Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • T-25 bf. 2-6
  • Anɛ Mumi ko Ngɛ O Mi nɛ́ Gbo We Lo?

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • Anɛ Mumi ko Ngɛ O Mi nɛ́ Gbo We Lo?
  • Anɛ Mumi ko Ngɛ O Mi nɛ́ Gbo We Lo?
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • Munyu Nɛ Ngɛ Kaa Enɛ ɔ
  • Mɛni Ji Mumi ɔ?
  • “Zu Mi O Maa Kpale kɛ Ya”
  • Mumi ɔ ‘Kpaleɔ kɛ Yaa Anɔkuale Mawu ɔ Ngɔ’
  • Hɛ Nɔ Kami nɛ́ Maa Ba Mi Kokooko
  • “Klaa” Kɛ “Mumi”​​—Mɛni Ji Munyungu Nɛ Ɔmɛ A Sisi Tutuutu?
    Mɛni Tutuutu Ji Baiblo ɔ Tsɔɔmi?
  • Jije Wa Blema Nimeli ɔmɛ Ngɛ?
    Blɔ Nɛ Yaa Neneene Wami Mi—Anɛ O Na Lo?
  • 6 Jije Ni Gbogboe Ɔmɛ Ngɛ?
    Mɛni Tutuutu Ji Baiblo ɔ Tsɔɔmi?
Anɛ Mumi ko Ngɛ O Mi nɛ́ Gbo We Lo?
T-25 bf. 2-6

Anɛ Mumi ko Ngɛ O Mi nɛ́ Gbo We Lo?

ANƐ WAMI ngɛ gbenɔ se lo? Sane bimi nɛ ɔ gba adesahi a juɛmi nya jeha akpehi abɔ. Ngɛ jeha babauu nɛ be ɔ mi ɔ, nihi nɛ je ma slɔɔtohi a nɔ susu sane nɛ ɔ he nɛ a ná hemi kɛ yemi munomunohi.

Ngɛ je ɔ mi tsuo ɔ, nihi fuu heɔ yeɔ kaa “mumi” ko yaa nɔ nɛ e hii si ngɛ nɔ ko gbenɔ se. Anɛ nɔ́ ko ngɛ adesa mi nɛ́ jee nɔmlɔtso ɔ mi nɛ́ yaa nɔ hii si ngɛ gbenɔ se niinɛ lo? Mɛni ji mumi nɛ ngɛ adesa nɛ́ hɛ ngɛ mi ɔ? Mɛni baa mumi nɛ ɔ nɔ ke wa gbo? Mawu Munyu ɔ, nɛ ji Baiblo ɔ, nɛ a je mumi mi kɛ ngma a, ha wɔ heto nɛ ji anɔkuale nɛ haa nɔ tsui nɔɔ e mi.

Mɛni Ji Mumi ɔ?

Ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, munyunguhi nɛ a tsɔɔ sisi ke “mumi” ɔ sisi tsɔɔmi nitsɛ ji “mumu womi.” Se, enɛ ɔ hɛɛ sisi numi nɛ́ mi kuɔ pe mumu nɛ́ a woɔ kɛkɛ. Kaa nɔhyɛ nɔ́ ɔ, Baiblo ngmalɔ Yakobo, de ke: “Nɔmlɔtso nɛ́ mumi be mi ɔ ji gbogboe.” (Yakobo 2:26, Ga Baiblo) Lɔɔ heje ɔ, mumi ɔ lɛ haa wami hii nɔmlɔtso ɔ mi.

Wami he wami nɛ ɔ be nyɛe ma pee mumu nɛ́ a woɔ ɔ, aloo kɔɔhiɔ nɛ́ guu fakafaka a mi kɛkɛ. Mɛni heje? Ejakaa ke mumu womi se po ɔ, wami hii nɔmlɔtso ɔ wami yiblii ɔmɛ a mi be kpiti ko—“hɛngmɛfia komɛ,” kaa bɔnɛ The World Book Encyclopedia tsɔɔ nya a. Enɛ ɔ heje ɔ, mɔde nɛ́ a maa bɔ konɛ a tsiɛ nɔ ko ma nyɛ maa ye manye nɛ a ma nyɛ ma je nɔmlɔtso ɔ mi nɔ́ ko kɛ wo nɔ kpa nɔmlɔtso mi. Se, ke wami he wami ɔ kpa ní tsumi ngɛ nɔmlɔtso ɔ wami yiblii ɔmɛ a mi pɛ ɔ, mɔde tsuo nɛ a maa bɔ konɛ a ngɔ nɔ ko kɛ ba wami mi ekohu ɔ peeɔ yaka gu. Kɔɔhiɔ ngɛ je ɔ mi tsuo aloo mumu womi abɔ ko be nyɛe maa tsiɛ wami yiblii kake po. Lɔɔ heje ɔ, mumi ɔ ji wami he wami nɛ a nɛ́—nɛ haa wami yiblii ɔmɛ hii wami mi. Mumu womi lɛ haa wami he wami nɛ ɔ yaa nɔ nɛ e tsuɔ ní.—Hiob 34:14, 15, Ga Baiblo ɔ.

Anɛ adesahi a mi pɛ lɛ mumi nɛ ɔ tsuɔ ní ngɛ lo? Baiblo ɔ yeɔ bua wɔ nɛ wa naa heto nɛ da ngɛ sane nɛ ɔ he. Matsɛ Salomo ní lelɔ ngma ke: “Mɛnɔ le kaa nɔmlɔ adesa mumi ɔ yaa hiɔwe, se lohwe lɛɛ e mumi ɔ, zu mi lɛ e yaa?” (Fiɛlɔ 3:21) Lɔɔ heje ɔ, a tu lohwehi kɛ nimli tsuo a he munyu kaa a ngɛ mumi. Kɛ e maa pee kɛɛ nɛ́ e ba mi ja?

A ma nyɛ maa ngɔ mumi ɔ, aloo wami he wami ɔ kɛ to oslabai he wami nɛ e guu klama ko mi ɔ he. A ma nyɛ maa ngɔ oslabai he wami nɛ a nɛ́ ɔ kɛ tsu ní saisaa ngɛ́ klamahi slɔɔtohi a mi. Kaa nɔhyɛ nɔ́ ɔ, a ma nyɛ kɛ ma ha stove nɛ́ e dɔ la, aloo nɛ́ e ha computer nɛ tsu sanehi a he ní nɛ e bu akɔtaa, nɛ́ a kɛ ha television nɛ e je fonihi nɛ e pɛ hulɔ. Se kɛ̃ ɔ, oslabai he wami ɔ ngɔɛ klama nɛ e ha e ngɛ ní tsue ɔ su. E tsuɔ ní kaa he wami ko kɛkɛ. Jã kɛ̃, wami he wami ɔ ngɔɛ adebɔ ní ɔmɛ nɛ e haa a hii wami mi ɔ a suhi. E be nɔmlɔtso su, nɛ e susuu we níhi a he. Adesahi kɛ lohwehi tsuo ngɛ “mumi kake.” (Fiɛlɔ 3:19) Lɔɔ heje ɔ, ke nɔ ko gbo ɔ, e mumi ɔ hí si ngɛ si himi kpã mi kaa mumi adebɔ nɔ́ ko.

Lɛɛ, mɛni ji gbogboe ɔmɛ a si fɔfɔɛ mɔ? Nɛ mɛni baa mumi ɔ nɔ ke nɔ ko gbo?

“Zu Mi O Maa Kpale kɛ Ya”

Benɛ kekle nɔmlɔ nɛ ji Adam, je blɔ nɛ e gbo Mawu mlaa nɔ tue ɔ, Yehowa de lɛ ke: “O hɛ mi latsa mi o maa ye ní ngɛ, kɛ ya su be nɛ o maa kpale kɛ ya zu mi, ejakaa e mi lɛ a je mo kɛ je. Ejakaa zu ji mo, nɛ zu mi o maa kpale kɛ ya.” (1 Mose 3:19, Ga Baiblo) Jije Adam ngɛ loko Yehowa ngɔ zu kɛ bɔ lɛ ɔ? E be he ko he ko! E be wami mi. Lɔɔ heje ɔ benɛ Yehowa Mawu de Adam ke e “maa kpale kɛ ya zu mi” ɔ, nɔ́ nɛ e ngɛ tsɔɔe ji kaa Adam ma gbo. Adam be mumihi a je ko yae. E be wami mi hie hu ngɛ gbenɔ se. E tue gblami ɔ ji gbenɔ—wami mi nɛ́ e be, se pi nɛ́ e maa ya si himi kpa ko mi.—Romabi 6:23.

Nɛ ni kpahi nɛ́ a gbo ɔ hu nɛɛ? A tsɔɔ gbogboe ɔmɛ a si fɔfɔɛ mi heii ngɛ Fiɛlɔ 9:5, 10, ke: “Gbogboe ɔmɛ lɛɛ a li nɔ́ ko nɔ́ ko. . . . Ní tsumi, loo yi mi susu mi, loo nile, loo ga be [gbeje].” Lɔɔ heje ɔ, gbenɔ ji wami mi nɛ́ a be hu. La polɔ ɔ ngma kaa ke nɔmlɔ gbo ɔ, ‘e mumi jee e mi, e kpaleɔ e se kɛ yaa zu ɔ mi ekohu; jamɛ a ligbi ɔ nɔuu e yi mi tomi ɔmɛ laa.’—La 146:4, Ga Baiblo.

E fɔɔ si heii kaa, gbogboe ɔmɛ be nɔ́ ko nyɛe ma tsu. A li nɔ́ ko nɔ́ ko. A be nyɛe maa na mo nɛ a kɛ mo be nyɛe maa tu munyu. A be nyɛe maa ye bua mo aloo nɛ a ye mo awi. Enɛ ɔ he ɔ, e sɛ nɛ o ye gbogboehi gbeye. Se ngɛ mɛni blɔ nɔ mumi ɔ jee nɔ ko mi ngɛ e gbenɔ mi?

Mumi ɔ ‘Kpaleɔ kɛ Yaa Anɔkuale Mawu ɔ Ngɔ’

Baiblo ɔ de kaa ke nɔ ko gbo ɔ, ‘mumi ɔ kpaleɔ kɛ yaa anɔkuale Mawu ɔ nɛ e kɛ mumi ɔ ha a ngɔ.’ (Fiɛlɔ 12:7) Anɛ enɛ ɔ tsɔɔ kaa mumi pɔtɛɛ ko hiaa blɔ kɛ guu kɔɔhiɔ mi kɛ yaa Mawu ngɔ lo? Pi ja kulaa! Bɔnɛ Baiblo ɔ kɛ munyungu nɛ ji ‘kpale’ tsu ní ha a tsɔɔ we kaa mumi ɔ maa hia blɔ kɛ je he kake kɛ ya he kpa. Kaa nɔhyɛ nɔ́ ɔ, a de Isrealbi ɔmɛ nɛ a yi anɔkuale ɔ ke: “‘Nyɛɛ kpale kɛ ba ye ngɔ, nɛ ma kpale kɛ ba nyɛ ngɔ!’ Yehowa Tabohiatsɛ ɔ lɛ de.” (Malaki 3:7, Ga Baiblo) Isrealbi ɔmɛ a se nɛ a maa ‘kpale’ kɛ ba Yehowa ngɔ ɔ tsɔɔ a he nɛ a ma pia ngɛ a yayami ɔmɛ a he konɛ a kpale ba nyɛɛ Mawu dami blɔ ɔ nɔ. Nɛ Yehowa nɛ́ e maa ‘kpale’ e se kɛ ya Isrealbi ɔmɛ a ngɔ ɔ tsɔɔ dloomi nɛ e maa dloo e webi ɔmɛ ekohu. Ngɛ sane enyɔ nɛ ɔmɛ tsuo mi ɔ, se ‘kpalemi’ ɔ kɔ subai he, se pi nɛ a maa hia kɛ je je ɔ he ko kɛ ya he kpa.

Jã kɛ̃, ngɛ gbenɔ se ɔ, mumi ɔ nɛ́ ‘kpaleɔ’ kɛ yaa Mawu ngɔ ɔ, tsɔɔ we kaa mumi ɔ jee zugba a nɔ nitsɛ kɛ yaa hiɔwe si himi mi. Mo kai kaa, mumi ɔ ji wami he wami ɔ nɛ. Ke wami he wami nɛ ɔ je nɔ ko mi ɔ, Mawu pɛ ji nɔ nɛ ma nyɛ maa ngɔ kɛ ha lɛ ekohu. Lɔɔ heje ɔ, mumi ɔ ‘kpaleɔ kɛ yaa Mawu ngɔ’ kɛ sisi numi kaa nɔ nɛ gbo ɔ hɛ nɔ kami kɛ ha hwɔɔ se si himi ngɛ Mawu pɛ dɛ mi.

Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, mo susu nɔ́ nɛ ngmami ɔ de ngɛ Yesu gbenɔ ɔ he nɛ o hyɛ. Sane Kpakpa ngmalɔ Luka bɔ amaniɛ ke: “Kɛkɛ nɛ Yesu kpa ngmlaa wawɛɛ ke, ‘Tsaatsɛ, i tu ye mumi ɔ kɛ wo o dɛ mi!’ Nɛ e de kikɛ ɔ, kɛkɛ nɛ e ma nya.” (Luka 23:46) Benɛ mumi ɔ je Yesu mi ɔ, e pue we blɔ kɛ ho hiɔwe ya. Ligbi nɛ ji etɛne ɔ nɔ loko a tle Yesu si kɛ je gbeje. Nɛ ligbihi 40 se loko e ho hiɔwe ya. (Bɔfo 1:3, 9) Se, benɛ Yesu ma gbo ɔ, e kɛ e mumi ɔ wo e Tsɛ ɔ dɛ mi, kɛ he kɛ nɔ fɔmi kaa ngɛ Yehowa he wami nya a, e maa ngɔ lɛ kɛ ba wami mi ekohu.

Niinɛ, Mawu pɛ ji nɔ nɛ ma nyɛ maa ngɔ nɔ ko kɛ ba wami mi ekohu. (La 104:30) Moo hyɛ hɛ nɔ kami he blɔ kpakpa nɛ enɛ ɔ bli ɔ kɛ haa wɔ!

Hɛ Nɔ Kami nɛ́ Maa Ba Mi Kokooko

Baiblo ɔ de ke: “Be ɔ ma, nɛ nihi tsuo nɛ ngɛ kaimi yɔkɔ ɔmɛ a mi ɔ maa nu [Yesu] gbi, nɛ a maa je kpo.” (Yohane 5:28, 29, NW) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yesu Kristo wo si kaa, a ma tle nihi tsuo nɛ ngɛ Yehowa kaimi mi ɔ si, aloo a kɛ mɛ maa ba wami mi ekohu. Nɛ wa be amaniɛ bɔmihi nɛ ngɛ mɔbɔ kaa nihi gbo nue hu, se mohu ɔ wa maa nu amaniɛ bɔmihi nɛ ngɛ bua jɔmi kaa a tle nihi si kɛ ba wami mi ekohu. Hyɛ bua jɔmi nɛ e ma ji kaa wa maa kpee wa suɔli kɛ je gbeje!

Anɛ o suɔ kaa o maa le níhi babauu nɛ kɔɔ bɔnɛ o maa pee ha he, konɛ hɛ nɔ kami nɛ Mawu ngɔ ha wɔ nɛ ɔ mo hu e he nɛ ba se nami ha mo lo? Wa ngɛ mo nine fɔe nɛ o ngma kɛ gu adrɛs nɛ ngɛ sisi blɔ ɔ eko nɔ kɛ bi womi nɛ ji Spirits of the Dead—Can They Help You or Harm You? Do They Really Exist? ɔ eko.

Ngmamihi nɛ a tsɛ ɔmɛ je Dangme Ngmami Klɔuklɔu Ɔ mi. He nɛ NW tsa Ngmami ko nɔ ngɛ ɔ, sisi tsɔɔmi ɔ je New World Translation of the Holy Scriptures—With References ɔ mi.

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane