Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • bt yi 19 bf. 148-155
  • “Yaa Nɔ Nɛ O Hi Munyu Tue, Nɛ Ko Ma O Nya”

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • “Yaa Nɔ Nɛ O Hi Munyu Tue, Nɛ Ko Ma O Nya”
  • “Ye Mawu Matsɛ Yemi ɔ He Odase Kɛ Pi Si”
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • Munyu Nɛ Ngɛ Kaa Enɛ ɔ
  • “A Ní Tsumi Ji Bo Tsu Peemi” (Ní Tsumi 18:1-4)
  • “Korinto Bi Ɔmɛ A Ti Nihi Fuu . . . He Ye” (Ní Tsumi 18:5-8)
  • “I Ngɛ Nihi Fuu Ngɛ Ma Nɛ ɔ Mi” (Ní Tsumi 18:9-17)
  • “Ke Yehowa Suɔ ɔ” (Ní Tsumi 18:18-22)
  • “I Yi Nɔ Ko Nɔ Ko Muɔ He Fɔ”
    “Ye Mawu Matsɛ Yemi ɔ He Odase Kɛ Pi Si”
“Ye Mawu Matsɛ Yemi ɔ He Odase Kɛ Pi Si”
bt yi 19 bf. 148-155

YI 19

“Yaa Nɔ Nɛ O Hi Munyu Tue, Nɛ Ko Ma O Nya”

Paulo tsu ní kɛ hyɛ e he se kɛ̃ ɔ, e ngɔ sɔmɔmi ní tsumi ɔ kɛ ye kekleekle blɔ he

A kɛ da Ní Tsumi 18:1-22 ɔ nɔ

1-3. Mɛni he je nɛ bɔfo Paulo ba Korinto ɔ, nɛ mɛni ji ní komɛ nɛ e maa hi a he susue?

NGƐ jeha 50 K.F.S. ɔ nyagbe ɔ, Paulo ya hi Korinto. Korinto ji ma nɛ a ngɛ ní wawɛɛ nɛ́ ní hemi kɛ ní juami yaa nɔ ngɛ mi, nɛ Hela bi kɛ Roma bi kɛ Yuda bi fuu ngɛ ma nɛ ɔ mi.a Pi nɛ Paulo ba hiɛ ɔ kaa e ma ba he ní aloo e ma ba jua ní aloo e ma ba hlá ní tsumi. E ba hiɛ ɔ ngɛ yi mi tomi ko nɛ he hia wawɛɛ he je​—nɛ lɔ ɔ ji konɛ e ba ye Mawu Matsɛ Yemi ɔ he odase. Se kɛ̃ ɔ, Paulo hia he ko nɛ e maa hi, nɛ e fia e pɛɛ si kaa, e be ni kpahi bie nɛ a ha lɛ e he lo nya hiami níhi. E ha we nɛ nihi nɛ a susu kaa akɛnɛ e ngɛ nihi Mawu Munyu ɔ tsɔɔe he je ɔ, e sa nɛ a ha lɛ sika. Lɔ ɔ mɛni e maa pee?

2 Paulo le bo tsu peemi. Bo tsu peemi be gbɔjɔɔ, se e suɔ kaa e kɛ e nine ma tsu ní konɛ e kɛ hyɛ e he. Anɛ e maa na ní tsumi ngɛ ma nɛ nihi be deka ngɛ mi nɛ ɔ mi lo? Anɛ e maa na he ko nɛ sa, nɛ́ e maa hi lo? E ngɛ mi kaa Paulo maa hi ní nɛ ɔmɛ tsuo a he susue mohu lɛɛ, se e hɛ ji e ní tsumi titli nɛ ji fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɔ.

3 Bɔ nɛ e ya ba lɛ ha ji kaa Paulo hi Korinto be bɔɔ, nɛ e sɔmɔmi ní tsumi ɔ wo yiblii. Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ níhi nɛ Paulo tsu ngɛ Korinto ɔ mi nɛ́ maa ye bua wɔ konɛ waa ye Mawu Matsɛ Yemi ɔ he odase kɛ pi si ngɛ he nɛ wa ngɛ ɔ?

KORINTO​—MA NƐ NGƐ WO ENYƆ A KPƐTI

Blema Korinto ma a ngɛ zugba tlalaa ko nɔ. Zugba nɛ ɔ ngɛ Hela ma nɛ́ ngɛ woyi je nɛ a tsɛɛ ke Peloponnese ɔ kɛ Hela ma a he kpahi nɛ́ a piɛ ɔ a kpɛti. He nɛ́ zugba tlalaa nɛ ɔ bli we ngɛ kulaa a klemi maa su kilomita ekpa pɛ, lɔ ɔ he ɔ, lɛ si dami he slɔɔtohi enyɔ lɛ ngɛ Korinto. Lɛ si dami he nɛ ngɛ Pusinɔ He Je nɛ ji Lechaeum ɔ ji he nɛ lɛhi jeɔ kɛ yaa Italia, Sisili, kɛ Spain, nɛ a jeɔ hehi nɛ ɔmɛ kɛ baa lejɛ ɔ. Lɛ si dami he nɛ ngɛ Puje He Je nɛ́ ji Kenkrea a, ji he nɛ lɛhi jeɔ kɛ yaa Aegea kpokpa a nɔ, Asia Nyafii ɔ, Siria kɛ Egipt, nɛ a jeɔ hehi nɛ ɔmɛ kɛ baa lejɛ ɔ.

Akɛnɛ kɔɔhiɔ fiaa wawɛɛ ngɛ Hela ma a woyi je he je ɔ, e ngɛ oslaa kaa nihi maa sɛ lɛ mi kɛ ya lejɛ ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, lɛ hluili ya daa si ngɛ Korinto lɛ si dami he enyɔ ɔmɛ a kpɛti kake nɔ, nɛ a jeɔ tlomihi nɛ ngɛ lɛ ɔ mi ɔ kɛ baa kpo, nɛ a ngɔɔ kɛ ya woɔ lɛ kpahi a mi ngɛ lɛ si dami he enyɔne ɔ. Ke lɛ ko jiɔ we ɔ, a ngɔɔ nɔ́ kɛ gblaa lɛ ɔ kɛ guɔ blɔ titli ko nɛ a pee ɔ nɔ kɛ jeɔ lɛ si dami he kake ɔ nya kɛ yaa ekpa a nya. Akɛnɛ he nɛ Korinto ma a ngɛ ɔ hi wawɛɛ he je ɔ, jua yeli fuu ngɔɔ jua yemi níhi kɛ guɔ wo nɔ kɛ zugba nɔ kɛ baa nɛ a ba juaa, nɛ a ba heɔ ní hulɔ. Jua yemi nɛ yaa nɔ ngɛ ma a mi ɔ ha nɛ ma a ná sika, nɛ jamɛ a be ɔ mi nɔuu ɔ, je mi bami yayami hu yaa nɔ, lɔ ɔ he ɔ, a le Korinto ma a kaa e ji ma nɛ a je mi bami puɛ wawɛɛ.

Ngɛ bɔfo Paulo be ɔ mi ɔ, Korinto ma a ji Roma kpokpa nɛ ji Akaya a ma ngua, nɛ lejɛ ɔ ji he nɛ ma nɔ hyɛli ɔmɛ hii kɛ hyɛɛ ma a nɔ. Nihi nɛ a ngɛ ma nɛ ɔ mi ɔ ngɛ hemi kɛ yemi slɔɔtoslɔɔtohi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, a ngɛ sɔlemi tsu nɛ a jaa Roma Nɔ Yelɔ ɔ ngɛ mi, kɛ hehi slɔɔtohi nɛ a jaa Hela bi kɛ Egipt bi a mawu ɔmɛ ngɛ, nɛ a ngɛ Yuda bi a kpe he hulɔ.​—Níts. 18:4.

Daa jeha enyɔ ɔ, nihi kɛ a he woɔ kpɔ mi gbɔlemi mi ngɛ Korinto ma a kasa nya. A naa fiɛmi nɛ ɔmɛ kaa a he hia wawɛɛ kaa bɔ nɛ a naa Olympic Games ɔmɛ ɔ. Eko ɔ, bɔfo Paulo ngɛ Korinto benɛ fiɛmi nɛ ɔmɛ ngɛ nɔ yae ngɛ jeha 51 K.F.S. ɔ mi ɔ. Lɔ ɔ he ɔ, Baiblo mi munyunguhi a sisi tsɔɔmi womi ko de ke, “e be nyakpɛ kaa ngɛ kekleekle sɛ womi nɛ Paulo ngma kɛ ya ha Korinto bi ɔmɛ ɔ mi ɔ, e ngɔ kpɔ mi gbɔlemi nɛ ɔmɛ kɛ pee nɔ́ heto mi nɔ́ ngɛ sɛ womi ɔ mi.”​—1 Kor. 9:24-27.

“A Ní Tsumi Ji Bo Tsu Peemi” (Ní Tsumi 18:1-4)

4, 5. (a) Jije Paulo ya hi ngɛ Korinto, nɛ mɛni he lo nya ní tsumi e tsu? (b) Mɛni blɔ nɔ nɛ eko ɔ, Paulo ba plɛ pee bo tsu peelɔ?

4 Benɛ Paulo ya su Korinto be bɔɔ se ɔ, e kɛ nyumu ko kɛ e yo nɛ a peeɔ nɔ nibwɔ ɔ ya kpe​—lɛ ji Yuda no ko nɛ a tsɛɛ lɛ Akuila kɛ e yo Priskila aloo Priska. Akuila kɛ e yo Priskila hia kɛ ya je Korinto ngɛ fami nɛ Nɔ Yelɔ Klaudio “fã Yuda bi tsuo kaa a je Roma” a he je. (Níts. 18:1, 2) Akuila kɛ e yo Priskila ha nɛ Paulo ba to a we ɔ mi, nɛ jehanɛ hu a kɛ lɛ tsu bo tsu peemi ní tsumi ɔ. Ngmami ɔ de ke: “Akɛnɛ ní tsumi nɛ [Paulo] tsuɔ ɔ nɔuu nɛ mɛ hu a tsuɔ he je ɔ, e hi a we ɔ mi nɛ e kɛ mɛ tsu ní, ejakaa a ní tsumi ji bo tsu peemi.” (Níts. 18:3) Paulo hi nyumu nɛ ɔ kɛ e yo nɛ a mi mi jɔ ɔ a we mi benɛ e ngɛ e fiɛɛmi ní tsumi ɔ tsue ngɛ Korinto ɔ. Benɛ e ngɛ Akuila kɛ e yo Priskila a ngɔ ɔ, eko ɔ, e ngma e sɛ womi ɔmɛ ekomɛ nɛ́ pee se ɔ a ngɔ kɛ piɛɛ Baiblo ɔ mi womi ɔmɛ a he ɔ ngɛ lejɛ ɔ.b

5 Kɛ e ba lɛ kɛɛ nɛ Paulo nɛ́ e kase ní “ngɛ Gamaliɛl nane nya” a ji bo tsu peelɔ hulɔ ɔ? (Níts. 22:3) E ngɛ heii kaa Yuda bi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ susuu we kaa nguɛ nya ní tsumi nɛ a maa tsɔɔ a bimɛ ɔ ji hɛ mi si puemi nɔ́, e ngɛ mi kaa a le kaa a bimɛ ɔmɛ ma ná sukuu tsɔsemi hulɔ. Paulo je Taaso ngɛ Kilikia. Nɛ akɛnɛ lejɛ ɔ ji he nɛ a naa bo nɛ a kɛ peeɔ bo tsu ngɛ ɔ he je ɔ, ma nɛ ɔ he biɛ wawɛɛ. E ma nyɛ maa ba lɛ kaa Paulo kase bo tsu peemi benɛ e ji niheyo ɔ. Bo tsu peemi ji ní tsumi ko nɛ e be gbɔjɔɔ. Loko nɔ ko ma nyɛ maa pee bo tsu ɔ, e biɔ nɛ e lo bo ɔ aloo e poo nɛ e kpɛ. Enɛ ɔ he wa wawɛɛ ejakaa nɔ́ nɛ a kɛ pee bo ɔ he wa.

6, 7. (a) Kɛ Paulo naa bo tsu peemi ha kɛɛ, nɛ mɛni lɛ tsɔɔ kaa Akuila kɛ Priskila hu na lɛ kaa bɔ nɛ Paulo hu na lɛ ɔ? (b) Kɛ Kristofohi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ kaseɔ Paulo, Akuila, kɛ Priskila a nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ ha kɛɛ?

6 Paulo ngɔɛ bo tsu peemi kɛ pee e ní tsumi titli. E tsu ní tsumi nɛ ɔ konɛ e kɛ hyɛ e he ngɛ e sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi. Oti nɛ ngɛ e hɛ mi ji kaa e maa fiɛɛ sane kpakpa a nɛ́ e ‘be nɔ́ ko hee.’ (2 Kor. 11:7) Kɛ Akuila kɛ Priskila na a bo tsu peemi ní tsumi ɔ ha kɛɛ? Kaa Kristofohi ɔ, atsinyɛ jemi ko be he kaa a na a ní tsumi ɔ kaa bɔ nɛ Paulo hu na lɛ ɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, benɛ Paulo je Korinto ngɛ jeha 52 K.F.S. ɔ, Akuila kɛ Priskila si a ní tsumi ɔ, nɛ a kɛ Paulo hia kɛ ba Efeso. (1 Kor. 16:19) Pee se ɔ, a kpale a se kɛ ho Roma ya, nɛ lɔ ɔ se ɔ, a kpale kɛ ya Efeso. Nyɛmimɛ nɛ a ngɛ kã nɛ ɔ ngɔ Matsɛ Yemi ɔ kɛ ye kekleekle blɔ he, nɛ a ngɔ ni kpahi a hiami níhi kɛ sɛ a nɔ́ ɔ hlami. Enɛ ɔ he ɔ, “asafo ɔmɛ tsuo nɛ a ngɛ je ma amɛ a mi ɔ” bua jɔ a he wawɛɛ.​—Rom. 16:3-5; 2 Tim. 4:19.

7 Kristofohi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ kaseɔ Paulo kɛ Akuila kɛ Priskila a nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ. Mwɔnɛ ɔ, nyɛmimɛ nɛ́ a ngɛ kã a tsuɔ ní wawɛɛ konɛ a ko “pee tlomi kɛ ha” ni kpahi. (1 Tɛs. 2:9) E sa kadimi kaa blɔ gbali fuu ngɔɔ be bɔɔ kɛ tsuɔ ní ngɛ otsi ɔ mi aloo a ngɔɔ nyɔhiɔ bɔɔ komɛ kɛ tsuɔ ní konɛ a na nɔ́ ko kɛ hyɛ a he bɔ nɛ pee nɛ a nyɛ nɛ a tsu ní tsumi nɛ he hia pe kulaa nɛ ji blɔ gbami ní tsumi ɔ. Kaa bɔ nɛ Akuila kɛ Priskila pee ɔ, nyɛmimɛ fuu nɛ a jeɔ mi mi jɔmi kpo ɔ haa nɛ kpɔ mi nɔ hyɛli ba toɔ a ngɔ. Nihi tsuo nɛ a ‘kaseɔ nibwɔ peemi he nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ’ le kaa ke a pee nɔ nibwɔ ɔ, e woɔ nɔ he wami nɛ e haa nɛ nɔ nɔ gbagba tee.​—Rom. 12:13.

PAULO SƐ WOMIHI NƐ A WOƆ NƆ HE WAMI

Ngɛ jeha kake kɛ fã nɛ Paulo kɛ hi Korinto maa pee jeha 50-52 K.F.S. ɔ mi ɔ, e ngma sɛ womihi enyɔ nɛ́ a ba piɛɛ Hela Ngmami ɔ he​—lɔ ɔmɛ ji Kekleekle Tɛsalonika Bi a womi ɔ kɛ Tɛsalonika Bi a womi enyɔne ɔ. Eko ɔ, jamɛ a be ɔ mi nɔuu nɛ e ngma sɛ womi kɛ ya ha Galatia Bi ɔmɛ, aloo lɔ ɔ se bɔɔ pɛ.

Kekleekle Tɛsalonika Bi a womi ɔ ji Paulo kekleekle sɛ womi nɛ e ngma. Paulo ya Tɛsalonika ngɛ jeha maa pee 50 K.F.S. ɔ mi, ngɛ e blɔ hiami enyɔne kɛ ha fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi. E kɛ we nɛ asafo nɛ a to sisi ngɛ lejɛ ɔ kɛ yi mi wami bɔni kpemi, enɛ ɔ he ɔ, e ba biɔ nɛ Paulo kɛ Silas nɛ a je ma a mi. (Níts. 17:1-10, 13) Akɛnɛ Paulo ngɛ nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ a ngɛ asafo ehe nɛ ɔ mi ɔ a he susue he je ɔ, e bɔ mɔde kaa e ma ya slaa mɛ si enyɔ sɔuu, se “Satan po [lɛ] blɔ.” Enɛ ɔ he ɔ, Paulo tsɔ Timoteo kɛ ya lejɛ ɔ konɛ e ya wo nyɛmimɛ ɔmɛ he wami. Eko ɔ, ngɛ jeha 50 K.F.S. ɔ nyagbe ɔ, Timoteo ba piɛɛ Paulo he ekohu ngɛ Korinto, nɛ e ba bɔ lɛ Tɛsalonika asafo ɔ he amaniɛ kpakpa. Lɔ ɔ se ɔ, Paulo ngma sɛ womi nɛ ɔ.​—1 Tɛs. 2:17–3:7.

Eko ɔ, Paulo ngma Tɛsalonika Bi A Womi Enyɔne ɔ benɛ e ngma e kekleekle sɛ womi ɔ se bɔɔ pɛ, nɛ e ma nyɛ maa pee kaa e ngma ngɛ jeha 51 K.F.S. ɔ mi. Ngɛ sɛ womi enyɔ nɛ ɔmɛ tsuo a mi ɔ, Paulo kɛ Timoteo kɛ Silvano (nɛ a tsɛɛ lɛ ke Silas ngɛ Ní Tsumi womi ɔ mi ɔ) ngɔ a ngami kɛ mane nyɛmimɛ ɔmɛ, se Ngmami ɔ de we ke ji nihi etɛ nɛ ɔmɛ tsuo kpe ekohu benɛ Paulo je Korinto ɔ. (Níts. 18:5, 18; 1 Tɛs. 1:1; 2 Tɛs. 1:1) Mɛni he je nɛ Paulo ngma sɛ womi enyɔne nɛ ɔ? Eko ɔ, e nine su amaniɛ bɔmihi fuu a nɔ kɛ kɔ Tɛsalonika asafo ɔ he kɛ je nɔ nɛ e ngɔ e kekleekle sɛ womi ɔ kɛ mane nyɛmimɛ ɔmɛ ɔ ngɔ. Amaniɛ bɔmi nɛ ɔ ha nɛ Paulo je nyɛmimɛ ɔmɛ a yi ngɛ a suɔmi kɛ a si fimi ɔ he je, nɛ jehanɛ hu ɔ, e dla susumi nɛ nyɛmimɛ ɔmɛ ekomɛ nɛ a ngɛ Tɛsalonika a hɛɛ kaa Nyɔmtsɛ ɔ bami ɔ su ɔ.​—2 Tɛs. 1:3-12; 2:1, 2.

Sɛ womi nɛ Paulo ngma kɛ ya ha Galatia Bi ɔmɛ ɔ tsɔɔ kaa, eko ɔ, e ya slaa mɛ si enyɔ loko e ngma mɛ sɛ womi ɔ nɛ. Ngɛ jeha 47-48 K.F.S. ɔ mi ɔ, Paulo kɛ Banaba ya Antiokia nɛ ngɛ Pisidia a, kɛ Ikoniom, Listra kɛ Derbe. Ma nɛ ɔmɛ tsuo ngɛ Roma kpokpa nɛ ji Galatia a nɔ. Ngɛ jeha 49 K.F.S. ɔ, Paulo kɛ Silas kpale a se kɛ ya kpokpa nɛ ɔ nɔuu nɔ. (Níts. 13:1–14:23; 16:1-6) Paulo ngma sɛ womi nɛ ɔ ejakaa lakpa nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ a ba benɛ Paulo ya slaa mɛ se bɔɔ pɛ ɔ ngɛ tsɔɔe kaa e he hia nɛ Kristofohi nɛ a ye Mose Mlaa a nɔ nɛ́ a ha nɛ a po mɛ. Atsinyɛ jemi ko be he kaa benɛ Paulo nu lakpa tsɔɔmi nɛ ɔ he nɔuu nɛ e ngma sɛ womi kɛ ya ha Galatia asafo ɔ. Eko ɔ, e ngma sɛ womi nɛ ɔ kɛ je Korinto, se e ma nyɛ maa ba lɛ hu kaa e ngma sɛ womi nɛ ɔ ngɛ Efeso benɛ e ya mlɛ bɔɔ ngɛ lejɛ ɔ benɛ e yaa Antiokia nɛ ngɛ Siria a, aloo eko ɔ, e ngma ngɛ Antiokia nitsɛ.​—Níts. 18:18-23.

“Korinto Bi Ɔmɛ A Ti Nihi Fuu . . . He Ye” (Ní Tsumi 18:5-8)

8, 9. Kɛ Paulo pee e ní ha kɛɛ benɛ e kɛ kã ngɛ fiɛɛe nɛ nihi te si kɛ wo lɛ ɔ, nɛ jije nɛ e ya fiɛɛ ngɛ jehanɛ?

8 Benɛ Silas kɛ Timoteo je Makedonia kɛ ba, nɛ́ a ngɔ nike níhi kɛ ba a, e ba pee heii kaa he lo nya ní tsumi nɛ Paulo tsu ɔ ji nɔ́ ko nɛ e pee kɛ hyɛ e he kɛkɛ ngɛ e sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi. (2 Kor. 11:9) Oya nɔuu nɛ “munyu ɔ bɔni Paulo be tsuo ngɔmi wawɛɛ [“e ngɔ e be tsuo kɛ ha fiɛɛmi ní tsumi ɔ,” The Jerusalem Bible].” (Níts. 18:5) Se kɛ̃ ɔ, be mi nɛ Paulo kɛ kã ngɛ fiɛɛe ɔ, Yuda bi ɔmɛ ya nɔ nɛ a te si kɛ wo lɛ. A kua yi wami hemi sɛ gbi nɛ́ kɔɔ Kristo he ɔ, enɛ ɔ he ɔ, Paulo huanya e tade ɔmɛ a mi, nɛ e de Yuda bi ɔmɛ ke: “Nyɛ muɔ nɛ e tloo nyɛ nitsɛmɛ. Imi lɛɛ ye he tsɔ. Kɛ je amlɔ nɛ ɔ kɛ yaa a, ma ya nihi nɛ a ngɛ je ma amɛ a mi ɔmɛ a ngɔ.” E pee enɛ ɔ kɛ tsɔɔ kaa e yi a muɔ he fɔ ngɛ nɔ́ nɛ maa ba a nɔ ɔ he.​—Níts. 18:6; Eze. 3:18, 19.

9 Jije nɛ Paulo maa fiɛɛ ngɛ amlɔ nɛ ɔ? A tsɛɛ nyumu ko ke Titio Yusto, nɛ eko ɔ, e ji Ma Je No nɛ tsake kɛ ba Yuda jami ɔ mi, nɛ e we ɔ ngɛ kpe he ɔ kasa nya. Nyumu nɛ ɔ ha nɛ Paulo ba e we ɔ mi. Lɔ ɔ, Paulo kpa fiɛɛmi ngɛ kpe he ɔ, nɛ e ya tsa e fiɛɛmi ɔ nɔ ngɛ Yusto we ɔ mi. (Níts. 18:7) Paulo ya nɔ nɛ e hi Akuila kɛ Priskila a we ɔ mi benɛ e ngɛ Korinto ɔ, se e tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ ngɛ Yusto we ɔ mi titli.

10. Mɛni tsɔɔ kaa Paulo suɔ kaa e maa fiɛɛ kɛ ha ni kpahi hulɔ se pi nihi nɛ a je je amɛ a mi pɛ ɔ?

10 Anɛ munyu nɛ Paulo tu kaa kɛ je mwɔnɛ ɔ kɛ yaa a, e maa ya nihi nɛ a je je ma amɛ a mi ɔ a ngɔ ɔ tsɔɔ kaa e be fiɛɛe kɛ ha Yuda bi kɛ nihi nɛ a tsake kɛ ba Yuda jami ɔ mi ɔ hu, nɛ́ a kpɛti nihi nɛ a hɛɛ tsui kpakpa po piɛɛ he ɔ lo? Pi jã ji sane ɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, “Krispo nɛ e ji kpe he ɔ nɔ hyɛlɔ ɔ ba he Nyɔmtsɛ ɔ ye, lɛ kɛ e we mi bimɛ ɔmɛ tsuo.” E ngɛ heii kaa Yuda bi fuu nɛ a je jamɛ a kpe he ɔ hu ba pee Kristofohi, ejakaa Baiblo ɔ de ke: “Korinto bi ɔmɛ a ti nihi fuu nɛ a nu ɔ he ye nɛ a baptisi mɛ.” (Níts. 18:8) Titio Yusto we ɔ mi ji he nɛ Kristofohi asafo ehe nɛ a to sisi ngɛ Korinto ɔ kpe ngɛ. Ke Luka ngma sane nɛ ɔmɛ ngɛ bɔ nɛ a ya nɔ ha a nya kaa bɔ nɛ e pɔɔ peemi ɔ, lɛɛ nɛ tsɔɔ kaa Yuda bi nɛ ɔmɛ kɛ Ma Je Li nɛ a tsake kɛ ba Yuda jami ɔ mi ɔ ba pee Kristofohi benɛ Paulo huanya e tade ɔmɛ a mi ɔ se. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa Paulo suɔ kaa e maa pee tsakemihi konɛ e fiɛɛ kɛ ha nɔ fɛɛ nɔ nɛ e suɔ kaa e maa bu tue ɔ.

11. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ Yehowa Odasefohi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ kaseɔ Paulo nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ ke a ngɛ fiɛɛe ha nihi nɛ a deɔ ke a ji Kristofohi ɔ?

11 Mwɔnɛ ɔ, ngɛ mahi fuu a mi ɔ, nihi babauu ngɛ jamihi nɛ a deɔ ke Kristofohi ji mɛ ɔ mi. Jami nɛ ɔmɛ ná a nɔ he wami wawɛɛ jehahi fuu. Ngɛ ma komɛ kɛ zugba kpɔhi nɛ wo bɔle mɛ ɔ ekomɛ a nɔ ɔ, nihi nɛ a je jamihi nɛ a deɔ ke Kristofohi ji mɛ ɔ mi nɛ́ a ya fiɛɛɔ ngɛ he kpahi ɔ, bɔ mɔde wawɛɛ konɛ a na nihi fuu kɛ piɛɛ a jami mi bi ɔmɛ a he. Nihi nɛ a deɔ ke Kristofohi ji mɛ ɔ ha nɛ a jami ɔ mi kusumi ɔmɛ ná a nɔ he wami kaa bɔ nɛ e ji ngɛ Yuda bi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ a blɔ fa mi ɔ. Se kaa bɔ nɛ Paulo pee ɔ, wɔ kaa Yehowa Odasefohi ɔ, wa bɔɔ mɔde kaa wa maa ye bua nihi konɛ a nu níhi nɛ a kaneɔ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ sisi. Ke a te si kɛ wo wɔ aloo a jami hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ wa wɔ yi mi po ɔ, wa kɔni mi jɔ̃ we. Ngɛ nihi nɛ a “hɛ dɔɔ ngɛ Mawu he, se a li lɛ saminya” a a kpɛti ɔ, nihi fuu ngɛ nɛ a suɔ kaa a maa le anɔkuale nɛ kɔɔ Mawu he ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ wa hlá nimli nɛ ɔmɛ.​—Rom. 10:2.

“I Ngɛ Nihi Fuu Ngɛ Ma Nɛ ɔ Mi” (Ní Tsumi 18:9-17)

12. Mɛni nɔ mi mami nɛ nina a ha nɛ Paulo ná?

12 Ke Paulo yi mi ngɛ lɛ enyɔɔnyɔ pee ke ji e sa nɛ e tsa e fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɔ ngɛ Korinto ɔ, lɛɛ e yi mi be lɛ enyɔɔnyɔ pee hu benɛ Nyɔmtsɛ Yesu je e he kpo kɛ tsɔɔ lɛ jamɛ a nyɔ ɔ mi ɔ. E de lɛ ke: “Koo ye gbeye, mohu ɔ, yaa nɔ nɛ o hi munyu tue, nɛ ko ma o nya, ejakaa i kɛ mo ngɛ, nɛ adesa ko be mo tuae nɛ e ye mo awi; ejakaa i ngɛ nihi fuu ngɛ ma nɛ ɔ mi.” (Níts. 18:9, 10) Hyɛ bɔ nɛ nina nɛ ɔ maa wo Paulo he wami ha! Nyɔmtsɛ ɔ ma nɔ mi kɛ ha Paulo kaa e maa po e he piɛ kɛ je e he nyɛli ɔmɛ a he, nɛ jehanɛ hu nihi fuu ngɛ ma nɛ ɔ mi nɛ e sa kaa e fiɛɛ kɛ ha mɛ. Kɛ Paulo pee e ní ngɛ nina a he ha kɛɛ? Ngmami ɔ de ke: “E hi lejɛ ɔ jeha kake kɛ nyɔhiɔ ekpa, nɛ e tsɔɔ Mawu munyu ɔ ngɛ a kpɛti.”​—Níts. 18:11.

13. Mɛni he nɛ eko ɔ, Paulo maa hi susue benɛ e ngɛ kojomi sɛ ɔ he sue ɔ, se mɛni yi mi tomi he je nɛ e sa nɛ e hyɛ blɔ kaa a be lɛ gbee ɔ?

13 Benɛ Paulo hi Korinto maa pee jeha kake se ɔ, nɔ́ ko ya nɔ nɛ ha nɛ e ná nɔ mi mami kaa Nyɔmtsɛ ɔ fĩ e se. “Yuda bi ɔmɛ pee kake nɛ a ya tua Paulo nɛ a ngɔ lɛ kɛ ho kojomi sɛ ɔ he ya.” A tsɛɛ kojomi sɛ ɔ ke beʹma. (Níts. 18:12) Ni komɛ susu kaa eko ɔ, kojomi sɛ nɛ ɔ ji kpoku ko nɛ e ngɛ tɛtlɛɛ nɛ́ e ya hiɔwe, nɛ e ngɛ kɛ yaa jua nɛ ngɛ Korinto ɔ kpɛti je. Blɔ nɛ ngɛ kojomi sɛ nɛ ɔ hɛ mi ɔ kle agbo nɛ nihi babauu ma nyɛ ma bua a he nya ngɛ lejɛ ɔ. Nihi nɛ a tsuaa si kɛ hlaa blema níhi ɔ tsɔɔ kaa eko ɔ, he nɛ kojomi sɛ nɛ ɔ ngɛ ɔ kɛ kpe he ɔ nɛ́ e ngɛ Yusto we ɔ kasa nya a he kɛ we kulaa. Eko ɔ, benɛ Paulo ngɛ beʹma a nɛ ji kojomi sɛ ɔ he sue ɔ, e maa hi Steven nɛ́ ji kekleekle Kristofo no nɛ a gbe lɛ akɛnɛ e ye Yesu he odase ɔ he susue. Paulo nɛ́ jamɛ a be ɔ mi a tsɛɛ lɛ Saulo ɔ “fĩ gbemi nɛ a gbe lɛ ɔ se.” (Níts. 8:1) Anɛ nɔ́ ko kaa jã a maa ba Paulo nɔ lo? Dɛbi, ejakaa Yesu wo lɛ si ke: ‘Adesa ko be mo awi yee.’​—Níts. 18:10.

Galio ma e juɛmi nya si nɔuu ngɛ Paulo sane ɔ he ngɛ e si temi kɛ woli ɔmɛ a hɛ mi. Roma ta buli ɔmɛ nɛ a ngɛ nyumuhi babauu nɛ a mi mi fu ɔ kudɔe.

“Kɛkɛ nɛ e fiee mɛ kɛ je kojomi sɛ ɔ hɛ mi.”​—Ní Tsumi 18:16

14, 15. (a) Mɛni nya pomi nɛ Yuda bi ɔmɛ kɛ ba Paulo nɔ, nɛ mɛni he je nɛ Galio mwɔ e yi mi kpɔ oya nɔuu ngɛ sane ɔ he ɔ? (b) Mɛni lɛ ba Sostene nɔ, nɛ mɛni nɛ e ma nyɛ maa ba lɛ kaa e je nɔ́ nɛ ba e nɔ ɔ mi kɛ ba?

14 Mɛni lɛ ya nɔ benɛ Paulo ya su kojomi sɛ ɔ hɛ mi ɔ? A tsɛɛ kojolɔ ɔ ke Galio. Nɛ e ji amlaalo ngɛ Akaya, kɛ Roma je mi ní lelɔ Seneca a nyɛminyumu nɔkɔtɔma. Yuda bi ɔmɛ po Paulo nya ke: “Nyumu nɛ ɔ ngɛ nihi a yi mi plɛe ke a ja Mawu ngɛ blɔ nɛ e kɛ wa mlaa a kɔ we nɔ.” (Níts. 18:13) Yuda bi ɔmɛ ngɛ tsɔɔe kaa Paulo tɔ̃ mlaa ejakaa e ngɛ nihi a yi mi plɛe konɛ a ba pee Kristofohi. Se kɛ̃ ɔ, Galio na kaa Paulo tɔ̃ we “tɔmi” ko, nɛ e pee we “yayami ngua ko” hulɔ. (Níts. 18:14) Galio sume nɛ e kɛ e he maa wo nya samihi nɛ te si ngɛ Yuda bi ɔmɛ a kpɛti ɔ mi. Loko Paulo ma de ke e maa tu munyu ko kɛ fã e he ɔ, Galio mwɔ e yi mi kpɔ ngɛ sane ɔ he momo! Yuda bi ɔmɛ a mi mi fu wawɛɛ. A mi mi fu Sostene wawɛɛ. Eko ɔ, Sostene ji kpe he ɔ nɔ hyɛlɔ nɛ́ e ba ye Krispo se. A nu Sostene “nɛ a bɔni lɛ kongomi ngɛ kojomi sɛ ɔ hɛ mi.”​—Níts. 18:17.

15 Mɛni he je nɛ Galio tsi we asafo kuu ɔ nya konɛ a ko kongo Sostene ɔ? Eko ɔ, Galio susu kaa Sostene ji basabasa peeli ɔmɛ nɛ a te si kɛ wo Paulo ɔ a hɛ mi nyɛɛlɔ, nɛ lɔ ɔ he ɔ, nɔ́ nɛ sa lɛ ɔ lɛ e ngɛ nae ɔ nɛ. Ke jã ji sane ɔ jio, pi jã ji sane ɔ jio, e ma nyɛ maa ba lɛ kaa nɔ́ kpakpa ko je nɔ́ nɛ ya nɔ ɔ mi kɛ ba. Ngɛ kekleekle sɛ womi nɛ Paulo ngma kɛ ya ha Korinto asafo ɔ mi ɔ, e wo nyɛminyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ Sostene ɔ ta. (1 Kor. 1:1, 2) Anɛ lɛ ji Sostene nɛ́ a kongo lɛ ngɛ Korinto ɔ lo? Ke lɛ ɔ, lɛɛ nɛ tsɔɔ kaa nɔ́ nɛ ya nɔ ɔ ha nɛ Sostene ba pee Kristofo no.

16. Kɛ Nyɔmtsɛ ɔ munyu nɛ ji, “yaa nɔ nɛ o hi munyu tue, nɛ ko ma o nya, ejakaa i kɛ mo ngɛ” ɔ náa wa sɔmɔmi ní tsumi ɔ nɔ he wami ha kɛɛ?

16 Mo kai kaa benɛ Yuda bi ɔmɛ kua Paulo sɛ gbi ɔ, jamɛ a be ɔ mi nɛ Yesu wo lɛ he wami ke: “Koo ye gbeye, mohu ɔ, yaa nɔ nɛ o hi munyu tue, nɛ ko ma o nya, ejakaa i kɛ mo ngɛ.” (Níts. 18:9, 10) E sa nɛ wa kai munyu nɛ ɔmɛ, titli ɔ, ke nihi bui wa sɛ gbi ɔ tue. O hɛ ko je nɔ kɔkɔɔkɔ kaa, Yehowa le adesa tsui mi, nɛ e gblaa tsui kpakpatsɛmɛ kɛ baa e ngɔ. (1 Sam. 16:7; Yoh. 6:44) Hyɛ bɔ nɛ enɛ ɔ woɔ wɔ he wami ha konɛ waa ya nɔ nɛ waa kɛ kã nɛ fiɛɛ! Daa jeha a, a baptisiɔ nihi akpe lafahi abɔ​—enɛ ɔ tsɔɔ kaa daa ligbi ɔ, a baptisiɔ nihi maa pee lafahi abɔ. Nihi nɛ a buɔ Yesu fami nɛ ji “nyɛ ya pee nihi nɛ a ngɛ je ma amɛ tsuo a mi ɔ ye kaseli” ɔ tue ɔ, Yesu wo mɛ si ke: “I kɛ nyɛ ngɛ ligbi ɔmɛ tsuo kɛ yaa si níhi a blɔ nya tomi ɔ nyagbe be ɔ.”​—Mat. 28:19, 20.

“Ke Yehowa Suɔ ɔ” (Ní Tsumi 18:18-22)

17, 18. Mɛni he nɛ eko ɔ, Paulo maa hi susue benɛ e ngɛ blɔ hiae kɛ yaa Efeso ɔ?

17 Wa li ke ji yi mi kpɔ nɛ Galio mwɔ ɔ lɛ ha nɛ Kristofohi asafo ehe nɛ a to sisi ngɛ Korinto ɔ ba ná tue mi jɔmi ɔ. Paulo hi lejɛ ɔ “ligbi bɔɔ komɛ” loko e kɛ e nyɛmimɛ nɛ a ngɛ Korinto ɔ ye sɛ. Ngɛ gbiɛ be mi ngɛ jeha 52 K.F.S. ɔ, e ma e juɛmi nya si kaa e maa sɛ lɛ mi kɛ ya Kenkrea lɛ si dami he ɔ ngɛ Siria, maa pee kilomita 11 ngɛ Korinto puje he je. Se loko Paulo maa je Kenkrea a, “e ha nɛ a sɛ e yi nɛ e ba si . . . , ejakaa e kã kita ko.”c (Níts. 18:18) Lɔ ɔ se ɔ, e kɛ Akuila kɛ Priskila hia blɔ kɛ po Aegea Wo ɔ kɛ ba Efeso ngɛ Asia Nyafii ɔ nɔ.

18 Benɛ Paulo ngɛ Kenkrea ma a mi jee ɔ, eko ɔ, e susu níhi nɛ ya nɔ ngɛ Korinto ɔ he. Ní kpakpahi fuu ya nɔ ngɛ lejɛ ɔ, nɛ jehanɛ hu, e ngɛ yi mi tomi fuu a he je nɛ e sa kaa e ná bua jɔmi. Jeha kake kɛ fã nɛ e kɛ hi Korinto ɔ wo yiblii kpakpahi. A to asafo ehe sisi ngɛ Korinto nɛ a kpeɔ ngɛ Yusto we ɔ mi. Nihi nɛ a ba pee Kristofohi ɔ a kpɛti ni komɛ ji Yusto, Krispo kɛ e we ɔ, kɛ ni kpahi fuu. Paulo suɔ nyɛmimɛ ehe nɛ ɔmɛ wawɛɛ, ejakaa e ye bua mɛ nɛ a ba pee Kristofohi. Pee se ɔ, e ngma sɛ womi kɛ ya ha mɛ nɛ e de mɛ kaa a ngɛ kaa yi jemi sɛ womi nɛ a ngma ngɛ e tsui nɔ. Wɔ hu wa suɔ nihi nɛ wa ye bua mɛ nɛ a ba ngɛ Yehowa sɔmɔe ɔ wawɛɛ. Wa naa nyɛmimɛ nɛ ɔmɛ kaa “yi jemi sɛ womihi,” nɛ enɛ ɔ haa nɛ wa bua jɔɔ wawɛɛ!​—2 Kor. 3:1-3.

19, 20. Mɛni Paulo pee benɛ e ya Efeso ɔ, nɛ mɛni wa kaseɔ ngɛ e nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ mi kɛ kɔ mumi mi otihi nɛ wa maa di se ɔ he?

19 Benɛ Paulo ya su Efeso ɔ, oya nɔuu nɛ e bɔni fiɛɛmi. E “ya sɛ kpe he ɔ, nɛ e kɛ Yuda bi ɔmɛ ya susu níhi a he.” (Níts. 18:19) Paulo hi Efeso be bɔɔ pɛ ngɛ si fɔfɔɛ nɛ ɔ mi. E ngɛ mi kaa a de lɛ kaa e hi Efeso be kɛkɛɛ mohu lɛɛ, se “e kplɛɛ we nɔ.” Benɛ e kɛ Efeso bi ɔmɛ ngɛ sɛ yee ɔ, e de mɛ ke: “Ke Yehowa suɔ ɔ, ma kpale kɛ ba nyɛ ngɔ ekohu.” (Níts. 18:20, 21) Paulo le kaa nihi fuu ngɛ nɛ e sa kaa e fiɛɛ kɛ ha mɛ ngɛ Efeso. E suɔ kaa e maa kpale kɛ ya lejɛ ɔ ekohu, se jã Yehowa ngmɛ lɛ blɔ. Enɛ ɔ ji nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa nɛ Paulo pee nɛ́ e sa kaa waa kase. E sa nɛ waa sɛ hlami kɛ pee níhi nɛ ma ha nɛ wa nyɛ nɛ waa ngɔ wa wami tsuo kɛ sɔmɔ Yehowa. Se kɛ̃ ɔ, e sa nɛ waa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ be fɛɛ be, nɛ waa pee níhi nɛ e kɛ e suɔmi nya ní kɔ.​—Yak. 4:15.

20 Paulo si Akuila kɛ Priskila ngɛ Efeso nɛ e sɛ lɛ mi kɛ ya Kaisarea. E ngɛ heii kaa e “kuɔ kɛ ya” Yerusalɛm konɛ e ya fɔ nyɛmimɛ ɔmɛ ngɛ lejɛ ɔ. (Níts. 18:22) Lɔ ɔ se ɔ, e je kɛ ho Antiokia nɛ ngɛ Siria nɛ ji he nɛ e hi ɔ ya. E blɔ hiami enyɔne kɛ ha e ma se sane kpakpa fiɛɛmi ní tsumi ɔ ba nyagbe ngɛ manye yemi mi. Mɛni lɛ ya nɔ ngɛ e nyagbe blɔ hiami kɛ ha e ma se sane kpakpa fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi? Nyɛ ha waa hyɛ.

KITA NƐ PAULO KÃ A

Ní Tsumi 18:18 ɔ tsɔɔ kaa benɛ Paulo ngɛ Kenkrea a, “e ha nɛ a sɛ e yi nɛ e ba si . . . , ejakaa e kã kita ko.” Mɛni kita nɛ e kã a?

Kita ji si nɛ nɔ ko wo Mawu kaa e maa pee nɔ́ ko kɛ ha lɛ, aloo e ma ha lɛ nɔ́ ko aloo kaa e ma sɔmɔ lɛ ngɛ blɔ klɛdɛɛ ko nɔ. Ni komɛ tsɔɔ kaa Paulo ha nɛ a sɛ e yi konɛ e kɛ ye Nazir no peemi kita nɛ e kã a nɔ. Se, kɛ̃ ɔ, e sa nɛ wa kadi kaa, Ngmami ɔ tsɔɔ kaa ke Nazir no ko gbe be klɛdɛɛ nɛ́ e kɛ ma sɔmɔ Yehowa a nya a, e sa nɛ e sɛ e yi ngɛ “kpe he bo tsu ɔ sinya a nya.” Akɛnɛ Yerusalɛm pɛ ji he nɛ nɔ ko ma nyɛ maa sɛ e yi ngɛ, nɛ́ jehanɛ hu Kenkrea ji he nɛ Paulo ngɛ benɛ a sɛ e yi ɔ he je ɔ, kita nɛ Paulo kã a be nyɛe maa pee Nazir no peemi kita.​—4 Mose 6:5, 18.

Ní Tsumi womi ɔ de we nɔ́ ko ngɛ be nɛ́ Paulo kã jamɛ a kita a he. E ma nyɛ maa ba lɛ kaa e kã kita nɛ ɔ loko e ba pee Kristofo no. Jehanɛ hu Ngmami ɔ de we ke ji Paulo ngɔ ní bimi pɔtɛɛ ko kɛ fɔ Yehowa hɛ mi. Baiblo he ní lelɔ ko de ke “e ma nyɛ maa pee kaa Paulo ha nɛ a sɛ e yi ɔ nɛ e ba si, konɛ e kɛ na Mawu si ngɛ e he piɛ nɛ́ e po, nɛ́ lɔ ɔ ye bua [Paulo] nɛ́ e gbe e sɔmɔ ní tsumi ɔ nya ngɛ Korinto ɔ he je.”

a Hyɛ daka nɛ ji “Korinto​—Ma Nɛ Ngɛ Wo Enyɔ A Kpɛti.”

b Hyɛ daka nɛ ji “Paulo Sɛ Womihi Nɛ A Woɔ Nɔ He Wami.”

c Hyɛ daka nɛ ji “Kita Nɛ Paulo Kã a.”

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane