Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • “Nyɛɛ Bu Ye Nya Nɛ I Ma Jemi ɔ Tue”
    “Ye Mawu Matsɛ Yemi ɔ He Odase Kɛ Pi Si”
    • 11. Mɛni blɔ tsɔɔmi nɛ nikɔtɔma amɛ kɛ ha Paulo, se mɛni nɛ jinɛ e ko pee we? (Hyɛ sisi ningma a hulɔ.)

      11 E ngɛ mi kaa munyuhi nɛ Yuda bi ɔmɛ nu ngɛ Paulo he ɔ be mi mohu lɛɛ, se loloolo ɔ munyu nɛ ɔmɛ gba a nya wawɛɛ. Enɛ ɔ he je ɔ, nikɔtɔma amɛ kɛ blɔ tsɔɔmi nɛ ɔ ha Paulo: ‘Wa ngɛ nyumuhi eywiɛ nɛ a kã kita. Ngɔɔ nyumu nɛ ɔmɛ kɛ piɛɛ o he nɛ o kɛ mɛ nɛ ya nɛ nyɛ ya tsukɔ nyɛ he ngɛ kusumi nya, nɛ o wo hiɔ nɛ a ma bɔ ɔ ha mɛ, konɛ a ha nɛ a sɛ a yi ɔmɛ. Kɛkɛ ɔ, nɔ fɛɛ nɔ maa le kaa akeake munyu nɛ a ngɛ nue ngɛ o he ɔ be mi, mohu ɔ, o ngɛ nyɛɛe pɛpɛɛpɛ, nɛ o ngɛ Mlaa a hu nɔ yee.’c​—Níts. 21:23, 24.

      12. Mɛni Paulo pee kɛ tsɔɔ kaa e suɔ nɛ e kɛ nikɔtɔma amɛ nɛ a ngɛ Yerusalɛm ɔ nɛ pee kake?

      12 Jinɛ Paulo ko nyɛ ko de ke, pi akeake munyu nɛ nihi ngɛ tue ɔ ji nyagba a tutuutu, se mohu ɔ, nɔ́ nɛ Yuda bi ɔmɛ ngɛ tsɔɔe kaa doo ɔ e sa nɛ a ye Mose Mlaa a nɔ ɔ ji nyagba a nɛ. Se kɛ̃ ɔ, e suɔ kaa e maa pee nɔ́ nɛ nikɔtɔma amɛ de lɛ ɔ, ejakaa e le kaa lɔ ɔ ti si kɛ wui Mawu sisi tomi mlaahi. Be ko nɛ be ɔ, e ngma ke: “I ba pee kaa nɔ ko nɛ e ngɛ mlaa sisi kɛ ha ni nɛmɛ nɛ a ngɛ mlaa sisi ɔ konɛ ye nine nɛ su a nɔ, pohu imi nitsɛ lɛɛ i be mlaa sisi.” (1 Kor. 9:20) Ngɛ si fɔfɔɛ nɛ ɔ mi ɔ, Paulo pee nɔ́ nɛ nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ Yerusalɛm ɔ de lɛ ke e pee ɔ, nɛ e “ba pee kaa nɔ ko nɛ e ngɛ mlaa sisi.” Jã nɛ e pee ɔ ji nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa kɛ ha wɔ mwɔnɛ ɔ kaa e sa nɛ waa bu blɔ tsɔɔmi nɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ kɛ ma ha wɔ ɔ tue nɛ wa ko hla kaa doo ɔ, e sa nɛ a pee níhi kaa bɔ nɛ wɔɔ wa suɔ.​—Heb. 13:17.

      Foni Ɔmɛ: 1. Paulo nɛ́ e ngɛ blɔ tsɔɔmi nɛ nikɔtɔma amɛ nɛ a ngɛ Yerusalɛm ɔ kɛ ha lɛ ɔ tue bue. 2. Ngɛ mwɔnɛ ɔ be mi asafo mi nikɔtɔmahi a kpe ko sisi ɔ, nyɛminyumu ɔ kake ngɛ nɔ́ ko hyɛe totooto benɛ ni kpa amɛ wo a nine nɔ ɔ.

      Paulo bu nɔ́ nɛ nikɔtɔma amɛ de lɛ ɔ tue ejakaa e ti si wui Baiblo sisi tomi mlaa. Anɛ mo hu o peeɔ jã lo?

      ROMA MLAA A, KƐ ROMA BI ƆMƐ

      Behi fuu ɔ, Roma nɔ yemi ɔ ngmɛɛ amlaalohi nɛ a hyɛɛ kpokpahi nɛ a ngɛ Roma nɔ yemi ɔ sisi ɔ nɔ ɔ blɔ konɛ mɛ nitsɛmɛ a mwɔ a yi mi kpɔ ngɛ sanehi a he. Lɔ ɔ behi fuu ɔ, Yuda bi ɔmɛ daa mɛ nitsɛmɛ a mlaa amɛ a nɔ kɛ kudɔɔ níhi ngɛ a kpɔ ɔmɛ a mi. Se benɛ nihi ngɛ basabasa pee benɛ a na Paulo ngɛ sɔlemi we ɔ, e he ba hia nɛ Roma ta bulɔ nɔkɔtɔma a nɛ́ e pee sane ɔ he nɔ́ ko ejakaa nɔ́ nɛ ngɛ nɔ yae ɔ be hae nɛ tue mi jɔmi nɛ hi ma a mi.

      Nihi nɛ pi Roma bi ji mɛ nɛ́ a ngɛ Roma Nɔ Yemi ɔ sisi ɔ, be he blɔhi fuu ngɛ ma a mi. Se e slo bɔ nɛ Roma Nɔ Yemi ɔ kɛ nihi nɛ a ji Roma bi ɔ yeɔ ha.f Mɛɛ lɛɛ a ngɛ he blɔhi fuu ngɛ ma a mi, nɛ a buɔ he blɔ nɛ ɔmɛ ngɛ́ Roma nɔ yemi he ɔmɛ tsuo. Ke a wo Roma no ko kɔsɔkɔsɔ aloo a kongo lɛ be mi nɛ a bui lɛ fɔ ɔ, lɔ ɔ teɔ si kɛ siɔ Roma mlaa a, ejakaa nihi nɛ a ji nyɔguɛhi pɛ lɛ a kɛ mɛ yeɔ jã. Ke a kojo Roma no ko ngɛ sane ko he nɛ Roma no ɔ susu kaa a kojo we sane ɔ saminya a, e ngɛ he blɔ nɛ e kɛ e sane ɔ ya haa nɔ yelɔ ɔ ngɛ Roma.

      Nihi ma nyɛ maa gu blɔ slɔɔtohi a nɔ kɛ ba pee Roma bi. Kekleekle nɔ́ ɔ ji, ke fɔli ɔmɛ ji Roma bi ɔ, a bimɛ ɔmɛ hu ba peeɔ Roma bi. Be komɛ ɔ, Roma nɔ yeli ɔmɛ peeɔ nihi nɛ a ngɛ ma a mi ɔ Roma bi konɛ a kɛ wo mɛ hiɔ akɛnɛ a tsu ní ha Roma nɔ yemi ɔ he je. Ke nɔ ko ji nyɔguɛ, se e wo hiɔ ha e nyɔmtsɛ nɛ ji Roma no ɔ konɛ e ye e he, aloo Roma no ko ha nɛ nyɔguɛ ko ye e he, aloo ta bulɔ nɛ pi Roma no ji lɛ nɛ́ e kɛ Roma ta buli ɔmɛ tsu ní kɛ ya si e gbe e sɔmɔmi ɔ nya a, e ba peeɔ Roma no. Ngɛ si fɔfɔɛ komɛ a mi ɔ, nihi ma nyɛ ma he ma mi no peemi he blɔ nɛ ɔ. Ta bulɔ nɔkɔtɔma Klaudio Lisia de Paulo ke: “I kɛ sika babauu nitsɛ nɛ he ma mi no peemi he blɔ nɛ ɔmɛ.” Paulo ha lɛ heto ke: “Se imi lɛɛ a fɔ mi Roma no.” (Níts. 22:28) Enɛ ɔ he ɔ, eko ɔ, Paulo weku ɔ mi no ko ba pee Roma no, se blɔ nɔ nɛ jamɛ a nɔ ɔ gu kɛ ba pee Roma no ɔ lɛɛ wa li.

      f Ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, e ma nyɛ maa ba lɛ kaa nihi nɛ Roma bi ji mɛ ɔ a he pi. Se maa pee jeha 200 se ɔ, nihi nɛ a ngɛ Roma Nɔ Yemi ɔ sisi ɔ ná he blɔ kɛ ba pee Roma bi.

  • “Nyɛɛ Bu Ye Nya Nɛ I Ma Jemi ɔ Tue”
    “Ye Mawu Matsɛ Yemi ɔ He Odase Kɛ Pi Si”
    • c Baiblo he ní leli komɛ tsɔɔ kaa nyumu nɛ ɔmɛ kã Nazir no peemi kita. (4 Mose 6:1-21) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Mose Mlaa a nya lɛ nihi kãa kita nɛ ɔ ngɛ, se Mlaa nɛ ɔ be be. Paulo ma nyɛ ma susu kaa, tɔmi ko be he kaa nyumu nɛ ɔmɛ maa ye kita nɛ a kã Yehowa a nɔ. Enɛ ɔ he ɔ, tɔmi be he kaa e kɛ mɛ maa ya nɛ́ e wo hiɔ nɛ a ma bɔ ɔ kɛ ha mɛ. Wa li kita tutuutu nɛ nyumu nɛ ɔmɛ kã a mohu lɛɛ, se kaa bɔ nɛ wa le ɔ, behi fuu ɔ, nihi nɛ a kãa Nazir no peemi kita a ngɔɔ lohwehi kɛ ba sãa afɔle konɛ a kɛ tsu a he ngɛ a yayami he, nɛ wa le kaa Paulo be afɔle nɛ́ a kɛ lohwehi maa sã a se fĩe, ejakaa benɛ Yesu ngɔ e nɔmlɔ tso nɛ ye mluku ɔ kɛ sã afɔle ɔ, lɔ ɔ po lohwehi nɛ a kɛ sãa afɔle konɛ a kɛ kpata yayami ɔ se. Wa li níhi tsuo nɛ Paulo pee ɔ mohu lɛɛ, se wa le kaa e be nɔ́ ko pee nɛ ma ha nɛ e he nile nɛ bu lɛ fɔ.

Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
Moo Je Mi
Moo Sɛ Mi
  • Dangme
  • Kɛ Mane
  • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
  • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
  • E He Mlaahi
  • Laami Sanehi A He Mlaahi
  • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
  • JW.ORG
  • Moo Sɛ Mi
Kɛ Mane