So, July 17
Huɛ nitsɛ jeɔ suɔmi kpo be fɛɛ be, nɛ e ji nyɛmi nɛ a fɔ kɛ ha haomi behi.—Abɛ 17:17.
Yesu mami nɛ ji Maria a hia he wami womi. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Maria sɛ we gba si himi mi, se a ha nɛ e le kaa e maa ngɔ hɔ. E tsɔse we bi hyɛ, se kɛ̃ ɔ, e ma tsɔse bi nɛ pee se ɔ, e ma ba pee Mesia a. Maria ngɔ hɔ be mi nɛ e kɛ nyumu ko ná we bɔmi hyɛ. Se akɛnɛ Yosef wo lɛ si kaa e kɛ lɛ maa sɛ gba si himi mi he je ɔ, kɛ e ma plɛ kɛ tsɔɔ lɛ níhi a nya ha kɛɛ? E ngɛ heii kaa Maria be lɛ náe gbɔjɔɔ kaa e maa pee jã. (Luka 1:26-33) Mɛni lɛ wo Maria he wami? E ha nɛ ni kpahi ye bua lɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e bi Gabriel konɛ e tsɔɔ lɛ níhi fuu kɛ kɔ ní tsumi nɛ ɔ he. (Luka 1:34) Be bɔɔ se ɔ, e hia blɔ gagaaga kɛ nyɛɛ Yuda “yoku ɔmɛ a nɔ” kɛ ya slaa Elizabet nɛ ji e weku no ɔ. Benɛ e ya su lejɛ ɔ, Elizabet je Maria yi, nɛ Yehowa mumi ɔ wo Elizabet he wami nɛ e gba gbami ko nɛ kɔɔ bimwɔyo nɛ ngɛ Maria mi mi ɔ he, nɛ enɛ ɔ wo Maria he wami wawɛɛ. (Luka 1:39-45) Maria de ke, Yehowa “kɛ e nine tsu he wami ní tsumihi.” (Luka 1:46-51) Yehowa gu Gabriel kɛ Elizabet nɔ kɛ wo Maria he wami. w23.10 14-15 ¶10-12
Soha, July 18
E ngɔ wɔ kɛ pee matsɛ yemi, osɔfohi kɛ ha e Mawu nɛ ji Tsɛ ɔ.—Kpoj. 1:6.
A pɔ Kristo kaseli ɔmɛ ekomɛ nu kɛ mumi klɔuklɔu ɔ, nɛ huɛ bɔmi klɛdɛɛ ko ba ngɛ a kɛ Yehowa a kpɛti. Nimli nɛ ɔmɛ a yibɔ ji 144,000, nɛ a kɛ Yesu ma sɔmɔ kaa osɔfohi ngɛ hiɔwe. (Kpoj. 14:1) He Klɔuklɔu ɔ nɛ ngɛ bo tsu mi ɔ daa si kɛ ha nimli 144,000 ɔ, nɛ Mawu kplɛɛ a nɔ kaa e mumi mi bimɛ be mi nɛ a ngɛ zugba a nɔ loloolo. (Rom. 8:15-17) He Klɔuklɔu Pe Kulaa a nɛ ngɛ bo tsu ɔ mi ɔ daa si kɛ ha hiɔwe, he nɛ Yehowa ngɛ ɔ. “Tsu mi pomi bo ɔ” nɛ a kɛ po He Klɔuklɔu ɔ kɛ He Klɔuklɔu Pe Kulaa a kpɛti ɔ daa si ha Yesu nɔmlɔ tso loo e he lo ɔ. Akɛnɛ Yesu ji nɔmlɔ he je ɔ, e be nyɛe maa ya hiɔwe kaa Osɔfo Nɔkɔtɔma Ngua pe kulaa ngɛ mumi mi sɔlemi we ɔ mi. Yesu ngɔ e nɔmlɔ tso ɔ kɛ sã afɔle ngɛ adesahi a he, nɛ lɔ ɔ bli blɔ kɛ ha Kristofohi tsuo nɛ a pɔ mɛ nu ɔ konɛ a nyɛ nɛ a ya hiɔwe. Akɛnɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ be nyɛe maa ngɔ adesa nɔmlɔ tso kɛ ya hiɔwe he je ɔ, e ma bi nɛ a ngmɛɛ he.—Heb. 10:19, 20; 1 Kor. 15:50. w23.10 28 ¶13
Hɔ, July 19
Be be mi blɔ ngmɛe nɛ ma tu Gideon . . . he munyu.—Heb. 11:32.
Benɛ Efraimbi ɔmɛ tu Gideon hɛ mi munyu ɔ, e to e tsui si. (Many. 8:1-3) Gideon kɛ abofu ha we mɛ heto, mohu ɔ, e bu mɛ tue saminya, nɛ e je mi mi jɔmi mi kɛ tu munyu kɛ tsɔɔ kaa e baa e he si. Enɛ ɔ ha nɛ Efraimbi ɔmɛ a mi mi fumi ɔ nya ba si. Asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ nile ɔ kaseɔ Gideon nɛ ke a tu a hɛ mi munyu ɔ, a buɔ tue saminya, nɛ a jeɔ mi mi jɔmi mi kɛ tuɔ munyu. (Yak. 3:13) Jã nɛ a peeɔ ɔ haa nɛ tue mi jɔmi hii asafo ɔ mi. Benɛ Gideon ye Mediabi ɔmɛ a nɔ kunimi nɛ nihi je e yi ɔ, e gbla ni ɔmɛ a juɛmi kɛ ya Yehowa nɔ. (Many. 8:22, 23) Mɛni nɛ asafo mi nikɔtɔmahi ma nyɛ maa kase ngɛ Gideon nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ mi. Ke a nyɛ tsu nɔ́ ko ngɛ asafo ɔ mi ɔ, e sa nɛ a ngɔ yi jemi ɔ kɛ ha Yehowa. (1 Kor. 4:6, 7) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke a jé asafo mi nɔkɔtɔma ko yi ngɛ e ní tsɔɔmi he ɔ, e ma nyɛ ma de kaa blɔ tsɔɔmi nɛ ngɛ Mawu Munyu ɔ mi kɛ níhi nɛ wɔ tsuo wa ngɛ kasee ngɛ Yehowa asafo ɔ mi ɔ lɛ ye bua lɛ. E sa nɛ asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a hyɛ kaa a ní tsɔɔmi ngɔɔ yi jemi kɛ haa Yehowa aloo e gblaa nihi a juɛmi kɛ baa mɛ nitsɛmɛ a nɔ. w23.06 4 ¶7-8