Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • Munyu Nɛ E He Hia
    Hwɔɔmi Mɔ: Baiblo ɔ—E Nyɛ Gblee Si Himihi Nɛ A Mi Wa Mi
    • MUNYUHI NƐ KƆƆ HƐ MI MUNYU Ɔ HE | BAIBLO Ɔ​—E NYƐ GBLEE SI HIMIHI NƐ A MI WA MI

      Munyu Nɛ E He Hia

      Nyumu ko nɛ e yi mi tɛ lɛ ngɛ Baiblo ɔ nɛ e ngɛ kanee ɔ he

      Jami womi ko be nɛ e ngɛ kaa Baiblo ɔ. Womi kpa ko be nɛ e ná nihi a hemi kɛ yemi nɔ he wami be kɛkɛɛ kaa Baiblo ɔ. Jã nɔuu kɛ̃ nɛ womi kpa ko be nɛ nihi hyɛ mi kaa a maa na tɔ̃tɔ̃mi ko ngɛ mi kaa Baiblo ɔ.

      Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, womi mi leli komɛ deɔ ke wa be nyɛe ma he Baiblo nɛ ngɛ mwɔnɛ ɔ ye. Ní lelɔ ko nɛ e kase jami he ní ɔ de ke, “Wa be nyɛe ma de ke Baiblo nɛ wa ngɛ mwɔnɛ ɔ ngɛ kaa blema nɔ́ ɔ. Tɔ̃tɔ̃mihi fuu ngɛ Baiblo ɔ mi. A pee tɔ̃tɔ̃mi nɛ ɔmɛ jeha lafa komɛ a se benɛ a ngɛ Baiblo ɔ mi munyu ɔmɛ ngmae kɛ ngɛ womi kpahi a mi woe ɔ.”

      Ni komɛ hu ngɛ jamihi nɛ a tsɔɔ kaa a tsake Baiblo ɔ hɛ mi ɔ mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Faizal fɔli nɛ a pi Kristofohi ɔ tsɔɔ lɛ kaa Baiblo ɔ ji womi klɔuklɔu mohu lɛɛ, se a tsake e mi munyu ɔmɛ. Faizal de ke, “Enɛ ɔ he ɔ, ke nihi ngɛ hlae nɛ a kɛ mi ma susu Baiblo ɔ mi munyu ko he ɔ, i he we mɛ yi, ejakaa i le kaa tsa pi Baiblo ɔ nitsɛ nɛ ngɛ a dɛ ɔ. I susu kaa a tsake e mi munyu ɔmɛ!”

      Anɛ e sa kaa waa hao kaa eko ɔ, a tsake Baiblo ɔ mi munyu ɔmɛ lo? Mo susu sane bimi nɛ ɔmɛ a he nɛ o hyɛ: Anɛ o ma nyɛ ma he si womihi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ ye ke o be nɔ mi mami kaa si womi nɛ ɔmɛ ngɛ blema Baiblo ɔ mi niinɛ lo? (Roma Bi 15:4) Anɛ o maa da Baiblo sisi tomi mlaahi a nɔ kɛ mwɔ o yi mi kpɔ ngɛ o ní tsumi, o weku, kɛ o jami he ke tɔ̃tɔ̃mi sɔuu lɛ ngɛ Baiblo nɛ ngɛ mwɔnɛ ɔ mi ɔ lo?

      E ngɛ mi kaa blema Baiblo ɔ nitsɛ be hu mohu lɛɛ, se wa ma nyɛ maa kase he ní ngɛ blema womi kpohi nɛ a hyɛ blema Baiblo ɔ nɔ kɛ a ngma a mi. Womi nɛ ɔmɛ ekomɛ a se kɛ wawɛɛ. Kɛ e ba lɛ kɛɛ nɛ ngɛ si nɛ a te kɛ wo Baiblo ɔ, kɛ mɔde nɛ nihi bɔ kaa a ma tsake munyuhi nɛ ngɛ mi ɔ tsuo se ɔ, Baiblo ɔ puɛ we, nɛ e ngɛ kɛ ba si mwɔnɛ ɔ? Kɛ enɛ ɔ maa ye bua mo ha kɛɛ nɛ o he níhi nɛ o kaneɔ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ ye? O maa na sane bimi nɛ ɔmɛ a heto ngɛ munyuhi nɛ nyɛɛ se nɛ kɔɔ blɔ nɔ nɛ a gu kɛ baa Baiblo ɔ yi ɔ he ɔ mi.

  • Baiblo ɔ Hi Si Nɛ E Puɛ We
    Hwɔɔmi Mɔ: Baiblo ɔ—E Nyɛ Gblee Si Himihi Nɛ A Mi Wa Mi
    • MUNYUHI NƐ KƆƆ HƐ MI MUNYU Ɔ HE | BAIBLO Ɔ​—E NYƐ GBLEE SI HIMIHI NƐ A MI WA MI

      Baiblo ɔ Hi Si Nɛ E Puɛ We

      NYAGBA A: Nihi nɛ a ngma Baiblo ɔ ngma e mi munyu ɔmɛ ngɛ ngɔwu kɛ lohwe he womihi a nɔ.a (2 Timoteo 4:13) Mɛni he je nɛ ní nɛ ɔmɛ nɛ a ngma Baiblo ɔ mi munyu ɔmɛ ngɛ a nɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ Baiblo ɔ nɛ puɛ ɔ?

      Ke a kɛ ngɔwu pee womi ɔ, kɛ yaa kɛ yaa a, e kɔla tsakeɔ, nɛ e puɛɔ. Richard Parkinson kɛ Stephen Quirke nɛ a kaseɔ Egipt bi kɛ a kusumihi a he ní ɔ de ke, “Womi nɛ a kɛ ngɔwu pee ɔ nyɛɔ nɛ e puɛɔ, nɛ e peeɔ bukɔbukɔ kaa mamu. Ke a kɛ to ngɛ he ko nɛ nyu ngɛ ɔ, e ma nyɛ ma pú, loo e maa sa. Nɛ ke a kɛ to ngɛ zu mi hu ɔ, kɔkuehi, tatuhi, kɛ babahi ma nyɛ ma kpe.” Womi nɛ ɔ ekomɛ nɛ a ya na a puɛ mlamlaamla akɛnɛ pu la sãa mɛ, loo nyu pue a nɔ ɔ he je.

      Lohwe he womi se kɛɔ bɔɔ pe womi nɛ a kɛ ngɔwu pee. Se ke a hyɛ we nɔ nɛ hi, loo pu la nɛ nya wa sãa lɛ, loo nyu pue nɔ ɔ, e puɛɔ.b Babahi kɛ lohwe tsɔwi kpahi hu kpeɔ lohwe he womi nɛ ɔ. Enɛ ɔ ha nɛ blema womi nɛ ji Everyday Writing in the Graeco-Roman East ɔ de ke, “Enɛ ɔ he je nɛ blema womi kpo nɛ ɔmɛ bɔɔ pɛ lɛ a ngɛ kɛ ba si mwɔnɛ ɔ nɛ.” Kaa blema Baiblo ɔ tsuo puɛ ɔ, jinɛ sɛ gbi nɛ ngɛ mi ɔ hu ko laa.

      NƆ́ NƐ HA NƐ BAIBLO Ɔ NGƐ KƐ BA SI AMLƆ NƐ Ɔ: Mose Mlaa a tsɔɔ kaa matsɛ fɛɛ matsɛ nɛ ngma Mose womi enuɔ ɔmɛ a mi munyu ɔmɛ kɛ wo womi mi kɛ ha lɛ nitsɛ e he. (5 Mose 17:18) Jehanɛ se hu ɔ, womi ngmali nɛ a he be ɔ bɔ mɔde nɛ a ngma blema Baiblo ɔ mi munyu ɔmɛ kɛ wo womi kpohi fuu a mi, nɛ benɛ e ke suu Yesu be ɔ mi ɔ, womi nɛ ɔmɛ pɔ he ngɛ kpe hehi nɛ a ngɛ Israel ɔ, nɛ a na ekomɛ po ngɛ Europa tɔɔ! (Luka 4:16, 17; Ní Tsumi 17:11) Kɛ e ba lɛ kɛɛ nɛ blema womi kpohi nɛ a se kɛ wawɛɛ ɔ ekomɛ ngɛ kɛ ba si mwɔnɛ ɔ?

      1. Buɛ; 2. Womi kpohi nɛ a na ngɛ Ngo Wo ɔ kasa nya a fã ko

      A na womi kpohi nɛ a kɛ to jehahi babauu ji nɛ ɔ ekomɛ ngɛ Ngo Wo ɔ kasa nya. A kɛ womi nɛ ɔ ekomɛ wo buɛhi a mi nɛ a kɛ to ngɛ tɛ puɔhi a mi ngɛ hehi nɛ pu tsoɔ ngɛ wawɛɛ ɔ

      Tɛ puɔ ko nɛ a na womi kpo ɔ ekomɛ ngɛ mi

      Nyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Philip W. Comfort nɛ e kase Somi He ɔ he ní ɔ tsɔɔ kaa “Yuda bi ɔmɛ ngɔɔ Ngmami ɔ ekomɛ kɛ toɔ ngɛ buɛhi a mi, bɔ nɛ pee nɛ a se nɛ kɛ.” E ngɛ heii kaa Kristofo ɔmɛ hu pee jã nɔuu. Enɛ ɔ he je nɛ a na womi kpo nɛ ɔ ekomɛ ngɛ buɛhi a mi, tsu nyafiihi a mi, tɛ puɔhi a mi, kɛ hehi nɛ pu tsoɔ wawɛɛ ngɛ ɔ nɛ.

      NƆ́ NƐ JE MI KƐ BA: Baiblo ɔ mi womihi nɛ́ a se kɛ, nɛ́ a ngɛ mwɔnɛ ɔ ekomɛ ye pe jeha 2,000. Blema womi kpo ko be nɛ a na e mi munyuhi nɛ a ngma kɛ fɔ si nɛ a se kɛ kɛ Baiblo ɔ sɔ.

      a Blema a, a kɛ ngɔwu peeɔ womi, nɛ a ngmaa ní ngɛ nɔ.

      b Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, a ngma U.S. Declaration of Independence ɔ ngɛ lohwe he womi nɔ. Amlɔ nɛ ɔ, e yi jeha 250 po lolo, se ningma amɛ ngɛ gbɛe, nɛ o be nyɛe maa na mɛ kpakpa ko.

  • Nihi Bɔ Mɔde Kaa A Ma Puɛ Baiblo ɔ, Se A Yi Manye
    Hwɔɔmi Mɔ: Baiblo ɔ—E Nyɛ Gblee Si Himihi Nɛ A Mi Wa Mi
    • MUNYUHI NƐ KƆƆ HƐ MI MUNYU Ɔ HE | BAIBLO Ɔ​—E NYƐ GBLEE SI HIMIHI NƐ A MI WA MI

      Nihi Bɔ Mɔde Kaa A Ma Puɛ Baiblo ɔ, Se A Yi Manye

      NYAGBA A: Jami hɛ mi nyɛɛli kɛ ma kudɔli peeɔ níhi nɛ Baiblo ɔ tu munyu kɛ si. Behi fuu ɔ, a ngɔɔ he blɔhi nɛ a ngɛ ɔ kɛ tsiɔ nihi a nya konɛ a nine nɛ ko su Baiblo ɔ nɔ. Jehanɛ se hu ɔ, a bɔɔ mɔde kaa a maa tsi nihi nɛ a suɔ kaa a maa tsɔɔ Baiblo ɔ sisi, loo a pee Baiblo ɔ fuu konɛ a gba ha ni kpahi ɔ a nya. Ha nɛ waa hyɛ nɔ hyɛmi ní enyɔ komɛ:

      • Maa pee jeha 167 loko a fɔ Kristo ɔ, Matsɛ Antiochus Epiphanes nɛ e je Seleucus matsɛmɛ a weku ɔ mi ɔ bɔ mɔde kaa e maa nyɛ Yuda bi ɔmɛ a nɔ konɛ a kplɛɛ Hela jami ɔ nɔ. Enɛ ɔ he ɔ, e fã ke a kpata Somi Momo ɔ tsuo hɛ mi. Yi nɔ sane ngmalɔ ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Heinrich Graetz ɔ tsɔɔ kaa ke matsɛ ɔ tsɔli ɔmɛ na Somi Momo ɔ eko ɔ, a hiaa lɛ loo a sãa, nɛ a gbeɔ nihi tsuo nɛ a suɔ kaa a maa kane ɔ hulɔ.

      • Maa pee jeha 800 nɛ be ɔ, Katoliki jami hɛ mi nyɛɛli komɛ a mi mi fu nihi nɛ a ngɛ jami ɔ mi nɛ a tsɔɔ we Katoliki tsɔɔmi ɔ, se mohu a tsɔɔ níhi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ. A sume kaa sɔlemi bi ɔmɛ a nine nɛ su Baiblo ɔ nɔ, ja La womi ɔ pɛ ngɛ Latin gbi ɔ mi. Enɛ ɔ he ɔ, ke a na Baiblo ɔ mi womi ɔ ekpa ko ngɛ nɔ ko dɛ ɔ, a naa jamɛ a nɔ ɔ kaa e yi Katoliki jami ɔ anɔkuale. Jami hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ pee kpe ko, nɛ a fã a tsɔli ɔmɛ kaa “a ya hla nɔ fɛɛ nɔ we mi, kɛ hehi nɛ a susu kaa nihi ma nyɛ maa ngɔ Baiblo ɔ kɛ laa ngɛ ɔ. We fɛɛ we nɛ a maa na Baiblo ɔ ngɛ mi ɔ, a puɛɔ jamɛ a we ɔ.”

      Kaa nihi nɛ a bɔ mɔde kaa a ma kpata Baiblo ɔ hɛ mi ɔ ye manye ɔ, jinɛ sɛ gbi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ ko laa.

      Baiblo nɛ William Tyndale tsɔɔ sisi kɛ ya Blɛfo gbi mi ɔ ba fa ko

      E ngɛ mi kaa a gbe William Tyndale ngɛ jeha 1536 mi, nɛ a sã Baiblohi nɛ e tsɔɔ sisi kɛ ya blɛfo gbi mi ɔ mohu lɛɛ, se loloolo ɔ, ekomɛ ngɛ kɛ ba si piɔ

      NƆ́ NƐ HA NƐ BAIBLO Ɔ NGƐ KƐ BA SI AMLƆ NƐ Ɔ: Matsɛ Antiochus bɔ mɔde wawɛɛ kaa e ma kpata Ngmamihi tsuo nɛ ngɛ Israel ɔ hɛ mi, se pi Israel ma a mi pɛ nɛ Yuda bi ɔmɛ ngɛ. Ní leli tsɔɔ kaa, loko Yesu maa ba zugba a nɔ ɔ, Yuda bi fuu ngɛ mahi nɛ bɔle Israel ɔ a mi. Yuda bi ɔmɛ ngɔ Ngmami ɔmɛ kɛ to ngɛ a jami he ɔmɛ, nɛ pee se ɔ, Kristofo ɔmɛ hu kɛ ba tsu ní.​—Ní Tsumi 15:21.

      Maa pee jeha 800 ɔ mi ɔ, e ngɛ mi kaa ma nɔ yeli ɔmɛ kɛ jami hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ wa nihi nɛ a suɔ Baiblo ɔ yi mi wawɛɛ mohu lɛɛ, se a ya nɔ nɛ a tsɔɔ Baiblo ɔ sisi. Jeha 500 se benɛ a ma bɔni Baiblo ɔ fiami ɔ, jamɛ a be ɔ mi ɔ, a tsɔɔ sisi, nɛ a hyɛ nɔ́ nɛ a tsɔɔ sisi ɔ nɔ nɛ a ngma kɛ ya gbihi maa pee 33 mi momo. Enɛ ɔ ha nɛ a pee Baiblo ɔ fuu pe be ko nɛ be ɔ.

      NƆ́ NƐ JE MI KƐ BA: Ngɛ mɔde nɛ matsɛmɛ nɛ a ngɛ he wami kɛ jami hɛ mi nyɛɛli bɔ kaa a ma puɛ Baiblo ɔ tsuo se ɔ, a tsɔɔ Baiblo ɔ sisi nɛ a gba pe womi kpahi tsuo ngɛ yi nɔ sane mi. Baiblo ɔ ná mlaahi, kɛ gbihi nɛ a tuɔ ngɛ ma slɔɔtohi a mi ɔ a nɔ he wami, nɛ e tsake nimli ayɔhi abɔ a si himi.

  • Nihi Bɔ Mɔde Kaa A Ma Tsake Baiblo ɔ Mi Munyu Ɔmɛ, Se A Yi Manye
    Hwɔɔmi Mɔ: Baiblo ɔ—E Nyɛ Gblee Si Himihi Nɛ A Mi Wa Mi
    • Nyumu ko nɛ e ngɛ Baiblo ɔ nɔ hyɛe nɛ e ngɛ e mi munyu ɔmɛ ngmae kɛ ngɛ womi kpa mi woe

      Masoretiki bi ɔmɛ hyɛ Ngmami ɔ nɔ nɛ a ngma e mi munyu ɔmɛ kɛ fɔ si pɛpɛɛpɛ

      MUNYUHI NƐ KƆƆ HƐ MI MUNYU Ɔ HE | BAIBLO Ɔ​—E NYƐ GBLEE SI HIMIHI NƐ A MI WA MI

      Nihi Bɔ Mɔde Kaa A Ma Tsake Baiblo ɔ Mi Munyu Ɔmɛ, Se A Yi Manye

      NYAGBA A: Níhi nɛ a ngma Baiblo ɔ mi munyu ɔmɛ ngɛ a nɔ ɔ fuu puɛ, se ekomɛ ngɛ kɛ ba si amlɔ nɛ ɔ. Jehanɛ se hu ɔ, Baiblo ɔ nyɛ nɛ e gblee si temi kɛ womihi fuu a mi. Se nihi nɛ a ngma Baiblo ɔ mi munyu ɔmɛ kɛ wo womi kpahi a mi, kɛ nihi nɛ a tsɔɔ Baiblo ɔ sisi kɛ ya gbi kpahi a mi ɔ a kpɛti ni komɛ ka kaa a ma tsake Baiblo ɔ mi munyu ɔmɛ. A bɔ mɔde kaa a ma tsake Baiblo ɔ mi munyu ɔmɛ konɛ e kɛ a hemi kɛ yemi ɔ nɛ kɔ. Nɔ hyɛmi ní komɛ lɛ nyɛɛ se ɔ nɛ:

      • Jami he: Nihi nɛ a ngma Samaritan Pentateuch ɔ ngɔ munyu ko kɛ piɛɛ 2 Mose 20:17 ɔ he, bɔ nɛ pee nɛ a kɛ fĩ sɔlemi tsu ko nɛ a ngɛ hlae nɛ a ma ngɛ Gerizim Yoku ɔ nɔ ɔ se.

      • Triniti tsɔɔmi ɔ: Benɛ a gbe Baiblo ɔ nya nɛ e sui jeha 300 lolo ɔ, nɔ ko nɛ e he Triniti tsɔɔmi ɔ ye ɔ ngɔ munyu komɛ kɛ piɛɛ 1 Yohane 5:7 ɔ he. Munyuhi nɛ e kɛ piɛɛ he ɔ ji: “Ngɛ hiɔwe, Tsɛ ɔ, Munyu ɔ, kɛ Kpade Klɔuklɔu ɔ: nɛ etɛ nɛ ɔmɛ bla kɛ pee kake.” Munyu nɛ ɔ be blema Baiblo nɛ a kɛ nine ngma a mi. Ní lelɔ ko tsɔɔ kaa kɛ je jeha 500 se kɛ yaa a, a ngɔ munyu nɛ ɔmɛ kɛ piɛɛ Baiblohi fuu nɛ a ngma ngɛ Latin gbi ɔ mi ɔ a he.

      • Mawu biɛ: Yuda bi komɛ tsɔɔ kaa Mawu biɛ ɔ ngɛ klɔuklɔu, lɔ ɔ he ɔ, e sɛ nɛ a kɛ tsu ní. Enɛ ɔ ha nɛ Baiblo sisi tsɔɔli komɛ je Mawu biɛ ɔ kɛ je a Baiblohi nɛ a tsɔɔ sisi ɔmɛ a mi, nɛ a ngɔ sablaihi nɛ ji “Mawu” aloo “Nyɔmtsɛ” kɛ da nane mi. Se pi Bɔlɔ ɔ pɛ nɛ a kɛ biɛ nɛ ɔmɛ tsɛɛ, ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, a kɛ sablai nɛ ɔmɛ tsɛɔ nimli, lakpa mawuhi, kɛ Abosiami hulɔ.​—Yohane 10:34, 35; 1 Korinto Bi 8:​5, 6; 2 Korinto Bi 4:4.a

      NƆ́ NƐ HA NƐ BAIBLO Ɔ NGƐ KƐ BA SI AMLƆ NƐ Ɔ: Kekleekle ɔ, e ngɛ mi kaa nihi nɛ a hyɛ Baiblo ɔ nɔ kɛ ngma e mi munyu ɔmɛ ɔ a kpɛti ni komɛ pee we totooto, nɛ a bɔ mɔde kaa a ma tsake e mi munyu ɔmɛ ekomɛ mohu lɛɛ, se a ti ni komɛ pee totooto, nɛ a ngma e mi munyu ɔmɛ pɛpɛɛpɛ kɛ fɔ si. “Maa pee jeha 1,000 kɛ ya si jeha 1,400 nɛ be ɔ, ní ngmali a kuu ko nɛ a tsɛɛ mɛ ke Masoretiki bihi ɔ hyɛ Somi Momo ɔ nɔ nɛ a ngma e mi munyu ɔmɛ kɛ pue si. Ke a ngma ba fa fɛɛ ba fa ta a, a kaneɔ munyungu ɔmɛ kɛ munyuza amɛ konɛ a hyɛ kaa nɔ́ nɛ a ngma a da nɛ tɔ̃tɔ̃mi ko be he lo. Ke a ngma nɔ́ ko nɛ a susu kaa nɔ́ nɛ a hyɛ nɔ kɛ ngma a dɛ ɔ, a kadiɔ kɛ fɔɔ si ngɛ nɔ́ nɛ a ngɛ ngmae ɔ kasa nya. A sume nɛ a tsake Baiblo ɔ mi munyu ɔmɛ kɔkɔɔkɔ. Ní lelɔ ko tsɔɔ kaa a naa tsakemi nɛ a maa pee ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ kaa e ji yayami agbo.”

      Nɔ́ nɛ ji enyɔ ɔ, a na Baiblo womi kpohi babauu nɛ ní leli ma nyɛ maa hyɛ nɔ konɛ a kɛ na hehi nɛ tɔ̃tɔ̃mihi ngɛ ɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, jami hɛ mi nyɛɛli de jeha lafahi abɔ kaa Baiblo ɔ nɛ a tsɔɔ sisi kɛ ya Latin gbi mi ɔ da pɛpɛɛpɛ. Se ngɛ 1 Yohane 5:7 ɔ, a ngɔ munyuhi nɛ wa tu a he munyu kɛ sɛ hlami ɔ kɛ wo lejɛ ɔ. A pee jã ngɛ King James Version! ɔ nɛ nihi buu wawɛɛ ɔ hu mi. Se benɛ a na womi kpo kpahi ɔ, mɛni a yɔse? Bruce Metzger ngma ke: “Munyuhi nɛ a kɛ piɛɛ 1 Yohane 5:7 ɔ he ɔ je kpo ngɛ Baiblo nɛ a tsɔɔ sisi kɛ ya Latin gbi mi ɔ mi pɛ. Se munyu nɛ ɔmɛ be blema womi kpohi tsuo nɛ a kɛ nine ngma, kaa Syriac, Coptic, Armenian, Ethiopic, Arabic, kɛ Slavonic ɔ a mi.” Enɛ ɔ he ɔ, a je munyu nɛ dɛ nɛ ɔmɛ kɛ je King James Version ɔ nɛ́ a tsake hɛ mi ɔ, kɛ Baiblo kpahi a mi.

      Chester Beatty P46. A ngma Baiblo ɔ mi munyu ɔmɛ ekomɛ kɛ wo womi kpo nɛ a kɛ ngɔwu pee nɛ ɔ mi maa pee jeha 200 ngɛ Kristo fɔmi se

      Chester Beatty P46. A ngma Baiblo ɔ mi munyu ɔmɛ ekomɛ kɛ wo womi kpo nɛ a kɛ ngɔwu pee nɛ ɔ mi maa pee jeha 200 ngɛ Kristo fɔmi se

      Womi kpohi nɛ a se kɛ wawɛɛ nɛ a na a tsɔɔ kaa a tsakee we Baiblo ɔ mi munyu ɔmɛ. “Ngɛ jeha 1947 ɔ mi ɔ, nɔ ko na womi kpohi ngɛ Ngo Wo ɔ kasa nya. Ní leli ngɔ womi kpo nɛ ɔmɛ kɛ to nɔ́ nɛ Masoretiki bi ɔmɛ pee jeha akpehi abɔ nɛ be ɔ he. Ní lelɔ ko tsɔɔ kaa nɔ́ nɛ a na a tsɔɔ kaa benɛ Masoretiki bi ɔmɛ ngɛ Baiblo ɔ mi munyu ɔmɛ ngmae kɛ pue si ɔ, a pee totooto, nɛ nɔ́ nɛ a ngma a hu da, enɛ ɔ he ɔ, wa ma nyɛ ma he Baiblo ɔ ye.”

      O ma nyɛ maa na Baiblo mi womihi nɛ ngɛ Somi He ɔ mi ɔ a mi hiɛhiɛɛ ngɛ Nito He ko nɛ ngɛ Ireland ɔ. A ngma womi nɛ ɔmɛ ekomɛ maa pee jeha lafa kake se benɛ a gbe Baiblo ɔ ngmami nya a. Munyunguhi a sisi tsɔɔmi womi ko tsɔɔ kaa e ngɛ mi kaa a ngma Baiblo ɔ mi munyu ɔmɛ kɛ wo womi kpahi a mi si abɔ mohu lɛɛ, se tsakemi tsɔwitsɔwi komɛ pɛ nɛ ngɛ a mi, nɛ a sisi numi ɔ hu tsakee we.

      “Somi Momo ɔ mi munyu ɔmɛ nɛ a hyɛ nɔ nɛ a ngma a da pe womi kpahi tsuo nɛ a ngma a mi munyuhi kɛ fɔ si ɔ”

      NƆ́ NƐ JE MI KƐ BA: Womi kpohi nɛ a se kɛ wawɛɛ nɛ a ngɛ kɛ ba si mwɔnɛ ɔ ye bua nɛ a nyɛ we nɛ a tsake sɛ gbi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ. Ní lelɔ ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Frederic Kenyon ɔ de ke: “Blema womi ko be nɛ a ngma e mi munyu ɔmɛ kɛ wo womi kpahi a mi si abɔ kɛ Baiblo ɔ sɔ, enɛ ɔ he ɔ, wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa sɛ gbi nɛ ngɛ Somi He ɔ mi ɔ tsakee we.” Ní lelɔ kpa ko hu nɛ a tsɛɛ lɛ ke William Henry Green ɔ de ke: “Somi Momo ɔ nɔ nɛ a hyɛ nɛ a ngma e mi munyu ɔmɛ kɛ wo womi kpahi a mi ɔ da pɛpɛɛpɛ. A da pe womi kpahi tsuo nɛ a ngma a mi munyuhi kɛ fɔ si ɔ.”

      a Ke o ngɛ hlae nɛ o le babauu ɔ, hyɛ munyu nɛ ji, Mawu Biɛ ɔ Ngɛ Hebri Ngmami ɔ Mi kɛ Mawu Biɛ ɔ Ngɛ Kristofohi A Hela Ngmami ɔ Mi ngɛ womiyo nɛ ji, Mawu Munyu ɔ Kasemi Womi nɛ ngɛ www.jw.org/ada ɔ mi.

  • Nɔ́ He Je Nɛ Baiblo ɔ Ngɛ Kɛ Ba Si Mwɔnɛ ɔ
    Hwɔɔmi Mɔ: Baiblo ɔ—E Nyɛ Gblee Si Himihi Nɛ A Mi Wa Mi
    • Nyumu ko nɛ e ngɛ  Baiblo ɔ kanee

      MUNYUHI NƐ KƆƆ HƐ MI MUNYU Ɔ HE | BAIBLO Ɔ​—E NYƐ GBLEE SI HIMIHI NƐ A MI WA MI

      Nɔ́ He Je Nɛ Baiblo ɔ Ngɛ Kɛ Ba Si Mwɔnɛ ɔ

      Akɛnɛ Baiblo ɔ ngɛ kɛ ba si mwɔnɛ ɔ he je ɔ, ke o ngɛ eko hlae nɛ o maa kane ɔ, e yi kulaa kaa o nine maa su nɔ. Ke o hla Baiblo sisi tsɔɔmi nɛ́ da nɛ o ngɛ kanee ɔ, o ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa slɔɔto be nɔ́ nɛ o ngɛ kanee ɔ kɛ blema nɔ́ ɔ a kpɛti.a Se mɛni he je nɛ womihi nɛ a ngma Baiblo ɔ mi sɛ gbi ɔ ngɛ a nɔ ɔ nyɛ nɛ a hi si nɛ a puɛ we? Nɛ mɛni he je nɛ mɔde nɛ nihi bɔ kaa a ma puɛ Baiblo ɔ, loo kaa a ma tsake e mi munyu ɔmɛ ɔ hu yi manye ɔ? Mɛni he je nɛ Baiblo ɔ ngɛ slɔɔto kulaa a?

      “Amlɔ nɛ ɔ, i ba ná nɔ mi mami kaa Baiblo ɔ ji nike ní nɛ je Mawu ngɔ”

      Baiblo kaseli fuu kplɛɛ nɔ kaa nɔ́ nɛ bɔfo Paulo ngma a ji anɔkuale. E ngma ke: “Ngmami ɔ tsuo je Mawu mumi mi.” (2 Timoteo 3:16) A he ye kaa sɛ gbi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ tsakee we kɛ ba si mwɔnɛ ɔ, ejakaa e ji Mawu Munyu, nɛ jehanɛ se hu ɔ, Mawu nitsɛ nɛ e baa yi. Faizal nɛ wa tu e he munyu kɛ sɛ hlami ɔ bɔ mɔde kaa lɛ nitsɛ e maa kase Baiblo ɔ, konɛ e hyɛ kaa níhi nɛ a de kɛ kɔ he ɔ ji anɔkuale lo. Nɔ́ nɛ e na a pee lɛ nyakpɛ wawɛɛ. E ba kase kaa níhi fuu nɛ a tsɔɔ ngɛ sɔlemi ɔmɛ a mi ɔ be Baiblo ɔ mi. Jehanɛ hu ɔ, yi mi nɛ Mawu to kɛ kɔ zugba a he nɛ e ba kase ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ ná e nɔ he wami wawɛɛ.

      E de ke, “Amlɔ nɛ ɔ, i ba ná nɔ mi mami kaa Baiblo ɔ ji nike ní nɛ je Mawu ngɔ. Ke Mawu nyɛ nɛ e bɔ je mluku ɔ tsuo ɔ, anɛ e be nyɛe maa baa womi nɛ e kɛ ha wɔ ɔ yi lo? Ke wa de ke e be nyɛe ɔ, lɛɛ wa ngɛ tsɔɔe kaa Mawu be he wami ko kulaa. Mɛnɔ ji mi kulaa nɛ ma de ke Mawu Ope ɔ be nyɛmi nɛ e kɛ maa pee jã.”—Yesaya 40:8.

      a Moo hyɛ munyu nɛ ji, “How Can You Choose a Good Bible Translation?” nɛ je kpo ngɛ May 1, 2008 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi ɔ.

      Mɛni Tsɔɔ Kaa Baiblo ɔ Je Mawu Ngɔ?

      Wa susu blɔ nɔ nɛ a gu kɛ baa Baiblo ɔ yi ɔ he ngɛ munyu nɛ ɔ mi. Se mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ ná nɔ mi mami kaa Baiblo ɔ ji “Mawu Munyu” niinɛ, se tsa pi nyazia? (1 Tɛsalonika Bi 2:13) Moo hyɛ video kpiti nɛ ɔ nɛ e yi ji, Mɛni Tsɔɔ Kaa Baiblo ɔ Je Mawu Ngɔ? ɔ ngɛ www.jw.org. (Moo nyɛ Hla okadi ɔ nɔ, nɛ o fia munyuyi ɔ kɛ wo lejɛ ɔ nɛ o hla)

Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
Moo Je Mi
Moo Sɛ Mi
  • Dangme
  • Kɛ Mane
  • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
  • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
  • E He Mlaahi
  • Laami Sanehi A He Mlaahi
  • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
  • JW.ORG
  • Moo Sɛ Mi
Kɛ Mane