Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Kasemi Womi ɔ Mi
JULY 5-11
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 5 MOSE 11-12
“Bɔ Nɛ Yehowa Suɔ Kaa E We Bi Nɛ A Ja Lɛ Ha”
it-1 84 ¶3
Afɔle Sami La Tɛ
A fã Israel bi ɔmɛ kaa a ku je ma amɛ a we afɔle sami la tɛ ɔmɛ nɛ a ywia a wɔ titima amɛ kɛ Ashera we amaga amɛ nɛ́ a ma ngɛ a kasa nya a. (2Mo 34:13; 5Mo 7:5, 6; 12:1-3) E sɛ nɛ a pee amaga nɛ ɔmɛ kɔkɔɔkɔ, nɛ e sɛ nɛ a sã a bimɛ ngɛ la mi kaa bɔ nɛ Kanaan bi ɔmɛ peeɔ ɔ. (5Mo 12:30, 31; 16:21) E sɛ nɛ Israel bi ɔmɛ nɛ a pee afɔle sami la tɛhi fuu, mohu ɔ, e sa nɛ a hi afɔle sami la tɛ kake pɛ nɛ a kɛ ma ja anɔkuale Mawu ɔ, nɛ e sa nɛ a kɛ afɔle sami la tɛ nɛ ɔ nɛ ma he nɛ Yehowa maa hla a. (5Mo 12:2-6, 13, 14, 27; moo hyɛ bɔ nɛ enɛ ɔ je ekpa ngɛ afɔle sami la tɛhi 180 nɛ a ma ngɛ Babilon kɛ ha yo mawu nɛ ji Ishtar pɛ ɔ he ha.) Blɔ tsɔɔmi nɛ a kɛ ha mɛ kɛ sɛ hlami ji kaa ke a po Yordan Pa a se ɔ, a ngɔ tɛhi nɛ a kɛ dade kó we kɛ ma afɔle sami la tɛ (5Mo 27:4-8), nɛ Yoshua ji nɔ nɛ ma afɔle sami la tɛ nɛ ɔ ngɛ Ebal Yoku ɔ nɔ. (Yosh 8:30-32) Benɛ a gba zugba a ha mɛ se ɔ, Reuben, Gad kɛ Manase wɛtso fã a ma afɔle sami la tɛ agbo ko ngɛ Yordan Pa a he. Enɛ ɔ ha nɛ wɛtso kpa amɛ a mi mi fu kɛ ya si benɛ a ba na kaa pi nɛ a ma afɔle sami la tɛ nɛ ɔ kaa a kɛ maa sã afɔle kɛ ha lakpa mawuhi, se mohu kaa kaimi nɔ́ kaa a sɔmɔɔ Yehowa nɛ ji anɔkuale Mawu ɔ.—Yosh 22:10-34.
Ngmami ɔ Mi Junehi
it-1 925-926
Gerizim, Yoku
Ngɛ blɔ tsɔɔmi nɛ Mose kɛ ha a nya a, Yoshua ha nɛ Israel ma a ya bua a he nya ngɛ Gerizim kɛ Ebal Yoku ɔ he benɛ a kpata Ai ma a hɛ mi se pɛ ɔ. Ngɛ lejɛ ɔ, a kane jɔɔmihi nɛ ma a ma ná ke a bu Yehowa tue kɛ gbiɛmihi nɛ maa ba a nɔ ke a gbo Yehowa nɔ tue ɔ kɛ tsɔɔ mɛ. Simeon, Levi, Yuda, Isakar, Yosef kɛ Benyamin wɛtso ɔmɛ da si ngɛ Gerizim Yoku ɔ hɛ mi. Nɛ Levi bi ɔmɛ nɛ a hɛɛ somi daka a da si ngɛ dɔgba a mi, nɛ wɛtso ekpa a nɛ piɛ ɔ da si ngɛ Ebal Yoku ɔ hɛ mi. (5Mo 11:29, 30; 27:11-13; Yosh 8:28-35) E ngɛ heii kaa wɛtso ɔmɛ nɛ a da si ngɛ Gerizim Yoku ɔ he ɔ he jɔɔmihi nɛ a kane kɛ tsɔɔ mɛ ɔ nɔ nɛ wɛtso kpa amɛ nɛ piɛ ɔ hu he gbiɛmihi nɛ a kane kɛ tsɔɔ mɛ ngɛ Ebal Yoku ɔ he ɔ nɔ. Ni komɛ deɔ ke a kane jɔɔmi ɔ kɛ tsɔɔ Gerizim Yoku ɔ ejakaa e ngɛ fɛu nɛ e baa ní, se Ebal Yoku ɔ lɛɛ tɛ sa sɔuu nɛ e bɛ ní, se Baiblo ɔ de we nɔ́ ko ngɛ enɛ ɔ he. E kane Mlaa amɛ tsuo “fitsofitso nɛ e si we ekoeko ha Israel ma kpekpemi ɔ; yihi, jokuɛwi kɛ nibwɔhi nɛ ngɛ a kpɛti tsuo piɛɛ he.” (Yosh 8:35) Ma kpekpemi nɛ ɔ tsuo nu munyuhi nɛ a kane kɛ tsɔɔ mɛ ngɛ he nɛ a daa si ngɛ ngɛ yoku ɔmɛ a he ɔ. Bɔ nɛ lejɛ ɔ haa nɛ munyu pɛmi yaa tsitsaa ha a hu ye bua nɛ ma a nu munyu ɔmɛ saminya.
JULY 12-18
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 5 MOSE 13-15
“Mlaa a Tsɔɔ Bɔ Nɛ Yehowa Susuɔ Ohiatsɛmɛ A He Ha”
it-2 1110 ¶3
Mi Dlami Nyɔngma
A to mi dlami nyɔngma mi kake ko he blɔ nya daa jeha nɛ a kɛ tsuɔ yi mi tomi komɛ a he ní nɛ́ pi Levi osɔfo ɔmɛ nɛ a kɛ maa ye bua a ji nɔ́ titli he je nɛ a to he blɔ nya, e ngɛ mi kaa a náa mi blɔ fa mi nɔ́. E ma nyɛ maa pee kaa e ji mi dlami nyɔngma enyɔne. Israel weku ɔmɛ náa mi dlami nyɔngma nɛ ɔ he se wawɛɛ ke ma a tsuo ba bua a he nya kɛ ha gbijlɔhi nɛ a yeɔ ɔ, nɛ a bua jɔɔ wawɛɛ. Ke e ba mi kaa a we ɔmɛ a mi kɛ Yerusalem kɛ tsɔ nɛ a be nyɛe maa ngɔ a ngmɔ ní ɔmɛ a mi dlami nyɔngma mi kakaaka kɛ ya a, lɛɛ a juaa ní ɔmɛ nɛ a kɛ sika a yaa Yerusalem nɛ weku ɔmɛ kɛ tsuɔ a hiami níhi a he ní nɛ a náa bua jɔmi ngɛ lejɛ ɔ ke a ngɛ kpe klɔuklɔuhi pee. (5Mo 12:4-7, 11, 17, 18; 14:22-27) Lɔ ɔ se ɔ, ngɛ jeha etɛ fɛɛ jeha etɛ kɛ jeha ekpa fɛɛ jeha ekpa nyagbe ngɛ hejɔɔmi jeha kpaago fɛɛ ko mi ɔ, a kɛ mi dlami nyɔngma nɛ ɔ wui kpehi nɛ ma a pee ɔ a he hiɔ, mohu ɔ, a ngɔɔ kɛ haa Levi bi, nibwɔhi, yalɔyihi kɛ awusahi ngɛ ma amɛ a mi ɔ.—5Mo 14:28, 29; 26:12.
it-2 833
Hejɔɔmi Jeha
A tsɛɛ he jɔɔmi jeha a ke jeha nɛ nihi yeɔ a he [hash·shemit·tahʹ]. (5Mo 15:9; 31:10) Ngɛ jeha nɛ ɔ mi ɔ, zugba a jɔɔ e he nɛ a du we nɔ́ ko ngɛ nɔ. (2Mo 23:11) Ke nɔ ko ye hiɔ hu ɔ, a haa nɛ e yeɔ e he ngɛ hiɔ nɛ e ye ɔ he. E ji he yemi kɛ ha Yehowa nɛ a kɛ woɔ e hɛ mi nyami. E ngɛ mi kaa nihi hɛɛ susumi ekpaekpa mohu lɛɛ, se ni komɛ tsɔɔ kaa a pui hiɔ nɛ a ye ɔ mi kulaa, mohu ɔ, Hebri no nɛ a ye lɛ hiɔ ɔ be e nyɛmi Hebri no ɔ nɔ nyɛe kaa e wo hiɔ ɔ ejakaa ngmɔ hulɔ ɔ be nɔ́ ko náe ngɛ jamɛ a jeha a mi. Se a ma nyɛ maa nyɛ nibwɔhi a nɔ kaa a wo hiɔ ɔ.—5Mo 15:1-3
it-2 978 ¶6
Nyɔguɛ
Mlaahi nɛ kɔɔ bɔ nɛ nyɔmtsɛ kɛ e nyɔguɛ maa hi si ha a he. Ngɛ Israel bi ɔmɛ a kpɛti ɔ, bɔ nɛ a kɛ Hebri no nɛ e ji nyɔguɛ hiɔ si ha a ngɛ ekpa ngɛ bɔ nɛ a kɛ ma je no loo nibwɔ nɛ e ji nyɔguɛ ɔ hiɔ si ha a he. Ma je no loo nibwɔ nɛ a he lɛ kaa nyɔguɛ ɔ peeɔ e nyɔmtsɛ ɔ weto ní nɛ e ma nyɛ ma si kɛ ha e bimɛ. (3Mo 25:44-46) Se Hebri no nɛ e ji nyɔguɛ ɔ yeɔ e he ngɛ jeha kpaagone ɔ kɛ he yemi jeha a a kpɛti nɔ́ nɛ maa ba kekle ɔ mi. Be mi nɛ Hebri no ɔ ngɛ sɔmɔe ɔ, e sa nɛ a kɛ lɛ nɛ hi si kaa apaatsɛ nɛ a ngɔ lɛ kaa e ba tsu ní. (2Mo 21:2; 3Mo 25:10; 5Mo 15:12) Ke Hebri no ko jua e he kaa nyɔguɛ kɛ ha nubwɔ aloo ma je no ɔ, lɛ nitsɛ aloo nɔ ko nɛ e ngɛ he blɔ kaa e heɔ lɛ ɔ ma nyɛ ma he lɛ ekohu be fɛɛ be. A maa da jeha nɛ piɛ nɛ Heyemi jeha a maa su aloo jeha abɔ nɛ piɛ nɛ jeha kpaago ɔ maa su ɔ nɔ kɛ tsɔɔ sika abɔ nɛ a kɛ ma kpɔ̃ lɛ. (3Mo 25:47-52; 5Mo 15:12) Ke nyɔmtsɛ ko ma ha nɛ e nyɔguɛ nɛ ji Hebri no ɔ maa ye e he ɔ, e sa nɛ e ke lɛ ní konɛ lɔ ɔ nɛ ye bua lɛ kɛ je si himi ɔ sisi ekohu kaa nyɔguɛ nɛ ye e he. (5Mo 15:13-15) Ke nyɔguɛ ɔ kɛ e yo lɛ ba a, e kɛ e yo ɔ tsuo maa kpale kɛ ho. Se ke e nyɔmtsɛ ɔ lɛ ha lɛ yo ɔ (nɛ ji ma je no nɛ lɛɛ e be nyɛe maa ye e he ngɛ jeha kpaagone ɔ mi ɔ), lɛɛ yo ɔ kɛ bimɛ nɛ e fɔ ɔ peeɔ e nyɔmtsɛ ɔ weto ní. Ke e ba jã a, Hebri no nyɔguɛ ɔ ma nyɛ maa hla kaa e kɛ e nyɔmtsɛ ɔ maa hi si. Lɔ ɔ se ɔ, a maa ngɔ tue gbumi nɔ́ kɛ gbu e tue kɛ tsɔɔ kaa e ma sɔmɔ e nyɔmtsɛ ɔ e wami be tsuo.—2Mo 21:2-6; 5Mo 15:16, 17.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w06 4/1 31
Sane Bimihi Nɛ Je Ní Kaneli A Ngɔ
Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ nya tsimi nɛ a kɛ ha ngɛ 2 Mose 23:19 nɛ de ke: “Koo hoo apletsi bi ngɛ e nyɛ nyɔ nyu mi” ɔ mi?
Blɔ tsɔɔmi nɛ ɔ nɛ ngɛ Mose Mlaa a mi nɛ́ je kpo si etɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa na bɔ nɛ Yehowa suɔ nɔ́ nɛ da, bɔ nɛ e mi mi sãa lɛ ha kɛ bɔ nɛ e nuɔ nɔ́ he ha a sisi. E tsɔɔ hu kaa Yehowa hiee lakpa jami.—2 Mose 34:26; 5 Mose 14:21.
Ke nɔ ko hoo apletsi bi aloo lohwe kpa ko ngɛ e nyɛ nyɔ nyu mi ɔ, lɔ ɔ kɛ bɔ nɛ Yehowa to níhi a he blɔ nya ha a kɔ we kulaa. Yehowa ha lohwe nyɛ ɔ nyɔ nyu ɔ konɛ e kɛ lɛ e bimɛ ɔmɛ nɛ a wa. Ní lelɔ ko tsɔɔ kaa lohwe bi nɛ a maa hoo ngɛ e nyɛ nyɔ nyu mi ɔ tsɔɔ “bumi nɛ a be kɛ ha huɛ bɔmi nɛ Yehowa to he blɔ nya nɛ e suɔ kaa e hi lohwe nyɛ ɔ kɛ e bi ɔ a kpɛti ɔ.”
Jehanɛ hu ɔ, ni komɛ susu kaa lohwe bi nɛ a maa hoo ngɛ e nyɛ nyɔ nyu mi ɔ ji wɔ jami mi kusumi nɛ a peeɔ konɛ e ha nɛ hiɔmi nɛ́ e nɛ. Ke jã ji sane ɔ, lɛɛ nya tsimi nɛ ɔ nɛ a kɛ ha a maa po Israel bi ɔmɛ a he piɛ, konɛ a ko ngɔ a he kɛ wo wɔ jami mi yi wu tso ní peepeehi nɛ juɛmi be mi nɛ je mahi nɛ bɔle mɛ ɔ peeɔ ɔ mi. Mose Mlaa a bɔ Israel bi ɔmɛ kɔkɔ kaa a ko pee a ní kaa bɔ nɛ je ma amɛ nɛ bɔle mɛ ɔ peeɔ ɔ.—3 Mose 20:23.
Nyagbe ɔ, mlaa nɛ ɔ tsɔɔ wɔ bɔ nɛ Yehowa mi mi sãa lɛ ha. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wa naa fami slɔɔtohi nɛ ngɛ kaa kikɛ ngɛ Mlaa a mi nɛ́ tsiɔ nihi a nya nɛ a ko wa lohwehi yi mi, nɛ́ e po a he piɛ konɛ a ko pee níhi nɛ ma ha nɛ nɔ ko kɛ bɔ nɛ Mawu to níhi a he blɔ nya ha a be ní tsue.—3 Mose 22:27, 28; 5 Mose 22:6, 7.
E ngɛ heii kaa tsa pi famihi kɛ nya tsimihi fuu pɛ nɛ Mlaa a tu he munyu. Sisi tomi mlaahi nɛ ngɛ mlaa nɛ ɔmɛ a mi ɔ tsɔɔ wɔ je mi bami he mlaahi nɛ a nɔ kuɔ nɛ Yehowa wo ɔ, nɛ enɛ ɔ haa nɛ wa naa e suhi nɛ a se be ɔ.—La 19:7-11.
JULY 19-25
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 5 MOSE 16-18
“Sisi Tomi Mlaahi Nɛ Maa Ye Bua Nɛ A Kojo Ngɛ Blɔ Nɛ Da Nɔ”
it-1 343 ¶5
Hɛ Yumi
Ke nɔ ko kojo we ngɛ dami sane yemi nya a, a tuɔ he munyu kaa e ji hɛ yumi. Níhi fuu ngɛ Mlaa a mi nɛ tu munyu kɛ si nyɔ mi ní hemi, nike ní, aloo nɔ mi hlami ejakaa ní nɛ ɔmɛ ma nyɛ ma yu kojolɔ ko hɛngmɛ nɛ e be hae nɛ e kojo ngɛ dami sane yemi nya. “Nyɔ mi ní hemi yuɔ tsɔli a hɛngmɛ.” (2Mo 23:8) “Nyɔ mi ní hemi yuɔ ní leli po a hɛngmɛ.” (5Mo 16:19) Ke kojolɔ nɛ e peeɔ nɔ́ nɛ da nɛ e kɔɔ nɔ́ se ɔ ngɔ nike ní ngɛ nihi nɛ e ngɛ a sane yee ɔ a dɛ ɔ, lɔ ɔ be hae nɛ e kojo ngɛ blɔ nɛ da nɔ, nɛ eko ɔ, e ma yɔse kaa nike ní ɔ ná e nɔ he wami aloo e be yɔsee po. Mawu mlaa a tsɔɔ kaa pi nike ní pɛ nɛ ma nyɛ ma ná kojolɔ ko nɔ he wami ngɛ bɔ nɛ e kojoɔ ha a mi, se mohu lɛ nitsɛ e susumi hu ma nyɛ ma ná e nɔ he wami. E de ke: “Nyɛɛ ye dami sane ngɛ kojomi mi; nyɛ ko hyɛ nɔ ko hɛ mi, ohiatsɛ ji lɛ jio, niatsɛ ji lɛ jio.” (3Mo 19:15) Lɔ ɔ he ɔ, e sɛ nɛ kojolɔ ko nɛ da e he numi nɔ aloo bɔ nɛ ma a bua maa jɔ e he ha a nɔ kɛ kojo kɛ si niatsɛmɛ akɛnɛ a ji niatsɛmɛ ɔ he je.—2Mo 23:2, 3.
it-2 511 ¶7
Yibɔ
Enyɔ. A kɛ yibɔ nɛ ji enyɔ pɔɔ ní tsumi ngɛ sanehi nɛ kɔɔ kojomi he ɔ mi. Ke odase nɛ nihi enyɔ ye ɔ kɔ ɔ, lɔ ɔ haa nɛ odase yemi ɔ piɔ si. Odase yeli enyɔ loo etɛ he hia loko kojoli ɔmɛ ma nyɛ ma tsu sane ko he ní. A kɛ sisi tomi mlaa nɛ ɔ tsuɔ ní ngɛ Kristofohi asafo ɔ mi. (5Mo 17:6; 19:15; Mat 18:16; 2Ko 13:1; 1Ti 5:19; Heb 10:28) Mawu kɛ sisi tomi mlaa nɛ ɔ tsu ní benɛ e ha nɛ e Bi ɔ ba zugba a nɔ kaa adesahi a Kpɔlɔ ɔ. Yesu de ke: “A ngma ngɛ nyɛ nitsɛmɛ nyɛ Mlaa a mi ke: ‘Ni enyɔ a we odase ɔ ji anɔkuale.’ I yeɔ imi nitsɛ ye he odase, nɛ Tsɛ ɔ nɛ e tsɔ mi ɔ hu yeɔ ye he odase.”—Yo 8:17, 18.
it-2 685 ¶6
Osɔfo
Osɔfo ɔmɛ ji nihi titli nɛ a ngɛ he blɔ nɛ a tsɔɔ Israel bi ɔmɛ Mawu mlaa a, nɛ a yeɔ bua wawɛɛ ngɛ kojomi nɛ yaa nɔ ngɛ Israel ɔ mi. Osɔfo ɔmɛ yeɔ bua kojoli ɔmɛ ngɛ mahi nɛ a kɛ ha osɔfo ɔmɛ ɔ a mi, nɛ a piɛɛ kojoli ɔmɛ a he kɛ tsuɔ sanehi nɛ a he wa nɛ kojomi hehi nɛ a ngɛ a ma amɛ a mi ɔ nyɛ we nɛ a ma nya si ɔ. (5Mo 17:8, 9) Ke a gbe nɔ ko nɛ a li nɔ nɛ gbe lɛ ɔ, e sa kaa osɔfo ɔmɛ kɛ ma nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ ma a mi ɔ nɛ a ya he nɛ sane ɔ ya nɔ ngɛ ɔ, bɔ nɛ pee nɛ osɔfo ɔmɛ nɛ a hyɛ nɛ a gu blɔ nɛ da nɔ kɛ tsu sane ɔ he ní kɛ je muɔ he fɔ nɛ a ye ɔ kɛ je ma a nɔ. (5Mo 21:1, 2, 5) Ke nyumu ko nɛ e ngɛ hunga jee po e yo nya ke e puɛ gba a, e sa nɛ a ngɔ yo ɔ kɛ ba sɔlemi we ɔ, nɛ osɔfo ɔ maa gu blɔ nya tomihi nɛ a tsɔɔ ngɛ mlaa a mi ɔ nɔ kɛ hla Yehowa juɛmi ngɛ anɔkuale nɛ ngɛ sane ɔ mi, ke ji yo ɔ ye fɔ aloo e yi fɔ, konɛ a na nɔ́ nɛ Yehowa nitsɛ maa tsɔɔ. (4Mo 5:11-31) Ngɛ kojomi sanehi tsuo mi ɔ, e sa kaa nihi nɛ a je bumi kpo ngɛ bɔ nɛ osɔfo ɔmɛ aloo kojoli nɛ a hla a ma tsu sane ɔ he ní ha a he; ke nɔ ko tsɔ atuã kɛ si bɔ nɛ a ma sane ɔ nya si ha a, a maa bu lɛ gbenɔ fɔ.—4Mo 15:30; 5Mo 17:10-13.
Ngmami ɔ Mi Junehi
it-1 787
Nɔ Jemi Kɛ Je Nihi A Kpɛti
Mlaa a tsɔɔ kaa loko a maa bu nɔ ko gbenɔ fɔ ɔ, e sa nɛ ke e hí kulaa a nu odase yeli enyɔ a nya mi munyu. (5Mo 19:15) Odase yeli nɛ ɔmɛ ji nihi nɛ e sa kaa a fiaa nɔ nɛ ye fɔ ɔ tɛ kekle. (5Mo 17:7) Enɛ ɔ maa tsɔɔ kaa a kɛ kã fĩɔ Mawu mlaa a se nɛ a suɔ nɛ Israel ma a he nɛ tsɔ, nɛ enɛ ɔ hu maa tsi nihi a nya konɛ a ko ye lakpa odase, loo a ye odase kɛkɛ, loo a he nɛ sɔ kɛ ye odase.
JULY 26–AUGUST 1
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 5 MOSE 19-21
“Yehowa Naa Adesa Wami Kaa E He Jua Wa Wawɛɛ”
it-1 344
Muɔ
Mawu ha nɔmlɔ he blɔ konɛ e ná wami nɛ e kɛ dloo lɛ ɔ he se, nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ ma ha nɛ wami nɛ ɔ ma bɔ́ nɔ ko ɔ maa bu akɔtaa ha Mawu. Wa na enɛ ɔ ngɛ nɔ́ nɛ Mawu de Kain nɛ ji nɔ gbelɔ ɔ mi. Mawu de lɛ ke: “O senɔ ɔ muɔ nɛ ngɛ zugba a mi ɔ ngɛ awe nyae kɛ ngɛ mi tsɛe.” (1Mo 4:10) Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e nyɛɔ e nyɛmi po aloo e suɔ nɛ e nyɛmi ɔ nɛ gbo, aloo e poɔ e nya aloo e yeɔ lakpa odase kɛ siɔ lɛ, nɛ lɔ ɔ ha nɛ e wami ya je oslaa mi ɔ, e maa ye e nyɛmi ɔ muɔ he fɔ.—3Mo 19:16; 5Mo 19:18-21; 1Yo 3:15.
Ngmami ɔ Mi Junehi
cl 131 ¶11
‘Yehowa Mlaa Amɛ Hi Kɛ Pi Si’
Mlaa a Fĩɔ Yehowa Dami Sane Yemi Nɛ Hi Kɛ Pi Si ɔ Se. Mose Mlaa a tu sisi tomi mlaa nɛ ji a to nane mi sisiisi aloo e sɔ pɛpɛɛpɛ ɔ he munyu ngɛ sanehi nɛ e sa kaa a ye dami sane ngɛ mi ɔ mi. Mlaa a de ke: “Ke nɔ ko gbe nɔ ko ɔ, a gbe lɛ ngɔ to nya; ke nɔ ko pɛ́ nɔ ko hɛngmɛ, loo e ku e lungu, loo e po nɔ ɔ nine, loo e nane ɔ, a pee lɛ jã nɔuu kɛ to nane mi.” (5 Mose 19:21) Ke nɔ ko pee yayami ko nɛ hɛdɔ ngɛ he ɔ, e sa nɛ tue gblami nɛ a kɛ ma ha nɔ ɔ kɛ yayami nɛ nɔ ɔ pee ɔ nɛ sɔ. Yehowa dami sane yemi nɛ ɔ je kpo ngɛ Mlaa a mi si abɔ, nɛ kɛ ba si mwɔnɛ ɔ, e ye bua wɔ nɛ wa nu Yesu Kristo kpɔmi afɔle sami ɔ sisi.—1 Timoteo 2:5, 6.
AUGUST 2-8
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 5 MOSE 22-23
“Mlaa a Tsɔɔ Bɔ Nɛ Yehowa Susuɔ Lohwehi A He Ha”
it-1 375-376
Tlomi
Ngɛ blema be ɔ mi ɔ, a haa nɛ lohwehi tlooɔ tlomihi. Nɛ a de Israel bi ɔmɛ kaa, ke a na nɔ ko nɛ e sume mɛ ɔ teji nɛ e tlɔ zugba kɛ e se mi tlomi ɔ, e sɛ nɛ a be e he, mohu ɔ, e sa nɛ a ye kɛ bua lɛ nɛ e “te nɛ e da e nane nɔ ekohu.”—2Mo 23:5.
it-1 621 ¶1
Mose Womi Nɛ Ji Enuɔ
Mose womi nɛ ji enuɔ ɔ tsɔɔ bɔ nɛ Mawu susuɔ lohwehi hu a he ha. A wo Israel bi ɔmɛ mlaa kaa e sɛ nɛ a nu lohwe pɛlitsɛ kɛ je e tsu nɔ, ejakaa e bimɛ a nɔ nɛ e buu si ngɛ kɛ ngɛ a he piɛ poe ɔ he je nɛ nɔ ko ma nyɛ maa nu lɛ. E sa nɛ a ngmɛɛ lohwe nyɛ ɔ he nɛ e je, se Israel no ma nyɛ maa nu e bimɛ ɔmɛ. Enɛ ɔ ma ha nɛ lohwe nyɛ ɔ ma nyɛ ma ná bimɛ ekohu. (5Mo 22:6, 7) A ha we ngmɔ huli blɔ kaa a bla teji kɛ na kɛ wo kuɛpã kake he kɛ hu, ejakaa enɛ ɔ maa ye lohwe nɛ he wɛ ɔ awi. (22:10) E sɛ nɛ a fĩ na nɛ e ngɛ ngma gblɛe loo wɛɛe ɔ nya, konɛ hwɔ nɛ ko ye lɛ, pohu ngma a nɛ e kɛ e he wami tsuo ngɛ wɛɛe ɔ ngɛ e kasa nya.—25:4.
w03 10/15 32 ¶1-2
‘Nyɛɛ Kɛ Nihi Nɛ A He We Yi ɔ Ko Tloo Kuɛpã Tso’
KE A bla na kɛ afukpɔngɔ kɛ ngɛ hue ɔ, a naa nɔ́. A to kuɛpã tso ɔ he blɔ nya konɛ e bla lohwehi kɛ hu, se e sa nɛ a pee lohwehi nɛ a klemi kɛ a he wami sɔ, nɛ ke lohwe ɔmɛ a he wami sɔɛ ɔ, mɛ tsuo a naa nɔ́. Akɛnɛ Mawu susuɔ lohwe ɔmɛ a he nɛ e sume nɛ a na nɔ́ he je ɔ, e de Israel bi ɔmɛ ke: “Ko bla na kɛ teji kɛ wo kuɛpã kake he kɛ hu.” (5 Mose 22:10) Sisi tomi mlaa nɛ ɔ ma nyɛ ma kɔ na kɛ afukpɔngɔ hu he.
Behi fuu ɔ, ngmɔ hulɔ ko be nɔ́ ko kaa jã pee konɛ e lohwe ɔmɛ ko na nɔ́. Se ke e be nahi enyɔ ɔ, lɛɛ eko ɔ, e ma bla lohwe enyɔ nɛ e ngɛ ɔ. Ke lohwe ɔmɛ a klemi kɛ a jiɔmi sɔɛ ɔ, e he maa wa ha nɔ nɛ he wɛ ɔ kaa e kɛ nɔ nɛ he wa a ma tsu ní fiee, nɛ nɔ nɛ he wa a hu ma gbo dengme wawɛɛ.
Ngmami ɔ Mi Junehi
it-1 600
Hiɔ, Nɔ Nɛ Ye Hiɔ
Ke nɔ ko ye hiɔ ɔ, e tsɔɔ kaa nɔ́ ko ngɛ nɛ e sa nɛ e wo aloo e tsu. Ngɛ blema Israel ɔ, sika he nyagba ji nɔ́ nɛ haa nɛ nihi yeɔ hiɔ. Ke Israel nɔ ko ye hiɔ ɔ, lɛɛ e tsɔɔ kaa nyagba ko lɛ ba e nɔ; nɔ nɛ a pa lɛ sika a ba peeɔ nɔ nɛ e pa lɛ ɔ nyɔguɛ. (Abɛ 22:7) Mawu fã Israel bi ɔmɛ kaa a je mi mi jɔmi kpo nɛ a ko fo mɛ pɛ a nɔ́ mi ke a pa sika ha a nyɛmi Israel nɔ nɛ e fĩ lɛ ɔ, nɛ a ko he lɛ hekpa, kɛ yi mi tomi ɔ kaa a maa da e he nɛ e fĩ lɛ ɔ nɔ kɛ ná ni. (2Mo 22:25; 5Mo 15:7, 8; La 37:26; 112:5) Se a ma nyɛ ha nɛ nibwɔhi nɛ a wo kɛ hekpa. (5Mo 23:20) Yuda mlaa leli komɛ tsɔɔ kaa blɔ nya tomi nɛ ɔ kɔɔ sika nɛ a pa nɛ a kɛ ma ya tsu ní ɔ he, se e kɔ we nɔ́ nɛ a kɛ ma tsu si himi ɔ mi hiami níhi a he ní ɔ he. Behi fuu ɔ, nibwɔhi ngɛ Israel ɔ hiɔ si be bɔɔ pɛ nɛ a yeɔ jua, nɛ e da blɔ kaa a ma ha nɛ a wo kɛ hekpa, ejakaa mɛ hu ke a pa ha nɔ ko ɔ, a heɔ hekpa.
AUGUST 9-15
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 5 MOSE 24-26
“Mlaa a Tsɔɔ Bɔ Nɛ Yehowa Susuɔ Yihi A He Ha”
it-2 1196 ¶4
Yo
Nyumu kɛ yo nɛ a sɛ gba si himi mi ehe ɔ náa mlaahi nɛ kɔɔ ta yami he ɔ po he se, ejakaa mlaa a ha we nyumu nɛ e sɛ gba si himi mi ehe ɔ blɔ nɛ e ya ta jeha kake. Enɛ ɔ haa huno ɔ kɛ e yo ɔ he blɔ konɛ a nyɛ nɛ a fɔ, nɛ lɔ ɔ maa wo yo ɔ bua be mi nɛ nyumu ɔ ho ta ya, kɛ jehanɛ hu ke e ba mi kaa nyumu ɔ ya gbo ngɛ ta mi.—5Mo 20:7; 24:5.
it-1 963 ¶2
Ní kpɛtemi
E ngɛ mi kaa blɔ nya kpakpa nɛ ɔ nɛ a to kɛ ha ohiatsɛmɛ ɔ tsɔɔ kpakpa peemi, ni kpahi a nɔ́ mi fomi, kɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi ngɛ Yehowa mi kaa e maa jɔɔ mɛ mohu lɛɛ, se lɔ ɔ wui nihi he wami kaa a pee hejɔ. Enɛ ɔ maa munyu nɛ David tu ɔ nɔ mi. E de ke: ‘I nɛ kaa Yehowa kua nɔ ko nɛ peeɔ nɔ́ nɛ da. E bimɛ hu, i nɛ kaa a ngɛ ní bae.’ (La 37:25) Ke ohiatsɛmɛ kɛ he blɔ nɛ ɔ nɛ Mlaa a ha mɛ ɔ tsu ní, nɛ a bɔ mɔde nɛ a kɛ hɛdɔ kpɛte ní ɔ, lɔ ɔ be hae nɛ hwɔ nɛ ye mɛ, nɛ mɛ nitsɛmɛ aloo a bimɛ be ní bae.
w11 3/1 23
Anɛ O Le Lo?
Ngɛ blema Israel ɔ, ke nyumu ko gbo nɛ e be bi ɔ, a hyɛɔ blɔ kaa e nyɛminyumu nɛ ngɔ yalɔyo ɔ, bɔ nɛ pee nɛ a fɔ bimɛ konɛ e nyɛmi ɔ nɛ gbo ɔ weku kpa a se nɛ ko po. (1 Mose 38:8) A tu blɔ nya tomi nɛ ɔ nɛ́ pee se ɔ a kɛ piɛɛ Mose Mlaa a he ɔ he munyu kaa, gba si himi mi nɛ nɔ nɛ gbo ɔ nyɛminyumu kɛ yalɔyo ɔ maa sɛ. (5 Mose 25:5, 6) Nɔ́ nɛ Boaz pee nɛ a ngma ngɛ Rut womi ɔ mi ɔ tsɔɔ kaa ke nɔ nɛ gbo ɔ nyɛminyumu ko be je mi ɔ, lɛɛ nyumu kpahi nɛ a ji e weku li ɔ ma nyɛ maa ngɔ yo ɔ.—Rut 1:3, 4; 2:19, 20; 4:1-6.
Gba si himi nɛ ɔ he munyu nɛ Saduki bi ɔmɛ tu, nɛ a ngma ngɛ Maako 12:20-22 ɔ tsɔɔ kaa gba si himi nɛ́ nɔ nɛ gbo ɔ nyɛminyumu maa ngɔ yalɔyo ɔ ya nɔ ngɛ Yesu be ɔ mi. Yuda bi a yi nɔ sane ngmalɔ nɛ a tsɛɛ le ke Flavius Josephus nɛ hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ tsɔɔ kaa, blɔ nya tomi nɛ ɔ haa nɛ weku kpa a biɛ laa we, nɛ jehanɛ hu ɔ, e baa weku ɔ weto níhi a yi, nɛ e yeɔ bua yalɔyo ɔ. Ngɛ blema a, ke huno ko gbo ɔ, e yo ɔ be he blɔ nɛ e yeɔ e huno ɔ gbosi ní. Se ke nɔ nɛ gbo ɔ nyɛminyumu kɛ yalɔyo ɔ fɔ bi ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ a baa nɔ nɛ gbo ɔ weto ní yi.
Ngmami ɔ Mi Junehi
it-1 640 ¶5
Gba Mi Pomi
Gba Mi Pomi Womi. E sɛ nɛ wa susu kaa akɛnɛ pee se ɔ nihi kɛ Mose Mlaa nɛ kɔ ɔ gba mi pomi he ɔ tsu we ní ngɛ blɔ nɛ da nɔ hu he je ɔ, Mlaa a ha nɛ e pee gbɔjɔɔ ha Israel nɔ ko kaa e kɛ e yo maa po gba mi. Loko nyumu ko ma nyɛ maa pee jã a, e sa nɛ e pee ní komɛ nɛ a he hia. E he hia nɛ e ngma womi nɛ ji “gba mi pomi womi” ha yo ɔ. E sa kaa nyumu ɔ nɛ ngɛ hlae nɛ e kɛ e yo ɔ maa po gba mi ɔ ‘nɛ e ngɔ womi ɔ kɛ wo e dɛ; nɛ e ha e je e we ɔ mi.’ (5Mo 24:1) E ngɛ mi kaa Ngmami ɔ kɛ blɔ tsɔɔmi kpahi nɛ kɔ ɔ blɔ nya tomi nɛ ɔ he ɔ ha we mohu lɛɛ, se e ngɛ heii kaa blɔ nya tomi nɛ ɔ nɛ a ma tsu he ní ngɛ mlaa nya a biɔ nɛ nyumu ɔ nɛ ya na ma nikɔtɔma amɛ, nɛ eko ɔ, mɛ hu a maa bɔ mɔde kaa a ma dla nyumu ɔ kɛ e yo ɔ a kpɛti kekle. Be abɔ nɛ e maa ye kɛ ngma gba mi pomi womi ɔ, kɛ be abɔ nɛ e kɛ ma tsu he ní ngɛ mlaa nya a ma ha nyumu ɔ nɛ e suɔ kaa e po gba a mi ɔ he blɔ kɛ susu yi mi kpɔ nɛ e mwɔ ɔ he ekohu. Ke nɔ ko suɔ kaa e maa po gba mi ɔ, e sa nɛ a na nɔ dami nɔ́, nɛ ke a kɛ blɔ tsɔɔmi nɛ kɔɔ enɛ ɔ he ɔ tsu ní saminya a, lɔ ɔ maa tsi nihi a nya konɛ a he ko sɔ kɛ mwɔ yi mi kpɔ kaa a maa po gba mi. Enɛ ɔ maa ye kɛ bua yo ɔ nɛ e maa po e he piɛ. Ngmami ɔ tsɔɔ we níhi nɛ ngɛ “gba mi pomi womi” ɔ mi.
AUGUST 16-22
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 5 MOSE 27-28
“Jɔɔmi Nɛ Ɔmɛ Maa Pee Nyɛ Nɔ́”
w10 12/15 19 ¶18
Mo Ná Jɔɔmihi Kɛ Gu Matsɛ Nɛ Mawu Mumi ɔ Ngɛ Lɛ Kudɔe ɔ Nɔ!
Tue nɛ wa maa bu ɔ tsɔɔ kaa waa kɛ Mawu Munyu ɔ kɛ mumi mi niye ní nɛ e haa wɔ ɔ ma tsu ní. (Mat. 24:45) E tsɔɔ hu kaa wa maa bu Mawu kɛ e Bi ɔ tue. Yesu de ke: “Pi nɔ fɛɛ nɔ nɛ deɔ mi ke, ‘Nyɔmtsɛ, Nyɔmtsɛ’ ɔ, nɛ e maa sɛ hiɔwe Matsɛ Yemi ɔ mi, mohu ɔ, nɔ nɛ e peeɔ ye Tsɛ nɛ e ngɛ hiɔwe ɔ suɔmi nya ní ɔ pɛ lɛ e maa sɛ mi.” (Mat. 7:21) Mawu tue nɛ wa maa bu ɔ tsɔɔ kaa wa maa je wa tsui mi kɛ ba wa he si kɛ ha Mawu blɔ nya tomi ɔ, nɛ ji Kristofohi asafo ɔ nɛ́ e hla nikɔtɔmahi ngɛ mi kaa ‘nike níhi nɛ a kɛ ha ngɛ adesahi a mi ɔ.’—Efe. 4:8.
w01 9/15 10 ¶2
Anɛ O Ma Ná Jɔɔmi Nɛ Je Yehowa Ngɔ ɔ Lo?
Hebri peemi munyu nɛ ji ‘nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ bu tue’ nɛ a kɛ tsu ní ngɛ 5 Mose 28:2 tsɔɔ ní peepee nɛ yaa nɔ be fɛɛ be. E sɛ nɛ Yehowa we bi nɛ a bu lɛ tue ngɛ be komɛ pɛ a mi; e sa nɛ a ya nɔ nɛ a pee jã ngɛ a si himi mi daa. Ja jã loko a ma ná jɔɔmihi nɛ je Yehowa ngɔ. A kɛ Hebri peemi munyu nɛ a tsɔɔ sisi kaa ‘maa pee o nɔ́ ɔ’ tsuɔ ní kɛ tsɔɔ nɔ́ ko nɛ a ngɛ se blɔ hlae, nɛ behi fuu ɔ e tsɔɔ kaa “a maa su nɔ́ ko he” aloo “nine maa su nɔ́ ko nɔ.”
w10 9/15 8 ¶4
O Kɛ Hɛdɔ Nɛ Hla Yehowa Jɔɔmi Se Blɔ
Kɛ e sa nɛ Israel bi ɔmɛ nɛ a bu Mawu tue ha kɛɛ? Mawu Mlaa a tsɔɔ kaa Mawu bua be a he jɔe ke a sume nɛ a sɔmɔ lɛ kɛ “bua jɔmi, kɛ nyami nɛ je tsui mi.” (Kane 5 Mose 28:45-47.) Yehowa tue nɛ wa maa bu ɔ biɔ babauu pe fami pɔtɛɛ komɛ nɛ wa maa ye nɔ ɔ kɛkɛ, ejakaa lohwehi aloo daimoniohi po ma nyɛ maa pee jã. (Maak. 1:27; Yak. 3:3) Mawu tue nɛ wa maa bu kɛ je wa tsui mi ɔ tsɔɔ kaa wa suɔ lɛ. Hemi kɛ yemi nɛ wa ngɛ kaa Yehowa mlaa amɛ pi tlomi, nɛ “e ba peeɔ nihi nɛ a ngɛ e se blɔ hlae wawɛɛ ɔmɛ a hiɔ wolɔ” ɔ haa nɛ wa bua jɔɔ kaa wa maa bu lɛ tue kɛ je wa tsui mi.—Heb. 11:6; 1 Yoh. 5:3.
Ngmami ɔ Mi Junehi
it-1 360
Buna
Yehowa wo mlaa kɛ si buna loo nɔ́ nɛ a kɛ woɔ huzu nɛ a maa hɛ. (5Mo 19:14; hyɛ Abɛ 22:28 hulɔ.) Ngɛ anɔkuale mi ɔ a maa gbiɛ “nɔ tsuaa nɔ nɛ tsɛ̃ɛ̃ e nyɛmi buna kɛ yaa se.” (5Mo 27:17) Akɛnɛ ngmɔ ní nɛ baa ngɛ zugba ko nɔ ɔ ji nɔ́ nɛ zugbatsɛmɛ kɛ hyɛɔ a he he je ɔ, ke nɔ ko tsɛ̃ nɔ ko buna kɛ mia nɔ ɔ zugba a he ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ nɔ́ nɛ e náa kɛ hyɛɔ e he ɔ ma bɔ́ lɛ. Jã nɛ nɔ ko maa pee ɔ ngɛ kaa jumi nɔuu, nɛ jã ji bɔ nɛ a naa lɛ ngɛ blema be ɔ mi.—Hiob 24:2.
AUGUST 23-29
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 5 MOSE 29-30
“Wa Ma Nyɛ Ma Sɔmɔ Yehowa”
w09 11/1 31 ¶2
Yehowa Ha Wɔ He Blɔ Konɛ Waa Hla Nɔ́ Nɛ Wa Maa Pee
Anɛ e he wa kaa wa maa le nɔ́ nɛ Mawu ngɛ hlae ngɛ wa dɛ konɛ waa pee lo? Mose de ke: “Mlaa amɛ nɛ i ngɛ nyɛ woe mwɔnɛ ɔ, a he wɛ tsɔ ha nyɛ, nɛ a be tsitsaa he ko hulɔ.” (Kuku 11) Yehowa bi we wɔ nɛ waa pee nɔ́ ko nɛ e le kaa wa be nyɛe maa pee. E mlaa amɛ hi saminya nɛ wa ma nyɛ maa na. Jehanɛ hu ɔ, wa le níhi nɛ e hyɛɔ blɔ kaa waa pee ɔ. E he hia we nɛ waa ‘kuɔ kɛ ya hiɔwe’ aloo waa hia blɔ kɛ “po wo” ɔ loko wa ma nyɛ maa kase níhi nɛ Mawu hyɛɔ blɔ kaa waa pee ɔ. (Kuku 12, 13) Baiblo ɔ tsɔɔ wɔ bɔ nɛ e sa kaa waa hi si ha a heii.—Mika 6:8.
w09 11/1 31 ¶1
Yehowa Ha Wɔ He Blɔ Konɛ Waa Hla Nɔ́ Nɛ Wa Maa Pee
“NYƐMIYO ko nɛ e kɛ haomihi kpe ngɛ e jokuɛwi a si nɛ́ e susu kaa e be nyɛe ma ná si himi kpakpa hwɔɔ se ɔ de ke: “Be ko nɛ be ɔ, i pɔɔ susumi nɛ dɛ nami kaa i be nyɛe ma ye Yehowa anɔkuale.” Anɛ jã nɛ mo hu o nuɔ he lo? Anɛ e ji anɔkuale kaa hɛ nɔ kami ko kulaa be ha wɔ ngɛ si fɔfɔɛ nɛ waa kɛ kpeɔ ɔ he je lo? Dɛbi. Yehowa Mawu ha wɔ nike ní nɛ ji he blɔ nɛ wa kɛ hla nɔ́ nɛ wa suɔ, lɔ ɔ wa ma nyɛ maa hla nɔ́ nɛ wa bua jɔ he kaa wa maa pee ngɛ si himi mi. Yehowa suɔ nɛ waa mwɔ yi mi kpɔhi nɛ da, nɛ e Munyu nɛ ji Baiblo ɔ tsɔɔ wɔ blɔ nɔ nɛ wa maa gu kɛ pee jã. Mo susu munyu nɛ Mose ngma ngɛ 5 Mose yi 30 ɔ he nɛ o hyɛ.
w09 11/1 31 ¶4
Yehowa Ha Wɔ He Blɔ Konɛ Waa Hla Nɔ́ Nɛ Wa Maa Pee
Anɛ nɔ́ nɛ wa maa hla ngɛ si himi mi ɔ he hia Yehowa lo? Ee! Mawu ha nɛ Mose ngma ke: “Nyɛɛ ngɔ wami.” (Kuku 19) Mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ hla wami? Mose de ke: ‘Nyɛɛ suɔ Yehowa, nyɛ Mawu ɔ; nyɛɛ bu lɛ tue, nɛ nyɛɛ pee e suɔmi nya ní pɛpɛɛpɛ.’ (Kuku 20) Ke wa suɔ Yehowa a, wa maa suɔ nɛ waa bu lɛ tue, nɛ́ waa ye lɛ anɔkuale ngɛ nɔ́ nɛ maa ba a tsuo se. Ke wa pee jã a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa ngɔ wami, nɛ enɛ ɔ ji si himi blɔ nɛ hi pe kulaa nɛ wa maa hla amlɔ nɛ ɔ, nɛ wa ma ná hɛ nɔ kami kaa wa ma ná neneene wami ngɛ Mawu je ehe ɔ mi.—2 Petro 3:11-13; 1 Yohane 5:3.
Ngmami ɔ Mi Junehi
it-1 665 ¶3
Tue
Yehowa gu e sɔmɔli a nɔ kɛ de Israel bi tue gboli nɛ a bui lɛ tue ɔ ke, a ji “tue mɔmlɔtɔtsɛmɛ.” (Yer 6:10; Nít 7:51) A pee kaa nihi nɛ nɔ́ ko nɛ́ ha we nɛ nɔ nuɔ nɔ́ ɔ tsi a tue ɔmɛ. Yehowa yeɔ bua nihi nɛ a suɔ kaa a nu anɔkuale ɔ sisi ɔ konɛ a bu lɛ tue, se e ngmɛɔ blɔ nɛ nihi nɛ a sume nɛ a le lɛ nɛ a bu lɛ tue ɔ yaa nɔ nɛ a kuaa anɔkuale ɔ. (5Mo 29:4; Ro 11:8) Bɔfo Paulo de kaa be ko maa su nɛ nihi nɛ a tsɛɔ a he ke Kristofohi ɔ ma kua hemi kɛ yemi nitsɛnitsɛ ɔ, nɛ a be suɔe kaa a maa bu Mawu Munyu ɔ tue, se a maa suɔ mohu kaa a “ta a tue mi ha mɛ” kɛ gu níhi nɛ a suɔ ɔ nɔ, nɛ enɛ ɔ ma ha nɛ a bu lakpa tsɔɔli tue. (2Ti 4:3, 4; 1Ti 4:1) Jehanɛ hu ɔ, haomihi nɛ nihi maa nu he ɔ ma ha nɛ sawale maa nu a tue ɔmɛ.—1Sam 3:11; 2Ma 21:12; Yer 19:3.
AUGUST 30–SEPTEMBER 5
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 5 MOSE 31-32
“Moo Kase Ní Kɛ Je Nɔ́ He Tomi Níhi Nɛ Ngɛ La Ko Nɛ Mawu Ha Nɛ A Ngma a Mi”
w09 5/1 14 ¶4
Nɔ́ He Tomi Níhi Nɛ Ngɛ Baiblo ɔ Mi—Anɛ O Nu Sisi Lo?
Baiblo ngɔɔ Yehowa kɛ toɔ níhi nɛ wami be a mi ɔ he. A tu e he munyu kaa e ji “tɛ sa a nɛ heɔ Israel yi wami ɔ,” kɛ jehanɛ hu “tsɛ̃i” kɛ “mɔ ngua.” (2 Samuel 23:3; La 18:2; 5 Mose 32:4) Mɛni nɛ ní nɛ ɔmɛ nɛ a ngɔ Yehowa kɛ to a he ɔ tsɔɔ? Kaa bɔ nɛ tɛ sa nɛ kle ɔ maa si kpɛii nɛ a be nyɛe maa hɛ ɔ, jã nɔuu nɛ Yehowa Mawu ma nyɛ maa pee he piɛ pomi he nɛ he wa kɛ ha mo.
w01 10/1 9 ¶7
Moo Kase Yehowa Ke O Ngɛ O Bimɛ Tsɔsee
Mo susu suɔmi nɛ Yehowa je kpo kɛ tsɔɔ Israel bi ɔmɛ ngɛ bɔ nɛ e kɛ mɛ hi si ha a he nɛ o hyɛ. Mose ngɔ nɔ́ ko nɛ sa kadimi kɛ tsɔɔ bɔ nɛ suɔmi nɛ Yehowa ngɛ kɛ ha Israel ɔ ngɛ ha a mi. Wa kaneɔ ke: ‘Bɔ nɛ kɔle buu e tsu he, nɛ e tee kɛ bɔleɔ e bimɛ, nɛ e bliɔ e pɛli mi, nɛ e ngɔɔ e bimɛ ngɔ fɔɔ nɔ kɛ tee kɛ yaa hiɔwe ɔ, jã Yehowa hɛɛ [Yakob].’ (5 Mose 32:9, 11, 12) Ke kɔle ngɛ e bimɛ bɔ nɛ a ma plɛ kɛ te ha a tsɔɔe ɔ, e ‘teɔ kɛ bɔleɔ mɛ’ nɛ e fiaa e pɛli ɔmɛ konɛ e kɛ wo e bimɛ ɔmɛ he wami konɛ mɛ hu a pee jã nɛ a bɔni temi. Ke kɔle bi ɔ eko te kɛ je tsu ɔ mi ngɛ kɔɔhiɔ mi tsitsaa a, kɔle ɔ “bliɔ e pɛli mi” kɛ haa e bi ɔ nɔ. Ke kɔle ɔ na kaa e bi ɔ maa nɔ zugba a, kɔle ɔ sɛɔ e bi ɔ sisi nɛ e ngɔɔ e bi ɔ kɛ ‘fɔɔ e pɛli ɔ nɔ.’ Jã nɔuu nɛ Yehowa hu je suɔmi mi kɛ hyɛ ma ehe nɛ ji Israel ɔ nɔ. E ha mɛ Mose Mlaa a. (La 78:5-7) Mawu hɛngmɛ ngɛ Israel bi ɔmɛ a he wawɛɛ, nɛ e kɛ oya yemi kpɔ̃ɔ mɛ ke a kɛ haomi kpe.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w04 9/15 27 ¶12
Otihi Nɛ Ngɛ Mose Womi Nɛ Ji Enuɔ ɔ Mi
31:12. E sa kaa jokuɛwi nɛ a piɛɛ nikɔtɔmahi a he ngɛ asafo mi kpehi a sisi nɛ a bɔ mɔde kaa a maa bu tue nɛ a kase ní.