Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Kasemi Womi ɔ Mi
DECEMBER 3-9
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | NÍ TSUMI 9-11
“Yi Mi Walɔ Ko Nɛ E He Ngɛ Gbeye ɔ Ba Pee Odasefo No Nɛ Ngɛ Kã”
Hla Ngmami ɔ Mi Junehi Fitsofitso
nwtsty ní kasemi munyu Nít 10:6
Simon nɛ e ji lohwe he womi tsopa wolɔ ɔ: Lohwe he womi tsopa wolɔ ngɔɔ tsopa ko nɛ nya wa kɛ pueɔ lohwe he womihi a nɔ konɛ e kɛ je bwɔmihi aloo lo kɛ zɔ nɛ ngɛ he ɔ. Lɔ ɔ se ɔ, e kɛ dã ko nɛ nya wa tsuɔ lohwe he womi ɔ he ní konɛ a nyɛ nɛ a kɛ pee ní kpahi nɛ a ma nyɛ maa jua. Ke a ngɛ lohwe he womi tsopa woe ɔ, e jeɔ fu wawɛɛ nɛ e biɔ nyu babauu. Eko ɔ, enɛ ɔ he je nɛ Simon ya hi wo ɔ nya a nɛ. E ma nyɛ maa ba kaa e hí Yopa ma a mi tutuutu. Ngɛ Mose Mlaa a nya a, ke nɔ ko tsuɔ lohwe gbogboehi a he ní ɔ, e he tsɔ we. (3Mo 5:2; 11:39) Enɛ ɔ he ɔ, Yuda bi fuu be bumi ko kɛ ha nihi nɛ a woɔ lohwe he womi tsopa, nɛ a be suɔe kaa a ma ya to a ngɔ. Talmud ɔ po tsɔɔ kaa nihi nɛ a jeɔ fĩ ɔ a ní tsumi ɔ hɛ mi ngɛ nyami pe nihi nɛ a woɔ lohwe he womi tsopa a. Se kɛ̃ ɔ, Petro ha we nɛ nɔ hɛ mi hyɛmi nɛ tsi lɛ blɔ kaa e maa to Simon ngɔ. Juɛmi nɛ da nɛ Petro ná nɛ ɔ sa kadimi wawɛɛ ejakaa e dla lɛ kɛ ha ní tsumi nɛ a kɛ wo e dɛ kaa e ya ma je no ko we mi ɔ. Womi mi leli komɛ susuɔ kaa Hela munyungu nɛ a tsɔɔ sisi ke “lohwe he womi tsopa wolɔ” (byr·seusʹ) ɔ ji Simon biɛ kpa.
DECEMBER 10-16
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | NÍ TSUMI 12-14
“Banaba Kɛ Paulo Pee Nihi Kaseli Ngɛ Mahi Nɛ A Ngɛ Tsitsaa a Nɔ”
Hla Ngmami ɔ Mi Junehi Fitsofitso
nwtsty ní kasemi munyuhi Nít 13:9
Saulo nɛ a tsɛɛ lɛ ke Paulo hulɔ: Kɛ je kuku nɛ ɔ mi kɛ yaa a, Ngmami ɔ tsɛɛ Saulo ke Paulo. A fɔ lɛ Hebri no se e ji Roma no hulɔ. (Nít 22:27, 28; Flp 3:5) E ma nyɛ maa ba kaa kɛ je e jokuɛwi a si tɔɔ nɛ a kɛ e Hebri biɛ Saulo kɛ e Roma biɛ Paulo ɔ tsɛɛ lɛ. Ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, Yuda bi ɔmɛ nyɛɔ nɛ a hɛɛɔ biɛ enyɔ, titli ɔ, ni nɛmɛ nɛ a be Israel ma a mi ɔ. (Nít 12:12; 13:1) Paulo weku li komɛ hu ngɛ Roma loo Hela biɛhi kɛ piɛɛ a Hebri biɛ ɔmɛ a he. (Ro 16:7, 21) Akɛnɛ Paulo “ji bɔfo kɛ ha je ma amɛ he je ɔ,” ní tsumi nɛ a kɛ wo e dɛ ji kaa e jaje sane kpakpa a kɛ tsɔɔ nihi nɛ a pi Yuda bi. (Ro 11:13) E ngɛ heii kaa e hla kaa e kɛ e Roma biɛ ɔ ma tsu ní; eko ɔ, e susu kaa lɔ ɔ ma ha nɛ ni ɔmɛ ma he lɛ hɛ muɔ. (Nít 9:15; Gal 2:7, 8) Ni komɛ tsɔɔ kaa e ngɔ Roma biɛ nɛ ɔ kɛ fɔ e nɔ konɛ e kɛ wo Sɛgio Paulos hɛ mi nyami. Se enɛ ɔ be nyɛe maa pee anɔkuale ejakaa benɛ Paulo je Kipro po ɔ, loloolo ɔ, a kɛ biɛ nɛ ɔ tsɛɛ lɛ. Ni kpahi tsɔɔ kaa Paulo kɛ e Hebri biɛ ɔ tsu we ní ejakaa bɔ nɛ a tsɛɛ biɛ nɛ ɔ ngɛ Hela gbi mi ɔ pɛɛ kaa Hela munyungu ko nɛ tsɔɔ nɔ ko (aloo lohwe ko) nɛ ke e ngɛ nyɛɛe ɔ, e hii kɔsɔe—Nít 7:58.
Paulo: Ngɛ Kristofohi a Hela Ngmami ɔ mi ɔ, a kɛ biɛ nɛ ji Pauʹlos, nɛ a je kɛ je Latin biɛ Paulus mi ɔ tsu ní si 157 ke a ngɛ bɔfo Paulo he munyu tue. Se a kɛ tsu ní si kake benɛ a ngɛ amlaalo Sɛgio Paulos he munyu tue ɔ. Biɛ nɛ ɔ sisi ji “Bɔbɔyoo aloo Nyafii.”—Nít 13:7.
DECEMBER 17-23
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | NÍ TSUMI 15-16
“A Da Mawu Munyu ɔ Nɔ Nɛ A Kɛ Nya Kake Mwɔ Yi Mi Kpɔ”
Hla Ngmami ɔ Mi Junehi Fitsofitso
nwtsty ní kasemi munyu Nít 16:37
Roma bi ji wɔ: Paulo ji Roma no, nɛ e ngɛ heii kaa Silas hu ji Roma no. Roma mlaa a tsɔɔ kaa e sa nɛ a ye Roma no ko sane ngɛ blɔ nɛ da nɔ, nɛ e pee heii kaa e ye fɔ loko a gbla e tue ngɛ ma hɛ mi. Ke nɔ ko ji Roma no ɔ, e náa he blɔ kɛ blɔ nya komɛ ngɛ Roma nɔ yemi he ɔmɛ tsuo. Roma no ngɛ Roma mlaa a sisi, se pi mlaahi nɛ mahi nɛ a ngɛ Roma nɔ yemi ɔ sisi ɔ wo ɔ. Ke a po Roma no ko nya a, e ma nyɛ maa kplɛɛ kaa a ye e sane ɔ ngɛ ma nɛ e ngɛ mi ɔ mlaa nya; se kɛ̃ ɔ, e ngɛ he blɔ loloolo kaa a yeɔ e sane ɔ ngɛ Roma kojomi he. Ke a bu nɔ ɔ gbenɔ fɔ ɔ, e ngɛ he blɔ kaa e kɛ sane ɔ maa ya Roma nɔ yelɔ ɔ nitsɛ ngɔ konɛ e ye sane ɔ. Bɔfo Paulo fiɛɛ kɛ kpa mahi fuu nɛ a ngɛ Roma nɔ yemi ɔ sisi ɔ mi. E kɛ he blɔ nɛ e ngɛ kaa Roma no ɔ tsu ní kɛ fã e he ngɛ si fɔfɔɛ slɔɔtohi etɛ mi. Kekleekle nɔ́ ɔ ya nɔ ngɛ Filipi benɛ e de Filipi kojoli ɔmɛ kaa a tɔ̃ mlaa kaa a fia lɛ kpa a.—Ke o ngɛ hlae nɛ o le si fɔfɔɛ enyɔ nɛ piɛ ɔ, hyɛ April 1, 2015 Hwɔɔmi Mɔ ɔ ba fa 13 kuku 3.
DECEMBER 24-30
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | NÍ TSUMI 17-18
“Kase Bɔfo Paulo Ngɛ Fiɛɛmi Kɛ Ní Tsɔɔmi Mi”
nwtsty ní kasemi munyuhi Nít 17:2, 3
susu níhi . . . a he: Pi nɛ Paulo fiɛɛ sane kpakpa a kɛ tsɔɔ mɛ kɛkɛ. E tsɔɔ e munyu ɔ mi nɛ e da Ngmami ɔ nɛ ji Hebri Ngmami ɔ nɔ kɛ ma e munyu ɔ nɔ mi. Pi Ngmami ɔ pɛ nɛ e kane, mohu ɔ, e da Ngmami ɔ nɔ nɛ e kɛ mɛ susu níhi a he. Jehanɛ se hu ɔ, e to e tue buli ɔmɛ a he hɛ nɛ lɔ ɔ ha nɛ e le bɔ nɛ e kɛ mɛ ma susu níhi a he ha. A tsɔɔ Hela peemi munyungu nɛ ji di·a·leʹgo·mai ɔ sisi kaa “nɛ o kɛ nɔ ko maa sɛɛ ní aloo nɛ o kɛ nɔ ko maa tu nɔ́ ko he munyu.” E tsɔɔ ní sɛɛmi nɛ maa ya nɔ ngɛ o kɛ nihi a kpɛti. A kɛ Hela munyungu nɛ ɔ tsu ní ngɛ Nít 17:17; 18:4, 19; 19:8, 9; 20:7, 9.
tsɛ munyuhi a se kɛ . . . ma nɔ mi: Hela munyungu nɛ ɔ sisi tsɔɔmi tɛɛ ji “nɛ o maa ngɔ nɔ́ ko kɛ fɔ nɔ́ ko kasa nya.” Enɛ ɔ ma nyɛ maa tsɔɔ kaa Paulo kɛ gbamihi nɛ a gba kɛ kɔ Mesia a he nɛ ngɛ Hebri Ngmami ɔ mi ɔ to níhi nɛ ya nɔ ngɛ Yesu si himi mi ɔ he, kɛ tsɔɔ bɔ nɛ Yesu ha nɛ gbami nɛ ɔmɛ ba mi ha.
nwtsty ní kasemi munyu Nít 17:17
jua a nɔ: Atene jua a nɔ (Hela, a·go·raʹ) ngɛ Akropolis yiti je ngɛ pusinɔ he blɔ. Lejɛ ɔ klemi maa su acre 12. Pi ní juami kɛ ní hemi pɛ nɛ yaa nɔ ngɛ jua a nɔ, mohu ɔ, ma a sika he blɔ nya tomi, ma kudɔmi sanehi, kɛ ma a kusumi ní peemihi yaa nɔ ngɛ lejɛ ɔ. Atene bi pɔɔ kpemi ngɛ jua nɛ ɔ nɔ konɛ a susu níhi nɛ ma ha nɛ a kase nɔ́ ehe ko he ní.
nwtsty ní kasemi munyu Nít 17:22, 23
Kɛ Ha Mawu Ko Nɛ A Li Lɛ ɔ: Hela munyunguhi nɛ ji A·gnoʹstoi the·oiʹ ɔ piɛɛ munyu komɛ nɛ a ngma ngɛ afɔle sami la tɛ ko nɔ ɔ he ngɛ Atene. Atene bi ma sɔlemi tsuhi kɛ afɔle sami la tɛhi babauu kɛ tsɔɔ kaa a yeɔ a wɔ ɔmɛ gbeye. Be komɛ po ɔ, a maa afɔle sami la tɛhi kɛ haa a wɔ komɛ kaa Biɛ Hemi, Humi Peemi, He Wami, Yi Mi Plɛmi, kɛ Mi Mi Sami. Eko ɔ, a ye gbeye kaa a hɛ je nɔ kaa a maa ma afɔle sami la tɛ kɛ ha mawu ko, nɛ enɛ ɔ ma ha nɛ e mi mi ma fu mɛ, lɔ ɔ he ɔ, a jɔɔ afɔle sami la tɛ ko nɔ “kɛ ha Mawu Ko Nɛ A Li Lɛ ɔ.” Akɛnɛ Atene bi ɔmɛ ma afɔle sami la tɛ nɛ ɔ he je ɔ, e tsɔɔ kaa a le kaa Mawu ko ngɛ nɛ a li e he nɔ́ ko nɔ́ ko. Afɔle sami la tɛ nɛ ɔ ha nɛ Paulo gu ga blɔ nɔ nɛ e tsɔɔ mɛ anɔkuale Mawu ɔ nɛ a li e he nɔ́ ko ɔ he ní.
Hla Ngmami ɔ Mi Junehi Fitsofitso
nwtsty ní kasemi munyu Nít 18:21
ke Yehowa suɔ ɔ: Munyu nɛ ɔ maa nɔ mi kaa ke wa ngɛ nɔ́ ko pee aloo wa to kaa wa maa pee nɔ́ ko ɔ, e he hia nɛ wa susu Mawu suɔmi nya ní he. Bɔfo Paulo hɛ ji sisi tomi mlaa nɛ ɔ nɔ. (1Ko 4:19; 16:7; Heb 6:3) Kaselɔ Yakobo wo nihi nɛ e ngma sɛ womi kɛ ya ha mɛ ɔ he wami kaa a de ke: “Ke Yehowa suɔ ɔ, wa maa hi wami mi nɛ wa maa pee enɛ ɔ aloo enɛ ɔ.” (Yak 4:15) Pi nɛ wa maa hi munyu nɛ ɔmɛ dee kɛkɛ, mohu ɔ, e sa nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e deɔ ngɛ anɔkuale mi kaa “ke Yehowa suɔ ɔ” nɛ e bɔ mɔde kaa e ní peepee kɛ Yehowa suɔmi nya ní ma kɔ. Pi be fɛɛ be nɛ e he maa hia kaa waa kɛ wa nya maa tu munyu nɛ ɔ, mohu ɔ, wa ma nyɛ maa pee jã ngɛ wa tsui mi.—Nít 21:14; 1Ko 4:19; Yak 4:15; hyɛ Mawu Munyu ɔ Kasemi Womi ɔ Fã 2.