NÍ KASEMI 46
Yehowa Ma Nɔ Mi Kaa E Maa Pee Zugba a Paradeiso
‘Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e ma bi kaa a jɔɔ lɛ ngɛ zugba a nɔ ɔ, anɔkuale Mawu ɔ maa jɔɔ lɛ.’—YES. 65:16.
LA 3 Yehowa Woɔ Wɔ He Wami, E Haa Wɔ Hɛ Nɔ Kami
NƆ́ NƐ WA MAA KASEa
1. Mɛni sɛ gbi nɛ gbalɔ Yesaya kɛ ha e nyɛmimɛ Israel bi ɔmɛ?
GBALƆ Yesaya kale Yehowa kaa e ji “Mawu anɔkualetsɛ.” Munyungu nɛ ji anɔkualetsɛ ɔ sisi tutuutu ji “amen.” (Yes. 65:16) “Amen” sisi ji “e ba mi,” aloo “nɔ́ ko maa ba mi niinɛ.” Ke a ngɔ munyungu nɛ ji “amen” kɛ tsu ní ngɛ Baiblo ɔ mi kɛ kɔ Yehowa loo Yesu he ɔ, e tsɔɔ kaa ke a de nɔ́ ko ɔ, e maa ba mi niinɛ. Enɛ ɔ he ɔ, Yesaya de Israel bi ɔmɛ ke, nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ Yehowa deɔ ɔ, baa mi be fɛɛ be. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa yeɔ e si womihi a nɔ be fɛɛ be.
2. Mɛni he je nɛ wa ma nyɛ ma ná hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ mi wa ngɛ si nɛ Yehowa wo kɛ kɔ hwɔɔ se he ɔ mi, nɛ mɛni sane bimihi a he wa ma susu?
2 Anɛ wɔ hu wa ma nyɛ ma ná hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa si nɛ Yehowa wo kɛ kɔ hwɔɔ se he ɔ maa ba mi niinɛ lo? Benɛ Yesaya gbo maa pee jeha 800 se ɔ, bɔfo Paulo tsɔɔ nɔ́ he je nɛ wa ma nyɛ ma he ye kaa Mawu si womi ɔmɛ maa ba mi. Paulo de ke: “Mawu be nyɛe maa ye lakpa.” (Heb. 6:18) Mo susu he nɛ o hyɛ. Kaa bɔ nɛ wa be nyɛe ma ná nyu mua (nyu nitsɛ) kɛ ngo nyu tsuo ngɛ pa kake mi ɔ, jã nɔuu kɛ̃ nɛ Yehowa nɛ ji anɔkualetsɛ ɔ hu be nyɛe maa ye lakpa gblegbleegble. Enɛ ɔ he ɔ, wa ma nyɛ ma ná hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ mi wa ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ Yehowa de ɔ mi, nɛ́ si nɛ e wo kɛ kɔ hwɔɔ se he ɔ hu piɛɛ he. Ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi ɔ, wa ma susu sane bimi nɛ ɔmɛ a he: Mɛni Yehowa wo si kaa e maa pee ha wɔ hwɔɔ se? Mɛni nɔ mi mami nɛ Yehowa kɛ ha wɔ nɛ tsɔɔ kaa e si womi ɔmɛ tsuo maa ba mi niinɛ?
MƐNI YEHOWA WO SI KAA E MAA PEE?
3. (a) Mɛni si womi nɛ Mawu sɔmɔli a bua jɔ he wawɛɛ? (Kpo Jemi 21:3, 4) (b) Kɛ ni komɛ peeɔ a ní ha kɛɛ ke waa kɛ mɛ ngɛ si womi nɛ ɔ he susue?
3 Wa ma susu si womi ko nɛ Yehowa sɔmɔli tsuo ngɛ je kɛ wɛ ɔ a bua jɔ he wawɛɛ ɔ he. (Kane Kpo Jemi 21:3, 4.) Yehowa wo si kaa be ko maa su “nɛ gbenɔ be si hie hu, jã kɛ̃ nɛ kɔmɔ yemi aloo ya fomi aloo nɔ́ yeyee ko hu be si hie hu.” Wa kpɛti nihi fuu kaneɔ ngmami nɛ ɔ kɛ woɔ nihi a bua ke wa ngɛ Paradeiso ɔ he munyu tue ngɛ fiɛɛmi mi. Kɛ ni komɛ peeɔ a ní ha kɛɛ ke waa kɛ mɛ susu si womi nɛ ɔ nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ he? Ni komɛ deɔ ke, “Si womi nɛ ɔ ngɛ bua jɔmi wawɛɛ, se i he we yi kaa e ma nyɛ maa ba mi.”
4. (a) Benɛ Yehowa wo si kaa Paradeiso maa ba a, mɛni nɛ e le kaa e maa ya nɔ ngɛ wa be nɛ ɔ mi? (b) Ngɛ si nɛ Yehowa wo ɔ se ɔ, mɛni ji nɔ́ kpa ko nɛ e pee?
4 Benɛ Yehowa ha nɛ bɔfo Yohane ngma si womi nɛ ɔ nɛ kɔɔ Paradeiso ɔ he ɔ, atsinyɛ jemi ko be he kaa Yehowa le kaa wa maa tu si womi nɛ ɔmɛ a he munyu kɛ tsɔɔ nihi ke wa ngɛ Matsɛ Yemi ɔ he sɛ gbi ɔ fiɛɛe. Jehanɛ hu ɔ, Yehowa le kaa e he maa wa ha nihi fuu kaa a ma he ye kaa si womi nɛ ɔmɛ maa ba mi hwɔɔ se. (Yes. 42:9; 60:2; 2 Kor. 4:3, 4) Enɛ ɔ he ɔ, mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ ye bua ni kpahi kɛ wɔ nitsɛmɛ, konɛ wa ná nɔ mi mami kaa jɔɔmihi nɛ a tu he munyu ngɛ Kpo Jemi 21:3, 4 ɔ maa ba mi kokooko? Yehowa tsɔɔ wɔ yi mi tomihi a he je nɛ wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa e maa ye e si womi ɔmɛ a nɔ. Mɛni ji yi mi tomi nɛ ɔmɛ?
YEHOWA MA NƆ MI KAA E SI WOMI ƆMƐ TSUO MAA BA MI
5. Mɛni yi mi tomihi a he je nɛ e sa nɛ wa ná hɛ kɛ nɔ fɔmi ngɛ si nɛ Yehowa wo kɛ kɔ Paradeiso ɔ he ɔ mi, nɛ jije wa maa na yi mi tomi nɛ ɔmɛ ngɛ?
5 Ngmami nɛ nyɛɛ se ɔ maa ye bua wɔ nɛ waa le nɔ́ he je nɛ wa ma nyɛ ma he ye kaa Yehowa si womihi nɛ kɔɔ Paradeiso ɔ he ɔ maa ba mi. Ngmami ɔ de ke: “Nɔ nɛ e hii si ngɛ matsɛ sɛ ɔ nɔ ɔ de ke: ‘Hyɛ! i ngɛ níhi tsuo pee ehe.’ E de hu ke: ‘Ngmaa, ejakaa munyu nɛ ɔmɛ ngɛ mi niinɛ nɛ a ji anɔkuale.’ Nɛ e de mi ke: ‘A ba mi! Imi ji Alfa a kɛ Omega a, sisije ɔ kɛ nyagbe ɔ nɛ.’”—Kpoj. 21:5, 6a.
6. Mɛni he je nɛ nɔ mi mami nɛ wa náa ngɛ Kpo Jemi 21:5, 6 haa nɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ wa ngɛ ngɛ Yehowa si womi ɔmɛ a mi ɔ mi waa?
6 Mɛni he je nɛ munyu nɛ ɔmɛ haa nɛ wa náa nɔ mi mami nɛ mi wa ngɛ Mawu si womi ɔmɛ a mi ɔ? Womi nɛ ji Revelation Climax ɔ de nɔ́ ko kɛ kɔ ngmami nɛ ɔ he. E de ke: “Ngɛ ngmami nɛ ɔ nya a, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ Yehowa kɛ e nine wo womi sisi konɛ e kɛ ha nɛ wa ná nɔ mi mami kaa e maa ye e si womi ɔmɛ a nɔ.”b Ngɛ Kpo Jemi 21:3, 4 ɔ, wa na nɔ́ nɛ Mawu wo si kaa e maa pee ɔ. Se ngɛ nɔ́ nɛ Yehowa de ngɛ kuku 5 kɛ 6 nya a, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ e kɛ e nine wo womi sisi kɛ ma nɔ mi kaa e ma ha nɛ e si womi ɔmɛ maa ba mi kokooko. Nyɛ ha nɛ wa susu nɔ́ nɛ Yehowa de kɛ tsɔɔ kaa wa ma nyɛ maa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ e nɔ ɔ he nɛ waa hyɛ.
7. Mɛnɔ tu munyu ngɛ Kpo Jemi yi 21 kuku 5 ɔ mi ɔ, nɛ mɛni he je nɛ e sa kadimi ɔ?
7 Kuku 5 ɔ je sisi ke: “Nɔ nɛ e hii si ngɛ matsɛ sɛ ɔ nɔ ɔ de ke.” (Kpoj. 21:5a) Ngɛ Kpo Jemi womi ɔ mi ɔ, Yehowa nitsɛ tu munyu si etɛ pɛ ngɛ nina mi, nɛ enɛ ɔ ji a kpɛti kake. Lɔ ɔ he ɔ, pi bɔfo ko nɛ ngɛ he wami loo Yesu nɛ a tle lɛ si ɔ nɛ́ ha wɔ nɔ mi mami nɛ ɔ, mohu ɔ, e je Yehowa nitsɛ ngɔ! Enɛ ɔ ha nɛ wa na kaa wa ma nyɛ ma he nɔ́ nɛ e de kɛ tsa nɔ ɔ maa ye. Mɛni he je nɛ wa de jã a? Ejakaa Yehowa “be nyɛe maa ye lakpa.” (Tito 1:2) Enɛ ɔ he ɔ, munyu nɛ wa kane ngɛ Kpo Jemi 21:5, 6 maa ba mi kokooko.
“HYƐ! I NGƐ NÍHI TSUO PEE EHE”
8. Mɛni nɛ Yehowa de kɛ ma nɔ mi kaa e si womi ɔmɛ maa ba mi kokooko? (Yesaya 46:10)
8 Amlɔ nɛ ɔ, nyɛ ha nɛ wa susu munyungu nɛ ji, “Hyɛ!” nɛ Yehowa kɛ tsu ní ɔ he. (Kpoj. 21:5) A kɛ Hela munyungu nɛ a tsɔɔ sisi ke “hyɛ!” ɔ tsu ní si abɔ ngɛ Kpo Jemi womi ɔ mi. Womi ko tsɔɔ kaa ningma okadi nɛ ɔ (!) nɛ a kɛ wo munyungu nɛ ɔ nya a ji “okadi ko nɛ a kɛ gblaa nɔ juɛmi kɛ baa munyu nɛ a maa tu kɛ nyɛɛ se ɔ nɔ.” Mɛni munyu nɛ Mawu tu kɛ nyɛɛ se? E de ke: “I ngɛ níhi tsuo pee ehe.” Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nɔ́ nɛ Yehowa de ɔ ji nɔ́ ko nɛ e maa pee hwɔɔ se. Se akɛnɛ e ngɛ nɔ mi mami kaa e maa pee nɔ́ nɛ e de ɔ he je ɔ, e tu munyu ɔ kaa nɔ́ nɛ e ngɛ jamɛ a ní ɔmɛ pee momo.—Kane Yesaya 46:10.
9. (a) Mɛni nɛ munyu nɛ ji “i ngɛ níhi tsuo pee ehe” ɔ tsɔɔ? (b) Mɛni maa ba “hiɔwe” kɛ “zugba” nɛ ngɛ amlɔ nɛ ɔ nɔ?
9 Nyɛ ha nɛ wa susu munyu nɛ nyɛɛ se nɛ ngɛ Kpo Jemi 21:5 ɔ mi ɔ he nɛ waa hyɛ. Lɔ ɔ ji: “I ngɛ níhi tsuo pee ehe.” Munyu nɛ ɔ tsɔɔ níhi enyɔ nɛ Yehowa maa pee. Kekleekle ɔ, e ma kpata Satan je yaya nɛ ɔ hɛ mi. Enyɔne ɔ, e maa ngɔ je ehe ko kɛ ba. Kpo Jemi 21:1 ɔ de ke: “Blema hiɔwe ɔ kɛ blema zugba a be kɛ ho.” “Blema hiɔwe ɔ” daa si kɛ ha nɔ yemihi nɛ Satan kɛ e daimonio ɔmɛ ngɛ mɛ kudɔe ɔ. (Mat. 4:8, 9; 1 Yoh. 5:19) Be komɛ ɔ, ke Baiblo ɔ kɛ munyu nɛ ji “zugba a” tsu ní ɔ, e daa si kɛ ha adesahi. (1 Mose 11:1; La 96:1) Enɛ ɔ he ɔ, “blema zugba a” daa si kɛ ha yiwutsotsɛmɛ nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ. Yehowa be “hiɔwe” nɛ ji adesa nɔ yemi, kɛ “zugba” a nɛ ji yiwutsotsɛmɛ nɛ a ngɛ amlɔ nɛ ɔ dlae, mohu ɔ, e ma kpata a hɛ mi kulaa. E maa ngɔ “hiɔwe ehe ko kɛ zugba ehe ko” kɛ ba da hiɔwe kɛ zugba nɛ ngɛ amlɔ nɛ ɔ nane mi. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa nɔ yemi ehe maa ye dali nɛ a maa hi zugba a nɔ ɔ a nɔ.
10. Mɛni nɛ Yehowa maa pee ehe?
10 A tu níhi nɛ Yehowa tsɔɔ kaa e maa pee mɛ ehe ɔ he munyu ngɛ Kpo Jemi 21:5 ɔ. Mo kadi kaa Yehowa de we ke: “I ngɛ ní ehehi pee.” Mohu ɔ, e de ke: “I ngɛ níhi tsuo pee ehe.” Yehowa ma tsa adesahi nɛ e ma ha nɛ a ye mluku. Kaa bɔ nɛ Yesaya tsɔɔ ɔ, Yehowa ma ha nɛ zugba a tsuo maa pee fɛu kaa Eden abɔɔ ɔ. Jehanɛ hu ɔ, Yehowa maa pee wɔ ehe, nɛ e ma tsa wa ti nɔ fɛɛ nɔ kulaa. E ma tsa glɔtsɛmɛ, hɛ yuyuili kɛ nihi nɛ nui nɔ́ ɔ tsuo, nɛ e ma tle nihi nɛ a gbo ɔ si hulɔ.—Yes. 25:8; 35:1-7.
“MUNYU NƐ ƆMƐ NGƐ MI NIINƐ NƐ A JI ANƆKUALE. . . . A BA MI!”
11. Mɛni fami nɛ Yehowa kɛ ha Yohane, nɛ mɛni he je nɛ e pee jã a?
11 Mɛni ji nɔ́ kpa ko nɛ Mawu de nɛ lɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ wa ná hɛ kɛ nɔ fɔmi ngɛ e mi? Yehowa de Yohane ke: “Ngmaa, ejakaa munyu nɛ ɔmɛ ngɛ mi niinɛ nɛ a ji anɔkuale.” (Kpoj. 21:5) Pi nɛ Yehowa fã kaa a “ngma” si womi nɛ ɔ kɛkɛ, se e tsɔɔ yi mi tomi he je nɛ e sa nɛ a pee jã. E de ke: “Ejakaa munyu nɛ ɔmɛ ngɛ mi niinɛ nɛ a ji anɔkuale.” Enɛ ɔ ha nɛ wa na kaa níhi nɛ Mawu de ɔ ji anɔkuale nɛ wa ma nyɛ maa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ nɔ. Wa bua jɔ wawɛɛ kaa Yohane bu fami nɛ a fã lɛ kaa e “ngma” a tue. Enɛ ɔ he ɔ, wa ma nyɛ maa kane si nɛ Mawu wo kɛ kɔ Paradeiso ɔ he ɔ he ní, nɛ wa pue wa yi mi tɛ ngɛ jɔɔmihi nɛ se be nɛ wa ma ná a he.
12. Mɛni he je nɛ Yehowa de ke: “A ba mi!” ɔ?
12 Mɛni Yehowa de kɛ nyɛɛ se? E de ke: “A ba mi!” (Kpoj. 21:6) Ngɛ hiɛ ɔ, Yehowa tu munyu kaa nɔ́ nɛ níhi tsuo nɛ e wo si kɛ kɔ Paradeiso ɔ he ɔ ba mi momo. E pee jã ejakaa nɔ́ ko nɔ́ ko be nyɛe maa tsi e nya nɛ e ko tsu e yi mi tomi he ní. Jehanɛ hu ɔ, Yehowa de nɔ́ kpa ko kɛ ma nɔ mi kaa bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, e yi mi tomi maa ba mi. Mɛni e de?
“IMI JI ALFA A KƐ OMEGA A”
13. Mɛni he je nɛ Yehowa de ke: “Imi ji Alfa a kɛ Omega a”?
13 Kaa bɔ nɛ wa na kɛ sɛ hlami ɔ, Yehowa nitsɛ tu munyu si etɛ kɛ tsɔɔ Yohane ngɛ nina mi. (Kpoj. 1:8; 21:5, 6; 22:13) Ngɛ si etɛ nɛ ɔmɛ tsuo mi ɔ, Yehowa de ke: “Imi ji Alfa a kɛ Omega a.” Alfa ji biɛ nɛ a kɛ tsɛɔ kekleekle ningma okadi ngɛ Hela gbi mi, nɛ omega hu ji biɛ nɛ a kɛ tsɛɔ nyagbe ningma okadi ngɛ Hela gbi mi. Enɛ ɔ he ɔ, ke Yehowa kale e he kaa lɛ ji “Alfa a kɛ Omega a,” nɔ́ nɛ e ngɛ tsɔɔe ji kaa, ke e je nɔ́ ko peemi sisi ɔ, e maa gbe nya pɛpɛɛpɛ.
Ke Yehowa je nɔ́ ko peemi sisi ɔ, e maa gbe nya pɛpɛɛpɛ (Hyɛ kuku 14, 17)
14. (a) Mo ha nɔ hyɛmi nɔ́ ko nɛ tsɔɔ be nɛ ngɛ blɔ ko nɔ ɔ Yehowa de ke, “Alfa” kɛ be nɛ ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, e ma de ke, “Omega.” (b) Mɛni nɔ mi mami nɛ 1 Mose 2:1-3 ɔ haa nɛ wa náa?
14 Benɛ Yehowa bɔ Adam kɛ Hawa se ɔ, e tsɔɔ mɛ yi mi tomi tutuutu nɛ e ngɛ kɛ ha adesahi kɛ zugba a. Baiblo ɔ de ke: “Mawu jɔɔ mɛ, nɛ e de mɛ ke: ‘Nyɛ fɔ nɛ nyɛ he nɛ hiɛ, nɛ nyɛ hyi zugba a nɔ tɔ, nɛ nyɛɛ hyɛ zugba a nɔ.’” (1 Mose 1:28) Benɛ Yehowa tu munyu nɛ ɔ, ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ e de ke “Alfa.” Yehowa yi mi tomi ji kaa e maa su be ko nɛ Adam kɛ Hawa a sisi bimɛ nɛ a ye mluku ɔ ma hyi zugba a nɔ tɔ, nɛ a ma dla zugba a tsuo nɔ kɛ pee paradeiso. Ke yi mi tomi nɛ ɔ ba mi ɔ, ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, Yehowa ma de ke “Omega.” Benɛ Yehowa bɔ “hiɔwe kɛ zugba a kɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́” ta a, e de nɔ́ ko nɛ tsɔɔ kaa e yi mi tomihi tsuo maa ba mi kokooko. Nɔ́ nɛ e de ɔ ngɛ 1 Mose 2:1-3 ɔ. (Kane.) Yehowa de ke ligbi kpaagone ɔ ji ligbi klɔuklɔu kɛ ha lɛ. Mɛni nɛ enɛ ɔ tsɔɔ? Enɛ ɔ tsɔɔ kaa Yehowa ma tsu e yi mi tomi nɛ e ngɛ kɛ ha adesahi kɛ zugba a he ní kokooko. E ma tsu he ní kɛ pi si ngɛ ligbi kpaagone ɔ nyagbe.
15. Mɛni he je nɛ e pee kaa nɔ́ nɛ Satan ha nɛ Yehowa yi mi tomi bɛ mi ɔ?
15 Benɛ Adam kɛ Hawa gbo Mawu nɔ tue ɔ, a ba pee yayami peeli, nɛ a ngɔ yayami kɛ gbenɔ kɛ sã a bimɛ tsuo. (Rom. 5:12) Enɛ ɔ he ɔ, e pee kaa nɔ́ nɛ yi mi nɛ Mawu to kaa adesahi nɛ a ye mluku nɛ a buɔ lɛ tue ɔ ma hyi zugba a nɔ tɔ ɔ be nyɛe maa ba mi. E pee kaa nɔ́ nɛ Satan ha we nɛ Yehowa nɛ e de ke “Omega.” Eko ɔ, Satan susu kaa Yehowa be nyɛe maa ye e si womi ɔ nɔ. Eko ɔ, e susu kaa Mawu ma kpata Adam kɛ Hawa a hɛ mi ngɛ nɔ́ nɛ a pee ɔ he je, konɛ e bɔ nyumu kɛ yo kpa nɛ a ye mluku bɔ nɛ pee nɛ yi mi nɛ e to kɛ ha adesahi ɔ nɛ ba mi. Se kaa Mawu pee jã a, jinɛ Abosiami ko po e nya kaa e ji lakpatsɛ. Mɛni he je? Ejakaa 1 Mose 1:28 ɔ ha nɛ wa na kaa Yehowa wo Adam kɛ Hawa si kaa e ma ha nɛ mɛ nitsɛmɛ a nina ma hyi zugba a nɔ tɔ.
16. Mɛni he je nɛ eko ɔ, Satan ma nyɛ ma susu kaa e ma nyɛ maa po Yehowa nya kaa e nyɛ we nɛ e tsu e yi mi tomihi a he ní ɔ?
16 Mɛni ji yi mi kpɔ kpa ko nɛ eko ɔ, Satan susu kaa Yehowa maa mwɔ? Eko ɔ, Satan ma susu kaa Yehowa maa ngmɛɛ Adam kɛ Hawa he konɛ a fɔ bimɛ nɛ a yi mluku, nɛ a bimɛ ɔmɛ be nyɛe maa ye mluku gblee. (Fiɛɛ. 7:20; Rom. 3:23) Ke e ba jã a, e ngɛ heii kaa Abosiami maa po Yehowa nya kaa e nyɛ we nɛ e ye e si womi ɔmɛ a nɔ. Mɛni he je? Ejakaa Yehowa yi mi tomi ji kaa Adam kɛ Hawa a sisi bimɛ nɛ a ye mluku nɛ a buɔ lɛ tue ɔ nɛ a hyi Paradeiso zugba a nɔ tɔ. Lɔ ɔ he ɔ, ke níhi ya nɔ kikɛ nɛ ɔ, lɔ ɔ be hae nɛ yi mi tomi nɛ ɔ nɛ ba mi.
17. Mɛni blɔ nɔ Yehowa gu kɛ tsu Satan kɛ Adam kɛ Hawa atuã tsɔmi ɔ he ní, nɛ mɛni maa je mi kɛ ba? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)
17 E ngɛ heii kaa blɔ nɔ nɛ Yehowa gu kɛ tsu Satan kɛ Adam kɛ Hawa atuã tsɔmi ɔ he ní ɔ ha nɛ Satan nya kpɛ e he wawɛɛ. (La 92:5) Yehowa ngmɛ Adam kɛ Hawa blɔ nɛ a fɔ bimɛ, nɛ kɛ gu blɔ nɛ ɔ nɔ ɔ, Yehowa munyu nɛ e tu ɔ ba mi. Enɛ ɔ ha nɛ wa na kaa Yehowa ji anɔkualetsɛ. Jehanɛ hu ɔ, enɛ ɔ tsɔɔ kaa ke Yehowa de nɔ́ ko ɔ, e maa pee, nɛ nɔ́ ko nɔ́ ko be nyɛe maa tsi e nya. Yehowa bɔ mɔde wawɛɛ kaa e ma tsu e yi mi tomi ɔ he ní. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? E ngɔ “nina” ko kɛ ha, konɛ e ba kpɔ̃ Adam kɛ Hawa a sisi bimɛ nɛ a buɔ Yehowa tue ɔ. (1 Mose 3:15; 22:18) E ngɛ heii kaa kpɔmi nɔ́ ɔ he blɔ nya nɛ Yehowa to ɔ pee Satan nyakpɛ wawɛɛ! Mɛni he je? Ejakaa kpɔmi nɔ́ ɔ he blɔ nya nɛ Yehowa to ɔ tsɔɔ kaa e ngɛ suɔmi wawɛɛ nɛ e fo we lɛ pɛ e nɔ́ mi. (Mat. 20:28; Yoh. 3:16) Se Satan lɛɛ e foɔ lɛ pɛ e nɔ́ mi. Mɛni maa je kpɔmi nɔ́ ɔ mi kɛ ba? Ngɛ Jeha Akpe Nɔ Yemi ɔ nyagbe ɔ, Adam kɛ Hawa a sisi bimɛ nɛ a buɔ Yehowa tue ɔ maa hi zugba a nɔ ngɛ paradeiso ɔ mi kaa bɔ nɛ Yehowa to kɛ je sisije ɔ. Ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, e maa pee kaa nɔ́ nɛ Yehowa de ke, “Omega.”
NƆ́ NƐ MAA YE BUA WƆ KONƐ HƐ NƆ KAMI NƐ WA NGƐ NGƐ PARADEISO Ɔ MI Ɔ MI NƐ WA
18. Mɛni munyu etɛ komɛ nɛ Yehowa tu nɛ lɔ ɔ haa nɛ wa náa nɔ mi mami ngɛ e mi? (Hyɛ daka nɛ ji, “Yi Mi Tomihi Etɛ A He Je Nɛ E Sa Nɛ O Ná Hɛ Kɛ Nɔ Fɔmi Ngɛ Yehowa Si Womi Ɔmɛ A Mi.”)
18 Ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi ɔ, wa ba susu yi mi tomi komɛ a he je nɛ wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa zugba a maa pee Paradeiso ɔ he. Mɛni wa ma nyɛ ma de ni kpahi konɛ a ná nɔ mi mami nɛ mi wa kaa si womi nɛ ɔ maa ba mi kokooko. Kekleekle ɔ, Yehowa nitsɛ lɛ wo si ɔ nɛ. Kpo Jemi womi ɔ de ke: “Nɔ nɛ e hii si ngɛ matsɛ sɛ ɔ nɔ ɔ de ke: ‘Hyɛ! i ngɛ níhi tsuo pee ehe.’” Yehowa ngɛ nile kɛ he wami, nɛ e suɔ nɛ e ha nɛ e si womihi tsuo nɛ ba mi. Nɔ́ enyɔne nɛ wa ma nyɛ ma de ni kpahi ji kaa Yehowa le kaa nɔ́ nɛ e de ɔ maa ba mi kokooko. Enɛ ɔ he ɔ, e de ke: “Munyu nɛ ɔmɛ ngɛ mi niinɛ nɛ a ji anɔkuale. . . . A ba mi!” Nɔ́ etɛne ji kaa, ke Yehowa je nɔ́ ko sisi ɔ, nɔ́ ko nɔ́ ko be nyɛe maa tsi lɛ blɔ nɛ e ko gbe nya. Enɛ ɔ he je nɛ e de ke: “Imi ji Alfa a kɛ Omega a” nɛ. Yehowa ma ha nɛ Satan maa pee lakpatsɛ nɛ e be manye yee kɔkɔɔkɔ.
19. Ke e he wa ha nihi kaa a ma he Mawu si womi ɔmɛ nɛ kɔɔ Paradeiso ɔ he ɔ maa ye ɔ, mɛni o ma nyɛ maa pee?
19 Mo kai kaa be fɛɛ be nɛ o kɛ nihi maa sɛɛ níhi nɛ Yehowa de kɛ tsɔɔ kaa e si womi ɔmɛ tsuo maa ba mi ɔ he ní ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ o ngɛ ngɛ Yehowa si womi ɔmɛ a mi ɔ mi maa wa wawɛɛ. Enɛ ɔ he ɔ, ke o kane si womi nɛ taa nɔ tsui he nɛ ngɛ Kpo Jemi 21:4 ɔ nɛ kɔɔ Paradeiso ɔ he kɛ tsɔɔ nɔ ko nɛ nɔ ɔ de ke, “Si womi nɛ ɔ ngɛ bua jɔmi wawɛɛ, se i he we yi kaa e maa ba mi” ɔ, mɛni o ma nyɛ maa pee? O kɛ lɛ ma nyɛ maa kane kuku 5 kɛ 6 nɛ o tsɔɔ lɛ nya. Moo tsɔɔ nɔ ɔ odasehi nɛ ngɛ heii nɛ tsɔɔ kaa Yehowa si womi ɔmɛ tsuo maa ba mi ɔ?—Yes. 65:16.
LA 145 Mawu Wo Si Kaa Paradeiso Maa Ba
a Ní kasemi nɛ ɔ maa ye bua wɔ konɛ waa le nɔ́ nɛ Yehowa pee konɛ wa ná nɔ mi mami kaa si nɛ e wo kɛ kɔ Paradeiso ɔ he ɔ maa ba mi niinɛ. Be fɛɛ be nɛ o kɛ ni kpahi maa sɛɛ níhi nɛ tsɔɔ kaa Yehowa si womi ɔmɛ maa ba mi ɔ he ní ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ o ngɛ ngɛ Yehowa si womi ɔmɛ a mi ɔ mi maa wa wawɛɛ.
b Hyɛ womi nɛ ji, Revelation—Its Grand Climax At Hand! bf. 303-304, kk. 8-9.