Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • mwb17 December bf. 5
  • A Ngɔ Nɔ́ Ehe Ko Kɛ Piɛɛ Otsi ɔ Mi Kpe ɔ He

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • A Ngɔ Nɔ́ Ehe Ko Kɛ Piɛɛ Otsi ɔ Mi Kpe ɔ He
  • Kristofohi A Si Himi Kɛ A Sɔmɔmi Ní Tsumi ɔ—Ní Kasemi Womi—2017
  • Munyu Nɛ Ngɛ Kaa Enɛ ɔ
  • Matsɛ ɔ Hi Teji Nɔ Kɛ Sɛ Yerusalem Ma a Mi
    Yesu Ji Blɔ ɔ, Anɔkuale ɔ, Kɛ Wami ɔ
  • “Amen” Nɛ O Deɔ ɔ He Hia Yehowa
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2019
Kristofohi A Si Himi Kɛ A Sɔmɔmi Ní Tsumi ɔ—Ní Kasemi Womi—2017
mwb17 December bf. 5
Mateo Sane Kpakpa a nɛ ngɛ New World Translation ní kasemi Baiblo nɛ ngɛ Intanɛti ɔ nɔ ɔ mi

KRISTOFOHI A SI HIMI

A Ngɔ Nɔ́ Ehe Ko Kɛ Piɛɛ Otsi ɔ Mi Kpe ɔ He

Kɛ je January 2018 kɛ yaa a, a kɛ study notes kɛ media nɛ ngɛ New World Translation of the Holy Scriptures (nwtsty) ní kasemi Baiblo ɔ mi ngɛ Intanɛti ɔ nɔ ɔ maa piɛɛ otsi ɔ mi kpe ɔ he. Nihi nɛ a ngɛ ní kasemi Baiblo ɔ eko ngɛ a gbi mi kɛ nihi nɛ a be eko ɔ tsuo kɛ ma tsu ní. E ngɛ heii kaa nɔ́ nɛ ɔ maa ye bua mo konɛ o nyɛ nɛ o dla o he saminya kɛ ha asafo mi kpe. Jehanɛ hu ɔ, wa he ye kaa e ma ha nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ o kɛ Yehowa nɛ ji wa Tsɛ nɛ e ngɛ suɔmi ɔ mi maa wa wawɛɛ!

STUDY NOTES

Study notes ɔ tsɔɔ níhi a mi kɛ kɔ kusumihi, mahi, kɛ gbihi nɛ a kɛ tsu ní ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ mi.

Mateo 12:20

Kane mi tako nɛ ngɛ tsoe sulii: Blema a, a kɛ zu nɛ peeɔ kane, nɛ a kɛ oliv nu lɛ woɔ mi. Ke a su kane ɔ, tako ɔ gblaa nu ɔ, nɛ e haa nɛ la a tsoɔ. Hela munyu nɛ a tsɔɔ sisi ke, “kane mi tako nɛ e ngɛ tsoe sulii” ɔ ma nyɛ maa tsɔɔ kane mi tako nɛ ngɛ la su ku jee, loo e ngɛ gboe, aloo eko ɔ, e gbo momo po. Gbami nɛ ngɛ Yesaya 42:3 ɔ tsɔɔ kaa Yesu mi mi maa sã lɛ ngɛ nihi a he; e be hae nɛ he si bali kɛ nihi nɛ hao ɔ, a hɛ nɔ kami nɛ tã.

Mateo 26:13

Niinɛ: A·menʹ ji Hebri munyu nɛ Hela bi hu kɛ tsuɔ ní. Munyu nɛ ɔ sisi ji “e ba mi jã,” aloo “ngɛ anɔkuale mi.” Be komɛ ɔ, loko Yesu maa tu munyu ko, loo e maa wo nɔ́ ko he si, loo e maa gba gbami ko ɔ, e kɛ a·menʹ pɔɔ ní tsumi kɛ maa nɔ mi kaa nɔ́ nɛ e de ɔ maa ba mi. Sane kpakpa amɛ a mi pɛ nɛ Yesu ngɔ munyu nɛ ji “niinɛ,” loo amen ɔ kɛ tsu ní ngɛ jã. A kɛ tsu we ní ngɛ Baiblo ɔ mi he kpa ko jã, nɛ e be jami womi kpa ko hu mi. Ke Yesu ngɔ munyu nɛ ɔ kɛ tsu ní pe si kake (a·menʹ a·menʹ) ɔ, a tsɔɔ sisi kaa “niinɛ, ngɛ anɔkuale mi,” kaa bɔ nɛ e ji ngɛ Yohane Sane Kpakpa a mi ɔ.​—Yo 1:51.

MEDIA

Ngɛ hiɛ ɔ, a kɛ fonihi, níhi nɛ a tɛni, videohi nɛ a tui munyu ngɛ mi, kɛ videohi nɛ a tɛni níhi ngɛ mi ɔ tsɔɔ níhi pɔtɛɛ komɛ nɛ a tu a he munyu ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ a mi.

Betfage, Oliv Yoku ɔ, kɛ Yerusalem

Video kpiti nɛ ɔ tsɔɔ blɔ ko nɛ yaa Yerusalem, kɛ je ma ko nɛ a tsɛɔ mwɔnɛ ɔ ke et-Tur, nɛ e ngɛ Yerusalem puje he ɔ. A tsɔɔ kaa lejɛ ɔ nɛ a tsɛɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ke Betfage ɔ nɛ. Betfage ngɛ Oliv Yoku ɔ yi mi hehi nɛ a ya hiɔwe ɔ, kake nɔ. Betania ngɛ Betfage puje he, ngɛ Oliv Yoku ɔ nɔ. Ke Yesu kɛ e kaseli ɔmɛ ya Yerusalem ɔ, a pɔɔ Betania hwɔmi gbɔkuɛ. Mwɔnɛ ɔ, a tsɛɛ lejɛ ɔ ke el-ʽAzariyeh (El ʽEizariya ). E ji Arab biɛ, nɛ e sisi ji, “He Nɛ Lazaro Hi.” E ngɛ heii kaa ke Yesu ya Betania a, e ya hiɔ Marta, Maria, kɛ a nyɛminyumu Lazaro a we ɔ mi. (Mat 21:17; Mak 11:11; Luk 21:37; Yo 11:1) Ke Yesu je a ngɔ kɛ yaa Yerusalem ɔ, eko ɔ, e guɔ blɔ ko kaa nɔ́ nɛ wa na ngɛ video ɔ mi ɔ nɔ. Ngɛ Nisan ligbi 9 jeha 33 ɔ nɔ ɔ, Yesu hi teji nɔ kɛ gu Oliv Yoku ɔ nɔ kɛ sɛ Yerusalem ma a mi. Eko ɔ, e gu blɔ nɛ je Betfage kɛ yaa Yerusalem ɔ nɔ.

Blɔ nɛ eko ɔ, Yesu gu nɔ be nɛ e je Betania kɛ yaa Yerusalem
  1. Blɔ nɛ je Betania kɛ yaa Betfage

  2. Betfage

  3. Oliv Yoku ɔ

  4. Kidron Kɔ̃ ɔ

  5. Sɔlemi Tsu Nɛ Ngɛ Yoku ɔ Nɔ

Plɛɛko Nɛ A Ka Kɛ Wo Nane Se Ja Wu Mi

Plɛɛko Nɛ A Ka Kɛ Wo Nane Se Ja Wu Mi

Foto ko nɛ tsɔɔ nɔmlɔ nane se ja wu nɛ a ka plɛɛko kɛ wo mi. Plɛɛko ɔ kami maa su Sɛntimita nyɔngma kɛ kake kɛ fã, nɛ ji intsisi eywiɛ kɛ fã. A na wu ɔ nitsɛ ngɛ jeha 1968 ɔ mi, be mi nɛ nihi nɛ a tsuaa si kɛ hlaa blema níhi a mi ɔ ngɛ si tsuae ngɛ Yerusalem yiti je. Níhi a mi hlami tsɔɔ kaa wu nɛ ɔ ngɛ zu mi kɛ je Roma bi ɔmɛ a be ɔ mi tɔɔ. Wu nɛ ɔ nɛ a na a, ma nyɛ maa tsɔɔ kaa a kɛ plɛɛko kaa nihi nɛ a bu mɛ gbenɔ fɔ ɔ kɛ woɔ sɛumi tso he. Eko ɔ, plɛɛko nɛ ɔ eko nɛ Roma ta buli ɔmɛ kɛ ka Yesu kɛ wo sɛumi tso ɔ he ɔ nɛ. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, ke nɔ ko gbo nɛ e sa a, a ngɔɔ nɔ ɔ wu kɛ woɔ daka nɛ a kɛ tɛ pee mi. A na wu nɛ ɔ ngɛ daka nɛ ɔ eko mi. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa ke a bu nɔ ko gbenɔ fɔ, nɛ a ka lɛ kɛ wo sɛumi tso he ɔ, a ma nyɛ ma je lɛ nɛ a ya pu lɛ.​—Mat 27:35.

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane