Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Kasemi Womi ɔ Mi
MAY 3-9
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 4 MOSE 27-29
“Moo Kase Yehowa Nɛ O Ko Hla Nɔ Mi”
Ngmami ɔ Mi Junehi
it-2 528 ¶5
Afɔlehi
Dã afɔlehi. Israel bi ɔmɛ ngɔɔ dã kɛ piɛɛ afɔlehi fuu nɛ a sãa a he, titli ɔ, benɛ a ya su Si Womi Zugba a nɔ ɔ. (4Mo 15:2, 5, 8-10) E ji wai nɛ nya wa, nɛ a ngɔɔ kɛ pueɔ afɔle sami la tɛ ɔ nɔ. (4Mo 28:7, 14; kɛ to 2Mo 30:9; 4Mo 15:10 he.) Bɔfo Paulo ngma kɛ ya ha Kristofohi ngɛ Filipi ɔ ke: ‘Ke a ngɛ mi plɛe kaa dã afɔle kɛ ngɛ afɔle ɔ kɛ sɔmɔmi klɔuklɔu ɔ nɛ nyɛ hemi kɛ yemi ɔ ngɔ nyɛ kɛ ba he ɔ nɔ puee ɔ, ye bua jɔ.’ Ngɛ ngmami nɛ ɔ mi ɔ, Paulo ngɔ munyu nɛ ji dã afɔle kɛ tsu ní kɛ tsɔɔ kaa e suɔ kaa e maa ngɔ e he kɛ ha kulaa ngɛ e nyɛmimɛ Kristofo ɔmɛ a he. (Flp 2:17) Benɛ e piɛ bɔɔ nɛ e ma gbo ɔ, e ngma kɛ ya ha Timoteo ke: “Ejakaa a ngɛ mi plɛe kɛ ngɛ si puee momo po kaa dã afɔle, nɛ be nɛ a maa ngmɛɛ ye he ɔ su ta.”—2Ti 4:6.
MAY 10-16
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 4 MOSE 30-31
“Moo Ye Kitahi Nɛ O Kã a Nɔ”
it-2 1162
Kita
Nɔ Nitsɛ Lɛ Jeɔ E Suɔmi Mi Nɛ E Kã a, Se Ke E Ná Nɛ E Kã a E Sa Nɛ E Ye Nɔ. Kita ji nɔ́ nɛ nɔ nitsɛ jeɔ e suɔmi mi nɛ e kã a. Se ke nyumu ko kã kita a, Yehowa mlaa a biɔ nɛ e ye nɔ sisiisi. Enɛ ɔ he ɔ, a tuɔ kita nɛ nɔ ko kã a he munyu kaa nɔ́ nɛ e kɛ e ‘nya de kɛ fĩ e he,’ nɛ́ tsɔɔ kaa, nɔ nɛ kã kita a ngɔ e wami kɛ fɔ si kaa e ma tsu kita nɛ e kã a nya ní. (4Mo 30:2; hyɛ Ro 1:31, 32 hulɔ.) Akɛnɛ e ji wami sane he je ɔ, Ngmami ɔ woɔ nɔ nɛ suɔ nɛ e kã kita a he wami kaa e hyɛ saminya nɛ e susu blɔ nya ní tsumihi nɛ lɔ ɔ ma bi nɛ e tsu ɔ he loko e kã kita a. Mlaa a de ke: ‘Ke o wo Yehowa, o Mawu ɔ si ɔ, ye nɔ; koo to tsle. Yehowa hyɛɛ blɔ kaa o ye o siwo ɔ nɔ; nɛ ke o pee we jã a, e ji tɔmi. Ke o wui Yehowa si kulaa a, e pi tɔmi.’—5Mo 23:21, 22.
w04 8/1 27 ¶3
Otihi Nɛ Ngɛ Mose Womi Nɛ Ji Eywiɛ ɔ Mi
30:6-8—Anɛ nyumu nɛ e ji Kristofo no ɔ ma nyɛ maa po kita nɛ e yo kã a mi lo? Ngɛ kita kami blɔ fa mi ɔ, Yehowa kɛ e sɔmɔli yeɔ kaa ni kakaakahi amlɔ nɛ ɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, he nɔ jɔɔmi ji kita nɛ nɔ nitsɛ lɛ kãa. (Galatia Bi 6:5) Ke yogbayo ko kã kita nɛ ɔ, e huno be nyɛe maa po kita nɛ e kã a mi. Se kɛ̃ ɔ, e sɛ kaa yogbayo nɛ kã kita ko nɛ maa te si kɛ si Mawu Munyu ɔ loo níhi nɛ e sa kaa e pee kɛ ha e huno ɔ.
Ngmami ɔ Mi Junehi
it-2 28 ¶1
Yefta
A ma nyɛ maa ngɔ nɔ ko kɛ ha Yehowa nɛ e sɔmɔ ngɛ sɔlemi we ɔ pɛ. Fɔli ngɛ he blɔ kaa a ma nyɛ maa pee jã. Jã nɛ e ba ngɛ Samuel blɔ fa mi. Benɛ a fɔ we lɛ lolo ɔ, e mami Hana kã kita kaa ke e fɔ ɔ, e maa ngɔ e bi ɔ kɛ ha nɛ e ya sɔmɔ ngɛ Yehowa we ɔ. Elkana nɛ ji Hana huno ɔ, kplɛɛ kita nɛ ɔ nɛ Hana kã a nɔ. Benɛ a tsɔ Samuel nyɔ pɛ ɔ, Hana ngɔ lɛ kɛ ho Yehowa we ɔ ya. Hana ngɔ lohwe nɛ a kɛ maa sã afɔle hu kɛ piɛɛ he kɛ ya. (1Sam 1:11, 22-28; 2:11) Samson hu ji jokuɛyo nɛ a hla lɛ kaa e sɔmɔ Mawu kaa Nazir no.—Many 13:2-5, 11-14; kɛ to 4Mo 30:3-5, 16 nɛ́ e tsɔɔ he blɔ nɛ tsɛ ngɛ ngɛ e biyo nɔ ɔ he.
MAY 17-23
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 4 MOSE 32-33
“Nyɛɛ Fiee Zugba a Nɔ Bi Ɔmɛ Tsuo Kɛ Je Lejɛ ɔ”
w10 8/1 23
Anɛ O Le Lo?
Mɛni ji “jami he ɔmɛ” nɛ a kɛ tsu ní si abɔ ngɛ Hebri Ngmami ɔ mi ɔ?
Benɛ e piɛ bɔɔ nɛ Israel bi ɔmɛ maa su Si Womi Zugba a nɔ ɔ, Yehowa de mɛ kaa a gbɛ Kanaan bi ɔmɛ nɛ a ngɛ lejɛ ɔ a jami he ɔmɛ. Mawu fã mɛ ke, “Nyɛɛ ywia a we amaga amɛ tsuo nɛ a ngɔ tɛ, loo nɔ́ ko nɛ a sile kɛ pee ɔ. A jami he ɔmɛ hu nyɛɛ gbɛ mɛ.” (4 Mose 33:52) E ma nyɛ maa pee kaa a to lakpa jami he nɛ ɔmɛ ngɛ yokuhi a yi mi, aloo kpokuhi nɛ a fia ngɛ he kpahi kaa tsohi a sisi aloo ngɛ ma amɛ a mi. (1 Matsɛmɛ 14:23; 2 Matsɛmɛ 17:29; Ezekiel 6:3) Níhi nɛ a ngɛ jami he nɛ ɔmɛ ji afɔle sami la tɛhi, amagahi, fonihi, tsopa kɛ e he via sami la tɛhi, kɛ ní kpahi nɛ nihi kɛ tsuɔ ní ngɛ jami mi.
w08 2/15 27 ¶5-6
Moo Kase Ní Kɛ Je Israel Bi Ɔmɛ A Tɔ̃mi Ɔmɛ A Mi
Waa kɛ si fɔfɔɛhi fuu kpeɔ nɛ ngɛ kaa nɔ́ nɛ Israel bi ɔmɛ ke kpe ɔ. Mwɔnɛ ɔ, níhi fuu ngɛ nɛ nihi kɛ pee a mawu, nɛ wa naa enɛ ɔ ngɛ bɔ nɛ nihi peeɔ a ní ha ngɛ sika he, nihi nɛ a he biɛ ngɛ hɛja jemi, kɛ hɛja jemi he koli simi mi, ma kudɔmi blɔ nya tomihi, jami mi hɛ mi nyɛɛli komɛ kɛ weku mi bimɛ po a he. Ní nɛ ɔmɛ ekomɛ ma nyɛ maa pee nɔ́ titli ngɛ wa si himi mi. Ke waa kɛ nihi nɛ a sume Yehowa a bɔ huɛ ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ ma puɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ.
Bɔmi nami mi yakayaka ní peepeehi ji nɔ́ titli nɛ ya nɔ ngɛ Baal jami mi, nɛ enɛ ɔ ná Israel bi ɔmɛ fuu a nɔ he wami nɛ a ngɔ a he kɛ wo mi. Loloolo ɔ, Mawu sɔmɔli komɛ ngɔɔ a he kɛ woɔ ní peepeehi kaa jã a mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke o kɛ kɔmpiuta ngɛ ní tsue ngɛ o we mi, nɛ o hyɛ we o he nɔ saminya loo o suɔ nɛ o kpa níhi nɛ o na a si ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ o hyɛ níhi nɛ sɛ, nɛ lɔ ɔ ma nyɛ ma puɛ o he nile kpakpa a. Hyɛ bɔ nɛ e maa pee aywilɛho ha kaa Kristofo no ko ma ha nɛ ajuama bɔmi he fonihi loo videohi a hyɛmi ngɛ intanɛti ɔ nɔ ɔ maa pee klama nɛ du lɛ!
it-1 404 ¶2
Kanaan
Yoshua tsu fami nɛ Yehowa kɛ ha Mose kaa a kpata Kanaan bi ɔmɛ a hɛ mi ɔ, nɛ e ‘si we níhi nɛ Yehowa fa Mose ke a pee ɔ ekoeko.’ (Yosh 11:15) Se Israel bi ɔmɛ kase we e nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa a, nɛ a kpataa we nihi nɛ a kɛ a ní peepee puɛ zugba a hɛ mi pɛsɛpɛsɛ. Akɛnɛ Kanaan bi ɔmɛ ya nɔ nɛ a hi zugba a nɔ he je ɔ, a ní peepee ɔmɛ bɔni Israel bi ɔmɛ puɛmi nɛ bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, lɔ ɔ ha nɛ Israel bi babauu gbo, nɛ yi wu tso ní peepeehi, je mi bami yayami, kɛ wɔ jami hu pɔ he wawɛɛ. Kaa Israel bi ɔmɛ bu fami nɛ Yehowa kɛ ha kaa a kpata Kanaan bi ɔmɛ tsuo a hɛ mi ɔ tue ɔ, jinɛ nihi fuu ko gbo we jã. (4Mo 33:55, 56; Many 2:1-3, 11-23; La 106:34-43) Yehowa bɔ Israel bi ɔmɛ kɔkɔ kaa e yeɔ dami sane nɛ e kojoɔ nɛ́ e hlɛ nɔ mi, lɔ ɔ he ɔ ke Israel bi ɔmɛ kɛ Kanaan bi ɔmɛ bɔ, a kɛ mɛ sɛ gba si himi mi, a ya piɛɛ a he kɛ ja a mawu ɔmɛ, nɛ a pee Kanaan bi ɔmɛ a jami mi kusumi níhi, nɛ a kɛ a he wo je mi bami yayami mi kaa bɔ nɛ Kanaan bi ɔmɛ peeɔ ɔ, lɛɛ tue gblami nɛ Yehowa kɛ maa ba Kanaan bi ɔmɛ a nɔ ɔ, maa ba Israel bi ɔmɛ hu a nɔ, nɛ “zugba a maa fiee mɛ.”—2Mo 23:32, 33; 34:12-17; 3Mo 18:26-30; 5Mo 7:2-5, 25, 26.
Ngmami ɔ Mi Junehi
it-1 359 ¶2
Huzu
Ke a fɔ̃ sɔ ɔ ta nɛ e tsɔɔ he nɛ wɛtso ko zugba ngɛ ɔ, e ma bi nɛ a hyɛ he nɛ wɛtso ɔ huzu ɔ ma ya su. Nɛ a maa da nɔ́ enyɔne nɛ ji wɛtso ko klemi ɔ nɔ kɛ tsu enɛ ɔ he ní. “Nyɛɛ fɔ sɔ kɛ dla zugba a wɛtso nya wɛtso nya, kɛ weku nya weku nya. Wɛtso nɛ a he hiɛ ɔ, a ha mɛ zugba agbo; wɛtso nɛ a he pi ɔ, a ha mɛ bɔɔ pɛ.” (4Mo 33:54) He nɛ sɔ ɔ maa tsɔɔ kaa wɛtso ko ma ná e zugba a ngɛ ɔ lɛɛ a be tsakee, se a ma nyɛ maa pee tsakemi ngɛ zugba a nɛ wɛtso ɔ ná a klemi ɔ he. Enɛ ɔ he ɔ, benɛ a na kaa Yuda zugba a kle tsɔ ɔ, a po e zugba a he komɛ kɛ ha Simeon.—Yosh 19:9.
MAY 24-30
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 4 MOSE 34-36
“Moo Sa We Ngɛ Yehowa Ngɔ”
Ngmami ɔ Mi Junehi
w91 2/15 13 ¶13
Kpɔmi Nɔ́ Nɛ Sa Pɛpɛɛpɛ Kɛ Ha Nimli Tsuo
Adam aloo Hawa, be kpɔmi nɔ́ ɔ he se náe. Sisi tomi mlaa nɛ kɔ enɛ ɔ he ɔ ngɛ Mose Mlaa mi. E de ke: “Nyɛ ko he wami kpɔmi nɔ́ ko ngɛ nɔ ko nɛ je blɔ gbe nɔ ɔ dɛ; ja a gbe lɛ.” (4 Mose 35:31) Pi nɛ a sisi Adam, enɛ ɔ he ɔ, yayami nɛ e pee ɔ tsɔɔ kaa e je blɔ nɛ e pee. (1 Timoteo 2:14) E ngɛ kaa nɔ́ nɛ e gbe e sisi bimɛ, ejakaa amlɔ nɛ ɔ a yi mluku kaa Adam, nɛ lɔ ɔ ha nɛ a ngɛ gboe. E ngɛ heii kaa Adam sa gbenɔ, ejakaa e ye mluku se e je blɔ nɛ e tɔ̃ Mawu mlaa a nɔ. Ke Yehowa ha nɛ Adam ná kpɔmi nɔ́ ɔ he se ɔ, lɛɛ lɔ ɔ kɛ Yehowa sisi tomi mlaahi nɛ a da a kɔ we. Adam yayami ɔ he hiɔ nɛ a maa wo ɔ ma ha nɛ a po gbenɔ fɔ nɛ a bu e sisi bimɛ ɔ mi! (Roma Bi 5:16) Yehowa gu kpɔmi nɔ́ ɔ nɔ konɛ e kɛ tsu he tutuutu nɛ nyagba a je ɔ he ní, nɛ lɔ ɔ bli blɔ konɛ a po haomihi nɛ jeɔ yayami mi kɛ baa a se kulaa. Nɔ nɛ e kpɔ wɔ ɔ “sa e nya gbenɔ kɛ ha nɔ fɛɛ nɔ,” nɛ kɛ gu lɔ ɔ nɔ ɔ, e tloo haomihi nɛ yayami ngɔ kɛ ba a kɛ ha Adam sisi bimɛ tsuo.—Hebri Bi 2:9; 2 Korinto Bi 5:21; 1 Petro 2:24.
MAY 31–JUNE 6
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 5 MOSE 1-2
“Mawu Nɔ́ Ji Kojomi”
w96 3/15 23 ¶1
Yehowa Suɔ Nɔ́ Nɛ Da Nɛ E Yeɔ Dami Sane
Asafo mi nikɔtɔmahi ji nihi nɛ a hla mɛ kaa a tsu sanehi nɛ hɛdɔ ngɛ a he ɔ he ní. (1 Korinto Bi 5:12, 13) Be mi nɛ a ngɛ sane ko he ní tsue ɔ, a kaiɔ kaa dami sane nɛ Mawu yeɔ biɔ nɛ a je mɔbɔ nami kpo ngɛ si fɔfɔɛhi nɛ e ma bi nɛ a pee jã mi. Ke yayami peelɔ ɔ tsakee we e tsui ɔ, lɛɛ nɔ́ ko be nɛ a maa da nɔ kɛ na lɛ mɔbɔ. Se asafo mi nikɔtɔmahi fiee we nɔ ɔ kɛ yi mi tomi ɔ kaa a kɛ ngɛ yayami nɛ e pee ɔ nane mi toe. Mohu ɔ, a he ye kaa fieemi nɛ a fiee nɔ ɔ ma ha nɛ e tsake e tsui. (Kɛ to Ezekiel 18:23 ɔ he.) Akɛnɛ a ngɛ sɔmɔe ngɛ Kristo sisi he je ɔ, a yeɔ dami sane, nɛ enɛ ɔ hu tsɔɔ kaa a ngɛ kaa “wesa he ngɛ kɔɔhiɔ kɛ ahumi nya.” (Yesaya 32:1, 2) E sa nɛ a pee nihi nɛ a hlɛ nɔ mi nɛ a nuɔ nɔ́ sisi.—5 Mose 1:16, 17.
w02 8/1 9 ¶4
Moo Ba O He Si Kɛ Ha Mawu Blɔ Nya Tomi
Níhi fuu ngɛ nɛ kojolɔ maa pee pe Mlaa a nɛ e maa le kɛkɛ. Akɛnɛ ma nimeli ɔmɛ yi mluku he je ɔ, e he hia nɛ a hyɛ saminya nɛ a ko fo mɛ pɛ a nɔ́ mi, a ko hyɛ nɔ hɛ mi, nɛ a hɛ nɛ ko kɔ̃, ejakaa su nɛ ɔmɛ be hae nɛ a kojo ngɛ blɔ nɛ da nɔ. Mose de mɛ ke: “Nyɛ ko hyɛ nɔ hɛ mi ngɛ sane yemi mi, nyɛɛ bu nɔ tsuaa nɔ tue pɛpɛɛpɛ. Nyɛ ko ye nɔmlɔ adesa hɛ mi gbeye; ejakaa Mawu ji nɔ nɛ buaa sane he.” Niinɛ, kojoli ngɛ Israel ɔ kojoɔ ha Mawu. Enɛ ɔ ji he blɔ nɛ se be!—5 Mose 1:16, 17.
JUNE 7-13
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 5 MOSE 3-4
“Nile Ngɛ Yehowa Mlaa Amɛ A Mi Nɛ A Da Kɛ Pi Si”
it-2 1140 ¶5
Nɔ́ Sisi Numi
Ke nɔ ko kɛ hɛdɔ kaseɔ Mawu Munyu ɔ nɛ e kɛ tsuɔ ní ɔ, e maa ye bua nɔ ɔ nɛ e nɔ́ sisi numi maa ya hɛ mi wawɛɛ pe e ní tsɔɔli, nɛ e maa le ní pe nihi nɛ a wa. (La 119:99, 100, 130; kɛ to Luk 2:46, 47 he.) Nɔ́ he je ji kaa, juɛmi kɛ nile ngɛ blɔ tsɔɔmihi kɛ mlaahi nɛ a hi kɛ pi si nɛ Mawu kɛ ha a mi; enɛ ɔ he ɔ, ke Israel bi ɔmɛ ye mlaa nɛ ɔmɛ a nɔ pɛpɛɛpɛ ɔ, e ma ha nɛ je ma amɛ maa na mɛ kaa a ji “ma kpetekpleenyɛ nɛ le ní, nɛ ngɛ juɛmi saminya!” (5Mo 4:5-8; La 111:7, 8, 10; kɛ to 1Ma 2:3 ɔ he.) Nɔ nɛ nuɔ nɔ́ sisi ɔ, yɔseɔ kaa Mawu Munyu ɔ ngɛ klɔuklɔu nɛ e sɛ nɛ a tɔ̃ nɔ, nɛ e suɔ kaa e kɛ ma tsu ní be fɛɛ be ngɛ e si himi mi, nɛ e kpaa Mawu pɛɛ konɛ e ye bua lɛ nɛ e pee jã. (La 119:169) E haa nɛ Mawu sɛ gbi ɔ sɛɔ e tsui mi tɔɔ (Mat 13:19-23), e ngmaa kɛ fɔɔ e tsui nɔ (Abɛ 3:3-6; 7:1-4), nɛ e “hiee je mi bami yaya” (La 119:104). Benɛ Mawu Bi ɔ ngɛ zugba a nɔ ɔ, e kɛ e ní peepee tsɔɔ kaa e nuɔ nɔ́ sisi, nɛ e hla we po kaa e maa tu gbenɔ nɛ e ma gbo ngɛ sɛumi tso ɔ nɔ ɔ nya fo, ejakaa loko níhi nɛ Ngmami ɔmɛ de ɔ maa ba mi ɔ, ja e gbo ngɛ jamɛ a blɔ ɔ nɔ.—Mat 26:51-54.
w99 11/1 20 ¶6-7
Ke Kpakpa Peemi Hiɛ Babauu
Níhi nɛ manyɛ ɔ nu nɛ e na a ha nɛ e nya kpɛ e he nɛ e de ke: ‘O tsɔli ɔmɛ nɛ sɔmɔɔ mo daa, nɛ a nuɔ o nile ɔ he ba ní pɛ!’ (1 Matsɛmɛ 10:4-8) E ngɛ mi kaa Solomon tsɔli ɔmɛ ngɛ si himi kpakpa mi mohu lɛɛ, se pi lɔ ɔ he je nɛ manyɛ ɔ tsɔɔ kaa a ngɛ bua jɔmi ɔ. Mohu ɔ, akɛnɛ Mawu ha Solomon juɛmi he je ɔ, e ji jɔɔmi kɛ ha e tsɔli ɔmɛ ejakaa a maa hi e nile munyu ɔmɛ tue bue be fɛɛ be. Sheba manyɛ ɔ sane ɔ ji nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa kɛ ha Yehowa we bi mwɔnɛ ɔ, ejakaa wa náa juɛmi nɛ je wa Bɔlɔ ɔ nitsɛ kɛ e Bi Yesu Kristo ngɔ ɔ he se wawɛɛ!
Jehanɛ hu ɔ, nɔ́ nɛ sa kadimi ji munyu nɛ manyɛ ɔ kpale de Solomon ɔ. E de lɛ ke: ‘A je Yehowa o Mawu ɔ yi.’ (1 Matsɛmɛ 10:9) E ngɛ heii kaa e na kaa Yehowa ji nɔ nɛ ha Solomon juɛmi kɛ si himi kpakpa a nɛ. Enɛ ɔ kɛ si nɛ Yehowa wo Israel bi ɔmɛ kɛ sɛ hlami ɔ kɔ. E de mɛ ke: ‘Nyɛɛ ye mlaa amɛ a nɔ pɛpɛɛpɛ konɛ ma amɛ tsuo nɛ maa nu blɔ nya tomi nɛ ɔmɛ tsuo a he ɔ a de ke, “niinɛ, ma kpetekpleenyɛ nɛ le ní, nɛ ngɛ juɛmi saminya ji nɛ ɔ nɛ!”’—5 Mose 4:5-7.
w07 8/1 29 ¶13
Anɛ O Ji “Niatsɛ Ngɛ Mawu Hɛ Mi” Lo?
Jɔɔmihi nɛ Yehowa jɔɔ e we bi ɔ se be. (Yakobo 1:17) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ Yehowa ha Israel bi ɔmɛ zugba nɛ a hi nɔ ɔ, “e ha mɛ zugba kpakpa nɛ hi nɛ baa ní saminya.” E ngɛ mi kaa a tu Egipt zugba a hu he munyu jã mohu lɛɛ, se zugba nɛ Yehowa kɛ ha Israel bi ɔmɛ ɔ je ekpa ngɛ nɔ́ titli ko he je. Mose de Israel bi ɔmɛ ke e ji zugba nɛ ‘Yehowa a Mawu baa yi, nɛ e buu he.’ Nɔ́ nɛ enɛ ɔ tsɔɔ ji kaa, a ma ná si himi kpakpa ejakaa Yehowa maa hyɛ a nɔ. Ke Israel bi ɔmɛ ya nɔ nɛ a ye Yehowa anɔkuale ɔ, e jɔɔ mɛ babauu, nɛ a náa si himi kpakpa nɛ́ hi kulaa pe je ma amɛ tsuo nɛ bɔle mɛ ɔ a nɔ́ ɔ. Niinɛ, Yehowa jɔɔmi lɛ “peeɔ nɔ niatsɛ”!—4 Mose 16:13; 5 Mose 4:5-8; 11:8-15.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w04 9/15 25 ¶3
Otihi Nɛ Ngɛ Mose Womi Nɛ Ji Enuɔ ɔ Mi
4:15-20, 23, 24—Anɛ nya tsimi nɛ a kɛ ha kɛ kɔ amaga nɛ nɔ ko maa pee ɔ he ɔ tsɔɔ kaa e ji tɔmi kaa a maa pee nɔ́ ko he foni aloo e henɔ lo? Dɛbi. Nya tsimi nɛ ɔ nɛ a kɛ ha a tsɔɔ kaa e sɛ nɛ nɔ ko nɛ pee nɔ́ ko he foni aloo e henɔ nɛ e ja aloo e ‘kpla si kɛ ha amaga ko.’ Ngmami ɔ tui munyu kɛ si nɔ́ ko he foni aloo e henɔ nɛ a maa pee loo a ma kpɛ loo a maa puɛ loo a ma tɛni kɛ wo níhi a mi.—1 Matsɛmɛ 7:18, 25.
JUNE 14-20
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 5 MOSE 5-6
“Mo Tsɔse O Bimɛ Konɛ A Suɔ Yehowa”
w05 6/15 20 ¶11
Fɔli, Nyɛ Ha Nyɛ Weku ɔ Níhi Nɛ A Hia a
Ngɛ mumi mi hiami níhi nɛ fɔli kɛ ma ha a bimɛ ɔ blɔ fa mi ɔ, Ngmami nɛ a kɛ pɔɔ ní tsumi wawɛɛ ji 5 Mose 6:5-7. Moo kane ngmami nɛ ɔ ngɛ o Baiblo ɔ mi. Mo kadi kaa a de fɔli kaa e sa nɛ mɛ kekle a ha nɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ hi a kɛ Yehowa a kpɛti, kɛ gu suɔmi nɛ a ma ná kɛ ha Yehowa, kɛ e munyu ɔ he nɛ a ma susu be fɛɛ be ɔ nɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e sa kaa fɔli nɛ a pee nihi nɛ a kɛ hɛdɔ kaseɔ Mawu Munyu ɔ, nɛ a kaneɔ be fɛɛ be nɛ a pueɔ a yi mi tɛ ngɛ he, nɛ lɔ ɔ maa ye bua mɛ nɛ a maa nu Yehowa blɔ ɔmɛ, e sisi tomi mlaahi kɛ e mlaa amɛ a sisi saminya nɛ a ma ná suɔmi kɛ ha ní nɛ ɔmɛ. Ke fɔli pee jã a, a tsui mi ma hyi tɔ kɛ Baiblo mi anɔkualehi, nɛ lɔ ɔ ma ha nɛ a bua maa jɔ, nɛ a ma ná suɔmi kɛ bumi kɛ ha Yehowa. Lɔ ɔ maa ye bua mo nɛ o ma ná ní kpakpahi fuu nɛ o maa tsɔɔ o bimɛ.—Luka 6:45.
w07 5/15 15-16
Mɛni Blɔ Nɔ Ma Gu Kɛ Ye Bua Ye Bimɛ Ɔmɛ Konɛ A Ná Tsɔsemi Kpakpa?
Pi o munyu tumi mi pɛ nɛ a naa níhi nɛ o hyɛɛ blɔ kaa o ná, níhi nɛ o suɔ, níhi nɛ o naa mɛ kaa a he hia ngɛ si himi mi kɛ níhi nɛ o bua jɔɔ he ɔ ngɛ, se a naa ngɛ níhi nɛ o peeɔ ɔ hu mi. (Roma Bi 2:21, 22) Jokuɛwi kaseɔ a fɔli kɛ jeɔ a jokuɛwi a si kɛ gu níhi nɛ a naa nɛ a fɔli peeɔ ɔ nɔ. Jokuɛwi yɔseɔ níhi nɛ he hia a fɔli, nɛ behi fuu ɔ, lɔ ɔmɛ ji níhi nɛ a he hia jokuɛwi ɔmɛ. Ke o suɔ Yehowa niinɛ ɔ, o bimɛ ɔmɛ maa na. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke Baiblo kanemi kɛ e kasemi he hia mo wawɛɛ ɔ, a maa na. A maa na kaa o kɛ Matsɛ Yemi ɔ he níhi yeɔ kekle blɔ he ngɛ o si himi mi. (Mateo 6:33) Ke o yaa Kristofohi a kpehi daa nɛ o kɛ o he woɔ Matsɛ Yemi fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi ɔ, a maa na kaa Yehowa sɔmɔmi ji nɔ́ nɛ he hia mo wawɛɛ ngɛ o si himi mi.—Mateo 28:19, 20; Hebri Bi 10:24, 25.
w05 6/15 21 ¶14
Fɔli, Nyɛ Ha Nyɛ Weku ɔ Níhi Nɛ A Hia a
Kaa bɔ nɛ 5 Mose 6:7 ɔ tsɔɔ ɔ, fɔli ma nyɛ maa tsɔɔ a bimɛ Yehowa he ní ngɛ si fɔfɔɛ slɔɔtohi a mi. Ke nyɛ ngɛ blɔ hiae, nyɛ bla kɛ ngɛ níhi pee, aloo nyɛ ngɛ nyɛ he jɔɔe ɔ, nyɛ ma nyɛ maa ngɔ he blɔ nɛ nyɛ ma ná a kɛ tsɔɔ nyɛ bimɛ Yehowa he ní. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke nyɛ ngɛ nyɛ bimɛ Baiblo ɔ mi anɔkualehi tsɔɔe ɔ, “nyɛ pɛ nyɛ ko hi munyu tue” daa nɛ ɔ. Mohu ɔ, nyɛ ha nɛ e pee ní sɛɛmi nɛ maa wo nɔ he wami nɛ ma ha nɛ a hɛ kɛ su Yehowa he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, munyuyi slɔɔtohi fuu ngɛ Awake! ɔ mi. Munyuyi nɛ ɔmɛ ma nyɛ ma bli blɔ konɛ nyɛɛ kɛ mɛ nɛ sɛɛ lohwehi nɛ Yehowa bɔ ɔ, kɛ zugba a nɔ hehi nɛ a ngɛ fɛu, kɛ adesahi a kusumi slɔɔtoslɔɔtohi kɛ bɔ nɛ a peeɔ a ní ha a he ní. Ní sɛɛmi nɛ ɔmɛ maa ye bua bimɛ ɔmɛ nɛ a bua maa jɔ he kaa a maa kane womihi nɛ tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ ɔ pee ɔ.—Mateo 24:45-47.
JUNE 21-27
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 5 MOSE 7-8
“Nyɛɛ Kɛ Mɛ Ko Sɛ Gba Si Himi Mi”
w12 7/1 29 ¶2
Mɛni He Je Nɛ Yehowa Hyɛɛ Blɔ Kaa E Sɔmɔli Kɛ A Nyɛmimɛ Kristofohi Pɛ Nɛ Sɛ Gba Si Himi Mi ɔ?
Yehowa le kaa Satan suɔ nɛ e puɛ e sɔmɔli kɛ gu lakpa mawuhi nɛ e ma ha nɛ a ja ngɛ blɔ slɔɔtohi a nɔ ɔ nɔ. Mawu bɔ Israel bi ɔmɛ kɔkɔ kaa ke a kɛ nihi nɛ a sɔmɔ we lɛ ɔ sɛ gba si himi mi ɔ, ‘a ma kpaka a bimɛ ɔmɛ kɛ je Yehowa he kɛ ya ja mawu kpahi.’ Enɛ ɔ kɛ haomihi fuu maa ba. Ke Israel bi ɔmɛ ya ja mawu kpahi ɔ, Mawu bua be a he jɔe, nɛ e be a he piɛ poe hu, nɛ lɔ ɔ ma ha nɛ e he be wae kaa a he nyɛli ɔmɛ a nine maa su a nɔ. Ke e ba lɛ jã a, kɛ Mesia a nɛ a wo e he si ɔ ma plɛ kɛ gu Israel nɔ kɛ ba ha kɛɛ? E ngɛ heii kaa Satan ngɛ yi mi tomi he je nɛ e suɔ nɛ e sisi Israel bi ɔmɛ konɛ a kɛ nihi nɛ a sɔmɔ we Yehowa a nɛ sɛ gba si himi mi ɔ.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w04 2/1 13 ¶4
Yehowa Haa Wɔ Wa Daa Ligbi Hiami Níhi
E sa kaa sɔlemi nɛ wa sɔleɔ kaa Yehowa nɛ ha wɔ wa daa ligbi nya mi ngma a nɛ kai wɔ kaa wa hia mumi mi niye ní daa ligbi. E ngɛ mi kaa hwɔ ngɛ Yesu yee wawɛɛ akɛnɛ e ha hwɔ be gagaaga a he je mohu lɛɛ, se e kua munyu nɛ Satan de lɛ kaa e plɛ tɛ kɛ pee abolo ɔ, nɛ e de lɛ ke: “A ngma ke, ‘Pi abolo pɛ nɛ baa nɔmlɔ wami yi, mohu ɔ, munyu fɛɛ munyu nɛ jeɔ Yehowa nya a.’” (Mateo 4:4) Yesu tsɛ munyu nɛ gbalɔ Mose tu Israel bi ɔmɛ ɔ se. Mose de ke: ‘[Yehowa] ha hwɔ ye nyɛ, nɛ e ha nyɛ abolo nɛ je hiɔwe nɛ nyɛ nɛmɛ nɛ hyɛ ɔ nɛ nyɛ ye. E pee enɛ ɔ, konɛ nyɛ ná nɛ nyɛɛ lɛ kaa pi abolo pɛ nɛ haa nɔmlɔ yi náa wami, se mohu munyu tsuaa munyu nɛ jeɔ Yehowa nya mi ɔ nɛ haa nɔ yi náa wami.’ (5 Mose 8:3) Blɔ nɔ nɛ Yehowa gu kɛ ha Israel bi ɔmɛ mana a ha nɛ a ná he lo nya niye ní, se e ha nɛ a kase nɔ́ ko ngɛ mumi mi níhi a he hulɔ. Nɔ́ kake ji kaa, e sa nɛ a “bua nɔ́ nɛ maa su mɛ ligbi kake yemi nya.” Ke nɔ́ nɛ a bua nya a hiɛ pe bɔ nɛ a ma nyɛ maa ye ligbi kake ɔ, lɛɛ nɔ́ nɛ piɛ ngɛ se ɔ saa nɛ e woɔ gɔgɔ. (2 Mose 16:4, 20) Se ngɛ ligbi ekpa a nɔ ɔ, ke a bua ligbi enyɔ nɔ́ nya konɛ e su mɛ kɛ ya si Hejɔɔmi ligbi ɔ, e sa we nɛ e wui gɔgɔ hulɔ. (2 Mose 16:5, 23, 24) Enɛ ɔ he ɔ, mana a kaiɔ mɛ kaa e he hia nɛ a bu Yehowa tue, ejakaa ‘munyu tsuaa munyu nɛ jeɔ Yehowa nya mi ɔ’ ji nɔ́ nɛ a wami daa si ngɛ nɔ se pi abolo kɛkɛ.
JUNE 28–JULY 4
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 5 MOSE 9-10
“Nyɛɛ Bu Nɔ́ Nɛ Yehowa Nyɛ Mawu ɔ Ngɛ Hlae Kaa Nyɛɛ Pee ɔ Tue”
w09 10/1 10 ¶3-4
Mɛni Nɛ Yehowa Hyɛɛ Blɔ Kaa Waa Pee?
Mɛni lɛ maa wo wɔ he wami konɛ waa je wa tsui mi kɛ bu Mawu tue? Mose tsɔɔ nɔ́ kake nɛ maa ye bua wɔ. E de ke: “O ye Yehowa o Mawu ɔ gbeye.” (Kuku 12, NW) Pi gbeye nɛ nɔ ko maa ye kaa ní yayamihi maa ba e nɔ ɔ nɛ Mawu gbeye yemi tsɔɔ, se e tsɔɔ kaa nɔ ko ma ná bumi nɛ mi kuɔ kɛ ha Mawu kɛ e blɔ ɔmɛ. Ke wa ngɛ bumi nɛ mi kuɔ kɛ ha Mawu ɔ, wa be suɔe nɛ waa pee nɔ́ ko nɛ e bua be he jɔe.
Mɛni nɛ e sa kaa e pee nɔ́ titli he je nɛ wa suɔ kaa waa bu Mawu tue? Mose de ke: “Nyɛɛ suɔ [Yehowa] nɛ nyɛ sɔmɔ lɛ kɛ nyɛ tsui tsuo, kɛ nyɛ klaa tsuo.” (Kuku 12) Mawu nɛ wa maa suɔ lɛ ɔ biɔ níhi fuu pe he numi kɛkɛ. Níhi a mi hlami womi ko tsɔɔ mi kaa: “Hebri peemi munyu nɛ a kɛ tsu ní kɛ ha he numi ɔ, kɔɔ ní peepeehi nɛ jeɔ he numi nɛ nɔ ko ná a mi ɔ hu he.” Níhi a mi hlami womi nɛ ɔ nɔuu tsɔɔ kaa Mawu nɛ nɔ ko maa suɔ lɛ ɔ tsɔɔ kaa nɔ ɔ kɛ e “ní peepee maa tsɔɔ kaa e suɔ” Mawu. Lɔ ɔ ke wa suɔ Mawu niinɛ ɔ, níhi nɛ wa maa pee ngɛ wa si himi mi ɔ maa pee níhi nɛ maa sa e hɛ mi.—Abɛ 27:11.
w09 10/1 10 ¶6
Mɛni Nɛ Yehowa Hyɛɛ Blɔ Kaa Waa Pee?
Ke wa jeɔ wa tsui mi kɛ buɔ Yehowa tue ɔ, wa ma ná jɔɔmihi fuu. Mose ngma ke: “Nyɛɛ ye e mlaa amɛ tsuo nɛ i ngɛ nyɛ woe mwɔnɛ ɔ a nɔ, konɛ e hi ha nyɛ.” (Kuku 13) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ Yehowa fã wɔ ke waa pee ɔ ji nɔ́ nɛ maa hi ha wɔ nitsɛmɛ. Anɛ Mawu maa wo mlaa ko nɛ maa ye wɔ awi lo? Baiblo ɔ de ke, “Mawu ji suɔmi.” (1 Yohane 4:8) Enɛ ɔ he ɔ, mlaahi nɛ e wo wɔ ɔ ji mlaahi nɛ ma ha nɛ wa ná si himi kpakpa kɛ ya neneene. (Yesaya 48:17) Ke wa pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e hlaa ngɛ wa dɛ ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ wa maa yu wa he kɛ je níhi fuu nɛ maa ngɔ haomihi kɛ ba wa nɔ amlɔ nɛ ɔ he, nɛ hwɔɔ se ɔ, wa ma ná jɔɔmihi kɛ ya neneene ngɛ e Matsɛ Yemi ɔ sisi.
cl 16 ¶2
Anɛ O Ma Nyɛ Maa ‘Hɛ Mo Kɛ Su Mawu He’ Niinɛ Lo?
Blematsɛ Abraham hɛ kɛ su Yehowa he wawɛɛ. Yehowa tsɛ lɛ ke ‘e huɛ.’ (Yesaya 41:8) Niinɛ, Yehowa ngɔ Abraham kɛ pee e huɛ. Akɛnɛ Abraham “ná hemi kɛ yemi ngɛ Yehowa mi” he je ɔ, lɔ ɔ ha nɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ ɔ hi e kɛ Mawu a kpɛti. (Yakobo 2:23) Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, Yehowa hlaa he blɔhi konɛ e kɛ hɛ lɛ kɛ su nihi nɛ a jeɔ a tsui mi kɛ sɔmɔɔ lɛ ɔ a he. (5 Mose 10:15) E Munyu ɔ woɔ wɔ he wami ke: “Nyɛɛ hɛ nyɛ kɛ su Mawu he, nɛ e maa hɛ lɛ kɛ su nyɛ he.” (Yakobo 4:8) Wa naa níhi enyɔ nɛ ji nine fɔmi kɛ si womi ngɛ munyu nɛ ɔ mi.
Ngmami ɔ Mi Junehi
it-1 103
Anak Bi
Nihi nɛ a je oblaihi nɛ a ngɛ yoku ɔmɛ a nɔ ngɛ Kanaan kɛ jehanɛ se hu ngɛ wo nya ma komɛ a nɔ, titli ɔ kɛ yaa woyi je. Be ko mi ɔ, nyumuhi etɛ nɛ a ji Anak bi nɛ a he biɛ ɔ hi Hebron. Mɛ ji, Ahiman, Sheshai, kɛ Talmai. (4Mo 13:22) Lejɛ ɔ ji he nɛ slaali 12 ɔ na Anak bi ɔmɛ ngɛ kekleekle, nɛ lɔ ɔ se nɛ slaali 10 amɛ ba bɔ amaniɛ nɛ wo ma a he gbeye kaa, nihi nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ ji oblaihi nɛ a hi si loko Nyu Kpekpemi ɔ ba a nina nɛ a he wa saminya, nɛ ke a ngɔ Israel bi ɔmɛ kɛ to a he ɔ, Israel bi ɔmɛ ngɛ kaa “adodohi.” (4Mo 13:28-33; 5Mo 1:28) Akɛnɛ a ngɛ he wami he je ɔ, a deɔ ngɛ a he ke, a ji nihi nɛ “nɔ ko nɔ ko nyɛ we mɛ.”—5Mo 2:10, 11, 20, 21; 9:1-3.