DANIEL
1 Ngɛ Yuda matsɛ Yehoyakim nɔ yemi ɔ we jeha nɛ ji etɛ ɔ mi ɔ, Babilon matsɛ Nebukadnezar ba Yerusalem nɛ e ba sa ma a yi. 2 Be komɛ a se ɔ, Yehowa ngɔ Yuda matsɛ Yehoyakim kɛ anɔkuale Mawu ɔ we ɔ* ní ɔmɛ ekomɛ kɛ wo Nebukadnezar dɛ mi, nɛ Nebukadnezar ngɔ kɛ ho e mawu ɔ we* ɔ ya ngɛ Shinar.* E ngɔ ní ɔmɛ kɛ ya wo e mawu ɔ juetli to he ɔ.
3 Kɛkɛ nɛ matsɛ ɔ fã Ashpenaz nɛ ji matsɛ we ɔ mi nikɔtɔma amɛ a hɛ mi nyɛɛlɔ ɔ kaa e ya ngɔ Israelbi ɔmɛ* a kpɛti ni komɛ kɛ nihi nɛ a je matsɛmɛ kɛ odehehi a we mi kɛ ba. 4 E sa nɛ a pee nihewi* nɛ kpa ko be a he, nɛ a he ngɛ fɛu, nɛ a ngɛ juɛmi, nile kɛ nɔ́ se kɔmi, nɛ́ a ma nyɛ ma sɔmɔ ngɛ matsɛ we ɔ. E fã hu ke e tsɔɔ mɛ Kaldeabi ɔmɛ a gbi ɔ tumi kɛ e ngmami. 5 Jehanɛ ɔ hu ɔ, matsɛ fã kaa a ha mɛ e niye ní ngɔngɔɛ ɔ kɛ e wai nɛ e nuɔ ɔ eko daa ligbi. A ma tsɔse mɛ* jeha etɛ, nɛ ngɛ jeha etɛ ɔ nyagbe ɔ, a ma bɔni matsɛ ɔ sɔmɔmi.
6 A kpɛti ni komɛ je Yuda wɛtso ɔ mi.* Mɛ ji Daniel,* Hanania,* Mishael,* kɛ Azaria.* 7 Nɛ matsɛ we ɔ mi nɔkɔtɔma pe kulaa a wo mɛ biɛ ehehi;* e wo Daniel biɛ ke Belteshazar, nɛ e wo Hanania biɛ ke Shadrak, nɛ e wo Mishael biɛ ke Meshak, nɛ e wo Azaria hu biɛ ke Abednego.
8 Se Daniel ma nya si ngɛ e tsui mi kaa e kɛ matsɛ ɔ niye ní ngɔngɔɛ ɔ loo wai nɛ e nuɔ ɔ be e he blee. Lɔ ɔ he ɔ, e kpa matsɛ we ɔ mi nɔkɔtɔma pe kulaa a pɛɛ kaa e kplɛɛ nɔ ha lɛ konɛ e ko ngɔ ní nɛ ɔmɛ kɛ ble e he. 9 Kɛkɛ nɛ anɔkuale Mawu ɔ ha nɛ matsɛ we ɔ mi nɔkɔtɔma pe kulaa a pee Daniel kpakpa* nɛ e na lɛ mɔbɔ. 10 Se matsɛ we ɔ mi nɔkɔtɔma pe kulaa a de Daniel ke: “I ngɛ ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ, nɔ nɛ e ke ma ha nyɛ niye ní kɛ wai ɔ gbeye yee. Ke e na kaa nyɛ flãã ngɛ nihewi* kpahi nɛ a ji nyɛ juami bi ɔmɛ a kpɛti ɔ, mɛni ma pee? Nyɛ ma ha nɛ ma ye fɔ* ngɛ matsɛ ɔ hɛ mi.” 11 Se Daniel de nɔ nɛ matsɛ we ɔ mi nɔkɔtɔma pe kulaa a hla lɛ kaa e hyɛ Daniel, Hanania, Mishael, kɛ Azaria a nɔ ɔ ke: 12 “I kpa mo pɛɛ, moo ka o sɔmɔli ɔmɛ ligbi nyɔngma, nɛ o ha nɛ a ha wɔ ba nɛ waa ye kɛ nyu nɛ waa nu; 13 konɛ o kɛ wɔ nɛ to nihewi* kpa amɛ nɛ a ngɛ matsɛ ɔ niye ní ngɔngɔɛ ɔ yee ɔ a he, nɛ bɔ nɛ o maa na wɔ ha a, o kɛ wɔ nɛ ye ngɛ nya.”
14 Enɛ ɔ he ɔ, e kplɛɛ a ní bimi ɔ nɔ, nɛ e ka mɛ nɛ e hyɛ ligbi nyɔngma. 15 Ligbi nyɔngma se ɔ, a plɔke nɛ a ngɛ he wami* pe nihewi* ɔmɛ nɛ a ngɛ matsɛ niye ní ngɔngɔɛ ɔ yee ɔ. 16 Lɔ ɔ he ɔ, a nɔ hyɛlɔ ɔ ba woɔ a niye ní ngɔngɔɛ ɔ kɛ wai ɔ, nɛ e haa mɛ ba. 17 Nɛ anɔkuale Mawu ɔ ha nihewi* eywiɛ nɛ ɔmɛ nile, juɛmi kɛ nyɛmi nɛ a kɛ ma kɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ a ngma a se; nɛ e ha nɛ Daniel nuɔ ninahi kɛ nlamihi tsuo a sisi.
18 Benɛ e su be nɛ matsɛ ɔ to kaa a ngɔ mɛ kɛ ba e hɛ mi ɔ, matsɛ we ɔ mi nɔkɔtɔma pe kulaa a ngɔ mɛ kɛ ba Nebukadnezar ngɔ. 19 Benɛ matsɛ ɔ kɛ mɛ tu munyu ɔ, e nɛ nɔ ko ngɛ ni ɔmɛ tsuo a kpɛti nɛ e ngɛ kaa Daniel, Hanania, Mishael, kɛ Azaria; nɛ a ya nɔ nɛ a sɔmɔ matsɛ ɔ. 20 Sane fɛɛ sane nɛ matsɛ ɔ ma bi mɛ nɛ maa hia juɛmi kɛ nɔ́ sisi numi ɔ, e naa kaa a pã wɔnɔ ɔmɛ kɛ klaali tsuo nɛ ngɛ e matsɛ yemi he ɔmɛ tsuo ɔ si nyɔngma. 21 Nɛ Daniel hi lejɛ ɔ kɛ ya si Matsɛ Sirus nɔ yemi ɔ we kekleekle jeha a.
2 Ngɛ Nebukadnezar nɔ yemi ɔ we jeha enyɔne ɔ mi ɔ, e nla nlami komɛ, nɛ e* hao wawɛɛ nɛ lɔ ɔ ha nɛ e nyɛ we mahe hwɔmi. 2 Enɛ ɔ he ɔ, matsɛ ɔ fã ke a bua wɔnɔ ɔmɛ, kɛ klaali ɔmɛ, kunya yeli ɔmɛ, kɛ Kaldeabi ɔmɛ* a nya konɛ a ba de matsɛ ɔ e nlami ɔ. Lɔ ɔ he ɔ, a ba nɛ a ba da matsɛ ɔ hɛ mi. 3 Kɛkɛ nɛ matsɛ ɔ de mɛ ke: “I nla nlami ko, nɛ i* ngɛ haoe ejakaa i suɔ nɛ ma le nlami nɛ i nla a.” 4 Kaldeabi ɔmɛ de matsɛ ɔ ngɛ Aram gbi* mi ke: “Oo nɛnɛ, o yi nɛ ná wami kɛ ya neneene. Mo de o sɔmɔli ɔmɛ nlami ɔ, nɛ wa maa tsɔɔ sisi.”
5 Matsɛ ɔ de Kaldeabi ɔmɛ ke: “Ye nyagbe munyu ji nɛ ɔ nɛ: Ke nyɛ de we mi nlami nɛ i nla a nɛ́ nyɛɛ tsɔɔ mi sisi ɔ, a maa poo nyɛ mi kpɔ nya kpɔ nya, nɛ a maa ngɔ nyɛ we ɔmɛ kɛ pee ma a niase yami he.* 6 Se ke nyɛ de mi nlami ɔ nɛ nyɛ tsɔɔ mi sisi ɔ, ma ke nyɛ ní, ma wó nyɛ nɔ, nɛ ma wo nyɛ hɛ mi nyami wawɛɛ. Lɔ ɔ he ɔ, nyɛ de mi nlami ɔ nɛ nyɛɛ tsɔɔ mi sisi.”
7 A ha heto ekohu ke: “Nɛnɛ nɛ e de e sɔmɔli ɔmɛ nlami ɔ, nɛ wa maa tsɔɔ sisi.”
8 Kɛkɛ nɛ matsɛ ɔ de ke: “I le paa kaa nyɛ ngɛ munyu nɛ ɔ mi gblae nɛ́ nyɛ kɛ ná be, ejakaa nyɛ le yi mi kpɔ nɛ i mwɔ. 9 Ke nyɛ de we mi nlami ɔ, tue gblami kake lɛ ngɛ ha nyɛ tsuo. Se nyɛ so kaa nyɛ maa ye mi lakpa konɛ nyɛɛ sisi mi kɛ ya si be nɛ si fɔfɔɛ ɔ ma tsake. Lɔ ɔ he ɔ, nyɛ de mi nlami ɔ, kɛkɛ ma na kaa nyɛ ma nyɛ maa tsɔɔ sisi.”
10 Kaldeabi ɔmɛ de matsɛ ɔ ke: “Nɔ ko be zugba nɛ ɔ nɔ nɛ ma nyɛ maa pee nɔ́ nɛ matsɛ ɔ ngɛ bie ɔ, ejakaa matsɛ ngua loo amlaalo ko bi we wɔnɔ ɔmɛ loo klaali ɔmɛ loo Kaldeabi ɔmɛ nɔ́ ko kaa kikɛ hyɛ. 11 Nɔ́ nɛ matsɛ ɔ ngɛ bie ɔ he wa tsɔ, nɛ nɔ ko nɔ ko be nɛ ma nyɛ ma de matsɛ ɔ nɔ́ nɛ e ngɛ bie ɔ, jã mawu ɔmɛ pɛ, pohu a be adesahi* a kpɛti.”
12 Nɔ́ nɛ ɔ wo matsɛ ɔ mi mi la wawɛɛ nitsɛ, nɛ e fã ke a gbe ní leli tsuo nɛ a ngɛ Babilon ɔ. 13 Benɛ matsɛ ɔ kɛ fami ɔ ha, nɛ́ a ma ní leli ɔmɛ gbemi ɔ, a hla Daniel kɛ e huɛmɛ ɔmɛ hulɔ konɛ a gbe mɛ.
14 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Daniel kɛ nile kɛ ga tu munyu kɛ tsɔɔ Ariok nɛ ji matsɛ ɔ he buli ɔmɛ a nɔkɔtɔma nɛ́ e yaa konɛ e ya gbe Babilon ní leli ɔmɛ ɔ. 15 E bi Ariok nɛ ji matsɛ ɔ he buli ɔmɛ a nɔkɔtɔma a ke: “Mɛni he je nɛ matsɛ ɔ kɛ fami nɛ nya wa nɛ ɔ ha a?” Kɛkɛ nɛ Ariok de Daniel nɔ́ nɛ ba a. 16 Lɔ ɔ he ɔ, Daniel ya matsɛ ɔ ngɔ, nɛ e ya kpa lɛ pɛɛ kaa e ha lɛ be nɛ e kɛ maa tsɔɔ lɛ nlami ɔ sisi.
17 Daniel ho e we ɔ mi ya nɛ e ya bɔ e huɛmɛ Hanania, Mishael, kɛ Azaria nɔ́ nɛ ba a. 18 E de mɛ ke a sɔle kɛ ha Mawu nɛ ngɛ hiɔwe ɔ nɛ e na mɛ mɔbɔ ngɛ laami sane nɛ ɔ he, bɔ nɛ pee nɛ a ko kpata Daniel kɛ e huɛmɛ ɔmɛ a hɛ mi kɛ piɛɛ Babilon ní leli ɔmɛ a he.
19 Kɛkɛ nɛ a je laami sane ɔ kpo ngɔ tsɔɔ Daniel nyɔ mi ngɛ nina mi. Enɛ ɔ he ɔ, Daniel je Mawu nɛ ngɛ hiɔwe ɔ yi. 20 Daniel de ke:
“Á je Mawu biɛ ɔ yi kɛ ya neneene,*
Ejakaa lɛ pɛ ji juɛmitsɛ kɛ he walɔ.
22 E jeɔ níhi nɛ a mi kuɔ kɛ níhi nɛ a kɛ laa a kpo,
E le níhi nɛ ngɛ diblii mi,
Nɛ e ngɔ lɛ la ngɛ.
23 Oo ye nɛmɛ ɔmɛ a Mawu, i ngɛ mo si nae nɛ i ngɛ o yi jee,
Ejakaa o ha mi juɛmi kɛ he wami.
Nɛ amlɔ nɛ ɔ, o je nɔ́ nɛ wa bi mo ɔ kpo kɛ tsɔɔ mi;
O ha nɛ wa le matsɛ ɔ nlami ɔ.”
24 Kɛkɛ nɛ Daniel ya Ariok, nɔ nɛ matsɛ ɔ hla lɛ kaa e kpata Babilon ní leli ɔmɛ a hɛ mi ɔ ngɔ, nɛ e ya de lɛ ke: “Ko kpata Babilon ní leli ɔmɛ ekoeko hɛ mi. Ngɔɔ mi kɛ ya matsɛ ɔ ngɔ, nɛ ma tsɔɔ matsɛ ɔ nlami ɔ sisi.”
25 Ariok ngɔ Daniel kɛ ho matsɛ ɔ ngɔ ya oya nɔuu, nɛ e ya de lɛ ke: “I na nyumu ko ngɛ Yudabi nɛ a nuu mɛ nyɔguɛ kɛ ba a kpɛti nɛ e ma nyɛ maa tsɔɔ matsɛ ɔ nlami ɔ sisi.” 26 Matsɛ ɔ bi Daniel nɛ e biɛ ji Belteshazar a ke: “Anɛ o ma nyɛ ma de mi nlami nɛ i nla a nɛ o tsɔɔ mi sisi lo?” 27 Daniel ha matsɛ ɔ heto ke: “Ní leli ɔmɛ, klaali ɔmɛ, wɔnɔ ɔmɛ, loo dodoe mi hyɛli ɔmɛ a kpɛti nɔ ko nyɛ we nɛ e de matsɛ ɔ laami sane nɛ e ngɛ bie ɔ. 28 Se Mawu ko ngɛ hiɔwe nɛ e jeɔ laami sanehi kpo, nɛ e ha nɛ Matsɛ Nebukadnezar le nɔ́ nɛ maa ba ngɛ nyagbe ligbi ɔmɛ a mi. O nlami ɔ ji nɛ ɔ nɛ, nɛ nina nɛ a je kɛ tsɔɔ mo ngɛ o yi mi benɛ o hwɔɔ si ngɛ o sa a nɔ ɔ ji nɛ ɔ nɛ:
29 “Oo nɛnɛ, benɛ o hwɔɔ si ngɛ o sa a nɔ ɔ, o juɛmi ya níhi nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ nɔ, nɛ nɔ nɛ jeɔ laami sane kpo ɔ ha nɛ o na níhi nɛ maa ba. 30 Imi lɛɛ tsa pi nɛ i ngɛ juɛmi tsɔ pe nɔ ko he je nɛ a je laami sane nɛ ɔ ngɔ tsɔɔ mi; mohu ɔ, a je kpo ngɔ tsɔɔ mi konɛ ma tsɔɔ matsɛ ɔ nlami ɔ sisi, konɛ o le níhi nɛ ngɛ o tsui mi.
31 “Oo nɛnɛ, o nla nɛ o na amaga ngua ko. Amaga ngua nɛ o na nɛ e ngɛ kpɛe nylamnylam ɔ daa si ngɛ o hɛ mi, nɛ e he ngɛ gbeye wawɛɛ. 32 Amaga a yi ɔ, sika tsu ngmingmiingmi, e gugue kɛ e kɔni ɔmɛ ɔ, sika hiɔ, nɛ e mlɛmi kɛ e fiɔ ɔmɛ ɔ, akɔblee, 33 e nane tso ɔmɛ ɔ, dade, nɛ e nanewɛɛ ɔmɛ lɛɛ he komɛ dade kɛ he komɛ zu.* 34 O ngɛ amaga a hyɛe kɛ ya si benɛ tɛ ko nɛ nɔ ko nine sɛ he hia kɛ je yoku ɔ mi, nɛ e ba fia amaga a nanewɛɛ ɔ nɛ́ e he komɛ dade nɛ e he komɛ zu ɔ nɛ e ywia lɛ wɔtsɔwɔtsɔ. 35 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, dade ɔ, zu ɔ, akɔblee ɔ, sika hiɔ ɔ, kɛ sika tsu ɔ tsuo ywia wɔtsɔwɔtsɔ nɛ e ba pee kaa tsakati* ngɛ ngma fiaami he ngɛ mawulɛ be mi, nɛ kɔɔhiɔ mwɔɔ mɛ kɛ ho nɛ e sisi po piɛ. Se tɛ ɔ nɛ ba ywia amaga a ba pee yoku agbo ko nɛ e ha zugba a nɔ tsuo.
36 “Nlami ɔ ji nɛ ɔ nɛ, nɛ amlɔ nɛ ɔ, wa maa tsɔɔ nɛnɛ nlami ɔ sisi. 37 Oo nɛnɛ, mo matsɛmɛ a matsɛ nɛ Mawu nɛ ngɛ hiɔwe ɔ ngɔ matsɛ yemi, nyɛmi, he wami, kɛ hɛ mi nyami kɛ ha mo, 38 mo nɛ́ e ngɔ adesahi nɛ a ngɛ he fɛɛ he, kɛ nga nɔ lohwehi, kɛ lohwe pɛlitsɛmɛ nɛ a ngɛ hiɔwe kɛ wo o dɛ, nɛ́ e pee mo mɛ tsuo a nɔ yelɔ, mo ji amaga a yi nɛ ji sika tsu ɔ nɛ.
39 “Se ngɛ o se ɔ, matsɛ yemi kpa nɛ o he wa pe lɛ maa te si; lɔ ɔ se ɔ, matsɛ yemi kpa, nɛ ji matsɛ yemi etɛne, nɛ ji akɔblee ɔ ma ba ye zugba a tsuo nɔ.
40 “Matsɛ yemi eywiɛne ɔ lɛɛ, e he maa wa kaa dade. Ejakaa bɔ nɛ dade ywiaa nɔ́ nɛ e wɛɛɔ lɛ ɔ, ee, bɔ nɛ dade ywiaa nɔ́ ɔ, jã nɛ e maa ywia matsɛ yemi nɛ ɔmɛ tsuo nɛ e ma kpata a hɛ mi.
41 “Nɛ kaa bɔ nɛ o na nɛ e nanewɛɛ ɔmɛ kɛ e nane nguɛ ɔmɛ he komɛ ji dade nɛ he komɛ ji zu ɔ, jã kɛ̃ nɛ matsɛ yemi ɔ mi ma gba. Se kaa bɔ nɛ o na nɛ dade ɔ kɛ zu nɛ he jɔ ɔ futu ɔ, matsɛ yemi nɛ ɔ fã he maa wa kaa dade. 42 Nɛ bɔ nɛ nane nguɛ ɔmɛ he komɛ dade nɛ he komɛ zu ɔ, jã nɛ matsɛ yemi ɔ he fã he maa wa, nɛ he fã hu he maa gbɔjɔ. 43 Kaa bɔ nɛ o na nɛ dade ɔ kɛ zu nɛ he jɔ ɔ futu ɔ, jã nɛ e fã nɛ he wa a ma futu ni ɔmɛ;* se a be a sibi a he mɛtɛe kaa bɔ nɛ dade kɛ zu bla we ɔ.
44 “Ngɛ matsɛmɛ nɛ ɔmɛ a yi nɔ ɔ, Mawu nɛ ngɛ hiɔwe ɔ maa to matsɛ yemi ko sisi, nɛ a be nyɛe ma kpata e hɛ mi gblegbleegble. Nɛ a be matsɛ yemi nɛ ɔ ngɔe kɛ ha ma ko ma ko. E maa ywia matsɛ yemi nɛ ɔmɛ tsuo, nɛ e ma kpata a hɛ mi, nɛ lɛ pɛ lɛ e maa hi si kɛ maa ya neneene. 45 E maa ba kaa bɔ nɛ o na nɛ tɛ nɛ nɔ ko nine sɛ he ɔ hia kɛ je yoku ɔ mi nɛ e ba ywia dade ɔ, akɔblee ɔ, zu ɔ, sika hiɔ ɔ, kɛ sika tsu ɔ. Mawu Kpetekpleenyɛ ɔ ha nɛ matsɛ ɔ na nɔ́ nɛ maa ba hwɔɔ se. Nlami ɔ ji anɔkuale, nɛ e sisi tsɔɔmi ɔ hu maa ba mi kokooko.”
46 Kɛkɛ nɛ Matsɛ Nebukadnezar kplã si ngɛ Daniel hɛ mi, nɛ e kɛ e hɛ mi bu si, nɛ e je bumi kpo kɛ tsɔɔ lɛ. Nɛ e fã ke a ke lɛ ní nɛ a sã tsopa kɛ e he via ha lɛ. 47 Matsɛ ɔ de Daniel ke, “Niinɛ, nyɛ Mawu ɔ ji mawuhi a Mawu kɛ matsɛmɛ a Nyɔmtsɛ, kɛ nɔ nɛ jeɔ laami sanehi kpo, ejakaa o nyɛ nɛ o je laami sane nɛ ɔ kpo.” 48 Kɛkɛ nɛ matsɛ ɔ wo Daniel nɔ nɛ e ke lɛ ní kpakpahi fuu, nɛ e pee lɛ nɔ yelɔ ngɛ Babilon kpokpa a tsuo nɔ,* kɛ Babilon ní leli ɔmɛ tsuo a hɛ mi nyɛɛlɔ nɔkɔtɔma. 49 Nɛ matsɛ ɔ ngɔ Shadrak, Meshak, kɛ Abednego kɛ da ma ní tsumihi a nya ngɛ Babilon kpokpa a nɔ kaa bɔ nɛ Daniel bi lɛ ɔ, se Daniel lɛɛ e sɔmɔ ngɛ matsɛ we ɔ.
3 Matsɛ Nebukadnezar pee sika tsu amaga nɛ e kami ji kɔni fã 60,* nɛ e blimi ji kɔni fã 6.* E ngɔ kɛ ma Dura nga a nɔ ngɛ Babilon kpokpa a* nɔ. 2 Kɛkɛ nɛ Matsɛ Nebukadnezar tsɔ konɛ a ya bua kpokpa nɔ hyɛli ɔmɛ, nɔ hyɛli nikɔtɔma amɛ, amlaalo ɔmɛ, ga woli ɔmɛ, juetli nɔ hyɛli ɔmɛ, kojoli ɔmɛ, sane yeli ɔmɛ, kɛ ma ní tsumi nya dali ɔmɛ tsuo nɛ a ngɛ kpokpa a nɔ ɔ* a nya kɛ ba amaga a nɛ Matsɛ Nebukadnezar pee nɛ e ma nɔ jɔɔmi ɔ sisi.
3 Lɔ ɔ he ɔ, kpokpa nɔ hyɛli ɔmɛ, nɔ hyɛli nikɔtɔma amɛ, amlaalo ɔmɛ, ga woli ɔmɛ, juetli nɔ hyɛli ɔmɛ, kojoli ɔmɛ, sane yeli ɔmɛ, kɛ ma ní tsumi nya dali ɔmɛ tsuo nɛ a ngɛ kpokpa a* nɔ ɔ ba bua a he nya kɛ ha amaga nɛ Matsɛ Nebukadnezar pee kɛ ma si ɔ nɔ jɔɔmi. Nɛ a ya da si ngɛ amaga nɛ Matsɛ Nebukadnezar pee kɛ ma si ɔ hɛ mi. 4 Adafi fialɔ ɔ kɛ gbi nɛ he wa de ke: “Nyɛ mahi, kɛ nyɛ je mahi kɛ nyɛ nihi nɛ nyɛ tuɔ gbi slɔɔtoslɔɔtohi, a ngɛ nyɛ fãe ke, 5 ke nyɛ nu titimati, bɛ, zita, saku, kpa saku, baagi bɛ, kɛ la fiami ní kpa amɛ tsuo a pɛmi ɔ, nyɛ kplã si nɛ nyɛ ja sika tsu amaga nɛ Matsɛ Nebukadnezar pee kɛ ma si ɔ. 6 Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e be si kplãe nɛ e ma ja amaga a, a ma sake lɛ ngɔ fɔ flɔɔnɔɔ kɛ e mi la nɛ ngɛ tsoe gegeege ɔ mi oya nɔuu.” 7 Lɔ ɔ he ɔ, benɛ ma amɛ, kɛ je ma amɛ kɛ nihi nɛ a tuɔ gbi slɔɔtoslɔɔtohi ɔ nu titimati, bɛ, zita, saku, kpa saku, kɛ la fiami ní kpa amɛ tsuo a pɛmi ɔ, mɛ tsuo a kplã si nɛ a ja sika tsu amaga nɛ Matsɛ Nebukadnezar pee kɛ ma si ɔ.
8 Jamɛ a be ɔ, Kaldeabi ɔmɛ ekomɛ ba nɛ a ba po Yudabi ɔmɛ a nya.* 9 A de Matsɛ Nebukadnezar ke: “Oo nɛnɛ, o yi nɛ ná wami kɛ ya neneene. 10 Nɛnɛ, o wo mlaa kaa nɔ fɛɛ nɔ nɛ e maa nu titimati, bɛ, zita, saku, kpa saku, baagi bɛ, kɛ la fiami ní kpa amɛ tsuo a pɛmi ɔ, e kplã si nɛ a ja sika tsu amaga a; 11 nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e be si kplãe nɛ e ma ja amaga a, á sake lɛ ngɔ fɔ flɔɔnɔɔ kɛ e mi la nɛ ngɛ tsoe gegeege ɔ mi. 12 Se o ngɔ Yudabi komɛ kɛ to ma ní tsumihi a nya ngɛ Babilon kpokpa a nɔ.* Mɛ ji: Shadrak, Meshak kɛ Abednego. Nɛnɛ, nyumu nɛ ɔmɛ bui mo fɛɛ. A ja we o mawu ɔmɛ, nɛ a kua ke a be o sika tsu amaga nɛ o pee kɛ ma si ɔ jae.”
13 Kɛkɛ nɛ Nebukadnezar mi mi fu wawɛɛ, nɛ e fã ke a ya ngɔ Shadrak, Meshak kɛ Abednego kɛ ba. Lɔ ɔ he ɔ, a ngɔ nyumu nɛ ɔmɛ kɛ ba Matsɛ ɔ hɛ mi. 14 Nebukadnezar bi mɛ ke: “Shadrak, Meshak kɛ Abednego, anɛ e ji anɔkuale kaa nyɛ ja we ye mawu ɔmɛ, nɛ nyɛ kua ke nyɛ be sika tsu amaga nɛ i pee kɛ ma si ɔ jae lo? 15 Jehanɛ ɔ, ke nyɛ nu titimati, bɛ, zita, saku, kpa saku, baagi bɛ, kɛ la fiami ní kpa amɛ tsuo a pɛmi, nɛ nyɛ pee klaalo kaa nyɛ ma kplã si nɛ nyɛ ja amaga nɛ i pee ɔ, lɛɛ sane ko be. Se ke nyɛ kua ke nyɛ be lɛ jae ɔ, a ma sake nyɛ kɛ fɔ flɔɔnɔɔ kɛ e mi la nɛ ngɛ tsoe gegeege ɔ mi oya nɔuu. Nɛ mawu te nɛɛ lɛ e ma nyɛ ma kpɔ̃ nyɛ kɛ je ye dɛ mi.”
16 Kɛkɛ nɛ Shadrak, Meshak kɛ Abednego ha matsɛ ɔ heto ke: “Oo Nebukadnezar, e he hia we kaa wa ha mo sane nɛ ɔ heto. 17 Oo nɛnɛ, ke e maa ba lɛ jã a po, wa Mawu ɔ nɛ wa ja a ma kpɔ̃ wɔ kɛ je flɔɔnɔɔ kɛ e mi la nɛ e ngɛ tsoe gegeege ɔ mi, nɛ e ma kpɔ̃ wɔ kɛ je o dɛ mi. 18 Se ke e pee we jã po ɔ, nɛnɛ, mo ná nɛ o le kaa wa be o mawu ɔmɛ jae, nɛ sika tsu amaga a nɛ o pee kɛ ma si ɔ hu, wa be jae.”
19 Kɛkɛ nɛ Nebukadnezar mi mi fu Shadrak, Meshak kɛ Abednego wawɛɛ nitsɛ, nɛ e hɛ mi tsake* kɛ wo mɛ, nɛ e fã ke a wo flɔɔnɔɔ ɔ mi la nɛ e dɔ si kpaago pe bɔ nɛ e dɔɔ daa a. 20 E fã e tabuli he wali ɔmɛ ekomɛ kaa a fi Shadrak, Meshak kɛ Abednego, nɛ́ a sake mɛ ngɔ wo flɔɔnɔɔ kɛ e mi la nɛ ngɛ tsoe gegeege ɔ mi.
21 Lɔ ɔ he ɔ, a fi nyumu nɛ ɔmɛ kɛ a he tade klɔii ɔmɛ, a tade ɔmɛ, a pɛɛ ɔmɛ kɛ ní kpahi nɛ a wo ɔ, nɛ a sake mɛ kɛ fɔ flɔɔnɔɔ kɛ e mi la nɛ ngɛ tsoe gegeege ɔ mi. 22 Akɛnɛ matsɛ ɔ fami ɔ mi wa, nɛ flɔɔnɔɔ ɔ dɔ la kɛ be nɔ he je ɔ, la lilɛ ɔ gbe nyumu ɔmɛ nɛ a ngɔ Shadrak, Meshak kɛ Abednego kɛ ya wo flɔɔnɔɔ ɔ mi ɔ mohu. 23 Se nyumu etɛ nɛ ɔmɛ nɛ ji Shadrak, Meshak kɛ Abednego lɛɛ, a nɔ flɔɔnɔɔ kɛ e mi la a mi kaa bɔ nɛ a fi mɛ ɔ.
24 Kɛkɛ nɛ Matsɛ Nebukadnezar ye gbeye wawɛɛ nɛ e te si oya nɔuu nɛ e bi e nikɔtɔma amɛ ke: “Anɛ pi nyumuhi etɛ nɛ wa fi mɛ nɛ wa sake mɛ ngɔ pue la a mi ɔ lo?” A ha matsɛ ɔ heto ke: “Ee, nɛnɛ.” 25 E de ke: “Nyɛɛ hyɛ! I na nyumuhi eywiɛ nɛ a ngɛ nyɛɛe faa ngɛ la a mi nɛ nɔ́ ko fi we mɛ, nɛ nɔ́ ko nɔ́ ko pee we mɛ, nɛ nɔ eywiɛne nɛ e piɛɛ a he ɔ ngɛ kaa mawu ɔmɛ a bi.”
26 Nebukadnezar hɛ lɛ kɛ ya flɔɔnɔɔ kɛ e mi la nɛ ngɛ tsoe gegeege ɔ sinya a nya, nɛ e de ke: “Shadrak, Meshak kɛ Abednego, nyɛ Mawu Nɛ E Nɔ Kuɔ Pe Kulaa a sɔmɔli, nyɛɛ je kpo kɛ ba hiɛ ɔ!” Kɛkɛ nɛ Shadrak, Meshak kɛ Abednego je kpo kɛ je la a mi kɛ ba.” 27 Kpokpa nɔ hyɛli ɔmɛ, nɔ hyɛli nikɔtɔma amɛ, amlaalo ɔmɛ kɛ matsɛ we nikɔtɔma amɛ nɛ a bua a he nya ngɛ lejɛ ɔ na kaa la a sɛ̃ nyumu ɔmɛ, nɛ a yi bwɔmi po sɛ̃, nɛ a tade klɔii ɔmɛ hu ngɛ kaa bɔ nɛ a ngɛ ɔ, nɛ lasuku po he fu we ngɛ a he.
28 Kɛkɛ nɛ Nebukadnezar de ke: “Á je Shadrak, Meshak kɛ Abednego a Mawu ɔ nɛ e tsɔ e bɔfo ɔ nɛ e ba kpɔ̃ e sɔmɔli ɔmɛ ɔ yi. A ngɔ a hɛ kɛ fɔ e nɔ, nɛ a yi matsɛ ɔ fami ɔ nɔ, nɛ a suɔ kaa a ma gbo* mohu pe nɛ a ma sɔmɔ loo a ma ja mawu kpa ko, lɛɛ ja a Mawu ɔ pɛ. 29 Lɔ ɔ he ɔ, i ngɛ fãe kaa ma amɛ, kɛ je ma amɛ kɛ nihi nɛ a tuɔ gbi slɔɔtoslɔɔtohi nɛ a maa tu munyu kɛ si Shadrak, Meshak kɛ Abednego a Mawu ɔ, a maa poo a mi kpɔ nya kpɔ nya, nɛ a maa ngɔ a we ɔmɛ kɛ pee ma a niase yami he;* ejakaa mawu kpa ko be nɛ e ma nyɛ ma kpɔ̃ e we bi kaa nɔ nɛ ɔ.”
30 Kɛkɛ nɛ matsɛ ɔ wo Shadrak, Meshak kɛ Abednego a nɔ* ngɛ Babilon kpokpa* a nɔ.
4 “Sɛ gbi nɛ ɔ je imi Matsɛ Nebukadnezar ye ngɔ kɛ ya ha mahi, je mahi, kɛ nihi nɛ a tuɔ gbi slɔɔtoslɔɔtohi nɛ a ngɛ zugba a nɔ he fɛɛ he ɔ: Tue mi jɔmi babauu ha nyɛ! 2 I suɔ kaa ma de nyɛ okadihi kɛ nyakpɛ níhi nɛ Mawu Nɛ E Nɔ Kuɔ Pe Kulaa a pee ngɛ ye blɔ fa mi ɔ. 3 E we okadi ɔmɛ kle, nɛ e nyakpɛ ní ɔmɛ ngɛ he wami! E matsɛ yemi ɔ maa hi si kɛ maa ya neneene, nɛ e nɔ yemi ɔ maa ye nɔ yi nɔhi tsuo.
4 “Imi Nebukadnezar, jinɛ ye he jɔ mi ngɛ ye we ɔ mi, nɛ níhi ngɛ nɔ yae saminya ha mi ngɛ ye matsɛ we ɔ. 5 I nla nlami ko nɛ e wo ye he gbeye. Benɛ i hwɔɔ si ngɛ ye sa a nɔ, fonihi nɛ ba ye yi mi kɛ ninahi nɛ i na a wo ye he gbeye. 6 Lɔ ɔ he ɔ, i fã ke a ya ngɔ Babilon ní leli ɔmɛ tsuo kɛ ba ye hɛ mi, konɛ a ba tsɔɔ mi nlami ɔ sisi.
7 “Jamɛ a be ɔ, wɔnɔ ɔmɛ, klaali ɔmɛ, Kaldeabi ɔmɛ,* kɛ dodoe mi hyɛli ɔmɛ ba kpe. Benɛ i de mɛ nlami nɛ i nla a, a nyɛ we nɛ a tsɔɔ mi e sisi. 8 Nyagbenyagbe ɔ, a ngɔ Daniel, nɛ e biɛ ji Belteshazar a, nɔ nɛ a kɛ ye mawu ɔ biɛ wo lɛ, nɛ mawu klɔuklɔu ɔ mumi ɔ ngɛ e nɔ ɔ kɛ ba ye hɛ mi, nɛ i de lɛ nlami ɔ. I de lɛ ke:
9 “‘Oo Belteshazar, mo wɔnɔ ɔmɛ a nɔkɔtɔma, i le kaa mawu klɔuklɔu ɔ mumi ɔ ngɛ o mi, nɛ laami sane ko be nɛ e he wa ha mo. Lɔ ɔ he ɔ, moo tsɔɔ mi nina nɛ i na ngɛ ye nlami ɔ mi ɔ kɛ e sisi.
10 “‘Ngɛ nina nɛ i na benɛ i hwɔɔ si ngɛ ye sa a nɔ ɔ mi ɔ, i na tso ko ngɛ zugba a kpɛti, tso ɔ ka gagaaga. 11 Tso ɔ wa nɛ e he ba wa, nɛ e yi mi ya su hiɔwe, nɛ a naa tso ɔ ngɛ zugba a nɔ he fɛɛ he. 12 E ba amɛ ngɛ fɛu, nɛ e wo yiblii kplanyaa, nɛ niye ní ngɛ nɔ kɛ ha nɔ fɛɛ nɔ. Pu mi lohwehi buɔ si ngɛ e hɔ ɔ mi, nɛ hiɔwe lohwe pɛlitsɛmɛ ba maa si ngɛ e kɔni ɔmɛ a nɔ, nɛ adebɔ níhi tsuo* ba yeɔ e nɔ yiblii.
13 “‘Benɛ i ngɛ ye sa a nɔ nɛ i ngɛ nina a hyɛe ɔ, i na hwɔɔlɔ ko, nɔ klɔuklɔu ko nɛ e ngɛ kplee kɛ je hiɔwe kɛ ma. 14 E kpa ngmlaa wawɛɛ nɛ e de ke: “Nyɛɛ po tso ɔ ngɔ fɔ si, nyɛɛ poo e kɔni ɔmɛ, nyɛ kplɔ e ba amɛ, nɛ́ nyɛɛ gbɛ e nɔ yiblii ɔmɛ ngɔ fĩa! Nyɛɛ fiee pu mi lohwe ɔmɛ kɛ je sisi, nɛ́ lohwe pɛlitsɛmɛ ɔmɛ nɛ a je e kɔni ɔmɛ a nɔ. 15 Se nyɛ si tso kpoku ɔ kɛ e sipoku ɔmɛ ngɛ zu ɔ mi ngɛ nga a mi, nɛ nyɛɛ ngɔ dade kɛ akɔblee kɛ fi lɛ. Nyɛ ha hiɔwe bɔ́ nɛ pɔ lɛ nɛ e kɛ pu mi lohwehi nɛ hi zugba a nɔ ngɛ nga a mi. 16 Á tsake e tsui nɛ ji adesa tsui ɔ, nɛ́ a ha lɛ pumi lohwe tsui, nɛ á ha nɛ be kpaago nɛ be. 17 Hwɔɔli ɔmɛ a fami ji nɛ ɔ nɛ, nɛ ni klɔuklɔu ɔmɛ a munyu ji nɛ ɔ nɛ, konɛ nihi nɛ a ngɛ wami mi ɔ nɛ a le kaa Nɔ Nɛ E Nɔ Kuɔ Pe Kulaa a ji Nɔ Yelɔ ngɛ adesahi a matsɛ yemi nɔ, nɛ e ngɔɔ kɛ haa nɔ fɛɛ nɔ nɛ e suɔ, nɛ nɔ nɛ pi nɔ ko kulaa ji lɛ ngɛ nimli a kpɛti ɔ lɛ e kɛ hiɔ nɔ.”
18 “‘Nlami nɛ imi Matsɛ Nebukadnezar i nla a ji nɛ ɔ nɛ; amlɔ nɛ ɔ, mo Belteshazar, moo tsɔɔ nlami ɔ sisi, ejakaa ní leli kpa amɛ tsuo nɛ a ngɛ ye nɔ yemi ɔ mi ɔ nyɛ we nɛ a tsɔɔ mi sisi. Se moo lɛɛ, o ma nyɛ, ejakaa mawu klɔuklɔu ɔ mumi ɔ ngɛ o mi.’
19 “Kɛkɛ nɛ Daniel nɛ e biɛ ji Belteshazar a hao, nɛ níhi nɛ e ngɛ he susue ɔ ha nɛ e bɔni gbeye yemi.
“Matsɛ ɔ de ke, ‘Oo Belteshazar, ko ha nɛ nlami ɔ kɛ e sisi tsɔɔmi ɔ nɛ wo o he gbeye.’
“Belteshazar ha lɛ heto ke, ‘Oo ye nyɔmtsɛ, nlami nɛ ɔ nɛ́ e kɔ nihi nɛ a ngɛ mo nyɛe ɔ a he, nɛ e sisi tsɔɔmi ɔ nɛ e kɔ o he nyɛli a he.
20 “‘Tso ɔ nɛ o na nɛ e wa agbo nɛ e he wa, nɛ e yi mi ya su hiɔwe, nɛ a naa lɛ ngɛ zugba a nɔ he fɛɛ he, 21 nɛ e bahi ngɛ fɛu, nɛ e wo yiblii kpanyaa, nɛ niye ní ngɛ nɔ ha nɔ fɛɛ nɔ, nɛ pu mi lohwehi hwɔɔ sisi, nɛ hiɔwe lohwe pɛlitsɛmɛ maa si ngɛ e kɔni ɔmɛ a nɔ ɔ, 22 Oo nɛnɛ, mo ji jamɛ a tso ɔ nɛ, ejakaa o kle nɛ o he wa, nɛ o we agboje ɔ ya su hiɔwe, nɛ o nɔ yemi ɔ ya su zugba a nyagbe he ɔmɛ.
23 “‘Nɛ matsɛ ɔ na hwɔɔlɔ ko, nɔ klɔuklɔu ko nɛ e ngɛ si kplee kɛ je hiɔwe kɛ ma nɛ́ e ngɛ dee ke: “Nyɛɛ po tso ɔ ngɔ fɔ si nɛ nyɛ kpata e hɛ mi, se nyɛ si tso kpoku ɔ kɛ e sipoku ɔmɛ ngɛ zu ɔ mi ngɛ nga a mi, nɛ́ nyɛɛ ngɔ dade kɛ akɔblee kɛ fi lɛ. Nyɛ ha hiɔwe bɔ́ nɛ pɔ lɛ, nɛ e kɛ pu mi lohwehi nɛ hi si kɛ ya si be kpaago maa be.” 24 Nɛnɛ, nlami ɔ sisi ji nɛ ɔ nɛ; e ji fami nɛ je Nɔ Nɛ E Nɔ Kuɔ Pe Kulaa a ngɔ nɛ́ e maa ba ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ nɔ. 25 A maa fiee mo kɛ je nimli a kpɛti, nɛ o kɛ pu mi lohwehi ma ya hi si, nɛ o ma kpe nga kaa na, nɛ hiɔwe bɔ́ maa nɛɛ mo, nɛ be kpaago maa be ngɛ o yi kɛ yaa si be nɛ o maa le kaa Nɔ Nɛ E Nɔ Kuɔ Pe Kulaa a ji Nɔ Yelɔ ngɛ adesahi a matsɛ yemi nɔ, nɛ e ngɔɔ kɛ haa nɔ fɛɛ nɔ nɛ e suɔ.
26 “‘Se akɛnɛ a de ke a si tso kpoku ɔ kɛ e sipoku ɔmɛ he je ɔ, o matsɛ yemi ɔ maa kpale ba pee o nɔ́ ke o ba ná le kaa hiɔwe ngɛ nɔ yee ɔ. 27 Lɔ ɔ he ɔ, nɛnɛ, i kpa mo pɛɛ, moo kplɛɛ ye ga womi nɛ ɔ nɔ. Kpa yayami peemi nɛ o pee nɔ́ nɛ da, mo kpa yiwutso ní peemi nɛ o na ohiatsɛmɛ mɔbɔ. Eko ɔ, o se maa kɛ, nɛ o ma ná tue mi jɔmi.’”
28 Ní nɛ ɔmɛ tsuo ba Matsɛ Nebukadnezar nɔ.
29 Nyɔhiɔ nyɔngma kɛ enyɔ se ɔ, e ngɛ nyɛɛe ngɛ Babilon matsɛ we ɔ yi mi. 30 Kɛkɛ nɛ matsɛ ɔ de ke: “Anɛ pi Babilon Ngua a nɛ imi nitsɛ i ngɔ ye he wami kɛ ye nyɛmi kɛ po kaa ye matsɛ ma kɛ wo ye hɛ mi nyami ɔ ji nɛ ɔ lo?”
31 Benɛ matsɛ ɔ nya ná we nɛ e ma si po ɔ, gbi ko pɛ kɛ je hiɔwe ke: “Oo Matsɛ Nebukadnezar, a ngɛ mo dee ke, ‘Matsɛ yemi ɔ je o dɛ, 32 nɛ a ngɛ mo fiee kɛ je adesahi a kpɛti. O kɛ pu mi lohwehi ma ya hi si, nɛ o ma kpe nga kaa na, nɛ be kpaago maa be ngɛ o yi kɛ yaa si be nɛ o maa le kaa Nɔ Nɛ E Nɔ Kuɔ Pe Kulaa a ji Nɔ Yelɔ ngɛ adesahi a matsɛ yemi nɔ, nɛ e ngɔɔ kɛ haa nɔ fɛɛ nɔ nɛ e suɔ.’”
33 Jamɛ a be ɔ mi nɔuu nɛ munyu ɔ ba mi ngɛ Nebukadnezar nɔ. A fiee lɛ kɛ je nimli a kpɛti, nɛ e bɔni nga kpemi kaa na, nɛ hiɔwe bɔ́ pɔ lɛ kɛ ya si benɛ e yi bwɔmi ka kaa kɔle pɛli nɛ́ e nine nguɛ nya hɛ kaa lohwe pɛlitsɛ nane nguɛ nya.
34 “Benɛ jamɛ a be ɔ ba nyagbe ɔ, imi Nebukadnezar, i hyɛ hiɔwe nɛ ye juɛmi ba we; nɛ i je Nɔ Nɛ E Nɔ Kuɔ Pe Kulaa a yi, nɛ i je nɔ nɛ e ngɛ kɛ yaa daa yi, nɛ i wo e hɛ mi nya mi, ejakaa e nɔ yemi ɔ maa hi si kɛ maa ya neneene, nɛ e matsɛ yemi ɔ maa ye nɔ yi nɔhi tsuo. 35 Nihi tsuo nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ, pi nɔ́ ko kulaa ji mɛ, nɛ e peeɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e suɔ ngɛ hiɔwe tabo ɔ kɛ nihi nɛ a zugba nɔ ɔ a kpɛti. Nɛ nɔ ko nɔ ko be nɛ e ma nyɛ maa tsi e nya* loo e ma bi lɛ ke, ‘Mɛni o pee nɛ ɔ?’
36 “Jamɛ a be ɔ, ye juɛmi ba we, nɛ ye matsɛ yemi ɔ hɛ mi nyami ɔ, ye we agboje ɔ, kɛ ye hɛ mi nyami ɔ kpale kɛ ba ye nɔ ekohu. Ye nikɔtɔma amɛ kɛ ye odehe ɔmɛ kɛ hɛdɔ hla ye se blɔ, nɛ a kɛ ye matsɛ yemi ɔ wo ye dɛ ekohu, nɛ ye he ba wa pe kekle ɔ po.
37 “Amlɔ nɛ ɔ, imi Nebukadnezar, i ngɛ Matsɛ nɛ ngɛ hiɔwe ɔ yi jee, nɛ i ngɛ e nɔ woe gojoo, nɛ i ngɛ e hɛ mi nyami woe, ejakaa e ní tsumi ɔmɛ tsuo ji anɔkuale, nɛ e blɔ ɔmɛ da, nɛ e nyɛɔ baa nihi nɛ a woɔ a he nɔ ɔ si.”
5 Benɛ Matsɛ Belshazar bɔni nɔ yemi ɔ, e ngmɛ okplɔɔ ngua ko kɛ ha e we odehe ɔmɛ akpe kake, nɛ e nu wai ngɛ a hɛ mi. 2 Benɛ Belshazar de ɔ, e fã ke a ya ngɔ sika tsu kɛ sika hiɔ kpluhi nɛ e tsɛ Nebukadnezar muɔ kɛ je Yerusalem sɔlemi we ɔ kɛ ba, konɛ matsɛ ɔ kɛ e we odehe ɔmɛ, kɛ e yi ɔmɛ, kɛ e yi kpa amɛ nɛ a kɛ nu wai. 3 Kɛkɛ nɛ a ngɔ sika tsu kpluhi nɛ a muɔ kɛ je Mawu sɔlemi we ɔ nɛ ngɛ Yerusalem ɔ kɛ ba, nɛ matsɛ ɔ kɛ e we odehe ɔmɛ, kɛ e yi ɔmɛ, kɛ e yi kpa amɛ kɛ nu wai. 4 A nu wai, nɛ a je mawuhi nɛ a kɛ sika tsu, sika hiɔ, akɔblee, dade, tso, kɛ tɛ pee ɔ a yi.
5 Si kake too ɔ, nɔmlɔ nine je kpo, nɛ nine nguɛ ɔ bɔni ní ngmami ngɛ gbogbo nɛ a sa he nɛ ngɛ matsɛ we ɔ nɛ e hɛ mi tsɔɔ kane tso ɔ he, nɛ matsɛ ɔ na nine nɛ ngɛ nɔ́ ɔ ngmae ɔ se. 6 Kɛkɛ nɛ matsɛ ɔ hɛ mi tsake, nɛ níhi nɛ e ngɛ a he susue ɔ wo e he gbeye, nɛ e gbongu hoso, nɛ e nakutsohi bɔni mimiɛmi.
7 Matsɛ ɔ kpa ngmlaa ke a tsɛ klaali ɔmɛ, Kaldeabi ɔmɛ* kɛ dodoe mi hyɛli ɔmɛ kɛ ba. Matsɛ ɔ de Babilon ní leli ɔmɛ ke: “Nɔ fɛɛ nɔ nɛ ma nyɛ maa kane nɔ́ nɛ a ngma nɛ ɔ, nɛ e ma nyɛ maa tsɔɔ mi sisi ɔ, a maa wo lɛ tade nɛ hɛɛ alamua tu su, nɛ a kɛ sika tsu kuɛ ní maa wo e kuɛ, nɛ e maa pee nɔ yelɔ etɛne nɛ e nɔ kuɔ ngɛ matsɛ yemi ɔ mi.”
8 Kɛkɛ nɛ ní leli ɔmɛ tsuo ba bua a he nya, se a nyɛ we nɛ a kane nɔ́ nɛ a ngma a nɛ a tsɔɔ matsɛ ɔ sisi. 9 Lɔ ɔ he ɔ, matsɛ Belshazar ye gbeye nɛ e hɛ mi tsake; nɛ e we odehe ɔmɛ pee basaa.
10 Benɛ manyɛ ɔ nu munyu nɛ matsɛ ɔ kɛ e we odehe ɔmɛ ngɛ tue ɔ, e ba asa a nɔ he nɛ a ngmɛ okplɔɔ ɔ ngɛ ɔ. Kɛkɛ nɛ manyɛ ɔ de ke: “Oo matsɛ, o yi nɛ na wami kɛ ya neneene. Ko ha nɛ nɔ́ nɛ o ngɛ he susue ɔ nɛ wo o he gbeye, nɛ ko ha nɛ o hɛ mi nɛ tsake. 11 Nyumu* ko ngɛ o matsɛ yemi ɔ mi nɛ mawu klɔuklɔu ɔmɛ a mumi ɔ ngɛ e mi. Benɛ o tsɛ ɔ ngɛ matsɛ yee ɔ, a naa nyumu ɔ kaa e juɛmi mi kuɔ, e kɔɔ nɔ́ se, nɛ e ngɛ juɛmi kaa bɔ nɛ mawu ɔmɛ ngɛ juɛmi ɔ. Matsɛ Nebukadnezar nɛ ji o tsɛ ɔ hla lɛ kaa wɔnɔ ɔmɛ, klaali ɔmɛ, Kaldeabi ɔmɛ* kɛ dodoe mi hyɛli ɔmɛ a nɔkɔtɔma; Ee nɛnɛ, o tsɛ ɔ pee nɔ́ nɛ ɔ. 12 Ejakaa Daniel, nɔ nɛ matsɛ ɔ wo lɛ biɛ ke Belteshazar a, ngɛ mumi kɛ nile nɛ se be nɛ e kɛ tsɔɔ nlamihi kɛ ajohi a sisi, nɛ́ e kɛ tsuɔ nyagbahi nɛ a mi wa he ní.* Lɔ ɔ he ɔ, ha nɛ a ya ngɔ Daniel kɛ ba, nɛ e maa tsɔɔ mo sisi.”
13 A ya ngɔ Daniel kɛ ba matsɛ ɔ hɛ mi. Matsɛ ɔ bi Daniel ke: “Anɛ mo ji Daniel ɔ, nɛ e piɛɛ Yudabi nɛ ye tsaatsɛ nuu mɛ nyɔguɛ kɛ je Yuda kɛ ba a, a he ɔ lo? 14 I nu ngɛ o he kaa, mawu ɔmɛ a mumi ɔ ngɛ o mi, nɛ o juɛmi mi kuɔ, o kɔɔ nɔ́ se, nɛ o ngɛ juɛmi nɛ e se be. 15 A ngɔ ní leli ɔmɛ kɛ kunya yeli ɔmɛ kɛ ba hiɛ ɔ konɛ a ba kane nɔ́ nɛ a ngma nɛ ɔ, nɛ a tsɔɔ mi sisi, se a nyɛ we nɛ a tsɔɔ sɛ gbi ɔ sisi. 16 Se i nu ngɛ o he kaa o nyɛɔ tsɔɔ munyuhi a sisi, nɛ o nyɛɔ tsuɔ nyagbahi nɛ a mi wa he ní.* Ke o nyɛ nɛ o kane nɔ́ nɛ a ngma a, nɛ o tsɔɔ mi sisi ɔ, a maa wo mo tade nɛ hɛɛ alamua tu su, nɛ a kɛ sika tsu kuɛ ní maa wo o kuɛ, nɛ o maa pee nɔ yelɔ etɛne nɛ e nɔ kuɔ ngɛ matsɛ yemi ɔ mi.”
17 Kɛkɛ nɛ Daniel de matsɛ ɔ ke: “O nike ní ɔ ma nyɛ maa hi si, nɛ o kɛ o nike ní ɔmɛ ma nyɛ ma ha ni kpahi. Se kɛ̃ ɔ, ma kane nɔ́ nɛ a ngma a ha nɛnɛ, nɛ ma tsɔɔ lɛ sisi. 18 Nɛnɛ, Mawu Nɛ E Nɔ Kuɔ Pe Kulaa a ngɔ matsɛ yemi, he wami, hɛ mi nyami kɛ agboje kɛ ha Nebukadnezar nɛ ji o tsɛ ɔ. 19 Akɛnɛ e ha lɛ he wami he je ɔ, mahi, je mahi, kɛ nihi nɛ a tuɔ gbi slɔɔtoslɔɔtohi tsuo yeɔ lɛ gbeye, nɛ a he doɔ blibliibli ngɛ e hɛ mi. Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e suɔ ɔ, e gbeɔ lɛ loo e haa nɛ e hi ɔ wami mi, nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e suɔ ɔ, e woɔ e nɔ loo e pueɔ e hɛ mi si. 20 Se benɛ e tsui wo e he nɔ, nɛ e mumi he wa, nɛ lɔ ɔ ha nɛ e kplii e tsui ɔ, a je lɛ kɛ je e matsɛ sɛ ɔ nɔ, nɛ e hɛ mi nyami ɔ bɔ lɛ. 21 A fiee lɛ kɛ je nimli a kpɛti, nɛ e tsui pee kaa pu mi lohwe tsui, nɛ e kɛ nga mi tejihi lɛ ya hi si. E kpe nga kaa na, nɛ hiɔwe bɔ́ pɔ lɛ kɛ ya si be nɛ e ná le kaa Mawu Nɛ E Nɔ Kuɔ Pe Kulaa a ji Nɔ Yelɔ ngɛ adesahi a matsɛ yemi nɔ, nɛ e ngɔɔ kɛ haa nɔ fɛɛ nɔ nɛ e suɔ.
22 “Se mo e bi Belshazar, o le ní nɛ ɔmɛ tsuo, se kɛ̃ ɔ, o bɛ o he si. 23 Mohu ɔ, o wo o he nɔ kɛ si hiɔwe Nyɔmtsɛ ɔ, nɛ o ha nɛ a ngɔ kpluhi nɛ ngɛ e we ɔ kɛ ba. Nɛ o kɛ o we odehe ɔmɛ, o yi ɔmɛ, kɛ o yi kpa amɛ ngɔ kɛ nu wai, nɛ nyɛ je mawuhi nɛ a kɛ sika hiɔ, sika tsu, akɔblee, dade, tso, kɛ tɛ pee ɔ yi, mawuhi nɛ a hyɛ we nɔ́, nɛ a nui nɔ́, nɛ a li nɔ́ ko nɔ́ ko ɔ. Se Mawu nɛ nyɛ mumi kɛ nyɛ blɔ ɔmɛ tsuo ngɛ e dɛ ɔ lɛɛ nyɛ wui e hɛ mi nyami. 24 Lɔ ɔ he ɔ, lɛ nɛ e tsɔ nine ɔ nɛ e ba ngma nɔ́ nɛ ɔ nɛ. 25 Nɔ́ nɛ a ngma a ji nɛ ɔ nɛ: MENE, MENE, TEKEL, kɛ PERES.
26 “Nɔ́ nɛ a ngma a sisi ji nɛ ɔ nɛ: MENE, Mawu kane o matsɛ yemi ligbi ɔmɛ, nɛ e ha nɛ e ba nyagbe.
27 “TEKEL, a ngmɛ mo ngɛ sɛni nɔ, nɛ a na kaa o jiɔ we kulaa.
28 “PERES, a gba o matsɛ yemi ɔ mi, nɛ a ngɔ kɛ ha Mediabi kɛ Persiabi.”
29 Kɛkɛ nɛ Belshazar fã, nɛ a wo Daniel tade nɛ hɛɛ alamua tu su, nɛ a kɛ sika tsu kuɛ ní wo e kuɛ; nɛ a fia e he adafi kaa e maa pee nɔ yelɔ etɛne nɛ e nɔ kuɔ ngɛ matsɛ yemi ɔ mi.
30 Jamɛ a nyɔ ɔ mi nɔuu ɔ, a gbe Belshazar, Kaldeabi ɔmɛ a matsɛ ɔ. 31 Nɛ a kɛ matsɛ yemi ɔ ha Darius nɛ ji Mediano ɔ; e ye maa pee jeha 62.
6 Darius ma nya si kaa e maa hla kpokpa nɔ hyɛli 120 ngɛ matsɛ yemi ɔ tsuo nɔ. 2 E hla nikɔtɔmahi etɛ nɛ a maa hyɛ a nɔ, nɛ a kpɛti nɔ kake ji Daniel; kpokpa nɔ hyɛli ɔmɛ maa bu a ní tsumi ɔmɛ a he akɔtaa kɛ ha mɛ, bɔ nɛ pee nɛ matsɛ ɔ ko gbee si. 3 Daniel je ekpa ngɛ nikɔtɔma amɛ kɛ kpokpa nɔ hyɛli ɔmɛ a he, ejakaa Daniel ngɛ nyɛmi pɔtɛɛ ko nɛ se be,* nɛ matsɛ ɔ to e yi mi kaa e ma ha lɛ he blɔ ngua ngɛ matsɛ yemi ɔ mi.
4 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, nikɔtɔma amɛ kɛ kpokpa nɔ hyɛli ɔmɛ ngɛ hlae nɛ a maa na tɔmi ko ngɛ Daniel ma nɔ yemi ní tsumi ɔ he* kɛ po e nya, se a nɛ nɔ́ ko nɛ a maa da nɔ kɛ po e nya, nɛ a nɛ kaa e tɔ̃ hulɔ, ejakaa e yeɔ anɔkuale, nɛ e kɛ e ní tsumi fiɛ we, nɛ a nɛ tɔ̃tɔ̃mi ko hu ngɛ e he. 5 Lɔ ɔ he ɔ, nyumu nɛ ɔmɛ de ke: “Wa be nɔ́ ko nae nɛ wa maa da nɔ kɛ po jamɛ a Daniel ɔ nya, jã wa hla nɔ́ ko ngɛ e Mawu ɔ mlaa a mi kɛ po e nya.”
6 Kɛkɛ nɛ nikɔtɔma nɛ ɔmɛ kɛ kpokpa nɔ hyɛli nɛ ɔmɛ pee kake nɛ a ya matsɛ ɔ ngɔ, nɛ a ya de lɛ ke: “Oo Matsɛ Darius, o yi nɛ ná wami kɛ ya neneene. 7 Ga woli ɔmɛ, nɔ hyɛli nikɔtɔma amɛ, kpokpa nɔ hyɛli ɔmɛ, ga woli nikɔtɔma amɛ, kɛ amlaalo ɔmɛ tsuo kpe a yi, nɛ a ma nya si kaa a maa wo mlaa ko ngɛ matsɛ ɔ biɛ mi konɛ e ha nɛ a kpa nɔ́ ko peemi, nɛ lɔ ɔ ji, ngɛ ligbi 30 mi ɔ, nɔ ko nɔ ko nɛ e ko sɔle kɛ ha mawu ko loo adesa ko kaa ja mo nɛnɛ pɛ. Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e ma tɔ̃ mlaa nɛ ɔ nɔ ɔ, á sake lɛ kɛ wo jatahi a muɔ mi. 8 Amlɔ nɛ ɔ nɛnɛ, moo wo mlaa nɛ ɔ, nɛ o ngɔ o nine kɛ wo sisi, konɛ a ko nyɛ nɛ a tsake kaa bɔ nɛ Mediabi kɛ Persiabi a mlaa nɛ a be nyɛe ma tsake ɔ tsɔɔ ɔ.”
9 Lɔ ɔ he ɔ, Matsɛ Darius ngɔ e nine kɛ wo fami ɔ kɛ mlaa a sisi.
10 Benɛ Daniel ná le kaa matsɛ ɔ kɛ e nine wo mlaa a sisi pɛ ɔ, e ho e we ɔ mi ya. E we ɔ hiɔwe tsu ɔ saflɛ ɔmɛ nɛ a bli ɔ hɛ mi tsɔɔ Yerusalem. E kplãã si si etɛ daa ligbi ngɛ e Mawu ɔ hɛ mi, nɛ e sɔleɔ nɛ e jeɔ e yi kaa bɔ nɛ e peeɔ daa a. 11 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, nyumu nɛ ɔmɛ ya sɛ Daniel we ɔ mi nɛ a na lɛ nɛ e ngɛ sɔlee nɛ e ngɛ e Mawu ɔ pɛɛ kpae kaa e ye bua lɛ.
12 Lɔ ɔ he ɔ, a ho matsɛ ɔ ngɔ ya nɛ a ya kai lɛ mlaa nɛ e wo ɔ. A de ke: “Anɛ o wui mlaa ke, ngɛ ligbi 30 mi ɔ, nɔ ko nɔ ko nɛ e ko sɔle kɛ ha mawu ko loo adesa ko kaa ja mo nɛnɛ pɛ, nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ ma tɔ̃ mlaa nɛ ɔ nɔ ɔ, á sake lɛ kɛ wo jatahi a muɔ mi lo?” Matsɛ ɔ ha heto ke: “Ee, e ji anɔkuale kaa bɔ nɛ Mediabi kɛ Persiabi a mlaa nɛ a be nyɛe maa tsake ɔ tsɔɔ ɔ.” 13 Oya nɔuu nɛ a de matsɛ ɔ ke: “Daniel nɛ e piɛɛ Yudabi nɛ a nuu mɛ nyɔguɛ ɔ a he ɔ bui mo nɛnɛ, nɛ mlaa nɛ o kɛ o nine wo sisi ɔ hu e yi nɔ fɛɛ. Daa ligbi ɔ, e sɔleɔ si etɛ.” 14 Benɛ matsɛ ɔ nu nɔ́ nɛ ɔ pɛ ɔ, e hao wawɛɛ, nɛ e susu blɔ nɔ nɛ e maa gu kɛ kpɔ̃ Daniel ɔ he; e pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e ma nyɛ konɛ e kɛ he e yi wami kɛ ya si benɛ pu nɔ si. 15 Nyagbenyagbe ɔ, nyumu nɛ ɔmɛ bua a he nya nɛ a ya matsɛ ɔ ngɔ, nɛ a ya de matsɛ ɔ ke: “Nɛnɛ, mo kai kaa Mediabi kɛ Persiabi a mlaa a tsɔɔ kaa fami fɛɛ fami kɛ mlaa fɛɛ mlaa nɛ matsɛ ɔ kɛ e nine maa wo sisi ɔ, a be nyɛe ma tsake.”
16 Lɔ ɔ he ɔ, matsɛ ɔ fã nɛ a ya ngɔ Daniel kɛ ba, nɛ a sake lɛ ngɔ fɔ jatahi a muɔ ɔ mi. Matsɛ ɔ de Daniel ke: “O Mawu ɔ nɛ o sɔmɔɔ lɛ be fɛɛ be ɔ ma kpɔ̃ mo.” 17 Kɛkɛ nɛ a ngɔ tɛ kɛ ba fɔ muɔ ɔ nya, nɛ matsɛ ɔ ngɔ e nɔ́ nya sɔumi ga a kɛ sɔu nya, nɛ e we odehe ɔmɛ hu ngɔ a nɔ́ nya sɔumi ga a kɛ sɔu nya, bɔ nɛ pee nɛ a ko nyɛ nɛ a tsake nɔ́ ko ngɛ Daniel sane ɔ he.
18 Kɛkɛ nɛ matsɛ ɔ ho e matsɛ we ɔ mi ya. E ha hwɔ jamɛ a nyɔ ɔ mi, nɛ e kplɛɛ we kaa a je e hɛja,* nɛ e nyɛ we mahe hwɔmi.* 19 Benɛ je hɛ mi bɔni tsɔmi ɔ, matsɛ ɔ te si nɛ e kɛ oya yemi ho jata amɛ a muɔ ɔ he ya. 20 Benɛ e miɔ nɛ e su muɔ ɔ he ɔ, e kɛ aywilɛho tsɛ Daniel. Matsɛ ɔ bi Daniel ke: “Ao Daniel, Mawu hɛ kalɔ ɔ sɔmɔlɔ, anɛ o Mawu ɔ nɛ o sɔmɔɔ lɛ be fɛɛ be ɔ nyɛ kpɔ̃ mo kɛ je jata amɛ a nya mi lo?” 21 Oya nɔuu nɛ Daniel he nɔ ke, “Nɛnɛ, o yi nɛ ná wami kɛ ya neneene. 22 Ye Mawu ɔ tsɔ e bɔfo ɔ nɛ e ba ma jata amɛ a nya, nɛ a yi mi awi, ejakaa ngɛ e hɛ mi ɔ, i pee we nɔ́ ko nɛ dɛ; e le kaa mo nɛnɛ hu, i tɔ̃ we o nɔ.”
23 Matsɛ ɔ bua jɔ wawɛɛ nitsɛ, nɛ e fã ke a je Daniel kɛ je muɔ ɔ mi. Benɛ a je Daniel kɛ je muɔ ɔ mi ɔ, nɔ́ ko nɔ́ ko pee we lɛ, ejakaa e ngɔ e hɛ kɛ fɔ e Mawu ɔ nɔ.
24 Matsɛ ɔ fã nɛ a ya ngɔ nyumu ɔmɛ nɛ a po Daniel nya a kɛ ba, nɛ a sake a kɛ a yihi kɛ a bimɛ kɛ wo jata amɛ a muɔ ɔ mi. A ná we nɛ a su muɔ ɔ sisi tete po nɛ jata amɛ yu a nɔ, nɛ a ku a wuhi tsuo dukuduku.
25 Kɛkɛ nɛ Matsɛ Darius ngma kɛ ya ha mahi, kɛ je mahi kɛ nihi nɛ a tuɔ gbi slɔɔtoslɔɔtohi nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ tsuo ke: “Tue mi jɔmi babauu ha nyɛ! 26 I ngɛ fãe ke, ngɛ ye matsɛ yemi ɔ mi he fɛɛ he ɔ, e sa nɛ nihi a he nɛ do blibliibli nɛ a ye Daniel Mawu ɔ gbeye. Ejakaa lɛ ji Mawu hɛ kalɔ ɔ nɛ, nɛ e ngɛ kɛ yaa neneene. E matsɛ yemi ɔ hɛ mi be kpatae gblegbleegble, nɛ e nɔ yemi ɔ hu ngɛ daa. 27 E kpɔ̃ɔ nɔ, e heɔ nɔ yi wami, nɛ e peeɔ okadihi kɛ nyakpɛ níhi ngɛ hiɔwe kɛ zugba a nɔ, ejakaa e kpɔ̃ Daniel kɛ je jata amɛ a dɛ mi.”
28 Lɔ ɔ he ɔ, níhi ya nɔ saminya ha Daniel ngɛ Darius matsɛ yemi ɔ kɛ ngɛ Sirus nɛ ji Persiano ɔ matsɛ yemi ɔ mi.
7 Ngɛ Matsɛ Belshazar matsɛ yemi ɔ we kekleekle jeha a mi ɔ, Daniel na nina ko ngɛ nlami mi benɛ e hwɔɔ si ngɛ e sa nɔ ɔ. Kɛkɛ nɛ e ngma nlami ɔ ngɔ fɔ si; e ngma nɔ́ nɛ e na a tsuo. 2 Daniel de ke:
“Nyɔ mi benɛ i hwɔɔ si ɔ, i na nina ko, nɛ hyɛ! hiɔwe kɔɔhiɔ eywiɛ ɔmɛ fia wawɛɛ ngɛ wo gbajaa a nɔ, nɛ e klɛ wo ɔ mi. 3 Kɛkɛ nɛ lohwe nguanguahi munomuno eywiɛ je wo ɔ mi kɛ ba, e slo bɔ nɛ a kpɛti eko fɛɛ eko ngɛ ha.
4 “Kekleekle nɔ́ ɔ ngɛ kaa jata, nɛ e ngɛ pɛlihi kaa kɔle. I hyɛ hluu kɛ ya si a kplɔ e pɛli ɔmɛ ngɛ e he, nɛ a wo e nɔ kɛ je zugba, nɛ a ha nɛ e da e nane enyɔ nɔ kaa nɔmlɔ, nɛ a ha lɛ nɔmlɔ tsui.
5 “Nɛ hyɛ! i na lohwe kpa, lohwe enyɔne, nɛ e ngɛ kaa osisiblisi. E wo e nane kake nɔ, nɛ kasa wu etɛ ngɛ e nya mi ngɛ e lungu kpɛ; nɛ a de lɛ ke, ‘Tee si nɛ o ye muɔ lo babauu.’
6 “Ngɛ enɛ ɔ se ɔ, i ya nɔ nɛ i ngɛ hyɛe, nɛ hyɛ! i na lohwe kpa ko nɛ e ngɛ kaa ngatsɛ, se e ngɛ pɛli eywiɛ ngɛ e se mi kaa lohwe pɛlitsɛ. Nɛ lohwe ɔ ngɛ yi eywiɛ, nɛ a ha lɛ he blɔ kaa e ye nɔ.
7 “Enɛ ɔ se ɔ, i na lohwe eywiɛne ngɛ nina a mi. E he ngɛ gbeye, nɛ ke o na lɛ ɔ, sawale maa nu mo, nɛ e ngɛ he wami wawɛɛ nɛ e lunguhi kle nɛ a ngɛ kaa dade. E ngɛ níhi a mi tsɔtslɔɔe, nɛ e ngɛ níhi ywiae, nɛ ní nɛmɛ nɛ piɛ ɔ, e kɛ e nane naa a nɔ. E je ekpa ngɛ lohwehi nɛ a sɛ e hlami ɔ a he, nɛ e ngɛ koli nyɔngma. 8 Benɛ i ngɛ koli ɔmɛ a he susue ɔ, hyɛ! koli kpa nyafii ko je kpo ngɛ a kpɛti, nɛ kolihi nɛ a ba kɛ sɛ hlami ɔ a kpɛti etɛ kplɔ ngɛ e hɛ mi haa. Kɛkɛ nɛ hyɛ! hɛngmɛhi nɛ ngɛ kaa adesa hɛngmɛ ngɛ koli nɛ ɔ he, kɛ nya nɛ ngɛ he nɔ womi* munyuhi tue.
9 “I ya nɔ nɛ i hyɛ kɛ ya si benɛ a ngɔ matsɛ sɛhi kɛ ba ma si, nɛ́ Blema Lokoo No ɔ ba hi si. E tade ɔ hiɛ futaa kaa snoo, nɛ e yi bwɔmi hiɛ kaa jijɔ he bwɔmi. E matsɛ sɛ ɔ, la lilɛ; e nane ɔ, la nɛ ngɛ tsoe. 10 La nɛ ngɛ tsoe ngɛ bee ngɛ e hɛ mi kaa pa. Nɛ bɔfo akpekpehi ngɛ lɛ sɔmɔe, nɛ bɔfo akpe nyɔngma totoe akpe nyɔngma daa si ngɛ e hɛ mi. Kojoli ɔmɛ ba hi si, nɛ a bli womihi a mi.
11 “Jamɛ a be ɔ mi ɔ, bɔ nɛ he nɔ womi* munyu nɛ koli ɔ ngɛ tue ɔ ngɛ pɛe ha a ha nɛ i ya nɔ nɛ i hyɛ. I hyɛ kɛ ya si a gbe lohwe ɔ nɛ a kpata e gbogboe ɔ hɛ mi nɛ a ngɔ kɛ ha kaa a ya sã ngɛ la a mi. 12 Se lohwe kpa amɛ nɛ a piɛ ɔ lɛɛ a kpɔ̃ a nɔ yemi ɔ ngɛ a dɛ, nɛ a ngɔ be kɛ ligbi kɛ piɛɛ a wami ligbi ɔmɛ he.
13 “I ya nɔ nɛ i hyɛ nina nɛ i na nyɔ ɔ mi ɔ, nɛ hyɛ! nɔ ko nɛ e ngɛ kaa nɔmlɔ bi ngɛ hiɔwe bɔku ɔ mi kɛ ma; nɛ e ná he blɔ kaa e maa ya Blema Lokoo No ɔ ngɔ, nɛ a ngɔ lɛ kɛ ba jamɛ a nɔ ɔ hɛ mi. 14 Nɛ a ngɔ nɔ yemi, hɛ mi nyami, kɛ matsɛ yemi kɛ ha lɛ konɛ ma amɛ, kɛ je ma amɛ, kɛ nihi nɛ a tuɔ gbi slɔɔtoslɔɔtohi ɔ tsuo nɛ a sɔmɔ lɛ. E nɔ yemi ɔ maa hi si kɛ maa ya neneene nɛ e se be poe, nɛ a be e matsɛ yemi ɔ hɛ mi kpatae.
15 “Imi Daniel lɛɛ, ye mumi hao ngɛ ye mi ejakaa nina nɛ i na a ha nɛ i ye gbeye. 16 I hɛ kɛ su ni nɛmɛ nɛ a daa si ngɛ lejɛ ɔ a kpɛti nɔ kake he nɛ i bi lɛ nɔ́ nɛ nɔ́ nɛ ɔ tsɔɔ. Lɔ ɔ he ɔ, e ha mi heto nɛ e ha nɛ i le nɔ́ nɛ ní nɛ ɔmɛ tsɔɔ.
17 E de mi ke, “‘Lohwe nguangua eywiɛ nɛ ɔmɛ ji matsɛmɛ eywiɛ nɛ a maa te si ngɛ zugba a nɔ. 18 Se Nɔ Nɛ E Nɔ Kuɔ Pe Kulaa a ni klɔuklɔu ɔmɛ a nine maa su matsɛ yemi ɔ nɔ, nɛ e maa pee a nɔ́ kɛ ya daa, ee, kɛ ya neneene.’
19 “Kɛkɛ nɛ i suɔ nɛ ma le níhi babauu kɛ kɔ lohwe eywiɛne ɔ he, e slo lɛ ngɛ lohwe kpa amɛ tsuo a he. E he ngɛ gbeye wawɛɛ nitsɛ, nɛ e lunguhi ngɛ kaa dade, nɛ e nane nguɛnya ngɛ kaa akɔblee, nɛ e ngɛ níhi a mi tsɔtslɔɔe, nɛ e ngɛ níhi ywiae, nɛ e kɛ e nane ngɛ ní nɛmɛ nɛ piɛ ɔ a nɔ naae. 20 Nɛ i suɔ nɛ ma le koli nyɔngma amɛ nɛ a ngɛ e yi mi ɔ, kɛ koli kpa nɛ e puɛ nɛ lɔ ɔ ha nɛ koli etɛ kplɔ ɔ, koli ɔ nɛ e ngɛ hɛngmɛ kɛ nya nɛ tuɔ he nɔ womi* munyu ɔ, nɛ́ e kle pe koli kpa amɛ ɔ he ní babauu.
21 “I ya nɔ nɛ i hyɛ kɛ ya si jamɛ a koli ɔ je ta wo ni klɔuklɔu ɔmɛ a he, nɛ e ngɛ a nɔ kunimi yee, 22 kɛ ya si Blema Lokoo No ɔ ba kojo ha Nɔ Nɛ E Nɔ Kuɔ Pe Kulaa a ni klɔuklɔu ɔmɛ, nɛ be nɛ a to ɔ su kɛ ha ni klɔuklɔu ɔmɛ kaa a ba ngɔ matsɛ yemi ɔ.
23 “Nɔ́ nɛ e de ji nɛ ɔ nɛ: ‘Lohwe eywiɛne ɔ ji matsɛ yemi eywiɛne nɛ maa ba zugba a nɔ. E maa je ekpa ngɛ matsɛ yemi kpa amɛ tsuo a he, nɛ e ma tsɔtslɔɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e maa na ngɛ zugba a nɔ ɔ mi, nɛ e maa naa a nɔ nɛ e maa ywia mɛ. 24 Koli nyɔngma amɛ lɛɛ, matsɛmɛ nyɔngma maa je jamɛ a matsɛ yemi ɔ mi; nɛ matsɛ yemi kpa ko hu maa te si ngɛ lɔ ɔmɛ a se, nɛ e maa je ekpa ngɛ kekle ní ɔmɛ a he, nɛ e maa ba matsɛmɛ etɛ si. 25 E maa tu munyu kɛ si Nɔ Nɛ E Nɔ Kuɔ Pe Kulaa a, nɛ e maa ya nɔ maa hao Mawu Nɛ E Nɔ Kua Pe Kulaa a ni klɔuklɔu ɔmɛ. E maa to e yi mi kaa e ma tsake behi, kɛ mlaa, nɛ a kɛ mɛ maa wo e dɛ kɛ ya si be, behi, kɛ be fã.* 26 Se Kojoli ɔmɛ ba hi si nɛ a ngɔ e nɔ yemi ɔ ngɛ e dɛ, bɔ nɛ pee nɛ a pue e hɛ mi si nɛ a kpata e hɛ mi pɛsɛpɛsɛ.
27 “‘Nɛ a ngɔ matsɛ yemi ɔ, kɛ nɔ yemi ɔ, kɛ he wami nɛ matsɛ yemihi tsuo nɛ a ngɛ hiɔwe sisi ɔ ngɛ ɔ kɛ ha Nɔ Nɛ E Nɔ Kuɔ Pe Kulaa a ni klɔuklɔu ɔmɛ. A matsɛ yemi ɔ maa hi si kɛ maa ya neneene, nɛ nɔ yemihi tsuo ma sɔmɔ mɛ nɛ a maa bu mɛ tue.’
28 “Sane ɔ nyagbe ji nɛ ɔ nɛ. Imi Daniel lɛɛ, níhi nɛ ngɛ ye yi mi ɔ ha nɛ i hao wawɛɛ, nɛ lɔ ɔ ha nɛ ye he mi po;* se i kɛ sane ɔ to ngɛ ye tsui mi.”
8 Ngɛ Matsɛ Belshazar nɔ yemi ɔ we jeha etɛne ɔ mi ɔ, a je nina ko kpo kɛ tsɔɔ imi Daniel ngɛ nɔ́ nɛ a je kɛ tsɔɔ mi kekle ɔ se. 2 I na nina a, nɛ benɛ i ngɛ hyɛe ɔ, i na kaa i ngɛ Shushan* mɔ ngua a nɛ e ngɛ Elam kpokpa a nɔ* ɔ mi; benɛ i ngɛ nina a hyɛe ɔ, i ngɛ Ulai pa a he. 3 Benɛ i wo ye yi nɔ ɔ, hyɛ! i na agbosu ko nɛ e daa si ngɛ pa a tue, nɛ e ngɛ koli enyɔ. Koli enyɔ ɔmɛ ka, se kake ka pe kake, nɛ nɔ́ nɛ ka a lɛ kpɛ se kɛ ba. 4 I na nɛ agbosu ɔ ngɛ lohwehi hɛɛe ngɛ pusinɔ he, yiti je, kɛ woyi je, nɛ lohwe awi yelɔ ko nyɛ we nɛ e da e hɛ mi, nɛ nɔ ko nɔ ko nyɛ we nɛ e kpɔ̃ mɛ ngɛ e dɛ. E pee nɔ́ nɛ e suɔ, nɛ e wo e he nɔ.
5 Benɛ i ngɛ hyɛe ɔ, hyɛ! i na akpakpo ko nɛ je pusinɔ he je kɛ po mi kɛ be ngɛ zugba a tsuo nɔ nɛ e nane pí zugba. Nɛ akpakpo ɔ ngɛ koli ngua ko ngɛ e hɛngmɛ enyɔ ɔmɛ a kpɛ. 6 E ma agbosu ɔ nɛ e ngɛ koli enyɔ nɛ i na nɛ e daa si ngɛ pa a tue ɔ nɔ; e kɛ abofu ngɛ fo tue kɛ ma e nɔ.
7 I na nɛ e ngɛ agbosu ɔ he sue, nɛ e mi mi fu lɛ wawɛɛ. E hɛ agbosu ɔ, nɛ e ku e koli enyɔ ɔmɛ, nɛ agbosu ɔ ná we he wami nɛ e kɛ maa da nya. E hɛ agbosu ɔ ngɔ fia si nɛ e naa e nɔ, nɛ nɔ ko nɔ ko nyɛ we nɛ e kpɔ̃ lɛ ngɛ e dɛ.
8 Kɛkɛ nɛ akpakpo ɔ wo e he nɔ wawɛɛ nitsɛ, se benɛ e he ba wa pɛ ɔ, koli ngua a ku; kɛkɛ nɛ koli agbohi eywiɛ puɛ ngɛ kake ɔ nane mi, nɛ a hɛ mi tsɔɔ hiɔwe kɔɔhiɔ eywiɛ ɔmɛ.
9 Nɛ koli nyafii kpa tsɛ̃ kɛ je koli eywiɛ ɔmɛ a kpɛti kake he, e he ba wa wawɛɛ, nɛ e he wami ɔ ya su woyi je, kɛ puje he je kɛ Zugba Nɛ Ngɛ Fɛu ɔ nɔ. 10 E he ba wa wawɛɛ hluu kaa e he wami ɔ ya su hiɔwe tabo ɔ he, nɛ e ha nɛ tabo ɔ ekomɛ kɛ dodoe ɔmɛ ekomɛ tsɔ fia zugba, nɛ e naa a nɔ. 11 E wo e he nɔ ngɛ tabo ɔ Ganɔ ɔ po nɔ, nɛ a je nɔ́ nɛ a peeɔ daa* a kɛ je e hɛ mi, nɛ a ku he nɛ a to e jami he ɔ sisi ngɛ ɔ kɛ pue si. 12 Nɛ ngɛ mlaa nɔ nɛ e yi ɔ he je ɔ, a ngɔ tabo ɔ kɛ nɔ́ nɛ a peeɔ* daa a kɛ wo e dɛ; nɛ e ya nɔ nɛ e sake anɔkuale kɛ pue zugba, nɛ e pee nɔ́ nɛ e suɔ, nɛ e ye manye.
13 Kɛkɛ nɛ i nu nɛ nɔ klɔuklɔu ko ngɛ munyu tue, nɛ nɔ klɔuklɔu kpa ko de nɔ nɛ ngɛ munyu ɔ tue ɔ ke: “Nina nɛ kɔɔ nɔ́ nɛ a peeɔ* daa a he ɔ, kɛ tɔmi nɛ e kɛ hɛ mi kpatami ba a, nɛ́ e ma ha nɛ he klɔuklɔu ɔ kɛ tabo ɔ maa pee níhi nɛ a maa naa nɔ ɔ, se maa kɛ kɛ ya si mɛni be?” 14 Lɔ ɔ he ɔ, e de mi ke: “Kɛ yaa si gbɔkuɛ kɛ mɔtu kakaaka 2,300; a ma ha nɛ he klɔuklɔu ɔ maa pee kaa bɔ nɛ e ngɛ sa a kokooko.”
15 Benɛ imi Daniel i ngɛ nina a hyɛe, nɛ i ngɛ hlae nɛ ma nu sisi ɔ, si kake too ɔ, i na nɔ ko nɛ daa si ngɛ ye hɛ mi nɛ e ngɛ kaa nyumu. 16 Kɛkɛ nɛ i nu nɔ ko gbi ngɛ Ulai pa a kpɛti, nɛ e kɛ gbi nɛ he wa de ke: “Gabriel, ha nɛ nyumu nɛ ɔ nɛ e nu nɔ́ nɛ e na a sisi.” 17 Lɔ ɔ he ɔ, e ba he nɛ i daa si ngɛ ɔ, se benɛ e ba a, i ye gbeye hluu po kaa i kplã si nɛ i ngɔ ye hɛ mi kɛ bu zugba. E de mi ke: “Oo nɔmlɔ bi, mo ná nɛ o le kaa nina a kɔɔ nyagbe be ɔ he.” 18 Se benɛ e kɛ mi ngɛ munyu tue ɔ, i nɔ mahe mi vii be mi nɛ ye hɛ mi buu si ngɛ zugba a. Lɔ ɔ he ɔ, e pɛtɛ ye he nɛ e ha nɛ i da si ngɛ he nɛ i daa si ngɛ sa a. 19 Kɛkɛ nɛ e de ke: “Amlɔ nɛ ɔ, i yaa tsɔɔ mo nɔ́ nɛ maa ba ngɛ abofu be ɔ nyagbe, ejakaa e kɔɔ nyagbe be ɔ nɛ a to kɛ fɔ si ɔ he.
20 “Agbosu kɛ e koli enyɔ nɛ o na a daa si kɛ ha Media kɛ Persia matsɛmɛ ɔmɛ. 21 Akpakpo kɛ e he bwɔmi ɔ daa si kɛ ha Hela matsɛ ɔ; nɛ koli ngua a nɛ ngɛ e hɛngmɛ enyɔ ɔmɛ a kpɛ ɔ daa si kɛ ha kekleekle matsɛ ɔ. 22 Ngɛ koli ɔ nɛ e ku nɛ koli eywiɛ puɛ ngɛ e nane mi ɔ blɔ fa mi ɔ, nɔ yemihi eywiɛ ma te si ngɛ e ma a mi, se a he wami ɔ be sue kaa e nɔ́ ɔ.
23 “Nɛ ngɛ a nɔ yemi ɔ nyagbe, be mi nɛ yayami peeli ɔmɛ a yayami ɔ ba nyagbe ɔ, matsɛ ko nɛ e he ngɛ gbeye, nɛ́ e nuɔ munyuhi nɛ a sisi numi yeɔ a sisi ɔ* maa te si. 24 E he ma ba wa wawɛɛ nitsɛ, se pi ngɛ lɛ nitsɛ e he wami nya. E ma kpata nihi a hɛ mi wawɛɛ, nɛ e maa ye manye ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e peeɔ ɔ mi. E ma kpata he wali a hɛ mi, nɛ e ma kpata ni klɔuklɔu ɔmɛ hu a hɛ mi. 25 Akɛnɛ e le ga he je ɔ, e maa gu sisimi blɔ nɔ kɛ ye manye; nɛ e ma wo e he nɔ ngɛ e tsui mi; nɛ e ma kpata nihi fuu a hɛ mi ngɛ tue mi jɔmi be mi.* E maa te si kɛ wo ganɔhi a Ganɔ ɔ po. Se a ma kpata e hɛ mi, nɛ tsa pi adesa nine nɛ ma tsu nɔ́ nɛ ɔ.
26 “Nɔ́ nɛ a de ngɛ nina a mi kɛ kɔ gbɔkuɛ ɔmɛ kɛ mɔtu ɔmɛ a he ɔ ji anɔkuale, se ko ha nɛ nɔ ko nɛ le nina nɛ ɔ, ejakaa e kɔɔ be ko nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ he.”
27 Imi Daniel lɛɛ, pɔ tɔ ye he, nɛ i nu hiɔ ligbihi babauu. Kɛkɛ nɛ i te si nɛ i ya tsu ní tsumi nɛ matsɛ ɔ kɛ wo ye dɛ ɔ; se nɔ́ nɛ i na a ha nɛ ye he mi po, nɛ nɔ ko nɔ ko nui sisi.
9 Ngɛ Ahasuerus bi Darius nɛ e ji Mediano, nɛ a wo lɛ matsɛ ngɛ Kaldeabi ɔmɛ a nɔ ɔ matsɛ yemi ɔ we kekleekle jeha a mi ɔ, 2 ee, e nɔ yemi ɔ we kekleekle jeha a mi ɔ, imi Daniel i kpa womi ɔmɛ a mi, nɛ i na kaa jeha abɔ nɛ a wo tã ngɛ Yehowa munyu nɛ e kɛ ha gbalɔ Yeremia a mi kaa Yerusalem maa pee ma doku ɔ ji jeha 70. 3 Lɔ ɔ he ɔ, i plɛ ye hɛ mi kɛ tsɔɔ Yehowa, anɔkuale Mawu ɔ, nɛ i ha hwɔ, nɛ i ha kpekpe, nɛ i kɛ lazu pue ye nɔ, nɛ i fa kue kɛ ha lɛ. 4 I sɔle kɛ ha Yehowa ye Mawu ɔ, nɛ i jaje wa yayami ɔmɛ nɛ i de ke:
“Oo Yehowa, anɔkuale Mawu, mo Mawu kpetekpleenyɛ nɛ o he ngɛ gbeye, mo nɛ o yeɔ o somi nɔ, nɛ o jeɔ suɔmi nɛ se pui kpo kɛ tsɔɔ nihi nɛ a suɔ mo nɛ a yeɔ o mlaa amɛ a nɔ ɔ, 5 wa pee yayami, nɛ wa tɔ̃ o nɔ, wa pee yiwutso ní, nɛ wa tsɔ atuã; nɛ wa gba kɛ je o mlaa amɛ kɛ o kojomi ɔmɛ a he. 6 Wa bui o sɔmɔli nɛ a ji gbali ɔmɛ nɛ a tu munyu ngɛ o biɛ mi kɛ tsɔɔ wa matsɛmɛ ɔmɛ, wa nikɔtɔma amɛ, wa nɛmɛ ɔmɛ kɛ nihi tsuo nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ tue. 7 Oo Yehowa, dalɔ ji mo, se wɔɔ lɛɛ, hɛ mi si pueli ji wɔ kaa bɔ nɛ e ji mwɔnɛ ɔ. Yudabi kɛ Yerusalembi kɛ Israelbi tsuo a hɛ mi pue si, ni nɛmɛ nɛ a kɛ wa he kɛ we, kɛ ni nɛmɛ nɛ a kɛ wa he kɛ ɔ, nihi nɛ a yi mo anɔkuale nɛ lɔ ɔ he je ɔ, o gbɛ mɛ kɛ fia zugba a nɔ tsuo ɔ.
8 “Oo Yehowa, waa kɛ wa matsɛmɛ ɔmɛ, wa nikɔtɔma amɛ, kɛ wa nɛmɛ ɔmɛ wa hɛ mi pue si, ejakaa wa pee yayami kɛ si mo. 9 Yehowa wa Mawu, o naa nɔ mɔbɔ, nɛ o kɛ yayami keɔ, se wa tɔ̃ o nɔ. 10 Wa bui Yehowa wa Mawu ɔ gbi tue, nɛ wa yi mlaahi nɛ e kɛ ha wɔ kɛ gu e sɔmɔli gbali ɔmɛ a nɔ ɔ nɔ. 11 Israel ma a tsuo yi o Mlaa a nɔ, nɛ a bui o gbi tue, lɔ ɔ he ɔ, o ngɔ gbiɛmi kɛ kita nɛ o kã nɛ a ngma ngɛ anɔkuale Mawu ɔ sɔmɔlɔ Mose Mlaa a mi ɔ kɛ ba wa nɔ, ejakaa wa pee yayami kɛ si mo. 12 Níhi nɛ e de ke e maa pee waa kɛ matsɛmɛ nɛ a ngɛ wa nɔ yee ɔ, e pee, ejakaa e kɛ haomi ngua ba wa nɔ; níhi nɛ ya nɔ ngɛ Yerusalem ɔ, eko bɛ hiɛ ngɛ je ɔ mi he ko he ko. 13 Haomi nɛ ɔmɛ tsuo ba wa nɔ kaa bɔ nɛ a ngma ngɛ Mose Mlaa a mi ɔ, se kɛ̃ ɔ, wa kpa we Yehowa wa Mawu ɔ pɛɛ kaa e na wɔ mɔbɔ, nɛ wa kpa we wa yayami ɔmɛ peemi, nɛ́ waa ngɔ wa juɛmi kɛ ma o we anɔkuale* ɔ nɔ.
14 “Lɔ ɔ he ɔ, Yehowa mlɛ nɛ e ngɔ amanehlu kɛ ba wa nɔ, ejakaa Yehowa wa Mawu ɔ da ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ ko nɛ e pee ɔ mi; se kɛ̃ ɔ, wa bui e gbi tue.
15 “Amlɔ nɛ ɔ, Oo Yehowa wa Mawu, mo nɛ́ o ngɔ nine si wami kɛ je o we bi kɛ je Egipt zugba a nɔ, nɛ o kɛ ná biɛ ha o he kɛ ba si mwɔnɛ ligbi nɛ ɔ, wa pee yayami nɛ wa tsu yiwutso ní. 16 Oo Yehowa, ngɛ o dami ɔ nya a, wa kpa mo pɛɛ, mo ha nɛ o we abofu ɔ kɛ o mi mi la a nɛ e je o ma Yerusalem nɛ ji o yoku klɔuklɔu ɔ nɔ; ejakaa wa yayami ɔmɛ kɛ wa nɛmɛ ɔmɛ a tɔmi ɔ he je ɔ, Yerusalem kɛ o we bi ɔmɛ ba pee hɛ mi si puemi nɔ́ kɛ ha nihi nɛ a bɔle wɔ kɛ kpe ɔ. 17 Oo wa Mawu, amlɔ nɛ ɔ, moo bu o sɔmɔlɔ ɔ sɔlemi kɛ pɛɛ nɛ e ngɛ mo kpae ɔ tue, nɛ́ o ha nɛ o hɛ mi nɛ kpɛ ngɛ o he klɔuklɔu ɔ nɛ e fɔɔ si gu ɔ nɔ. Oo Yehowa, moo pee jã ngɛ o biɛ ɔ he je. 18 Oo ye Mawu, mo ta tue nɛ o nu! Mo bli o hɛngmɛ nɛ o hyɛ bɔ nɛ wa ní ngɛ mɔbɔ ha, kɛ si fɔfɔɛ mi nɛ ma nɛ a kɛ o biɛ wo lɛ ɔ ngɛ ɔ; ejakaa pi dami nɛ wa da he je nɛ wa ngɛ mo pɛɛ kpae ngɛ, se mohu ɔ, o mɔbɔ nami babauu ɔ he je. 19 Oo Yehowa, moo bu tue, Yehowa wa Mawu, moo ngɔ kɛ ke wɔ. Oo Yehowa, mo ta tue nɛ o pee he nɔ ko! Ao ye Mawu, ngɛ mo nitsɛ o he je ɔ, koo to tsle, ejakaa a kɛ mo nitsɛ o biɛ tsɛɔ o ma a kɛ o we bi ɔmɛ.”
20 Benɛ i ngɛ munyu tue, nɛ i ngɛ sɔlee nɛ i ngɛ ye he yayami kɛ ye ma Israel he yayami ɔmɛ jajee, nɛ i ngɛ Yehowa ye Mawu ɔ pɛɛ kpae kaa e na e yoku klɔuklɔu ɔ mɔbɔ ɔ, 21 ee, benɛ i ngɛ sɔlee ɔ, Gabriel nɛ ji nyumu ɔ nɛ i na lɛ kekle ɔ ngɛ nina a mi ɔ ba ye ngɔ benɛ pɔ tɔ ye he nɛ i gbɔjɔɔ ɔ. E ba ye ngɔ maa pee gbɔkuɛ nya si benɛ a sãã nike ní afɔle ɔ. 22 Nɛ e ha nɛ i nu nɔ́ nɛ maa ba a sisi. E de ke:
“Oo Daniel, i ba nɛ ma ba ha nɛ o kɔ nɔ́ nɛ maa ba a se, nɛ o nu sisi. 23 Benɛ o bɔni sɔlemi ɔ, a ha mi lemi, nɛ i ba konɛ ma ba de mo, ejakaa o he jua wa wawɛɛ. Lɔ ɔ he ɔ, mo susu sane ɔ he, nɛ o nu nina a sisi.
24 “A to otsi 70* kɛ ha o we bi ɔmɛ kɛ o ma klɔuklɔu ɔ, bɔ nɛ pee nɛ a kpa tɔmi, nɛ a kpa yayami peemi, nɛ a kpata ha yayami, konɛ a ngɔ dami nɛ ngɛ kɛ yaa daa kɛ ba, nɛ a sɔu nina a kɛ gbami ɔ nya, nɛ a pɔ Klɔuklɔu mi Klɔuklɔu ɔ* nu. 25 Ná nɛ o le nɛ o nu sisi kaa kɛ maa je be nɛ a kɛ fami ma ha kaa a ma Yerusalem ekohu kɛ yaa si be nɛ Mesia a* nɛ ji Hɛ Mi Nyɛɛlɔ ɔ maa ba a, otsi 7 kɛ jehanɛ hu otsi 62 maa be. A maa ma lɛ ekohu, nɛ e maa hi he nya buami he kɛ gɔta ngua, se a maa pee jã ngɛ haomi be mi.
26 “Nɛ ngɛ otsi 62 ɔ se ɔ, a maa po Mesia a ngɔ fɔ he,* nɛ nɔ́ ko be piɛe ha lɛ.
“Nɛ hɛ mi nyɛɛlɔ nɛ ma a, e we bi ɔmɛ ma kpata ma a kɛ he klɔuklɔu ɔ hɛ mi kaa bɔ nɛ nyu kpekpemi kpataa nɔ́ hɛ mi ɔ. Nɛ kɛ yaa si nyagbe ɔ maa ba a, ta hwumi maa ya nɔ; nɔ́ nɛ a to kɛ fɔ si ji hɛ mi kpatami.
27 “E ma ha nɛ somi ɔ ma tsu ní kɛ ha nihi babauu otsi kake, nɛ ngɛ otsi ɔ kpɛti ɔ, e ma ha nɛ afɔle kɛ nike ní afɔle se maa po.
“Nɛ nɔ nɛ e maa ngɔ hɛ mi kpatami kɛ ba a maa hi ní hiemi níhi a pɛli nɔ; nɛ a ma plɛ nɔ́ nɛ a to kɛ fɔ si ɔ kɛ pue ma nɛ e fɔɔ si gu ɔ* hu nɔ kɛ yaa si e hɛ mi ma kpata pɛsɛpɛsɛ.”
10 Ngɛ Persia Matsɛ Sirus nɔ yemi ɔ we jeha nɛ ji etɛne ɔ mi ɔ, a je nina ko kpo kɛ tsɔɔ Daniel nɛ a tsɛɛ lɛ ke Belteshazar a; sɛ gbi ɔ ji anɔkuale, nɛ e kɔɔ ta ngua ko he. E nu sɛ gbi ɔ sisi, nɛ a ha nɛ nɔ́ nɛ e na a mi tɛ ha lɛ saminya.
2 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, imi Daniel, i ye aywilɛho otsi etɛ sɔuu. 3 Otsi etɛ ɔ tsuo ɔ, i yi niye ní kpakpa, nɛ i yi muɔ lo, nɛ wai ko hu sɛ ye nya, nɛ i kpa we nu ko hulɔ. 4 Ngɛ kekleekle nyɔhiɔ ɔ we ligbi 24 ɔ nɔ benɛ i daa si ngɛ pa ngua a nɛ ji Tigris* ɔ tue ɔ, 5 i wo ye yi nɔ, nɛ i na nyumu ko nɛ e ha kploba, nɛ Ufaz sika tsu mlɛmi fimi nɔ́ ngɛ e mlɛmi. 6 E nɔmlɔ tso ngɛ kpɛe kaa krisolito tɛ, e hɛ mi ngɛ kpɛe kaa oslabai nɛ gba, e hɛngmɛ ngɛ kaa jatɛ nɛ a su, e kɔnihi kɛ e nanehi ngɛ kaa akɔblee nɛ a sa he, nɛ e gbi ngɛ kaa nimli babauu a gbi. 7 Imi Daniel pɛ lɛ i na nina a; nyumu ɔmɛ nɛ a piɛɛ ye he ɔ lɛɛ a nɛ nina a. Se kɛ̃ ɔ, a ye gbeye wawɛɛ nɛ a tu fo nɛ a ya laa a he.
8 Nɛ e piɛ imi nɔ kake too, nɛ benɛ i na nina nɛ ngɛ nyakpɛ nɛ ɔ, i gbɔjɔ, i pee hoyaa nɛ ye he wami tsuo ta. 9 Kɛkɛ nɛ i nu nɛ e ngɛ munyu tue; se benɛ i nu e gbi ɔ, i nɔ mahe mi vii be mi nɛ ye hɛ mi bu zugba. 10 Se nine ko pɛtɛ ye he, nɛ e mimiɛ mi nɛ i te si nɛ i kplã si ngɛ ye nakutso nya, nɛ i kɛ ye ninehi pi zugba. 11 Kɛkɛ nɛ e de mi ke:
“Oo Daniel, mo nyumu nɛ o he jua wa wawɛɛ,* moo bu munyu nɛ i ma mo demi nɛ ɔ tue saminya. Amlɔ nɛ ɔ, moo te si nɛ o da si ngɛ he nɛ o ngɛ ɔ, ejakaa a tsɔ mi o ngɔ.”
Benɛ e de mi nɔ́ nɛ ɔ, i te si nɛ ye he bɔni domi blibliibli.
12 Kɛkɛ nɛ e de mi ke, “Oo Daniel, koo ye gbeye. Kekleekle ligbi nɛ o ngɔ o tsui kɛ ha nɔ́ sisi numi, nɛ o ba o he si ngɛ o Mawu ɔ hɛ mi ɔ, a nu o sɔlemi ɔ, nɛ lɔ ɔ he je nɛ i ba a nɛ. 13 Se ganɔ ɔ nɛ buɔ Persia nɔ yemi ɔ he ɔ tsi mi blɔ ligbi 21. Se Mikael,* nɛ ji ganɔ nikɔtɔma amɛ a ti nɔ kake ɔ ba ye bua mi; nɛ i hi lejɛ ɔ ngɛ Persia matsɛmɛ ɔmɛ a kasa nya. 14 I ba konɛ ma ba ha nɛ o nu nɔ́ nɛ maa ba o we bi ɔmɛ a nɔ ngɛ nyagbe ligbi ɔmɛ a mi ɔ sisi, ejakaa e ji nina nɛ maa ba mi hwɔɔ se.”
15 Benɛ e de mi munyu nɛ ɔmɛ ɔ, i ma ye yi si nɛ i nyɛ we munyu tumi. 16 Kɛkɛ nɛ nɔ ko nɛ e ngɛ kaa nɔmlɔ ta ye nya he, nɛ i pa ye nya mi nɛ i de nɔ nɛ daa si ngɛ ye hɛ mi ɔ ke: “Ye nyɔmtsɛ, nina a ha nɛ ye he ngɛ doe blibliibli, nɛ i gbɔjɔ. 17 Lɔ ɔ he ɔ, kɛ ye nyɔmtsɛ ɔ sɔmɔlɔ ɔ ma plɛ nɛ e kɛ ye nyɔmtsɛ ɔ maa tu munyu kɛɛ? Ejakaa amlɔ nɛ ɔ, ye he wami ta, nɛ mumi ko mumi ko be ye mi.”
18 Nɔ nɛ ngɛ kaa nɔmlɔ adesa a ta ye he ekohu nɛ e ha nɛ i ná he wami. 19 Kɛkɛ nɛ e de ke: “Oo mo nyumu nɛ o he jua wa wawɛɛ,* koo ye gbeye. Mo he manye. O he nɛ wa, ee, o he nɛ wa.” Benɛ e kɛ mi ngɛ munyu tue ɔ, i ná he wami nɛ i de ke: “Ye nyɔmtsɛ, moo tu munyu, ejakaa o ha nɛ i ná he wami.”
20 Kɛkɛ nɛ e de ke: “Anɛ o le nɔ́ he je nɛ i ba o ngɔ ɔ lo? Amlɔ nɛ ɔ, ma kpale ye se, nɛ i kɛ Persia ganɔ ɔ ma ya hwu. Ke i je ɔ, Hela ganɔ ɔ maa ba. 21 Se ma de mo níhi nɛ a ngma ngɔ fɔ si ngɛ anɔkuale womi ɔ mi ɔ. Nɔ ko be nɛ e ngɛ ye se fĩe ngɛ ní nɛ ɔmɛ a mi, lɛɛ ja Mikael, nɛ ji o ganɔ ɔ pɛ.
11 “Imi lɛɛ, ngɛ Darius nɛ ji Mediano ɔ nɔ yemi ɔ we kekleekle jeha a mi ɔ, i te si konɛ ma ye bua lɛ, nɛ ma wo lɛ he wami.* 2 Nɔ́ nɛ ma de mo amlɔ nɛ ɔ ji anɔkuale:
“Hyɛ! Matsɛmɛ etɛ kpa maa te si ngɛ Persia, nɛ matsɛ nɛ maa to nɔ eywiɛne ɔ ma ná ní pe ni kpa amɛ tsuo. Nɛ ke ní nɛ e ná a ha nɛ e he ba wa a, e ma tle nɔ́ fɛɛ nɔ́ si kɛ ya tua Hela nɔ yemi ɔ.
3 “Nɛ matsɛ ko nɛ ngɛ he wami maa te si, nɛ e nɔ yemi ɔ mi ma bli nɛ e maa pee nɔ́ nɛ e suɔ. 4 Se ke e matsɛ yemi ɔ he si pɛ ɔ, e matsɛ yemi ɔ maa gu, nɛ e mi ma gba kɛ ya hiɔwe kɔɔhiɔ eywiɛ ɔmɛ a ngɔ je, se a kɛ be e sisi bimɛ hae, nɛ a nɔ yemi ɔ be si hee kaa e nɔ́ ɔ; ejakaa a maa hia e matsɛ yemi ɔ, nɛ a kɛ ma ha ni kpahi ngɛ ni nɛ ɔmɛ a se.
5 “Nɛ woyi je matsɛ ɔ, nɛ ji e ganɔ ɔmɛ a ti nɔ kake he ma ba wa, se nɔ kpa ko ma ba ye e nɔ, nɛ e matsɛ yemi ɔ mi ma bli, nɛ e nɔ yemi he wami ɔ ma pã nɔ kake ɔ nɔ́ ɔ.
6 “Ngɛ jeha komɛ a se ɔ, a maa so, nɛ woyi je matsɛ ɔ biyo maa ba yiti je matsɛ ɔ ngɔ konɛ e kɛ lɛ nɛ ba so somi ko. Se matsɛ biyo ɔ he wami ɔ maa je e dɛ; nɛ matsɛ ɔ hu he wami maa je e dɛ; nɛ a maa ngɔ matsɛ biyo ɔ kɛ ha, a maa ngɔ e kɛ nihi nɛ a ngɔ lɛ kɛ ba a, nɔ nɛ e fɔ lɛ ɔ, kɛ nɔ nɛ ha nɛ e wa ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ kɛ ha. 7 Nɛ nɔ ko ma tsɛ̃ kɛ je biyo ɔ sipoku ɔmɛ a mi kɛ ba da e tsɛ ɔ nane mi, nɛ e maa ba tabo ɔ ngɔ, nɛ e ma ya tua yiti je matsɛ ɔ gbogbo nɛ he wa a, nɛ e kɛ mɛ maa hwu, nɛ e maa ye a nɔ kunimi. 8 Jehanɛ hu ɔ, e maa ngɔ a mawu ɔmɛ, a dade amaga amɛ, a sika hiɔ kɛ a sika tsu ní kpakpa amɛ,* kɛ nyɔguɛhi kɛ ba Egipt. Nɛ e ma je e he kɛ je yiti je matsɛ ɔ he jehahi babauu. 9 Yiti je matsɛ ɔ ma ya tua woyi je matsɛ ɔ, se e maa kpale e se kɛ ho lɛ nitsɛ e zugba a nɔ ya.
10 “E binyumu ɔmɛ lɛɛ, a ma dla a he kɛ ha ta, nɛ a ma bua tabo babauu nitsɛ a nya. E maa bɛɛ zugba a nɔ kɛ be kaa pa nɛ ywia nga. Se e maa kpale e se, nɛ e maa hwu ta ngɛ blɔ ɔ nɔ hluu kɛ yaa si e gbogbo nɛ he wa a he.
11 “Nɛ woyi je matsɛ ɔ mi mi ma fu wawɛɛ, nɛ e maa je kpo konɛ e kɛ lɛ, nɛ ji yiti je matsɛ ɔ nɛ ya hwu; nɛ e ma bua nihi babauu a nya, se a kɛ nihi babauu ɔ maa wo jamɛ a nɔ ɔ* dɛ. 12 Nɛ a maa nuu nihi babauu ɔ kɛ ho. E tsui ma wo e he nɔ, nɛ e maa gbe nihi akpe nyɔngmahi abɔ; se e kɛ he blɔ ngua nɛ e ngɛ ɔ be ní tsue saminya.
13 “Nɛ yiti je matsɛ ɔ maa kpale e se nɛ e ma ya bua nihi babauu a nya pe kekle ɔ po; nɛ ngɛ be ɔmɛ a nyagbe ɔ, ngɛ jeha komɛ a se ɔ, e maa kpale kɛ ba kokooko kɛ tabo babauu kɛ níhi babauu. 14 Jamɛ a be ɔmɛ a mi ɔ, nihi fuu maa te si kɛ wo woyi je matsɛ ɔ.
“Nɛ o we bi ɔmɛ a kpɛti yiwutsotsɛmɛ* ɔmɛ maa bɔ mɔde kaa a ma ha nɛ nina a nɛ ba mi; se a maa nɔɔ si.
15 “Nɛ yiti je matsɛ ɔ maa ba, nɛ e ma ba fia ta hwumi kpoku kɛ bɔle ma ko nɛ a fia gbogbo wo he ɔ, nɛ e maa ngɔ ma a. Nɛ woyi je kɔni ɔmɛ* be si dae, nɛ e nihi nɛ e hla mɛ ɔ hu be nyɛe maa da si; a be he wami náe kɛ da si. 16 Nɔ nɛ e ma woyi je matsɛ ɔ tuami ɔ maa pee nɔ́ nɛ e suɔ, nɛ nɔ ko be nyɛe maa da e hɛ mi. E ma ya da zugba nɛ ngɛ Fɛu ɔ nɔ, nɛ he wami nɛ e kɛ ma kpata nihi a hɛ mi maa hi e dɛ mi. 17 E kɛ maa ma e hɛ mi* kaa e maa ngɔ e matsɛ yemi ɔ mi he wami ɔ tsuo kɛ ba, nɛ e kɛ lɛ ma ba so; nɛ e maa pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ ngɛ e juɛmi mi ɔ. A kɛ yihi a biyo ɔ ma ha lɛ kaa e kpata e hɛ mi. Nɛ biyo ɔ be nyɛe maa da si, nɛ biyo ɔ be e nɔ́ pee hu. 18 E maa kpale e se nɛ e ma plɛ e hɛ mi kɛ tsɔɔ wo nya zugba amɛ, nɛ e ma ya ngɔ mahi fuu. Nɛ tabuli a nyatsɛ ngua ko ma ha nɛ hɛ mi si puemi nɛ e kɛ ngɛ bae ɔ se maa po. E ma ha nɛ hɛ mi si puemi ɔ maa ba jamɛ a nɔ ɔ nɔ. 19 Kɛkɛ ɔ, e maa kpale e se nɛ e ma plɛ e hɛ mi kɛ tsɔɔ lɛ nitsɛ e gbogbohi nɛ a he wa a, nɛ e ma tɛ si nɛ e maa nɔ si, nɛ a be lɛ nae.
20 “Nɛ nɔ ko ma ba da e nane mi, nɛ e ma ha nɛ nɔ ko nɛ heɔ tó* ma ba be ngɛ matsɛ yemi nɛ ngɛ fɛu ɔ mi, se ngɛ ligbi bɔɔ se ɔ, e hɛ mi ma kpata nɛ́ pi nɛ nɔ ko mi mi fu lɛ loo e ya ta.
21 “Nɛ nɔ ko nɛ se nami be e he* maa ba ngɛ e nane mi, nɛ a kɛ matsɛ yemi ɔ hɛ mi nyami ɔ be lɛ hae. E maa ba ngɛ tue mi jɔmi be mi,* nɛ e kɛ nya mi ngɔngɔɛ maa* ngɔ matsɛ yemi ɔ. 22 Nɛ a maa bɛɛ nyu kpekpemi ɔ kɔni* ɔmɛ kɛ ho ngɛ e he je, nɛ a hɛ mi ma kpata; kaa bɔ nɛ a maa pee somi ɔ Hɛ Mi Nyɛɛlɔ ɔ. 23 Nɛ somi nɛ ngɛ a kɛ lɛ a kpɛti ɔ he je ɔ, e maa ya nɔ nɛ e maa sisi nihi, nɛ e maa te si nɛ e maa gu ma nyafii ko nɔ kɛ ba pee ma ngua. 24 Ngɛ tue mi jɔmi be mi ɔ,* e maa ba kpokpa a nɔ* he nɛ hi pe kulaa a,* nɛ e ma ba pee nɔ́ nɛ e tsɛmɛ kɛ e nɛmɛ ɔmɛ pee we. E ma gba níhi nɛ a ha, kɛ níhi nɛ a mwɔɔ ngɛ ta mi, kɛ tlomihi kɛ ha mɛ; nɛ e maa to ga kɛ si hehi nɛ a fia gbogbo kɛ wo a he ɔ, se e maa pee enɛ ɔ be kpiti ko.
25 “Nɛ e maa wo lɛ nitsɛ e he he wami, nɛ e maa pee kã, nɛ e kɛ tabo babauu ma ba tua woyi je matsɛ ɔ, nɛ woyi je matsɛ ɔ maa ngɔ tabohi babauu nɛ a ngɛ he wami kɛ dla e he kɛ ha ta a. Se e be si dae, ejakaa a maa to gahi kɛ wo e he. 26 Nɛ nihi nɛ a yeɔ e niye ní kpakpa amɛ ma ha nɛ e maa nɔ si.
“E tabo ɔ lɛɛ, a maa bɛɛ* mɛ kɛ ho, nɛ a maa gbe a kpɛti nihi babauu kɛ pue si.
27 “Ngɛ matsɛmɛ enyɔ nɛ ɔmɛ a blɔ fa mi ɔ, a maa ma nya si ngɛ a tsui mi kaa a maa pee nɔ́ yayami. A maa hi si ngɛ okplɔɔ kake he, nɛ a maa ye a sibi lakpa. Se a be manye yee, ejakaa nyagbe ɔ maa ba ngɛ be nɛ a to ɔ mi.
28 “Nɛ e kɛ níhi babauu maa kpale e se kɛ ho e zugba a nɔ ya, nɛ e maa fia e pɛɛ si kaa e maa hwu kɛ si somi klɔuklɔu ɔ. E maa pee nɔ́ nɛ ngɛ e juɛmi mi ɔ, nɛ e maa kpale e se kɛ ho e zugba a nɔ ya.
29 “Ngɛ be nɛ a to ɔ nya a, e maa kpale ba tua woyi je. Se be nɛ ɔ be hie kaa kekle ɔ, 30 ejakaa melehi nɛ a je Kitim ma ba tua lɛ, nɛ a maa ba lɛ si.
“E maa kpale e se, nɛ e ma plɛ e we abofu ɔ* kɛ pue somi klɔuklɔu ɔ nɔ, nɛ e maa pee nɔ́ nɛ ngɛ e juɛmi mi ɔ; nɛ e maa kpale e se nɛ e kɛ e juɛmi maa ya nihi nɛ a je somi klɔuklɔu ɔ mi ɔ a nɔ. 31 Nɛ kɔnihi* maa je e mi kɛ ba; nɛ a maa wo jami he ɔ kɛ gbogbo nɛ he wa a he mu, nɛ a ma je nɔ́ nɛ a peeɔ daa a* kɛ je.
“Nɛ a maa ngɔ nɔ́ hiemi nɔ́ nɛ ngɔɔ hɛ mi kpatami kɛ baa a kɛ ma lejɛ ɔ.
32 “Nɛ e kɛ munyu ngɔngɔɛ maa sisi nihi nɛ a pee yiwutso ní kɛ si somi ɔ, konɛ a kua hemi kɛ yemi ɔ. Se nihi nɛ a le a Mawu ɔ maa ye kunimi nɛ a maa ye manye. 33 Nɛ nihi nɛ a kɔɔ nɔ́ se ngɛ ni ɔmɛ a kpɛti ɔ ma ha nɛ nihi babauu maa nu nɔ́ sisi. Nɛ a maa nɔɔ ngɛ klaate kɛ la nya, nɛ a maa nuu mɛ nyɔguɛ, nɛ a maa ha a ní be bɔɔ. 34 Se ke a nɔɔ si se ɔ, a maa ye bua mɛ bɔɔ; nɛ nihi babauu maa gu munyu ngɔngɔɛ tumi* nɔ kɛ ba piɛɛ a he. 35 Nɛ a ma ha nɛ nihi nɛ a kɔɔ nɔ́ se ɔ a kpɛti ni komɛ maa nɔɔ si, bɔ nɛ pee nɛ a tsu nihi a he ngɛ a he je, konɛ a he nɛ tsɔ, nɛ piami ko nɛ ko hi a he kɛ ya si nyagbe; ejakaa be nɛ a to ɔ sui lolo.
36 “Matsɛ ɔ maa pee nɔ́ nɛ e suɔ, nɛ e ma wo e he nɔ, nɛ e maa pee e he agbo ngɛ mawu ɔmɛ tsuo a nɔ; nɛ e maa tu munyu nguahi kɛ si mawu ɔmɛ a Mawu ɔ. Nɛ e maa ye manye kɛ yaa si be nɛ abofu be ɔ maa ba nyagbe, ejakaa e sa nɛ nɔ́ nɛ a de to ɔ nɛ ba mi. 37 E be e tsɛmɛ a Mawu ɔ bue fɛɛ; e be bumi náe kɛ ha nɔ́ nɛ yihi a bua jɔ he ɔ, nɛ e be mawu kpa ko bue, se mohu ɔ, e ma wo e he nɔ gojoo ngɛ nɔ fɛɛ nɔ nɔ. 38 E maa wo gbogbohi nɛ a he wa a mawu ɔ hɛ mi nyami; e maa ngɔ sika tsu, kɛ sika hiɔ, kɛ tɛhi nɛ a he jua wa, kɛ ní kpakpahi kɛ wo mawu ko nɛ e tsɛmɛ li lɛ ɔ hɛ mi nyami. 39 Ma se mawu ko maa piɛɛ e he* nɛ e maa te si kɛ wo gbogbohi nɛ a he wa wawɛɛ ɔmɛ, nɛ e maa ye manye. Nɛ e maa wo nihi nɛ a buɔ lɛ ɔ* a hɛ mi nyami, nɛ e ma ha nɛ a maa ye nihi babauu a nɔ, nɛ e maa poo zugba a nɛ e maa jua.
40 “Ngɛ nyagbe be ɔ mi ɔ, woyi je matsɛ ɔ kɛ lɛ ma si koli,* nɛ yiti je matsɛ ɔ ma ba tua lɛ kɛ ta zugba lɛhi kɛ okpɔngɔ nɔ hili kɛ melehi babauu; nɛ e maa ya zugba amɛ a nɔ, nɛ e maa bɛɛ a nɔ kɛ be kaa pa nɛ ywia nga. 41 Jehanɛ se hu ɔ, e maa ya zugba nɛ ngɛ Fɛu ɔ nɔ, nɛ e maa ye zugbahi babauu a nɔ kunimi. Se nihi nɛ a maa je e dɛ ji nɛ ɔmɛ ɔ nɛ: Edom kɛ Moab kɛ Ammonbi ɔmɛ a kpɛti ni titli ɔmɛ. 42 E maa ya nɔ nɛ e ma wo e nine nɔ kɛ si zugba amɛ; nɛ Egipt zugba a be e he yee. 43 Nɛ e maa ye Egipt sika tsu kɛ sika hiɔ juetlihi nɛ a kɛ laa a, kɛ e ní kpakpa amɛ a nɔ. Nɛ Libiabi kɛ Etiopiabi maa nyɛɛ e nane mami he ɔmɛ a se.*
44 “Se amaniɛ bɔmi nɛ e maa nu kɛ je puje he kɛ yiti je ɔ ma ha nɛ e maa hao, nɛ e kɛ abofu nɛ nya wa maa je kpo konɛ e ya tane nihi babauu a yi, nɛ e kpata a hɛ mi. 45 Nɛ e maa ma e matsɛ bo tsu* ɔmɛ ngɛ wo ngua a kɛ zugba nɛ ngɛ Fɛu ɔ yoku klɔuklɔu ɔ a kpɛti; nɛ e nyagbe maa ba, nɛ nɔ ko be lɛ ye buae.
12 “Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Mikael* nɛ ji ganɔ ngua a nɛ e daa si ngɛ o we bi ɔmɛ* a nane mi ɔ maa da si.* Nɛ haomi ko maa ba nɛ eko bɛ hyɛ kɛ je be nɛ je mahi ba kɛ ba si jamɛ a be ɔ. Ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, o we bi ɔmɛ nɛ ji nɔ fɛɛ nɔ nɛ a ngma e biɛ ngɛ womi ɔ mi ɔ maa ye e he. 2 Nɛ nihi nɛ a hwɔ mahe ngɛ zugba zu mi ɔ a kpɛti nihi babauu maa te si. A kpɛti ni komɛ ma ná neneene wami, nɛ ni komɛ a hɛ mi ma pue si, nɛ zo maa gbe mɛ kɛ maa ya neneene.
3 Nɛ nihi nɛ a kɔɔ nɔ́ se ɔ ma kpɛ kaa bɔ nɛ hiɔwe kpɛɔ ɔ, nɛ nihi nɛ a yeɔ kɛ buaa nihi babauu nɛ a ba peeɔ dali ɔ ma kpɛ kaa dodoehi kɛ maa ya neneene.
4 “Se mo Daniel, o kɛ munyu nɛ ɔmɛ nɛ to, nɛ o sɔu womi ɔ nya kɛ yaa si nyagbe be ɔ. Nihi babauu maa nyɛɛ kɛ ya kɛ ba,* nɛ anɔkuale nile maa hiɛ babauu.”
5 Jehanɛ, imi Daniel, i hyɛ, nɛ i na nihi enyɔ nɛ a daa si ngɛ lejɛ ɔ, nɔ kake daa si ngɛ pa a tue ngɛ pa a se, nɛ nɔ kake daa si ngɛ pa a tue ngɛ hiɛ ɔ. 6 Kɛkɛ nɛ nɔ kake de nyumu ɔ nɛ wo klala nɛ e ngɛ nyu ɔ nɔ ɔ ke: “Kɛ yaa si mɛni be nɛ nyakpɛ ní nɛ ɔmɛ maa ba nyagbe?” 7 Kɛkɛ nɛ i nu nyumu ɔ nɛ wo klala nɛ e ngɛ nyu ɔ nɔ ɔ gbi, be mi nɛ e wo e hiɔ nine kɛ e muɔ nine nɔ kɛ tsɔɔ hiɔwe, nɛ e ngɔ nɔ nɛ e ngɛ wami mi kɛ yaa neneene ɔ kɛ kã kita, nɛ e de ke: “E ngɛ kɛ yaa si be nɛ a to ɔ, behi nɛ a to ɔ, kɛ be fã.* Ní nɛ ɔmɛ tsuo maa ba nyagbe ke a kpata ma klɔuklɔu ɔ he wami ɔ hɛ mi ta pɛ.”
8 Amlɔ nɛ ɔ, imi lɛɛ i nu, se i nui sisi; lɔ ɔ he ɔ, i de ke: “Oo, ye nyɔmtsɛ, mɛni lɛ maa je ní nɛ ɔmɛ a mi kɛ ba?”
9 Kɛkɛ nɛ e de mi ke: “Daniel, moo lɛɛ moo ho, ejakaa a kɛ munyu nɛ ɔmɛ maa to, nɛ a maa sɔu nya kɛ yaa si nyagbe be ɔ mi. 10 Nihi babauu maa tsu a he. A maa pee nɔ́ nɛ da, nɛ a he ma tsɔ. Yiwutsotsɛmɛ maa pee yiwutso ní, nɛ a kpɛti nɔ ko be sisi nue; se nihi nɛ a kɔɔ nɔ́ se ɔ lɛɛ, a maa nu sisi.
11 “Nɛ kɛ je be nɛ a je nɔ́ nɛ a peeɔ daa* a, nɛ a ngɔ nɔ́ hiɔmi nɔ́ nɛ ngɔɔ hɛ mi kpatami kɛ baa a kɛ ba ma nane mi ɔ, ligbi 1,290 be.
12 “Nɔ nɛ yaa nɔ nɛ e hyɛɛ blɔ* kɛ ya siɔ ligbi 1,335 nyagbe ɔ ngɛ bua jɔmi!
13 “Se moo lɛɛ, mo fĩ si kɛ ya si nyagbe. O ma ya jɔɔ o he, se o maa te si, nɛ o ma ná o blɔ fa mi nɔ́* ngɛ ligbi ɔmɛ a nyagbe.”
Aloo “sɔlemi we ɔ.”
Aloo “sɔlemi we ɔ.”
Nɛ ji Babilonia.
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Israel binyumu ɔmɛ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nyumuwi.”
Baiblo komɛ de ke “A maa lɛ mɛ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Yuda binyumu ɔmɛ a mi.”
E sisi ji “Ye Kojolɔ Ji Mawu.”
E sisi ji “Yehowa Dloomi ɔ Je Kpo.”
Baiblo komɛ de ke “Mɛnɔ Lɛ E Ngɛ Kaa Mawu.”
E sisi ji “Yehowa Ye bua.”
Nɛ ji Babilonia biɛhi.
Aloo “matsɛ we ɔ nɔkɔtɔma a dloo Daniel.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nyumuwi.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Nyɛ ma ha nɛ ye yi maa ye fɔ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nyumuwi.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nɛ a to zɔ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nyumuwi.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nyumuwi.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “e mumi.”
Nɛ ji kuu nɛ a he be ngɛ klaami kɛ dodoe mi hyɛmi mi.
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nɛ ye mumi.”
Aram gbi mi lɛ a ngma Da 2:4b kɛ ya si 7:28 ɔ ngɛ kekle.
Baiblo komɛ de ke “a maa ngɔ nyɛ we ɔmɛ kɛ pee kuku; a maa ngɔ nyɛ we ɔmɛ kɛ pee lohwehi a fĩ nya buami he.”
Ngɛ Aram gbi mi ɔ, “be he lohi.”
Aloo “kɛ je neneene kɛ ya neneene.”
Aloo “zu nɛ a sã.”
Aloo “jakati.”
Aloo “adesahi a bimɛ,” nɛ ji nimli guhi.”
Aloo “nɔ yelɔ ngɛ kpokpahi nɛ a ngɛ Babilon nɔ yemi ɔ sisi ɔ tsuo a nɔ.”
Maa pee mita 27 (nanewɛɛ 88). Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
Maa pee mita 2.7 (nanewɛɛ 8.8). Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
Aloo “kpokpahi nɛ a ngɛ Babilon nɔ yemi ɔ sisi ɔ.”
Aloo “kpokpahi nɛ a ngɛ nɔ yemi ɔ sisi ɔ.”
Aloo “kpokpahi nɛ a ngɛ nɔ yemi ɔ sisi ɔ.”
Aloo “a ba gbe Yudabi ɔmɛ a he guɛ.”
Aloo “kpokpahi nɛ a ngɛ Babilon nɔ yemi ɔ sisi ɔ.”
Aloo “e ní peepee tsake kulaa.”
Aloo “a suɔ kaa a kɛ a he lohi ma ha.”
Baiblo komɛ de ke “a maa ngɔ nyɛ we ɔmɛ kɛ pee kuku; a maa ngɔ nyɛ we ɔmɛ kɛ pee lohwehi a fĩ nya buami he.”
Ngɛ Aram gbi mi ɔ, “matsɛ ɔ ha nɛ Shadrak, Meshak kɛ Abednego ya nɔ.”
Aloo “kpokpahi nɛ a ngɛ Babilon nɔ yemi ɔ sisi ɔ.”
Nɛ ji kuu nɛ a he be ngɛ klaami kɛ dodoe mi hyɛmi mi.
Ngɛ Aram gbi mi ɔ, “he lohi tsuo.”
Aloo “tsi e nine blɔ.”
Nɛ ji kuu nɛ a he be ngɛ klaami kɛ dodoe mi hyɛmi mi.
Aloo “Nyumu nɛ e sa.”
Nɛ ji kuu nɛ a he be ngɛ klaami kɛ dodoe mi hyɛmi mi.
Ngɛ Aram gbi mi ɔ, “nɛ e kɛ pɛneɔ kpɔhi.”
Ngɛ Aram gbi mi ɔ, “nɛ o nyɛɔ pɛneɔ kpɔhi.”
Ngɛ Aram gbi mi ɔ, “e ngɛ mumi pɔtɛɛ ko nɛ se be.”
Ngɛ Aram gbi mi ɔ, “ngɛ Daniel matsɛ yemi ɔ mi.”
Baiblo komɛ de ke “e ha we nɛ la fialɔ ko nɛ ba lejɛ ɔ.”
Ngɛ Aram gbi mi ɔ, “e mahe tu fo kɛ je e he.”
Aloo “nɛ ngɛ fĩami.”
Aloo “bɔ nɛ fĩami.”
Aloo “tuɔ fĩami.”
Nɛ ji behi etɛ kɛ fã.
Aloo “ye hɛ mi tsake.”
Aloo “Susa.”
Aloo “nɛ ngɛ kpokpa nɛ ngɛ Elam nɔ yemi ɔ sisi.”
Aloo “nɛ a je afɔle nɛ a sãã daa.”
Aloo “kɛ afɔle nɛ a sãã.”
Aloo “kɔɔ afɔle nɛ a sãã.”
Aloo “nɛ́ e he be kɛ ga tomi ɔ.”
Baiblo komɛ de ke “hɛ mi be mi nɛ a li a he be.”
Aloo “anɔkuale yemi.”
Nɛ ji, otsi kake peeɔ jeha 7.
Aloo “He Klɔuklɔu Pe Kulaa a.”
Aloo “Nɔ Nɛ A Pɔ Lɛ Nu ɔ.”
Aloo “a maa gbe Mesia a.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nɔ nɛ e fɔɔ si gu ɔ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Hidekel.”
Aloo “nɛ a suɔ mo wawɛɛ; nɛ a buɔ mo wawɛɛ.”
E sisi ji, “Mɛnɔ Lɛ E Ngɛ Kaa Mawu?”
Aloo “nɛ a suɔ mo wawɛɛ; nɛ a buɔ mo wawɛɛ.”
Aloo “nɛ ma pee he piɛ pomi he ha lɛ.”
Aloo “sika hiɔ kɛ sika tsu níhi nɛ a he jua wa.”
E ma nyɛ maa pee kaa woyi je matsɛ ɔ.
Aloo “juli a bimɛ.”
Aloo “tabo ɔmɛ.”
Aloo “E maa fia e pɛɛ si.”
Aloo “nɔ ko nɛ e nyɛɔ nihi a nɔ nɛ a tsuɔ ní.”
Aloo “nɔ ko nɛ a bui lɛ.”
Baiblo komɛ de ke “maa ba bemi nɛ a li a he be.”
Aloo “nɛ e maa gu sisimi blɔ nɔ kɛ.”
Aloo “tabo.”
Baiblo komɛ de ke “Be mi nɛ a li a he be ɔ.”
Aloo “kpokpa nɛ ngɛ nɔ yemi ɔ sisi ɔ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “he nɛ to zɔ ɔ.”
Aloo “a maa mwɔɔ.”
Aloo “plɛ e tabo ɔ.”
Aloo “Nɛ tabuli.”
Aloo “nɛ e ma je afɔle nɛ a sãã daa a.”
Aloo “nɔ yi mi gbemi; lakpa yemi.”
Aloo “maa ye bua lɛ.”
Baiblo komɛ de ke “nihi nɛ e to a he hɛ ɔ.”
Aloo “a maa ngɔ a koli ɔmɛ kɛ maa bɛ a sibi mi.”
Aloo “maa nyɛɛ e se.”
Aloo “matsɛ we.”
E sisi ji, “Mɛnɔ Lɛ E Ngɛ Kaa Mawu?”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “o we bi ɔmɛ a binyumu ɔmɛ.”
Aloo “maa te si.”
Aloo “maa kpa mi [nɛ ji womi ɔ mi] saminya.”
Nɛ ji behi etɛ kɛ fã.
Aloo “a je afɔle nɛ a sãã daa.”
Aloo “Nɔ nɛ e mlɛ ɔ wawɛɛ.”
Aloo “nɛ o ma ná he nɛ a po fɔ si ha mo ɔ.”