Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • mwbr20 August bf. 1-6
  • Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Kasemi Womi ɔ Mi

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Kasemi Womi ɔ Mi
  • Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Kasemi Womi ɔ Mi—2020
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • AUGUST 3-9
  • AUGUST 10-16
  • AUGUST 17-23
  • AUGUST 24-30
  • AUGUST 31–SEPTEMBER 6
Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Kasemi Womi ɔ Mi—2020
mwbr20 August bf. 1-6

Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Kasemi Womi ɔ Mi

AUGUST 3-9

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 2 MOSE 13-14

“Nyɛɛ Da Si Kaa Nyumuhi, Nɛ Nyɛ Maa Na Bɔ Nɛ Yehowa Maa Pee Kɛ He Nyɛ Yi Wami”

w09 3/15 7 ¶2-3

Nyɛ Hɛ Ko Je Yehowa Nɔ

Benɛ Egipt bi ɔmɛ a ta zugba lɛ ɔmɛ pu zu ngɛ Wo Tsu ɔ mi ɔ, jamɛ a be ɔ mi ɔ, Israel bi ɔmɛ lɛɛ a po wo ɔ ta. Kɛkɛ nɛ Mose wo e nine nɔ ngɛ wo ɔ nɔ. Nɛ Yehowa ha nɛ nyu ɔ nɛ e pee kaa gbogbo ɔ tsa ekohu. Nɛ nyu kpekpemi ɔ ba ha Farao kɛ e tabo ɔ a nɔ, nɛ mɛ tsuo a gbo ngɛ wo ɔ mi. Israel bi ɔmɛ a he nyɛli ɔmɛ gbo nɛ a ti nɔ kake po piɛ. Israel bi ɔmɛ ye a he!​—2 Mose 14:26-28; La 136:13-15.

Sane nɛ ɔ nɛ ba a ha nɛ gbeye nu je ma amɛ nɛ a ngɛ lejɛ ɔ kpɔ ɔ mi ɔ. (2 Mose 15:14-16) Jeha nyingmi eywiɛ se ɔ, Rahab nɛ e hi Yeriko ma a mi ɔ de nyumuhi enyɔ komɛ nɛ a je Israel ɔ ke: ‘Nyɛ he sawale nu wɔ, . . . Wa nu bɔ nɛ Yehowa ha Wo Tsu ɔ mii ngɛ nyɛ hɛ mi be nɛ nyɛ je Egipt ɔ.’ (Yosh. 2:9, 10) Je ma nɛ ɔmɛ nɛ a ja we Yehowa a po a hɛ ji bɔ nɛ Yehowa he e we bi a yi wami ha a nɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Israel bi ɔmɛ lɛɛ a ngɛ níhi fuu nɛ a maa da nɔ kɛ kai Yehowa.

Hla Ngmami ɔ Mi Junehi Fitsofitso

it-1 1117

Gbɛjegbɛ Ngua, Blɔ

Kɛ je blema a, gbɛjegbɛ nguahi kɛ blɔ slɔɔtohi nɛ jua yeli kɛ tlomihi guɔ nɔ ɔ haa nɛ nihi nyɛɔ yaa ma nguahi a mi kɛ he kpahi ngɛ Palestina kpokpa a nɔ. (4Mo 20:17-19; 21:21, 22; 22:5, 21-23; Yosh 2:22; Many 21:19; 1Sam 6:9, 12; 13:17, 18; hyɛ KING’S ROAD.) Blɔ nɛ a tsɔɔ kaa e ji blɔ pɔtɛɛ nɛ a guɔ nɔ ɔ ngɛ kɛ je Egipt kɛ ya be ngɛ Filisti ma nguahi nɛ ji Gaza kɛ Ashkelon, nɛ e ya lɔgɔ kɛ gu yiti je ngɛ puje he blɔ kɛ yaa Megido je. E tsa nɔ kɛ ya be ngɛ Hazor ngɛ Galilea Wo ɔ yiti je, nɛ e ya su Damasko. Blɔ nɛ ɔ nɛ be ngɛ Filisti ɔ ji blɔ kpiti nɛ je Egipt kɛ ya su Si Womi Zugba a nɔ. Se Yehowa ha nɛ Israel bi ɔmɛ ya gu he kpa konɛ a tsui ko po nɛ a ba ye gbeye ke Filisti bi ɔmɛ ba tua mɛ.​—2Mo 13:17.

it-1 782 ¶2-3

Blɔ Hiami

Jije nɛ Mose gba Wo Tsu ɔ mi ngɛ konɛ Israel bi ɔmɛ nɛ a nyɛɛ mi kɛ be ɔ?

E he hia nɛ wa kadi kaa benɛ Israel bi ɔmɛ to si si enyɔne ngɛ Etam “ngɛ nga a nya” a, Mawu de Mose ke, “a kpale a se nɛ a ya to si ngɛ Pi Hahirot hɛ mi . . . ngɛ wo ɔ nya.” Enɛ ɔ ma ha nɛ Farao nɛ susu kaa Israel bi ɔmɛ “ya tla blɔ, nɛ a ngɛ lalaalo woe ngɛ nga a nɔ.” (2Mo 13:20; 14:1-3) Womi mi leli komɛ nɛ a tsɔɔ kaa Israel bi ɔmɛ gu blɔ nɛ a tsɛɛ ke el Haj ɔ nɔ ɔ de kaa Hebri munyungu nɛ a tsɔɔ sisi ke, “kpale a se” ɔ ngɛ heii, nɛ e tsɔɔ we kaa a gu a “hiɔ nɔ” loo “muɔ nɔ” se nɔ́ nɛ e tsɔɔ ji kaa a kpale a se aloo a dɔ a yi. A tsɔɔ kaa benɛ a su Suez Pa a Kɔni ɔ Yiti je ɔ, Israel bi ɔmɛ kpale a se kɛ ya gu Puje He je ngɛ Jebel ʽAtaqah, nɛ ji yoku nɛ ngɛ Suez Pa a Kɔni ɔ nɛ ngɛ Pusinɔ He je ɔ. Israel bi babauu nɛ ɔ be he ko nae nɛ a maa gu kɛ tu fo nɔuu ke a tua mɛ kɛ je Yiti Je, nɛ wo ɔ nɛ ngɛ a hɛ mi ɔ hu maa tsi mɛ blɔ.

Yuda bi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ a yi nɔ sane tsɔɔ jã. (Hyɛ PIHAHIROTH.) Se nɔ́ nɛ he hia pe kulaa ji kaa, enɛ ɔ kɛ nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de ɔ kɔ ɔ, e ngɛ mi kaa pi jã nɛ womi mi leli fuu tsɔɔ. (2Mo 14:9-16) E ngɛ heii kaa he nɛ Israel bi ɔmɛ po Wo Tsu ɔ ngɛ ɔ kɛ Wo Tsu ɔ nya ta he ɔ he kɛ, bɔ nɛ Farao tabo ɔ be nyɛe ma ya po mɛ ngɛ wo ɔ nya ta he je, nɛ a nine nɛ ba su a nɔ.​—2Mo 14:22, 23.

AUGUST 10-16

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 2 MOSE 15-16

“La Kɛ Je Yehowa Yi”

w95 10/15 11 ¶11

Mɛni He Je Nɛ E Sa Nɛ Waa Ye Anɔkuale Mawu ɔ Gbeye Amlɔ Nɛ ɔ?

11 Yehowa kpata Egipt tabo ɔ hɛ mi. Enɛ ɔ ha nɛ e sɔmɔli wo e hɛ mi nyami, nɛ nihi babauu ba le e biɛ ɔ. (Yoshua 2:9, 10; 4:23, 24) Niinɛ, Yehowa biɛ ɔ hɛ mi ba nyami pe Egipt lakpa mawuhi nɛ a be he wami ko kulaa, nɛ́ a nyɛ we nɛ a kpɔ̃ nihi nɛ a jaa mɛ ɔ. A hɛ nɛ a kɛ fɔ nimli adesahi kɛ ta buli kɛ a mawu ɔmɛ a nɔ ɔ ha nɛ a hɛ mi pue si. (La 146:3) Enɛ ɔ ha nɛ Israel bi ɔmɛ kɛ gɛjɛmi la yi jemi lahi ha Yehowa. Nɛ jã nɛ a pee ɔ tsɔɔ kaa a yeɔ Mawu hɛ kalɔ ɔ, nɔ nɛ e kɛ e he wami kpɔ̃ɔ e we bi ɔ gbeye!

w95 10/15 11-12 ¶15-16

Mɛni He Je Nɛ E Sa Nɛ Waa Ye Anɔkuale Mawu ɔ Gbeye Amlɔ Nɛ ɔ?

15 Ke wa piɛɛ Israel bi ɔmɛ a he benɛ a he a yi wami ɔ, jinɛ wɔ hu wa ko la ke: ‘Yehowa lee, mɛnɔ ngɛ kaa mo? Mɛnɔ ngɛ kaa mo ngɛ mawu ɔmɛ a kpɛti? O je agbo; o he ngɛ gbeye; mo, mo nyakpɛ ní peelɔ.’ (2 Mose 15:11) Kɛ je jamɛ a be ɔ mi kɛ ma nɛ ɔ, nihi fuu hu tu munyuhi kaa kikɛ nɛ ɔ hyɛ. Ngɛ Baiblo ɔ mi nyagbe womi nɛ ji Kpo Jemi Womi ɔ mi ɔ, bɔfo Yohane tu Mawu sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a he munyu ke: “A ngɛ Mawu nyɔguɛ Mose la a kɛ Jijɔ Bi ɔ la a lae.” Mɛni la ngɔngɔɛ nɛ a ngɛ lae ɔ? “Yehowa Mawu, Ope ɔ, o ní tsumi ɔmɛ kle nɛ a ngɛ nyakpɛ. Neneene Matsɛ, o blɔ ɔmɛ da nɛ a ji anɔkuale. Yehowa, mɛnɔ po lɛ e be mo gbeye yee, nɛ e be o biɛ ɔ hɛ mi nyami woe, ejakaa mo pɛ lɛ o fĩɔ nɔ se?”​—Kpo Jemi 15:2-4.

16 Jã kɛ̃ nɛ mwɔnɛ ɔ, Mawu sɔmɔli nɛ a je je ma amɛ tsuo a mi ɔ hu bua jɔɔ Mawu mlaa amɛ kɛ níhi nɛ e bɔ ɔmɛ a he wawɛɛ. Mawu je mɛ kɛ je je nɛ ní yayamihi hyi lɛ tɔ nɛ ɔ mi ɔ he, ejakaa a kaseɔ Mawu mlaa amɛ nɛ a kɛ níhi nɛ a kaseɔ tsuɔ ní. Daa jeha a, nihi akpehi abɔ yuɔ a he ngɛ je nɛ ní yayamihi hiɛ ngɛ mi nɛ ɔ he, nɛ a baa Yehowa asafo nɛ he tsɔ ɔ mi. E be kɛe nɛ ke Mawu kpata lakpa jami hɛ mi kɛ nihi tsuo nɛ a pee we e suɔmi nya ní ɔ a hɛ mi se ɔ, a maa hi si kɛ ya neneene ngɛ je ehe nɛ a peeɔ dami ní ngɛ mi ɔ mi.

it-2 454 ¶1

La

Ngɛ Israel ɔ, ke lali a kuu ɔmɛ ngɛ lae ɔ, kuu kake laa, nɛ kuu kpa hu heɔ nɔ, aloo nɔ kake laa nɛ kuu ɔmɛ he ɔ nɔ. A tu enɛ ɔ he munyu ngɛ Ngmami ɔ mi kaa ‘nɔ hemi.’ (1Sam 18:6, 7; 2Mo 15:21) Bɔ nɛ a ngma Baiblo mi womi nɛ ji La a mi munyu ɔmɛ ekomɛ ha a tsɔɔ bɔ nɛ a to lami nɛ a la blema a he blɔ nya ha. Eko ji La 136. Ngɛ Nehemia be ɔ mi ɔ, bɔ nɛ lali a kuu enyɔ ɔmɛ nɛ a la yi jemi lahi ɔ la ha, kɛ bɔ nɛ a la ha benɛ a gbe Yerusalem gbogbo ɔ fiami nya a tsɔɔ kaa, mɛ hu kikɛ nɛ ɔ nɔuu nɛ a la.​—Neh 12:31, 38, 40-42; hyɛ SONG.

it-2 698

Gbalɔyo

Miriam ji kekleekle yo nɛ Baiblo ɔ tu e he munyu kaa e ji gbalɔyo. Mawu gu e nɔ kɛ je sɛ gbi komɛ kpo, nɛ eko ɔ, Mawu gu la nɛ e mumi ɔ ha nɛ e la a nɔ kɛ je sɛ gbi nɛ ɔ ekomɛ kpo. (2Mo 15:20, 21) Enɛ ɔ he je nɛ e kɛ Aaron tu munyu kɛ si Mose ke: “Anɛ wɔɔ lɛɛ [Yehowa] gui wa nɔ kɛ tu we munyu lo?” (4Mo 12:2) Yehowa ha nɛ gbalɔ Mika ngma ke, i tsɔ “Mose, Aaron, kɛ Miriam” konɛ a ya je mɛ kɛ je Egipt. (Mika 6:4) E ngɛ mi kaa Mawu gu Miriam nɔ kɛ tu munyu mohu lɛɛ, se he blɔ nɛ e ná nɛ ɔ kɛ he blɔ nɛ Mose nɛ ji e nyɛminyumu ɔ ná a sɔɛ. Akɛnɛ e ba we e he si nɛ e be e huzu he he je ɔ, Mawu gbla e tue wawɛɛ.​—4Mo 12:1-15.

Hla Ngmami ɔ Mi Junehi Fitsofitso

w11 9/1 14

Anɛ O Le Lo?

Mɛni he je nɛ Yehowa ngɔ hɔnehi aloo bebeehi kɛ lɛ Israel bi ɔmɛ ngɛ nga a nɔ ɔ?

Benɛ Israel bi ɔmɛ je Egipt se ɔ, Mawu ngɔ bebeehi kɛ lɛ mɛ si enyɔ sɔuu. Enɛ ɔ ha nɛ a ná lo fuu nɛ a ye.​—2 Mose 16:13; 4 Mose 11:31.

Bebee ji lohwe pɛlitsɛ nɛ e klee we tsɔ, nɛ e kami maa pee kaa 7 inches (18 cm) nɛ e jiɔmi maa su gram 100. A naa mɛ ngɛ hehi fuu ngɛ Asia pusinɔ he je kɛ ngɛ Yuropa. A ji lohwe pɛlitsɛmɛ nɛ a hí he kake, enɛ ɔ he ɔ ke e su fĩɛ be ngɛ North Afrika kɛ Arabia a, a hiaa blɔ kɛ yaa lejɛ ɔmɛ. Ke kɔɔhiɔ mi tsake ɔ, bebeehi fuu teɔ kɛ beɔ ngɛ Mediterenia Wo ɔ yiti je, nɛ a teɔ kɛ ya beɔ ngɛ Sinai yo ɔ nɔ.

The New Westminster Dictionary of the Bible ɔ tsɔɔ kaa, bebeehi “a he sɔɔ ke a ngɛ tee, nɛ a teɔ kɛ yaa he nɛ kɔɔhiɔ fiaa kɛ yaa, nɛ lɔ ɔ yeɔ bua mɛ nɛ a teɔ saminya; se ke kɔɔhiɔ ngɛ fiae kɛ yaa he kpa aloo pɔ tɔ a he akɛnɛ blɔ ɔ mi ka he je ɔ, lohwe pɛlitsɛmɛ nɛ ɔmɛ nɔɔ si ngɛ zugba, nɛ a tlɔɔ he nɛ a nɔ si ngɛ ɔ be bɔɔ.” Loko a ma nyɛ ma tsa a blɔ hiami ɔ nɔ ɔ, a jɔɔ a he ngɛ he nɛ a nɔ si ngɛ ɔ ligbi kake loo ligbi enyɔ ko, nɛ enɛ ɔ haa nɛ a numi yi. Kɛ je jeha 1901 kɛ ya si 1999 ɔ mi ɔ, Egipt ngɔ bebee lo nɛ maa su ayɔ etɛ kɛ ya ma kpahi a nɔ daa jeha.

Israel bi ɔmɛ na bebeehi a lo nɛ a ye ngɛ gbiɛ be mi si enyɔ sɔuu. E ngɛ mi kaa bebeehi pɔɔ temi kɛ beɔ ngɛ Sinai ní ɔmɛ a mi mohu lɛɛ, se Yehowa ji nɔ nɛ ha nɛ “kɔɔhiɔ fia” nɛ e muɔ lohwe pɛlitsɛmɛ nɛ ɔmɛ kɛ ba Israel ma a sito he ɔ nɛ.​—4 Mose 11:31.

w06 1/15 31

Sane Bimihi Nɛ Je Ní Kaneli A Ngɔ

Benɛ a kpɔ̃ Israel bi ɔmɛ kɛ je Egipt ɔ, e kɛ we nɛ a bɔni munyu huitihuiti tumi ngɛ niye ní nɛ a maa ye ɔ he. Enɛ ɔ he ɔ Yehowa ha mɛ mana. (2 Mose 12:17, 18; 16:1-5) Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Mose de Aaron ke: ‘Hla buɛ ko, nɛ o kɛ mana lita enyɔ hiɛmi nya nɛ wo mi, nɛ o kɛ ma Yehowa hɛ mi, nɛ a kɛ to si ha nyɛ nina.’ Ngmami ɔ de ke: ‘Nɛ kaa bɔ nɛ Yehowa fã Mose ɔ, Aaron ngɔ kɛ ma somi daka a [nɛ ji he nɛ a ngɔɔ níhi nɛ a he hia kɛ to ɔ ngɛ ɔ] hɛ mi.’ (2 Mose 16:33, 34) Atsinyɛ jemi ko be he kaa Aaron ngɔ mana a kɛ wo buɛ mi, se e mlɛ kɛ ya si benɛ Mose gbe Somi Daka a nya nɛ e kɛ tɛ tɛtlɛɛ ɔmɛ wo mi loko Aaron ngɔ buɛ ɔ kɛ e mi mana a kɛ ma Somi Daka a mi.

AUGUST 17-23

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 2 MOSE 17-18

“Nyumuhi Nɛ A Baa A He Si ɔ Tsɔseɔ Nihi Nɛ A Kɛ Ní Tsumihi Woɔ A Dɛ”

w03 11/1 6 ¶1

Ke Nihi He Wɔ Ye ɔ Wa Bua Maa Jɔ

Nyumu ɔmɛ nɛ a hla mɛ nɛ a ngɔ ní tsumi kɛ wo a dɛ ngɛ Mose be ɔ mi ɔ ji nihi nɛ a ngɛ su kpakpahi loko a hla mɛ. A pee níhi nɛ tsɔɔ kaa a yeɔ Mawu gbeye; a ngɛ bu nɛ mi kuɔ kɛ ha Mawu nɛ́ ji a Bɔlɔ ɔ wawɛɛ; nɛ a pee we níhi nɛ e sume. Nɛ enɛ ɔ ha nɛ nɔ fɛɛ nɔ na heii kaa nyumu nɛ ɔmɛ bɔɔ mɔde wawɛɛ kaa a kɛ Mawu mlaa amɛ ma tsu ní. Akɛnɛ a ngɛ su kpakpa he je ɔ, a sume nɔ sisimi kulaa. Su nɛ ɔ nɛ a ngɛ ɔ be hae nɛ a ngɔ he blɔ nɛ a ngɛ ɔ kɛ pee nɔ́ nɛ dɛ. A be he blɔ nɛ a ná a ngɔe kɛ tsu ní ngɛ blɔ nɛ sɛ nɔ kɛ ye bua mɛ nitsɛmɛ a he loo a wekuli loo a huɛmɛ pɛ.

w02 5/15 25 ¶5

Nɔ́ Nɛ Da Peemi Kudɔɔ Dali

Mose hu ji nɔ ko nɛ e baa e he si wawɛɛ. Benɛ e ngɛ nyagba nɛ Israel bi ɔmɛ kɛ ba a he ní tsue nɛ pɔ tɔ e he wawɛɛ ɔ, e ngatsɛ Yetro wo lɛ ga nɛ e tsɔɔ lɛ nɔ́ nɛ e pee. E de lɛ kaa e ngɔ e ní tsumi ɔ eko kɛ wo nyumuhi nɛ a sa a dɛ nɛ a tsu. Mose yɔse kaa e be nyɛe ma tsu nɔ́ fɛɛ nɔ́ he ní, enɛ ɔ he ɔ e kplɛɛ ga nɛ a wo lɛ ɔ nɔ. (2 Mose 18:17-26; 4 Mose 12:3) Nyumu nɛ baa e he si ɔ tui tsle kaa e kɛ ní tsumi maa wo ni kpahi a dɛ, nɛ e susuu we kaa ke e ngɔ ní tsumi nɛ sa kɛ wo nihi a dɛ ɔ e be he blɔ náe kɛ kudɔ níhi hu. (4 Mose 11:16, 17, 26-29) Se mohu ɔ, e suɔ kaa e maa ye bua mɛ konɛ a ya a hɛ mi. (1 Timoteo 4:15) Anɛ e sɛ nɛ wɔ hu waa pee jã lo?

Hla Ngmami ɔ Mi Junehi Fitsofitso

it-1 406

Baiblo ɔ Mi Womi Ɔmɛ

Munyuhi nɛ ngɛ womihi nɛ Mose ngma a mi ɔ maa nɔ mi kaa lɛ tsuo je Mawu mumi ɔ mi, nɛ a piɛɛ Baiblo ɔ mi womihi nɛ nihi kplɛɛ nɔ kaa a da amɛ a he, nɛ blɔ tsɔɔmihi nɛ tsɔɔ bɔ nɛ e sa kaa a ja Mawu ha a hu ngɛ mi. Pi Mose nitsɛ nɛ e hla kaa e maa nyɛɛ Israel ma a hɛ mi; sisije ɔ, benɛ a kɛ ní tsumi ɔ wo Mose dɛ kaa e nyɛɛ Israel ma a hɛ mi ɔ, e sume nɛ e maa kplɛɛ nɔ. (2Mo 3:10, 11; 4:10-14) Se Mawu wo e hɛ mi nyami nɛ e ha lɛ he wami nɛ e kɛ pee nyakpɛ níhi, nɛ Farao wɔnɔ ɔmɛ po kplɛɛ nɔ kaa Mawu ji nɔ nɛ ha Mose he wami ɔ nɛ. (2Mo 4:1-9; 8:16-19) Lɔ ɔ pi Mose nitsɛ susumi ji kaa e ma ba pee nɔ ko nɛ e nya mi tsɔ kɛ womi ngmalɔ. Se mohu ɔ, e bu fami nɛ Mawu kɛ ha lɛ ɔ tue, nɛ kɛ gu mumi klɔuklɔu ɔ yemi kɛ buami nɔ ɔ, e nyɛ nɛ e tu munyu, nɛ lɔ ɔ se ɔ, e ngma womihi nɛ piɛɛ Baiblo ɔ mi womi ɔmɛ a he ɔ.​—2Mo 17:14.

AUGUST 24-30

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 2 MOSE 19-20

“Nɔ́ Nɛ Kita Nyɔngma Amɛ Tsɔɔ Mo”

w89 11/15 6 ¶1

Mɛni Wa Kaseɔ Ngɛ Kita Nyɔngma Amɛ A Mi?

Kekleekle kita eywiɛ ɔmɛ tsɔɔ nɔ́ nɛ Yehowa suɔ kaa waa pee. (Kake) E ji Mawu nɛ e suɔ kaa wa ja lɛ pɛ. (Mateo 4:10) (Enyɔ) E sɛ kaa e sɔmɔli nɛ a ngɔ fonihi loo amagahi kɛ tsu ní. (1 Yohane 5:21) (Etɛ) E sa nɛ wa ná bumi kɛ ha Mawu biɛ ɔ, nɛ wa kɛ tsu ní ngɛ blɔ nɛ da nɔ. (Yohane 17:26; Roma Bi 10:13) (Eywiɛ) E sa nɛ waa kɛ wa he nɛ wo Mawu jami mi ní peepeehi a mi be fɛɛ be. Enɛ ɔ be hae nɛ waa ngɔ wa juɛmi kɛ ma wɔ nitsɛmɛ wa nɔ loo waa bu wa he kaa nihi nɛ a da.​—Hebri Bi 4:9, 10.

w89 11/15 6 ¶2-3

Mɛni Wa Kaseɔ Ngɛ Kita Nyɔngma Amɛ A Mi?

(Enuɔ) Bumi nɛ jokuɛwi buɔ a fɔli ɔ ji nɔ́ titli nɛ haa nɛ kake peemi hiɔ weku mi bimɛ a kpɛti, nɛ a náa jɔɔmi kɛ jeɔ Yehowa ngɔ. Jɔɔmi nɛ “kekleekle kita nɛ si womi piɛɛ he” ɔ ma ha nɛ wa ná a ji nɔ́ ko nɛ se be! Pi nɛ ‘e maa hi ha wɔ’ kɛkɛ, se e ma ha nɛ ‘wa se nɛ e kɛ ngɛ zugba a nɔ.’ (Efeso Bi 6:1-3) Amlɔ nɛ ɔ nɛ wa ngɛ “nyagbe ligbi ɔmɛ a mi” ɔ, ke bimɛ bu a fɔli tue kaa bɔ nɛ Mawu suɔ ɔ, a ma ná hɛ nɔ kami kaa a maa hi si kɛ ya neneene hwɔɔ se nɛ a be gboe gblegbleegble.​—2 Timoteo 3:1; Yohane 11:26.

Suɔmi nɛ wa ma ná kɛ ha nihi ɔ be hae nɛ waa pee nɔ́ ko nɛ maa ye mɛ awi kaa (Ekpa) nɔmlɔ gbemi, (Kpaago) gba puɛmi, (Kpaanyɔ) jumi, kɛ (Nɛɛ) lakpa odase yemi. (1 Yohane 3:10-12; Hebri Bi 13:4; Efeso Bi 4:28; Mateo 5:37; Abɛ 6:16-19) Nɛ wa susumihi hu nɛɛ? Kita (Nyɔngma) a nɛ tu munyu kɛ si hɛkɔ ɔ haa nɛ wa kaiɔ kaa Yehowa suɔ nɛ wa susu níhi nɛ a da he be fɛɛ be.​—Abɛ 21:2.

Hla Ngmami ɔ Mi Junehi Fitsofitso

it-2 687 ¶1-2

Osɔfo

Kristofohi A Osɔfɔ Yemi Blɔ Nya Tomi ɔ. Yehowa wo si kaa ke Israel bi ɔmɛ ye somi nɛ e kɛ mɛ so ɔ nɔ ɔ, a ma ba pee matsɛmɛ nɛ a ma sɔmɔ kaa osɔfohi. (2Mo 19:6) Osɔfo yemi nɛ ngɛ Aaron weku kpa a mi ɔ ma tsa nɔ kɛ ya si Osɔfo yemi ngua a maa ba. (Heb 8:4, 5) Osɔfo yemi nɛ ngɛ Aaron weku kpa a mi ɔ maa hi si kɛ ya si mlaa somi ɔ maa ba nyagbe, nɛ́ somi ehe ɔ maa je ní tsumi sisi. (Heb 7:11-14; 8:6, 7, 13) Israel bi ɔmɛ pɛ ji nihi nɛ sisije ɔ a ngɛ he blɔ kaa a ma ba pee Yehowa we osɔfohi, nɛ a ma sɔmɔ kaa matsɛmɛ ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ mi; pee se ɔ, ma jeli ɔmɛ ba ná he blɔ nɛ ɔ.​—Nít 10:34, 35; 15:14; Ro 10:21.

Yudabi ɔmɛ a ti nihi bɔɔ pɛ nɛ a he Kristo ye, enɛ ɔ ha nɛ a nyɛ we nɛ a ba plɛ nimli tutuutu nɛ́ a ma ba pee matsɛmɛ nɛ́ a ma sɔmɔ kaa osɔfohi kɛ je ma klɔuklɔu. (Ro 11:7, 20) Akɛnɛ Israel bi ɔmɛ yi anɔkuale he je ɔ, Mawu gu gbalɔ Hosea nɔ kɛ bɔ mɛ kɔkɔ ke: “Ee, nyɛ osɔfo ɔmɛ, nyɛ kua nile, lɔ ɔ he ɔ, imi hu ma kua nyɛ. Akɛnɛ nyɛ hɛ je ye mlaa amɛ a nɔ he je ɔ, imi hu ye hɛ maa je nyɛ binyumu ɔmɛ a nɔ.” (Hos 4:6) Yesu hu de Yuda jami nya dali ɔmɛ ke: “A maa ngɔ Mawu Matsɛ Yemi ɔ ngɛ nyɛ dɛ, nɛ a kɛ ma ha je ma ko nɛ woɔ e yiblii ɔ.” (Mat 21:43) Se kɛ̃ ɔ, benɛ Yesu ngɛ zugba a nɔ ɔ, e le kaa e ngɛ Mlaa a sisi, nɛ Aaron osɔfɔ yemi ɔ hu ngɛ ní tsue loloolo, enɛ ɔ he ɔ, benɛ e tsa nihi nɛ kpiti pue a he ɔ, e de mɛ kaa a ya nɛ a kɛ a he ya tsɔɔ osɔfo ɔ, nɛ́ a sã afɔle nɛ mlaa a biɔ kaa a sã a.​—Mat 8:4; Mak 1:44; Luk 17:14.

w04 3/15 27 ¶1

Otihi Nɛ Ngɛ Mose Womi Nɛ Ji Enyɔ ɔ Mi

20:5​—Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ Yehowa ngɔɔ tsɛmɛ a ‘tue gblami kɛ baa a bimɛ, kɛ a bibimɛ’ a nɔ ɔ? Ke nɔ ko wa kɛ su he ko nɛ e le kpakpa kɛ yayami mi tso ɔ, a maa da e ní peepee nɔ kɛ kojo lɛ. Se benɛ Israel ma a bɔni amagahi jami ɔ, a na mi nɔ́, nɛ yinɔhi nɛ ba ngɛ se ɔ hu na mi nɔ́. Haomi nɛ je amaga jami nɛ Israel bi ɔmɛ kɛ a he wo mi ɔ mi kɛ ba a sa a ti ni nɛmɛ nɛ a yeɔ anɔkuale ɔ po a he, ejakaa si fɔfɔɛ ɔ ha nɛ e he wa ha mɛ kaa a maa pee nɔ́ nɛ da be fɛɛ be.

AUGUST 31–SEPTEMBER 6

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 2 MOSE 21-22

“Ngɔɔ O Ní Peepee Kɛ Tsɔɔ Kaa O Naa Wami Kaa Bɔ Nɛ Yehowa Naa Lɛ ɔ”

it-1 271

Nɔ Guaomi

Hebri no ko ngɛ he blɔ nɛ e fiaa e nyɔguɛ nyumu loo e nyɔguɛ yo tso ke e nyɔguɛ ɔ gbo tue aloo e tsɔ̃ atua. Se ke tso ɔ nɛ a fiaa nyɔguɛ ɔ ha nɛ e gbo nɔuu ɔ, lɛɛ e sa nɛ a gbla e nyɔmtsɛ ɔ tue. Ke ligbi kake loo ligbi enyɔ be loko nyɔguɛ ɔ gbo ɔ, lɛɛ lɔ ɔ maa pee odase nɛ tsɔɔ kaa pi nɛ e nyɔmtsɛ ɔ to e yi mi kaa e maa gbe e nyɔguɛ ɔ nɛ e gbo. E ngɛ he blɔ nɛ e gblaa e nyɔguɛ ɔ tue, ejakaa nyɔguɛ ɔ ji “nyɔguɛtsɛ ɔ sika.” Nɔ ko be nɛ maa suɔ kaa e ma kpata lɛ nitsɛ e weto ní nɛ he jua wa a hɛ mi, ejakaa ke e pee jã a, e maa gbee si. Jehanɛ se hu ɔ, ke ligbi kake loo ligbi enyɔ be loko nyɔguɛ ɔ gbo ɔ, lɛɛ nɔ́ ko be nɛ maa tsɔɔ kaa tso ɔ nɛ a fiaa lɛ ɔ nɛ gbe lɛ aloo kaa nɔ́ kpa ko lɛ ha nɛ e gbo. Lɔ ɔ he ɔ, ke nyɔguɛ ɔ hi wami mi ligbi kake loo ligbi enyɔ ɔ, lɛɛ a be e nyɔmtsɛ ɔ tue gblae.​—2Mo 21:20, 21.

w10 4/15 29 ¶4

Yehowa Suɔ Nɛ O Hi Si “Slɔkee”

Níhi nɛ Mlaa a ngmɛɛɔ blɔ kaa a ma nyɛ maa pee ɔ hu kɔɔ plaami nɛ we mi lohwehi maa plaa nihi ɔ he. Ke na ko si nɔ ko koli ɔ, e sa nɛ natsɛ ɔ nɛ gbe na a konɛ e kɛ po ni kpahi a he piɛ. Akɛnɛ e be nyɛe maa ye lohwe ɔ loo e jua kɛ ha ni kpahi he je ɔ, lohwe ɔ nɛ e maa gbe ɔ ma ha nɛ níhi fuu ma bɔ lɛ. Se ngɔɔ lɛ kaa na a ya plaa nɔ ko, nɛ natsɛ ɔ hyɛ we nɛ e wo na a tsu mi ɔ, mɛni maa ba? Ke na nɛ ɔ nɔuu ya si nɔ ko nɛ nɔ ɔ gbo ɔ, lɛɛ a maa gbe na a kɛ natsɛ ɔ tsuo. Mlaa nɛ ɔ peeɔ kɔkɔ bɔmi kɛ ha nihi nɛ pi a kɔmɔ ji kaa a maa hyɛ a lohwehi a nɔ ɔ.​—2Mo 21:28, 29.

Hla Ngmami ɔ Mi Junehi Fitsofitso

w10 1/15 4 ¶4-5

Mɛni He Je Nɛ E Sa Nɛ O Jɔɔ O Wami Nɔ Kɛ Ha Yehowa?

4 Kristofohi a he nɔ jɔɔmi ji hɛdɔ sane. Pi si womi ko kɛkɛ. E ji somi ko nɛ hɛdɔ ngɛ he. Kɛ wa náa wa he nɔ nɛ wa jɔɔ ɔ he se ha kɛɛ? Nyɛ ha nɛ waa ngɔ somi nɛ hiɔ adesahi a kpɛti, kɛ bɔ nɛ a náa he se ha a kɛ to he nɛ waa hyɛ. Eko ji huɛ bɔmi. Loko o bua maa jɔ huɛ bɔmi nɛ ngɛ o kɛ nɔ ko nyɛ kpɛti ɔ he ɔ, e sa nɛ o kplɛɛ blɔ nya ní tsumi nɛ e biɔ kaa huɛ nɛ e tsu ɔ nɔ. E biɔ nɛ o tsu blɔ nya ní tsumi komɛ, nɛ lɔ ɔ ji kaa o maa ye kɛ bua o huɛ ɔ. Yonatan kɛ David a huɛ bɔmi ɔ ji huɛ bɔmi ko nɛ se be nɛ Baiblo ɔ tu he munyu. Mɛ ni enyɔ ɔmɛ a so kaa a maa hi si kaa huɛmɛ. (Kane 1 Samuel 17:57; 18:1, 3) E ngɛ mi kaa huɛ bɔmi nɛ mi wa kaa kikɛ ɔ pɔɛ he mwɔnɛ ɔ mohu lɛɛ, se ke huɛmɛ ngɔ a he kɛ fɔ si ngɛ a sibi a he, aloo a nu he kaa a blɔ nya ní tsumi ji kaa a ye bua a sibi ɔ, a huɛ bɔmi ɔ maa ya nɔ.​—Abɛ 17:17; 18:24.

5 Ngɛ Mlaa nɛ Mawu kɛ ha Israel bi ɔmɛ ɔ mi ɔ, Mawu tsɔɔ si fɔfɔɛ kpa ko hu mi nɛ nihi enyɔ nɛ a kɛ a sibi so ɔ ma ná a somi ɔ he se. Ke nyɔguɛ ko suɔ e nyɔmtsɛ, nɛ e suɔ kaa e ma tsu ní ha e nyɔmtsɛ ɔ kɛ ya daa akɛnɛ e suɔ lɛ he je ɔ, lɔ ɔ lɛɛ e kɛ e nyɔmtsɛ ɔ maa so somi nɛ maa hi si kɛ ya daa. Mlaa a de ke: “Ke nyɔguɛ ɔ ha a nu sisi kaa e suɔ e nyɔmtsɛ ɔ, kɛ yo nɛ a ha lɛ ɔ, kɛ e bimɛ ɔmɛ, nɛ lɔ ɔ he ɔ, e be suɔe nɛ e ye e he ɔ, lɛɛ e nyɔmtsɛ ɔ maa ngɔ lɛ kɛ ba Mawu hɛ mi. E kɛ lɛ ma ba da sinya a nya, loo sinya tso ɔ he ngɛ lejɛ ɔ, nɛ e maa ngɔ tue gbumi nɔ́ kɛ gbu e tue ha lɛ. Kɛkɛ e ma tsa nɔ ma sɔmɔ kɛ yaa si lɛ, nyɔguɛ ɔ ma gbo.”​—2Mo 21:5, 6.

it-1 1143

Koli

Munyu nɛ ngɛ 2 Mose 21:14 ɔ ma nyɛ maa tsɔɔ kaa, ke osɔfo po ya gbe nɔ ko ɔ, e sa nɛ a gbe lɛ, aloo ke nɔ ko je blɔ gbe nɔ nɛ e ya fua bɔ sami latɛ ɔ koli ɔmɛ po e sa nɛ a gbe lɛ.​—Kɛ to 1Ma 2:28-34 ɔ he.

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane