Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • Nɔ́ Heje Nɛ E He Wa Ha Nihi Kaa A Maa Suɔ Mawu
    Hwɔɔmi Mɔ—2013 | November 1
    • [Fonihi ngɛ bafa 3]

      HƐ MI MUNYU | LAKPA MUNYUHI NƐ HA NƐ NIHI SUSUƆ KAA MAWU BE SUƆMI

      Nɔ́ Heje Nɛ E He Wa Ha Nihi Kaa A Maa Suɔ Mawu

      “‘Suɔ Nyɔmtsɛ, o Mawu ɔ kɛ o tsui tsuo, kɛ o klaa tsuo, kɛ o juɛmi tsuo.’ Enɛ ɔ ji kekleekle mlaa, kɛ mlaa nɛ kle pe kulaa.”​—Yesu Kristo, jeha 33 M.B.a

      E he wa ha ni komɛ kaa a maa suɔ Mawu. A susuɔ kaa nɔ ko be nyɛe maa le bɔnɛ Mawu ngɛ ha tutuutu, e kɛ adesahi a kpɛti kɛ, aloo e yi mi wa. Mo susu munyu komɛ nɛ ni komɛ tu nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ, a he nɛ o hyɛ:

      • “I sɔle ha Mawu konɛ e ye bua mi, se ngɛ jamɛ a be ɔ mi nɔuu ɔ, i susu kaa Mawu kɛ adesahi a kpɛti kɛ, nɛ nɔ ko be nyɛe maa su e he. I susu kaa Mawu be nɔmlɔtso, nɛ e be he numi hulɔ.”​—Marco, Italy.

      • “E ngɛ mi kaa i suɔ wawɛɛ kaa ma sɔmɔ Mawu mohu lɛɛ, se i susuɔ kaa e kɛ adesahi a kpɛti kɛ wawɛɛ. I susu kaa Mawu yi mi wa nɛ nihi a tue pɛ nɛ e gblaa. I he we yi kaa e mi mi sãa lɛ ngɛ nihi a he.”​—Rosa, Guatemala.

      • “Benɛ i wɛ ɔ, i susu kaa wa tɔmihi pɛ nɛ Mawu hlaa, nɛ e pee klaalo kaa e maa gbla wa tue ke e he hia kaa e pee jã. Pee se ɔ, i na lɛ kaa nɔ ko nɛ e kɛ adesahi a kpɛti kɛ. I susu kaa Mawu ngɛ kaa ma sɔmɔlɔ nɔkɔtɔma ko nɛ e kudɔɔ nihi nɛ a ngɛ e sisi ɔ a ní peepeehi, se e susuu we a he.”​—Raymonde, Canada.

      Kɛ mo hu o susu kɛɛ? Anɛ Mawu be suɔmi niinɛ lo? Kristofoli bi sane nɛ ɔ jeha lafahi abɔ ji nɛ ɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nihi nɛ a tsɛɔ a he ke Kristofoli, nɛ a hi si kɛ je jeha maa pee 500 kɛ ya si jeha 1500 ngɛ Yesu fɔmi se ɔ a ti nihi fuu sɔleɔ, se tsa pi Mawu Ope ɔ pɛ nɛ a sɔleɔ kɛ haa. Mɛni heje? Nihi susu kaa e he ngɛ gbeye. Yinɔ sane ngmalɔ ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Will Durant ɔ de ke: “Kɛ yayami peelɔ ko ma plɛ kɛ sɔle kɛ ha Mawu ko nɛ e he ngɛ gbeye nɛ e kɛ adesahi a kpɛti kɛ ɔ ha kɛɛ?”

      Mɛni ha nɛ nihi fuu susu kaa Mawu “he ngɛ gbeye nɛ e kɛ adesahi a kpɛti kɛ ɔ”? Mɛni tutuutu Baiblo ɔ tsɔɔ kɛ kɔ Mawu he? Anɛ ke o kase anɔkuale nɛ kɔɔ Mawu he ɔ, lɔɔ maa ye bua mo konɛ o ná suɔmi kɛ ha lɛ lo?

      a Mateo 22:37, 38.

  • Lakpa Munyu—Mawu Be Biɛ
    Hwɔɔmi Mɔ—2013 | November 1
    • HƐ MI MUNYU | LAKPA MUNYUHI NƐ HA NƐ NIHI SUSUƆ KAA MAWU BE SUƆMI

      Lakpa Munyu—Mawu Be Biɛ

      NƆ́ NƐ NIHI FUU HE YE

      “Wa nya be kake ngɛ munyu nɛ ji Mawu ngɛ biɛ aloo e be biɛ ɔ he, nɛ wa be e biɛ si bie hulɔ.”—Ní lelɔ kpanaa David Cunningham, Theological Studies.

      ANƆKUALE MUNYU NƐ NGƐ BAIBLO Ɔ MI

      Mawu de ke: ‘Ye biɛ ji Yehowa.’ (Yesaya 42:8) Yehowa ji Hebri biɛ nɛ e sisi ji, “O Deɔ O Peeɔ.”—1 Mose 2:4.

      Yehowa suɔ nɛ waa kɛ e biɛ ɔ nɛ tsɛ lɛ. Baiblo ɔ de ke: ‘Nyɛɛ wo e biɛ ta! Nyɛ ha je ma amɛ tsuo nɛ le níhi nɛ e pee ɔ! Nyɛ ha nɛ a le kaa Yehowa kle.’—Yesaya 12:4.

      Yesu kɛ Mawu biɛ ɔ tsu ní. Yesu de ngɛ sɔlemi nɛ e sɔle kɛ ha Yehowa a mi ke: ‘I ha nɛ [ye kaseli ɔmɛ] le o biɛ, nɛ ma ya nɔ ma pee jã.’ Mɛni heje nɛ Yesu tsɔɔ e kaseli ɔmɛ Mawu biɛ ɔ? E tsa nɔ ke: ‘Konɛ suɔmi nɛ o ngɛ kɛ ha mi ɔ eko nɛ hi a kpɛti, nɛ imi hu ma hi a mi.’—Yohane 17:26.

      NƆ́ HEJE NƐ E HE HIA

      Mawu jami he ní lelɔ ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Walter Lowrie ɔ ngma ke: “Ke nɔ ko li Mawu biɛ ɔ, jamɛatsɛ ɔ li Mawu kaa nɔ ko nɛ e ngɛ nitsɛ, nɛ e be suɔmi náe kɛ ha Mawu ke e le kaa Mawu ji he wami ko nɛ ngɛ kɛkɛ.”

      Nyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Victor ɔ yaa sɔlemi daa otsi, se e na kaa e li Mawu nitsɛnitsɛ. E de ke: “Benɛ i kase kaa Mawu biɛ ji Yehowa a, i nu he kaa kpaako a tsɔɔ mi e biɛ. I nu he kaa kpaako i kɛ Nɔ nɛ i nu e he munyuhi fuu ɔ kpe. Amlɔ nɛ ɔ, i ba na Mawu kaa Nɔ ko nɛ ngɛ nitsɛnitsɛ nɛ huɛ bɔmi ngɛ i kɛ lɛ wa kpɛti.”

      Yehowa hu hɛɛ lɛ kɛ suɔ nihi nɛ a kɛ e biɛ tsɛɔ lɛ ɔ a he. Mawu wo nihi nɛ a ‘susuɔ e biɛ ɔ he ɔ’ si ke: ‘Ma na mɛ mɔbɔ kaa tsɛ naa lɛ nitsɛ e bi nɛ sɔmɔɔ lɛ ɔ mɔbɔ ɔ.’ (Malaki 3:16, 17) Jehanɛ se hu ɔ, Mawu jɔɔ nihi nɛ a tsɛɔ e biɛ ɔ. Baiblo ɔ de ke: “Nɔ tsuaa nɔ nɛ ma kpa ngmlaa kɛ tsɛ Nyɔmtsɛ [Yehowa] biɛ ɔ, a ma he e yi wami.”​—Romabi 10:13.

  • Lakpa Munyu—Nɔ Ko Be Nyɛe Maa Le Bɔnɛ Mawu Ngɛ Ha Tutuutu
    Hwɔɔmi Mɔ—2013 | November 1
    • HƐ MI MUNYU | LAKPA MUNYUHI NƐ HA NƐ NIHI SUSUƆ KAA MAWU BE SUƆMI

      Lakpa Munyu—Nɔ Ko Be Nyɛe Maa Le Bɔnɛ Mawu Ngɛ Ha Tutuutu

      NƆ́ NƐ NIHI FUU HE YE

      “Roma Katoliki, Ɔtodɔks, kɛ Protestant ji jami kuu nguanguahi etɛ nɛ a tsɛɔ a he ke Kristofoli. Jami kuu nɛ ɔmɛ tsuo he ye kaa Mawuhi etɛ lɛ a bla pee kake: Mawu Tsɛ ɔ, Mawu Bi ɔ, kɛ Mawu Mumi Klɔuklɔu ɔ. Ngɛ Kristofoli a tsɔɔmi ɔ nya a, pi mawuhi etɛ nɛ a ngɛ, mohu ɔ, ni etɛ nɛ ɔmɛ tsuo bla pee kake.”—The New Encyclopædia Britannica.

      ANƆKUALE MUNYU NƐ NGƐ BAIBLO Ɔ MI

      Yesu nɛ ji Mawu Bi ɔ de we hyɛ kaa e kɛ e Tsɛ ɔ sɔ ngɛ blɔ ko blɔ ko nɔ. Mohu ɔ, e de ke: “I yaa Tsɛ ɔ ngɔ, ejakaa e pe mi.” (Yohane 14:28) E de e se nyɛɛlɔ ɔ eko ke: “I yaa hiɔwe ngɛ Tsaatsɛ, kɛ nyɛ hu nyɛ Tsɛ; ye Mawu, kɛ nyɛ hu nyɛ Mawu ɔ ngɔ.”—Yohane 20:17.

      Pi nɔmlɔ ji mumi klɔuklɔu ɔ. ‘Mumi klɔuklɔu ɔ ba Kristofoli nɛ a hi si ngɛ Kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ a nɔ.’ Yehowa hu de ke: ‘Ma ngɔ ye Mumi ɔ ngɔ wo nɔ tsuaa nɔ mi.’ (Bɔfo Ɔmɛ A Nítsumi 2:1-4, 17) Mumi klɔuklɔu ɔ pi Mawuhi Etɛ Nɛ A Bla Pee Kake ko fã. E ji he wami nɛ Mawu kɛ tsuɔ ní.

      NƆ́ HEJE NƐ E HE HIA

      Katoliki ní leli komɛ nɛ a tsɛɛ mɛ ke Karl Rahner kɛ Herbert Vorgrimler a tsɔɔ kaa Mawuhi Etɛ Nɛ A Bla Pee Kake tsɔɔmi ɔ “ji tsɔɔmi ko nɛ ke a je we kpo kɛ ha we nɔ ko ɔ, nɔ ɔ be sisi nue, nɛ ke a je kpo kɛ ha nɔ ko po ɔ, nɔ ɔ be nyɛe maa tsɔɔ nya kɛ pi si.” Anɛ o ma nyɛ ma ná suɔmi nitsɛnitsɛ kɛ ha nɔ ko nɛ o be nyɛe maa le bɔnɛ e ngɛ ha tutuutu lo? Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Mawuhi Etɛ Nɛ A Bla Pee Kake tsɔɔmi ɔ ha we nɛ nihi nɛ a le Mawu, nɛ jã kɛ̃ nɛ e ha we nɛ nihi nɛ a ná suɔmi kɛ ha Mawu.

      Marco nɛ a wo e ta ngɛ munyu nɛ sɛ hlami ɔ mi ɔ na kaa Mawuhi Etɛ Nɛ A Bla Pee Kake tsɔɔmi ɔ ha we nɛ e le Mawu. E de ke: “I susu kaa Mawu sume nɛ ma le nɔmlɔ nɛ e ji, nɛ enɛ ɔ ha nɛ i na kaa i kɛ lɛ wa kpɛti kɛ, i li nɔmlɔ tutuutu nɛ e ji, nɛ huɛ bɔmi ko hu be i kɛ lɛ wa kpɛti.” Se “Mawu sume basabasa.” (1 Korintobi 14:33) Mawu ngɔɛ bɔnɛ e ngɛ ha a kɛ laa we wɔ. E suɔ nɛ waa le lɛ. Yesu de ke: “Nɔ nɛ wa jaa a, wa le lɛ.”—Yohane 4:22.

      Marco de ke: “Benɛ i kase nɛ i ba na kaa Mawu piɛɛ we Mawuhi Etɛ Nɛ A Bla Pee Kake ko he ɔ loko i nyɛ nɛ i ha nɛ huɛ bɔmi ba i kɛ lɛ wa kpɛti.” Ke wa buu Yehowa kaa Nɔ ko nɛ e ngɛ nitsɛnitsɛ se tsa pi nɔ ko nɛ e ngɔɔ bɔnɛ e ngɛ ha a kɛ laa wɔ ɔ, e be yee ha wɔ kaa wa ma ná suɔmi kɛ ha lɛ. Baiblo ɔ de ke: “Nɔ tsuaa nɔ nɛ sume nɔmlɔ ɔ, e li Mawu; ejakaa Mawu ɔ, suɔmi ji lɛ.”—1 Yohane 4:8.

  • Lakpa Munyu—Mawu Yi Mi Wa
    Hwɔɔmi Mɔ—2013 | November 1
    • HƐ MI MUNYU | LAKPA MUNYUHI NƐ HA NƐ NIHI SUSUƆ KAA MAWU BE SUƆMI

      Lakpa Munyu—Mawu Yi Mi Wa

      NƆ́ NƐ NIHI FUU HE YE

      “Ke yayami peeli gbo pɛ ɔ, a susuma a yaa hɛl nɛ a kɛ ‘la ya piiɔ mɛ ngɛ lejɛ ɔ kɛ yaa neneene.’” (Catechism of the Catholic Church) Jami nya dali komɛ tsɔɔ kaa hɛl ji he ko nɛ e kɛ Mawu he kɛ wawɛɛ nitsɛ.

      ANƆKUALE MUNYU NƐ NGƐ BAIBLO Ɔ MI

      ‘Susuma nɛ peeɔ yayami ɔ, lɛ nɔuu lɛ ma gbo.’ (Ezekiel 18:4) Nihi nɛ a gbo ɔ “lɛɛ a li nɔ́ ko nɔ́ ko.” (Fiɛlɔ 9:5) Ke susuma a gbo nɛ e li nɔ́ ko nɔ́ ko hu ɔ, anɛ e ma nyɛ ma pii ngɛ “neneene la” ko mi aloo e maa dɔ lɛ kaa e kɛ Mawu a kpɛti gbɛ kulaa lo?

      Ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, Hebri kɛ Hela munyu nɛ a tsɔɔ sisi ke “hɛl” ɔ sisi tutuutu ji gbeje. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ Hiob nu hiɔ ko nɛ nya wa a, e sɔle ke: “I ná nɛ o ngɔ mi ya laa ngɛ gbeje.” (Hiob 14:13) Hiob suɔ nɛ e jɔɔ e he, se pi ngɛ he ko nɛ a piiɔ nɔ ngɛ, aloo he ko nɛ tsɔ e he banee kɛ je Mawu he, mohu ɔ, e suɔ nɛ e jɔɔ e he ngɛ gbeje.

      NƆ́ HEJE NƐ E HE HIA

      Ke wa susu kaa Mawu yi mi wa a, lɔɔ be hae nɛ wa maa su e he, mohu ɔ, e jeɔ wɔ kɛ jeɔ e he. Rocío nɛ e je Mexico ɔ de ke: “A kɛ hɛl tsɔɔmi ɔ tsɔse wɔ kɛ je ye bimwɔyo mi tɔɔ. Tsɔɔmi nɛ ɔ wo ye he gbeye wawɛɛ nɛ e ha nɛ i susu kaa Mawu be su kpakpa ko kulaa. I susu kaa e ji nɔ ko nɛ e mi mi fuɔ nɛ e be tsui.”

      Nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de kɛ kɔ bɔnɛ Mawu kojoɔ nihi ha, kɛ si fɔfɔɛ mi nɛ gbogboehi ngɛ ɔ he ɔ ha nɛ Rocío tsake susumi nɛ e hɛɛ ngɛ Mawu he ɔ. E de ke: “Ye he jɔmi, i nu he kaa nɔ́ nɛ tlomi agbo ko je ye kuɛ nɔ. I ba bɔni he numi kaa Mawu suɔ nɛ e hi ha wɔ, e suɔ wɔ, nɛ ma nyɛ ma ná suɔmi kɛ ha lɛ. E ngɛ kaa tsɛ ko nɛ e pɛtɛ e bimɛ a nine he nɛ e suɔ nɛ e hi ha mɛ.”—Yesaya 41:13.

      Nihi fuu jaa Mawu wawɛɛ akɛnɛ a yeɔ gbeye kaa e ma pii mɛ ngɛ hɛl la ko mi ɔ heje, se Mawu sume nɛ waa da gbeye ko kaa jã a nɔ kɛ ja lɛ. Mohu ɔ, Yesu de ke: ‘Suɔ Nyɔmtsɛ [Yehowa], o Mawu ɔ.’ (Marko 12:29, 30) Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, ke wa le kaa Mawu yeɔ dami sane ɔ, wa ma nyɛ ma he ye kaa hwɔɔ se ɔ, ke e ngɛ nihi kojoe ɔ, e maa ye dami sane. Kaa bɔnɛ Hiob huɛ Elihu de ɔ, waa kɛ nɔ mi mami ma nyɛ ma de ke: ‘Mawu pee we yiwutso ní, nɛ Ope ɔ pee we nɔ́ nɛ dɛ blɔ.’—Hiob 34:10.

  • Anɔkuale ɔ Ma Ha Nɛ O Maa Ye O He
    Hwɔɔmi Mɔ—2013 | November 1
    • [Foni ngɛ bafa 6]

      HƐ MI MUNYU | LAKPA MUNYUHI NƐ HA NƐ NIHI SUSUƆ KAA MAWU BE SUƆMI

      Anɔkuale ɔ Ma Ha Nɛ O Maa Ye O He

      Ligbi ko ɔ, Yesu tu e Tsɛ Yehowa he munyu nɛ e kpa jami nya dali nɛ a hi si ngɛ e be ɔ mi ɔ a he bo ngɛ Yerusalem. (Yohane 8:12-30) Nɔ́ nɛ Yesu de jamɛ a be ɔ mi ɔ tsɔɔ kaa mwɔnɛ ɔ, e sa nɛ waa hyɛ hemi kɛ yemi komɛ nɛ nihi hɛɛ ngɛ Mawu he ɔ a mi saminya. E de ke: “Ke nyɛ pɛtɛ ye munyu ɔ he ɔ, lɛɛ nyɛ maa pee ye kaseli nitsɛnitsɛmɛ. Kɛkɛ ɔ, nyɛ maa le anɔkuale ɔ; nɛ anɔkuale ɔ ma ha nyɛ maa ye nyɛ he.”—Yohane 8:31, 32.

      ‘Nyɛɛ pɛtɛ ye munyu ɔ he.’ Yesu tsɔɔ wɔ nɔ́ nɛ wa maa da nɔ kɛ le kaa tsɔɔmihi nɛ a tsɔɔ ngɛ jami ko mi ɔ ji “anɔkuale” aloo lakpa. Ke o nu Mawu he munyu ko ɔ, mo bi o he ke, ‘Anɛ enɛ ɔ kɛ munyuhi nɛ Yesu tu kɛ ní kpahi nɛ ngɛ Ngmami Klɔuklɔu ɔ mi ɔ kɔ lo?’ Moo kase nihi nɛ a bu bɔfo Paulo tue “nɛ daa nɛ ɔ, a kpaa Ngmami ɔmɛ a mi kaa níhi nɛ Paulo de ɔ ngɛ mi jã lo” ɔ.—Bɔfo Ɔmɛ A Nítsumi 17:11.

      Marco, Rosa, kɛ Raymonde nɛ a tu a he munyu ngɛ munyuhi nɛ sɛ hlami ɔ mi ɔ, kɛ Yehowa Odasefoli kase Baiblo ɔ. A ngɔ níhi nɛ a kase ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ kɛ to hemi kɛ yemi nɛ a ngɛ momo ɔ he. Mɛni a na?

      Marco: “Nɔ nɛ kɛ wɔ kase Baiblo ɔ haa sane bimihi tsuo nɛ i kɛ ye yo ɔ wa biɔ ɔ a heto kɛ jeɔ Baiblo ɔ mi. Suɔmi nɛ wa ngɛ ha Yehowa a mi ba wa, nɛ suɔmi nɛ ngɛ i kɛ ye yo ɔ wa kpɛti ɔ hu mi ba wa wawɛɛ!”

      Rosa: “Sisije ɔ, i susu kaa Baiblo ɔ ji je mi nile womi ko nɛ tsɔɔ bɔnɛ adesahi susu kaa Mawu maa hi ha. Se bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, Baiblo ɔ ha ye sane bimi ɔmɛ a heto. Amlɔ nɛ ɔ, i naa Yehowa kaa nɔ ko nɛ e ngɛ nitsɛnitsɛ. Mawu ji nɔ ko nɛ ma nyɛ ma he lɛ ma ye.”

      Raymonde: “I sɔle ha Mawu konɛ e ha nɛ ma le lɛ. E kɛ we kulaa nɛ i kɛ ye huno ɔ tsuo ba bɔni Baiblo ɔ kasemi. Nyagbenyagbe ɔ, wa ba le anɔkualehi nɛ kɔɔ Yehowa he! Benɛ wa ba ná le nɔmlɔ nɛ Mawu ji ɔ, wa bua jɔ wawɛɛ nitsɛ.”

      Pi lakpa munyuhi nɛ nihi tuɔ kɛ kɔɔ Mawu he ɔ a he bo pɛ nɛ Baiblo ɔ kpaa, e haa nɛ wa leɔ anɔkualehi nɛ kɔɔ Mawu su kpakpahi a he hulɔ. Mawu lɛ ha nɛ a ngma Baiblo ɔ nɛ. Baiblo ɔ yeɔ bua wɔ nɛ wa ‘leɔ níhi nɛ Mawu kɛ dloo wɔ ɔ tsuo.’ (1 Korintobi 2:12) Mo nitsɛ moo kase Baiblo ɔ nɛ o maa na kaa sane bimihi nɛ a he hia nɛ kɔɔ Mawu he, e yi mi tomi, kɛ wa hwɔɔ se si himi he ɔ, a heto ngɛ mi. Moo kane sane bimi nɛ ɔmɛ ekomɛ a he ní ngɛ www.jw.org ngɛ “Bible Teachings > Bible Questions Answered” ɔ sisi. Jehanɛ se hu ɔ, o ma nyɛ maa ngma ngɛ Internet ɔ nɔ konɛ Yehowa Odasefoli kɛ mo nɛ ba kase Baiblo ɔ. Wa he ye kaa ke o pee jã a, e be yee ha mo kaa o ma ná suɔmi kɛ ha Yehowa.

Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
Moo Je Mi
Moo Sɛ Mi
  • Dangme
  • Kɛ Mane
  • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
  • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
  • E He Mlaahi
  • Laami Sanehi A He Mlaahi
  • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
  • JW.ORG
  • Moo Sɛ Mi
Kɛ Mane