Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • Nyagbahi Ngɛ Je ɔ Mi Se Wa Ma Nyɛ Ma Ná Hɛ Kɛ Nɔ Fɔmi
    Hwɔɔmi Mɔ—2011 | May 1
    • Nyagbahi Ngɛ Je ɔ Mi Se Wa Ma Nyɛ Ma Ná Hɛ Kɛ Nɔ Fɔmi

      “Ngɛ nyagbe ligbi ɔmɛ a mi ɔ, behi nɛ a mi wa nɛ a nya dami maa ye maa ba.”​—2 TIMOTEO 3:1.

      ANƐ O nu, aloo o na aywilɛho sanehi nɛ nyɛɛ se ɔmɛ eko hyɛ lo?

      ● Hiɔ ko nɛ mi wa gbe nihi babauu.

      ● Hwɔ nɛ gbe nimli lafahi abɔ.

      ● Zugba mimiɛɛmi nɛ gbe nimli akpehi abɔ, nɛ e puɛ nimli babauu a wehi.

      Ngɛ munyuhi nɛ nyɛɛ se ɔ mi ɔ, wa ma susu nyagba nɛ ɔmɛ kɛ ekpa komɛ a he kakaaka. O maa na hu kaa Baiblo ɔ tsɔɔ kaa ní nɛ ɔmɛ maa ya nɔ ngɛ “nyagbe ligbi ɔmɛ a mi.”

      Pi nɛ a ngma munyu nɛ ɔmɛ konɛ a kɛ plɛ o yi mi kaa wa ngɛ behi nɛ a mi wa mi. E ngɛ heii kaa mo nitsɛ o le momo. Mohu ɔ, a pee womi nɛ ɔ konɛ e ha nɛ o ná hɛ kɛ nɔ fɔmi. Munyu nɛ ɔmɛ ma ha nɛ o maa na kaa gbami ekpa nɛ ɔmɛ nɛ a ngɛ mi bae ɔ tsɔɔ kaa e be kɛe nɛ “nyagbe ligbi ɔmɛ” maa ba nyagbe. Ngɛ munyu nɛ ɔ mi ɔ, o maa na ní komɛ nɛ nihi deɔ kɛ jeɔ ní nɛ ɔmɛ a he atsinyɛ, nɛ wa maa na nɔ́ he je nɛ wa ma nyɛ ma he ye kaa be kpakpa ko ma ngɛ wa hɛ mi ɔ.

  • Gbami 1. Zugba Mimiɛɛmihi
    Hwɔɔmi Mɔ—2011 | May 1
    • Gbami 1. Zugba Mimiɛɛmihi

      “Zugba mimiɛɛmihi nɛ a nya wa maa ba.”​—LUKA 21:11.

      ● A je Winnie nɛ e ye jeha kake kɛ nyɔhiɔ eywiɛ ɔ ngɛ tsu ko nɛ zugba mimiɛɛmi ha nɛ e hlue pue si ngɛ Haiti ɔ sisi. TV nɔ Amaniɛ bɔli komɛ nɛ a nu nɛ e ngɛ kɛmɛe ngɛ tsu ɔ sisi. Winnie lɛɛ e gbo we, se e fɔli ɔmɛ gbo.

      MƐNI LƐ AMANIƐ BƆMI TSƆƆ? Benɛ zugba mimiɛɛ ngɛ Haiti ngɛ January 2010 a mi ɔ, nihi nɛ a he hiɛ pe 300,000 lɛ a gbo. Nɛ nihi nɛ a hiɛmi maa su ayɔ 1 kɛ e nya akpe 3 ɔ lɛ a wehi puɛ. E ngɛ mi kaa zugba mimiɛɛmi nɛ ɔ nya wa wawɛɛ mohu lɛɛ, se pi enɛ ɔ pɛ ji kekleekle nɔ́. Kɛ je April 2009 kɛ ya si April 2010 a, zugba mimiɛɛmihi nɛ nya wa slɔɔtoslɔɔtohi maa pee 18 lɛ ya nɔ ngɛ je ɔ mi tsuo.

      NÍ KOMƐ NƐ NIHI DEƆ? Klamahi nɛ ba mwɔnɛ ɔ lɛ ha nɛ a nyɛɔ naa hehi pɔtɛɛ komɛ nɛ zugba ma nyɛ ma mimiɛɛ ngɛ, nɛ a bɔɔ he amaniɛ. Se zugba mimiɛɛmi nitsɛ lɛɛ e pɔɛ bami.

      ANƐ NƆ́ NƐ A DEƆ Ɔ JI ANƆKUALE LO? Mo susu he nɛ o hyɛ: Baiblo ɔ tu we zugba mimiɛɛmihi abɔ nɛ maa ya nɔ ngɛ nyagbe ligbi ɔ mi ɔ he munyu. Mohu ɔ, e de kaa ‘zugba mimiɛɛmihi nɛ a nya wa maa ba ngɛ he slɔɔtohi.’ Enɛ ɔmɛ ji níhi titli nɛ a maa ya nɔ ngɛ nyagbe be nɛ ɔ mi ɔ ekomɛ.​—Maako 13:8; Luka 21:11.

      KƐ O SUSU KƐƐ? Anɛ zugba mimiɛɛmihi nɛ a nya wa ngɛ nɔ yae kaa bɔ nɛ Baiblo ɔ gba kɛ fɔ si ɔ lo?

      Zugba mimiɛɛmihi pɛ be nyɛe maa pee odase nɛ tsɔɔ kaa wa ngɛ nyagbe ligbi ɔmɛ a mi. Se a ji gbamihi nɛ a ngɛ mi bae mwɔnɛ ɔ a kpɛti kake. Moo hyɛ nɔ́ nɛ ji enyɔne ɔ.

      [Munyu nɛ a ma nɔ mi]

      “Wɔ [zugba he ní leli] lɛɛ wa tsɛɛ lɛ ke zugba mimiɛɛmi nɛ nya wa. Se ni kpahi lɛɛ a tsɛɛ lɛ ke gbeye nɔ́ ko.”​—KEN HUDNUT, NƐ E TSUƆ NÍ NGƐ U.S. GEOLOGICAL SURVEY.

      [Nihi Nɛ Ha Foni ɔ He Blɔ]

      © William Daniels/Panos Foni ɔmɛ

  • Gbami 2. Hwɔ
    Hwɔɔmi Mɔ—2011 | May 1
    • Gbami 2. Hwɔ

      ‘Hwɔ maa ba.’​—MAAKO 13:8.

      ● Nyumu ko ya sa we ngɛ kɔpe ko nɛ a tsɛɛ ke Quaratadji, nɛ ngɛ Niger ɔ. Nyumu ɔ nyɛmimɛ kɛ e weku li kpahi hu je ma a mi he kpahi kɛ ba, akɛnɛ hwɔ ɔ nya wa ngɛ he nɛ a ngɛ ɔ he je. Nyumu ɔ hwɔɔ si ngɛ sa ko nɔ ngɛ zugba. Mɛni he je nɛ lɛ nɔ kake too e hwɔɔ si dii jã a? Kɔpe ɔ mi matsɛ nɛ a tsɛɛ le ke Sidi ɔ de ke, “e ngɛ lɛ haoe kaa e nyɛ we nɛ e ha e yo kɛ e bimɛ ɔmɛ niye ní, enɛ ɔ he ɔ, e nyɛ we nɛ e kɛ mɛ nɛ hi si.”

      MƐNI LƐ AMANIƐ BƆMI TSƆƆ? Ngɛ je ɔ mi tsuo ɔ, ke a hla nihi 7 ɔ, nɔ 1 ngɛ a kpɛti nɛ́ e nɛ́ niye ní nɛ maa su lɛ daa ligbi. Ke o ba Afrika mahi nɛ a ngɛ Sahara woyi je ɔ lɛɛ e pa hí kulaa. Ke a hla nihi 3 ɔ, nɔ 1 ngɛ a kpɛti nɛ́ e nɛ́ niye ní nɛ e maa ye be kɛkɛɛ. Ke wa maa pee enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɔɔ lɛ kaa nɔ ko kɛ e yo, kɛ a bi lɛ ngɛ. Ke niye ní nɛ a ngɛ ɔ maa su nihi enyɔ pɛ ɔ, ke o hyɛ ɔ, a kpɛti mɛnɔ lɛ e be niye ní ɔ eko náe maa ye? Tsɛ ɔ? aloo nyɛ ɔ? aloo bi ɔ? Wekuhi kaa kikɛ ɔ kɛ nyagba nɛ ɔ kpeɔ daa ligbi.

      NÍ KOMƐ NƐ NIHI DEƆ? Zugba a baa ní babauu nɛ ma nyɛ maa su nɔ fɛɛ nɔ ngɛ je ɔ mi. Ní nɛ ɔmɛ a he blɔ nya tomi pɛ lɛ hia.

      ANƐ NƆ́ NƐ A DEƆ Ɔ JI ANƆKUALE LO? E ji anɔkuale kaa mwɔnɛ ɔ, ngmɔ huli nyɛɔ peeɔ ngmɔ nɛ a náa ngmɔ ní babauu nɛ a maneɔ eko kɛ yaa ma kpahi a nɔ pe be ko nɛ be ɔ. Ma nɔ yeli ɔmɛ ji nihi nɛ e sa kaa a to niye ní nɛ ɔmɛ a he blɔ nya saminya konɛ hwɔ nɛ ko ye nɔ ko. Se ngɛ jehahi babauu nɛ a kɛ bɔ jã peemi he mɔde tsuo se ɔ, a yi manye.

      KƐ O SUSU KƐƐ? Anɛ munyu nɛ ngɛ Maako 13:8 ɔ ngɛ mi bae lo? E ngɛ mi kaa klama he nile ya hɛ mi mohu lɛɛ, se ke o hyɛ ɔ, anɛ niye ní ngɛ nɔ fɛɛ nɔ sue ngɛ je ɔ mi lo?

      Zugba mimiɛɛmihi kɛ hwɔ ngɔ nyagba kpa ko hu nɛ kadiɔ je ɔ nyagbe ɔ kɛ ba.

      [Munyu nɛ a ma nɔ mi]

      “Ke a hla jokuɛwi etɛ ɔ, a kpɛti nɔ kake loo nɔ́ gboɔ ngɛ nimonia, mi mi plɛmi (puemi), kɛ hiɔ kpahi a dɛ mi. Kaa jokuɛwi nɛ ɔmɛ náa niye ní kpakpa nɛ a yeɔ ɔ, jinɛ a ko gbo we.”​—ANN M. VENEMAN, NƐ E TSU NI HYƐ KAA UN CHILDREN’S FUND Ɔ HƐ MI NYƐƐLƆ.

      [Nihi Nɛ Ha Foni ɔ He Blɔ]

      ©Paul Lowe/Panos Foni ɔmɛ

  • Gbami 3. Hiɔ
    Hwɔɔmi Mɔ—2011 | May 1
    • Gbami 3. Hiɔ

      “Hiɔhi nɛ a ngɛ gbeye maa . . . nu nihi.”​—LUKA 21:11, Contemporary English Version.

      ● Bonzali, nɛ e tsuɔ ní kaa dɔkita a ngɛ Afrika ma ko nɛ ta ba ngɛ mi ɔ mi. E pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e ma nyɛ konɛ e kɛ ye bua nihi nɛ a tsuaa sika tsu nɛ Marburga hiɔ ɔ nu mɛ nɛ a miɔ nɛ a ma gbo ɔ. E bi nɛ hiɔ tsali nɛ a ngɛ ma ngua amɛ a mi ɔ nɛ a ba ye bua lɛ kɛ hyɛ hiɔtsɛmɛ ɔmɛ a nɔ, se nɔ ko bɛ. Nyɔhiɔ eywiɛ se ɔ, ni komɛ ba konɛ a ba ye bua lɛ, se jamɛ a be ɔ mi ɔ, Bonzali gbo momo. E ná Marburg hiɔ ɔ eko kɛ je nihi nɛ e ngɛ mɛ hyɛe ɔ a ngɔ.

      MƐNI LƐ AMANIƐ BƆMI TSƆƆ? Hiɔ slɔɔtohi nɛ nuɔ wa fafali ɔ (kaa nimonia), mi mi plɛmi (puemi), HIV/AIDS, hwlɔmi yaya, kɛ asla ji gbenɔ hiɔ komɛ nɛ a ngɛ adesahi a nya gbae wawɛɛ. Lingmi nɛ ɔ, nimli abɔ nɛ hiɔ enuɔ nɛ ɔmɛ gbe ɔ maa su ayɔ nyɔngma kɛ e nya akpe kpaago. Lɔ ɔ ji kaa ngɛ jeha fɛɛ jeha mi ɔ, hiɔ nɛ ɔmɛ gbeɔ nɔ kake ngɛ tsuifia etɛ fɛɛ tsuifia etɛ mi.

      NÍ KOMƐ NƐ NIHI DEƆ? Nihi ngɛ je ɔ mi ɔ a he ngɛ hiɛe wawɛɛ, lɔ ɔ he ɔ, bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, hiɔ hu maa pɔ he. Nɛ jã nɔuu nɛ hiɔ ma nyɛ ma sã nihi babauu hulɔ.

      ANƐ NƆ́ NƐ A DEƆ Ɔ JI ANƆKUALE LO? Adesahi a he hiɛ wawɛɛ ngɛ je ɔ mi. Se kɛ̃ ɔ, adesahi pee klamahi nɛ a nyɛɔ kɛ naa hiɔhi, a bɔɔ mɔde nɛ a tsiɔ ekomɛ a nya, nɛ a tsaa ekomɛ hulɔ. Lɛɛ anɛ, e sɛ nɛ hiɔhi nɛ a ngɛ adesahi a nya gbae ɔ nɛ ba si lo? Se amlɔ nɛ ɔ mohu nɛ hiɔhi pɔ he wawɛɛ.

      KƐ O SUSU KƐƐ? Anɛ o susu kaa adesahi ngɛ nɔ́ nae ngɛ hiɔhi a dɛ mi kaa bɔ nɛ Baiblo ɔ gba kɛ fɔ si ɔ lo?

      Zugba mimiɛɛmihi, hwɔ, kɛ hiɔ ji ní komɛ nɛ a ngɛ nimli ayɔhi abɔ a nya gbae wawɛɛ. Nimli ayɔhi abɔ hu naa nɔ ngɛ a nyɛmimɛ adesahi nɔuu a dɛ mi. Ni komɛ naa nɔ́ ngɛ nihi nɛ e sa kaa a po a he piɛɛ ɔ po a dɛ mi. Mo kadi nɔ́ nɛ Baiblo ɔ gba kɛ fɔ si kaa e maa ya nɔ.

      [Sisi ningma]

      a Marburg Hemorrhagic ji asla nɛ Ebola muawa a he nɔ ko kɛ baa.

      [Munyu nɛ a ma nɔ mi]

      “E ngɛ gbeye wawɛɛ kaa jata aloo lohwe awi yelɔ ko maa gbe mo. Se e ngɛ aywilɛho wawɛɛ kaa hiɔ ko nɛ ngɛ mo nitsɛ o nɔmlɔ tso ɔ mi ɔ maa gbe mo. Nɛ e ngɛ aywilɛho hu kaa o maa na kaa hiɔ nɛ ɔ nu ni kpahi nɛ e ngɛ mɛ gbee”​—MICHAEL OSTERHOLM NƐ E JI EPIDEMIOLOGIST.

      [Nihi Nɛ Ha Foni ɔ He Blɔ]

      © William Daniels/Panos Foni ɔmɛ

  • Gbami 4. Nihi Be Suɔmi Kpo Jee
    Hwɔɔmi Mɔ—2011 | May 1
    • Gbami 4. Nihi Be Suɔmi Kpo Jee

      “Nihi be . . . he nue kɛ ha a weku li.”​—2 TIMOTEO 3:​1-3, God’s Word Bible

      ● Chris tsuɔ ní ngɛ kuu ko nɛ a yeɔ bua nihi nɛ a peeɔ mɛ basabasa loo a waa mɛ yi mi ngɛ wekuhi a mi ngɛ North Wales ɔ mi. Chris de ke “ligbi ko ɔ, yo ko nɛ́ a kongo lɛ wawɛɛ ɔ ba wa ní tsumi he ɔ, ngɛ anɔkuale mi ɔ, a kongo lɛ wawɛɛ nitsɛ, nɛ benɛ i na lɛ ɔ, i nyɛ we nɛ ma yɔse lɛ. A peeɔ yi nɛ ɔmɛ ekomɛ nisɛ ní, nɛ ke o kɛ mɛ ngɛ ní sɛɛe ɔ, a nyɛ we nɛ a hyɛɛ o hɛ mi po.”

      MƐNI LƐ AMANIƐ BƆMI TSƆƆ? Ngɛ Afrika ma ko mi ɔ, ke a hla yihi 3 ɔ, a pee a kpɛti nɔ 1 nisɛ ní ngɛ e jokuɛyo mi hyɛ. Níhi a mi hlami ko nɛ a pee ngɛ jamɛ a ma a mi nɔuu ɔ tsɔɔ kaa ke a hla nyumuhi etɛ ɔ, a kpɛti nɔ kake tsɔɔ kaa e da kaa a maa kongo a yihi. Se pi yihi pɛ ji nihi nɛ a peeɔ mɛ basabasa. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɛ Canada a, ke a hla nyumuhi 10 a, a kpɛti nihi 3 ji nihi nɛ a yihi kongo ɔ mɛ.

      NÍ KOMƐ NƐ NIHI DEƆ? Kɛ je blema tɔɔ nɛ a peeɔ nihi basabasa ngɛ wekuhi a mi. Amlɔ nɛ ɔ nɛ nihi pɔɔ he munyu tumi wawɛɛ pe sa a.

      ANƐ NƆ́ NƐ A DEƆ Ɔ JI ANƆKUALE LO? E ji anɔkuale kaa mwɔnɛ ɔ, a tuɔ nihi nɛ a peeɔ mɛ basabasa ngɛ wekuhi a mi ɔ he munyu wawɛɛ pe sa a. Se anɛ basabasa nɛ a peeɔ nihi ngɛ wekuhi a mi he munyu nɛ́ a ngɛ tue ɔ ha nɛ nihi kpa jã peemi lo? Dɛbi, pi jã kulaa ji sane ɔ. Nɔ́ nɛ pɔ he wawɛɛ mohu ji kaa nihi nui nɔ́ he ha a sibi ngɛ wekuhi a mi hu.

      KƐ O SUSU KƐƐ? Anɛ gbami nɛ ngɛ 2 Timoteo 3:1-3 ɔ ngɛ mi bae lo? Anɛ o naa nɛ a peeɔ nihi basabasa ngɛ wekuhi a mi lo?

      Gbami enuɔne nɛ a gba nɛ e ngɛ nɔ yae mwɔnɛ ɔ kɔɔ wa zugba a he. Moo hyɛ nɔ́ nɛ Baiblo de kɛ kɔ enɛ ɔ hu he.

      [Munyu nɛ a ma nɔ mi]

      “Nihi nɛ a peeɔ mɛ basabasa a pɔɛ nɔ́ nɛ a peeɔ mɛ ɔ he munyu tumi kulaa. Lɔ ɔ ji kaa jã yo ko huno wa lɛ yi mi si 35 sɔuu loko e ma ya bɔ polisi ɔmɛ amaniɛ.”​—YO KO NƐ E JI WALES NÍ TSUMI HE NƐ YEƆ BUA NIHI NƐ A WAA MƐ YI MI Ɔ MUNYU NYA JELƆ.

  • Gbami 5. Zugba a Hɛ Mi Nɛ́ A Ngɛ Kpatae
    Hwɔɔmi Mɔ—2011 | May 1
    • Gbami 5. Zugba a Hɛ Mi Nɛ́ A Ngɛ Kpatae

      “[Mawu ma] kpata ni nɛmɛ nɛ a ngɛ zugba a hɛ mi kpatae ɔmɛ a hɛ mi.”​—Kpo Jemi 11:18.

      ● Nyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Pirri ɔ ji tã polɔ ngɛ Nigeria. E ní tsumi ɔ puɛ, ejakaa pɛtro nu nɛ a tsuaa a kpa ngɛ Niger Delta ngɛ he nɛ e po ɔ tã a ngɛ ɔ. E de ke, “Nɔ́ nɛ ba a ha nɛ lohi nɛ a ngɛ pa a mi ɔ gbo, e ha nɛ wa he womi nɔ puɛ, nɛ e puɛ wa pa amɛ hulɔ. I nyɛ we nɛ ma tsu ní kɛ hyɛ ye he hu.”

      MƐNI LƐ AMANIƐ BƆMI TSƆƆ? Ní leli komɛ tsɔɔ kaa, dwɔmi nɛ e hiɛmi maa su tɔn ayɔ ekpa kɛ e nya akpe enuɔ sɛɛ woɔ mi daa jeha. Akɔtaa bumi tsɔɔ kaa dwɔmi nɛ ɔ lafa mi gbami enyɔ ji hlɔba nɛ e ma nyɛ maa ye jeha lafa loko e maa sa a. Ngɛ zugba a hɛ mi nɛ adesahi ngɛ kpatae ɔ se ɔ, a ngɛ ní slɔɔtohi nɛ a ngɛ zugba a nɔ kaa tsohi, kɛ ní kpahi nɛ a ngɛ zugba mi ɔ hu hɛ mi kpatae. Níhi a mi hlami tsɔɔ kaa, zugba a ma hia jeha kake kɛ nyɔhiɔ enuɔ sɔuu loko e ma nyɛ maa dla zugba a nɔ níhi nɛ adesahi ngɔ kɛ tsu ní ngɛ jeha kake pɛ mi ɔ. Australia amaniɛ bɔmi womi ko nɛ a tsɛɛ ke Sydney Morning Herald ɔ tsɔɔ kaa, “ke adesahi a he hiɛmi kɛ zugba a nɔ ní komɛ kaa tsohi, sika tsu kɛ ní kpahi nɛ a kɛ ngɛ ní tsue ɔ tsa nɔ nɛ e ngɛ hɛ mi yae kaa bɔ nɛ e ji amlɔ nɛ ɔ, lɛɛ loko e maa su jeha 2035 ɔ, wa maa hia zugba kake kɛ piɛɛ nɔ́ nɛ wa ngɛ nɔ amlɔ nɛ ɔ he.”

      NÍ KOMƐ NƐ NIHI DEƆ? Adesahi ngɛ nile nɛ a hɛ mi ngɛ ga. Wa ma nyɛ ma tsu nyagba nɛ ɔmɛ a he ní, nɛ wa kɛ baa zugba a yi.

      ANƐ NƆ́ NƐ A DEƆ Ɔ JI ANƆKUALE LO? Ni kakaakahi kɛ kuu komɛ ngɛ mɔde bɔe kaa a ma ha nɛ nihi nɛ a le kaa e he hia nɛ a baa zugba a yi. Se loloolo ɔ, a ngɛ zugba a nɔ mu woe, nɛ e ngɛ puɛe wawɛɛ.

      KƐ O SUSU KƐƐ? Anɛ Mawu maa pee nɔ́ ko konɛ e kɛ baa wa zugba a yi nɛ́ e hɛ mi ko kpata kaa bɔ nɛ e wo si ɔ lo?

      Ngɛ gbamihi enuɔ nɛ ɔmɛ nɛ wa susu a he ɔ se ɔ, Baiblo ɔ gba hu kaa ní kpakpahi maa ya nɔ ngɛ nyagbe ligbi nɛ ɔ mi. Moo hyɛ ní nɛ ɔmɛ a kpɛti kake ngɛ gbami ekpane nɛ nyɛɛ se ɔ mi.

      [Munyu nɛ a ma nɔ mi]

      “I nuɔ he kaa be ko nɛ be ɔ, i ngɛ zugba ko nɛ e ngɛ fɛu kaa paradeiso, se amlɔ nɛ ɔ lɛɛ e nɔ ba pee kaa kuku.”​—NƆ́ NƐ ERIN TAMBER, NƐ E NGƐ UNITED STATES WOƆ NYA A DE KƐ KƆ BƆ NƐ PƐTRO NU NƐ A TSUAA NGƐ MEXICO WOƆ MI NƐ KPA NGƐ JEHA 2010 A MI Ɔ SA A HE HA A HE.

      [Daka]

      Anɛ Mawu Lɛ Ha Nɛ Ní Nɛ Ɔmɛ Ngɛ Nɔ Yae Lo?

      Akɛnɛ Baiblo ɔ gba kaa ní nɛ ɔmɛ maa ya nɔ mwɔnɛ ɔ he je ɔ, anɛ enɛ ɔ tsɔɔ kaa Mawu lɛ ha nɛ ní nɛ ɔmɛ ngɛ nɔ yae lo? Anɛ Mawu lɛ ha nɛ wa ngɛ nɔ́ nae lo? O maa na sane bimi nɛ ɔmɛ a heto ngɛ womi nɛ Yehowa Odasefohi pee nɛ ji Mɛni Baiblo ɔ Ma Nyɛ Maa Tsɔɔ Wɔ? ɔ yi 11 ɔ mi.

      [Nihi Nɛ Ha Foni ɔ He Blɔ]

      U.S. Coast Guard foni

  • Gbami 6. Je Kɛ Wɛ Fiɛɛmi Ní Tsumi ɔ
    Hwɔɔmi Mɔ—2011 | May 1
    • Gbami 6. Je Kɛ Wɛ Fiɛɛmi Ní Tsumi ɔ

      ‘A maa fiɛɛ sane kpakpa nɛ ɔ nɛ kɔɔ matsɛ yemi ɔ he ɔ ngɛ zugba a nɔ hehi tsuo nɛ nimli ngɛ ɔ.’​—MATEO 24:14.

      ● Vaiatea ngɛ Pacific zugba kpɔhi nɛ wo bɔle mɛ ngɛ Tuamotu Archipelago ɔ eko nɔ. Nimli bɔɔ ko nɛ a yibɔ maa su 16,000 lɛ a ngɛ zugba kpɔ nɛ ɔ nɔ. Se kɛ̃ ɔ, Yehowa Odasefohi ya slaa Vaiatea kɛ nihi nɛ a ngɛ e kpɔ ɔ mi ɔ. Mɛni he je? Ejakaa Odasefohi suɔ nɛ a fiɛɛ sane kpakpa nɛ kɔɔ Mawu Matsɛ Yemi ɔ he ɔ kɛ ha nihi tsuo ngɛ he fɛɛ he.

      MƐNI LƐ AMANIƐ BƆMI TSƆƆ? A ngɛ sane kpakpa a fiɛɛe ngɛ je kɛ wɛ. Ngɛ jeha 2010 a mi pɛ ɔ, Yehowa Odasefohi ngɔ ngmlɛfia nɛ hiɛ pe ayɔ akpe kake kɛ e nya ayɔ ekpa kɛ fiɛɛ sane kpakpa a ngɛ mahi 236 mi. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa ke a gba to kpa he ɔ, Odasefo no fɛɛ Odasefo no ngɔɔ hɛngmɛfia 30 kɛ fiɛɛɔ sane kpakpa a daa ligbi. Ngɛ jeha 10 nɛ be ɔ mi ɔ, a pee womihi nɛ a kɛ kaseɔ Baiblo ɔ nɛ́ hiɛ pe ayɔ akpe 20, nɛ a gba kɛ ha nihi.

      NÍ KOMƐ NƐ NIHI DEƆ? A bɔni sane kpakpa nɛ ɔ fiɛɛmi jeha akpehi abɔ ji nɛ ɔ.

      ANƐ NƆ́ NƐ A DEƆ Ɔ JI ANƆKUALE LO? E ji anɔkuale kaa nihi fiɛɛɔ Baiblo ɔ mi munyu ɔ be komɛ. Se behi fuu ɔ, a peeɔ jã be kpiti ko, ngɛ mahi bɔɔ komɛ pɛ a nɔ. Se Yehowa Odasefo ɔmɛ lɛɛ, a to a he blɔ nya saminya nɛ a ngɛ sane kpakpa nɛ ɔ fiɛɛe ha nihi ayɔ lafahi abɔ ngɛ je kɛ wɛ. E ngɛ mi kaa blɔ nya tomi komɛ kɛ ni komɛ hu nɛ a hɛɛ blɔ nya nɛ́ a yi mi wa a ngɛ si tee kɛ ngɛ Yehowa Odasefo ɔmɛ woe mohu lɛɛ, se loloolo ɔ, a ngɛ sane kpakpa a fiɛɛe.a (Maako 13:13) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, a wui Yehowa Odasefohi hiɔ ngɛ fiɛɛmi ní tsumi nɛ a ngɛ tsue ɔ he. Mohu ɔ, a ngɔɔ a be kɛ sãa afɔle, nɛ a kɛ a womi ɔmɛ hu haa faa nɛ a he we sika. Nihi jeɔ a tsui mi nɛ a haa nɔ́ ko kɛ fĩɔ ní tsumi nɛ a ngɛ tsue ɔ se.

      KƐ O SUSU KƐƐ? Anɛ a ngɛ ‘sane kpakpa nɛ kɔɔ Matsɛ Yemi ɔ he ɔ’ fiɛɛe ngɛ je kɛ wɛ lo? Anɛ gbami nɛ ɔ nɛ ngɛ mi bae ɔ tsɔɔ kaa e be kɛe nɛ nɔ́ kpakpa ko maa ya nɔ lo?

      [Sisi ningma]

      a Ke o suɔ nɛ o le babauu ɔ, hyɛ videohi etɛ nɛ ji “Faithful Under Trials,” “Purple Triangles,” kɛ “Jehovah’s Witnesses Stand Firm Against Nazi Assault,” nɛ Yehowa Odasefohi pee ɔ.

      [Munyu nɛ a ma nɔ mi]

      “Si abɔ nɛ Yehowa ngmɛ blɔ nɛ ɔ, wa maa ya nɔ maa gu blɔ fɛɛ blɔ nɛ wa ma nyɛ nɔ kɛ fiɛɛ sane kpakpa a kɛ ha nihi.”​—2010 YEARBOOK OF JEHOVAH’S WITNESSES.

  • E Be Kɛe Nɛ́ Wa Ma Ná Si Himi Kpakpa!
    Hwɔɔmi Mɔ—2011 | May 1
    • E Be Kɛe Nɛ́ Wa Ma Ná Si Himi Kpakpa!

      “E piɛ bɔɔ nɛ o be yayami peeli nae hu .  . . Nihi nɛ a he jɔ ɔ, mɛɛ a maa hi zugba a nɔ ngɛ kplɔkɔtɔ kɛ tue mi jɔmi mi.”​—LA 37:10, 11.

      ANƐ o suɔ kaa o maa na gbami nɛ ɔ mi bami lo? E ji anɔkuale kaa o maa suɔ. Odase yemihi fuu ngɛ nɛ tsɔɔ kaa e be kɛe nɛ gbami nɛ ɔ maa ba mi.

      Ngɛ munyuhi nɛ wa susu a he kɛ sɛ hlami ɔ mi ɔ, wa na Baiblo gbamihi nɛ maa nɔ mi kaa wa ngɛ “nyagbe ligbi ɔmɛ a mi.” (2 Timoteo 3:​1-5) Mawu ngɔ e mumi klɔuklɔu ɔ kɛ kudɔ Baiblo ngmali ɔmɛ nɛ a gba níhi nɛ maa ya nɔ ngɛ wa be nɛ ɔ mi ɔ kɛ fɔ si bɔ nɛ pee nɛ wa ná hɛ kɛ nɔ fɔmi. (Roma Bi 15:4) Ke gbami nɛ ɔmɛ ba mi ɔ, nyagbahi tsuo nɛ waa kɛ ngɛ kpee ɔmɛ a se maa po.

      Mɛni maa ba ngɛ nyagbe ligbi ɔmɛ a se? Mawu Matsɛ Yemi ɔ maa ye adesahi tsuo a nɔ. (Mateo 6:9) Moo hyɛ níhi nɛ Baiblo ɔ de kaa a maa ya nɔ ngɛ zugba a nɔ jamɛ a be ɔ mi:

      ● Hwɔ se maa po. ‘Zugba a nɛ ba ní saminya, nɛ a na blɛfo babauu ngɛ yoku ɔmɛ tsuo a nɔ.’​—La 72:16.

      ● Hiɔ se maa po. “Nihi nɛ ngɛ zugba a nɔ ɔ, a ti nɔ ko nɔ ko be dee hu ke, ‘I be he wami.’”​—Yesaya 33:24.

      ● Zugba a nɔ maa pee ehe. ‘Nga zugba kpataa nɛ gbli ɔ maa ná bua jɔmi; zia zugba a ma nya, nɛ mɔmɔhi maa puɛ ngɛ nɔ.’​—Yesaya 35:1.

      Baiblo ɔ mi gbamihi nɛ a woɔ nɔ he wami, nɛ e be kɛe nɛ a maa ba mi ɔ, a kpɛti bɔɔ komɛ pɛ ji nɛ ɔ nɛ. Mɛni he je nɛ o bi we Yehowa Odasefo ɔmɛ nɛ a tsɔɔ mo nɔ́ he je nɛ a ngɛ nɔ mi mami kaa e be kɛe nɛ si himi kpakpa maa ba a?

Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
Moo Je Mi
Moo Sɛ Mi
  • Dangme
  • Kɛ Mane
  • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
  • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
  • E He Mlaahi
  • Laami Sanehi A He Mlaahi
  • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
  • JW.ORG
  • Moo Sɛ Mi
Kɛ Mane