Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Tsumi Kpe ɔ He Ní Kasemi Womi ɔ Mi
© 2022 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
MARCH 6-12
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 1 KRONIKA 23–26
“A To Jami Ngɛ Sɔlemi We ɔ He Blɔ Nya Saminya”
it-2 241
Levi Bi
David to Levi bi a ní tsumi ngɛ sɔlemi we ɔ he blɔ nya saminya. E hla nɔ hyɛli, agbo nya buli, kɛ ní to he nɔ hyɛli. Jehanɛ se hu, e hla nihi babauu konɛ a ye bua osɔfo ɔmɛ kɛ tsu ní ngɛ sɔlemi we ɔ, sɔlemi we ɔ kpo ɔ nɔ, ní yemi he, tó tsumi he, he nɛ a sãa afɔle ngɛ, he tsukɔmi he, he nɛ a ngmɛɔ níhi ngɛ, he nɛ a susuɔ níhi ngɛ kɛ buli a ní tsumi kpahi. A gba Levi bi nɛ a poɔ laa a mi kɛ wo kuuhi 24 a mi kaa bɔ nɛ a gba osɔfo ɔmɛ a mi ɔ. Ke kuu kake tsu ni ta a, kɛ kuu kpa hu ba tsa nɔ. A fɔɔ sɔ kɛ hlaa ní tsumi ɔ. Blɔ nɛ ɔ nɔ nɔuu nɛ a guɔ kɛ gbaa ní tsumi kɛ haa agbo nya buli ɔmɛ.—1Kron 23, 25, 26; 2Kron 35:3-5, 10.
it-2 686
Osɔfo
A ngɔ osɔfohi nɛ sɔmɔɔ ngɛ sɔlemi we ɔ kɛ wo nɔ hyɛli slɔɔtoslɔɔtohi a sisi. A fɔɔ sɔ kɛ hlaa ní tsumi pɔtɛɛ nɛ a ma tsu ɔ. Kuu 24 nɛ a gba a mi ɔ, eko fɛɛ eko tsuɔ ní daa otsi, lɔ ɔ ngɛ jeha mi ɔ kuu fɛɛ kuu tsuɔ ní si enyɔ. E ngɛ heii kaa ke e su gbijlɔ yemi be nɛ nihi ma bɔhi sãmi ɔ, Levi bi ɔmɛ tsuo blaa kɛ tsuɔ ní kaa bɔ nɛ a pee benɛ a ngɛ sɔlemi we ɔ nɔ jɔɔe ɔ. (1Kron 24:1-18, 31; 2Kron 5:11; kɛ to 29:31-35; 30:23-25; 35:10-19.) Osɔfo ko ma nyɛ ma tsu ní ngɛ be kpahi a mi, se e sa nɛ e hyɛ nɛ hi nɛ e ní tsumi ɔ ko tsi nɔ nɛ a hla lɛ kaa e tsu ní ngɛ be pɔtɛɛ ko mi ɔ blɔ. Kaa bɔ nɛ rabi bihi a kusumi tsɔɔ ɔ, benɛ Yesu ngɛ zugba a nɔ ɔ, osɔfo ɔmɛ a he hiɛ babauu. Enɛ ɔ he ɔ a gba a mi kɛ wo kuu nyafinyafihi a mi ngɛ weku nɛ a je mi ɔ nya bɔ nɛ pee nɛ a nyɛ nɛ a tsu ní ngɛ otsi ɔ mi. Weku fɛɛ weku tsuɔ ní ligbi kake aloo nɔ́ nɛ pe ja ngɛ a yibɔ nya.
it-2 451-452
La
Benɛ a ngɛ níhi a he blɔ nya toe kɛ ha Yehowa sɔlemi we ɔ mami ɔ, David hla Levi bihi 4,000 konɛ a tsu lahi a he ni. (1Kron 23:4, 5) Ngɛ nihi 4,000 nɛ ɔmɛ a mi ɔ, a kpɛti nihi 288 ji ni ‘nɛmɛ nɛ a le lami saminya.’ Nɛ a kpɛti nihi 3,712 ji nihi nɛ kpaako a ngɛ laa kasee. (1Kron 25:7) Asaf, Heman kɛ Yedutun (nɛ a tsɛɛ lɛ hu ke Etan) ɔ ji nihi nɛ a hyɛɛ la fiami ní tsumi ɔ tsuo nɔ. Akɛnɛ Levi bi nyumuhi etɛ nɛ ji Gershon, Kohat kɛ Merari a nina ji mɛ he je ɔ, wa ma nyɛ ma de ke a hla mɛ kaa a da Levi weku etɛ ɔmɛ a nane mi ngɛ sɔlemi we ɔ nɛ a sɔmɔ kaa la he blɔ nya tolihi. (1Kron 6:16, 31-33, 39-44; 25:1-6) Akɛnɛ saku fiali ɔmɛ hu ji osɔfohi he je ɔ, mɛ hu a piɛɛ Levi bihi nɛ a fiaa laa a he.—2Kron 5:12; kɛ to 4Mo 10:8
it-1 898
Agbo Nya Bulɔ
Ngɛ Sɔlemi We ɔ. Benɛ e piɛ bɔɔ nɛ Matsɛ David ma gbo ɔ, e to Levi bihi, nihi nɛ a tsuɔ ní ngɛ sɔlemi we ɔ, kɛ agbo nya bulihi nɛ a he hiɛmi ji 4,000 ɔ a he blɔ nya saminya. Bɔ nɛ a gba a mi haa a tsɔɔ kaa mɛ tsuo a ma tsu ní ligbi kpaago ngɛ be kake mi. A ní tsumi ji kaa a bu Yehowa we ɔ he nɛ a hyɛ nɛ a bli agbo ɔmɛ nɛ a nga ngɛ be nya. (1Kron 9:23-27; 23:1-6) Ngɛ bumi ní tsumi ɔ se ɔ, akpɛti ni komɛ hyɛɛ sika nɛ nihi haa nɛ a kɛ hyɛɛ sɔlemi we ɔ nɔ ɔ nɔ. (2Ma 12:9; 22:4) Pee se benɛ osɔfo nɔkɔtɔma Yehoyada pɔ Yoash nu kaa matsɛ ɔ, a hla buli pɔtɛɛ nɛ a bu sɔlemi we ɔ agbo ɔmɛ a he konɛ a kɛ po niheyo Yoash he piɛ nɛ Manyɛ Atalia nɛ e ngɛ hlae nɛ e kpɔ̃ matsɛ yemi ɔ pani nya a nine nɛ ko su e nɔ. (2Ma 11:4-8) Benɛ Matsɛ Yosia ngɛ wɔ jali ɔmɛ a hɛ mi kpatae ɔ, agbo nya buli ɔmɛ ye bua nɛ a kɛ je níhi nɛ Baal jali ɔmɛ kɛ ja Baal ngɛ sɔlemi we ɔ tsuo kɛ je. A ya sã ní nɛ ɔmɛ tsuo ngɛ ma a se.—(2Ma 23:4).
MARCH 13-19
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 1 KRONIKA 27–29
“Ga Ko Nɛ Tsɛ Ko Je Suɔmi Mi Kɛ Wo E Bi Nyumu”
w05 2/15 19 ¶9
Yaa Nɔ Nɛ O Bu Nɔ́ Nɛ Kadiɔ Mo Kaa Kristofo No ɔ He
9 Moo ná nɔ mi mami kaa níhi nɛ o kase ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ ji anɔkuale. Ke waa kɛ wa susumihi loo wa ni peepeehi da we níhi nɛ wa kase ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ nɔ ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ hemi kɛ yemi nɛ wa ngɛ ngɛ Yehowa mi ɔ mi nɛ gbɔjɔ. (Filipi Bi 1:9, 10) E sa nɛ nihewi kɛ yihewi kɛ nikɔtɔmahi tsuo nɛ a ji Kristofohi ɔ nɛ ná nɔ mi mami kaa níhi nɛ a heɔ yeɔ ɔ ji Baiblo mi anɔkualehi niinɛ. Paulo wo Kristofohi he wami ke: “Nyɛ ná níhi tsuo a nɔ mi mami; nyɛɛ pɛtɛ nɔ́ nɛ hi he wawɛɛ.” (1 Tɛsalonika Bi 5:21) E sa nɛ nihewi kɛ yihewi nɛ a fɔli ji Mawu sɔmɔli ɔ nɛ yɔse kaa a be nyɛe maa da a fɔlihi a hemi kɛ yemi nɔ kɛ tsɔɔ kaa mɛ hu a ngɛ hemi kɛ yemi. David wo e bi Salomo he wami nɛ e de lɛ ke: “le o tsɛ e Mawu ɔ, nɛ o sɔmɔ lɛ kɛ o tsui tsuo.” (1 Kronika 28:9) Lemi nɛ niheyo wayoo Salomo maa le kaa e tsɛ ɔ ngɛ hemi kɛ yemi ngɛ Yehowa mi ɔ kɛkɛ pɛ pi. E sa nɛ lɛ nitsɛ e le Yehowa nɛ e pee ja hulɔ. E bi Mawu kaa: “Ha mi nile, kɛ nɔ́ sisi numi nɛ ma kɛ ye ma nɛ ɔ a nɔ”—2 Kronika 1:10.
w12 4/15 16 ¶13
Mo Sɔmɔ Yehowa Kɛ O Tsui Tsuo
13 Ní kasemi nɛ ngɛ mi ɔ ngɛ heii. Ke wa yaa asafo mi kpe nɛ waa kɛ wa he woɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi be fɛɛ be ɔ, wa bua jɔɔ wawɛɛ. Se Yehowa nɛ wa ma sɔmɔ lɛ kɛ wa tsui tsuo ɔ biɔ babauu pe ja. (2 Kron. 25:1, 2, 27) Ke ngɛ Kristofo no ko tsui mi tɔɔ, e suɔ “níhi nɛ ngɛ se ɔ” nɛ ji bɔ nɛ je ɔ peeɔ e ní haa a, huɛ bɔmi nɛ ngɛ e kɛ Mawu a kpɛti ɔ ma nyɛ ma puɛ. (Luka 17:32) Ke wa haa nɛ ‘nɔ́ yayami he peeɔ wɔ tai nɛ wa mɛtɛɛ nɔ́ kpakpa he ɔ,’ lɛɛ wa maa ‘sa kɛ ha Mawu Matsɛ Yemi ɔ.’ (Rom. 12:9; Luka 9:62) E sa nɛ waa hyɛ saminya nɛ wa ko ha nɛ níhi nɛ ngɛ Satan je ɔ mi ɔ nɛ tsi wa nya nɛ waa kɛ wa tsui tsuo nɛ ko fi Mawu Matsɛ Yemi ɔ se, ke jamɛ a ní ɔmɛ ngɛ kaa níhi nɛ a he ngɛ se nami po.—2 Kor. 11:14; kane Filipi Bi 3:13, 14
MARCH 20-26
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 2 KRONIKA 1–4.
“Matsɛ Salomo Mwɔ Yi Mi Kpɔ Ko Nɛ Nile Be Mi”
it-1 174 ¶5
Ta Buli
Ngɛ Salomo nɔ yemi ɔ mi ɔ, tsakemi ba Israel tabo ɔ he. E ngɛ mi kaa ngɛ e nɔ yemi ɔ mi ɔ, maa ná tue mi jɔmi mohu lɛɛ, se kɛ̃ ɔ, e bua okpɔngɔhi kɛ ta zugba lɛhi fuu a nya. E he okpɔngɔ nɛ ɔmɛ ekomɛ kɛ je Egipt. Salomo ma tsuhi ngɛ e nɔ yemi he ɔmɛ tsuo bɔ nɛ pee nɛ e nyɛ nɛ e ngɔ ta humi níhi nɛ e ya heɔ kɛ to lejɛ ɔmɛ. (1Ma 4:26; 9:19; 10:26, 29; 2Kron 1:14-17) Yehowa jɔɔ we tsakemi nɛ Salomo pee nɛ ɔ nɔ, nɛ ngɛ e gbenɔ se ɔ, matsɛ yemi ɔ mi ba gba nɛ he wami nɛ Israel tabo ɔ ngɛ ɔ nya ba si. Pee se ɔ, Yesaya ngma ke: ‘Musu tloo nihi nɛ yaa Egipt ya biɔ yemi kɛ buami ngɛ lejɛ ɔ. Musu tloo mɛ, ejakaa a ngɔɔ a hɛ kɛ fɔɔ Egipt ta zugba lɛhi, kɛ okpɔngɔ ta buli a nɔ; ejakaa a hiɛ babauu, nɛ a he wa hulɔ. Se a ngɔɛ a hɛ kɛ fɔ we Yehowa, Israel Mawu klɔuklɔu ɔ mohu nɔ; ga womi hu a bi we lɛ.’—Yes 31:1.
it-1 427
Ta Zugba Lɛhi
A bua we ta zugba lɛhi babauu a nya ngɛ Israel hyɛ kaa Matsɛ Salomo yi nɔ pɛ. Enɛ ɔ ya nɔ kɛ ya si benɛ Mawu kɛ kɔkɔ bɔmi ha kaa matsɛ ɔ ko bua ta zugba lɛhi babauu a nya ejakaa pi lɔ ɔmɛ nɛ maa po ma a he piɛ. Kɔkɔ bɔmi nɛ ɔ ha nɛ bɔ nɛ a kɛ ta zugba lɛhi kɛ okpɔngɔhi nɛ gblaa ta zugba lɛ nɛ ɔmɛ tsuɔ ni haa nya ba si. (5Mo 17:16) Benɛ Samuel ngɛ Israel bi ɔmɛ kɔkɔ bɔe ngɛ haomi nɛ adesa nɔ yemihi kɛ maa ba a nɔɔ he ɔ, e de mɛ ke: “E maa ngɔ nyɛ binyumu ɔmɛ ngɔ pee e ta buli.” (1Sam 8:11) Benɛ Absalom kɛ Adoniya ngɛ mɔde bɔe kaa a ma ba ye matsɛ ɔ, mɛ tsuo a bua ta zugba lɛhi kɛ nyumuhi 50 nɛ maa nyɛɛ a hɛmi ɔ nya kɛ ha a he. (2Sam 15:1; 1Ma 1:5) Benɛ David ye Zoba matsɛ ɔ nɔ kunimi ɔ, e baa ta zugba lɛ okpɔngɔhi 100 a yi.— 2Sam 8:3, 4; 10:18
Bɔ nɛ pee nɛ Israel tabo ɔ a he nɛ waa, Matsɛ Salomo bua ta zugba lɛhi nɛ a he hiɛmi su 1,400 a nya. (1Ma 10:26, 29; 2Kron 1:14, 17) Ngɛ Yerusalem se ɔ, a le ma kpahi nɛ Salomo po ɔ hu kaa hehi nɛ a hyɛɛ ta zugba lɛhi a nɔ ngɛ.—1Ma 9:19, 22; 2Kron 8:6, 9; 9:25
Ngmami ɔ Mi Junehi
w05 12/1 19 ¶6
Otihi Nɛ Ngɛ Kronika Womi Nɛ Ji Enyɔ ɔ Mi
1:11, 12. Nɔ́ nɛ Salomo bi ɔ ha nɛ Yehowa na kaa matsɛ ɔ suɔ wawɛɛ kaa e ma ná juɛmi kɛ nile. Sɔlemi nɛ wa sɔleɔ ha Mawu ɔ tsɔɔ nɔ́ tutuutu nɛ ngɛ wa tsui nɔ. Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ wa susu níhi nɛ wa bua jɔɔ a he ɔ he saminya.
MARCH 27– APRIL 2
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 2 KRONIKA 5–7
“Ye Tsui Maa Hi Lejɛ ɔ Be Fɛɛ Be”
w02 11/15 5 ¶1
E Sɛ Nɛ Wa Kpa Wa He Nya Buami
Pee se benɛ David ba ye matsɛ ngɛ Yerusalem ɔ, e bua jɔ wawɛɛ kaa e maa po we nɛ maa hi si daa kɛ wo Yehowa hɛ mi nyami. Se akɛnɛ David hwu ta babauu he je ɔ, Yehowa de lɛ ke: ‘e be hae nɛ e po we kɛ ha lɛ.’ Mohu ɔ, e hla David bi Salomo kaa e ma sɔlemi we ɔ. (1 Kronika 22:6-10) Benɛ a kɛ jeha kpaago kɛ fã ma sɔlemi we ɔ gbe nya a, Salomo jɔɔ sɔlemi we ɔ nɔ ngɛ jeha 1026 loko a fɔ Kristo ɔ mi. Yehowa kplɛɛ sɔlemi we ɔ nɛ a ma a nɔ nɛ e de ke: “I pee we nɛ o po nɛ a ja mi ngɛ mi nɛ ɔ klɔuklɔu kɛ yaa neneene. Ma hyɛ we ɔ nɔ, nɛ ma bu he daa.” (1 Matsɛmɛ 9:3) Ke Israel bi ɔmɛ ya nɔ nɛ a ye Yehowa anɔkuale ɔ, lɛɛ e nine maa ya nɔ maa hi we ɔ he be fɛɛ be. Se ke a yi lɛ anɔkuale ɔ, lɛɛ e ma je e nine ngɛ he nɛ ‘we ɔ maa pee we doku.’—1 Matsɛmɛ 9:4-9; 2 Kronika 7:16, 19, 20.
it-2 1077-1078
Sɔlemi We
Yinɔ Sane. Sɔlemi we nɛ ɔ hi si kɛ ya si jeha 607 loko a fɔ Kristo, nɛ Babilonia tabo nɛ ngɛ Matsɛ Nebukadnezar sisi ɔ lɛ ba kpata sɔlemi we ɔ hɛ mi. (2Ma 25:9; 2Kron 36:19; Yer 52:13). Akɛnɛ Israel bi ɔmɛ kpale kɛ je Yehowa se nɛ a kɛ a he ya wo lakpa jami mi he je ɔ, Mawu ngmɛ blɔ nɛ je ma amɛ ba tua Yuda kɛ Yerusalem, nɛ a ba muɔ june kpakpahi nɛ ngɛ sɔlemi we ɔ tsuo kɛ je. Jehahi babauu ba be nɛ́ a hyɛ we sɔlemi we ɔ nɔ saminya. Benɛ a jɔɔ sɔlemi we ɔ nɔ jeha 33 se ngɛ Salomo bi Rehoboam yi nɔ ɔ, Egipt Matsɛ Shishak ba muɔ june níhi ngɛ Yehowa we ɔ. (1Ma 14:25, 26; 2Kron 12:9) Matsɛ Asa (977-937 loko a fɔ Kristo) ngɛ bumi kɛ ha Yehowa we ɔ wawɛɛ nitsɛ, se kaa e ma po Yerusalem he piɛ ɔ lɛɛ e pe we ja mohu ɔ, e kɛ Siria Matsɛ Ben-hadad nɛ sɛ hlami ɔ ya so, nɛ e kɛ sika tsu kɛ sika hiɔ nɛ e ya muɔ ngɛ nito he ɔ nɛ ngɛ sɔlemi we ɔ mi ɔ ya ha lɛ konɛ e kɛ po somi nɛ e kɛ Israel matsɛ Baasha so ɔ mi—1Ma 15:18, 19; 2Kron 15:17, 18; 16:2, 3.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w10 12/1 11 ¶7
E le “Nɔmlɔ Adesa Tsui Mi”
Wa ma nyɛ ma ná bua womi ngɛ sɔlemi nɛ Salomo sɔle ɔ mi. Adesa ko be nyɛe maa nu bɔ nɛ wa nuɔ he ha ngɛ wa tsui mi, bɔ nɛ “wa hao ɔ” ha, kɛ bɔ nɛ “wa naa nɔ́” ha a sisi. (Abɛ 14:10) Se Yehowa lɛɛ e le wa tsui mi nɛ e susuɔ wa he wawɛɛ. Ke wa je wa tsui mi nɛ wa sɔle ha Yehowa nɛ wa de lɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ ɔ, lɔ ɔ maa ye bua wɔ konɛ wa nyɛ nɛ waa da haomihi nɛ waa kɛ kpe ɔ a nya. Biblo ɔ de ke: “nyɛ sake nyɛ yeyeeye peemi ɔmɛ tsuo ngɔ fɔ e nɔ, ejakaa e susuɔ nyɛ he.”—1 Petro 5:7.
APRIL 10-16
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 2 KRONIKA 8-9
“Nile He Jua Wa Ha Lɛ”
w99 11/1 20 ¶4
Ke Kpakpa Peemi Hiɛ Babauu
Sheba manyɛ ɔ ngɔ níhi nɛ a he jua wa kaa e be kɛ e he wami kɛ sã afɔle nɛ e ya slaa Salomo. Sheba manyɛ ɔ hi he nɛ a tsɛ mwɔnɛ ɔ ke Republic of Yemen ɔ, lɔ ɔ he ɔ manyɛ ɔ kɛ e teji ɔmɛ hia blɔ maa pee si tomi 1,000 aloo [1,600 km] kɛ ya Yerusalem. Kaa bɔ nɛ Yesu de ɔ, “e je je ɔ nyagbe he ɔ tɔɔ kɛ ba.” Mɛni he je nɛ Sheba manyɛ ɔ ngɔ e he kɛ wo oslaa mi nɛ e hia blɔ gagaaga nɛ ɔ? E hia blɔ nɛ ɔ kɛ ba “konɛ e ba bu Solomo juɛmi munyu ɔmɛ tue.”—Luka 11:31.
w99 7/1 30 ¶4-5
Slaami Ko Nɛ He Ba Se Nami Wawɛɛ
Si kake too ɔ, manyɛ ɔ ba hia si ngɛ Yerusalem nɛ “nihi babauu nitsɛ nyɛɛ e se kɛ ba. E kɛ afukpɔngɔhi nɛ a wo a se mi ní babauu hu ba. Ní ɔmɛ ji tsopa kɛ e he via, sika tsu, kɛ tɛ nɛ he jua wa.” (1 Matsɛmɛ 10:2a) Ni komɛ de ke tabuli piɛɛ “nihi babauu” nɛ nyɛɛ e se kɛ baa a he. Sisi numi ngɛ enɛ ɔ he ejakaa manyɛ ɔ ji nɔ ko nɛ he biɛ wawɛɛ, nɛ e ma nyɛ maa ba kaa e kɛ níhi nɛ a he jua maa su Ghana sidi ayɔ lafahi abɔ nɛ hia blɔ ɔ nɛ.
Sheba manyɛ ɔ nu salomo he sane ngɛ “Yehowa biɛ ɔ he je.” Lɔ ɔ wa ma nyɛ ma de ke pi nɛ e hia blɔ nɛ e ya ye jua. Mohu ɔ, ngɛ anɔkuale mi ɔ, manyɛ ɔ ba konɛ e ba nu Salomo juɛmi munyu ɔmɛ, jehanɛ se hu e ma nyɛ maa ba lɛ kaa manyɛ ɔ hia blɔ nɛ ɔ konɛ e ya kase Salomo Mawu nɛ ji Yehowa a he ní. Akɛnɛ Shem aloo Ham nɛ a sɔmɔ Yehowa a nina ji lɛ he je ɔ, e ma suɔ kaa e le níhi nɛ e nɛmɛ ɔmɛ heɔ ye ɔ.
w99 7/1 30-31
Slaami Ko Nɛ He Ba Se Nami Wawɛɛ
Benɛ Sheba manyɛ ɔ na nile nɛ Salomo ngɛ kɛ sika abɔ nɛ ngɛ e nɔ yemi ɔ mi ɔ, “e he mi po.” (1 Matsɛmɛ 10:4, 5) Ni komɛ de kaa munyu nɛ ɔ tsɔɔ kaa e “mumi ta e mi.” Ní lelɔ ko po tsɔɔ kaa e hɛli! Ke jã nɛ e ji po ɔ, manyɛ ɔ nya kpɛ e he ngɛ nɔ́ nɛ e na kɛ nɔ́ nɛ e nuɔ he. E tsɔɔ kaa Salomo tsɔli ɔmɛ ngɛ bua jɔmi kaa a nuɔ e nile munyu ɔmɛ, nɛ e je Yehowa yi kaa e wo Salomo matsɛ. Enɛ ɔ se ɔ, e ha matsɛ ɔ nike níhi nɛ a he jua wa, sika tsu pɛ nɛ e ha lɛ ɔ, ke a kɛ ba mwɔnɛ ɔ sika mi ɔ, e maa su dɔla 40,000,000. Salomo hu ha manyɛ ɔ ‘nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e ngɛ hlae nɛ e bi lɛ ɔ.’—1 Matsɛmɛ 10:6-13.
it-2 990-991
Salomo
Benɛ manyɛ ɔ na bɔ nɛ sɔlemi we ɔ kɛ Salomo we ɔ hɛ mi ngɛ nyami ha, niye ní nɛ a kɛ to okplɔɔ ha lɛ, matsɛ sɔmɔli ɔmɛ nɛ a pueɔ si kɛ a he tadehi, kɛ sami bɔhi nɛ e sãa ngɛ Yehowa we ɔ daa ligbi ɔ “e he mi po.” Nɛ e de ke “mamoo, i nui e mi fa po tete, o nile kɛ o kplɔkɔtɔ hiɛ babauu pe bɔ nɛ a gba mi ɔ.” Nɛ e ya nɔ nɛ e de e tsɔli ɔmɛ nɛ sɔmɔɔ lɛ daa, nɛ a nuɔ e nile munyu ɔmɛ ɔ hu ke a he ba ní pɛ. Ni nɛ ɔmɛ tsuo ha nɛ e je Yehowa nɔ nɛ ná Salomo he bua jɔmi, nɛ e wo lɛ Israel matsɛ konɛ o kojo, nɛ o ye dami sane kɛ ya neneene ɔ yi.—1Ma 10:4-9; 2Kron 9:3-8.
Ngmami ɔ Mi Junehi
it-2 1097
Matsɛ sɛ
Ngɛ Israel nɔ yemi ɔ mi ɔ, matsɛ sɛ nɛ a tu he munyu fitsofitso ɔ ji nɔ́ nɛ Salomo pee ɔ. (1Ma 10:18-20; 2Kron 9:17-19) Matsɛ sɛ nɛ ɔ maa si ngɛ ‘asa a nɔ ngɛ tsuhi’ nɛ a ma ngɛ Moria yo ɔ nɛ ngɛ Yerusalem ɔ a kpɛti kake mi. (1Ma 7:7) Matsɛ ɔ kɛ ‘suɔ wu pee matsɛ sɛ agbo nɛ ɔ nɛ e kɛ sika tsu ngmingmiingmi ha he.’ A pee kɔni enyɔ ngɔ wo matsɛ sɛ ɔ he hiɛ kɛ hiɛ nɛ “jata enyɔ daa si ngɛ a he; jata kake ngɛ hiɛ, nɛ jata kake hu ngɛ hiɛ. A puɛ jatahi nyɔngma kɛ enyɔ kɛ ma si ngɛ kpoku ekpa amɛ a nya.” (2Kron 9:17-19) Jata nɛ a kɛ tsu ní ɔ sa kadimi ejakaa e peeɔ nɔ yemi he foni. (1Mo 49:9, 10; Kpj 5:5) Jatahi nyɔngma kɛ enyɔ ɔmɛ daa si kɛ ha Israel wetso nyɔngma kɛ enyɔ ɔmɛ, nɛ tsɔɔ kaa e sa nɛ a ba a he si nɛ a fĩ nɔ nɛ hii si ngɛ matsɛ sɛ ɔ nɔ ɔ se. A ngɔ sika tsu ngmingmiingmi kɛ pee nɔ́ nɛ matsɛ ɔ kɛ e nane maa ma nɔ kɛ piɛɛ matsɛ sɛ ɔ he. Kaa bɔ nɛ nɔ nɛ ngma Kronika womi ɔ tsɔɔ, “a pee we matsɛ sɛ nɛ ɔ eko hyɛ ngɛ matsɛ yemi he kpa ko.”—2Kron 9:19.
APRIL 17-23
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 2 KRONIKA 10-12
it-2 768 ¶1
Rehoboam
Nɔ buimi kɛ he nɔ womi su nɛ Rehoboam je kpo ɔ ha nɛ Israel bi babauu yu a he kɛ je e he. Yuda kɛ Benyamin wɛtso ɔ pɛ ji wetsohi nɛ a fĩ David we ɔ se. Nɛ osɔfo ɔmɛ kɛ Levi bi nɛ a je matsɛ yemi ɔmɛ a mi kɛ ni kakaakahi nɛ a je wɛtso nyɔngma amɛ a mi nɛ a tsɔ a he ɔ hu fĩ e se.—1Ma 12:16, 17; 2Kron 10:16, 17; 11:13, 14, 16.