Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • A Kpata Yerusalɛm Hɛ Mi
    Níhi Nɛ O Ma Nyɛ Maa Kase Ngɛ Baiblo ɔ Mi
    • A mɛ Yerusalɛm kɛ sɔlemi we ɔ he la

      NÍ KASEMI 58

      A Kpata Yerusalɛm Hɛ Mi

      Yuda bi ɔmɛ si Yehowa si abɔ nɛ a ya ja lakpa mawuhi. Yehowa bɔ mɔde kaa e maa ye bua mɛ jehahi babauu. E tsɔ gbali fuu konɛ a bɔ mɛ kɔkɔ, se a bui tue. Mohu ɔ, a ye gbali ɔmɛ a he fɛu. Mɛni Yehowa pee loko a kpa amaga jami?

      Nebukadneza nɛ ji Babilon matsɛ ɔ ngɔ ma amɛ kakaaka. Benɛ e ye Yerusalɛm nɔ kunimi ɔ, e nu Matsɛ Yehoyakin, nimli ngua amɛ, ta buli ɔmɛ, kɛ nihi nɛ a le ga ní tsumihi kɛ ho Babilon ya. E ngɔ níhi nɛ a he jua wa nɛ a ngɛ Yehowa sɔlemi we ɔ hulɔ. Lɔ ɔ se ɔ, Nebukadneza pee Zedekia Yuda matsɛ.

      Sisije ɔ, Zedekia buɔ Nebukadneza tue. Mahi nɛ bɔle mɛ, kɛ lakpa gbali ɔmɛ wo Zedekia ga kaa e te si kɛ si Babilon matsɛ ɔ. Se Yeremia bɔ lɛ kɔkɔ ke: ‘Ke o te si kɛ wo Babilon matsɛ ɔ, nɔ gbemi, kɛ hwɔ, kɛ hiɔ maa ba Yuda.’

      Benɛ Zedekia ye matsɛ jeha kpaanyɔ ɔ, e pee e juɛmi kaa e maa te si kɛ wo Babilon matsɛ ɔ. E de Ijipt ta buli ɔmɛ kaa a ye bua lɛ. Kɛkɛ nɛ Nebukadneza tsɔ e ta buli ɔmɛ konɛ a ya tua Yerusalɛm ma a. Ta buli ɔmɛ ya bɔle ma a kɛ kpe. Yeremia de Zedekia ke: ‘Yehowa ke, ke nyɛ ngmɛɛ nyɛ he kɛ ha Babilon bi ɔmɛ ɔ, nyɛɛ kɛ ma a tsuo yi ma ná wami. Se ke nyɛ pee we jã a, Babilon bi ɔmɛ maa sã Yerusalɛm ma a, nɛ a maa nuu nyɛ kɛ ho.’ Zedekia de ke: ‘I be ma a he ngmɛɛe ha mɛ!’

      Jeha kake kɛ fã se ɔ, Babilon ta buli ɔmɛ ku Yerusalɛm gbogbo ɔmɛ, nɛ a tsɔ ma a la. A sã sɔlemi we ɔ, nɛ a gbe nihi fuu, nɛ a nuu nimli akpehi abɔ kɛ je.

      Zedekia tu fo kɛ je Yerusalɛm, se Babilon bi ɔmɛ nyɛɛ e se. A ya nu lɛ ngɛ he ko nɛ e kɛ Yɛriko he kɛ we, nɛ a kɛ lɛ ya ha Nebukadneza. Babilon matsɛ ɔ ha nɛ a gbe Zedekia binyumu ɔmɛ ngɛ e hɛ mi. Lɔ ɔ se ɔ, a ywia Zedekia hɛ ngmɛ, nɛ a wo lɛ tsu, nɛ e gbo ngɛ lejɛ ɔ pee se. Se Yehowa wo Yuda bi ɔmɛ si ke: ‘Jeha 70 se ɔ, ma ngɔ nyɛ kɛ ya nyɛ ma a mi ngɛ Yerusalɛm.’

      Mɛni a maa pee nihewi kɛ zangmawi nɛ a nuu mɛ kɛ ho Babilon ya a? Anɛ a maa ya nɔ nɛ a ye Yehowa anɔkuale lo?

      ‘Yehowa Mawu Ope, o kojomi ɔmɛ ji anɔkuale, nɛ a da.’​​—Kpo Jemi 16:7

      Sane bimihi: Mɛnɔ ji Nebukadneza? Mɛni e pee Yerusalɛm ma a? Mɛnɔ ji Zedekia?

      2 Matsɛmɛ 24:1, 2, 8-20; 25:1-24; 2 Kronika 36:6-21; Yeremia 27:12-14; 29:10, 11; 38:14-23; 39:1-9; Ezekiel 21:27

  • Nyumuwi Eywiɛ Bu Yehowa Tue
    Níhi Nɛ O Ma Nyɛ Maa Kase Ngɛ Baiblo ɔ Mi
    • Daniɛl, Hanania, Mishael, kɛ Azaria kua ke a be matsɛ ɔ niye ní ɔ yee

      NÍ KASEMI 59

      Nyumuwi Eywiɛ Bu Yehowa Tue

      Benɛ Nebukadneza ngɔ Yuda nimli titli ɔmɛ kɛ ho Babilon ya a, e ha nɛ nyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Ashpinaz nɛ e tsuɔ ní ngɛ e we ɔ mi ɔ hyɛ a nɔ. Nebukadneza de Ashpinaz ke e hla nyumuwi nɛ a ngɛ he wami nɛ a nɔ tsɔ ngɛ ni ɔmɛ a kpɛti. A ma tsɔse nyumuwi nɛ ɔmɛ jeha etɛ. Tsɔsemi ɔ ma dla mɛ kɛ ha ní tsumi nguahi ngɛ Babilon. E sa nɛ nyumuwi nɛ ɔmɛ nɛ a kase ní ngmami, kɛ ní kanemi, nɛ́ a nyɛ nɛ a tu Babilon bi ɔmɛ a gbi nɛ ji Akadia a hulɔ. E sa nɛ a ye niye ní nɛ matsɛ ɔ kɛ e nimeli ɔmɛ yeɔ ɔ eko. Nyumuwi nɛ ɔmɛ a kpɛti nihi eywiɛ ji Daniɛl, Hanania, Mishael, kɛ Azaria. Ashpinaz ha mɛ Babilon biɛhi nɛ ji, Belteshaza, Shadrak, Meshak, kɛ Abɛdnego. Anɛ tsɔsemi nɛ a ma ná a ma ha nɛ a ma kpa Yehowa sɔmɔmi lo?

      Nyumuwi eywiɛ nɛ ɔmɛ fia a pɛɛ si kaa a maa bu Yehowa tue. A le kaa e sɛ nɛ a ye matsɛ ɔ niye ní ɔ, ejakaa Yehowa Mlaa a tsɔɔ kaa niye ní ɔ ekomɛ a he tsɔ we. Enɛ ɔ he ɔ, a de Ashpinaz ke: ‘Wa kpa mo pɛɛ, ko ha wɔ matsɛ ɔ niye ní ɔ eko.’ Ashpinaz de mɛ ke: ‘Ke nyɛ yi ní ɔ, nɛ matsɛ ɔ na kaa nyɛ flãã a, e maa gbe mi!’

      Daniɛl ná juɛmi ko. E de nɔ nɛ ngɛ a nɔ hyɛ ɔ ke: ‘Wa kpa mo pɛɛ nɛ o ha wɔ ba kɛ nyu pɛ ligbi nyɔngma. Lɔ ɔ se ɔ, o kɛ wɔ nɛ to nyumuwi kpa amɛ nɛ a yeɔ matsɛ ɔ niye ní ɔ he nɛ o hyɛ.’ Nɔ hyɛlɔ ɔ kplɛɛ nɔ́ nɛ e de ɔ nɔ.

      Ligbi nyɔngma se ɔ, a na kaa Daniɛl kɛ e huɛmɛ etɛ ɔmɛ plɔke pe nyumuwi kpa amɛ tsuo. Yehowa bua jɔ kaa a bu lɛ tue, nɛ e ha Daniɛl nile konɛ e nu ninahi kɛ nlamihi a sisi.

      Benɛ a tsɔɔ mɛ ní ɔ ta a, Ashpinaz ngɔ nyumuwi ɔmɛ kɛ ho Matsɛ Nebukadneza ngɔ ya. Matsɛ ɔ kɛ mɛ tu munyu nɛ e na kaa Daniɛl, Hanania, Mishael, kɛ Azaria le ní, nɛ a hɛ mi ka si pe nyumuwi kpa amɛ tsuo. Matsɛ ɔ hla nihewi eywiɛ nɛ ɔmɛ konɛ a tsu ní ngɛ e we ɔ mi. Ke matsɛ ɔ ngɛ ga womi ko hlae ɔ, mɛ ji nihi nɛ e ma bi. Yehowa ha nɛ a le ní pe matsɛ ɔ ga woli kɛ e kunya yeli ɔmɛ tsuo.

      E ngɛ mi kaa Daniɛl, Hanania, Mishael, kɛ Azaria ya je ma kpa nɔ lɛɛ, se a hɛ ji nɔ kaa a ji Yehowa sɔmɔli. Ke mo hu o ngɛ he ko nɛ o fɔli be lejɛ ɔ, anɛ o hɛ maa hi Yehowa nɔ lo?

      “Ko ha nɛ nɔ ko nɛ e gbe niheyo nɛ o ji ɔ he guɛ kɔkɔɔkɔ. Mohu ɔ, pee nɔ hyɛmi nɔ́ kɛ ha anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ ngɛ munyu tumi mi, ngɛ je mi bami mi, ngɛ suɔmi mi, ngɛ hemi kɛ yemi mi, ngɛ he tsɔmi mi.”​​—1 Timoteo 4:12

      Sane bimihi: Mɛni he je lɛ Daniɛl kɛ e huɛmɛ etɛ ɔmɛ bu Yehowa tue ɔ? Kɛ Yehowa plɛ kɛ ye bua mɛ ha kɛɛ?

      Daniel 1:1-21

Dangme Womihi Tsuo (2000-2026)
Moo Je Mi
Moo Sɛ Mi
  • Dangme
  • Kɛ Mane
  • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
  • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
  • E He Mlaahi
  • Laami Sanehi A He Mlaahi
  • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
  • JW.ORG
  • Moo Sɛ Mi
Kɛ Mane