Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • nwt Yohane 1:1-21:25
  • Yohane

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • Yohane
  • Ngmami Klɔuklɔu ɔ—Je Ehe Sisi Tsɔɔmi
Ngmami Klɔuklɔu ɔ—Je Ehe Sisi Tsɔɔmi
Yohane

YOHANE SANE KPAKPA A

1 Sisije ɔ, Munyu ɔ ngɛ, nɛ Munyu ɔ kɛ Mawu lɛ ngɛ, nɛ Munyu ɔ ngɛ kaa Mawu. 2 Sisije ɔ, nɔ nɛ ɔ kɛ Mawu lɛ ngɛ. 3 E nɔ lɛ níhi tsuo gu kɛ ba, nɛ nɔ́ kake ngmelu po bɛ nɛ pi e nɔ nɛ e gu kɛ ba.

Nɔ́ nɛ ba 4 kɛ gu e nɔ ɔ ji wami, nɛ wami ɔ ji adesahi a la. 5 Nɛ la a ngɛ kpɛe ngɛ diblii ɔ mi, se diblii ɔ nyɛ we nɛ e ye e nɔ.

6 A tsɔ nyumu ko kaa Mawu nane mi dalɔ kɛ ba; e biɛ ji Yohane. 7 Nyumu nɛ ɔ ba kaa odase yelɔ, bɔ nɛ pee nɛ e ba ye la a he odase, konɛ kɛ gu e nɔ ɔ, nimli slɔɔtohi tsuo nɛ a nyɛ nɛ a he ye. 8 Pi lɛ ji jamɛ a la a, se e ba konɛ e ba ye jamɛ a la a he odase.

9 E be kɛe nɛ la nitsɛnitsɛ ɔ nɛ haa nimli slɔɔtohi tsuo la a maa ba je ɔ mi. 10 E ngɛ je ɔ mi momo, nɛ e nɔ lɛ je ɔ gu kɛ ba, se je ɔ li lɛ. 11 E ba lɛ nitsɛ e we mi, se lɛ nitsɛ e we bi ɔmɛ he we lɛ. 12 Se nihi tsuo nɛ a ha lɛ hɛ mi ɔ, e ha mɛ he blɔ konɛ a ba pee Mawu bimɛ, ejakaa a heɔ e biɛ ɔ yeɔ. 13 Nɛ pi muɔ mi, aloo he lo nya, aloo adesa suɔmi nya nɛ a je kɛ fɔ mɛ, mohu ɔ, Mawu mi.

14 Enɛ ɔ he ɔ, Munyu ɔ ba plɛ he lo, nɛ e ba hi si ngɛ wa kpɛti, nɛ wa na e hɛ mi nyami ɔ, kaa hɛ mi nyami nɛ bi kake too náa kɛ jeɔ e tsɛ ngɔ; nɛ Mawu dloomi kɛ anɔkuale hyi lɛ tɔ. 15 (Yohane ye e he odase, ee, e kpa ngmlaa ke: “Nɔ nɛ ɔ ji nɔ nɛ i de ngɛ e he ke, ‘Nɔ nɛ e ma ngɛ ye se ɔ sɛ ye hlami, ejakaa e ngɛ loko i ba’ a nɛ.”) 16 Ejakaa wɔ tsuo wa nine su dloomi nɔ nɔtonɔto kɛ je e ngɔ akɛnɛ dloomi hyi lɛ tɔtɔɔtɔ ɔ he je. 17 Ejakaa Mose nɔ lɛ a gu nɛ a ngɔ Mlaa a kɛ ha, se dloomi ɔ kɛ anɔkuale ɔ lɛɛ, Yesu Kristo nɔ a gu kɛ ba. 18 Adesa ko nɛ Mawu hyɛ; mawu bi kake too ɔ nɛ e ngɛ Tsɛ ɔ kasa nya* a lɛ e tsɔɔ bɔ nɛ Mawu ngɛ ha.

19 Enɛ ɔ ji odase nɛ Yohane ye benɛ Yudabi ɔmɛ tsɔ osɔfohi kɛ Levibi kɛ je Yerusalem kɛ ya e ngɔ nɛ a ya bi lɛ ke: “Mɛnɔ ji mo?” ɔ nɛ. 20 E laa we mɛ nɔ́ ko nɔ, mohu ɔ, e gba mi kpoo nɛ e de mɛ ke: “Pi imi ji Kristo ɔ.” 21 Nɛ a bi lɛ ke: “Lɛɛ mɛnɔ ji mo mɔ? Anɛ mo ji Eliya lo?” Nɛ e he nɔ ke: “Pi imi.” “Anɛ mo ji Gbalɔ ɔ lo?” Nɛ e ha heto ke: “Dɛbi!” 22 Enɛ ɔ he ɔ, a bi lɛ ke: “Mɛnɔ ji mo? De wɔ konɛ wa nyɛ nɛ wa ná heto kɛ ya ha ni nɛmɛ nɛ a tsɔ wɔ ɔ. Mɛni o ngɛ dee ngɛ mo nitsɛ o he?” 23 E de ke: “Imi ji nɔ nɛ e gbi ngɛ pɛe wawɛɛ ngɛ nga a nɔ ke, ‘Nyɛ dla Yehowa* blɔ ɔ nɛ e da tlɔmɔɔ’ ɔ nɛ, kaa bɔ nɛ gbalɔ Yesaya de ɔ.” 24 Ni nɛmɛ nɛ a tsɔ mɛ kɛ ba a je Farisi bi ɔmɛ a ngɔ. 25 Enɛ ɔ he ɔ, a bi lɛ sane nɛ a de lɛ ke: “Ke pi mo ji Kristo ɔ, aloo Eliya, aloo Gbalɔ ɔ, lɛɛ mɛni he je mɔ nɛ o baptisiɔ nihi ɔ?” 26 Yohane ha mɛ heto ke: “Imi lɛɛ i baptisiɔ nihi ngɛ nyu mi. Se nɔ ko daa si ngɛ nyɛ kpɛti nɛ nyɛ li lɛ, 27 nɔ nɛ e ma ngɛ ye se ɔ, e tokota nya kpa tete po, i sɛ nɔ nɛ e pɛneɔ.” 28 Ní nɛ ɔmɛ ya nɔ ngɛ Betania ngɛ Yordan Pa a se, he nɛ Yohane ngɛ nihi baptisie ngɛ ɔ.

29 E nɔ jena a, e na Yesu nɛ e ma e ngɔ, nɛ e de ke: “Nyɛɛ hyɛ, Mawu Jijɔ Bi ɔ nɛ e ngɔɔ je ɔ he yayami ɔ kɛ yaa a ji nɛ ɔ nɛ! 30 Nɔ nɛ ɔ ji nɔ nɛ i de ngɛ e he ke: ‘Nyumu ko maa ba ngɛ ye se nɛ́ e sɛ ye hlami, ejakaa e ngɛ loko i ba’ a nɛ. 31 Imi po jinɛ i li lɛ, se i ba ngɛ nihi baptisie ngɛ nyu mi konɛ kɛ gu lɔ ɔ nɔ ɔ, a je lɛ kpo kɛ tsɔɔ Israel.” 32 Yohane ye e he odase hulɔ. E de ke: “I na mumi ɔ nɛ ngɛ si kplee kɛ je hiɔwe kɛ ma kaa beleku lahuɛ, nɛ mumi ɔ ya nɔ nɛ e hi e nɔ. 33 Imi po jinɛ i li lɛ, se nɔ nɛ e tsɔ mi ke ma ba baptisi nihi ngɛ nyu mi ɔ de mi ke: ‘Nɔ nɛ o maa na kaa mumi ɔ ngɛ si kplee kɛ ma e nɔ, nɛ e maa ya nɔ nɛ e maa hi e nɔ ɔ, lɛ ji nɔ nɛ e baptisiɔ nihi ngɛ mumi klɔuklɔu ɔ mi ɔ nɛ.’ 34 Nɛ i na nɔ́ nɛ ɔ, nɛ i ye he odase kaa nɔ nɛ ɔ ji Mawu Bi ɔ nɛ.”

35 E nɔ jena ekohu ɔ, Yohane kɛ e kaseli ɔmɛ a kpɛti ni enyɔ daa si, 36 nɛ benɛ e na Yesu nɛ e ngɛ nyɛɛe ɔ, e de ke: “Nyɛɛ hyɛ, Mawu Jijɔ Bi ɔ ji nɛ ɔ nɛ!” 37 Benɛ kaseli enyɔ ɔmɛ nu nɛ e de nɔ́ nɛ ɔ, a nyɛɛ Yesu se. 38 Kɛkɛ nɛ Yesu plɛ e he, nɛ benɛ e na kaa a ngɛ e se nyɛɛe ɔ, e bi mɛ ke: “Mɛni nyɛ ngɛ hlae?” A de lɛ ke: “Rabi, (nɛ e sisi ji, “Tsɔɔlɔ”), jije ji o hi he?” 39 Nɛ e de mɛ ke: “Nyɛɛ ba, nɛ nyɛ maa na.” Enɛ ɔ he ɔ, a ya nɛ a ya na he nɛ e ngɛ ɔ, nɛ a kɛ lɛ hi lejɛ ɔ ligbi kake; enɛ ɔ ya nɔ maa pee ngmlɛfia nyɔngmane* ɔ mi. 40 Ni enyɔ ɔmɛ nɛ a nu nɔ́ nɛ Yohane de ɔ nɛ́ a ya nyɛɛ Yesu se ɔ, a kpɛti nɔ kake ji Andrea, nɛ ji Simon Petro nyɛminyumu ɔ. 41 E na lɛ nitsɛ e nyɛminyumu Simon kekle, nɛ e de lɛ ke: “Wa na Mesia a” (nɛ e sisi ji “Kristo” ɔ), 42 nɛ e nyɛɛ e hɛ mi kɛ ya Yesu ngɔ. Benɛ Yesu hyɛ lɛ ɔ, e de ke: “Mo ji Simon, Yohane binyumu ɔ nɛ; a ma tsɛ mo ke Kefa” (nɛ e sisi ji “Petro”).

43 E nɔ jena a, Yesu ngɛ hlae nɛ e maa je kɛ ho Galilea ya. Kɛkɛ nɛ e na Filipo nɛ e de lɛ ke: “Ba nyɛɛ ye se.” 44 Filipo je Betsaida, nɛ ji ma nɛ Andrea kɛ Petro je mi ɔ mi. 45 Filipo na Natanael nɛ e de lɛ ke: “Wa na nɔ nɛ Mose ngma e he sane ngɛ Mlaa a mi, nɛ Gbali ɔmɛ hu ngma e he sane ɔ: Yesu, Yosef bi ɔ nɛ e je Nazaret ɔ.” 46 Se Natanael bi lɛ ke: “Anɛ nɔ́ kpakpa ko ma nyɛ maa je Nazaret kɛ ba lo?” Filipo de lɛ ke: “Ba nɛ o ba hyɛ.” 47 Yesu na Natanael nɛ e ma e ngɔ, nɛ e de ngɛ e he ke: “Nyɛɛ hyɛ, Israelno ngmingmiingmi nɛ lakpa ko be e mi ji nɛ ɔ nɛ.” 48 Natanael bi lɛ ke: “Kɛ o plɛ kɛ le mi kɛɛ?” Yesu ha lɛ heto ke: “Benɛ o ngɛ fig tso ɔ sisi nɛ Filipo ná we nɛ e tsɛ mo lolo ɔ, i na mo.” 49 Natanael he nɔ ke: “Rabi, mo ji Mawu Bi ɔ nɛ, mo ji Israel Matsɛ ɔ nɛ.” 50 Yesu ha lɛ heto ke: “Akɛnɛ i de mo ke i na mo ngɛ fig tso ɔ sisi ɔ he je nɛ o he ye ɔ lo? O maa na ní nguanguahi nɛ pe enɛ ɔmɛ.” 51 Lɔ ɔ se ɔ, e de lɛ ke: “Niinɛ, ngɛ anɔkuale mi ɔ, i ngɛ nyɛ dee ke, nyɛ maa na nɛ hiɔwe nya bli nɛ Mawu bɔfo ɔmɛ ngɛ kuɔe, nɛ a ngɛ kplee kɛ ngɛ nɔmlɔ Bi ɔ ngɔ bae.”

2 Ngɛ ligbi etɛne ɔ nɔ ɔ, a ngmɛ yo kpeemi okplɔɔ ko ngɛ Kana, ngɛ Galilea, nɛ Yesu yayo ngɛ lejɛ ɔ. 2 A fɔ Yesu kɛ e kaseli ɔmɛ hu nine kɛ ya yo kpeemi okplɔɔ ngmɛmi ɔ sisi.

3 Benɛ wai ɔ miɔ nɛ e maa ta a, Yesu yayo de lɛ ke: “A be wai.” 4 Se Yesu de lɛ ke: “Yo,* mɛni enɛ ɔ kɔɔ ngɛ imi kɛ mo wa he? Ye be ɔ sui lolo.” 5 E yayo de ni nɛmɛ nɛ a ngɛ sɔmɔe ɔ ke: “Nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e ma de nyɛ ɔ, nyɛɛ pee.” 6 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, tɛ buɛhi ekpa nɛ a kɛ nyu woɔ mi ngɛ lejɛ ɔ kaa bɔ nɛ Yudabi ɔmɛ a he tsukɔmi mlaa a tsɔɔ ɔ. Nyu susumi nɔ́* enyɔ loo etɛ yaa eko fɛɛ eko mi. 7 Yesu de mɛ ke: “Nyɛɛ yɛ nyu kɛ wo a mi nɛ a hyi tɔtɔɔtɔ.” Lɔ ɔ he ɔ, a wo a mi nyu nɛ a hyi tɔtɔɔtɔ. 8 Lɔ ɔ se ɔ, e de mɛ ke: “Jehanɛ ɔ, nyɛɛ yɛ eko kɛ ya ha nɔ nɛ e ngɛ okplɔɔ ngmɛmi ɔ nɔ hyɛe ɔ.” Kɛkɛ nɛ a yɛ eko kɛ ya. 9 Benɛ nɔ nɛ e ngɛ okplɔɔ ngmɛmi ɔ nɔ hyɛe ɔ sa e nya nyu nɛ amlɔ nɛ ɔ, e plɛ pee wai ɔ, akɛnɛ e li he nɛ e je kɛ ba he je ɔ (se sɔmɔli ɔmɛ nɛ a yɛ nyu ɔ lɛɛ a le), nɔ nɛ e ngɛ okplɔɔ ngmɛmi ɔ nɔ hyɛe ɔ tsɛ ayɛflo huno ɔ 10 nɛ e de lɛ ke: “Nɔ fɛɛ nɔ jeɔ wai kpakpa a kpo kekle, nɛ ke nihi de loko e jeɔ nɔ́ nɛ e hí ɔ kpo. Se moo lɛɛ o ngɔ wai kpakpa a kɛ to kɛ ba si amlɔ nɛ ɔ.” 11 Yesu pee nɔ́ nɛ ɔ ngɛ Kana, ngɛ Galilea kɛ je okadihi nɛ e pee ɔmɛ a sisi, nɛ e ha nɛ e hɛ mi nyami ɔ je kpo, nɛ e kaseli ɔmɛ he lɛ ye.

12 Ngɛ enɛ ɔ se ɔ, e kɛ e yayo kɛ e nyɛminyumu ɔmɛ kɛ e kaseli ɔmɛ kple kɛ ho Kapernaum ya, se a se ya kɛ we ngɛ lejɛ ɔ.

13 Jehanɛ ɔ, Yudabi ɔmɛ a Hetsɔmi ɔ su ta, nɛ Yesu kuɔ kɛ ya Yerusalem. 14 E ya na nihi nɛ a ngɛ nahi kɛ jijɔhi kɛ beleku lahuɛhi juae ɔ, kɛ sika tsakeli nɛ a hii si ngɛ a sɛhi a nɔ ngɛ sɔlemi we ɔ. 15 Enɛ ɔ he ɔ, e lo kpa, nɛ lɔ ɔ se ɔ, e fiee ni ɔmɛ tsuo kɛ a jijɔ ɔmɛ kɛ a na amɛ kɛ je sɔlemi we ɔ, nɛ e plɛ sika tsakeli ɔmɛ a sika a kɛ pue si, nɛ e tsɛ̃ a we okplɔɔ ɔmɛ ngɔ bu si. 16 Nɛ e de ni nɛmɛ nɛ a ngɛ beleku lahuɛ ɔmɛ juae ɔ ke: “Nyɛɛ ngɔ ní nɛ ɔmɛ kɛ je hiɛmɛ nɛ ɔ kɛ ho! Nyɛ kpa jua yemi ngɛ ye Tsɛ ɔ we ɔ!”* 17 E kaseli ɔmɛ kai kaa a ngma ke: “Suɔmi nɛ i ngɛ kɛ ha o we ɔ ngɛ kaa la nɛ ngɛ tsoe ngɛ ye mi.”

18 Lɔ ɔ he ɔ, Yudabi ɔmɛ bi lɛ ke: “Akɛnɛ o ngɛ ní nɛ ɔmɛ pee he je ɔ, mɛni okadi o ma nyɛ maa pee kɛ tsɔɔ wɔ?” 19 Yesu ha mɛ heto ke: “Nyɛɛ hule sɔlemi we nɛ ɔ kɛ pue si, nɛ ma ngɔ ligbi etɛ kɛ wo nɔ kɛ ma si.” 20 Kɛkɛ nɛ Yudabi ɔmɛ de ke: “Jeha 46 sɔuu lɛ a kɛ ma sɔlemi we nɛ ɔ, nɛ moo o maa ngɔ ligbi etɛ kɛ wo nɔ kɛ ma si lo?” 21 Se sɔlemi we nɛ e ngɛ he munyu tue ɔ ji e nɔmlɔ tso ɔ nɛ. 22 Benɛ a tle lɛ si kɛ je yɔkɔ ɔ mi ɔ, e kaseli ɔmɛ kai kaa e pɔɔ munyu nɛ ɔ tumi, nɛ a he ngmami ɔ kɛ nɔ́ nɛ Yesu de ɔ ye.

23 Se kɛ̃ ɔ, benɛ e ngɛ Yerusalem ngɛ Hetsɔmi gbijlɔ ɔ sisi ɔ, nihi babauu ná hemi kɛ yemi ngɛ e biɛ ɔ mi benɛ a na okadihi nɛ e ngɛ pee ɔ. 24 Se Yesu nitsɛ lɛɛ e kɛ e hɛ fɔɛ a nɔ, ejakaa e le mɛ tsuo 25 nɛ e he hia we kaa e ha nɛ nɔ ko nɛ e ye adesa he odase, ejakaa e le nɔ́ nɛ ngɛ adesa mi.

3 Nyumu ko ngɛ nɛ a tsɛɔ lɛ ke Nikodemo. E ji Farisi bi ɔmɛ a ti nɔ kake, nɛ e ji Yudabi ɔmɛ a nɔ yelɔ hulɔ. 2 Nyumu nɛ ɔ ba e ngɔ nyɔ mi, nɛ e ba de lɛ ke: “Rabi, wa le kaa o ji tsɔɔlɔ nɛ o je Mawu ngɔ kɛ ba, ejakaa ke Mawu piɛɛ we nɔ ko he ɔ, e be nyɛe maa pee okadihi nɛ o ngɛ pee nɛ ɔmɛ.” 3 Yesu de lɛ ke: “Niinɛ, ngɛ anɔkuale mi ɔ, i ngɛ mo dee ke, ke a fɔ we nɔ ko ekohu ɔ,* e be nyɛe maa na Mawu Matsɛ Yemi ɔ.” 4 Nikodemo bi lɛ ke: “Kɛ a ma plɛ kɛ fɔ nɔmlɔ nɛ e wa a ekohu kɛɛ? Tse e be nyɛe maa sɛ e nyɛ fɔmi kotoku mi si enyɔne konɛ a kpale fɔ lɛ, aloo e ma nyɛ?” 5 Yesu ha lɛ heto ke: “Niinɛ, ngɛ anɔkuale mi ɔ, i ngɛ mo dee ke, ke a ji nyu kɛ mumi mi kɛ fɔ we nɔ ko ɔ, e be nyɛe maa sɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ mi. 6 Nɔ́ nɛ a je he lo mi kɛ fɔ ɔ ji he lo, nɛ nɔ́ nɛ a je mumi mi kɛ fɔ ɔ ji mumi. 7 E ko pee mo nyakpɛ kaa i de mo ke: Nyɛ nimli nɛ ɔmɛ ɔ, e sa nɛ a fɔ nyɛ ekohu. 8 Kɔɔhiɔ fiaa kɛ yaa he nɛ e suɔ, nɛ nyɛ nuɔ e fiami ɔ he, se nyɛ li he nɛ e je kɛ ba, kɛ he nɛ e yaa. Jã kɛ̃ nɛ e ji ngɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ a je mumi mi kɛ fɔ lɛ ɔ hu blɔ fa mi.”

9 Nikodemo bi lɛ ke: “Kɛ ní nɛ ɔmɛ ma plɛ kɛ ba mi ha kɛɛ?” 10 Yesu ha heto ke: “Mo nɛ o ji Israelbi ɔmɛ a tsɔɔlɔ ɔ, nɛ o li ní nɛ ɔmɛ ɔ? 11 I ngɛ mo dee ngɛ anɔkuale mi ke, nɔ́ nɛ wa le ɔ, wa deɔ, nɛ nɔ́ nɛ wa na a, wa yeɔ he odase, se odase nɛ wa yeɔ ɔ, nyɛ ngɔɛ. 12 Ke i de mo zugba a nɔ níhi nɛ loloolo ɔ, o he we yi ɔ, lɛɛ ke i de mo hiɔwe níhi ɔ, kɛ o ma plɛ kɛ he ye kɛɛ? 13 Jehanɛ hu ɔ, nɔmlɔ ko kuɛ kɛ yɛ hiɔwe, ja nɔ nɛ e kple si kɛ je hiɔwe kɛ ba a, nɛ ji nɔmlɔ Bi ɔ. 14 Nɛ kaa bɔ nɛ Mose wo sinɔ ɔ nɔ ngɛ nga a nɔ ɔ, jã kɛ̃ nɛ e sa nɛ a wo nɔmlɔ Bi ɔ nɔ, 15 konɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e heɔ lɛ yeɔ ɔ nɛ e ná neneene wami.

16 “Ejakaa Mawu suɔ je ɔ saminya, nɛ lɔ ɔ he ɔ, e ngɔ e Bi kake too ɔ kɛ ha, konɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e heɔ lɛ yeɔ ɔ, e hɛ mi nɛ ko kpata, mohu ɔ, e ná neneene wami. 17 Ejakaa Mawu tsɔ we e Bi ɔ kɛ bɛ je ɔ mi kaa e ba kojo je ɔ, mohu ɔ, konɛ a gu e nɔ kɛ he je ɔ yi wami. 18 Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e heɔ lɛ yeɔ ɔ, a be lɛ kojoe. Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e he we lɛ yi ɔ, a kojo lɛ momo, ejakaa e he we Mawu Bi kake too ɔ biɛ ɔ yi. 19 Amlɔ nɛ ɔ, nɔ́ nɛ a maa da nɔ kɛ kojo ɔ ji nɛ ɔ nɛ: kaa la a ba je ɔ mi, se nimli suɔ diblii ɔ mohu pe la a, ejakaa a ní peepee ɔmɛ dɛ. 20 Ejakaa nɔ fɛɛ nɔ nɛ e peeɔ ní yayahi ɔ sume la a, nɛ e bɛ la a nya konɛ e ní peepee ɔmɛ nɛ a ko ba je kpo.* 21 Se nɔ fɛɛ nɔ nɛ e peeɔ nɔ́ kpakpa a baa la a nya, konɛ e ní peepee ɔmɛ nɛ a je kpo nɛ a na kaa a kɛ Mawu suɔmi nya ní kɔ.”

22 Enɛ ɔ se ɔ, Yesu kɛ e kaseli ɔmɛ je kɛ ho Yudea kɔpe ɔmɛ a mi ya, nɛ e kɛ mɛ hi si ngɛ lejɛ ɔ be bɔɔ, nɛ e ngɛ nihi baptisie. 23 Se Yohane hu ngɛ nihi baptisie ngɛ Ainon, ngɛ Salim kasa nya, ejakaa nyu babauu ngɛ lejɛ ɔ, nɛ nihi ngɛ e ngɔ bae nɛ e ngɛ mɛ baptisie; 24 jamɛ a be ɔ mi ɔ, a wui Yohane tsu lolo.

25 Jehanɛ ɔ, Yohane kaseli ɔmɛ kɛ Yudano ko sã nya ngɛ he tsukɔmi he. 26 Enɛ ɔ he ɔ, a ba Yohane ngɔ nɛ a ba de lɛ ke: “Rabi, nyumu ɔ nɛ e kɛ mo hi Yordan Pa a se nɛ o ye e he odase ɔ, hyɛ, e ngɛ nihi baptisie, nɛ ni ɔmɛ tsuo ngɛ e ngɔ yae.” 27 Yohane ha mɛ heto ke: “Nɔmlɔ ko nine be nyɛe maa su nɔ́ kake ngmelu po nɔ kaa ja a ngɔ kɛ ha lɛ kɛ je hiɔwe. 28 Nyɛ nitsɛmɛ nyɛ yeɔ odase ha mi kaa i de ke, ‘Pi imi ji Kristo ɔ, se a tsɔ mi kɛ sɛ jamɛ a nɔ ɔ hlami.’ 29 Nɔ nɛ e nɔ́ ji ayɛflo ɔ, lɛ ji ayɛflo huno ɔ nɛ. Se ayɛflo huno ɔ huɛ ɔ, ke e daa si nɛ e nu ayɛflo huno ɔ he ɔ, e bua jɔɔ wawɛɛ nitsɛ ngɛ ayɛflo huno ɔ gbi nɛ e nu ɔ he je. Enɛ ɔ he ɔ, bua jɔmi nɛ i ná a pi si. 30 E sa nɛ jamɛ a nɔ ɔ nɛ e hi nɔ yae, se imi lɛɛ e sa nɛ ma hi si bae.”

31 Nɔ nɛ e je hiɔwe kɛ ba a pã nihi tsuo. Nɔ nɛ e je zugba a nɔ ɔ, zugba a nɔ no ji lɛ, nɛ e tuɔ zugba a nɔ níhi a he munyu. Nɔ nɛ e je hiɔwe kɛ ba a pã nihi tsuo. 32 Níhi nɛ e na kɛ níhi nɛ e nu ɔ, lɔ ɔmɛ a he odase nɛ e yeɔ, se adesa ko kplɛɛ we odase nɛ e yeɔ ɔ nɔ. 33 Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e kplɛɛɔ odase nɛ e yeɔ ɔ nɔ ɔ, e maa nɔ mi* kaa anɔkualetsɛ ji Mawu. 34 Ejakaa nɔ nɛ Mawu tsɔ ɔ, Mawu munyuhi lɛ e tuɔ, ejakaa Mawu pee we e mumi ɔ he kpɛle.* 35 Tsɛ ɔ suɔ Bi ɔ, nɛ e ngɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́ kɛ wo e dɛ. 36 Nɔ nɛ e heɔ Bi ɔ yeɔ ɔ ngɛ neneene wami; nɔ nɛ e bui Bi ɔ tue ɔ be wami náe, mohu ɔ, Mawu we abofu ɔ hiɔ e nɔ.

4 Benɛ Nyɔmtsɛ ɔ ba ná le kaa Farisi bi ɔmɛ nu he kaa e ngɛ nihi kaseli pee nɛ e ngɛ nihi baptisie pe Yohane ɔ— 2 e ngɛ mi kaa Yesu nitsɛ baptisii we nihi mohu lɛɛ, se e kaseli ɔmɛ lɛ a pee jã— 3 e je Yudea kɛ ho Galilea ya ekohu. 4 Se e he ba hia nɛ e ya gu Samaria. 5 Enɛ ɔ he ɔ, e ba Samaria ma ko nɛ a tsɛɔ ke Sikar a mi, lejɛ ɔ kɛ zugba nɛ Yakob kɛ ha e bi Yosef ɔ he kɛ we. 6 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yakob vu ɔ ngɛ lejɛ ɔ. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, pɔ tɔ Yesu he ngɛ blɔ nɛ e hia a he je, nɛ e hii si ngɛ vu* ɔ he. E maa pee kaa ngmlɛfia ekpane* ɔ mi.

7 Samaria yo ko ba konɛ e ba sa nyu. Yesu de lɛ ke: “Ha mi nyu ɔ eko nɛ ma nu.” 8 (Ejakaa e kaseli ɔmɛ je kɛ ho ma a mi ya konɛ a ya he niye ní.) 9 Kɛkɛ nɛ Samaria yo ɔ bi lɛ ke: “Mɛni he je nɛ mo nɛ o ji Yudano ɔ, o ngɛ imi nɛ i ji Samaria yo ɔ nyu bae ɔ?” (Ejakaa jamɛ a be ɔ mi ɔ, Yudabi kɛ Samariabi be nɔ́ ko peemi.) 10 Yesu ha lɛ heto ke: “Ke o le nike ní nɛ Mawu kɛ haa faa a, kɛ nɔ nɛ e ngɛ mo dee ke, ‘Ha mi nyu ɔ eko nɛ ma nu’ ɔ, jinɛ o ko bi lɛ, nɛ e ko ha mo wami nyu.” 11 E de lɛ ke: “Etsɛ, tse o be nɔ́ nɛ a kɛ saa nyu, nɛ vu ɔ hu mi kuɔ. Lɛɛ jije o ma ná wami nyu nɛ ɔ kɛ je mɔ? 12 Anɛ o pe wa nɛ Yakob nɛ e ha wɔ vu ɔ, nɛ́ e kɛ e binyumu ɔmɛ kɛ e na amɛ nu mi nyu ɔ lo?” 13 Yesu ha lɛ heto ke: “Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e nuɔ nyu nɛ ɔ, kuma maa ye lɛ ekohu. 14 Se nɔ fɛɛ nɔ nɛ e maa nu nyu nɛ ma ha lɛ ɔ, kuma be lɛ yee hu gblegbleegble, mohu ɔ, nyu nɛ ma ha lɛ ɔ ma plɛ pee nyu hɛngmɛ nɛ e ngɛ súe ngɛ e mi konɛ e ha lɛ neneene wami.” 15 Yo ɔ de lɛ ke: “Etsɛ, ha mi nyu nɛ ɔ konɛ kuma nɛ ko ye mi, nɛ́ ma ko hi hiɛ ɔ bae nɛ ma ba hi nyu sae.”

16 E de lɛ ke: “Yaa nɛ o ya tsɛ o huno ɔ, nɛ nyɛɛ ba hiɛ ɔ.” 17 Yo ɔ he nɔ ke: “I be huno.” Yesu de lɛ ke: “O tu anɔkuale kaa o de ke, ‘I be huno.’ 18 Ejakaa o gba nyumuhi enuɔ momo, nɛ nyumu ɔ nɛ o kɛ lɛ ngɛ amlɔ nɛ ɔ hu tsa pi o huno. Nɔ́ nɛ o de ɔ ji anɔkuale.” 19 Yo ɔ de lɛ ke: “Etsɛ, i na kaa gbalɔ ji mo. 20 Yoku nɛ ɔ nɔ nɛ wa nɛmɛ ɔmɛ ja Mawu ngɛ, se nyɛɛ lɛɛ nyɛ deɔ ke Yerusalem ji he nɛ e sa kaa nihi nɛ a ja lɛ ngɛ.” 21 Yesu de lɛ ke: “Yo, mo he mi nɛ o ye, ngmlɛfia a ma nɛ pi yoku nɛ ɔ nɔ loo Yerusalem nɛ nyɛ ma ja Tsɛ ɔ ngɛ. 22 Nyɛ jaa nɔ́ nɛ nyɛ li; wɔɔ lɛɛ wa jaa nɔ́ nɛ wa le, ejakaa Yudabi ɔmɛ a ngɔ nɛ yi wami hemi je sisi ngɛ. 23 Se kɛ̃ ɔ, ngmlɛfia a ma, nɛ e su, be mi nɛ anɔkuale jali ma ja Tsɛ ɔ ngɛ mumi kɛ anɔkuale mi, ejakaa niinɛ, Tsɛ ɔ ngɛ nihi kaa kikɛ nɛ ɔ hláe nɛ a ja lɛ. 24 Mawu ji mumi, nɛ nihi nɛ a ngɛ lɛ jae ɔ, e sa nɛ a ja lɛ ngɛ mumi kɛ anɔkuale mi.” 25 Yo ɔ de lɛ ke: “I le kaa Mesia a nɛ a tsɛɔ lɛ ke Kristo ɔ ma. Be fɛɛ be nɛ e maa ba a, e ma ba jaje níhi tsuo kɛ tsɔɔ wɔ heii.” 26 Yesu de lɛ ke: “Imi ji lɛ. Lɛ nɛ e kɛ mo ngɛ munyu tue ɔ nɛ.”

27 Jamɛ a be ɔ mi nɔuu nɛ e kaseli ɔmɛ ba su, nɛ e pee mɛ nyakpɛ, ejakaa e kɛ yo ngɛ munyu tue. Se kɛ̃ ɔ, nɔ ko nyɛ we nɛ e bi lɛ ke: “Mɛni o ngɛ hlae?” aloo “Mɛni he je nɛ o kɛ yo ɔ ngɛ munyu tue ɔ?” 28 Kɛkɛ nɛ yo ɔ je e pa yami buɛ ɔ he nɛ e pue nɔ kɛ ho ma a mi ya, nɛ e ya de ni ɔmɛ ke: 29 “Nyɛɛ ba nɛ nyɛ ba hyɛ nyumu ko nɛ e de mi nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ i pee ɔ. Anɛ e be nyɛe maa pee kaa lɛ ji Kristo ɔ lo?” 30 A je ma a mi nɛ a bɔni Yesu ngɔ bami.

31 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, kaseli ɔmɛ ngɛ lɛ dee ke: “Rabi, ye ní.” 32 Se e de mɛ ke: “I ngɛ niye ní nɛ ma ye nɛ́ nyɛ li.” 33 Enɛ ɔ he ɔ, kaseli ɔmɛ bi a sibi ke: “Anɛ nɔ ko ba ha lɛ nɔ́ ko nɛ e ye lo?” 34 Yesu de mɛ ke: “Ye niye ní ji kaa ma pee nɔ nɛ e tsɔ mi ɔ suɔmi nya ní nɛ ma gbe e ní tsumi ɔ nya. 35 Anɛ nyɛ de we ke e piɛ nyɔhiɔ eywiɛ loko ní kpami be ɔ maa su lo? Hyɛ! I ngɛ nyɛ dee ke: Nyɛ wo nyɛ hɛ nɔ nɛ nyɛɛ hyɛ ngmɔ ɔmɛ, nɛ nyɛ maa na kaa a hiɛ futaa nɛ e sa kaa a kpa a nɔ ní. Amlɔ nɛ ɔ, 36 ní kpali ɔmɛ ngɛ a hiɔwo náe, nɛ a ngɛ yiblii nya buae kɛ ha neneene wami, konɛ ní dulɔ ɔ kɛ ní kpalɔ ɔ nɛ a pee kake kɛ nya. 37 Ejakaa ngɛ enɛ ɔ blɔ fa mi ɔ, munyu nɛ ɔ ji anɔkuale: Nɔ kake ji ní dulɔ nɛ nɔ kpa ji ní kpalɔ. 38 I tsɔ nyɛ konɛ nyɛ ya kpa nɔ́ nɛ pi nyɛ nɛ nyɛ gbo he dengme. Ni kpahi gbo dengme, nɛ nyɛɛ lɛɛ nyɛ ba ngɛ a dengme gbomi ɔ he se náe.”

39 Samariabi babauu nɛ a je jamɛ a ma a mi ɔ ná hemi kɛ yemi ngɛ e mi ngɛ odase nɛ yo ɔ ye mɛ ɔ he je. E de mɛ ke: “E de mi nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ i pee ɔ.” 40 Enɛ ɔ he ɔ, benɛ Samariabi ɔmɛ ba e ngɔ ɔ, a kpa lɛ pɛɛ kaa e hi a ngɔ, nɛ e hi lejɛ ɔ ligbi enyɔ. 41 Enɛ ɔ ha nɛ nihi fuu he ye ngɛ nɔ́ nɛ Yesu de ɔ he je, 42 nɛ a de yo ɔ ke: “Pi nɔ́ nɛ o de ɔ pɛ nɛ ha nɛ wa he ye; ejakaa wɔ nitsɛmɛ wa nu, nɛ wa le kaa, nyumu nɛ ɔ ji je ɔ yi wami helɔ ɔ niinɛ.”

43 Ligbi enyɔ ɔ se ɔ, e je lejɛ ɔ kɛ ho Galilea ya. 44 Se Yesu nitsɛ ye odase kaa gbalɔ ko hɛ mi be nyami ngɛ lɛ nitsɛ e ma mi. 45 Enɛ ɔ he ɔ, benɛ e ba su Galilea a, Galileabi ɔmɛ nya e he ngɛ níhi tsuo nɛ a na nɛ e pee ngɛ Yerusalem benɛ a ngɛ gbijlɔ ɔ yee ɔ he je, ejakaa mɛ hu a ya gbijlɔ ɔ eko.

46 Lɔ ɔ se ɔ, e kpale kɛ ba Kana nɛ ngɛ Galilea a, he nɛ e ha nɛ nyu plɛ pee wai ngɛ ɔ ekohu. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, matsɛ sɔmɔlɔ ko binyumu be he wami ngɛ Kapernaum. 47 Benɛ nyumu nɛ ɔ nu kaa Yesu je Yudea kɛ ba Galilea a, e ya e ngɔ nɛ e ya kpa lɛ pɛɛ kaa e kple kɛ ba nɛ e ba tsa e binyumu ɔ, ejakaa e miɔ nɛ e ma gbo. 48 Se Yesu de lɛ ke: “Ke nyɛ nɛ okadihi kɛ nyakpɛ níhi ɔ, nyɛ he we yi kɔkɔɔkɔ.” 49 Matsɛ sɔmɔlɔ ɔ de lɛ ke: “Nyɔmtsɛ, mo kple kɛ ba konɛ ye bi wayo ɔ nɛ e ko gbo.” 50 Yesu de lɛ ke: “Moo ya; o binyumu ɔ ngɛ wami mi.” Nyumu ɔ he nɔ́ nɛ Yesu de lɛ ɔ ye, nɛ e je kɛ ho. 51 Se benɛ e ngɛ kplee kɛ yaa ngɛ blɔ ɔ nɔ ɔ, e nyɔguɛ ɔmɛ kɛ lɛ ba kpe nɛ a ba de lɛ ke e binyumu ɔ ngɛ wami mi.* 52 Lɔ ɔ he ɔ, e bi mɛ ngmlɛfia mi nɛ jokuɛ ɔ ná he wami ɔ. A ha lɛ heto ke: “Asla a po ngɛ e nɔ hiɛ ngɛ ngmlɛfia kpaagone* ɔ mi.” 53 Kɛkɛ nɛ e tsɛ ɔ na kaa jamɛ a ngmlɛfia a mi tutuutu nɛ Yesu de lɛ ke: “O binyumu ɔ ngɛ wami mi” ɔ nɛ. Enɛ ɔ he ɔ, nyumu ɔ kɛ e we mi bimɛ ɔmɛ tsuo a he ye. 54 Enɛ ɔ ji okadi enyɔne nɛ Yesu pee benɛ e je Yudea kɛ ba Galilea a.

5 Ngɛ enɛ ɔ se ɔ, Yudabi ɔmɛ ngɛ gbijlɔ ko yee, nɛ Yesu kuɔ kɛ ya Yerusalem. 2 Jehanɛ ɔ, taku ko kɛ e he ablanaa enuɔ nɛ a tsɛɔ ngɛ Hebri gbi mi ke Betzata a ngɛ Jijɔ Agbo ɔ nya ngɛ Yerusalem. 3 Nihi babauu nɛ a ji Hiɔtsɛmɛ, hɛ yuyuili, kɛ glɔtsɛmɛ, kɛ nihi nɛ a ninehi kɛ a nanehi gbo* hwɔɔ si ngɛ ablanaa nɛ ɔmɛ a nɔ. 4* —— 5 Se nyumu ko ngɛ lejɛ ɔ nɛ e be he wami jeha 38 sɔuu. 6 Benɛ Yesu na nyumu nɛ ɔ nɛ e hwɔɔ si ngɛ lejɛ ɔ, nɛ e le hu kaa e be he wami be babauu ɔ, e bi lɛ ke: “Anɛ o suɔ nɛ o ná he wami lo?” 7 Nyumu ɔ nɛ e be he wami ɔ ha lɛ heto ke: “Etsɛ, i be nɔ ko nɛ ke a klɛ nyu ɔ mi ɔ, e maa ngɔ mi kɛ ya fɔ taku ɔ mi. Nɛ ke i ngɛ blɔ nɔ kɛ yaa hu ɔ, kɛkɛ nɔ kpa kple kɛ sɛ ye hlami.” 8 Yesu de lɛ ke: “Tee si, wo o sa a, nɛ o nyɛɛ.” 9 Kɛkɛ nɛ nyumu ɔ ná he wami amlɔ nɔuu, nɛ e wo e sa a, nɛ e bɔni nyɛɛmi.

Jamɛ a ligbi ɔ ji He Jɔɔmi Ligbi. 10 Enɛ ɔ he ɔ, Yudabi ɔmɛ bɔni nyumu ɔ nɛ a tsa lɛ ɔ demi ke: “E ji He Jɔɔmi Ligbi, nɛ mlaa ngmɛ́ blɔ kaa o tlooɔ sa a.” 11 Se e ha mɛ heto ke: “Nɔ nɛ e ha nɛ i ná he wami ɔ, lɛ nɔuu nɛ e de mi ke, ‘Wo o sa a nɛ o nyɛɛ.’” 12 A bi lɛ ke: “Nyumu te nɛɛ lɛ e de mo ke, ‘Wo o sa a nɛ o nyɛɛ’ ɔ?” 13 Se nyumu ɔ nɛ a tsa lɛ ɔ li nɔ ɔ, ejakaa Yesu gu asafo kuu ɔ nɛ ngɛ lejɛ ɔ a kpɛti kɛ ho.

14 Enɛ ɔ se ɔ, Yesu na lɛ ngɛ sɔlemi we ɔ nɛ e de lɛ ke: “Hyɛ, o ná he wami. Koo pee yayami hu, konɛ nɔ́ ko nɛ e mi wa pe enɛ ɔ nɛ e ko ba pee mo.” 15 Nyumu ɔ je kɛ ho nɛ e ya de Yudabi ɔmɛ kaa Yesu lɛ ha nɛ e ná he wami ɔ nɛ. 16 Enɛ ɔ ha nɛ Yudabi ɔmɛ bɔni Yesu nya doomi, ejakaa e ngɛ ní nɛ ɔmɛ pee ngɛ He Jɔɔmi Ligbi ɔ nɔ. 17 Se e ha mɛ heto ke: “Ye Tsɛ ɔ ngɛ ní tsue kɛ ba si amlɔ nɛ ɔ, nɛ imi hu i ngɛ ní tsue.” 18 Enɛ ɔ he ɔ, Yudabi ɔmɛ bɔni blɔ nɔ nɛ a maa gu kɛ gbe lɛ ɔ hlami wawɛɛ, ejakaa pi mlaa nɛ kɔɔ He Jɔɔmi Ligbi ɔ he ɔ kɛkɛ nɛ e yi nɔ, se mohu ɔ, e kpale ngɛ dee ke lɛ nitsɛ e Tsɛ ji Mawu, nɛ e ngɛ e he pee kaa e kɛ Mawu sɔ.

19 Lɔ ɔ he ɔ, Yesu de mɛ ke: “I ngɛ nyɛ dee ngɛ anɔkuale mi ke, nɔmlɔ Bi ɔ be nyɛe maa to lɛ nitsɛ e yi mi kɛ pee nɔ́ kake ngmelu po, se nɔ́ nɛ e na kaa Tsɛ ɔ ngɛ pee ɔ pɛ lɛ e peeɔ. Ejakaa nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ Tsɛ ɔ peeɔ ɔ, jamɛ a ní ɔmɛ nɛ Bi ɔ hu peeɔ ngɛ jamɛ a blɔ ɔ nɔuu nɔ. 20 Ejakaa Tsɛ ɔ suɔ Bi ɔ sane, nɛ e tsɔɔ lɛ níhi tsuo nɛ lɛ nitsɛ e peeɔ ɔ, nɛ e maa tsɔɔ lɛ ní tsumihi nɛ a kle pe enɛ ɔmɛ, konɛ e pee nyɛ nyakpɛ. 21 Nɛ kaa bɔ nɛ Tsɛ ɔ tleɔ gbogboehi a si nɛ e haa nɛ a baa wami mi ɔ, jã kɛ̃ nɛ Bi ɔ hu haa nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e suɔ ɔ baa wami mi. 22 Ejakaa Tsɛ ɔ kojo we nɔ ko nɔ ko, se e tu kojomi ɔ tsuo ngɔ wo Bi ɔ dɛ, 23 bɔ nɛ pee nɛ nihi tsuo nɛ a wo Bi ɔ hɛ mi nyami kaa bɔ nɛ a woɔ Tsɛ ɔ hɛ mi nyami ɔ. Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e wui Bi ɔ hɛ mi nyami ɔ wui Tsɛ ɔ nɛ e tsɔ lɛ ɔ hɛ mi nyami. 24 Niinɛ, ngɛ anɔkuale mi ɔ, i ngɛ nyɛ dee ke nɔ fɛɛ nɔ nɛ e nuɔ ye munyu ɔ nɛ e heɔ nɔ nɛ e tsɔ mi ɔ yeɔ ɔ ngɛ neneene wami, nɛ a be e hɛ mi kpatae, mohu ɔ, e je gbenɔ mi kɛ ba wami mi.

25 “Niinɛ, ngɛ anɔkuale mi ɔ, i ngɛ nyɛ dee ke, ngmlɛfia a ma, nɛ amlɔ nɛ ɔ e su, be mi nɛ ni gbogboe ɔmɛ maa nu Mawu Bi ɔ gbi, nɛ ni nɛmɛ nɛ a bu tue ɔ ma ná wami. 26 Ejakaa kaa bɔ nɛ Tsɛ ɔ ngɛ wami ngɛ lɛ nitsɛ e mi ɔ,* jã kɛ̃ nɛ e ha Bi ɔ hu ná wami ngɛ lɛ nitsɛ e mi. 27 Nɛ e ha lɛ he wami konɛ e kojo, ejakaa lɛ ji nɔmlɔ Bi ɔ nɛ. 28 Enɛ ɔ nɛ e ko pee nyɛ nyakpɛ, ejakaa ngmlɛfia a ma nɛ́ nihi tsuo nɛ a ngɛ kaimi yɔkɔ ɔmɛ a mi ɔ maa nu e gbi 29 nɛ a maa je kpo, ni nɛmɛ nɛ a pee ní kpakpahi ɔ, a ma tle mɛ si kɛ ya wami mi, nɛ ni nɛmɛ nɛ a pee ní yayamihi ɔ, a ma tle mɛ si konɛ a kojo mɛ. 30 I be nyɛe nɛ ma to ye yi mi kɛ pee nɔ́ kake ngmelu po. Nɔ́ nɛ i nuɔ ɔ, lɔ ɔ nɔ pɛ nɛ i daa kɛ kojoɔ, nɛ ye kojomi ɔ da, ejakaa i hla we kaa ma pee imi nitsɛ ye suɔmi nya ní, mohu ɔ, nɔ nɛ e tsɔ mi ɔ suɔmi nya ní.

31 “Ke imi pɛ lɛ i yeɔ ye he odase ɔ, lɛɛ odase nɛ i yeɔ ɔ, pi anɔkuale. 32 Nɔ kpa ko ngɛ nɛ e yeɔ ye he odase, nɛ i le kaa odase nɛ e yeɔ ngɛ ye he ɔ ji anɔkuale. 33 Nyɛ tsɔ nihi kɛ ya Yohane ngɔ, nɛ e ye anɔkuale ɔ he odase. 34 Se i kplɛɛ we odase nɛ e jeɔ nimli a ngɔ ɔ nɔ, mohu ɔ, i deɔ ní nɛ ɔmɛ konɛ a he nyɛ yi wami. 35 Jamɛ a nyumu ɔ ji kane nɛ e ngɛ tsoe nɛ e ngɛ kpɛe, nɛ nyɛ suɔ kaa nyɛɛ kɛ lɛ ma nya wawɛɛ ngɛ e la a mi be kpiti ko. 36 Se imi lɛɛ odase nɛ i ná a kle pe Yohane nɔ́ ɔ, ejakaa ní tsumihi nɛ ye Tsɛ ɔ ha mi ke ma tsu ɔ, jamɛ a ní tsumi ɔmɛ nɛ́ i ngɛ tsue ɔ lɛ a yeɔ odase kaa Tsɛ ɔ lɛ e tsɔ mi. 37 Nɛ Tsɛ ɔ nɛ e tsɔ mi ɔ nitsɛ ye ye he odase. Nyɛɛ lɛɛ nyɛ nui e gbi hyɛ, nɛ jã kɛ̃ nɛ nyɛ nɛ bɔ nɛ e ngɛ ha, 38 nɛ e munyu ɔ be nyɛ mi, ejakaa nyɛ he we nɔ tutuutu nɛ e tsɔ ɔ yi.

39 “Nyɛ ngɛ Ngmami ɔ mi hlae, ejakaa nyɛ susu kaa kɛ gu lɔ ɔ nɔ nɛ nyɛ ma ná neneene wami; nɛ ní nɛ ɔmɛ* nɔuu lɛ a yeɔ ye he odase. 40 Se kɛ̃ ɔ, nyɛ sume kaa nyɛ maa ba ye ngɔ konɛ nyɛ ná wami. 41 I hla we nimli a hɛ mi nyami, 42 nɛ i le saminya kaa Mawu suɔmi ɔ be nyɛ mi. 43 I ba ngɛ ye Tsɛ ɔ biɛ mi, se nyɛ ha we mi hɛ mi. Ke nɔ kpa ko ba ngɛ lɛ nitsɛ e biɛ mi ɔ, nyɛ ma ha jamɛ a nɔ ɔ hɛ mi. 44 Kɛ nyɛ ma plɛ kɛ he ye kɛɛ, be mi nɛ nyɛ kplɛɛɔ hɛ mi nyami nɛ e jeɔ nyɛ sibi a ngɔ ɔ nɔ, nɛ́ nyɛ hla we hɛ mi nyami nɛ e jeɔ Mawu kake pɛ ɔ ngɔ ɔ? 45 Nyɛ ko susu kaa ma po sane kɛ fɔ nyɛ nɔ kɛ ha Tsɛ ɔ; nɔ ko ngɛ nɛ e de ke nyɛ pee yayami, lɛ ji Mose, nɔ nɛ nyɛ ngɔ nyɛ hɛ kɛ fɔ e nɔ ɔ. 46 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, kaa nyɛ he Mose ye ɔ, jinɛ nyɛ ko he imi hu ye, ejakaa e ngma ye he sane. 47 Se ke nyɛ he we níhi nɛ e ngma a yi ɔ, lɛɛ kɛ nyɛ ma plɛ kɛ he ye munyu ɔmɛ maa ye kɛɛ?”

6 Enɛ ɔ se ɔ, Yesu po Galilea Wo ɔ, aloo Tiberia a. 2 Nɛ nihi babauu ngɛ e se nyɛɛe, ejakaa a ngɛ nyakpɛ níhi nɛ e ngɛ pee kɛ ngɛ hiɔtsɛmɛ tsae ɔ nae. 3 Enɛ ɔ he ɔ, Yesu kuɔ kɛ ya yoku ko nɔ nɛ e kɛ e kaseli ɔmɛ ya hi si ngɛ lejɛ ɔ. 4 Jehanɛ ɔ, Hetsɔmi ɔ, nɛ ji Yudabi ɔmɛ a gbijlɔ ɔ su ta. 5 Benɛ Yesu wo e hɛ nɔ nɛ e na asafo kuu ngua ko nɛ ma e ngɔ ɔ, e de Filipo ke: “Jije wa ma he abolo ngɛ kɛ ha nimli nɛ ɔmɛ nɛ a ye?” 6 Se e ngɛ enɛ ɔ dee konɛ e kɛ ka lɛ, ejakaa e le nɔ́ nɛ e ma peemi. 7 Filipo ha lɛ heto ke: “Denario* lafa enyɔ nya abolo be mɛ sue bɔ nɛ a ti nɔ fɛɛ nɔ ma ná bɔɔ ko po.” 8 E kaseli ɔmɛ a ti nɔ kake nɛ a tsɛɔ lɛ ke Andrea, Simon Petro nyɛmi ɔ de lɛ ke: 9 “Jokuɛ nyumuyo ko ngɛ hiɛ ɔ nɛ e ngɛ abolo nɛ a kɛ barli* pee enuɔ kɛ lo tsɔwi enyɔ. Se jije enɛ ɔ maa su ha nimli babauu nɛ ɔ?”

10 Yesu de ke: “Nyɛ ha nɛ ni ɔmɛ nɛ a hi si.” Akɛnɛ nga babauu ngɛ lejɛ ɔ he je ɔ, nyumu ɔmɛ hi si ngɛ lejɛ ɔ, nɛ a yibɔ maa pee 5,000. 11 Yesu ngɔ abolo ɔ, nɛ e na Mawu si, nɛ e gba kɛ ha nihi nɛ a hii si ngɛ lejɛ ɔ; e pee jã nɔuu ngɛ lo tsɔwi ɔ hu blɔ fa mi, nɛ a ná babauu bɔ nɛ a suɔ. 12 Se benɛ a ye nɛ a tɔ ɔ, e de e kaseli ɔmɛ ke: “Nyɛ bua bibli nɛ piɛ ɔ nya konɛ nɔ́ ko nɔ́ ko nɛ ko dã.” 13 Lɔ ɔ he ɔ, benɛ ni ɔmɛ ye abolo nɛ a kɛ barli* pee enuɔ ɔ ta a, a bua bibli nɛ piɛ ngɛ se ɔ nya, nɛ a ngɔ kɛ wo kusii* 12 mi, nɛ a hyi tɔtɔɔtɔ.

14 Benɛ ni ɔmɛ na nyakpɛ níhi nɛ e pee ɔ, a bɔni demi ke: “Niinɛ, Gbalɔ ɔ nɛ e maa ba je ɔ mi ɔ ji nɛ ɔ nɛ.” 15 Jehanɛ ɔ, benɛ Yesu na kaa a ma nɛ a ba nu lɛ pani nya nɛ a wo lɛ matsɛ ɔ, lɛ pɛ e je kɛ ho yoku ɔ nɔ ya ekohu.

16 Benɛ du bu ɔ, e kaseli ɔmɛ kple kɛ ho wo ɔ nya ya, 17 nɛ a ya sɛ lɛ mi, nɛ a pue nɔ kɛ yaa Kapernaum. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, diblii wo, se Yesu bɛ a ngɔ lolo. 18 Jehanɛ se hu ɔ, akɛnɛ kɔɔhiɔ nɛ nya wa ko ngɛ fiae he je ɔ, wo ɔ bɔni hamahama peemi. 19 Se benɛ a hlui lɛ ɔ maa pee si tomi etɛ loo eywiɛ* ɔ, a na Yesu nɛ e ngɛ wo ɔ hɛ mi nyɛɛe kɛ ma nɛ́ e piɛ bɔɔ nɛ e maa su lɛ ɔ he, nɛ a ye gbeye. 20 Se e de mɛ ke: “Imi; nyɛ ko ye gbeye!” 21 Enɛ ɔ he ɔ, a suɔ kaa a maa ngɔ lɛ kɛ wo lɛ ɔ mi, nɛ e kɛ we kulaa nɛ lɛ ɔ ba su wo ɔ nya ngɛ he nɛ a yaa a.

22 E nɔ jena a, asafo kuu ɔ nɛ ngɛ wo ɔ se ɔ na kaa lɛ kpa ko be lejɛ ɔ kaa ja lɛ nyafii ko pɛ, nɛ a le hu kaa Yesu piɛɛ we e kaseli ɔmɛ a he kɛ sɛ we lɛ ɔ mi, ejakaa e kaseli ɔmɛ pɛ lɛ a je kɛ ho. 23 Se lɛhi je Tiberia nɛ a ba su he ko nɛ e kɛ he nɛ Nyɔmtsɛ ɔ na Mawu si, nɛ a ye abolo ɔ ngɛ ɔ kɛ we ɔ. 24 Enɛ ɔ he ɔ, benɛ asafo kuu ɔ na kaa Yesu kɛ e kaseli ɔ be lejɛ ɔ, a sɛ a lɛ ɔmɛ a mi nɛ a ba Kapernaum konɛ a ba hla Yesu.

25 Benɛ a na lɛ ngɛ wo ɔ se ɔ, a bi lɛ ke: “Rabi, mɛni be nɛ o ba su hiɛ ɔ?” 26 Yesu ha mɛ heto ke: “Niinɛ, ngɛ anɔkuale mi ɔ, i ngɛ nyɛ dee ke, pi okadihi nɛ nyɛ na a he je nɛ nyɛ ngɛ mi hlae ngɛ, mohu ɔ, abolo ɔ nɛ nyɛ ye nɛ nyɛ tɔ ɔ he je. 27 Nyɛ tsu ní, se pi ngɛ niye ní nɛ e puɛɔ nɛ nyɛ ma ná a he je, mohu ɔ, ngɛ niye ní nɛ e ngɛ daa nɛ e haa nɔ neneene wami nɛ́ nɔmlɔ Bi ɔ ma ha nyɛ ɔ he je; ejakaa lɛ ji nɔ nɛ Tsɛ ɔ, nɛ ji Mawu ɔ nitsɛ ngɔ e nɔ́ nya sɔumi nɔ́ ɔ kɛ kadi lɛ kɛ tsɔɔ kaa e bua jɔ e he ɔ nɛ.”

28 Enɛ ɔ he ɔ, a bi lɛ ke: “Mɛni e sa kaa waa pee konɛ wa tsu Mawu ní tsumi ɔmɛ?” 29 Yesu ha mɛ heto ke: “Mawu ní tsumi ɔ ji kaa nyɛ ma he nɔ nɛ e tsɔ ɔ maa ye.” 30 Kɛkɛ nɛ a bi lɛ ke: “Mɛni o maa pee kɛ to okadi konɛ waa na, nɛ wa he mo nɛ waa ye? Mɛni okadi o maa pee? 31 Wa nɛmɛ ɔmɛ ye mana a ngɛ nga a nɔ kaa bɔ nɛ a ngma a. A ngma ke: ‘E ha mɛ abolo kɛ je hiɔwe nɛ a ye.’” 32 Lɔ ɔ se ɔ, Yesu de mɛ ke: “Niinɛ, ngɛ anɔkuale mi ɔ, i ngɛ nyɛ dee ke, pi Mose ji nɔ nɛ e ha nyɛ abolo nɛ je hiɔwe ɔ, se ye Tsɛ ɔ lɛ e ha nyɛ abolo nitsɛ ɔ nɛ e je hiɔwe ɔ nɛ. 33 Ejakaa Mawu abolo ɔ ji nɔ nɛ e je hiɔwe kɛ ba nɛ́ e haa je ɔ wami ɔ nɛ.” 34 Enɛ ɔ he ɔ, a de lɛ ke: “Nyɔmtsɛ, ha wɔ abolo nɛ ɔ daa.”

35 Yesu de mɛ ke: “Imi ji wami abolo ɔ nɛ. Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e baa ye ngɔ ɔ, hwɔ be lɛ yee gblegbleegble, nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e heɔ mi yeɔ ɔ, kuma be lɛ yee gblegbleegble. 36 Se kaa bɔ nɛ i de nyɛ ɔ, nyɛ na mi lɛɛ, se kɛ̃ ɔ, nyɛ he we yi. 37 Nihi tsuo nɛ Tsɛ ɔ ngɔɔ mɛ kɛ haa mi ɔ maa ba ye ngɔ, nɛ i be nɔ nɛ e baa ye ngɔ ɔ fiee kɔkɔɔkɔ; 38 ejakaa i je hiɔwe kɛ ba konɛ ma ba pee nɔ nɛ e tsɔ mi ɔ suɔmi nya ní, se pi imi nitsɛ ye suɔmi nya ní. 39 Nɔ nɛ e tsɔ mi ɔ suɔmi nya ní ji kaa nihi tsuo nɛ e ngɔ mɛ kɛ ha mi ɔ, ma ko ha nɛ a ti nɔ kake po nɛ e laa, mohu ɔ, e sa nɛ ma tle mɛ si ngɛ nyagbe ligbi ɔ nɔ. 40 Ejakaa ye Tsɛ ɔ suɔmi nya ní ji kaa nɔ fɛɛ nɔ nɛ e kplɛɛɔ Bi ɔ nɔ, nɛ e heɔ lɛ yeɔ ɔ nɛ e ná neneene wami, nɛ ma tle lɛ si ngɛ nyagbe ligbi ɔ nɔ.”

41 Kɛkɛ nɛ Yudabi ɔmɛ bɔni Yesu he munyu huitihuiti tumi, ejakaa e de ke: “Imi ji abolo nɛ e je hiɔwe kɛ ba a nɛ.” 42 Nɛ a bɔni demi ke: “Anɛ pi Yesu, Yosef bi ɔ, nɔ nɛ wa le e tsɛ kɛ e nyɛ ɔ ji nɛ ɔ lo? Kɛ e ba kɛɛ nɛ amlɔ nɛ ɔ, e deɔ ke, ‘I je hiɔwe kɛ ba’ a?” 43 Yesu he nɔ nɛ e de mɛ ke: “Nyɛ kpa munyu huitihuiti nɛ nyɛɛ kɛ nyɛ sibi ngɛ tue ɔ tumi. 44 Adesa ko be nyɛe maa ba ye ngɔ kaa ja Tsɛ ɔ, nɔ nɛ e tsɔ mi ɔ gbla lɛ, nɛ ma tle lɛ si ngɛ nyagbe ligbi ɔ nɔ. 45 Gbali ɔmɛ ngma ke: ‘Yehowa* maa tsɔɔ mɛ tsuo ní.’ Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e buɔ Tsɛ ɔ tue nɛ e kaseɔ ní kɛ jeɔ e ngɔ ɔ baa ye ngɔ. 46 Pi kaa adesa ko na Tsɛ ɔ hyɛ; nɔ nɛ e je Mawu ngɔ ɔ, lɛ pɛ ji nɔ nɛ e na Tsɛ ɔ. 47 Niinɛ, ngɛ anɔkuale mi ɔ, i ngɛ nyɛ dee ke, nɔ fɛɛ nɔ nɛ e heɔ yeɔ ɔ ngɛ neneene wami.

48 “Imi ji wami abolo ɔ nɛ. 49 Nyɛ nɛmɛ ɔmɛ ye mana a ngɛ nga a nɔ, se kɛ̃ ɔ, a gbo. 50 Enɛ ɔ ji abolo nɛ e je hiɔwe kɛ ba a nɛ, konɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e maa ye ɔ nɛ e ko gbo. 51 Imi ji abolo nɛ e hɛ ngɛ nɛ e je hiɔwe kɛ ba a nɛ. Ke nɔ ko ye abolo nɛ ɔ, e maa hi si kɛ maa ya neneene; nɛ ngɛ anɔkuale mi ɔ, ye he lo ɔ ji abolo nɛ ma ngɔ kɛ ha kɛ he je ɔ yi wami ɔ nɛ.”

52 Kɛkɛ nɛ Yudabi ɔmɛ kɛ a sibi bɔni nya sami nɛ a ngɛ bie ke: “Kɛ nyumu nɛ ɔ ma plɛ kɛ ngɔ e he lo ɔ kɛ ha wɔ nɛ waa ye kɛɛ?” 53 Enɛ ɔ he ɔ, Yesu de mɛ ke: “Niinɛ, ngɛ anɔkuale mi ɔ, i ngɛ nyɛ dee ke, ke nyɛ yi nɔmlɔ Bi ɔ he lo ɔ nɛ nyɛɛ nu e muɔ ɔ, nyɛ be wami ngɛ nyɛ nitsɛmɛ nyɛ mi. 54 Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e yeɔ ye he lo ɔ nɛ e nuɔ ye muɔ ɔ ngɛ neneene wami, nɛ ma tle lɛ si ngɛ nyagbe ligbi ɔ nɔ; 55 ejakaa ye he lo ɔ ji niye ní nitsɛ, nɛ ye muɔ ɔ ji nɔ́ nunui nitsɛ. 56 Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e yeɔ ye he lo ɔ nɛ e nuɔ ye muɔ ɔ, e kɛ mi peeɔ kake, nɛ imi hu i kɛ lɛ peeɔ kake. 57 Kaa bɔ nɛ Tsɛ ɔ nɛ e hɛ ngɛ ɔ tsɔ mi, nɛ́ Tsɛ ɔ he je nɛ i ngɛ wami mi ɔ, jã kɛ̃ nɛ nɔ nɛ e yeɔ ye ho lo ɔ hu maa hi wami mi ngɛ ye he je. 58 Abolo nɛ e je hiɔwe kɛ ba a ji nɛ ɔ nɛ. E be kaa nɔ́ nɛ nyɛ nɛmɛ ɔmɛ ye, se kɛ̃ ɔ, a gbo ɔ. Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e yeɔ abolo nɛ ɔ maa hi si kɛ maa ya neneene.” 59 E de ní nɛ ɔmɛ benɛ e ngɛ ní tsɔɔe ngɛ kpe he* ko ngɛ Kapernaum ɔ.

60 Benɛ a nu nɔ́ nɛ ɔ, e kaseli ɔmɛ a ti nihi babauu de ke: “Pi munyu nɛ a nuɔ kɛ tue ji nɛ ɔ; mɛnɔ ma nyɛ maa bu tue?” 61 Se akɛnɛ Yesu nitsɛ le kaa e kaseli ɔmɛ ngɛ munyu huitihuiti tue ngɛ enɛ ɔ he he je ɔ, e bi mɛ ke: “Anɛ enɛ ɔ tɔ̃tɔ̃ nyɛ nane lo? 62 Lɛɛ ke nyɛ na nɔmlɔ Bi ɔ nɛ e ngɛ kuɔe kɛ yaa he nɛ jinɛ e ngɛ ɔ hu nɛɛ? 63 Mumi ɔ ji nɔ́ nɛ haa wami; he lo ɔ lɛɛ se nami ko be he kulaa. Munyuhi nɛ i kɛ nyɛ tu ɔ ji mumi kɛ wami. 64 Se ni komɛ ngɛ nyɛ kpɛti nɛ a he we yi.” Ejakaa kɛ je sisije ɔ, Yesu le ni nɛmɛ nɛ a he we yi ɔ, kɛ nɔ nɛ e maa tsɔɔ e se blɔ ɔ. 65 E ya nɔ nɛ e de ke: “Enɛ ɔ he je nɛ i de nyɛ ke nɔ ko be nyɛe maa ba ye ngɔ kaa ja Tsɛ ɔ ha lɛ he blɔ ɔ nɛ.”

66 Enɛ ɔ he je ɔ, e kaseli ɔmɛ fuu kpale a se kɛ ho níhi nɛ a je a he ɔ he ya, nɛ a kɛ lɛ nyɛɛ we hu. 67 Lɔ ɔ he ɔ, Yesu bi Ni Nyɔngma Kɛ Enyɔ ɔmɛ ke: “Anɛ nyɛ hu nyɛ suɔ kaa nyɛ maa je lo?” 68 Simon Petro ha lɛ heto ke: “Nyɔmtsɛ, mɛnɔ ngɔ lɛ wa maa je kɛ ya? Mo lɛ o ngɛ neneene wami munyu ɔmɛ ɔ nɛ. 69 Wa he ye, nɛ wa ba le kaa mo ji Mawu we Nɔ Klɔuklɔu ɔ nɛ.” 70 Yesu ha mɛ heto ke: “Anɛ pi imi nɛ i hla nyɛ nihi nyɔngma kɛ enyɔ ɔmɛ ɔ lo? Se kɛ̃ ɔ, nyɛ ti nɔ kake ji nɔ he guɛ gbelɔ”* 71 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yuda, nɛ ji Simon Iskariot binyumu ɔ he munyu lɛ e ngɛ tue ɔ nɛ, ejakaa e ngɛ mi kaa e ji Ni Nyɔngma Kɛ Enyɔ ɔmɛ a ti nɔ kake mohu lɛɛ, se lɛ ji nɔ nɛ e maa tsɔɔ e se blɔ ɔ nɛ.

7 Ngɛ enɛ ɔ se ɔ, Yesu tsa e blɔ hiami* ɔ nɔ kɛ ya kpa si ngɛ Galilea, se akɛnɛ Yudabi ɔmɛ ngɛ hlae kaa a maa gbe lɛ he je ɔ, e sume kaa e maa pee jã ngɛ Yudea. 2 Se Yudabi ɔmɛ a Bo Tsuhi A Mi Himi* Gbijlɔ ɔ su ta. 3 Enɛ ɔ he ɔ, e nyɛminyumu ɔmɛ de lɛ ke: “Jee hiɛ ɔ nɛ o ya Yudea, konɛ o kaseli ɔmɛ hu nɛ a na níhi nɛ o ngɛ pee ɔ. 4 Ejakaa nɔ nɛ e suɔ kaa a le lɛ ngɛ ma hɛ mi ɔ, e pee we nɔ́ ko ngɛ laami mi. Ke o ngɛ ní nɛ ɔmɛ pee ɔ, lɛɛ mo je o he kpo kɛ tsɔɔ je ɔ mɔ.” 5 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e nyɛminyumu ɔmɛ he we lɛ yi. 6 Enɛ ɔ he ɔ, Yesu de mɛ ke: “Ye be ɔ sui lolo, se nyɛɛ lɛɛ be fɛɛ be hi ha nyɛ. 7 Nɔ́ ko be nɛ je ɔ maa da nɔ kɛ nyɛ nyɛ, se imi lɛɛ e nyɛɔ mi, ejakaa i yeɔ odase kɛ siɔ lɛ kaa e ní tsumi ɔmɛ ji ní tsumi yayamihi. 8 Nyɛɛ lɛɛ nyɛɛ ya gbijlɔ ɔ; imi lɛɛ i be gbijlɔ nɛ ɔ yae ejakaa ye be ɔ sui lolo.” 9 Enɛ ɔ he ɔ, benɛ e de mɛ ní nɛ ɔmɛ se ɔ, e tlɔ Galilea.

10 Se benɛ e nyɛminyumu ɔmɛ je kɛ ho gbijlɔ ɔ ya a, lɔ ɔ se ɔ, lɛ hu e pue nɔ kɛ ho, se e ha we nɛ nihi nɛ a na lɛ. 11 Enɛ ɔ he ɔ, Yudabi ɔmɛ bɔni lɛ hlami ngɛ gbijlɔ ɔ sisi, nɛ a ngɛ bie ke: “Jije jamɛ a nyumu ɔ ngɛ?” 12 Nɛ asafo kuu ɔ tu e he munyu kusikusi fuu. A ti ni komɛ de ke: “E ji nɔmlɔ kpakpa.” Ni komɛ hu de ke: “Pi nɔmlɔ kpakpa ji lɛ. E ngɛ asafo kuu ɔ sisie.” 13 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nɔ ko nɔ ko nyɛ we nɛ e tu e he munyu ngɛ ma hɛ mi, ejakaa a ngɛ Yudabi ɔmɛ gbeye yee.

14 Benɛ a ye gbijlɔ ɔ kɛ su kpɛti ɔ, Yesu kuɔ kɛ ya sɔlemi we ɔ nɛ e ya bɔni ní tsɔɔmi. 15 Nɛ Yudabi ɔmɛ a nya kpɛ a he, nɛ a bi ke: “Mɛni blɔ nɔ nɛ nyumu nɛ ɔ gu kɛ le Ngmami ɔ* kikɛ nɛ ɔ be mi nɛ e kase we ní ngɛ sukuu ɔmɛ* a mi ɔ?” 16 Se Yesu he nɔ nɛ e de mɛ ke: “Nɔ́ nɛ i ngɛ nyɛ tsɔɔe ɔ, pi ye nɔ́, mohu ɔ, nɔ nɛ e tsɔ mi ɔ nɔ́. 17 Ke nɔ ko suɔ kaa e maa pee Mawu suɔmi nya ní ɔ, jamɛatsɛ ɔ maa le kaa tsɔɔmi ɔ je Mawu ngɔ aloo imi nitsɛ lɛ i to ye yi mi kɛ ngɛ munyu tue. 18 Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e toɔ lɛ nitsɛ e yi mi kɛ tuɔ munyu ɔ, e ngɛ lɛ nitsɛ e hɛ mi nyami hlae; se nɔ fɛɛ nɔ nɛ e hlaa hɛ mi nyami kɛ haa nɔ nɛ e tsɔ lɛ ɔ, jamɛatsɛ ɔ ji anɔkualetsɛ, nɛ nɔ́ yayami ko be e mi. 19 Tse Mose ha nyɛ Mlaa a, aloo e ha we nyɛ? Se nyɛ ti nɔ kake po yi Mlaa a nɔ. Mɛni he je nɛ nyɛ ngɛ hlae kaa nyɛ maa gbe mi ɔ?” 20 Asafo kuu ɔ he nɔ ke: “Daimonio ngɛ o mi. Mɛnɔ ngɛ hlae kaa e maa gbe mo?” 21 Yesu ha mɛ heto ke: “Nɔ́ kake pɛ lɛ i pee, nɛ e pee nyɛ tsuo nyakpɛ. 22 Enɛ ɔ he je nɛ Mose ha nyɛ nɔ pomi he mlaa a nɛ, pi Mose ngɔ nɛ e je, mohu ɔ, e je e nɛmɛ ɔmɛ a ngɔ, nɛ nyɛ poɔ nɔ ngɛ he jɔɔmi ligbi nɔ. 23 Ke a poɔ nyumu ngɛ he jɔɔmi ligbi nɔ konɛ a ko tɔ̃ Mose Mlaa a, anɛ e sa kaa nyɛ mi mi nɛ fu mi wawɛɛ kaa i tsa nɔ ko ngɛ he jɔɔmi ligbi nɔ lo? 24 Nyɛ kpa níhi nɛ hɛngmɛ naa a nɔ dami kɛ kojo, mohu ɔ, nyɛɛ kojo dami kojomi.”

25 Yerusalembi ɔmɛ a ti ni komɛ bɔni bimi ke: “Tse nyumu nɛ ɔ lɛ a ngɛ hlae kaa a maa gbe lɛ ɔ nɛ, aloo pi lɛ? 26 Se kɛ̃ ɔ, hyɛ! e ngɛ munyu tue ngɛ ma hɛ mi nɛ a de we lɛ nɔ́ ko. Anɛ nɔ yeli ɔmɛ ba ná nɔ mi mami kaa lɛ ji Kristo ɔ lo? 27 Se wa le he nɛ nyumu nɛ ɔ je; se Kristo ɔ lɛɛ ke e ba a, nɔ ko nɔ ko be nɛ e maa le he nɛ e je.” 28 Jehanɛ ɔ, benɛ Yesu ngɛ ní tsɔɔe ngɛ sɔlemi we ɔ, e wo e gbi nɔ kɛ de ke: “Nyɛ le mi nɛ nyɛ le he nɛ i je. Nɛ i bɛ ngɛ imi nitsɛ ye he wami nya, se nɔ nɛ e tsɔ mi ɔ ngɛ nitsɛnitsɛ, nɛ nyɛ li lɛ. 29 Imi lɛɛ i le lɛ, ejakaa i ba kaa e nane mi dalɔ, nɛ jamɛ a nɔ ɔ lɛ e tsɔ mi.” 30 Enɛ ɔ he ɔ, a bɔni blɔ nɔ nɛ a maa gu kɛ nu lɛ ɔ hlami, se nɔ ko nɔ ko tɛ e he, ejakaa e ngmlɛfia a sui lolo. 31 Se kɛ̃ ɔ, asafo kuu ɔ mi nihi fuu ná hemi kɛ yemi ngɛ e mi, nɛ a ngɛ dee ke: “Ke Kristo ɔ ba a, tse e be okadihi fuu pee pe nɔ́ nɛ nyumu nɛ ɔ pee ɔ, aloo?”

32 Farisi bi ɔmɛ nu nɛ asafo kuu ɔ ngɛ e he munyu nɛ ɔmɛ tue kusikusi, lɔ ɔ he ɔ, osɔfo nikɔtɔma amɛ kɛ Farisi bi ɔmɛ tsɔ tsɔli konɛ a ya nu lɛ. 33 Kɛkɛ nɛ Yesu de mɛ ke: “I kɛ nyɛ maa hi si be bɔɔ loko ma je kɛ ho nɔ nɛ e tsɔ mi ɔ ngɔ ya. 34 Nyɛ ma hla mi, se nyɛ be mi nae, nɛ he nɛ i ngɛ ɔ, nyɛ be nyɛe maa ba lejɛ ɔ.” 35 Enɛ ɔ he ɔ, Yudabi ɔmɛ bi a sibi ke: “Jije nyumu nɛ ɔ to kaa e maa ya nɛ lɔ ɔ he ɔ, wa be lɛ nae ɔ? Anɛ e to kaa e maa ya Yudabi ɔmɛ nɛ a gbɛ fĩa Helabi ɔmɛ a kpɛti ɔ a ngɔ konɛ e ya tsɔɔ Helabi ɔmɛ ní lo? 36 Mɛni e ngɛ tsɔɔe benɛ e de ke, ‘Nyɛ ma hla mi, se nyɛ be mi nae, nɛ he nɛ i ngɛ ɔ, nyɛ be nyɛe maa ba lejɛ ɔ’?”

37 Ngɛ nyagbe ligbi ɔ, nɛ ji gbijlɔ ɔ we ligbi ngua a nɔ ɔ, Yesu te si kɛ da si nɛ e wo e gbi nɔ kɛ de ke: “Ke kuma ngɛ nɔ ko yee ɔ, e ba ye ngɔ nɛ e ba nu nyu. 38 Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e náa hemi kɛ yemi ngɛ ye mi ɔ, kaa bɔ nɛ ngmami ɔ de ɔ: ‘Pahi kɛ a mi wami nyu maa hia babaaba kɛ je e mi tɔɔ.’” 39 Se e tu munyu nɛ ɔ kɛ kɔ mumi ɔ nɛ e be kɛe nɛ nihi nɛ a ná hemi kɛ yemi ngɛ e mi ɔ a nine maa su nɔ ɔ he; jamɛ a be ɔ mi ɔ, mumi ko be, ejakaa a wui Yesu hɛ mi nyami lolo. 40 Benɛ asafo kuu ɔ mi ni komɛ nu munyu nɛ ɔmɛ ɔ, a bɔni demi kɛ: “Niinɛ, Gbalɔ ɔ ji nɛ ɔ nɛ.” 41 Ni komɛ hu ngɛ dee ke: “Kristo ɔ ji nɛ ɔ nɛ.” Se ni kpahi hu ngɛ dee ke: “Anɛ Galilea nɛ Kristo ɔ maa je kɛ ba lo? 42 Anɛ ngmami ɔ de we ke Kristo ɔ maa je David nina a mi, nɛ e maa je kɔpe nɛ David hi mi, nɛ ji Betlehem ɔ mi kɛ ba lo?” 43 Enɛ ɔ he ɔ, asafo kuu ɔ mi gba ngɛ e he. 44 E ngɛ mi kaa a ti ni komɛ ngɛ hlae nɛ a maa nu lɛ mohu lɛɛ, se nɔ ko nɔ ko tɛ e he.

45 Kɛkɛ nɛ tsɔli ɔmɛ kpale a se kɛ ho osɔfo nikɔtɔma amɛ a ngɔ ya, nɛ Farisi bi ɔmɛ bi mɛ ke: “Mɛni he je nɛ nyɛ ngɔɛ lɛ kɛ bɛ ɔ?” 46 Tsɔli ɔmɛ ha mɛ heto ke: “Adesa ko tui munyu kaa kikɛ nɛ ɔ hyɛ.” 47 Farisi bi ɔmɛ hu bi mɛ ke: “Anɛ nyɛ hu a sisi nyɛ lo? 48 Anɛ nyɛ na kaa nɔ yeli ɔmɛ kɛ Farisi bi ɔmɛ a ti nɔ ko ná hemi kɛ yemi ngɛ e mi lo? 49 Se asafo kuu nɛ ɔ nɛ a li Mlaa a ji nihi nɛ a gbiɛ mɛ.” 50 Nikodemo nɛ be ko nɛ be ɔ, e ba Yesu ngɔ, nɛ lɛ hu e piɛɛ Farisi bi ɔmɛ a he ɔ bi mɛ ke: 51 “Ke a nui nɔ ko nya mi munyu nɛ a le nɔ́ nɛ e pee ɔ, tse wa Mlaa a tsa bui lɛ fɔ, aloo?” 52 A ha lɛ heto ke: “Anɛ mo hu pi Galileano ji mo lo? Mo ya hla mi, nɛ o maa na kaa gbalɔ ko be si tee ngɛ Galilea.”*

8 12 Lɔ ɔ se ɔ, Yesu kɛ mɛ tu munyu ekohu nɛ e de ke: “Imi ji je ɔ la a nɛ. Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e nyɛɛɔ ye se ɔ, e be diblii mi nyɛɛe kɔkɔɔkɔ, mohu ɔ, e ma ná wami la a.” 13 Enɛ ɔ he ɔ, Farisi bi ɔmɛ de lɛ ke: “O ngɛ mo nitsɛ o he odase yee; odase nɛ o ngɛ yee ɔ, pi anɔkuale.” 14 Yesu ha mɛ heto ke: “Ke i ngɛ imi nitsɛ ye he odase yee po ɔ, odase nɛ i ngɛ yee ɔ ji anɔkuale, ejakaa i le he nɛ i je kɛ ba, kɛ he nɛ i yaa. Se nyɛɛ lɛɛ nyɛ li he nɛ i je kɛ ba, kɛ he nɛ i yaa. 15 Nyɛ kojoɔ ngɛ he lo nya;* imi lɛɛ i kojo we nɔ ko kulaa. 16 Se kɛ̃ ɔ, ke i kojoɔ po ɔ, ye kojomi ɔ ji anɔkuale, ejakaa pi imi nɔ kake too nɛ i ngɛ, mohu ɔ, Tsɛ ɔ nɛ e tsɔ mi ɔ piɛɛ ye he. 17 Jehanɛ se hu ɔ, a ngma ngɛ nyɛ nitsɛmɛ nyɛ Mlaa a mi ke: ‘Ni enyɔ a we odase ɔ ji anɔkuale.’ 18 I yeɔ imi nitsɛ ye he odase, nɛ Tsɛ ɔ nɛ e tsɔ mi ɔ hu yeɔ ye he odase.” 19 Kɛkɛ nɛ a bi lɛ ke: “Jije o Tsɛ ɔ ngɛ?” Yesu ha mɛ heto ke: “Nyɛ li mi, nɛ nyɛ li ye Tsɛ ɔ hulɔ. Kaa nyɛ le mi ɔ, jinɛ nyɛ ko le ye Tsɛ ɔ hulɔ.” 20 E tu munyu nɛ ɔmɛ ngɛ he nɛ sika tsumi daka amɛ ngɛ ɔ ngɛ sɔlemi we ɔ. Se nɔ ko nui lɛ, ejakaa e ngmlɛfia a sui lolo.

21 Enɛ ɔ he ɔ, e de mɛ ekohu ke: “I yaa, nɛ nyɛ ma hla mi, se kɛ̃ ɔ, nyɛ ma gbo ngɛ nyɛ he yayami ɔ mi. He nɛ i yaa a, nyɛ be nyɛe maa ba lejɛ ɔ.” 22 Kɛkɛ nɛ Yudabi ɔmɛ bɔni demi ke: “E maa gbe e he maji? Ejakaa e de ke, ‘He nɛ i yaa a, nyɛ be nyɛe maa ba lejɛ ɔ.’” 23 E ya nɔ nɛ e de mɛ ke: “Nyɛɛ lɛɛ nyɛ je sisi ní ɔmɛ a mi; imi lɛɛ i je hiɔwe ní ɔmɛ a mi. Nyɛɛ lɛɛ nyɛ je je nɛ ɔ mi; imi lɛɛ pi je nɛ ɔ mi nɛ i je. 24 Enɛ ɔ he je nɛ i de nyɛ ke nyɛ ma gbo ngɛ nyɛ he yayami ɔmɛ a mi ɔ nɛ. Ejakaa ke nyɛ he we yi kaa imi ji jamɛ a nɔ ɔ, nyɛ ma gbo ngɛ nyɛ he yayami ɔmɛ a mi.” 25 Enɛ ɔ he ɔ, a bɔni lɛ bimi ke: “Mɛnɔ ji mo?” Yesu ha mɛ heto ke: “Mɛni he je po nɛ i kɛ nyɛ ngɛ munyu tue ɔ? 26 I ngɛ níhi fuu nɛ ma de ngɛ nyɛ he kɛ kojo nyɛ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nɔ nɛ e tsɔ mi ɔ ji anɔkualetsɛ, nɛ níhi nɛ i nu kɛ je e ngɔ ɔ, lɔ ɔmɛ a he munyu nɛ i ngɛ tue ngɛ je ɔ mi ɔ nɛ.” 27 A li kaa Tsɛ ɔ he munyu nɛ e kɛ mɛ ngɛ tue ɔ. 28 Lɔ ɔ se ɔ, Yesu de ke: “Ke nyɛ wo nɔmlɔ Bi ɔ nɔ se ɔ, loko nyɛ maa le kaa imi ji lɛ, nɛ nyɛ maa le kaa i tui imi nitsɛ ye yi mi kɛ pee we nɔ́ ko; mohu ɔ, kaa bɔ nɛ Tsɛ ɔ tsɔɔ mi ɔ, jã i deɔ. 29 Nɛ nɔ nɛ e tsɔ mi ɔ kɛ mi ngɛ; e si we imi nɔ kake too, ejakaa i peeɔ níhi nɛ e bua jɔɔ he be fɛɛ be.” 30 Benɛ e ngɛ munyu nɛ ɔmɛ tue ɔ, nihi fuu ná hemi kɛ yemi ngɛ e mi.

31 Kɛkɛ nɛ Yesu ya nɔ nɛ e de Yudabi nɛ a he lɛ ye ɔ ke: “Ke nyɛ hi si ngɛ ye munyu ɔ nya a, lɛɛ ye kaseli nitsɛnitsɛ ji nyɛ, 32 nɛ nyɛ maa le anɔkuale ɔ, nɛ anɔkuale ɔ ma ha nɛ nyɛ maa ye nyɛ he.” 33 A de lɛ ke: “Abraham nina ji wɔ, nɛ wa yi nyɔguɛ kɛ ha we nɔ ko hyɛ. Mɛni he je nɛ o de ke, ‘Nyɛ maa ye nyɛ he ɔ’?” 34 Yesu ha mɛ heto ke: “Ngɛ anɔkuale mi ɔ, i ngɛ nyɛ dee ke, nɔ fɛɛ nɔ nɛ e peeɔ yayami ɔ, e ji yayami nyɔguɛ. 35 Jehanɛ se hu ɔ, nyɔguɛ hí e nyɔmtsɛ we mi kɛ yɛ daa; bi ɔ hiɔ si kɛ yaa daa. 36 Lɔ ɔ he ɔ, ke Bi ɔ ha nɛ nyɛ ye nyɛ he ɔ, lɛɛ nyɛ maa ye nyɛ he niinɛ. 37 I le kaa Abraham nina ji nyɛ. Se nyɛ ngɛ hlae nɛ nyɛ maa gbe mi, ejakaa ye munyu ɔ wɛ ngɛ nyɛ mi. 38 Níhi nɛ i na benɛ i ngɛ ye Tsɛ ɔ ngɔ ɔ, jamɛ a ní ɔmɛ a he munyu i tuɔ, se nyɛɛ lɛɛ nyɛ peeɔ níhi nɛ nyɛ nu kɛ je nyɛ tsɛ ɔ ngɔ.” 39 A de lɛ ke: “Wa tsɛ ji Abraham.” Yesu de mɛ ke: “Kaa Abraham bimɛ ji nyɛ ɔ, jinɛ nyɛ ko pee nyɛ ní kaa Abraham. 40 Se amlɔ nɛ ɔ, imi nɛ i de nyɛ anɔkualehi nɛ i nu kɛ je Mawu ngɔ ɔ, nyɛ ngɛ hlae nɛ nyɛ maa gbe mi. Abraham pee we nɔ́ nɛ ɔ. 41 Nyɛ tsɛ ɔ ní tsumihi lɛ nyɛ ngɛ tsue ɔ nɛ.” A de lɛ ke: “Pi ajuama bɔmi* mi nɛ a fɔ wɔ ngɛ; wa ngɛ Tsɛ kake, lɛ ji Mawu.”

42 Yesu de mɛ ke: “Ke nyɛ Tsɛ ji Mawu ɔ, jinɛ nyɛ maa suɔ mi, ejakaa Mawu ngɔ lɛ i je kɛ ba, nɛ i ngɛ hiɛ ɔ. I bɛ ngɛ imi nitsɛ ye he wami nya, mohu ɔ, Mawu lɛ e tsɔ mi. 43 Mɛni he je nɛ nyɛ nui nɔ́ nɛ i ngɛ dee ɔ sisi ɔ? Ejakaa nyɛ be nyɛe maa bu ye munyu ɔ tue. 44 Nyɛ je nyɛ tsɛ Abosiami ɔ mi, nɛ nyɛ suɔ kaa nyɛ maa pee nɔ́ nɛ nyɛ tsɛ ɔ suɔ. Lɛɛ lɛɛ nɔmlɔ gbelɔ ji lɛ kɛ je sisije, nɛ e da we si kpɛii ngɛ anɔkuale ɔ mi, ejakaa anɔkuale be e mi. Ke e ngɛ lakpa yee ɔ, lɛ nitsɛ e su ji lɔ ɔ nɛ, ejakaa lakpatsɛ ji lɛ, nɛ lɛ ji lakpa a e tsɛ. 45 Se imi mohu nɛ i deɔ nyɛ anɔkuale ɔ, nyɛ he we mi yi. 46 Nyɛ ti mɛnɔ lɛ e ma nyɛ maa bu mi fɔ ngɛ yayami ko he? Ke anɔkuale lɛ i tuɔ ɔ, lɛɛ mɛni he je mɔ nɛ nyɛ he we mi yi ɔ? 47 Nɔ nɛ e je Mawu mi ɔ buɔ níhi nɛ Mawu deɔ ɔ tue. Enɛ ɔ he je nɛ nyɛ bui tue ɔ nɛ, ejakaa pi Mawu mi nɛ nyɛ je.”

48 Yudabi ɔmɛ de lɛ ke: “Ke wa de ke, ‘Samariano ji mo, nɛ daimonio ngɛ o mi’ ɔ, e be mi lo?” 49 Yesu he nɔ nɛ e de ke: “Daimonio ko be ye mi, mohu ɔ, i woɔ ye Tsɛ ɔ hɛ mi nyami, nɛ nyɛɛ lɛɛ nyɛ pueɔ ye hɛ mi si. 50 Se i hla we hɛ mi nyami kɛ ha we imi nitsɛ ye he; Nɔ ko ngɛ nɛ lɛɛ lɛɛ e ngɛ hlae, nɛ e ngɛ kojoe. 51 Niinɛ, ngɛ anɔkuale mi ɔ, i ngɛ nyɛ dee ke, ke nɔ ko yeɔ ye munyu ɔ nɔ ɔ, e be gbenɔ nae kɔkɔɔkɔ.” 52 Yudabi ɔmɛ de lɛ ke: “Amlɔ nɛ ɔ lɛɛ wa na kaa daimonio ngɛ o mi. Abraham gbo, nɛ gbali ɔmɛ hu gbo, se moo lɛɛ o ngɛ dee ke, ‘Ke nɔ ko yeɔ ye munyu ɔ nɔ ɔ, e be gboe gblegbleegble.’ 53 Anɛ o pe wa nɛnɛ Abraham nɛ e gbo ɔ lo? Gbali ɔmɛ hu gbo. Mɛnɔ lɛ o susu kaa o ji?” 54 Yesu ha mɛ heto ke: “Ke i woɔ imi nitsɛ ye hɛ mi nyami ɔ, lɛɛ, ye hɛ mi nyami ɔ pi nɔ́ ko. Ye Tsɛ ɔ nɛ nyɛ deɔ ke nyɛ Mawu ji lɛ ɔ lɛ woɔ ye hɛ mi nyami. 55 Se kɛ̃ ɔ, nyɛ li lɛ, se imi lɛɛ i le lɛ. Nɛ ke i de nyɛ ke i li lɛ ɔ, ma pee lakpatsɛ kaa nyɛ nɔuu. Se i le lɛ, nɛ i ngɛ e munyu nɔ yee. 56 Nyɛ tsɛ Abraham kɛ bua jɔmi hyɛ blɔ kaa e maa na ye ligbi ɔ, nɛ e na, nɛ e bua jɔ wawɛɛ.” 57 Kɛkɛ nɛ Yudabi ɔmɛ bi lɛ ke: “Mo nɛ o yi jeha 50 po lolo ɔ, o na Abraham lo?” 58 Yesu de mɛ ke: “Niinɛ, ngɛ anɔkuale mi ɔ, i ngɛ nyɛ dee ke: “Loko Abraham maa ba wami mi ɔ, i ngɛ.” 59 Enɛ ɔ he ɔ, a kukuɔ tɛhi nɛ a maa fiaa Yesu, se e laa e he nɛ e je sɔlemi we ɔ.

9 Benɛ e bee ɔ, e na nyumu ko nɛ kɛ je be nɛ a fɔ lɛ ɔ, e hyɛ we nɔ́. 2 Nɛ e kaseli ɔmɛ bi lɛ ke: “Rabi, mɛnɔ lɛ e pee yayami loko a fɔ nyumu nɛ ɔ hɛ yuyuilɔ ɔ, nyumu nɛ ɔ aloo e fɔli?” 3 Yesu ha heto ke: “Nyumu nɛ ɔ pee we yayami ko, nɛ e fɔli ɔmɛ hu pee we yayami ko, mohu ɔ, e ba mi jã bɔ nɛ pee nɛ Mawu ní tsumi ɔmɛ nɛ a je kpo ngɛ e sane ɔ mi. 4 Be mi nɛ je jɔɛ lolo nɛ ɔ, e sa nɛ wa tsu nɔ nɛ e tsɔ mi ɔ ní tsumi ɔmɛ; je ma jɔmi, nɛ nɔ ko be nyɛe maa tsu ní. 5 Be abɔ nɛ i ngɛ je ɔ mi nɛ ɔ, imi ji je ɔ la a nɛ.” 6 Benɛ e de ní nɛ ɔmɛ ta a, e su lada kɛ pue zugba nɛ e ngɔ kɛ pɔtɔ zu, nɛ e ngɔ zu ɔ nɛ e pɔtɔ ɔ kɛ kpa nyumu ɔ hɛngmɛ ɔmɛ a nɔ 7 nɛ e de lɛ ke: “Ya fɔ ngɛ Siloam taku ɔ mi” (Siloam sisi ji, “A Tsɔ Lɛ”). Nɛ e ho nɛ e ya fɔ, nɛ benɛ e kpale kɛ ba a, e ngɛ nɔ́ hyɛe.

8 Kɛkɛ nɛ nihi nɛ a ngɛ kpɔ ɔ mi, kɛ nihi nɛ be ko nɛ be ɔ, a naa lɛ nɛ e hii ní bae ɔ bɔni bimi ke: “Anɛ pi nyumu ɔ nɛ jinɛ e hiɔ si nɛ e hii ní bae ɔ ji nɛ ɔ lo?” 9 Ni komɛ ngɛ dee ke: “Lɛ ji nɛ ɔ nɛ.” Ni kpa komɛ hu ngɛ dee ke: “Dɛbi, e je lɛ kɛkɛ.” Nyumu ɔ de mɛ si abɔ ke: “Imi.” 10 Lɔ ɔ he ɔ, a bi lɛ ke: “Lɛɛ kɛ e ba lɛ kɛɛ nɛ o hɛngmɛ ɔmɛ bli mɔ?” 11 E ha heto ke: “Nyumu ɔ nɛ a tsɛɔ lɛ ke Yesu ɔ lɛ e pɔtɔ zu nɛ e kɛ kpa ye hɛngmɛ ɔmɛ a nɔ, nɛ e de mi ke, ‘Yaa Siloam nɛ o ya fɔ.’ Lɔ ɔ he ɔ, i ya nɛ i ya fɔ, nɛ i bɔni nɔ́ hyɛmi.” 12 Kɛkɛ nɛ a bi lɛ ke: “Jije jamɛ a nyumu ɔ ngɛ?” E de ke: “I li.”

13 A ngɔ nyumu ɔ nɛ jinɛ e ji hɛ yuyuilɔ ɔ kɛ ho Farisi bi ɔmɛ a ngɔ ya. 14 E ba mi kaa ligbi ɔ nɛ Yesu pɔtɔ zu ɔ nɛ e bli nyumu ɔ hɛngmɛ ɔ, e ji He Jɔɔmi Ligbi. 15 Enɛ ɔ he ɔ, Farisi bi ɔmɛ hu bɔni nyumu ɔ nɔ́ nɛ ha nɛ e ngɛ nɔ́ hyɛe ɔ he sane bimi. E de mɛ ke: “E ngɔ zu nɛ a pɔtɔ kɛ kpa ye hɛngmɛ ɔmɛ a nɔ, nɛ i fɔ, nɛ i ngɛ nɔ́ hyɛe.” 16 Kɛkɛ nɛ Farisi bi ɔmɛ a ti ni komɛ bɔni demi ke: “Pi Mawu ngɔ nɛ nyumu nɛ ɔ je, ejakaa e yi He Jɔɔmi Ligbi ɔ.” Ni kpahi de ke: “Kɛ yayami peelɔ ma plɛ kɛ pee okadihi kaa kikɛ nɛ ɔ kɛɛ?” Enɛ ɔ ha nɛ a mi gba. 17 Nɛ a kpale bi hɛ yuyuilɔ ɔ ke: “Mɛni o ngɛ dee ngɛ e he, ejakaa o hɛngmɛ lɛ e bli ɔ nɛ?” Nyumu ɔ de ke: “E ji gbalɔ.”

18 Se Yudabi ɔmɛ he we yi kaa jinɛ e hɛngmɛ yu nɛ e bɔni nɔ́ hyɛmi, kɛ ya si be nɛ a tsɛ nyumu ɔ nɛ jehanɛ ɔ lɛɛ e ngɛ nɔ́ hyɛe ɔ fɔli ɔmɛ. 19 Nɛ a bi mɛ ke: “Anɛ nɔ nɛ ɔ ji nyɛ binyumu ɔ nɛ nyɛ ke nyɛ fɔ lɛ hɛ yuyuilɔ ɔ lo? Lɛɛ kɛ e ba lɛ kɛɛ nɛ amlɔ nɛ ɔ, e ngɛ nɔ́ hyɛe ɔ?” 20 E fɔli ɔmɛ ha heto ke: “Wa le kaa wa binyumu ɔ ji nɛ ɔ nɛ, nɛ wa fɔ lɛ hɛ yuyuilɔ. 21 Se bɔ nɛ e plɛ kɛ ngɛ nɔ́ hyɛe amlɔ nɛ ɔ lɛɛ wa li; nɛ nɔ nɛ e bli e hɛngmɛ ɔ hu wa li. Nyɛ bi lɛ. E wa. E sa nɛ lɛ nitsɛ é je e nya.” 22 E fɔli ɔmɛ de ní nɛ ɔmɛ akɛnɛ a ngɛ Yudabi ɔmɛ gbeye yee ɔ he je, ejakaa Yudabi ɔmɛ so momo kaa ke nɔ ko de ke Yesu ji Kristo ɔ, e sa nɛ a fiee jamɛ a nɔ ɔ kɛ je kpe he ɔ. 23 Enɛ ɔ he je nɛ e fɔli ɔmɛ de ke: “E wa. Nyɛ bi lɛ” ɔ nɛ.

24 Lɔ ɔ he ɔ, a kpale tsɛ nyumu ɔ nɛ jinɛ e hɛngmɛ yu ɔ si enyɔne, nɛ a de lɛ ke: “Moo wo Mawu hɛ mi nyami; wa le kaa nyumu nɛ ɔ ji yayami peelɔ.” 25 E ha mɛ heto ke: “Yayami peelɔ ji lɛ jio, pi yayami peelɔ ji lɛ jio, i li. Nɔ́ pɛ nɛ i le ji kaa jinɛ ye hɛngmɛ yu, se amlɔ nɛ ɔ, i ngɛ nɔ́ hyɛe.” 26 Kɛkɛ nɛ a bi lɛ ke: “Mɛni e pee mo? Mɛni blɔ nɔ e gu kɛ bli o hɛngmɛ ɔ?” 27 E ha mɛ heto ke: “I de nyɛ momo, se nyɛ bui tue. Mɛni he je nɛ nyɛ ngɛ hlae nɛ nyɛɛ nu ekohu ɔ? Anɛ nyɛ hu nyɛ suɔ kaa nyɛ maa pee e kaseli lo?” 28 Kɛkɛ nɛ a ye e he fɛu nɛ a de ke: “Mo ji jamɛ a nyumu ɔ kaselɔ, se wɔɔ lɛɛ Mose kaseli ji wɔ. 29 Wa le kaa Mawu kɛ Mose tu munyu, se nyumu nɛ ɔ lɛɛ, wa li he nɛ e je.” 30 Nyumu ɔ ha mɛ heto ke: “Enɛ ɔ lɛɛ e ngɛ nyakpɛ pɛ kaa nyɛ li he nɛ e je, se kɛ̃ ɔ, e bli ye hɛngmɛ. 31 Wa le kaa Mawu bui yayami peeli tue, se ke nɔ ko yeɔ Mawu gbeye nɛ e peeɔ e suɔmi nya ní ɔ, e buɔ jamɛ a nɔ ɔ tue. 32 Kɛ je blema a, wa nui kaa nɔ ko bli nɔ ko nɛ a fɔ lɛ hɛ yuyuilɔ ɔ hɛngmɛ hyɛ. 33 Ke pi Mawu ngɔ nɛ nyumu nɛ ɔ je ɔ, jinɛ e ko nyɛ we nɔ́ ko peemi kulaa.” 34 A de lɛ ke: “Mo nɛ a fɔ mo ngɛ yayami tuu mi ɔ, mo lɛ o ngɛ wɔ ní tsɔɔe nɛ ɔ lo?” Kɛkɛ nɛ a fiee lɛ kɛ je kpo!

35 Yesu nu kaa a fiee lɛ kɛ je kpo, nɛ benɛ e na lɛ ɔ, e bi lɛ ke: “Anɛ o heɔ nɔmlɔ Bi ɔ yeɔ lo?” 36 Nyumu ɔ he nɔ ke: “Etsɛ, lɛ ji mɛnɔ, konɛ ma he lɛ ma ye?” 37 Yesu de lɛ ke: “O na lɛ, nɛ ngɛ anɔkuale mi ɔ, lɛ nɛ e kɛ mo ngɛ munyu tue ɔ nɛ.” 38 E de ke: “Nyɔmtsɛ, i heɔ lɛ yeɔ.” Nɛ e kplã si ngɛ e hɛ mi.* 39 Kɛkɛ nɛ Yesu de ke: “Kojomi nɛ ɔ he je nɛ i ba je ɔ mi ɔ nɛ, konɛ nihi nɛ a hyɛ we nɔ́ ɔ nɛ a hyɛ nɔ́, nɛ́ nihi nɛ a ngɛ nɔ́ hyɛe ɔ a hɛngmɛ nɛ yu.” 40 Farisi bi nɛ a ngɛ lejɛ ɔ nu ní nɛ ɔmɛ, nɛ a bi lɛ ke: “Tse wɔɔ lɛɛ wa hɛngmɛ yu we, aloo wa hɛngmɛ yu?” 41 Yesu de mɛ ke: “Kaa nyɛ hɛngmɛ yu ɔ, jinɛ yayami ko be nyɛ he. Se amlɔ nɛ ɔ, nyɛ ngɛ dee ke, ‘Wa ngɛ nɔ́ hyɛe.’ Nyɛ yayami ɔ ngɛ nyɛ he.”

10 “I ngɛ nyɛ dee ngɛ anɔkuale mi ke, nɔ nɛ e gui to piɛ ɔ nya blɔ ɔ mi kɛ sɛ we to piɛ ɔ mi, se mohu e kuɔɔ kɛ guɔ he kpa a, julɔ kɛ ní halɔ ji lɛ. 2 Se nɔ nɛ guɔ sinya a nya kɛ sɛɔ mi ɔ, lɛ ji jijɔ ɔmɛ a nɔ hyɛlɔ ɔ nɛ. 3 Agbo nya bulɔ ɔ bliɔ kɛ haa lɛ, nɛ jijɔ ɔmɛ nuɔ e gbi. E tsɛɔ e jijɔ ɔmɛ kɛ a biɛ nɛ e nyɛɛɔ a hɛ mi kɛ jeɔ kpo. 4 Ke e je lɛ nitsɛ e ní ɔmɛ tsuo kpo ɔ, e nyɛɛɔ a hɛ mi, nɛ jijɔ ɔmɛ nyɛɛɔ e se, ejakaa a le e gbi. 5 A be nubwɔ ko se nyɛɛe gblegbleegble, mohu ɔ, a maa tu fo kɛ je e he, ejakaa a li nibwɔhi a gbi.” 6 Yesu ngɔ nɔ́ he tomi nɔ́ nɛ ɔ kɛ tsu ní, se a nui nɔ́ nɛ e ngɛ mɛ dee ɔ sisi.

7 Enɛ ɔ he ɔ, Yesu de ekohu ke: “I ngɛ nyɛ dee ngɛ anɔkuale mi ke, imi ji sinya kɛ ha jijɔ ɔmɛ. 8 Nihi tsuo nɛ a ba kaa mɛ ji imi ɔ, juli kɛ ní hali ji mɛ; nɛ jijɔ ɔmɛ bui mɛ tue. 9 Imi ji sinya a nɛ; nɔ fɛɛ nɔ nɛ e guɔ ye mi kɛ sɛɔ mi ɔ, a ma he e yi wami, nɛ jamɛ a nɔ ɔ maa sɛ mi nɛ e maa je kpo, nɛ e ma ná ní yemi he. 10 Julɔ ɔ lɛɛ e bɛ gu, mohu ɔ, jumi, kɛ nɔ gbemi, kɛ hɛ mi kpatami he lɛ e baa ngɛ. Imi lɛɛ i ba konɛ a nyɛ nɛ a ná wami, nɛ a ná lɛ babauu. 11 Imi ji to hyɛlɔ kpakpa a nɛ; to hyɛlɔ kpakpa a ngɔɔ e wami* kɛ fɔɔ si ngɛ jijɔ ɔmɛ a he. 12 Apaatsɛ nɛ pi to hyɛlɔ ji lɛ, nɛ pi e níhi ji jijɔ ɔmɛ ɔ lɛɛ, ke e na ogbetee nɛ e ma a, e tuɔ fo kɛ jeɔ jijɔ ɔmɛ a he—nɛ ogbetee ɔ ba nuɔ mɛ nɛ e gbɛɔ mɛ kɛ fĩaa— 13 ejakaa apaatsɛ ji lɛ, nɛ e susuu we jijɔ ɔmɛ a he. 14 Imi ji to hyɛlɔ kpakpa a nɛ. I le ye jijɔ ɔmɛ, nɛ ye jijɔ ɔmɛ hu le mi, 15 kaa bɔ nɛ Tsɛ ɔ le mi nɛ imi hu i le Tsɛ ɔ; nɛ i ngɔɔ ye wami* kɛ fɔɔ si ngɛ jijɔ ɔmɛ a he.

16 “I ngɛ jijɔ kpahi, mɛɛ lɛɛ a be piɛ nɛ ɔ mi; mɛ hu e sa nɛ ma ngɔ mɛ kɛ ba mi, nɛ a maa nu ye gbi, nɛ a ma ba pee to kuu kake ngɛ to hyɛlɔ kake sisi. 17 Enɛ ɔ he je nɛ Tsɛ ɔ suɔ mi ɔ nɛ, ejakaa i ngɔ ye wami* kɛ fɔ si, konɛ ye nine nɛ su nɔ ekohu. 18 Nɔ ko ngɔɛ ngɛ ye dɛ, mohu ɔ, imi nitsɛ lɛ i je ye tsui mi nɛ i ngɔ kɛ ha. I ngɛ he blɔ nɛ i ngɔɔ kɛ haa, nɛ i ngɛ he blɔ kaa i ngɔɔ ekohu. Ye nine su mlaa nɛ ɔ nɔ kɛ je ye Tsɛ ɔ ngɔ.”

19 Munyu nɛ ɔmɛ ha nɛ mi gbami ba Yudabi ɔmɛ a kpɛti ekohu. 20 A kpɛti nihi fuu ngɛ dee ke: “Daimonio ngɛ e mi, nɛ e yi ngɛ puɛe. Mɛni he je nɛ nyɛ ngɛ lɛ tue bue ɔ?” 21 Ni kpahi hu de ke: “Nɔmlɔ nɛ daimonio ngɛ e mi ɔ be munyu nɛ ɔmɛ tue. Anɛ mumi yayami ma nyɛ ma bli hɛ yuyuili a hɛngmɛ lo?”

22 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, a ngɛ Sɔlemi We ɔ Nɔ Jɔɔmi Gbijlɔ ɔ yee ngɛ Yerusalem. E ji ahlabata be mi, 23 nɛ Yesu ngɛ nyɛɛe ngɛ Salomo ablanaa a nɔ ngɛ sɔlemi we ɔ. 24 Kɛkɛ nɛ Yudabi ɔmɛ ba bɔle lɛ nɛ a bɔni lɛ demi ke: “O maa laa wɔ* kpa nya kɛ ya si mɛni be? Ke mo ji Kristo ɔ, mo gba mi kpoo nɛ o de wɔ.” 25 Yesu ha mɛ heto ke: “I de nyɛ, se nyɛ he we yi. Níhi nɛ i ngɛ tsue ngɛ ye Tsɛ ɔ biɛ mi ɔ, jamɛ a ní ɔmɛ lɛ a yeɔ ye he odase. 26 Se nyɛ he we yi, ejakaa pi ye jijɔhi ji nyɛ. 27 Ye jijɔ ɔmɛ buɔ ye gbi tue, nɛ i le mɛ, nɛ a nyɛɛɔ ye se. 28 I haa mɛ neneene wami, nɛ a hɛ mi be kpatae kɔkɔɔkɔ, nɛ nɔ ko be mɛ kpɔ̃e ngɛ ye dɛ. 29 Nɔ́ nɛ ye Tsɛ ɔ ngɔ kɛ ha mi ɔ ji nɔ́ ko nɛ e kle pe ní kpahi tsuo, nɛ nɔ ko be nyɛe ma kpɔ̃ mɛ ngɛ ye Tsɛ ɔ dɛ. 30 I kɛ Tsɛ ɔ, ni kake ji wɔ.*

31 Yudabi ɔmɛ kpale kukuɔ tɛhi ekohu kaa a maa fiaa lɛ. 32 Yesu de mɛ ke: “I ha nɛ nyɛ na ní tsumi kpakpahi fuu nɛ a je Tsɛ ɔ ngɔ ɔ. Ní tsumi nɛ ɔmɛ a kpɛti te nɛ he lɛ nyɛ ngɛ hlae nɛ nyɛ maa fiaa mi tɛ ngɛ ɔ?” 33 Yudabi ɔmɛ ha lɛ heto ke: “Tsa pi ní tsumi kpakpa ko he je nɛ wa ngɛ hlae nɛ wa maa fiaa mo tɛ ngɛ ɔ, mohu ɔ, musu nɛ o bɔ ɔ he je; ejakaa nɔmlɔ adesa ji mo, se o peeɔ o he kaa o ji mawu ko.” 34 Yesu ha mɛ heto ke: “Anɛ a ngmɛ ngɛ nyɛ Mlaa a mi ke, ‘I de ke: “Mawuhi* ji nyɛ” lo’? 35 Ke e tsɛ nihi nɛ Mawu munyu ɔ tu munyu kɛ si mɛ ɔ ke ‘mawuhi’—se kɛ̃ ɔ, ngmami ɔ yi lakpa a— 36 anɛ nyɛ ngɛ imi nɛ Tsɛ ɔ pee mi klɔuklɔu, nɛ e tsɔ mi kɛ ba je ɔ mi ɔ dee ke, ‘I* bɔ musu’ akɛnɛ i de ke, ‘Mawu Bi ji mi’ ɔ he je lo? 37 Ke i tsu we ye Tsɛ ɔ ní tsumi ɔmɛ ɔ, lɛɛ nyɛ ko he mi nɛ nyɛɛ ye. 38 Se ke e ní tsumi ɔmɛ lɛ i ngɛ tsue ɔ, lɛɛ ke nyɛ he we mi yi po ɔ, nyɛ he ní tsumi ɔmɛ nɛ nyɛɛ ye mɔ, konɛ nyɛ nyɛ nɛ nyɛɛ le, nɛ nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ le kaa Tsɛ ɔ kɛ mi pee kake, nɛ imi hu i kɛ Tsɛ ɔ pee kake.” 39 Enɛ ɔ he ɔ, a bɔ mɔde ekohu kaa a maa nu lɛ, se e je a dɛ.

40 Nɛ e kpale po Yordan Pa a kɛ ho he nɛ be ko nɛ be ɔ, Yohane ngɛ nihi baptisie ngɛ ɔ ya, nɛ e ya hi lejɛ ɔ. 41 Nɛ nihi fuu ba e ngɔ nɛ a ba bɔni demi ke: “Yohane pee we okadi kake ngmelu po, se níhi tsuo nɛ Yohane de ngɛ nyumu nɛ ɔ he ɔ ji anɔkuale.” 42 Nɛ nihi fuu he lɛ ye ngɛ lejɛ ɔ.

11 Jehanɛ ɔ, nyumu ko nɛ a tsɛɔ lɛ ke Lazaro ɔ be he wami; e je Betania, ngɛ Maria kɛ e nyɛmiyo Marta a kɔpe ɔ mi. 2 Maria nɛ ɔ lɛ e plɛ nu kɛ e he via kɛ pue Nyɔmtsɛ ɔ nɔ nɛ e ngɔ e yi bwɔmi kɛ tsu e nanehi a he ɔ nɛ; e nyɛminyumu Lazaro lɛ e be he wami ɔ nɛ. 3 Enɛ ɔ he ɔ, Lazaro nyɛmiyi ɔmɛ tsɔ nɛ a kɛ sɛ gbi ya ha lɛ ke: “Nyɔmtsɛ, hyɛ! nɔ nɛ o suɔ e sane ɔ be he wami.” 4 Se benɛ Yesu nu he ɔ, e de ke: “Hiɔ nɛ ɔ, pi nɛ e ma ya gbe nya ngɛ gbenɔ mi, mohu ɔ, e maa pee Mawu hɛ mi nyami womi, konɛ a gu nɔ kɛ wo Mawu Bi ɔ hɛ mi nyami.”

5 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yesu suɔ Marta kɛ e nyɛmiyo ɔ, kɛ Lazaro. 6 Se benɛ e nu kaa Lazaro be he wami ɔ, e kpale hi he nɛ e ngɛ ɔ ligbi enyɔ sɔuu. 7 Lɔ ɔ se ɔ, e de kaseli ɔmɛ ke: “Nyɛ ha nɛ waa kpale kɛ ho Yudea ya ekohu.” 8 Kaseli ɔmɛ de lɛ ke: “Rabi, lingmi nɛ ɔ pɛ nɛ Yudeabi ɔmɛ ka kaa a maa fiaa mo tɛ, nɛ o kpale yaa lejɛ ɔ ekohu lo?” 9 Yesu ha heto ke: “Pu si temi kɛ ya su pu si nɔmi hɛɛ ngmlɛfia 12, aloo pi jã? Ke je na nɛ nɔ ko ngɛ nyɛɛe ɔ, e tɛ we nɔ́ ko, ejakaa e naa je nɛ ɔ mi la a. 10 Se ke je jɔ nɛ nɔ ko ngɛ nyɛɛe ɔ, e tɛɔ si, ejakaa la a be e mi.”

11 Benɛ e de ní nɛ ɔmɛ ta a, e de hu ke: “Wa huɛ Lazaro hwɔ mahe, se i yaa lejɛ ɔ konɛ ma ya tsɛ̃ɛ̃ lɛ.” 12 Kɛkɛ nɛ kaseli ɔmɛ de lɛ ke: “Nyɔmtsɛ, ke e ngɛ mahe hwɔe ɔ, lɛɛ e ma ná he wami.” 13 E gbenɔ ɔ he munyu mohu lɛ Yesu tu ɔ nɛ. Se mɛɛ lɛɛ a susu kaa mahe nɛ́ nɔ hwɔɔ kɛ jɔɔ e he ɔ he munyu lɛ e ngɛ tue. 14 Kɛkɛ nɛ Yesu gba mi kpoo nɛ e de mɛ ke: “Lazaro gbo, 15 nɛ nyɛ he ɔ, e ngɔ ye nya kaa i be lejɛ ɔ, bɔ nɛ pee nɛ nyɛ he ye. Se nyɛ ha nɛ waa ho e ngɔ ya.” 16 Enɛ ɔ he ɔ, Toma, nɔ nɛ a tsɛɔ lɛ ke Hayo ɔ de e nyɛmimɛ kaseli ɔmɛ ke: “Nyɛ ha nɛ wɔ hu waa ya konɛ waa kɛ lɛ tsuo nɛ ya gbo.”

17 Benɛ Yesu su lejɛ ɔ, e na kaa Lazaro ye ligbi eywiɛ momo ngɛ yɔkɔ* ɔ mi. 18 Betania kɛ Yerusalem he kɛ we, a kpɛti kɛmi maa pee si tomi enyɔ.* 19 Nɛ Yudabi ɔmɛ a kpɛti nihi fuu ba Marta kɛ Maria ngɔ konɛ a ba wo a bua ngɛ a nyɛminyumu ɔ he je. 20 Benɛ Marta nu kaa Yesu ma a, e ho konɛ e kɛ lɛ nɛ ya kpe; se Maria lɛɛ e hii si ngɛ we ɔ mi. 21 Kɛkɛ nɛ Marta de Yesu ke: “Nyɔmtsɛ, kaa o ngɛ hiɛ ɔ, jinɛ ye nyɛminyumu ɔ ko gbo we. 22 Se amlɔ nɛ ɔ po ɔ, i le kaa nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ o ma bi Mawu ɔ, Mawu ma ha mo.” 23 Yesu de lɛ ke: “O nyɛminyumu ɔ maa te si.” 24 Marta de lɛ ke: “I le kaa e maa te si ngɛ nyagbe ligbi ɔ nɔ ngɛ gbogboehi a si tlemi ɔ mi.” 25 Yesu de lɛ ke: “Imi ji gbogboehi a si tlemi ɔ kɛ wami ɔ nɛ. Nɔ nɛ e heɔ mi yeɔ ɔ, ke e gbo po ɔ, e maa ba wami mi; 26 nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e ngɛ wami mi nɛ e heɔ mi yeɔ ɔ be gboe gblegbleegble. Anɛ o heɔ enɛ ɔ yeɔ lo?” 27 Marta de lɛ ke: “Ee, Nyɔmtsɛ, i heɔ yeɔ kaa mo ji Kristo ɔ, Mawu Bi ɔ, nɔ nɛ e ma je ɔ mi ɔ nɛ.” 28 Benɛ e de enɛ ɔ, e pue nɔ kɛ ho nɛ e ya tsɛ e nyɛmiyo Maria, nɛ e wo e tue mi zaa ke: “Tsɔɔlɔ ɔ ngɛ hiɛ ɔ, nɛ e ngɛ mo tsɛe.” 29 Benɛ e nu nɔ́ nɛ ɔ, e te si pam nɛ e ho e ngɔ ya.

30 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Yesu sui kɔpe ɔ mi lolo, mohu ɔ, e ngɛ he nɛ Marta kɛ lɛ ba kpe ngɛ ɔ loloolo. 31 Benɛ Yudabi ɔmɛ nɛ a kɛ Maria ngɛ we ɔ mi nɛ a ngɛ e bua woe ɔ na kaa e te si pam kɛ je kpo ɔ, a nyɛɛ e se, nɛ a susu kaa e yaa yɔkɔ* ɔ he konɛ e ya fo ya ngɛ lejɛ ɔ. 32 Benɛ Maria ya su he nɛ Yesu ngɛ ɔ nɛ e na Yesu ɔ, e kplã si ngɛ e nane nya nɛ e de lɛ ke: “Nyɔmtsɛ, kaa o ngɛ hiɛ ɔ, jinɛ ye nyɛminyumu ɔ ko gbo we.” 33 Benɛ Yesu na kaa Maria ngɛ ya foe nɛ Yudabi ɔmɛ nɛ a piɛɛ e he kɛ ba a hu ngɛ ya foe ɔ, Yesu ye aywilɛho ngɛ e mi,* nɛ e hao. 34 E bi mɛ ke: “Jije nyɛ to lɛ ngɛ?” A de lɛ ke: “Nyɔmtsɛ, moo ba nɛ o ba hyɛ.” 35 Yesu wɔle vonyu. 36 Kɛkɛ nɛ Yudabi ɔmɛ bɔni demi ke: “Hyɛ bɔ nɛ e suɔ e sane wawɛɛ ha!” 37 Se a kpɛti ni komɛ bi ke: “Anɛ nyumu nɛ ɔ nɛ e bli nyumu ɔ nɛ e hɛngmɛ yu ɔ hɛngmɛ ɔ ko nyɛ we nɛ e tsi nɔ nɛ ɔ gbenɔ ɔ nya lo?”

38 Kɛkɛ nɛ benɛ Yesu kpale ye aywilɛho ngɛ e mi ekohu ɔ, e ba yɔkɔ* ɔ he. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, yɔkɔ ɔ ji tɛ puɔ nɛ a kɛ tɛ tsi nya. 39 Yesu de ke: “Nyɛ je tɛ ɔ.” Marta, nɔ nɛ e gbo ɔ nyɛmiyo ɔ de lɛ ke: “Nyɔmtsɛ, be nɛ ɔ mi ɔ, e ngɛ fu jee, ejakaa ligbi eywiɛ sɔuu ji nɛ ɔ nɛ.” 40 Yesu de lɛ ke: “Anɛ i de we mo kaa ke o he ye ɔ, o maa na Mawu hɛ mi nyami ɔ lo?” 41 Lɔ ɔ he ɔ, a je tɛ ɔ. Kɛkɛ nɛ Yesu wo e hɛ nɔ, nɛ e hyɛ hiɔwe nɛ e de ke: “Tsaatsɛ, i naa mo si kaa o bu mi tue. 42 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, i le kaa o buɔ mi tue be fɛɛ be; se i de jã ngɛ nimli babauu nɛ a daa si ngɛ hiɛ ɔ he je, konɛ a he ye kaa mo lɛ o tsɔ mi.” 43 Benɛ e de ní nɛ ɔmɛ ɔ, e kɛ gbi nɛ nya wa kpa ngmlaa ke: “Lazaro, jee kpo!” 44 Nyumu ɔ nɛ e gbo ɔ je kpo kɛ ba, nɛ bo nɛ a kɛ blaa e nanehi kɛ e ninehi ɔ ngɛ e he, nɛ bo fĩ e hɛ mi. Yesu de mɛ ke: “Nyɛɛ pɛne lɛ nɛ nyɛ ha nɛ e ya.”

45 Enɛ ɔ he ɔ, Yudabi fuu nɛ a ba Maria ngɔ nɛ a na nɔ́ nɛ Yesu pee ɔ he lɛ ye, 46 se a ti ni komɛ je kɛ ho Farisi bi ɔmɛ a ngɔ ya nɛ a ya bɔ mɛ nɔ́ nɛ Yesu pee ɔ. 47 Lɔ ɔ he ɔ, osɔfo nikɔtɔma amɛ kɛ Farisi bi ɔmɛ tsɛ Sanhedri bi ɔmɛ kpe, nɛ a de ke: “Mɛni wa maa pee, ejakaa nyumu nɛ ɔ ngɛ okadihi fuu pee? 48 Ke wa ngmɛ lɛ blɔ nɛ e tsa nɔ jã a, mɛ tsuo a ma he lɛ maa ye, nɛ Romabi ɔmɛ maa ba nɛ a ma ba ngɔ wa jami he ɔ* kɛ wa ma a ngɛ wa dɛ.” 49 Se a kpɛti nɔ kake nɛ a tsɛɔ lɛ ke Kayafa, nɛ lɛ ji osɔfo nɔkɔtɔma pe kulaa ngɛ jamɛ a jeha a mi ɔ de mɛ ke: “Nyɛ li nɔ́ ko nɔ́ ko kulaa, 50 jinɛ e sa nɛ nyɛ ko susu he nɛ nyɛ ko le kaa ke nɔ kake gbo kɛ ha ni ɔmɛ ɔ, a ma ná he se, mohu pe nɛ ma a tsuo hɛ mi ma kpata.” 51 Se pi lɛ nitsɛ e yi mi nɛ e to kɛ tu munyu nɛ ɔ, mohu ɔ, akɛnɛ osɔfo nɔkɔtɔma pe kulaa ji lɛ ngɛ jamɛ a jeha a mi he je ɔ, e gba kɛ fɔ si kaa Yesu ma gbo kɛ ha ma a, 52 nɛ pi kɛ ha ma a pɛ kɛkɛ, se mohu ɔ, konɛ e bua Mawu bimɛ nɛ a gbɛ kɛ fĩa a nya nɛ e pee mɛ kake. 53 Lɔ ɔ he ɔ, kɛ je jamɛ a ligbi ɔ se kɛ yaa a, a so kaa a maa gbe lɛ.

54 Enɛ ɔ he ɔ, Yesu nyɛɛ we ngɛ Yudabi ɔmɛ a kpɛti nɛ nihi nɛ a na lɛ hu, mohu ɔ, e je lejɛ ɔ kɛ ho kpokpa nɛ e kɛ nga a nɔ kɛ we ɔ nɔ ya, nɛ e kɛ kaseli ɔmɛ ya hi ma ko nɛ a tsɛɔ ke Efraim ɔ mi. 55 Jehanɛ ɔ, Yudabi ɔmɛ a Hetsɔmi ɔ su ta, nɛ nihi fuu je kɔpe ɔmɛ a mi nɛ a kuɔ kɛ ho Yerusalem ya konɛ a ya tsukɔ a he ngɛ kusumi nya loko Hetsɔmi ɔ nɛ e su. 56 A ngɛ Yesu hlae, nɛ benɛ a daa si ngɛ sɔlemi we ɔ, a ngɛ a sibi bie ke: “Kɛ nyɛ susu kɛɛ? Anɛ e be gbijlɔ ɔ bae kulaa lo?” 57 Se osɔfo nikɔtɔma amɛ kɛ Farisi bi ɔmɛ fã kaa ke nɔ ko ná le he nɛ Yesu ngɛ ɔ, e sa nɛ e ba bɔ mɛ amaniɛ, konɛ a ya nu lɛ.

12 Benɛ e piɛ ligbi ekpa loko a maa ye Hetsɔmi ɔ, Yesu ba su Betania, he nɛ Lazaro, nɔ nɛ Yesu tle lɛ si kɛ je gbogboehi a kpɛti ɔ ngɛ ɔ. 2 Enɛ ɔ he ɔ, a ngmɛ okplɔɔ kɛ ha lɛ jamɛ a gbɔkuɛ ɔ, nɛ Marta ngɛ mɛ sɔmɔe, se Lazaro piɛɛ nihi nɛ a kɛ lɛ ngɛ ní ɔ yee* ɔ a he. 3 Kɛkɛ nɛ Maria ngɔ nu kɛ e he via nɛ e jiɔmi ji sɛni tɛ kake,* nado nu ngmingmiingmi nɛ e he jua wa, nɛ e plɛ ngɔ pue Yesu nane ɔmɛ a nɔ nɛ e ngɔ e yi bwɔmi kɛ tsu e nane ɔmɛ a he. Nu ɔ he via a kpe we ɔ mi tsuo. 4 Se Yuda Iskariot, nɛ ji e kaseli ɔmɛ a kpɛti nɔ kake, nɔ nɛ e be kɛe nɛ e maa tsɔɔ e se blɔ ɔ de ke: 5 “Mɛni he je nɛ a jua we nu kɛ e he via nɛ ɔ denario 300* nɛ a ngɔ kɛ ha ohiatsɛmɛ ɔ?” 6 Se enɛ ɔ nɛ e de ɔ, pi ohiatsɛmɛ ɔmɛ a he nɛ e ngɛ susue, mohu ɔ, julɔ ji lɛ, nɛ e dɛ lɛ sika daka a ngɛ, nɛ e juɔ sika nɛ a kɛ woɔ mi ɔ be komɛ. 7 Kɛkɛ nɛ Yesu de ke: “Moo ngmɛɛ e he nɛ e pee nɔ́ nɛ e ngɛ pee nɛ ɔ kɛ to ligbi nɛ a maa pu mi ɔ. 8 Ejakaa nyɛɛ kɛ ohiatsɛmɛ ɔmɛ ngɛ daa, se imi lɛɛ nyɛɛ kɛ mi be si hie daa.”

9 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Yudabi babauu ná le kaa Yesu ngɛ lejɛ ɔ, nɛ a ba lejɛ ɔ, pi ngɛ lɛ pɛ e he je, mohu ɔ, konɛ a ba hyɛ Lazaro, nɔ nɛ e tle lɛ si kɛ je gbogboehi a kpɛti ɔ hulɔ. 10 Jehanɛ ɔ, osɔfo nikɔtɔma amɛ so kaa a maa gbe Lazaro hulɔ, 11 ejakaa e he je ɔ, Yudabi babauu ngɛ Yesu ngɔ yae, nɛ a ngɛ hemi kɛ yemi náe ngɛ e mi.

12 E nɔ jena a, asafo kuu babauu ɔ nɛ a ba gbijlɔ ɔ nu kaa Yesu ma Yerusalem. 13 Lɔ ɔ he ɔ, a ngɔ tã kɔnihi, nɛ a je kpo nɛ a kɛ lɛ ya kpe, nɛ a bɔni ngmlaa kpami ke: “Wa kpa mo pɛɛ, mo he e yi wami! A jɔɔ nɔ nɛ e ma ngɛ Yehowa* biɛ ɔ mi, Israel Matsɛ ɔ!” 14 Benɛ Yesu na teji wayo ko ɔ, e hi e nɔ kaa bɔ nɛ a ngma a. A ngma ke: 15 “Zion biyo, koo ye gbeye. Hyɛ! O matsɛ ɔ ma, e hii si ngɛ teji ku wayo nɔ.” 16 Sisije ɔ, e kaseli ɔmɛ nui ní nɛ ɔmɛ a sisi, se benɛ a wo Yesu hɛ mi nyami ɔ, a kai kaa a ngma ní nɛ ɔmɛ ngɛ e he, nɛ lɔ ɔmɛ nɛ a pee ha lɛ ɔ nɛ.

17 Jehanɛ ɔ, asafo kuu ɔ nɛ piɛɛ e he benɛ e tsɛ Lazaro kɛ je yɔkɔ* ɔ mi, nɛ e tle lɛ si kɛ je gbogboehi a kpɛti ɔ ya nɔ nɛ a ye odase. 18 Enɛ ɔ hu he je nɛ asafo kuu ɔ kɛ lɛ ya kpe ɔ nɛ, ejakaa a nu kaa e pee jamɛ a okadi ɔ. 19 Lɔ ɔ he ɔ, Farisi bi ɔmɛ de a sibi ke: “Tse nyɛ na kaa nyɛ nyɛ we nɛ nyɛɛ pee nɔ́ ko. Hyɛ! Je ɔ tsuo bu kɛ ngɛ e se nyɛɛe.”

20 Jehanɛ ɔ, Helabi komɛ piɛɛ nihi nɛ a ba gbijlɔ ɔ konɛ a ba ja Mawu ɔ a he. 21 Enɛ ɔ he ɔ, Helabi nɛ ɔmɛ hɛ mɛ kɛ su Filipo, nɔ nɛ e je Betsaida ngɛ Galilea a he, nɛ a bɔni lɛ demi ke: “Etsɛ, wa suɔ kaa wa maa na Yesu.” 22 Filipo ba nɛ e ba bɔ Andrea amaniɛ. Andrea kɛ Filipo ba Yesu ngɔ nɛ a ba de lɛ.

23 Se Yesu ha mɛ heto ke: “Ngmlɛfia a nɛ a maa wo nɔmlɔ Bi ɔ hɛ mi nyami ɔ su. 24 Niinɛ, ngɛ anɔkuale mi ɔ, i ngɛ nyɛ dee ke, ke hwiit ngu kake nɔɛ zugba nɛ e gbo ɔ, e ji hwiit ngu kake kɛkɛ kaa bɔ nɛ e ngɛ ɔ; se ke e gbo ɔ, e woɔ yiblii fuu. 25 Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e suɔ e wami* ɔ, e kpataa e wami* ɔ hɛ mi, se nɔ fɛɛ nɔ nɛ e nyɛɔ e wami* ngɛ je nɛ ɔ mi ɔ, e maa po he piɛ kɛ ha neneene wami. 26 Ke nɔ ko ma sɔmɔ mi ɔ, jamɛ a nɔ ɔ nɛ e nyɛɛ ye se, nɛ he nɛ i ngɛ ɔ, lejɛ ɔ lɛ ye sɔmɔlɔ ɔ hu maa hi. Ke nɔ ko ma sɔmɔ mi ɔ, Tsɛ ɔ maa wo e hɛ mi nyami. 27 Amlɔ nɛ ɔ lɛɛ i* ngɛ haoe, nɛ mɛni e sa kaa ma de? Tsaatsɛ, mo he ye yi wami ngɛ ngmlɛfia nɛ ɔ mi. Se kɛ̃ ɔ, enɛ ɔ he je nɛ i ba ngmlɛfia nɛ ɔ mi ɔ nɛ. 28 Tsaatsɛ, wo o biɛ ɔ hɛ mi nyami.” Kɛkɛ nɛ gbi ko pɛ kɛ je hiɔwe ke: “I wo e hɛ mi nyami, nɛ ma wo e hɛ mi nyami ekohu.”

29 Asafo kuu ɔ nɛ daa si ngɛ lejɛ ɔ nu gbi ɔ, nɛ a bɔni demi ke hiɔwe si. Ni kpahi hu de ke: “Bɔfo ko kɛ lɛ tu munyu.” 30 Yesu ha heto ke: “Pi ye he je nɛ gbi nɛ ɔ pɛ ngɛ, mohu ɔ, nyɛ he je. 31 Amlɔ nɛ ɔ, a ngɛ je nɛ ɔ kojoe; amlɔ nɛ ɔ, a ma sake je nɛ ɔ nɔ yelɔ ɔ ngɔ fɔ he. 32 Se kɛ̃ ɔ, ke a wo ye nɔ kɛ je zugba a nɔ ɔ, ma gbla nimli slɔɔtoslɔɔtohi kɛ ba ye ngɔ.” 33 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, munyu nɛ ɔ nɛ e tu ɔ tsɔɔ gbenɔ pɔtɛɛ nɛ e be kɛe nɛ e ma gbo ɔ. 34 Kɛkɛ nɛ asafo kuu ɔ he nɔ nɛ a de lɛ ke: “Wa nu ngɛ Mlaa a mi kaa Kristo ɔ maa hi si kɛ maa ya neneene. Mɛni he je nɛ o ngɛ dee ke e sa nɛ a wo nɔmlɔ Bi ɔ nɔ ɔ? Mɛnɔ ji nɔmlɔ Bi ɔ nɛ o ngɛ tsɔɔe ɔ? 35 Enɛ ɔ he ɔ, Yesu de mɛ ke: “La a maa hi nyɛ kpɛti be bɔɔ pɛ. Nyɛɛ nyɛɛ be mi nɛ nyɛ ngɛ la a, konɛ diblii nɛ ko ye nyɛ nɔ; nɔ fɛɛ nɔ nɛ e nyɛɛɔ ngɛ diblii mi ɔ li he nɛ e yaa. 36 Be mi nɛ nyɛ ngɛ la a, nyɛ he la a nɛ nyɛɛ ye, konɛ nyɛ nyɛ nɛ nyɛɛ pee la bimɛ.”

Yesu tu munyu nɛ ɔmɛ kɛkɛ nɛ e je kɛ ho, nɛ e ya laa e he konɛ a ko na lɛ. 37 E ngɛ mi kaa e pee okadihi fuu ngɛ a hɛ mi mohu lɛɛ, se a he we lɛ yi. 38 Enɛ ɔ ha nɛ munyu nɛ gbalɔ Yesaya tu ɔ ba mi. E de ke: “Yehowa,* mɛnɔ lɛ e he nɔ́* nɛ a nu kɛ je wa ngɔ ɔ ye? Nɛ Yehowa* kɔni ɔ, mɛnɔ lɛ a je kpo kɛ tsɔɔ?” 39 Nɔ́ he je nɛ a nyɛ we nɛ a he ye ɔ ji kaa Yesaya kpale de ke: 40 “E yu a hɛngmɛ nɛ e ha nɛ a tsui kplii, konɛ a kɛ a hɛngmɛ nɛ ko na, nɛ a kɛ a tsui hu nɛ ko nu sisi, konɛ a ko ba kpale a se nɛ ma tsa mɛ.” 41 Yesaya de ní nɛ ɔmɛ, ejakaa e na Kristo hɛ mi nyami ɔ, nɛ e tu e he munyu. 42 Se kɛ̃ ɔ, nɔ yeli ɔmɛ a kpɛti nihi fuu po he lɛ ye, se Farisi bi ɔmɛ a he je ɔ, a nyɛ we nɛ a de, bɔ nɛ pee nɛ a ko fiee mɛ kɛ je kpe he ɔ; 43 ejakaa a suɔ nimli a hɛ mi nyami wawɛɛ pe Mawu hɛ mi nyami.

44 Se Yesu wo e gbi nɔ kɛ de ke: “Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e heɔ mi yeɔ ɔ, pi imi pɛ nɛ e heɔ yeɔ, mohu ɔ, e heɔ nɔ nɛ e tsɔ mi ɔ hu yeɔ; 45 nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e naa mi ɔ, e naa nɔ nɛ e tsɔ mi ɔ hulɔ. 46 I ba je ɔ mi kaa la, konɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e ma he mi maa ye ɔ nɛ e ko ya nɔ nɛ e hi diblii mi. 47 Se ke nɔ ko nuɔ ye munyu ɔmɛ nɛ e yi nɔ ɔ, i kojo we lɛ; ejakaa pi nɛ i ba kaa ma ba kojo je ɔ, mohu ɔ, i ba kaa ma ba he je ɔ yi wami. 48 Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e bui mi, nɛ e pɛtɛ we ye munyu ɔmɛ a he ɔ, nɔ ko ngɛ nɛ e maa kojo lɛ. Munyu nɛ i tu ɔ lɛ maa kojo lɛ ngɛ nyagbe ligbi ɔ nɔ. 49 Ejakaa pi imi nitsɛ ye yi mi nɛ i jeɔ kɛ tuɔ munyu, ejakaa Tsɛ ɔ nɛ e tsɔ mi ɔ, lɛ nitsɛ e wo mi mlaa ngɛ nɔ́ nɛ ma de, kɛ munyu nɛ ma tu ɔ he. 50 Nɛ i le kaa e mlaa a haa nɔ neneene wami. Enɛ ɔ he ɔ, nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ i deɔ ɔ, i deɔ kaa bɔ nɛ Tsɛ ɔ de mi ɔ pɛpɛɛpɛ.”

13 Loko Hetsɔmi gbijlɔ ɔ maa su ɔ, Yesu le kaa ngmlɛfia nɛ e kɛ maa je je nɛ ɔ mi kɛ ya Tsɛ ɔ ngɔ ɔ su. Akɛnɛ e suɔ lɛ nitsɛ e nihi nɛ a ngɛ je ɔ mi ɔ he je ɔ, e suɔ mɛ hluu kɛ ya si nyagbe. 2 Benɛ a ngɛ gbɔkuɛ ní ɔ yee ɔ, Abosiami ngɔ kɛ wo Yuda Iskariot, Simon binyumu ɔ tsui mi momo kaa e tsɔɔ Yesu se blɔ. 3 Enɛ ɔ he ɔ, akɛnɛ Yesu le kaa Tsɛ ɔ ngɔ níhi tsuo kɛ wo e dɛ, nɛ Mawu ngɔ e je kɛ ba nɛ e kpale kɛ yaa Mawu ngɔ he je ɔ, 4 e te si ngɛ gbɔkuɛ niye ní ɔ se, nɛ e je tadehi nɛ e wo ngɛ e tade ɔ nɔ ɔ ngɔ fɔ si. Nɛ e ngɔ papahu kɛ mwɔ e mlɛmi.* 5 Lɔ ɔ se ɔ, e ngɔ nyu kɛ wo tsesi mi nɛ e bɔni kaseli ɔmɛ a nane he fɔmi, nɛ e ngɔ papahu ɔ nɛ e kɛ mwɔ e mlɛmi* ɔ kɛ tsu a nane ɔmɛ a he. 6 Kɛkɛ nɛ e ba su Simon Petro ngɔ. Petro de lɛ ke: “Nyɔmtsɛ, o ma ye nane he fɔmi lo?” 7 Yesu ha lɛ heto ke: “Nɔ́ nɛ i ngɛ pee ɔ, amlɔ nɛ ɔ, o nui sisi, se pee se ɔ, o ma ba nu ní nɛ ɔmɛ a sisi.” 8 Petro de lɛ ke: “Ngɛ anɔkuale mi ɔ, o be ye nane he fɔe gblegbleegble.” Yesu de lɛ ke: “Ke i fɔ we o nane he ɔ, lɛɛ o be blɔ fa mi nɔ́ ko ngɛ ye ngɔ.” 9 Simon Petro de lɛ ke: “Nyɔmtsɛ, lɛɛ pi ye nane ɔmɛ a he pɛ nɛ o ma fɔ, mohu ɔ, mo fɔ ye nine ɔmɛ a he kɛ ye yi mi hulɔ.” 10 Yesu de lɛ ke: “Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e du momo ɔ, e he tsɔ kɛ pi si nɛ e hia we nɔ́ kpa ko hu pe e nanehi a he pɛ nɛ a ma fɔ. Nɛ nyɛɛ lɛɛ nyɛ he tsɔ, se tsa pi nyɛ tsuo.” 11 Ejakaa e le nɔ nɛ ngɛ e se blɔ tsɔɔe ɔ. Enɛ ɔ he je nɛ e de ke: “Tsa pi nyɛ tsuo nɛ nyɛ he tsɔ” ɔ nɛ.

12 Jehanɛ ɔ, benɛ e fɔ a nane ɔmɛ a he ta nɛ e wo tadehi nɛ e wo ngɛ e tade ɔ nɔ ɔ ekohu ɔ, e kpale kɛ ya hi si ngɛ okplɔɔ ɔ he, nɛ e de mɛ ke: “Anɛ nyɛ nu nɔ́ nɛ i pee ha nyɛ ɔ sisi lo? 13 Nyɛ tsɛɔ mi ke ‘Tsɔɔlɔ’ kɛ ‘Nyɔmtsɛ,’ nɛ e sa jã, ejakaa Tsɔɔlɔ kɛ Nyɔmtsɛ ji mi. 14 Enɛ ɔ he ɔ, ke imi nɛ i ji Nyɔmtsɛ kɛ Tsɔɔlɔ ɔ, i fɔ nyɛ nane he ɔ, lɛɛ e sa nɛ* nyɛ hu nyɛ fɔ nyɛ sibi a nane he. 15 Ejakaa i pee nɔ hyɛmi nɔ́ kɛ ha nyɛ, konɛ kaa bɔ nɛ i pee kɛ ha nyɛ ɔ, nyɛ hu nyɛɛ pee jã. 16 I ngɛ nyɛ dee ngɛ anɔkuale mi ke, nyɔguɛ nɔ kuɔ we pi e nyɔmtsɛ, nɛ jã kɛ̃ nɛ nɔ nɛ a tsɔ lɛ ɔ hu nɔ kuɔ we pi nɔ nɛ e tsɔ lɛ ɔ. 17 Ke nyɛ le ní nɛ ɔmɛ nɛ nyɛ peeɔ ɔ, nyɛ ngɛ bua jɔmi. 18 Pi nyɛ tsuo nyɛ he munyu nɛ i ngɛ tue ɔ; i le ni nɛmɛ nɛ i hla a. Se enɛ ɔ ba mi konɛ nɔ́ nɛ ngmami ɔ de ɔ nɛ e ba mi. Ngmami ɔ de ke: ‘Nɔ nɛ e yeɔ ye niye ní ɔ te si kɛ wo mi.’* 19 Kɛ je piɔ kɛ yaa a, i ngɛ nyɛ dee loko e ba mi, konɛ ke e ba mi ɔ, nyɛ he ye kaa imi ji lɛ. 20 Niinɛ, ngɛ anɔkuale mi ɔ, i ngɛ nyɛ dee ke, nɔ fɛɛ nɔ nɛ e ma ha nɔ nɛ i tsɔ lɛ ɔ hɛ mi ɔ, e ha imi hu hɛ mi, nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e ma ha mi hɛ mi ɔ, e ha nɔ nɛ e tsɔ mi ɔ hu hɛ mi.”

21 Benɛ Yesu de ní nɛ ɔmɛ ta a, e hao ngɛ mumi mi, nɛ e ye odase ke: “Niinɛ, i ngɛ nyɛ dee ngɛ anɔkuale mi ke, nyɛ ti nɔ kake maa tsɔɔ ye se blɔ.” 22 Kaseli ɔmɛ bɔni a sibi hyɛmi, nɛ a li a ti nɔ nɛ he munyu nɛ e ngɛ tue ɔ. 23 Kaseli ɔmɛ a kpɛti nɔ kake, nɔ nɛ Yesu suɔ lɛ ɔ hii si ngɛ Yesu kasa nya haa.* 24 Enɛ ɔ he ɔ, Simon Petro ma lɛ hɛngmɛ nɛ e de lɛ ke: “De wɔ nɔ nɛ e ngɛ e he munyu tue ɔ.” 25 Lɔ ɔ he ɔ, nɔ nɛ e hii si ngɛ Yesu kasa nya a hɛ lɛ kɛ su Yesu gugue mi haa nɛ e bi lɛ ke: “Nyɔmtsɛ, mɛnɔ?” 26 Yesu ha lɛ heto ke: “Nɔ nɛ ma po abolo ɔ kɛ sɔ kã a mi nɛ ma ngɔ kɛ ha lɛ ɔ, lɛ ji nɔ ɔ nɛ.” Enɛ ɔ he ɔ, benɛ e ngɔ abolo ɔ kɛ sɔ kã a mi ɔ, e ngɔ kɛ ha Yuda, Simon Iskariot binyumu ɔ. 27 Benɛ Yuda sɔle abolo popoe ɔ, kɛkɛ nɛ Satan sɛ e mi. Enɛ ɔ he ɔ, Yesu de lɛ ke: “Nɔ́ nɛ o ngɛ pee ɔ, pee lɛ esɔesɔ.” 28 Se nihi nɛ a kɛ lɛ ngɛ okplɔɔ ɔ he ɔ, a ti nɔ ko nɔ ko li nɔ́ he je nɛ e de lɛ jã a. 29 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, a ti ni komɛ susu kaa akɛnɛ sika daka a ngɛ Yuda dɛ he je ɔ, Yesu ngɛ lɛ dee ke, “Ya he níhi nɛ maa hia wɔ kɛ ha gbijlɔ ɔ,” aloo kaa é ngɔ nɔ́ ko kɛ ya ha ohiatsɛmɛ ɔmɛ. 30 Enɛ ɔ he ɔ, benɛ e sɔle abolo popoe ɔ, oya nɔuu nɛ e je kpo. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, je jɔ.

31 Enɛ ɔ he ɔ, benɛ e je kpo kɛ ho ɔ, Yesu de ke: “Amlɔ nɛ ɔ, a wo nɔmlɔ Bi ɔ hɛ mi nyami, nɛ a gu nɔmlɔ Bi ɔ nɔ kɛ wo Mawu hɛ mi nyami. 32 Mawu nitsɛ maa wo nɔmlɔ Bi ɔ hɛ mi nyami, nɛ e maa wo e hɛ mi nyami amlɔ nɔuu. 33 Bimɛ tsɔwi, be bɔɔ kɛkɛ lɛ e piɛ nɛ i kɛ nyɛ maa hi si. Nyɛ ma hla mi; nɛ kaa bɔ nɛ i de Yudabi ɔmɛ ke, ‘He nɛ i yaa a, nyɛ be nyɛe maa ba’ a, amlɔ nɛ ɔ, nyɛ hu i ngɛ nyɛ dee jã nɔuu. 34 I ngɛ nyɛ mlaa ehe woe kaa nyɛɛ suɔ nyɛ sibi; kaa bɔ nɛ i suɔ nyɛ ɔ, nyɛ hu nyɛɛ suɔ nyɛ sibi jã nɔuu. 35 Ke suɔmi ngɛ nyɛ kpɛti ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ nihi tsuo maa le kaa ye kaseli ji nyɛ.”

36 Simon Petro de lɛ ke: “Nyɔmtsɛ, jije o yaa?” Yesu ha lɛ heto ke: “He nɛ i yaa a, o be nyɛe maa nyɛɛ ye se amlɔ nɛ ɔ, se o maa ba pee se.” 37 Petro de lɛ ke: “Nyɔmtsɛ, mɛni he je nɛ i be nyɛe nɛ ma nyɛɛ o se amlɔ nɛ ɔ? Ma ngɔ ye wami* kɛ fɔ si ngɛ o he.” 38 Yesu ha lɛ heto ke: “O maa ngɔ o wami* kɛ fɔ si ngɛ ye he lo? Niinɛ, ngɛ anɔkuale mi ɔ, i ngɛ mo dee ke, kungwɔ ku be nɔ́ kpae nɛ́ o ma kua mi si etɛ.”

14 “Nyɛ ko ye tsui. Nyɛ he Mawu nɛ nyɛɛ ye; nyɛ he imi hu nɛ nyɛɛ ye. 2 Sihi hehi fuu ngɛ ye Tsaatsɛ we ɔ. Kaa nɔ́ ko be jã a, jinɛ i ko de nyɛ, ejakaa i yaa nɛ ma ya dla he ko ngɔ to nyɛ. 3 Jehanɛ se hu ɔ, ke i ya nɛ i ya dla he ko ngɔ to nyɛ ɔ, ma ba ekohu, nɛ ma ba ngɔ nyɛ kɛ ho ye we ɔ mi ya, konɛ he nɛ i ngɛ ɔ, nyɛ hu nyɛɛ hi lejɛ ɔ. 4 Nɛ he nɛ i yaa a, nyɛ le blɔ ɔ.”

5 Toma de lɛ ke: “Nyɔmtsɛ, wa li he nɛ o yaa a. Kɛ wa ma plɛ kɛ le blɔ ɔ kɛɛ?”

6 Yesu de lɛ ke: “Imi ji blɔ ɔ, kɛ anɔkuale ɔ, kɛ wami ɔ. Nɔ ko nɔ ko be nyɛe maa ba Tsɛ ɔ ngɔ kaa ja e gu ye nɔ. 7 Kaa nyɛ le mi ɔ, jinɛ nyɛ ko le ye Tsɛ ɔ hulɔ; kɛ je amlɔ nɛ ɔ kɛ yaa a, nyɛ le lɛ, nɛ nyɛ na lɛ.”

8 Filipo de lɛ ke: “Nyɔmtsɛ, tsɔɔ wɔ Tsɛ ɔ, nɛ lɔ ɔ kɛkɛ hiɛ ha wɔ.”

9 Yesu de lɛ ke: “Lɔ ɔ be babauu nɛ i kɛ nyɛ hi si nɛ ɔ, Filipo, loloolo ɔ, o li mi lo? Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e na mi ɔ, e na Tsɛ ɔ hulɔ. Mɛni he je nɛ o de ke, ‘Tsɔɔ wɔ Tsɛ’ ɔ? 10 Anɛ nyɛ he we yi kaa i kɛ Tsɛ ɔ pee kake nɛ Tsɛ ɔ hu kɛ mi pee kake lo? Níhi nɛ i deɔ nyɛ ɔ, pi imi nitsɛ ye yi mi nɛ i toɔ kɛ deɔ, mohu ɔ, Tsɛ ɔ nɛ́ e kɛ mi pee kake ɔ lɛ e ngɛ e ní tsumihi tsue. 11 Nyɛ he mi nɛ nyɛɛ ye kaa i kɛ Tsɛ ɔ pee kake nɛ Tsɛ ɔ hu kɛ mi pee kake; ke nyɛ he we nɔ́ nɛ i de ɔ yi po ɔ, e sa nɛ ní tsumi ɔmɛ nɛ a ha nɛ nyɛ he ye. 12 I ngɛ nyɛ dee ngɛ anɔkuale mi ke, nɔ fɛɛ nɔ nɛ e heɔ mi yeɔ ɔ, ní tsumihi nɛ i tsuɔ ɔ, lɛ hu e ma tsu; nɛ e ma tsu ní tsumihi nɛ a kle pe enɛ ɔmɛ po, ejakaa i yaa Tsɛ ɔ ngɔ. 13 Jehanɛ se hu ɔ, nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ nyɛ ma bi ngɛ ye biɛ mi ɔ, lɔ ɔ nɛ ma pee, konɛ a gu Bi ɔ nɔ kɛ wo Tsɛ ɔ hɛ mi nyami. 14 Ke nyɛ bi nɔ́ ko ngɛ ye biɛ mi ɔ, ma pee.

15 “Ke nyɛ suɔ mi ɔ, nyɛ maa ye ye mlaa amɛ a nɔ. 16 Nɛ ma kpa Tsɛ ɔ pɛɛ nɛ e ma ha nyɛ yemi kɛ bualɔ* kpa nɛ e kɛ nyɛ maa hi si kɛ maa ya neneene, 17 anɔkuale mumi ɔ nɛ je ɔ nine be nyɛe maa su nɔ ɔ, ejakaa je ɔ nɛ lɛ, nɛ e li lɛ hulɔ. Nyɛɛ lɛɛ nyɛ le lɛ, ejakaa e kɛ nyɛ lɛ ngɛ, nɛ e ngɛ nyɛ mi. 18 I be nyɛ sie kaa awusahi.* I ma nyɛ ngɔ. 19 E piɛ bɔɔ nɛ je ɔ be mi nae hu, se nyɛɛ lɛɛ nyɛ maa na mi, ejakaa i ngɛ wami mi, nɛ nyɛ hu nyɛ maa hi wami mi. 20 Jamɛ a ligbi ɔ, nyɛ maa le kaa i kɛ ye Tsɛ ɔ pee kake, nɛ nyɛɛ kɛ mi pee kake, nɛ imi hu i kɛ nyɛ pee kake. 21 Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e ngɛ ye mlaa amɛ, nɛ e yeɔ a nɔ ɔ, lɛ ji nɔ nɛ e suɔ mi. Nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e suɔ mi ɔ, ye Tsɛ ɔ maa suɔ lɛ, nɛ imi hu ma suɔ lɛ, nɛ ma je ye he si ngɔ tsɔɔ lɛ heii.”

22 Yuda kaketsɛ ɔ (nɛ tsa pi lɛ ji Iskariot ɔ) bi lɛ ke: “Nyɔmtsɛ, mɛni ba nɛ o to o yi mi kaa o ma je o he si ngɔ tsɔɔ wɔ heii, se pi je ɔ?”

23 Yesu ha lɛ heto ke: “Ke nɔ ko suɔ mi ɔ, e maa ye ye munyu ɔ nɔ, nɛ ye Tsɛ ɔ maa suɔ lɛ, nɛ wa maa ba e ngɔ, nɛ waa kɛ lɛ maa hi si. 24 Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e sume mi ɔ, e yi ye munyu ɔmɛ a nɔ. Munyu ɔ nɛ nyɛ ngɛ nue ɔ, pi ye nɔ́, mohu ɔ, Tsɛ ɔ nɛ e tsɔ mi ɔ nɔ́.

25 I de nyɛ ní nɛ ɔmɛ be mi nɛ i kɛ nyɛ ngɛ loloolo ɔ. 26 Se yemi kɛ bualɔ ɔ, nɛ ji mumi klɔuklɔu ɔ nɛ́ Tsɛ ɔ maa tsɔ ngɛ ye biɛ mi ɔ, lɛ nɛ e ma ba tsɔɔ nyɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́, nɛ e ma kai nyɛ níhi tsuo nɛ i de nyɛ ɔ. 27 I si tue mi jɔmi kɛ ha nyɛ; i ngɔ ye tue mi jɔmi ɔ kɛ ha nyɛ. I ha we nyɛ kaa bɔ nɛ je ɔ haa a. Nyɛ ko ye tsui, nɛ nyɛ ko ha gbeye nɛ ha nɛ nyɛ tsui nɛ po hulɔ. 28 Nyɛ nu kaa i de nyɛ ke, ‘I yaa nɛ ma kpale kɛ ba nyɛ ngɔ.’ Ke nyɛ suɔ mi ɔ, jinɛ nyɛ bua maa jɔ wawɛɛ kaa i yaa Tsɛ ɔ ngɔ, ejakaa Tsɛ ɔ nɔ kuɔ pe mi. 29 Enɛ ɔ he ɔ, amlɔ nɛ ɔ, i de nyɛ loko é ba mi, konɛ ke e ba mi ɔ, nyɛ he ye. 30 I kɛ nyɛ be munyu fuu tue hu, ejakaa je ɔ nɔ yelɔ ɔ ma, nɛ e be he wami ko ngɛ ye nɔ. 31 Se bɔ nɛ pee nɛ je ɔ nɛ e le kaa i suɔ Tsɛ ɔ, i peeɔ kaa bɔ nɛ Tsɛ ɔ fã mi ke ma pee ɔ. Nyɛɛ te si, nyɛ ha nɛ waa je hiɛ ɔ kɛ ho.

15 “Imi ji wai tso nitsɛ ɔ nɛ, nɛ ye Tsɛ ɔ ji ngmɔ hulɔ ɔ nɛ. 2 Ye kɔni fɛɛ kɔni nɛ e wui yiblii ɔ, e poɔ ngɔ fɔɔ he, nɛ e suaa eko fɛɛ eko nɛ e woɔ yiblii ɔ he,* konɛ e nyɛ nɛ e wo yiblii babauu. 3 Munyu ɔ nɛ i tu kɛ tsɔɔ nyɛ ɔ ha nɛ nyɛ he tsɔ momo. 4 Nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ kɛ mi nɛ pee kake, nɛ imi hu ma ya nɔ nɛ i kɛ nyɛ maa pee kake. Kaa bɔ nɛ wai tso kɔni be nyɛe maa wo yiblii ngɛ lɛ nitsɛ e dɛ he kaa ja e ngɛ wai tso ɔ he ɔ, jã kɛ̃ nɛ nyɛ hu nyɛ be nyɛe maa wo yiblii ngɛ nyɛ nitsɛmɛ nyɛ dɛ he kaa ja nyɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ kɛ mi pee kake. 5 Imi ji wai tso ɔ nɛ; nyɛ ji kɔni ɔmɛ ɔ nɛ. Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e yaa nɔ nɛ e kɛ mi peeɔ kake nɛ imi hu i kɛ lɛ peeɔ kake ɔ, jamɛ a nɔ ɔ woɔ yiblii babauu; ejakaa ke ye he be mi ɔ, nyɛ be nyɛe maa pee nɔ́ ko nɔ́ ko kulaa. 6 Ke nɔ ko yɛ nɔ nɛ e kɛ mi nɛ pee kake ɔ, a sakeɔ lɛ ngɔ fɔɔ he kaa tso kɔni, nɛ e gbliɔ, nɛ nihi buaa jamɛ a tso kɔni ɔmɛ a nya, nɛ a sakeɔ mɛ kɛ fɔɔ la mi, nɛ a sãa. 7 Ke nyɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ kɛ mi pee kake nɛ ye munyu ɔmɛ hi nyɛ mi ɔ, lɛɛ nyɛ bi nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ nyɛ suɔ, nɛ e maa ba mi ha nyɛ. 8 Nɔ́ nɛ e woɔ ye Tsɛ ɔ hɛ mi nyami ji kaa nyɛ maa ya nɔ maa wo yiblii babauu, nɛ́ nyɛɛ tsɔɔ kaa ye kaseli ji nyɛ. 9 Kaa bɔ nɛ Tsɛ ɔ suɔ mi ɔ, jã kɛ̃ nɛ imi hu i suɔ nyɛ; nyɛɛ hi ye suɔmi ɔ mi. 10 Ke nyɛ yeɔ ye mlaa amɛ a nɔ ɔ, nyɛ maa hi ye suɔmi ɔ mi kaa bɔ nɛ imi hu i ye Tsɛ ɔ mlaa amɛ a nɔ nɛ i ngɛ e suɔmi ɔ mi ɔ.

11 “I de nyɛ ní nɛ ɔmɛ bɔ nɛ pee nɛ ye bua jɔmi ɔ nɛ hi nyɛ mi konɛ nyɛ bua jɔmi ɔ nɛ pi si. 12 Ye mlaa a ji nɛ ɔ nɛ, kaa nyɛɛ suɔ nyɛ sibi kaa bɔ nɛ i suɔ nyɛ ɔ. 13 Nɔ ko nɔ ko be suɔmi nɛ e pe enɛ ɔ, kaa nɔ ko maa ngɔ e wami* kɛ fɔ si ngɛ e huɛmɛ a he. 14 Ke nyɛ peeɔ nɔ́ nɛ i ngɛ nyɛ fãe ke nyɛɛ pee ɔ, lɛɛ ye huɛmɛ ji nyɛ. 15 I tsɛ we nyɛ ke nyɔguɛhi hu, ejakaa nyɔguɛ li nɔ́ nɛ e nyɔmtsɛ ɔ tsuɔ. Se i tsɛ nyɛ ke huɛmɛ, ejakaa i ha nɛ nyɛ le níhi tsuo nɛ i nu kɛ je ye Tsɛ ɔ ngɔ ɔ. 16 Pi nyɛ nɛ nyɛ hla mi, mohu ɔ, imi lɛ i hla nyɛ, nɛ i tsɔ nyɛ konɛ nyɛɛ ya nɛ nyɛ ya hi yiblii woe, nɛ́ nyɛ yiblii ɔ nɛ e hi si, konɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ nyɛ ma bi Tsɛ ɔ ngɛ ye biɛ mi ɔ, e ha nyɛ.

17 “Ní nɛ ɔmɛ a he ɔ, i ngɛ nyɛ mlaa woe ke, nyɛɛ suɔ nyɛ sibi. 18 Ke je ɔ nyɛɔ nyɛ ɔ, nyɛɛ le kaa e nyɛ mi kekle loko e nyɛ nyɛ. 19 Kaa nyɛ piɛɛ je ɔ he ɔ, jinɛ je ɔ ko suɔ lɛ nitsɛ e níhi a sane. Amlɔ nɛ ɔ, i hla nyɛ kɛ je je ɔ mi, nɛ nyɛ piɛɛ we je ɔ he, enɛ ɔ he je nɛ je ɔ nyɛɔ nyɛ ɔ nɛ. 20 Nyɛ kai nɔ́ nɛ i de nyɛ ɔ: Nyɔguɛ nɔ kuɔ we pi e nyɔmtsɛ. Ke a wa mi yi mi ɔ, nyɛ hu a maa wa nyɛ yi mi; ke a ye ye munyu ɔ nɔ ɔ, nyɛ hu a maa ye nyɛ munyu ɔ nɔ. 21 Se a maa pee ní nɛ ɔmɛ tsuo kɛ si nyɛ ngɛ ye biɛ ɔ he je, ejakaa a li nɔ nɛ e tsɔ mi ɔ. 22 Kaa i bɛ nɛ ma ba tu munyu kɛ tsɔɔ mɛ ɔ, jinɛ yayami ko be a he. Se amlɔ nɛ ɔ, a be nya jemi ko ngɛ a he yayami ɔ he. 23 Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e nyɛɔ mi ɔ, e nyɛɔ ye Tsɛ ɔ hulɔ. 24 Kaa i tsu we ní tsumihi nɛ nɔ ko tsu we eko hyɛ ɔ ngɛ a kpɛti ɔ, jinɛ yayami ko be a he; se amlɔ nɛ ɔ, a na mi, nɛ a ngɛ i kɛ ye Tsɛ ɔ tsuo nyɛe. 25 Se nɔ́ nɛ ɔ ba mi konɛ munyu nɛ a ngma ngɛ Mlaa a mi ɔ nɛ ba mi. A ngma ke: ‘A nyɛ mi yaka gu.’ 26 Ke yemi kɛ bualɔ ɔ nɛ ma tsɔ lɛ kɛ je Tsɛ ɔ ngɔ kɛ ba nyɛ ngɔ, nɛ ji anɔkuale mumi ɔ nɛ jeɔ Tsɛ ɔ ngɔ ɔ ba a, e ma ba ye ye he odase; 27 nɛ nyɛ hu e sa nɛ nyɛɛ ye odase, ejakaa nyɛɛ kɛ mi lɛ hi si kɛ je sisije.

16 “I de nyɛ ní nɛ ɔmɛ konɛ nyɛ nane nɛ e ko tɔ̃tɔ̃. 2 Nihi maa fiee nyɛ kɛ je kpe he ɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, be ma nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e maa gbe nyɛ ɔ ma susu kaa e ngɛ Mawu sɔmɔe ngɛ blɔ klɔuu nɔ. 3 Se a maa pee ní nɛ ɔmɛ, ejakaa a li Tsɛ ɔ, nɛ a li imi hulɔ. 4 Se kɛ̃ ɔ, i de nyɛ ní nɛ ɔmɛ konɛ ke ngmlɛfia a nɛ ní nɛ ɔmɛ maa ba mi ɔ su ɔ, nyɛ kai kaa i de nyɛ.

“Sisije ɔ, i de we nyɛ ní nɛ ɔmɛ, ejakaa i kɛ nyɛ ngɛ. 5 Se amlɔ nɛ ɔ, i yaa nɔ nɛ e tsɔ mi ɔ ngɔ; se nyɛ ti nɔ kake po bi we mi ke, ‘Jije o yaa?’ 6 Se akɛnɛ i de nyɛ ní nɛ ɔmɛ he je ɔ, aywilɛho hyi nyɛ tsui mi tɔ. 7 Se kɛ̃ ɔ, anɔkuale ɔ lɛ i ngɛ nyɛ dee ɔ nɛ. Bɔ nɛ pee nɛ e hi ha nyɛ he je nɛ i yaa a nɛ. Ejakaa ke i yɛ ɔ, yemi kɛ bualɔ ɔ be nyɛ ngɔ bae; se ke i ho ɔ, ma tsɔ lɛ kɛ ba nyɛ ngɔ. 8 Nɛ ke jamɛ a nɔ ɔ ba a, e ma ha nɛ je ɔ ma ná odase nɛ pi si nɛ kɔɔ yayami kɛ dami kɛ kojomi he: 9 kekleekle ɔ, ngɛ yayami he, ejakaa a ná we hemi kɛ yemi ngɛ ye mi; 10 lɔ ɔ se ɔ, ngɛ dami he, ejakaa i yaa Tsɛ ɔ ngɔ, nɛ nyɛ be mi nae hu; 11 nɛ lɔ ɔ se ɔ, ngɛ kojomi he, ejakaa a kojo nɔ nɛ e ngɛ je nɛ ɔ nɔ yee ɔ.

12 “Loloolo ɔ, i ngɛ níhi fuu nɛ ma de nyɛ, se nyɛ be nyɛe maa nu sisi amlɔ nɛ ɔ. 13 Se ke jamɛ a nɔ* ɔ, nɛ ji anɔkuale mumi ɔ ba a, e ma kudɔ nyɛ kɛ ya anɔkuale ɔ tsuo mi, ejakaa lɛ nitsɛ e be e yi mi toe kɛ tu munyu, mohu ɔ, nɔ́ nɛ e nu ɔ, lɔ ɔ nɛ e ma de, nɛ e maa jaje níhi nɛ maa ba a ngɔ tsɔɔ nyɛ. 14 Jamɛ a nɔ ɔ maa wo ye hɛ mi nyami, ejakaa e nine maa su nɔ́ nɛ ji ye nɔ́ ɔ eko nɔ, nɛ e maa jaje ngɔ tsɔɔ nyɛ. 15 Nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ Tsɛ ɔ ngɛ ɔ, ye nɔ́. Enɛ ɔ he je nɛ i de ke e nine maa su nɔ́ nɛ ji ye nɔ́ ɔ eko nɔ, nɛ e maa jaje ngɔ tsɔɔ nyɛ ɔ nɛ. 16 E piɛ bɔɔ pɛ nɛ nyɛ be mi nae hu, se kɛ̃ ɔ, e piɛ bɔɔ pɛ nɛ nyɛ maa na mi.”

17 Kɛkɛ nɛ e kaseli ɔmɛ a ti ni komɛ bi a sibi ke: “Demi nɛ e de wɔ ke, ‘E piɛ bɔɔ pɛ nɛ nyɛ be mi nae, nɛ jehanɛ hu ɔ, e piɛ bɔɔ pɛ nɛ nyɛ maa na mi,’ kɛ ‘ejakaa i yaa Tsɛ ɔ ngɔ’ ɔ, mɛni ji a sisi?” 18 Enɛ ɔ he ɔ, a ngɛ dee ke: “Demi nɛ e de ke, ‘E piɛ bɔɔ pɛ’ ɔ, mɛni ji e sisi? Wa li nɔ́ nɛ he munyu nɛ e ngɛ tue ɔ.” 19 Yesu le kaa a ngɛ hlae nɛ a ma bi lɛ sane, enɛ ɔ he ɔ, e bi mɛ ke: “Anɛ nyɛ ngɛ nyɛ sibi sanehi bie akɛnɛ i de ke: ‘E piɛ bɔɔ pɛ nɛ nyɛ be mi nae, kɛ jehanɛ hu ɔ, e piɛ bɔɔ pɛ nɛ nyɛ maa na mi’ ɔ he je lo? 20 Niinɛ, ngɛ anɔkuale mi ɔ, i ngɛ nyɛ dee ke, nyɛ ma fo ya, nɛ nyɛ ma nya awe, se je ɔ ma nya; nyɛ maa ye kɔmɔ, se nyɛ kɔmɔ yemi ɔ ma plɛ pee bua jɔmi. 21 Ke yo ko ngɛ fɔe ɔ, e gbo ɔ dengme, ejakaa e be ɔ su, se ke e ná nɛ e fɔ bi ɔ, e kai we amanehlu nɛ e gble mi ɔ hu, ejakaa e bua jɔ kaa e fɔ bi kɛ ba je ɔ mi. 22 Enɛ ɔ he ɔ, nyɛ hu jã kɛ̃ nɛ amlɔ nɛ ɔ, nyɛ ngɛ kɔmɔ yee; se ma na nyɛ ekohu, nɛ nyɛ tsui ma nya, nɛ nɔ ko be nyɛ bua jɔmi ɔ ngɔe ngɛ nyɛ dɛ. 23 Jamɛ a ligbi ɔ, nyɛ be mi sane ko sane ko bie. Niinɛ, ngɛ anɔkuale mi ɔ, i ngɛ nyɛ dee ke, ke nyɛ bi Tsɛ ɔ nɔ́ ko ɔ, e ma ha nyɛ ngɛ ye biɛ mi. 24 Kɛ ba si amlɔ nɛ ɔ, nyɛ bi we nɔ́ kake po ngɛ ye biɛ mi. Nyɛ bi, nɛ nyɛ nine maa su nɔ, konɛ nyɛ bua jɔmi ɔ nɛ e pi si.

25 “I ngɔ níhi kɛ to níhi a he nɛ i kɛ de nyɛ ní nɛ ɔmɛ. Ngmlɛfia a ma, be mi nɛ i kɛ níhi be níhi a he toe kɛ de nyɛ nɔ́ ko hu, mohu ɔ, ma tu Tsɛ ɔ he munyu kɛ tsɔɔ nyɛ heii. 26 Jamɛ a ligbi ɔ, nyɛ ma bi Tsɛ ɔ níhi ngɛ ye biɛ mi; enɛ ɔ nɛ i ngɛ dee ɔ, pi nɛ i ngɛ tsɔɔe kaa imi lɛ ma bi níhi kɛ ha nyɛ. 27 Ejakaa Tsɛ ɔ nitsɛ suɔ nyɛ sane akɛnɛ nyɛ hu nyɛ suɔ ye sane, nɛ́ nyɛ he ye kaa i ba kaa Mawu nane mi dalɔ ɔ he je. 28 I ba je ɔ mi kaa Tsɛ ɔ nane mi dalɔ. Amlɔ nɛ ɔ, i ngɛ je ɔ mi jee kɛ yaa Tsɛ ɔ ngɔ.”

29 E kaseli ɔmɛ de ke: “Hyɛ! Jehanɛ ɔ lɛɛ o kɛ wɔ ngɛ munyu tue heii, nɛ o ngɔɛ níhi kɛ tui níhi a he hu. 30 Amlɔ nɛ ɔ, wa le kaa o le níhi tsuo, nɛ e he hia we nɛ nɔ ko nɛ bi mo sane. Enɛ ɔ ha nɛ wa he ye kaa Mawu ngɔ lɛ o je kɛ ba.” 31 Yesu bi mɛ ke: “Amlɔ nɛ ɔ lɛɛ nyɛ he ye lo? 32 Hyɛ! Ngmlɛfia a ma, nɛ ngɛ anɔkuale mi ɔ, e su, be mi nɛ nyɛ maa gbɛ kɛ fĩa nɛ nyɛ ti nɔ fɛɛ nɔ maa ho lɛ nitsɛ e we mi ya, nɛ nyɛ maa je imi nɔ kake too ye he. Se pi imi nɔ kake too nɛ i ngɛ, ejakaa Tsɛ ɔ kɛ mi ngɛ. 33 I de nyɛ ní nɛ ɔmɛ konɛ kɛ gu ye nɔ ɔ, nyɛ ná tue mi jɔmi. Nyɛ maa na amanehlu ngɛ je ɔ mi, se nyɛɛ pee kã! I ye je ɔ nɔ kunimi.”

17 Yesu tu munyu nɛ ɔmɛ, nɛ e wo e hɛ nɔ kɛ hyɛ hiɔwe, nɛ e de ke: “Tsaatsɛ, ngmlɛfia a su. Moo wo o bi ɔ hɛ mi nyami, konɛ o bi ɔ hu nɛ e wo o hɛ mi nyami, 2 moo wo e hɛ mi nyami kaa bɔ nɛ o ha lɛ he blɔ ngɛ he lohi* tsuo a nɔ ɔ, konɛ e ha nihi tsuo nɛ o ngɔ mɛ kɛ ha lɛ ɔ neneene wami. 3 Ke nɔ ko ma ná neneene wami ɔ, ja e le mo anɔkuale Mawu kake pɛ ɔ,* kɛ Yesu Kristo, nɔ nɛ o tsɔ ɔ. 4 I wo o hɛ mi nyami ngɛ zugba a nɔ, ejakaa i gbe ní tsumi nɛ o ha mi ke ma tsu ɔ nya. 5 Enɛ ɔ he ɔ, amlɔ nɛ ɔ, Tsaatsɛ, moo ngɔ hɛ mi nyami nɛ i ngɛ ngɛ o kasa nya loko a bɔ je ɔ kɛ wo ye hɛ mi nyami ngɛ o kasa nya.

6 “I ha nɛ nihi nɛ o ngɔ mɛ kɛ ha mi ngɛ je ɔ mi ɔ le o biɛ ɔ. O níhi ji mɛ, nɛ o ngɔ mɛ kɛ ha mi, nɛ a ye o munyu ɔ nɔ. 7 Amlɔ nɛ ɔ, a ba le kaa níhi tsuo nɛ o ngɔ kɛ ha mi ɔ je o ngɔ; 8 ejakaa i ngɔ munyuhi nɛ o ngɔ ha mi ɔ kɛ ha mɛ, nɛ a kplɛɛ nɔ, nɛ a ba le kaa i ba kaa o nane mi dalɔ niinɛ, nɛ a he ye kaa mo lɛ o tsɔ mi. 9 I ngɛ bie ha mɛ; pi je ɔ nɛ i ngɛ bie ha, mohu ɔ, kɛ ha ni nɛmɛ nɛ o ngɔ mɛ kɛ ha mi ɔ, ejakaa o níhi ji mɛ; 10 nɛ níhi tsuo nɛ i ngɛ ɔ, o níhi, nɛ níhi nɛ mo hu o ngɛ ɔ, ye níhi, nɛ a wo ye hɛ mi nyami ngɛ a kpɛti.

11 “I be je ɔ mi hu, se mɛɛ lɛɛ a ngɛ je ɔ mi, nɛ i ma o ngɔ. Tsaatsɛ Klɔuklɔu, moo hyɛ a nɔ ngɛ mo nitsɛ o biɛ ɔ nɛ o kɛ ha mi ɔ he je, konɛ a pee kake* kaa bɔ nɛ wɔ hu wa pee kake* ɔ. 12 Benɛ i kɛ mɛ ngɛ ɔ, i hyɛɔ a nɔ ngɛ mo nitsɛ o biɛ ɔ nɛ o kɛ ha mi ɔ he je; nɛ i po a he piɛ nɛ a kpɛti nɔ kake po hɛ mi kpataa we kaa ja hɛ mi kpatami bi ɔ pɛ, konɛ ngmami ɔ nɛ e ba mi. 13 Se amlɔ nɛ ɔ, i ma o ngɔ, nɛ i ngɛ ní nɛ ɔmɛ dee ngɛ je ɔ mi, konɛ a ha nɛ bua jɔmi nɛ i ngɛ ɔ nɛ e pi si ngɛ mɛ nitsɛmɛ a mi. 14 I ngɔ o munyu ɔ kɛ ha mɛ, se je ɔ nyɛ mɛ, ejakaa a piɛɛ we je ɔ he, kaa bɔ nɛ imi hu i piɛɛ we je ɔ he ɔ.

15 “Tsa pi nɛ i ngɛ bie ke o je mɛ kɛ je je ɔ mi, mohu ɔ, kaa o bu a he ngɛ nɔ yayami ɔ he je. 16 A piɛɛ we je ɔ he, kaa bɔ nɛ imi hu i piɛɛ we je ɔ he ɔ. 17 Moo ngɔ anɔkuale ɔ kɛ pee mɛ klɔuklɔu;* o munyu ɔ ji anɔkuale. 18 Kaa bɔ nɛ o tsɔ mi kɛ ba je ɔ mi ɔ, jã kɛ̃ nɛ imi hu i tsɔ mɛ kɛ yaa je ɔ mi. 19 Nɛ a he ɔ, i ngɛ ye he klɔuklɔu pee, konɛ mɛ hu anɔkuale ɔ nɛ e pee mɛ klɔuklɔu.

20 “Tsa pi ni nɛ ɔmɛ pɛ nɛ i ngɛ bie ha, mohu ɔ, kɛ ha nɔ fɛɛ nɔ nɛ e maa gu a munyu nɔ kɛ ná hemi kɛ yemi ngɛ ye mi ɔ, 21 konɛ mɛ tsuo a pee kake, kaa bɔ nɛ mo, Tsaatsɛ, o kɛ mi pee kake nɛ imi hu i kɛ mo pee kake ɔ, mɛ hu a kɛ wɔ nɛ e pee kake, konɛ je ɔ nɛ e he ye kaa mo lɛ o tsɔ mi. 22 Hɛ mi nyami nɛ o ngɔ ha mi ɔ, i ngɔ kɛ ha mɛ, konɛ a pee kake kaa bɔ nɛ wɔ hu wa pee kake ɔ. 23 I kɛ mɛ pee kake, nɛ mo hu o kɛ mi pee kake, konɛ a pee kake kɛ pi si,* bɔ nɛ pee nɛ je ɔ nɛ e le kaa mo lɛ o tsɔ mi, nɛ o suɔ mɛ kaa bɔ nɛ o suɔ mi ɔ. 24 Tsaatsɛ, i suɔ kaa nihi nɛ o ngɔ mɛ kɛ ha mi ɔ nɛ a piɛɛ ye he ngɛ he nɛ i ngɛ ɔ, konɛ a na hɛ mi nyami ɔ nɛ o ha mi ɔ, ejakaa o suɔ mi loko a to je ɔ sisi. 25 Tsaatsɛ Dalɔ, ngɛ anɔkuale mi ɔ, je ɔ ná we nɛ e ba le mo, se imi lɛɛ i le mo, nɛ ni nɛ ɔmɛ hu ba ná le kaa mo lɛ o tsɔ mi. 26 I ha nɛ a le o biɛ ɔ, nɛ ma ha nɛ a maa le, konɛ suɔmi ɔ nɛ o kɛ suɔ mi ɔ nɛ e hi a mi, nɛ i kɛ mɛ nɛ pee kake.”

18 Benɛ Yesu de ní nɛ ɔmɛ ta a, e kɛ e kaseli ɔmɛ je kpo nɛ a po Kedron Dɔgba a* kɛ ya he nɛ abɔɔ ko ngɛ, nɛ e kɛ e kaseli ɔmɛ sɛ abɔɔ ɔ mi. 2 Yuda, nɛ ji e se blɔ tsɔɔlɔ ɔ hu le lejɛ ɔ, ejakaa Yesu kɛ e kaseli ɔmɛ pɔɔ kpemi ngɛ lejɛ ɔ. 3 Enɛ ɔ he ɔ, Yuda ngɔ tabuli kɛ tsɔli nɛ osɔfo nikɔtɔma amɛ kɛ Farisi bi ɔmɛ tsɔ mɛ ɔ kɛ ba lejɛ ɔ kɛ a dɛ mi jatɛhi kɛ kanehi kɛ ta hwumi níhi. 4 Lɔ ɔ he ɔ, akɛnɛ Yesu le níhi tsuo nɛ maa ba e nɔ he je ɔ, e hɛ lɛ kɛ ba hɛ mi nɛ e bi mɛ ke: “Mɛnɔ nyɛ ngɛ hlae?” 5 A ha lɛ heto ke: “Yesu, Nazaretno ɔ.” E de mɛ ke: “Imi ji nɛ ɔ nɛ.” Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Yuda, nɛ ji e se blɔ tsɔɔlɔ ɔ hu piɛɛ a he kɛ daa si.

6 Se benɛ Yesu de mɛ ke, “Imi ji nɛ ɔ nɛ” ɔ, a ya senyasenya nɛ a nɔɔ si ngɛ zugba. 7 Lɔ ɔ he ɔ, e kpale bi mɛ ke: “Mɛnɔ nyɛ ngɛ hlae?” A de ke: “Yesu, Nazaretno ɔ.” 8 Yesu ha mɛ heto ke: “I de nyɛ ke imi ji nɛ ɔ nɛ. Lɔ ɔ he ɔ, ke imi lɛ nyɛ ngɛ hlae ɔ, lɛɛ nyɛ ha nɛ nyumu nɛ ɔmɛ nɛ a ho.” 9 E de jã konɛ nɔ́ nɛ e de ɔ nɛ e ba mi. E de ke: “Nihi nɛ o ngɔ mɛ kɛ ha mi ɔ, i ha we nɛ a kpɛti nɔ kake po nɛ e laa.”

10 Kɛkɛ nɛ Simon Petro, nɔ nɛ klaate ngɛ e he ɔ hia klaate ɔ, nɛ e po osɔfo nɔkɔtɔma pe kulaa a nyɔguɛ ɔ hiɔ nɔ tue ɔ kɛ fɔ si. A tsɛɔ nyɔguɛ ɔ ke Malko. 11 Se Yesu de Petro ke: “Ngɔɔ klaate ɔ kɛ wo e kpo ɔ mi. Anɛ e sɛ nɛ ma nu kplu ɔ nɛ ye Tsɛ ɔ ha mi ɔ lo?”

12 Kɛkɛ nɛ tabuli ɔmɛ kɛ tabuli a nyatsɛ ɔ kɛ Yudabi ɔmɛ a tsɔli ɔmɛ nu Yesu nɛ a fĩ lɛ. 13 Kekleekle ɔ, a ngɔ lɛ kɛ ya ha Anas, ejakaa Kayafa, nɛ e ji osɔfo nɔkɔtɔma pe kulaa ngɛ jamɛ a jeha a mi ɔ ngatsɛ ji lɛ. 14 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Kayafa ji nɔ nɛ e wo Yudabi ɔmɛ ga kaa ke nɔ kake gbo kɛ ha ni ɔmɛ ɔ, a ma ná he se ɔ nɛ.

15 Jehanɛ ɔ, Simon Petro kɛ kaselɔ kpa ko ngɛ Yesu se nyɛɛe. Osɔfo nɔkɔtɔma pe kulaa a le jamɛ a kaselɔ ɔ, nɛ e piɛɛ Yesu he kɛ ya su osɔfo nɔkɔtɔma pe kulaa a kpo ɔ nɔ, 16 se Petro lɛɛ e daa si ngɛ agbo ɔ se.* Lɔ ɔ he ɔ, kaselɔ kaketsɛ ɔ, nɔ nɛ osɔfo nɔkɔtɔma pe kulaa a le lɛ ɔ je kpo nɛ e kɛ agbo nya bulɔ ɔ ya tu munyu nɛ e ngɔ Petro kɛ ba mi. 17 Kɛkɛ nɛ mawayo ɔ nɛ e ji agbo nya bulɔ ɔ de Petro ke: “Tse mo hu nyumu nɛ ɔ kaseli ɔmɛ a ti nɔ kake ji mo, aloo?” E de ke: “Pi e kaselɔ ji mi.” 18 Jehanɛ ɔ, nyɔguɛ ɔmɛ kɛ tsɔli ɔmɛ daa si kɛ bɔle la nɛ a kɛ hã slɛ ɔ, ejakaa fĩɛ ngɛ yee, nɛ a ngɛ la hluee. Petro hu daa si ngɛ a kpɛti nɛ e ngɛ la a hluee.

19 Kɛkɛ nɛ osɔfo nɔkɔtɔma a bi Yesu sane kɛ kɔ e kaseli ɔmɛ kɛ e ní tsɔɔmi ɔ he. 20 Yesu ha lɛ heto ke: “I tu munyu kɛ tsɔɔ je ɔ ngɛ ma hɛ mi. Be fɛɛ be ɔ, i tsɔɔ ní ngɛ kpe he ɔ kɛ sɔlemi we ɔ, he nɛ Yudabi ɔmɛ tsuo ba buaa a he nya ngɛ ɔ, nɛ i de we nɔ́ ko nɔ́ ko ngɛ laami mi. 21 Mɛni he je nɛ o ngɛ mi sane bie ɔ? Mo bi nihi nɛ a nu níhi nɛ i de mɛ ɔ. Hyɛ! Ni nɛ ɔmɛ le níhi nɛ i de ɔ.” 22 Benɛ Yesu de ní nɛ ɔmɛ ta a, tsɔli ɔmɛ nɛ a daa si ngɛ lejɛ ɔ, a ti nɔ kake gba e hɛ mi ma nɛ e bi lɛ ke: “Jã nɛ e sa kaa o haa osɔfo nɔkɔtɔma a heto lo?” 23 Yesu ha lɛ heto ke: “Ke i de nɔ́ yayami ko ɔ, lɛɛ moo ye nɔ́ yayami ɔ he odase; se ke nɔ́ nɛ i de ɔ da a, lɛɛ mɛni he je nɛ o gba mi ma mɔ?” 24 Kɛkɛ nɛ Anas ha nɛ a fĩ lɛ nɛ a ngɔ lɛ kɛ ya ha Kayafa, nɛ ji osɔfo nɔkɔtɔma pe kulaa a.

25 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Simon Petro daa si ngɛ lejɛ ɔ nɛ e ngɛ la hluee. Kɛkɛ nɛ a bi lɛ ke: “Tse mo hu e kaseli ɔmɛ a ti nɔ kake ji mo?” E kua nɛ e de ke: “Pi e kaselɔ ji mi.” 26 Osɔfo nɔkɔtɔma pe kulaa a nyɔguɛ ɔ kake, nɛ́ e ji nyumu ɔ nɛ Petro po e tue ɔ wekuno ɔ bi lɛ ke: “Tse i na o kɛ lɛ ngɛ abɔɔ ɔ mi, aloo i nɛ mo?” 27 Se Petro kua ekohu, nɛ amlɔ nɔuu nɛ kungwɔ ku ko kpa nɔ́.

28 Lɔ ɔ se ɔ, mɔtu mla a, a ngɔ Yesu kɛ je Kayafa ngɔ kɛ ya amlaalo ɔ we ɔ mi. Se mɛ nitsɛmɛ lɛɛ a sɛ we amlaalo ɔ we ɔ mi, bɔ nɛ pee nɛ a ko ble a he konɛ a nyɛ nɛ a ye Hetsɔmi ɔ. 29 Lɔ ɔ he ɔ, Pilato je kpo kɛ ba a ngɔ nɛ e ba bi mɛ ke: “Mɛni yayami nɛ nyɛ ke nyumu nɛ ɔ pee?” 30 A ha lɛ heto ke: “Kaa pi yayami peelɔ ji nyumu nɛ ɔ, jinɛ wa ko ngɔɛ lɛ kɛ ba ha we mo.” 31 Kɛkɛ nɛ Pilato de mɛ ke: “Nyɛ nitsɛmɛ nyɛɛ ngɔ lɛ kɛ ho nɛ nyɛ ya da nyɛ mlaa a nɔ kɛ kojo lɛ.” Yudabi ɔmɛ de lɛ ke: “Mlaa ngmɛ́ blɔ kaa waa gbe nɔ ko.” 32 A de enɛ ɔ konɛ munyu nɛ Yesu tu kɛ tsɔɔ gbenɔ pɔtɛɛ nɛ e be kɛe nɛ e ma gbo ɔ nɛ e ba mi.

33 Kɛkɛ nɛ Pilato kpale kɛ sɛ amlaalo ɔ we ɔ mi, nɛ e tsɛ Yesu nɛ e bi lɛ ke: “Anɛ mo ji Yudabi ɔmɛ a Matsɛ ɔ lo?” 34 Yesu ha heto ke: “Anɛ mo nitsɛ o yi mi lɛ o je kɛ ngɛ enɛ ɔ bie, aloo nihi lɛ a tu ye he munyu kɛ tsɔɔ mo?” 35 Pilato he nɔ ke: “Anɛ Yudano ji mi lo? Mo nitsɛ o ma mi bi ɔmɛ kɛ osɔfo nikɔtɔma amɛ lɛ a ngɔ mo kɛ ba ha mi. Mɛni o pee?” 36 Yesu ha heto ke: “Ye Matsɛ Yemi ɔ, pi je nɛ ɔ mi nɔ́. Kaa ye Matsɛ Yemi ɔ je nɛ ɔ mi nɔ́ ɔ, jinɛ ye sɔmɔli ɔmɛ ko hwu, nɛ a ko ngɔɛ mi kɛ wui Yudabi ɔmɛ a dɛ mi. Se kaa bɔ nɛ e ji ɔ, pi hiɛ ɔ nɛ ye Matsɛ Yemi ɔ je.” 37 Enɛ ɔ he ɔ, Pilato bi lɛ ke: “lɛɛ matsɛ ji mo lo?” Yesu he nɔ ke: “Mo nitsɛ o ngɛ dee ke matsɛ ji mi. Ejakaa enɛ ɔ he je nɛ a fɔ mi, nɛ enɛ ɔ he je nɛ i ba je ɔ mi, kaa ma ba ye anɔkuale ɔ he odase. Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e ngɛ anɔkuale ɔ blɔ fa mi ɔ buɔ ye gbi tue.” 38 Pilato bi lɛ ke: “Mɛni ji anɔkuale?”

Benɛ e de enɛ ɔ, e je kpo ekohu kɛ ya Yudabi ɔmɛ a ngɔ nɛ e ya de mɛ ke: “I nɛ tɔmi ko ngɛ e he. 39 Jehanɛ se hu ɔ, ngɛ nyɛ kusumi nya a, e sa nɛ ma ngmɛɛ nɔ ko he ha nyɛ ngɛ Hetsɔmi ɔ mi. Lɔ ɔ he ɔ, anɛ nyɛ suɔ kaa ma ngmɛɛ Yudabi ɔmɛ a Matsɛ ɔ he ha nyɛ lo?” 40 A kpa ngmlaa ekohu ke: “Pi nyumu nɛ ɔ, ngmɛɛ Baraba mohu he!” Pohu Baraba a, julɔ ji lɛ.

19 Kɛkɛ nɛ Pilato ha nɛ a fiaa Yesu kpa. 2 Nɛ tabuli ɔmɛ ngɔ mio kɛ lo jlasi nɛ a kɛ wo e yi, nɛ a ngɔ tade klɔii nɛ e hɛɛ alamua tu su kɛ wo lɛ, 3 nɛ a ngɛ e ngɔ bae nɛ a ba ngɛ dee ke: “Yudabi ɔmɛ a Matsɛ, mo he manye!”* A ngɛ e hɛ mi ma gbae hulɔ. 4 Pilato je kpo ekohu, nɛ e ya de mɛ ke: “Hyɛ! i ngɔ lɛ kɛ je kpo kɛ ba ha nyɛ konɛ nyɛɛ le kaa i nɛ tɔmi ko ngɛ e he.” 5 Enɛ ɔ he ɔ, Yesu je kpo kɛ e yi jlasi nɛ a kɛ mio lo ɔ, kɛ e he tade klɔii nɛ e hɛɛ alamua tu su ɔ. Nɛ Pilato de mɛ ke: “Nyɛɛ hyɛ! Nyumu ɔ ji nɛ ɔ nɛ!” 6 Se benɛ osɔfo nikɔtɔma amɛ kɛ tsɔli ɔmɛ na lɛ ɔ, a kpa ngmlaa ke: “Sɛu lɛ! Sɛu lɛ!” Pilato de mɛ ke: “Nyɛ nitsɛmɛ nyɛɛ ngɔ lɛ nɛ nyɛ ya gbe lɛ,* ejakaa imi lɛɛ i nɛ tɔmi ko ngɛ e he.” 7 Yudabi ɔmɛ he nɔ ke: “Wa ngɛ mlaa, nɛ ngɛ wa mlaa a nya a, e sa gbenɔ, ejakaa e pee e he Mawu bi.”

8 Benɛ Pilato nu nɔ́ nɛ a ngɛ dee ɔ, e ye gbeye wawɛɛ po pe kekle ɔ, 9 nɛ e sɛ amlaalo ɔ we ɔ mi ekohu nɛ e bi Yesu ke: “Jije o je?” Se Yesu ha we lɛ heto. 10 Enɛ ɔ he ɔ, Pilato bi lɛ ke: “Anɛ o be ye nya mi poe lo? O li kaa i ngɛ he wami nɛ ma nyɛ ma ngmɛɛ o he, nɛ i ngɛ he wami nɛ ma nyɛ ma gbe mo* lo?” 11 Yesu ha lɛ heto ke: “Kaa pi hiɔwe nɛ a je nɛ a ha mo he wami ɔ, jinɛ o be he wami ko kulaa ngɛ ye nɔ. Enɛ ɔ he je nɛ nɔ nɛ e ngɔ mi kɛ wo o dɛ mi ɔ, e yayami ɔ kle pe o nɔ́ ɔ nɛ.”

12 Enɛ ɔ he ɔ, Pilato ya nɔ nɛ e bɔ mɔde kaa e ma hla blɔ nɔ nɛ e maa gu kɛ ngmɛɛ e he, se Yudabi ɔmɛ kpa ngmlaa wawɛɛ ke: “Ke o ngmɛɛ nyumu nɛ ɔ he ɔ, lɛɛ pi Kaisare huɛ ji mo. Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e woɔ lɛ nitsɛ e he matsɛ ɔ tuɔ munyu kɛ siɔ* Kaisare.” 13 Benɛ Pilato nu munyu nɛ ɔmɛ ɔ, e ngɔ Yesu kɛ je kpo, nɛ e hi si ngɛ kojomi sɛ ɔ nɔ ngɛ he ko nɛ a tsɛɔ ke He Nɛ A To Tɛhi Ngɛ ɔ, se ngɛ Hebri gbi mi ɔ, a tsɛɔ ke Gabata a. 14 Jamɛ a ligbi ɔ ji He Dlami Ligbi kɛ ha Hetsɔmi ɔ, nɛ e maa pee kaa ngmlɛfia ekpane* ɔ mi. Nɛ e de Yudabi ɔmɛ ke: “Nyɛɛ hyɛ! Nyɛ matsɛ ɔ ji nɛ ɔ nɛ!” 15 Se a kpa ngmlaa ke: “Ngɔɔ lɛ kɛ ho! Ngɔɔ lɛ kɛ ho! Sɛu lɛ!” Pilato de mɛ ke: “Ma gbe nyɛ matsɛ ɔ lo?” Osɔfo nikɔtɔma amɛ he nɔ ke: “Wa be matsɛ ko kaa ja Kaisare.” 16 Kɛkɛ nɛ e ngɔ lɛ kɛ ha mɛ konɛ a ya gbe lɛ ngɛ tso nɔ.

Enɛ ɔ he ɔ, Yesu ya je a nine nɔ. 17 Yesu tloo lɛ nitsɛ e sɛumi tso* ɔ nɛ e je kpo kɛ ho he ko nɛ a tsɛɔ ke Yikoklodonya, nɛ́ ngɛ Hebri gbi mi ɔ, a tsɛɔ lejɛ ɔ ke Golgota a ya. 18 A ka lɛ kɛ wo tso ɔ he ngɛ lejɛ ɔ kɛ piɛɛ nyumu enyɔ komɛ a he, nɔ kake ngɛ e hiɔ nɔ nɛ nɔ kake hu ngɛ e muɔ nɔ, nɛ Yesu ngɛ a kpɛti. 19 Pilato ngma munyu ko hu kɛ mɛtɛ sɛumi tso* ɔ he. E ngma ke: “Yesu, Nazaretno, Yudabi ɔmɛ a Matsɛ ɔ.” 20 Yudabi ɔmɛ a ti nihi babauu kane munyu nɛ ɔ, ejakaa he nɛ a ka Yesu kɛ wo tso ɔ he ngɛ ɔ kɛ ma a he kɛ we, nɛ a ngma munyu ɔ ngɛ Hebri, Latin, kɛ Hela gbi mi. 21 Se Yudabi ɔmɛ a we osɔfo nikɔtɔma amɛ de Pilato ke: “Koo ngma ke, ‘Yuda bi ɔmɛ a Matsɛ ɔ,’ mohu ɔ, ngmaa ke, e de ke, ‘Imi ji Yudabi ɔmɛ a Matsɛ ɔ nɛ.’” 22 Pilato ha heto ke: “Nɔ́ nɛ i ngma a, i ngma.”

23 Jehanɛ ɔ, benɛ tabuli ɔmɛ ka Yesu kɛ wo tso ɔ he ɔ, a ngɔ tadehi nɛ e wo ngɛ e tade ɔ nɔ ɔ nɛ a gba mi eywiɛ, nɛ tabulɔ fɛɛ tabulɔ ngɔ kake. A ngɔ tade nɛ e wo ngɛ e tade ɔ sisi ɔ hulɔ. Se tade nɛ e wo ngɛ e tade ɔ sisi ɔ lɛɛ pi nɛ a kpɛ, mohu ɔ, a lo kɛ je hiɔwe kɛ ba ma si. 24 Enɛ ɔ he ɔ, a de a sibi ke: “Wa ko gba lɛ, mohu ɔ, nyɛ ha nɛ waa fɔ nɔ sɔ konɛ waa na nɔ nɛ e maa pee e nɔ́.” Enɛ ɔ ya nɔ konɛ ngmami ɔ nɛ e ba mi. A ngma ke: “A gba ye tade ɔmɛ ngɔ ha a he, nɛ a fɔ ye tade ɔ nɔ sɔ.” Lɔ ɔ he ɔ, tabuli ɔmɛ pee ní nɛ ɔmɛ niinɛ.

25 Se Yesu yayo kɛ e yayo nyɛmiyo Maria, nɛ e ji Klopa yo ɔ, kɛ Maria Magdalena daa si ngɛ Yesu sɛumi tso* ɔ kasa nya. 26 Enɛ ɔ he ɔ, benɛ Yesu na e yayo kɛ kaselɔ ɔ nɛ e suɔ lɛ ɔ nɛ a daa si ngɛ lejɛ ɔ, e de e yayo ke: “Yo, hyɛ! O binyumu ɔ!” 27 Lɔ ɔ se ɔ, e de kaselɔ ɔ ke: “Hyɛ! O yayo!” Nɛ kɛ je jamɛ a ngmlɛfia a kɛ yaa a, kaselɔ ɔ ngɔ lɛ kɛ ho lɛ nitsɛ e we mi ya.

28 Enɛ ɔ se ɔ, benɛ Yesu ná le kaa amlɔ nɛ ɔ lɛɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ ba mi ta a, bɔ nɛ pee nɛ ngmami ɔ nɛ e ba mi ɔ, e de ke: “Kuma ngɛ mi yee.” 29 Kplu ko maa si ngɛ lejɛ ɔ nɛ wai nɛ kuã hyi lɛ tɔ. Enɛ ɔ he ɔ, a ngɔ kutsa nɛ wai nɛ kuã pɔ lɛ tsɔtsɔɔtsɔ kɛ wo hisopo* tso nya nɛ a wo nɔ kɛ to e nya he. 30 Benɛ Yesu nine su wai nɛ kuã a nɔ ɔ, e de ke: “A gbe nya!” kɛkɛ nɛ e ma e yi si nɛ e ngmɛɛ e mumi ɔ he.*

31 Jamɛ a ligbi ɔ ji He Dlami Ligbi, lɔ ɔ he ɔ, bɔ nɛ pee nɛ gbogboe ɔmɛ nɛ a ko hi sɛumi tso ɔmɛ a nɔ ngɛ He Jɔɔmi Ligbi ɔ nɔ he je ɔ, (ejakaa jamɛ a He Jɔɔmi Ligbi ɔ ji He Jɔɔmi Ligbi ngua), Yudabi ɔmɛ bi Pilato konɛ e ha nɛ a ya ku a nanehi nɛ a je a gbogboe ɔmɛ kɛ ho. 32 Enɛ ɔ he ɔ, tabuli ɔmɛ ba nɛ a ba ku kekleekle nyumu ɔ kɛ nyumu kaketsɛ ɔ nɛ a ngɛ tso ɔ nɔ ngɛ e kasa nya a a nanehi. 33 Se benɛ a su Yesu nɔ ɔ, a na kaa e gbo momo, enɛ ɔ he ɔ, a ku we e nanehi. 34 Se tabuli ɔmɛ a kpɛti nɔ kake ngɔ akplɔ kɛ gbɔ e kasa, nɛ amlɔ nɔuu nɛ muɔ kɛ nyu je mi kɛ be. 35 Nɔ nɛ e na nɔ́ nɛ ɔ lɛ e ye odase nɛ ɔ nɛ, nɛ odase nɛ e ye ɔ ji anɔkuale, nɛ e le kaa nɔ́ nɛ e de ɔ ji anɔkuale, konɛ nyɛ hu nyɛ he ye. 36 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ní nɛ ɔmɛ ya nɔ konɛ ngmami ɔ nɛ e ba mi. Ngmami ɔ de ke: “A be e wu kake ngmelu po kue.”* 37 Nɛ ngmami kpa ko hu de ke: “A maa hyɛ nɔ nɛ a gbɔ lɛ nɔ́ ɔ.”

38 Jehanɛ ɔ, ngɛ ní nɛ ɔmɛ a se ɔ, Yosef nɛ e je Arimatia, nɛ e ji Yesu kaselɔ, se Yudabi ɔmɛ a he gbeye yemi he je ɔ, e ha we nɛ nihi nɛ a le ɔ ya kpa Pilato pɛɛ kaa e ma nyɛ ma ya je Yesu gbogboe ɔ kɛ ho lo, nɛ Pilato ha lɛ he blɔ. Enɛ ɔ he ɔ, e ba nɛ e ba je gbogboe ɔ kɛ ho. 39 Nikodemo, nɛ ji nyumu ɔ nɛ be ko nɛ be ɔ, e ba Yesu ngɔ nyɔ mi ɔ hu ba, e ngɔ mimɛ kɛ aloe nɛ a futu* nɛ́ e jiɔmi maa pee sɛni tɛ lafa kake* kɛ ba. 40 Lɔ ɔ he ɔ, a ngɔ Yesu gbogboe ɔ nɛ a wo lɛ tsopa kɛ e he via a, nɛ a ngɔ klala kɛ blaa lɛ kaa bɔ nɛ Yudabi ɔmɛ peeɔ kɛ puɔ nɔ ɔ. 41 E ba mi kaa abɔɔ ko ngɛ he nɛ a gbe* Yesu ngɛ ɔ, nɛ yɔkɔ* ko nɛ a to we nɔ ko ngɛ mi hyɛ ɔ ngɛ abɔɔ ɔ mi. 42 Akɛnɛ e ji Yudabi ɔmɛ a He Dlami Ligbi nɛ he nɛ yɔkɔ ɔ ngɛ ɔ hu kɛ lejɛ ɔ kɛ we he je ɔ, a ya to Yesu ngɛ lejɛ ɔ.

20 Ngɛ otsi ɔ we kekleekle ligbi ɔ mɔtu mla, benɛ je mi tsɔ we lolo ɔ, Maria Magdalena ba yɔkɔ* ɔ he, nɛ e na kaa a je tɛ ɔ kɛ je yɔkɔ* ɔ nya momo. 2 Lɔ ɔ he ɔ, e tu fo kɛ ba Simon Petro kɛ kaselɔ kaketsɛ ɔ nɛ Yesu suɔ e sane ɔ a ngɔ nɛ e ba de mɛ ke: “A ngɔ Nyɔmtsɛ ɔ kɛ je yɔkɔ ɔ mi kɛ ho, nɛ wa li he nɛ a ya to lɛ ngɛ.”

3 Kɛkɛ nɛ Petro kɛ kaselɔ kaketsɛ ɔ ma blɔ nɔ kɛ yaa yɔkɔ ɔ he. 4 Mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo a bɔni fo tumi, se kaselɔ kaketsɛ ɔ fo mi wa pe Petro, nɛ e ya su yɔkɔ ɔ he kekle. 5 E kɔkɔ e yi si nɛ e na klala amɛ nɛ a pueɔ si ngɛ lejɛ ɔ, se e sɛ we mi. 6 Lɔ ɔ se ɔ, Simon Petro hu nyɛɛ e se kɛ ba, nɛ lɛɛ e sɛ yɔkɔ ɔ mi. Nɛ e na klala amɛ nɛ a pueɔ si ngɛ lejɛ ɔ. 7 Bo ɔ nɛ jinɛ a kɛ fi e yi ɔ piɛɛ we bo kpa amɛ a he ngɛ he kake, mohu ɔ, a koklo lɛ kɛ fɔ he ko banee. 8 Kɛkɛ nɛ kaselɔ kaketsɛ ɔ nɛ e su yɔkɔ ɔ he kekle ɔ hu sɛ mi, nɛ e na, nɛ e he ye. 9 Ejakaa loloolo ɔ, a nui ngmami ɔ sisi kaa e sa nɛ e te si kɛ je gbogboehi a kpɛti. 10 Lɔ ɔ he ɔ, kaseli ɔmɛ kpale a se kɛ ho a wehi a mi ya.

11 Se loloolo ɔ, Maria lɛɛ e daa si ngɛ kpo ɔ nya ngɛ yɔkɔ ɔ he, nɛ e ngɛ ya foe. Benɛ e ngɛ ya a foe ɔ, e kɔkɔ e yi si nɛ e hyɛ yɔkɔ ɔ mi, 12 nɛ e na bɔfohi enyɔ kɛ a he tade hiɔ nɛ a hii si ngɛ he nɛ jinɛ a ngɔ Yesu gbogboe ɔ kɛ fɔ ɔ, nɔ kake ngɛ e yi tetle mi je, nɛ nɔ kake hu ngɛ e nane si je. 13 Nɛ a bi lɛ ke: “Yo, mɛni he je nɛ o ngɛ ya foe ɔ?” E de mɛ ke: “A ba wo ye Nyɔmtsɛ ɔ kɛ je, nɛ i li he nɛ a ya to lɛ ngɛ.” 14 Benɛ e de enɛ ɔ se ɔ, e plɛ e he nɛ e na Yesu nɛ daa si ngɛ lejɛ ɔ, se e li kaa Yesu. 15 Yesu bi lɛ ke: “Yo, mɛni he je nɛ o ngɛ ya foe ɔ? Mɛnɔ o ngɛ hlae?” Akɛnɛ Maria susu kaa nɔ nɛ daa si ɔ ji abɔɔ ɔ nɔ hyɛlɔ he je ɔ, e de lɛ ke: “Etsɛ, ke mo lɛ o ba ngɔ lɛ kɛ je hiɛ ɔ, lɛɛ tsɔɔ mi he nɛ o ya to lɛ ngɛ, konɛ ma ya ngɔ lɛ kɛ ho.” 16 Yesu de lɛ ke: “Maria!” Benɛ Maria plɛ e he ɔ, e de lɛ ngɛ Hebri gbi mi ke: “Rabboni!” (e sisi ji, “Tsɔɔlɔ!”) 17 Yesu de lɛ ke: “Jɔɔ ye he kplami, ejakaa i kuɛ kɛ yɛ Tsɛ ɔ ngɔ lolo, mohu ɔ, yaa ye nyɛminyumu ɔmɛ a ngɔ nɛ o ya de mɛ ke, ‘I ngɛ kuɔe kɛ yaa ye Tsɛ ɔ kɛ nyɛ hu nyɛ Tsɛ ɔ, kɛ ye Mawu ɔ kɛ nyɛ hu nyɛ Mawu ɔ ngɔ.’” 18 Maria Magdalena ba nɛ e ba bɔ kaseli ɔmɛ amaniɛ. E de mɛ ke: “I na Nyɔmtsɛ ɔ!” Nɛ e de mɛ nɔ́ nɛ Nyɔmtsɛ ɔ de lɛ ɔ.

19 Jamɛ a ligbi ɔ gbɔkuɛ ɔ, nɛ ji otsi ɔ we kekleekle ligbi ɔ, akɛnɛ kaseli ɔmɛ ngɛ Yudabi ɔmɛ gbeye yee he je ɔ, a ngmɛ sinya amɛ a mi ngɔ wo a yi ngɛ he nɛ a ngɛ ɔ. Se Yesu ba nɛ e ba da si ngɛ a kpɛti nɛ e de mɛ ke: “Tue mi jɔmi ha nyɛ.” 20 Benɛ e de nɔ́ nɛ ɔ se ɔ, e ngɔ e dɛ mi kɛ e kasa mi kɛ tsɔɔ mɛ. Kɛkɛ nɛ kaseli ɔmɛ a bua jɔ kaa a na Nyɔmtsɛ ɔ. 21 Yesu de mɛ ekohu ke: “Tue mi jɔmi ha nyɛ. Kaa bɔ nɛ ye Tsɛ ɔ tsɔ mi ɔ, jã kɛ̃ nɛ imi hu i ngɛ nyɛ tsɔe.” 22 Benɛ e de nɔ́ nɛ ɔ se ɔ, e mu pue a nɔ nɛ e de mɛ ke: “Nyɛ nine nɛ e su mumi klɔuklɔu ɔ nɔ.” 23 Ke nyɛ ngɔ nɔ ko he yayamihi kɛ ke lɛ ɔ, a kɛ ke lɛ; ke nyɛ ngɔɛ nɔ ko he yayamihi kɛ ki lɛ ɔ, a kɛ ki lɛ.

24 Se Toma, Ni Nyɔngma Kɛ Enyɔ ɔmɛ a kpɛti nɔ kake, nɔ nɛ a tsɛɔ lɛ ke Hayo ɔ piɛɛ we a he benɛ Yesu ba a. 25 Lɔ ɔ he ɔ, kaseli ɔmɛ de lɛ ke: “Wa na Nyɔmtsɛ ɔ!” Se e de mɛ ke: “Ja i na plɛɛko pa amɛ a nya ngɛ e dɛ mi, nɛ i ngɔ ye nine nguɛ kɛ ta plɛɛko pa amɛ* a he, nɛ i ngɔ ye nine kɛ hɔ e kasa mi loko ma he ye, ke pi jã a, i be hee ye gblegbleegble.”

26 Maa pee ligbi kpaanyɔ se ɔ, e kaseli ɔmɛ ngɛ tsu mi ekohu, nɛ Toma hu piɛɛ a he. E ngɛ mi kaa a ngmɛ sinya a mi mohu lɛɛ, se Yesu ba nɛ e ba da si ngɛ a kpɛti nɛ e de mɛ ke: “Tue mi jɔmi ha nyɛ.” 27 Lɔ ɔ se ɔ, e de Toma ke: “Ngɔɔ o nine nguɛ kɛ ba wo hiɛ ɔ, nɛ o hyɛ ye dɛ mi, nɛ o ngɔ o nine kɛ ba hɔ ye kasa mi, konɛ o he ye nɛ o yi mi nɛ jɔɔ mo enyɔɔnyɔ peemi.”* 28 Toma he nɔ nɛ e de lɛ ke: “Ye Nyɔmtsɛ kɛ ye Mawu!” 29 Yesu de lɛ ke: “Nami nɛ o na mi ɔ he je nɛ o he ye ɔ lo? Nihi nɛ a nɛ, se kɛ̃ ɔ, a heɔ yeɔ ɔ ngɛ bua jɔmi.”

30 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yesu pee okadi kpahi fuu ngɛ kaseli ɔmɛ a hɛ mi nɛ́ a ngmɛ ngɛ womi kpo nɛ ɔ mi. 31 Se enɛ ɔmɛ lɛɛ a ngma kɛ fɔ si konɛ nyɛ he ye kaa Yesu ji Kristo ɔ, Mawu Bi ɔ nɛ, nɛ ke nyɛ he ye ɔ, nyɛ ma ná wami kɛ gu e biɛ ɔ nɔ.

21 Ngɛ enɛ ɔ se ɔ, Yesu kpale je e he kpo kɛ tsɔɔ kaseli ɔmɛ ngɛ Tiberia Wo ɔ nya. Blɔ nɔ nɛ e gu kɛ je e he kpo kɛ tsɔɔ mɛ ɔ ji nɛ ɔ nɛ. 2 Simon Petro, Toma (nɔ nɛ a tsɛɔ lɛ ke Hayo ɔ), Natanael nɛ e je Kana ngɛ Galilea a, Zebedeo binyumu ɔmɛ, kɛ kaseli kpahi enyɔ bua a he nya ngɛ he kake. 3 Simon Petro de mɛ ke: “I yaa wo.” A de lɛ ke: “Waa kɛ mo maa ya.” A je kpo nɛ a ya sɛ lɛ mi, se jamɛ a nyɔ ɔ mi ɔ, a gbi lo kake ngmelu po.

4 Se benɛ je mi ngɛ tsɔe ɔ, Yesu ba da si ngɛ wo ɔ nya, se kaseli ɔmɛ li kaa Yesu. 5 Kɛkɛ nɛ Yesu de mɛ ke: “Ye bimɛ, tse nyɛ be nɔ́* ko nɛ nyɛ maa ye, aloo nyɛ ngɛ nɔ́ ko?” A ha lɛ heto ke: “Dɛbi, wa be nɔ́ ko!” 6 E de mɛ ke: “Nyɛ pue ya a ngɛ lɛ ɔ hiɔ nɔ je nɛ nyɛ maa gbe eko.” Lɔ ɔ he ɔ, a pue ya a, se a nyɛ we nɛ a gbla, ejakaa a gbe lo babauu nitsɛ. 7 Kɛkɛ nɛ kaselɔ ɔ nɛ Yesu suɔ e sane ɔ de Petro ke: “Nyɔmtsɛ ɔ lɛ daa si ɔ nɛ!” Benɛ Simon Petro nu kaa Nyɔmtsɛ ɔ lɛ e daa si ɔ, e wo tade nɛ e woɔ ngɛ e tade ɔ nɔ ɔ,* ejakaa jinɛ e hɛɛ e he gu,* kɛkɛ nɛ e tu kɛ sɛ wo ɔ mi. 8 Se kaseli kpa amɛ hi lɛ nyafii ɔ mi kɛ ba, nɛ a ngɛ ya a nɛ lo hyi lɛ tɔtɔɔtɔ ɔ gblae, ejakaa a kɛ kpo he kɛ we. A kɛ kpo he kɛmi maa pee nanewɛɛ 300* pɛ.

9 Benɛ a ba su wo ɔ nya a, a na la nɛ a kɛ hã slɛ kɛ e nɔ lo kɛ abolo. 10 Yesu de mɛ ke: “Nyɛɛ ngɔ lo ɔ nɛ nyɛ gbe piɔ ɔ eko kɛ ba.” 11 Lɔ ɔ he ɔ, Simon Petro ya sɛ lɛ ɔ mi nɛ e ya gbla ya a nɛ lo nguanguahi hyi lɛ tɔtɔɔtɔ ɔ kɛ ba wo ɔ nya, lo 153 lɛ ngɛ mi. E ngɛ mi kaa lo ɔ hiɛ mohu lɛɛ, se ya a gba we. 12 Yesu de mɛ ke: “Nyɛɛ ba nɛ nyɛ ba ye nyɛ mɔtu ní.” Kaseli ɔmɛ a ti nɔ kake ngmelu po ná we kã nɛ e ma bi lɛ ke: “Mɛnɔ ji mo?” ejakaa a le kaa lɛ ji Nyɔmtsɛ ɔ. 13 Yesu ngɔ abolo ɔ kɛ ha mɛ, nɛ e ha mɛ lo ɔ hulɔ. 14 Kɛ je benɛ a tle Yesu si kɛ je gbogboehi a kpɛti ɔ, enɛ ɔ ji si etɛne nɛ e je e he kpo kɛ tsɔɔ kaseli ɔmɛ.

15 Benɛ a ye mɔtu ní ɔ ta a, Yesu bi Simon Petro ke: “Simon, Yohane bi, anɛ o suɔ mi pe ní nɛ ɔmɛ lo?” E ha lɛ heto ke: “Ee, Nyɔmtsɛ, o le kaa i suɔ o sane.” Yesu de lɛ ke: “Ha ye jijɔ bimɛ ɔmɛ niye ní.” 16 Yesu kpale bi lɛ si enyɔne ke: “Simon, Yohane bi, o suɔ mi lo?” E he nɔ ke: “Ee, Nyɔmtsɛ, o le kaa i suɔ o sane.” Yesu de lɛ ke: “Hyɛ ye jijɔ wawi ɔmɛ a nɔ.” 17 Yesu bi lɛ si etɛne ke: “Simon, Yohane bi, o suɔ ye sane lo?” Petro hao kaa e bi lɛ si etɛne ke: “O suɔ ye sane lo?” Lɔ ɔ he ɔ, e de lɛ ke: “Nyɔmtsɛ, o le nɔ́ fɛɛ nɔ́; o le kaa i suɔ o sane.” Yesu de lɛ ke: “Ha ye jijɔ wawi ɔmɛ niye ní. 18 Niinɛ, ngɛ anɔkuale mi ɔ, i ngɛ mo dee ke, benɛ o wɛ ɔ, mo nitsɛ lɛ o woɔ o tade nɛ o nyɛɛɔ kɛ yaa he nɛ o suɔ. Se ke o ba bwɔ ɔ, o maa kpa o ninehi a mi nɛ nɔ kpa maa wo tade ha mo, nɛ e maa ngɔ mo kɛ ya he nɛ o sume.” 19 E de enɛ ɔ kɛ tsɔɔ gbenɔ pɔtɛɛ nɛ e ma gbo kɛ wo Mawu hɛ mi nyami. Benɛ e de enɛ ɔ se ɔ, e de lɛ ke: “Yaa nɔ nɛ o nyɛɛ ye se.”

20 Petro plɛ e he nɛ e na kaselɔ ɔ nɛ Yesu suɔ lɛ ɔ nɛ e ngɛ a se nyɛɛe. Lɛ ji nɔ nɛ benɛ a ngɛ gbɔkuɛ ní ɔ yee ɔ, e kpasa Yesu gugue mi nɛ́ e bi ke: “Nyɔmtsɛ, mɛnɔ lɛ e maa tsɔɔ o se blɔ ɔ?” nɛ. 21 Lɔ ɔ he ɔ, benɛ Petro hɛngmɛ gba e nɔ ɔ, e bi Yesu ke: “Nyɔmtsɛ, nyumu nɛ ɔ hu nɛɛ?” 22 Yesu de lɛ ke: “Ke i suɔ kaa e hi si kɛ yaa si be nɛ ma ba a, mɛni lɔ ɔ kɔɔ ngɛ o he? Moo lɛɛ yaa nɔ nɛ o nyɛɛ ye se.” 23 Enɛ ɔ he ɔ, munyu nɛ ɔ pɛ ngɛ nyɛmimɛ ɔmɛ a kpɛti kaa kaselɔ nɛ ɔ be gboe. Pohu Yesu de we ke e be gboe, mohu ɔ, nɔ́ nɛ e de ji: “Ke i suɔ kaa e hi si kɛ yaa si be nɛ ma ba a, mɛni lɔ ɔ kɔɔ ngɛ o he?”

24 Kaselɔ nɛ ɔ lɛ e ye ní nɛ ɔmɛ a he odase nɛ e ngma ní nɛ ɔmɛ ɔ nɛ, nɛ wa le kaa odase nɛ e ye ɔ ji anɔkuale.

25 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ní kpahi fuu hu ngɛ nɛ Yesu pee nɛ ke a ke a maa ngma lɛ tsuo fitsofitso ɔ, i he we yi kaa womi kpohi nɛ a maa ngma a maa ya je ɔ mi po.

Aloo “nɛ e ngɛ Tsɛ ɔ gugue mi ɔ.” Jamɛ a blɔ he ɔ tsɔɔ kaa a suɔ nɔ ɔ wawɛɛ.

Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu A5.

Maa pee gbɔkuɛ ngmlɛ 4.

“Yo” nɛ e kɛ tsu ní ɔ tsɔɔ we kaa e bui nɔ.

E ma nyɛ maa pee kaa nyu susumi nɔ́ nɛ ɔ ji bat nɛ e peeɔ lita 22 (galɔn 5.81). Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.

Aloo “nyɛ kpa lejɛ ɔ ngɔmi kɛ pee jua nɔ.”

Baiblo komɛ de ke “ke a ji hiɔwe kɛ fɔ we nɔ ko ɔ.”

Aloo “a ko ba kã e ní peepee ɔmɛ a hɛ mi.”

Ngɛ Hela gbi mi ɔ, “sɔuɔ nya.”

Aloo “susuu we e mumi ɔ loko e kɛ haa nɔ; pee we e mumi ɔ he hɔni.”

Aloo “nyu hɛngmɛ.”

Maa pee piani ngmlɛ 12.

Aloo “ngɛ he wami náe.”

Maa pee piani ngmlɛ kake.

Aloo “hule.”

Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu A3.

Aloo “ngɛ wami nɛ ji nike ní ɔ ngɛ e mi ɔ.”

Nɛ ji Ngmami ɔ.

Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.

E ji ngma henɔ ko.

E ji ngma henɔ ko.

Aloo “kɛtɛ.”

Maa pee kilomita enuɔ loo ekpa. Ngɛ Hela gbi mi ɔ, “maa pee fiɛmi he 25 loo 30.” Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.

Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu A5.

Baiblo komɛ de ke “he nya buami he.”

Aloo “abosiami.”

Aloo “nyɛɛmi.”

Aloo “Gbahi A Sisi Himi.”

Ngɛ Hela gbi mi ɔ, “níhi nɛ a ngma.”

Nɛ ji rabihi a sukuu ɔmɛ.

Kuku 53 kɛ ya si yi 8 kuku 11 ɔ be blema womi kpohi nɛ a kɛ nine ngma nɛ nihi he ye kaa a mi munyu ɔmɛ da a mi.

Aloo “Nyɛ daa adesa mlaahi a nɔ kɛ kojoɔ.”

Hela munyungu ɔ ji, “porneiʹa.” Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.

Aloo “Nɛ e je bumi kpo kɛ ha lɛ.”

Aloo “e klaa.”

Aloo “ye klaa.”

Aloo “ye klaa.”

Aloo “wa klaa.”

Aloo “kake peemi ngɛ wa kpɛti.”

Aloo “Nihi nɛ a ngɛ kaa mawu.”

Ngɛ Hela gbi mi ɔ, “O.”

Aloo “kaimi yɔkɔ.”

Maa pee kilomita etɛ. Ngɛ Hela gbi mi ɔ, “maa pee fiɛmi he 15.” Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.

Aloo “kaimi yɔkɔ.”

Ngɛ Hela gbi mi ɔ, “ngɛ mumi mi.”

Aloo “kaimi yɔkɔ.”

Nɛ ji sɔlemi we ɔ.

Aloo “ngɛ okplɔɔ ɔ he.”

Lɔ ɔ ji Romabi a sɛni tɛ nɛ e jiɔmi maa pee gram 327 (oz 11.5). Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.

Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.

Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu A5.

Aloo “kaimi yɔkɔ.”

Aloo “e klaa.”

Aloo “e klaa.”

Aloo “e klaa.”

Aloo “ye klaa.”

Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu A5.

Aloo “amaniɛ bɔmi ɔ.”

Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu A5.

Aloo “kɛ fĩ e mlɛmi.”

Aloo “kɛ fĩ e mlɛmi.”

Aloo “lɛɛ e ji nyɛ blɔ nya ní tsumi kaa.”

Ngɛ Hela gbi mi ɔ, “e wo e nane se kpo aloo e nane se ja nɔ kɛ si mi.”

Ngɛ Hela gbi mi ɔ, “suɔ lɛ ɔ kpasa Yesu gugue.”

Aloo “ye klaa.”

Aloo “o klaa.”

Aloo “bua wolɔ.”

Aloo “kaa nihi nɛ a nɔ gbo.”

Aloo “nɛ e haa nɛ eko fɛɛ eko nɛ e woɔ yiblii ɔ he tsɔɔ.”

Aloo “klaa.”

Munyungu nɛ ji “nɔ” kɛ “lɛ” nɛ a kɛ tsu ní ngɛ kuku 13 kɛ 14 mi ɔ daa si kɛ ha “yemi kɛ bualɔ ɔ” nɛ a tu he munyu ngɛ kuku 7 ɔ mi ɔ. Yesu ngɔ munyu nɛ ji, “yemi kɛ bualɔ ɔ” kɛ tsu ní kɛ tu mumi klɔuklɔu ɔ he munyu kaa nɔmlɔ. Mumi klɔuklɔu ɔ ji he wami, se pi nɔmlɔ, nɛ ngɛ Hela gbi ɔ mi ɔ, munyungu nɛ a kɛ tsu ní ɔ dɛ si kɛ ha we nyumu aloo yo.

Aloo “adesahi; nihi.”

Aloo “ja e ngɛ mo anɔkuale Mawu kake pɛ ɔ he nile náe.”

Aloo “konɛ kake peemi nɛ hi a kpɛti.”

Aloo “kaa bɔ nɛ kake peemi ngɛ wa kpɛti.”

Aloo “kɛ ha nɛ a je ekpa; kɛ ha nɛ a he nɛ tsɔ.”

Aloo “kake peemi nitsɛnitsɛ nɛ hi a kpɛti.”

Aloo “Kedron Pa a.”

Aloo “ngɛ we ɔ nya.”

Aloo “wa ngɛ o yi jee.”

Aloo “sɛu lɛ.”

Aloo “sɛu mo.”

Aloo “teɔ si kɛ woɔ.”

Maa pee piani ngmlɛ 12.

Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.

Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.

Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.

Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.

Aloo “e gbo.”

Aloo “ywiae.”

Baiblo komɛ de ke “nɛ a fi.”

Lɔ ɔ ji Roma bi a sɛni tɛ. Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.

Aloo “sɛu.”

Aloo “kaimi yɔkɔ.”

Aloo “kaimi yɔkɔ.”

Aloo “kaimi yɔkɔ.”

Aloo “pa doku ɔmɛ.”

Ngɛ Hela gbi mi ɔ, “nɛ o kpa atsinyɛ jemi.”

Aloo “lo.”

Aloo “e fĩ tade nɛ e woɔ ngɛ e tade ɔ nɔ ɔ kɛ wo e he.”

Aloo “e wo nɔ́ ko hanyahanya.”

Maa pee mita 90. Ngɛ Hela gbi mi ɔ, “maa pee kɔni fã 200.” Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane