Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • bt yi 14 bf. 108-115
  • “Wa Pee Wa Nya Kake”

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • “Wa Pee Wa Nya Kake”
  • “Ye Mawu Matsɛ Yemi ɔ He Odase Kɛ Pi Si”
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • Munyu Nɛ Ngɛ Kaa Enɛ ɔ
  • “Gbali Ɔmɛ A Munyu ɔ Kɔ” (Ní Tsumi 15:13-21)
  • ‘A Tsɔ Nyumuhi Nɛ́ A Hla Mɛ ɔ’ (Ní Tsumi 15:22-29)
  • “A Nya Ngɛ He Wami Womi ɔ He” (Ní Tsumi 15:30-35)
  • Mɛni Blɔ Nɔ Nɛ Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli Ɔmɛ Guu Kɛ Tsuɔ Ní Mwɔnɛ ɔ?
    Mɛnɔmɛ Nɛ A Ngɛ Yehowa Suɔmi Nya Ní Pee Mwɔnɛ ɔ?
  • Mɛnɔ Ngɛ Mawu We Bi A Hɛ Mi Nyɛɛe Mwɔnɛ ɔ?
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2017
  • ‘A Sã Nya Hluu’
    “Ye Mawu Matsɛ Yemi ɔ He Odase Kɛ Pi Si”
  • Mɛnɔ Ji “Tsɔlɔ Anɔkualetsɛ Kɛ Ní Lelɔ ɔ,” Nɛ Mɛni E Tsuɔ?
    O Ma Nyɛ Ma Ná Bua Jɔmi Kɛ Ya Neneene!—Moo Kase Baiblo ɔ Nɛ O Ná He Se
Fuu Ngɛ Hiɛ ɔ
“Ye Mawu Matsɛ Yemi ɔ He Odase Kɛ Pi Si”
bt yi 14 bf. 108-115

YI 14

“Wa Pee Wa Nya Kake”

Bɔ nɛ blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ mwɔ yi mi kpɔ nɛ he hia nɛ́ kɔɔ nɔ pomi ɔ he ha, kɛ bɔ nɛ lɔ ɔ ha nɛ asafo ɔmɛ pee kake ha

A kɛ da Ní Tsumi 15:13-35 ɔ nɔ

1, 2. (a) Mɛni sane bimihi nɛ́ a he hia nɛ e sa kaa blɔ tsɔɔmi ajla toli nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ nɛ a ha heto? (b) Mɛni yemi kɛ buami nɛ nyɛmimɛ nyumu nɛ ɔmɛ a nine su nɔ konɛ a nyɛ nɛ a mwɔ yi mi kpɔ nɛ da?

NƆ FƐƐ NƆ ngɛ yi mi kpɔ nɛ a ma mwɔmi ɔ blɔ hyɛe wawɛɛ. Bɔfo ɔmɛ kɛ nikɔtɔma amɛ nɛ a kpe ngɛ tsu ko mi ngɛ Yerusalɛm ɔ ngɛ a sibi a hɛ mi hyɛe. A yɔse kaa yi mi kpɔ nɛ a ma mwɔmi ɔ he hia wawɛɛ. E he hia nɛ nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ a ha sane bimihi nɛ a he hia nɛ nɔ pomi sane ɔ tle lɛ si ɔ heto. Anɛ e sa kaa Kristofohi nɛ a ye Mose Mlaa a nɔ lo? Anɛ e slo bɔ nɛ Yehowa naa Yuda bi nɛ a ji Kristofohi ɔ ha ngɛ Ma Je Li nɛ a ji Kristofohi ɔ a he lo?

2 Nyumuhi nɛ a ngɛ hɛ mi nyɛɛe ɔ susu odasehi fuu a he. A susu gbamihi nɛ ngɛ Mawu Munyu ɔ mi, kɛ odasehi nɛ maa nɔ mi heii kaa Yehowa kplɛɛ Ma Je Li nɛ a ji Kristofohi ɔ a nɔ ɔ he. A ti nɔ fɛɛ nɔ je e juɛmi kpo ngɛ sane ɔ he. A nine su odasehi tsuo nɛ a hia konɛ a nyɛ nɛ a mwɔ yi mi kpɔ ngɛ sane ɔ he ɔ nɔ. A na yi mi kpɔ nɛ Yehowa suɔ kaa a mwɔ ɔ heii. Anɛ nyɛmimɛ nyumu nɛ ɔmɛ maa kplɛɛ mumi klɔuklɔu ɔ blɔ tsɔɔmi nɔ lo?

3. Mɛni wa maa kase ngɛ Ní Tsumi yi 15 ɔ mi?

3 E ma bi hemi kɛ yemi nitsɛnitsɛ kɛ kã loko nyumu nɛ ɔmɛ ma nyɛ maa kplɛɛ mumi klɔuklɔu ɔ blɔ tsɔɔmi nɔ. Yi mi kpɔ nɛ ɔ ma ha nɛ Yuda jami hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ maa nyɛ mɛ wawɛɛ. Nɛ eko ɔ, ni komɛ nɛ a ngɛ asafo ɔ mi, nɛ́ a suɔ kaa a ma ha nɛ Mawu we bi nɛ a ye Mose Mlaa a nɔ ɔ be yi mi kpɔ nɛ blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ maa mwɔ ɔ nɔ kplɛɛe. Mɛni nɛ blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ maa pee? Nyɛ ha nɛ waa hyɛ. Jehanɛ hu wa maa na bɔ nɛ Yehowa Odasefohi A Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli nɛ́ a ngɛ mwɔnɛ ɔ nyɛɛɔ nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ nyɛmimɛ nyumu nɛ ɔmɛ pee ɔ se ha. E ji nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ e sa kaa wɔ hu waa nyɛɛ se ke wa maa mwɔ yi mi kpɔhi aloo waa kɛ nyagbahi ngɛ kpee ngɛ wa si himi mi.

“Gbali Ɔmɛ A Munyu ɔ Kɔ” (Ní Tsumi 15:13-21)

4, 5. Mɛni ngmami nɛ́ e ngɛ Mawu gbami Munyu ɔ mi ɔ lɛ Yakobo tsɛ se?

4 Kaselɔ Yakobo nɛ́ ji Yesu nyɛminyumu ɔ bɔni munyu tumi.a E ngɛ kaa nɔ́ nɛ lɛ ji kpe nɛ ɔ sɛnɔhilɔ. E ngɛ kaa nɔ́ nɛ e munyu ɔ po yi mi kpɔ nɛ kuu ɔ mwɔ ɔ kpiti. Yakobo de nyumuhi nɛ a ba kpe ɔ ke: “Simeon tu kekleekle be nɛ Mawu ngɔ e juɛmi kɛ ya je ma amɛ a nɔ, konɛ e ngɔ ni komɛ kɛ je a kpɛti kɛ ha e biɛ ɔ he munyu fitsofitso. Nɛ enɛ ɔ kɛ Gbali ɔmɛ a munyu ɔ kɔ.”​—Níts. 15:14, 15.

5 Munyu nɛ Simeon, aloo Simon Petro tu, kɛ odasehi nɛ Banaba kɛ Paulo tu a he munyu ɔ ha nɛ eko ɔ, Yakobo juɛmi ya ngmami komɛ a nɔ, nɛ lɔ ɔ ye bua nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ a na Yehowa susumi ngɛ sane ɔ he. (Yoh. 14:26) Benɛ Yakobo de ke, “Gbali ɔmɛ a munyu ɔ kɔ” ɔ se ɔ, e tsɛ munyu nɛ ngɛ Amos 9:11, 12 ɔ se. Baiblo mi womi nɛ ɔ piɛɛ Hebri Ngmami ɔmɛ nɛ a tsɛɛ ke “Gbali ɔmɛ” ɔ a he. (Mat. 22:40; Níts. 15:16-18) Benɛ Yakobo tsɛ Amos womi ɔ se ɔ, e ngɔ munyuhi nɛ a je ekpa bɔɔ ngɛ nɔ́ nɛ wa kaneɔ mwɔnɛ ngɛ Amos womi ɔ mi ɔ he ɔ kɛ tsu ní. E ma nyɛ maa ba lɛ kaa Yakobo tsɛ munyu ɔ se kɛ je Septuagint ɔ, nɛ ji Hebri Ngmami ɔ nɛ a tsɔɔ sisi kɛ ba Hela gbi mi ɔ mi.

6. Kɛ Ngmami ɔ ye bua nyɛmimɛ ɔmɛ ha kɛɛ nɛ a le nɔ́ nɛ Mawu suɔ ngɛ sane ɔ he?

6 Yehowa de kɛ gu gbalɔ Amos nɔ kaa, e ma wo ‘David bo tsu’ ɔ nɔ, nɛ́ tsɔɔ kaa e maa ngɔ matsɛ yemi ɔ kɛ ha David nina, nɛ e maa to Mesia Matsɛ Yemi ɔ sisi. (Eze. 21:26, 27) Anɛ si kake ekohu ɔ, Yehowa kɛ Israel ma a pɛ maa hi si ngɛ blɔ klɛdɛɛ nɔ lo? Dɛbi. Gbami ɔ de kɛ piɛɛ he ke, a ma bua “nihi nɛ a je je ma amɛ tsuo a mi ɔ” nya, nɛ a ma ba pee “nihi nɛ a kɛ [Mawu] biɛ ɔ tsɛɔ mɛ.” Mo kai kaa Petro de kaa Mawu “tsɔɔ we slɔɔto ko kulaa ngɛ wɔ [Yuda bi nɛ a ji Kristofohi] kɛ [Ma Je Li nɛ a ba he ye ɔ] wa kpɛti, mohu ɔ, e ngɔ hemi kɛ yemi ɔ kɛ tsu a tsui he.” (Níts. 15:9) Lɔ ɔ he ɔ, Mawu suɔmi nya ji kaa Yuda bi kɛ Ma Je Li tsuo nɛ́ á ba pee Matsɛ Yemi ɔ mi bimɛ. (Rom. 8:17; Efe. 2:17-19) He ko be ngɛ Baiblo ɔ mi nɛ́ gbamihi nɛ a gba a de kaa e sa nɛ a po Ma Je Li ɔmɛ aloo á tsake kɛ ba Yuda jami ɔ mi loko a maa pee Matsɛ Yemi ɔ mi bimɛ.

7, 8. (a) Mɛni Yakobo de? (b) Anɛ Yakobo munyu ɔ tsɔɔ kaa e ngɛ he blɔ nɛ e mwɔɔ yi mi kpɔ kɛ haa kuu ɔ tsuo lo? Moo tsɔɔ nya.

7 Gbamihi nɛ ngɛ Ngmami ɔ mi nɛ ngɛ heii, kɛ munyu nɛ Petro, Banaba kɛ Paulo tu ɔ wo Yakobo he wami nɛ e de ke: “Enɛ ɔ he ɔ, yi mi kpɔ nɛ i mwɔ ji kaa a ko hao nihi nɛ a je je ma amɛ a mi nɛ a kpale kɛ ngɛ Mawu ngɔ bae ɔ, mohu ɔ, a ngma kɛ ya ha mɛ kaa a yu a he ngɛ níhi nɛ wɔhi wo a he mu, ajuama bɔmi, lohwehi nɛ a kika a kuɛ, kɛ muɔ he. Ejakaa kɛ je blema tɔɔ nɛ Mose ná nihi nɛ a tuɔ e he munyu kɛ jeɔ ma kake mi kɛ yaa ma kpa mi, ejakaa a woɔ a gbi nɔ kɛ kaneɔ níhi nɛ e ngma a ngɛ he jɔɔmi ligbi fɛɛ he jɔɔmi ligbi nɔ.”​—Níts. 15:19-21.

8 Yakobo nɛ́ e ma nyɛ maa pee kaa lɛ ji kpe ɔ sɛnɔhilɔ ɔ de ke: “Enɛ ɔ he ɔ, yi mi kpɔ nɛ i mwɔ ji.” Anɛ enɛ ɔ nɛ e de ɔ tsɔɔ kaa e ngɛ he blɔ nɛ́ e tsɔɔ nyɛmimɛ kpa amɛ yi mi kpɔ nɛ e sa kaa a mwɔ lo? Pi jã ji sane ɔ! Hela munyu nɛ a tsɔɔ sisi ke “yi mi kpɔ nɛ i mwɔ ji” ɔ hu ma nyɛ maa tsɔɔ kaa “ye susumi ji.” Pi nɛ Yakobo ngɛ yi mi kpɔ mwɔe ha kuu ɔ tsuo, mohu ɔ, e da odasehi nɛ e nu, kɛ nɔ́ nɛ Ngmami ɔ de ngɛ sane ɔ he ɔ nɔ kɛ tsɔɔ e juɛmi ngɛ nɔ́ nɛ a ma nyɛ maa pee ɔ he.

9. Mɛni se namihi lɛ ngɛ nɔ́ nɛ Yakobo de ɔ he?

9 Anɛ Yakobo juɛmi nɛ e tsɔɔ ngɛ sane ɔ he ɔ hi lo? Ee, e hi saminya, ejakaa bɔfo ɔmɛ kɛ nikɔtɔma amɛ ba kplɛɛ nɔ. Mɛni se nami lɛ je mi kɛ ba? Se nami kake ji kaa, nɔ́ nɛ Yakobo de ɔ be hae nɛ a “hao” Ma Je Li nɛ a ji Kristofohi ɔ, ejakaa e he hia we nɛ a ye Mose Mlaa a nɔ. (Níts. 15:19) Se nami kpa hu ji, yi mi kpɔ nɛ ɔ maa tsɔɔ kaa a buɔ Yuda bi nɛ a ji Kristofohi ɔ a he nile, ejakaa nimli nɛ ɔmɛ kɛ jehahi babauu nu nɛ́ “a woɔ a gbi nɔ kɛ kaneɔ níhi nɛ [Mose] ngma a ngɛ he jɔɔmi ligbi fɛɛ he jɔɔmi ligbi nɔ.”b (Níts. 15:21) Nɔ́ nɛ Yakobo de ɔ ma ha nɛ kake peemi nɛ mi wa maa hi Yuda bi nɛ a ji Kristofohi kɛ Ma Je Li nɛ a ji Kristofohi ɔ a kpɛti. Nɔ́ nɛ pe kulaa a, enɛ ɔ maa wo Yehowa Mawu hɛ mi nyami ejakaa yi mi kpɔ mwɔmi ɔ kɛ e yi mi tomi kɔ. Enɛ ɔ ji blɔ nɛ hi pe kulaa nɛ a maa gu nɔ kɛ tsu sane nɛ ma nyɛ ma puɛ kake peemi kɛ tue mi jɔmi nɛ ngɛ asafo ɔmɛ tsuo a mi ɔ he ní! Nɛ enɛ ɔ ji nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ se be kɛ ha Kristofohi asafo ɔ mwɔnɛ ɔ!

Albert Schroeder nɛ e ngɛ munyu tue ngɛ jeha 1998 mahi a kpɛti kpe ko sisi

10. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ nyɛɛɔ nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ a nyɛmimɛ nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ pee ɔ se?

10 Kaa bɔ nɛ a tsɔɔ ngɛ yi nɛ sɛ hlami ɔ mi ɔ, Yehowa Odasefohi A Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ ngɔɔ a hɛ kɛ fɔɔ Yehowa nɛ́ ji Je Mluku ɔ Nɔ Yelɔ ɔ, kɛ Yesu Kristo nɛ ji asafo ɔ Yi ɔ nɔ kɛ haa blɔ tsɔɔmi ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ mi kaa bɔ nɛ blɔ tsɔɔmi ajla toli nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ pee ɔ.c (1 Kor. 11:3) Mɛni blɔ nɔ a guɔ kɛ peeɔ jã? Albert D. Schroeder, nɛ́ e sɔmɔ kaa Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ a kpɛti nɔ kake kɛ je jeha 1974 kɛ ya si e gbe e zugba a nɔ sɔmɔmi ɔ nya ngɛ March 2006, de ke: “Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ kpeɔ daa Sɔ. A kɛ sɔlemi jeɔ kpe ɔ sisi nɛ a biɔ Yehowa mumi klɔuklɔu ɔ blɔ tsɔɔmi. A bɔɔ mɔde wawɛɛ kaa a ma ha nɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ a ma susu he, kɛ yi mi kpɔ fɛɛ yi mi kpɔ nɛ a maa mwɔ ɔ kɛ Mawu Munyu nɛ ji Baiblo ɔ nɛ kɔ.” Jã nɔuu kɛ̃ nɛ Milton G. Henschel, nɛ e kɛ jehahi babauu sɔmɔ kaa Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ a kpɛti nɔ kake, nɛ́ e gbe e zugba a nɔ sɔmɔmi ɔ nya ngɛ March 2003 ɔ bi nihi nɛ a maa gbe Watchtower Gilead Baiblo Sukuu nɛ to nɔ 101 ɔ nya a sane bimi ko nɛ he hia wawɛɛ. E bi mɛ ke, “Anɛ blɔ nya tomi ko ngɛ zugba a nɔ, nɛ́ nihi nɛ a nyɛɛ hɛ mi ɔ susuɔ Mawu Munyu nɛ ji Baiblo ɔ he loko a mwɔɔ yi mi kpɔhi nɛ a he hia a lo?” Heto ɔ ngɛ heii.

‘A Tsɔ Nyumuhi Nɛ́ A Hla Mɛ ɔ’ (Ní Tsumi 15:22-29)

11. Mɛni blɔ nɔ nɛ asafo ɔmɛ a nine su yi mi kpɔ nɛ blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ mwɔ ɔ nɔ?

11 Blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ nɛ a ngɛ Yerusalɛm ɔ pee kake kɛ ma a juɛmi nya si ngɛ nɔ pomi sane ɔ he. Ke a ngɛ asafo ɔmɛ yi mi kpɔ nɛ a mwɔ ɔ dee ɔ, e sa nɛ a ha nɛ e mi nɛ tɛ̃ ha mɛ, nɛ́ a wo mɛ he wami konɛ lɔ ɔ nɛ ha nɛ kake peemi nɛ hi asafo ɔ mi. Mɛni blɔ nɔ a maa gu kɛ pee jã? Ngmami ɔ de ke: “Nɛ bɔfo ɔmɛ kɛ nikɔtɔma amɛ kɛ asafo ɔ tsuo ma nya si kaa a maa hla nyumuhi ngɛ a kpɛti kɛ piɛɛ Paulo kɛ Banaba a he konɛ a tsɔ mɛ kɛ ya Antiokia; a tsɔ Yudas nɛ a tsɛɛ lɛ ke Basaba hulɔ ɔ kɛ Silas, a ji nyumuhi nɛ a nyɛɛ hɛ mi ngɛ nyɛmimɛ ɔmɛ a kpɛti.” Jehanɛ hu ɔ, a ngma sɛ womi kɛ ha nyumu nɛ ɔmɛ konɛ a kɛ ya ha asafo ɔmɛ nɛ a ngɛ Antiokia, Siria, kɛ Kilikia a.​—Níts. 15:22-26.

12, 13. Mɛni se nami lɛ je (a) Yuda kɛ Silas nɛ́ a tsɔ ɔ mi kɛ ba? (b) sɛ womi nɛ blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ ngma a mi kɛ ba?

12 Yuda kɛ Silas “ji nyumuhi nɛ a nyɛɛ hɛ mi ngɛ nyɛmimɛ ɔmɛ a kpɛti.” Enɛ ɔ he ɔ, a ji nihi nɛ a he su kaa a maa hla mɛ kaa blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ a nane mi dali. Nyumuhi eywiɛ ɔmɛ nɛ a hla a ma ha nɛ e pee heii kɛ ha nyɛmimɛ ɔmɛ kaa sɛ gbi nɛ a kɛ ba a kɔ we nɔ pomi ɔ pɛ he, mohu ɔ, e ji blɔ tsɔɔmi ehe hulɔ nɛ je blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ a ngɔ. ‘Nyumuhi nɛ a hla’ nɛ ɔmɛ maa ye bua Ma Je Li nɛ a ji Kristofohi nɛ a ngɛ asafo ɔmɛ a mi ɔ konɛ a kɛ Yuda bi nɛ a ji Kristofohi nɛ a ngɛ Yerusalɛm ɔ nɛ a pee kake. Nyumu nɛ ɔmɛ nɛ a tsɔ ɔ ji yi mi kpɔ nɛ nile ngɛ mi nɛ a mwɔ! Atsinyɛ jemi ko be he kaa enɛ ɔ ngɔ tue mi jɔmi kɛ kake peemi kɛ ba Mawu we bi a kpɛti.

BƆ NƐ A TO BLƆ TSƆƆMI AJLA TOLI ƆMƐ A HE BLƆ NYA HA

Kaa bɔ nɛ e ji ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, Yehowa Odasefohi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ nine suɔ blɔ tsɔɔmi nɔ kɛ jeɔ Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli nɛ a ji nyumuhi anɔkualetsɛmɛ nɛ a kɛ mumi klɔuklɔu ɔ pɔ mɛ nu ɔ a ngɔ. Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ kpeɔ daa otsi. A to a he blɔ nya kɛ wo ajla toli a kuu ekpa mi, nɛ eko fɛɛ eko kɛ e blɔ nya ní tsumi.

  • Ajla Toli Nɛ A Tsuɔ Sanehi A He Ní ɔ tsuɔ mlaa sanehi a he ní, nɛ a kɛ amaniɛ bɔmi ní tsumi hehi sɛɛɔ ní ke e he maa hia nɛ a pee jã konɛ a kɛ ha nɛ nihi nɛ a le sanehi nɛ da nɛ kɔɔ níhi nɛ wa heɔ yeɔ ɔ he. Jehanɛ hu ɔ, mɛ lɛ a tsuɔ sanehi nɛ kɔɔ adebɔ mi oslaahi nɛ baa, yi mi wami, kɛ ní kpahi nɛ baa tlukaa nɛ́ saa Yehowa Odasefohi a he ngɛ je kɛ wɛ ɔ he ní.

  • Ajla Toli Nɛ A Hyɛɛ Betel Ní Tsuli A Nɔ ɔ a blɔ nya ní tsumi ji kaa, a ma ha nɛ Betel weku ɔ mi bimɛ nɛ́ a sɔmɔɔ ngɛ Yehowa Odasefohi asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔmɛ ngɛ je kɛ wɛ ɔ a nine nɛ su a mumi mi hiami níhi kɛ a he lo nya hiami níhi a nɔ. Jehanɛ hu ɔ, mɛ ji nihi nɛ a kplɛɔ ni hehi nɛ a fɔɔ mɛ nine kɛ ha sɔmɔmi ngɛ asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔmɛ ɔ a nɔ ɔ nɛ.

  • Ajla Toli Nɛ A Hyɛɛ Womi Fiami Nɔ ɔ lɛ a hyɛɛ womihi nɛ a fiaa, nɛ a print ɔ, nɛ a kɛ maneɔ asafo ɔmɛ ɔ nɔ. A hyɛɛ asafo ɔ weto níhi kɛ Yehowa Odasefohi a ní tsumi he slɔɔtohi nɛ a kɛ tsuɔ ní kɛ print ɔ asafo ɔ womihi ɔ a nɔ. Jehanɛ hu mɛ lɛ a hyɛɛ asafo ɔ ní tsumi kɔnihi, kɛ Matsɛ Yemi Asahi kɛ Kpe Peemi Asahi a mami nɔ. Ajla toli nɛ ɔmɛ nɔuu lɛɛ a hyɛɛ yemi kɛ buamihi nɛ a haa kɛ fĩɔ Matsɛ Yemi ní tsumi ɔ se ɔ nɔ.

  • Ajla Toli Nɛ A Hyɛɛ Sɔmɔmi Ní Tsumi ɔ Nɔ ɔ hyɛɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ kɛ jehanɛ hu sanehi nɛ kɔɔ asafo mi nikɔtɔmahi, kpɔ mi nɔ hyɛli, kɛ nihi nɛ a kɛ a be tsuo tsuɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ he ɔ nɔ. Jehanɛ hu ajla toli nɛ ɔmɛ fɔɔ nihi nɛ a maa ya Gilead Sukuu ɔ nine, nɛ mɛ nɔuu lɛ a haa mɛ hehi nɛ a ma ya sɔmɔ ngɛ, konɛ a kɛ wo asafo ɔmɛ he wami ngɛ je kɛ wɛ.

  • Ajla Toli Nɛ A Hyɛɛ Ní Tsɔɔmi Nɔ ɔ lɛ a toɔ ní tsɔɔmi nɛ yaa nɔ ngɛ kpokpa nɔ kpehi, kpɔ mi kpehi kɛ asafo mi kpehi ɔ a he blɔ nya, jehanɛ hu a hyɛɛ níhi nɛ a fiaa nɛ a buɔ tue kɛ videohi a peemi nɔ. Ajla toli nɛ ɔmɛ toɔ níhi nɛ a maa kase ngɛ Gilead Sukuu ɔ, Blɔ Gbali A Tsɔsemi Sukuu, kɛ sukuu kpahi a he blɔ nya, jehanɛ hu a toɔ Baiblo mi tsɔsemi he blɔ nya kɛ haa nihi nɛ a yeɔ bua ngɛ asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔmɛ ɔ.

  • Ajla Toli Nɛ A Hyɛɛ Womihi A Ngmami Nɔ ɔ toɔ Baiblo kasemi womihi kɛ haa asafo ɔmɛ kɛ jehanɛ hu kɛ ha ma bi a he blɔ nya. Jehanɛ hu a haa Baiblo mi sane bimihi a heto, nɛ a hyɛɛ gbi sisi tsɔɔmi ní tsumi ɔ nɔ ngɛ je kɛ wɛ, nɛ a kɛ blɔ tsɔɔmihi nɛ kɔɔ dramahi kɛ munyu tumi he womihi a ngmami he ɔ haa.

Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ ngɔɔ a hɛ kɛ fɔɔ mumi klɔuklɔu ɔ nɔ kɛ haa blɔ tsɔɔmi. A nɛ́ a he kaa a ji Yehowa we bi a hɛ mi nyɛɛli. Mohu ɔ, kaa bɔ nɛ e ji ngɛ Kristofohi tsuo nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ a blɔ fa mi ɔ, mɛ hu “a ya nɔ nɛ a ngɛ Jijɔ Bi ɔ [nɛ ji Yesu Kristo] se nyɛɛe kɛ yaa he fɛɛ he nɛ e yaa a.”​—Kpoj. 14:4.

13 Sɛ womi nɛ a ngma a ha nɛ Ma Je Li nɛ a ji Kristofohi ɔ nine su blɔ tsɔɔmi nɛ ngɛ heii ngɛ nɔ pomi ɔ sane ɔ he ɔ nɔ. Se pi lɔ ɔ pɛ, e tsɔɔ mɛ nɔ́ nɛ e sa nɛ a pee konɛ a nine nɛ su Yehowa dloomi kɛ e jɔɔmi nɔ hulɔ. Munyuhi nɛ ngɛ sɛ womi ɔ mi ɔ fã ko nɛ e he hia a de ke: “Mumi klɔuklɔu ɔ kɛ wɔ nitsɛmɛ hu wa sume kaa wa maa ngɔ tlomi kpa ko kɛ fɔ nyɛ nɔ kaa ja níhi nɛ a he hia nɛ ɔmɛ pɛ: kaa nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ hi nyɛ he yue ngɛ níhi nɛ a ngɔ kɛ sã afɔle ha wɔhi, muɔ, lohwehi nɛ a kika a kuɛ, kɛ ajuama bɔmi he. Ke nyɛ hyɛ nyɛ he nɔ saminya ngɛ ní nɛ ɔmɛ a he ɔ, níhi maa ya nɔ ha nyɛ saminya. Nyɛ ná nɔmlɔ tso mi he wami kpakpa!”​—Níts. 15:28, 29.

14. Mɛni he je nɛ Yehowa we bi kɛ kake peemi tsuɔ ní ngɛ je nɛ kake peemi be mi nɛ ɔ mi ɔ?

14 Mwɔnɛ ɔ, kake peemi nitsɛnitsɛ ngɛ Yehowa Odasefohi nɛ a he hiɛ pe 8,000,000 nɛ a ngɛ asafohi nɛ hiɛ pe 100,000 a mi ngɛ je kɛ wɛ ɔ a kpɛti. Jehanɛ se hu, a hɛɛ hemi kɛ yemi kake nɛ a tsuɔ ní tsumi kake hulɔ. Mɛni ha nɛ kake peemi ngɛ wa kpɛti, titli ɔ, ngɛ je nɛ nihi a mi gba nɛ a peeɔ basabasa ngɛ mi nɛ ɔ mi? Nɔ́ titli nɛ haa nɛ kake peemi ngɛ wa kpɛti ɔ ji kaa, wa nine suɔ blɔ tsɔɔmi nɛ ngɛ heii nɔ kɛ jeɔ Yesu Kristo nɛ ji asafo ɔ Yi ɔ ngɔ kɛ guɔ “tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ ɔ,” nɛ ji Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ ɔ a nɔ. (Mat. 24:45-47) Jehanɛ hu ɔ, kake peemi ngɛ wa kpɛti ejakaa nyɛmimɛ nɛ a ngɛ je kɛ wɛ ɔ ngɔɔ blɔ tsɔɔmi nɛ Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ kɛ haa a kɛ tsuɔ ní.

“A Nya Ngɛ He Wami Womi ɔ He” (Ní Tsumi 15:30-35)

15, 16. Kɛ asafo ɔmɛ pee a ní ha kɛɛ ngɛ blɔ tsɔɔmi nɛ je blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ a ngɔ ɔ he, nɛ mɛni he je?

15 Ní Tsumi womi ɔ ya nɔ nɛ e bɔ amaniɛ ke, benɛ nyɛmimɛ nɛ a hla ngɛ Yerusalɛm ɔ ya su Antiokia a, “a ya bua kuu ɔ tsuo nya nɛ a ngɔ sɛ womi ɔ kɛ ha mɛ.” Kɛ nyɛmimɛ nɛ a ngɛ lejɛ ɔ pee a ní ngɛ blɔ tsɔɔmi nɛ a nine su nɔ kɛ je blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ a ngɔ ɔ he ha kɛɛ? “Benɛ a kane sɛ womi ɔ, a nya ngɛ he wami womi ɔ he.” (Níts. 15:30, 31) Jehanɛ hu ɔ, Yuda kɛ Silas “tu he wami womi munyuhi fuu kɛ tsɔɔ nyɛmimɛ ɔmɛ, nɛ a wo a bua.” Akɛnɛ nyɛmimɛ enyɔ nɛ ɔmɛ ha nɛ nihi le nɔ́ nɛ Mawu suɔ ɔ he je ɔ, a tsɛɛ mɛ “gbali,” kaa bɔ nɛ a tsɛɛ Banaba, Paulo, kɛ ni kpahi hu ke gbali ɔ.​—Níts. 13:1; 15:32; 2 Mose 7:1, 2.

16 E ngɛ heii kaa Yehowa jɔɔ yi mi kpɔ mwɔmi nɛ ɔ nɔ, nɛ lɔ ɔ wo asafo ɔmɛ tsuo he wami. Mɛni ha nɛ asafo ɔmɛ ná he wami womi ɔ? Ejakaa blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ kɛ blɔ tsɔɔmi nɛ ngɛ heii ha ngɛ be nya, nɛ a da Mawu Munyu ɔ kɛ mumi klɔuklɔu ɔ blɔ tsɔɔmi nɔ kɛ pee jã. Jehanɛ se hu ɔ, asafo ɔmɛ ná he wami womi ejakaa a tsɔ nihi kɛ ya asafo ɔmɛ a mi, nɛ a je suɔmi mi nɛ a kɛ blɔ tsɔɔmi ɔ ha asafo ɔmɛ.

17. Mɛni blɔhi a nɔ nɛ ní tsumihi nɛ kpɔ mi nɔ hyɛli nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ tsuɔ ɔ ngɛ kaa ní tsumi nɛ Paulo, Banaba, Yuda kɛ Silas tsu ɔ?

17 Yehowa Odasefohi a Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ hu nyɛɛ a nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ se, nɛ a kɛ blɔ tsɔɔmi haa nyɛmimɛ ngɛ je kɛ wɛ ngɛ be nya. Ke Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ mwɔ yi mi kpɔ ko ɔ, a kɛ blɔ tsɔɔmi nɛ ngɛ heii haa asafo ɔmɛ. Be komɛ ɔ, a haa asafo ɔmɛ blɔ tsɔɔmi kɛ guɔ kpɔmi nɔ hyɛli a nɔ. Nyɛmimɛ nɛ ɔmɛ kɛ a he sãa afɔle, nɛ a hiaa blɔ kɛ yaa asafo slɔɔtohi a mi, konɛ a kɛ blɔ tsɔɔmi nɛ ngɛ heii kɛ he wami womi nɛ ha asafo ɔmɛ. Kaa bɔ nɛ Paulo kɛ Banaba pee ɔ, mɛ hu a kɛ be babauu tsuɔ sɔmɔmi ní tsumi ɔ, ‘nɛ a tsɔɔ ní nɛ a jajeɔ Yehowa munyu ɔ he sane kpakpa a, nɛ ni kpahi fuu hu peeɔ jã.’ (Níts. 15:35) Nɛ kaa bɔ nɛ Yuda kɛ Silas pee ɔ, kpɔ mi nɔ hyɛli nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ hu tuɔ “he wami womi munyuhi fuu kɛ tsɔɔ nyɛmimɛ ɔmɛ,” nɛ a woɔ a bua.

18. Mɛni nɛ e sa nɛ Mawu we bi nɛ a pee konɛ Yehowa nɛ jɔɔ mɛ?

18 Asafohi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ hu nɛɛ? Mɛni maa ye bua asafo ɔmɛ tsuo nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ konɛ tue mi jɔmi kɛ kake peemi nɛ ya nɔ nɛ hi si ngɛ a kpɛti ngɛ je nɛ kake peemi be mi nɛ ɔ mi? Mo kai kaa pee se ɔ, kaselɔ Yakobo ngma ke: “Juɛmi ɔ nɛ je hiɔwe ɔ, kekleekle ɔ, e he tsɔ, lɔ ɔ se ɔ, e suɔ tue mi jɔmi, e nuɔ nɔ́ sisi, e pee klaalo kaa e maa bu tue . . . Jehanɛ se hu ɔ, dami yiblii ɔ, tue mi jɔmi si himihi a mi nɛ a duɔ ngɛ kɛ haa nihi nɛ a kɛ tue mi jɔmi baa a.” (Yak. 3:17, 18) Wa li ke ji Yakobo ngɛ kpe nɛ a pee ngɛ Yerusalɛm ɔ he susue benɛ e ngma munyu nɛ ɔmɛ ɔ. Se bɔ fɛɛ bɔ nɛ e ji ɔ, wa kase ngɛ Ní Tsumi womi ɔ yi 15 ɔ mi kaa, loko wa nine ma nyɛ maa su Yehowa jɔɔmi nɔ ɔ, jã wa pee kake nɛ wa bu blɔ tsɔɔmi nɛ nihi nɛ a ngɛ hɛ mi nyɛɛe ɔ kɛ haa wɔ ɔ tue.

19, 20. (a) Mɛni odase lɛ tsɔɔ kaa tue mi jɔmi kɛ kake peemi ya nɔ nɛ e hi Antiokia asafo ɔ mi? (b) Mɛni nɛ Paulo kɛ Banaba nyɛ nɛ a tsu jehanɛ?

19 Benɛ nyɛmimɛ nɛ a ngɛ Antiokia a nu yi mi kpɔ nɛ blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ mwɔ ɔ, e ha nɛ tue mi jɔmi kɛ kake peemi ba asafo ɔ mi. Nyɛmimɛ nɛ a ngɛ Antiokia a bua jɔ kaa Yuda kɛ Silas ba slaa mɛ, mohu pe nɛ a maa te si kɛ wo nyɛmimɛ nɛ a je Yerusalɛm ɔ. Ngmami ɔ de ke: “Benɛ a ye be saii ngɛ lejɛ ɔ, nyɛmimɛ ɔmɛ wo mɛ blɔ ngɛ tue mi jɔmi mi kɛ ho nihi nɛ a tsɔ mɛ kɛ ba amɛ a ngɔ ya,” ngɛ Yerusalɛm.d (Níts. 15:33) Wa he ye kaa nyɛmimɛ nɛ a ngɛ Yerusalɛm ɔ hu bua jɔ benɛ a nu amaniɛ bɔmi nɛ nyumuhi enyɔ ɔmɛ kɛ ba a. Ngɛ Yehowa dloomi nya a, nyɛmimɛ ɔmɛ gbe ní tsumi nɛ a kɛ wo a dɛ ɔ nya saminya!

20 Benɛ a ma sane nɛ kɔɔ nɔ pomi ɔ he ɔ nya si se ɔ, Paulo kɛ Banaba ya nɔ nɛ a hi Antiokia. Amlɔ nɛ ɔ lɛɛ a ma nyɛ maa ngɔ a juɛmi kɛ ma fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɛ́ a maa nyɛɛ hɛ mi kɛ tsu ɔ nɔ. Jã nɔuu nɛ kpɔ mi nɔ hyɛli hu peeɔ mwɔnɛ ɔ ke a ya slaa asafo ɔmɛ. (Níts. 13:2, 3) Enɛ ɔ ji jɔɔmi kɛ ha Yehowa we bi mwɔnɛ ɔ! Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ Yehowa ya nɔ nɛ e kɛ ma se sane kpakpa fiɛɛli enyɔ nɛ ɔmɛ tsu ní, nɛ e jɔɔ mɛ? Wa maa na enɛ ɔ ngɛ yi nɛ nyɛɛ se ɔ mi.

Binyɛ ko kɛ e biyo nɛ a hii si ngɛ kpe ko sisi nɛ a ngɛ “Questions Young People Ask​​—Answers That Work Kpo 2 ɔ hyɛe.”

Kristofohi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ náa blɔ tsɔɔmi nɛ́ jeɔ Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ kɛ a nane mi dali ɔmɛ a ngɔ ɔ he se

YAKOBO​—“NYƆMTSƐ Ɔ NYƐMINYUMU Ɔ”

A pɔɔ Yakobo nɛ ji Yosef kɛ Maria a binyumu ɔ ta womi kekle ngɛ Yesu seni kpa amɛ a kpɛti. (Mat. 13:54, 55) E ma nyɛ maa ba lɛ kaa lɛ ji Maria binyumu enyɔne. Yakobo wa ba ná Yesu, nɛ e na bɔ nɛ Yesu tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ ha, nɛ e le kaa Yesu tsu ‘he wami ní tsumihi.’ Se wa li ke ji lɛ nitsɛ e na he wami ní tsumi nɛ ɔmɛ nɛ Yesu tsu ɔ. “Ngɛ anɔkuale mi ɔ, [Yakobo kɛ e nyɛminyumu ɔmɛ] he we [Yesu nɛ ji a nyɛminyumu nɔkɔtɔma a] yi” benɛ e ngɛ e sɔmɔmi ní tsumi ɔ tsue ɔ. (Yoh. 7:5) E ma nyɛ maa ba lɛ kaa benɛ Yesu weku li kpa amɛ de ke: “E yi puɛ” ɔ, Yakobo hu kɛ mɛ kpa gbi.​—Maak. 3:21.

Yakobo nɛ ngɛ womi kpo ko kanee.

Se tsakemi ba benɛ Yesu gbo nɛ a tle lɛ si ɔ. E ngɛ mi kaa a wo ni kpahi etɛ nɛ a tsɛɛ mɛ Yakobo ɔ ta ngɛ Hela Ngmami ɔ mi mohu lɛɛ, se e ngɛ heii kaa, ngɛ ligbi 40 nɛ Yesu kɛ hi zugba a nɔ ngɛ e si tlemi ɔ se ɔ mi ɔ, Yakobo nɛ ji e nyɛminyumu ɔ ji nɔ nɛ Yesu je e he kpo kɛ tsɔɔ ɔ nɛ. (1 Kor. 15:7) E ma nyɛ maa ba lɛ kaa enɛ ɔ ye bua Yakobo nɛ e ba na kaa e nyɛminyumu nɔkɔtɔma a ji Mesia a nɛ. Ngɛ bɔ nɛ e ji ha tsuo se ɔ, benɛ Yesu ho hiɔwe ya maa pee ligbi nyɔngma pɛ mi ɔ, Yakobo kɛ e mami kɛ e nyɛminyumu ɔmɛ kɛ bɔfo ɔmɛ bua a he nya ngɛ hiɔwe tsu ko mi konɛ a sɔle.​—Níts. 1:13, 14.

Pee se ɔ, Yakobo ba pee nɔ ko nɛ a buu lɛ wawɛɛ ngɛ Yerusalɛm asafo ɔ mi, nɛ eko ɔ, a naa lɛ kaa e ji bɔfo ɔmɛ a kpɛti nɔ kake aloo kaa “nɔ nɛ a tsɔ lɛ,” ngɛ Yerusalɛm asafo ɔ mi. (Gal. 1:18, 19) E ngɛ heii kaa Yakobo ba pee nɔ ko nɛ he hia wawɛɛ ngɛ Kristofohi asafo ɔ mi ejakaa benɛ a gu nyakpɛ blɔ nɔ kɛ je Petro ngɛ tsu womi mi ɔ, Petro de kaseli ɔmɛ ke: “Nyɛɛ ya nɛ nyɛ ya sɛɛ ní nɛ ɔmɛ ngɔ ha Yakobo kɛ nyɛmimɛ ɔmɛ.” (Níts. 12:12, 17) Benɛ nɔ pomi sane ɔ ba su “bɔfo ɔmɛ kɛ nikɔtɔma amɛ” nɛ a ngɛ Yerusalɛm ɔ a ngɔ nɛ́ a kpe konɛ a susu he ɔ, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ Yakobo ji sɛnɔhilɔ kɛ ha jamɛ a kpe ɔ nɛ a pee ɔ. (Níts. 15:6-21) Nɛ bɔfo Paulo de kaa Yakobo kɛ Kefa (Petro) kɛ bɔfo Yohane ngɛ “kaa titimahi” ngɛ Yerusalɛm asafo ɔ mi. (Gal. 2:9) Nɛ benɛ Paulo kpale kɛ ba Yerusalɛm ngɛ e blɔ hiami etɛne kɛ ha e ma se sane kpakpa fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi ɔ, e ba bɔ níhi nɛ ya nɔ ɔ kɛ tsɔɔ Yakobo, nɛ “nikɔtɔma amɛ tsuo hu ngɛ lejɛ ɔ.”​—Níts. 21:17-19.

E ngɛ heii kaa Yakobo nɛ ɔ nɛ́ Paulo tsɛ lɛ ke, “Nyɔmtsɛ ɔ nyɛminyumu ɔ” ji nɔ nɛ ngma sɛ womi loo Baiblo mi womi nɛ e biɛ ngɛ nɔ ɔ nɛ. (Gal. 1:19) Ngɛ jamɛ a sɛ womi ɔ mi ɔ, Yakobo de we ke bɔfo aloo Yesu nyɛminyumu ji lɛ, se mohu ɔ, e je he si bami mi nɛ e de kɛ kɔ e he ke, e ji “Mawu kɛ Nyɔmtsɛ Yesu Kristo a tsɔlɔ.” (Yak. 1:1) Yakobo sɛ womi ɔ tsɔɔ kaa e toɔ adebɔ níhi kɛ bɔ nɛ adesahi peeɔ a ní ha a he hɛ saminya. Yakobo tu adebɔ ní komɛ a he munyu kaa, wo oslɔke nɛ kɔɔhiɔ fiaa lɛ kɛ yaa, dodoehi nɛ a ngɛ hiɔwe, pu la, mɔmɔhi nɛ a wɔleɔ, la nɛ sãa huetso, kɛ pumi lohwehi nɛ adesahi jɔɔ a he. Yakobo tu ní nɛ ɔmɛ a he munyu konɛ e kɛ tsɔɔ wɔ anɔkuale komɛ nɛ a he hia nɛ́ je Mawu ngɔ. (Yak. 1:6, 11, 17; 3:5, 7) Mawu ha nɛ e nu bɔ nɛ adesahi susuɔ níhi a he ha kɛ bɔ nɛ a peeɔ a ní ha a sisi, nɛ nile kɛ ga womi nɛ e ngɛ Yakobo womi ɔ mi ɔ yeɔ bua wɔ nɛ huɛ bɔmi kpakpa hiɔ waa kɛ ni kpahi wa kpɛti.​—Yak. 1:19, 20; 3:2, 8-18.

Munyu nɛ Paulo tu nɛ a ngma ngɛ 1 Korinto Bi 9:5 ɔ tsɔɔ kaa Yakobo sɛ gba si himi mi. Baiblo ɔ tsɔɔ we be, kɛ blɔ nɔ nɛ Yakobo gu kɛ gbo. Se kɛ̃ ɔ, Yuda bi a yi nɔ sane ngmalɔ Josephus ngma kaa benɛ Roma Amlaalo Pɔkio Fɛsto gbo kɛ we maa pee jeha 62 K.F.S., kɛ jehanɛ hu loko e se yelɔ Albinus ma ba pee amlaalo ɔ, Ananus (Anania) nɛ ji osɔfo nɔkɔtɔma pe kulaa a “bua Sanhedri kojoli ɔmɛ a nya, nɛ e ngɔ nyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ Yakobo nɛ ji Yesu nɛ a tsɛɛ lɛ Kristo ɔ nyɛminyumu ɔ kɛ ni kpa komɛ kɛ ba da si ngɛ a hɛ mi. Josephus tsɔɔ kaa Ananus “po a nya kaa a tɔ̃ mlaa a nɔ, nɛ e fã kaa a fiaa mɛ tɛ.”

a Hyɛ daka nɛ ji “Yakobo​—‘Nyɔmtsɛ ɔ Nyɛminyumu ɔ.’”

b Yakobo kɛ nile tsu ní nɛ e wo níhi nɛ Mose ngma a nɔ ta. Níhi nɛ Mose ngma a ekomɛ ji, Mose Mlaa a, kɛ sanehi nɛ ya nɔ nɛ́ tsɔɔ wɔ nɔ́ nɛ Mawu suɔ, loko lɔ ɔ se nɛ a kɛ Mlaa a ha a. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, wa naa Mawu susumi kɛ kɔɔ muɔ, gba puɛmi, kɛ wɔ jami he ɔ heii ngɛ Mose kekleekle womi ɔ mi. (1 Mose 9:3, 4; 20:2-9; 35:2, 4) Lɔ ɔ, Yehowa tsɔɔ wɔ sisi tomi mlaahi nɛ e sa nɛ adesahi tsuo nɛ a kɛ tsu ní, Yuda no jio, Ma Je No jio.

c Hyɛ daka nɛ ji “Bɔ Nɛ A To Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli Ɔmɛ A He Blɔ Nya Ha.”

d Ngɛ kuku 34 ɔ, Baiblo sisi tsɔɔmi komɛ ngɔ munyu komɛ kɛ piɛɛ he kɛ tsɔɔ kaa Silas nitsɛ hla kaa e maa tlɔ Antiokia. (King James Version) Se kɛ̃ ɔ, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ benɛ a gbe Ní Tsumi womi ɔ ngmami nya a se loko a ngɔ munyu nɛ ɔmɛ kɛ piɛɛ he.

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane