngɔ ngɛ Hebron ɔ, David ngmɛ okplɔɔ ha Abner kɛ nyumuhi nɛ a nyɛɛ e se ɔ. 21 Kɛkɛ nɛ Abner de David ke: “Ha nɛ ma ya nɛ ma ya bua Israel tsuo nya kɛ ba ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ ngɔ, konɛ a kɛ mo nɛ ba so somi ko, nɛ o ma ba ye matsɛ ngɛ níhi tsuo nɛ o suɔ* ɔ nɔ.” Enɛ ɔ he ɔ, David wo Abner blɔ, nɛ e ho ngɛ tue mi jɔmi mi.
22 E kɛ we kulaa nɛ David sɔmɔli ɔmɛ nɛ a kɛ Yoab ya ha ní ɔ kpale kɛ ba, nɛ a kɛ ta yibu ní babauu ba. Abner be David ngɔ ngɛ Hebron, ejakaa e wo lɛ blɔ nɛ e ho ngɛ tue mi jɔmi mi. 23 Benɛ Yoab kɛ tabo ɔ tsuo nɛ piɛɛ e he ɔ ba su ɔ, a de Yoab ke: “Abner, Ner binyumu ɔ ba matsɛ ɔ ngɔ, nɛ e wo lɛ blɔ, nɛ e ho ngɛ tue mi jɔmi mi.” 24 Lɔ ɔ he ɔ, Yoab ya matsɛ ɔ ngɔ nɛ e ya de lɛ ke: “Mɛni o pee nɛ ɔ? Abner ba o ngɔ ngɛ hiɛ ɔ. Mɛni he je nɛ o wo lɛ blɔ nɛ e je slɔkee ɔ? 25 O le Ner binyumu Abner! E ba hiɔ konɛ e ba sisi mo, nɛ́ e le o yami kɛ bami tsuo, konɛ e le nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ o ngɛ pee.”
26 Enɛ ɔ he ɔ, Yoab je David ngɔ, nɛ e tsɔ tsɔli kɛ nyɛɛ Abner se, nɛ a ya ngɔ lɛ kɛ je Sira muɔ nɛ a toɔ nyu ngɛ mi ɔ he kɛ ba; se David li he nɔ́ ko. 27 Benɛ Abner kpale kɛ ba Hebron ɔ, Yoab tsɛ lɛ kɛ ya da he ko ngɛ agbo ɔ nya, konɛ e kɛ lɛ ya sɛɛ ní ngɛ laami mi. Se Yoab gbɔ Abner mi mi nɔ́ nɛ e gbo; e pee enɛ ɔ ngɛ e nyɛminyumu Asahel nɛ e gbe* ɔ he je. 28 Pee se benɛ David nu he ɔ, e de ke: “I kɛ ye matsɛ yemi ɔ yi Ner binyumu Abner muɔ he fɔ ngɛ Yehowa hɛ mi kɛ yaa neneene. 29 E muɔ ɔ nɛ kpale kɛ ba bu Yoab kɛ e tsɛ we ɔ tsuo a yi. Nyumu nɛ nyu ngɛ bee ngɛ e he, aloo kpititsɛ, aloo nyumu nɛ e kɛ kpã tso tsuɔ ní,* aloo nɔ nɛ e nɔ ngɛ klaate nya, aloo nɔ nɛ hwɔ ngɛ lɛ yee nɛ ko ta Yoab we ɔ mi gblegbleegble!” 30 Lɔ ɔ he ɔ, Yoab kɛ e nyɛminyumu Abishai gbe Abner akɛnɛ e gbe a nyɛminyumu Asahel ngɛ ta mi ngɛ Gibeon ɔ he je.
31 Kɛkɛ nɛ David de Yoab kɛ nihi tsuo nɛ a piɛɛ e he ɔ ke: “Nyɛ gba nyɛ tade ɔmɛ nɛ nyɛ bu kpekpe nɛ nyɛ fo Abner he ya.” Matsɛ David nitsɛ nyɛɛ sa nɛ a ngɔ gbogboe ɔ kɛ fɔ nɔ ɔ se. 32 A ya pu Abner ngɛ Hebron; nɛ Matsɛ ɔ fo ya boboobo ngɛ Abner yɔkɔ ɔ he, nɛ ni ɔmɛ tsuo fo ya. 33 Matsɛ ɔ la ngɛ Abner he ke:
“Anɛ e sa nɛ Abner nɛ e gbo kaa bɔ nɛ nɔ nɛ be juɛmi gboɔ ɔ lo?
34 A fi we o nine ɔmɛ,
Nɛ o nane ɔmɛ hu be pã* mi.
O gbo kaa nɔ nɛ yiwutsotsɛmɛ* lɛ a gbe lɛ.”
Kɛkɛ nɛ ni ɔmɛ tsuo fo e he ya ekohu.
35 Pee se ɔ, ni ɔmɛ tsuo ngɔ niye ní kɛ ba ha David konɛ a wo e bua* be mi nɛ je jɔɛ lolo, se David kã kita ke: “Ke i sa ye nya niye ní aloo nɔ́ ko loko pu nɔ si ɔ, Mawu kɛ mi nɛ ye nɛ e kɛ mi nɛ ye wawɛɛ nitsɛ!” 36 Ni ɔmɛ tsuo yɔse nɔ́ nɛ ɔ, nɛ a bua jɔ he. Ni ɔmɛ tsuo a bua jɔ nɔ́ nɛ ɔ he kaa bɔ nɛ a bua jɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ matsɛ ɔ pee ɔ he ɔ. 37 Enɛ ɔ he ɔ, ni ɔmɛ tsuo kɛ Israel tsuo ná le ngɛ jamɛ a ligbi ɔ nɔ kaa tsa pi matsɛ ɔ nɛ ha nɛ a gbe Ner binyumu Abner. 38 Kɛkɛ nɛ matsɛ ɔ de e sɔmɔli ɔmɛ ke: “Anɛ nyɛ li kaa ma nɔkɔtɔma kɛ nɔmlɔ ngua ko gbo mwɔnɛ ligbi nɛ ɔ ngɛ Israel lo? 39 E ngɛ mi kaa a pɔ mi nu kaa matsɛ mohu lɛɛ, se mwɔnɛ ɔ, i gbɔjɔ, nɛ Zeruya binyumu nɛ ɔmɛ a yi mi wa ha mi tsɔ. Yehowa nɛ e wo yayami peelɔ ɔ hiɔ ngɛ lɛ nitsɛ e yayami ɔ nya.”
4 Benɛ Saul binyumu Ishboshet* nu kaa Abner gbo ngɛ Hebron ɔ, e kɔni mi jɔ̃, nɛ Israel tsuo hao. 2 Nyumuhi enyɔ lɛ a da Saul binyumu ɔ basabasa peeli a kuu ɔmɛ a nya: nɔ kake biɛ ji Baana, nɛ nɔ kake ji Rekab. Rimon, Beerot no nɛ e je Benyamin wɛtso ɔ mi ɔ binyumuhi ji mɛ. (Jinɛ a buɔ Beerot hu kaa e piɛɛ Benyamin he. 3 Beerot bi ɔmɛ tu fo kɛ ho Gitaim ya, nɛ a ji nibwɔhi ngɛ lejɛ ɔ kɛ ba si mwɔnɛ ligbi nɛ ɔ.)
4 Jehanɛ ɔ, Saul binyumu Yonatan ngɛ binyumu ko nɛ e ji glɔtsɛ.* E ye jeha enuɔ be mi nɛ a kɛ Saul kɛ Yonatan he amaniɛ bɔmi je Yezreel kɛ ba a, nɛ yo nɛ e ngɛ lɛ hyɛe ɔ wo lɛ kɛ tu fo, se benɛ e kɛ sawale ngɛ fo ɔ tue ɔ, nyumuyo ɔ je e dɛ nɔ si nɛ e pee glɔtsɛ. E biɛ ji Mefiboshet.
5 Rimon, Beerot no ɔ binyumu ɔmɛ nɛ ji Rekab kɛ Baana ya Ishboshet we ɔ mi piani katakata, be mi nɛ e ngɛ e piani mahe hwɔe ɔ. 6 A ya e we ɔ mi kaa nɔ́ nɛ a yaa ngɔ hwiit, nɛ a ya gbɔ e mi mi nɔ́; kɛkɛ nɛ Rekab kɛ e nyɛminyumu Baana tu fo nɛ nɔ ko nɛ mɛ. 7 Benɛ a sɛ we ɔ mi ɔ, jamɛ a be ɔ mi ɔ, e hwɔɔ si ngɛ e sa a nɔ ngɛ tsu nɛ e hwɔɔ mi ɔ mi, nɛ a fia lɛ nɔ́ nɛ a gbe lɛ, lɔ ɔ se ɔ, a po e yi. Nɛ a ngɔ e yi ɔ, nɛ a nyɛɛ gbɛjegbɛ nɛ yaa Araba a nɔ nyɔnyɔɔnyɔ. 8 Nɛ a ngɔ Ishboshet yi ɔ kɛ ba ha David ngɛ Hebron, nɛ a de matsɛ ɔ ke: “O he nyɛlɔ Saul nɛ e bɔ mɔde kaa e maa gbe mo ɔ* binyumu Ishboshet yi ji nɛ ɔ nɛ. Mwɔnɛ ligbi nɛ ɔ, Yehowa ye ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ he lue ngɛ Saul kɛ e sisi bimɛ a nɔ.”
9 Se David ha Rekab kɛ e nyɛminyumu Baana, Rimon nɛ ji Beerot no ɔ binyumu ɔmɛ heto, nɛ e de mɛ ke: “Be abɔ nɛ Yehowa, nɔ nɛ kpɔ̃ mi* kɛ je haomihi tsuo a mi ɔ ngɛ nɛ ɔ, 10 benɛ nɔ ko ba bɔ mi amaniɛ ke, ‘Hyɛ, Saul gbo,’ nɛ́ e susu kaa sane kpakpa nɛ e kɛ ba ha mi ɔ, i nu lɛ nɛ i gbe lɛ ngɛ Ziklag. Lɔ ɔ ji tsɔlɔ ɔ hiɔwo nɛ e ná kɛ je ye ngɔ! 11 Lɛɛ ke nyumu yiwutsotsɛmɛ ya gbe nyumu dalɔ ko ngɛ lɛ nitsɛ e we mi ngɛ e sa nɔ ɔ, ma pee hluu po pe jã! Anɛ e sɛ nɛ ma bi e muɔ si kɛ je nyɛ dɛ nɛ ma je nyɛ kɛ je zugba a nɔ lo?” 12 Kɛkɛ nɛ David fã nihewi ɔmɛ kaa a gbe mɛ. A poo a ninehi kɛ a nanehi nɛ a ngɔ mɛ kɛ kpla si ngɛ Hebron taku ɔ kasa nya. Se a ngɔ Ishboshet yi ɔ, nɛ a ya pu ngɛ Hebron, ngɛ he nɛ a pu Abner ngɛ ɔ.
5 Pee se ɔ, Israel wɛtso ɔmɛ tsuo ba David ngɔ ngɛ Hebron nɛ a ba de ke: “Hyɛ! O weku li tutuutu ji wɔ.* 2 Be ko nɛ be ɔ, benɛ Saul ji wa matsɛ ɔ, mo ji nɔ nɛ nyɛɛɔ Israel hɛ mi ngɛ tahi nɛ e gbaa a mi.* Nɛ Yehowa de mo ke: ‘O maa hyɛ ye ma Israel nɔ, nɛ o ma ba pee Israel hɛ mi nyɛɛlɔ.’” 3 Enɛ ɔ he ɔ, Israel nikɔtɔma amɛ tsuo ba matsɛ ɔ ngɔ ngɛ Hebron, nɛ Matsɛ David kɛ mɛ so somi ko ngɛ Hebron ngɛ Yehowa hɛ mi. Kɛkɛ nɛ a pɔ David nu kaa Israel nɔ matsɛ.
4 David ye jeha 30 benɛ a wo lɛ matsɛ ɔ, nɛ e ye nɔ jeha 40. 5 E ye Yuda nɔ jeha 7 kɛ nyɔhiɔ 6 ngɛ Hebron, nɛ e ye Israel tsuo kɛ Yuda nɔ jeha 33 ngɛ Yerusalem. 6 Nɛ matsɛ ɔ kɛ e nyumu ɔmɛ pue nɔ kɛ ho Yerusalem ya konɛ a ya tua Yebus bi ɔmɛ nɛ a ngɛ jamɛ a zugba a nɔ ɔ. Yebus bi ɔmɛ bɔ David ahlua ke: “O be hiɛ ɔ bae gblegbleegble! Hɛ yuyuili kɛ glɔtsɛmɛ po maa fiee mo.” A de ngɛ a yi mi ke, ‘David be hiɛ ɔ bae gblegbleegble.’ 7 Se David ngɔ he piɛ pomi he nɛ ngɛ Zion nɛ́ amlɔ nɛ ɔ, e ji David Ma a. 8 Enɛ ɔ he ɔ, jamɛ a ligbi ɔ, David de ke: “E sa nɛ nihi nɛ a ma ya tua Yebus bi ɔmɛ ɔ nɛ a gu nyu dɔ nɛ a je ngɛ zugba a sisi ɔ mi kɛ ya gbe ‘glɔtsɛmɛ kɛ hɛ yuyuili’ tsuo nɛ a ná David* he ninyɛ ɔ!” Enɛ ɔ he je nɛ a deɔ ke: “Hɛ yuyuili kɛ glɔtsɛmɛ be we ɔ mi sɛe gblegbleegble” ɔ nɛ. 9 Kɛkɛ nɛ David ya hi he piɛ pomi he ɔ, nɛ a wo lejɛ ɔ biɛ ke* David Ma; nɛ David bɔni tsuhi mami kɛ je Milo* ɔ mi blɔ kɛ bɔni si bɔlemi. 10 Enɛ ɔ he ɔ, David ya nɔ nɛ e pee nɔmlɔ ngua, nɛ Yehowa, Mawu tabohiatsɛ ɔ kɛ lɛ ngɛ.
11 Tiro Matsɛ Hiram tsɔ tsɔli kɛ ya David ngɔ, jehanɛ se hu ɔ, e ha lɛ seda tsohi, tso he ní tsuli, kɛ tɛ gbogbo fiali, nɛ a bɔni we* mami ha David. 12 Nɛ David yɔse kaa Yehowa to lɛ si wawɛɛ nitsɛ kaa matsɛ konɛ e ye Israel nɔ, nɛ e ma Israel he je ɔ, e wó David matsɛ yemi ɔ nɔ.
13 Benɛ David je Hebron kɛ ba a, e ba ngɔ yihi fuu ngɛ Yerusalem, nɛ a fɔ binyumuhi kɛ biyihi fuu kɛ ha David. 14 Ni nɛmɛ nɛ a fɔ kɛ ha lɛ ngɛ Yerusalem ɔ a biɛhi ji: Shamua, Shobab, Natan, Salomo, 15 Ibhar, Elishua, Nefeg, Yafia, 16 Elishama, Elyada, kɛ Elifelet.
17 Benɛ Filisti bi ɔmɛ nu kaa a pɔ David nu kaa matsɛ konɛ e ye Israel nɔ ɔ, Filisti bi ɔmɛ tsuo kuɔ kɛ ba hla David. Benɛ David nu he ɔ, e kple kɛ ho he piɛ pomi he ɔ ya. 18 Kɛkɛ nɛ Filisti bi ɔmɛ ba nɛ a ba gbɛ fĩa Refaim Dɔgba a mi. 19 David bi Yehowa ke: “Ma kuɔ kɛ ya tua Filisti bi ɔmɛ lo? O maa ngɔ mɛ kɛ wo ye dɛ mi lo?” Nɛ Yehowa de David ke: “Kuɔɔ kɛ ya, ejakaa bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, ma ngɔ Filisti bi ɔmɛ kɛ wo o dɛ mi.” 20 Lɔ ɔ he ɔ, David ba Baal Perazim, nɛ David gbe mɛ pue si ngɛ lejɛ ɔ. Kɛkɛ nɛ e de ke: “Yehowa gblee ye he nyɛli ɔmɛ a kpɛti ngɛ ye hɛ mi kaa nyu nɛ hia lalaala kɛ bee.” Enɛ ɔ he je nɛ e wo lejɛ ɔ biɛ ke Baal Perazim* ɔ nɛ. 21 Filisti bi ɔmɛ je a wɔ ɔmɛ a he ngɛ lejɛ ɔ, nɛ David kɛ e nyumu ɔmɛ muɔɔ kɛ ho.
22 Pee se ɔ, Filisti bi ɔmɛ kuɔ kɛ ba ekohu, nɛ a ba gbɛ fĩa Refaim Dɔgba a mi. 23 David bi Yehowa juɛmi, se jehanɛ lɛɛ e ha lɛ heto ke: “Koo kuɔ kɛ ya tɛ̃ɛ. Mohu ɔ, yaa lɔgɔ kɛ gu a se je, nɛ o ba tua mɛ ngɛ baka tso ɔmɛ a hɛ mi. 24 Nɛ ke o nu pɛmi ko ngɛ baka tso ɔmɛ a yi mi kaa ta buli a nyɛɛmi ɔ, koo to tsle, ejakaa Yehowa je kpo kɛ sɛ o hlami nɛ e ya gbe Filisti ta buli ɔmɛ kɛ pue si.” 25 Lɔ ɔ he ɔ, David pee kaa bɔ nɛ Yehowa fã lɛ ɔ pɛpɛɛpɛ, nɛ e gbe Filisti bi ɔmɛ kɛ pue si kɛ je Geba hluu kɛ ya su Gezer.
6 David kpale bua ta buli nɛ a he be pe kulaa nɛ a ngɛ Israel ɔ tsuo a nya, nyumuhi 30,000. 2 Kɛkɛ nɛ David kɛ nyumu ɔmɛ tsuo nɛ a piɛɛ e he ɔ pue nɔ kɛ ho Baala Yuda ya konɛ a ya ngɔ anɔkuale Mawu ɔ Daka a kɛ je lejɛ ɔ nɛ́ a kɛ kuɔ kɛ ba. Daka nɛ ɔ hɛ mi nɛ nihi tsɛɔ Yehowa tabohiatsɛ ɔ, nɔ nɛ e hii si ngɛ matsɛ sɛ nɔ ngɛ kerub ɔmɛ a yi nɔ* ɔ biɛ ngɛ. 3 Se a ngɔ anɔkuale Mawu ɔ Daka a kɛ ma zugba lɛ ehe ko mi, nɛ a ngɔ kɛ je Abinadab we ɔ mi ngɛ kpongu ɔ nɔ; nɛ Uza kɛ Ahio, Abinadab binyumu ɔmɛ nyɛɛ zugba lɛ ehe ɔ hɛ mi.
4 Lɔ ɔ he ɔ, a ngɔ anɔkuale Mawu ɔ Daka a kɛ je Abinadab we ɔ mi ngɛ kpongu ɔ nɔ, nɛ Ahio nyɛɛ Daka a hɛ mi. 5 David kɛ Israel we ɔ tsuo ngɔ ní slɔɔtohi tsuo nɛ́ a kɛ junipa tso pee, sakuhi, kpã saku kpahi, akasawahi, ngmlɛhi, kɛ ayawahi kɛ ngɛ nyae ngɛ Yehowa hɛ mi. 6 Se benɛ a ba su Nakon ngma fiaami he ɔ, Uza je e nine nɛ e nu anɔkuale Mawu ɔ Daka a, ejakaa e piɛ nguɛ nya nɛ na amɛ ha nɛ e nɔ si. 7 Kɛkɛ nɛ Yehowa mi mi fu Uza, nɛ anɔkuale Mawu ɔ fia lɛ nɔ́ nɛ e nɔ si ngɛ lejɛ ɔ ngɛ e nɔ buimi ní peepee ɔ he je, nɛ e gbo ngɛ lejɛ ɔ, ngɛ anɔkuale Mawu ɔ Daka a kasa nya. 8 Se David mi mi fu akɛnɛ Yehowa we abofu ɔ gba kɛ wo Uza a he je; nɛ a tsɛɛ lejɛ ɔ ke Perez Uza* kɛ ba si mwɔnɛ ligbi nɛ ɔ. 9 Enɛ ɔ he ɔ, David ye Yehowa gbeye wawɛɛ jamɛ a ligbi ɔ, nɛ e de ke: “Kɛ e maa pee kɛɛ nɛ Yehowa Daka a maa ba ye ngɔ?” 10 David sume nɛ e ngɔ Yehowa Daka a kɛ ba he nɛ e ngɛ ɔ ngɛ David Ma a mi hu. Mohu ɔ, David ha nɛ a ngɔ kɛ ho Obed Edom, Gat no ɔ we ɔ mi ya.
11 Yehowa Daka a hi Obed Edom, Gat no ɔ we ɔ mi nyɔhiɔ etɛ, nɛ Yehowa ya nɔ nɛ e jɔɔ Obed Edom kɛ e we ɔ tsuo. 12 A ya bɔ Matsɛ David amaniɛ ke: “Yehowa jɔɔ Obed Edom we ɔ kɛ níhi tsuo nɛ e ngɛ ɔ ngɛ anɔkuale Mawu ɔ Daka a he je.” Enɛ ɔ he ɔ, David kɛ nyami ya ngɔ anɔkuale Mawu ɔ Daka a kɛ je Obed Edom we ɔ mi kɛ kuɔ kɛ ba David Ma a mi. 13 Benɛ nihi nɛ a tloo Yehowa Daka a nyɛɛ nane hiami ekpa a, e ngɔ na ku kɛ lohwe nɛ e wo zɔ kɛ sã afɔle.
14 David kɛ e he wami tsuo ngɛ doe kɛ ngɛ si bɔlee ngɛ Yehowa hɛ mi; jamɛ a be ɔ mi tsuo ɔ, David wo* klala efɔd. 15 David kɛ Israel we ɔ tsuo ngɔ Yehowa Daka a kɛ ba kɛ ose hemi kɛ titimati* kpami. 16 Se benɛ Yehowa Daka a ba su David Ma a mi ɔ, Saul biyo Mikal hyɛ zugba kɛ gu saflɛ ɔ mi nɛ e na Matsɛ David nɛ e ngɛ tuue nɛ e ngɛ doe kɛ ngɛ si bɔlee ngɛ Yehowa hɛ mi; nɛ David he pee lɛ tai ngɛ e tsui mi. 17 Lɔ ɔ he ɔ, a ngɔ Yehowa Daka a kɛ ba, nɛ a kɛ ba ma e to he ngɛ bo tsu nɛ David ma ha lɛ ɔ mi. Kɛkɛ nɛ David sã sami afɔlehi kɛ tue mi jɔmi afɔlehi ngɛ Yehowa hɛ mi. 18 Benɛ David sã sami afɔle ɔmɛ kɛ tue mi jɔmi afɔle ɔmɛ ta a, e jɔɔ ni ɔmɛ ngɛ Yehowa tabohiatsɛ ɔ biɛ mi. 19 Jehanɛ hu ɔ, e gba abolo nɛ a bɔ lɛ lokotolokoto,* zani keeki, kɛ wai yiblii gbigbli keeki kɛ ha ni ɔmɛ tsuo, kɛ ha Israel nimli kpekpemi ɔ tsuo, kɛ ha nyumu fɛɛ nyumu kɛ yo fɛɛ yo, nɛ ni ɔmɛ tsuo je, nɛ a ti nɔ fɛɛ nɔ ho e we mi ya.
20 Benɛ David kpale e se kɛ ho konɛ e ya jɔɔ lɛ nitsɛ e we mi bimɛ ɔmɛ ɔ, Saul biyo Mikal je kpo nɛ e kɛ lɛ ba kpe. E de ke: “Hyɛ bɔ nɛ Israel matsɛ ɔ wo e hɛ mi nyami ha kaa e kpa e he bo mwɔnɛ ɔ ngɛ e sɔmɔli ɔmɛ a mawayihi a hɛ mi kaa bɔ nɛ nyumu nɛ be juɛmi kpaa e he bo ngɛ ma hɛ mi ɔ!” 21 Kɛkɛ nɛ David de Mikal ke: “I nya ngɛ Yehowa hɛ mi, nɔ nɛ e hla mi ngɛ o tsɛ ɔ kɛ e we ɔ tsuo nane mi, nɛ́ e ngɔ mi kɛ pee Yehowa ma Israel hɛ mi nyɛɛlɔ ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, ma nya ngɛ Yehowa hɛ mi, 22 nɛ ma ba ye he si pe kikɛ nɛ ɔ po, nɛ ma ba si ngɛ imi nitsɛ ye hɛ mi po. Se mawayi ɔmɛ nɛ o wo a ta a maa wo ye hɛ mi nyami.” 23 Enɛ ɔ he ɔ, Saul biyo Mikal fɔ we kɛ ya si ligbi nɛ e gbo.
7 Benɛ matsɛ ɔ ba je lɛ nitsɛ e we* ɔ mi nɛ́ Yehowa ha nɛ e ye e he nyɛli nɛ a bɔle lɛ ɔ tsuo a nɔ ɔ, 2 matsɛ ɔ de gbalɔ Natan ke: “Hyɛ kaa i ngɛ we nɛ a kɛ seda tsohi ma mi, be mi nɛ anɔkuale Mawu ɔ Daka a ngɛ bo tsu mi.” 3 Natan ha matsɛ ɔ heto ke: “Yaa nɛ o ya pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ ngɛ o tsui mi, ejakaa Yehowa kɛ mo ngɛ.”
4 Jamɛ a nyɔ ɔ mi nɔuu ɔ, Yehowa kɛ Natan tu munyu ke: 5 “Yaa nɛ o ya de ye sɔmɔlɔ David ke, ‘Nɔ́ nɛ Yehowa ngɛ dee ji nɛ ɔ nɛ: “Anɛ e sa nɛ o po we ha mi nɛ ma hi mi lo? 6 Ejakaa kɛ je be nɛ i ngɔ Israel bi ɔmɛ kɛ je Egipt kɛ ba si mwɔnɛ ligbi nɛ ɔ, i hí we ko mi, mohu ɔ, bo tsu mi lɛ i ngɛ nyɛɛe kɛ ngɛ yae kɛ ngɛ bae ngɛ. 7 Be tsuo nɛ i kɛ Israel bi* ɔmɛ nyɛɛ ɔ, anɛ i bi Israel wɛtso hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ nɛ́ i hla kaa a hyɛ ye ma Israel nɔ ɔ a ti nɔ ko hyɛ ke, ‘Mɛni he je nɛ o ngɔɛ seda tsohi kɛ pui we ha mi’ lo?”’ 8 Amlɔ nɛ ɔ, de ye sɔmɔlɔ David ke, ‘Nɔ́ nɛ Yehowa tabohiatsɛ ɔ ngɛ dee ji nɛ ɔ nɛ: “I ngɔ mo kɛ je lohwehi a ní yemi hehi, kɛ je to kuu ɔ se, kaa o ba pee ye ma Israel hɛ mi nyɛɛlɔ. 9 Nɛ he fɛɛ he nɛ o maa ya a, ma piɛɛ o he, nɛ ma kpata o he nyɛli ɔmɛ tsuo a hɛ mi;* nɛ ma ha nɛ o ná biɛ ngua kaa nimli nguahi nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ a biɛ. 10 Ma hla he ko ha ye ma Israel, nɛ ma to mɛ si ngɛ lejɛ ɔ, nɛ a maa hi lejɛ ɔ, nɛ nɔ ko be a nya gbae hu; nɛ yiwutsotsɛmɛ be mɛ yi mi wae hu kaa bɔ nɛ a pee be ko nɛ be, 11 kɛ je ligbi nɛ i hla kojoli kɛ da ye ma Israel nya a. Nɛ ma ha nɛ o he maa jɔ mo ngɛ o he nyɛli ɔmɛ tsuo a he.
“‘“Jehanɛ hu ɔ, Yehowa de mo ke Yehowa maa po we ha mo.* 12 Ke o ligbi ɔmɛ ba nyagbe nɛ o kɛ o nɛmɛ ɔmɛ ya hwɔ ɔ,* ma tle o nina* si ngɛ o se, mo nitsɛ o binyumu,* nɛ ma ha nɛ e matsɛ yemi ɔ maa ma si saminya. 13 Lɛ ji nɔ nɛ maa po we kɛ ha ye biɛ ɔ, nɛ ma ha nɛ e matsɛ yemi sɛ ɔ maa ma si saminya kɛ ya neneene. 14 Ma pee e tsɛ, nɛ e maa pee ye binyumu. Ke e tɔ̃ ɔ, ma ngɔ adesahi a tso kɛ nimli a* bimɛ a kpã kɛ dla lɛ. 15 I be ye suɔmi nɛ se pui ɔ jee ngɛ e nɔ kaa bɔ nɛ i je ngɛ Saul, nɔ nɛ i je lɛ ngɛ o hɛ mi ɔ nɔ ɔ. 16 A maa po o we ɔ kɛ o matsɛ yemi ɔ he piɛ ngɛ o hɛ mi kɛ ya neneene; o matsɛ sɛ ɔ maa ma si kpɛii kɛ ya neneene.”’”
17 Natan bɔ David munyu nɛ ɔmɛ tsuo nɛ́ a je ngɔ tsɔɔ lɛ ɔ.
18 Kɛkɛ nɛ Matsɛ David ba nɛ e ba hi si ngɛ Yehowa hɛ mi, nɛ e de ke: “Mɛnɔ ji mi, Oo Nyɔmtsɛ Matsɛ Yehowa? Nɛ mɛni ji ye we ɔ loko o ngɔ mi kɛ ba su he nɛ i ngɛ nɛ ɔ? 19 Kaa nɔ́ nɛ enɛ ɔ po pi ɔ, Oo Nyɔmtsɛ Matsɛ Yehowa, o kpale tu o sɔmɔlɔ ɔ we ɔ he munyu kɛ ya si hwɔɔ se tɔɔ; nɛ enɛ ɔ ji blɔ tsɔɔmi* kɛ ha adesahi tsuo, Oo Nyɔmtsɛ Matsɛ Yehowa. 20 Mɛni pa ngɛ nɛ o sɔmɔlɔ David ma de mo be mi nɛ o le mi saminya kikɛ nɛ ɔ, Oo Nyɔmtsɛ Matsɛ Yehowa? 21 O munyu ɔ he je, kɛ nɔ́ nɛ o tsui suɔ* he je nɛ o pee ní nguangua nɛ ɔmɛ tsuo nɛ o je mɛ kpo kɛ tsɔɔ o tsɔlɔ ɔ nɛ. 22 Enɛ ɔ he je nɛ o kle niinɛ ɔ nɛ, Oo Nyɔmtsɛ Matsɛ Yehowa. Nɔ ko be nɛ e ngɛ kaa mo, nɛ Mawu ko be kaa ja mo pɛ; nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ wa nu kɛ wa tue ɔ maa enɛ ɔ nɔ mi. 23 Nɛ mɛni ma kpa lɛ ngɛ zugba a nɔ nɛ ngɛ kaa o ma Israel? Mawu ya nɛ e ya kpɔ̃ mɛ kaa e we bi, nɛ e kɛ ná biɛ ha e he kɛ gu ní nguanguahi kɛ nyakpɛ níhi nɛ e pee ha mɛ ɔ nɔ. O fiee ma amɛ kɛ a mawu ɔmɛ ngɛ o we bi nɛ o kpɔ̃ mɛ kɛ je Egipt kɛ ha o he ɔ a he je. 24 O to o ma Israel sisi kaa mo nitsɛ o ma kɛ yaa neneene; nɛ mo, Oo Yehowa, o ba pee a Mawu.
25 “Amlɔ nɛ ɔ, Oo Yehowa Mawu, moo ye si nɛ o wo o sɔmɔlɔ ɔ kɛ e we ɔ nɔ kɛ ya neneene, nɛ́ o pee kaa bɔ nɛ o wo si ɔ pɛpɛɛpɛ. 26 A wo o biɛ ɔ nɔ kɛ ya neneene, konɛ nihi nɛ a de ke, ‘Yehowa tabohiatsɛ ɔ ji Israel Mawu,’ nɛ́ o sɔmɔlɔ David we ɔ nɛ ma si kpɛii ngɛ o hɛ mi. 27 Ejakaa mo Yehowa tabohiatsɛ, Israel Mawu ɔ, o je níhi kpo kɛ tsɔɔ o sɔmɔlɔ ɔ nɛ o de ke, ‘Ma po we ha mo.’* Enɛ ɔ he je nɛ o sɔmɔlɔ ɔ ná kã* kɛ ngɛ sɔlemi nɛ ɔ sɔlee ha mo ɔ nɛ. 28 Nɛ amlɔ nɛ ɔ, Oo Nyɔmtsɛ Matsɛ Yehowa, mo ji anɔkuale Mawu ɔ nɛ, nɛ o munyu ɔmɛ ji anɔkuale, nɛ o kɛ ní kpakpa nɛ ɔmɛ wo o sɔmɔlɔ ɔ si. 29 Enɛ ɔ he ɔ, o bua nɛ jɔ he nɛ o jɔɔ o sɔmɔlɔ ɔ we ɔ, nɛ́ e hi si kɛ ya neneene ngɛ o hɛ mi; ejakaa mo, Oo Nyɔmtsɛ Matsɛ Yehowa, lɛ o wo si, nɛ a kɛ o jɔɔmi ɔ nɛ jɔɔ o sɔmɔlɔ ɔ we ɔ kɛ ya neneene.”
8 Be komɛ a se ɔ, David ye Filisti bi ɔmɛ a nɔ kunimi nɛ e ba mɛ si, nɛ David ngɔ Meteg Amah ngɛ Filisti bi ɔmɛ a dɛ.
2 E ye Moab bi ɔmɛ a nɔ kunimi, nɛ e ha nɛ a hwɔ si ngɛ zugba, nɛ e kɛ kpã susu mɛ. E susu kpã enyɔ, nɛ e ha nɛ a gbe mɛ, nɛ e susu kpã mluku kake, nɛ e ha nɛ a hi wami mi. Nɛ Moab bi ɔmɛ ba pee David sɔmɔli nɛ a tsuɔ tó kɛ haa lɛ.
3 David ye Zoba Matsɛ Hadadezer, Rehob binyumu ɔ nɔ kunimi benɛ Hadadezer ngɛ blɔ nɔ nɛ e yaa ngɔ zugba nɛ ngɛ Yufrate Pa a he ɔ kaa e nɔ yemi he ekohu ɔ. 4 David kpɔ̃ okpɔngɔ nɔ hili 1,700, kɛ ta buli nɛ a nyɛɛɔ nane 20,000 ngɛ e dɛ. Kɛkɛ nɛ David poo okpɔngɔhi nɛ a gblaa ta zugba lɛ ɔ tsuo a nane se panihi nɛ e piɛ 100 pɛ.
5 Benɛ Siria bi nɛ a je Damasko ɔ ba konɛ a ba ye bua Zoba Matsɛ Hadadezer a, David gbe Siria bi ɔmɛ a kpɛti nihi 22,000. 6 Kɛkɛ nɛ David to tabohi ngɛ Siria nɛ ngɛ Damasko ɔ, nɛ Siria bi ɔmɛ ba pee David sɔmɔli, nɛ a ba woɔ tó kɛ haa lɛ. He fɛɛ he nɛ David maa ya a, Yehowa haa nɛ e yeɔ kunimi.* 7 Jehanɛ hu ɔ, David ngɔ sika tsu tsɛ̃i lokotoo ɔmɛ ngɛ Hadadezer sɔmɔli ɔmɛ a dɛ kɛ ba Yerusalem. 8 David ngɔ akɔblee babauu kɛ je Hadadezer mahi nɛ ji Beta kɛ Berotai ɔ mi.
9 Jehanɛ ɔ, Hamat Matsɛ Toi nu kaa David ye Hadadezer tabo ɔ tsuo nɔ kunimi. 10 Enɛ ɔ he ɔ, Toi tsɔ e binyumu Yoram kɛ ya Matsɛ David ngɔ konɛ e ya bi lɛ bɔ nɛ e he mi ngɛ ha, nɛ́ e ha lɛ ayekoo kaa e kɛ Hadadezer hwu ta nɛ e ye e nɔ kunimi (ejakaa Hadadezer kɛ Toi pɔɔ ta hwumi), nɛ e ngɔ sika hiɔ, sika tsu, kɛ akɔblee níhi kɛ ba. 11 Matsɛ David jɔɔ ní nɛ ɔmɛ a nɔ kɛ ha Yehowa, kɛ piɛɛ sika hiɔ kɛ sika tsu nɛ e ná ngɛ je ma amɛ tsuo nɛ e ba mɛ si ɔ a dɛ nɛ́ e jɔɔ nɔ momo ɔ he, 12 nɔ́ nɛ e ná ngɛ Siria kɛ Moab a dɛ, ngɛ Amon bi ɔmɛ, Filisti bi ɔmɛ, kɛ Amalek bi ɔmɛ a dɛ, kɛ nɔ́ nɛ e ná ngɛ ta yibu ní nɛ e ná kɛ je Zoba Matsɛ Hadadezer, Rehob binyumu ɔ ngɔ ɔ mi. 13 Jehanɛ se hu ɔ, David ná biɛ kɛ ha e he be mi nɛ e ya gbe Edom bi 18,000 ngɛ Ngo Dɔgba a mi nɛ e kpale kɛ ba a. 14 E to tabohi ngɛ Edom. Ngɛ Edom tsuo ɔ, e to tabohi, nɛ Edom bi ɔmɛ tsuo ba pee David sɔmɔli. He fɛɛ he nɛ David maa ya a, Yehowa haa nɛ e yeɔ kunimi.*
15 David ya nɔ nɛ e ye Israel tsuo nɔ, nɛ David yeɔ dami sane nɛ e peeɔ nɔ́ nɛ da ha e we bi ɔmɛ tsuo. 16 Yoab, Zeruya binyumu ɔ lɛ da tabo ɔ nya, nɛ Yehoshafat, Ahilud binyumu ɔ ji sane ngmalɔ. 17 Zadok, Ahitub binyumu ɔ kɛ Ahimelek, Abiatar binyumu ɔ ji osɔfohi, nɛ Seraya ji womi ngmalɔ. 18 Benaya, Yehoyada binyumu ɔ lɛ e da Keret bi ɔmɛ kɛ Pelet bi ɔmɛ a nya. Nɛ David binyumu ɔmɛ ba pee sɔmɔli nikɔtɔmahi.*
9 Kɛkɛ nɛ David bi ke: “Anɛ loloolo ɔ, e piɛ nɔ ko ngɛ Saul we ɔ mi nɛ́ ma nyɛ ma je suɔmi nɛ se pui kpo kɛ tsɔɔ lɛ ngɛ Yonatan he je lo?” 2 Jamɛ a be ɔ, sɔmɔlɔ ko ngɛ Saul we ɔ mi nɛ a tsɛɛ lɛ ke Ziba. Lɔ ɔ he ɔ, a tsɛ lɛ kɛ ha David, nɛ matsɛ ɔ bi lɛ ke: “Mo ji Ziba a lo?” E he nɔ ke: “Ee, ye nyɔmtsɛ, imi.” 3 Matsɛ ɔ bi lɛ ekohu ke: “Anɛ e piɛ nɔ ko ngɛ Saul we ɔ mi nɛ́ ma nyɛ ma je Mawu suɔmi nɛ se pui ɔ kpo kɛ tsɔɔ lɛ lo?” Ziba ha matsɛ ɔ heto ke: “Yonatan binyumu kake ngɛ loloolo; e ji glɔtsɛ.”* 4 Matsɛ ɔ bi lɛ ke: “Jije e ngɛ?” Ziba ha matsɛ ɔ heto ke: “E ngɛ Makir, Amiel binyumu ɔ we ɔ mi ngɛ Lodebar.”
5 Oya nɔuu nɛ Matsɛ David tsɔ nɛ a ya ngɔ lɛ kɛ je Makir, Amiel binyumu ɔ we ɔ mi ngɛ Lodebar kɛ ba. 6 Benɛ Mefiboshet, Saul binyumu Yonatan binyumu ɔ ba David ngɔ ɔ, oya nɔuu nɛ e ba kplã si nɛ e kɛ e hɛ mi bu si, nɛ e je bumi kpo ha lɛ. Kɛkɛ nɛ David de ke: “Mefiboshet!” nɛ e he nɔ ke: “Ye nyɔmtsɛ.” 7 David de lɛ ke: “Koo ye gbeye, ejakaa bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, ma je suɔmi nɛ se pui kpo kɛ tsɔɔ mo ngɛ o tsɛ Yonatan he je, nɛ ma kpale o nɛ Saul zugba a tsuo kɛ ha mo, nɛ o maa ye ní* ngɛ ye okplɔɔ he be fɛɛ be.”
8 Kɛkɛ nɛ e kɛ e hɛ mi bu si nɛ e bi ke: “Mɛnɔ ji o sɔmɔlɔ ɔ nɛ́ o ngɔ o juɛmi kɛ ba e nɔ ɔ, imi nɛ i ngɛ kaa gbe gbogboe nɛ ɔ?”* 9 Jehanɛ ɔ, matsɛ ɔ tsɔ nɛ a ya tsɛ Ziba nɛ ji Saul tsɔlɔ ɔ kɛ ba, nɛ e de lɛ ke: “Nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ ji Saul nɔ́ kɛ e we ɔ tsuo nɔ́ ɔ, i kɛ ngɛ o nyɔmtsɛ ɔ bibinyumu ɔ hae. 10 O ma hu zugba a kɛ ha lɛ, o kɛ o binyumu ɔmɛ kɛ o sɔmɔli ɔmɛ, nɛ o ma bua niba ní ɔ nya, konɛ o ná niye ní kɛ ha o nyɔmtsɛ ɔ bibinyumu ɔ we bi ɔmɛ nɛ a ye, se Mefiboshet, o nyɔmtsɛ ɔ bibinyumu ɔ lɛɛ, e maa ye ní ngɛ ye okplɔɔ ɔ he be fɛɛ be.”
Jamɛ a be ɔ, Ziba ngɛ binyumuhi 15 kɛ sɔmɔli 20. 11 Kɛkɛ nɛ Ziba de matsɛ ɔ ke: “O sɔmɔlɔ ɔ maa pee níhi tsuo nɛ ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ fã e sɔmɔlɔ ɔ ke e pee ɔ.” Enɛ ɔ he ɔ, Mefiboshet yeɔ ní ngɛ David* okplɔɔ ɔ he kaa matsɛ ɔ binyumu ɔmɛ a ti nɔ kake. 12 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Mefiboshet hu ngɛ binyumu wayoo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Mika; nɛ nihi tsuo nɛ a ngɛ Ziba we ɔ mi ɔ ba pee Mefiboshet sɔmɔli. 13 Nɛ Mefiboshet hi Yerusalem, nɛ e yeɔ ní ngɛ matsɛ ɔ okplɔɔ he be fɛɛ be; e nane enyɔ ɔmɛ tsuo tsu we ní.
10 Pee se ɔ, Amon matsɛ ɔ ba gbo, nɛ e binyumu Hanun ba ye matsɛ ngɛ e se. 2 Kɛkɛ nɛ David de ke: “Ma je suɔmi nɛ se pui kpo kɛ tsɔɔ Hanun, Nahash binyumu ɔ, kaa bɔ nɛ e tsɛ ɔ je suɔmi nɛ se pui kpo kɛ tsɔɔ mi ɔ.” Enɛ ɔ he ɔ, David tsɔ e sɔmɔli ɔmɛ kɛ ya e ngɔ konɛ a ya wo e bua ngɛ e tsɛ ɔ gbenɔ ɔ he. Se benɛ David sɔmɔli ɔmɛ ba su Amon bi ɔmɛ a zugba a nɔ ɔ, 3 Amon bi ɔmɛ a ma nikɔtɔma amɛ de Hanun, a nyɔmtsɛ ɔ ke: “Anɛ o susu kaa David ngɛ o tsɛ ɔ hɛ mi nyami woe kɛ gu tsɔmi nɛ e tsɔ nihi ke a ba wo o bua a nɔ lo? Anɛ pi nɛ David ngɛ hlae nɛ e ba hyɛ ma a, nɛ́ e kpa ma a si, konɛ e ba kpata ma a hɛ mi he je nɛ e tsɔ e sɔmɔli ɔmɛ kɛ ba o ngɔ ɔ lo?” 4 Enɛ ɔ he ɔ, Hanun nuu David sɔmɔli ɔmɛ nɛ e sɛ a kpɛni kasa fã kake, nɛ e poo a tade ɔmɛ a nɔ ngɛ kpɛti ngɛ a supa nya, nɛ e wo mɛ blɔ kɛ ho. 5 Benɛ a de David ɔ, oya nɔuu nɛ e tsɔ nyumuhi konɛ a kɛ mɛ nɛ ya kpe, ejakaa a pue nyumu ɔmɛ a hɛ mi si wawɛɛ nitsɛ; nɛ matsɛ ɔ de mɛ ke: “Nyɛɛ hi Yeriko kɛ ya si be nɛ nyɛ kpɛni ɔmɛ maa hɛ, konɛ lɔ ɔ se ɔ, nyɛɛ kpale kɛ ba.”
6 Pee se ɔ, Amon bi ɔmɛ na kaa David ná a he ninyɛ, lɔ ɔ he ɔ, Amon bi ɔmɛ tsɔ nɛ a ya bɔ Siria bi nɛ a ngɛ Bet Rehob kɛ Siria bi nɛ a ngɛ Zoba a apaa, ta buli nɛ a nyɛɛɔ nane 20,000; a ya bɔ Maaka matsɛ ɔ kɛ e nyumuhi 1,000 apaa; nɛ a ya bɔ nyumuhi 12,000 hu apaa kɛ je Ishtob.* 7 Benɛ David nu he ɔ, e tsɔ Yoab kɛ tabo ɔ tsuo kɛ e tatsɛmɛ nɛ a he wa pe kulaa a. 8 Nɛ Amon bi ɔmɛ je kpo nɛ a ya gba ta ngɛ ma a agbo ɔ nya be mi nɛ Siria bi nɛ a je Zoba kɛ Rehob ɔ tsɔ a he banee ngɛ nga a nɔ, nɛ́ Ishtob* kɛ Maaka hu piɛɛ a he ɔ.
9 Benɛ Yoab na kaa a gba ta kɛ ma lɛ tuami ngɛ e hɛ mi kɛ e se ɔ, e hla ta buli nɛ a he be wawɛɛ ngɛ Israel ɔ a ti ni komɛ, nɛ e ha nɛ a gba ta konɛ a kɛ Siria bi ɔmɛ nɛ ya kpe. 10 E ngɔ nyumuhi nɛ a piɛ ɔ kɛ wo e nyɛminyumu Abishai dɛ konɛ e ha nɛ a gba ta nɛ a kɛ Amon bi ɔmɛ nɛ ya kpe. 11 Kɛkɛ nɛ e de ke: “Ke i ya nyɛ we Siria bi ɔmɛ ɔ, lɛɛ o ba nɛ o ba ye bua mi; se ke o ya nyɛ we Amon bi ɔmɛ ɔ, ma ba ye bua mo. 12 E sa nɛ wa he nɛ wa, nɛ́ waa pee kã kɛ ha wa we bi ɔmɛ kɛ wa Mawu ɔ ma amɛ, nɛ Yehowa maa pee nɔ́ nɛ hi ngɛ e hɛ mi.”
13 Kɛkɛ nɛ Yoab kɛ e nyumu ɔmɛ ya a hɛ mi, nɛ a kɛ Siria bi ɔmɛ ya hwu ta, nɛ Siria bi ɔmɛ tu fo ngɛ e nya. 14 Benɛ Amon bi ɔmɛ na kaa Siria bi ɔmɛ tu fo ɔ, mɛ hu a tu fo ngɛ Abishai nya kɛ ho ma a mi ya. Lɔ ɔ se ɔ, Yoab kpale ngɛ Amon bi ɔmɛ a se kɛ ba Yerusalem.
15 Benɛ Siria bi ɔmɛ na kaa Israel ye a nɔ kunimi ɔ, a kpale ya bua a he nya. 16 Lɔ ɔ he ɔ, Hadadezer tsɔ nɛ a ya tsɛ Siria bi ɔmɛ nɛ a ngɛ Pa* a he ɔ, nɛ a ba Helam, nɛ Shobak nɛ ji Hadadezer tabo ɔ nya dalɔ ɔ nyɛɛ a hɛ mi kɛ ba.
17 Benɛ a bɔ David amaniɛ ɔ, oya nɔuu nɛ e bua Israel tsuo nya nɛ a po Yordan Pa a kɛ ba Helam, kɛkɛ nɛ Siria bi ɔmɛ gba ta kɛ wo David, nɛ a kɛ lɛ hwu. 18 Se Siria bi ɔmɛ tu fo ngɛ Israel hɛ mi, nɛ David gbe Siria ta buli nɛ a hiɔ zugba lɛ mi 700, kɛ Siria ta buli nɛ a hiɔ okpɔngɔ nɔ 40,000, nɛ e fia Shobak nɛ ji a tabo ɔ nya dalɔ ɔ nɔ́ nɛ e nɔ si, nɛ e gbo ngɛ lejɛ ɔ. 19 Benɛ matsɛmɛ ɔmɛ tsuo, nɛ ji Hadadezer sɔmɔli ɔmɛ na kaa Israel ye a nɔ kunimi ɔ, amlɔ nɔuu nɛ a kɛ Israel ya kpata, nɛ a ba je Israel sisi; nɛ Siria bi ɔmɛ ye gbeye kaa a maa ye bua Amon bi ɔmɛ ekohu.
11 Jeha a sisije* be mi nɛ matsɛmɛ gbaa ta a, David tsɔ Yoab kɛ e sɔmɔli ɔmɛ kɛ Israel tabo ɔ tsuo konɛ a ya kpata Amon bi ɔmɛ a hɛ mi. A ya nɛ a ya sa Raba yi, be mi nɛ David lɛɛ e ngɛ Yerusalem.
2 Ligbi ko gbɔkuɛ nya si ɔ, David te si ngɛ e sa mi nɛ e ya slaa si ngɛ tsu ɔ yi mi ngɛ matsɛ we ɔ mi. Benɛ e ngɛ tsu ɔ yi mi ɔ, e na yo ko nɛ e ngɛ due, nɛ yo ɔ he ngɛ fɛu saminya. 3 David tsɔ nɔ ko kɛ ya bi yo ɔ he sane, nɛ nɔ ɔ ba bɔ amaniɛ ke: “Lɛ ji Eliam biyo Batsheba, nɛ ji Uria, Hit no ɔ yo ɔ nɛ.” 4 Kɛkɛ nɛ David tsɔ tsɔli konɛ a ya ngɔ lɛ kɛ ba. Enɛ ɔ he ɔ, e ba David ngɔ nɛ David kɛ lɛ ná bɔmi. (Nɔ́ nɛ ɔ ya nɔ benɛ Batsheba he tsɔ we* nɛ e ngɛ e he tsue ɔ.) Lɔ ɔ se ɔ, e kpale kɛ ho e we ɔ mi ya.
5 Yo ɔ ngɔ hɔ, nɛ e tsɔ tsɔli kɛ ya de David ke: “I ngɔ hɔ.” 6 Kɛkɛ nɛ David tsɔ tsɔli kɛ ya de Yoab ke: “Wo Uria, Hit no ɔ blɔ kɛ ba ye ngɔ.” Enɛ ɔ he ɔ, Yoab wo Uria blɔ kɛ ho David ngɔ ya. 7 Benɛ Uria ba David ngɔ ɔ, e bi lɛ bɔ nɛ Yoab he mi ngɛ ha, bɔ nɛ ta buli ɔmɛ ngɛ ha, kɛ bɔ nɛ ta a ngɛ nɔ yae ha. 8 Kɛkɛ nɛ David de Uria ke: “Kple kɛ ya o we ɔ mi nɛ o ya jɔɔ o he.”* Benɛ Uria je matsɛ we ɔ mi kɛ ho ɔ, a kɛ matsɛ ɔ nike ní* nyɛɛ e se. 9 Se Uria kɛ e nyɔmtsɛ ɔ sɔmɔli kpa amɛ tsuo hwɔ matsɛ we ɔ agbo ɔ nya, nɛ e kple we kɛ yɛ lɛ nitsɛ e we ɔ mi. 10 Lɔ ɔ he ɔ, a de David ke: “Uria kple we kɛ yɛ lɛ nitsɛ e we ɔ mi.” Kɛkɛ nɛ David bi Uria ke: “Pi piɔ pɛ nɛ o je blɔ hiami mi kɛ ba lo? Mɛni he je nɛ o kple we kɛ yɛ mo nitsɛ o we ɔ mi ɔ?” 11 Uria ha David heto ke: “Daka a kɛ Israel kɛ Yuda ngɛ bo tsuhi a mi, nɛ ye nyɔmtsɛ Yoab kɛ ye nyɔmtsɛ ɔ sɔmɔli ɔmɛ ngɛ nga a nɔ. Anɛ e sa nɛ imi lɛɛ ma ya ye we mi nɛ ma ya ye ní nɛ ma nu ní nɛ i kɛ ye yo nɛ ya hwɔ si lo? Be abɔ nɛ o ngɛ nɛ o* hɛ ngɛ nɛ ɔ, i be nɔ́ ko kaa jã pee!”
12 Kɛkɛ nɛ David de Uria ke: “Moo hi hiɛ ɔ mwɔnɛ ɔ hulɔ, konɛ ma wo mo blɔ kɛ ho hwɔɔ.” Lɔ ɔ he ɔ, Uria hi Yerusalem jamɛ a ligbi ɔ kɛ ligbi nɛ nyɛɛ se ɔ. 13 Lɔ ɔ se ɔ, David tsɔ nɛ a ya tsɛ lɛ kɛ ba, nɛ e kɛ lɛ ba ye ní nɛ a nu ní, nɛ e ha nɛ e de dã. Se gbɔkuɛ ɔ, Uria je kpo nɛ e ya hwɔ e sa a nɔ ngɛ e nyɔmtsɛ ɔ sɔmɔli ɔmɛ a ngɔ, nɛ e kple we kɛ yɛ e we ɔ mi. 14 Mɔtu ɔ, David ngma Yoab sɛ womi, nɛ e kɛ wo Uria dɛ konɛ e kɛ ya ha lɛ. 15 E ngma ngɛ sɛ womi ɔ mi ke: “Ngɔɔ Uria kɛ da ta a nya ngɛ he nɛ ta a mi wa pe kulaa ngɛ ɔ. Lɔ ɔ se ɔ, nyɛɛ gbla nyɛ he si kɛ je e he, konɛ a fia lɛ nɔ́ nɛ e gbo.”
16 Jamɛ a be ɔ, Yoab kpa ma a si saminya, nɛ e ngɔ Uria kɛ ya da he nɛ e le kaa ta buli nɛ a he wa ngɛ ɔ. 17 Benɛ nyumu ɔmɛ je ma a mi kɛ ba nɛ a kɛ Yoab ba hwu ta a, David sɔmɔli ɔmɛ ekomɛ gbo, nɛ Uria, Hit no ɔ hu piɛɛ ni nɛmɛ nɛ a gbo ɔ he. 18 Jehanɛ ɔ, Yoab tsɔ nɛ a ya bɔ David níhi tsuo nɛ ya nɔ ngɛ ta a mi. 19 E de tsɔlɔ ɔ ke: “Ke o bɔ matsɛ ɔ níhi tsuo nɛ ya nɔ ngɛ ta a mi ta a, 20 eko ɔ, matsɛ ɔ mi mi ma fu nɛ e ma bi mo ke, ‘Mɛni he je nɛ nyɛ ya su ma a he haa kɛ hwu ta a? Anɛ nyɛ li kaa a ma nyɛ ma tsɛ̃ nyɛ kɛ̃ɛ̃ kɛ je gbogbo ɔ yi mi lo? 21 Mɛnɔ gbe Abimelek, Yerubeshet binyumu ɔ? Anɛ pi yo ko nɛ e ngmɛɛ wɛ tɛ mi bi he kɛ je gbogbo ɔ yi mi kɛ ba nɔ e nɔ, nɛ e gbo ngɛ Tebez lo? Mɛni he je nɛ nyɛ ya su gbogbo ɔ he haa a?’ Kɛkɛ ɔ, o de lɛ ke, ‘O sɔmɔlɔ Uria, Hit no ɔ hu gbo.’”
22 Lɔ ɔ he ɔ, tsɔlɔ ɔ ya nɛ e ya de David nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ Yoab de lɛ ke e ya de ɔ. 23 Kɛkɛ nɛ tsɔlɔ ɔ de David ke: “A nyumu ɔmɛ a he wa pe wɔ, lɔ ɔ he ɔ, a je kpo kɛ ba tua wɔ ngɛ nga a nɔ; se wa kpale fiee mɛ kɛ ho ma a agbo ɔ nya ya. 24 Nɛ kɛ̃ɛ̃ tsɛ̃li ɔmɛ tsɛ̃ a kɛ̃ɛ̃ ɔmɛ kɛ ba ná o sɔmɔli ɔmɛ kɛ je gbogbo ɔ yi mi, nɛ matsɛ ɔ sɔmɔli ɔmɛ ekomɛ gbo; o sɔmɔlɔ Uria, Hit no ɔ hu gbo.” 25 Kɛkɛ nɛ David de tsɔlɔ ɔ ke: “Mo ya de Yoab ke: ‘Ko ha nɛ sane nɛ ɔ nɛ gba o nya, ejakaa klaate hlɛ nɔ mi nɛ e gbeɔ. De lɛ ke e ngɔ e he wami tsuo kɛ tua ma a nɛ́ e ye nɔ kunimi.’ Nɛ o wo lɛ he wami.”
26 Benɛ Uria yo ɔ nu kaa e huno Uria gbo ɔ, e bɔni e huno ɔ he ya fomi. 27 Benɛ yo ɔ fo e huno ɔ he ya ta pɛ ɔ, David tsɔ nɛ a ya tsɛ lɛ nɛ a ngɔ lɛ kɛ ba e we ɔ mi, nɛ e ba pee e yo nɛ e fɔ binyumu ha lɛ. Se nɔ́ nɛ David pee ɔ hí kulaa ngɛ Yehowa hɛ mi.
12 Lɔ ɔ he ɔ, Yehowa tsɔ Natan David ngɔ. Natan ba David ngɔ nɛ e ba de lɛ ke: “Nyumu enyɔ komɛ ngɛ ma ko mi, nɔ kake ji niatsɛ nɛ nɔ kake ji ohiatsɛ. 2 Niatsɛ ɔ ngɛ jijɔhi kɛ nahi babauu nitsɛ; 3 se ohiatsɛ ɔ be nɔ́ ko nɔ́ ko pe jijɔ biyo nyafii kake nɛ e he. E hyɛ e nɔ, nɛ e wa ngɛ e kɛ e binyumu ɔmɛ a ngɔ. Niye ní bɔbɔyoo nɛ ohiatsɛ ɔ ngɛ ɔ, lɔ ɔ nɛ lohwe ɔ yeɔ, nɛ e nuɔ ní ngɛ e kplu nya, nɛ e hwɔɔ mahe ngɛ e kɔni bɔkɔ mi. E ba pee kaa e biyo. 4 Pee se ɔ, nubwɔ ko ba to niatsɛ ɔ, se e gbi lɛ nitsɛ e jijɔ ɔmɛ aloo e na amɛ eko kɛ pee we niye ní kɛ ha nubwɔ nɛ ba to lɛ ɔ. Mohu ɔ, e ya nu ohiatsɛ ɔ jijɔ bi ɔ, nɛ e gbe kɛ pee niye ní kɛ ha nyumu ɔ nɛ ba e ngɔ ɔ.”
5 Kɛkɛ nɛ David mi mi fu nyumu ɔ wawɛɛ nitsɛ, nɛ e de Natan ke: “Be abɔ nɛ Yehowa ngɛ nɛ ɔ, nyumu ɔ nɛ e pee nɔ́ nɛ ɔ sa gbenɔ! 6 Nɛ akɛnɛ e pee nɔ́ nɛ ɔ nɛ́ e mi mi sɛ lɛ he je ɔ, e sa kaa é to jijɔ bi ɔ nane mi kɛ bɔ he si eywiɛ.”
7 Kɛkɛ nɛ Natan de David ke: “Mo ji nyumu ɔ nɛ! Nɔ́ nɛ Yehowa, Israel Mawu ɔ ngɛ dee ji nɛ ɔ nɛ: ‘Imi nitsɛ nɛ i pɔ mo nu kaa matsɛ konɛ o ye Israel nɔ, nɛ i kpɔ̃ mo ngɛ Saul dɛ mi. 8 I je ye tsui mi nɛ i ngɔ o nyɔmtsɛ ɔ we ɔ kɛ ha mo, nɛ i ngɔ o nyɔmtsɛ ɔ yi ɔmɛ kɛ wo o dɛ mi, nɛ i ngɔ Israel we ɔ kɛ Yuda we ɔ kɛ ha mo. Nɛ ke ní nɛ ɔmɛ pi ha mo ɔ, jinɛ ma je ye tsui mi nɛ ma pee babauu kɛ piɛɛ he ha mo. 9 Mɛni he je nɛ o gbe Yehowa munyu he guɛ nɛ o pee yayami ngɛ e hɛ mi ɔ? O kɛ klaate gbe Uria, Hit no ɔ! Nɛ benɛ o kɛ Amon bi ɔmɛ a klaate gbe lɛ se ɔ, o ngɔ e yo ɔ kɛ pee o yo. 10 Enɛ ɔ he ɔ, klaate be mo nitsɛ o we ɔ mi jee gblegbleegble, ejakaa o gbe ye he guɛ, nɛ o ya ngɔ Uria, Hit no ɔ yo ɔ kɛ pee o yo.’ 11 Nɔ́ nɛ Yehowa ngɛ dee ji nɛ ɔ nɛ: ‘Hyɛ, ma ngɔ haomi kɛ ba o nɔ kɛ je mo nitsɛ o we ɔ mi; nɛ ngɛ mo nitsɛ o hɛ mi ɔ, ma ngɔ o yi ɔmɛ kɛ ha nyumu kpa, nɛ e kɛ o yi ɔmɛ maa hwɔ piani katakata.* 12 E ngɛ mi kaa o pee nɔ́ nɛ ɔ ngɛ laami mi mohu lɛɛ, se imi lɛɛ ma pee enɛ ɔ ngɛ Israel tsuo hɛ mi piani katakata.’”*
13 Kɛkɛ nɛ David de Natan ke: “I pee yayami kɛ si Yehowa.” Natan de David ke: “Yehowa hu kɛ o yayami ɔ ke mo.* O be gboe. 14 Se akɛnɛ o bui Yehowa sãasãa ngɛ sane nɛ ɔ mi he je ɔ, bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, binyumu ɔ nɛ a fɔ kɛ ha mo piɔ ɔ ma gbo.”
15 Kɛkɛ nɛ Natan je kɛ ho lɛ nitsɛ e we mi ya.
Nɛ Yehowa fia jokuɛ ɔ nɛ Uria yo ɔ fɔ kɛ ha David ɔ nɔ́, nɛ e nu hiɔ. 16 David kpa anɔkuale Mawu ɔ pɛɛ kɛ ha jokuɛ nyumuyo ɔ. David ha hwɔ ngmlikiti, nɛ e ya hwɔɔ zugba nyɔ mi kɛ ya siɔ je nami. 17 Lɔ ɔ he ɔ, e we ɔ mi nikɔtɔma amɛ ba da si ngɛ e kasa nya nɛ a ka kaa a ma wo e nɔ kɛ je zugba, se e kplɛɛ we, nɛ e kɛ mɛ yi ní hulɔ. 18 Ligbi kpaagone ɔ nɔ ɔ, jokuɛ ɔ gbo, se David sɔmɔli ɔmɛ ye gbeye kaa a ma de lɛ ke jokuɛ ɔ gbo. A de ke: “Be mi nɛ jokuɛ ɔ ngɛ wami mi po ke wa de lɛ nɔ́ ko ɔ, e nui. Lɛɛ kɛ wa ma plɛ kɛ de lɛ ke jokuɛ ɔ gbo kɛɛ? Eko ɔ, e maa pee nɔ́ ko nɛ ngɛ gbeye.”
19 Benɛ David na kaa e sɔmɔli ɔmɛ kɛ a sibi ngɛ munyu tue kusikusi ɔ, e yɔse kaa jokuɛ ɔ gbo. David bi e sɔmɔli ɔmɛ ke: “Jokuɛ ɔ gbo lo?” A ha lɛ heto ke: “E gbo.” 20 Kɛkɛ nɛ David te si ngɛ zugba. E du, nɛ e kpa nu, nɛ e tsake tade nɛ ngɛ e he ɔ, nɛ e ho Yehowa we ɔ ya, nɛ e ya kplã si ha lɛ. Lɔ ɔ se ɔ, e pue nɔ kɛ ho e we* ɔ mi ya, nɛ e ha nɛ a ba ha lɛ niye ní nɛ e ye. 21 E sɔmɔli ɔmɛ bi lɛ ke: “Mɛni he je nɛ o pee jã a? Be mi nɛ jokuɛ ɔ ngɛ wami mi ɔ, o ha hwɔ, nɛ ya nɔ pɛ o ngɛ; se benɛ jokuɛ ɔ gbo pɛ ɔ, o te si nɛ o ye ní.” 22 E he nɔ ke: “Benɛ jokuɛ ɔ ngɛ wami mi ɔ, i ha hwɔ, nɛ i fo ya, ejakaa i de ye he ke, ‘Mɛnɔ le kaa eko ɔ, Yehowa maa na mi mɔbɔ nɛ e ma he jokuɛ ɔ yi wami?’ 23 Amlɔ nɛ ɔ nɛ e gbo ɔ, mɛni he je nɛ e sa kaa ma ha hwɔ? Anɛ ma nyɛ ma kpale lɛ kɛ ba lo? Imi mohu nɛ ma ya e ngɔ, se lɛɛ lɛɛ e be kpalee kɛ ba ye ngɔ.”
24 Kɛkɛ nɛ David wo e yo Batsheba bua. E ya e ngɔ, nɛ e kɛ lɛ ya ná bɔmi. Pee se ɔ, e fɔ binyumu nɛ e wo lɛ biɛ ke Salomo.* Nɛ Yehowa suɔ lɛ, 25 nɛ e tsɔ gbalɔ Natan konɛ e ya wo lɛ biɛ ke Yedidia,* ngɛ Yehowa he je.
26 Yoab ya nɔ nɛ e hwu kɛ si Amon bi ɔmɛ a ma nɛ ji Raba a, nɛ e ngɔ matsɛ ma a.* 27 Lɔ ɔ he ɔ, Yoab tsɔ tsɔli kɛ ya de David ke: “I kɛ Raba hwu ta, nɛ i ngɔ nyu ma a.* 28 Amlɔ nɛ ɔ, mo bua ta buli nɛ a piɛ ɔ nya, nɛ́ o ba tua ma a, nɛ o ngɔ. Ke pi jã a, imi lɛ ma ngɔ ma a, nɛ a maa ngɔ ye biɛ kɛ wo ma a.”
29 Lɔ ɔ he ɔ, David bua ta buli ɔmɛ tsuo a nya, nɛ e ho nɛ e kɛ Raba ya hwu ta, nɛ e ngɔ ma a. 30 Kɛkɛ nɛ e je jlasi nɛ ngɛ Malkam yi ɔ. Jlasi ɔ jiɔmi ji sika tsu talɛnt* kake, kɛ e mi tɛhi nɛ a he jua wa, nɛ a kɛ wo David yi. Jehanɛ se hu ɔ, David muɔɔ ta yibu ní babauu nitsɛ ngɛ ma a mi. 31 E ngɔ nihi nɛ a ngɛ ma a mi ɔ kɛ ba, nɛ e ha nɛ a kɛ sau gbaa tɛ, nɛ a kɛ dadehi nɛ a nya ba kɛ dade gbiɛhi tsuɔ ní, nɛ a poɔ bliikisi. Jã ji bɔ nɛ e pee Amon bi ɔmɛ a ma amɛ tsuo. Nyagbe ɔ, David kɛ ta buli ɔmɛ tsuo kpale kɛ ho Yerusalem ya.
13 Jehanɛ ɔ, David binyumu Absalom ngɛ nyɛmiyo ko nɛ e he ngɛ fɛu nɛ a tsɛɛ lɛ ke Tamar, nɛ David binyumu Amnon ná e he suɔmi. 2 Amnon hao wawɛɛ nɛ e nu hiɔ ngɛ e nyɛmiyo Tamar he je, ejakaa e li nyumu, nɛ e ngɛ kaa nɔ́ nɛ Amnon be nyɛe nɛ e pee lɛ nɔ́ ko. 3 Jamɛ a be ɔ, Amnon ngɛ huɛ ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Yehonadab, e ji David nyɛminyumu Shimea binyumu. Yehonadab ji nɔ ko nɛ e le ga saminya. 4 Enɛ ɔ he ɔ, e bi lɛ ke: “Mɛni he je nɛ daa mɔtu ɔ, mo matsɛ binyumu ɔ, o haoɔ kikɛ nɛ ɔ? Mɛni he je nɛ o de we mi?” Amnon ha lɛ heto ke: “I ná Tamar, ye nyɛminyumu Absalom nyɛmiyo ɔ he suɔmi.” 5 Yehonadab de lɛ ke: “Yaa hwɔ si ngɛ o sa a nɔ, nɛ o bua nɛ o pee kaa o be he wami. Ke o tsɛ ba slaa mo ɔ, mo de lɛ ke, ‘I kpa mo pɛɛ, ha nɛ ye nyɛmiyo Tamar nɛ ba nɛ e ba ha mi niye ní. Ke e ba pee hiɔtsɛmɛ a niye ní* ngɛ ye hɛ mi ɔ, ma ye ngɛ e dɛ mi.’”
6 Lɔ ɔ he ɔ, Amnon ya hwɔ si nɛ e bua pee kaa e be he wami, nɛ matsɛ ɔ ba slaa lɛ. Kɛkɛ nɛ Amnon de matsɛ ɔ ke: “I kpa mo pɛɛ, mo ha nɛ ye nyɛmiyo Tamar nɛ ba ye ngɔ, nɛ e ba sã keeki enyɔ nɛ a pee mɛ kaa tsui ngɛ ye hɛ mi, konɛ ma ye ní ɔ ngɛ e dɛ mi.” 7 Kɛkɛ nɛ David tsɔ nɛ a ya de Tamar ngɛ we ɔ mi ke: “I kpa mo pɛɛ nɛ o ya o nyɛminyumu Amnon we ɔ mi nɛ o ya pee niye ní* ha lɛ.” 8 Enɛ ɔ he ɔ, Tamar ho e nyɛminyumu Amnon we ɔ mi ya ngɛ he nɛ e hwɔɔ si ngɛ ɔ. E ngɔ mamu nɛ a pɔtɔ kɛ bɔ keekihi ngɛ e hɛ mi, nɛ e sã keeki ɔmɛ. 9 Kɛkɛ nɛ e wo tsesi ɔ, nɛ e ha lɛ niye ní ɔ. Se Amnon kua ní ɔ yemi, nɛ e de ke: “Nyɛ ha nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ je ye he!” Lɔ ɔ he ɔ, nɔ fɛɛ nɔ je e he.
10 Kɛkɛ nɛ Amnon de Tamar ke: “Ngɔɔ niye ní* ɔ kɛ ba tsu nɛ a hwɔɔ mi ɔ mi nɛ ma ye ngɛ o dɛ mi.” Lɔ ɔ he ɔ, Tamar ngɔ keekihi nɛ e pee mɛ kaa tsui ɔ kɛ ba ha e nyɛminyumu Amnon ngɛ tsu nɛ a hwɔɔ mi ɔ mi. 11 Benɛ e ngɔ keeki ɔmɛ kɛ ba ha lɛ ɔ, e nu lɛ nɛ e de lɛ ke: “Ye nyɛmiyo, ba nɛ o kɛ mi ba hwɔ.” 12 Se e de lɛ ke: “Ohoo, ye nyɛminyumu! Ko pue ye hɛ mi si, ejakaa a pee we nɔ́ nɛ ɔ ngɛ Israel. Ko tsu zo ní nɛ ɔ. 13 Jije i kɛ zo nɛ ɔ maa gu? Nɛ mo hu a maa bu mo kaa nyumuhi nɛ a tsuɔ zo ní ngɛ Israel ɔ a kpɛti nɔ kake. Moo lɛɛ i kpa mo pɛɛ nɛ o kɛ matsɛ ɔ nɛ ya tu munyu, ejakaa e be dee ke e kɛ mi be mo hae.” 14 Se e bui lɛ tue, nɛ e nu lɛ pani nya, nɛ e tua lɛ abonua kɛ pue e hɛ mi si. 15 Lɔ ɔ se ɔ, Amnon bɔni Tamar he ninyɛ nami wawɛɛ nitsɛ, nɛ ninyɛ nɛ e ná kɛ ha lɛ ɔ nya ba wa pe suɔmi nɛ e ná kɛ ha lɛ kekle ɔ. Amnon de lɛ ke: “Tee si; jee hiɛ ɔ kɛ ho!” 16 Kɛkɛ nɛ e de lɛ ke: “Ohoo, ye nyɛminyumu, fieemi nɛ o ngɛ mi fiee nɛ ɔ pa hí kulaa pe nɔ́ nɛ o pee mi ɔ!” Se e bui lɛ tue.
17 Kɛkɛ nɛ Amnon tsɛ e tsɔlɔ niheyo ɔ, nɛ e de lɛ ke: “I kpa mo pɛɛ, ngɔɔ nɔmlɔ nɛ ɔ kɛ je ye hɛ mi kɛ ho, nɛ o ngmɛ sinya a mi ngɛ e se.” 18 (Jamɛ a be ɔ mi ɔ, e wo tade klɔii ko nɛ a je blɔ pee, ejakaa lɔ ɔ nɛ matsɛ biyi ɔmɛ nɛ a li nyumu ɔ woɔ.) Enɛ ɔ he ɔ, e tsɔlɔ ɔ je lɛ kpo, nɛ e ngmɛ sinya a mi ngɛ e se. 19 Kɛkɛ nɛ Tamar muɔɔ la zu kɛ pue e yi mi, nɛ e gba tade klɔii saminyayoo ɔ nɛ e wo ɔ ngɛ e he; nɛ e ngɔ e nine kɛ kpla e yi, nɛ e je. Benɛ e yaa a tsuo ɔ, e ngɛ ya foe yuuyuuyuu.
20 Kɛkɛ nɛ e nyɛminyumu Absalom bi lɛ ke: “Anɛ o nyɛminyumu Amnon lɛ e pee mo nɔ́ nɛ ɔ lo? Ye nyɛmiyo, moo lɛɛ mo ma o nya. O nyɛminyumu ji lɛ. Koo ngɔ nɔ́ nɛ ɔ kɛ wo o tsui mi.” Kɛkɛ nɛ Tamar ya hi e nyɛminyumu Absalom we ɔ mi, nɛ e yɛ nihi a kpɛti. 21 Benɛ Matsɛ David nu ní nɛ ɔmɛ tsuo ɔ, e mi mi fu wawɛɛ. Se e ha we nɛ e binyumu Amnon nɛ hao akɛnɛ e suɔ lɛ ɔ he je, ejakaa lɛ ji e kekleekle bi. 22 Absalom de we Amnon nɔ́ ko nɔ́ ko, yayami jio, kpakpa jio; ejakaa Absalom ná Amnon he ninyɛ ngɛ e nyɛmiyo Tamar hɛ mi si nɛ e pue ɔ he je.
23 Jeha enyɔ se ɔ, Absalom jijɔ he bwɔmi sali ɔmɛ ngɛ Baal Hazor ngɛ Efraim kasa nya, nɛ Absalom fɔ matsɛ ɔ binyumu ɔmɛ tsuo nine. 24 Lɔ ɔ he ɔ, Absalom ba matsɛ ɔ ngɔ ba de lɛ ke: “O sɔmɔlɔ ɔ ngɛ e jijɔhi a he bwɔmi sãe. I kpa matsɛ ɔ pɛɛ nɛ e kɛ e sɔmɔli ɔmɛ nɛ a piɛɛ ye he kɛ ya.” 25 Se matsɛ ɔ de Absalom ke: “Dɛbi, ye binyumu. Ke wɔ tsuo wa ya a, wa maa pee tlomi ngɛ o kuɛ nɔ.” E ngɛ mi kaa e ya nɔ nɛ e kpa lɛ pɛɛ mohu lɛɛ, se e kplɛɛ we, mohu ɔ, e jɔɔ lɛ. 26 Kɛkɛ nɛ Absalom de lɛ ke: “Ke moo o be yae ɔ, lɛɛ i kpa mo pɛɛ nɛ o ha nɛ ye nyɛminyumu Amnon kɛ wɔ nɛ ya mɔ.” Matsɛ ɔ bi lɛ ke: “Mɛni he je nɛ e sa nɛ e kɛ mo nɛ ya a?” 27 Se Absalom kpa lɛ pɛɛ hluu, enɛ ɔ he ɔ, matsɛ ɔ ha nɛ Amnon kɛ matsɛ ɔ binyumu ɔmɛ tsuo piɛɛ Absalom he kɛ ho.
28 Kɛkɛ nɛ Absalom fã e tsɔli ɔmɛ ke: “Nyɛɛ pee klaalo, nɛ ke Amnon nu wai nɛ e tsui hyi kɛ bua jɔmi ɔ, ma de nyɛ ke, ‘Nyɛɛ fia Amnon nɔ́!’ Kɛkɛ ɔ, nyɛɛ gbe lɛ. Nyɛ ko ye gbeye. Anɛ pi imi nɛ i fã nyɛ lo? Nyɛ he nɛ wa nɛ nyɛɛ pee kã.” 29 Lɔ ɔ he ɔ, Absalom tsɔli ɔmɛ pee Amnon kaa bɔ nɛ Absalom fã mɛ ɔ pɛpɛɛpɛ; kɛkɛ nɛ matsɛ ɔ binyumu kpa amɛ tsuo te si, nɛ a ti nɔ fɛɛ nɔ kuɔ e teji okpɔngɔ nɛ e tu fo. 30 Benɛ a ngɛ blɔ ɔ nɔ kɛ ma a, David nine su amaniɛ bɔmi nɔ ke: “Absalom gbe matsɛ ɔ binyumu ɔmɛ tsuo, nɛ a ti nɔ kake po píɛ.” 31 Kɛkɛ nɛ matsɛ ɔ te si, nɛ e gba e tade ɔmɛ ngɛ e he, nɛ e hwɔ zugba, nɛ e sɔmɔli ɔmɛ tsuo nɛ a kɛ lɛ daa si ɔ hu gba a tade ɔmɛ ngɛ a he.
32 Se Yehonadab, David nyɛminyumu Shimea binyumu ɔ de ke: “Ye nyɔmtsɛ ɔ nɛ ko susu kaa a gbe matsɛ ɔ bi nihewi ɔmɛ tsuo, ejakaa Amnon pɛ lɛ e gbo. A pee enɛ ɔ ngɛ Absalom fami nya. Kɛ je ligbi ɔ nɛ Amnon pue e nyɛmiyo Tamar hɛ mi si ɔ tɔɔ nɛ e to kaa e maa pee nɔ́ nɛ ɔ. 33 Enɛ ɔ he ɔ, amaniɛ bɔmi kaa ‘Matsɛ ɔ binyumu ɔmɛ tsuo gbo’ ɔ, ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ nɛ ko bu tue;* Amnon pɛ lɛ e gbo.”
34 Jamɛ a be ɔ, Absalom tu fo kɛ je. Pee se ɔ, bulɔ ɔ wo e hɛ nɔ nɛ e na kaa nihi fuu ma ngɛ gbɛjegbɛ ɔ nɛ ngɛ e se ngɛ yoku ɔ kasa nya a nɔ. 35 Kɛkɛ nɛ Yehonadab de matsɛ ɔ ke: “Hyɛ! Matsɛ ɔ binyumu ɔmɛ kpale kɛ ba. Nɔ́ nɛ o sɔmɔlɔ ɔ de ɔ, jã pɛpɛɛpɛ nɛ e ngɛ.” 36 Benɛ e tu munyu ɔ ta a, matsɛ ɔ binyumu ɔmɛ ba, nɛ a ngɛ ya foe boboobo; matsɛ ɔ kɛ e sɔmɔli ɔmɛ tsuo hu fo ya wawɛɛ. 37 Se Absalom tu fo kɛ ho Amihud binyumu Talmai, Geshur matsɛ ɔ ngɔ ya. David fo e binyumu ɔ he ya ligbihi babauu. 38 Nɛ benɛ Absalom tu fo kɛ ho Geshur ya a, e hi lejɛ ɔ jeha etɛ.
39 Nyagbenyagbe ɔ, Matsɛ David hɛ ja ngɛ Absalom he, nɛ e ná nɛ e ya e ngɔ, ejakaa e yi Amnon gbenɔ ɔ he aywilɛho hu.
14 Jehanɛ ɔ, Yoab, Zeruya binyumu ɔ yɔse kaa matsɛ ɔ ngɛ tsui yee ngɛ Absalom he. 2 Enɛ ɔ he ɔ, Yoab tsɔ kɛ ya Tekoa, nɛ a ya ngɔ yo ko nɛ e hɛ mi tɛ kɛ je lejɛ ɔ kɛ ba, nɛ e de yo ɔ ke: “I kpa mo pɛɛ nɛ o pee o ní kaa nɔ ko nɛ e ngɛ nɔ ko he ya foe, nɛ́ o wo aywilɛho yemi tadehi, nɛ́ o ko kpa nu. Pee o ní kaa yo nɛ e nɔ ko gbo nɛ e ngɛ nɔ ɔ he ya foe ligbihi babauu ji nɛ ɔ. 3 Lɔ ɔ se ɔ, moo ya matsɛ ɔ ngɔ nɛ o ya de lɛ nɔ́ nɛ ɔ.” Kɛkɛ nɛ Yoab ngɔ munyu ɔmɛ kɛ wo e nya.*
4 Tekoa yo ɔ ya matsɛ ɔ ngɔ nɛ e ya kplã si nɛ e kɛ e hɛ mi bu si, nɛ e je bumi kpo ha matsɛ ɔ, nɛ e de ke: “Oo matsɛ, moo ye bua mi!” 5 Matsɛ ɔ bi lɛ ke: “Mɛni sane?” Kɛkɛ nɛ e he nɔ ke: “Ao, yalɔyo ji mi; ye huno gbo. 6 Nɛ imi o mawayo ɔ, i ngɛ binyumuhi enyɔ, nɛ mɛ ní enyɔ ɔmɛ a nɔ kunɔ ngɛ nga a nɔ. Nɔ ko be lejɛ ɔ nɛ e ma kpata mɛ, nɛ nɔ kake fia e nyɛmi nɔ́ nɛ e gbe lɛ. 7 Amlɔ nɛ ɔ, weku ɔ tsuo te si kɛ wo imi o mawayo ɔ, nɛ a ngɛ dee ke, ‘Ngɔɔ nɔ nɛ e gbe e nyɛminyumu ɔ kɛ ba konɛ waa gbe lɛ ngɛ e nyɛminyumu ɔ nɛ e gbe ɔ wami* he je, ke lɔ ɔ ma bi nɛ wa kpata gbosi ní yelɔ ɔ hɛ mi po!’ A maa gbe la ngu hɛuu kake nɛ piɛ* ha mi ɔ, nɛ ye huno biɛ maa laa, nɛ e nɔ ko hu be piɛe ngɛ zugba a nɔ.”
8 Kɛkɛ nɛ matsɛ ɔ de yo ɔ ke: “Moo ho o we mi ya, nɛ ma ye o sane ɔ ha mo.” 9 Kɛkɛ nɛ Tekoa yo ɔ de matsɛ ɔ ke: “Oo ye nyɔmtsɛ matsɛ, ha nɛ fɔ yemi ɔ nɛ ba i kɛ ye tsɛ we ɔ wa nɔ, nɛ́ matsɛ ɔ kɛ e matsɛ sɛ ɔ nɛ a ye a he.” 10 Kɛkɛ nɛ matsɛ ɔ de ke: “Ke nɔ ko kpale de mo nɔ́ kpa ko ɔ, ngɔɔ lɛ kɛ ba ha mi, nɛ e be o nya gbae hu.” 11 Se yo ɔ de ke: “Matsɛ, i kpa mo pɛɛ nɛ o kai Yehowa o Mawu ɔ, konɛ muɔ he lue yelɔ ɔ nɛ ko puɛ ní, nɛ e kpata ye binyumu ɔ hɛ mi.” Kɛkɛ nɛ matsɛ ɔ de ke: “Be abɔ nɛ Yehowa ngɛ nɛ ɔ, o binyumu ɔ yi bwɔmi kake po be zugba nɔe.” 12 Jehanɛ ɔ, yo ɔ de ke: “I kpa mo pɛɛ, mo ha nɛ o mawayo ɔ nɛ de ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ nɔ́ ko.” Lɔ ɔ he ɔ, matsɛ ɔ de lɛ ke: “Moo tu munyu!”
13 Yo ɔ de ke: “Lɛɛ mɛni he je mɔ nɛ o to o yi mi kaa o maa pee nɔ́ ko kaa kikɛ nɛ ɔ kɛ si Mawu we bi ɔmɛ ɔ? Ke matsɛ ɔ de nɔ́ ko kaa kikɛ ɔ, e bu lɛ nitsɛ e he fɔ, ejakaa matsɛ ɔ ngɔɛ lɛ nitsɛ e binyumu nɛ a je lɛ we ɔ kɛ kpale we kɛ bɛ. 14 Bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, wa ma gbo nɛ wa maa pee kaa nyu nɛ a kpa pue zugba nɛ e be hie muɔɔmi hu. Se Mawu be wami* ko hɛ mi kpatae, nɛ e susuɔ yi mi tomihi a he je nɛ e sa kaa e kpale nɔ nɛ a je lɛ we ɔ kɛ ba e ngɔ ekohu ɔ he. 15 I ba konɛ ma ba de ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ nɔ́ nɛ ɔ, ejakaa ni ɔmɛ ha nɛ i ye gbeye. Enɛ ɔ he ɔ, o mawayo ɔ de ke, ‘I kpa matsɛ ɔ pɛɛ nɛ e ha nɛ i kɛ lɛ nɛ tu munyu. Eko ɔ, matsɛ ɔ maa pee nɔ́ nɛ e mawayo ɔ ma bi lɛ ɔ. 16 Eko ɔ, matsɛ ɔ maa bu tue, nɛ e ma he e mawayo ɔ yi wami kɛ je nyumu nɛ e ngɛ hlae nɛ e kpata i kɛ ye binyumu kake pɛ ɔ wa hɛ mi kɛ je gbosi ní nɛ Mawu ha wɔ ɔ he ɔ dɛ mi.’ 17 Kɛkɛ nɛ o mawayo ɔ de ke, ‘I kpa ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ pɛɛ konɛ munyu nɛ e maa tu ɔ nɛ ha mi he jɔmi,’ ejakaa ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ ngɛ kaa anɔkuale Mawu ɔ bɔfo, nɛ e le slɔɔto nɛ ngɛ kpakpa kɛ yayami a kpɛti. Yehowa o Mawu ɔ kɛ mo nɛ hi si.”
18 Kɛkɛ nɛ matsɛ ɔ de yo ɔ ke: “I kpa mo pɛɛ nɛ o ko laa mi nɔ́ nɛ ma bi mo ɔ eko nɔ.” Yo ɔ he nɔ ke: “I kpa ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ pɛɛ nɛ e tu munyu.” 19 Kɛkɛ nɛ matsɛ ɔ bi lɛ ke: “Anɛ Yoab lɛ ha nɛ o pee ní nɛ ɔmɛ tsuo lo?” Yo ɔ ha heto ke: “Oo ye nyɔmtsɛ matsɛ, be abɔ nɛ o* ngɛ nɛ ɔ, e ngɛ mi kaa bɔ nɛ ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ de ɔ pɛpɛɛpɛ,* ejakaa o sɔmɔlɔ Yoab ji nɔ nɛ fã mi, nɛ e ngɔ munyu nɛ ɔmɛ tsuo kɛ wo o mawayo ɔ nya. 20 O sɔmɔlɔ Yoab pee nɔ́ nɛ ɔ konɛ e kɛ tsake níhi a hɛ mi, se ye nyɔmtsɛ ɔ ngɛ juɛmi kaa anɔkuale Mawu ɔ bɔfo, nɛ e le níhi tsuo nɛ ngɛ nɔ yae ngɛ zugba a nɔ.”
21 Lɔ ɔ se ɔ, matsɛ ɔ de Yoab ke: “Saminya, ma pee nɔ́ nɛ ɔ. Yaa nɛ o ya ngɔ niheyo Absalom kɛ kpale kɛ ba.” 22 Kɛkɛ nɛ Yoab kplã si nɛ e kɛ e hɛ mi bu si, nɛ e je bumi kpo ha matsɛ ɔ nɛ e je e yi. Yoab de ke: “Oo ye nyɔmtsɛ matsɛ, mwɔnɛ ɔ, imi o sɔmɔlɔ ɔ na kaa ye hɛ mi ba nyami ngɛ o hɛ mi, ejakaa matsɛ ɔ pee nɔ́ nɛ e sɔmɔlɔ ɔ bi ɔ.” 23 Kɛkɛ nɛ Yoab te si, nɛ e pue nɔ kɛ ho Geshur ya, nɛ e ya ngɔ Absalom kɛ ba Yerusalem. 24 Se matsɛ ɔ de ke: “Ha nɛ e kpale kɛ ho lɛ nitsɛ e we mi ya; e ko ba na ye hɛ mi.” Lɔ ɔ he ɔ, Absalom kpale kɛ ho lɛ nitsɛ e we ɔ mi ya, nɛ e nɛ matsɛ ɔ hɛ mi.
25 Jehanɛ ɔ, ngɛ Israel tsuo ɔ, nyumu ko be nɛ a jeɔ e yi wawɛɛ kaa e he ngɛ fɛu kaa Absalom. Kɛ je e nane si kɛ ya si e yi kpɛti ɔ, kpa ko be e he. 26 Daa jeha a, e biɔ nɛ e sã e yi nɔ, ejakaa e yi bwɔmi ɔ jiɔ ngɛ e nɔ. Ke e sã e yi nɔ ɔ, e yi bwɔmi ɔ jiɔmi ji shekel 200* ngɛ matsɛ sɛni tɛ ɔ nya.* 27 A fɔ binyumuhi etɛ kɛ biyo kake kɛ ha Absalom. E biyo ɔ biɛ ji Tamar. E ji yo nɛ e he ngɛ fɛu saminya.
28 Absalom ya nɔ nɛ e hi Yerusalem jeha enyɔ sɔuu, se e nɛ matsɛ ɔ hɛ mi. 29 Lɔ ɔ he ɔ, Absalom tsɔ konɛ a ya tsɛ Yoab kɛ ba nɛ́ e tsɔ lɛ matsɛ ɔ ngɔ, se Yoab bɛ. E tsɔ kɛ ya tsɛ lɛ si enyɔne, se loloolo ɔ, e kua bami. 30 Nyagbenyagbe ɔ, e de e sɔmɔli ɔmɛ ke: “Yoab zugba tsa ye nɔ́ ɔ nɔ, nɛ e du barli* ngɛ nɔ. Nyɛɛ ya nɛ nyɛ ya mɛ he la.” Enɛ ɔ he ɔ, Absalom sɔmɔli ɔmɛ ya mɛ ngmɔ ɔ he la. 31 Kɛkɛ nɛ Yoab te si nɛ e ba Absalom we ɔ mi nɛ e ba bi lɛ ke: “Mɛni he je nɛ o sɔmɔli ɔmɛ sã ye ngmɔ ɔ?” 32 Absalom ha Yoab heto ke: “Hyɛ! I tsɔ konɛ a ngɔ sɛ gbi nɛ ɔ kɛ ba ha mo ke, ‘Ba nɛ ma tsɔ mo matsɛ ɔ ngɔ nɛ o ya bi lɛ ke: “Mɛni he je nɛ i je Geshur kɛ ba a? Kaa i hi lejɛ ɔ, jinɛ lɔ ɔ mohu ko hi ha mi. Amlɔ nɛ ɔ, ha nɛ ma na matsɛ ɔ hɛ mi, nɛ ke i ye fɔ ɔ, lɛɛ e gbe mi.”’”
33 Lɔ ɔ he ɔ, Yoab ho matsɛ ɔ ngɔ ya, nɛ e ya bɔ lɛ amaniɛ. Kɛkɛ nɛ matsɛ ɔ tsɛ Absalom, nɛ Absalom ba matsɛ ɔ ngɔ nɛ e ba je bumi kpo ha lɛ, nɛ e kplã si ngɛ matsɛ ɔ hɛ mi, nɛ e kɛ e hɛ mi bu zugba. Kɛkɛ nɛ matsɛ ɔ fĩɔ Absalom nya he.*
15 Ngɛ ní nɛ ɔmɛ tsuo a se ɔ, Absalom ba ná lɛ nitsɛ e ta zugba lɛ kɛ okpɔngɔhi kɛ nyumuhi 50 nɛ a maa hi fo tue kɛ nyɛɛ e hɛ mi. 2 Absalom maa te si mɔtu mla nɛ e ma ya da blɔ nɛ yaa ma a agbo ɔ nya a tue. Be fɛɛ be nɛ nyumu ko ma ná sane ko nɛ́ biɔ kaa a ngɔ kɛ ba matsɛ ɔ ngɔ konɛ e kojo ɔ, Absalom ma tsɛ lɛ nɛ e ma bi lɛ ke: “Jije ma mi o je?” nɛ e ma de lɛ ke: “O sɔmɔlɔ ɔ je Israel wɛtso ɔmɛ a kpɛti kake mi.” 3 Absalom ma de lɛ ke: “Hyɛ, o sane ɔ da, nɛ e ngɔ, se nɔ ko be matsɛ ɔ ngɔ nɛ maa bu o sane ɔ tue.” 4 Absalom ma de ke: “I ná nɛ a pee mi kojolɔ ngɛ zugba a nɔ! Jinɛ nyumu fɛɛ nyumu nɛ e ngɛ sane ko aloo munyu ko nɛ e suɔ kaa a hyɛ mi ha lɛ ɔ ma nyɛ maa ba ye ngɔ, nɛ ma ye dami sane ha lɛ.”
5 Nɛ ke nyumu ko hɛ kɛ su e he, nɛ e kplã si ha lɛ ɔ, Absalom maa kpã e nine mi nɛ e maa pɛtɛ e he nɛ e ma fĩɔ e nya he.* 6 Jã nɛ Absalom peeɔ Israel bi tsuo nɛ a baa matsɛ ɔ ngɔ konɛ e ye a sane ha mɛ ɔ; lɔ ɔ he ɔ, Absalom ya nɔ nɛ e ju Israel nyumu ɔmɛ a tsui.
7 Jeha eywiɛ* nyagbe ɔ, Absalom de matsɛ ɔ ke: “I kpa mo pɛɛ nɛ o ha nɛ ma ya Hebron konɛ ma ya ye kita nɛ i kã Yehowa a nɔ. 8 Ejakaa benɛ i ngɛ Geshur ngɛ Siria a, o sɔmɔlɔ ɔ kã kita nɛ hɛdɔ ngɛ he nɛ ɔ kaa: ‘Ke Yehowa maa ngɔ mi kɛ ba Yerusalem ekohu ɔ, ma sã afɔle kɛ ha* Yehowa.’” 9 Lɔ ɔ he ɔ, matsɛ ɔ de lɛ ke: “Yaa ngɛ tue mi jɔmi mi.” Kɛkɛ nɛ e te si nɛ e ho Hebron ya.
10 Jehanɛ ɔ, Absalom tsɔ nihi ngɛ laami mi kɛ ya Israel wɛtso ɔmɛ tsuo a mi, nɛ e de ke: “Ke nyɛ nu titimati* ɔ pɛmi pɛ ɔ, nyɛɛ fia adafi ke, ‘Absalom ba plɛ matsɛ ngɛ Hebron!’” 11 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, nyumuhi 200 nɛ a je Yerusalem piɛɛ Absalom he kɛ ho lejɛ ɔ ya; a fɔ mɛ nine nɛ a ya kɛkɛ, be mi nɛ a li nɔ́ nɛ ngɛ nɔ yae ɔ he nɔ́ ko. 12 Jehanɛ hu ɔ, benɛ Absalom sã afɔle ɔmɛ ta a, e tsɔ nɛ a ya tsɛ Ahitofel, Gilo no ɔ nɛ ji David ga wolɔ ɔ kɛ je e ma mi ngɛ Gilo kɛ ba. Matsɛ ɔ yi nɔ nɛ Absalom ngɛ soe ɔ mi ngɛ wae, nɛ nihi nɛ a fĩ e se ɔ, a he ngɛ hiɛe.
13 Pee se ɔ, nɔ ko ba wo David tue nɔ ke: “Israel nyumu ɔmɛ a tsui dɔ kɛ ya Absalom he.” 14 Amlɔ nɔuu nɛ David de e sɔmɔli ɔmɛ tsuo nɛ a kɛ lɛ ngɛ Yerusalem ɔ ke: “Nyɛɛ te si nɛ waa tu fo, ejakaa wa ti nɔ ko nɔ ko be Absalom dɛ mi jee! Nyɛ he nɛ sɔ, ke pi jã a, e kɛ oya yemi ma ba ná wɔ, nɛ e maa ngɔ haomi kɛ ba wa nɔ, nɛ e kɛ klaate ma kpata ma a hɛ mi!” 15 Matsɛ ɔ sɔmɔli ɔmɛ de matsɛ ɔ ke: “Nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ ma de ɔ, o sɔmɔli ɔmɛ pee klaalo kaa a maa pee.” 16 Lɔ ɔ he ɔ, matsɛ ɔ je kpo, nɛ e we mi bi ɔmɛ tsuo nyɛɛ e se, se matsɛ ɔ si e yi kpahi nyɔngma ngɛ se konɛ a hyɛ we* ɔ nɔ. 17 Nɛ matsɛ ɔ pue nɔ kɛ ho, nɛ ni ɔmɛ tsuo nyɛɛ e se, nɛ a ya da si ngɛ Bet Merhak.
18 E sɔmɔli ɔmɛ tsuo nɛ a kɛ lɛ yaa a,* kɛ Keret bi ɔmɛ kɛ Pelet bi ɔmɛ tsuo, kɛ Gat bi, nɛ ji nyumuhi 600 nɛ a nyɛɛ e se kɛ je Gat ɔ tsuo ngɛ bee nɛ matsɛ ɔ ngɛ mɛ hyɛe.* 19 Kɛkɛ nɛ matsɛ ɔ de Itai, Gat no ɔ ke: “Mɛni he je nɛ e sa nɛ mo hu o kɛ wɔ nɛ ya a? Kpale nɛ o kɛ matsɛ ehe ɔ nɛ ya hi si, ejakaa nubwɔ ji mo, nɛ jehanɛ hu ɔ, a fiee mo kɛ je he nɛ o ngɛ ɔ. 20 Mo nɛ hiɛ pɛ o ba a, anɛ e sa nɛ ma ha nɛ o kɛ wɔ nɛ ya wo lalaalo mwɔnɛ ɔ, be mi nɛ i li he nɛ i yaa a lo? Kpale nɛ o kɛ o nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ ho, nɛ Yehowa nɛ je suɔmi nɛ se pui kpo kɛ tsɔɔ mo nɛ e ye mo anɔkuale!” 21 Se Itai de matsɛ ɔ ke: “Be abɔ nɛ Yehowa ngɛ, kɛ be abɔ nɛ ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ ngɛ nɛ ɔ, he fɛɛ he nɛ ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ maa hi ɔ, o sɔmɔlɔ ɔ maa hi lejɛ ɔ, gbenɔ mi jio, wami mi jio!” 22 Kɛkɛ nɛ David de Itai ke: “Moo po mi kɛ ho.” Lɔ ɔ he ɔ, Itai, Gat no ɔ kɛ e nyumu ɔmɛ tsuo kɛ jokuɛwi ɔmɛ po mi kɛ ho.
23 Benɛ David we bi ɔmɛ ngɛ mi poe kɛ yaa a, nɔ fɛɛ nɔ nɛ ngɛ kpokpa a nɔ ɔ fo ya boboobo, nɛ matsɛ ɔ daa si ngɛ Kidron Dɔgba a nya; ni ɔmɛ tsuo po mi kɛ ya blɔ nɛ yaa nga a nɔ ɔ nɔ. 24 Zadok hu ngɛ lejɛ ɔ, nɛ Levi bi nɛ a tloo anɔkuale Mawu ɔ somi daka a piɛɛ e he; nɛ a ngɔ anɔkuale Mawu ɔ Daka a kɛ ma si; nɛ Abiatar kuɔ kɛ ho, be mi nɛ ni ɔmɛ tsuo je ma a mi nɛ a po mi kɛ ho ta a. 25 Se matsɛ ɔ de Zadok ke: “Moo kpale anɔkuale Mawu ɔ Daka a kɛ ho ma a mi ya. Ke ye hɛ mi ba nyami ngɛ Yehowa hɛ mi ɔ, lɛ hu e maa kpale mi kɛ ba, nɛ e ma ha nɛ ma ba na daka a, kɛ he nɛ a kɛ ma a. 26 Se ke e de ke, ‘Ye bua jɔɛ o he’ ɔ, lɛɛ ha nɛ e pee mi nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ hi ngɛ e hɛ mi.” 27 Matsɛ ɔ de osɔfo Zadok ke: “Pi ní nalɔ ji mo lo? Moo kpale kɛ ya ma a mi ngɛ tue mi jɔmi mi; nyɛɛ ngɔ nyɛ binyumuhi enyɔ ɔmɛ, nɛ ji mo nitsɛ o binyumu Ahimaaz kɛ Abiatar binyumu Yonatan kɛ piɛɛ nyɛ he kɛ ho. 28 Hyɛ, ma hi si poe ngɛ pa pomi he ɔmɛ ngɛ nga a nɔ kɛ ya si be nɛ ma nu sɛ gbi kɛ je nyɛ ngɔ.” 29 Lɔ ɔ he ɔ, Zadok kɛ Abiatar kpale anɔkuale Mawu ɔ Daka a kɛ ho Yerusalem ya, nɛ a hi lejɛ ɔ.
30 Benɛ David ngɛ Oliv Yoku ɔ kuɔe kɛ yaa a, e ngɛ ya foe; e ha e yi nɔ, nɛ e nyɛɛ nane si gu. Nihi tsuo nɛ a piɛɛ e he ɔ hu ha a yi nɔ, nɛ benɛ a ngɛ kuɔe kɛ yaa a, a ngɛ ya foe. 31 Kɛkɛ nɛ a de David ke: “Ahitofel piɛɛ nihi nɛ a kɛ Absalom ngɛ o yi nɔ soe ɔ a he.” Kɛkɛ nɛ David de ke: “Oo Yehowa, i kpa mo pɛɛ nɛ o plɛ Ahitofel ga womi ɔ kɛ pee kuasiahi a sane!”
32 Benɛ David ba su yoku ɔ yi mi ngɛ he nɛ be ko nɛ be ɔ, nihi kplãã si haa Mawu ngɛ ɔ, Hushai, Arki no ɔ ba lejɛ ɔ kɛ e he tade nɛ gba kɛ e yi mi zu konɛ e kɛ lɛ nɛ ba kpe. 33 Se David de lɛ ke: “Ke o kɛ mi ho ɔ, o ma ya pee tlomi ngɛ ye kuɛ nɔ. 34 Se ke o kpale kɛ ho ma a mi ya nɛ o ya de Absalom ke, ‘Oo Matsɛ, o sɔmɔlɔ ji mi. Be ko nɛ be ɔ, i ji o tsɛ ɔ sɔmɔlɔ, se amlɔ nɛ ɔ, o sɔmɔlɔ ji mi’ ɔ, lɛɛ o ma nyɛ ma puɛ Ahitofel ga womi ɔ ha mi. 35 Anɛ pi o kɛ osɔfo Zadok kɛ osɔfo Abiatar nɛ ngɛ lejɛ ɔ lo? Nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ o maa nu ngɛ matsɛ ɔ we ɔ mi ɔ, e sa nɛ o de osɔfo Zadok kɛ osɔfo Abiatar. 36 Hyɛ! A binyumuhi enyɔ ɔmɛ nɛ ji Ahimaaz, Zadok binyumu ɔ kɛ Yonatan, Abiatar binyumu ɔ kɛ mɛ ngɛ lejɛ ɔ. Nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ o maa nu ɔ, moo tsɔ mɛ nɛ a ba de mi.” 37 Lɔ ɔ he ɔ, Hushai nɛ ji David huɛ* ɔ ho ma a mi ya be mi nɛ Absalom ngɛ Yerusalem sɛe ɔ.
16 Benɛ David po mi ngɛ yoku ɔ yi mi bɔɔ ɔ, Ziba nɛ ji Mefiboshet tsɔlɔ ɔ hɛɛ teji enyɔ nɛ a wo a nɔ ní kɛ ba konɛ e kɛ lɛ nɛ ba kpe. Níhi nɛ ngɛ teji ɔmɛ a nɔ ji abolo 200, wai yiblii gbigbli keeki 100, mawulɛ be mi tso yiblii* keeki 100, kɛ wai tɔ ngua kake. 2 Kɛkɛ nɛ matsɛ ɔ bi Ziba ke: “Mɛni he je nɛ o ngɔ ní nɛ ɔmɛ kɛ ba a?” Ziba he nɔ ke: “I ngɔ teji ɔmɛ kɛ ba konɛ matsɛ ɔ we ɔ mi bi ɔmɛ nɛ a hi nɔ, nɛ i ngɔ abolo ɔ kɛ tso yiblii keeki ɔmɛ kɛ ba konɛ nihewi ɔmɛ nɛ a ye, nɛ i ngɔ wai ɔ kɛ ba konɛ nihi nɛ pɔ tɔ a he ngɛ nga a nɔ ɔ nɛ a nu.” 3 Jehanɛ ɔ, matsɛ ɔ bi lɛ ke: “Nɛ jije o nyɔmtsɛ ɔ binyumu* ɔ ngɛ?” Kɛkɛ nɛ Ziba de matsɛ ɔ ke: “E ngɛ Yerusalem, ejakaa e de ke, ‘Mwɔnɛ ɔ, Israel we ɔ maa kpale ye tsɛ ɔ matsɛ yemi ɔ kɛ ha mi.’” 4 Kɛkɛ nɛ matsɛ ɔ de Ziba ke: “Hyɛ! Nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ ji Mefiboshet nɔ́ ɔ ba peeɔ o nɔ́.” Ziba he nɔ ke: “I kplã si ngɛ o hɛ mi. Ye nyɔmtsɛ matsɛ, ha nɛ ye hɛ mi nɛ ba nyami ngɛ o hɛ mi.”
5 Benɛ Matsɛ David su Bahurim ɔ, nyumu ko nɛ e je Saul weku ɔ mi nɛ a tsɛɛ lɛ ke Shimei, Gera binyumu ɔ je kpo kɛ ma, nɛ benɛ e ma a tsuo ɔ, e ngɛ David gbiɛe kɛ ngmlaa. 6 E ngɛ David kɛ Matsɛ David sɔmɔli ɔmɛ tsuo, kɛ ni ɔmɛ tsuo, kɛ nyumuhi nɛ a he wa nɛ́ a ngɛ matsɛ ɔ hiɔ nɔ kɛ e muɔ nɔ ɔ tɛ fiae. 7 Be mi nɛ Shimei ngɛ lɛ gbiɛe ɔ, nɔ́ nɛ Shimei ngɛ dee ji: “Jee hiɛ ɔ, jee hiɛ ɔ, mo nyumu muɔ he fɔ yelɔ! Mo yaka nɔmlɔ! 8 Akɛnɛ o pue Saul, nɔ nɛ o ba ye matsɛ ngɛ e nane mi ɔ we ɔ tsuo muɔ si he je nɛ Yehowa ngɛ o tue gblae ɔ nɛ, nɛ Yehowa ngɔ matsɛ yemi ɔ kɛ wo o binyumu Absalom dɛ mi. Amlɔ nɛ ɔ, amanehlu ná mo, ejakaa o ji nyumu muɔ he fɔ yelɔ!”
9 Kɛkɛ nɛ Abishai, Zeruya binyumu ɔ de matsɛ ɔ ke: “Mɛni he je nɛ e sa kaa gbe gbogboe nɛ ɔ nɛ gbiɛ ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ? I kpa mo pɛɛ, ha nɛ ma ya nɛ ma ya po e yi.” 10 Se matsɛ ɔ de ke: “Nyɛ Zeruya binyumuhi, mɛni sane nɛ ɔ kɔɔ ngɛ nyɛ he?* Ha nɛ e gbiɛ mi, ejakaa Yehowa de lɛ ke, ‘Moo gbiɛ David!’ Lɔ ɔ he ɔ, mɛnɔ ma nyɛ ma de ke, ‘Mɛni he je nɛ o ngɛ jã pee?’” 11 Kɛkɛ nɛ David de Abishai kɛ e tsɔli ɔmɛ tsuo ke: “Hyɛ, imi nitsɛ ye bi fɔfɔɛ po ngɛ hlae nɛ e ngɔ ye wami,* hluu nɛ Benyamin no! Nyɛɛ ngmɛɛ e he nɛ e gbiɛ mi, ejakaa Yehowa de lɛ ke e pee jã! 12 Eko ɔ, Yehowa maa na ye nɔ́ nami ɔ, nɛ Yehowa maa pee mi kpakpa kɛ to gbiɛmi nɛ́ a gbiɛ mi mwɔnɛ ligbi nɛ ɔ nane mi.” 13 Nɛ benɛ David kɛ e nyumu ɔmɛ ngɛ kplee kɛ yaa ngɛ blɔ ɔ nɔ ɔ, Shimei hu nyɛɛ yoku ɔ nɔ ngɛ e hanɔ, nɛ e ngɛ lɛ gbiɛe kɛ ngmlaa, nɛ e ngɛ e kɛ e nyumu ɔmɛ tɛ fiae, nɛ e ngɛ zu muɔe kɛ ngɛ a nɔ puee.
14 Bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, matsɛ ɔ kɛ nihi tsuo nɛ a piɛɛ e he ɔ kɛ pɔtɔtɔɛ ya su he nɛ a yaa a, nɛ a jɔɔ a he.
15 Jamɛ a be mi ɔ, Absalom kɛ Israel nyumu ɔmɛ tsuo ya su Yerusalem, nɛ Ahitofel piɛɛ e he. 16 Benɛ David huɛ Hushai,* Arki no ɔ ba Absalom ngɔ ɔ, Hushai de Absalom ke: “Matsɛ ɔ se nɛ e kɛ! Matsɛ ɔ se nɛ e kɛ!” 17 Kɛkɛ nɛ Absalom bi Hushai ke: “Suɔmi nɛ se pui nɛ́ o ngɛ kɛ ha o huɛ ɔ ji nɛ ɔ lo? Mɛni he je nɛ o kɛ o huɛ ɔ yɛ ɔ?” 18 Nɛ Hushai de Absalom ke: “Dɛbi, i fĩ nɔ nɛ Yehowa, kɛ nimli nɛ ɔmɛ, kɛ Israel nyumu ɔmɛ tsuo hla a se. I kɛ lɛ maa hi si. 19 Nɛ i ngɛ dee ekohu ke, Mɛnɔ ma sɔmɔ? Pi e binyumu ɔ lo? Ma sɔmɔ mo kaa bɔ nɛ i sɔmɔ o tsɛ ɔ.”
20 Lɔ ɔ se ɔ, Absalom de Ahitofel ke: “Moo wo mi ga. Mɛni e sa kaa waa pee?” 21 Kɛkɛ nɛ Ahitofel de Absalom ke: “O kɛ o tsɛ ɔ yi kpa amɛ nɛ e si mɛ ngɛ se kaa a hyɛ we* ɔ nɔ ɔ nɛ ná bɔmi. Kɛkɛ ɔ, Israel tsuo maa nu kaa o ha nɛ o he je fu wo o tsɛ ɔ, nɛ lɔ ɔ maa wo nihi tsuo nɛ a fĩ o se ɔ he wami.” 22 Lɔ ɔ he ɔ, a ma bo tsu kɛ ha Absalom ngɛ tsu ɔ yi mi, nɛ Absalom kɛ e tsɛ ɔ yi kpa amɛ ná bɔmi ngɛ Israel tsuo hɛ mi.
23 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, ke Ahitofel wo ga a, a buɔ lɛ kaa anɔkuale Mawu ɔ munyu.* Gahi tsuo nɛ Ahitofel woɔ ɔ, jã nɛ David kɛ Absalom tsuo buɔ lɛ.
17 Kɛkɛ nɛ Ahitofel de Absalom ke: “I kpa mo pɛɛ nɛ o ha nɛ ma hla nyumuhi 12,000, nɛ ma te si nɛ ma fiee David se nyɔ nɛ ɔ mi. 2 Ma ba tua lɛ be nɛ pɔ tɔ e he nɛ e he wami tsuo ta,* nɛ ma wo e he gbeye; nɛ ni ɔmɛ tsuo nɛ a kɛ lɛ ngɛ ɔ maa tu fo, nɛ ma gbe matsɛ ɔ pɛ. 3 Nɛ ma kpale ni ɔmɛ tsuo kɛ ba ha mo. Ke ni ɔmɛ tsuo maa kpale kɛ ba o ngɔ ɔ, e daa si ngɛ nɔ́ nɛ maa ba nyumu ɔ nɛ o ngɛ e se blɔ hlae ɔ nɔ ɔ nɔ. Kɛkɛ ɔ, ni ɔmɛ tsuo ma ná tue mi jɔmi.” 4 Ga womi nɛ ɔ sa Absalom kɛ Israel nikɔtɔma amɛ tsuo a hɛ mi.
5 Se Absalom de ke: “I kpa nyɛ pɛɛ nɛ nyɛ ya tsɛ Hushai, Arki no ɔ hu kɛ ba, konɛ waa bu nɔ́ nɛ e ma de ɔ tue.” 6 Lɔ ɔ he ɔ, Hushai ba Absalom ngɔ, nɛ Absalom de lɛ ke: “Ga nɛ Ahitofel wo ji nɛ ɔ nɛ. Anɛ e sa kaa waa kɛ e ga womi ɔ nɛ tsu ní lo? Ke pi jã a, lɛɛ mo de wɔ nɔ́ ko.” 7 Kɛkɛ nɛ Hushai de Absalom ke: “Ngɛ sane nɛ ɔ mi lɛɛ Ahitofel ga womi ɔ hí!”
8 Hushai tsa nɔ ke: “O le wawɛɛ kaa o tsɛ ɔ kɛ e nyumu ɔmɛ a he wa, nɛ a hɛ mi pee klamaklama* kaa osisiblisi nɛ e bimɛ laa ngɛ nga nɔ. Jehanɛ hu ɔ, o tsɛ ɔ ji tatsɛ, nɛ e be ni ɔmɛ a kpɛti hwɔe nyɔ mi. 9 Be nɛ ɔ mi ɔ, e ya laa ngɛ tɛ puɔ* ko mi aloo he kpa ko; nɛ ke e tua wɔ kekle ɔ, nihi nɛ maa nu he ɔ ma de ke, ‘A ye nihi nɛ a nyɛɛ Absalom se ɔ nɔ kunimi!’ 10 Nyumu katsɛ nɛ e tsui ngɛ kaa jata tsui po, bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, sawale maa nu lɛ, ejakaa Israel tsuo le kaa o tsɛ ɔ ji nyumu nɛ he wa, nɛ nyumuhi nɛ a kɛ lɛ ngɛ ɔ hu ji katsɛmɛ. 11 Ye ga womi ji nɛ ɔ nɛ: Ha nɛ a bua Israel tsuo nya kɛ ba o ngɔ, kɛ je Dan kɛ ya si Beersheba, nɛ́ a he nɛ hiɛ kaa wo nya zia, nɛ́ o nyɛɛ a hɛ mi kɛ ya ta a. 12 Wa ma tua lɛ ngɛ he fɛɛ he nɛ wa maa na lɛ ngɛ, nɛ wa ma bu kɛ ya e nɔ kaa bɔ nɛ bɔ́ nɛɔ kɛ pueɔ zugba a nɔ ɔ; nɛ a kpɛti nɔ kake ngmelu po yi be wami náe, lɛ jio, nyumuhi nɛ a piɛɛ e he ɔ jio. 13 Ke e tu fo kɛ ya ma ko mi ɔ, Israel ma a tsuo maa ngɔ kpahi kɛ ya jamɛ a ma a mi, nɛ wa maa gbla ma a kɛ wo dɔgba a mi kɛ ya si be nɛ tɛ nyafii kake po be piɛe.”
14 Kɛkɛ nɛ Absalom kɛ Israel nyumu ɔmɛ tsuo de ke: “Hushai, Arki no ɔ ga womi ɔ hi pe Ahitofel ga womi ɔ!” Ejakaa Yehowa fia e pɛɛ si kaa e ma puɛ* ga kpakpa nɛ Ahitofel wo ɔ, konɛ Yehowa nɛ ngɔ amanehlu kɛ ba Absalom nɔ.
15 Pee se ɔ, Hushai de osɔfo Zadok kɛ osɔfo Abiatar ke: “Ga nɛ Ahitofel wo Absalom kɛ Israel nikɔtɔma amɛ ji nɛ ɔ nɛ, nɛ ga nɛ imi hu i wo ji nɛ ɔ nɛ. 16 Amlɔ nɛ ɔ, ngɔɔ sɛ gbi kɛ ya ha David oya nɔuu kɛ bɔ lɛ kɔkɔ ke: ‘Koo hi pa pomi he ɔmɛ nɛ a ngɛ nga a nɔ* ɔ nyɔ nɛ ɔ mi, mohu ɔ, bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, moo po pa a, ke pi jã a, a ma kpata matsɛ ɔ kɛ nihi nɛ a kɛ lɛ ngɛ ɔ tsuo a hɛ mi.’”*
17 Yonatan kɛ Ahimaaz ngɛ Enrogel, ejakaa a sume nɛ a sɛ ma a mi nɛ nɔ ko nɛ na mɛ; lɔ ɔ he ɔ, mawayo ko ya nɛ e ya bɔ mɛ amaniɛ, nɛ mɛ hu a ya bɔ Matsɛ David. 18 Se niheyo ko na mɛ, nɛ e ya de Absalom. Lɔ ɔ he ɔ, oya nɔuu nɛ mɛ ni enyɔ ɔmɛ a je lejɛ ɔ kɛ ba nyumu ko we mi ngɛ Bahurim. Nyumu ɔ ngɛ vu ngɛ e yale ɔ mi. Enɛ ɔ he ɔ, a ya sɛ vu ɔ mi, 19 nɛ nyumu ɔ yo ɔ ngɔ nɔ́ kɛ ha vu ɔ nya, nɛ e ngɔ ngma* nɛ a gbee kɛ pue nɔ; nɔ ko nɔ ko li. 20 Absalom sɔmɔli ɔmɛ ba yo ɔ ngɔ ngɛ e we ɔ mi, nɛ a ba bi lɛ ke: “Jije Ahimaaz kɛ Yonatan ngɛ?” Yo ɔ he nɔ ke: “A ba be nɛ a kɛ a hɛ mi tsɔɔ pa a nya blɔ.” Lɔ ɔ se ɔ, nyumu ɔmɛ hla mɛ, se a nɛ mɛ, nɛ a kpale kɛ ho Yerusalem ya.
21 Benɛ nyumu ɔmɛ je se ɔ, a je kpo ngɛ vu ɔ mi, nɛ a ho nɛ a ya bɔ Matsɛ David amaniɛ. A de lɛ ke: “Tee si nɛ o po pa a oya, ejakaa ga nɛ Ahitofel wo ngɛ o he ji nɛ ɔ nɛ.” 22 Amlɔ nɔuu nɛ David kɛ ni ɔmɛ tsuo nɛ a piɛɛ e he ɔ te si nɛ a po Yordan Pa a. Benɛ je ke e naa a, a kpɛti nɔ kake ngmelu po píɛ nɛ e pui Yordan Pa a.
23 Benɛ Ahitofel na kaa a kɛ e ga womi ɔ tsu we ní ɔ, e wo teji nɔ ní, nɛ e ho e we mi ya ngɛ e ma mi. Benɛ e kɛ blɔ tsɔɔmihi ha e we ɔ ta a, e wo e kuɛ kpa. Lɔ ɔ he ɔ, e gbo, nɛ a ya pu lɛ ngɛ he nɛ a pu e nɛmɛ ɔmɛ ngɛ ɔ.
24 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, David ho Mahanaim ya, nɛ Absalom kɛ Israel nyumu ɔmɛ tsuo po Yordan Pa a. 25 Absalom ngɔ Amasa kɛ da ta buli ɔmɛ a nya ngɛ Yoab nane mi; Amasa ji Israel nyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Itra a binyumu. Itra ji nɔ nɛ e kɛ Nahash biyo Abigail nɛ ji, Yoab yayo Zeruya nyɛmiyo ɔ ná bɔmi ɔ nɛ. 26 Israel kɛ Absalom ya to si ngɛ Gilead zugba a nɔ.
27 Benɛ David ba su Mahanaim pɛ ɔ, Shobi, Nahash binyumu ɔ nɛ e je Amon bi ɔmɛ a ma Raba a mi ɔ, kɛ Makir, nɛ ji Amiel nɛ e je Lodebar a binyumu ɔ, kɛ Barzilai, Gilead no nɛ e je Rogelim ɔ 28 ngɔ sahi, tsesihi, zu buɛhi, hwiit, barli, mamu, ngma nɛ a sĩ, amɔtlamɔ,* yɔ, ngma gbigbli, 29 hwo, bɔta, jijɔhi, kɛ tsiis* kɛ ba. A ngɔ ní nɛ ɔmɛ tsuo kɛ ba ha David kɛ nihi nɛ a kɛ lɛ ngɛ ɔ konɛ a ye, ejakaa a de ke: “Hwɔ ngɛ ni ɔmɛ yee, nɛ pɔ tɔ mɛ, nɛ kuma ngɛ mɛ yee ngɛ nga a nɔ.”
18 Kɛkɛ nɛ David kane nyumuhi nɛ a kɛ lɛ ngɛ ɔ, nɛ e ngɔ nimli akpehi a nya dali kɛ nimli lafahi a nya dali kɛ da a nya. 2 Nɛ David gba nyumu ɔmɛ a mi etɛ, nɛ e ngɔ kake kɛ wo Yoab dɛ, nɛ e ngɔ kake kɛ wo Yoab nyɛminyumu Abishai, Zeruya binyumu ɔ dɛ, nɛ e ngɔ kake kɛ wo Itai, Gat no ɔ dɛ. Kɛkɛ nɛ matsɛ ɔ de nyumu ɔmɛ ke: “Imi hu i kɛ nyɛ maa je kpo kɛ ho.” 3 Se a de lɛ ke: “E sɛ nɛ o je kpo, ejakaa ke wa tu fo ɔ, a be wa he akɔtaa bue;* nɛ ke wa ti ni fã gbo po, a be wa he akɔtaa bue, ejakaa o he jua wa pe wɔ nihi 10,000. Lɔ ɔ he ɔ, e maa hi kaa o maa tsɔ kɛ je ma a mi nɛ a ba ye bua wɔ.” 4 Matsɛ ɔ de mɛ ke: “Nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ nyɛ susu kaa e hi ɔ, ma pee.” Lɔ ɔ he ɔ, matsɛ ɔ ya da si ngɛ ma a agbo ɔ kasa nya, nɛ nyumu ɔmɛ tsuo je kpo lafalafa, kɛ akpeakpe. 5 Kɛkɛ nɛ matsɛ ɔ fã Yoab kɛ Abishai kɛ Itai ke: “Nyɛɛ kɛ niheyo Absalom nɛ ye blɛuu ngɛ ye he je.” Benɛ matsɛ ɔ ngɛ nya dali ɔmɛ tsuo fãe ngɛ Absalom he ɔ, nyumu ɔmɛ tsuo nu.
6 Nyumu ɔmɛ je kpo kɛ ho nga a nɔ ya konɛ a kɛ Israel nɛ ya kpe, nɛ a hwu ta a ngɛ Efraim hue tso ɔ mi. 7 David sɔmɔli ɔmɛ ye Israel bi ɔmɛ a nɔ kunimi ngɛ lejɛ ɔ, nɛ a gbe nihi babauu nitsɛ jamɛ a ligbi ɔ, a gbe nyumuhi 20,000 sɔuu. 8 Ta a gbɛ fĩa kpokpa a nɔ tsuo. Jehanɛ hu ɔ, hue tso ɔ kpata nihi babauu a hɛ mi jamɛ a ligbi ɔ pe nihi nɛ a kɛ klaate gbe mɛ ɔ.
9 Nyagbenyagbe ɔ, Absalom kɛ David sɔmɔli ɔmɛ ya kpe tlukaa. Absalom hi teji okpɔngɔ nɔ, nɛ teji okpɔngɔ ɔ ya be ngɛ tso ngua ko kɛ e kɔnihi kusuu sisi, nɛ Absalom yi bɛ tso ngua a, nɛ e kplaa si ngɛ kɔɔhiɔ mi,* be mi nɛ teji okpɔngɔ ɔ nɛ e hi nɔ ɔ lɛɛ e yaa. 10 Kɛkɛ nɛ nɔ ko na, nɛ e ya de Yoab ke: “Hyɛ! I ya na Absalom nɛ e kplaa si ngɛ tso ngua ko he.” 11 Yoab he nɔ, nɛ e de nyumu ɔ nɛ ba bɔ lɛ amaniɛ ɔ ke: “Nɛ́ o na lɛ ɔ, mɛni he je nɛ o fiɛ lɛ nɔ́ nɛ e nɔ si ngɛ lejɛ ɔ nɔuu ɔ? Jinɛ ye bua ko jɔ, nɛ i ko ha mo sika hiɔ nyɔngma, kɛ mlɛ mi fimi nɔ́.” 12 Se nyumu ɔ de Yoab ke: “Ke a ha mi sika hiɔ 1,000 po,* i be nyɛe ma wo ye nine nɔ ngɛ matsɛ ɔ binyumu ɔ nɔ, ejakaa wa nu nɛ matsɛ ɔ fã o kɛ Abishai kɛ Itai ke: ‘Nyɛ ti nɔ fɛɛ nɔ ko nɛ bu niheyo Absalom he.’ 13 Kaa i gbo tue, nɛ i ngɔ e wami ɔ,* a kɛ sane ɔ be nyɛe maa laa matsɛ ɔ gblee, nɛ mo hu o ko pui ye he piɛ.” 14 Kɛkɛ nɛ Yoab de ke: “I pa be be ko puɛe ngɛ o he hu!” Lɔ ɔ he ɔ, e ngɔ plɛɛko gagaa* etɛ kɛ to dɛ, nɛ e ya ka mɛ kɛ wo Absalom tsui mi ngɛ tso ngua a mi be mi nɛ e gbo we lolo. 15 Kɛkɛ nɛ tsɔli nyɔngma nɛ a hɛɛ Yoab ta hwumi ní ɔmɛ ɔ ba nɛ a ba fiaa Absalom nɔ́ kɛ ya si be nɛ e gbo. 16 Lɔ ɔ se ɔ, Yoab kpã titimati* ɔ, nɛ nyumu ɔmɛ kpa Israel se fieemi, ejakaa Yoab de mɛ ke a kpa. 17 A ngɔ Absalom, nɛ a sake lɛ kɛ fɔ muɔ ngua ko mi ngɛ hue tso ɔ mi, nɛ a to tɛhi glekuu nitsɛ kɛ pue e nɔ. Nɛ Israel bi kpa amɛ tsuo tu fo kɛ ho a wehi a mi ya.
18 Benɛ Absalom ngɛ je mi ɔ, e ngɔ titima ko, nɛ e ya ma ngɛ Matsɛ Dɔgba a mi kɛ ha e he, ejakaa e de ke: “I be binyumu ko nɛ a kɛ ma kai ye biɛ.” Lɔ ɔ he ɔ, e kɛ lɛ nitsɛ e biɛ wo titima a, nɛ a tsɛɛ titima a ke Absalom Kaimi Nɔ́ kɛ ba si mwɔnɛ ligbi nɛ ɔ.
19 Ahimaaz, Zadok binyumu ɔ de ke: “I kpa mo pɛɛ, ha nɛ ma tu fo nɛ ma ya bɔ matsɛ ɔ amaniɛ, ejakaa Yehowa ye dami sane ha lɛ kɛ gu jemi nɛ e je lɛ kɛ je e he nyɛli ɔmɛ a dɛ mi ɔ nɔ.” 20 Se Yoab de lɛ ke: “O ya be amaniɛ ko bɔe mwɔnɛ ligbi nɛ ɔ. O ma nyɛ ma ya bɔ amaniɛ ligbi kpa, se mwɔnɛ ɔ lɛɛ o ya be amaniɛ ko bɔe, ejakaa matsɛ ɔ nitsɛ binyumu gbo.” 21 Kɛkɛ nɛ Yoab de Kush no ko ke: “Yaa nɛ o ya de matsɛ ɔ nɔ́ nɛ o na.” Kɛkɛ nɛ Kush no ɔ ba e yi si ha Yoab, nɛ e sa fo kɛ je. 22 Ahimaaz, Zadok binyumu ɔ kpale de Yoab ke: “I kpa mo pɛɛ, ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ maa ba tsuo se ɔ, ha nɛ imi hu ma tu fo kɛ nyɛɛ Kush no ɔ se.” Se Yoab de lɛ ke: “Ye bi, mɛni he je nɛ e sa nɛ o tu fo kɛ ya be mi nɛ o be amaniɛ ko nɛ o yaa bɔ ɔ?” 23 Se kɛ̃ ɔ, e de ke: “Ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ maa ba tsuo se ɔ, ha nɛ ma tu fo kɛ ya.” Lɔ ɔ he ɔ, Yoab de lɛ ke: “Tuu fo kɛ ya!” Nɛ Ahimaaz tu fo kɛ gu blɔ nɛ be ngɛ Yordan kpokpa a* mi ɔ nɔ kɛ ho, nɛ e ya be Kush no ɔ he.
24 Jamɛ a be ɔ, David hii si ngɛ ma a agbo enyɔ ɔmɛ a kpɛti, nɛ bulɔ ɔ kuɔ kɛ ya gbogbo ɔ nɔ ngɛ agbo ɔ yi mi. E wo e hɛ nɔ, nɛ e na nyumu ko nɛ lɛ nɔ kake too pɛ e ngɛ fo tue kɛ ma. 25 Enɛ ɔ he ɔ, bulɔ ɔ kpa ngmlaa kɛ de matsɛ ɔ. Matsɛ ɔ de ke: “Ke lɛ nɔ kake too pɛ nɛ e ma a, lɛɛ e hɛɛ amaniɛ bɔmi ko kɛ ma.” Benɛ e piɛ bɔɔ nɛ e maa su ɔ, 26 bulɔ ɔ na nyumu kpa ko hu nɛ e ngɛ fo tue kɛ ma. Kɛkɛ nɛ bulɔ ɔ kpa ngmlaa kɛ de agbo nya bulɔ ɔ ke: “Hyɛ! O nɛ nyumu kpa ko hu nɛ lɛ nɔ kake too e ngɛ fo tue kɛ ma!” Matsɛ ɔ de ke: “Lɛ hu e hɛɛ amaniɛ bɔmi ko kɛ ma.” 27 Bulɔ ɔ de ke: “I na kaa kekleekle nyumu ɔ ngɛ fo tue kaa Ahimaaz, Zadok binyumu ɔ.” Lɔ ɔ he ɔ, matsɛ ɔ de ke: “E ji nɔmlɔ kpakpa, nɛ e hɛɛ sane kpakpa kɛ ma.” 28 Nɛ Ahimaaz kɛ gbi nɛ nya wa de matsɛ ɔ ke: “Manye munyu!” Kɛkɛ nɛ e kplã si ha matsɛ ɔ, nɛ e kɛ e hɛ mi bu zugba. Lɔ ɔ se ɔ, e de ke: “A je Yehowa o Mawu ɔ yi, nɔ nɛ e ngɔ nyumuhi nɛ a tsɔ atuã kɛ si ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ* kɛ wo o dɛ mi ɔ!”
29 Se matsɛ ɔ bi ke: “Anɛ niheyo Absalom ngɛ saminya lo?” Ahimaaz he nɔ ke: “Benɛ Yoab tsɔ matsɛ ɔ sɔmɔlɔ ɔ kɛ o sɔmɔlɔ ɔ, i na kaa lejɛ ɔ pee gidigidi wawɛɛ nitsɛ, se i li nɔ́ nɛ ji.” 30 Lɔ ɔ he ɔ, matsɛ ɔ de ke: “Ba be kɛ ya da si ngɛ hiɛ ɔ.” Kɛkɛ nɛ e be nɛ e ya da si ngɛ lejɛ ɔ.
31 Lɔ ɔ se ɔ, Kush no ɔ ba su, nɛ Kush no ɔ de ke: “Ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ nɛ bu amaniɛ bɔmi nɛ ɔ tue: Mwɔnɛ ɔ, Yehowa ye dami sane kɛ gu jemi nɛ e je mo kɛ je nihi tsuo nɛ a tsɔ o hɛ mi atuã a dɛ mi ɔ nɔ.” 32 Se matsɛ ɔ bi Kush no ɔ ke: “Anɛ niheyo Absalom ngɛ saminya lo?” Kush no ɔ he nɔ ke: “Ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ he nyɛli ɔmɛ tsuo, kɛ nihi tsuo nɛ a tsɔ atuã kɛ si mo konɛ a ye mo awi ɔ nɛ́ a pee kaa niheyo ɔ!”
33 Nɔ́ nɛ ɔ hao matsɛ ɔ, nɛ e kuɔ kɛ ho hiɔwe tsu ɔ mi ya ngɛ agbo ɔ yi mi, nɛ e ya fo ya. Benɛ e yaa a, e ngɛ dee ke: “Ye bi Absalom, ye bi, ye bi Absalom! I ná nɛ imi mohu i gbo ngɛ o nane mi, ye bi Absalom, ye bi!”
19 A ya bɔ Yoab amaniɛ ke: “Matsɛ ɔ ngɛ Absalom he ya foe, nɛ e ngɛ e he aywilɛho yee.” 2 Enɛ ɔ he ɔ, kunimi nɛ a ye* jamɛ a ligbi ɔ plɛ pee aywilɛho yemi kɛ ha ni ɔmɛ tsuo, ejakaa a nu kaa matsɛ ɔ ngɛ e binyumu ɔ he aywilɛho yee. 3 Ni ɔmɛ kpale a se kɛ ho ma a mi ya dii jamɛ a ligbi ɔ kaa nihi nɛ a tu fo ngɛ ta nya nɛ́ zo gbe mɛ. 4 Matsɛ ɔ ngɔ nɔ́ kɛ ha e hɛ mi, nɛ e ya nɔ nɛ e fo ya boboobo ke: “Ye bi Absalom! Ao ye bi, ye bi Absalom!”
5 Kɛkɛ nɛ Yoab ya matsɛ ɔ ngɔ ngɛ we ɔ mi, nɛ e ya de lɛ ke: “Mwɔnɛ ɔ, o sɔmɔli ɔmɛ tsuo nɛ́ a he o kɛ o binyumu ɔmɛ, o biyi ɔmɛ, o yi ɔmɛ, kɛ o yi kpa amɛ a yi wami mwɔnɛ ligbi nɛ ɔ, o gbe mɛ zo. 6 O suɔ nihi nɛ a nyɛɔ mo, nɛ o nyɛɔ nihi nɛ a suɔ mo, ejakaa mwɔnɛ ɔ, o ha nɛ e pee heii kaa o tabo ɔ nya dali ɔmɛ kɛ o sɔmɔli ɔmɛ a he hia we mo, ejakaa i he ye kaa ke Absalom ngɛ je mi mwɔnɛ ɔ, nɛ wɔ nihi nɛ wa piɛ ɔ wa gbo ɔ, jinɛ o bua ko jɔ. 7 Moo je kpo nɛ o ya wo o sɔmɔli ɔmɛ a bua,* ejakaa i kɛ Yehowa ngɛ mo kita kae kaa ke o ji kpo ɔ, nyumu kake ngmelu po be piɛe ngɛ o he nyɔ nɛ ɔ mi. Nɔ́ nɛ ɔ maa ngɔ haomi ngua kɛ ba o nɔ pe haomihi tsuo nɛ ba o nɔ kɛ je o nihe mi kɛ ba si amlɔ nɛ ɔ.” 8 Kɛkɛ nɛ matsɛ ɔ te si nɛ e ya hi si ngɛ ma a agbo ɔ nya, nɛ a ya bɔ ni ɔmɛ tsuo amaniɛ ke: “Amlɔ nɛ ɔ, matsɛ ɔ hii si ngɛ agbo ɔ nya.” Kɛkɛ nɛ ni ɔmɛ tsuo ba matsɛ ɔ hɛ mi.
Se Israel bi kpa amɛ tu fo, a ti nɔ fɛɛ nɔ ho e we mi ya. 9 Ni ɔmɛ tsuo nɛ a ngɛ Israel wɛtso ɔmɛ tsuo a mi ɔ kɛ a he sã nya, nɛ a de ke: “Matsɛ ɔ he wa yi wami kɛ je wa he nyɛli ɔmɛ a dɛ, nɛ e kpɔ̃ wɔ kɛ je Filisti bi ɔmɛ a dɛ, se amlɔ nɛ ɔ, e tu fo kɛ je ma a mi ngɛ Absalom he je. 10 Nɛ Absalom, nɔ nɛ wa pɔ lɛ nu kaa e ye wa nɔ ɔ gbo ngɛ ta a mi. Lɛɛ mɛni he je mɔ nɛ nyɛ hii si, nɛ nyɛ ya ngɔɛ matsɛ ɔ kɛ bɛ ɔ?”
11 Matsɛ David tsɔ nɛ a kɛ sɛ gbi nɛ ɔ ya ha osɔfo Zadok kɛ osɔfo Abiatar ke: “Nyɛ ya bi Yuda nikɔtɔma amɛ ke, ‘Mɛni he je nɛ e sa nɛ nyɛ mohu nyɛɛ kpɛ se kɛ ba ngɔ matsɛ ɔ kɛ ho e we mi ya, be mi nɛ Israel ma a tsuo a munyu ba su matsɛ ɔ ngɔ ngɛ e we ɔ mi ɔ? 12 Ye nyɛminyumuhi ji nyɛ; ye weku li tutuutu ji nyɛ.* Mɛni he je nɛ e sa nɛ nyɛɛ kpɛ se kɛ ba ngɔ matsɛ ɔ kɛ ba a?’ 13 Nɛ nyɛ de Amasa ke: ‘Anɛ pi ye weku no tutuutu ji mo lo? Kɛ je amlɔ nɛ ɔ kɛ yaa a, ke o pee we ye tabo ɔ nya dalɔ ngɛ Yoab nane mi ɔ, Mawu kɛ mi nɛ ye nɛ e kɛ mi nɛ ye wawɛɛ nitsɛ.’”
14 Lɔ ɔ he ɔ, e plɛ Yuda nyumu ɔmɛ tsuo a yi mi* nɛ a pee kake, nɛ a kɛ sɛ gbi ya ha matsɛ ɔ ke: “O kɛ o sɔmɔli ɔmɛ tsuo nyɛɛ kpale kɛ ba.”
15 Matsɛ ɔ kpale kɛ ma, nɛ e ba su Yordan Pa a he, nɛ Yuda bi ɔmɛ ba Gilgal nɛ́ a kɛ matsɛ ɔ nɛ ba kpe, konɛ a ya je lɛ blɔ kɛ po Yordan Pa a. 16 Kɛkɛ nɛ Shimei, Gera binyumu ɔ, nɛ ji Benyamin no ɔ nɛ e je Bahurim ɔ he sɔ nɛ e kɛ Yuda nyumu ɔmɛ kple kɛ ho konɛ a kɛ Matsɛ David nɛ ya kpe. 17 Nyumuhi 1,000 nɛ a je Benyamin piɛɛ e he. Ziba nɛ ji tsɔlɔ ngɛ Saul we ɔ mi ɔ kɛ e binyumuhi 15 kɛ e sɔmɔli 20 hu ye oya kɛ kple kɛ ho Yordan Pa a nya ya loko matsɛ ɔ ya su lejɛ ɔ. 18 E po pa a ngɛ pa pomi he ɔ konɛ e ya ngɔ matsɛ ɔ we mi bimɛ ɔmɛ kɛ po pa a, nɛ́ e* pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ matsɛ ɔ suɔ. Se benɛ matsɛ ɔ yaa po Yordan Pa a, Shimei nɛ ji Gera binyumu ɔ kplã si ngɛ e hɛ mi. 19 E de matsɛ ɔ ke: “Ye nyɔmtsɛ ɔ nɛ e ko bu mi fɔ, nɛ e ko kai yayami nɛ e sɔmɔlɔ ɔ pee ligbi ɔ nɛ ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ je Yerusalem ɔ. Matsɛ ɔ nɛ ko ngɔ kɛ wo e tsui mi, 20 ejakaa o sɔmɔlɔ ɔ le heii kaa e pee yayami; enɛ ɔ he je nɛ mwɔnɛ ɔ, imi ji kekleekle nɔ nɛ e je Yosef we ɔ mi nɛ e kple kɛ ba konɛ e kɛ ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ nɛ ba kpe ɔ nɛ.”
21 Oya nɔuu nɛ Abishai, Zeruya binyumu ɔ de ke: “Anɛ e sɛ kaa a gbeɔ Shimei ngɛ gbiɛmi nɛ e gbiɛ nɔ nɛ Yehowa pɔ lɛ nu ɔ he je lo?” 22 Se David de ke: “Nyɛ Zeruya binyumuhi, mɛni enɛ ɔ kɔɔ ngɛ nyɛ he, nɛ́ lɔ ɔ he ɔ, e sa kaa nyɛɛ te si kɛ wo mi mwɔnɛ ɔ? Anɛ e sa nɛ a gbe nɔ ko mwɔnɛ ɔ ngɛ Israel lo? Anɛ i li kaa mwɔnɛ ɔ, imi ji matsɛ ngɛ Israel lo?” 23 Kɛkɛ nɛ matsɛ ɔ de Shimei ke: “O be gboe.” Nɛ matsɛ ɔ kã lɛ kita.
24 Mefiboshet, Saul bibinyumu ɔ hu kple kɛ ba konɛ e kɛ matsɛ ɔ nɛ ba kpe. Kɛ je ligbi nɛ matsɛ ɔ je kɛ ba si ligbi nɛ e kpale kɛ ba ngɛ tue mi jɔmi mi ɔ, e fɔ we e nane he nɛ e je we e nane ngɔɛ nya, nɛ e sã we e nya nɔ bwɔmi ɔ nɔ, nɛ e fɔ we e tade ɔmɛ a he hulɔ. 25 Benɛ e ba Yerusalem* konɛ e kɛ matsɛ ɔ nɛ ba kpe ɔ, matsɛ ɔ bi lɛ ke: “Mefiboshet, mɛni he je nɛ o kɛ mi yɛ ɔ?” 26 E he nɔ ke: “Ye nyɔmtsɛ matsɛ, ye sɔmɔlɔ ɔ sisi mi. Ejakaa o sɔmɔlɔ ɔ de ke, ‘Ha ma wo ye teji ɔ nɔ ní nɛ́ ma hi nɔ, konɛ i kɛ matsɛ ɔ nɛ ho,’ ejakaa o sɔmɔlɔ ɔ ji glɔtsɛ. 27 Se e ba po o sɔmɔlɔ ɔ nya ha ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ. Se ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ ngɛ kaa anɔkuale Mawu ɔ bɔfo, lɔ ɔ he ɔ, moo pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ maa hi ha mo. 28 Jinɛ ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ ko kpata i kɛ ye tsɛ we ɔ tsuo hɛ mi, se kɛ̃ ɔ, o ngɔ o sɔmɔlɔ ɔ kɛ piɛɛ nihi nɛ a yeɔ ní ngɛ o we okplɔɔ ɔ he ɔ he. Enɛ ɔ he ɔ, mɛni he blɔ i ngɛ kaa ma pa bi matsɛ ɔ nɔ́ kpa ko?”
29 Se matsɛ ɔ de lɛ ke: “Mɛni he je nɛ o pa ngɛ munyu tue kikɛ nɛ ɔ? I ma ye juɛmi nya si kaa o kɛ Ziba nɛ gba zugba a.” 30 Kɛkɛ nɛ Mefiboshet de matsɛ ɔ ke: “Amlɔ nɛ ɔ nɛ ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ ba su e we mi ngɛ tue mi jɔmi mi nɛ ɔ, mo ha nɛ e ngɔ kulaa.”
31 Kɛkɛ nɛ Barzilai, Gilead no ɔ kple kɛ je Rogelim kɛ ba Yordan konɛ e ba je matsɛ ɔ blɔ kɛ ya Yordan Pa a nya. 32 Barzilai wa saminya, e ye jeha 80. Benɛ matsɛ ɔ ngɛ Mahanaim ɔ, Barzilai ngɔɔ niye ní kɛ ya haa lɛ, ejakaa e ji niatsɛ kpanaa. 33 Lɔ ɔ he ɔ, matsɛ ɔ de Barzilai ke: “O kɛ mi nɛ po pa a, nɛ ma ya hi mo niye ní hae ngɛ Yerusalem.” 34 Se Barzilai de matsɛ ɔ ke: “Ye wami ligbi* enyɛmɛ nɛ e piɛ nɛ́ lɔ ɔ he ɔ, e sa kaa i kɛ matsɛ ɔ nɛ ho Yerusalem ya? 35 Mwɔnɛ ɔ nɛ i daa si nɛ ɔ, i ye jeha 80. Anɛ ma nyɛ ma le slɔɔto nɛ ngɛ nɔ́ nɛ hi kɛ nɔ́ nɛ hí a kpɛti lo? Anɛ imi o sɔmɔlɔ ɔ ma le nɔ́ nɛ i yeɔ kɛ nɔ́ nɛ i nuɔ a ngɔmi lo? Anɛ ma nyɛ ma bu lali a gbi tue lo? Lɛɛ mɛni he je mɔ nɛ e sa nɛ o sɔmɔlɔ ɔ nɛ ya pee tlomi ngɛ ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ kuɛ nɔ? 36 Yordan Pa a he po nɛ o sɔmɔlɔ ɔ ngɔ matsɛ ɔ kɛ ba a kɛkɛ hiɛ. Mɛni he je nɛ e sa kaa matsɛ ɔ nɛ ngɔ nɔ́ nɛ ɔ kɛ to mi nane mi? 37 I kpa mo pɛɛ, ha nɛ o sɔmɔlɔ ɔ nɛ kpale e se, nɛ́ ma ya gbo ngɛ ye ma a mi, ngɛ he nɛ e kɛ ye tsɛ kɛ ye nyɛ a pumi he ɔ kɛ we ɔ. Se o sɔmɔlɔ Kimham ji nɛ ɔ nɛ. Ha nɛ e kɛ ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ nɛ po pa a kɛ ho, konɛ o ya pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ o susu kaa e hi ɔ kɛ ha lɛ.”
38 Lɔ ɔ he ɔ, matsɛ ɔ de ke: “I kɛ Kimham maa po pa a kɛ ho, nɛ ma pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ o susu kaa e hi ɔ kɛ ha lɛ; nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ o ngɛ hlae ɔ, ma pee ha mo.” 39 Ni ɔmɛ tsuo bɔni Yordan Pa a pomi, nɛ benɛ matsɛ ɔ hu po ɔ, matsɛ ɔ fĩɔ Barzilai nya he,* nɛ e jɔɔ lɛ; nɛ Barzilai kpale kɛ ho we mi ya. 40 Benɛ matsɛ ɔ po mi kɛ ho Gilgal ya a, Kimham piɛɛ e he kɛ ho. Yuda bi ɔmɛ tsuo kɛ Israel bi fã ngɔ matsɛ ɔ kɛ po mi kɛ ba.
41 Kɛkɛ nɛ Israel nyumu ɔmɛ tsuo ba matsɛ ɔ ngɔ nɛ a ba bi lɛ ke: “Mɛni he je nɛ wa nyɛmimɛ Yuda nyumu ɔmɛ ju mo kɛ ho, nɛ a ngɔ matsɛ ɔ kɛ e we ɔ, kɛ David nyumu ɔmɛ kɛ po Yordan Pa a?” 42 Yuda nyumu ɔmɛ tsuo ha Israel nyumu ɔmɛ heto ke: “Ejakaa wa weku no ji matsɛ ɔ. Mɛni he je nɛ nyɛ mi mi fu ngɛ enɛ ɔ he ɔ? Anɛ wa ye matsɛ ɔ nɔ́ ko lo, aloo e ha wɔ nike ní ko?”
43 Se Israel nyumu ɔmɛ ha Yuda nyumu ɔmɛ heto ke: “Wa ngɛ blɔ fa mi nɔ́ nyɔngma ngɛ matsɛ ɔ mi, enɛ ɔ he ɔ, wa ngɛ blɔ nya babauu ngɛ David mi pe nyɛ. Lɛɛ mɛni he je mɔ nɛ nyɛ bui wɔ ɔ? Anɛ pi wɔ nɛ e sa kaa wa ko sɛ hlami nɛ wa ko ya ngɔ wa matsɛ ɔ kɛ ba lo?” Se Yuda nyumu ɔmɛ a nya wa pe Israel nyumu ɔmɛ.*
20 Jehanɛ ɔ, sanetsɛ ko ngɛ nɛ a tsɛɛ lɛ ke Sheba, nɛ ji Bikri, Benyamin no ɔ binyumu ɔ. E kpã titimati* nɛ e de ke: “Wa be blɔ fa mi nɔ́ ko ngɛ David mi, nɛ wa be gbosi ní ko náe ngɛ Ishai binyumu ɔ dɛ. Israel bi, nyɛ ti nɔ fɛɛ nɔ nɛ ho e mawu ɔmɛ a ngɔ* ya!” 2 Kɛkɛ nɛ Israel nyumu ɔmɛ tsuo jɔɔ David se nyɛɛmi, nɛ a ya nyɛɛ Sheba, Bikri binyumu ɔ se; se Yuda nyumu ɔmɛ mɛtɛ a matsɛ ɔ he, kɛ je Yordan kɛ ya si Yerusalem.
3 Benɛ David ba e we* ɔ mi ngɛ Yerusalem ɔ, matsɛ ɔ ngɔ e yi kpahi nyɔngma amɛ nɛ e si ngɛ e se kaa a hyɛ we ɔ nɔ ɔ, nɛ e kɛ mɛ ya to we ko mi, nɛ e to bulɔ ngɛ a nya. E haa mɛ niye ní, se e kɛ mɛ ná we bɔmi. A tsi a nya nɛ a hi si kaa yalɔyihi kɛ ya si be nɛ a gbo, pohu a huno ngɛ je mi.
4 Jehanɛ ɔ, matsɛ ɔ de Amasa ke: “I ha mo ligbi etɛ nɛ o ya bua Yuda nyumu ɔmɛ a nya kɛ ba ye ngɔ, e sa nɛ mo hu o ba.” 5 Lɔ ɔ he ɔ, Amasa ho nɛ e ya bua Yuda nyumu ɔmɛ a nya, se be nɛ a to lɛ ɔ be loko e ba. 6 Lɔ ɔ se ɔ, David de Abishai ke: “Sheba, Bikri binyumu ɔ maa ye wɔ awi pe bɔ nɛ Absalom ye wɔ awi ɔ. Ngɔɔ o nyɔmtsɛ ɔ sɔmɔli ɔmɛ nɛ nyɛɛ fiee e se, konɛ e ko ya sɛ mahi nɛ a fia gbogbo kɛ wo a he ɔ mi, nɛ́ e je wa dɛ.” 7 Enɛ ɔ he ɔ, Yoab nyumu ɔmɛ, Keret bi ɔmɛ, Pelet bi ɔmɛ, kɛ nyumuhi nɛ a he wa a tsuo je kpo nɛ a fiee e se; a je Yerusalem, nɛ a fiee Sheba, Bikri binyumu ɔ se. 8 Benɛ e piɛ bɔɔ nɛ a maa su tɛ ngua a nɛ ngɛ Gibeon ɔ he ɔ, Amasa kɛ mɛ ba kpe. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Yoab wo e ta yami tade ɔ, nɛ e kɛ klaate nɛ ngɛ kpo mi wo e ngmɔngmɔ he. Benɛ e yaa Amasa ngɔ ɔ, klaate ɔ je e he kɛ nɔ si.
9 Yoab bi Amasa ke: “Ye nyɛminyumu, o ngɛ saminya lo?” Kɛkɛ nɛ Yoab ngɔ e hiɔ nine kɛ pɛtɛ Amasa kpɛni he kaa nɔ́ nɛ e yaa fĩɔ e nya he. 10 Amasa juɛmi yɛ klaate nɛ ngɛ Yoab dɛ ɔ nɔ, nɛ Yoab ngɔ klaate ɔ kɛ gbɔ e mi mi, nɛ e mi ní pã pue zugba. E he hia we nɛ e gbɔ lɛ ekohu; kake ɔ pɛ ma nyɛ maa gbe lɛ. Kɛkɛ nɛ Yoab kɛ e nyɛminyumu Abishai fiee Sheba, Bikri binyumu ɔ se.
11 Yoab nihewi ɔmɛ a ti nɔ kake daa si ngɛ e he, nɛ e ngɛ dee ke: “Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e fĩ Yoab se kɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e ngɛ David blɔ fa mi ɔ, e nyɛɛ Yoab se!” 12 Jamɛ a be ɔ mi tsuo ɔ, Amasa ngɛ huae ngɛ e muɔ ɔ mi ngɛ gbɛjegbɛ ɔ kpɛti. Benɛ nyumu ɔ na kaa ni ɔmɛ tsuo ba ngɛ si dae ɔ, e je Amasa ngɛ gbɛjegbɛ ɔ nɔ kɛ ya nga a mi. Nɛ e ngɔ tade kɛ ha e nɔ, ejakaa e na kaa nɔ fɛɛ nɔ nɛ ma ba su he nɛ Amasa ngɛ ɔ daa si. 13 Benɛ e je lɛ kɛ je gbɛjegbɛ ɔ nɔ ɔ, nyumu ɔmɛ tsuo nyɛɛ Yoab se kɛ fiee Sheba, Bikri binyumu ɔ se.
14 Sheba ya gu Israel wɛtso ɔmɛ tsuo a mi kɛ ho Abel ngɛ Bet Maaka ya. Bikri bi ɔmɛ bua a he nya, nɛ mɛ hu a nyɛɛ e se kɛ ho lejɛ ɔ ya.
15 Yoab kɛ e nyumu ɔmɛ ba,* nɛ a ba sa Sheba yi ngɛ Abel ngɛ Bet Maaka, nɛ a fia kpoku kɛ wo ma a he, ejakaa zu kpoku bɔle ma a. Nɛ nyumu ɔmɛ tsuo nɛ a piɛɛ Yoab he ɔ ngɛ gbogbo ɔ sisi tsuae konɛ a ku gbogbo ɔ. 16 Kɛkɛ nɛ yo ní lelɔ ko kpa ngmlaa kɛ je ma a mi, nɛ e de ke: “Nyɛɛ bu tue, nyumuhi, nyɛɛ bu tue! I kpa nyɛ pɛɛ nɛ nyɛ de Yoab ke, ‘Moo ba hiɛ ɔ nɛ i kɛ mo nɛ tu munyu.’” 17 Lɔ ɔ he ɔ, e su yo ɔ he, nɛ yo ɔ bi lɛ ke: “Mo ji Yoab ɔ lo?” E he nɔ ke: “Ee, imi.” Kɛkɛ nɛ yo ɔ de lɛ ke: “Moo bu o mawayo ɔ munyu ɔmɛ tue.” E de ke: “I ngɛ tue bue.” 18 Yo ɔ tsa nɔ ke: “Blema a, a deɔ ke, ‘Ha nɛ a ya bi ga womi ngɛ Abel, kɛkɛ ɔ, sane ɔ se po.’ 19 I daa si ngɛ nihi nɛ a suɔ tue mi jɔmi nɛ a yeɔ anɔkuale ngɛ Israel ɔ a nane mi. O ngɛ hlae nɛ o kpata ma ko nɛ ngɛ kaa binyɛ ngɛ Israel ɔ hɛ mi. Mɛni he je nɛ e sa kaa o puɛ* Yehowa weto ní ɔ?” 20 Yoab he nɔ ke: “Kpaoo, i be nyɛe ma puɛ ma a, nɛ i be nyɛe ma kpata ma a hɛ mi. 21 Pi jã kulaa ji sane ɔ. Mohu ɔ, nyumu ko nɛ e je Efraim yoku ɔmɛ a nɔ nɛ́ a tsɛɛ lɛ ke Sheba, Bikri binyumu ɔ tsɔ Matsɛ David hɛ mi atuã.* Ke nyɛ ngɔ jamɛ a nyumu kake ɔ kɛ wo ye dɛ ɔ, ma je ma a he.” Kɛkɛ nɛ yo ɔ de Yoab ke: “Hyɛ! A maa fɔ e yi kɛ gu gbogbo ɔ nɔ kɛ mane mo!”
22 Oya nɔuu nɛ yo ní lelɔ ɔ ya ni ɔmɛ tsuo a ngɔ, nɛ a po Sheba, Bikri binyumu ɔ yi, nɛ a fɔ kɛ mane Yoab. Kɛkɛ nɛ Yoab kpã titimati ɔ, nɛ a gbɛ kɛ je ma a he, nɛ nɔ fɛɛ nɔ ho e we mi ya; nɛ Yoab kpale kɛ ho matsɛ ɔ ngɔ ya ngɛ Yerusalem.
23 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Yoab ji Israel tabo ɔ tsuo nya dalɔ; nɛ Benaya, Yehoyada binyumu ɔ ji Keret bi ɔmɛ kɛ Pelet bi ɔmɛ a nya dalɔ. 24 Nihi nɛ a nyɛɔ a nɔ kɛ tsuɔ ní tsumi kpakpataa a, a nya dalɔ ji Adoram; Yehoshafat, Ahilud binyumu ɔ ji sane ngmalɔ. 25 Sheva ji womi ngmalɔ; Zadok kɛ Abiatar ji osɔfohi. 26 Nɛ Ira, Yair no ɔ hu ba pee David sɔmɔlɔ* nɔkɔtɔma.
21 Jehanɛ ɔ, ngɛ David be ɔ mi ɔ, hwɔ ba kɛ tsa nɔ jeha etɛ sɔuu. Enɛ ɔ he ɔ, David ya bi Yehowa juɛmi, nɛ Yehowa de lɛ ke: “Saul kɛ e we ɔ ye muɔ he fɔ, ejakaa e gbe Gibeon bi ɔmɛ.” 2 Lɔ ɔ he ɔ, matsɛ ɔ tsɛ Gibeon bi ɔmɛ nɛ e kɛ mɛ tu munyu. (Gibeon bi nɛ ɔmɛ ɔ, tsa pi Israel bi ji mɛ, mohu ɔ, a ji Amor bi nɛ piɛ, nɛ Israel bi ɔmɛ kã kita kaa a be mɛ gbee, se Saul hla a se blɔ nɛ e gbe mɛ ngɛ Israel bi ɔmɛ kɛ Yuda bi ɔmɛ a he hunga nɛ e ngɛ jee ɔ he je.) 3 David bi Gibeon bi ɔmɛ ke: “Mɛni ma pee ha nyɛ, nɛ mɛni ma kɛ kpata nyɛ konɛ nyɛɛ jɔɔ Yehowa ma a?”* 4 Gibeon bi ɔmɛ de lɛ ke: “Sane nɛ ngɛ waa kɛ Saul kɛ e we ɔ wa kpɛti ɔ, pi sika hiɔ aloo sika tsu sane; jã kɛ̃ nɛ wa be nyɛe maa gbe nyumu ko ngɛ Israel hulɔ.” Kɛkɛ nɛ e de mɛ ke: “Nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ nyɛ ma de ɔ, ma pee ha nyɛ.” 5 A de matsɛ ɔ ke: “Nyumu ɔ nɛ e kpata wa hɛ mi nɛ e to e yi mi kaa e maa tane wa yi konɛ wa ko hi Israel zugba kpɔ ɔmɛ ekoeko mi ɔ, 6 ha nɛ a ngɔ e binyumuhi kpaago kɛ ba ha wɔ. Wa maa ngɔ a gbogboehi kɛ kpla si* ngɛ Yehowa hɛ mi, ngɛ nɔ nɛ Yehowa hla lɛ, nɛ ji Saul ma Gibea a mi.” Kɛkɛ nɛ matsɛ ɔ de ke: “Ma ngɔ mɛ ba ha nyɛ.”
7 Se matsɛ ɔ mi mi sã lɛ ngɛ Mefiboshet, Saul binyumu Yonatan binyumu ɔ he, ngɛ kita nɛ David kɛ Yonatan nɛ ji Saul binyumu ɔ kã ngɛ Yehowa hɛ mi ɔ he je. 8 Lɔ ɔ he ɔ, matsɛ ɔ ngɔ Armoni kɛ Mefiboshet, Aya biyo Rizpa binyumuhi enyɔ ɔmɛ nɛ e fɔ kɛ ha Saul ɔ, kɛ Saul biyo Mikal* binyumuhi enuɔ ɔmɛ nɛ e fɔ kɛ ha Adriel, nɛ ji Barzilai, Meholat no ɔ binyumu ɔ. 9 Nɛ e ngɔ mɛ kɛ ha Gibeon bi ɔmɛ, nɛ a ngɔ a gbogboe ɔmɛ kɛ kpla si ngɛ yoku ɔ nɔ ngɛ Yehowa hɛ mi. Mɛ ni kpaago ɔmɛ tsuo gbo si kake; a gbe mɛ ngɛ ní kpami be ɔ kekleekle ligbi ɔmɛ a mi, ngɛ barli* kpami be ɔ sisije. 10 Kɛkɛ nɛ Rizpa, Aya biyo ɔ ngɔ kpekpe kɛ ngmɛ tɛ sa a nɔ kɛ je ní kpami be ɔ sisije kɛ ya si be nɛ hiɔmi nɛ kɛ je hiɔwe ngɔ pue gbogboe ɔmɛ a nɔ; ke je na a, e ngmɛ́ blɔ nɛ hiɔwe lohwe pɛlitsɛmɛ nɛ ba ma a nɔ, jã kɛ̃ nɛ ke je jɔ hu ɔ, e ngmɛ́ blɔ nɛ nga mi lohwe awi yeli nɛ su a he.
11 A bɔ David nɔ́ nɛ Saul yo kpa Rizpa, Aya biyo ɔ pee ɔ. 12 Lɔ ɔ he ɔ, David ya nɛ e ya ngɔ Saul wu ɔmɛ kɛ e binyumu Yonatan wu ɔmɛ ngɛ Yabesh Gilead ma nikɔtɔma amɛ* a dɛ, ejakaa ligbi nɛ Filisti bi ɔmɛ gbe Saul ngɛ Gilboa a, Yabesh Gilead ma nikɔtɔma amɛ ya ju a gbogboe ɔmɛ ngɛ Bet Shan ma a he nya buami he ɔ, ngɛ he nɛ Filisti bi ɔmɛ kɛ mɛ kpla si ngɛ ɔ. 13 E ya nɛ e ya ngɔ Saul wu ɔmɛ kɛ e binyumu Yonatan wu ɔmɛ kɛ je lejɛ ɔ kɛ kuɔ kɛ ba, nɛ a bua nyumu ɔmɛ nɛ a gbe mɛ ɔ* hu a wu ɔmɛ a nya. 14 Lɔ ɔ se ɔ, a ya pu Saul kɛ e binyumu Yonatan a wu ɔmɛ ngɛ Benyamin zugba a nɔ ngɛ Zela, ngɛ e tsɛ Kish yɔkɔ ɔ mi. Benɛ a pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ matsɛ ɔ fã mɛ ke a pee ɔ ta a, Mawu bu a pɛɛ kpami kɛ ha zugba a tue.
15 Ta kpale te si ngɛ Filisti bi ɔmɛ kɛ Israel bi ɔmɛ a kpɛti. Lɔ ɔ he ɔ, David kɛ e sɔmɔli ɔmɛ kple kɛ ho nɛ a kɛ Filisti bi ɔmɛ ya hwu, se pɔ tɔ David he. 16 Refaim nina ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Ishbibenob nɛ́ e hɛɛ akɔblee akplɔ nɛ e jiɔmi ji shekel 300,* nɛ́ e miaa kɛ klaate ehe ɔ, to kaa e maa gbe David. 17 Oya nɔuu nɛ Abishai, Zeruya binyumu ɔ ba ye bua lɛ, nɛ e fia Filisti no ɔ nɔ́ nɛ e gbe lɛ. Jamɛ a ligbi ɔ, David nyumu ɔmɛ kã lɛ kita ke: “O kɛ wɔ nɛ ko ya ta hu! Koo gbe Israel kane ɔ!”
18 Enɛ ɔ se ɔ, ta kpale fɛ ngɛ a kɛ Filisti bi ɔmɛ a kpɛti ngɛ Gob. Jamɛ a be ɔ, Sibekai, Husha no ɔ gbe Refaim nina ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Saf ɔ.
19 Nɛ ta kpale fɛ ngɛ a kɛ Filisti bi ɔmɛ a kpɛti ngɛ Gob, nɛ Elhanan, Yaare Oregim binyumu ɔ nɛ ji Betlehem no ɔ gbe Goliat nɛ ji Gat no ɔ, nɔ nɛ e we akplɔ tso ɔ ngɛ kaa bo lolɔ klama mi tso ngua a.
20 Ta kpale fɛ ngɛ Gat, he nɛ nyumu oblai kpanaa ko kɛ e nine nguɛ ekpaakpa kɛ e nane nguɛ ekpaakpa nɛ kulaa peeɔ 24 ɔ ngɛ ɔ; lɛ hu Refaim nina ji lɛ. 21 E ya nɔ nɛ e bɔ Israel ahlua. Enɛ ɔ he ɔ, Yonatan, David nyɛminyumu Shimei binyumu ɔ gbe lɛ.
22 Ni eywiɛ nɛ ɔmɛ ji Refaim ninahi ngɛ Gat, nɛ a gbo ngɛ David kɛ e sɔmɔli ɔmɛ a nine nɔ.
22 Munyuhi nɛ ngɛ la nɛ ɔ mi ɔ ji níhi nɛ David de Yehowa ligbi nɛ Yehowa kpɔ̃ lɛ kɛ je e he nyɛli ɔmɛ tsuo a dɛ mi, kɛ Saul hu dɛ mi ɔ. 2 E de ke:
“Yehowa ji ye tɛ sa, kɛ ye he piɛ pomi he, kɛ nɔ nɛ heɔ ye yi wami.
3 Ye Mawu ɔ ji ye tɛ sa, e ngɔ lɛ i saa we ngɛ,
Lɛ ji ye tsɛ̃i kɛ ye yi wami hemi koli,* ye wesa he* nɛ ngɛ slɔkee.
Kɛ he nɛ i tuɔ fo kɛ yaa, ye kpɔlɔ; mo ji nɔ nɛ jeɔ mi kɛ jeɔ yiwutsotsɛmɛ a dɛ mi.
4 I ngɛ Yehowa, nɔ nɛ sa yi jemi ɔ tsɛe,
Nɛ e ma kpɔ̃ mi kɛ je ye he nyɛli ɔmɛ a dɛ mi.
5 Gbenɔ oslɔkehi ku kɛ bɔle mi kɛ kpe;
Yaka nimli nɛ a ngɛ kaa nyu babaaba wo ye he gbeye.
6 Yɔkɔ* kpã amɛ bɔle mi kɛ kpe;
Gbenɔ klama amɛ kɛ mi ba kpe.
7 Ngɛ ye haomi be mi ɔ, i tsɛ Yehowa,
I ya nɔ nɛ i tsɛ ye Mawu ɔ.
Nɛ e nu ye gbi ngɛ e sɔlemi we ɔ,
Nɛ ya nɛ i fo kɛ bi yemi kɛ buami ɔ su e tue mi.
8 Zugba a bɔni mimiɛɛmi, nɛ e hoso kɛ ya kɛ ba;
Hiɔwe ɔ sisi tomi ɔmɛ hoso
Nɛ a mimiɛɛ kɛ ya kɛ ba, ejakaa a wo e mi mi la.
9 La su ku je e gugwɔ mi,
Nɛ la nɛ sãã nɔ́ je e nya mi;
La ngu hɛuu tso kɛ je e ngɔ.
10 E ha nɛ hiɔwe nya ba si benɛ e ngɛ si kplee ɔ,
Nɛ diblii kpii ngɛ e nane si.
11 E hi kerub nɔ kɛ te kɛ ba.
A na lɛ ngɛ bɔfo ko* pɛlihi a nɔ.
12 Nɛ e ngɔ diblii kɛ ha e he kaa bo tsu,
Ngɛ nyu nɛ yu tuu kɛ bɔku kpii mi.
13 La nguhi tso ngɛ e hɛ mi nɛ ngɛ kpɛe ɔ he je.
14 Kɛkɛ nɛ Yehowa ha nɛ hiɔwe bɔni simi;
Nɔ Nɛ E Nɔ Kuɔ Pe Kulaa a ha nɛ a nu e gbi.
15 E tsɛ̃ e kɛ̃ɛ̃ mi bi ɔmɛ nɛ e gbɛ mɛ ngɔ fĩa;
E ha nɛ oslabai gba, nɛ a yi mi futu.
16 A na wo ɔ sisi;
A na zugba a sisi tomi ɔmɛ ngɛ Yehowa hɛ mi kami ɔ he je,
Ngɛ e gugwɔ mi flimi ɔ he je.
17 E kpã e nine mi kɛ je hiɔwe;
E pɛtɛ ye he nɛ e gbla mi kɛ je nyu nɛ mi kuɔ mi.
18 E kpɔ̃ mi kɛ je ye he nyɛlɔ nɛ he wa a dɛ mi,
Kɛ je ni nɛmɛ nɛ a nyɛɔ mi, nɛ a he wa pe mi ɔ a dɛ mi.
19 A te si kɛ wo mi ngɛ ye amanehlu ligbi ɔ nɔ,
Se Yehowa ye bua mi.
20 E ngɔ mi kɛ ba he ko nɛ ngɛ slɔkee;*
E kpɔ̃ mi, ejakaa e bua jɔ ye he.
21 Yehowa jɔɔ mi ngɛ ye dami ɔ nya;
E woɔ mi hiɔ ngɛ bɔ nɛ ye nine he tsɔ ha a nya.
22 Ejakaa i nyɛɛɔ Yehowa blɔ ɔmɛ a nɔ,
I ji ye Mawu ɔ se nɛ́ lɔ ɔ ba pee yayami ha mi.
23 Ye hɛ ngɛ e kojomi ɔmɛ tsuo a nɔ;
I be gbae kɛ je e blɔ tsɔɔmi ɔmɛ a he.
24 Piami ko be ye he hie ngɛ e hɛ mi,
Nɛ ma yu ye he ngɛ yayami he.
25 Yehowa nɛ wo mi hiɔ ngɛ ye dami ɔ nya;
Ngɛ bɔ nɛ ye he tsɔ ngɛ e hɛ mi ɔ nya.
26 Nɔ nɛ yeɔ anɔkuale ɔ, o yeɔ lɛ anɔkuale;
Nɔ* nɛ piami ko be e he ɔ, o haa nɛ e naa kaa piami ko be o he;
27 Nɔ nɛ he tsɔ ɔ, o haa nɛ e naa kaa o he tsɔ,
Se nɔ nɛ sisiɔ nɔ ɔ, o haa nɛ e naa kaa o le ga.*
28 Ejakaa o heɔ he si bali a yi wami,
Se o jeɔ o hɛ kɛ piɔ he nɔ woli, nɛ o baa mɛ si.
29 Ejakaa mo ji ye kane, Oo Yehowa;
Yehowa ji nɔ nɛ haa nɛ ye diblii peeɔ la.
30 Ngɛ o yemi kɛ buami nya a, ma nyɛ ma tua basabasa peeli;
Ngɛ Mawu he wami nya a, ma nyɛ ma tu gbogbo.
31 Anɔkuale Mawu ɔ blɔ ɔ hi kɛ pi si;
Yehowa munyu ɔ, a tsu he.
E ji tsɛ̃i kɛ ha nihi tsuo nɛ a ba saa we ngɛ e ngɔ ɔ.
32 Mɛnɔ ji Mawu ngɛ Yehowa se?
Nɛ mɛnɔ ji tɛ sa ngɛ wa Mawu ɔ se?
33 Anɔkuale Mawu ɔ ji ye gbogbo nɛ he wa,
Nɛ e ma ha nɛ ye blɔ ɔ maa hi kɛ pi si.
34 E haa nɛ ye nane peeɔ kaa afugbɛ nane;
E haa nɛ i daa hehi nɛ ya hiɔwe.
35 E tsɔseɔ ye nine kɛ haa ta hwumi;
Ye kɔni ma nyɛ maa dɔ akɔblee kɛ̃ɛ̃ mi.
36 O haa mi o yi wami hemi tsɛ̃i ɔ,
Nɛ o he si bami ɔ peeɔ mi nɔmlɔ ngua.
37 O ha nɛ ye nane blɔ ɔ bli gbajaa;
Ye nane* be sanee.
38 Ma fiee ye he nyɛli ɔmɛ a se, nɛ ma kpata a hɛ mi;
I be ye se kpalee kɛ ya si be nɛ a hɛ mi ma kpata pɛsɛpɛsɛ.
39 Nɛ ma kpata a hɛ mi pɛsɛpɛsɛ, nɛ ma ywia mɛ wɔtsɔwɔtsɔ, nɛ a be si tee hu;
A maa nɔ si ngɛ ye nane nya.
40 O ma ha mi he wami nɛ ma kɛ hwu ta a;
O ma ha nɛ ye he nyɛli ɔmɛ maa nɔɔ si ngɛ ye hɛ mi.
42 A foɔ ya kɛ biɔ yemi kɛ buami, se nɔ ko be nɛ ma he a yi wami;
A foɔ ya kɛ tsɛɔ Yehowa po, se e pui a nya mi.
43 Ma si* mɛ bukɔbukɔ kaa zugba a nɔ bunyuku;
Ma ywia mɛ, nɛ ma naa a nɔ kaa mɔsɔ ngɛ gbɛjegbɛ ɔmɛ a nɔ.
44 O ma kpɔ̃ mi kɛ je ye we bi nɛ a hlaa tɔmi ngɛ ye he ɔ a dɛ mi.
O maa bu ye he nɛ ma pee je mahi a nyatsɛ;
Nihi nɛ i li mɛ ma sɔmɔ mi.
45 Ma se bi ma ba kplã si ngɛ ye hɛ mi;
Nɔ́ nɛ a nuɔ ngɛ ye he ɔ ma ha nɛ a maa bu mi tue.*
46 Ma se bi a kɔni mi ma jɔ̃;*
A maa je a he piɛ pomi he ɔmɛ kɛ ba kɛ he domi blibliibli.
47 Yehowa hɛ ngɛ! Á je ye Tɛ Sa a yi!
Á wo Mawu, nɛ ji ye yi wami hemi tɛ sa a hɛ mi nyami.
48 Anɔkuale Mawu ɔ yeɔ lue kɛ haa mi;
E baa ni ɔmɛ si kɛ woɔ ye sisi;
49 E kpɔ̃ɔ mi kɛ jeɔ ye he nyɛli ɔmɛ a dɛ mi.
O woɔ ye nɔ kɛ yaa tsitsaa nɛ nihi nɛ a tuaa mi ɔ a nine sui ye nɔ;
O heɔ ye yi wami kɛ jeɔ yiwutsotsɛ ɔ dɛ mi.
50 Oo Yehowa, enɛ ɔ he je nɛ ma na mo si ngɛ je ma amɛ a kpɛti ɔ nɛ,
Nɛ ma la yi jemi lahi* kɛ ha o biɛ ɔ:
51 E peeɔ ní nguanguahi kɛ heɔ e matsɛ ɔ yi wami;*
E jeɔ suɔmi nɛ se pui kpo kɛ tsɔɔ nɔ nɛ e pɔ lɛ nu ɔ,
Kɛ tsɔɔ David kɛ e nina* kɛ yaa neneene.”
23 David nyagbe munyuhi ji nɛ ɔ nɛ:
“David, Ishai binyumu ɔ munyu,
Nyumu ɔ nɛ a wo e nɔ gojoo ɔ munyu,
Nɔ nɛ Yakob Mawu ɔ pɔ lɛ nu ɔ,
Israel la amɛ a lalɔ nɛ a suɔ e sane ɔ.*
2 Yehowa mumi ɔ tu munyu kɛ gu ye nɔ;
E munyu ɔ ngɛ ye lilɛ nɔ.
3 Israel Mawu ɔ tu munyu;
Israel Tɛ Sa a de mi ke:
‘Ke dalɔ ngɛ adesahi a nɔ yee,
Nɛ e kɛ Mawu gbeye yemi ngɛ nɔ yee ɔ,
4 E ngɛ kaa mɔtu nɛ je mi tsɔ nɛ́ pu ngɛ kpɛe,
Mɔtu nɛ́ bɔku be hiɔwe.
E ngɛ kaa je mi nɛ tsɔ heii ngɛ hiɔmi nɛmi se,
Nɛ́ haa nɛ nga tsɛ̃ɔ kɛ jeɔ zu mi.’
5 Anɛ pi jã nɛ ye we ɔ ngɛ ngɛ Mawu hɛ mi lo?
Ejakaa e kɛ mi so neneene somi ko,
E to he blɔ nya saminya, nɛ e be mi poe gblegbleegble.
Ejakaa lɔ ɔ nɔ nɛ ye yi wami hemi nɛ pi si kɛ ye bua jɔmi tsuo daa si ngɛ,
Anɛ pi lɔ ɔ he je nɛ e haa nɛ ye we ɔ bɔɔ ɔ lo?
6 Se a sakeɔ yaka nimli tsuo kɛ pueɔ he kaa mio tsohi,
Ejakaa a kɛ nine be nyɛe maa muɔɔ mɛ.
7 Ke nyumu ko maa ta a he ɔ,
E sa nɛ e dla e he saminya kɛ dade kɛ akplɔ tso,
Nɛ e sa nɛ a kɛ la nɛ sã mɛ kulaa ngɛ he nɛ a ngɛ ɔ.”
8 David tatsɛmɛ nɛ a he wa a, a biɛhi ji nɛ ɔmɛ nɛ: Yosheb Bashebet nɛ ji Takemoni no ɔ, lɛ ji ni etɛ ɔmɛ a nyatsɛ. Be ko ɔ, e kɛ e we akplɔ ɔ gbe nihi 800. 9 Nɔ nɛ nyɛɛ e se ji Eleazar, nɛ ji Ahohi binyumu Dodo binyumu ɔ. E piɛɛ tatsɛmɛ etɛ nɛ a he wa nɛ a kɛ David ngɛ benɛ a bɔ Filisti bi ɔmɛ ahlua a he. A ya bua a he nya ngɛ lejɛ ɔ kɛ ha ta a, nɛ benɛ Israel nyumu ɔmɛ gbla a he si kɛ je ɔ, 10 e da e nane nɔ nɛ e ya nɔ nɛ e gbe Filisti bi ɔmɛ hluu kɛ ya si be nɛ e kɔni gbo, nɛ e nine pee titlii* ngɛ klaate ɔ nɛ e hɛɛ ɔ he je. Lɔ ɔ he ɔ, Yehowa ye kunimi ngua* jamɛ a ligbi ɔ; nɛ ni ɔmɛ kpale kɛ ba, nɛ a ba je nihi nɛ e gbe mɛ pue si ngɛ e se ɔ a he níhi.
11 Nɔ nɛ nyɛɛ e se ji Shama, Harar no Agee binyumu ɔ. Filisti bi ɔmɛ bua a he nya ngɛ Lehi, ngɛ zugba ko nɛ yɔ sɔuu ji nɔ ɔ nɔ; nɛ ni ɔmɛ tu fo ngɛ Filisti bi ɔmɛ a he je. 12 Se e ya da zugba a kpɛti tutuutu, nɛ e fã he, nɛ e ya nɔ nɛ e gbe Filisti bi ɔmɛ, nɛ Yehowa ye kunimi ngua.*
13 Ngɛ ní kpami be ɔ mi ɔ, nyatsɛmɛ 30 ɔmɛ a kpɛti ni etɛ kple kɛ ya David ngɔ ngɛ Adulam tɛ puɔ ɔ mi, nɛ Filisti bi ɔmɛ a tabo ko ya to si* ngɛ Refaim Dɔgba a mi. 14 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, David ngɛ he piɛ pomi he ɔ, nɛ Filisti bi ɔmɛ a tabo ko ngɛ Betlehem. 15 Kɛkɛ nɛ David de ke: “Kaa i ná muɔ nɛ a toɔ nyu ngɛ mi nɛ ngɛ Betlehem agbo ɔ nya a mi nyu ɔ, jinɛ i ko nu!” 16 Kɛkɛ nɛ tatsɛmɛ etɛ nɛ a he wa a sɛ Filisti bi ɔmɛ a sito he ɔ pani nya, nɛ a ya sa nyu ngɛ muɔ nɛ a toɔ nyu ngɛ mi nɛ ngɛ Betlehem agbo ɔ nya a mi kɛ ba ha David; se e kua nyu ɔ numi, nɛ e plɛ pue si ha Yehowa. 17 E de ke: “Oo Yehowa, kpaoo kaa ma pee nɔ́ nɛ ɔ! Anɛ e sa nɛ ma nu nyumuhi nɛ a ngɔ a wami* kɛ wo oslaa mi ɔ a muɔ lo?” Enɛ ɔ he ɔ, e kua nyu ɔ numi. Níhi nɛ e tatsɛmɛ etɛ nɛ a he wa a pee ji nɛ ɔmɛ nɛ.
18 Yoab nyɛminyumu Abishai, Zeruya binyumu ɔ ji ni etɛ kpa komɛ hu a nya dalɔ; e ngɔ e we akplɔ ɔ kɛ gbe nihi 300, nɛ e he biɛ kaa ni etɛ ɔmɛ. 19 E ngɛ mi kaa ngɛ ni etɛ kpa amɛ a kpɛti ɔ, lɛ nɛ e bɔ mɔde pe kulaa, nɛ lɛ ji a nya dalɔ mohu lɛɛ, se e ná we kekleekle ni etɛ ɔmɛ.
20 Benaya, Yehoyada binyumu ɔ ji nyumu katsɛ,* nɛ e tsu ní tsumi nguanguahi fuu ngɛ Kabzeel. E gbe Moab no Ariel binyumu enyɔ ɔmɛ, nɛ ligbi ko nɛ snoo ngɛ nɛe ɔ, e kple si kɛ sɛ nyu muɔ ko mi kɛ ya gbe jata ko. 21 E gbe Egipt nyumu oblai kpanaa ko hulɔ. E ngɛ mi kaa Egipt no ɔ hɛɛ akplɔ ngɛ e dɛ mohu lɛɛ, se e kɛ tso ya tua Egipt no ɔ, nɛ e kpɔ̃ akplɔ ɔ ngɛ e dɛ, nɛ e ngɔ Egipt no ɔ nitsɛ e we akplɔ ɔ kɛ gbe lɛ. 22 Ní nɛ ɔmɛ ji níhi nɛ Benaya, Yehoyada binyumu ɔ pee, nɛ e he biɛ kaa tatsɛmɛ etɛ nɛ a he wa a. 23 E ngɛ mi kaa e bɔ mɔde wawɛɛ pe nihi nyingmi etɛ ɔmɛ mohu lɛɛ, se e ná we ni etɛ ɔmɛ. Se David ngɔ lɛ kɛ da lɛ nitsɛ e he buli ɔmɛ a nya.
24 Yoab nyɛminyumu Asahel piɛɛ nihi nyingmi etɛ ɔmɛ a he; ni kpahi nɛ a piɛɛ he ji: Elhanan nɛ ji Betlehem no Dodo binyumu ɔ, 25 Shama, Harod no ɔ, Elika, Harod no ɔ, 26 Helez, Palti no ɔ, Ira, Tekoa no Ikesh binyumu ɔ, 27 Abiezer, Anatot no ɔ, Mebunai, Husha no ɔ, 28 Zalmon, Ahohi no ɔ, Maharai, Netofa no ɔ, 29 Heleb, Netofa no Baana binyumu ɔ, Itai nɛ ji Ribai nɛ e je Gibea ngɛ Benyamin ɔ binyumu ɔ, 30 Benaya, Piraton no ɔ, Hidai nɛ je Gaash dɔ* ɔmɛ a nya a, 31 Abialbon, Arbat no ɔ, Azmavet, Bahurim no ɔ, 32 Eliaba, Shaalbon no ɔ, Yashen binyumu ɔmɛ, Yonatan, 33 Shama, Harar no ɔ, Ahiam, Harar no Sharar binyumu ɔ, 34 Elifelet, Maakat no ɔ binyumu Ahasbai binyumu ɔ, Eliam, Gilo no Ahitofel binyumu ɔ, 35 Hezro, Karmel no ɔ, Paarai, Arab no ɔ, 36 Igal, Natan nɛ je Zoba a binyumu ɔ, Bani, Gad no ɔ, 37 Zelek, Amon no ɔ, Naharai, Beerot no ɔ, Zeruya binyumu Yoab ta hwumi ní hɛɛlɔ ɔ, 38 Ira, Yatir no ɔ, Gareb, Yatir no ɔ, 39 kɛ Uria, Hit no ɔ, mɛ tsuo a yibɔ ji 37.
24 Yehowa mi mi fu Israel ekohu benɛ nɔ ko wo David* yi mi ngɛ a he ke: “Yaa nɛ o ya kane Israel kɛ Yuda” a. 2 Lɔ ɔ he ɔ, matsɛ ɔ de Yoab nɛ ji tabo ɔ nya dalɔ ɔ nɛ e kɛ lɛ ngɛ ɔ ke: “I kpa mo pɛɛ nɛ o ya kpa Israel wɛtso ɔmɛ tsuo a mi, kɛ je Dan kɛ ya si Beersheba, nɛ o ngma ni ɔmɛ a biɛ konɛ ma le a yibɔ.” 3 Se Yoab de matsɛ ɔ ke: “Yehowa o Mawu ɔ nɛ́ ha nɛ ni ɔmɛ nɛ́ a bɔ he si 100, nɛ́ ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ nɛ na kɛ e hɛngmɛ, se mɛni he je nɛ ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ suɔ nɛ e pee nɔ́ ko kaa kikɛ ɔ?”
4 Se matsɛ ɔ munyu ɔ ye Yoab kɛ tabo ɔ nya dali ɔmɛ a munyu ɔ nɔ. Lɔ ɔ he ɔ, Yoab kɛ tabo ɔ nya dali ɔmɛ je matsɛ ɔ hɛ mi kɛ ho nɛ́ a ya ngma Israel bi ɔmɛ a biɛ. 5 A po Yordan Pa a, nɛ a ya to si ngɛ Aroer, ngɛ ma a nɛ ngɛ dɔgba a* kpɛti tutuutu ɔ hiɔ nɔ,* nɛ a kɛ a hɛ mi tsɔɔ Gad bi ɔmɛ a zugba a, nɛ a tsa nɔ kɛ ho Yazer ya. 6 Lɔ ɔ se ɔ, a je lejɛ ɔ kɛ ho Gilead kɛ Tatim Hodshi zugba a nɔ ya, nɛ a tsa nɔ kɛ ho Dan Yaan ya, nɛ a ya lɔgɔ si kɛ ho Sidon ya. 7 Lɔ ɔ se ɔ, a je kɛ ho Tiro ma a nɛ a fia gbogbo kɛ bɔle lɛ ɔ, kɛ Hiv bi ɔmɛ kɛ Kanaan bi ɔmɛ a ma amɛ tsuo a mi ya, nɛ a ya gbe nya ngɛ Negeb nɛ ngɛ Yuda ngɛ Beersheba. 8 Lɔ ɔ he ɔ, a ya kpa zugba a nɔ tsuo, nɛ a ba su Yerusalem ngɛ nyɔhiɔ nɛɛ kɛ ligbi 20 se. 9 Kɛkɛ nɛ Yoab ngɔ nihi nɛ a ya ngma a biɛ ɔ a yibɔ kɛ ha matsɛ ɔ. Ngɛ Israel ɔ, a ná tatsɛmɛ nɛ a miaa kɛ klaate 800,000, nɛ ngɛ Yuda a, a ná nyumuhi 500,000.
10 Benɛ David kane ni ɔmɛ se ɔ, e he nile* bu lɛ fɔ. Kɛkɛ nɛ David de Yehowa ke: “I pee yayami agbo kaa i pee nɔ́ nɛ ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, Yehowa, i kpa mo pɛɛ nɛ o ngɔ o sɔmɔlɔ ɔ tɔmi ɔ kɛ ke lɛ, ejakaa i je kuasia wawɛɛ nitsɛ.” 11 Benɛ David te si mɔtu ɔ, Yehowa kɛ sɛ gbi ha gbalɔ Gad, David ní nalɔ ɔ ke: 12 “Yaa nɛ o ya de David ke, ‘Nɔ́ nɛ Yehowa ngɛ dee ji nɛ ɔ nɛ: “I ngɔ níhi etɛ kɛ ngɛ o hɛ mi fɔe. Moo hla kake nɛ ma ha nɛ e ba o nɔ.”’” 13 Kɛkɛ nɛ Gad ba David ngɔ nɛ e ba bi lɛ ke: “Anɛ hwɔ nɛ ba o zugba a nɔ jeha kpaago lo? Aloo o he nyɛli nɛ a hi o se fiee nɛ o hi fo tue ngɛ a nya nyɔhiɔ etɛ? Aloo gbenɔ hiɔ nɛ sãã nɔ nɛ ba o zugba a nɔ ligbi etɛ? Amlɔ nɛ ɔ, mo susu he saminya, nɛ o tsɔɔ mi nɔ́ nɛ ma ya de Nɔ nɛ tsɔ mi ɔ.” 14 Lɔ ɔ he ɔ, David de Gad ke: “Sane nɛ ɔ he wa ha mi wawɛɛ nitsɛ. I kpa mo pɛɛ, ha nɛ waa nɔ Yehowa dɛ mi, ejakaa e mɔbɔ nami hiɛ babauu; se ko ha nɛ ma nɔ adesa dɛ mi.”
15 Kɛkɛ nɛ Yehowa ngɔ gbenɔ hiɔ nɛ sãã nɔ kɛ ba Israel nɔ kɛ je mɔtu kɛ ya si be nɛ a to ɔ, lɔ ɔ he ɔ, kɛ je Dan kɛ ya si Beersheba a, nimli 70,000 gbo. 16 Benɛ bɔfo ɔ kpa e nine mi kɛ tsɔɔ Yerusalem konɛ e kpata ma a hɛ mi ɔ, Yehowa pia e he* ngɛ haomi nɛ ba a he je, nɛ e de bɔfo ɔ nɛ e ngɛ ni ɔmɛ a hɛ mi kpatae ɔ ke: “E hiɛ! Amlɔ nɛ ɔ, moo ba o nine si.” Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Yehowa bɔfo ɔ ngɛ Arauna, Yebus no ɔ ngma fiaami he ɔ kasa nya haa.
17 Benɛ David na bɔfo ɔ nɛ ngɛ ni ɔmɛ gbee ɔ, e de Yehowa ke: “Imi lɛ i pee yayami, nɛ imi lɛ i tɔ̃; se jijɔ nɛ ɔmɛ lɛɛ, mɛni a pee? I kpa mo pɛɛ, ha nɛ o nine nɛ te si kɛ wo i kɛ ye tsɛ we ɔ.”
18 Lɔ ɔ he ɔ, Gad ba David ngɔ jamɛ a ligbi ɔ nɛ e ba de lɛ ke: “Kuɔɔ kɛ ya nɛ o ya ma afɔle sami la tɛ kɛ ha Yehowa ngɛ Arauna, Yebus no ɔ ngma fiaami he ɔ.” 19 Enɛ ɔ he ɔ, David kuɔ kɛ ho ngɛ Gad munyu ɔ nya kaa bɔ nɛ Yehowa fã lɛ ɔ. 20 Benɛ Arauna ma e yi si nɛ e na matsɛ ɔ kɛ e sɔmɔli ɔmɛ nɛ a ma e ngɔ ɔ, oya nɔuu nɛ Arauna je kpo nɛ e ya kplã si ha matsɛ ɔ, nɛ e kɛ e hɛ mi bu zugba. 21 Arauna bi lɛ ke: “Mɛni he je nɛ ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ ba e sɔmɔlɔ ɔ ngɔ ɔ?” David he nɔ ke: “I ba nɛ́ ma ba he o ngma fiaami he ɔ konɛ ma ma afɔle sami la tɛ ha Yehowa ngɛ nɔ, bɔ nɛ pee nɛ haomi nɛ ba ni ɔmɛ a nɔ ɔ se nɛ po.” 22 Se Arauna de David ke: “Ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ nɛ e ngɔ, konɛ e ngɔ nɔ́ nɛ e susu kaa e hi* ɔ kɛ sã afɔle. Nahi nɛ o kɛ ma nyɛ maa sã sami afɔle, kɛ ngma fiaami tsohi, kɛ na kuɛpã tsohi nɛ o kɛ ma nyɛ maa pee lɛ́ ji nɛ ɔmɛ nɛ. 23 I* kɛ ní nɛ ɔmɛ tsuo ngɛ matsɛ ɔ hae.” Kɛkɛ nɛ Arauna de matsɛ ɔ ke: “Yehowa o Mawu ɔ nɛ ná o he bua jɔmi.”
24 Se matsɛ ɔ de Arauna ke: “Ohoo, e sa nɛ o jua ha mi nɛ ma wo mo hiɔ. I kɛ níhi nɛ i ná yaka be sami afɔlehi sãe ha Yehowa ye Mawu ɔ.” Lɔ ɔ he ɔ, David ngɔ sika hiɔ shekel* 50 kɛ he ngma fiaami he ɔ kɛ na amɛ. 25 Nɛ David ma afɔle sami la tɛ ngɛ lejɛ ɔ ha Yehowa, nɛ e sã sami afɔlehi kɛ tue mi jɔmi afɔlehi. Kɛkɛ nɛ Yehowa bu David pɛɛ kpami kɛ ha ma a tue, nɛ haomi nɛ ba Israel nɔ ɔ se po.
Aloo “David ya gbe Amalek bi ɔmɛ.”
Aloo “ejakaa ye klaa tsuo ngɛ ye mi loloolo.”
Aloo “jlasi.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Ligbihi.”
Aloo “a kɛ a sibi nɛ si koli.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “koli.”
Baiblo komɛ de ke “Bitron tsuo.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Anɛ gbe yi nɛ je Yuda.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nɛ hyɛ! ye nine maa piɛɛ o he.”
Aloo “o klaa suɔ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Asahel muɔ.”
Eko ɔ, e kɔɔ glɔtsɛ nɛ e he hia kaa e tsu yihi a ní tsumi ɔ he.
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “akɔblee.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “yayami bimɛ.”
Aloo “ni ɔmɛ tsuo ba ha David bua womi (kɔmɔ yemi) abolo.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Saul binyumu ɔ.”
Aloo “libɔɔ.”
Aloo “e maa ngɔ o klaa a.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “kpɔ̃ ye klaa.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Wa ji mo nitsɛ o wu kɛ o he lo.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nɔ nɛ ngɔɔ Israel kɛ jeɔ kpo nɛ e kɛ mɛ baa mi.”
Aloo “David klaa.”
Baiblo komɛ de ke “e wo lejɛ ɔ biɛ ke”
E ji Hebri munyu nɛ e tsɔɔ nɔ́ ko nɛ a bua nya kaa kpongu.
Aloo “matsɛ we.”
E sisi ji, “Nyɔmtsɛ Nɛ́ Gbleeɔ Nɔ́ Mi.”
Baiblo komɛ de ke “kpɛti.”
E sisi ji, “Gba Kɛ Wo Uza.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “fi.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “koli.”
Puɔ ngɛ abolo lokotolokoto nɛ ɔmɛ a kpɛti kaa bɔ nɛ ga ngɛ ɔ.
Aloo “matsɛ we.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Israel binyumu.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ma poo o he nyɛli ɔmɛ tsuo kɛ je o hɛ mi.”
Aloo “ma ha nɛ o sisi bimɛ nɛ a ye matsɛ.”
Aloo “nɛ o gbo ɔ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ngmɛdu.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nɔ nɛ maa je o mi kɛ ba.”
Baiblo komɛ de ke “Adam.”
Aloo “mlaa.”
Aloo “o suɔmi nya.”
Aloo “Ma ha nɛ o sisi bimɛ nɛ a ye matsɛ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “na e tsui.”
Aloo “heɔ e yi wami.”
Aloo “heɔ e yi wami.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ba pee osɔfohi.”
Aloo “libɔɔ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ye abolo.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nɛ o plɛ o hɛ mi kɛ tsɔɔ imi nɛ i ngɛ kaa gbe gbogboe nɛ ɔ?”
Baiblo komɛ de ke “ye.”
Aloo “a ya bɔ Tob nyumuhi 12,000 hu apaa.”
Aloo “Tob nyumu ɔmɛ.”
Nɛ ji, Yufrate Pa a.
Nɛ ji, gbiɛ be mi.
Eko ɔ, e ku nine.
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nɛ o ya fɔ o nane he.”
Aloo “matsɛ ɔ blɔ fa mi nɔ́,” nɛ ji, nɔ́ nɛ nɔ ko kɛ ya haa e nubwɔ nɛ e fiɛ we e he.
Aloo “nɛ o klaa.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “maa hwɔ ngɛ pu nɛ ɔ hɛ mi.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ngɛ pu ɔ hɛ mi.”
Aloo, “Yehowa ha nɛ o yayami ɔ be kɛ ho.”
Aloo “matsɛ we.”
E ji Hebri munyungu nɛ e sisi ji “Tue Mi Jɔmi.”
E sisi ji, “Nɔ Nɛ Yah Suɔ Lɛ.”
Aloo “matsɛ yemi ɔ ma a.”
Eko ɔ, e kɔɔ ma a nyu yɛmi he ɔ he.
Talɛnt kake peeɔ kilogram 34.2. Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
Aloo “bua womi abolo.”
Aloo “bua womi abolo.”
Aloo “bua womi abolo.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nɛ ko ngɔ kɛ wo e tsui mi.”
Aloo “Yoab tsɔɔ lɛ nɔ́ nɛ e ya de.”
Aloo “klaa.”
Nɛ ji nina kake pɛ lɛ e piɛ.
Aloo “klaa.”
Aloo “o klaa.”
Aloo “nɔ ko nɔ ko be nyɛe maa je nɔ́ nɛ ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ de ɔ he kɛ ya muɔ nɔ loo hiɔ nɔ.”
Maa pee kilogram 2.3 (lb 5). Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
Eko ɔ, enɛ ɔ ji sɛni tɛ nɛ a kɛ tsuɔ ní ngɛ matsɛ we ɔ, aloo “matsɛ” shekel nɛ e slo lɛ ngɛ shekel nɛ a le ɔ he.
E ji ngma henɔ ko.
E ma nyɛ maa pee kaa e tsitsa he, aloo e hɛ nya, aloo e he kpa ko.
E ma nyɛ maa pee kaa e tsitsa he, aloo e hɛ nya, aloo e he kpa ko.
Baiblo komɛ de ke “jeha 40.”
Aloo “ma ba ja.” Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ma ba sɔmɔ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “koli.”
Aloo “matsɛ we.”
Aloo “ngɛ bee ngɛ e kasa nya a.”
Aloo “ngɛ bee ngɛ matsɛ ɔ hɛ mi.”
Aloo “nɔ nɛ David deɔ lɛ e yi mi munyu.”
Titli ɔ, fig kɛ eko ɔ, zani.
Aloo “bibinyumu.”
Aloo “mɛni sane i kɛ nyɛ ngɛ?”
Aloo “klaa.”
Aloo “Hushai, nɔ nɛ David deɔ lɛ e yi mi munyu.”
Aloo “matsɛ we.”
Aloo “a buɔ lɛ kaa nɔ́ nɛ nɔ ko ya ngɛ anɔkuale Mawu ɔ nɔ́ ko bie.”
Aloo “nɛ e nine enyɔ ɔmɛ tsuo a mi jɔ.”
Aloo “a klaa hao.”
Aloo “muɔ.”
Aloo “Ejakaa Yehowa fã kaa a puɛ.”
Baiblo komɛ de ke “nga a nɔ hehi nɛ gbli.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “a maa mi matsɛ ɔ kɛ nihi tsuo nɛ a piɛɛ e he ɔ.”
Ngma nɛ a ngɛ tsɔɔe ngɛ hiɛ ɔ ji hwiit, blɛfo kɛ a henɔ ɔmɛ.
Aloo “abɔtlamɔ; akɔtɔmɔ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nyami.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “a kɛ a tsui be wa nɔ fɔe.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ngɛ hiɔwe kɛ zugba a kpɛti.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Ke a ngmɛ sika hiɔ 1,000 nɛ a kɛ wo ye dɛ mi po.”
Aloo “i kɛ e klaa ye ngɛ blɔ nɛ dɛ nɔ ɔ.”
Baiblo komɛ de ke “akplɔhi.” Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “tsohi.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “koli.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nɛ be ngɛ kpokpa a.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “a wo a nine nɔ ngɛ ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ nɔ ɔ.”
Aloo “a yi wami nɛ a he.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “o ya tu munyu kɛ tsɔɔ o sɔmɔli ɔmɛ a tsui.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nyɛ ji imi nitsɛ ye wu kɛ ye he lo.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “e dɔ Yuda nyumu ɔmɛ tsuo a tsui.”
Baiblo komɛ de ke “A po pa a ngɛ pa a pomi he ɔ konɛ a ya ngɔ matsɛ ɔ we ɔ mi bimɛ ɔmɛ kɛ po pa a, nɛ́ a.”
Baiblo komɛ de ke “Benɛ e je Yerusalem kɛ ba.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “wami jeha ligbi ɔmɛ.”
E ma nyɛ maa pee kaa e tsitsa he, aloo e hɛ nya, aloo e he kpa ko.
Aloo “Yuda nyumu ɔmɛ a munyu ɔ ye Israel nyumu ɔmɛ a munyu ɔ nɔ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “koli.”
Baiblo komɛ de ke “nɛ ho e bo tsu ɔmɛ a mi.”
Aloo “matsɛ we.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “A ba.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “mi.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “wo e nine nɔ ngɛ Matsɛ David nɔ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “osɔfo.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “gbosi ní ɔ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “kɛ tsɔɔ,” nɛ tsɔɔ kaa a maa ku a ninehi kɛ a nanehi.
Baiblo komɛ de ke “Merab.”
E ji ngma henɔ ko.
Baiblo komɛ de ke “zugbatsɛmɛ ɔmɛ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ngɔ mɛ kɛ tsɔɔ ɔ.”
Maa pee kilogram 3.42 (lb 7.5). Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
Aloo “ye yi wami helɔ nɛ e he wa.”
Aloo “he nɛ ya hiɔwe.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Sheol.” Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “mumi ko.”
Aloo “he ko nɛ ngɛ gbajaa.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Nɔ nɛ he wa.”
Baiblo komɛ de ke “o haa nɛ e naa mo kaa nɔ ko nɛ be juɛmi.”
Aloo “nane kpɔ mi.”
Aloo “ma plɛ a se kɛ wo mi.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ma ma a nya.”
Aloo “Ma gbee.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Ke tue ná nɛ e nu ɔ, a maa bu mi tue.”
Aloo “Ma se bi maa laa.”
Aloo “ma fia la.”
Aloo “E yeɔ kunimi nguanguahi kɛ haa e matsɛ ɔ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ngmɛdu.”
Aloo “Nɔ nɛ a suɔ e sane nɛ a po e he lahi ngɛ Israel ɔ.”
Aloo “sislii.”
Aloo “Yehowa ngɔ yi wami hemi ngua kɛ ba.”
Aloo “nɛ Yehowa ngɔ yi wami hemi ngua kɛ ba.”
Aloo “Filisti bi ɔmɛ pee bo tsuhi.”
Aloo “klaa.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nyumu katsɛ ko binyumu.”
Aloo “benɛ a wo David.”
Aloo “dɔ ɔ.”
Aloo “woyi je.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “tsui.”
Aloo “ye aywilɛho.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nɔ́ nɛ hi ngɛ e hɛ mi.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Arauna.”
Shekel kake peeɔ gram 11.4 (oz t 0.367). Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.