-
‘Moo Pee Kã!’“Ye Mawu Matsɛ Yemi ɔ He Odase Kɛ Pi Si”
-
-
10. Mɛni munyuhi nɛ hɛdɔ ngɛ he nɛ a kɛ po Paulo nya?
10 Benɛ Paulo ngɛ Kaisarea a, “a bu e he ngɛ Hɛrode matsɛ we ɔ” konɛ e mlɛ nihi nɛ a te si kɛ si lɛ ɔ nɛ á je Yerusalɛm kɛ ba. (Níts. 23:35) Ligbi enuɔ se ɔ, Osɔfo Nɔkɔtɔma Anania, mlaa lelɔ nɛ a tsɛɛ lɛ Tɛtulo ɔ kɛ nikɔtɔma amɛ a kuu ko ba hia si. Tɛtulo sɛ hlami nɛ e je Fɛlis yi ngɛ nɔ́ nɛ e ngɛ pee ha Yuda bi ɔmɛ ɔ he konɛ e kɛ plɛ e yi mi nɛ e bua nɛ jɔ e he.b Kɛkɛ nɛ Tɛtulo bɔni Paulo sane ɔ he munyu tumi, nɛ e kale Paulo kaa “e ji lohwe nɔ́ puɛlɔ, nɛ e ngɛ atua tsɔmi si tlee ngɛ Yuda bi tsuo nɛ a ngɛ zugba a nɔ hehi tsuo nɛ nimli ngɛ ɔmɛ a kpɛti, nɛ e ji Nazarɛt bi ɔmɛ a jami kuu ɔ nya dalɔ. Jehanɛ se hu ɔ, e ka kaa e ma ble sɔlemi we ɔ, enɛ ɔ he ɔ, wa nu lɛ.” Yuda bi kpa amɛ “hu fĩ e se, nɛ a ngɛ dee ke ní nɛ ɔmɛ tsuo ngɛ mi niinɛ.” (Níts. 24:5, 6, 9) Nya pomihi nɛ a kɛ ba Paulo nɔ kaa e ngɛ atuã tsɔmi si tlee, nɛ e ji jami kuu nɛ e he ngɛ gbeye ɔ nya dalɔ, nɛ e ble sɔlemi we ɔ ji munyu nɛ hɛdɔ ngɛ he nɛ a kɛ po e nya, nɛ enɛ ɔmɛ ma nyɛ ma ha nɛ a bu lɛ gbenɔ fɔ.
-
-
‘Moo Pee Kã!’“Ye Mawu Matsɛ Yemi ɔ He Odase Kɛ Pi Si”
-
-
b Tɛtulo na Fɛlis si ngɛ “tue mi jɔmi babauu” nɛ e ngɔ kɛ ba ma a mi ɔ he je. Se anɔkuale sane ji kaa, benɛ Fɛlis ji amlaalo ngɛ Yudea a, basabasa peemi ya nɔ wawɛɛ pe benɛ amlaalo kpa amɛ nɛ a sɛ e hlami ɔ ye nɔ ɔ kɛ ya si benɛ a tsɔ atuã kɛ si Roma. Jehanɛ se hu Tɛtulo tu we anɔkuale benɛ e de Fɛlis ke Yuda bi ɔmɛ ‘naa lɛ si wawɛɛ’ ngɛ tsakemihi nɛ Fɛlis pee ɔ he ɔ. Anɔkuale sane ji kaa Yuda bi ɔmɛ a kpɛti nihi babauu sume e sane akɛnɛ e ji nɔ yelɔ nɛ yi mi wa, nɛ́ jehanɛ se hu benɛ Yuda bi ɔmɛ tsɔ atuã nɛ́ e tsi nya a, e tsu yi wu tso ní ɔ he je.—Níts. 24:2, 3.
-