LUKA SANE KPAKPA A
1 Akɛnɛ i na kaa nihi fuu bɔ mɔde kaa a ma bua anɔkuale munyuhi nɛ wa kplɛɛ nɔ kaa a da kɛ pi si* ɔ nya 2 kaa bɔ nɛ nihi nɛ a na kɛ a hɛngmɛ kɛ je sisije nɛ a ji sɛ gbi ɔ he sɔmɔli ɔ ngɔ kɛ ha wɔ ɔ he je ɔ, 3 imi hu i hla níhi tsuo nɛ ya nɔ kɛ je sisije ɔ mi fitsofitso, nɛ i ma ye juɛmi nya si kaa ma ngma bɔ nɛ sane ɔ ya nɔ setsɔsetsɔ ha a kɛ ha mo, wa nɔmo Teofilo, 4 konɛ o na kaa níhi nɛ a de mo nɛ o kase ɔ ji anɔkuale nitsɛnitsɛ.
5 Benɛ Herode* ngɛ matsɛ yee ngɛ Yudea a, osɔfo ko hi si nɛ a tsɛɔ lɛ ke Zakaria. E ji Abiya osɔfohi a kuu ɔ mi no. E yo ɔ je Aaron biyi* ɔmɛ a kpɛti, nɛ e biɛ ji Elizabet. 6 Mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo a ji dali ngɛ Mawu hɛ mi, a yeɔ Yehowa* mlaa amɛ kɛ e fami ɔmɛ tsuo a nɔ, nɛ piami ko be a he. 7 Se a be bi, ejakaa yosa ji Elizabet, nɛ mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo a wa ngɛ jeha mi.
8 Ligbi ko ɔ, benɛ e su kuu nɛ Zakaria ngɛ mi ɔ nɔ, nɛ e ngɛ sɔmɔe kaa osɔfo ngɛ Mawu hɛ mi 9 kaa bɔ nɛ osɔfo yemi blɔ nya tomi ɔ ngɛ ɔ, e ba su e nɔ kaa e maa sɛ Yehowa* jami he ɔ konɛ e ya sã tsopa kɛ e he via. 10 Nɛ nihi babauu ɔ tsuo ngɛ sɔlee ngɛ kpo ɔ nɔ ngɛ tsopa kɛ e he via sami ngmlɛfia a mi. 11 Kɛkɛ nɛ Yehowa* bɔfo ko ba je e he kpo kɛ tsɔɔ lɛ. E ba da si ngɛ tsopa kɛ e he via sami latɛ ɔ hiɔ nɔ je. 12 Se benɛ Zakaria na lɛ ɔ, e tsui po, nɛ e ye gbeye wawɛɛ. 13 Se bɔfo ɔ de lɛ ke: “Zakaria, koo ye gbeye, ejakaa a bu o pɛɛ kpami nɛ mi wa a tue, nɛ a ma ha mo heto. O yo Elizabet ma fɔ binyumu, nɛ o maa wo lɛ biɛ ke Yohane. 14 Ke a fɔ lɛ ɔ, o bua maa jɔ nɛ o ma nya wawɛɛ nitsɛ, nɛ nihi babauu hu ma nya jã nɔuu, 15 ejakaa e maa pee nɔmlɔ ngua ngɛ Yehowa* hɛ mi. Se e sɛ nɛ e nu wai loo dã nɛ nya wa ko kulaa, nɛ mumi klɔuklɔu ɔ ma hyi lɛ tɔ kɛ maa je e nyɛ ɔ fɔmi kotoku mi tɔɔ, 16 nɛ e maa kpale Israelbi ɔmɛ a ti nihi fuu kɛ ba Yehowa,* a Mawu ɔ ngɔ. 17 Jehanɛ se hu ɔ, e kɛ Eliya mumi ɔ kɛ e he wami ɔ maa sɛ Mawu hlami, nɛ e ma ha nɛ tsɛmɛ a tsui maa kpale kɛ ba bimɛ a he, nɛ e ma ha nɛ tue gboli ma ná dali a juɛmi, konɛ e dla nihi ngɔ to Yehowa.”*
18 Zakaria de bɔfo ɔ ke: “Kɛ ma plɛ kɛ ná nɔ mi mami kaa nɔ́ nɛ ɔ maa ba mi kɛɛ? Ejakaa i wa, nɛ ye yo ɔ hu wa ngɛ jeha mi.” 19 Bɔfo ɔ ha lɛ heto ke: “Imi ji Gabriel, nɔ nɛ e daa Mawu hɛ mi haa a nɛ. A tsɔ mi ke ma ba jaje sane kpakpa nɛ ɔ kɛ ha mo. 20 Se hyɛ! o maa pee mumui, nɛ o be nyɛe maa tu munyu kɛ yaa si ligbi nɛ ní nɛ ɔmɛ maa ba mi, ejakaa níhi nɛ i de mo nɛ a maa ba mi ngɛ be nɛ a to ɔ nya a, o he we yi.” 21 Jamɛ a be ɔ mi tsuo ɔ, ni ɔmɛ ngɛ Zakaria mlɛe, nɛ e pee mɛ nyakpɛ kaa e se ya kɛ wawɛɛ ngɛ jami he ɔ jã. 22 Benɛ e je kpo ɔ, e nyɛ we nɛ e tu munyu. Kɛkɛ nɛ a yɔse kaa e na nyakpɛ nɔ́* ko ngɛ jami he ɔ. E ngɛ okadihi pee kɛ ngɛ mɛ tsɔɔe, se e nyɛ we nɛ e tu munyu. 23 Benɛ ligbi ɔmɛ nɛ e kɛ ma tsu e ní tsumi klɔuklɔu ɔ* ba nyagbe ɔ, e je kɛ ho e we mi ya.
24 Ligbi komɛ a se ɔ, e yo Elizabet ngɔ hɔ, nɛ e ngɔ e he kɛ laa nyɔhiɔ enuɔ, nɛ e hii dee ke: 25 “Amlɔ nɛ ɔ, nɔ́ nɛ Yehowa* pee ha mi ji nɛ ɔ nɛ. E kai mi nɛ e ha nɛ ye hɛ mi nɛ pue si ngɛ nihi a hɛ mi ɔ se po.”
26 Benɛ e hɔ ɔ ye nyɔhiɔ ekpa a, Mawu tsɔ bɔfo Gabriel kɛ ya Galilea ma nɛ a tsɛɔ ke Nazaret ɔ mi. 27 E ya yomiyo ko nɛ nyumu ko nɛ a tsɛɔ lɛ ke Yosef, nɛ e je David we ɔ mi ɔ ya bi e si* kaa e maa ngɔ lɛ ɔ ngɔ. A tsɛɔ yomiyo ɔ ke Maria. 28 Nɛ benɛ bɔfo ɔ ba e ngɔ ɔ, bɔfo ɔ de lɛ ke: “He manye, mo nɛ a ná o he bua jɔmi babauu, Yehowa* kɛ mo ngɛ.” 29 Se bɔfo ɔ munyu ɔ ha nɛ e hao wawɛɛ, nɛ e bɔ mɔde kaa e maa nu ngami nɛ e nga lɛ ɔ sisi. 30 Lɔ ɔ he ɔ, bɔfo ɔ de lɛ ke: “Maria, koo ye gbeye, ejakaa Mawu ná o he bua jɔmi. 31 Nɛ hyɛ! o maa ngɔ hɔ nɛ o ma fɔ binyumu, nɛ o maa wo lɛ biɛ ke Yesu. 32 E ma ba pee nɔmlɔ ngua, nɛ a ma tsɛ lɛ ke Hiɔwe Lokoo No ɔ Bi, nɛ Yehowa* Mawu maa ngɔ e tsɛ David matsɛ sɛ ɔ kɛ ha lɛ, 33 nɛ e maa ye Yakob we ɔ nɔ Matsɛ kɛ maa ya neneene, nɛ e Matsɛ Yemi ɔ se be poe.”
34 Se Maria de bɔfo ɔ ke: “Kɛ enɛ ɔ ma plɛ kɛ ba mi ha kɛɛ, ejakaa i kɛ nyumu ko ná we bɔmi hyɛ?” 35 Bɔfo ɔ ha lɛ heto ke: “Mumi klɔuklɔu ɔ maa ba o nɔ, nɛ Hiɔwe Lokoo No ɔ he wami ɔ maa ha o nɔ. Enɛ ɔ he je ɔ, a ma tsɛ nɔ nɛ o ma fɔ ɔ ke klɔuklɔu, Mawu Bi. 36 Nɛ hyɛ! o wekuno Elizabet nɛ e wa ngɛ jeha mi ɔ hu hɛɛ hɔ, nɛ e ma fɔ binyumu. Nɔ nɛ a ke yosa ji lɛ ɔ, e hɛɛ hɔ nyɔhiɔ ekpa ji nɛ ɔ nɛ; 37 ejakaa nɔ́ ko nɔ́ ko sui Mawu peemi.”* 38 Lɔ ɔ se ɔ, Maria de ke: “Hyɛ! Yehowa* mawayo ji mi! E ba mi ha mi kaa bɔ nɛ o de ɔ.” Kɛkɛ nɛ bɔfo ɔ je e he.
39 Enɛ ɔ he ɔ, ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, Maria pue nɔ esɔesɔ kɛ ho Yuda ma ko nɛ ngɛ yoku ɔmɛ a nɔ ɔ mi ya, 40 nɛ e ya sɛ Zakaria we ɔ mi nɛ e fɔ Elizabet. 41 Nɛ benɛ Elizabet nu nɛ Maria fɔ lɛ ɔ, bimwɔyo ɔ nɛ ngɛ e fɔmi kotoku ɔ mi ɔ tu, kɛkɛ nɛ mumi klɔuklɔu ɔ hyi Elizabet tɔ, 42 nɛ e kɛ gbi nɛ he wa de ke: “A jɔɔ mo ngɛ yihi a kpɛti, nɛ a jɔɔ bi nɛ ngɛ o fɔmi kotoku ɔ mi ɔ! 43 E ji he blɔ nɛ i ná kaa ye Nyɔmtsɛ ɔ yayo ba ye ngɔ. 44 Ejakaa hyɛ! benɛ o fɔ mi nɛ i nu pɛ ɔ, bimwɔyo ɔ nɛ ngɛ ye fɔmi kotoku ɔ mi ɔ kɛ bua jɔmi tu. 45 Yo ɔ nɛ e he ye ɔ hu ngɛ bua jɔmi, ejakaa níhi nɛ Yehowa* ha nɛ a de lɛ ɔ maa ba mi sisiisi.”
46 Nɛ Maria de ke: “Ye klaa* woɔ Yehowa* nɔ gojoo, 47 nɛ ye mumi ɔ maa ya nɔ ma nya ngɛ Mawu, ye yi Wami Helɔ ɔ he je, 48 ejakaa e kai e mawayo nɛ e be nɔ́ ko ɔ. Nɛ hyɛ! kɛ je amlɔ nɛ ɔ kɛ yaa a, yi nɔhi tsuo maa jaje ke i ngɛ bua jɔmi, 49 ejakaa Hewamitsɛ ɔ pee ní nguanguahi ha mi, nɛ e biɛ ngɛ klɔuklɔu, 50 nɛ ngɛ yi nɔ fɛɛ yi nɔ mi ɔ, e naa nihi nɛ a yeɔ lɛ gbeye ɔ mɔbɔ. 51 E kɛ e nine tsu he wami ní tsumihi; e gbɛ nihi nɛ a tsui mi susumi tsɔɔ kaa a woɔ a he nɔ ɔ ngɔ fĩa. 52 E kple nimli nguanguahi si kɛ je matsɛ sɛhi a nɔ, nɛ e wo nihi nɛ a be nɔ́ ko ɔ a nɔ; 53 nihi nɛ hwɔ ngɛ mɛ yee ɔ, e ha nɛ a tɔ saminya kɛ ní kpakpahi, nɛ e fiee niatsɛmɛ kɛ ho kɛ a dɛ gu. 54 E ba ye bua e sɔmɔlɔ Israel kɛ tsɔɔ kaa mɔbɔ 55 nɛ e wo si kaa e maa na Abraham kɛ e nina a,* e hɛ be nɔ jee kɛ maa ya neneene. Enɛ ɔ ji nɔ́ nɛ e de wa nɛmɛ ɔmɛ ɔ nɛ.” 56 Maria kɛ lɛ hi si maa pee nyɔhiɔ etɛ, nɛ lɔ ɔ se ɔ, e kpale kɛ ho lɛ nitsɛ e we mi ya.
57 Jehanɛ ɔ, Elizabet fɔmi be ba su, nɛ e fɔ binyumu. 58 Nɛ nihi nɛ e kɛ mɛ ngɛ kpɔ ɔ mi ɔ kɛ e wekuli nu he kaa Yehowa* na lɛ mɔbɔ babauu, nɛ a kɛ lɛ nya. 59 Ngɛ ligbi kpaanyɔne ɔ nɔ ɔ, a ba po jokuɛ nyumuyo ɔ, nɛ jinɛ a kɛ e tsɛ Zakaria biɛ yaa wo lɛ. 60 Se e yayo de mɛ ke: “Dɛbi! a ma tsɛ lɛ ke Yohane.” 61 Enɛ ɔ he ɔ, a de lɛ ke: “Nɔ ko tsa be o weku ɔ mi nɛ a tsɛɔ lɛ jã.” 62 Kɛkɛ nɛ a pee okadi kɛ bi jokuɛ ɔ tsɛ ɔ biɛ nɛ e suɔ kaa e maa wo lɛ. 63 Enɛ ɔ he ɔ, e ha nɛ a ngɔ sleeti kɛ ba ha lɛ, nɛ e ngma ngɛ nɔ ke: “A ma tsɛ lɛ ke Yohane.” Kɛkɛ nɛ e pee mɛ tsuo nyakpɛ. 64 Amlɔ nɔuu ɔ, e nya bli, nɛ e lilɛ kpa a pɛne nɛ e bɔni munyu tumi, nɛ e bɔni Mawu yi jemi. 65 Nɛ gbeye nu nihi tsuo nɛ e kɛ mɛ ngɛ kpɔ ɔ mi ɔ, nɛ a bɔni ní nɛ ɔmɛ tsuo a he munyu tumi ngɛ Yudea ma nɛ ngɛ yoku ɔmɛ a nɔ ɔ mi. 66 Nɛ nihi tsuo nɛ a nu he ɔ ngɔ kɛ to a tsui mi, nɛ a hii bie ke: “Mɛni nɔmlɔ po jokuɛ nɛ ɔ ma ba pee?” Ejakaa ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa* nine ngɛ e nɔ.
67 Kɛkɛ nɛ mumi klɔuklɔu ɔ hyi e tsɛ Zakaria tɔ, nɛ e gba, nɛ e de ke: 68 “A je Yehowa* Israel Mawu ɔ yi, ejakaa e kai e we bi ɔmɛ, nɛ e kpɔ̃ mɛ. 69 Nɛ e tle yi wami hemi koli ko* si kɛ ha wɔ ngɛ e sɔmɔlɔ David we ɔ mi 70 kaa bɔ nɛ e gu e gbali klɔuklɔu ɔmɛ nɛ a hi si blema a nɔ kɛ de ɔ. 71 E tsɔɔ kaa e ma he wa yi wami kɛ je wa he nyɛli kɛ nihi tsuo nɛ a ngɛ wɔ nyɛe ɔ a dɛ mi, 72 nɛ e maa na wɔ mɔbɔ ngɛ wa nɛmɛ ɔmɛ a he je, nɛ e ma kai e somi klɔuklɔu ɔ, 73 nɛ ji kita nɛ e kã wa nɛ Abraham 74 kaa ke e je wɔ kɛ je he nyɛli a dɛ mi ta a, e ma ha wɔ he blɔ konɛ waa kɛ kã nɛ sɔmɔ lɛ ngɛ blɔ klɔuu nɔ, 75 nɛ wa fĩ e se, nɛ waa pee níhi nɛ da ngɛ e hɛ mi wa wami ligbi ɔmɛ tsuo ɔ. 76 Se mo jokuɛ nɛ ɔ lɛɛ, a ma tsɛ mo ke Hiɔwe Lokoo No ɔ gbalɔ, ejakaa o maa sɛ Yehowa* hlami, nɛ o ma dla e blɔ ɔmɛ, 77 konɛ o ha e we bi ɔmɛ nɛ a ná yi wami hemi nɛ a ma ná kɛ gu a he yayami ɔmɛ nɛ a kɛ maa ke mɛ ɔ nɔ ɔ he nile 78 ngɛ wa Mawu ɔ mi mi sami ɔ he je. Mi mi sami nɛ ɔ ma ha nɛ la ma kpɛ kɛ je hiɔwe kɛ ha wɔ kaa mɔtu pu, 79 nɛ e ma ha nihi nɛ a hii si ngɛ diblii mi kɛ gbenɔ hɔ mi ɔ la, nɛ e ma kudɔ wa nanehi kɛ ya tue mi jɔmi blɔ ɔ nɔ.”
80 Nɛ jokuɛ ɔ ba wa, nɛ e he wa ngɛ mumi mi, nɛ e hi nga kplanaa a nɔ kɛ ya si ligbi nɛ e je e he kpo heii kɛ tsɔɔ Israel.
2 Jehanɛ ɔ, ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, Kaisare Augusto fã ke a ngma nihi tsuo nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ a biɛ. 2 (Kekleekle biɛ ngmami nɛ ɔ ya nɔ benɛ Kerinio ji amlaalo ngɛ Siria a.) 3 Nɛ ni ɔmɛ tsuo ya konɛ a ya ngma a biɛ, nɔ fɛɛ nɔ ya lɛ nitsɛ e ma mi. 4 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yosef hu je Galilea ngɛ Nazaret ma a mi, nɛ e kuɔ kɛ ho Yudea ngɛ David ma nɛ a tsɛɔ ke Betlehem ɔ mi ya, ejakaa e je David we ɔ, kɛ e weku ɔ mi. 5 E ya konɛ e kɛ Maria, yo nɛ e ngɔ lɛ kaa bɔ nɛ e wo si ɔ nɛ a ya ngma a biɛ. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Maria mi wa nɛ e be kɛe nɛ e ma fɔ. 6 Benɛ a ngɛ lejɛ ɔ, e fɔmi be ba su. 7 Nɛ e fɔ binyumu, e kekleekle bi ɔ, nɛ e ngɔ bo kɛ blaa lɛ, nɛ e ngɔ lɛ kɛ fɔ lohwehi a niye ní daka mi, ejakaa a nɛ blɔ ngɛ nibwɔhi a to he ɔ.
8 To hyɛli komɛ nɛ a je kpo kɛ ya ngɛ a tohi a nɔ hyɛe nyɔ mi hu ngɛ jamɛ a kpokpa a nɔ. 9 Si kake too ɔ, Yehowa* bɔfo ko ba da si ngɛ a hɛ mi, nɛ Yehowa* hɛ mi nyami ɔ kpɛ kɛ bɔle mɛ, nɛ a ye gbeye wawɛɛ. 10 Se bɔfo ɔ de mɛ ke: “Nyɛ ko ye gbeye, ejakaa hyɛ! i ma sane kpakpa ko nɛ ma ha nɛ nihi tsuo a bua maa jɔ wawɛɛ ɔ jajemi kɛ tsɔɔ nyɛ. 11 Mwɔnɛ ɔ, a fɔ yi wami helɔ ko ngɛ David ma a mi, nɛ lɛ ji Kristo, Nyɔmtsɛ ɔ nɛ. 12 Nɛ okadi nɛ nyɛ maa na ji nɛ ɔ nɛ: Nyɛ maa na bimwɔyo ko nɛ a ngɔ bo kɛ blaa lɛ nɛ e hwɔɔ si ngɛ lohwehi a niye ní daka ko mi.” 13 Si kake too ɔ, hiɔwe tabo babauu ba piɛɛ bɔfo ɔ he kɛ ngɛ Mawu yi jee, nɛ a ngɛ dee ke: 14 “Hɛ mi nyami ha Mawu ngɛ hiɔwe lokoo, nɛ tue mi jɔmi nɛ hi nihi nɛ e bua jɔ a he ɔ a kpɛti ngɛ zugba a nɔ.”
15 Enɛ ɔ he ɔ, benɛ bɔfo ɔmɛ je a he kɛ ho hiɔwe ya a, to hyɛli ɔmɛ bɔni a sibi demi ke: “Nyɛ ha nɛ waa bɔ mɔde nɛ waa ya Betlehem, nɛ wa ya hyɛ nɔ́ nɛ ba nɛ Yehowa* ha nɛ wa le ɔ.” 16 Nɛ amlɔ nɔuu ɔ, a pue nɔ kɛ ho nɛ a ya na Maria, kɛ Yosef, kɛ bimwɔyo ɔ nɛ e hwɔɔ si ngɛ lohwehi a niye ní daka mi. 17 Benɛ to hyɛli ɔmɛ na nɔ́ nɛ ɔ, a bɔ mɛ nɔ́ nɛ bɔfo ɔ de mɛ kɛ kɔ bimwɔyo ɔ he ɔ. 18 Nɛ nihi tsuo nɛ a nu nɔ́ nɛ to hyɛli ɔmɛ de ɔ nya kpɛ a he, 19 se Maria ngɔ munyu nɛ ɔmɛ tsuo kɛ bɔni tomi, nɛ e ngɛ nya si mae ngɛ e tsui mi. 20 Lɔ ɔ se ɔ, to hyɛli ɔmɛ kpale a se kɛ ho, nɛ a ngɛ Mawu yi jee ngɛ níhi tsuo nɛ a nu, kɛ níhi tsuo nɛ a na a he. A ya na kaa bɔ nɛ a de mɛ ɔ pɛpɛɛpɛ.
21 Ligbi kpaanyɔ se benɛ e pomi be su ɔ, a wo lɛ biɛ ke Yesu. Loko a maa ngɔ e hɔ ɔ, biɛ nɛ ɔ ji biɛ nɛ bɔfo ɔ tsɔɔ kaa a kɛ ma tsɛ lɛ.
22 Jehanɛ ɔ, benɛ be ba su nɛ a maa tsukɔ a he kaa bɔ nɛ Mose Mlaa a tsɔɔ ɔ, a kɛ lɛ kuɔ kɛ ya Yerusalem konɛ a ngɔ lɛ kɛ ya tsɔɔ Yehowa,* 23 kaa bɔ nɛ a ngma ngɛ Yehowa Mlaa a mi ɔ. A ngma ke: “E sa nɛ a pee kekleekle binyumu fɛɛ kekleekle binyumu* nɛ a ma fɔ ɔ klɔuklɔu kɛ ha Yehowa.”* 24 Kɛkɛ nɛ a sã afɔle kaa bɔ nɛ a tsɔɔ ngɛ Yehowa* Mlaa a mi ɔ: “lahuɛ* enyɔ aloo beleku lahuɛ wawi enyɔ.”
25 Nɛ hyɛ! nyumu ko ngɛ Yerusalem nɛ a tsɛɔ lɛ ke Simeon. Dalɔ ji lɛ, nɛ e yeɔ Mawu gbeye. E ngɛ Israel bua womi ɔ blɔ hyɛe, nɛ mumi klɔuklɔu ɔ ngɛ e nɔ. 26 Jehanɛ se hu ɔ, Mawu gu mumi klɔuklɔu ɔ nɔ kɛ je kpo ngɔ tsɔɔ lɛ kaa e be gboe kɛ yaa si be nɛ e maa na Yehowa* Kristo ɔ. 27 Mumi ɔ kudɔ lɛ nɛ e ba sɔlemi we ɔ, nɛ benɛ bimwɔyo Yesu fɔli ɔmɛ ngɔ lɛ kɛ ba konɛ a ba pee nɔ́ nɛ Mlaa a bi ɔ nɛ a pee ha lɛ ɔ, 28 e wo bimwɔyo ɔ ngɛ e kɔni bɔkɔ mi, nɛ e je Mawu yi nɛ e de ke: 29 “Jehanɛ lɛɛ, Nyɔmtsɛ Matsɛ, o nyɔguɛ ɔ ma nyɛ maa ya ngɛ tue mi jɔmi mi kaa bɔ nɛ o de ɔ, 30 ejakaa ye hɛngmɛ na nɔ́ nɛ o maa pee kɛ he nihi a yi wami 31 nɛ́ o dla ngɔ to ngɛ nihi tsuo a hɛ mi ɔ, 32 ye hɛngmɛ na la nɛ ma je nɔ́ nɛ ha je ma amɛ a hɛ mi ɔ kɛ je, nɛ́ e maa wo o ma Israel ɔ hɛ mi nyami ɔ.” 33 Nɛ nɔ́ nɛ a ngɛ dee ngɛ bimwɔyo ɔ he ɔ ngɛ e tsɛ ɔ kɛ e nyɛ ɔ nyakpɛ pee. 34 Jehanɛ se hu ɔ, Simeon jɔɔ mɛ nɛ e de Maria nɛ ji bimwɔyo ɔ nyɛ ɔ ke: “Hyɛ! a hla bi nɛ ɔ kɛ ha Israelbi fuu a si nɔmi, kɛ a si temi ekohu. A hla lɛ kaa okadi ko nɛ nihi maa tu munyu kɛ si 35 (ee, klaate gagaaga ko maa gbɔ o* mi), konɛ nihi fuu a tsui mi susumihi nɛ je kpo.”
36 Jehanɛ ɔ, gbalɔyo ko ngɛ nɛ a tsɛɔ lɛ ke Ana, nɛ e ji Fanuel nɛ e je Asha wɛtso ɔ mi ɔ biyo. Yo nɛ ɔ bwɔ, nɛ benɛ e ji yomiyo nɛ e sɛ gba si himi mi ɔ, e kɛ e huno ɔ hi si jeha kpaago, 37 nɛ amlɔ nɛ ɔ, e ji yalɔyo,* nɛ e ye jeha 84. E nane pui ngɛ sɔlemi we ɔ, nɛ daa nyɔ kɛ pia a, e kɛ hwɔ hami kɛ pɛɛ kpami nɛ mi wa sɔmɔɔ Mawu ngɛ blɔ klɔuu nɔ. 38 Ngɛ jamɛ a ngmlɛfia a mi ɔ, e ba a kasa nya nɛ e ba bɔni Mawu si nami, nɛ e bɔni bimwɔyo ɔ he munyu tumi kɛ ngɛ nihi tsuo nɛ a ngɛ Yerusalem kpɔmi ɔ blɔ hyɛe ɔ tsɔɔe.
39 Benɛ a gbe níhi tsuo nɛ Yehowa* Mlaa a tsɔɔ kaa a pee ɔ nya a, a kpale a se kɛ ho a ma Nazaret ɔ mi ya, ngɛ Galilea. 40 Nɛ jokuɛ ɔ ngɛ wae, nɛ e he ngɛ wae, nɛ e juɛmi hu mi ngɛ kuɔe, nɛ Mawu dloomi ɔ ngɛ e nɔ.
41 Daa jeha a, e fɔli ɔmɛ yaa Yerusalem nɛ a ya yeɔ Hetsɔmi gbijlɔ ɔ. 42 Nɛ benɛ e ye jeha 12 ɔ, a kuɔ kɛ ya kaa bɔ nɛ gbijlɔ ɔ yemi blɔ nya tomi ɔ ngɛ ɔ. 43 Benɛ gbijlɔ ɔ yemi ligbi ɔmɛ ba nyagbe nɛ a kpale a se kɛ yaa a, jokuɛ Yesu lɛɛ e tlɔ Yerusalem nɛ́ e fɔli ɔmɛ li. 44 A susu kaa e piɛɛ nihi babauu ɔmɛ a he kɛ ho, enɛ ɔ he ɔ, a nyɛɛ ligbi mluku, nɛ lɔ ɔ se ɔ, a bɔni lɛ hlami ngɛ a wekuli kɛ a huɛmɛ a ngɔ. 45 Se a nɛ lɛ, lɔ ɔ he ɔ, a kpale a se kɛ ya Yerusalem nɛ a ya hla lɛ kɛ hɛdɔ. 46 Nɛ e ba mi kaa ligbi etɛ se ɔ, a ya na lɛ ngɛ sɔlemi we ɔ nɛ́ e hii si ngɛ tsɔɔli ɔmɛ a kpɛti nɛ e ngɛ mɛ tue bue, nɛ e ngɛ mɛ sanehi hu bie. 47 Se nihi tsuo nɛ a ngɛ lɛ tue bue ɔ, a nya kpɛ a he wawɛɛ ngɛ e níhi a sisi numi, kɛ hetohi nɛ e ngɛ hae ɔ he je. 48 Jehanɛ ɔ, benɛ e fɔli ɔmɛ na lɛ ɔ, e pee mɛ nyakpɛ, nɛ e yayo de ke: “Ye bi, mɛni he je nɛ o pee wɔ kikɛ nɛ ɔ? I kɛ o tsɛ tsuo wa kpa si kɛ hla mo hluu kɛ hɛdɔ.” 49 Se e bi mɛ ke: “Mɛni he je nɛ nyɛ ngɛ mi hlae ɔ? Anɛ nyɛ li kaa e sa nɛ ma hi ye Tsaatsɛ we ɔ lo?” 50 Se a nui nɔ́ nɛ e ngɛ mɛ dee ɔ sisi.
51 Kɛkɛ nɛ e kɛ mɛ kpale a se nɛ a kple kɛ ho Nazaret ya, nɛ e ya nɔ nɛ e ba e he si ha mɛ.* Jehanɛ se hu ɔ, e yayo ngɔ munyu nɛ ɔmɛ tsuo kɛ to ngɛ e tsui mi. 52 Nɛ Yesu juɛmi mi ngɛ kuɔe, nɛ e ngɛ wae ngɛ nɔmlɔ tso mi, nɛ Mawu kɛ nimli tsuo a bua jɔ e he.
3 Ngɛ Kaisare Tiberio nɔ yemi ɔ we jeha nɛ ji nyɔngma kɛ enuɔne ɔ mi, benɛ Pontio Pilato ji amlaalo ngɛ Yudea, nɛ Herode* ji kpokpa* nɔ yelɔ ngɛ Galilea, nɛ e nyɛminyumu Filipo hu ji kpokpa nɔ yelɔ ngɛ Iturea kɛ Trakoniti ma a nɔ, nɛ Lisania ji kpokpa nɔ yelɔ ngɛ Abilene, 2 ngɛ osɔfo nikɔtɔmahi Anas kɛ Kayafa a be ɔ mi ɔ, Mawu kɛ sɛ gbi ha Zakaria binyumu Yohane ngɛ nga a nɔ.
3 Enɛ ɔ he ɔ, e ya mahi tsuo nɛ ngɛ Yordan Pa a he ɔ mi, nɛ e ya ngɛ baptisimi nɛ e peeɔ tsui tsakemi kɛ ha yayami kɛ kemi he okadi ɔ fiɛɛe 4 kaa bɔ nɛ a ngma ngɛ gbalɔ Yesaya womi ɔ mi ɔ. A ngma ke: “Nɔ ko gbi ngɛ pɛe wawɛɛ ngɛ nga a nɔ ke: ‘Nyɛ dla Yehowa* blɔ ɔ! Nyɛ ha nɛ e gbɛjegbɛ ɔmɛ nɛ a da tlɔmɔɔ. 5 E sa nɛ a tsi dɔgba fɛɛ dɔgba, nɛ a ba yoku fɛɛ yoku kɛ yoku wayo fɛɛ yoku wayo si; nɛ a pee blɔhi nɛ a kpɛ̃ ɔ tlɔmɔɔ, nɛ blɔhi nɛ a nɔ ngɛ googagooga a, a ha nɛ a nɔ nɛ da; 6 nɛ he lohi tsuo* maa na Mawu yi wami hemi ɔ.’”*
7 Enɛ ɔ he ɔ, e bɔni asafo kuu ɔ nɛ a ngɛ kpo jee kɛ ngɛ e ngɔ bae ɔ demi ke: “Nyɛ sinɔ duɔtsɛmɛ a nina, mɛnɔ bɔ nyɛ kɔkɔ ke nyɛɛ tu abofu nɛ ma a nya fo? 8 Lɛɛ nyɛɛ wo yiblii nɛ tsɔɔ kaa nyɛ tsake nyɛ tsui mɔ. Nyɛ ko hi nyɛ he dee ke, ‘Wɔɔ lɛɛ wa tsɛ ji Abraham.’ Ejakaa i ngɛ nyɛ dee ke Mawu ma nyɛ ma je bimɛ kɛ je tɛ nɛ ɔmɛ a mi kɛ ha Abraham. 9 Niinɛ, gbiɛ ɔ fɔɔ si ngɛ tso ɔmɛ a sipoku ɔ nɔ momo. Lɔ ɔ he ɔ, tso fɛɛ tso nɛ e wui yiblii kpakpa a, a maa po kɛ fɔ si, nɛ a ma sake kɛ fɔ la mi.”
10 Nɛ asafo kuu ɔ ngɛ lɛ bie ke: “Lɛɛ mɛni e sa kaa waa pee mɔ?” 11 E ha mɛ heto ke: “Nɔ nɛ e ngɛ tade enyɔ* ɔ nɛ e kɛ nɔ nɛ e be eko ɔ nɛ gba, nɛ nɔ nɛ e ngɛ nɔ́ ko nɛ e maa ye ɔ, lɛ hu e pee jã nɔuu.” 12 Tó tsuli po ba konɛ e baptisi mɛ, nɛ a bi lɛ ke: “Tsɔɔlɔ, mɛni e sa kaa waa pee?” 13 E de mɛ ke: “Nyɛ ko he tó ɔ pe bɔ nɛ e sa kaa nyɛ he.” 14 Jehanɛ se hu ɔ, tabuli ba ngɛ lɛ bie ke: “Mɛni e sa kaa waa pee?” Nɛ e de mɛ ke: “Nyɛ ko wa nɔ ko yi mi,* nɛ nyɛ ko po nɔ ko nya yaka gu, mohu ɔ, nyɛ bua nɛ jɔ níhi nɛ nyɛ ngɛ ɔmɛ a he.”*
15 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, ni ɔmɛ ngɛ Kristo ɔ blɔ hyɛe, nɛ mɛ tsuo a ngɛ Yohane he susue ngɛ a tsui mi ke, “Anɛ lɛ ji Kristo ɔ lo?” 16 Yohane ha mɛ tsuo heto ke: “Imi lɛɛ, i ngɔɔ nyu kɛ baptisiɔ nyɛ, se nɔ ko nɛ e nɔ kuɔ pe mi ma, nɛ e tokota nɔ kpã tete po, i sɛ nɔ nɛ e pɛneɔ. Lɛɛ lɛɛ e maa ngɔ mumi klɔuklɔu, kɛ la kɛ baptisi nyɛ. 17 E hɛɛ e ngma mi sami nɔ́ ɔ ngɛ e dɛ mi, nɛ e maa bɛɛ e ngma mi sami he ɔ nyaii nɛ e ma bua hwiit ɔ nya kɛ wo e nito he ɔ, se tsakati* ɔ lɛɛ, e maa ngɔ la nɛ be hie gbemi kɛ sã.”
18 Jehanɛ se hu ɔ, e wo ni ɔmɛ ga kpahi fuu, nɛ e ya nɔ nɛ e fiɛɛ sane kpakpa a kɛ ha mɛ. 19 Se Yohane kã Herode nɛ ji kpokpa nɔ yelɔ ɔ hɛ mi ngɛ e nyɛminyumu ɔ yo Herodia he je, kɛ jehanɛ ɔ se hu ngɛ ní yayamihi tsuo nɛ e pee ɔ he je. 20 Ngɛ ní nɛ ɔmɛ tsuo nɛ e pee ɔ se ɔ, e pee nɔ́ nɛ ɔ hulɔ: E wo Yohane tsu.
21 Jehanɛ ɔ, benɛ a baptisi ni ɔmɛ tsuo ɔ, a baptisi Yesu hulɔ. Benɛ e ngɛ sɔlee ɔ, hiɔwe nya bli, 22 nɛ mumi klɔuklɔu ɔ kple si kɛ ba e nɔ kaa beleku lahuɛ, nɛ gbi ko pɛ kɛ je hiɔwe ke: “Mo ji ye Bi nɛ i suɔ; ye bua jɔ o he.”
23 Benɛ Yesu je e ní tsumi ɔ sisi ɔ, e ye maa pee jeha 30, nɛ kaa bɔ nɛ nihi susuɔ ɔ,
e ji Yosef bi,
Heli bi,
24 Matat bi,
Levi bi,
Melki bi,
Yanai bi,
Yosef bi,
25 Matatia bi,
Amos bi,
Nahum bi,
Esli bi,
Nagai bi,
26 Maat bi,
Matatia bi,
Semein bi,
Yosek bi,
Yoda bi,
27 Yoanan bi,
Resa bi,
Zerubabel bi,
Shealtiel bi,
Neri bi,
28 Melki bi,
Adi bi,
Kosam bi,
Elmadam bi,
Er bi,
29 Yesu bi,
Elieza bi,
Yorim bi,
Matat bi,
Levi bi,
30 Simeon bi,
Yuda bi,
Yosef bi,
Yonam bi,
Eliakim bi,
31 Melea bi,
Mena bi,
Matata bi,
Natan bi,
David bi,
32 Yese bi,
Obed bi,
Boaz bi,
Salmon bi,
Naashon bi,
33 Aminadab bi,
Arni bi,
Hezron bi,
Perez bi,
Yuda bi,
34 Yakob bi,
Isak bi,
Abraham bi,
Tera bi,
Nahor bi,
35 Serug bi,
Reu bi,
Peleg bi,
Eber bi,
Shela bi,
36 Kainan bi,
Arpakshad bi,
Shem bi,
Noa bi,
Lamek bi,
37 Metusela bi,
Enok bi,
Yared bi,
Mahalalel bi,
Kainan bi,
38 Enosh bi,
Set bi,
Adam bi,
Mawu bi.
4 Kɛkɛ nɛ mumi klɔuklɔu ɔ hyi Yesu tɔ nɛ mumi ɔ ngɔ lɛ kɛ je Yordan Pa a nya kɛ ho nga a nɔ ya 2 ligbi 40, nɛ Abosiami ya ka lɛ. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, e yi nɔ́ ko nɔ́ ko, enɛ ɔ he ɔ, benɛ jamɛ a ligbi ɔmɛ ba nyagbe ɔ, hwɔ ye lɛ. 3 Lɔ ɔ he ɔ, Abosiami de lɛ ke: “Ke Mawu bi ji mo ɔ, de tɛ nɛ ɔ konɛ e plɛ pee abolo.” 4 Se Yesu de lɛ ke: “A ngma ke, ‘Pi abolo pɛ nɛ haa nɛ adesa hiɔ wami mi.’”
5 Enɛ ɔ he ɔ, e ngɔ lɛ kɛ ya he ko nɛ ya hiɔwe, nɛ e ngɔ matsɛ yemi ɔmɛ tsuo nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ kɛ tsɔɔ lɛ si kake too. 6 Kɛkɛ nɛ Abosiami de lɛ ke: “Ma ngɔ he wami nɛ ɔ tsuo kɛ a hɛ mi nyami ɔ kɛ ha mo, ejakaa a ngɔ kɛ wo ye dɛ, nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ i suɔ ɔ, i kɛ haa lɛ. 7 Enɛ ɔ he ɔ, ke o kplã si ngɛ ye hɛ mi nɛ o ja mi si kake pɛ ɔ, lɛ tsuo maa pee o nɔ́.” 8 Yesu ha lɛ heto ke: “A ngma ke, ‘Yehowa* o Mawu ɔ ji nɔ nɛ e sa kaa o ja, nɛ lɛ pɛ nɛ e sa kaa o sɔmɔ ngɛ blɔ klɔuu nɔ.’”
9 Lɔ ɔ se ɔ, e ngɔ lɛ kɛ ya Yerusalem nɛ e kɛ lɛ ya da sɔlemi we ɔ yi mi* nɛ e de lɛ ke: “Ke Mawu bi ji mo ɔ, moo tu kɛ je hiɛ ɔ kɛ ya zugba, 10 ejakaa a ngma ke, ‘O he je ɔ, e ma fã e bɔfo ɔmɛ nɛ a ma ba bu o he,’ 11 nɛ ‘A maa hɛɛ mo ngɛ a dɛ mi, konɛ o nane nɛ ko si tɛ ko.’” 12 Yesu ha lɛ heto ke: “A de ke: ‘E sɛ nɛ o ka Yehowa,* o Mawu ɔ.’” 13 Lɔ ɔ he ɔ, benɛ Abosiami ka lɛ ngɛ blɔ nɛ ɔmɛ tsuo a nɔ ta a, e si lɛ kɛ ya si be kpa nɛ sa.
14 Jehanɛ ɔ, mumi ɔ wo Yesu he wami nɛ e kpale e se kɛ ya Galilea. Nɛ e he sane kpakpa gbɛ fĩa mahi tsuo nɛ a ngɛ lejɛ ɔ a mi. 15 Jehanɛ se hu ɔ, e bɔni ní tsɔɔmi ngɛ a kpe he ɔmɛ, nɛ nihi tsuo wo e hɛ mi nyami.
16 Lɔ ɔ se ɔ, e ya Nazaret, he nɛ a tsɔse lɛ ngɛ ɔ, nɛ kaa bɔ nɛ e pɔɔ peemi ngɛ He Jɔɔmi Ligbi ɔ nɔ ɔ, e ya kpe he ɔ, nɛ e te si kɛ da si konɛ e kane ní. 17 Kɛkɛ nɛ a ngɔ gbalɔ Yesaya womi kpo ɔ kɛ ha lɛ, nɛ e bli womi kpo ɔ mi nɛ e na he nɛ a ngma ngɛ ke: 18 “Yehowa* mumi ɔ ngɛ ye nɔ, ejakaa e pɔ mi nu kaa ma ba jaje sane kpakpa a kɛ tsɔɔ ohiatsɛmɛ. E tsɔ mi kaa ma ba jaje kɛ tsɔɔ nyɔguɛhi kaa a maa ye a he, nɛ́ ma jaje kɛ tsɔɔ hɛ yuyuili kaa a maa hyɛ nɔ́, nɛ e tsɔ mi kaa ma ba kpɔ̃ nihi nɛ a ngɛ mɛ yi mi wae ɔ, 19 nɛ́ ma fiɛɛ jeha nɛ sa Yehowa* hɛ mi ɔ.” 20 Kɛkɛ nɛ e koklo womi kpo ɔ, nɛ e ngɔ kɛ ha sɔmɔlɔ ɔ, nɛ e hi si; nɛ ni ɔmɛ tsuo nɛ a ngɛ kpe he ɔ bɔni lɛ hyɛmi totooto. 21 Jehanɛ ɔ, e bɔni munyu tumi nɛ e de ke: “Mwɔnɛ ɔ, ngmami nɛ ɔ nɛ nyɛ nu ɔ ba mi.”
22 Nɛ ni ɔmɛ tsuo bɔni e he munyu kpakpa tumi, nɛ dloomi munyuhi nɛ ngɛ e nya mi jee ɔ ha nɛ a nya kpɛ a he, nɛ a ngɛ bie ke: “Anɛ pi Yosef binyumu ɔ ji nɛ ɔ lo?” 23 Kɛkɛ nɛ e de mɛ ke: “Atsinyɛ jemi ko be he kaa nyɛ maa bu mi abɛ nɛ ɔ ke, ‘Tsopatsɛ, mo tsa mo nitsɛ o he. Moo pee níhi nɛ wa nu kaa o pee ngɛ Kapernaum ɔ ngɛ mo nitsɛ o ma a mi ngɛ hiɛ ɔ hulɔ.’” 24 Lɔ ɔ he ɔ, e de ke: “Ngɛ anɔkuale mi ɔ, i ngɛ nyɛ dee ke, a bui gbalɔ ngɛ lɛ nitsɛ e ma mi. 25 Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, i ngɛ nyɛ dee ngɛ anɔkuale mi ke: Ngɛ Eliya be ɔ mi benɛ a nga hiɔwe nya jeha etɛ kɛ nyɔhiɔ ekpa nɛ hwɔ ngua a ba zugba a nɔ tsuo ɔ, yalɔyihi* fuu ngɛ Israel. 26 Se a tsɔ we Eliya kɛ yɛ yalɔyi* nɛ ɔmɛ a ti nɔ ko nɔ ko ngɔ kaa ja yalɔyo* ɔ nɛ e hi Zarefat ngɛ Sidon zugba a nɔ ɔ pɛ ngɔ. 27 Jehanɛ se hu ɔ, ngɛ gbalɔ Elisha be ɔ mi ɔ, kpititsɛmɛ fuu hi Israel; se a ha we nɛ a ti nɔ ko nɔ ko he nɛ tsɔ* kaa ja Naaman, Siriano ɔ pɛ.” 28 Kɛkɛ nɛ nihi tsuo nɛ a ngɛ kpe he ɔ nɛ a nu munyu nɛ ɔmɛ ɔ a mi mi fu, 29 nɛ a te si nɛ a tsitsɛɛ lɛ kɛ je ma a mi, nɛ a kɛ lɛ ho yoku ɔ nɛ a ma a maa si ngɛ nɔ ɔ kɔ̃ ɔ nya ya, konɛ a ya tsitsɛɛ lɛ kɛ fɔ kɔ̃ ɔ mi nɛ e yi ya ma si. 30 Se e gu a kpɛti, nɛ e je kɛ ho.
31 Lɔ ɔ se ɔ, e kple kɛ ho Galilea ma nɛ ji Kapernaum ɔ mi ya. Nɛ e ya tsɔɔ mɛ ní ngɛ He Jɔɔmi Ligbi ɔ nɔ, 32 nɛ a nya kpɛ a he ngɛ bɔ nɛ e plɛ kɛ tsɔɔ ní ha a he, ejakaa e tu munyu kaa nɔ ko nɛ e hɛɛ blɔ nya. 33 Jehanɛ ɔ, nyumu ko ngɛ kpe he ɔ nɛ mumi ko ngɛ e mi, e ji daimonio mumi nɛ he tsɔ we, nɛ e kɛ gbi nɛ nya wa kpa ngmlaa ke: 34 “Aa! Yesu Nazaretno, mɛni sane waa kɛ mo ngɛ? Anɛ o ba konɛ o ba kpata wa hɛ mi lo? I le nɔ tutuutu nɛ o ji. Mo ji Mawu we Nɔ Klɔuklɔu ɔ nɛ.” 35 Se Yesu kã e hɛ mi ke: “Pee kɔ̃, nɛ o je kpo ngɛ e mi.” Daimonio ɔ sake nyumu ɔ ngɔ fia si ngɛ a kpɛti, nɛ lɔ ɔ se ɔ, e je e mi, nɛ e yi lɛ awi ko. 36 Enɛ ɔ ha nɛ ni ɔmɛ tsuo a nya kpɛ a he nɛ a bɔni a sibi bimi ke: “Mɛni munyu po ji nɛ ɔ? Ejakaa e ngɔɔ he blɔ kɛ he wami nɛ e ngɛ ɔ kɛ fãa mumihi nɛ a he tsɔ we ɔ, nɛ a jeɔ kpo!” 37 Enɛ ɔ he ɔ, e he sane ya nɔ nɛ e gbɛ kɛ fĩa mahi nɛ bɔle si ngɛ lejɛ ɔ tsuo a mi.
38 Benɛ e je kpe he ɔ, e ya sɛ Simon we ɔ mi. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, asla ku ko bu Simon nganyɛ ɔ si, nɛ a kpa Yesu pɛɛ kaa e ye bua lɛ. 39 Enɛ ɔ he ɔ, e ya da si ngɛ e kasa nya, nɛ e nga asla a yi, nɛ asla a po ngɛ e nɔ. Amlɔ nɔuu ɔ, e te si nɛ e bɔni mɛ sɔmɔmi.
40 Se benɛ pu ɔ yaa si nɔmi ɔ, nihi tsuo nɛ a ngɛ hiɔtsɛmɛ nɛ hiɔ slɔɔtoslɔɔtohi ngɛ a he ɔ ngɔ a hiɔtsɛmɛ ɔmɛ kɛ ba e ngɔ. E ngɔ e nine kɛ pue a nɔ kakaaka nɛ e tsa mɛ. 41 Daimoniohi hu je nihi fuu a mi, nɛ a ngɛ ngmlaa kpae nɛ a ngɛ dee ke: “Mo ji Mawu Bi ɔ nɛ.” Se e kã a hɛ mi, nɛ e ngmɛ́ mɛ blɔ nɛ a tu munyu, ejakaa a le kaa lɛ ji Kristo ɔ nɛ.
42 Benɛ je na a, e je kɛ ho he ko banee ya. Se asafo kuu ɔ bɔni lɛ hlami wawɛɛ, nɛ a ba he nɛ e ngɛ ɔ, nɛ a bɔ mɔde kaa a maa tsi e nya konɛ e ko je a he. 43 Se e de mɛ ke: “E sa nɛ ma ya jaje Mawu Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a ngɛ ma kpahi hu a mi, ejakaa lɔ ɔ he nɛ a tsɔ mi kɛ ba ngɛ.” 44 Lɔ ɔ he ɔ, e ya nɔ nɛ e fiɛɛ ngɛ Yudea kpe he ɔmɛ.
5 Ligbi ko ɔ, benɛ Yesu daa si ngɛ Genesaret taku ɔ* nya a, nihi babauu ba pue e nɔ nɛ a ngɛ Mawu munyu ɔ tue bue. 2 Nɛ e na lɛ enyɔ nɛ a mwɔ mɛ si ngɛ taku ɔ nya, se wo hɛli ɔmɛ je a mi nɛ a ya ngɛ a ya amɛ a he fɔe. 3 E ya sɛ lɛ ɔ kake nɛ ji Simon nɔ́ ɔ mi, nɛ e de lɛ ke e tsɛ̃ lɛ ɔ kɛ ya nyu ɔ nɔ bɔɔ. Kɛkɛ nɛ e hi si ngɛ lɛ ɔ mi, nɛ e bɔni asafo kuu ɔ ní tsɔɔmi. 4 Benɛ e kpa munyu ɔ tumi ɔ, e de Simon ke: “Nyɛɛ tsɛ̃ lɛ ɔ kɛ ya he nɛ mi kuɔ ɔ, nɛ nyɛɛ fɔ nyɛ ya amɛ konɛ nyɛɛ gbe lo.” 5 Se Simon he nɔ nɛ e de ke: “Tsɔɔlɔ, nyɔ nɛ ɔ mi ɔ, wa tsu ní wawɛɛ nitsɛ, se wa nɛ nɔ́ ko nɔ́ ko, se kɛ̃ ɔ, ngɛ o munyu ɔ nya a, ma fɔ ya a.” 6 Benɛ a pee jã a, a gbe lo* babauu. Nɛ ngɛ anɔkuale mi ɔ, a ya amɛ bɔni gbami. 7 Enɛ ɔ he ɔ, a fɔ a huɛmɛ nɛ a ngɛ lɛ kpa a mi ɔ nine kaa a ba ye bua mɛ, nɛ benɛ a ba a, a ba wo lɛ enyɔ ɔmɛ tsuo a mi lo tɔtɔɔtɔ, nɛ lɛ ɔmɛ bɔni mumi. 8 Benɛ Simon Petro na enɛ ɔ, e kplã si ngɛ Yesu nane nya nɛ e de lɛ ke: “Nyɔmtsɛ, jee ye kasa nya, ejakaa yayami peelɔ ji mi.” 9 Ejakaa e kɛ nihi nɛ a piɛɛ e he ɔ a he mi po ngɛ lo babauu nɛ a gbe ɔ he je, 10 nɛ jã kɛ̃ nɛ Zebedeo binyumu ɔmɛ nɛ ji Yakobo kɛ Yohane nɛ a kɛ Simon tsuɔ ní ɔ hu a he mi po. Se Yesu de Simon ke: “Koo ye gbeye. Kɛ je amlɔ nɛ ɔ kɛ yaa a, o maa nuu nimli hɛ ngmengmle.” 11 Nɛ a ngɔ lɛ ɔmɛ kɛ ba kpo, nɛ a si nɔ́ fɛɛ nɔ́, nɛ a nyɛɛ e se.
12 Be kpa ko hu ɔ, benɛ Yesu ngɛ ma amɛ eko mi ɔ, hyɛ! nyumu ko ngɛ lejɛ ɔ nɛ kpiti pue e nɔmlɔ tso ɔ tsuo! Benɛ e na Yesu ɔ, e kplã si nɛ e ngɔ e hɛ mi kɛ bu si, nɛ e kpa lɛ pɛɛ ke: “Nyɔmtsɛ, ke o suɔ ɔ, o ma nyɛ ma ha nɛ ye he nɛ tsɔ.” 13 Enɛ ɔ he ɔ, e kpa e nine mi, nɛ e ta e he, nɛ e de lɛ ke: “I suɔ! O he nɛ tsɔ.” Amlɔ nɔuu nɛ kpiti ɔ laa ngɛ e he. 14 Kɛkɛ nɛ e bɔ nyumu ɔ kɔkɔ kaa e ko de nɔ ko. E de lɛ ke: “Yaa nɛ o ngɔ o he kɛ ya tsɔɔ osɔfo ɔ, nɛ o ya sã afɔle nɛ Mose tsɔɔ kaa ke kpititsɛ ko he tsɔ nɛ́ e sã a, konɛ lɔ ɔ nɛ pee odase kɛ ha mɛ.” 15 Se kɛ̃ ɔ, e he sane ɔ ya nɔ nɛ e gbɛ fĩa, nɛ nihi babauu ba bua a he nya konɛ a bu lɛ tue nɛ́ e tsa a he hiɔhi. 16 Se e pɔɔ hehi nɛ a tsɔ a he banee ɔ yami, nɛ e ya sɔleɔ.
17 Ligbi ko benɛ e ngɛ ní tsɔɔe ɔ, Farisi bi ɔmɛ kɛ Mlaa tsɔɔli ɔmɛ nɛ a je Galilea kɛ Yudea kɛ Yerusalem kɔpe ɔmɛ tsuo a mi kɛ ba a hii si ngɛ lejɛ ɔ; nɛ Yehowa* he wami ɔ ngɛ e nɔ konɛ e kɛ tsa hiɔtsɛmɛ. 18 Nɛ hyɛ! nyumu komɛ tloo nyumu ko nɛ e hule* nɛ e fɔɔ si ngɛ sa nɔ, nɛ a ngɛ mɔde bɔe kaa a kɛ lɛ maa sɛ mi konɛ a ngɔ lɛ kɛ ya fɔ Yesu hɛ mi. 19 Se asafo kuu ɔ he je ɔ, a nyɛ we nɛ a ngɔ lɛ kɛ sɛ mi, enɛ ɔ he ɔ, a kuɔ kɛ ya tsu ɔ yi mi, nɛ a ngmɛɛ hiɔtsɛ ɔ kɛ sa a nɛ e hwɔɔ si ngɛ nɔ ɔ tsuo he bɔɔbɔɔbɔɔ kɛ gu puɔ nɛ a je ngɛ tsu ɔ yi mi ɔ mi kɛ ba zugba ngɛ Yesu hɛ mi tutuutu ngɛ ni ɔmɛ a kpɛti. 20 Benɛ e na hemi kɛ yemi nɛ a ngɛ ɔ, e de ke: “Etsɛ, a ngɔ o he yayami ɔmɛ kɛ ke mo.” 21 Kɛkɛ nɛ womi ngmali ɔmɛ kɛ Farisi bi ɔmɛ bɔni susumi ke: “Mɛnɔ ji nɛ ɔ nɛ e tuɔ musu bɔmi munyuhi ɔ? Nɔ ko be nyɛe maa ngɔ yayami kɛ ke kaa ja Mawu pɛ.” 22 Se akɛnɛ Yesu kɔ níhi a se nɛ e na a susumi ɔ he je ɔ, e bi mɛ ke: “Mɛni nyɛ ngɛ susue ngɛ nyɛ tsui mi ɔ? 23 Demi nɛ a ma de ke, ‘A ngɔ o he yayami ɔmɛ kɛ ke mo,’ kɛ ‘Tee si nɛ o nyɛɛ’ ɔ, te nɛ lɛ e demi ngɛ gbɔjɔɔ? 24 Se bɔ nɛ pee nɛ nyɛɛ le kaa nɔmlɔ Bi ɔ ngɛ he blɔ ngɛ zugba a nɔ kaa e ngɔɔ yayamihi kɛ keɔ ɔ—” e de nyumu ɔ nɛ e hule* ɔ ke: “I ngɛ mo dee ke, Tee si, wo o sa a, nɛ o ho we mi ya.” 25 Kɛkɛ nɛ e te si ngɛ a hɛ mi, nɛ e wo nɔ́ nɛ e hwɔɔ si ngɛ nɔ ɔ, nɛ e je kɛ ho e we mi ya. Benɛ e yaa a, e ngɛ Mawu hɛ mi nyami woe. 26 Nɛ ni ɔmɛ tsuo a nya kpɛ a he wawɛɛ nɛ a bɔni Mawu hɛ mi nyami womi. Gbeye nu mɛ, nɛ a ngɛ dee ke: “Wa na nyakpɛ níhi mwɔnɛ ɔ!”
27 Enɛ ɔ se ɔ, e je kpo nɛ e ya na tó tsulɔ ko nɛ a tsɛɔ lɛ ke Levi ɔ nɛ e hii si ngɛ tó tsumi he ɔ, nɛ e de lɛ ke: “Ba nyɛɛ ye se.” 28 Kɛkɛ nɛ e si nɔ́ fɛɛ nɔ́, nɛ e te si, nɛ e bɔni e se nyɛɛmi. 29 Lɔ ɔ se ɔ, Levi ngmɛ okplɔɔ ngua ko ngɛ e we ɔ mi ha lɛ, nɛ tó tsuli kɛ nihi babauu kɛ mɛ ba ngɛ ní yee.* 30 Kɛkɛ nɛ Farisi bi ɔmɛ kɛ a womi ngmali ɔmɛ bɔni munyu huitihuiti tumi kɛ ngɛ e kaseli ɔmɛ sie ke: “Mɛni he je nɛ nyɛɛ kɛ tó tsuli kɛ yayami peeli yeɔ ní ɔ?” 31 Yesu ha mɛ heto ke: “Nihi nɛ a ngɛ he wami ɔ hia we tsopatsɛ, se ni nɛmɛ nɛ a be he wami lɛɛ a hia. 32 I ba nɛ ma ba tsɛ yayami peeli konɛ a tsake a tsui, se pi dali.”
33 A de lɛ ke: “Yohane kaseli ɔmɛ pɔɔ hwɔ hami nɛ a sɔleɔ wawɛɛ, nɛ jã kɛ̃ nɛ Farisi bi ɔmɛ a kaseli ɔmɛ hu peeɔ, se moo lɛɛ o kaseli ɔmɛ yeɔ ní nɛ a nuɔ ní.” 34 Yesu de mɛ ke: “Tse nyɛ be nyɛe ma ha nɛ ayɛflo huno ɔ huɛmɛ ɔmɛ nɛ a ha hwɔ be mi nɛ ayɛflo huno ɔ kɛ mɛ ngɛ ɔ, aloo nyɛ ma nyɛ? 35 Se ngɛ anɔkuale mi ɔ, be ma nɛ a maa ngɔ ayɛflo huno ɔ kɛ je a he; jamɛ a be ɔ mi loko a maa ha hwɔ.”
36 E ngɔ nɔ́ he tomi nɔ́ ko hu kɛ tsu ní. E de mɛ ke: “Nɔ ko pui tade ehe nɛ e woɔ ngɛ e tade nɔ ɔ nya kɛ ta we tade momo mi. Ke e pee jã a, bo ehe ɔ ma hia kɛ je tade momo ɔ mi, ejakaa bo ehe ɔ kɛ tade momo ɔ sɔɛ. 37 Jã kɛ̃ nɛ nɔ ko ngɔɛ wai ehe kɛ wui lohwe he womi wai tɔ momohi a mi. Ke e pee jã a, wai ehe ɔ ma ha nɛ lohwe he womi wai tɔ ɔmɛ ma pɛ́, nɛ wai ɔ ma kpa kɛ pue si, nɛ lohwe he womi wai tɔ ɔmɛ ma puɛ. 38 Mohu ɔ, e sa nɛ a ngɔ wai ehe kɛ wo lohwe he womi wai tɔ ehehi a mi. 39 Nɔ ko be nɛ ke e nu wai momo ta a, e suɔ kaa e maa nu wai ehe, ejakaa e deɔ ke, ‘Momo ɔ hi saminya.’”
6 Jehanɛ ɔ, ngɛ he jɔɔmi ligbi ko nɔ ɔ, e ya gu ngma ngmɔ komɛ a mi, nɛ e kaseli ɔmɛ ngɛ ngma a kue nɛ a ngɛ posae ngɛ a dɛ mi nɛ a ngɛ kpee. 2 Enɛ ɔ ha nɛ Farisi bi komɛ bi mɛ ke: “Mɛni he je nɛ nyɛ ngɛ nɔ́ nɛ mlaa ngmɛ́ blɔ kaa a peeɔ ngɛ He Jɔɔmi Ligbi ɔ nɔ ɔ pee ɔ?” 3 Se Yesu ha mɛ heto ke: “Anɛ nyɛ kane we nɔ́ nɛ David pee benɛ hwɔ ngɛ e kɛ nyumuhi nɛ a piɛɛ e he ɔ yee ɔ hyɛ lo? 4 Anɛ nyɛ kane we kaa e ya sɛ Mawu we ɔ nɛ e nine su abolo nɛ a ngɔɔ kɛ maa Mawu hɛ mi ɔ nɔ nɛ e ye, nɛ e ha nyumuhi nɛ a piɛɛ e he ɔ hu eko nɛ a ye, nɛ ji nɔ́ ko nɛ jinɛ mlaa ngmɛ́ blɔ kaa nɔ kpa ko yeɔ, kaa ja osɔfo ɔmɛ pɛ ɔ lo?” 5 Kɛkɛ nɛ e de mɛ ke: “Nɔmlɔ Bi ɔ ji He Jɔɔmi Ligbi ɔ Nyɔmtsɛ.”
6 Ngɛ he jɔɔmi ligbi kpa ko hu nɔ ɔ, e ya sɛ kpe he ɔ nɛ e ya bɔni ní tsɔɔmi. Nɛ nyumu ko ngɛ lejɛ ɔ nɛ e hiɔ nine gbo. 7 Womi ngmali ɔmɛ kɛ Farisi bi ɔmɛ ngɛ Yesu hyɛe totooto kaa e ma tsa nɔ ko ngɛ He Jɔɔmi Ligbi ɔ nɔ lo, konɛ a na nɔ́ ko nɛ a da nɔ kɛ po e nya. 8 Se e le nɔ́ nɛ a ngɛ susue ɔ, lɔ ɔ he ɔ, e de nyumu ɔ nɛ e nine gbo ɔ ke: “Tee si nɛ o da si ngɛ kpɛti ɔ.” Nɛ e te si nɛ e da si. 9 Kɛkɛ nɛ Yesu bi mɛ ke: “Ma bi nyɛ nɔ́ ko, Ngɛ He Jɔɔmi Ligbi ɔ nɔ ɔ, anɛ mlaa ngmɛɔ blɔ kaa a pee nɔ́ kpakpa aloo a ye nɔ awi, kaa a he nɔ* ko yi wami aloo a gbe nɔ?” 10 Benɛ e hyɛ mɛ kɛ bɔle si kɛ kpe ɔ, e de nyumu ɔ ke: “Kpa o nine ɔ mi.” E pee jã, nɛ he wami kpale ba e nine ɔ mi ekohu. 11 Se a mi mi fu wawɛɛ, nɛ a bɔni nɔ́ nɛ a maa pee Yesu ɔ he susumi.
12 Ligbi ko ɔ, e ya yoku ɔ nɔ konɛ e ya sɔle, nɛ e sɔle kɛ ha Mawu nyɔ ɔ mi tsuo. 13 Nɛ benɛ je na a, e tsɛ e kaseli ɔmɛ kɛ ba e ngɔ, nɛ e hla a kpɛti nihi 12, nɛ e tsɛ mɛ ke bɔfohi hulɔ. Mɛ ji: 14 Simon, nɔ nɛ e tsɛɔ lɛ ke Petro hulɔ ɔ, kɛ e nyɛminyumu Andrea, Yakobo, Yohane, Filipo, Batolomeo, 15 Mateo, Toma, Alfeo bi Yakobo, Simon, nɛ a tsɛɔ lɛ ke “kãtsɛ ɔ,” 16 Yakobo bi Yuda, kɛ Yuda Iskariot, nɔ nɛ e ba plɛ nɔ se blɔ tsɔɔlɔ ɔ.
17 Nɛ e kɛ mɛ kple si kɛ ba he ko nɛ zugba a fɔɔ si tɛtlɛɛ ngɛ ɔ, nɛ e kaseli babauu kɛ nimli babauu nitsɛ nɛ a je Yudea kɛ Yerusalem kɛ Tiro kɛ Sidon wo nya ma amɛ a mi ɔ ba lejɛ ɔ konɛ a ba bu lɛ tue nɛ e tsa a hiɔ ɔmɛ ha mɛ. 18 Nihi nɛ mumihi nɛ a he tsɔ we ngɛ mɛ haoe ɔ po, e tsa mɛ. 19 Nɛ asafo kuu ɔ tsuo ngɛ mɔde bɔe kaa a maa ta e he, ejakaa he wami ngɛ e mi jee kɛ ngɛ mɛ tsuo tsae.
20 Nɛ e wo e yi nɔ, nɛ e hyɛ e kaseli ɔmɛ nɛ e bɔni demi ke:
“Nyɛ ohiatsɛmɛ, nyɛ ngɛ bua jɔmi, ejakaa nyɛ nɔ́ ji Mawu Matsɛ Yemi ɔ nɛ.
21 “Nyɛ nihi nɛ hwɔ ngɛ nyɛ yee amlɔ nɛ ɔ, nyɛ ngɛ bua jɔmi, ejakaa nyɛ maa tɔ.
“Nyɛ nihi nɛ nyɛ ngɛ ya foe amlɔ nɛ ɔ, nyɛ ngɛ bua jɔmi, ejakaa nyɛ maa muɔ.
22 “Be fɛɛ be nɛ nihi maa nyɛ nyɛ, nɛ a ma kua nyɛ, nɛ a ma pue nyɛ hɛ mi si, nɛ a ma puɛ nyɛ biɛ kaa nimli yayamihi ji nyɛ ngɛ nɔmlɔ Bi ɔ he je ɔ, nyɛ bua nɛ jɔ. 23 Jamɛ a ligbi ɔ, nyɛ nya nɛ nyɛ bua nɛ jɔ wawɛɛ, ejakaa hyɛ! nyɛ hiɔwo kle ngɛ hiɔwe. Jã nɔuu kɛ̃ nɛ a nɛmɛ ɔmɛ pee gbali ɔmɛ.
24 “Se nyɛ niatsɛmɛ, musu tloo nyɛ, ejakaa nyɛ ngɛ nyɛ bua womi ɔ tsuo náe momo.
25 “Nyɛ nihi nɛ nyɛ tɔ amlɔ nɛ ɔ, musu tloo nyɛ, ejakaa hwɔ ma ba ye nyɛ.
“Musu tloo nyɛ, nyɛ nihi nɛ nyɛ ngɛ muɔe amlɔ nɛ ɔ, ejakaa nyɛ ma ba ye kɔmɔ nɛ nyɛ ma fo ya.
26 “Be fɛɛ be nɛ nihi tsuo maa tu nyɛ he munyu kpakpa a, musu tloo nyɛ, ejakaa jã nɔuu kɛ̃ nɛ a nɛmɛ ɔmɛ pee lakpa gbali ɔmɛ.
27 “Se nyɛ nihi nɛ nyɛ ngɛ mi tue bue ɔ, i ngɛ nyɛ dee ke: Nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ suɔ nyɛ he nyɛli nɛ nyɛɛ pee nihi nɛ a ngɛ nyɛ nyɛe ɔ kpakpa, 28 nɛ nyɛɛ jɔɔ nihi nɛ a ngɛ nyɛ gbiɛe ɔ, nɛ nyɛɛ sɔle kɛ ha ni nɛmɛ nɛ a ngɛ nyɛ jɛe ɔ. 29 Nɔ nɛ e ma gba o tue kake mi ma a, plɛ kake ɔ hu ngɔ ha lɛ; nɛ nɔ nɛ e ma kpɔ̃ tade nɛ o woɔ ngɛ o tade ɔ nɔ ɔ ngɛ o dɛ ɔ, ha nɛ e ngɔ tade nɛ o wo ngɛ lɔ ɔ sisi ɔ hulɔ. 30 Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e maa ba mo nɔ́ ko ɔ, ha lɛ, nɛ nɔ nɛ e ma kpɔ̃ o níhi ngɛ o dɛ ɔ, ko de lɛ ke e kpale ngɔ kɛ ha mo.
31 “Jehanɛ hu ɔ, bɔ nɛ nyɛ suɔ kaa nihi nɛ a pee ngɔ ha nyɛ ɔ, nyɛ hu nyɛɛ pee ngɔ ha mɛ jã nɔuu.
32 “Ke nyɛ suɔ nihi nɛ a suɔ nyɛ ɔ, mɛni nyɛ ma ná ngɛ lɔ ɔ mi? Ejakaa yayami peeli ɔmɛ po suɔ nihi nɛ a suɔ mɛ ɔ. 33 Nɛ ke nyɛ peeɔ nihi nɛ a peeɔ nyɛ kpakpa a pɛ kpakpa a, mɛni nyɛ ma ná ngɛ lɔ ɔ mi? Yayami peeli ɔmɛ po peeɔ jã nɔuu. 34 Jehanɛ se hu ɔ, ke nyɛ ngɔɔ níhi kɛ paa nihi* nɛ nyɛ hyɛɔ blɔ kaa a ma ba to nyɛ nane mi ɔ, mɛni nyɛ ma ná ngɛ lɔ ɔ mi? Ejakaa yayami peeli hu ngɔɔ níhi kɛ paa yayami peeli konɛ a kpale ná babauu. 35 Mohu ɔ, nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ suɔ nyɛ he nyɛli, nɛ nyɛɛ pee mɛ kpakpa, nɛ nyɛɛ pa mɛ níhi, nɛ́ nyɛ ko hyɛ blɔ kaa a ba ha nyɛ nɔ́ ko; nɛ nyɛ hiɔwo maa kle, nɛ nyɛ maa pee Hiɔwe Lokoo No ɔ bimɛ, ejakaa e mi mi jɔ kɛ ha nihi nɛ a li sina kɛ yiwutsotsɛmɛ. 36 Nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ na nihi mɔbɔ kaa bɔ nɛ nyɛ Tsɛ ɔ naa nɔ mɔbɔ ɔ.
37 “Jehanɛ se hu ɔ, nyɛ kpa nihi kojomi, nɛ a be nyɛ kojoe kɔkɔɔkɔ; nyɛ kpa nihi fɔ bumi, nɛ a be nyɛ fɔ bue kɔkɔɔkɔ. Nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ ngɔ kɛ ke,* nɛ a maa ngɔ kɛ ke nyɛ.* 38 Nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛ ha, nɛ nihi ma ha nyɛ. A maa ngɔ nɔ́ nɛ a susu saminya, nɛ́ a nyɛ nɔ, nɛ a mimiɛ lɛ, nɛ e hyi kɛ be nɔ ɔ kɛ pue nyɛ tɛ nɔ. Ejakaa susumi nɔ́ nɛ nyɛɛ kɛ ngɛ susue ɔ, lɔ ɔ nɔuu nɛ a kɛ ma susu ha nyɛ kɛ to nane mi.”
39 Lɔ ɔ se ɔ, e kɛ nɔ́ he tomi nɔ́ ko tsu ní, nɛ e de mɛ ke: “Hɛ yuyuilɔ be nyɛe maa tsɔɔ hɛ yuyuilɔ blɔ, aloo e ma nyɛ? Anɛ mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo a ya be muɔ mi nɔe lo? 40 Kaselɔ pa we e tsɔɔlɔ, se nɔ fɛɛ nɔ nɛ a tsɔɔ lɛ ní saminya a maa pee kaa e tsɔɔlɔ ɔ. 41 Ke jã a, lɛɛ mɛni he je mɔ nɛ o hyɛɔ nga nyafii nɛ ngɛ o nyɛmi hɛngmɛ nɔ ɔ, se plai nɛ ngɛ mo nitsɛ o hɛngmɛ nɔ ɔ lɛɛ o nɛ ɔ? 42 Kɛ o ma plɛ kɛ de o nyɛmi ke, ‘Awetsɛ, ha nɛ ma je nga nyafii ɔ nɛ ngɛ o hɛngmɛ nɔ ɔ ha mo,’ be mi nɛ plai nɛ ngɛ mo nitsɛ o hɛngmɛ nɔ ɔ lɛɛ o nɛ ɔ? Osatotsɛ! Kekleekle ɔ, mo je plai nɛ ngɛ mo nitsɛ o hɛngmɛ nɔ ɔ, kɛkɛ ɔ, o maa hyɛ nɔ́ saminya, nɛ o maa na blɔ nɔ nɛ o maa gu kɛ je nga nyafii ɔ nɛ ngɛ o nyɛmi ɔ hɛngmɛ nɔ ɔ.
43 “Ejakaa tso kpakpa ko be nɛ e woɔ yiblii yaya, nɛ jã kɛ̃ nɛ tso yaya* ko be nɛ e woɔ yiblii kpakpa. 44 Ejakaa tso fɛɛ tso ɔ, e yiblii lɛ a kɛ leɔ e mi tso. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nihi bua we fig nya ngɛ miohi a mi, nɛ jã kɛ̃ nɛ nihi pui wai yiblii ngɛ mio tso nɔ. 45 Nɔmlɔ kpakpa jeɔ ní kpakpahi ngɛ juetli kpakpahi nɛ e bua nya ngɛ e tsui mi ɔ mi kɛ haa, se nɔmlɔ yayami lɛɛ, e jeɔ ní yayahi ngɛ juetli yayahi nɛ e bua nya a mi kɛ haa; ejakaa nɔ́ nɛ hyi e tsui ɔ tɔ ɔ, lɔ ɔ nɛ e nya deɔ.
46 “Mɛni he je mɔ nɛ nyɛ tsɛɔ mi ‘Nyɔmtsɛ! Nyɔmtsɛ!’ se níhi nɛ i deɔ nyɛ ɔ lɛɛ nyɛ pee we ɔ? 47 Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e baa ye ngɔ nɛ e ba nuɔ ye munyu ɔmɛ, nɛ e yeɔ nɔ ɔ, ma tsɔɔ nyɛ bɔ nɛ e ngɛ ha: 48 E ngɛ kaa nyumu ko nɛ benɛ e maa ma tsu ɔ, e tsua si nɛ e mi kuɔ, nɛ e to tsu ɔ sisi ngɛ tɛsa nɔ. Enɛ ɔ he ɔ, benɛ nyu ba nɛ pa hia ba ná jamɛ a tsu ɔ, e nyɛ we nɛ e mimiɛ tsu ɔ, ejakaa a ma lɛ saminya. 49 Se nɔ fɛɛ nɔ nɛ e nuɔ nɛ e yi nɔ ɔ, e ngɛ kaa nyumu ko nɛ e ma tsu ngɛ zugba hɛ mi nɛ e fiɛ sisi tomi ɔ. Pa hia ba ná tsu ɔ, nɛ amlɔ nɔuu nɛ e hule kɛ pue si butuu, nɛ tsu ɔ gbɛ dukuduku.”
7 Benɛ e gbe nɔ́ nɛ e ngɛ ni ɔmɛ dee ɔ nya a, e sɛ Kapernaum ma a mi. 2 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, tabuli a nɔkɔtɔma ko nyɔguɛ nɛ e suɔ lɛ saminya a be he wami kulaa, nɛ e miɔ nɛ e ma gbo. 3 Benɛ e nu Yesu he ɔ, e tsɔ Yudabi ɔmɛ a nikɔtɔma amɛ ekomɛ kaa a ya de lɛ konɛ e ba nɛ e ba tsa e nyɔguɛ ɔ. 4 A ba Yesu ngɔ, nɛ a ba bɔni lɛ pɛɛ kpami wawɛɛ ke: “Ke o pee nɔ́ nɛ ɔ ngɔ ha lɛ ɔ, e sa lɛ, 5 ejakaa e suɔ wa ma a, nɛ lɛ nɛ e ma wa kpe he ɔ nɛ.” 6 Enɛ ɔ he ɔ, Yesu kɛ mɛ ho. Se benɛ e piɛ bɔɔ nɛ a maa su we ɔ mi ɔ, tabuli a nɔkɔtɔma a tsɔ e huɛmɛ kɛ ho momo kaa a ya de lɛ ke: “Nyɔmtsɛ, koo hao o he, ejakaa i sɛ kaa ma ha nɛ o ba ye we mi. 7 Enɛ ɔ he je nɛ i bui ye he kaa e sa mi kaa ma ba o ngɔ ɔ nɛ. Se moo tu munyu, nɛ́ o ha nɛ ye tsɔlɔ ɔ nɛ e ná he wami. 8 Ejakaa imi hu i ngɛ nɔ ko sisi, nɛ imi hu i ngɛ tabuli ngɛ ye sisi, nɛ i deɔ nɔ kake ke, ‘Yaa!’ nɛ e yaa, nɛ i deɔ nɔ kpa hu ke, ‘Ba!’ nɛ e baa, nɛ i deɔ ye nyɔguɛ ke, ‘Pee enɛ ɔ!’ nɛ e peeɔ.” 9 Benɛ Yesu nu munyu nɛ ɔmɛ ɔ, nyumu ɔ he pee lɛ nyakpɛ, nɛ e plɛ e he nɛ e de asafo kuu ɔ nɛ ngɛ e se nyɛɛe ɔ ke: “I ngɛ nyɛ dee ke, ngɛ Israel po ɔ, i nɛ nɔ ko nɛ e hemi kɛ yemi kle kaa nyumu nɛ ɔ nɔ́ ɔ.” 10 Benɛ nihi nɛ e tsɔ mɛ ɔ kpale a se kɛ ho we ɔ mi ya a, a ya na kaa nyɔguɛ ɔ ná he wami.
11 Be bɔɔ se ɔ, e hia blɔ kɛ ho ma ko nɛ a tsɛɔ ke Nain ɔ mi ya. Benɛ e yaa a, e kaseli ɔmɛ kɛ nihi babauu piɛɛ e he. 12 Nɛ benɛ e piɛ bɔɔ nɛ e maa su ma a agbo ɔ nya a, hyɛ! nihi tloo nyumu ko nɛ e gbo kɛ ngɛ kpo jee. Lɛ pɛ ji bi nɛ e nyɛ ɔ fɔ, nɛ yalɔyo* ji yo ɔ hulɔ. Ma a mi bi babauu hu piɛɛ e he. 13 Benɛ Nyɔmtsɛ ɔ hɛngmɛ gba yo ɔ nɔ ɔ, e he pee lɛ mɔbɔ, nɛ e de lɛ ke: “Mo kpa ya fomi.” 14 Kɛkɛ nɛ e ya su nɔ́ nɛ a ngɔ gbogboe ɔ kɛ fɔ nɔ ɔ he nɛ e pɛtɛ he, nɛ nihi nɛ a tloo gbogboe ɔ da si. Lɔ ɔ se ɔ, e de ke: “Niheyo, i ngɛ mo dee ke, tee si!” 15 Kɛkɛ nɛ nyumu ɔ nɛ e gbo ɔ te si nɛ e hi si, nɛ e bɔni munyu tumi, nɛ Yesu ngɔ lɛ kɛ ha e nyɛ ɔ. 16 Gbeye nu mɛ tsuo nɛ a bɔni Mawu hɛ mi nyami womi nɛ a ngɛ dee ke: “A tle gbalɔ ngua ko si ngɛ wa kpɛti,” nɛ a de hu ke: “Mawu kai e we bi.” 17 Nɛ e he sane nɛ ɔ gbɛ fĩa Yudea tsuo, kɛ mahi tsuo nɛ bɔle si ɔ mi.
18 Jehanɛ ɔ, Yohane kaseli ɔmɛ ya bɔ Yohane ní nɛ ɔmɛ tsuo. 19 Enɛ ɔ he ɔ, Yohane tsɛ e kaseli ɔmɛ a ti ni enyɔ, nɛ e tsɔ mɛ Nyɔmtsɛ ɔ ngɔ kaa a ya bi lɛ ke: “Anɛ mo ji Nɔ Nɛ E Ma a lo, aloo e sa nɛ waa hyɛ nɔ kpa blɔ?” 20 Benɛ nyumu ɔmɛ ba e ngɔ ɔ, a ba de lɛ ke: “Yohane Nɔ Baptisilɔ ɔ tsɔ wɔ kaa wa ba bi mo ke, ‘Anɛ mo ji Nɔ Nɛ E Ma a lo, aloo e sa nɛ waa hyɛ nɔ kpa ko blɔ?’” 21 Jamɛ a ngmlɛfia a mi ɔ, e tsa nihi fuu nɛ a be he wami ɔ, kɛ nihi nɛ a hiɔ ɔ mi wa a, nɛ e hia mumi yayamihi, nɛ e bli hɛ yuyuili a hɛngmɛ. 22 E ha mɛ heto ke: “Nyɛɛ ya nɛ nyɛ ya de Yohane níhi nɛ nyɛ na kɛ níhi nɛ nyɛ nu ɔ: Amlɔ nɛ ɔ, hɛ yuyuili ngɛ nɔ́ hyɛe, nɛ glɔtsɛmɛ ngɛ nyɛɛe, kpititsɛmɛ a he ngɛ tsɔe, nɛ nihi nɛ a tue nui nɔ́ ɔ ngɛ nɔ́ nue, a ngɛ gbogboehi a si tlee, nɛ a ngɛ sane kpakpa a fiɛɛe kɛ ngɛ ohiatsɛmɛ hae. 23 Nɔ nɛ ye he sane tɔ̃tɔ̃ we e nane ɔ ngɛ bua jɔmi.”
24 Benɛ Yohane tsɔli ɔmɛ je kɛ ho ɔ, Yesu bɔni Yohane he munyu tumi kɛ bɔni asafo kuu ɔ tsɔɔmi ke: “Mɛni nɛ nyɛ je kpo kɛ ya nga a nɔ konɛ nyɛ ya hyɛ ɔ? Glã nɛ kɔɔhiɔ ngɛ lɛ mimiɛe lo? 25 Lɛɛ mɛni nɛ nyɛ je kpo kɛ ya konɛ nyɛ ya hyɛ ɔ? Nyumu ko nɛ e wo tade kpakpa* lo? Hyɛ, nihi nɛ a woɔ tade nɛ ngɛ fɛu saminya, nɛ a yeɔ ngɔɔmi ɔ, matsɛmɛ a wehi a mi nɛ a ngɛ. 26 Ke jã a, lɛɛ mɛni nɛ nyɛ je kpo kɛ ya konɛ nyɛ ya hyɛ mɔ? Gbalɔ lo? Ee, i ngɛ nyɛ dee ke, e pe gbalɔ kulaa. 27 Nɔmlɔ nɛ ɔ he nɛ a ngma ngɛ ke: ‘Hyɛ! i ngɛ ye tsɔlɔ ɔ tsɔe kɛ sɛ o hlami,* nɛ e ma dla o blɔ ɔ ngɔ to mo!’ ɔ nɛ. 28 I ngɛ nyɛ dee ke, ngɛ nihi nɛ yihi fɔ mɛ a kpɛti ɔ, nɔ ko be nɛ e pe Yohane, se nɔ nyafii ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ mi ɔ pe lɛ.” 29 (Benɛ ni ɔmɛ tsuo kɛ tó tsuli ɔmɛ nu nɔ́ nɛ ɔ, a jaje kaa Mawu ji dalɔ, ejakaa Yohane lɛ e baptisi mɛ. 30 Se Farisi bi ɔmɛ kɛ nihi nɛ a le Mlaa a saminya a bui ga* nɛ Mawu wo mɛ ɔ tue akɛnɛ Yohane baptisii we mɛ ɔ he je.)
31 “Yesu ya nɔ nɛ e de ke: ‘Lɛɛ mɛnɔmɛ a he ma ngɔ yi nɔ bi nɛ ɔmɛ kɛ to? A ngɛ kaa mɛnɔmɛ? 32 A ngɛ kaa jokuɛwi nɛ a hii si ngɛ jua nɔ nɛ a ngɛ a sibi dee ke: ‘Wa kpa bɛ ha nyɛ, se nyɛ dui; wa fo ya boboobo, se nyɛ fo we.’ 33 Jã kɛ̃ nɛ benɛ Yohane ba a, e yi niye ní, nɛ e nui wai, se nyɛ de ke, ‘Daimonio ngɛ e mi.’ 34 Nɔmlɔ Bi ɔ lɛɛ, nɛ e ba a, e yeɔ ní, nɛ e nuɔ ní, se nyɛ deɔ ke, ‘Hyɛ! nyumu jiklɔɔtsɛ kɛ wai nulɔ, tó tsuli kɛ yayami peeli a huɛ!’ 35 Ngɛ enɛ ɔ tsuo se ɔ, a guɔ juɛmi bimɛ ɔmɛ* tsuo a nɔ kɛ buɔ lɛ dalɔ.’”*
36 Jehanɛ ɔ, Farisi bi ɔmɛ a ti nɔ kake de lɛ si abɔ ke, e kɛ lɛ nɛ ba ye ní. Enɛ ɔ he ɔ, e sɛ Farisi no ɔ we ɔ mi nɛ e ya hi si ngɛ okplɔɔ ɔ he. 37 Nɛ hyɛ! yo ko nɛ nihi le lɛ ngɛ ma a mi kaa e ji yayami peelɔ ɔ ná le kaa e ngɛ ní yee* ngɛ Farisi no ɔ we ɔ mi, nɛ e ngɔ alabastro tɔ kɛ e mi nu nɛ e he via kɛ ba. 38 Nɛ e ba da Yesu nane he ngɛ e se je, nɛ e bɔni ya fomi nɛ vonyu ɔ ngɛ Yesu nane ɔmɛ a nɔ puee, nɛ e ngɔ e yi bwɔmi kɛ tsu. Jehanɛ se hu ɔ, e fĩɔ e nane ɔmɛ a he, nɛ e ngmɛ nu kɛ e he via a ngɔ pue e nane ɔmɛ a nɔ. 39 Benɛ Farisi no ɔ nɛ e tsɛ lɛ ní yemi ɔ na nɔ́ nɛ ɔ, e de ngɛ e yi mi ke: “Ke gbalɔ ji nyumu nɛ ɔ niinɛ ɔ, jinɛ e ko le nɔmlɔ nɛ yo nɛ ɔ nɛ e ngɛ e he tae ɔ ji. E ko le kaa e ji yayami peelɔ.” 40 Se Yesu he nɔ nɛ e de lɛ ke: “Simon, i ngɛ nɔ́ ko nɛ ma de mo.” Simon de ke: “Tsɔɔlɔ, mo de!”
41 “Nyumuhi enyɔ ye sika palɔ ko hiɔ; nɔ kake ye lɛ hiɔ denario* 500, se nɔ kake lɛɛ, denario 50. 42 Benɛ a nɛ nɔ́ ko nɛ a kɛ maa wo lɛ hiɔ ɔ, e ngɔ mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo a hiɔ ɔ kɛ ke mɛ. Enɛ ɔ he ɔ, a ti mɛnɔ lɛ maa suɔ sika palɔ ɔ sane wawɛɛ?” 43 Simon ha heto ke: “E peeɔ mi kaa nɔ nɛ e ngɔ fuu kɛ ke lɛ ɔ.” Yesu de lɛ ke: “O heto ɔ da.” 44 Kɛkɛ nɛ e plɛ e hɛ mi kɛ tsɔɔ yo ɔ, nɛ e de Simon ke: “Tse o ngɛ yo nɛ ɔ hyɛe? Benɛ i sɛ o we ɔ mi ɔ, o ha we mi nyu nɛ ma kɛ fɔ ye nane he. Se yo nɛ ɔ fo ya nɛ e ngɔ e vonyu ɔ kɛ pɔ ye nane ɔmɛ a he, nɛ e ngɔ e yi bwɔmi kɛ tsu. 45 O fĩɔ we ye nya he, se yo nɛ ɔ lɛɛ, kɛ je benɛ i ba a, e kpa we ye nane ɔmɛ a he fiɔmi. 46 O pue we ye yi mi nu, se yo nɛ ɔ plɛ nu kɛ e he via kɛ pue ye nane ɔmɛ a he. 47 Enɛ ɔ he ɔ, i ngɛ mo dee ke, e ngɛ mi kaa e yayami ɔmɛ hiɛ babauu* mohu lɛɛ, se a ngɔ lɛ tsuo kɛ ke lɛ, ejakaa e jeɔ suɔmi babauu kpo. Se nɔ nɛ a ngɔ bɔɔ pɛ kɛ ke lɛ ɔ, e jeɔ bɔbɔyoo pɛ kpo.” 48 Kɛkɛ nɛ e de yo ɔ ke: “A ngɔ o he yayami ɔmɛ kɛ ke mo.” 49 Nihi nɛ a kɛ lɛ hii si ngɛ okplɔɔ ɔ he ɔ bɔni a sibi bimi ke: “Mɛnɔ ji nyumu nɛ ɔ nɛ e ngɔɔ yayamihi po kɛ keɔ ɔ?” 50 Se e de yo ɔ ke: “O hemi kɛ yemi ɔ he o yi wami; yaa ngɛ tue mi jɔmi mi.”
8 Be bɔɔ se ɔ, e hia blɔ kɛ je mahi a mi kɛ ya mahi a mi, kɛ je kɔpehi a mi kɛ ya kɔpehi a mi, nɛ e ngɛ fiɛɛe, nɛ e ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a jajee. Nɛ Ni Nyɔngma Kɛ Enyɔ ɔmɛ piɛɛ e he. 2 Yi komɛ nɛ e hia mumi yayamihi ngɛ a mi, nɛ́ e tsa a he hiɔhi ɔ hu piɛɛ e he. Mɛ ji: Maria, nɔ nɛ a tsɛɔ lɛ ke Magdalena nɛ daimoniohi kpaago je e mi ɔ; 3 Yohana, Herode tsɔlɔ nɔkɔtɔma Kuza yo ɔ; Susana; kɛ yi kpahi fuu nɛ a ngɔ mɛ nitsɛmɛ a níhi kɛ ngɛ mɛ sɔmɔe ɔ.
4 Jehanɛ ɔ, nimli babauu ba bua a he nya kɛ piɛɛ nihi nɛ a je ma slɔɔtohi a mi kɛ ba e ngɔ ɔ a he, nɛ e kɛ nɔ́ he tomi nɔ́ ko tsu ní. E de ke: 5 “Ní dulɔ ko je kpo konɛ e ya du ní. Benɛ e ngɛ ní ɔ due ɔ, ekomɛ ya pue blɔ ɔ he nɛ nihi naa a nɔ, nɛ hiɔwe lohwe pɛlitsɛmɛ ba ye. 6 Ekomɛ hu ya pue tɛsa nɔ, nɛ benɛ a puɛ ɔ, a ngla, ejakaa a nɛ nyu. 7 Ekomɛ ya pue miohi a mi, nɛ mio ɔmɛ kɛ mɛ wa, nɛ mio ɔmɛ mia mɛ. 8 Se ekpa komɛ hu ya pue zu kpakpa nɔ, nɛ benɛ a puɛ ɔ, a wo yiblii kɛ bɔ he si 100.” Benɛ e de ní nɛ ɔmɛ ta a, e wo e gbi nɔ nɛ e de ke: “Nɔ nɛ e ngɛ tue nɛ e kɛ maa bu tue ɔ nɛ e bu tue.”
9 Se e kaseli ɔmɛ bi lɛ kaa e tsɔɔ mɛ nɔ́ he tomi nɔ́ ɔ sisi. 10 E de ke: “Nyɛɛ lɛɛ a ha nyɛ he blɔ konɛ nyɛɛ nu Mawu Matsɛ Yemi ɔ he laami sanehi nɛ a ngɛ klɔuu ɔ sisi, se ni kpa amɛ lɛɛ ngɛ nɔ́ he tomi níhi a mi, konɛ hyɛmi lɛɛ a hi hyɛe, se a hi hyɛe yaka gu, nɛ a hi nue, se a ko nu sisi. 11 Jehanɛ ɔ, nɔ́ he tomi nɔ́ ɔ sisi ji nɛ ɔ nɛ: Wu ɔ ji Mawu munyu ɔ nɛ. 12 Ní nɛmɛ nɛ a ya pue blɔ ɔ he ɔ ji nihi nɛ a nuɔ munyu ɔ, nɛ Abosiami baa nɛ e ba jeɔ munyu ɔ ngɛ a tsui mi kɛ yaa konɛ a ko he ye nɛ a he a yi wami ɔ nɛ. 13 Ní nɛmɛ nɛ a ya pue tɛsa nɔ ɔ ji nihi nɛ ke a nu munyu ɔ, a kɛ bua jɔmi kplɛɛɔ nɔ, se a be sipoku. A heɔ yeɔ be bɔɔ, se ngɛ ka be mi ɔ, a kuaa hemi kɛ yemi ɔ. 14 Ngɛ ní nɛmɛ nɛ a ya pue miohi a mi ɔ blɔ fa mi ɔ, mɛ ji nihi nɛ a nuɔ munyu ɔ, se si himi ɔ mi haomi, kɛ ní nami, kɛ je mi ngɔɔmi yemi sisiɔ mɛ, nɛ ní nɛ ɔmɛ haa nɛ a gboɔ kulaa nɛ a wui yiblii kpakpa. 15 Ngɛ ní nɛmɛ nɛ a ya pue zu nɛ hi ɔ nɔ ɔ blɔ fa mi ɔ, mɛ ji nihi nɛ ke a kɛ tsui nɛ hi kɛ tsui kpakpa nu munyu ɔ, a pɛtɛɔ he nɛ a kɛ hɛ mi miami woɔ yiblii ɔ nɛ.
16 “Nɔ ko be nɛ ke e su kane ɔ, e ngɔɔ nɔ́ kɛ buɔ nɔ, aloo e ngɔɔ kɛ maa sa tso sisi, mohu ɔ, e ngɔɔ kɛ maa kane tso nɔ konɛ ni nɛmɛ nɛ a baa mi ɔ nɛ a na la a. 17 Ejakaa nɔ́ ko be nɛ a ngɔ kɛ laa nɛ e be kpo jee, nɛ jã kɛ̃ nɛ nɔ́ ko nɔ́ ko be nɛ a laa nɔ saminya nɛ nihi be lee gblegbleegble, aloo e be kpo jee nɛ nihi nɛ a na. 18 Enɛ ɔ he ɔ, nyɛɛ hyɛ bɔ nɛ nyɛ buɔ tue ha a saminya, ejakaa nɔ fɛɛ nɔ nɛ e ngɛ nɔ́ ko ɔ, a ma ha lɛ fuu ngɔ piɛɛ he, se nɔ fɛɛ nɔ nɛ e be nɔ́ ko ɔ, nɔ́ nɛ e susu kaa e ngɛ ɔ po a ma kpɔ̃ ngɛ e dɛ.”
19 Jehanɛ ɔ, e yayo kɛ e nyɛminyumu ɔmɛ ba e ngɔ, se asafo kuu ɔ he je ɔ, a nyɛ we nɛ a su e he. 20 Enɛ ɔ he ɔ, nihi de lɛ ke: “O yayo kɛ o nyɛminyumu ɔmɛ daa si ngɛ kpo ɔ nya nɛ a ngɛ mo hlae.” 21 E he nɔ nɛ e de mɛ ke: “Ye yayo kɛ ye nyɛmimɛ nyumuhi ji ni nɛ ɔmɛ nɛ a nuɔ Mawu munyu ɔ nɛ a yeɔ nɔ ɔ nɛ.”
22 Ligbi ko ɔ, e kɛ e kaseli ɔmɛ sɛ lɛ ko mi, nɛ e de mɛ ke: “Nyɛ ha nɛ waa po mi kɛ ya taku ɔ se je.” Enɛ ɔ he ɔ, a sɛ lɛ mi nɛ a pue nɔ kɛ ho. 23 Se benɛ a ngɛ lɛ ɔ hluie kɛ yaa a, mahe nɔ e nɔ. Nɛ kɔɔhiɔ nɛ nya wa ko fia ngɛ taku ɔ nɔ, nɛ nyu bɔni a lɛ ɔ mi sɛmi, nɛ a yi fĩ. 24 Enɛ ɔ he ɔ, a ya nɛ a ya tsɛ̃ɛ lɛ, nɛ a de lɛ ke: “Tsɔɔlɔ, Tsɔɔlɔ, wa hɛ mi miɔ nɛ e ma kpata!” Kɛkɛ nɛ e te si nɛ e nga kɔɔhiɔ ɔ kɛ nyu ɔ nɛ pee hamahama a yi, nɛ a he jɔ, nɛ lejɛ ɔ jɔ dii. 25 Kɛkɛ nɛ e bi mɛ ke: “Jije nyɛ hemi kɛ yemi ɔ ngɛ?” Se gbeye nu mɛ nɛ a nya kpɛ a he, nɛ a de a sibi ke: “Mɛnɔ po ji nɛ ɔ? Ejakaa e fãa kɔɔhiɔ kɛ nyu po nɛ a buɔ lɛ tue.”
26 Nɛ a ya sa kpo ngɛ Gerasene kpokpa a nɔ ngɛ Galilea hanɔ. 27 Benɛ Yesu kple si kɛ je lɛ ɔ mi ɔ, nyumu ko nɛ e je ma a mi nɛ daimonio ngɛ e mi ɔ kɛ lɛ ba kpe. Daa nɛ ɔ, e wui tade, nɛ e hí we mi, mohu ɔ, gɔ mi* lɛ e hiɔ. 28 Benɛ e hɛngmɛ gba Yesu nɔ ɔ, e hia ngmlaa nɛ e ba kplã si ngɛ e hɛ mi, nɛ e kɛ gbi nɛ nya wa de ke: “Yesu, Mawu Hiɔwe Lokoo No ɔ Bi, mɛni sane i kɛ mo ngɛ? I kpa mo pɛɛ, ko pii mi.” 29 (Ejakaa jamɛ a be ɔ mi ɔ, Yesu ngɛ mumi nɛ e he tsɔ we ɔ fãe ke e je kpo ngɛ nyumu ɔ mi. Mumi ɔ nu nyumu ɔ si abɔ,* nɛ a ngɔ kɔsɔkɔsɔ kɛ fĩ lɛ si abɔ, nɛ a bɔ lɛ pã nɛ a bu e he si abɔ, se e tsɔɔ kɔsɔkɔsɔ ɔ, nɛ daimonio ɔ kudɔɔ lɛ kɛ yaa hehi nɛ tsɔ a he banee ɔ.) 30 Yesu bi lɛ ke: “Kɛ a tsɛɔ mo kɛɛ?” E he nɔ ke: “A tsɛɔ mi ke Asafo,” ejakaa daimoniohi fuu ngɛ e mi. 31 Nɛ a ya nɔ nɛ a kpa lɛ pɛɛ kaa e ko fã mɛ kaa a ya sɛ muɔ voo ɔ mi. 32 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, kpotoohi babauu ngɛ ní yee ngɛ yoku ɔ nɔ, enɛ ɔ he ɔ, a kpa lɛ pɛɛ kaa e ngmɛ mɛ blɔ nɛ a ya sɛ kpotoo ɔmɛ a mi, nɛ e ngmɛ mɛ blɔ. 33 Kɛkɛ nɛ daimonio ɔmɛ je nyumu ɔ mi nɛ a ya sɛ kpotoo ɔmɛ a mi, nɛ kpotoo ɔmɛ sa fo kɛ kple kɔ̃ ɔ kɛ ya sɛ taku ɔ mi, nɛ a gbo. 34 Se benɛ kpotoo nɔ hyɛli ɔmɛ na nɔ́ nɛ ba a, a tu fo nɛ a ya bɔ amaniɛ ngɛ ma a mi, kɛ kɔpe ɔmɛ a mi.
35 Nɛ nihi je kpo konɛ a ya hyɛ nɔ́ nɛ ba a. A ba Yesu ngɔ nɛ a ba na nyumu ɔ nɛ daimonio ɔmɛ je e mi ɔ nɛ́ e wo tade, nɛ́ e juɛmi mi tsɔ, nɛ́ e hii si ngɛ Yesu nane nya, nɛ a ye gbeye. 36 Nihi nɛ a na nɔ́ nɛ ya nɔ ɔ de nihi nɛ a ba lejɛ ɔ bɔ nɛ nyumu ɔ nɛ jinɛ daimonio ɔmɛ ngɛ e mi ɔ plɛ kɛ ná he wami ha. 37 Kɛkɛ nɛ nihi babauu nɛ a ngɛ Gerasene kpokpa a nɔ ɔ de Yesu kaa e je a ngɔ kɛ ho, ejakaa gbeye nu mɛ wawɛɛ. Kɛkɛ nɛ e ya sɛ lɛ ɔ mi konɛ e je. 38 Se nyumu ɔ nɛ daimonio ɔmɛ je e mi ɔ ya nɔ nɛ e kpa lɛ pɛɛ kaa e kɛ lɛ maa ya, se e wo nyumu ɔ blɔ kɛ ho, nɛ e de lɛ ke: 39 “Kpale o se kɛ ho we mi ya, nɛ o ya nɔ nɛ o hi nɔ́ nɛ Mawu pee ha mo ɔ sɛɛe.” Enɛ ɔ he ɔ, nyumu ɔ pue nɔ kɛ ho, nɛ e ya bɔni níhi tsuo nɛ Yesu pee kɛ ha lɛ ɔ jajemi ngɛ ma a mi tsuo.
40 Benɛ Yesu kpale kɛ ba a, asafo kuu ɔ nya e he, ejakaa mɛ tsuo a ngɛ lɛ blɔ hyɛe. 41 Se hyɛ! nyumu ko nɛ a tsɛɔ lɛ ke Yairo ɔ ba; nyumu nɛ ɔ ji kpe he ɔ nɔ hyɛlɔ. Nɛ e ba kplã si ngɛ Yesu nane nya nɛ e bɔni lɛ pɛɛ kpami kaa e ba e we ɔ mi, 42 ejakaa biyo kake pɛ lɛ e ngɛ, nɛ e ye maa pee jeha 12 ɔ ngɛ gboe.
Benɛ Yesu yaa a, asafo kuu ɔ tɔtɔ lɛ. 43 Jehanɛ ɔ, yo ko ngɛ nɛ muɔ ngɛ bee ngɛ e he jeha 12, nɛ nɔ ko nɔ ko nyɛ we nɛ e tsa lɛ. 44 E gu Yesu se, nɛ e ta tade nɛ e wo ngɛ e tade ɔ nɔ ɔ nya deke ɔ he, nɛ amlɔ nɔuu ɔ, muɔ nɛ ngɛ bee ngɛ e he ɔ se po. 45 Lɔ ɔ he ɔ, Yesu bi ke: “Mɛnɔ ta ye he ɔ?” Benɛ ni ɔmɛ tsuo ngɛ dee ke a tɛ e he ɔ, Petro de lɛ ke: “Tsɔɔlɔ, asafo kuu ɔ bɔle mo kɛ kpe nɛ a ngɛ mo tɔtɔe.” 46 Se Yesu de ke: “Nɔ ko ta ye he, ejakaa i le kaa he wami je ye mi.” 47 Benɛ yo ɔ na kaa e be nyɛe maa ngɔ e he kɛ laa a, e ba kɛ he domi blibliibli, nɛ e ba kplã si ngɛ Yesu hɛ mi, nɛ e jaje nɔ́ he je nɛ e ta e he ɔ, kɛ bɔ nɛ e ná he wami amlɔ nɔuu ɔ ngɛ ni ɔmɛ tsuo a hɛ mi. 48 Se e de yo ɔ ke: “Biyo, o hemi kɛ yemi ɔ tsa mo. Yaa ngɛ tue mi jɔmi mi.”
49 Benɛ e ngɛ munyu ɔ tue nɛ e nya mɛ si lolo ɔ, nɔ ko je kpe he ɔ nɔ hyɛlɔ ɔ we ɔ mi kɛ ba, nɛ e ba de ke: “O biyo ɔ gbo; ko gba Tsɔɔlɔ ɔ nya hu.” 50 Benɛ Yesu nu nɔ́ nɛ ɔ, e de lɛ ke: “Koo ye gbeye, mo ná hemi kɛ yemi kɛkɛ, nɛ a ma he e yi wami.” 51 Benɛ e su we ɔ mi ɔ, e ha we nɛ nɔ ko nɛ e nyɛɛ e se kɛ sɛ mi, kaa ja Petro, Yohane, Yakobo, kɛ yoyo ɔ tsɛ ɔ kɛ e nyɛ ɔ pɛ. 52 Se ni ɔmɛ tsuo ngɛ ya foe nɛ a ngɛ kɔmɔ yee wawɛɛ. Lɔ ɔ he ɔ, e de ke: “Nyɛ kpa ya fomi, ejakaa yoyo ɔ gbo we, mohu ɔ, mahe lɛ e ngɛ hwɔe.” 53 Kɛkɛ nɛ a bɔni lɛ muɔmi nɛ a ngɛ e he fɛu yee, ejakaa mɛɛ lɛɛ a le kaa e gbo. 54 Se e pɛtɛ yoyo ɔ nine he nɛ e wo e gbi nɔ kɛ tsɛ lɛ ke: “Jokuɛ yoyo, tee si!” 55 Kɛkɛ nɛ yoyo ɔ wami* kpale ba e mi ekohu, nɛ e te si amlɔ nɔuu, nɛ Yesu fã ke a ha lɛ nɔ́ ko nɛ e ye. 56 E fɔli ɔmɛ a bua jɔ wawɛɛ nitsɛ, se Yesu de mɛ ke a ko de nɔ ko nɔ́ nɛ ba a.
9 Lɔ ɔ se ɔ, e tsɛ Ni Nyɔngma Kɛ Enyɔ ɔmɛ kɛ kpe, nɛ e ha mɛ he wami kɛ he blɔ ngɛ daimoniohi tsuo a nɔ, nɛ e ha mɛ he wami konɛ a kɛ tsa hiɔhi. 2 Nɛ e tsɔ mɛ kaa a ya fiɛɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ, nɛ́ a tsa hiɔhi, 3 nɛ e de mɛ ke: “Ke nyɛ yaa a, nyɛ ko hɛɛ nɔ́ ko nɔ́ ko. Nyɛ ko hɛɛ dɛma tso, aloo niye ní kotoku, aloo niye ní, aloo sika;* nyɛ ko hɛɛ tade enyɔ* hulɔ. 4 Se he fɛɛ he nɛ nyɛ maa sɛ we ko mi ngɛ ɔ, nyɛɛ hi lejɛ ɔ kɛ yaa si be nɛ nyɛ maa je. 5 Nɛ he fɛɛ he nɛ nihi be nyɛ hɛ mi hae ngɛ ɔ, ke nyɛ ngɛ jamɛ a ma a mi jee ɔ, nyɛ si nyɛ nane si konɛ bunyuku nɛ ngɛ nyɛ nane he ɔ nɛ je kɛ pue si kɛ pee odase kɛ si mɛ.” 6 Kɛkɛ nɛ a pue nɔ kɛ ho nɛ a ya kpa kpokpa a tsuo mi, kɛ je kɔpehi a mi kɛ ya kɔpehi a mi, nɛ a ya jaje sane kpakpa a, nɛ a tsa hiɔtsɛmɛ ngɛ he fɛɛ he.
7 Benɛ Herode* nɛ ji kpokpa a nɔ yelɔ* ɔ nu nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ ngɛ nɔ yae ɔ, e juɛmi gbɛ, ejakaa ni komɛ ngɛ dee ke a tle Yohane si kɛ je gbogboehi a kpɛti, 8 se ni kpahi ngɛ dee ke: Eliya lɛ e je e he kpo, nɛ ni kpa komɛ hu ngɛ dee ke blema gbali ɔmɛ a ti nɔ kake lɛ e te si. 9 Herode de ke: “I po Yohane yi. Lɛɛ mɛnɔ ji nɔ nɛ i ngɛ sane nɛ ɔmɛ nue ngɛ e he ɔ mɔ?” Enɛ ɔ he ɔ, e ngɛ hlae nɛ e na lɛ.
10 Benɛ bɔfo ɔmɛ kpale a se kɛ ba a, a ba de Yesu níhi tsuo nɛ a ya pee ɔ. Nɛ e ngɔ mɛ kɛ piɛɛ e he nɛ mɛ pɛ a je kɛ ho ma ko nɛ a tsɛɔ ke Betsaida a mi ya. 11 Se benɛ asafo kuu ɔ ná le enɛ ɔ, a nyɛɛ e se. Nɛ e kɛ bua jɔmi he mɛ, nɛ e bɔni Mawu Matsɛ Yemi ɔ he munyu tumi kɛ ngɛ mɛ tsɔɔe, nɛ e tsa a kpɛti nihi nɛ a hia tsami ɔ. 12 Kɛkɛ nɛ je bɔni jɔmi. Jehanɛ ɔ, Ni Nyɔngma Kɛ Enyɔ ɔmɛ ba nɛ a ba de lɛ ke: “Wo asafo kuu ɔ blɔ nɛ a ho, konɛ a ya ngmɔ ɔmɛ a si kɛ kɔpehi nɛ a bɔle si ɔmɛ a mi konɛ a ya hla hwɔ he kɛ niye ní, ejakaa he nɛ wa ngɛ nɛ ɔ tsɔ e he banee.” 13 Se e de mɛ ke: “Nyɛ ha mɛ nɔ́ ko nɛ a ye.” A de lɛ ke: “Wa be nɔ́ ko kaa ja abolo enuɔ kɛ lo enyɔ pɛ, lɛɛ ja eko ɔ, wɔ nitsɛmɛ wa ya nɛ wa ya he niye ní kɛ ba ha nimli nɛ ɔmɛ tsuo.” 14 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nyumuhi maa pee 5,000 lɛ a ngɛ lejɛ ɔ. Se e de e kaseli ɔmɛ ke: “Nyɛ ha nɛ a hi si ngɛ kuuhi a mi, nihi maa pee 50 nɛ a hi kuu kake mi.” 15 Nɛ a pee jã, nɛ a ha nɛ mɛ tsuo a hi si. 16 Jehanɛ ɔ, e ngɔ abolo enuɔ ɔ kɛ lo enyɔ ɔ, nɛ e hyɛ hiɔwe nɛ e jɔɔ nɔ. Kɛkɛ nɛ e ku a mi nɛ e kɛ bɔni e kaseli ɔmɛ hami konɛ a ngɔ kɛ ma asafo kuu ɔ hɛ mi. 17 Nɛ mɛ tsuo a ye nɛ a tɔ, nɛ a kukuɔ nɔ́ nɛ piɛ ɔ, nɛ a ná bibli kusii* 12.
18 Pee se benɛ lɛ pɛ e ya ngɛ sɔlee ɔ, kaseli ɔmɛ ba e ngɔ nɛ e bi mɛ ke: “Mɛnɔ nɛ asafo kuu ɔ ngɛ dee ke i ji?” 19 A he nɔ ke: “Yohane Nɔ Baptisilɔ ɔ, se ni komɛ ke, Eliya, nɛ ni kpa komɛ hu deɔ ke, blema gbali ɔmɛ a ti nɔ kake lɛ e te si.” 20 Kɛkɛ nɛ e bi mɛ ke: “Nyɛ hu nɛɛ, mɛnɔ nyɛ deɔ ke i ji?” Petro he nɔ ke: “Mo ji Mawu we Kristo ɔ nɛ.” 21 Kɛkɛ nɛ e bɔ mɛ kɔkɔ wawɛɛ kaa a ko de nɔ ko nɔ ko, 22 se e de ke: “E sa kaa nɔmlɔ Bi ɔ nɛ e na amanehlu babauu, nɛ nikɔtɔma amɛ kɛ osɔfo nikɔtɔma amɛ kɛ womi ngmali ɔmɛ ma kua lɛ, nɛ a maa gbe lɛ, nɛ ngɛ ligbi etɛne ɔ nɔ ɔ, a ma tle lɛ si.”
23 Lɔ ɔ se ɔ, e ya nɔ nɛ e de mɛ tsuo ke: “Ke nɔ ko suɔ kaa e maa nyɛɛ ye se ɔ, e kua e he, nɛ e wo e sɛumi tso* ɔ daa ligbi, nɛ e ya nɔ nɛ e nyɛɛ ye se. 24 Ejakaa nɔ fɛɛ nɔ nɛ e suɔ kaa e maa baa e wami* yi ɔ, e maa laa lɛ, se nɔ fɛɛ nɔ nɛ e wami* maa laa lɛ ngɛ ye he ɔ, e maa baa e wami ɔ yi. 25 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke nɔ ko nine su je ɔ tsuo nɔ, se e wami laa lɛ aloo e hɛ mi kpata a, mɛni nɔ́ kpakpa e ma ná? 26 Ejakaa nɔ fɛɛ nɔ nɛ imi kɛ ye munyu ɔ he zo maa pee lɛ ɔ, lɛ hu e he zo maa pee nɔmlɔ Bi ɔ ke e ba ngɛ lɛ nitsɛ e hɛ mi nyami ɔ, kɛ e Tsɛ ɔ nɔ́ ɔ, kɛ bɔfo klɔuklɔu ɔmɛ a nɔ́ ɔ mi. 27 Se i ngɛ nyɛ dee ngɛ anɔkuale mi ke, nihi nɛ a daa si ngɛ hiɛ ɔ, a ti ni komɛ be a nya gbenɔ sae kulaa kɛ yaa si be nɛ a maa na Mawu Matsɛ Yemi ɔ.”
28 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, benɛ e tu munyu nɛ ɔ, maa pee ligbi kpaanyɔ se ɔ, e ngɔ Petro, Yohane, kɛ Yakobo kɛ piɛɛ e he nɛ a kuɔ yoku ɔ konɛ e ya sɔle. 29 Nɛ benɛ e ngɛ sɔlee ɔ, e hɛ mi tsake, nɛ tade nɛ e wo ɔ hiɛ futaa nɛ e ngɛ kpɛe. 30 Nɛ hyɛ! nyumu enyɔ komɛ kɛ lɛ ngɛ ní sɛɛe; mɛ ji Mose kɛ Eliya. 31 A ba kɛ hɛ mi nyami, nɛ a kɛ lɛ ba bɔni e jemi ɔ nɛ e be kɛe nɛ e maa ba mi ngɛ Yerusalem ɔ he munyu tumi. 32 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, mahe gbe Petro kɛ nihi nɛ a piɛɛ e he ɔ, se benɛ mahe ɔ po ngɛ a hɛ mi ɔ, a na e hɛ mi nyami ɔ kɛ nyumu enyɔ ɔmɛ nɛ a kɛ lɛ daa si. 33 Nɛ benɛ nyumu enyɔ ɔmɛ ngɛ Yesu he jee ɔ, Petro de Yesu ke: “Tsɔɔlɔ, e hi kaa wa ngɛ hiɛ ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, ha nɛ waa ma bo tsu etɛ, o nɔ́ kake, Mose nɔ́ kake, kɛ Eliya hu nɔ́ kake.” E li nɔ́ nɛ e ngɛ dee ɔ. 34 Se benɛ e ngɛ munyu nɛ ɔmɛ tue ɔ, bɔku ko wo nɛ e bɔni a nɔ hami. Benɛ bɔku ɔ ha a nɔ ɔ, a ye gbeye. 35 Kɛkɛ nɛ gbi ko pɛ kɛ je bɔku ɔ mi ke: “Ye Bi ji nɛ ɔ nɛ, nɔ nɛ i hla lɛ ɔ. Nyɛɛ bu lɛ tue.” 36 Benɛ gbi ɔ se po ɔ, Yesu pɛ lɛ a na. Se a ma a nya ngɔ to nɔ, nɛ ngɛ jamɛ a be ɔmɛ a mi ɔ, a de we nɔ ko nɔ ko níhi nɛ a na a.
37 E nɔ jena benɛ a kple si kɛ je yoku ɔ nɔ ɔ, nihi babauu kɛ lɛ ba kpe. 38 Nɛ hyɛ! nyumu ko kpa ngmlaa kɛ je asafo kuu ɔ mi ke: “Tsɔɔlɔ, i kpa mo pɛɛ, moo hyɛ ye binyumu ɔ, ejakaa lɛ pɛ ji ye bi. 39 Nɛ hyɛ! mumi ko nuɔ lɛ, nɛ si kake too kɛkɛ e kpa ngmlaa, nɛ e haa nɛ si nɔɔmi hiɔ nɔɔ e nɔ nɛ e nya mi fiaa hwɔli, nɛ ke e plaa lɛ po ɔ, e sume kaa e maa ngmɛɛ e he. 40 I kpa o kaseli ɔmɛ pɛɛ kaa a hia lɛ, se a nyɛ we.” 41 Yesu he nɔ nɛ e de ke: “Oo yi nɔ kpɛ̃kpɛ̃ɛ nɛ be hemi kɛ yemi, mɛni be i kɛ nyɛ maa hi si kɛ ya si, nɛ mɛni be ma ná nyɛ he tsui kɛ ya si? Ngɔɔ o binyumu ɔ kɛ ba hiɛ ɔ.” 42 Se benɛ e piɛ bɔɔ nɛ jokuɛ ɔ maa su Yesu he ɔ, daimonio ɔ sake lɛ kɛ fia si, nɛ si nɔɔmi hiɔ nɔ e nɔ nɛ e he do blibliibli. Se Yesu kã mumi nɛ e he tsɔ we ɔ hɛ mi nɛ e tsa nyumuyo ɔ, nɛ e ngɔ lɛ kɛ ha e tsɛ ɔ ekohu. 43 Nɛ mɛ tsuo a nya kpɛ a he ngɛ Mawu he wami kpetekpleenyɛ ɔ he.
Benɛ níhi tsuo nɛ e ngɛ pee ɔ ha nɛ mɛ tsuo a hɛ mi pee mɛ yaa a, e de e kaseli ɔmɛ ke: 44 “Nyɛɛ bu munyu nɛ ɔmɛ tue saminya konɛ nyɛ kai, ejakaa a maa tsɔɔ nɔmlɔ Bi ɔ se blɔ nɛ a maa ngɔ lɛ kɛ wo nimli a dɛ mi.” 45 Se a nui nɔ́ nɛ e ngɛ dee ɔ sisi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, a ngɔ kɛ laa mɛ konɛ a ko nu sisi, nɛ a ngɛ gbeye yee hu kaa a ma bi lɛ nɔ́ nɛ e de ɔ he sane.
46 Lɔ ɔ se ɔ, a sã nya ngɛ nɔ nɛ ji nɔmlɔ ngua pe kulaa ngɛ a kpɛti ɔ he. 47 Akɛnɛ Yesu le nɔ́ nɛ a ngɛ susue ngɛ a tsui mi he je ɔ, e ngɔ jokuɛ nyafii ko kɛ ba da si ngɛ e kasa nya, 48 nɛ e de mɛ ke: “Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e ma he jokuɛ nɛ ɔ atuu ngɛ ye biɛ ɔ he je ɔ, e he imi hu atuu; nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e ma he mi atuu ɔ, e he nɔ nɛ e tsɔ mi ɔ hu atuu. Ejakaa nɔ nɛ e peeɔ e he nɔ nyafii ngɛ nyɛ tsuo nyɛ kpɛti ɔ, lɛ ji nɔmlɔ ngua.”
49 Yohane de lɛ ke: “Tsɔɔlɔ, wa na nɔ ko nɛ e ngɔ o biɛ kɛ ngɛ daimoniohi hiae nɛ wa bɔ mɔde kaa wa maa tsi lɛ blɔ, ejakaa e nyɛɛ we wa se.” 50 Se Yesu de lɛ ke: “Nyɛ ko bɔ mɔde kaa nyɛ maa tsi lɛ blɔ, ejakaa nɔ fɛɛ nɔ nɛ e ti si kɛ wui nyɛ ɔ, e ngɛ nyɛ blɔ fa mi.”
51 Benɛ be ɔ nɛ a maa ngɔ Yesu kɛ ya hiɔwe ɔ ngɛ sue ɔ,* e ma e juɛmi nya si kaa e maa ya Yerusalem. 52 Lɔ ɔ he ɔ, e tsɔ tsɔli kɛ sɛ e hlami. Nɛ a ya Samariabi ɔmɛ a kɔpe ko mi konɛ a ya dla níhi ngɔ to lɛ. 53 Se akɛnɛ e ma e juɛmi nya si kaa e yaa* Yerusalem he je ɔ, a ha we lɛ hɛ mi. 54 Benɛ kaseli ɔmɛ nɛ ji Yakobo kɛ Yohane na nɔ́ nɛ ɔ, a bi ke: “Nyɔmtsɛ, anɛ o suɔ nɛ wa tsɛ la kɛ je hiɔwe nɛ e ba kpata a hɛ mi lo?” 55 Se e plɛ e he nɛ e kã a hɛ mi. 56 Enɛ ɔ he ɔ, a je kɛ ho kɔpe kpa mi ya.
57 Jehanɛ ɔ, benɛ a yaa ngɛ blɔ ɔ nɔ ɔ, nɔ ko de lɛ ke: “Ma nyɛɛ o se kɛ ya he fɛɛ he nɛ o maa ya a.” 58 Se Yesu de lɛ ke: “Kɔkɔbohi ngɛ muɔhi, nɛ hiɔwe lohwe pɛlitsɛmɛ hu ngɛ tsuhi, se nɔmlɔ Bi ɔ lɛɛ, e be he ko nɛ e kɛ e yi fɔɔ.” 59 Lɔ ɔ se ɔ, e de nɔ kpa ko hu ke: “Ba pee ye se nyɛɛlɔ.” Nyumu ɔ de lɛ ke: “Nyɔmtsɛ, ngmɛɛ mi blɔ nɛ ma ya pu ye tsaatsɛ lolo.” 60 Se Yesu de lɛ ke: “Ha nɛ ni gbogboe ɔmɛ nɛ a pu a gbogboehi, se moo lɛɛ yaa nɛ o ya jaje Mawu Matsɛ Yemi ɔ ngɛ he fɛɛ he.” 61 Nɛ nɔ kpa ko hu de ke: “Nyɔmtsɛ, ma nyɛɛ o se, se ngmɛɛ mi blɔ nɛ i kɛ ye we mi bimɛ nɛ ya ye sɛ lolo.” 62 Yesu de lɛ ke: “Nɔ nɛ e kɛ e nine pɛtɛɔ na kpakplaa he nɛ e ya hyɛɔ níhi nɛ a ngɛ e se ɔ, e sɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ.”
10 Ngɛ ní nɛ ɔmɛ a se ɔ, Nyɔmtsɛ ɔ hla nihi 70 kpa komɛ, nɛ e tsɔ mɛ enyɔɔnyɔ kɛ sɛ e hlami kɛ ya ma fɛɛ ma kɛ he fɛɛ he nɛ lɛ nitsɛ e maa ya a. 2 Kɛkɛ nɛ e de mɛ ke: “Ee, ní nɛ a ma kpa a hiɛ, se ní tsuli ɔmɛ a he pi. Enɛ ɔ he ɔ, nyɛ kpa Ngmɔtsɛ ɔ pɛɛ konɛ e wo ní tsuli blɔ nɛ a ba kpa ní ha lɛ. 3 Nyɛɛ ya! Hyɛ! i ngɛ nyɛ tsɔe kɛ yaa kaa jijɔ bimɛ ngɛ ogbeteehi a kpɛti. 4 Nyɛ ko hɛɛ sika kpɛɛ, aloo niye ní kotoku, aloo tokotahi, nɛ nyɛ ko nga nɔ ko* ngɛ blɔ ɔ nɔ hulɔ. 5 He fɛɛ he nɛ nyɛ maa sɛ we ko mi ngɛ ɔ, kekleekle ɔ, nyɛ de ke: ‘Tue mi jɔmi nɛ ba we nɛ ɔ nɔ.’ 6 Nɛ ke nɔ ko nɛ e suɔ tue mi jɔmi ngɛ lejɛ ɔ, nyɛ tue mi jɔmi ɔ maa hi e nɔ. Se ke nɔ ko kaa jã be ɔ, nyɛ tue mi jɔmi ɔ maa kpale kɛ ba nyɛ nɔ. 7 Nɛ nyɛɛ hi jamɛ a we ɔ mi, nɛ níhi nɛ a ma ha nyɛ ke nyɛɛ ye ɔ, nyɛɛ ye, nɛ níhi nɛ ma ha nyɛ ke nyɛɛ nu ɔ, nyɛɛ nu, ejakaa ní tsulɔ hiɔwo sa lɛ. Nyɛ ko hi hiae kɛ hi we kake mi jee kɛ hi we kpa mi yae.
8 “Jehanɛ se hu ɔ, ma fɛɛ ma nɛ nyɛ maa sɛ mi nɛ a ma ha nyɛ hɛ mi ɔ, nɔ́ nɛ a kɛ maa ma nyɛ hɛ mi ɔ, nyɛɛ ye, 9 nɛ nyɛ tsa hiɔtsɛmɛ nɛ a ngɛ mi ɔ, nɛ nyɛ de mɛ ke: ‘Mawu Matsɛ Yemi ɔ ná nyɛ haa.’ 10 Se ma fɛɛ ma nɛ nyɛ maa sɛ mi nɛ a be nyɛ hɛ mi hae ɔ, nyɛɛ je kpo kɛ ya jamɛ a ma a mi gbɛjegbɛ ngua amɛ a nɔ, nɛ nyɛ de ke: 11 ‘Wa ngɛ nyɛ ma a mi bunyuku nɛ ngɛ wa nane he ɔ po blɛe kɛ ngɛ nyɛ nɔ puee. Se kɛ̃ ɔ, nyɛ ná nɛ nyɛɛ le kaa Mawu Matsɛ Yemi ɔ su si ta.’ 12 I ngɛ nyɛ dee ke e maa pee gbɔjɔɔ kɛ ha Sodom pe jamɛ a ma a.
13 “Korazin, musu tloo mo! Betsaida, musu tloo mo! kaa a tsu nyakpɛ níhi nɛ a tsu ngɛ nyɛ mi ɔ ngɛ Tiro kɛ Sidon ɔ, jinɛ a ko ha kpekpe nɛ a ko hi si ngɛ lazu mi momoomo kɛ ko tsɔɔ kaa a tsake a tsui. 14 Enɛ ɔ he ɔ, e maa pee gbɔjɔɔ kɛ ha Tiro kɛ Sidon ngɛ kojomi ɔ mi pe nyɛ. 15 Nɛ mo Kapernaum, anɛ a ma wo o nɔ gojoo kɛ ya hiɔwe lo? Yɔkɔ* mi lɛ o maa ya!
16 “Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e maa bu nyɛ tue ɔ, imi tue e bu ɔ nɛ. Nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e be nyɛ tue bue ɔ, imi tue e bui ɔ nɛ. Jehanɛ se hu ɔ, nɔ fɛɛ nɔ nɛ e bui mi tue ɔ, e bui Nɔ nɛ e tsɔ mi ɔ hu tue.”
17 Lɔ ɔ se ɔ, nihi 70 ɔmɛ kpale a se kɛ ba kɛ bua jɔmi, nɛ a ba de ke: “Nyɔmtsɛ, benɛ waa kɛ o biɛ ɔ tsu ní ɔ, daimoniohi po ba a he si ha wɔ.” 18 Kɛkɛ nɛ e de mɛ ke: “I na Satan kaa e tsɔ kɛ ba nɔ si momo kaa oslabai nɛ gba kɛ je hiɔwe. 19 Hyɛ! i ha nyɛ he blɔ konɛ nyɛɛ naa sinɔhi kɛ nyingmogblakotohi kɛ he nyɛlɔ ɔ he wami ɔmɛ tsuo a nɔ, nɛ nɔ́ ko nɔ́ ko be nyɛ awi yee. 20 Se kɛ̃ ɔ, pi mumihi nɛ a ba a he si ha nyɛ ɔ he je nɛ e sa kaa nyɛ bua nɛ jɔ ngɛ, mohu ɔ, nyɛ bua nɛ jɔ akɛnɛ a ngma nyɛ biɛ ngɛ hiɔwe ɔ he je.” 21 Ngɛ jamɛ a ngmlɛfia a mi nɔuu ɔ, e bua jɔ wawɛɛ ngɛ mumi klɔuklɔu ɔ mi, nɛ e de ke: “Tsaatsɛ, hiɔwe kɛ zugba Nyɔmtsɛ, i ngɛ o yi jee ngɛ ma hɛ mi, ejakaa o ngɔ ní nɛ ɔmɛ kɛ laa juɛmitsɛmɛ kɛ ní leli gbidigbidi, nɛ o je mɛ kpo ngɔ tsɔɔ jokuɛ tsɔwi. Ee, Tsaatsɛ, ngɛ anɔkuale mi ɔ, jã ji bɔ nɛ o suɔ. 22 Ye Tsɛ ɔ tu níhi tsuo kɛ wo ye dɛ mi, nɛ nɔ ko be nɛ e le nɔ nɛ Bi ɔ ji, kaa ja Tsɛ ɔ pɛ, nɛ nɔ ko be nɛ e le nɔ nɛ Tsɛ ɔ ji, kaa ja Bi ɔ kɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ Bi ɔ suɔ kaa e ma ha nɛ e le Tsɛ ɔ pɛ.”
23 Jehanɛ ɔ, e plɛ e hɛ mi kɛ tsɔɔ e kaseli ɔmɛ pɛ nɛ e de mɛ ke: “Hɛngmɛhi nɛ a na níhi nɛ nyɛ ngɛ hyɛe nɛ ɔ ngɛ bua jɔmi. 24 Ejakaa i ngɛ nyɛ dee ke gbali kɛ matsɛmɛ babauu suɔ kaa a maa na níhi nɛ nyɛ ngɛ nae ɔ, se a nɛ, nɛ a suɔ kaa a maa nu níhi nɛ nyɛ ngɛ nue ɔ, se a nui.”
25 Jehanɛ ɔ, hyɛ! nyumu ko nɛ e le Mlaa a saminya a te si kɛ da si konɛ e ka lɛ, nɛ e bi lɛ ke: “Tsɔɔlɔ, mɛni lɛ e he hia kaa ma pee konɛ ma ná neneene wami?” 26 E de lɛ ke: “Mɛni a ngma ngɛ Mlaa a mi ɔ? Kɛ o kaneɔ lɛ kɛɛ?” 27 Nyumu ɔ ha lɛ heto ke: “‘E sa kaa o suɔ Yehowa* o Mawu ɔ kɛ o tsui tsuo, kɛ o klaa* tsuo, kɛ o he wami tsuo, kɛ o juɛmi tsuo,’ nɛ ‘e sa nɛ o suɔ o nyɛmi kaa bɔ nɛ o suɔ o he ɔ.’” 28 Yesu de lɛ ke: “O heto ɔ da; yaa nɔ nɛ o pee jã, nɛ o ma ná wami.”
29 Se akɛnɛ nyumu ɔ ngɛ hlae nɛ e bu e he dalɔ he je ɔ, e bi Yesu ke: “Mɛnɔ tutuutu ji ye nyɛmi?” 30 Yesu ha lɛ heto ke: “Nyumu ko ngɛ kplee kɛ je Yerusalem kɛ yaa Yeriko nɛ e ya nɔ juli a kpɛti, nɛ a je e he tadehi, nɛ a kongo lɛ, nɛ a je lɛ pɛ e he, nɛ a si lɛ nɛ́ e gbo fã kɛ fã. 31 Tlukaa a, osɔfo ko nyɛɛ jamɛ a blɔ ɔ nɔ kɛ ngɛ kplee, se benɛ e na lɛ ɔ, e tsɔ e he kɛ be. 32 Jã kɛ̃ nɛ benɛ Levino ko hu ba su lejɛ ɔ nɛ e na lɛ ɔ, e tsɔ e he kɛ be. 33 Se Samariano ko nɛ e nyɛɛ blɔ ɔ nɔ ɔ ba su he nɛ nyumu ɔ ngɛ ɔ, nɛ benɛ e na lɛ ɔ, e ní pee lɛ mɔbɔ. 34 Lɔ ɔ he ɔ, e ya nyumu ɔ ngɔ, nɛ e plɛ nu kɛ wai ngɔ pue e pa amɛ a nɔ, nɛ e fĩ a nɔ ha lɛ. Lɔ ɔ se ɔ, e wo lɛ ngɔ fɔ lɛ nitsɛ e lohwe nɔ, nɛ e ngɔ lɛ kɛ ba nibwɔhi a to he ko, nɛ e hyɛ e nɔ. 35 E nɔ jena a, e je denario* enyɔ ngɔ ha nibwɔhi a to he nɔ hyɛlɔ ɔ, nɛ e de lɛ ke: ‘Hyɛ e nɔ, nɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ o ma puɛ ngɛ enɛ ɔ se ɔ, ke i kpale kɛ ba a, ma ba ha mo.’ 36 Ke o hyɛ ɔ, ni etɛ nɛ ɔmɛ ɔ, a kpɛti mɛnɔ lɛ e pee e he nyumu ɔ nɛ e ya nɔ juli ɔmɛ a kpɛti ɔ nyɛmi?” 37 Nyumu ɔ ha lɛ heto ke: “Nɔ nɛ e na lɛ mɔbɔ ɔ.” Kɛkɛ nɛ Yesu de lɛ ke: “Mo hu yaa nɛ o ya pee jã nɔuu.”
38 Jehanɛ ɔ, benɛ a ngɛ blɔ nɔ kɛ yaa a, e ya sɛ kɔpe ko mi. Yo ko nɛ a tsɛɔ lɛ ke Marta a ha nɛ e ba to e we ɔ mi. 39 E ngɛ nyɛmiyo ko hu nɛ a tsɛɔ lɛ ke Maria, nɛ e ba hi si ngɛ Nyɔmtsɛ ɔ nane nya nɛ e ngɛ nɔ́ nɛ e ngɛ dee* ɔ tue bue. 40 Se Marta lɛɛ, níhi fuu nɛ e ngɛ pee ɔ he e juɛmi. Enɛ ɔ he ɔ, e ba Yesu ngɔ nɛ e ba de lɛ ke: “Nyɔmtsɛ, nɛ ye nyɛmiyo ɔ si ní tsumi ɔ tsuo ngɔ fɔ imi nɔ kake too ye nɔ ɔ, anɛ e hɛwi mo lo? Mo de lɛ nɛ e ba ye bua mi.” 41 Nyɔmtsɛ ɔ ha lɛ heto ke: “Marta, Marta, o ngɛ tsui yee, nɛ o ngɛ o he nya gbae ngɛ níhi fuu a he. 42 Níhi bɔɔ ko aloo nɔ́ kake pɛ lɛ e he hia. Ngɛ Maria blɔ fa mi ɔ, e hla nɔ́ nɛ hi ɔ,* nɛ nɔ ko be kpɔ̃e ngɛ e dɛ.”
11 Jehanɛ ɔ, e ngɛ sɔlee ngɛ he ko nɛ benɛ e gbe nya a, e kaseli ɔmɛ a ti nɔ kake de lɛ ke: “Nyɔmtsɛ, moo tsɔɔ wɔ bɔ nɛ a sɔleɔ ha, kaa bɔ nɛ Yohane hu tsɔɔ e kaseli ɔmɛ ɔ.”
2 Lɔ ɔ he ɔ, e de mɛ ke: “Be fɛɛ be nɛ nyɛ maa sɔle ɔ, nyɛ de ke: ‘Tsaatsɛ, o biɛ ɔ he nɛ tsɔ.* O Matsɛ Yemi ɔ nɛ ba. 3 Moo da wa hiami níhi a nɔ kɛ ha wɔ wa nya mi ngma daa ligbi. 4 Nɛ o ngɔ wa he yayamihi kɛ ke wɔ, ejakaa wɔ nitsɛmɛ hu waa kɛ keɔ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e hɛɛ wɔ hiɔ ɔ; nɛ koo ngɔ wɔ kɛ ya ka mi.’”
5 Jehanɛ ɔ, e de mɛ ke: “Waa ngɔ lɛ kaa nyɛ ti nɔ ko ngɛ huɛ ko, nɛ e ya e ngɔ nyɔ mi kpɛti nɛ e ya de lɛ ke, ‘Ye huɛ, paa mi abolo etɛ, 6 ejakaa ye huɛmɛ ɔmɛ a ti nɔ kake nɛ e nyɛɛ blɔ ba to mi, nɛ i be nɔ́ ko nɛ ma ha lɛ.’ 7 Se nɔ nɛ e ngɛ tsu ɔ mi ɔ he nɔ ke: ‘Moo jɔɔ ye nya gbami. A nga sinya a momo, nɛ i kɛ ye bimɛ tsɔwi ɔmɛ wa ngɛ sa mi. I be nyɛe ma te si nɛ ma ba ha mo nɔ́ ko.’ 8 I ngɛ nyɛ dee ke, kaa huɛmɛ nɛ a ji ɔ he je ɔ, jinɛ e be si tee nɛ e ma ba ha lɛ nɔ́ ko, se akɛnɛ e ngɛ e nya gbae kpamisaa he je ɔ, e maa te si, nɛ e ma ba ha lɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e hia lɛ ɔ kokooko. 9 Enɛ ɔ he ɔ, i ngɛ nyɛ dee ke, nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ hi bie, nɛ a ma ha nyɛ; nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ hi hlae, nɛ nyɛ maa na; nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ hi sie, nɛ a ma bli ha nyɛ. 10 Ejakaa nɔ fɛɛ nɔ nɛ e biɔ ɔ, e nine suɔ nɔ, nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e hlaa a, e naa, nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e siɔ ɔ, a ma bli ha lɛ. 11 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, tsɛ te nɛ lɛ e ngɛ nyɛ kpɛti nɛ ke e bi bi lɛ lo ɔ, e be lɛ lo hae, se mohu e ma ha lɛ sinɔ? 12 Aloo ke e bi lɛ hlui ɔ, e ma ha lɛ nyingmogblakoto? 13 Lɔ ɔ he ɔ, ke nyɛ yayami peeli po nyɛ le bɔ nɛ nyɛ haa nyɛ bimɛ ní kpakpahi ɔ, lɛɛ Tsaatsɛ ɔ nɛ e ngɛ hiɔwe ɔ maa ngɔ mumi klɔuklɔu ɔ kɛ ha nihi nɛ a biɔ lɛ ɔ hluu po pe jã!”
14 Pee se ɔ, e hia daimonio ko nɛ e ha we nɛ nɔ tuɔ munyu ngɛ nɔ ko mi. Benɛ daimonio ɔ je kpo ɔ, nɔ nɛ jinɛ e nyɛ we munyu tumi ɔ tu munyu, nɛ e pee asafo kuu ɔ nyakpɛ. 15 Se a ti ni komɛ de ke: “Beelzebub* nɛ ji daimonio ɔmɛ a nɔ yelɔ ɔ he wami lɛ e kɛ hiaa daimoniohi ɔ nɛ.” 16 Nɛ ni komɛ hu lɛɛ akɛnɛ a suɔ kaa a maa ka lɛ he je ɔ, a bɔni lɛ bimi ke e ha mɛ okadi ko nɛ je hiɔwe. 17 Akɛnɛ e le nɔ́ nɛ a ngɛ susue he je ɔ, e de mɛ ke: “Matsɛ yemi fɛɛ matsɛ yemi nɛ e mi gba nɛ e teɔ si kɛ woɔ e he ɔ hɛ mi kpataa, nɛ we fɛɛ we nɛ e mi gba nɛ e teɔ si kɛ woɔ e he ɔ, e nɔɔ si. 18 Jã kɛ̃ nɛ ke Satan hu mi gba nɛ e teɔ si kɛ woɔ e he ɔ, kɛ e matsɛ yemi ɔ ma plɛ kɛ da si ha kɛɛ? Ejakaa nyɛ deɔ ke Beelzebub he wami lɛ i kɛ hiaa daimoniohi. 19 Ke Beelzebub he wami i kɛ hiaa daimoniohi ɔ, lɛɛ mɛnɔ he wami nɛ nyɛ bimɛ ɔmɛ kɛ hiaa mɛ mɔ? Enɛ ɔ he je nɛ mɛ lɛ a maa kojo nyɛ ɔ nɛ. 20 Se ke Mawu nine nguɛ lɛ i kɛ hiaa daimoniohi ɔ, lɛɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ ba ná nyɛ tlukaa niinɛ. 21 Ke nyumu ko nɛ e he wa nɛ́ e hɛɛ ta hwumi níhi ngɛ e we he bue ɔ, e ní ɔmɛ ekoeko laa we. 22 Se ke nɔ ko nɛ e he wa pe lɛ ba tua lɛ nɛ e ye e nɔ ɔ, jamɛ a nɔ ɔ kpɔ̃ɔ e ta hwumi ní ɔmɛ tsuo nɛ́ e ngɔ e hɛ kɛ fɔ nɔ ɔ ngɛ e de, nɛ e gbaa níhi nɛ e muɔɔ ɔ kɛ haa nihi. 23 Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e be ye blɔ fa mi ɔ teɔ si kɛ woɔ mi, nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e piɛɛ we ye he kɛ bua we nya a gbɛɔ kɛ fĩaa.
24 “Ke mumi nɛ e he tsɔ we je nɔ ko mi ɔ, e ya kpaa si ngɛ hehi nɛ nyu be kaa e ma ná he ko nɛ e maa jɔɔ e he ngɛ lo. Ke e nɛ he ko ɔ, e deɔ ke, ‘Ma kpale ye se kɛ ho ye we ɔ mi he nɛ i je ɔ ya.’ 25 Nɛ ke e kpale kɛ ya a, e naa kaa a bɛɛ we ɔ mi nyaii nɛ a dla mi. 26 Kɛkɛ ɔ, e yaa nɛ e ya ngɔɔ mumi kpahi kpaago nɛ a yi mi wa pe lɛ kɛ piɛɛɔ e he, nɛ ke a ba sɛ e mi ɔ, a hiɔ lejɛ ɔ. Enɛ ɔ haa nɛ nɔmlɔ nɛ ɔ nyagbe si himi ɔ puɛɔ kulaa pe sisije ɔ po.”
27 Jehanɛ ɔ, benɛ e ngɛ munyu nɛ ɔmɛ tue ɔ, yo ko kpa ngmlaa kɛ je nimli babauu ɔ a kpɛti, nɛ e de lɛ ke: “Fɔmi kotoku nɛ hɛɛ mo, kɛ nyɔ nɛ o pupɔ ɔ ngɛ bua jɔmi pɛ!” 28 Se Yesu de ke: “Dɛbi, mohu ɔ, nihi nɛ a nuɔ Mawu munyu ɔ nɛ a yeɔ nɔ ɔ, mɛ lɛ a ngɛ bua jɔmi!”
29 Benɛ asafo kuu ɔ nya ngɛ buae ɔ, e bɔni mɛ demi ke: “Yi nɔ nɛ ɔ ji yi nɔ yayami; e ngɛ okadi ko hlae, se a be lɛ okadi ko hae kaa ja Yona nɔ́ ɔ. 30 Ejakaa kaa bɔ nɛ Yona ba plɛ okadi kɛ ha Ninevebi ɔmɛ ɔ, jã kɛ̃ nɛ nɔmlɔ Bi ɔ hu ma plɛ okadi kɛ ha yi nɔ nɛ ɔ. 31 A ma tle woyi je manyɛ ɔ kɛ yi nɔ bi nɛ ɔmɛ si ngɛ kojomi ɔ mi nɛ e maa bu mɛ fɔ, ejakaa e je je ɔ nyagbe he tɔɔ kɛ ba konɛ e ba bu Salomo juɛmi munyu ɔmɛ tue. Se hyɛ! nɔ ko nɛ e pe Salomo ngɛ hiɛ ɔ. 32 Ninevebi ɔmɛ kɛ yi nɔ nɛ ɔ maa te si ngɛ kojomi ɔ mi nɛ a maa bu lɛ fɔ, ejakaa benɛ Yona fiɛɛ kɛ ha mɛ ɔ, a tsake a tsui. Se hyɛ! nɔ ko nɛ e pe Yona ngɛ hiɛ ɔ. 33 Ke nɔ ko su kane ɔ, e kɛ laa we, nɛ e kɛ mɛ kusii* sisi hulɔ, mohu ɔ, e kɛ maa kane tso nɔ, konɛ nihi nɛ a baa we ɔ mi ɔ nɛ a na la a. 34 Nɔmlɔ tso ɔ kane ji hɛngmɛ. Ke o hɛngmɛ nɔ tsɔ* ɔ, o nɔmlɔ tso ɔ tsuo hu kpɛɔ;* se ke e hí ɔ,* o nɔmlɔ tso ɔ tsuo hu woɔ diblii. 35 Enɛ ɔ he ɔ, hyɛ nɛ hi konɛ la nɛ ngɛ o mi ɔ nɛ ko pee diblii. 36 Lɔ ɔ he ɔ, ke o nɔmlɔ tso ɔ tsuo ngɛ kpɛe nɛ e he ko he ko wui diblii ɔ, e ma kpɛ kaa bɔ nɛ kane kpɛɔ nɛ o naa e la a.”
37 Benɛ Yesu tu munyu nɛ ɔ ta a, Farisi no ko tsɛ lɛ ní yemi. Lɔ ɔ he ɔ, e ya nɛ e ya hi si ngɛ okplɔɔ ɔ he. 38 Se benɛ Farisi no ɔ na kaa e fɔ we e dɛ* loko e ma ní ɔ yemi ɔ, e pee lɛ nyakpɛ. 39 Se Nyɔmtsɛ ɔ de lɛ ke: “Nyɛ Farisi bi, nyɛ fɔɔ kplu kɛ ka he, se nyɛ mi hyi tɔ kɛ hɛ tsumi kɛ yiwutso ní peepeehi. 40 Nyɛ nihi nɛ nyɛ susuu we nɔ́ he! Anɛ pi nɔ nɛ e pee kpo nɔ je ɔ nɔuu nɛ e pee mi mi je ɔ lo? 41 Ke nɔ ko he pee nyɛ mɔbɔ nɛ nyɛ maa ke lɛ nɔ́ ɔ,* nyɛɛ ngɔ nɔ́ nɛ ngɛ mi mi je ɔ kɛ ke lɛ, nɛ hyɛ! nyɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ he ma tsɔ nyaii. 42 Se musu tloo nyɛ Farisi bi, ejakaa nyɛ haa mint, pui,* kɛ ba kpahi tsuo nɛ a yeɔ ɔ mi dlami nyɔngma mi kakaaka, se dami sane yemi kɛ Mawu suɔmi lɛɛ, nyɛ ma nyɛ hɛ ngɔ fɔ nɔ! Ní nɛ ɔmɛ ji níhi nɛ e sa kaa nyɛɛ pee, se e sɛ nɛ nyɛ ma nyɛ hɛ ngɔ fɔ jamɛ a ní kpa amɛ hu a nɔ. 43 Musu tloo nyɛ Farisi bi, ejakaa nyɛ suɔ hɛ mi sɛhi* a nɔ himi ngɛ kpe he ɔmɛ, nɛ nyɛ suɔ kaa nihi nɛ a fɔ nyɛ ngɛ juahi a nɔ! 44 Musu tloo nyɛ, ejakaa nyɛ ngɛ kaa yɔkɔhi* nɛ a nɔ laa* nɛ́ nihi nyɛɛɔ ngɛ a nɔ se a li!”
45 Nihi nɛ a le Mlaa a saminya a, a ti nɔ kake de lɛ ke: “Tsɔɔlɔ, níhi nɛ o ngɛ dee nɛ ɔ, o kɛ ngɛ wɔ jɛe hulɔ oo.” 46 Kɛkɛ nɛ Yesu de ke: “Nyɛ nihi nɛ nyɛ le Mlaa a saminya a, nyɛ hu musu tloo nyɛ, ejakaa nyɛ ngɔ tlomihi nɛ a mi jiɔ wawɛɛ kɛ tloo nihi, se nyɛ nitsɛmɛ lɛɛ, nyɛɛ kɛ nyɛ nine nguɛ kake ngmelu po tɛ he!
47 “Musu tloo nyɛ, ejakaa nyɛ fiaa gbali ɔmɛ a yɔkɔ* ɔmɛ, se nyɛ nɛmɛ ɔmɛ lɛ a gbe mɛ! 48 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nyɛ le níhi nɛ nyɛ nɛmɛ ɔmɛ tsu, se kɛ̃ ɔ, nyɛ kplɛɛ nɔ, ejakaa mɛ lɛ a gbe gbali ɔmɛ, se nyɛ lɛ nyɛ ba ngɛ a yɔkɔ ɔmɛ fiae. 49 Enɛ ɔ he je nɛ Mawu nile ɔ hu de ke: ‘Ma tsɔ gbali kɛ bɔfohi kɛ ya a ngɔ, nɛ a maa gbe a ti ni komɛ, nɛ a maa wa a ti ni komɛ hu yi mi, 50 konɛ gbali ɔmɛ tsuo a muɔ nɛ pue si kɛ je sisije benɛ a bɔ je ɔ, a bi si ngɛ yi nɔ nɛ ɔ dɛ, 51 kɛ je Habel muɔ ɔ nɔ hluu kɛ ba su Zakaria nɛ a gbe lɛ ngɛ afɔle sami latɛ ɔ kɛ sɔlemi we* ɔ a kpɛti ɔ muɔ ɔ nɔ.’ Ee, i ngɛ nyɛ dee ke a ma bi si ngɛ yi nɔ nɛ ɔ dɛ.
52 “Nyɛ nihi nɛ nyɛ le Mlaa a saminya a, musu tloo nyɛ, ejakaa nyɛ ngɔ nile nya safe ɔ kɛ je. Nyɛ nitsɛmɛ nyɛ sɛ we mi, nɛ nihi nɛ a yaa sɛ mi ɔ hu nyɛ tsiɔ mɛ blɔ!”
53 Benɛ e je kpo kɛ je lejɛ ɔ, womi ngmali ɔmɛ kɛ Farisi bi ɔmɛ je a hɛ kɛ pi lɛ wawɛɛ, nɛ a bɔni lɛ sanehi fuu bimi, 54 nɛ a ngɛ lɛ dae kaa e ma de nɔ́ ko konɛ a da nɔ nɛ a kɛ nu lɛ.
12 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, nimli akpehi abɔ ba bua a he nya nɛ a ngɛ a sibi a nɔ naae, kɛkɛ nɛ e sɛ hlami nɛ e bɔni e kaseli ɔmɛ demi ke: “Nyɛɛ hyɛ nɛ hi ngɛ Farisi bi ɔmɛ a masa a nɛ ji osato peemi ɔ he. 2 Se nɔ́ ko be nɛ a ngɔ kɛ laa saminya nɛ a be lɛ kpo jee, nɛ laami sane ko be nɛ nihi be lee. 3 Enɛ ɔ he ɔ, nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ nyɛ deɔ ngɛ diblii mi ɔ, nihi maa nu ngɛ la nya, nɛ nɔ́ nɛ nyɛ wo nihi a tue mi ngɛ tsuhi a mi ɔ, a maa fiɛɛ ngɛ tsuhi a yi mi. 4 Jehanɛ se hu ɔ, ye huɛmɛ, i ngɛ nyɛ dee ke, nyɛ ko ye nihi nɛ a gbeɔ nɔmlɔ tso ɔ, nɛ́ ngɛ lɔ ɔ se ɔ, a nyɛ we nɔ́ kpa ko peemi hu ɔ gbeye. 5 Se ma tsɔɔ nyɛ nɔ nɛ e sa kaa nyɛɛ ye lɛ gbeye: Nyɛɛ ye nɔ nɛ ke e gbe ɔ, e ngɛ he blɔ nɛ e ma sake ngɔ fɔ Gehena* a gbeye. Ee, i ngɛ nyɛ dee ke, nyɛɛ ye jamɛ a nɔ ɔ gbeye. 6 Tse sika nɛ a yeɔ ɔ mi nyafii pe kulaa* enyɔ nɛ a kɛ heɔ otoklii enuɔ, aloo pi jã? Se kɛ̃ ɔ, Mawu hɛ ji* a ti nɔ kake po nɔ. 7 Se nyɛ yi bwɔmi tete po, a kane lɛ tsuo. Nyɛ ko ye gbeye; nyɛ he jua wa kulaa pe otokliihi babauu.
8 “I ngɛ nyɛ dee ke, nɔ fɛɛ nɔ nɛ e maa tsɔɔ kaa e le mi ngɛ nimli a hɛ mi ɔ, nɔmlɔ Bi ɔ hu maa tsɔɔ kaa e le lɛ ngɛ Mawu bɔfo ɔmɛ a hɛ mi. 9 Se nɔ fɛɛ nɔ nɛ e ma kua mi ngɛ nimli a hɛ mi ɔ, ma kua lɛ ngɛ Mawu bɔfo ɔmɛ a hɛ mi. 10 Nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e maa tu munyu kɛ si nɔmlɔ Bi ɔ, a kɛ maa ke lɛ, se nɔ fɛɛ nɔ nɛ e maa bɔ musu kɛ si mumi klɔuklɔu ɔ, a kɛ be lɛ kee. 11 Ke a ngɔ nyɛ kɛ ba kpe he ɔmɛ, aloo amlaalo nikɔtɔmahi kɛ nihi nɛ a hɛɛ blɔ nya amɛ a hɛ mi ɔ, nyɛ ko hao ngɛ bɔ nɛ nyɛ maa tu munyu ha, aloo nɔ́ nɛ nyɛ ma de kɛ fã nyɛ he ɔ he, 12 ejakaa mumi klɔuklɔu ɔ maa tsɔɔ nyɛ níhi nɛ e sa kaa nyɛ de ngɛ jamɛ a ngmlɛfia a mi.”
13 Lɔ ɔ se ɔ, asafo kuu ɔ mi nɔ ko de lɛ ke: “Tsɔɔlɔ, de ye nyɛminyumu ɔ nɛ e kɛ mi nɛ gba gbosi ní ɔ.” 14 Yesu de lɛ ke: “Awetsɛ, mɛnɔ wo mi kojolɔ aloo pɛ dlalɔ kɛ ha nyɛ ni enyɔ ɔmɛ?” 15 Kɛkɛ nɛ e de mɛ ke: “Nyɛ hɛ nɛ hi nyɛ he nɔ nɛ nyɛɛ hyɛ nɛ hi ngɛ hɛkɔ fɛɛ hɛkɔ* he, ejakaa ke nɔ ko ngɛ ní babauu po ɔ, pi níhi nɛ e ngɛ ɔ nɛ ma ha lɛ wami.” 16 Enɛ ɔ he ɔ, e ngɔ nɔ́ he tomi nɔ́ ko kɛ tsu ní, nɛ e de mɛ ke: “Niatsɛ ko zugba ba ní saminya. 17 Kɛkɛ nɛ e bɔni susumi ngɛ e yi mi ke, ‘Amlɔ nɛ ɔ nɛ i be he ko nɛ ma bua ye ngmɔ ní ɔ nya kɛ wo ɔ, mɛni ma pee?’ 18 Lɔ ɔ se ɔ, e de ke, ‘Nɔ́ nɛ ma pee ji nɛ ɔ nɛ: Ma ku ye nito he ɔmɛ ngɔ pue si, nɛ ma ma nguanguahi, nɛ ma bua ye ngma a tsuo kɛ níhi tsuo nɛ i ngɛ ɔ nya kɛ wo a mi, 19 nɛ ma de ye he* ke: “O ngɛ* ní babauu nɛ́ a ngɔ kɛ to ha mo jehahi babauu; moo jɔɔ o he, ye ní, nuu ní, nɛ o ye ngɔɔmi.”’ 20 Se Mawu de lɛ ke, ‘Mo nɛ o susuu we níhi a he, nyɔ nɛ ɔ mi ɔ, a ngɛ o wami* ngɔe ngɛ o dɛ. Lɛɛ mɛnɔ lɛ níhi nɛ o bua nya ngɔ to ɔ maa pee e nɔ́ mɔ?’ 21 Jã nɛ e maa ba nɔ nɛ e toɔ juetli si kɛ haa e he, se e pi niatsɛ ngɛ Mawu hɛ mi ɔ nɔ ɔ nɛ.”
22 Jehanɛ ɔ, e de e kaseli ɔmɛ ke: “Enɛ ɔ he ɔ, i ngɛ nyɛ dee ke, nyɛɛ jɔɔ haomi ngɛ nyɛ wami* he ngɛ nɔ́ nɛ nyɛ maa ye, aloo nɔ́ nɛ nyɛɛ kɛ maa ha nyɛ nɔmlɔ tso ɔ he ɔ he. 23 Ejakaa wami* he jua wa pe niye ní, nɛ nɔmlɔ tso ɔ hu he jua wa pe heha nɔ́. 24 Nyɛ susu kuakualabitehi a he nɛ nyɛɛ hyɛ: A du we ní, nɛ a kpa we ní hulɔ; a be gba, nɛ a be nito he hulɔ; se kɛ̃ ɔ, Mawu haa mɛ niye ní. Anɛ nyɛ he jua wɛ hluu pi lohwe pɛlitsɛmɛ lo? 25 Nyɛ ti mɛnɔ lɛ ke e ngɛ haoe ɔ, e ma nyɛ maa tsɔ e wami nya kɔni fã?* 26 Enɛ ɔ he ɔ, ke nyɛ be nyɛe maa pee nɔ́ nyafii kaa kikɛ nɛ ɔ, lɛɛ mɛni he je nɛ e sa nɛ nyɛɛ hao ngɛ níhi nɛ a piɛ ɔmɛ a he mɔ? 27 Nyɛ susu bɔ nɛ mɔmɔhi waa ha a he nɛ nyɛɛ hyɛ: A gbo we dengme, nɛ a lui bo hulɔ; se i ngɛ nyɛ dee ke, ngɛ Salomo hɛ mi nyami babauu ɔ tsuo se ɔ, e he dlami sui mɔmɔ nɛ ɔmɛ a kpɛti kake po. 28 Ke Mawu dlaa nga nɔ huhi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ nɛ hwɔɔ kɛkɛ a sake mɛ ngɔ fɔ flɔɔnɔɔ mi ɔ kikɛ nɛ ɔ, lɛɛ e ma ha nyɛ heha nɔ́ hluu po pe jã, nyɛ nɛ nyɛ hemi kɛ yemi pi! 29 Lɔ ɔ he ɔ, nyɛ kpa nɔ́ nɛ nyɛ maa ye kɛ nɔ́ nɛ nyɛ maa nu ɔ hlami, nɛ nyɛɛ jɔɔ haomi, nɛ́ nyɛ kpa tsui yemi; 30 ejakaa ní nɛ ɔmɛ tsuo ji níhi nɛ je ma amɛ ngɛ a se die wawɛɛ, se nyɛ Tsɛ ɔ le kaa ní nɛ ɔmɛ tsuo a he hia nyɛ. 31 Mohu ɔ, nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛ hla e Matsɛ Yemi ɔ, nɛ e maa ngɔ ní nɛ ɔmɛ kɛ piɛɛ he ha nyɛ.
32 “To kuu nyafii, nyɛ ko ye gbeye, ejakaa nyɛ Tsɛ ɔ bua jɔ he kaa e maa ngɔ Matsɛ Yemi ɔ kɛ ha nyɛ. 33 Nyɛ ya jua níhi nɛ nyɛ ngɛ ɔ konɛ nyɛ kɛ ke nihi nɛ a he peeɔ nyɛ mɔbɔ ɔ.* Nyɛɛ pee sika kpɛɛhi nɛ a be puɛe, enɛ ɔ tsɔɔ kaa nyɛɛ to juetli nɛ be tae si ngɛ hiɔwe, he nɛ julɔ ko be he sue, nɛ wɔyewɔye kpe we ní ngɛ ɔ. 34 Ejakaa he nɛ nyɛ juetli ngɛ ɔ, lejɛ ɔ nɛ nyɛ tsui hu maa hi.
35 “Nyɛɛ wo tade nɛ nyɛɛ pee klaalo* nɛ nyɛ ha nɛ nyɛ kane ɔmɛ nɛ a hi tsoe. 36 E sa nɛ nyɛɛ pee kaa nihi nɛ a nyɔmtsɛ ho yo kpeemi ya nɛ a ngɛ lɛ blɔ hyɛe, konɛ ke e ba nɛ e ba si sinya a pɛ ɔ, a nyɛ nɛ a bli ha lɛ. 37 Jamɛ a nyɔguɛ ɔmɛ nɛ a nyɔmtsɛ ɔ maa ba nɛ e ma ba na mɛ kaa a ngɛ hwɔɔe ɔ ngɛ bua jɔmi! Ngɛ anɔkuale mi ɔ, i ngɛ nyɛ dee ke, e maa wo ní tsumi tade,* nɛ e ma ha nɛ́ a hi si ngɛ okplɔɔ ɔ he, nɛ e maa ba nɛ e ma ba sɔmɔ mɛ. 38 Nɛ ke e ba ngɛ hwɔɔmi be enyɔne* aloo etɛne* ɔ mi po nɛ e ba na mɛ nɛ a pee klaalo ɔ, a bua maa jɔ! 39 Se nɔ́ nɛ e sa kaa nyɛɛ le ji kaa ke nɔ ko ngɛ we mi nɛ e le ngmlɛfia nɛ julɔ ɔ maa ba a, jinɛ e ko ngmɛ́ blɔ nɛ e ywia e we ɔ nɛ e sɛ mi. 40 Nyɛ hu nyɛɛ pee klaalo, ejakaa ngmlɛfia nɛ nyɛ susuu we kaa nɔmlɔ Bi ɔ maa ba a, jamɛ a ngmlɛfia a mi nɛ e maa ba.”
41 Kɛkɛ nɛ Petro bi lɛ ke: “Nyɔmtsɛ, anɛ nɔ́ he tomi nɔ́ nɛ ɔ nɛ o kɛ tsu ní ɔ kɔɔ wɔ pɛ wa he, aloo nɔ fɛɛ nɔ?” 42 Nɛ Nyɔmtsɛ ɔ de ke: “Mɛnɔ tutuutu ji we nɔ hyɛlɔ anɔkualetsɛ ɔ, ní lelɔ* ɔ, nɛ e nyɔmtsɛ ɔ maa ngɔ lɛ kɛ da e sɔmɔli ɔmɛ* a nya konɛ e ya nɔ nɛ e ha mɛ a niye ní nɛ maa su mɛ ngɛ be nɛ sa mi ɔ? 43 Jamɛ a nyɔguɛ ɔ nɛ ke e nyɔmtsɛ ɔ ba nɛ e ma ba na lɛ kaa e ngɛ jã pee ɔ ngɛ bua jɔmi! 44 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, i ngɛ nyɛ dee ke, e maa ngɔ lɛ kɛ da e níhi tsuo a nya. 45 Se ke e ba kaa jamɛ a nyɔguɛ ɔ de ngɛ e tsui mi ke, ‘Ye nyɔmtsɛ ɔ bami ɔ se ngɛ kɛe,’ nɛ e bɔni sɔmɔli ɔmɛ kɛ mawayi ɔmɛ kongomi, nɛ e yeɔ ní nɛ e nuɔ ní, nɛ e tɔɔ dã a, 46 jamɛ a nyɔguɛ ɔ nyɔmtsɛ ɔ maa ba ngɛ ligbi nɛ e hyɛ we lɛ blɔ ɔ nɔ, kɛ ngmlɛfia nɛ e li ɔ mi, nɛ e maa gbla e tue wawɛɛ nitsɛ, nɛ e ma ha lɛ sihi he ngɛ he nɛ nihi nɛ a yi anɔkuale ɔ ngɛ ɔ. 47 Kɛkɛ ɔ, jamɛ a nyɔguɛ ɔ nɛ e le e nyɔmtsɛ suɔmi nya ní, se e pee we klaalo, aloo e pee we nɔ́ nɛ e de lɛ* ɔ, a maa fiaa lɛ kpa babauu. 48 Se nɔ nɛ e li e nyɔmtsɛ ɔ suɔmi nya ní se kɛ̃ ɔ, e pee níhi nɛ sa kpa fiami ɔ, a maa fiaa lɛ kpa bɔɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nɔ fɛɛ nɔ nɛ a ha lɛ babauu ɔ, a ma bi babauu si ngɛ e dɛ, nɛ nɔ nɛ a ngɔ lɛ kɛ da níhi fuu a nya a hu a ma bi babauu si ngɛ e dɛ pe bɔ nɛ e sa kaa a bi.
49 “I ba konɛ ma ba slɛ la ngɛ zugba a nɔ, se ke e tso momo ɔ, lɛɛ mɛni i pa ngɛ hlae ekohu? 50 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, baptisimi ko ngɛ nɛ a maa baptisi mi, nɛ hyɛ bɔ nɛ i ngɛ haoe ha kɛ yaa su be nɛ e maa ba nyagbe! 51 Anɛ nyɛ susu kaa i ba konɛ ma ha nɛ tue mi jɔmi nɛ ba zugba a nɔ lo? Dɛbi, i ngɛ nyɛ dee ke mi gbami mohu lɛ i kɛ ba. 52 Ejakaa kɛ je piɔ kɛ yaa a, nihi enuɔ nɛ a ngɛ we kake mi ɔ, a mi ma gba. Ni etɛ maa te si kɛ wo ni enyɔ, nɛ ni enyɔ hu maa te si kɛ wo ni etɛ. 53 Mi gbami maa ba a kpɛti, tsɛ maa te si kɛ wo binyumu, nɛ binyumu maa te si kɛ wo tsɛ, nyɛ maa te si kɛ wo biyo, nɛ biyo maa te si kɛ wo nyɛ, nganyɛ* maa te si kɛ wo e binyumu yo, nɛ binyumu ɔ yo hu maa te si kɛ wo e nganyɛ.”*
54 Lɔ ɔ se ɔ, e kpale de asafo kuu ɔ ke: “Ke nyɛ na nɛ bɔku ko ngɛ si tee ngɛ pusinɔ he ɔ, nyɛ deɔ oya nɔuu ke, ‘Kɔɔhiɔ nɛ nya wa ko maa fia,’ nɛ e baa mi jã. 55 Nɛ ke nyɛ na kaa woyi je kɔɔhiɔ ngɛ fiae ɔ, nyɛ deɔ ke, ‘Latsa maa tsa,’ nɛ e baa mi jã. 56 Osatotsɛmɛ, nyɛ le zugba a nɔ níhi kɛ bɔku ɔ mi níhi a mi hyɛmi, se mɛni he je mɔ nɛ nyɛ li bɔ nɛ nyɛ ma plɛ kɛ hyɛ be pɔtɛɛ nɛ ɔ mi ɔ? 57 Mɛni he je nɛ nyɛ nitsɛmɛ nyɛ nyɛ we nɛ nyɛɛ tsɔɔ nɔ́ nɛ da a? 58 Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke nɔ ko kɛ mo ngɛ sane, nɛ e kɛ mo yaa nɔ yelɔ ko ngɔ ɔ, ke o kɛ lɛ ngɛ blɔ nɔ kɛ yaa a, bɔɔ mɔde nɛ o kɛ lɛ nɛ dla pɛ ɔ, konɛ e ko ya sama mo kɛ ha kojolɔ ɔ, nɛ́ kojolɔ ɔ nɛ ngɔ mo kɛ wo nɔ nɛ e hyɛɔ kojomi he ɔ nɔ ɔ dɛ mi, nɛ́ lɛ hu e ba wo mo tsu. 59 I ngɛ mo dee ke, o be kpo jee ngɛ tsu ɔ mi gblegbleegble, lɛɛ ja o wo hiɔ ɔ tsuo ta, nɛ e be sika nɛ a yeɔ ɔ mi nyafii po piɛe.”*
13 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, nihi nɛ a ngɛ lejɛ ɔ bɔ lɛ Galileabi nɛ Pilato ngɔ a muɔ kɛ futu a we afɔlehi nɛ a sã a mi ɔ he amaniɛ. 2 E he nɔ nɛ e de mɛ ke: “Anɛ nyɛ susu kaa jamɛ a Galileabi ɔmɛ ji yayami peeli pe Galileabi kpa amɛ tsuo akɛnɛ a na amanehlu nɛ ɔ he je lo? 3 Dɛbi, pi jã; se ke nyɛ tsakee we nyɛ tsui ɔ, nyɛ tsuo nyɛ hɛ mi ma kpata jã nɔuu. 4 Aloo nihi 18 nɛ mɔ ɔ nɛ ngɛ Siloam ɔ hule ngɔ pue a nɔ nɛ a gbo ɔ, anɛ nyɛ susu kaa a ye fɔ pe ni kpahi tsuo nɛ a ngɛ Yerusalem ɔ lo? 5 Dɛbi, pi jã; se ke nyɛ tsakee we nyɛ tsui ɔ, nyɛ tsuo nyɛ hɛ mi ma kpata kaa bɔ nɛ a hɛ mi kpata a.”
6 Lɔ ɔ se ɔ, e kɛ nɔ́ he tomi nɔ́ nɛ ɔ tsu ní. E de ke: “Nyumu ko du fig tso ngɛ e wai ngmɔ mi, nɛ e ba nɛ e ba hyɛ kaa e maa na yiblii ngɛ nɔ lo, se e nɛ eko. 7 Kɛkɛ nɛ e de wai ngmɔ nɔ hyɛlɔ ɔ ke, ‘Jeha etɛ sɔuu ji nɛ ɔ nɛ i baa nɛ i ba hyɛɔ kaa ma na yiblii ngɛ fig tso nɛ ɔ nɔ lo, se i nɛ eko. Poo lɛ kɛ fɔ si! Mɛni he je nɛ e maa hi zugba a nɔ yaka gu ɔ?’ 8 Se wai ngmɔ nɔ hyɛlɔ ɔ he nɔ nɛ e de lɛ ke, ‘Nyɔmtsɛ, mo ha nɛ e hi si jeha kake ekohu nɛ ma tsua he nɛ ma wo sisi kuku zu. 9 Ke e wo yiblii hwɔɔ se ɔ, lɛɛ e hi saminya; se ke e wui yiblii ɔ, lɛɛ moo po ngɔ fɔ he.’”
10 Jehanɛ ɔ, ngɛ He Jɔɔmi Ligbi ɔ nɔ ɔ, e ya ngɛ ní tsɔɔe ngɛ kpe he ko. 11 Nɛ hyɛ! yo ko ngɛ lejɛ ɔ nɛ mumi* ko nɛ gbɔjɔɔ nɔ ngɛ e mi jeha 18 sɔuu; e kpɛ, nɛ e nyɛ we nɛ e kpãa e mi kulaa. 12 Benɛ Yesu na lɛ ɔ, e tsɛ lɛ, nɛ e de lɛ ke: “Yo, a je o gbɔjɔmi ɔ ngɛ o nɔ.” 13 Nɛ e ngɔ e nine kɛ pue e nɔ, nɛ amlɔ nɔuu ɔ, e mi kpã, nɛ e bɔni Mawu hɛ mi nyami womi. 14 Se akɛnɛ kpe he ɔ nɔ hyɛlɔ ɔ bua jɔɛ kaa Yesu tsa nɔ ngɛ He Jɔɔmi Ligbi ɔ nɔ he je ɔ, e de asafo kuu ɔ ke: “Ligbi ekpa ngɛ nɛ e sa kaa a kɛ tsu ní; lɔ ɔ he ɔ, nyɛɛ ba nɛ a tsa nyɛ ngɛ jamɛ a ligbi ɔmɛ a nɔ, se pi ngɛ He Jɔɔmi ligbi nɔ.” 15 Se Nyɔmtsɛ ɔ de lɛ ke: “Osatotsɛmɛ, anɛ ngɛ He Jɔɔmi Ligbi ɔ nɔ ɔ, nyɛ ti nɔ fɛɛ nɔ pɛne we e na ku aloo e teji ngɛ tsu mi kɛ ji kpo konɛ e ya ha lɛ nyu nɛ e nu lo? 16 Lɛɛ anɛ e sɛ kaa a pɛneɔ yo nɛ ɔ nɛ e ji Abraham biyo nɛ Satan bɔ lɛ pã jeha 18 sɔuu ji nɛ ɔ ngɛ He jɔɔmi Ligbi ɔ nɔ lo?” 17 Nɛ benɛ e de ní nɛ ɔmɛ ɔ, zo gbe nihi tsuo nɛ a te si ngɔ wo lɛ ɔ, se asafo kuu ɔ tsuo bɔni nyami ngɛ nyakpɛ níhi tsuo nɛ e pee ɔ he je.
18 Kɛkɛ nɛ e ya nɔ nɛ e de ke: “Kɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ ngɛ kɛɛ, nɛ mɛni he ma nyɛ ma ngɔ kɛ to? 19 E ngɛ kaa sinapi wu nɛ nyumu ko ngɔ nɛ e ya du ngɛ e we abɔɔ mi, nɛ e wa nɛ e ba pee tso ngua, nɛ hiɔwe lohwe pɛlitsɛmɛ ba pee tsu ngɛ e kɔni ɔmɛ a nɔ.”
20 E de hu ke: “Mɛni he ma nyɛ ma ngɔ Mawu Matsɛ Yemi ɔ kɛ to? 21 E ngɛ kaa masa nɛ yo ko ngɔ kɛ futu ma ehe susumi ní* nguahi etɛ mi kɛ ya si ma a tsuo gbo.”*
22 Nɛ e hia blɔ kɛ je mahi a mi kɛ ya mahi a mi, kɛ je kɔpehi a mi kɛ ya kɔpehi a mi nɛ e ya tsɔɔ ní, nɛ e tsa e blɔ hiami ɔ nɔ kɛ ya su Yerusalem. 23 Jehanɛ ɔ, nyumu ko bi lɛ ke: “Nyɔmtsɛ, anɛ nihi bɔɔ ko pɛ a yi wami lɛ a ma he lo?” E de mɛ ke: 24 “Nyɛɛ bɔ mɔde wawɛɛ nɛ nyɛɛ sɛ sinya tokofii ɔ mi, ejakaa i ngɛ nyɛ dee ke nihi babauu ma hla kaa a maa sɛ mi, se a be nyɛe. 25 Ke wetsɛ ɔ te si nɛ e ngmɛ sinya a mi ɔ, nyɛ maa da si ngɛ sinya a se nɛ nyɛ maa hi sie, nɛ nyɛ maa hi dee ke, ‘Nyɔmtsɛ, mo bli wɔ.’ Se e ma ha nyɛ heto ke: ‘I li he nɛ nyɛ je.’ 26 Kɛkɛ ɔ, nyɛ ma bɔni demi ke, ‘Wa ye ní, nɛ wa nu ní ngɛ o hɛ mi, nɛ o tsɔɔ ní ngɛ wa blɔ ngua amɛ a nɔ.’ 27 Se e ma de nyɛ ke, ‘I li he nɛ nyɛ je. Nyɛɛ je ye nɔ kɛ ya se, nyɛ nihi nɛ nyɛ peeɔ níhi nɛ dɛ blɔ!’ 28 Ke nyɛ na Abraham, Isak, Yakob, kɛ gbali ɔmɛ tsuo ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ mi, se nyɛɛ lɛɛ a sake nyɛ ngɔ fɔ kpo ɔ nya a, lejɛ ɔ ji he nɛ nyɛ ma fo ya nɛ nyɛ ma kpe nyɛ lungu nya ngɛ. 29 Jehanɛ hu ɔ, nihi maa je puje he kɛ pusinɔ he kɛ yiti je kɛ woyi je kɛ ba, nɛ a ma ba hi okplɔɔ ɔ he ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ mi. 30 Nɛ hyɛ! Se kpɛli komɛ ma ba pee hlami sɛli, nɛ hlami sɛli komɛ ma ba pee se kpɛli.”
31 Ngɛ jamɛ a ngmlɛfia a mi nɔuu ɔ, Farisi bi komɛ ba nɛ a ba de lɛ ke: “Tee si nɛ o je hiɛ ɔ kɛ ho, ejakaa Herode ngɛ hlae kaa e maa gbe mo.” 32 Nɛ e de mɛ ke: “Nyɛɛ ya nɛ nyɛ ya de jamɛ a kɔkɔbo ɔ ke, ‘Hyɛ! i ngɛ daimoniohi hiae nɛ i ngɛ nihi tsae mwɔnɛ ɔ, nɛ hwɔɔ hu ma pee jã, nɛ ligbi etɛne ɔ nɔ ɔ, ma gbe nya.’ 33 Se kɛ̃ ɔ, e sa nɛ ma tsa ye blɔ hiami ɔ nɔ mwɔnɛ ɔ, kɛ hwɔɔ, kɛ hwɔɔ se, ejakaa e be nyɛe maa ba mi kaa a maa gbe gbalɔ ko ngɛ he kpa ko kaa ja Yerusalem. 34 Yerusalem, Yerusalem, mo nɛ o gbe gbali ɔmɛ, nɛ o fiaa nihi nɛ a tsɔ mɛ o ngɔ ɔ tɛ. I bɔ mɔde si abɔ kaa ma bua o bimɛ ɔmɛ a nya kaa bɔ nɛ kungwɔ buaa e bimɛ a nya kɛ woɔ e pɛli sisi ɔ! Se o kplɛɛ we. 35 Hyɛ! A je nyɛ we ɔ he ngɔ ha nyɛ. I ngɛ nyɛ dee ke, nyɛ be mi nae hu kɛ yaa si be nɛ nyɛ ma de ke: ‘A jɔɔ nɔ nɛ e ma ngɛ Yehowa* biɛ ɔ mi ɔ!’”
14 Be kpa ko ngɛ He Jɔɔmi ligbi ko nɔ ɔ, e ya ye ní ngɛ Farisi bi ɔmɛ a hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ a ti nɔ kake we mi, nɛ a ngɛ lɛ hyɛe totooto. 2 Nɛ hyɛ! nyumu ko nɛ e nɔmlɔ tso ɔ tsuo fuufuu ngɛ e hɛ mi. 3 Enɛ ɔ he ɔ, Yesu bi nihi nɛ a le Mlaa a saminya a kɛ Farisi bi ɔmɛ ke: “Anɛ mlaa ngmɛɔ blɔ kaa a tsaa nɔ ngɛ He Jɔɔmi Ligbi ɔ nɔ aloo mlaa ngmɛ́ blɔ?” 4 Se a pui e nya mi. Lɔ ɔ he ɔ, e pɛtɛ nyumu ɔ he nɛ e tsa lɛ, nɛ e wo lɛ blɔ kɛ ho. 5 Nɛ e de mɛ ke: “Nyɛ ti mɛnɔ lɛ ke e bi aloo e na ku ya nɔ vu mi ngɛ He Jɔɔmi ligbi nɔ ɔ, e kɛ oya yemi ya be lɛ jee?” 6 Nɛ a nyɛ we nɛ a ha lɛ heto.
7 Lɔ ɔ se ɔ, benɛ e to he hɛ kaa nihi nɛ a fɔ mɛ nine kɛ ba a ngɛ nikɔtɔmahi a sihi he hlae kɛ ha a he ɔ, e kɛ nɔ́ he tomi nɔ́ ko tsu ní. E de mɛ ke: 8 “Ke nɔ ko fɔ mo nine kɛ ya yo kpeemi okplɔɔ ngmɛmi ko sisi ɔ, ko ya hi si ngɛ nikɔtɔmahi a sihi he ɔ. Eko ɔ, a fɔ nɔ ko nɛ lɛɛ e hɛ mi ngɛ nyami pe mo ɔ hu nine. 9 Kɛkɛ ɔ, nɔ nɛ e fɔ nyɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo nine ɔ maa ba nɛ e ma ba de mo ke, ‘Tee si nɛ nɔ nɛ ɔ nɛ e ba hi si.’ Ke e ba jã a, o kɛ zo lɛ ma ya hi si ngɛ he nɛ e ba si pe kulaa a. 10 Se ke a fɔ mo nine ɔ, yaa nɛ o ya hi si ngɛ he nɛ e ba si pe kulaa a konɛ ke nɔ nɛ e fɔ mo nine ɔ ba a, e ba de mo ke: ‘Huɛ, kuɔɔ kɛ ya yiti ɔ.’ Ke e ba jã a, o hɛ mi maa ba nyami ngɛ nihi nɛ a fɔ o kɛ mɛ nine ɔ a hɛ mi. 11 Ejakaa nɔ fɛɛ nɔ nɛ e woɔ e he nɔ ɔ, a maa ba lɛ si, nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e baa e he si ɔ, a ma wo e nɔ.”
12 Lɔ ɔ se ɔ, e de nyumu ɔ nɛ e fɔ lɛ nine ɔ ke: “Ke o ngmɛ okplɔɔ aloo o tsɛ nihi gbɔkuɛ ní yemi ɔ, ko tsɛ o huɛmɛ, aloo o nyɛmimɛ, aloo o wekuli, aloo niatsɛmɛ nɛ a ngɛ nyɛ kpɔ ɔ mi ɔ. Ke o pee jã a, eko ɔ, mɛ hu a maa fɔ mo nine, kɛkɛ ɔ, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ a to mo nane mi. 13 Se ke o ngmɛ okplɔɔ ɔ, fɔ ohiatsɛmɛ, libɔɔhi, glɔtsɛmɛ, kɛ hɛ yuyuili nine; 14 nɛ o bua maa jɔ, ejakaa a be nɔ́ ko nɛ a kɛ maa to mo nane mi. Nɛ ngɛ dali a si tlemi ɔ mi ɔ, Mawu maa to mo nane mi.”
15 Benɛ nihi nɛ a fɔ mɛ nine ɔ a ti nɔ kake nu ní nɛ ɔmɛ ɔ, e de ke: “Nɔ nɛ e yeɔ ní* ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ mi ɔ ngɛ bua jɔmi.”
16 Yesu de lɛ ke: “Nyumu ko ngɛ gbɔkuɛ okplɔɔ ngua ko ngmɛe, nɛ e fɔ nihi fuu nine. 17 Benɛ gbɔkuɛ ní ɔ yemi be su ɔ, e tsɔ e nyɔguɛ ɔ kaa e ya de nihi nɛ e fɔ mɛ nine ɔ ke, ‘Nyɛɛ ba, ejakaa i gbe nɔ́ fɛɛ nɔ́ nya.’ 18 Se mɛ tsuo a ngɔ níhi kɛ bɔni a nya jemi. Kekleekle nɔ ɔ de ke, ‘I ya he zugba ko, nɛ e he hia nɛ ma ya nɛ ma ya hyɛ; i kpa mo pɛɛ, i be nyɛe nɛ ma ba.’ 19 Nɔ kpa hu de ke, ‘I ya he na nyɔngma,* nɛ i yaa nɛ ma ya ka mɛ ma hyɛ; i kpa mo pɛɛ, i be nyɛe nɛ ma ba.’ 20 Nɔ kpa ko hu de ke, ‘I kpee yo kɛ we, enɛ ɔ he ɔ, i be nyɛe nɛ ma ba.’ 21 Lɔ ɔ he ɔ, nyɔguɛ ɔ ba nɛ e ba bɔ e nyɔmtsɛ ɔ ní nɛ ɔmɛ. Kɛkɛ nɛ nyɔmtsɛ ɔ ngɛ we ɔ mi ɔ mi mi fu nɛ e de e nyɔguɛ ɔ ke, ‘Yaa ma a mi blɔ ngua amɛ kɛ blɔ wawi ɔmɛ a nɔ esɔesɔ, nɛ o ya ngɔ ohiatsɛmɛ, libɔɔhi, hɛ yuyuili, kɛ glɔtsɛmɛ kɛ ba.’ 22 Pee se ɔ, nyɔguɛ ɔ de ke, ‘Nyɔmtsɛ, i tsu o fami ɔ he ní, se loloolo ɔ, blɔ ngɛ.’ 23 Lɔ ɔ he ɔ, nyɔmtsɛ ɔ de nyɔguɛ ɔ ke, ‘Jee kpo kɛ ya gbɛjegbɛ ɔmɛ kɛ blɔ ɔmɛ a nɔ, nɛ o ya nyɛ a nɔ nɛ a ba, konɛ ye we ɔ mi nɛ hyi. 24 I ngɛ nyɛ dee ke, jamɛ a nimli ɔmɛ nɛ i fɔ mɛ nine ɔ, ye gbɔkuɛ niye ní ɔ be a ti nɔ ko nɔ ko nya sae.’”
25 Jehanɛ ɔ, nihi babauu nitsɛ piɛɛ e he kɛ ngɛ blɔ hiae, nɛ e plɛ e he nɛ e de mɛ ke: 26 “Ke nɔ ko ba ye ngɔ nɛ e sume mi pi e tsɛ, kɛ e nyɛ, kɛ e yo, kɛ e bimɛ, kɛ e nyɛmimɛ nyumuhi, kɛ e nyɛmimɛ yihi, ee, kɛ lɛ nitsɛ e wami* po ɔ, e be nyɛe maa pee ye kaselɔ. 27 Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e wo we e sɛumi tso* kɛ nyɛɛ we ye se ɔ, e be nyɛe maa pee ye kaselɔ. 28 Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nyɛ ti mɛnɔ lɛ ke e ngɛ hlae maa ma mɔ ɔ, kekleekle ɔ, e be si hie nɛ e maa bu nya nɛ e maa hyɛ kaa e ngɛ ní bɔ nɛ sa nɛ maa su nya gbemi lo? 29 Ke e pee we jã a, eko ɔ, e maa to sisi, se e be nyɛe maa gbe nya, nɛ nihi tsuo nɛ a maa na a ma bɔni e he fɛu yemi, 30 nɛ a maa hi dee ke: ‘Nyumu nɛ ɔ je tsu mami sisi, se e nyɛ we nɛ e gbe nya.’ 31 Aloo matsɛ te nɛ lɛ ke e ngɛ tabuli 10,000 nɛ e kɛ matsɛ kpa nɛ lɛɛ e ngɛ tabuli 20,000 yaa hwu ta a, nɛ́ e be si hie nɛ e ma bi ga womi kaa e ma nyɛ lɛ lo? 32 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke e na kaa e be lɛ nyɛe ɔ, lɛɛ be mi nɛ nɔ ɔ ngɛ tsitsaa a, e maa tsɔ e nane mi dali konɛ a ya nɛ a ya nu e nane. 33 Jã kɛ̃ nɛ nyɛ ná nɛ nyɛɛ le kaa ke nyɛ ti nɔ ko ngmɛɛ we níhi tsuo nɛ e ngɛ ɔmɛ a he ɔ, e be nyɛe maa pee ye kaselɔ.
34 Atsinyɛ jemi ko be he kaa ngo hi. Se ke ngo nya nyu gbo ɔ, mɛni a kɛ ma ha nɛ e doo ekohu? 35 A be nyɛe maa ngɔ kɛ futu zu mi aloo kuku zu mi. Nihi tsɛ̃ɔ ngɔ pueɔ he. Nɔ nɛ e ngɛ tue nɛ e kɛ maa bu tue ɔ nɛ e bu tue.”
15 Jehanɛ ɔ, tó tsuli ɔmɛ kɛ yayami peeli ɔmɛ tsuo ba ngɛ a he nya buae kɛ ngɛ Yesu he woe konɛ a bu lɛ tue. 2 Nɛ Farisi bi ɔmɛ kɛ womi ngmali ɔmɛ tsuo ngɛ munyu huitihuiti tue ke: “Nyumu nɛ ɔ kɛ yayami peeli bɔɔ nɛ e kɛ mɛ yeɔ ní.” 3 Kɛkɛ nɛ e kɛ nɔ́ he tomi nɔ́ nɛ ɔ tsu ní nɛ e de mɛ ke: 4 “Nyɛ ti mɛnɔ lɛ ke e ngɛ jijɔ 100 nɛ kake laa a, e be 99 ɔ sie ngɛ nga a nɔ nɛ e ya hla kake ɔ nɛ e laa a kɛ yaa si be nɛ e maa na lɛ? 5 Ke e na lɛ ɔ, e ngɔɔ lɛ kɛ fɔɔ e konɔ nɛ e nyaa. 6 Nɛ ke e su we mi ɔ, e tsɛɔ e huɛmɛ kɛ nihi nɛ e kɛ mɛ ngɛ kpɔ ɔ mi ɔ kɛ baa nɛ e deɔ mɛ ke, ‘Nyɛ ha nɛ wa nya, ejakaa i na ye jijɔ ɔ nɛ e laa a.’ 7 I ngɛ nyɛ dee ke, jã kɛ̃ nɛ bua jɔmi babauu maa ba hiɔwe ke yayami peelɔ kake tsake e tsui, pe dali 99 kɛ se nɛ mɛɛ tsui tsakemi he hia we mɛ ɔ.
8 “Aloo yo te nɛ lɛ ke e ngɛ drakma* nyɔngma nɛ drakma a kake laa a, e be kane sue nɛ e maa bɛɛ e we ɔ mi, nɛ e ma hla saminya kɛ yaa si be nɛ e maa na? 9 Nɛ ke e na a, e tsɛɔ e huɛmɛ* kɛ nihi nɛ e kɛ mɛ ngɛ kpɔ ɔ mi ɔ kɛ baa nɛ e deɔ mɛ ke, ‘Nyɛ ha nɛ wa nya, ejakaa i na ye drakma* a nɛ e laa a.’ 10 Jã kɛ̃ nɛ i ngɛ nyɛ dee ke, Mawu bɔfo ɔmɛ a bua jɔɔ ke yayami peelɔ kake tsake e tsui.”
11 Lɔ ɔ se ɔ, e de ke: “Nyumu ko ngɛ binyumuhi enyɔ. 12 Wayotsɛ ɔ de e tsɛ ɔ ke, ‘Tsaatsɛ, weto ní nɛ ma ba pee ye nɔ́ ɔ, moo ngɔ kɛ ha mi.’ Enɛ ɔ he ɔ, e gba níhi nɛ e ngɛ ɔ kɛ ha mɛ. 13 Ligbi bɔɔ komɛ a se ɔ, bi wayotsɛ ɔ bua níhi tsuo nɛ e ngɛ ɔ nya nɛ e hia blɔ kɛ ho ma ko nɔ ya ngɛ tsitsaa lokoo, nɛ e ya ba e je mi basabasa nɛ e kɛ kpata e weto ní ɔ hɛ mi ngɛ lejɛ ɔ. 14 Benɛ e nɔ́ fɛɛ nɔ́ ba ta a, hwɔ nɛ nya wa ko ba ngɛ jamɛ a ma a mi tsuo, nɛ níhi a mi ba wa ha lɛ. 15 Nɛ e ngɔ e he po kɛ ya bɔ ma a mi no ko he, nɛ nɔ ɔ ha nɛ e ya hyɛ e kpotoohi a nɔ ngɛ e ngmɔ mi. 16 Nɛ ní nɛ a kɛ haa kpotoo ɔmɛ ɔ jloɔ lɛ, nɛ e ná nɛ jinɛ e ye eko nɛ e tɔ, se nɔ ko nɔ ko ha we lɛ nɔ́ ko.
17 “Benɛ e hɛ ba e he nɔ ɔ, e de ke, ‘Tsaatsɛ ngɛ apaatsɛmɛ babauu nɛ mɛ tsuo a ngɛ niye ní nɛ a pee we he nɔ́ ko, nɛ hyɛ bɔ nɛ imi lɛɛ hwɔ miɔ nɛ e maa gbe mi ngɛ hiɛ ɔ ha! 18 Ma te si nɛ ma hia blɔ kɛ ya tsaatsɛ ngɔ, nɛ ma ya de lɛ ke: “Tsaatsɛ, i pee yayami kɛ si hiɔwe, nɛ mo hu i tɔ̃ o nɔ. 19 I sɛ kaa a tsɛɔ mi o bi hu. Ngɔɔ mi kɛ pee o we apaatsɛmɛ ɔmɛ a ti nɔ kake.”’ 20 Kɛkɛ nɛ e te si nɛ e ho e tsɛ ɔ ngɔ ya. Benɛ e ngɛ blɔ nɔ tsitsaa kɛ ma a, e tsɛ ɔ hɛngmɛ gba e nɔ, nɛ e ní pee lɛ mɔbɔ, nɛ e kɛ fo ya fua lɛ*, nɛ e fĩɔ e nya he.* 21 Kɛkɛ nɛ e binyumu ɔ de lɛ ke, ‘Tsaatsɛ, i pee yayami kɛ si Mawu,* nɛ mo hu i pee mo yayami. I sɛ kaa a tsɛɔ mi o bi hu.’ 22 Se tsɛ ɔ de e nyɔguɛ ɔmɛ ke, ‘Nyɛɛ ngɔ tade klɔii nɛ e hi pe kulaa a kɛ ba esɔ! nɛ nyɛɛ ngɔ kɛ wo lɛ, nɛ nyɛɛ ngɔ ga kɛ wo e nine, nɛ nyɛɛ wo e nane tokota. 23 Jehanɛ se hu ɔ, nyɛ ya ngɔ na bi nɛ e wo zɔ ɔ kɛ ba nɛ nyɛ ba gbe, nɛ nyɛ ha nɛ waa ye ní nɛ wa nya, 24 ejakaa ye binyumu nɛ ɔ gbo, se e ba wami mi ekohu; e laa, nɛ a na lɛ.’ Kɛkɛ nɛ a bɔni nyami.
25 “Be nɛ ɔ mi tsuo ɔ, e bi nɔkɔtɔma a ngɛ ngmɔ mi, nɛ benɛ e kpale kɛ ma nɛ e piɛ bɔɔ nɛ e maa su we ɔ mi ɔ, e nu nɛ a ngɛ lae nɛ a ngɛ doe. 26 Enɛ ɔ he ɔ, e tsɛ sɔmɔli ɔmɛ a kpɛti nɔ kake nɛ e bi lɛ nɔ́ nɛ ngɛ nɔ yae. 27 E de lɛ ke, ‘O nyɛminyumu ɔ ba, nɛ o tsɛ ɔ gbe na bi nɛ e wo zɔ ɔ, ejakaa e bi ɔ kpale kɛ ba e ngɔ, nɛ nɔ́ ko kɔ we e he.’ 28 Se e mi mi fu, nɛ e kua ke e be we ɔ mi yae. Lɔ ɔ he ɔ, e tsɛ ɔ je kpo kɛ ba nɛ e ba bɔni lɛ pɛɛ kpami. 29 E he nɔ nɛ e de e tsɛ ɔ ke, ‘Hyɛ! jehahi babauu ji nɛ ɔ nɛ i ngɛ mo sɔmɔe, nɛ i tɔ̃ we o nɔ si kake po, se o ha we mi apletsi bi kake po hyɛ nɛ́ i kɛ ye huɛmɛ ɔmɛ wa kɛ je wa hɛja. 30 Se benɛ o binyumu nɛ ɔ nɛ e kɛ tuutuu poli* ya bɔ nɛ a kpata o ní ɔmɛ a hɛ mi ɔ ba pɛ ɔ, lɔ ɔ lɛɛ o gbe na bi nɛ e wo zɔ ɔ kɛ ha lɛ.’ 31 Kɛkɛ nɛ e tsɛ ɔ de lɛ ke, ‘Ye bi, o kɛ mi lɛ ngɛ daa, nɛ níhi tsuo nɛ i ngɛ ɔ, o níhi. 32 Se e sa kaa wa nya, nɛ wa bua nɛ jɔ, ejakaa o nyɛminyumu ɔ gbo, se e ba wami mi ekohu; e laa, nɛ a na lɛ.’”
16 Lɔ ɔ se ɔ, e kpale de e kaseli ɔmɛ ke: “Niatsɛ ko ngɛ we nɔ hyɛlɔ ko, nɛ a ba po e nya ngɔ ha niatsɛ ɔ kaa e ngɛ e ní ɔmɛ a hɛ mi kpatae. 2 Lɔ ɔ he ɔ, e tsɛ e we nɔ hyɛlɔ ɔ, nɛ e de lɛ ke, ‘Mɛni i ngɛ nue ngɛ o he nɛ ɔ? Ba bu o we nɔ hyɛmi ɔ he akɔtaa, ejakaa o be nyɛe maa hyɛ we ɔ nɔ hu.’ 3 Kɛkɛ nɛ we nɔ hyɛlɔ ɔ de e he ke, ‘Amlɔ nɛ ɔ nɛ ye nyɔmtsɛ ɔ ngɛ we nɔ hyɛmi ní tsumi ɔ ngɔe ngɛ ye dɛ nɛ ɔ, mɛni ma pee? I be he wami nɛ ma kɛ tsua si, nɛ nɔ́ bami hu maa pee mi zo. 4 Ɛhɛɛ! i le nɔ́ nɛ ma pee konɛ ke a ngɔ we nɔ hyɛmi ní tsumi ɔ ngɛ ye dɛ ɔ, nihi nɛ́ a he mi ngɛ a wehi a mi.’ 5 Nɛ e tsɛ nihi nɛ a ye e nyɔmtsɛ ɔ hiɔ ɔ a ti nɔ fɛɛ nɔ kɛ ba e ngɔ, nɛ e bi kekleekle nɔ ɔ ke, ‘Hiɔ enyɛmɛ nɛ o hɛɛ ye nyɔmtsɛ ɔ?’ 6 E he nɔ ke, ‘Oliv nu susumi nɔ́* lafa.’ Nɛ e de lɛ ke, ‘Mo he e nɔ womi ɔ nɛ wa pee ha mo ɔ, nɛ o hi si esɔ, nɛ o ngma 50.’ 7 E bi nɔ kpa hu ke, ‘Mo nɛɛ, hiɔ enyɛmɛ nɛ o hɛɛ?’ E de lɛ ke, ‘Hwiit susumi ní nguahi lafa.’* E de lɛ ke, ‘Mo he e nɔ womi ɔ nɛ wa pee ha mo ɔ, nɛ o ngma 80.’ 8 E ngɛ mi kaa nɔ́ nɛ we nɔ hyɛlɔ ɔ pee ɔ dɛ mohu lɛɛ, se e nyɔmtsɛ ɔ je e yi akɛnɛ e kɛ juɛmi* tsu ní ɔ he je; ejakaa je* nɛ ɔ mi bimɛ ɔmɛ ngɔɔ a juɛmi kɛ tsuɔ ní ngɛ bɔ nɛ a kɛ mɛ nitsɛmɛ a yi nɔ bimɛ ɔmɛ hiɔ si ha a mi pe la bimɛ ɔmɛ.
9 “Jehanɛ se hu ɔ, i ngɛ nyɛ dee ke: Nyɛɛ gu ní nami nɛ dɛ ɔ nɔ kɛ ná huɛmɛ kɛ ha nyɛ he, konɛ ke jamɛ a ní ɔmɛ ta a, a nyɛ nɛ a he nyɛ atuu kɛ ya neneene si himi he ɔmɛ. 10 Nɔ nɛ e yeɔ anɔkuale ngɛ nɔ́ nyafii mi ɔ, e yeɔ anɔkuale ngɛ babauu hu mi, nɛ nɔ nɛ e pee we nɔ́ nɛ da ngɛ nɔ́ nyafii mi ɔ, e pee we nɔ́ nɛ da ngɛ níhi babauu hu a mi. 11 Enɛ ɔ he ɔ, ke nyɛ pee we nyɛ he nihi nɛ a yeɔ anɔkuale ngɛ ní nami nɛ dɛ ɔ blɔ fa mi ɔ, mɛnɔ maa tu nɔ́ nɛ ji anɔkuale kɛ wo nyɛ dɛ? 12 Nɛ ke nyɛ pee we nyɛ he nihi nɛ a yeɔ anɔkuale ngɛ ni kpahi a níhi a mi ɔ, mɛnɔ ma ha nyɛ nɔ́ ko nɛ e maa pee nyɛ nitsɛmɛ nyɛ nɔ́? 13 Sɔmɔlɔ ko be nɛ e ma nyɛ maa pee nyɔguɛ kɛ ha nyɔmtsɛmɛ enyɔ, ejakaa ke e ná we nɔ kake he ninyɛ nɛ e maa suɔ nɔ kpa a, lɛɛ e maa mɛtɛ nɔ kake he nɛ e ma kua nɔ kpa a. Nyɛ be nyɛe maa pee nyɔguɛhi kɛ ha Mawu kɛ Ní Nami tsuo.”
14 Jehanɛ ɔ, Farisi bi ɔmɛ nɛ a ji sika suɔli ɔ ngɛ ní nɛ ɔmɛ tsuo tue bue, nɛ a bɔni e he fɛu yemi. 15 Lɔ ɔ he ɔ, e de mɛ ke: “Nyɛ lɛ nyɛ deɔ ngɛ nimli a hɛ mi kaa dali ji nyɛ, se Mawu le nyɛ tsui mi. Ejakaa nɔ́ nɛ nimli naa kaa e hɛ mi ngɛ nyami ɔ, e ji nɔ́ hiemi nɔ́ ngɛ Mawu hɛ mi.
16 “Mlaa a kɛ Gbali ɔmɛ hi si kɛ ba su Yohane nɔ. Kɛ je jamɛ a be ɔ mi kɛ ma nɛ ɔ, Mawu Matsɛ Yemi ɔ ji nɔ́ nɛ a ngɛ jajee kaa sane kpakpa, nɛ nɔ fɛɛ nɔ ko ngɛ mɔde bɔe kaa a maa su he. 17 Niinɛ, e be yee kaa hiɔwe kɛ zugba maa be kɛ ho, pe kaa Mlaa a mi ningma okadi kake ngmelu po be mi bae.
18 “Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e kɛ e yo poɔ gba mi nɛ e ya ngɔɔ nɔ kpa a, e puɛ gba, nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e maa ngɔ yo nɛ e huno kɛ lɛ po gba mi ɔ, e puɛ gba.
19 “Nyumu niatsɛ ko hi si, e woɔ tade nɛ hɛɛ alamua tu su kɛ klala, nɛ e yeɔ ngɔɔmi wawɛɛ nitsɛ daa ligbi. 20 Se a ngɔɔ ní balɔ ko nɛ a tsɛɔ lɛ ke Lazaro kɛ e he pahi kɛ ba hiɔ si ngɛ e we agbo ɔ nya. 21 Nɛ e jloɔ lɛ kaa e ma ná niye ní nɛ jeɔ niatsɛ ɔ we okplɔɔ ɔ nɔ kɛ pueɔ si ɔ eko nɛ e ye. Ee, gbehi po baa nɛ a ba lɔɔ e pa amɛ a nɔ. 22 Jehanɛ ɔ, ngɛ be komɛ a se ɔ, ní balɔ ɔ gbo nɛ bɔfohi ba ngɔ lɛ kɛ ho Abraham kasa nya* ya.
“Niatsɛ ɔ hu ba gbo nɛ a pu lɛ. 23 Nɛ benɛ e ngɛ piie ngɛ Yɔkɔ mi* ɔ, e wo e yi nɔ nɛ e na Abraham ngɛ tsitsaa lokoo, kɛ Lazaro ngɛ e kasa nya.* 24 Lɔ ɔ he ɔ, e kpa ngmlaa nɛ e de ke, ‘Tsaatsɛ Abraham, naa mi mɔbɔ nɛ o tsɔ Lazaro konɛ e ngɔ e nine nguɛ nya kɛ sɔ nyu mi nɛ e kɛ ba jɔɔ ye lilɛ he, ejakaa i ngɛ nɔ́ nae wawɛɛ ngɛ la nɛ e ngɛ tsoe gegeege nɛ ɔ mi.’ 25 Se Abraham de lɛ ke, ‘Bi, mo kai kaa o ná ní kpakpahi babauu ngɛ o wami be ɔ mi, se Lazaro lɛɛ ní yayamihi sɔuu nɛ e ná. Nɛ amlɔ nɛ ɔ, a ngɛ e bua woe ngɛ hiɛ ɔ, nɛ moo lɛɛ o ngɛ nɔ́ nae wawɛɛ. 26 Nɛ ngɛ enɛ ɔmɛ tsuo a se ɔ, dɔgba ngua ko ngɛ waa kɛ mo wa kpɛti, enɛ ɔ he ɔ, nihi nɛ a suɔ kaa a maa je hiɛ ɔ kɛ ba o ngɔ ɔ be nyɛe maa pee jã, nɛ jã kɛ̃ nɛ nihi be nyɛe maa je o ngɔ kɛ ba wa ngɔ.’ 27 Kɛkɛ nɛ niatsɛ ɔ de ke, ‘Ke jã ji sane ɔ, lɛɛ tsaatsɛ, i kpa mo pɛɛ nɛ o tsɔ lɛ kɛ ya ye tsaatsɛ we ɔ mi, 28 ejakaa i ngɛ nyɛmimɛ nyumuhi enuɔ, konɛ e ya ye odase ngɔ tsɔɔ mɛ fitsofitso bɔ nɛ pee nɛ mɛ hu a ko ba piimi he nɛ ɔ.’ 29 Se Abraham de lɛ ke, ‘Mose kɛ Gbali ɔmɛ kɛ mɛ ngɛ; ha nɛ a bu mɛ tue.’ 30 Kɛkɛ nɛ e de ke, ‘Dɛbi, tsaatsɛ Abraham, ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke nɔ ko je yɔkɔ mi kɛ ya a ngɔ ɔ, a ma tsake a tsui.’ 31 Se Abraham de lɛ ke, ‘Ke a bui Mose kɛ Gbali ɔmɛ tue ɔ, lɛɛ ke a tle nɔ ko si kɛ je yɔkɔ mi kɛ ya a ngɔ po ɔ, a be hee ye.’”
17 Jehanɛ ɔ, e de e kaseli ɔmɛ ke: “Bɔ fɛɛ bɔ nɛ e ji ɔ, níhi nɛ tɔ̃tɔ̃ɔ nɔ nane maa ba. Se kɛ̃ ɔ, nɔmlɔ nɛ e nɔ lɛ níhi nɛ tɔ̃tɔ̃ɔ nɔ nane ɔ maa gu kɛ ba a, musu tloo lɛ! 2 Afani nɛ a fĩ wɛ tɛ ngɔ wo e kuɛ, nɛ a ya sake lɛ ngɔ fɔ wo ɔ mi pe nɛ e maa tɔ̃tɔ̃ ni nyafii nɛ ɔmɛ a ti nɔ kake nane. 3 Nyɛɛ hyɛ nyɛ he nɔ saminya. Ke o nyɛmi pee yayami ko ɔ, kã e hɛ mi, nɛ ke e tsake e tsui ɔ, ngɔɔ kɛ ke lɛ. 4 Ke e tɔ̃ o nɔ si kpaago ngɛ ligbi kake mi po nɛ e ba o ngɔ si kpaago nɛ e ba de mo ke, ‘I pia ye he’ ɔ, e sa nɛ o ngɔ kɛ ke lɛ.”
5 Jehanɛ ɔ, bɔfo ɔmɛ de Nyɔmtsɛ ɔ ke: “Ha wɔ hemi kɛ yemi fuu.” 6 Kɛkɛ nɛ Nyɔmtsɛ ɔ de ke: “Ke nyɛ hemi kɛ yemi ɔ klemi ngɛ kaa sinapi wu ɔ, nyɛ ma nyɛ ma de sikamino tso nɛ ɔ ke, ‘Hiaa kɛ ya ma wo ɔ mi!’ nɛ e maa bu nyɛ tue.
7 Nyɛ ti mɛnɔ lɛ ke e ngɛ nyɔguɛ ko, nɛ nyɔguɛ ɔ kɛ na kpakplaa ya hu, aloo e ya hyɛ tohi a nɔ nɛ e je ngmɔ mi kɛ ba a, e ma de nyɔguɛ ɔ ke, ‘Ba hiɛ ɔ esɔ, nɛ o ba ye ní ngɛ okplɔɔ ɔ he’? 8 Mohu ɔ, anɛ e be e nyɔguɛ ɔ dee ke, ‘To ye gbɔkuɛ niye ní he blɔ nya ha mi, nɛ́ o tsake o he nɛ o ba sɔmɔ mi kɛ ya si be nɛ ma ye ní nɛ ma nu ní, nɛ ke i gbe nya loko mo hu o ma nyɛ ma ya ye ní nɛ o nu ní’ lo? 9 Tse e be nyɔguɛ ɔ si nae, ejakaa ní tsumi nɛ e ha lɛ kaa e tsu ɔ, lɔ ɔ nɛ e tsu ɔ nɛ, aloo pi jã? 10 Jã kɛ̃ nɛ ke nyɛ pee níhi tsuo nɛ a kɛ wo nyɛ dɛ kaa nyɛɛ pee ɔ, nyɛ de ke: ‘Wa ji nyɔguɛhi nɛ a he be se nami. Nɔ́ nɛ e sa kaa waa pee ɔ, lɔ ɔ nɛ wa pee ɔ nɛ.’”
11 Benɛ e ngɛ blɔ nɔ kɛ yaa Yerusalem ɔ, e ya gu Samaria kɛ Galilea a kpɛti. 12 Nɛ benɛ e ngɛ kɔpe ko mi sɛe ɔ, nyumuhi nyɔngma nɛ kpiti ngɛ a he kɛ lɛ ba kpe, se a da si ngɛ se tsitsaa. 13 Nɛ a wo a gbi nɔ nɛ a de ke: “Yesu, Tsɔɔlɔ, naa wɔ mɔbɔ!” 14 Benɛ e na mɛ ɔ, e de mɛ ke: “Nyɛɛ ya nɛ nyɛɛ ngɔ nyɛ he kɛ ya tsɔɔ osɔfo ɔmɛ.” Kɛkɛ nɛ benɛ a pue nɔ kɛ yaa a, a he tsɔ. 15 Benɛ a kpɛti nɔ kake na kaa a tsa lɛ ɔ, e kpale e se, nɛ e kɛ gbi nɛ nya wa ngɛ Mawu hɛ mi nyami woe. 16 Nɛ e ba ngɔ e hɛ mi kɛ bu si ngɛ Yesu nane nya, nɛ e na lɛ si. Jehanɛ se hu ɔ, Samariano ji lɛ. 17 Yesu bi lɛ ke: “Anɛ pi nihi nyɔngma nɛ a he tsɔ ɔ lo? Ke jã a, lɛɛ jije nihi nɛɛ nɛ a piɛ ɔ ngɛ mɔ? 18 Anɛ a ti nɔ ko nɔ ko kpale we e se kɛ bɛ nɛ e ba wo Mawu hɛ mi nyami kaa nyumu nɛ ɔ nɛ e je ma kpa mi ɔ pɛ lo?” 19 Kɛkɛ nɛ e de lɛ ke: “Moo te si nɛ o ho; o hemi kɛ yemi ɔ tsa mo.”
20 Benɛ Farisi bi ɔmɛ bi lɛ kaa e tsɔɔ mɛ be nɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ maa ba a, e ha mɛ heto ke: “Mawu Matsɛ Yemi ɔ be bae nɛ nihi maa na lɛ heii; 21 jã kɛ̃ nɛ nihi be dee ke, ‘Hyɛ hiɛ ɔ!’ aloo ‘Hyɛ lejɛ ɔ!’ Ejakaa hyɛ! Mawu Matsɛ Yemi ɔ ngɛ nyɛ kpɛti.”
22 Jehanɛ ɔ, e de kaseli ɔmɛ ke: “Be maa ba nɛ nyɛ ma hla kaa nyɛ maa na nɔmlɔ Bi ɔ ligbi ɔmɛ a kpɛti kake, se nyɛ be nae. 23 Nɛ nihi ma de nyɛ ke, ‘Nyɛɛ hyɛ lejɛ ɔ!’ aloo ‘Nyɛɛ hyɛ hiɛ ɔ!’ Nyɛ ko je kpo, nɛ nyɛ ko tu fo kɛ nyɛɛ a se hulɔ. 24 Ejakaa kaa bɔ nɛ oslabai gbaa kɛ jeɔ hiɔwe fã kake kɛ yaa hiɔwe fã kake ɔ, jã nɛ nɔmlɔ Bi ɔ maa pee ngɛ e ligbi ɔ mi. 25 Se kekleekle ɔ, e sa nɛ e na amanehlu babauu nɛ́ yi nɔ nɛ ɔ hu nɛ kua lɛ. 26 Jehanɛ se hu ɔ, kaa bɔ nɛ e ba ngɛ Noa be ɔ mi ɔ, jã kɛ̃ nɛ e maa ya nɔ ngɛ nɔmlɔ Bi ɔ ligbi ɔmɛ a mi: 27 a ngɛ ní yee, nɛ a ngɛ ní nue, nyumuhi ngɛ yihi ngɔe, nɛ a ngɔ yihi kɛ ngɛ gba hae hluu kɛ ya si jamɛ a ligbi ɔ nɛ Noa sɛ daka a mi ɔ, nɛ Nyu Kpekpemi ɔ ba nɛ e ba kpata mɛ tsuo a hɛ mi. 28 Jã kɛ̃ nɛ kaa bɔ nɛ e ba ngɛ Lot ligbi ɔmɛ a mi ɔ: a ngɛ ní yee, nɛ a ngɛ ní nue, a ngɛ ní hee, nɛ a ngɛ ní juae, nɛ a ngɛ ní due, nɛ a ngɛ tsuhi mae. 29 Se ligbi ɔ nɛ Lot je Sodom ɔ, la kɛ sɔlfa nɛ kɛ je hiɔwe kɛ ba kpata mɛ tsuo a hɛ mi. 30 Be nɛ a ma je nɔmlɔ Bi ɔ kpo ɔ, jã pɛpɛɛpɛ nɛ e maa ba ngɛ jamɛ a ligbi ɔ nɔ.
31 Jamɛ a ligbi ɔ, nɔ nɛ e ngɛ tsu yi mi se e níhi ngɛ we ɔ mi ɔ nɛ e ko kple si kɛ ba ngɔ ní ɔmɛ, nɛ jã kɛ̃ nɛ nɔ nɛ e ho ngmɔ mi ya a hu nɛ e ko kpale e se kɛ ya níhi nɛ a ngɛ se ɔmɛ a he. 32 Nyɛ kai Lot yo ɔ. 33 Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e hlaa kaa e maa baa e wami* yi ɔ, e maa laa lɛ, se nɔ fɛɛ nɔ nɛ e wami maa laa lɛ ɔ, e maa baa e wami yi. 34 I ngɛ nyɛ dee ke: “Jamɛ a nyɔ ɔ mi ɔ, nihi enyɔ maa hi sa kake nɔ; a maa ngɔ nɔ kake kɛ ho, se a ma si nɔ kake. 35 Yihi enyɔ maa hi nɔ́ wɛɛe ngɛ wɛ tɛ kake nɔ; a maa ngɔ nɔ kake kɛ ho, se a ma si nɔ kake.” 36* —— 37 Enɛ ɔ he ɔ, a bi lɛ ke: “Nyɔmtsɛ, jije?” E de mɛ ke: “He nɛ gbogboe fɔɔ si ngɛ ɔ, lejɛ ɔ nɔuu nɛ kɔlehi buaa a he nya ngɛ.”
18 Lɔ ɔ se ɔ, e ya nɔ nɛ e ngɔ nɔ́ he tomi nɔ́ ko kɛ tsu ní kɛ tsɔɔ mɛ kaa e he hia nɛ a sɔle be fɛɛ be nɛ a ko kpa.* 2 E de mɛ ke: “Kojolɔ ko hi ma ko mi, e yi Mawu gbeye nɛ e bui adesa hulɔ. 3 Yalɔyo* ko hu hi jamɛ a ma a mi. E hii kojolɔ ɔ ngɔ yae nɛ e ya hii lɛ dee ke, ‘Hyɛ nɛ o ye dami sane ha mi ngɛ nɔ nɛ i kɛ lɛ ná sane ɔ wa kpɛti.’ 4 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, jinɛ kojolɔ ɔ sume kaa e maa pee jã, se e ngɛ mi hluu ɔ, e de e he ke, ‘E ngɛ mi kaa i yi Mawu gbeye nɛ i bui nɔ ko nɔ ko mohu lɛɛ, 5 se akɛnɛ yalɔyo* nɛ ɔ ba hii ye nya gbae he je ɔ, ma hyɛ nɛ ma ye dami sane konɛ e ko ngɔ e sane ɔ kɛ ba hi ye nya gbae kpamisaa.’”* 6 Kɛkɛ nɛ Nyɔmtsɛ ɔ de ke: “E ngɛ mi kaa pi dalɔ ji kojolɔ ɔ mohu lɛɛ, se nyɛɛ hyɛ nɔ́ nɛ e de! 7 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e ngɛ mi kaa Mawu toɔ e tsui si kɛ haa e nihi nɛ e hla a mohu lɛɛ, se ke a kpaa ngmlaa kɛ tsɛɔ lɛ nyɔ kɛ pia a, anɛ e be dami sane yee ha mɛ lo? 8 I ngɛ nyɛ dee ke, e maa ye dami sane ha mɛ oya nɔuu. Se ke nɔmlɔ Bi ɔ ba a, ngɛ anɔkuale mi ɔ, anɛ e maa na hemi kɛ yemi* nɛ ɔ ngɛ zugba a nɔ lo?”
9 E ngɔ nɔ́ he tomi nɔ́ nɛ ɔ hu kɛ tsu ní nɛ e kɛ tsɔɔ nihi nɛ a he ye kaa mɛɛ lɛɛ dali ji mɛ nɛ a kɛ ni kpahi pee we nɔ́ ko ɔ ní. E de ke: 10 “Nyumuhi enyɔ kuɔ kɛ ya sɔlemi we ɔ konɛ a ya sɔle. Nɔ kake ɔ, Farisi no ji lɛ, nɛ nɔ kake lɛɛ e ji tó tsulɔ. 11 Farisi no ɔ da si nɛ e bɔni sɔlemi ngɛ e yi mi ke, ‘Oo Mawu, i naa mo si kaa i be kaa ni kpa amɛ. I be kaa ojo fiali, yayami peeli, gba puɛli, aloo tó tsulɔ nɛ ɔ po. 12 I haa hwɔ si enyɔ daa otsi; i ngɔɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ ye nine suɔ nɔ ɔ mi dlami nyɔngma mi kake kɛ haa.’ 13 Se tó tsulɔ ɔ lɛɛ, e daa si ngɛ se lokoo, nɛ e sume po kaa e ma wo e hɛ nɔ kɛ hyɛ hiɔwe, mohu ɔ, e ngɛ e gugue nɔ nɔ́ fiae nɛ e ngɛ dee ke, ‘Oo Mawu, yayami peelɔ ji mi, moo na mi mɔbɔ.’ 14 I ngɛ nyɛ dee ke, nyumu nɛ ɔ kple kɛ ho e we mi ya nɛ a bu lɛ dalɔ pe Farisi no ɔ. Ejakaa nɔ fɛɛ nɔ nɛ e woɔ e he nɔ ɔ, a maa ba lɛ si, se nɔ fɛɛ nɔ nɛ e baa e he si ɔ, a ma wo e nɔ.”
15 Jehanɛ ɔ, nihi hu ngɔ a bimwɔwi kɛ ngɛ e ngɔ bae konɛ e ta a he, se benɛ kaseli ɔmɛ na enɛ ɔ, a bɔni ni ɔmɛ a hɛ mi kami. 16 Se Yesu tsɛ bimwɔwi ɔmɛ kɛ ba e ngɔ nɛ e de ke: “Nyɛ ha nɛ jokuɛ tsɔwi ɔmɛ nɛ a ba ye ngɔ, nɛ nyɛ ko tsi mɛ blɔ, ejakaa nihi kaa jã a, a nɔ́ ji Mawu Matsɛ Yemi ɔ nɛ. 17 I ngɛ nyɛ dee ngɛ anɔkuale mi ke, nɔ fɛɛ nɔ nɛ e be Mawu Matsɛ Yemi ɔ nɔ kplɛɛe kaa bɔ nɛ jokuɛ nyafii maa pee ɔ, e be mi sɛe gblegbleegble.”
18 Nɛ nɔ yeli ɔmɛ a ti nɔ kake bi lɛ ke: “Tsɔɔlɔ Kpakpa, mɛni lɛ e sa kaa ma pee konɛ ma ná neneene wami?” 19 Yesu de lɛ ke: “Mɛni he je nɛ o tsɛ mi ke nɔmlɔ kpakpa a? Nɔ ko be nɛ e ji nɔ kpakpa kaa ja Mawu pɛ. 20 O le mlaa amɛ: ‘Ko puɛ gba, koo gbe nɔmlɔ, koo ju, koo ye lakpa odase, buu o tsɛ kɛ o nyɛ.’” 21 Kɛkɛ nɛ nyumu ɔ de ke: “I ye enɛ ɔmɛ tsuo a nɔ kɛ je ye jokuɛwi a si tɔɔ.” 22 Benɛ Yesu nu nɔ́ nɛ ɔ, e de lɛ ke, “Se kɛ̃ ɔ, e piɛ mo nɔ́ kake: Yaa jua níhi nɛ o ngɛ ɔ nɛ o gba nɔ́ nɛ o ma ná a kɛ ha ohiatsɛmɛ, nɛ o ma ná juetli ngɛ hiɔwe; konɛ o ba nyɛɛ ye se.” 23 Benɛ e nu munyu nɛ ɔ, e hao wawɛɛ, ejakaa e ji niatsɛ kpanaa.
24 Yesu hyɛ lɛ nɛ e de ke: “E he maa wa wawɛɛ nitsɛ kɛ ha sikatsɛmɛ kaa a maa sɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ mi! 25 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e ngɛ gbɔjɔɔ ha afukpɔngɔ kaa e maa gu ní kpɛmi abui hɛngmɛ mi pe kaa niatsɛ maa sɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ mi.” 26 Nihi nɛ a nu munyu nɛ ɔ bi ke: “Mɛnɔ po lɛ a ma nyɛ ma he e yi wami?” 27 E de ke: “Níhi nɛ adesahi nyɛ we peemi ɔ, Mawu lɛɛ e nyɛɔ peeɔ.” 28 Se Petro de ke: “Hyɛ! Wa je wa níhi a he nɛ wa ba nyɛɛ o se.” 29 Yesu de mɛ ke: “Ngɛ anɔkuale mi ɔ, i ngɛ nyɛ dee ke, nɔ ko be nɛ e si we aloo yo aloo nyɛmimɛ nyumuhi aloo fɔli aloo bimɛ ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ he je 30 nɛ́ e nine be babauu nɔ sue ngɛ be nɛ ɔ mi, nɛ ngɛ je* nɛ ma a mi ɔ, e ma ná neneene wami.”
31 Jehanɛ ɔ, e ngɔ Ni Nyɔngma Kɛ Enyɔ ɔmɛ kɛ ya se nɛ e de mɛ ke: “Hyɛ! Wa ngɛ kuɔe kɛ yaa Yerusalem, nɛ níhi tsuo nɛ gbali ɔmɛ ngma ngɛ nɔmlɔ Bi ɔ he ɔ maa ba mi. 32 Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, a maa ngɔ lɛ kɛ ha nihi nɛ a je je ma amɛ a mi ɔ, nɛ a maa ye e he fɛu, nɛ a maa pee lɛ nisɛ ní, nɛ a ma su lada ngɔ pue e nɔ. 33 A maa fiaa lɛ kpa, nɛ lɔ ɔ se ɔ, a maa gbe lɛ, se ngɛ ligbi etɛne ɔ nɔ ɔ, e maa te si.” 34 Se a nui ní nɛ ɔmɛ ekoeko sisi, ejakaa a ngɔ munyu nɛ ɔmɛ kɛ laa mɛ, nɛ a nui níhi nɛ e de ɔmɛ a sisi.
35 Jehanɛ ɔ, benɛ e piɛ bɔɔ nɛ Yesu maa su Yeriko ɔ, nyumu ko nɛ e ji hɛ yuyuilɔ hii si ngɛ gbɛjegbɛ ɔ he nɛ e ngɛ ní bae. 36 Akɛnɛ e nu kaa nihi babauu ngɛ bee he je ɔ, e bɔni bimi kaa mɛni lɛ ngɛ nɔ yae. 37 A de lɛ ke: “Yesu, Nazaretno ɔ lɛ e bee!” 38 Kɛkɛ nɛ e kpa ngmlaa ke: “Yesu, David Bi, naa mi mɔbɔ!” 39 Nɛ nihi nɛ a ngɛ hɛ mi ɔ bɔni e hɛ mi kami nɛ a de lɛ ke e pee dii, se e ya nɔ nɛ e ngɛ ngmlaa kpae wawɛɛ po pe kekle ɔ ke: “David Bi, naa mi mɔbɔ!” 40 Enɛ ɔ he ɔ, Yesu da si nɛ e fã ke a ngɔ nyumu ɔ kɛ ba e ngɔ. Benɛ e ba su Yesu ngɔ ɔ, Yesu bi lɛ ke: 41 “Mɛni o suɔ nɛ ma pee ha mo?” E de ke: “Nyɔmtsɛ, ha nɛ ma hyɛ nɔ́ ekohu.” 42 Kɛkɛ nɛ Yesu de lɛ ke: “O hɛngmɛ ɔ nɛ e bɔni nɔ́ hyɛmi ekohu; o hemi kɛ yemi ɔ tsa mo.” 43 Nɛ amlɔ nɔuu ɔ, e bɔni nɔ́ hyɛmi, nɛ e bɔni e se nyɛɛmi, nɛ e ngɛ Mawu hɛ mi nyami woe. Jehanɛ hu ɔ, benɛ ni ɔmɛ tsuo na nɔ́ nɛ ɔ, a je Mawu yi.
19 Lɔ ɔ se ɔ, benɛ e su Yeriko nɛ e gu ma a mi kɛ yaa a. 2 Nyumu ko ngɛ lejɛ ɔ nɛ a tsɛɔ lɛ ke Zakeo; e ji tó tsulɔ nɔkɔtɔma, nɛ e ji niatsɛ hulɔ. 3 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e ngɛ mɔde bɔe kaa e maa na Yesu, se e nyɛ we nɛ e na lɛ, ejakaa ni ɔmɛ a he hiɛ, nɛ nɔmlɔ kpiti ji lɛ hulɔ. 4 Enɛ ɔ he ɔ, e tu fo kɛ sɛ hlami, nɛ e ya kuɔ sikamore tso ko konɛ e nyɛ nɛ e na lɛ, ejakaa e be kɛe nɛ Yesu maa gu jamɛ a blɔ ɔ nɔ kɛ be. 5 Benɛ Yesu su lejɛ ɔ, e wo e yi nɔ nɛ e de lɛ ke: “Zakeo, kple si esɔ, ejakaa mwɔnɛ ɔ, o we ɔ mi nɛ ma to.” 6 Kɛkɛ nɛ e he sɔ kɛ kple si, nɛ e kɛ bua jɔmi nya e he kaa e nubwɔ. 7 Benɛ ni ɔmɛ na nɔ́ nɛ ɔ, mɛ tsuo a tu munyu huitihuiti, nɛ a ngɛ dee ke: “E ya to nyumu ko nɛ e ji yayami peelɔ we mi.” 8 Se Zakeo te si kɛ da si nɛ e de Nyɔmtsɛ ɔ ke: “Hyɛ! Nyɔmtsɛ, níhi nɛ i ngɛ ɔ, ma ngɔ e mi fã kɛ ke ohiatsɛmɛ, nɛ ke i fia nɔ ko ojo ɔ,* nɔ́ nɛ i kpɔ̃ ngɛ e dɛ ɔ, ma bɔ he si eywiɛ kɛ ha lɛ.” 9 Enɛ ɔ he ɔ, Yesu de lɛ ke: “Mwɔnɛ ɔ, yi wami hemi ba we nɛ ɔ mi, ejakaa lɛ hu Abraham bi ji lɛ. 10 Ejakaa nɔmlɔ Bi ɔ ba konɛ e ba hla nihi nɛ a laa a, nɛ́ e he a yi wami.”
11 Benɛ a ngɛ ní nɛ ɔmɛ tue bue ɔ, e kɛ nɔ́ he tomi nɔ́ kpa ko hu tsu ní, ejakaa e piɛ bɔɔ nɛ e maa su Yerusalem, nɛ nihi susu kaa Mawu Matsɛ Yemi ɔ maa ba amlɔ nɔuu. 12 Lɔ ɔ he ɔ, e de mɛ ke: “Odehe ko hia blɔ kɛ ho zugba ko nɔ ya ngɛ he ko tsitsaa konɛ a ya wo lɛ matsɛ nɛ́ e kpale kɛ ba. 13 E tsɛ e nyɔguɛ ɔmɛ a kpɛti nihi nyɔngma nɛ e ha mɛ mina* nyɔngma, nɛ e de mɛ ke: ‘Nyɛɛ ngɔ kɛ ye jua kɛ yaa si be nɛ ma ba.’ 14 Se e ma a mi bi ɔmɛ nyɛ lɛ, nɛ a tsɔ a nane mi dali kɛ nyɛɛ e se, konɛ a ya de lɛ ke, ‘Wa sume kaa nyumu nɛ ɔ nɛ e ba ye wa nɔ matsɛ.’
15 “Nyagbenyagbe ɔ, a ya wo lɛ matsɛ ɔ,* nɛ benɛ e kpale e se kɛ ba a, e tsɛ nyɔguɛ ɔmɛ nɛ́ e ha mɛ sika a,* konɛ e hyɛ nɔ́ nɛ a ná kɛ je a jua yemi ɔ mi. 16 Enɛ ɔ he ɔ, kekleekle nɔ ɔ ba nɛ e ba de ke, ‘Nyɔmtsɛ, i ná mina nyɔngma kɛ piɛɛ o mina kake ɔ he.’ 17 E de lɛ ke, ‘Ayekoo, nyɔguɛ kpakpa! Ejakaa o tsɔɔ kaa anɔkualetsɛ ji mo ngɛ nɔ́ nyafii mi, moo ye ma nyɔngma nɔ.’ 18 Jehanɛ ɔ, nɔ enyɔne ɔ ba nɛ e ba de ke, ‘Nyɔmtsɛ, i ná mina enuɔ kɛ piɛɛ o mina kake ɔ he.’ 19 E de nɔ nɛ ɔ hu ke, ‘Mo hu ye ma enuɔ nɔ.’ 20 Se nɔ kpa hu ba nɛ e ba de lɛ ke, ‘Nyɔmtsɛ, o mina a ji nɛ ɔ nɛ. I ngɔ kɛ laa ngɛ bo ko mi. 21 O le, i ye mo gbeye, ejakaa o sane he wa; nɔ́ nɛ o kɛ to we si ɔ, lɔ ɔ nɛ o ngɔɔ, nɛ nɔ́ nɛ o du we ɔ, lɔ ɔ nɛ o kpaa.’ 22 Nyɔmtsɛ ɔ de lɛ ke, ‘Nyɔguɛ yayami, mo nitsɛ o nya mi munyu lɛ ma kɛ kojo mo. Tse o le kaa ye sane he wa, nɛ nɔ́ nɛ i kɛ to we si ɔ, lɔ ɔ nɛ i ngɔɔ, nɛ nɔ́ nɛ i du we ɔ, lɔ ɔ nɛ i kpaa, aloo pi jã? 23 Lɛɛ mɛni he je mɔ nɛ o ngɔɛ ye sika a* kɛ ya to we ngɛ sika tomi he ɔ? Kaa o pee jã a, jinɛ benɛ i ba nɛ ɔ, i ko ba ngɔ ye ní kɛ hekpa.’
24 “Kɛkɛ nɛ e de nihi nɛ a daa si ngɛ lejɛ ɔ ke, ‘Nyɛɛ ngɔ mina a ngɛ e dɛ nɛ nyɛ kɛ ha nɔ nɛ e ngɛ mina nyɔngma a.’ 25 Se a de lɛ ke, ‘Nyɔmtsɛ, e ngɛ mina nyɔngma momo!’ 26 E ha mɛ heto ke: ‘I ngɛ nyɛ dee ke, nɔ fɛɛ nɔ nɛ e ngɛ nɔ́ ko ɔ, a ma ha lɛ fuu, se nɔ nɛ e be nɔ́ ko ɔ, nɔ́ nɛ e ngɛ ɔ po a ma kpɔ̃ ngɛ e dɛ. 27 Jehanɛ ɔ, nyɛɛ ngɔ ye he nyɛli nɛ ɔmɛ nɛ a sume kaa ma ye a nɔ matsɛ ɔ kɛ ba hiɛ ɔ, nɛ nyɛ ba gbe mɛ ngɛ ye hɛ mi.’”
28 Benɛ e de ní nɛ ɔmɛ ta a, e sɛ a hlami kɛ ngɛ kuɔe kɛ yaa Yerusalem. 29 Nɛ benɛ e piɛ bɔɔ nɛ e maa su Betfage kɛ Betania ngɛ yoku nɛ a tsɛɔ ke Oliv Yoku ɔ nɔ ɔ, e tsɔ e kaseli ɔmɛ a kpɛti ni enyɔ, 30 nɛ e de mɛ ke: “Nyɛɛ ya kɔpe ɔ nɛ wa ngɛ hyɛe nɛ ɔ mi, nɛ ke nyɛ sɛ mi ɔ, nyɛ maa na teji ku wayo ko nɛ nɔ ko hí e nɔ hyɛ nɛ a muɔ lɛ si. Nyɛɛ pɛne lɛ nɛ nyɛɛ ngɔ lɛ kɛ ba hiɛ ɔ. 31 Se ke nɔ ko bi nyɛ ke, ‘Mɛni he je nɛ nyɛ ngɛ lɛ pɛnee ɔ?’ nyɛ de lɛ ke, ‘E he hia Nyɔmtsɛ ɔ.’” 32 Lɔ ɔ he ɔ, nihi nɛ e tsɔ mɛ ɔ pue nɔ kɛ ho nɛ a ya na kaa bɔ nɛ e de mɛ ɔ pɛpɛɛpɛ. 33 Se benɛ a ngɛ teji ku wayo ɔ pɛnee ɔ, nɔtsɛmɛ ɔmɛ bi mɛ ke: “Mɛni he je nɛ nyɛ ngɛ teji ku wayo ɔ pɛnee ɔ?” 34 A he nɔ ke: “E he hia Nyɔmtsɛ ɔ.” 35 Nɛ a ngɔ lɛ kɛ ba ha Yesu, nɛ a ngɔ tadehi nɛ a wo ngɛ a tade ɔmɛ a nɔ ɔ kɛ pue teji ku wayo ɔ nɔ, kɛkɛ nɛ Yesu hi nɔ.
36 Benɛ e yaa a, a ngɔ tadehi nɛ a wo ngɛ a tade ɔmɛ a nɔ ɔ kɛ ngɛ gbɛjegbɛ ɔ nɔ puee. 37 Benɛ e piɛ bɔɔ pɛ nɛ e maa su gbɛjegbɛ ɔ nɛ je Oliv Yoku ɔ nɔ kɛ kple ɔ he ɔ, kaseli babauu ɔ tsuo bɔni nyami, nɛ a kɛ gbi nɛ nya wa ngɛ Mawu yi jee ngɛ he wami níhi tsuo nɛ a na a he je, 38 nɛ a ngɛ dee ke: “A jɔɔ nɔ nɛ e ma kaa Matsɛ ngɛ Yehowa* biɛ ɔ mi ɔ! Tue mi jɔmi ngɛ hiɔwe, nɛ hɛ mi nyami ngɛ hiɔwe lokoo!” 39 Se Farisi bi ɔmɛ nɛ a ngɛ asafo kuu ɔ mi ɔ de lɛ ke: “Tsɔɔlɔ, kã o kaseli ɔmɛ a hɛ mi.” 40 Se e he nɔ nɛ e de mɛ ke: “I ngɛ nyɛ dee ke, ke nimli nɛ ɔmɛ ma a nya a, tɛ ɔmɛ ma kpa ngmlaa.”
41 Benɛ e su Yerusalem he ta nɛ e na ma a, e fo ya ha ma a, 42 nɛ e de ke: “Kaa mwɔnɛ ɔ ligbi nɛ ɔ mo nitsɛ o kɔ níhi nɛ a ma ha nɛ o ná tue mi jɔmi ɔ se ɔ; se amlɔ nɛ ɔ, a ngɔ kɛ laa o hɛngmɛ. 43 Ejakaa ligbi ɔmɛ ma nɛ́ o he nyɛli ɔmɛ maa ngɔ tsohi kɛ a nya piɔpiɔɔpiɔ kɛ sa o yi, nɛ a maa bɔle mo kɛ kpe, nɛ a maa wo o he ka* ngɛ he fɛɛ he. 44 A maa ngɔ mo kɛ o bimɛ nɛ a ngɛ o mi ɔ kɛ fiaa zugba, nɛ a be tɛ ko sie ngɛ tɛ ko nɔ ngɛ o mi, ejakaa be nɛ a ba ngɛ mo si kpae ɔ, o yɔse we.”
45 Lɔ ɔ se ɔ, e sɛ sɔlemi we ɔ nɛ e bɔni nihi nɛ a ngɛ ní juae ɔ fiemi. 46 E de mɛ ke: “A ngma ke, ‘A ma tsɛ ye we ɔ ke he nɛ je ma amɛ tsuo ma ba sɔle ngɛ,’* se nyɛɛ lɛɛ nyɛ ngɔ kɛ pee juli a tɛ puɔ mi.”
47 Daa ligbi ɔ, e yaa nɔ nɛ e tsɔɔ ní ngɛ sɔlemi we ɔ. Se osɔfo nikɔtɔma amɛ kɛ womi ngmali ɔmɛ kɛ nimli nguanguahi nɛ a ngɛ ma a mi ɔ ngɛ blɔ nɔ nɛ a maa gu kɛ gbe lɛ ɔ hlae; 48 se a nɛ blɔ ko nɛ a maa gu nɔ kɛ pee enɛ ɔ, ejakaa ni ɔmɛ tsuo bua wo e he konɛ a bu lɛ tue.
20 Ligbi ko ɔ, benɛ e ngɛ nihi nɛ a ngɛ sɔlemi we ɔ ní tsɔɔe nɛ e ngɛ sane kpakpa a jajee kɛ ngɛ mɛ tsɔɔe ɔ, osɔfo nikɔtɔma amɛ kɛ womi ngmali ɔmɛ kɛ nikɔtɔma amɛ ba 2 nɛ a ba bi lɛ ke: “Mo de wɔ, mɛnɔ he wami lɛ o kɛ ngɛ ní nɛ ɔmɛ pee ɔ? Aloo mɛnɔ ha mo he wami nɛ ɔ?” 3 E he nɔ nɛ e de mɛ ke: “Imi hu ma bi nyɛ sane ko nɛ nyɛ ha mi heto: 4 Anɛ Yohane nɔ baptisimi ɔ je hiɔwe aloo e je adesahi a ngɔ?” 5 Kɛkɛ nɛ a susu he nɛ a ma nya si ke: “Ke wa de ke, ‘E je hiɔwe’ ɔ, e ma bi ke, ‘Mɛni he je nɛ nyɛ he we lɛ yi ɔ?’ 6 Se ke wa de ke, ‘E je adesahi a ngɔ ɔ,’ ni ɔmɛ tsuo maa fiaa wɔ tɛ, ejakaa a he ye wawɛɛ kaa gbalɔ ji Yohane.” 7 Enɛ ɔ he ɔ, a ha heto ke a li he nɛ e je. 8 Yesu de mɛ ke: “Imi hu i be nyɛ nɔ nɛ e ha mi he wami nɛ i kɛ ngɛ ní nɛ ɔmɛ pee ɔ dee.”
9 Lɔ ɔ se ɔ, e kɛ nɔ́ he tomi nɔ́ nɛ ɔ tsu ní, nɛ e bɔni ni ɔmɛ demi ke: “Nyumu ko pee wai ngmɔ nɛ e ngɔ kɛ wo ngmɔ huli a dɛ, nɛ e hia blɔ kɛ ho ma se ya nɛ e se ya kɛ. 10 Benɛ wai yiblii kpami be su ɔ, e tsɔ nyɔguɛ ko kɛ ya ngmɔ huli ɔmɛ a ngɔ konɛ a ha lɛ wai yiblii ɔ eko. Se ngmɔ huli ɔmɛ kongo lɛ, nɛ a fiee lɛ kɛ ho kɛ e dɛ gu. 11 Se e kpale tsɔ nyɔguɛ kpa ko. Lɛ hu a kongo lɛ nɛ a pue e hɛ mi si nɛ a fiee lɛ kɛ ho kɛ e dɛ gu. 12 Se kɛ̃ ɔ, e kpale tsɔ nɔ etɛne; lɛ hu a plaa lɛ, nɛ a fiee lɛ kɛ je kpo. 13 Kɛkɛ nɛ wai ngmɔtsɛ ɔ de ke, ‘Mɛni e sa kaa ma pee? Ma tsɔ ye binyumu nɛ i suɔ ɔ. Eko ɔ, a maa bu lɛ.’ 14 Benɛ ngmɔ huli ɔmɛ a hɛngmɛ gba e nɔ ɔ, a kɛ a sibi susu he nɛ a de ke, ‘Gbosi ní yelɔ ɔ ji nɛ ɔ nɛ. Nyɛ ha nɛ waa gbe lɛ konɛ gbosi ní ɔ ba pee wa nɔ́.’ 15 Kɛkɛ nɛ a je lɛ kpo kɛ je wai ngmɔ ɔ mi nɛ a ya gbe lɛ. Lɛɛ mɛni wai ngmɔtsɛ ɔ maa pee mɛ mɔ? 16 E maa ba nɛ e ma ba gbe ngmɔ huli nɛ ɔmɛ nɛ e maa ngɔ wai ngmɔ ɔ kɛ wo ni kpahi a dɛ.”
Benɛ a nu nɔ́ nɛ ɔ, a de lɛ ke: “Eko ba mi jã kɔkɔɔkɔ!” 17 Se e hyɛ a hɛ mi totooto nɛ e bi mɛ ke: “Lɛɛ mɛni ji nɔ́ nɛ a ngma nɛ ɔ sisi mɔ: ‘Tɛ ɔ nɛ tsu mali ɔmɛ kua a, lɔ ɔ lɛ e ba pee kɔ nya tɛ titli’?* 18 Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e maa nɔ jamɛ a tɛ ɔ nɔ ɔ, e mi ma tsɔtslɔɔ. Nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ tɛ ɔ maa nɔ e nɔ ɔ, tɛ ɔ maa wɛɛ lɛ.”
19 Enɛ ɔ he ɔ, ngɛ jamɛ a ngmlɛfia a mi ɔ, womi ngmali ɔmɛ kɛ osɔfo nikɔtɔma amɛ hla kaa a maa nu lɛ, se a ye ni ɔmɛ gbeye, ejakaa a yɔse kaa a he je nɛ e ngɔ nɔ́ he tomi nɔ́ nɛ ɔ kɛ tsu ní ɔ nɛ. 20 Nɛ benɛ a da lɛ hluu ɔ, a ya bɔ nyumu komɛ apaa ngɛ laami mi nɛ a tsɔ mɛ kɛ ya e ngɔ konɛ a buaa nɛ a pee a ní kaa dali ji mɛ, konɛ a gu e nya mi munyu nɔ nɛ́ a nine nɛ su e nɔ nɛ a ngɔ lɛ kɛ wo nɔ yemi ɔ kɛ amlaalo ɔ dɛ mi. 21 Nɛ a ya bi lɛ ke: “Tsɔɔlɔ, wa le kaa munyuhi nɛ o tuɔ kɛ níhi nɛ o tsɔɔ ɔ da, nɛ o hyɛ we nɔ hɛ mi, mohu ɔ, ní nɛ o tsɔɔ kɛ kɔ Mawu he ɔ ji anɔkuale: 22 Anɛ mlaa ngmɛɔ blɔ* kaa a wo tó kɛ ha Kaisare aloo a ko wo?” 23 Se e yɔse a ga tsɔmi ɔ nɛ e de mɛ ke: 24 “Nyɛɛ ngɔ denario* kake kɛ ba ha mi nɛ ma hyɛ. Mɛnɔ foni kɛ ningma lɛ ngɛ nɔ ɔ?” A de ke: “Kaisare níhi.” 25 E de mɛ ke: “Lɛɛ bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, nyɛɛ ngɔ Kaisare níhi ngɔ ha Kaisare, nɛ nyɛɛ ngɔ Mawu níhi ngɔ ha Mawu.” 26 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, a nyɛ we nɛ a da e nya mi munyu ko nɔ kɛ nu lɛ ngɛ ni ɔmɛ a hɛ mi, mohu ɔ, akɛnɛ heto nɛ e ha a pee mɛ nyakpɛ he je ɔ, a ma a nya.
27 Se Saduki bi ɔmɛ nɛ mɛɛ lɛɛ a deɔ ke gbogboehi a si tlemi ko be ɔ, a ti ni komɛ ba nɛ a ba bi lɛ ke: 28 “Tsɔɔlɔ, Mose ngma ha wɔ ke, ‘Ke nyumu ko nyɛminyumu gbo je e yo he, se e si we bi ngɛ e se ɔ, e nyɛminyumu ɔ nɛ e ngɔ yo ɔ nɛ e kɛ lɛ nɛ fɔ bimɛ ha e nyɛminyumu ɔ.’ 29 Jehanɛ ɔ, nyɛmimɛ nyumu kpaago komɛ hi si. Kekle nɔ ɔ ngɔ yo, se e gbo be mi nɛ e be bi. 30 Nɔ enyɔne ɔ 31 kɛ nɔ etɛne ɔ hu kɛ yo ɔ hi si. Nɛ jã nɛ e ba ngɛ mɛ ni kpaago ɔmɛ tsuo a blɔ fa mi; mɛ tsuo a gbo nɛ a si we bi ngɛ a se. 32 Nyagbenyagbe ɔ, yo ɔ hu ba gbo. 33 Lɛɛ ngɛ gbogboehi a si tlemi ɔ mi ɔ, mɛnɔ lɛ yo ɔ maa pee e yo? Ejakaa mɛ ni kpaago ɔmɛ tsuo a kɛ lɛ hi si kaa a yo.”
34 Yesu de mɛ ke: “Je* nɛ ɔ mi bimɛ ɔmɛ ngɔɔ yo nɛ a kɛ yihi haa gba, 35 se nihi nɛ a bu mɛ kaa a sa nɛ a ma ná jamɛ a je ɔ kɛ gbogboehi a si tlemi ɔ lɛɛ, a be yo ngɔe, nɛ a kɛ yihi be gba hae hulɔ. 36 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, a be nyɛe ma gbo hu, ejakaa a maa hi kaa hiɔwe bɔfo ɔmɛ, nɛ akɛnɛ a ji gbogboehi a si tlemi bimɛ he je ɔ, a ji Mawu bimɛ. 37 Se ngɛ mio tso ɔ he sane ɔ mi ɔ, Mose po ha nɛ wa le kaa a ma tle gbogboehi si benɛ e tsɛ Yehowa* ke, ‘Abraham Mawu, kɛ Isak Mawu, kɛ Yakob Mawu ɔ.’ 38 E ji hɛ kali a Mawu, se pi ni gbogboe ɔmɛ a Mawu, ejakaa ngɛ e hɛ mi ɔ,* mɛ tsuo a hɛ ngɛ.” 39 Womi ngmali ɔmɛ a ti ni komɛ he nɔ nɛ a de ke: “Tsɔɔlɔ, nɔ́ nɛ o de ɔ da.” 40 Nɛ nɔ ko nɔ ko ná we kã nɛ e bi lɛ sane kake ngmelu po hu.
41 Lɛ hu e bi mɛ ke: “Kɛ e ba kɛɛ nɛ a deɔ ke David bi ji Kristo ɔ? 42 Ejakaa David nitsɛ de ngɛ La womi ɔ mi ke, ‘Yehowa* de ye Nyɔmtsɛ ɔ ke: “Hii si ngɛ ye hiɔ nɔ 43 kɛ yaa si ma ngɔ o he nyɛli ɔmɛ kɛ pee nɔ́ nɛ o kɛ o nane maa ma nɔ.”’ 44 Enɛ ɔ he ɔ, David tsɛɔ lɛ ke Nyɔmtsɛ; lɛɛ kɛ e ba kɛɛ nɛ e peeɔ e bi mɔ?”
45 Kɛkɛ nɛ benɛ ni ɔmɛ tsuo ngɛ tue bue ɔ, e de e kaseli ɔmɛ ke: 46 “Nyɛɛ hyɛ nyɛ he nɛ hi ngɛ womi ngmali ɔmɛ a he. A suɔ kaa a maa wo tade klɔii kɛ hi nyɛɛe, nɛ a suɔ kaa nihi nɛ a fɔ mɛ ngɛ juahi a nɔ, nɛ a suɔ hɛ mi sɛhi a nɔ* himi ngɛ kpe he ɔmɛ, kɛ hehi nɛ nihi nɛ a he biɛ hiɔ ngɛ gbɔkuɛ okplɔɔ ngmɛmihi a sisi, 47 nɛ a kpɔ̃ɔ yalɔyihi* a wehi,* nɛ a sɔleɔ gagaaga konɛ nihi nɛ a na mɛ. Nimli nɛ ɔmɛ a nine maa su kojomi nɛ mi wa* wawɛɛ nɔ.”
21 Jehanɛ ɔ, benɛ e wo e yi nɔ ɔ, e na niatsɛmɛ nɛ a ngɔ a nike ní kɛ ba ngɛ sika tsumi daka amɛ a mi woe. 2 Jehanɛ ɔ, e na yalɔyo* ohiatsɛ ko nɛ e ngɔ sika nyafii enyɔ nɛ a sui nɔ́ ko kulaa* kɛ ba wo mi, 3 nɛ Yesu de ke: “Ngɛ anɔkuale mi ɔ, i ngɛ nyɛ dee ke yalɔyo* ohiatsɛ nɛ ɔ ngɔ babauu kɛ wo mi pe mɛ tsuo. 4 Ejakaa ni nɛ ɔmɛ tsuo lɛɛ, nɔ́ nɛ a ná nɛ e be nɔ ɔ lɛ a kɛ ba wo mi kaa nike ní ɔ nɛ, se yalɔyo* ɔ lɛɛ, e we ohia a mi lɛ e je nɛ e ngɔ nɔ́ nɛ e ngɛ nɛ e kɛ maa hyɛ e he ɔ tsuo kɛ ba wo mi.”
5 Pee se ɔ, benɛ ni komɛ ngɛ bɔ nɛ a ngɔ tɛ kpakpahi kɛ níhi nɛ a jɔɔ nɔ kɛ dla sɔlemi we ɔ ha a he munyu tue ɔ, 6 e de ke: “Ní nɛ ɔmɛ nɛ nyɛ ngɛ hyɛe nɛ ɔ, be ko maa ba nɛ a maa tsɛ̃ mɛ ngɔ pue si, nɛ a be tɛ ko sie ngɛ tɛ ko nɔ.” 7 Kɛkɛ nɛ a bi lɛ ke: “Tsɔɔlɔ, mɛni be tutuutu nɛ ní nɛ ɔmɛ maa ba mi, nɛ mɛni okadi maa tsɔɔ be nɛ ní nɛ ɔmɛ maa ba?” 8 E de ke: “Nyɛɛ hyɛ nɛ hi nɛ a ko sisi nyɛ, ejakaa nihi fuu maa ba ngɛ ye biɛ mi nɛ a ma de ke, ‘Imi ji lɛ,’ nɛ a ma de hu ke, ‘Be ɔ su ta.’ Nyɛ ko nyɛɛ a se. 9 Jehanɛ se hu ɔ, ke nyɛ nu ta hwumihi kɛ basabasa peemihi a he ɔ, nyɛ tsui ko po. Ejakaa kokooko ɔ, ní nɛ ɔmɛ maa ba mi kekle, se kɛ̃ ɔ, nyagbe ɔ be bae amlɔ nɔuu.”
10 Enɛ ɔ se ɔ, e de mɛ ke: “Ma maa te si ngɔ wo ma, nɛ matsɛ yemi maa te si ngɔ wo matsɛ yemi. 11 Zugba mimiɛmihi nɛ a nya wa maa ba, nɛ hwɔ kɛ gbenɔ hiɔhi nɛ sãa nɔ maa ba ngɛ he slɔɔtohi; nɛ a maa na gbeye níhi, nɛ okadi nguahi maa je hiɔwe kɛ ba.
12 “Se loko ní nɛ ɔmɛ tsuo maa ba a, nihi maa nuu nyɛ nɛ a maa wa nyɛ yi mi, nɛ a maa ngɔ nyɛ kɛ ya kpe he ɔmɛ nɛ a maa wo nyɛ tsu. Nɛ ye biɛ ɔ he je ɔ, a maa ngɔ nyɛ kɛ ba matsɛmɛ kɛ amlaalohi a hɛ mi. 13 Lɔ ɔ ma ha nɛ nyɛ maa ye odase. 14 Enɛ ɔ he ɔ, nyɛ ko ma nya si ngɛ nyɛ tsui mi kaa nyɛ maa sɛ hlami kɛ kase bɔ nɛ nyɛ ma plɛ kɛ fã nyɛ he ha, 15 ejakaa ma ha nyɛ munyu kɛ juɛmi nɛ ke nihi nɛ a teɔ si kɛ woɔ nyɛ ɔ tsuo pee kake po ɔ, a be nyɛe maa tu munyu kɛ si, nɛ a be nyɛe maa je he nɔ́ hulɔ. 16 Jehanɛ se hu ɔ, nyɛ fɔli kɛ nyɛ nyɛmimɛ kɛ nyɛ wekuli po ma je nyɛ kɛ ha,* nɛ a maa gbe nyɛ ti ni komɛ, 17 nɛ ye biɛ ɔ he je ɔ, nihi tsuo maa nyɛ nyɛ. 18 Se nyɛ yi bwɔmi kake ngmelu tete po be laae. 19 Ke nyɛ fĩ si ɔ, nyɛ maa baa nyɛ wami yi.*
20 “Se ke nyɛ na nɛ tabuli ba bɔle Yerusalem kɛ kpe ɔ, lɛɛ nyɛ ná nɛ nyɛɛ le kaa be nɛ a maa pee lɛ ma doku ɔ su ta. 21 Kɛkɛ ɔ, nihi nɛ a ngɛ Yudea a nɛ a bɔni fo tumi kɛ ya yoku ɔmɛ a nɔ, nɛ́ nihi nɛ a ngɛ Yerusalem ɔ nɛ a je, nɛ nihi nɛ a ngɛ ngmɔ si ɔ nɛ a ko ba sɛ ma a mi, 22 ejakaa tue gblami ligbi ɔmɛ ji nɛ ɔ nɛ, konɛ níhi tsuo nɛ a ngma a nɛ e ba mi. 23 I ngɛ yihi nɛ a hɛɛ hɔ kɛ ni nɛmɛ nɛ bimwɔwi ngɛ a dɛ ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ kpo mo hae! Ejakaa he hiami nɛ nya wa maa ba zugba a nɔ, nɛ abofu maa ba nimli nɛ ɔmɛ a nɔ. 24 Nɛ a maa nɔ ngɛ klaate nya nɛ a maa ngɔ mɛ nyɔguɛ kɛ ya je ma amɛ tsuo a mi; nɛ je ma amɛ* maa naa Yerusalem nɔ kɛ yaa si behi nɛ a to kɛ ha je ma amɛ* ɔ maa ba nyagbe.
25 “Jehanɛ se hu ɔ, okadihi maa ba pu ɔ kɛ nyɔhiɔ ɔ kɛ dodoe ɔmɛ a hɛ mi, nɛ glimi nɛ wo ɔ ma gli kɛ pɛmi nɛ oslɔke ɔ maa hi pɛe ɔ ma ha nɛ je ma amɛ a yi ma fĩ ngɛ zugba a nɔ, nɛ a be lee nɔ́ nɛ a maa pee. 26 Gbeye nɛ nihi maa ye kɛ níhi nɛ a ngɛ blɔ hyɛe kaa e maa ba zugba a nɔ ɔ ma ha nɛ a maa hɛli, ejakaa a ma mimiɛ he wamihi nɛ a ngɛ hiɔwe ɔ. 27 Nɛ lɔ ɔ se ɔ, a maa na nɔmlɔ Bi ɔ nɛ e ma ngɛ bɔku mi kɛ he wami kɛ hɛ mi nyami babauu. 28 Se ke ní nɛ ɔmɛ bɔni mi bami ɔ, nyɛɛ da si tlɔmɔɔ nɛ nyɛ wo nyɛ yi nɔ, ejakaa e be kɛe nɛ a ma kpɔ̃ nyɛ.”
29 Kɛkɛ nɛ e kɛ nɔ́ he tomi nɔ́ ko tsu ní. E de mɛ ke: “Nyɛɛ to fig tso ɔ kɛ tso kpa amɛ tsuo a he hɛ. 30 Ke a ngɛ bahi tsɛ̃e ɔ, nyɛ nitsɛmɛ nyɛ naa nɛ nyɛ leɔ kaa amlɔ nɛ ɔ lɛɛ mawulɛ be su ta. 31 Jã nɔuu kɛ̃ nɛ ke nyɛ hu nyɛ na kaa ní nɛ ɔmɛ ngɛ nɔ yae ɔ, nyɛ ná nɛ nyɛɛ le kaa Mawu Matsɛ Yemi ɔ su si ta. 32 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, i ngɛ nyɛ dee ke, yi nɔ nɛ ɔ be bee kɛ ho gblegbleegble kɛ yaa si be nɛ níhi tsuo maa ba mi. 33 Hiɔwe kɛ zugba maa be kɛ ho, se ye munyu ɔmɛ lɛɛ a be bee kɛ ho kɔkɔɔkɔ.
34 “Se nyɛɛ hyɛ nyɛ he nɔ saminya konɛ ní nɛ a yeɔ kɛ beɔ nɔ, kɛ ní babauu numi, kɛ si himi ɔ mi haomi nɛ ko ba he nyɛ tsui kɔkɔɔkɔ, nɛ jamɛ a ligbi ɔ nɛ ba ti nyɛ si tlukaa 35 kaa klama. Ejakaa e maa ba nihi tsuo nɛ a ngɛ zugba a nɔ he fɛɛ he ɔ a nɔ. 36 Enɛ ɔ he ɔ, nyɛ ko hwɔ mahe, nɛ be fɛɛ be ɔ, nyɛɛ hɛɛ pɛɛ kpami nɛ mi wa mi konɛ nyɛ nyɛ nɛ nyɛɛ je ní nɛ ɔmɛ tsuo nɛ maa ba a mi, nɛ́ nyɛ nyɛ nɛ nyɛɛ da si ngɛ nɔmlɔ Bi ɔ hɛ mi.”
37 Ke je na a, e ya tsɔɔ ní ngɛ sɔlemi we ɔ, se ke je jɔ ɔ, e jeɔ kpo nɛ e ya hwɔɔ Oliv Yoku ɔ nɔ. 38 Nɛ ni ɔmɛ tsuo baa e ngɔ ngɛ sɔlemi we ɔ mɔtu mla konɛ a ba bu lɛ tue.
22 Jehanɛ ɔ, Abolo Nɛ Masa Be Mi Gbijlɔ ɔ nɛ a tsɛɔ ke Hetsɔmi ɔ ngɛ sue. 2 Nɛ osɔfo nikɔtɔma amɛ kɛ womi ngmali ɔmɛ ngɛ blɔ nɛ e hi saminya nɛ a maa gu nɔ kɛ gbe lɛ ɔ hlae, ejakaa a ngɛ ni ɔmɛ gbeye yee. 3 Kɛkɛ nɛ Satan sɛ Yuda, nɔ nɛ a tsɛɔ lɛ ke Iskariot nɛ e ji Ni Nyɔngma Kɛ Enyɔ ɔmɛ a kpɛti nɔ kake ɔ mi, 4 nɛ e pue nɔ kɛ ho osɔfo nikɔtɔma amɛ kɛ sɔlemi we ɔ nɔ hyɛli ɔmɛ a ngɔ ya, nɛ e kɛ mɛ ya tu munyu kɛ kɔ blɔ nɔ nɛ e maa gu konɛ e tsɔɔ mɛ Yesu se blɔ ɔ he. 5 A bua jɔ nɔ́ nɛ ɔ he, nɛ a kplɛɛ nɔ kaa a ma ha lɛ sika hiɔ. 6 Enɛ ɔ he ɔ, e kplɛɛ nɛ e bɔni be nɛ sa konɛ e kɛ maa tsɔɔ mɛ e se blɔ be mi nɛ nihi babauu be e kasa nya a hlami.
7 Abolo Nɛ Masa Be Mi gbijlɔ ɔ we kekleekle ligbi ɔ nɛ́ e sa kaa a sã Hetsɔmi afɔle ɔ ba su; 8 enɛ ɔ he ɔ, Yesu tsɔ Petro kɛ Yohane, nɛ e de mɛ ke: “Nyɛɛ ya nɛ nyɛ ya dla Hetsɔmi ɔ ngɔ to wɔ nɛ wa ba ye.” 9 A bi lɛ ke: “Jije o suɔ nɛ waa ya nɛ wa ya dla ngɔ to mo ngɛ?” 10 E de mɛ ke: “Hyɛ! Ke nyɛ sɛ ma a mi ɔ, nyumu ko nɛ e tloo pa yami buɛ kɛ nyɛ maa kpe. Nyɛɛ nyɛɛ e se kɛ ya we nɛ e ma ya sɛ mi ɔ mi. 11 Nɛ nyɛ de wetsɛ ɔ ke, ‘Tsɔɔlɔ ɔ ke wa ba bi mo ke: “Jije nibwɔhi a tsu nɛ i kɛ ye kaseli ɔmɛ maa ye Hetsɔmi ɔ ngɛ mi ɔ ngɛ?”’ 12 Nɛ jamɛ a nyumu ɔ maa tsɔɔ nyɛ hiɔwe tsu ngua ko nɛ a to níhi ngɛ mi nɛ a dla mi. Nyɛ ya dla Hetsɔmi ɔ ngɔ to wɔ ngɛ lejɛ ɔ.” 13 Lɔ ɔ he ɔ, a pue nɔ kɛ ho nɛ a ya na kaa bɔ nɛ Yesu de mɛ ɔ pɛpɛɛpɛ, nɛ a dla níhi kɛ ha Hetsɔmi ɔ.
14 Jehanɛ ɔ, benɛ ngmlɛfia a su ɔ, e kɛ bɔfo ɔmɛ ya hi si ngɛ okplɔɔ ɔ he. 15 Nɛ e de mɛ ke: “I suɔ wawɛɛ kaa i kɛ nyɛ maa ye Hetsɔmi nɛ ɔ loko ma na amanehlu; 16 ejakaa i ngɛ nyɛ dee ke, i be eko yee hu kɛ yaa si be nɛ e maa ba mi ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ mi.” 17 Nɛ e ngɔ kplu ɔ, nɛ e na Mawu si nɛ e de ke: “Nyɛ hee nɛ nyɛɛ ngɔ kɛ ha nyɛ sibi, 18 ejakaa i ngɛ nyɛ dee ke, kɛ je amlɔ nɛ ɔ kɛ yaa a, i be wai nɛ ɔ eko nue hu kɛ yaa si be nɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ maa ba.”
19 Jehanɛ se hu ɔ, e kɛ̃ abolo, nɛ e na Mawu si, nɛ e ku mi, nɛ e ngɔ kɛ ha mɛ, nɛ e de ke: “Enɛ ɔ daa si kɛ ha ye nɔmlɔ tso ɔ nɛ a maa ngɔ kɛ ha ngɛ nyɛ he ɔ. Nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ pee enɛ ɔ nɛ nyɛ kɛ kai mi.” 20 Jehanɛ ɔ, benɛ a ye gbɔkuɛ ní ɔ ta a, e wo kplu ɔ nɛ e pee jã nɔuu, nɛ e de ke: “Kplu nɛ ɔ daa si kɛ ha somi he ɔ nɛ a gu ye muɔ nɛ a ma plɛ ngɔ pue si ngɛ nyɛ he ɔ nɔ kɛ so ɔ.
21 “Se hyɛ! nɔ nɛ e maa tsɔɔ ye se blɔ ɔ nine kɛ mi ngɛ okplɔɔ ɔ he. 22 Ejakaa niinɛ, nɔmlɔ Bi ɔ yaa kaa bɔ nɛ a to ɔ; se kɛ̃ ɔ, musu tloo nɔ nɛ a maa gu e nɔ kɛ tsɔɔ e se blɔ ɔ!” 23 Enɛ ɔ he ɔ, a bɔni he susumi ngɛ a kpɛti kaa a kpɛti mɛnɔ tutuutu lɛ e be kɛe nɛ e maa pee nɔ́ nɛ ɔ.
24 Se nya sami nɛ mi wa ko te si ngɛ a kpɛti ngɛ nɔ nɛ ji nɔmlɔ ngua pe kulaa ngɛ a kpɛti ɔ he. 25 Se e de mɛ ke: “Matsɛmɛ ɔmɛ nɛ a ngɛ je ma amɛ a mi ɔ yeɔ a we bi ɔmɛ a nɔ, nɛ a tsɛɔ nihi nɛ a hɛɛ blɔ nya nɛ a yeɔ a nɔ ɔ ke Dlooli. 26 Se nyɛɛ lɛɛ, e sɛ nɛ e ba jã ngɛ nyɛ blɔ fa mi. Mohu ɔ, nɔ nɛ e ji nɔmlɔ ngua pe kulaa ngɛ nyɛ kpɛti ɔ nɛ e pee nɔ nyafii pe kulaa, nɛ nɔ nɛ e ngɛ nyɛ hɛ mi nyɛɛe ɔ nɛ e pee nɔ nɛ e ngɛ sɔmɔe. 27 Ejakaa mɛnɔ ji nɔmlɔ ngua, nɔ nɛ e ngɛ ní yee* ɔ, aloo nɔ nɛ e ngɛ sɔmɔe ɔ? Anɛ pi nɔ nɛ e ngɛ ní yee* ɔ lo? Se imi lɛɛ i ngɛ nyɛ kpɛti kaa nɔ ko nɛ e ngɛ sɔmɔe.
28 “Se nyɛ ji nihi nɛ nyɛ mɛtɛ ye he ngɛ ye ka amɛ a mi; 29 nɛ i kɛ nyɛ ngɛ matsɛ yemi he somi ko soe kaa bɔ nɛ ye Tsɛ ɔ hu kɛ mi so ɔ, 30 konɛ nyɛɛ ye ní nɛ nyɛɛ nu ní ngɛ ye okplɔɔ ɔ he ngɛ ye Matsɛ Yemi ɔ mi, nɛ́ nyɛɛ hi matsɛ sɛhi a nɔ kɛ kojo Israel wɛtso 12 ɔmɛ.
31 “Simon, Simon, hyɛ! Satan bi blɔ konɛ e sa nyɛ tsuo nyɛ mi kaa bɔ nɛ a saa hwiit mi ɔ. 32 Se i kpa pɛɛ wawɛɛ ha mo konɛ o hemi kɛ yemi ɔ nɛ e ko ta; nɛ ke o ná nɛ o kpale kɛ ba a, mo ba wo o nyɛmimɛ ɔmɛ he wami.” 33 Kɛkɛ nɛ e de lɛ ke: “Nyɔmtsɛ, i pee klaalo kaa ke tsu mi jio, gbenɔ mi jio, i kɛ mo maa ya.” 34 Se e de lɛ ke: “Petro, i ngɛ mo dee ke, mwɔnɛ ɔ, kungwɔ ku be nɔ́ kpae nɛ o ma kua si etɛ ke o li mi.”
35 E de mɛ hu ke: “Benɛ i tsɔ nyɛ kɛ ho nɛ nyɛ hɛɛ we sika kpɛɛ kɛ niye ní kotoku kɛ tokotahi ɔ, anɛ nɔ́ ko he hia nyɛ lo?” A ha heto ke: “Dɛbi!” 36 Kɛkɛ nɛ e de mɛ ke: “Se amlɔ nɛ ɔ lɛɛ, nɔ nɛ e ngɛ sika kpɛɛ ɔ nɛ e wo, nɛ jã kɛ̃ nɛ nɔ nɛ e ngɛ niye ní kotoku ɔ hu nɛ e wo, nɛ nɔ nɛ e be klaate ɔ nɛ e jua tade nɛ e woɔ ngɛ e tade nɔ ɔ nɛ e kɛ ya he eko. 37 Ejakaa i ngɛ nyɛ dee ke, e sa kaa nɔ́ nɛ a ngma a nɛ e ba mi ngɛ ye he; a ngma ke, ‘A bu lɛ ngɔ piɛɛ nihi nɛ a yi mlaa nɔ ɔ a he.’ Enɛ ɔ ngɛ mi bae ngɛ ye he.” 38 Kɛkɛ nɛ a de ke: “Nyɔmtsɛ, hyɛ! klaate enyɔ ji nɛ ɔ nɛ.” E de mɛ ke: “E hiɛ.”
39 Benɛ e je ɔ, e ho Oliv Yoku ɔ nɔ ya kaa bɔ nɛ e pɔɔ peemi ɔ, nɛ e kaseli ɔmɛ hu nyɛɛ e se. 40 Benɛ e ya su lejɛ ɔ, e de mɛ ke: “Nyɛɛ hi sɔlee konɛ nyɛ ko sɛ ka mi.” 41 Nɛ e je a he kɛ ya se bɔɔ ko,* nɛ e ya kplã si nɛ e bɔni sɔlemi 42 ke: “Tsaatsɛ, ke o suɔ ɔ, mo je kplu nɛ ɔ kɛ je ye nɔ. Se kɛ̃ ɔ, ha nɛ nɔ́ nɛ o suɔ ɔ nɛ e ba mi, se pi nɔ́ nɛ imi i suɔ.” 43 Kɛkɛ nɛ bɔfo ko je hiɔwe ba je e he kpo kɛ tsɔɔ lɛ, nɛ e wo lɛ he wami. 44 Se akɛnɛ e ngɛ haoe wawɛɛ he je ɔ, e ya nɔ nɛ e kɛ hɛdɔ sɔle pe kekle ɔ po; nɛ e he latsa pee kaa muɔ nɛ e ngɛ dɛe kɛ ngɛ zugba puee. 45 Benɛ e sɔle ta a, e te si kɛ ya kaseli ɔmɛ a ngɔ nɛ e ya na mɛ nɛ a ngɛ mahe hwɔe, ejakaa aywilɛho ha nɛ pɔ tɔ a he. 46 E de mɛ ke: “Mɛni he je nɛ nyɛ ngɛ mahe hwɔe ɔ? Nyɛɛ te si nɛ nyɛɛ hi sɔlee konɛ nyɛ ko sɛ ka mi.”
47 Benɛ e ngɛ munyu ɔ tue nɛ e nya mɛ si lolo ɔ, hyɛ! asafo kuu ko, nɛ nyumu ɔ nɛ a tsɛɔ lɛ ke Yuda, nɛ ji Ni Nyɔngma Kɛ Enyɔ ɔmɛ a ti nɔ kake ɔ nyɛɛ a hɛ mi, nɛ e hɛ kɛ su Yesu he konɛ e fĩɔ e nya he.* 48 Se Yesu bi lɛ ke: “Yuda, anɛ o ngɔ nya he fiɔmi kɛ ngɛ nɔmlɔ Bi ɔ se blɔ tsɔɔe lo?” 49 Benɛ nihi nɛ a kɛ lɛ ngɛ lejɛ ɔ na nɔ́ nɛ ma a, a bi lɛ ke: “Nyɔmtsɛ, anɛ wa jajaa mɛ klaate lo?” 50 A kpɛti nɔ kake po po osɔfo nɔkɔtɔma pe kulaa a nyɔguɛ ɔ hiɔ nɔ tue ɔ kɛ fɔ si. 51 Se Yesu de ke: “E hiɛ.” Nɛ e pɛtɛ e tue ɔ he nɛ e tsa lɛ. 52 Yesu de osɔfo nikɔtɔma amɛ kɛ sɔlemi we ɔ nɔ hyɛli ɔmɛ kɛ nikɔtɔma amɛ nɛ a ba lejɛ ɔ ngɛ e he ɔ ke: “Anɛ nyɛɛ kɛ klaatehi kɛ tso kpotihi je kpo kɛ ba kaa bɔ nɛ a tuaa julɔ ɔ lo? 53 Daa ligbi nɛ i kɛ nyɛ ngɛ sɔlemi we ɔ, nyɛ wo we nyɛ nine nɔ ngɛ ye nɔ. Se nyɛ ngmlɛfia a kɛ be nɛ diblii jeɔ e he wami kpo ɔ ji nɛ ɔ nɛ.”
54 Kɛkɛ nɛ a nu lɛ kɛ ho, nɛ a ngɔ lɛ kɛ ba osɔfo nɔkɔtɔma pe kulaa a we ɔ mi; se Petro ngɛ a se nyɛɛe, se blɔ saii ngɛ e kɛ mɛ a kpɛti. 55 Benɛ a slɛ la ngɛ kpo ɔ nɔ ngɛ kpɛti je nɛ nihi hii si ngɛ he ɔ, Petro hu hii si ngɛ a kpɛti. 56 Se benɛ mawayo ko na lɛ nɛ e hii si ngɛ la a he ɔ, e hyɛ lɛ totooto nɛ e de ke: “Nyumu nɛ ɔ hu piɛɛ e he.” 57 Se e kplɛɛ we nɔ, nɛ e de ke: “Awenyɛ, i li lɛ.” 58 Be bɔɔ se ɔ, nɔ kpa hu na lɛ nɛ e de ke: “Mo hu a ti nɔ kake ji mo.” Se Petro de ke: “Awetsɛ, i piɛɛ we a he.” 59 Nɛ maa pee ngmlɛfia kake se ɔ, nyumu ko hu bɔni demi kɛ nɔ mi mami ke: “Niinɛ, nyumu nɛ ɔ hu piɛɛ e he, ejakaa ngɛ anɔkuale mi ɔ, Galilea no ji lɛ!” 60 Se Petro de ke: “Awetsɛ, i li nɔ́ nɛ o ngɛ dee ɔ.” Nɛ amlɔ nɔuu ɔ, benɛ e ngɛ munyu ɔ tue nɛ e nya mɛ si lolo ɔ, kungwɔ ku ko kpa nɔ́. 61 Kɛkɛ nɛ Nyɔmtsɛ ɔ plɛ e he nɛ e ya hyɛ Petro hɛ mi too, nɛ Petro kai nɔ́ nɛ Nyɔmtsɛ ɔ de lɛ ɔ. E de lɛ ke: “Mwɔnɛ ɔ, loko kungwɔ ku ma kpa nɔ́ ɔ, o ma kua mi si etɛ.” 62 Nɛ e je kpo nɛ e ya fo ya wawɛɛ nitsɛ.
63 Jehanɛ ɔ, nyumu ɔmɛ nɛ a nu Yesu ɔ bɔni e he fɛu yemi, nɛ a ngɛ lɛ ní fiaae; 64 nɛ benɛ a fi e hɛ mi se ɔ, a ya nɔ nɛ a bi lɛ ke: “Moo gba! Mɛnɔ fia mo nɔ́ ɔ?” 65 Nɛ a tu musu bɔmi munyu kpahi fuu kɛ si lɛ.
66 Nɛ benɛ je na a, ma nikɔtɔma amɛ tsuo, nɛ ji osɔfo nikɔtɔma amɛ kɛ womi ngmali ɔmɛ ba kpe, nɛ a ngɔ lɛ kɛ ho a Sanhedri asa a nɔ ya, nɛ a de ke: 67 “Ke mo ji Kristo ɔ, de wɔ.” Se e de mɛ ke: “Ke i de nyɛ po ɔ, pi nɛ nyɛ ma he maa ye kɔkɔɔkɔ. 68 Jehanɛ hu ɔ, ke i bi nyɛ sane ɔ, nyɛ be heto hae. 69 Se kɛ je piɔ kɛ yaa a, nɔmlɔ Bi ɔ maa hi si ngɛ Mawu hiɔ nine nɛ he wami ngɛ mi ɔ nɔ.” 70 Enɛ ɔ he ɔ, mɛ tsuo a de ke: “Lɛɛ mo ji Mawu Bi ɔ lo?” E de mɛ ke: “Nyɛ nitsɛmɛ nyɛ ngɛ dee ke imi.” 71 A de ke: “Mɛni he je nɛ wa pa ngɛ odase kpa hlae ɔ? Ejakaa wɔ nitsɛmɛ wa nu kɛ je lɛ nitsɛ e nya mi.”
23 Enɛ ɔ he ɔ, nihi babauu ɔ te si, nɛ mɛ tsuo a ngɔ lɛ kɛ ya ha Pilato. 2 Kɛkɛ nɛ a bɔni e nya pomi ke: “Wa na nyumu nɛ ɔ nɛ e ngɛ wa ma mi bi ɔmɛ a tue puɛe, nɛ e ngɛ dee ke a ko wo tó kɛ ha Kaisare, nɛ e ngɛ dee hu ke lɛ nitsɛ ji Kristo ɔ, matsɛ ɔ nɛ.” 3 Jehanɛ ɔ, Pilato bi lɛ ke: “Anɛ mo ji Yudabi ɔmɛ a Matsɛ ɔ lo?” E ha lɛ heto ke: “Mo nitsɛ lɛ o ngɛ dee jã.” 4 Lɔ ɔ se ɔ, Pilato de osɔfo nikɔtɔma amɛ kɛ asafo kuu ɔ ke: “I nɛ tɔmi ko ngɛ nyumu nɛ ɔ he.” 5 Se a kplɛɛ we nɔ, nɛ a ngɛ dee ke: “E tsɔɔ ní ngɛ Yudea tsuo nɛ e kɛ puɛ nihi a tue. E je sisi ngɛ Galilea nɛ e kɛ ba su hiɛ ɔ po.” 6 Benɛ Pilato nu munyu nɛ ɔ, e bi ke ji kaa nyumu nɛ ɔ ji Galileano. 7 Benɛ e ná le kaa e je Herode nɔ yemi he ɔ, e ha nɛ a ngɔ lɛ kɛ ya ha Herode. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Herode hu ngɛ Yerusalem.
8 Benɛ Herode na Yesu ɔ, e bua jɔ wawɛɛ nitsɛ, ejakaa be saii ji nɛ ɔ nɛ e ngɛ hlae kaa e maa na Yesu. Ejakaa e nu e he sanehi babauu, nɛ e ngɛ blɔ hyɛe kaa Yesu maa pee okadi ko nɛ e maa na. 9 Enɛ ɔ he ɔ, e bɔni Yesu sanehi fuu bimi, se e ha we lɛ heto. 10 Se osɔfo nikɔtɔma amɛ kɛ womi ngmali ɔmɛ daa si nɛ a ngɛ e nya poe wawɛɛ nitsɛ. 11 Kɛkɛ nɛ Herode kɛ e tabuli ɔmɛ tsuo pue e hɛ mi si, nɛ e wo lɛ tade saminyayoo ko nɛ e kɛ ye e he fɛu, nɛ lɔ ɔ se ɔ, e ha nɛ a kpale ngɔ lɛ kɛ ya ha Pilato. 12 Jamɛ a ligbi ɔ nɔuu ɔ, Herode kɛ Pilato ba pee huɛmɛ. Jinɛ be ko nɛ be ɔ, a ji he nyɛli.
13 Lɔ ɔ se ɔ, Pilato tsɛ osɔfo nikɔtɔma amɛ, nɔ yeli ɔmɛ, kɛ ni ɔmɛ tsuo kpe 14 nɛ e de mɛ ke: “Nyɛ ngɔ nyumu nɛ ɔ kɛ ba ha mi, nɛ nyɛ tsɔɔ kaa e ngɛ ma mi bi ɔmɛ a tue puɛe konɛ a tsɔ atuã. Amlɔ nɛ ɔ, nyɛɛ hyɛ! i bi lɛ sanehi ngɛ nyɛ hɛ mi, se i nɛ nɔ́ ko nɛ tsɔɔ kaa munyuhi nɛ nyɛ ngɛ poe kɛ ngɛ e nɔ fɔe ɔ ngɛ mi. 15 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Herode hu nɛ nɔ́ ko ngɛ e he, ejakaa e ha nɛ a kpale ngɔ lɛ kɛ ba ha wɔ, nɛ hyɛ! e pee we nɔ́ ko nɛ tsɔɔ kaa e sa gbenɔ. 16 Enɛ ɔ he ɔ, ma gbla e tue nɛ ma ngmɛɛ e he.” 17* —— 18 Se asafo kuu ɔ tsuo kpa ngmlaa ke: “Gbee nyumu nɛ ɔ,* nɛ o ngmɛɛ Baraba he ha wɔ!” 19 (A wo Baraba nɛ ɔ tsu ngɛ ma nɔ yelɔ ɔ hɛ mi atuã tsɔmi ko nɛ ya nɔ ngɛ ma a mi kɛ nɔ nɛ e gbe ɔ he je.) 20 Pilato wo e gbi nɔ nɛ e kɛ mɛ tu munyu ekohu, ejakaa e suɔ kaa e maa ngmɛɛ Yesu he. 21 Kɛkɛ nɛ a bɔni ngmlaa kpami ke: “Sɛu lɛ! Sɛu lɛ!” 22 E de mɛ si etɛne ke: “Mɛni he je? Mɛni yayami nyumu nɛ ɔ pee? I nɛ nɔ́ ko nɛ e pee nɛ tsɔɔ kaa e sa gbenɔ. Lɔ ɔ he ɔ, ma gbla e tue nɛ ma ngmɛɛ e he.” 23 Se a kplɛɛ we kulaa, nɛ a kpa ngmlaa wawɛɛ nɛ a de ke a gbe lɛ,* nɛ a gbi ɔ ye e nɔ. 24 Lɔ ɔ he ɔ, Pilato ma e juɛmi nya si kaa e maa pee nɔ́ nɛ a ngɛ hlae ɔ ha mɛ. 25 E ngmɛɛ nyumu ɔ nɛ a ke e ngmɛɛ e he ɔ he, nɔ nɛ a wo lɛ tsu ngɛ ma nɔ yelɔ ɔ hɛ mi atuã nɛ e tsɔ kɛ nɔ nɛ e gbe ɔ he ɔ, se Yesu lɛɛ e ngɔ lɛ kɛ ha kaa bɔ nɛ a ngɛ hlae ɔ.
26 Jehanɛ ɔ, benɛ a ngɔ lɛ kɛ yaa a, a nu nyumu ko nɛ a tsɛɔ lɛ ke Simon, nɛ ji Kireneno ko nɛ e je ngmɔ si kɛ ma a, nɛ a ngɔ sɛumi tso* ɔ kɛ tloo lɛ konɛ e tloo kɛ nyɛɛ Yesu se. 27 Nihi babauu ngɛ e se nyɛɛe, nɛ yihi hu piɛɛ a he nɛ a ngɛ ya foe boboobo nɛ a ngɛ kɔmɔ yee ha lɛ. 28 Yesu plɛ e hɛ mi kɛ tsɔɔ yi ɔmɛ nɛ e de mɛ ke: “Yerusalem biyihi, nyɛɛ jɔɔ ya fomi ha mi. Mohu ɔ, nyɛ fo ya ha nyɛ nitsɛmɛ nyɛ he, kɛ nyɛ bimɛ; 29 ejakaa hyɛ! ligbi ɔmɛ ma nɛ nihi ma de ke, ‘Yosahi, kɛ fɔmi kotokuhi nɛ a fɔ we hyɛ, kɛ yihi nɛ a ha we bi nyɔ hyɛ ɔ ngɛ bua jɔmi!’ 30 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, a ma bɔni yoku ɔmɛ demi ke, ‘Nyɛɛ nɔɔ wa nɔ!’ nɛ a ma de yoku wawi ɔmɛ ke, ‘Nyɛ ba ha wa nɔ!’ 31 Ke a ngɛ ní nɛ ɔmɛ pee benɛ tso ɔ ji tso mumu ɔ, lɛɛ mɛni maa ba ke e gbli?”
32 A ngɔ nyumu enyɔ komɛ nɛ a ji yayami peeli hu kɛ yaa konɛ a ya gbe mɛ kɛ piɛɛ e he. 33 Nɛ benɛ a ya su he nɛ a tsɛɔ ke Yikoklodonya a, a ka lɛ kɛ wo tso he ngɔ piɛɛ yayami peeli ɔmɛ a he, nɔ kake ngɛ e hiɔ nɔ, nɛ nɔ kake hu ngɛ e muɔ nɔ. 34 Se Yesu de ke: “Tsaatsɛ, moo ngɔ kɛ ke mɛ, ejakaa a li nɔ́ nɛ a ngɛ pee ɔ.” Jehanɛ hu ɔ, a fɔ sɔ kɛ gba e tade ɔmɛ ngɔ ha a he. 35 Nɛ ni ɔmɛ daa si nɛ a ngɛ hyɛe. Se nɔ yeli ɔmɛ ngɛ e he fɛu yee nɛ a ngɛ dee ke: “E he ni kpahi a yi wami; ke lɛ ji Mawu we Kristo ɔ, Nɔ Nɛ A Hla a, lɛɛ ha nɛ e he lɛ nitsɛ e yi wami.” 36 Tabuli ɔmɛ ye e he fɛu, nɛ a ba e ngɔ nɛ a ba ha lɛ wai nɛ kuã 37 nɛ a de ke: “Ke mo ji Yudabi ɔmɛ a matsɛ ɔ, lɛɛ he mo nitsɛ o yi wami.” 38 A ngma kɛ mɛtɛ e yi nɔ ke: “Yudabi ɔmɛ a Matsɛ ɔ ji nɛ ɔ nɛ.”
39 Lɔ ɔ se ɔ, yayami peeli ɔmɛ nɛ a sɛu mɛ ngɛ lejɛ ɔ, a ti nɔ kake bɔni lɛ ahlua bɔmi ke: “Tse mo ji Kristo ɔ nɛ, aloo pi mo? He mo nitsɛ o yi wami kɛ wɔ hulɔ!” 40 Nɔ kake ɔ he nɔ nɛ e kã e hɛ mi ke: “Amlɔ nɛ ɔ nɛ a ngɛ o kɛ lɛ tsuo nyɛ tue gblae fiee nɛ ɔ, anɛ o yi Mawu gbeye kulaa lo? 41 Wa nɔ́ ɔ sa wɔ, ejakaa nɔ́ nɛ e sa kaa wa ná ngɛ níhi nɛ wa pee ɔ he ɔ lɛ wa ngɛ náe ɔ nɛ; se nyumu nɛ ɔ lɛɛ, e pee we nɔ́ ko nɛ e sɛ.” 42 Kɛkɛ nɛ e de ke: “Yesu, ke o ba o Matsɛ Yemi ɔ mi ɔ, mo kai mi.” 43 Nɛ Yesu de lɛ ke: “Ngɛ anɔkuale mi ɔ, i ngɛ mo dee mwɔnɛ ɔ ke, o maa piɛɛ ye he ngɛ Paradeiso.”
44 Jamɛ a be ɔ, e maa pee kaa ngmlɛfia ekpane* ɔ nɔ, se kɛ̃ ɔ, diblii wo ngɛ zugba a nɔ tsuo kɛ ya si ngmlɛfia nɛɛne* ɔ nɔ, 45 ejakaa pu ɔ tsui hu; kɛkɛ nɛ tsu mi pomi bo ɔ nɛ ngɛ jami he ɔ mi gba enyɔ ngɛ kpɛti, kɛ je hiɔwe kɛ ba ma si. 46 Nɛ Yesu kɛ gbi nɛ nya wa kpa ngmlaa ke: “Tsaatsɛ, i tu ye mumi ɔ ngɔ wo o dɛ mi.” Benɛ e de nɔ́ nɛ ɔ se ɔ, e gbo.* 47 Benɛ tabuli a nɔkɔtɔma a na nɔ́ nɛ ba a, e bɔni Mawu hɛ mi nyami womi nɛ e de ke: “Niinɛ, nyumu nɛ ɔ ji dalɔ.” 48 Nɛ benɛ asafo kuu ɔ tsuo nɛ a ba bua a he nya konɛ a hyɛ nɔ́ nɛ ngɛ nɔ yae ɔ na ní nɛ ɔmɛ ɔ, a kpale a se kɛ ho we mi ya, nɛ benɛ a yaa a, a ngɛ a gugue gbee. 49 Nɛ nihi tsuo nɛ a le lɛ ɔ daa si ngɛ se lokoo. Yi ɔmɛ nɛ a nyɛɛ e se kɛ je Galilea a hu ngɛ lejɛ ɔ nɛ a na ní nɛ ɔmɛ.
50 Nɛ hyɛ! nyumu ko ngɛ nɛ a tsɛɔ lɛ ke Yosef, e ji Kpe Ngua a mi no. E ji nɔmlɔ kpakpa kɛ dalɔ. 51 (Nyumu nɛ ɔ kplɛɛ we a ga tsɔmi ɔ nɔ, nɛ e fĩ we a ní peepee ɔ se hulɔ.) E je Yudabi a ma nɛ ji Arimatia a mi, nɛ e ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ blɔ hyɛe. 52 E ya Pilato hɛ mi nɛ e ya kpa lɛ pɛɛ kaa e ngɔ Yesu gbogboe ɔ kɛ ha lɛ. 53 E je gbogboe ɔ kɛ fɔ si, nɛ e ngɔ klala kpakpa kɛ blaa lɛ, nɛ e ngɔ lɛ kɛ ya to yɔkɔ* ko nɛ a kpɛ ngɛ tɛsa mi ɔ mi, he nɛ a tui nɔ ko ngɛ hyɛ. 54 Jamɛ a ligbi ɔ ji He Dlami Ligbi, nɛ e be kɛe nɛ He Jɔɔmi Ligbi ɔ maa je sisi. 55 Se yi ɔmɛ nɛ a nyɛɛ e se kɛ je Galilea kɛ ba a hu ya nɛ a ya hyɛ yɔkɔ* ɔ, nɛ a na bɔ nɛ a to lɛ ha a, 56 nɛ a kpale a se kɛ ho nɛ a ya dla tsopa kɛ e he via kɛ nu kɛ e he via. Se ngɛ anɔkuale mi ɔ, a jɔɔ a he ngɛ He Jɔɔmi Ligbi ɔ nɔ kaa bɔ nɛ mlaa a tsɔɔ ɔ.
24 Se mɔtu mla ngɛ otsi ɔ we kekleekle ligbi ɔ nɔ ɔ, a ngɔ tsopa kɛ e he via nɛ a dla a kɛ ba yɔkɔ* ɔ he. 2 Se a na kaa a kpɛne tɛ ɔ kɛ je yɔkɔ* ɔ nya, 3 nɛ benɛ a sɛ mi ɔ, a nɛ Nyɔmtsɛ Yesu gbogboe ɔ. 4 Benɛ a he mi po nɛ a li nɔ́ nɛ a maa pee ɔ, hyɛ! nyumuhi enyɔ nɛ a wo tade nɛ ngɛ kpɛe ba da si ngɛ a kasa nya. 5 Yi ɔmɛ ye gbeye nɛ a ma a yi si, enɛ ɔ he ɔ, nyumu ɔmɛ bi mɛ ke: “Mɛni he je nɛ nyɛ ngɛ nɔ nɛ e hɛ ngɛ ɔ hlae ngɛ gbogboehi a kpɛti ɔ? 6 E be hiɛ ɔ, mohu ɔ, a tle lɛ si. Nyɛ kai nɔ́ nɛ e de nyɛ benɛ e ngɛ Galilea a. 7 E de nyɛ ke a maa ngɔ nɔmlɔ Bi ɔ kɛ wo yayami peeli a dɛ mi, nɛ a maa gbe lɛ ngɛ tso nɔ, nɛ ligbi etɛne ɔ nɔ ɔ, e maa te si.” 8 Kɛkɛ nɛ a kai e munyu ɔmɛ, 9 nɛ a kpale a se kɛ je yɔkɔ* ɔ he, nɛ a ya sɛɛ ní nɛ ɔmɛ tsuo kɛ ha Ni Nyɔngma Kɛ Kake ɔmɛ kɛ nihi nɛ piɛ ɔ tsuo. 10 Yi nɛ ɔmɛ ji Maria Magdalena, Yohana, kɛ Yakobo yayo Maria. Jehanɛ se hu ɔ, yi kpa amɛ nɛ a piɛɛ a he ɔ ya de bɔfo ɔmɛ ní nɛ ɔmɛ. 11 Se a susu kaa juɛmi be níhi nɛ yi ɔmɛ ngɛ dee ɔ mi, nɛ a he we mɛ yi.
12 Se Petro te si nɛ e tu fo kɛ ya yɔkɔ* ɔ he, nɛ e ya kɔkɔ e yi si, nɛ e na klala amɛ pɛ. Lɔ ɔ he ɔ, e je kɛ ho, nɛ nɔ́ nɛ ba a pee lɛ nyakpɛ nɛ e ngɛ he susue.
13 Se hyɛ! jamɛ a ligbi ɔ nɔuu ɔ, kaseli ɔmɛ a ti ni enyɔ ngɛ blɔ hiae kɛ yaa kɔpe ko nɛ a tsɛɛ ke Emao ɔ mi. Kɛ je Yerusalem kɛ yaa lejɛ ɔ mi kɛmi maa pee si tomi kpaago.* 14 Benɛ a ngɛ blɔ ɔ nɔ kɛ yaa a, a ngɛ ní nɛ ɔmɛ tsuo nɛ ya nɔ ɔ he ní sɛɛe.
15 Jehanɛ ɔ, benɛ a ngɛ ní nɛ ɔmɛ a he ní sɛɛe ɔ, Yesu nitsɛ su a he, nɛ e kɛ mɛ bɔni nyɛɛmi, 16 se a nyɛ we nɛ a yɔse lɛ. 17 E de mɛ ke: “Mɛni sanehi a he atsinyɛ nɛ nyɛ ngɛ jee ngɛ blɔ ɔ nɔ ɔ?” Nɛ a da si kɛ a hɛ mi mɔbɔmɔbɔ. 18 Kɛkɛ nɛ nɔ kake nɛ a tsɛɔ lɛ ke Kleopa a de lɛ ke: “Anɛ nubwɔ ji mo ngɛ Yerusalem nɛ mo pɛ lɛ o ngɛ, nɛ lɔ ɔ he ɔ, o li* níhi nɛ ya nɔ ngɛ ligbi nɛ ɔmɛ a mi ɔ lo?” 19 E bi mɛ ke: “Mɛni níhi?” A de lɛ ke: “Níhi nɛ kɔɔ Yesu, Nazaretno ɔ he ɔ. Ngɛ Mawu kɛ ni ɔmɛ tsuo a hɛ mi ɔ, e tsɔɔ kaa e ji gbalɔ nɛ ngɛ he wami ngɛ ní peepee kɛ munyu tumi mi. 20 Wa we osɔfo nikɔtɔma amɛ kɛ nɔ yeli ɔmɛ ngɔ lɛ kɛ ha nɛ a bu lɛ gbenɔ fɔ, nɛ a sɛu lɛ. 21 Se jinɛ wa hɛ kɛ nɔ fɔmi ji kaa nyumu nɛ ɔ ji nɔ nɛ e ma ba kpɔ̃ Israel ɔ nɛ. Ee, ngɛ ní nɛ ɔmɛ tsuo a se ɔ, mwɔnɛ ɔ ji ligbi etɛ nɛ ní nɛ ɔmɛ ya nɔ. 22 Jehanɛ se hu ɔ, yi komɛ nɛ a ngɛ wa kpɛti ɔ hu ha nɛ wa nya kpɛ wa he, ejakaa a ya yɔkɔ* ɔ he mla, 23 nɛ benɛ a ya nɛ e gbogboe ɔ, a ba nɛ a ba de ke a na nyakpɛ nɔ́ ko hulɔ, a na hiɔwe bɔfohi, nɛ a de mɛ ke e ngɛ wami mi. 24 Kɛkɛ nɛ wa kpɛti ni komɛ pue nɔ kɛ ho yɔkɔ* ɔ he ya, nɛ a ya na kaa bɔ nɛ yi ɔmɛ de ɔ pɛpɛɛpɛ, se a nɛ lɛ.”
25 Enɛ ɔ he ɔ, e de mɛ ke: “Oo nyɛ nihi nɛ nyɛ susuu we níhi a he, nɛ nyɛ tsui he we níhi tsuo nɛ gbali ɔmɛ de ɔ yi mla! 26 Anɛ jinɛ e he hia we nɛ Kristo ɔ nɛ e na amanehlu nɛ ɔmɛ tsuo, nɛ́ e sɛ e hɛ mi nyami ɔ mi lo?” 27 Nɛ e je sisi kɛ je Mose kɛ Gbali ɔmɛ tsuo a nɔ, nɛ e tsɔɔ mɛ níhi tsuo nɛ ngɛ Ngmami ɔ mi nɛ kɔɔ lɛ nitsɛ e he ɔ a sisi.
28 Nyagbenyagbe ɔ, benɛ e piɛ bɔɔ nɛ a maa su kɔpe ɔ nɛ a yaa mi ɔ mi ɔ, lɛɛ lɛɛ e pee kaa nɔ́ nɛ e ngɛ nɔ tsae kɛ yaa. 29 Se a kpa lɛ pɛɛ wawɛɛ kaa e ko ya, nɛ a de lɛ ke: “Mo ba to wɔ, ejakaa je ngɛ jɔe, nɛ e piɛ bɔɔ nɛ du ma bu.” Kɛkɛ nɛ e kɛ mɛ ho nɛ e ya to mɛ. 30 Nɛ benɛ e kɛ mɛ ngɛ ní ɔ yee ɔ,* e kɛ̃ abolo, nɛ e jɔɔ nɔ, nɛ e ku mi, nɛ e kɛ bɔni mɛ hami. 31 Kɛkɛ nɛ a hɛngmɛ ɔmɛ bli saminya, nɛ a yɔse lɛ; se e laa kɛ je a kasa nya. 32 Nɛ a de a sibi ke: “Benɛ wa ngɛ blɔ ɔ nɔ nɛ e kɛ wɔ ngɛ munyu tue, nɛ e ngɛ Ngmami ɔ mi blɛkee saminya* kɛ ngɛ wɔ tsɔɔe ɔ, anɛ e tɛ wa tsui he lo?”* 33 Kɛkɛ nɛ a te si ngɛ jamɛ a ngmlɛfia a mi nɔuu nɛ a kpale a se kɛ ho Yerusalem ya, nɛ a ya na Ni Nyɔngma Kɛ Kake ɔmɛ kɛ nihi nɛ a kɛ mɛ bua a he nya a, 34 nɛ a* de ke: “Ngɛ anɔkuale mi ɔ, a tle Nyɔmtsɛ ɔ si, nɛ e je e he kpo ngɔ tsɔɔ Simon!” 35 Kɛkɛ nɛ mɛ hu a bɔ mɛ níhi nɛ ya nɔ ngɛ blɔ ɔ nɔ ɔ, kɛ bɔ nɛ a gu abolo ɔ nɛ e ku mi ɔ nɔ kɛ yɔse lɛ ha a.
36 Benɛ a ngɛ ní nɛ ɔmɛ a he munyu tue ɔ, lɛ nitsɛ e ba da si ngɛ a kpɛti, nɛ e de mɛ ke: “Tue mi jɔmi ha nyɛ.” 37 Se akɛnɛ a tsui po nɛ a ye gbeye he je ɔ, a susu kaa mumi ko lɛ a ngɛ hyɛe ɔ nɛ. 38 Lɔ ɔ he ɔ, e de mɛ ke: “Mɛni he je nɛ nyɛ hao, nɛ mɛni he je nɛ nyɛ ngɛ nɔ́ jee ngɛ nyɛ tsui mi ɔ? 39 Nyɛɛ hyɛ ye nine ɔmɛ kɛ ye nane ɔmɛ nɛ nyɛ maa na kaa imi nitsɛ; nyɛɛ pɛtɛ ye he nɛ nyɛɛ hyɛ, ejakaa mumi be he lo kɛ wuhi kaa bɔ nɛ nyɛ na kaa i ngɛ ɔ.” 40 Benɛ e tu munyu nɛ ɔ, e ngɔ e nine ɔmɛ kɛ e nane ɔmɛ kɛ tsɔɔ mɛ. 41 Se bua jɔmi sɔuu kɛ a nya nɛ kpɛ a he ɔ ha nɛ a he we yi. Enɛ ɔ he ɔ, e bi mɛ ke: “Anɛ nyɛ ngɛ nɔ́ ko nɛ a yeɔ lo?” 42 Lɔ ɔ he ɔ, a ha lɛ pa mi lo kpɔ ko nɛ́ a sã, 43 nɛ e ngɔ nɛ e kpe ngɛ a hɛ mi.
44 Lɔ ɔ se ɔ, e de mɛ ke: “Benɛ i kɛ nyɛ ngɛ ɔ, i de nyɛ ní nɛ ɔmɛ kaa e sa nɛ níhi tsuo nɛ a ngma ngɛ ye he ngɛ Mose Mlaa a kɛ níhi nɛ Gbali ɔmɛ ngma a kɛ níhi nɛ ngɛ La amɛ a mi ɔ nɛ a ba mi.” 45 Kɛkɛ nɛ e bli a juɛmi nya saminya konɛ a nu Ngmami ɔ sisi, 46 nɛ e de mɛ ke: “Nɔ́ nɛ a ngma a ji nɛ ɔ nɛ: a ngma kaa Kristo ɔ maa na amanehlu, nɛ e maa te si kɛ je gbogboehi a kpɛti ngɛ ligbi etɛne ɔ nɔ, 47 nɛ ngɛ e biɛ ɔ mi ɔ, a maa fiɛɛ tsui tsakemi kɛ ha yayami kɛ kemi ngɛ je ma amɛ tsuo a mi. A maa je sisi kɛ je Yerusalem. 48 Nyɛ lɛ nyɛ maa pee ní nɛ ɔmɛ a he odase yeli. 49 Nɛ hyɛ! i ngɛ nɔ́ nɛ ye Tsɛ ɔ wo he si ɔ tsɔe kɛ ba nyɛ nɔ. Se nyɛɛ lɛɛ, nyɛɛ hi ma a mi kɛ yaa si be nɛ a maa je hiɔwe kɛ wo nyɛ he wami.”
50 Lɔ ɔ se ɔ, e kɛ mɛ je kpo, nɛ e nyɛɛ a hɛ mi hluu kɛ ya su Betania, nɛ e wo e nine nɔ nɛ e jɔɔ mɛ. 51 Benɛ e ngɛ mɛ jɔɔe ɔ, a je lɛ kɛ je a kpɛti nɛ a ngɔ lɛ kɛ ho hiɔwe ya. 52 Nɛ a kplã si ha lɛ,* nɛ a kpale a se kɛ ho Yerusalem ya kɛ bua jɔmi babauu. 53 Nɛ be fɛɛ be ɔ, a ngɛ sɔlemi we ɔ, nɛ a ngɛ Mawu yi jee.
Aloo “munyuhi nɛ wa ngɛ nɔ mi mami kaa a ngɛ mi.”
Aloo “Aaron sisi bimɛ.”
Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu A5.
Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu A5.
Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu A5.
Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu A5.
Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu A5.
Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu A5.
Aloo “e na nina.”
Aloo “tsu e sɔmɔmi ní tsumi ɔ.”
Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu A5.
Aloo “ya wo lɛ si.”
Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu A5.
Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu A5.
Aloo “ejakaa nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ Mawu de ɔ maa ba mi.”
Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu A5.
Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu A5.
Aloo “Ye nɔmlɔ tso ɔ tsuo.” Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu A5.
Ngɛ Hela gbi mi ɔ, “ngmɛdu.” Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu A5.
Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu A5.
Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu A5.
Aloo “yi wami helɔ ko nɛ e ngɛ he wami.” Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi, “Koli.”
Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu A5.
Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu A5.
Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu A5.
Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu A5.
Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu A5.
Ngɛ Hela gbi mi ɔ, “binyumu nɛ e bliɔ fɔmi kotoku nya.”
Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu A5.
Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu A5.
Aloo “laakue loo agbaa.”
Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu A5.
Aloo “mo nitsɛ o klaa.”
Aloo “ahoyo.”
Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu A5.
Aloo “e ya nɔ nɛ e bu mɛ tue.”
Nɛ ji Herode Antipa, Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
Ngɛ Hela gbi mi ɔ, “tetrake ɔ.” Ganɔ nɛ e yeɔ kpokpa nɔ ngɛ Roma nɔyemi ɔ mi.
Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu A5.
Aloo “adesahi tsuo.”
Aloo “maa na nɔ́ nɛ Mawu maa pee kɛ he nihi a yi wami ɔ.”
Aloo “e ngɛ tade kpahi.”
Aloo “ye nɔ ko amimi.”
Aloo “jɔ nyɛ hiɔwo ɔ he.”
Aloo “jakati.”
Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu A5.
Aloo “he nɛ ya hiɔwe pe kulaa a.”
Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu A5.
Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu A5.
Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu A5.
Aloo “ahoyihi.”
Aloo “ahoyi.”
Aloo “ahoyo.”
Aloo, “tsa we a ti nɔ ko nɔ ko.”
Nɛ ji, Galilea Wo ɔ.
Ngɛ Hela gbi mi ɔ, “a ya amɛ du lo.”
Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu A5.
Aloo “e kplɔ.”
Aloo “e kplɔ.”
Aloo “ngɛ okplɔɔ ɔ he.”
Aloo “klaa.”
Nɛ ji nɔ́ nɛ a pa ha nɔ nɛ a he we hekpa.
Aloo “nyɛɛ hi he ngmɛɛe.”
Aloo “nɛ a maa ngmɛɛ nyɛ he.”
Hela, “sasɛ.”
Aloo “ahoyo.”
Aloo “tade nɛ ngɛ bɔdɔɔ.”
Ngɛ Hela gbi mi ɔ, “kɛ nyɛɛ o hɛ mi.”
Aloo “blɔ tsɔɔmi.”
Aloo “a guɔ níhi nɛ juɛmi tsuɔ ɔ.”
Aloo, “kɛ woɔ lɛ nguɔ.”
Aloo “ngɛ okplɔɔ ɔ he.”
Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
Aloo “e yayami ɔmɛ kle.”
Aloo “he nɛ kaimi yɔkɔ ɔmɛ ngɛ ɔ.”
Baiblo komɛ de ke “E nu lɛ be kɛkɛɛ.”
Aloo “mumi.”
Ngɛ Hela gbi mi ɔ, “sika hiɔ.”
Aloo “tade kpa.”
Nɛ ji Herode Antipa. Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
Ngɛ Hela gbi mi ɔ, “tetrake.” Ganɔ nɛ e yeɔ kpokpa nɔ ngɛ Roma nɔyemi ɔ mi.
Aloo “kɛtɛ.”
Aloo “klaa.”
Aloo “klaa.”
Ngɛ Hela gbi mi ɔ, “ligbi ɔmɛ nɛ a maa ngɔ Yesu kɛ ho hiɔwe ya a ngɛ tae ɔ.”
Ngɛ Hela gbi mi ɔ, “Akɛnɛ e ngɔ e hɛ mi kɛ kpee.”
Aloo “nyɛ ko fua nɔ ko atuu kɛ nga lɛ.”
Ngɛ Hela gbi mi ɔ, “Hades.” Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu A5.
Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
Ngɛ Hela gbi mi ɔ, “nane nya nɛ e ngɛ e munyu.”
Aloo “nɔ́ nɛ hi pe kulaa a.”
Aloo “á pee o biɛ ɔ klɔuklɔu.”
Biɛ kpa nɛ a kɛ tsɛɛ Satan.
Aloo “nɔ́ susumi kɛtɛ.”
Aloo “Ke o kɛ o hɛngmɛ ma nɔ́ kake pɛ nɔ.” Ngɛ Hela gbi mi ɔ, “Ke o hɛngmɛ ngɛ kpokploo.”
Aloo “hu peeɔ kɛ la sɔuu.”
Aloo “e hɛ kɔ̃ɔ.”
Nɛ tsɔɔ kaa e fɔ we e dɛ kaa bɔ nɛ kusumi tsɔɔ kaa a pee ɔ.
Aloo “Ke o maa ke ohiatsɛ ko nɔ́ ɔ.” Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
Aloo “ngmlɔɔngmlɔɔ.”
Aloo “nyɛ suɔ sɛhi nɛ a hi pe kulaa.”
Aloo “kaimi yɔkɔhi.”
Aloo “yɔkɔhi nɛ a tui a he so.”
Aloo “kaimi yɔkɔ.”
Aloo “kɛ we.”
Ngɛ Hela gbi mi ɔ, “asarion kake.” Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
Aloo “Mawu ma we e hɛ kɛ fɔɛ.”
Aloo “ngɛ hɛ tsumi fɛɛ hɛ tsumi.”
Aloo “ye klaa.”
Aloo “Klaa, o ngɛ.”
Aloo “klaa.”
Aloo “klaa.”
Aloo “klaa.”
Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
Aloo “nyɛ kɛ ke ohiatsɛmɛ.” Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
Ngɛ Hela gbi mi ɔ, “nyɛɛ fĩ halɛ.”
Aloo “ma tsa bo kɛ wo e mlɛmi.”
Kɛ je maa pee gbɔkuɛ ngmlɛ 9 kɛ ya si nyɔ mi kpɛti.
Kɛ je nyɔ mi kpɛti kɛ ya si maa pee makɛ ngmlɛ 3.
Aloo “juɛmitsɛ.”
Aloo “nihi nɛ a sɔmɔɔ ngɛ we ɔ mi ɔ.”
Aloo “pee we e suɔmi nya ní.”
Nɛ ji binyumu ɔ nyɛ.
Nɛ ji binyumu ɔ nyɛ.
Ngɛ Hela gbi mi ɔ, “e be lepta kake po piɛe.” Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
Aloo “mumi nɛ haa nɛ nɔ jeɔ kpa.”
Ngɛ Hela gbi mi ɔ, “sea susumi nɔ́.” Sea kake peeɔ lita 7.33. Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
Aloo “sa.”
Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu A5.
Ngɛ Hela gbi mi ɔ, “Nɔ nɛ e yeɔ abolo.”
Ngɛ Hela gbi mi ɔ, “na blablɛ enuɔ.”
Aloo “klaa.”
Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
Aloo “e huɛmɛ nɛ a ji yihi.”
Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
Ngɛ Hela gbi mi ɔ, “e kɛ fo ya nɔ e kuɛ nya.”
E ma nyɛ maa pee kaa e tsitsa he, aloo e hɛ nya, aloo e he kpa ko.
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “kɛ si hiɔwe.”
Nyumuhi aloo yihi nɛ a poɔ tuutuu.
Aloo “bat susumi nɔ́.” Bat kake peeɔ lita 22 aloo galɔn 5.81. Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
Aloo “Kor susumi níhi lafa.” Kor kake peeɔ lita 220 aloo kwat susumi nɔ́ 200. Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
Aloo “e kɛ ga; e kɛ hɛ mi tɛmi.”
Aloo “yi nɔ.” Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
Ngɛ Hela gbi mi ɔ, “Abraham gugue mi.”
Ngɛ Hela gbi mi ɔ, “Hades.” Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
Ngɛ Hela gbi mi ɔ, “Abraham gugue mi.”
Aloo “klaa.”
Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu A3.
Ngɛ Hela gbi mi ɔ, “nɛ́ a kɔni mi nɛ ko jɔ̃ ngɛ he.”
Aloo “Ahoyo.”
Aloo “ahoyo.”
Aloo “e ko ba hi mi kɔ̃ fiae nɛ ma ba gbo.”
Aloo “hemi kɛ yemi kaa kikɛ.” Ngɛ Hela gbi mi ɔ, “hemi kɛ yemi ɔ.”
Aloo “yi nɔ.” Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
Aloo “ke i po lakpa ngɔ fɔ nɔ ko nɔ, nɛ i kpɔ̃ nɔ́ ko ngɛ e dɛ ɔ.”
Hela mina kake jiɔmi ji gram 340, nɛ peeɔ drakma 100. Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
Aloo “e nine ya su matsɛ yemi ɔ nɔ.”
Ngɛ Hela gbi mi ɔ, “sika hiɔ ɔ.”
Ngɛ Hela gbi mi ɔ, “ye sika hiɔ ɔ.”
Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu A5.
Aloo “a maa hao mo.”
Aloo “a ma tsɛ ye we ɔ ke sɔlemi we kɛ ha je ma amɛ tsuo.”
Ngɛ Hela gbi mi ɔ, “kɔ̃ nya yi mi tɛ.”
Aloo “Anɛ e da blɔ.”
Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
Aloo “yi nɔ.” Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu A5.
Aloo “ejakaa kɛ ha lɛ ɔ.”
Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu A5.
Aloo “he nɛ e hi pe kulaa.”
Aloo “ahoyihi.”
Aloo “weto ní.”
Aloo “jiɔ.”
Aloo “ahoyo.”
Ngɛ Hela gbi mi ɔ, “lepta enyɔ.” Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
Aloo “ahoyo.”
Aloo “ahoyo.”
Aloo “maa tsɔɔ nyɛ se blɔ.”
Aloo “nyɛ nine maa su nyɛ klaa nɔ.”
Aloo “ma je li ɔmɛ.”
Aloo “ma je li ɔmɛ.”
Aloo “ngɛ okplɔɔ he.”
Aloo “ngɛ okplɔɔ he.”
Aloo “je a he maa pee tɛ fɔmi mi kɛmi.”
E ma nyɛ maa pee kaa e tsitsa he, aloo e hɛ nya, aloo e he kpa ko.
Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu A3.
Ngɛ Hela gbi mi ɔ, “Ngɔɔ nɔ nɛ ɔ kɛ ho.”
Aloo “a sɛu lɛ!”
Maa pee piani ngmlɛ 12.
Maa pee piani ngmlɛ 3.
Aloo “e wo e nyagbe mumi.”
Aloo “kaimi yɔkɔ.”
Aloo “kaimi yɔkɔ.”
Aloo “kaimi yɔkɔ.”
Aloo “kaimi yɔkɔ.”
Aloo “kaimi yɔkɔ.”
Aloo “kaimi yɔkɔ.”
Maa pee kilomita 11. Ngɛ Hela gbi mi ɔ, “fiɛmi he 60.” Fiɛmi he kake peeɔ mita 185. (nanewɛɛ 606.95).
Baiblo komɛ de ke “mo pɛ ji nubwɔ ngɛ Yerusalem nɛ o li lo?”
Aloo “kaimi yɔkɔ.”
Aloo “kaimi yɔkɔ.”
Aloo “ngɛ okplɔɔ ɔ he ɔ.”
Aloo “mi tsɔɔe fitsofitso.”
Ngɛ Hela gbi mi ɔ, “anɛ wa tsui he dɔɛ la ngɛ wa mi lo?”
Nɛ ji, Ni Nyɔngma Kɛ Kake ɔmɛ kɛ nihi nɛ a kɛ mɛ bua a he nya a.
Aloo “a je bumi kpo kɛ ha lɛ.”