-
Matsɛ Yemi Nɛ Ngɛ Kaa Tso NguaNíhi Nɛ O Ma Nyɛ Maa Kase Ngɛ Baiblo ɔ Mi
-
-
NÍ KASEMI 62
Matsɛ Yemi Nɛ Ngɛ Kaa Tso Ngua
Ligbi ko nyɔ mi ɔ, Nebukadneza nla nlami ko nɛ ngɛ gbeye wawɛɛ. E tsɛ e ní leli ɔmɛ konɛ a ba tsɔɔ lɛ nlami ɔ sisi. Se a ti nɔ ko nyɛ we nɛ e tsɔɔ lɛ nlami ɔ sisi. Nyagbenyagbe ɔ, matsɛ ɔ kɛ Daniɛl tu munyu.
Nebukadneza de Daniɛl ke: ‘I na tso ko ngɛ ye nlami ɔ mi. Tso ɔ wa, nɛ e ka gagaa kɛ ya su hiɔwe. Nihi nɛ a ngɛ je ɔ mi he fɛɛ he ma nyɛ maa na tso ɔ. E ba amɛ ngɛ fɛu, nɛ e wo yiblii fuu. Lohwehi ba buɔ si ngɛ e hɔ̃ ɔ mi, nɛ lohwe pɛlitsɛmɛ pee tsuhi ngɛ e kɔni ɔmɛ a nɔ. Kɛkɛ nɛ bɔfo ko je hiɔwe kɛ ba. Bɔfo ɔ de ke: “Nyɛɛ po tso ɔ kɛ fɔ̃ si, nɛ nyɛɛ poo e kɔni ɔmɛ. Se nyɛ si tso kpoku ɔ kɛ e sipoku ɔ ngɛ zu ɔ mi, nɛ nyɛɛ ngɔ kpa nɛ a kɛ dade kɛ akɔblee pee kɛ fĩ lɛ. Nɔmlɔ tsui nɛ ngɛ tso ɔ mi ɔ ma tsake kɛ pee lohwehi a nɔ, nɛ e maa hi si jã be kpaago. Adesahi tsuo maa na kaa Mawu ji Nɔ Yelɔ, nɛ e ma nyɛ maa ngɔ matsɛ yemi kɛ ha nɔ fɛɛ nɔ nɛ e suɔ.”’
Yehowa tsɔɔ Daniɛl nlami ɔ sisi. Benɛ Daniɛl nu nlami ɔ sisi ɔ, e ye gbeye. Daniɛl de Matsɛ ɔ ke: ‘Ao nɛnɛ, i ná nɛ nlami nɛ ɔ kɔɔ o he nyɛli ɔmɛ a he, se e kɔɔ o he. Mo ji tso ngua a nɛ a po kɛ fɔ̃ si ɔ nɛ. O matsɛ yemi ɔ maa je o dɛ, nɛ o ma kpe nga kaa ngami lohwe. Se akɛnɛ bɔfo ɔ de ke a si tso kpoku ɔ kɛ e sipoku ɔ he je ɔ, o ma ba ye matsɛ ekohu.’
Jeha kake se ɔ, Nebukadneza ya ngɛ si slaae ngɛ e mɔ ɔ yi mi, nɛ e ngɛ Babilon ma a mi hyɛe. E de ke: ‘Hyɛ bɔ nɛ ma nɛ i po ɔ ngɛ fɛu ha. Nɔmlɔ ngua ji mi niinɛ!’ Benɛ e ngɛ munyu tue ɔ, gbi ko tu munyu kɛ je hiɔwe ke: ‘Nebukadneza! O matsɛ yemi ɔ je o dɛ.’
Kɛkɛ nɛ Nebukadneza nu godo nɛ e bɔni e ní peemi kaa ngami lohwe. Enɛ ɔ he ɔ, a fiee lɛ kɛ je e matsɛ we ɔ, nɛ e kɛ ngami lohwehi ya hi si. E yi bwɔmi pee gagaa kaa kɔle pɛli, nɛ e nine nguɛ nya hu hɛ, nɛ e pee gagaa kaa lohwe pɛlitsɛ nane nguɛ nya.
Jeha kpaago se ɔ, Nebukadneza juɛmi ba we mi ekohu, nɛ Yehowa wo lɛ matsɛ ngɛ Babilon. Kɛkɛ nɛ Nebukadneza de ke: ‘I ngɛ Yehowa nɛ ji hiɔwe Matsɛ ɔ yi jee. Amlɔ nɛ ɔ lɛɛ, i na kaa Yehowa ji Nɔ Yelɔ. E baa nihi nɛ a woɔ a he nɔ ɔ si, nɛ e ma nyɛ maa ngɔ matsɛ yemi kɛ ha nɔ fɛɛ nɔ nɛ e suɔ.’
“Nɔ nɛ woɔ e he nɔ ɔ, e hɛ mi kpataa; nɔ nɛ tsɔɔ e he ɔ, e blɔ nya jeɔ e dɛ.”—Abɛ 16:18
-
-
Ningma Nɛ Ngɛ Gbogbo ɔ He ɔNíhi Nɛ O Ma Nyɛ Maa Kase Ngɛ Baiblo ɔ Mi
-
-
NÍ KASEMI 63
Ningma Nɛ Ngɛ Gbogbo ɔ He ɔ
Pee se ɔ, Bɛlshaza ba pee Babilon matsɛ. Gbɔkuɛ ko ɔ, e tsɛ nimli nguanguahi akpe ní yemi. E de e tsɔli ɔmɛ ke a ngɔ sika tsu kpluhi nɛ Nebukadneza muɔ kɛ je Yehowa we ɔ kɛ ba. Bɛlshaza kɛ nibwɔ ɔmɛ nu ní ngɛ kplu ɔmɛ a mi kɛ je a mawu ɔmɛ a yi. Si kake too ɔ, a na nine ko nɛ e ngɛ nɔ́ ko nɛ a nui sisi ngmae ngɛ gbogbo ɔ he ngɛ he nɛ a ngɛ ní ɔ yee ngɛ ɔ.
Bɛlshaza tsui po wawɛɛ. E tsɛ e kunya yeli ɔmɛ, nɛ e wo mɛ si ke: ‘Ke nyɛ ti nɔ ko nyɛ nɛ e tsɔɔ mi munyu nɛ ɔmɛ a sisi ɔ, ma pee jamɛatsɛ ɔ nɔ etɛne nɛ e ngɛ he wami ngɛ Babilon.’ Mɛ tsuo a ka kaa a maa tsɔɔ munyu ɔ sisi, se a ti nɔ ko nyɛ we. Kɛkɛ nɛ manyɛ ɔ de ke: ‘I le nyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Daniɛl, nɛ́ e tsɔɔ Nebukadneza níhi a sisi. E ma nyɛ maa tsɔɔ munyu nɛ ɔmɛ a sisi.’
Daniɛl ba matsɛ ɔ ngɔ. Bɛlshaza de lɛ ke: ‘Ke o ma nyɛ maa tsɔɔ mi munyu nɛ ɔmɛ a sisi ɔ, ma ha mo sika tsu kuɛ ní, nɛ ma pee mo nɔ etɛne nɛ e ngɛ he wami ngɛ Babilon.’ Daniɛl de matsɛ ɔ ke: ‘O nike ní ɔmɛ nɛ a hi si, se ma tsɔɔ mo munyu nɛ ɔmɛ a sisi. O tsɛ Nebukadneza wo e he nɔ, lɔ ɔ he ɔ, Yehowa ba lɛ si. O le níhi tsuo nɛ ba e nɔ, se o bui Yehowa, nɛ o nu ní ngɛ sika tsu kpluhi nɛ a muɔ kɛ je e sɔlemi we ɔ mi. Enɛ ɔ he ɔ, Mawu ngma munyu nɛ ɔmɛ: Mene, Mene, Tekel, kɛ Parsin. Munyu nɛ ɔ tsɔɔ kaa Media kɛ Persia bi ɔmɛ ma kpata Babilon hɛ mi, nɛ o be matsɛ yee hu.’
Babilon bi ɔmɛ susu kaa nɔ ko be nyɛe maa ye a nɔ. A fia gbogbo nɛ he wa kɛ bɔle ma a, nɛ pa nɛ mi kuɔ hu bɔle ma a. Se jamɛ a nyɔ ɔ mi ɔ, Media kɛ Persia bi ɔmɛ ya tua mɛ. Sairɔs nɛ ji Persia Matsɛ ɔ gba dɔ kɛ ha pa a konɛ ta buli ɔmɛ nɛ a na blɔ kɛ ya ma a agbo ɔ nya. Benɛ a su lejɛ ɔ, a nga we agbo ɔmɛ! Ta buli ɔmɛ sɛ ma a mi nɛ a kpata ma a hɛ mi, nɛ a gbe matsɛ ɔ, nɛ Sairɔs ba ye Babilon ma a nɔ.
Benɛ Sairɔs ye ma a nɔ jeha kake ɔ, e de ke: ‘Yehowa de mi ke ma ha nɛ a kpale ma e sɔlemi we ɔ ngɛ Yerusalɛm. Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e suɔ kaa e ma ya ye bua a, e ma nyɛ maa ya.’ Enɛ ɔ he ɔ, Yerusalɛm hɛ mi kpatami ɔ se jeha 70 ɔ, Yuda bi ɔmɛ a ti nihi fuu kpale kɛ ho a ma mi ya ngɛ Yerusalɛm kaa bɔ nɛ Yehowa wo si ɔ. Sairɔs kpale sika tsu kplu ɔmɛ kɛ tsesi ɔmɛ nɛ Nebukadneza wo ngɛ sɔlemi we ɔ kɛ ho sɔlemi we ɔ ya. Anɛ o na bɔ nɛ Yehowa gu Sairɔs nɔ kɛ ye bua e we bi ɔmɛ ha lo?
“Yo ɔ nɔ si! Babilon Ngua a nɔ si, nɛ e ba plɛ pee daimoniohi a hi he.”—Kpo Jemi 18:2
-