Yesu Kristo—Mɛnɔ Ji Lɛ?
“NIHI fuu nɛ́ pi Kristofoli po heɔ yeɔ kaa E ji tsɔɔlɔ kɛ ní lelɔ ngua. E ngɛ faii kaa nimli nɛ hi si nɛ́ a ná nihi a nɔ he wami wawɛɛ ɔ a ti nɔ kake ji lɛ.” (The World Book Encyclopedia) Mɛnɔ ji “Lɛ”? Yesu Kristo, nɔ nɛ to Kristo jami sisi ɔ. Anɛ o le nɔ nɛ e ji lo? Anɛ e naa o si himi nɔ he wami ngɛ blɔ ko nɔ lo?
A ngma níhi nɛ ya nɔ ngɛ Yesu sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi ngɔ wo Baiblo ɔ yinɔ sane womihi eywiɛ nɛ a tsɛɛ mɛ ke Sane Kpakpa a mi. Kɛ wa peeɔ kɛ leɔ kaa ningmahi nɛ ɔmɛ ji anɔkuale kɛɛ? Benɛ yinɔ sane ngmalɔ Will Durant nɛ́ e he biɛ wawɛɛ ɔ hyɛ Sane Kpakpa nɛ ɔmɛ a mi tã a, e ngma ke: “Kaa nimli gu bɔɔ komɛ nɛ́ mɛ tsuo a hi si ngɛ yinɔ kake mi maa po sane nɛ a sɛɛ kaa nɔmlɔ ko nɛ́ ngɛ he wami wawɛɛ nɛ he ngɛ bua jɔmi, nɛ e jemiba nɔ kuɔ nɛ e wo nyɛmi peemi hu mi he wami hi si ɔ, lɛɛ e ji nyakpɛ nɔ́ ko wawɛɛ pe nyakpɛ ní ɔmɛ tsuo nɛ a bɔ he amaniɛ ngɛ Sane Kpakpa a mi.”
Se Yesu Kristo ji nubwɔ kɛ ha nihi ayɔhi abɔ nɛ a ngɛ Puje he blɔ kɛ he kpahi. Eko ɔ, a ma he ye kaa e hi si hyɛ, se e be a susumi mi kaa e ma nyɛ ma ná a si himi nɔ he wami. Ni komɛ hu susuɔ kaa e he hia we nɛ a susu e he ngɛ nɔ́ nɛ e se nyɛɛli komɛ peeɔ heje. Japanbi komɛ de ke: ‘Kristofoli fia oplɛmi ngɛ Nagasaki, nɛ́ ji Japan ma nɛ́ Kristofoli hiɛ babauu ngɛ mi pe ma kpahi ɔ.’
Se, anɛ o ma pia tsopa peelɔ ko ngɛ hiɔtsɛ ko hiɔ he, akɛnɛ hiɔtsɛ ɔ kua tsopa peelɔ ɔ blɔ tsɔɔmi ɔ lo? E ngɛ faii kaa heto ɔ ji dabi. Pi mwɔnɛ nɛ́ Sɔlemibi kua Yesu blɔ tsɔɔmi nɛ́ a kɛ tsuɔ daa ligbi nyagbahi a he ní ɔ. Lɔɔ heje ɔ, kaa o ma kua Yesu ngɛ ni nɛmɛ nɛ a tsɛɔ a he ke Kristofoli se a kɛ e blɔ tsɔɔmihi tsu we ní ɔ he ɔ, mɛni heje mo nitsɛ o kase we e he ní mohu? Gbɛɛ Baiblo ɔ mi, nɛ́ o na nɔ nɛ Yesu ji nitsɛ kɛ bɔ nɛ e ma nyɛ ma tsake o si himi po ha.
Suɔmi—E Blɔ Tsɔɔmi
Yesu Kristo ji tsɔɔlɔ ngua nɛ hi si ngɛ Palestina zugba a nɔ ma pee kaa jeha 2,000 ji nɛ ɔ. E jokuɛyo si he ní bɔɔ pɛ lɛ wa le. (Mateo, yi 1 kɛ 2; Luka, yi 1 kɛ 2) Benɛ Yesu ye jeha 30 ɔ, e je e sɔmɔmi ní tsumi nɛ ji ‘anɔkuale ɔ he odase yemi’ sisi. (Yohane 18:37; Luka 3:21-23) Nihi eywiɛ nɛ́ bɔ Yesu si himi he amaniɛ ɔ gbla juɛmi kɛ ba e sɔmɔmi ní tsumi nɛ́ e kɛ jeha etɛ kɛ fa tsu ngɛ e si himi nyagbe ngɛ zugba a nɔ ɔ nɔ.
Ngɛ Yesu sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi ɔ, e kɛ blɔ tsɔɔmi ha e kaseli ɔmɛ ngɛ bɔ nɛ a maa pee ha kɛ tsu a nyagbahi slɔɔtohi a he ní ngɛ a si himi mi. Mɛni ji kikɛmɛ a blɔ tsɔɔmi ɔ? Lɔɔ ji suɔmi. Yesu tsɔɔ e kaseli ɔmɛ bɔ nɛ a maa pee ha kɛ je suɔmi kpo ha ni kpahi ngɛ munyu ko nɛ́ a tsɛɛ lɛ Yoku ɔ nɔ Fiɛmi nɛ́ e ha a mi, e ji munyuhi nɛ́ he biɛ wawɛɛ ngɛ yinɔ sane mi ɔ a ti kake. E de ke: “Lɔɔ he ɔ, nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ nyɛ hlaa kaa nihi nɛ pee ha nyɛ ɔ, nyɛ hu nyɛɛ pee ja nɔuu ngɔ ha mɛ.” (Mateo 7:12) A tsɛ mlaa nɛ ɔ ke Mlaa Kpakpa a. Wa henyɛli po piɛ “nihi” nɛ Yesu tu a he munyu ngɛ hiɛmɛ nɛ ɔ he. E de ngɛ kikɛmɛ a munyu ɔ nɔuu mi ke: “Nyɛɛ suɔ nyɛ henyɛli, nɛ nyɛɛ sɔle ha nihi nɛ waa nyɛ yi mi.” (Mateo 5:44) Anɛ suɔmi nɛ́ ngɛ kaa kikɛ be nyɛe ma tsu nyagbahi nɛ́ waa kɛ ngɛ kpee mwɔnɛ ɔ a kpɛti fuu he ní lo? Hindu hɛ mi nyɛɛlɔ nɛ a tsɛɛ lɛ Mohandas Gandhi susu ja. Abɔ amaniɛ kaa e de ke: “Ke [wa] pee kake kɛ tsu tsɔɔmi ɔmɛ nɛ́ Kristo kɛ ha ngɛ Yoku ɔ nɔ ɔ he ní ɔ, wa ma ná tsaba . . . kɛ ha nyagbahi nɛ́ ngɛ je ɔ mi tsuo.” Ke a kɛ Yesu tsɔɔmihi nɛ́ kɔɔ suɔmi he tsu ní ɔ, e ma nyɛ maa tsu adesa nyagbahi a he ní.
E Tsu E Suɔmi ɔ he Ní
Yesu tsu nɔ́ nɛ e tsɔɔ ɔ he ní. E kɛ ni kpahi a hiami níhi sɛ lɛ nitsɛ e nɔ́ hlami nɛ e kɛ e ní peepee ma suɔmi nɛ́ e ngɛ ɔ nɔ mi. Be ko ɔ, Yesu kɛ e kaseli ɔmɛ ngɛ nihi fuu sɔmɔe, nɛ a na we deka nɛ a ye ní. Yesu na kaa e sa nɛ e kaseli ɔmɛ a ya “jɔɔ a he bɔɔ,” lɔɔ he ɔ a ma blɔ kɛ yaa he ko banee. Se benɛ a ke a suu lejɛ ɔ, asafo kuu ko sɛ a hlami momo nɛ́ a ngɛ mɛ mlɛe. Kaa mo ji Yesu ɔ, kɛ o ko pee o ní kɛɛ? Yesu “mi mi sã lɛ ngɛ a he” nɛ e “bɔni mɛ níhi fuu tsɔɔmi.” (Marko 6:30-34) Mɔbɔ nami he numi nɛ́ mi wa lɛ ha Yesu ye bua ni kpahi ɔ nɛ.
Nɔ́ nɛ Yesu pee kɛ ha ni kpahi a himi kɛ hami ɔ kɔ we Mawu he ní tsɔɔmi ɔ pɛ he. E ye bua mɛ kɛ helo nya ní hu. Kaa nɔ́ hyɛmi nɔ́ ɔ, e lɛ nyumuhi 5,000 (kɛ piɛɛ yihi kɛ jokuɛwi a he) ligbi ko benɛ a ngɛ lɛ tue bue kɛ ya si je miɔ nɛ́ e jɔ ɔ. Ngɛ be kpã ko hu mi ɔ e ha ni kpahi 4,000 níye ni. Ngɛ kekle nɔ́ ɔ mi ɔ, e ngɔ abolo enuɔ kɛ lo enyɔ pɛ kɛ tsu ní, nɛ ngɛ sekpɛ nɔ́ ɔ mi ɔ, e ngɔ abolo kpaago kɛ lo tsɔwi bɔɔ ko kɛkɛ. (Mateo 14:14-21; 15:32-38; Marko 6:35-44; 8:1-9) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e ji nyakpɛ ní tsulɔ.
Yesu tsa hiɔtsɛmɛ fuu hu. E tsa hɛ yuyuili, akpaketsɛmɛ, kpititsɛmɛ, kɛ tue kpokutsɛmɛ. E tle gbogboehi po si! (Luka 7:22; Yohane 11:30-45) Be ko ɔ, kpititsɛ ko ba kpa lɛ pɛɛ ke: “Ke o suɔ ɔ, o ma nyɛ ha ye he nɛ tsɔ.” Kɛ Yesu he nɔ kɛɛ? “E kpã e nine mi nɛ e ta e he, nɛ e de lɛ ke: ‘I suɔ. O he nɛ tsɔ.’ ” (Marko 1:40, 41) Suɔmi nɛ́ mi wa nɛ Yesu ngɛ ɔ ha e ye bua mɛ. Kɛ gu kikɛmɛ a nyakpɛ ní nɛ ɔmɛ a nɔ ɔ, e je suɔmi nɛ e ngɛ kɛ ha nihi nɛ́ a ngɛ amanehlu mi ɔ kpo.
Anɛ e he wa kaa o ma he ye lo? Se Yesu pee e nyakpɛ ní ɔmɛ babauu ngɛ nihi a hɛ mi. Nihi nɛ a te si kɛ wo lɛ, nɛ́ a bɔ mɔde be fɛɛ be kaa a ma na tɔmi ko ngɛ e he ɔ po ji atsinyɛ kaa e pee nyakpɛ níhi. (Yohane 9:1-34) Kɛ piɛɛ he ɔ, e nyakpɛ ní ɔmɛ hɛɛ yi mi tomi ko. A ye bua nihi nɛ́ a yɔse kaa Yesu je Mawu ngɔ.—Yohane 6:14.
Yesu ní tsɔɔmi ɔmɛ kɛ e si himi he susumi kpiti ɔ haa wa bua jɔɔ e he nɛ wa hlaa kaa wa maa kase e suɔmi ɔ. Se, pi blɔ nɛ ɔ nɔ pɛ nɛ Yesu ma nyɛ maa gu kɛ ná o si himi nɔ he wami. Pi tsɔɔlɔ ngua ko kɛkɛ nɛ́ tsɔɔ suɔmi he ní ji lɛ. E tsɔɔ mi kaa e hi hiɔwe kaa Mawu Bi kake too loko ji e ba zugba nɛ ɔ nɔ. (Yohane 1:14; 3:16; 8:58; 17:5; 1 Yohane 4:9) Amlɔ nɛ ɔ e ngɛ mumi si himi mi, nɛ lɔɔ ha e he hiaa wawɛɛ kɛ ha mo. Baiblo ɔ tsɔɔ mi kaa a tle Yesu si nɛ amlɔ nɛ ɔ lɛ ji Mawu Matsɛ Yemi ɔ nɔ Matsɛ. (Kpojemi 11:15) Yesu de ke: “Ke a na le kaa mo ji anɔkuale Mawu ɔ, nɛ a le Yesu Kristo, nɔ nɛ o tsɔ ɔ, a ma na neneene wami.” (Yohane 17:3; 20:31) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yesu Kristo he nile nɛ o ma ná a ma nyɛ ma ha mo neneene wami ngɛ Paradeiso! Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Mɛni heje nɛ o kase we Yesu he ní babauu konɛ o na bɔ nɛ ‘Kristo suɔmi ɔ woɔ wɔ he wami’ nɛ́ waa kase lɛ? (2 Korintobi 5:14) Yehowa Odasefoli ma ná he bua jɔmi kaa a maa ye bua mo.—Yohane 13:34, 35.
Ngmamihi nɛ a tsɛ ɔmɛ je Dangme Ngmami Klɔuklɔu Ɔ mi. He nɛ NW tsa ngmami ko nɔ ngɛ ɔ, sisi tsɔɔmi ɔ je Ngleesi gbi nɛ ngɛ mwɔnɛ ɔ New World Translation of the Holy Scriptures—With References ɔ mi.