Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • A Kɛ Daniɛl Wo Jatahi A Muɔ Mi
    Níhi Nɛ O Ma Nyɛ Maa Kase Ngɛ Baiblo ɔ Mi
    • Nihi nɛ a hɛ kɔ Daniɛl nɔ ɔ ya na kaa e ngɛ sɔlee ngɛ saflɛ ko nɛ a bli kɛ fɔ si ɔ he

      NÍ KASEMI 64

      A Kɛ Daniɛl Wo Jatahi A Muɔ Mi

      Darius hu ji matsɛ kpa ko nɛ e ye Babilon nɔ. Media no ji lɛ. Darius na kaa Daniɛl ngɛ slɔɔto kulaa. E ha Daniɛl ní tsumi kaa e hyɛ ma a mi nikɔtɔma amɛ a nɔ. Nikɔtɔma amɛ a hɛ kɔ Daniɛl nɔ́, enɛ ɔ he ɔ, a pee a juɛmi kaa a maa gbe lɛ. A le kaa daa ligbi ɔ, Daniɛl sɔleɔ ha Yehowa si etɛ. Enɛ ɔ he ɔ, a de Darius ke: ‘Matsɛ, e sa nɛ o wo mlaa kaa nɔ fɛɛ nɔ nɛ sɔle ha mo pɛ. Ke nɔ ko yi mlaa a nɔ ɔ, ha nɛ a sake lɛ kɛ fɔ jatahi a muɔ mi.’ Darius bua jɔ nɔ nɛ a de ɔ he, lɔ ɔ he ɔ, e ngɔ e nine kɛ wo mlaa a sisi.

      Benɛ Daniɛl nu kaa a wo mlaa ehe nɛ ɔ, e ho we mi ya. E ya kpla si ngɛ saflɛ ko nɛ a bli kɛ fɔ si ɔ nya, nɛ e sɔle ha Yehowa. Daniɛl he nyɛli ɔmɛ ya ti e nɔ ngɛ e we ɔ mi, nɛ a ya na lɛ nɛ e ngɛ sɔlee. A tu fo kɛ ho Darius ngɔ ya nɛ a ya de lɛ ke: ‘Daniɛl bui mo. E sɔleɔ ha e Mawu ɔ si etɛ daa ligbi.’ Darius suɔ Daniɛl sane, lɔ ɔ he ɔ, e sume nɛ a gbe lɛ. E susu e yi mi ligbi ɔ tsuo konɛ e hyɛ nɔ́ nɛ e maa pee kɛ he Daniɛl yi wami. Se lɛ matsɛ ɔ po be he blɔ kaa e ma tsake mlaa nɛ e ngɔ e nine kɛ wo sisi ɔ. E sa nɛ e de e tsɔli ɔmɛ konɛ a sake Daniɛl kɛ fɔ jatahi a muɔ ɔ mi.

      Jamɛ a nyɔ ɔ mi ɔ, Darius hao wawɛɛ ngɛ Daniɛl he, nɛ e nyɛ we nɛ e hwɔ mahe. Benɛ je na a, e tu fo kɛ ho muɔ ɔ he ya, nɛ e kpa ngmlaa kɛ tsɛ Daniɛl. E bi ke: ‘Anɛ o Mawu ɔ he o yi wami lo?’

      Darius nu gbi ko. Daniɛl gbi e nu ɔ nɛ! Daniɛl de Darius ke: ‘Yehowa bɔfo nu jata amɛ a nya. A pee we mi nɔ́ ko nɔ́ ko.’ Darius bua jɔ wawɛɛ! E de e tsɔli ɔmɛ ke a ya je Daniɛl ngɛ muɔ ɔ mi. Daniɛl he ko he ko plaa we. Lɔ ɔ se ɔ, matsɛ ɔ de ke: ‘Nyɛ sake nyumu ɔmɛ nɛ a po Daniɛl nya a kɛ wo jata amɛ a muɔ ɔ mi.’ Benɛ a sake mɛ kɛ wo muɔ ɔ mi ɔ, jata amɛ kpe mɛ.

      Darius wo ma mi bi ɔmɛ mlaa nɛ ɔ: ‘E sa nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ ja Daniɛl Mawu ɔ. Daniɛl Mawu ɔ kpɔ̃ lɛ ngɛ jata amɛ a dɛ mi.’

      Anɛ mo hu o sɔleɔ ha Yehowa daa ligbi kaa bɔ nɛ Daniɛl pee ɔ lo?

      Daniɛl ngɛ jatahi a muɔ mi

      ‘Yehowa le bɔ nɛ e peeɔ kɛ kpɔ̃ɔ nihi nɛ a jaa lɛ ɔ kɛ jeɔ ka mi ha.’​​—2 Petro 2:9

      Sane bimihi: Daa ligbi ɔ, mɛni Daniɛl peeɔ si etɛ? Mɛni Yehowa pee kɛ he Daniɛl yi wami?

      Daniel 6:1-28

  • Ɛsta He E We Bi A Yi Wami
    Níhi Nɛ O Ma Nyɛ Maa Kase Ngɛ Baiblo ɔ Mi
    • Manyɛ Ɛsta yaa Matsɛ Ahasurɔs hɛ mi be mi nɛ matsɛ ɔ he buli fuu ngɛ lejɛ ɔ

      NÍ KASEMI 65

      Ɛsta He E We Bi A Yi Wami

      Manyɛ Ɛsta

      Ɛsta ji yiheyo ko nɛ e hi Susa ma a mi ngɛ Pɛsia. E ji Yuda no. Jehahi babauu nɛ be ɔ, Nebukadneza ya nuu e weku li kɛ je Yerusalɛm. Mɔdekai nɛ ji e papaa nyɛmi nyumu bi lɛ hyɛ e nɔ. Mɔdekai nɛ ɔ, Pɛsia matsɛ nɛ ji Ahasurɔs tsɔlɔ ji lɛ.

      Matsɛ Ahasurɔs ngɛ manyɛ ehe hlae. Enɛ ɔ he ɔ, e tsɔli ɔmɛ ngɔ yihewi nɛ a he ngɛ fɛu saminya ngɛ ma a mi kɛ ba tsɔɔ lɛ, nɛ Ɛsta hu piɛɛ a he. Matsɛ ɔ hla Ɛsta ngɛ yihewi ɔmɛ a kpɛti nɛ e wo lɛ manyɛ. Mɔdekai de Ɛsta kaa e ko ha nɛ nɔ ko nɛ le kaa Yuda no ji lɛ.

      Nyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Haman ɔ ji ganɔ ɔmɛ tsuo a nɔkɔtɔma. Haman woɔ e he nɔ. E suɔ kaa nɔ fɛɛ nɔ nɛ kpla si ha lɛ. Se Mɔdekai kpla we si ha lɛ. Enɛ ɔ he ɔ, Haman mi mi fu wawɛɛ, nɛ e pee e juɛmi kaa e maa gbe lɛ. Benɛ Haman ná le kaa Yuda no ji Mɔdekai ɔ, e to kaa e maa gbe Yuda bi ɔmɛ tsuo ngɛ ma a mi. Haman de matsɛ ɔ ke: ‘Yuda bi ɔmɛ a he ngɛ gbeye; e sa nɛ o ha nɛ a gbe mɛ.’ Ahasurɔs de lɛ ke: ‘Moo pee mɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ o suɔ.’ Matsɛ ɔ ha lɛ he blɔ kaa e wo mlaa. Haman wo mlaa kaa ma mi bi ɔmɛ nɛ a gbe Yuda bi tsuo ngɛ Adar nyɔhiɔ ɔ we ligbi 13 ɔ nɔ. Yehowa na nɔ́ nɛ ngɛ nɔ yae ɔ.

      Ɛsta li kaa a wo mlaa ko. Enɛ ɔ he ɔ, Mɔdekai tsɔ nɛ a ngɔ mlaa a nɛ a ngma a eko kɛ ya ha lɛ, nɛ e de lɛ ke: ‘Yaa nɛ o kɛ matsɛ ɔ nɛ ya tu munyu.’ Ɛsta de Mɔdekai ke: ‘Ke nɔ ko ya matsɛ ɔ ngɔ be mi nɛ e tsɛ we lɛ ɔ, a maa gbe nɔ ɔ. Ligbi 30 ji nɛ ɔ nɛ matsɛ ɔ tsɛ we mi! Se ma ya. Ke e wo e matsɛ tso ɔ nɔ kɛ tsɔɔ mi ɔ, ma ná wami. Ke e pee we jã hu ɔ, ma gbo.’

      Ɛsta ya matsɛ ɔ asa a nɔ. Benɛ matsɛ ɔ na lɛ ɔ, e wo e matsɛ tso ɔ nɔ kɛ tsɔɔ lɛ. E ya matsɛ ɔ ngɔ, nɛ matsɛ ɔ bi lɛ ke: ‘Ɛsta, mɛni o suɔ nɛ ma pee ha mo?’ E de lɛ ke: ‘I suɔ nɛ o kɛ Haman nyɛ ba ye ní ngɛ ye ngɔ.’ Benɛ a ngɛ ní ɔ yee ɔ, Ɛsta kpale fɔ mɛ nine kɛ ha ní yemi kpa. Benɛ a ya ngɛ ní enyɔne ɔ yee ɔ, matsɛ ɔ kpale bi Ɛsta ke: ‘Mɛni o suɔ nɛ ma pee ha mo?’ Ɛsta de lɛ ke: ‘Nɔ ko ngɛ hlae nɛ e gbe i kɛ ye we bi ɔmɛ. I kpa mo pɛɛ nɛ o he wa yi wami.’ Matsɛ ɔ bi lɛ ke: ‘Mɛnɔ ngɛ hlae maa gbe nyɛ ɔ?’ E de lɛ ke: ‘Haman yiwutsotsɛ nɛ ɔ.’ Ahasurɔs mi mi fu wawɛɛ nitsɛ nɛ e ha nɛ a gbe Haman nɔuu.

      Se nɔ ko be nyɛe maa po mlaa nɛ Haman wo ɔ mi. Matsɛ ɔ po be nyɛe. Enɛ ɔ he ɔ, matsɛ ɔ pee Mɔdekai ganɔ ɔmɛ a nɔkɔtɔma, nɛ e ha lɛ he blɔ kaa e wo mlaa ehe. Mɔdekai wo mlaa ehe nɛ Yuda bi ɔmɛ kɛ ma fã a he ke a he nyɛli ɔmɛ tua mɛ. Ngɛ Adar ligbi 13 ɔ nɔ ɔ, Yuda bi ɔmɛ ye a he nyɛli ɔmɛ a nɔ kunimi. Kɛ je jamɛ a be ɔ kɛ yaa a, a yeɔ a kunimi yemi ɔ he gbijlɔ daa jeha.

      “A maa ngɔ nyɛ kɛ ba amlaalohi kɛ matsɛmɛ a hɛ mi, nɛ lɔ ɔ maa pee odase yemi kɛ ha mɛ kɛ je ma amɛ.”​​—Mateo 10:18

      Sane bimihi: Mɛni a so kaa a maa pee Yuda bi ɔmɛ? Mɛni Ɛsta pee kɛ tsɔɔ kaa e ngɛ hemi kɛ yemi ngɛ Yehowa mi?

      Ester 2:5-20; 3:1–5:8; 7:1–8:14; 9:1-28

Dangme Womihi Tsuo (2000-2026)
Moo Je Mi
Moo Sɛ Mi
  • Dangme
  • Kɛ Mane
  • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
  • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
  • E He Mlaahi
  • Laami Sanehi A He Mlaahi
  • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
  • JW.ORG
  • Moo Sɛ Mi
Kɛ Mane