Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Tsumi Kpe ɔ He Ní Kasemi Womi ɔ Mi
© 2023 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
MAY 8-14
Ngmami ɔ Mi Junehi
it-1 1271 ¶1-2
Yehoram
Yehoram ya wo we e tsɛ Yehoshafat nane konɛ e pee nɔ́ nɛ da mohu ɔ, e yo Atalia wo lɛ he wami nɛ e pee ní yayamihi. (2Ma 8:18) Yehoram gbe e nyɛminyumuhi ekpa kɛ Yuda ganɔ ɔmɛ nɛ jehanɛ se hu ɔ, e kua Yehowa nɛ e ya ja lakpa mawuhi. (2Kron 21:1-6, 11-14) Ngɛ e nɔ yemi ɔ mi tsuo ɔ, haomi sɔuu e kɛ kpe. Kekleekle ɔ, Edom tsɔ atua nɛ lɔ ɔ se ɔ Libna te si kɛ si Yuda. (2Ma 8:20-22) Ngɛ sɛ womi nɛ a ngma kɛ ya ha Yehoram ɔ mi ɔ, gbalɔ Eliya bɔ lɛ kɔkɔ nɛ e de lɛ ke: ‘Níhi nɛ o pee nɛ ɔ a he je ɔ, Yehowa maa gbla o ma a, kɛ o bimɛ ɔmɛ, kɛ o yi ɔmɛ a tue wawɛɛ nitsɛ; nɛ e ma kpata o níhi nɛ o ngɛ ɔ tsuo a hɛ mi.’ Jehanɛ ɔ se hu ɔ, mo Matsɛ Yehoram, “o maa nu mi mi hiɔ nɛ nya wa; hiɔ nɛ ɔ maa hi o he daa kɛ yaa si o mi ní maa je pue si.”— 2Kron 21:12-15.
Níhi nɛ a de ɔ tsuo ba mi pɛpɛɛpɛ. Yehowa ngmɛ blɔ nɛ Arabia bi kɛ Filisti bi ba sɛ ma a mi nɛ a nuu Yehoram yi ɔmɛ kɛ e bi nyumu ɔmɛ nyɔguɛ. Se Yehoram bi nyumu wayoo Yehoahaz (nɛ a tsɛɛ lɛ hu ke Ahazia) lɛɛ Mawu ha nɛ e tu fo, e pee nɔ́ nɛ ɔ ngɛ Matsɛ Yemi ɔ he somi nɛ e kɛ David so ɔ he je. ‘Ngɛ ní nɛ ɔmɛ tsuo a se ɔ, Yehowa ha nɛ Yehoram ba nu mi mi hiɔ nɛ be tsa ba.’ Nɛ jeha enyɔ se ɔ, e “mi ní je pue si” nɛ bɔɔbɔɔbɔɔ e ba gbo. Kikɛ nɛ ɔ ji bɔ nɛ nyumu yiwutsotsɛ nɛ benɛ “e gbo ɔ nɔ ko nɔ ko yi lɛ kɔmɔ ɔ nyagbe ba ha.” A pu lɛ ngɛ David Ma a mi “se a pu we lɛ ngɛ matsɛmɛ ɔmɛ a gɔ ɔ mi.” Nɛ e bi nyumu Ahazia ba ye matsɛ ngɛ e se.— 2Kron 21:7, 16-20; 22:1; 1Kron 3:10, 11.
MAY 15-21
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 2 KRONIKA 22-24
“Yehowa Jɔɔ Nihi Nɛ A Peeɔ Kã”
w09 4/1 24 ¶1-2
Huɛ Yayami Bɔmi Ha Nɛ Yoash Kua Yehowa
Gbeye ba Yerusalɛm he nɛ Mawu sɔlemi we ɔ ngɛ ɔ. A gbe Matsɛ Ahazia. Nɛ nɔ́ nɛ Ahazia yayo Atalia pee ngɛ Ahazia gbenɔ se ɔ ngɛ nyakpɛ wawɛɛ nitsɛ. E gbe Ahazia bi nyumuhi nɛ ji lɛ nitsɛ e bibi ɔmɛ. O le nɔ́ he je nɛ e pee jã a lo?— E pee ja konɛ lɛ mohu e ba ye manyɛ.
Se a baa Atalia bibi ɔmɛ a kpɛti nɔ kake nɛ ji Yoash ɔ yi nɛ Atalia li he nɔ́ ko. Blɔ nɔ nɛ a gu kɛ baa Yoash yi ji kaa Yoash tsɛ Ahazia nyɛmiyo nɛ a tsɛ lɛ ke Yehosheba a ngɔ bimwɔyo Yoash ɔ kɛ laa ngɛ Mawu sɔlemi we ɔ. E nyɛ nɛ e pee ja ejakaa Osɔfo Nɔkɔtɔma Yehoyada ji e huno. Lɔ ɔ, mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo a pee kake kɛ baa Yoash yi.
w09 4/1 24 ¶3-5
Huɛ Yayami Bɔmi Ha Nɛ Yoash Kua Yehowa
A kɛ Yoash laa ngɛ sɔlemi we ɔ jeha ekpa sɔuu. Lejɛ ɔ ji he nɛ a tsɔɔ lɛ Yehowa Mawu kɛ e mlaa he ni ngɛ. Benɛ Yoash ná jeha kpaago ɔ, Yehoyada ha nɛ a wo lɛ matsɛ. Anɛ o suɔ nɛ o le nɔ́ nɛ Yehoyada pee kɛ nɔ́ nɛ ba Manyɛ Atalia yiwutsotsɛ ɔ nɔ ɔ lo?—
Yehoyada tsɛ buli nɛ a buɔ matsɛmɛ ɔmɛ a he ngɛ Yerusalɛm jamɛ a be ɔ mi ɔ kpe. E de mɛ bɔ nɛ e kɛ e yo ɔ plɛ kɛ baa Matsɛ Ahazia bi nyumu wayo ɔ yi ha. Kɛkɛ nɛ Yehoyada ngɔ Yoash kɛ tsɔɔ buli ɔmɛ nɛ a na kaa lɛ ji nɔ nɛ e sa kaa e ye matsɛ niinɛ. Kɛkɛ nɛ a to ga ko.
Yehoyada ngɔ Yoash kɛ je kpo nɛ a fi lɛ jlasi. Kɛkɛ nɛ “ni ɔmɛ fia a dɛ, nɛ a hwɔ lele, nɛ a de ke: ‘matsɛ yi nɛ na wa!’” Buli ɔmɛ bɔle Yoash kɛ kpe konɛ a po e he piɛ. Se benɛ Atalia nu ngmla nɛ ma mi bi ɔmɛ kɛ buli ɔmɛ ngɛ kpae ɔ, e tu fo kɛ ba lejɛ ɔ konɛ e ba tsi a nya. Nɛ kaa bɔ nɛ Yehoyada fã mɛ ɔ, buli ɔmɛ nu Atalia nɛ a gbe lɛ.— 2 Matsɛmɛ 11:1-16.
it-1 379 ¶5
Nɔ Pumi, Nɔ Pumi Hehi
A wo Osɔfo Nɔkɔtɔma Yehoyada nɛ e pee Yehowa suɔmi nya ní ɔ hɛ mi nyami “nɛ a pu lɛ ngɛ matsɛmɛ ɔmɛ a pu he ɔ ngɛ David Ma a mi,” lɛ nɔ kake too pɛ ji nɔ nɛ a wo e ta kaa e ji matsɛmɛ ɔmɛ a weku kpa a mi mohu lɛɛ, se kɛ̃ ɔ a pu lɛ ngɛ he nɛ a puɔ matsɛmɛ ngɛ ɔ.—2Kron 24:15, 16.
Ngmami ɔ Mi Junehi
it-2 1223 ¶13
Zakaria
12. Osɔfo Nɔkɔtɔma Yehoyada bi ji Zakaria. Benɛ Yehoyada gbo se ɔ, Matsɛ Yoash kpale kɛ je anɔkuale jami se. E ya bu lakpa ga womi tue nɛ e kua níhi nɛ Yehowa gbali ɔmɛ de lɛ ɔ. Yoash weku no Zakaria (2Kron 22:11) bɔ mɛ kɔkɔ ngɛ nɔ́ nɛ a ngɛ pee ɔ he se a kpa we mohu ɔ, a fiaa lɛ tɛ ngɛ sɔlemi we ɔ kpo ɔ nɔ. Benɛ Zakaria miɔ nɛ e ma gbo ɔ, e de ke: ‘Yehowa nɛ hyɛ nɔ́ nɛ nyɛ ngɛ pee ɔ nɛ e gbla nyɛ tue.’ Nɔ́ nɛ gbalɔ nɛ ɔ bi ɔ ba mi, pi nɛ Siria ya tua Yuda nɛ a puɛ ní pɛ kɛkɛ mohu ɔ, a gu Yoash tsɔli enyɔ komɛ a nɔ nɛ a kɛ gbe lɛ, ‘a pee nɔ́ nɛ ɔ ejakaa e pue osɔfo Yehoyada binyumu ɔmɛ a muɔ si.’ Hela Septuagint kɛ Latin Vulgate ɔ de kaa, a gbe Yoash konɛ a kɛ ye Yehoyada “binyumu” ɔ muɔ si nɛ e pue ɔ he lue. Masoreti bi a womi kɛ Syriac Peshitta a, kɛ hiɛhiɛɛ peemimunyu nɛ ji “binyumu ɔmɛ” ɔ tsu ni kɛ da si ha Yehoyada bi Zakaria nɛ ji gbalɔ kɛ osɔfo nɛ a buu lɛ nɛ e hɛ mi ngɛ nyami ɔ.—2Kron 24:17-22, 25.
MAY 22-28
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 2 KRONIKA 25-27
“Yehowa Ma Nyɛ Ma Ha Mo Nɔ́ Nɛ Hiɛ Pe Ja”
it-1 1266 ¶6
Yoash
Yoash ngɔ e ta buli akpe kake kɛ ha Yuda matsɛ ɔ konɛ e kɛ Edom nɛ ya hu ta. Se ngɛ ga womi nɛ “Mawu gbalɔ ɔ” kɛ haa nya a, ta buli ɔmɛ tsuo kpale a se kɛ ho a wehi a mi ya. E ngɛ mi kaa a ha mɛ sika hiɔ kilo akpe etɛ kɛ nya lafa eywiɛ ($660,600 aloo GH₵6,709,684) mohu lɛɛ, se benɛ a kpale a se kɛ ya a, a mi mi fu wawɛɛ ejakaa a nyɛ we nɛ a ya hu ta a. Eko ɔ, e ma nyɛ maa ba lɛ kaa níhi nɛ a nine ma ya su nɔ ke a ya hu ta a nɛ e bɔ mɛ ɔ he je. Lɔ ɔ he ɔ, benɛ a kpale kɛ yaa omleyi je ɔ, a ya tua mahi nɛ ngɛ woyi je nɔ yemi ɔ mi ɔ kɛ je Samaria kɛ ya si Bet Horon nɛ a kpɔ a níhi ngɛ a dɛ.—2Kron 25:6-10, 13.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w07 12/15 10 ¶1-2
Anɛ O Ngɛ Nɔ Ko Nɛ E Nane Pi Si Ngɛ Asafo ɔ Mi Nɛ O Kɛ Lɛ Bɔɔ Lo?
Benɛ Uzia ye jeha nyɔngma kɛ ekpa a, e ba pee matsɛ ngɛ Yuda woyi je matsɛ yemi ɔ mi. E kɛ jeha nyingmi enuɔ kɛ se sɔuu ye nɔ kɛ je jeha lafa kpaanyɔ nyagbe kɛ ya su jeha lafa kpaago ɔ sisi je loko a fɔ Kristo. Uzia ‘pee Yehowa suɔmi nya ní’ kɛ je benɛ e ji jokuɛyo ɔ tɔɔ. Mɛni ye bua lɛ nɛ e nyɛ nɛ e mwɔ yi mi kpɔ nɛ da? Baiblo yi nɔ sane tsɔɔ kaa benɛ Zakaria ngɛ je mi ɔ: ‘Uzia sɔmɔ Yehowa kɛ e tsui tsuo; enɛ ɔ he je ɔ, Yehowa hu gbaa lɛ. Zakaria ji nɔ nɛ tsɔɔ Uzia Mawu gbeye yemi.’— 2 Kronika 26:1, 4, 5.
Ngɛ sane nɛ ɔ nɛ a ngma ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ se ɔ, a tu we Zakaria nɛ ji matsɛ ɔ ga wolɔ ɔ he munyu tsɔ ngɛ he kpa ko. Akɛnɛ Zakaria ji nɔ nɛ tsɔɔ Uzia “Mawu gbeye yemi he je ɔ”, e nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ ná matsɛ ɔ nɔ he wami nɛ lɛ hu e pee nɔ́ nɛ da. Expositor’s Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Zakaria ji “nɔ ko nɛ e bua jɔ ní kasemi he wawɛɛ, e ngɛ Mawu jami mi níhi a si kpami fuu nɛ jehanɛ se hu ɔ, e kɛ nile nɛ e ngɛ ɔ yeɔ bua nihi.” Baiblo mi nilelɔ ko hu de ngɛ Zakaria he ke: “e he be ngɛ gbami mi, e le ni, e nu ɔ nɔ́ he ha nɔ, e ji nɔmlɔ kpakpa nɛ e ma nyɛ maa ba lɛ kaa e ná Uzia nɔ he wami niinɛ.”
MAY 29–JUNE 4
Ngmami ɔ Mi Junehi
w12 2/15 24-25
Natan—E Kɛ Anɔkuale Yemi Fi Anɔkuale Jami Se
Akɛnɛ Natan sɔmɔɔ Yehowa ngɛ anɔkuale mi he je ɔ, e je e tsui mi nɛ e kplɛ yi mi kpɔ nɛ David mwɔ kaa e maa ma sɔlemi we ɔ nɔ. Sɔlemi we nɛ ɔ ji kekleekle tsu nitsɛ nɛ a ma kɛ ha anɔkuale jami ngɛ zugba a nɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, jamɛ a be ɔ mi ɔ, Natan da bɔ nɛ e nuɔ he haa nɔ kɛ tu munyu mohu pe nɛ e maa tu munyu ngɛ Yehowa biɛ mi. Jamɛ a gbɔkuɛ ɔ, Mawu kɛ blɔ tsɔɔmi kpa ha e gbalɔ ɔ nɛ e ya de matsɛ ɔ: Lɔ ɔ ji kaa pi David nɛ e maa ma Yehowa we ɔ. Nɔ nɛ maa ma sɔlemi we ɔ ji David binyumu ɔmɛ a kpɛti nɔ kake. Se Natan de David kaa Mawu kɛ lɛ ngɛ somi ko soe, nɛ lɔ ɔ ji kaa e matsɛ yemi ɔ “maa hi si kɛ maa ya neneene.”—2 Sam. 7:4-16.
Pi Mawu suɔmi nya ji kaa Natan nɛ e kplɛ sɔlemi we nɛ David ke e maa ma a nɔ. Gbalɔ nɛ baa e he si nɛ ɔ tu we munyu kɛ si nɔ́ nɛ Yehowa de ɔ, mohu ɔ, e kplɛ e yi mi tomi ɔ nɔ. Enɛ ɔ ji nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa nɛ wa ma nyɛ maa kase, ke wa pee nɔ́ ko nɛ e ma bi nɛ Mawu nɛ dla wɔ ngɛ blɔ ko nɔ! Bɔ nɛ Natan ye manye kaa gbalɔ ɔ tsɔɔ kaa Mawu jɔɔ lɛ niinɛ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e ma nyɛ maa ba lɛ kaa, Yehowa kɛ e mumi ɔ tsitsɛɛ Natan kɛ Gad nɛ ji gbalɔ ɔ konɛ a tsɔɔ David bɔ nɛ e maa to lalihi 4,000 a he blɔ nya ngɛ sɔlemi we ɔ ha.—1 Kron. 23:1-5; 2 Kron. 29:25.
JUNE 5-11
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 2 KRONIKA 30-31
“Ke Wa Pee Kake Kɛ Bua Wa He Nya a Wa Náa He Se Wawɛɛ”
it-1 1103 ¶2
Hezekia
E Kɛ Kã Fi Anɔkuale Jami Se. Benɛ Hezekia ye jeha 25 nɛ e bɔni matsɛ yemi ɔ, e pee ní komɛ oya nɔuu kɛ tsɔɔ kaa e ngɛ kã ngɛ Yehowa jami mi. Nɔ́ kekle nɛ e pee ji kaa, e ha nɛ a bli sɔlemi we ɔ nya nɛ a dla lɛ ekohu. Lɔ ɔ se ɔ, e tsɛ osɔfo ɔmɛ kɛ Levi bi ɔmɛ kpe nɛ e de mɛ ke: ‘I to ye yi mi kaa i kɛ Yehowa Israel Mawu ɔ maa so.’ Enɛ ɔ ji anɔkuale somi kaa bɔ nɛ mlaa somi ɔ ngɛ ɔ, nɛ e ngɛ mi kaa mlaa somi nɛ ɔ ngɛ mohu lɛɛ, se a kɛ tsu we ní. Se amlɔ nɛ ɔ lɛɛ a pee lɛ ehe ngɛ Yuda. E ya nɔ nɛ e to Levi bi ɔmɛ a ní tsumi ɔmɛ a he blɔ nya, nɛ e kpale to níhi nɛ a kɛ fiaa la a hu he blɔ nya. E su Nisan, nyɔhiɔ ɔ nɛ e sa kaa a ye hetsɔmi ɔ, se sɔlemi we ɔ, osɔfo ɔmɛ kɛ Levi bi ɔmɛ tsuo a he tsɔ we. Benɛ e ke suu Nisan ligbi 16 nɔ ɔ, a tsukɔ sɔlemi we ɔ he nɛ a ngɔ níhi nɛ a kɛ sɔmɔɔ ngɛ sɔlemi we ɔ kɛ wo mi ekohu. Lɔ ɔ se ɔ, e ba bi nɛ a sã kpatami bɔ klɛdɛɛ kɛ ha Israel ma a tsuo. Kekleekle ɔ, osɔfo ɔmɛ ngɔ sami bɔ ɔmɛ kɛ ba, nɛ a sã yayami pami bɔ kɛ ha matsɛ yemi ɔ, sɔlemi we ɔ kɛ ma a mi bi ɔmɛ, lɔ ɔ se ɔ, ni ɔmɛ ngɔ lohwehi akpehi abɔ kɛ sã sami afɔlehi.—2Kron 29:1-36.
it-1 1103 ¶3
Hezekia
Akɛnɛ ni ɔmɛ a he tsɔ we he je ɔ, a nyɛ we nɛ a ye hetsɔmi ɔ ngɛ be nɛ a to ɔ nya. Lɔ ɔ he ɔ, Hezekia kɛ mlaa nɛ ngmɛɛ blɔ kaa nihi nɛ a he tsɔ we ɔ ma nyɛ maa ye hetsɔmi ɔ nyɔhiɔ kake se ɔ tsu ni saminya. E ngma sɛ womi kɛ ha e tsɔli ɔmɛ nɛ a kɛ ya kpa Yuda kɛ Israel tsuo kɛ je Beersheba kɛ ya si Dan. Nihi babauu ye e tsɔli ɔmɛ a he fɛu, se ni komɛ nɛ a je Asher, Manase, kɛ Zebulun wɛtso ɔmɛ a mi ɔ ba a he si nɛ a kplɛ nine fɔmi ɔ nɔ, ni komɛ hu nɛ a je Ephraim kɛ Isakar a hu ya eko. Ngɛ enɛ ɔ se ɔ, nihi babauu nɛ pi Israel bi ji mɛ nɛ a ja we Yehowa a hu ba eko. E ma nyɛ maa ba kaa, enɛ ɔ ha e he wa kɛ ha nihi nɛ a fi anɔkuale jami se nɛ a ngɛ yiti je matsɛ yemi ɔ mi ɔ kaa a maa ba. Kaa bɔ nɛ e ji ngɛ tsɔli ɔmɛ a blɔ fa mi ɔ, mɛ hu a kɛ si temi kɛ womi kɛ he fɛu yemi maa kpe, akɛnɛ nihi nɛ a ngɛ yiti je matsɛ yemi ɔ mi ɔ a je mi bami puɛ nɛ a kɛ a he woɔ lakpa jami mi, nɛ Asiria bi ɔmɛ ngɛ a he gbeye woe ɔ he je.—2Kron 30:1-20; 4Mo 9:10-13.
it-1 1103 ¶4-5
Hezekia
Benɛ a ye Hetsɔmi ɔ ta a, a ye Abolokplolo Gbijlɔ ɔ ligbi kpaago sɔuu. Bua jɔmi nɛ ma a na a ha nɛ a ma nya si kaa a maa kpale ye gbijlɔ ɔ ligbi kpaago ekohu. E ngɛ mi kaa níhi a mi wa ngɛ jamɛ a be ɔ mi mohu lɛɛ, se Yehowa jɔɔ mɛ, enɛ ɔ ha nɛ “Yerusalem ma a mi pee hoo kɛ nyami sɔuu, ejakaa kɛ je Matsɛ Salomo, David binyumu ɔ yi nɔ ɔ, nɔ́ ko kaa kikɛ nɛ ɔ bɛ hyɛ.”—2Kron 30:21-27.
Nɔ́ nɛ nyɛɛ se ɔ ma ha nɛ waa na kaa nɔ́ nɛ a peeɔ ɔ ji anɔkuale jami sisi tomi se pi kaa he nya buami ko kɛkɛ. Loko ni ɔmɛ nɛ a ba gbijlɔ ɔ kpale a se kɛ ho a wehi a mi ya a, a pue nɔ kɛ ho Yuda ma amɛ a mi ya. A gbɛ jami he ɔmɛ, a ku amagahi nɛ a puɛ ɔ ngɔ pue si, nɛ a ywia bɔ sami la tɛ ɔmɛ ngɛ Yuda ma amɛ tsuo a mi. A tsu kikɛmɛ a ní nɛ ɔ nɔuu ngɛ Benyamin, Efraim, kɛ Manase zugba amɛ a nɔ. (2Kron 31:1) Hezekia pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa kɛ gu akɔblee sinɔ ɔ nɛ Mose pee nɛ e ywia lɛ tsɔkɔtsɔkɔ ɔ nɔ ejakaa kɛ ba si jamɛ a be ɔ mi ɔ, Israel bi ɔmɛ jɔɔ we tsopa kɛ e he via sami kɛ ha akɔblee sinɔ ɔ. (2Ma 18:4) Benɛ a ye gbijlɔ ngua a ta a, Hezekia to osɔfo ɔmɛ a ní tsumi ɔmɛ he blɔ konɛ a ye bua kɛ sɔmɔ ngɛ sɔlemi we ɔ bɔ nɛ pee nɛ anɔkuale jami nɛ ya nɔ. Matsɛ ɔ fá ma a ke a ye mlaa a nɛ kɔɔ mi dlami nyɔngmanyɔgma mi kakaaka a kɛ a kekle ngmɔ si ní nɛ a kɛ ma ba ha osɔfo ɔmɛ kɛ Levi bi ɔmɛ ɔ nɔ, nɛ ma a kplɛ nɔ́ nɛ e de ɔ nɔ kɛ a tsui tsuo.—2Kron 31:2-12.
JUNE 12-18
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 2 KRONIKA 32-33
“Moo Wo Nyɛmimɛ Ɔmɛ He Wami Ngɛ A Haomi Behi A Mi”
it-1 204 ¶5
Asiria
Senakerib. Sargon bi nɛ e to nɔ enyɔ ɔ, nɛ a tsɛɛ lɛ ke Senakerib ɔ ba tua Yuda matsɛ yemi ɔ ngɛ Hezekia yi nɔ jeha nɛ ji nyɔngma kɛ eywiɛ ɔ mi (732 loko a fɔ Kristo). (2Ma 18:13; Yes 36:1) Hezekia tsɔ Asiria matsɛ ɔ hɛ mi atua nɛ e sɔmɔ we lɛ kaa bɔ nɛ e tsɛ Ahaz pee ɔ. (2Ma 18:7) Senakerib mi mi fu nɛ e ba tua Yuda, nɛ e ye mahi 46 a nɔ kunimi (kɛ to Yes 36:1, 2), nɛ benɛ e ngɛ Lakish ɔ, e tsɔ nɛ a ya de Hezekia kaa e ba ha lɛ sika hiɔ kilo akpe nyɔngma, (maa pee dɔla $11,560,000 aloo Ghana sidi GH₵117,810,921) kɛ sika tsu kilo akpe (maa pee dɔla $1,982,000 aloo Ghana sidi GH₵20,200,648 ). (2Ma 18:14-16; 2Kron 32:1; kɛ to Yes 8:5-8.) E ngɛ mi kaa a ha lɛ e ní bimi ɔ mohu lɛɛ, se e tsɔ e we asafoatsɛmɛ ɔmɛ nɛ a ya de matsɛ ɔ kaa e kɛ Yerusalem ma a nɛ a sɔmɔ lɛ. (2Ma 18:17–19:34; 2Kron 32:2-20) Asiria tabulihi 185,000 nɛ Yehowa kpata a hɛ mi ngɛ nyɔ kake pɛ mi ɔ ha nɛ Asiria bi ɔmɛ nɛ a ngɛ a he nɔ woe ɔ kpale a se kɛ ho Nineve ya. (2Ma 19:35, 36) Lejɛ ɔ nɛ e binyumuhi enyɔ kɛ klaate gbe lɛ ngɛ, nɛ e binyumu kpa nɛ a tsɛɛ lɛ Esarhadon ɔ ba ye matsɛ ngɛ e se. (2Ma 19:37; 2Kron 32:21, 22; Yes 37:36-38) A ngma níhi nɛ ya nɔ nɛ ɔ tsuo kɛ pue Senakerib kɛ Esarhadon tɛ komɛ a nɔ. Se Asiria tabuli nɛ a kpata a hɛ mi nɛ ɔ lɛɛ a ngmɛ ngɛ tɛ nɛ ɔmɛ a nɔ.
JUNE 19-25
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 2 KRONIKA 34-36
“Anɛ O Ngɛ Mawu Munyu ɔ He Se Náe Wawɛɛ Lo?”
it-1 1157 ¶4
Hulda
Benɛ Yosia nu nɛ a kane “mlaa womi ɔ” nɛ osɔfo nɔkɔtɔma Hilkia ya na benɛ a ngɛ sɔlemi we ɔ dlae ɔ, e tsɔ nihi konɛ a ya bi Yehowa ga womi ha lɛ. A ya na gbalɔyo Hulda, nɛ lɛ hu e de mɛ nɔ́ nɛ Yehowa de ɔ, kaa haomihi nɛ a ngma ngɛ “womi” ɔ mi ɔ maa ba Yuda ma nɛ a gbo tue ɔ nɔ ɔ. Hulda de mɛ hu ke, se Yosia lɛɛ akɛnɛ e tsake e tsui nɛ e ba e he si ngɛ Yehowa hɛ mi he je ɔ, tue gblami nɛ e to kaa e kɛ maa ba ma a nɔ ɔ, e be hae nɛ e na kɛ e hɛngmɛ. E ma ba gbo nɛ a maa pu lɛ ngɛ he jɔmi mi loko nɔ́ nɛ ɔ maa ba.—2Ma 22:8-20; 2Kron 34:14-28.
w09 6/15 10 ¶20
O Hɛ Nɛ Dɔ Ngɛ Yehowa We ɔ He!
20 Benɛ Matsɛ Yosia to blɔ nya nɛ a ngɛ sɔlemi we ɔ dlae ɔ, Osɔfo Nɔkɔtɔma Hilkia ‘ya na Yehowa mlaa womi ɔ nɛ Mawu ngɔ kɛ ha Mose ɔ.’ E ngɔ kɛ ha Shafan nɛ ji womi ngmalɔ ɔ, nɛ lɛ hu e kane e mi munyu ɔmɛ kɛ tsɔɔ Yosia. (Kane 2 Kronika 34:14-18.) Mɛni je mi kɛ ba? Matsɛ ɔ hao nɛ e hía e tade ɔmɛ ngɛ e he, nɛ e fã nyumu ɔmɛ ke a ya bi Yehowa ga womi ha lɛ. Mawu gu gbalɔyo Hulda nɔ kɛ ha nɛ a le kaa, e sume jami mi ní peepeehi nɛ ngɛ nɔ yae ngɛ Yuda a. Se kɛ̃ ɔ, Yehowa kadi mɔde nɛ Yosia bɔ kaa e ma je lakpa jami mi ní peepeehi kɛ je ɔ, nɛ ngɛ tue gblami nɛ e kɛ maa ba ma a nɔ tsuo se ɔ, lɛɛ lɛɛ Yehowa maa na lɛ mɔbɔ. (2 Kron. 34:19-28) Mɛni wa ma nyɛ maa kase kɛ je mi? Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wɔ hu wa nu ɔ he kaa bɔ nɛ Yosia nu he ɔ. Wa suɔ nɛ waa kɛ Yehowa blɔ tsɔɔmi nɛ tsu ní amlɔ nɔuu. Jehanɛ se hu, wa suɔ nɛ waa le kɔkɔ bɔmi nɛ kɔɔ nɔ́ nɛ ma nyɛ maa ba ke wa ngmɛ blɔ nɛ hemi kɛ yemi kuali kɛ nihi nɛ a be hemi kɛ yemi ɔ ná wa jami ɔ nɔ he wami ɔ. Wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa ma yɔse kã nɛ wa ngɛ kɛ ha anɔkuale jami ɔ kaa bɔ nɛ e yɔse ngɛ Yosia blɔ fami ɔ.
JUNE 26–JULY 2
Ngmami ɔ Mi Junehi
w06 1/15 19 ¶1
Otihi Nɛ Ngɛ Ezra Womi ɔ Mi
1:3-6. Kaa bɔ nɛ pi Israel bi ɔmɛ tsuo nɛ a nyɛ nɛ a ya Yerusalem ɔ, jã kɛ̃ nɛ mwɔnɛ ɔ, pi Yehowa Odasefohi tsuo nɛ a nyɛ nɛ a ngɛ be tsuo sɔmɔmi ní tsumi ɔ tsue, loo a ngɛ fiɛɛ ngɛ hehi nɛ fiɛɛli fuu a he hia ngɛ. Se kɛ̃ ɔ, a kɛ a sika fĩɔ Matsɛ Yemi fiɛɛmi ní tsumi ɔ se, nɛ a woɔ nihi nɛ a nyɛ nɛ a ngɛ be tsuo sɔmɔmi ní tsumi ɔ tsue ɔ he wami.