Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Tsumi Kpe ɔ He Ní Kasemi Womi ɔ Mi
© 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
JANUARY 5-11
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI YESAYA 17-20
‘Nihi Nɛ A Kpakpaa Wa He Ní ɔ A Blɔ Fa Mi Nɔ́’
“Ye Matsɛ Yemi ɔ, Pi Je Nɛ ɔ Mi Nɔ́”
16 Tsakemihi kaa kikɛ he hia wawɛɛ! Baiblo ɔ tsɔɔ kaa adesahi ngɛ kaa wo nɛ gli nɛ e we oslɔke ɔmɛ ngɛ kue nɛ e jɔɛ gblee. (Yes. 17:12; 57:20, 21; Kpoj. 13:1) Ma kudɔmi sanehi haa nɛ nihi a mi mi fuɔ, e gbaa nihi a mi, nɛ e haa nɛ nihi peeɔ basabasa. Se wɔɔ lɛɛ wa ngɛ tue mi jɔmi, nɛ kake peemi ngɛ wa kpɛti. Ke Yehowa hyɛ zugba a nɔ mwɔnɛ ɔ, nɛ e na bɔ nɛ nihi a mi gba ngɛ je ɔ mi ɔ, hyɛ bɔ nɛ e bua maa jɔ ha kaa kake peemi ngɛ e we bi a kpɛti.—Kane Zefania 3:17.
Yu O He Ngɛ Ma Kudɔmi Sanehi A He Ngɛ Je Nɛ Kake Peemi Be Mi Nɛ ɔ Mi
4 Eko ɔ, ngɛ he nɛ wa ngɛ ɔ, ke nɔ ko kɛ e he wui ma kudɔmi sanehi a mi ɔ, pi nɔ ko kɔmɔ. Se ke wa ngɛ Satan je ɔ nyagbe ɔ he sue haa a, e he maa wa wawɛɛ ha wɔ kaa wa maa yu wa he ngɛ ma kudɔmi sanehi a he. Mwɔnɛ ɔ, nihi peeɔ a ní kaa “nɔ́ nɛ pi adesahi ji mɛ,” nɛ a “bui nɔ́.” Enɛ ɔ tsɔɔ kaa kake peemi be nyɛe maa hi nihi a kpɛti, nɛ ke wa ngɛ nyagbe ɔ he sue ɔ, e mi maa wa po pe kikɛ. (2 Timoteo 3:3, 4) Ma kudɔmi blɔ nya tomihi tsake tlukaa ngɛ ma komɛ a nɔ nɛ e sa wa nyɛmimɛ komɛ a he. Enɛ ɔ he je nɛ e sa nɛ wa dla wa he kɛ to konɛ ke waa kɛ si himi ko nɛ mi wa kpe ɔ, wa nyɛ nɛ waa yu wa he ngɛ ma kudɔmi sanehi a he ɔ nɛ. Nyɛ ha nɛ wa susu níhi eywiɛ nɛ wa ma nyɛ maa pee kɛ dla wa he kɛ to ɔ he.
ip-1 198 ¶20
Kɔkɔ Bɔmi Nɛ Yehowa Kɛ Ha Je Ma Amɛ
20 Yesaya ngma ke: “Gbɔkuɛ ɔ, gbeye ngɛ. Benɛ mɔtu ke e suu ɔ, he nyɛli ɔmɛ be hu. Nihi nɛ a kpakpaa wa he ní kɛ yaa a, a blɔ fa mi nɔ́ ji nɛ ɔ nɛ, nihi nɛ a haa wa ní ɔ, a blɔ fa mi nɔ́ ji nɛ ɔ nɛ.” (Yesaya 17:14) Nihi fuu haa Yehowa we bi a ní, nɛ a peeɔ mɛ basabasa, nɛ a bui mɛ hulɔ. Akɛnɛ anɔkuale Kristofohi piɛɛ we jami kuuhi nɛ a ngɛ je ɔ mi ɔ he ɔ he je ɔ, nihi tuɔ munyu kɛ siɔ mɛ, nɛ a teɔ si kɛ woɔ mɛ. Se Mawu we bi ngɛ nɔ mi mami kaa e be kɛe kulaa nɛ “mɔtu,” nɛ ji be nɛ a haomi ɔmɛ a se maa po ɔ maa su.—2 Tɛsalonika Bi 1:6-9; 1 Petro 5:6-11.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w06 12/1 11 ¶1
Otihi Nɛ Ngɛ Yesaya Womi ɔ Mi—I
20:2-5—Anɛ Yesaya hɛɛ e he gu niinɛ kɛ nyɛɛ jeha etɛ sɔuu lo? E ma nyɛ maa pee kaa Yesaya je tade nɛ e wo ngɛ e tade ɔ nɔ ɔ pɛ, nɛ e wo “tade nɛ e mi ti we” kɛ nyɛɛ.—1 Samuel 19:24, sisi ningma.
JANUARY 12-18
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI YESAYA 21-23
Níhi Nɛ Wa Ma Nyɛ Maa Kase Kɛ Je Nɔ́ Nɛ Ba Shebna Nɔ ɔ Mi
Tsɔsemi Jeɔ Mawu Suɔmi Kpo
7 Nyɛ ha nɛ wa susu ni enyɔ komɛ nɛ Yehowa tsɔse mɛ ɔ a he konɛ waa na se nami nɛ ngɛ tsɔsemi he. Nɔ kake ji Shebna nɛ e hi si ngɛ Matsɛ Hezekia be ɔ mi, kɛ nyɛminyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Graham. Shebna ji nɔkɔtɔma nɛ e “hyɛɛ matsɛ we ɔ nɔ.” Enɛ ɔ ji he blɔ ngua nɛ Shebna ná. (Yes. 22:15) Se aywilɛho sane ji kaa Shebna wo e he nɔ, nɛ e hla hɛ mi nyami kɛ ha e he. E kpɛ́ yɔkɔ ko nɛ e he jua wa kɛ ha e he, nɛ e hiɔ ‘ta zugba lɛ kpakpahi’ a mi!—Yes. 22:16-18.
8 Akɛnɛ Shebna hla hɛ mi nyami kɛ ha e he he je ɔ, Mawu ‘kpɔ̃ e blɔ nya a ngɛ e dɛ’ kɛ ha Eliakim. (Yes. 22:19-21) Yehowa kpɔ̃ he blɔ nɛ ɔ ngɛ Shebna dɛ benɛ Asiria matsɛ Senakerib ma Yerusalɛm tuami ɔ. Pee se ɔ, Senakerib tsɔ ma nikɔtɔmahi kɛ ta buli babauu kɛ ya Yerusalɛm, konɛ a ya jɔ̃ Yuda bi ɔmɛ a kɔni mi nɛ a wo Matsɛ Hezekia he gbeye konɛ e ha yi. (2 Ma. 18:17-25) Hezekia tsɔ Eliakim konɛ e kɛ nyumuhi nɛ Senakerib tsɔ mɛ ɔ nɛ ya tu munyu. Se pi lɛ pɛ nɛ e ya. Nihi enyɔ piɛɛ e he, nɛ a kpɛti nɔ kake ji Shebna nɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ e ji matsɛ ɔ womi ngmalɔ ɔ. Enɛ ɔ ha nɛ wa na kaa eko ɔ, Shebna ba e he si, e mi mi fu we, nɛ e kplɛɛ ní tsumihi nɛ ba si nɛ a kɛ wo e dɛ ɔ nɔ. Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ Shebna sane ɔ mi? Nyɛ ha nɛ wa susu níhi etɛ nɛ wa ma nyɛ maa kase ngɛ sane nɛ ɔ mi ɔ a he nɛ waa hyɛ.
9 Kekleekle ɔ, he blɔ nɛ Shebna ngɛ ɔ je e dɛ. E níhi a si kpami ɔ maa nɔ mi kaa “nɔ nɛ woɔ e he nɔ ɔ, e hɛ mi kpataa; nɔ nɛ tsɔɔ e he ɔ, e blɔ nya jeɔ e dɛ.” (Abɛ 16:18) Ke o ngɛ he blɔ klɛdɛɛ ko ngɛ asafo ɔ mi ɔ, anɛ o maa ya nɔ nɛ o ba o he si lo? Anɛ o maa ngɔ yi jemi kɛ ha Yehowa ngɛ ní kpakpahi nɛ o ngɛ aloo níhi nɛ o nyɛɔ tsuɔ ɔ he lo? (1 Kor. 4:7) Bɔfo Paulo de ke: “I ngɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e ngɛ nyɛ kpɛti ngɛ lejɛ ɔ dee kaa e ko bu e he pe bɔ nɛ e sa kaa e bu e he, mohu ɔ, e susu níhi a he konɛ e ná juɛmi nɛ mi tsɔ.”—Rom. 12:3.
Tsɔsemi Jeɔ Mawu Suɔmi Kpo
10 Nɔ́ nɛ ji enyɔ ɔ, tsɔsemi nɛ mi wa nɛ Yehowa kɛ ha Shebna a tsɔɔ kaa Yehowa le kaa Shebna ma nyɛ ma tsake. (Abɛ 3:11, 12) Mwɔnɛ ɔ, nihi nɛ he blɔ ko je a dɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ ma nyɛ maa kase ní kɛ je Shebna sane ɔ mi! E he hia nɛ a ya nɔ nɛ a sɔmɔ Yehowa ngɛ si fɔfɔɛ ehe nɛ a ya je mi ɔ mi, nɛ a na kaa suɔmi nɛ Yehowa ngɛ kɛ ha mɛ ɔ he je nɛ e tsɔse mɛ ɔ nɛ, mohu pe nɛ a ma ná abofu. E sa nɛ wa kai kaa ke wa ba wa he si ha wa Tsɛ ɔ, e maa na kaa wa ma nyɛ ma tsake. (Kane 1 Petro 5:6, 7.) Suɔmi mi nɛ Yehowa jeɔ kɛ tsɔseɔ wɔ ɔ ji blɔ kake nɛ e guɔ nɔ kɛ dlaa wɔ. Enɛ ɔ he ɔ, nyɛ ha nɛ waa pee wa he zu nɛ he jɔ ngɛ e dɛ mi, konɛ e nyɛ nɛ e puɛ wɔ.
Tsɔsemi Jeɔ Mawu Suɔmi Kpo
11 Nɔ́ nɛ ji etɛ ɔ, nihi nɛ a ha mɛ he blɔ kaa a tsɔse nihi ɔ ma nyɛ maa kase ní kɛ je bɔ nɛ Yehowa tsɔse Shebna ha a mi. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Tsɔsemi nɛ Yehowa kɛ haa nɔ ko ɔ tsɔɔ kaa e hie yayami. E tsɔɔ hu kaa e susuɔ yayami peelɔ ɔ he. Ke o ji fɔlɔ aloo asafo mi nɔkɔtɔma nɛ o tsɔseɔ nihi ɔ, anɛ o suɔ nɛ o kase Yehowa lo? E sa nɛ o hie yayami nɛ jamɛ a be ɔ mi nɔuu hu ɔ, o suɔ o bi ɔ, aloo nɔ nɛ o ngɛ lɛ tsɔsee ɔ.—Jud 22, 23.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w06 12/1 11 ¶2
Otihi Nɛ Ngɛ Yesaya Womi ɔ Mi—I
21:1—Jije a tsɛɔ ke “wo nya nga kplanaa a”? E ngɛ mi kaa Babilon ma a be wo nya mohu lɛɛ, se a tsɛɔ lɛ ke wo nya nga kplanaa. Nɔ́ he je ji kaa daa jeha a, Yufrate kɛ Tigris pa a hyiɔ kɛ beɔ nɔ nɛ e kpaa kpokpa a nɔ tsuo, nɛ lejɛ ɔ tsuo peeɔ mɔsɔ.
JANUARY 19-25
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI YESAYA 24-27
“Wa Mawu ɔ Ji Nɛ ɔ Nɛ!”
cl 15 ¶21
“Hyɛ! Wa Mawu ɔ Ji Nɛ ɔ Nɛ!”
21 Anɛ o na jokuɛ wayoo ko nɛ e ngɔ e nine kɛ tsɔɔ e papaa nɛ e kɛ nɔ mi mami kɛ bua jɔmi de e huɛmɛ ɔmɛ ke, “Ye papaa ji nɛ ɔ” hyɛ lo? Mawu sɔmɔli ngɛ yi mi tomihi fuu a he je nɛ a ma nyɛ ma de nɔ́ ko kaa jã kɛ kɔ Yehowa he. Baiblo ɔ gba kaa be ko maa ba nɛ nihi nɛ a yeɔ Mawu anɔkuale ɔ ma de kɛ nɔ mi mami ke: “Hyɛ! Wa Mawu ɔ ji nɛ ɔ nɛ!” (Yesaya 25:8, 9) Ke o yaa nɔ nɛ o kaseɔ Yehowa su kpakpa amɛ a he ní ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ o nu he kaa o ngɛ Tsɛ nɛ hi pe kulaa.
Nɔ́ Nɛ Wa Kaseɔ Ngɛ Yesu Nyakpɛ Ní Nɛ Kɔɔ Abolo ɔ He ɔ Mi
14 Benɛ Yesu de wɔ kaa waa sɔle konɛ Yehowa nɛ “ha wɔ wa nya mi ngma mwɔnɛ ɔ ligbi nɛ ɔ,” e tsɔɔ wɔ hu kaa waa sɔle konɛ a pee Mawu suɔmi nya ní ngɛ zugba a nɔ “kaa bɔ nɛ a peeɔ ngɛ hiɔwe ɔ.” (Mat. 6:9-11) Ke Mawu Matsɛ Yemi ɔ ba a, kɛ je ɔ mi maa hi ha kɛɛ? Baiblo ɔ ha nɛ wa le kaa niye ní kpakpa nɛ wa ma ná a hu piɛɛ Mawu suɔmi nya ní nɛ́ a maa pee ngɛ zugba a nɔ ɔ he. Yesaya 25:6-8 ɔ tsɔɔ kaa wa ma ná niye ní babauu maa ye ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ sisi. La 72:16 de ke: “Ngma maa ba babauu ngɛ zugba a nɔ; yoku ɔmɛ a nɔ ma hyi tɔ kɛ ngma.” Anɛ o ngɛ blɔ hyɛe kaa ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, o maa hoo niye ní nɛ o bua jɔ he wawɛɛ, loo niye ní nɛ o hoo we eko hyɛ ɔ lo? Jehanɛ hu ɔ, o ma nyɛ maa hyɛ blɔ kaa o maa pee wai ngmɔhi nɛ o maa ye a mi yiblii. (Yes. 65:21, 22) Nɔ fɛɛ nɔ nine maa su jɔɔmi nɛ ɔmɛ a nɔ.
Bɔ Nɛ Wa Náa Yehowa Suɔmi ɔ He Se Ha
11 Moo po bɔ nɛ o si himi ma ji ha ngɛ Paradeiso zugba a nɔ ɔ he foni nɛ o hyɛ. O be haoe ngɛ hiɔ kɛ gbenɔ he hu. (Yes. 25:8; 33:24) Yehowa ma ha mo ní kpakpahi tsuo nɛ o tsui suɔ. Mɛni o suɔ kaa o maa pee ngɛ je ehe ɔ mi? Anɛ o maa suɔ kaa o maa kase lohwehi a he ní lo? O maa kase la fiami lo? Aloo o maa kase ní tɛnimi? E ngɛ heii kaa ngɛ paradeiso ɔ mi ɔ, a maa hia nihi nɛ a ma tɛni tsuhi nɛ a maa ma a, nihi nɛ a maa ma tsuhi, kɛ ngmɔ huli. Jehanɛ hu ɔ, a maa hia nihi nɛ a maa hoo ní, nihi nɛ a maa pee ní tsumi ga dadehi, kɛ nihi nɛ a maa pee abɔɔhi nɛ a maa hyɛ nɔ. (Yes. 35:1; 65:21) Akɛnɛ wa maa hi si kɛ ya neneene he je ɔ, wa ma ná be kɛ tsu ní nɛ ɔmɛ tsuo kɛ ní kpahi.
12 E maa pee bua jɔmi wawɛɛ kaa wa ma nya nihi nɛ a ma tle mɛ si kɛ ba wami mi ɔ a he! (Níts. 24:15) Moo po he foni nɛ o hyɛ: Ke o kase Yehowa he ní fuu kɛ gu adebɔ níhi nɛ o ma pue o yi mi tɛ ngɛ he ɔ nɔ ɔ, o bua maa jɔ saminya. (La 104:24; Yes. 11:9) Nɛ nɔ́ nɛ pe kulaa a, waa kɛ bua jɔmi ma sɔmɔ Yehowa, nɛ wa he nile be wɔ fɔ bue hu! Anɛ o ma ha nɛ “yayami mi ngɔɔmi nɛ se kɛ we ɔ” nɛ tsi mo blɔ nɛ o nine nɛ ko su jɔɔmihi nɛ se be nɛ o ma ná hwɔɔ se ɔ nɔ lo? (Heb. 11:25) E ngɛ heii kaa o be jã pee! Jɔɔmi nɛ ɔmɛ nɛ wa ma ná a he jua wa kulaa pe níhi tsuo nɛ waa kɛ maa sã afɔle mwɔnɛ ɔ. Mo kai kaa Paradeiso ɔ nɛ wa ngɛ he munyu tue ɔ pi nɔ́ nɛ wa maa hi blɔ hyɛe kɛ ya daa. E maa ba mi kokooko. Ní nɛ ɔmɛ tsuo maa ba mi, ejakaa Yehowa je suɔmi mi nɛ e ha wɔ nike ní nɛ ji kpɔmi nɔ́ ɔ!
Ngmami ɔ Mi Junehi
Yehowa Naa O Vonyu ɔ Tsuo
18 Nɔ́ nɛ Yehowa de Hezekia a wo e bua wawɛɛ. Jã kɛ̃ nɛ Mawu Munyu ɔ hu ma nyɛ maa wo wɔ wa bua. Ke wa hao wawɛɛ ɔ, Yehowa munyu nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, ma nyɛ maa wo wa bua konɛ wa ná tue mi jɔmi. (Rom. 15:4) Benɛ nyɛmiyo ko nɛ e ngɛ West Africa a ná le kaa e ná kansa a, e fo ya wawɛɛ. E de ke: “Munyu nɛ ngɛ Yesaya 26:3 ɔ ji nɔ́ nɛ wo ye bua wawɛɛ. E ngɛ mi kaa behi fuu ɔ, wa be nyɛe maa pee nɔ́ ko kɛ tsake si fɔfɔɛ ɔ mohu lɛɛ, se ngmami nɛ ɔ wo wɔ si kaa Yehowa ma nyɛ maa ye bua wɔ nɛ wa ná tue mi jɔmi, nɛ wa fĩ si ngɛ kahi nɛ waa kɛ kpeɔ ɔ mi.” Anɛ ngmami ko ngɛ nɛ e woɔ o bua ke o kɛ si fɔfɔɛhi nɛ a mi wa, nɛ e peeɔ mo kaa o be nyɛe maa pee he nɔ́ ko ɔ ngɛ kpee lo?
JANUARY 26–FEBRUARY 1
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI YESAYA 28-29
Ngɔɔ O Nya Kɛ O Tsui Kɛ Wo Yehowa Hɛ Mi Nyami
ip-1 299 ¶23
Yesaya Gba Kɛ Kɔ Yehowa “Níhi Nɛ Ngɛ Nyakpɛ ɔ” He
23 Yuda jami hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ deɔ kaa a hɛ dɔɔ ngɛ Mawu jami he, se a je Yehowa he. A tsɔɔ mɛ nitsɛmɛ a tsɔɔmi ngɛ nɔ́ nɛ da kɛ nɔ́ nɛ dɛ he. Jehanɛ hu ɔ, a susuɔ kaa tɔmi be níhi nɛ a heɔ yeɔ kɛ ní yayamihi nɛ a peeɔ ɔ he. Enɛ ɔ haa nɛ a sisi bimɛ ɔmɛ peeɔ níhi nɛ́ sɛ Mawu hɛ mi. Yehowa maa pee “nyakpɛ nɔ́ ko,” nɛ ji kaa e maa kojo mɛ ngɛ a we osato ní peepee ɔmɛ a he. E de ke: “Nimli nɛ ɔmɛ kɛ a nya deɔ ke a jaa mi nɛ a kɛ a nya woɔ ye hɛ mi nyami, se a tsui lɛɛ, e je ye he kɛ ho se ya lokoo; nɛ a daa nimli a mlaa nɛ a tsɔɔ mɛ ɔ nɔ kɛ yeɔ mi gbeye. Enɛ ɔ he ɔ, ma ha nɛ nyakpɛ nɔ́ ko maa ba ma nɛ ɔ nɔ ekohu, nyakpɛ ní maa nyɛɛ nyakpɛ ní se; nɛ juɛmitsɛmɛ ɔmɛ a juɛmi ɔ maa pee yaka, nɛ ní leli ɔmɛ a nɔ́ sisi numi ɔ maa laa.” (Yesaya 29:13, 14) Ke Yehowa kudɔ níhi, nɛ e ha nɛ Babilon nɛ ngɛ je ɔ tsuo nɔ yee ɔ ba kpata Yuda ma a hɛ mi ɔ, e nile, e nɔ́ sisi numi ɔ kɛ e lakpa jami ɔ tsuo hu hɛ mi ma kpata. Nɔ́ ko kaa jã ba ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi benɛ Yuda jami hɛ mi nyɛɛli nɛ a naa a he kaa a le ní ɔ ha nɛ a nyɛmimɛ Yudabi ɔmɛ kpa Yehowa sɔmɔmi ɔ. Ngɛ wa be nɛ ɔ mi hu ɔ, nɔ́ ko kaa jã maa ba lakpa jami ɔmɛ a nɔ.—Mateo 15:8, 9; Roma Bi 11:8.
Nɔ́ Ko Nɔ́ Ko Be Nyɛe Ma Ha Nɛ Dalɔ Nane Nɛ Tɔ̃tɔ̃
7 Yesu kã jami hɛ mi nyɛɛli nɛ a hi si ngɛ e be ɔ mi ɔ a hɛ mi, ejakaa a tsɔɔ we nihi blɔ kpakpa nɔ nɛ e sa nɛ a gu kɛ ja Yehowa. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Yesu tsɛ Farisi bi ɔmɛ kaa osatotsɛmɛ, ejakaa a susuɔ blɔ nɔ nɛ a maa gu kɛ fɔ a nine he ɔ he pe a fɔli a nɔ nɛ a maa hyɛ. (Mat. 15:1-11) Eko ɔ, munyu nɛ Yesu tu ɔ pee e kaseli ɔmɛ nyakpɛ. Lɔ ɔ he ɔ, a bi lɛ ke: “Anɛ o le kaa nɔ́ nɛ o de nɛ Farisi bi ɔmɛ nu ɔ tɔ̃tɔ̃ a nane lo?” Yesu ha mɛ heto ke: “Tso fɛɛ tso nɛ pi ye Tsɛ nɛ e ngɛ hiɔwe ɔ nɛ e ma a, a maa hia kɛ fɔ si. Nyɛɛ ngmɛɛ a he. A ji blɔ tsɔɔli nɛ a hɛ ngmɛ yu. Nɛ ke blɔ tsɔɔlɔ nɛ e hɛ ngmɛ yu ngɛ hɛ yuyuilɔ ko blɔ tsɔɔe ɔ, mɛ tsuo a ma ya nɔ muɔ mi.” (Mat. 15:12-14) E ngɛ mi kaa jami hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ a mi mi fu Yesu mohu lɛɛ, se lɔ ɔ ha we nɛ e kpa anɔkuale ɔ tumi.
Moo Hi Yehowa Bo Tsu ɔ Mi Daa!
8 Nihi nɛ a ‘tuɔ anɔkuale ngɛ a tsui mi’ ɔ, pee we a ní kaa a yeɔ Mawu mlaa amɛ a nɔ ngɛ nihi a hɛ mi, se a peeɔ ní yayahi ngɛ laami mi. (Yes. 29:13) A sisi we nɔ. Behi fuu ɔ, nɔ nɛ sisiɔ nɔ ɔ yi mi ma nyɛ maa pee lɛ enyɔɔnyɔ ngɛ Yehowa mlaa amɛ ekomɛ a he. (Yak. 1:5-8) Eko ɔ, e kɛ Yehowa mlaahi nɛ e susu kaa a he hia we ɔ be ní tsue. Ke e na kaa nɔ́ yayami ko ji mi kɛ bɛ ɔ, e yaa nɔ nɛ e peeɔ níhi fuu kɛ gboɔ Mawu mlaa a nɔ tue. Nɔ ko kaa jã a ma susu kaa e ngɛ Yehowa jae, se ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa be e jami ɔ nɔ kplɛɛe. (Fiɛɛ. 8:11) Enɛ ɔ he ɔ, wa suɔ nɛ waa ye Yehowa anɔkuale ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ mi.
Ngmami ɔ Mi Junehi
it “Ariel” ¶1; it “Ariel” No. 3
Ariel
(Arʹi·el) [Mawu Afɔle Sami Latɛ; aloo, Mawu Jata].
3. E ji biɛ nɛ a kɛ da si ha Yerusalem ngɛ Yesaya 29:1, 2, 7 ɔ. Yerusalem ji he nɛ Mawu sɔlemi we ɔ ngɛ, nɛ sɔlemi we ɔ mi nɛ afɔle sami latɛ ɔ hu ngɛ. Enɛ ɔ he ɔ, ma a ba pee kaa Mawu afɔle sami latɛ, nɛ lejɛ ɔ lɛ e sa kaa a to anɔkuale jami sisi ngɛ. Se kɛ̃ ɔ, sɛ gbi nɛ ngɛ Yesaya 29:1-4 ɔ ji kɔkɔ bɔmi nɛ ngɛ gbeye, nɛ e tu bɔ nɛ Babilonia bi ɔmɛ ma ba kpata Yerusalem hɛ mi ngɛ jeha 607 loko a fɔ Kristo ɔ he munyu. Ngɛ blɔ kpa ko nɔ ɔ, Yerusalem ma ba pee kaa “afɔle sami latɛ.” Nɔ́ he je ji kaa a ma pue muɔ si, nɛ a maa sã ma a, nɛ ma a mi ma hyi tɔ kɛ gbogboehi. A tsɔɔ nɔ́ titli nɛ ma ha nɛ nɔ́ nɛ ɔ maa ya nɔ ɔ ngɛ kuku 9 kɛ ya si 16 mi. Se kɛ̃ ɔ, Yesaya 29:7, 8 ɔ tsɔɔ kaa mahi nɛ a ma kpata Yerusalem hɛ mi ɔ be manye yee kaa bɔ nɛ a susu ɔ.
FEBRUARY 2-8
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI YESAYA 30-32
Moo Sa We Ngɛ Yehowa Pɛli Sisi
w01 11/15 16 ¶7
Yehowa Ji Wa Wesa He
7 Lemi nɛ wa le kaa Yehowa ji wa wesa he ɔ woɔ wa bua. Baiblo ɔ de ke: “E kɛ e tsɛli ɔmɛ maa ha o nɔ, nɛ o maa sa we ngɛ e pɛli ɔmɛ a sisi. E we anɔkuale yemi ɔ maa pee tsɛ̃i ngua kɛ he piɛ pomi gbogbo.” (La 91:4) Mawu poɔ wa he piɛ kaa bɔ nɛ lohwe pɛlitsɛ poɔ e bi he piɛ ɔ. (Yesaya 31:5) ‘E kɛ e tsɛli ɔmɛ haa wa nɔ.’ Lohwe pɛlitsɛmɛ ngɔɔ a pɛli ɔmɛ loo a tsɛli ɔmɛ kɛ haa a bimɛ tsɔwi ɔmɛ a nɔ, konɛ a kɛ po a he piɛ kɛ je lohwe kpahi nɛ a ma nyɛ maa ye mɛ awi ɔ he. Ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, wa ngɛ kaa lohwe pɛlitsɛmɛ a bimɛ ngɛ Yehowa foni peemi pɛli ɔ sisi. Wa ngɛ slɔkee, ejakaa wa ba sa we ngɛ Yehowa asafo ɔ mi.—Rut 2:12; La 5:1, 11.
Yehowa Maa Ye Bua Mo Ngɛ Haomi Behi A Mi
13 Mɛni e sa nɛ waa pee? Moo bɔ mɔde wawɛɛ kaa o be o he tsɔe ngɛ ni kpahi a he. Ke wa tsɔ wa he kɛ je ni kpahi a he ɔ, e ma nyɛ ma ha nɛ wa susu wɔ nitsɛmɛ pɛ, kɛ nyagbahi nɛ waa kɛ ngɛ kpee ɔ he. Enɛ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ waa mwɔ yi mi kpɔhi nɛ dɛ. (Abɛ 18:1) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, be komɛ ɔ, ke waa kɛ nyagbahi nɛ a mi wa ngɛ kpee ɔ, e ma bi nɛ wɔ pɛ waa hi he ko. Se kɛ̃ ɔ, ke wa tsɔ wa he be kɛkɛɛ ngɛ nihi a he ɔ, e ma nyɛ ma ha nɛ wa kua yemi kɛ buami nɛ Yehowa kɛ ngɛ wɔ hae kɛ gu wa nyɛmimɛ ɔmɛ a nɔ ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, ke níhi a mi wa ha wɔ po ɔ, e sa nɛ waa kplɛɛ yemi kɛ buami nɛ wa weku li, wa huɛmɛ, kɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ kɛ ma ha wɔ ɔ nɔ. Moo na mɛ kaa nihi nɛ Yehowa ngɛ a nɔ gue kɛ ngɛ mo ye buae.—Abɛ 17:17; Yes. 32:1, 2.
‘E Ma Ha Nɛ O He Maa Wa’—Ngɛ Mɛni Blɔ Nɔ?
19 Mɛni o ma nyɛ maa pee konɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ o ngɛ ngɛ hwɔɔ se he ɔ mi nɛ wa? Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke o hɛ nɔ kami ji kaa o maa hi si kɛ ya neneene ngɛ zugba a nɔ hwɔɔ se ɔ, lɛɛ moo kane Baiblo mi sanehi nɛ kɔɔ Paradeiso ɔ kɛ gbogboehi a si tlemi ɔ he nɛ o pue o yi mi tɛ ngɛ he. (Yes. 25:8; 32:16-18) Mo pue o yi mi tɛ ngɛ bɔ nɛ si himi maa hi ha ngɛ je ehe ɔ mi ɔ he. Moo po he foni kaa o ngɛ lejɛ ɔ. Mɛnɔmɛ nɛ o ngɛ nae? Mɛni nɛ o ngɛ nue? Kɛ o ngɛ he nue ha kɛɛ? Bɔ nɛ pee nɛ o nyɛ nɛ o po bɔ nɛ Paradeiso ɔ maa hi ha a he foni ɔ, moo hyɛ fonihi nɛ kɔɔ Paradeiso ɔ he nɛ ngɛ wa womi ɔmɛ a mi ɔ, loo o hyɛ la fiami video komɛ kaa Je Ehe Nɛ Maa Ba a, E Piɛ Bɔɔ Nɛ E Maa Ba, aloo O Maa Na. Ke wa poɔ je ehe ɔ he foni be fɛɛ be ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ wa maa na kaa haomihi nɛ waa kɛ ngɛ kpee ɔ “se be kɛe nɛ e mi jiɔ we.” (2 Kor. 4:17) Hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ Yehowa ha mo ɔ, ma nyɛ maa ye bua mo nɛ o fĩ si ngɛ kahi a mi.
Ngmami ɔ Mi Junehi
it “Niye Ní” ¶6
Niye Ní
Ke A Kɛ Tsu Ní Ngɛ Okadi Peemi Blɔ Nɔ. A kɛ munyungu nɛ ji “niye ní” tsu ní ngɛ okadi peemi blɔ nɔ ngɛ Baiblo ɔ mi ngɛ blɔ slɔɔtohi a nɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Yoshua kɛ Kaleb de Israelbi ɔmɛ kaa Kanaanbi ɔmɛ ngɛ kaa ‘abolo [loo niye ní] kɛ ha mɛ.’ E ngɛ heii kaa Yoshua kɛ Kaleb ngɛ tsɔɔe kaa Kanaanbi ɔmɛ a hɛ mi nɛ a ma kpata a pi nɔ́ ko kulaa kɛ ha mɛ, nɛ lɔ ɔ maa wo Israelbi ɔmɛ he wami wawɛɛ konɛ a fi si. (4Mo 14:9, sisi ningma) Munyu nɛ ngɛ La 80:5 ɔ ha nɛ wa na kaa be komɛ ɔ, Yehowa bua jɔɛ Israelbi ɔmɛ a ní peepee he. Lejɛ ɔ de ke: “[Yehowa] ha nɛ ya fomi pee a niye ní.” Jehanɛ hu ɔ, a tu Yehowa he munyu kaa e ha nɛ ‘haomi plɛ pee niye ní ha e we bi ɔmɛ, nɛ e ha mɛ nyu kaa yi mi wami.’ E ngɛ heii kaa enɛ ɔ tsɔɔ nyagbahi nɛ Israelbi ɔmɛ kɛ maa kpe ke a sa ma a yi. A kɛ nyagbahi maa kpe kaa bɔ nɛ a yeɔ ní nɛ a nuɔ nyu daa ligbi ɔ.—Yes 30:20.
FEBRUARY 9-15
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI YESAYA 33-35
“Lɛ Nɛ E Ha Nɛ Nyɛ Ngɛ Slɔkee Ngɛ Nyɛ Be ɔ Mi”
Yehowa Maa Ye Bua Mo Ngɛ Haomi Behi A Mi
7 Nyagba a. Ke waa kɛ kahi ngɛ kpee ɔ, e haa nɛ bɔ nɛ wa nuɔ níhi a he ha, bɔ nɛ wa susuɔ níhi a he ha, kɛ bɔ nɛ wa peeɔ wa ní ha a tsakeɔ. Kaa bɔ nɛ ke kɔɔhiɔ nɛ nya wa ngɛ fiae nɛ oslɔke kpaa mele ɔ kɛ yaa kɛ baa a, jã nɔuu kɛ̃ nɛ ke waa kɛ haomihi ngɛ kpee ɔ, wa náa he numi slɔɔtoslɔɔtohi. Ana nɛ wa tu e he munyu kɛ sɛ hlami ɔ tsɔɔ kaa e ná he numi slɔɔtoslɔɔtohi benɛ e huno Luis gbo ɔ. E de ke: “Be komɛ ɔ, ke i pee yeyeeye ɔ, kɛkɛ i bɔni ye he piami, jehanɛ hu ɔ, ye mi mi fuɔ kaa e gbo.” Jehanɛ hu ɔ, Ana nu he kaa e piɛ lɛ pɛ, nɛ e he wa ha lɛ kaa e maa mwɔ yi mi kpɔhi ngɛ níhi nɛ Luis lɛ mwɔɔ yi mi kpɔ ngɛ he ɔ a he. Be komɛ hu ɔ, e nuɔ he kaa nyagba nɛ e kɛ ngɛ kpee ɔ kle pe lɛ. Mɛni Yehowa peeɔ kɛ yeɔ bua wɔ ke bɔ nɛ wa nuɔ he ha a ha nɛ wa ngɛ haoe tsɔ ɔ?
8 Mɛni Yehowa wo si kaa e maa pee ha wɔ? Yehowa wo si kaa e maa wo wɔ he wami. Yehowa wo si kaa e maa wo wɔ he wami. (Kane 1 Petro 5:10.) Ke kɔɔhiɔ nɛ nya wa ngɛ fiae ngɛ wo ɔ nɔ ɔ, oslɔke kuɔ kɛ náa mele ɔ, nɛ e haa nɛ mele ɔ kpaa. Enɛ ɔ he ɔ, bɔ nɛ pee nɛ mele ɔ nɛ e nyɛ nɛ e da oslɔke ɔ nya a, a pee ní komɛ ngɛ mele ɔ sisi hiɛ kɛ hiɛ. Ní nɛ ɔmɛ yeɔ bua mele ɔ nɛ e kpa we tsɔ, nɛ e haa nɛ nihi nɛ a ngɛ mele ɔ mi ɔ hiɔ slɔkee nɛ a ya suɔ he nɛ a yaa a. Se kɛ̃ ɔ, loko ní nɛ ɔmɛ nɛ a pee kɛ wo mele ɔ sisi hiɛ kɛ hiɛ ɔ ma tsu ní saminya a, ja mele ɔ ngɛ nyɛɛe. Jã nɔuu kɛ̃ nɛ Yehowa hu maa wo wɔ he wami ke wa ya nɔ nɛ waa kɛ anɔkuale yemi sɔmɔ lɛ ngɛ haomi behi a mi. Ke kɔɔhiɔ nɛ nya wa ngɛ fiae ngɛ wo ɔ nɔ ɔ, oslɔke kuɔ kɛ náa mele ɔ, nɛ e haa nɛ mele ɔ kpaa. Enɛ ɔ he ɔ, bɔ nɛ pee nɛ mele ɔ nɛ e nyɛ nɛ e da oslɔke ɔ nya a, a pee ní komɛ ngɛ mele ɔ sisi hiɛ kɛ hiɛ. Ní nɛ ɔmɛ yeɔ bua mele ɔ nɛ e kpa we tsɔ, nɛ e haa nɛ nihi nɛ a ngɛ mele ɔ mi ɔ hiɔ slɔkee nɛ a ya suɔ he nɛ a yaa a. Se kɛ̃ ɔ, loko ní nɛ ɔmɛ nɛ a pee kɛ wo mele ɔ sisi hiɛ kɛ hiɛ ɔ ma tsu ní saminya a, ja mele ɔ ngɛ nyɛɛe. Jã nɔuu kɛ̃ nɛ Yehowa hu maa wo wɔ he wami ke wa ya nɔ nɛ waa kɛ anɔkuale yemi sɔmɔ lɛ ngɛ haomi behi a mi.
O Kɛ Bua Jɔmi Ma Nyɛ Maa Da Kahi A Nya
10 Nɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa pee konɛ waa ya nɔ nɛ wa ná bua jɔmi: Mo bi Yehowa nɛ e ha mo juɛmi. Loko waa kɛ bua jɔmi ma nyɛ maa da kahi a nya a, e sa nɛ waa sɔle kɛ bi Yehowa kaa e ha wɔ juɛmi nɛ wa hia konɛ waa mwɔ yi mi kpɔhi nɛ a da. (Kane Yakobo 1:5.) Ke wa nu he kaa Yehowa ha we wa sɔlemi ɔ heto amlɔ nɔuu ɔ, kɛ e sa nɛ waa pee wa ní ha kɛɛ? Yakobo tsɔɔ kaa e sa nɛ waa ya nɔ nɛ waa ‘hi Mawu bie.’ Yehowa mi mi be fue ke wa ya nɔ nɛ wa bi lɛ kaa e ha wɔ juɛmi, nɛ e be wa hɛ mi kae hulɔ. Wa hiɔwe Tsɛ ɔ ‘haa nɔ nɔ́ faa.’ Enɛ ɔ he ɔ, ke wa sɔle kaa e ha wɔ juɛmi nɛ wa kɛ da kahi a nya a, e ma ha wɔ faa. (La 25:12, 13) E naa kahi nɛ waa kɛ kpeɔ ɔ, ke wa ngɛ nɔ́ nae ɔ e dɔɔ lɛ, nɛ e pee klaalo kaa e maa ye bua wɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, enɛ ɔ haa nɛ wa bua jɔɔ wawɛɛ nitsɛ! Mɛni blɔ nɔ Yehowa guɔ kɛ haa wɔ juɛmi?
11 Yehowa haa wɔ juɛmi kɛ guɔ e Munyu ɔ nɔ. (Abɛ 2:6) Bɔ nɛ pee nɛ wa ná juɛmi ɔ, e sa nɛ waa kase Mawu Munyu ɔ kɛ Baiblo kasemi ní ɔmɛ. Se e he hia nɛ waa pee babauu pe nile kɛkɛ nɛ wa ma ná. E sa nɛ waa kɛ nɔ́ nɛ Mawu deɔ wɔ ɔ nɛ tsu ní. Yakobo ngma ke: “Nyɛ ba pee munyu ɔ nɔ yeli, se pi e nuli pɛ kɛkɛ.” (Yak. 1:22) Ke waa kɛ ga womi nɛ Mawu kɛ haa wɔ ɔ tsuɔ ní ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ waa ya nɔ nɛ waa di tue mi jɔmi se, waa pee nihi nɛ a nuɔ nɔ́ sisi, nɛ waa na nihi mɔbɔ. (Yak. 3:17) Su nɛ ɔmɛ yeɔ bua wɔ nɛ wa fĩɔ si ngɛ ka fɛɛ ka nɛ waa kɛ kpeɔ ɔ mi, nɛ wa yaa nɔ nɛ wa náa bua jɔmi.
ip-1 352-355 ¶21-22
“Ma a Mi Nɔ Ko Nɔ Ko Be Dee Ke: ‘I Be He Wami’”
21 Yesaya gbami ɔ ba mi ngɛ wa mwɔnɛ ɔ be nɛ ɔ mi hulɔ. Yehowa we bi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ ye a he ngɛ lakpa tsɔɔmihi a he. Lakpa tsɔɔmi nɛ ɔmɛ ekomɛ ji klaa nɛ gbo we, Triniti tsɔɔmi ɔ, kɛ hɛl la a. A náa blɔ tsɔɔmi kɛ jeɔ Baiblo ɔ mi, nɛ enɛ ɔ yeɔ buaa mɛ nɛ a yuɔ a he kɛ jeɔ je mi bami yaya he, nɛ a mwɔɔ yi mi kpɔhi nɛ da. Yesu Kristo kpɔmi afɔle sami ɔ ha nɛ a ngɛ si dami kpakpa ngɛ Mawu hɛ mi, nɛ a ngɛ he nile nɛ he tsɔ. (Kolose Bi 1:13, 14; 1 Petro 2:24; 1 Yohane 4:10) Akɛnɛ Yehowa we bi ye a he ngɛ lakpa tsɔɔmihi a he he je ɔ, a pee we níhi nɛ maa ye a nɔmlɔ tso ɔ awi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, a kɛ a he wui ajuama bɔmi kɛ taba slɛmi mi. Enɛ ɔ he ɔ, a nui hiɔ komɛ kaa kansa kɛ hiɔhi nɛ jeɔ ajuama bɔmi mi kɛ baa a eko.—1 Korinto Bi 6:18; 2 Korinto Bi 7:1.
22 Jehanɛ hu ɔ, ngɛ Harmagedon se ɔ, Yesaya 33:24 ɔ maa ba mi kɛ pi si ngɛ Mawu je ehe ɔ mi. Ngɛ Mesia Matsɛ Yemi ɔ sisi ɔ, adesahi tsuo ma ná nɔmlɔ tso mi he wami kpakpa, nɛ huɛ bɔmi kpakpa maa hi a kɛ Mawu a kpɛti. (Kpo Jemi 21:3, 4) Ke a kpata Satan je yaya nɛ ɔ hɛ mi pɛ ɔ, Yesu maa pee nyakpɛ níhi nɛ pe ní nɛmɛ nɛ e pee benɛ e ngɛ zugba a nɔ ɔ po. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, hɛ yuyuili maa hyɛ nɔ́, tuekpokutsɛmɛ maa nu nɔ́, nɛ glɔtsɛmɛ maa nyɛɛ! (Yesaya 35:5, 6) Nihi nɛ ma ná yi baami ngɛ amanehlu ngua a mi ɔ maa ye bua kɛ tsu ní wawɛɛ kɛ dla zugba a konɛ e pee paradeiso.
Ngmami ɔ Mi Junehi
Yaa Nɔ Nɛ O Nyɛɛ “Blɔ Klɔuklɔu” ɔ Nɔ
8 Eko ɔ, nɔ ko ma de ke, ‘nɔ́ nɛ ya nɔ ngɛ Yuda bi ɔmɛ a be ɔ mi ɔ sa kadimi wawɛɛ. Se anɛ níhi nɛ ya nɔ jehahi babauu nɛ be ɔ kɔɔ wa he mwɔnɛ ɔ lo?’ Ee, e kɔɔ wa he, ejakaa ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, wɔ hu wa ngɛ “Blɔ klɔuklɔu” ɔ nɔ nyɛɛe. Wa piɛɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a he jio, wa piɛɛ ‘jijɔ kpa amɛ’ a he jio, e sa nɛ wɔ tsuo waa ya nɔ nɛ waa nyɛɛ “Blɔ klɔuklɔu” ɔ nɔ. Ke wa pee jã a, e maa ye bua wɔ nɛ wa sɔmɔ Yehowa amlɔ nɛ ɔ, kɛ hwɔɔ se be mi nɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ maa ngɔ jɔɔmi babauu kɛ ba a. (Yoh. 10:16) Kɛ je jeha 1919 ɔ, nyumuhi, yihi kɛ jokuɛwi ayɔhi abɔ je lakpa jamihi tsuo nɛ ji Babilon Ngua a mi nɛ a ba ngɛ okadi peemi blɔ ɔ nɔ nyɛɛe. Eko ɔ, mo hu o piɛɛ nimli nɛ ɔmɛ a he. E ngɛ mi kaa nihi bɔni blɔ nɛ ɔ nɔ nyɛɛmi maa pee jeha 100 ji nɛ ɔ mohu lɛɛ, se nihi bɔni blɔ nɛ ɔ he ní tsumi jehahi babauu loko a bɔni nɔ nyɛɛmi.
FEBRUARY 16-22
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI YESAYA 36-37
‘Ko Ha Nɛ Munyuhi Nɛ O Nu ɔ Nɛ Wo O He Gbeye’
it “Hezekia” No. 1 ¶14
Hezekia
Senakerib Nyɛ We Nɛ E Kpata Yerusalem Hɛ Mi. Be ko ɔ, Hezekia nɛ ji Yuda matsɛ ɔ na kaa Senakerib fia e pɛɛ si kaa e ma ba tua Yerusalem ma a. Nɛ jã pɛpɛɛpɛ nɛ Senakerib pee. Loko Senakerib ma ya tua Yerusalem ɔ, e kɛ e tabuli ɔmɛ ya bɔle Lakish ma a. Lakish ji ma ko nɛ a fia gbogbo nguahi kɛ bɔle lɛ. Benɛ Senakerib ngɛ lejɛ ɔ, e tsɔ e tabuli ɔmɛ a kpɛti ni komɛ kɛ e tabuli ɔmɛ a nya dali ɔmɛ kɛ ho Yerusalem ya konɛ a ya de Yerusalembi ɔmɛ nɛ́ a ngmɛɛ a ma a he kɛ ha mɛ. Tabuli ɔmɛ tsuo a munyu nya jelɔ ji Rabshake (pi e biɛ nitsɛnitsɛ ji lɔ ɔ, mohu ɔ, e ji e blɔ nya biɛ). Nyumu nɛ ɔ nu Hebri gbi ɔ saminya. E wo e gbi nɔ wawɛɛ nɛ e ye Hezekia he fɛu, nɛ e gbe Yehowa he guɛ. Rabshake fĩa kaa Yehowa be nyɛe ma kpɔ̃ Yerusalem kɛ je Asiria matsɛ ɔ dɛ mi kaa bɔ nɛ mawu kpa amɛ nyɛ we nɛ a kpɔ̃ a we bi ɔmɛ kɛ je Asiria matsɛ ɔ dɛ mi ɔ.—2Ma 18:13-35; 2Kr 32:9-15; Yes 36:2-20.
ip-1 387 ¶10
Matsɛ Ko Je Hemi Kɛ Yemi Kpo Nɛ A Jɔɔ Lɛ
10 Lɔ ɔ se ɔ, Rabshake ha nɛ Yudabi ɔmɛ nu sisi kaa pi a jua ji mɛ kulaa ngɛ ta hwumi mi. E kɛ he nɔ womi de ke: “Ma ha mo okpɔngɔhi 2,000 kaa o ma ná okpɔngɔ nɔ hili kɛ ha mɛ tsuo lo.” (Yesaya 36:8) Se anɛ Yuda tabuli babauu nɛ́ a ma nyɛ maa hi okpɔngɔhi a nɔ ɔ ji sane ɔ lo? Dɛbi, pi tabuli a hiɛmi nɛ Yudabi ɔmɛ ngɛ ɔ nɛ ma he a yi wami. Abɛ 21:31 ɔ tsɔɔ kaa: “A dlaa okpɔngɔ kɛ haa ta ligbi, se yi wami hemi ɔ, Yehowa ngɔ e jeɔ.” Rabshake tsɔɔ kaa Yehowa fĩ we Yudabi ɔmɛ a se, mohu ɔ e fĩ Asiriabi ɔmɛ a se. E ngɛ tsɔɔe kaa, ke Yehowa fĩ we Asiriabi ɔmɛ a se ɔ, jinɛ a be nyɛe ma ba sɛ Yudabi ɔmɛ a kpɛti.—Yesaya 36:9, 10.
ip-1 388 ¶13-14
Matsɛ Ko Je Hemi Kɛ Yemi Kpo Nɛ A Jɔɔ Lɛ
13 Rabshake kpale tu munyu kpa ko hu nɛ ma nyɛ ma jɔ̃ Yudabi ɔmɛ a kɔni mi. E bɔ Yudabi ɔmɛ kɔkɔ kaa ke Hezekia de mɛ ke: ‘Yehowa ma kpɔ̃ mɛ’ po ɔ, a ko bu lɛ tue. Rabshake kai Yudabi ɔmɛ kaa Samariabi ɔmɛ a mawu ɔmɛ nyɛ we nɛ a kpɔ̃ Israel wɛtso nyɔngma amɛ kɛ je Asiriabi ɔmɛ a dɛ. Jã nɔuu kɛ̃ nɛ je ma amɛ a mawu ɔmɛ nyɛ we nɛ a kpɔ̃ a we bi ɔmɛ kɛ je Asiriabi ɔmɛ a dɛ. E bi mɛ ke: “Jije Hamat kɛ Arpad mawu ɔmɛ ngɛ? Jije Sefarvaim mawu ɔmɛ ngɛ? Anɛ a nyɛ kpɔ̃ Samaria ngɛ ye dɛ mi lo?”—Yesaya 36:18-20.
14 Rabshake jaa lakpa mawuhi. E li kaa slɔɔto agbo ngɛ Samariabi nɛ a kua Yehowa a kɛ Yerusalembi nɛ Hezekia ji a matsɛ ɔ a kpɛti. Lakpa mawuhi nɛ Samariabi ɔmɛ ja a be nyɛe maa kpɔ̃ Israel wɛtso nyɔngma amɛ kɛ je Asiriabi ɔmɛ a dɛ mi. (2 Matsɛmɛ 17:7, 17, 18) Yudabi ɔmɛ lɛɛ, a ja we lakpa mawu nɛ ɔmɛ, mohu ɔ, a kɛ anɔkuale yemi sɔmɔ Yehowa. Se kɛ̃ ɔ, nihi etɛ nɛ a da Yudabi ɔmɛ a nane mi ɔ tsɔɔ we Rabshake munyu nɛ ɔ nya . A “pee kɔ̃, nɛ a ha we lɛ heto, ejakaa matsɛ ɔ fã mɛ ke, ‘Nyɛ ko ha lɛ heto.’” (Yesaya 36:21) Eliakim, Shebna, kɛ Yoa kpale a se kɛ ya Hezekia ngɔ nɛ a ya bɔ lɛ amaniɛ.—Yesaya 36:22.
Ngmami ɔ Mi Junehi
it “Kpã” ¶4
Kpã
Yehowa de Matsɛ Senakerib nɛ je Asiria a ke: “Lɔ ɔ he ɔ, ma ngɔ ye gbowe ɔ kɛ wo o gugwɔ mi, nɛ ma wo o nya mi kpã, Nɛ ma kpale mo kɛ gu blɔ nɛ o gu nɔ kɛ ba a nɔ.” (2Ma 19:28; Yes 37:29) Yehowa ha we nɛ Senakerib nɛ sa Yerusalem ma a yi, mohu ɔ, e ha nɛ e kpale kɛ ho Nineve ya nɛ lɛ nitsɛ e binyumu ɔmɛ ya gbe lɛ ngɛ lejɛ ɔ. (2Ma 19:32-37; Yes 37:33-38) Kpã nɛ Yehowa kɛ wo e he nyɛli a tsitsa mi ɔ tsɔɔ kaa, e ye e he nyɛli ɔmɛ a nɔ kaa bɔ nɛ ke a ngɔ kpã kɛ wo lohwe ko tsitsa mi ɔ, e nyɛ we nɛ e peeɔ nɔ́ ko ɔ.—Yes 30:28.
FEBRUARY 23–MARCH 1
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI YESAYA 38-40
“E Maa Hyɛ E To Ɔmɛ A Nɔ Kaa To Hyɛlɔ”
Nɔ́ Nɛ Baiblo ɔ Tsɔɔ Wɔ Ngɛ E Ngmalɔ ɔ He
3 Kane Yesaya 40:8. Ngɛ jeha akpehi abɔ nɛ be ɔ mi ɔ, nyumuhi kɛ yihi anɔkualetsɛmɛ ná ga womi kpakpahi ngɛ Mawu Munyu ɔ mi. Mɛni ha nɛ e ba jã a? Wa le kaa a ngma Mawu Munyu ɔ be kɛkɛɛ ji nɛ ɔ, nɛ a ngma ngɛ níhi nɛ a ma nyɛ ma puɛ nɔ hulɔ. Enɛ ɔ he ɔ, blema ngmami ɔmɛ nɛ a ngma ngɛ womi kpohi a nɔ ɔ, ekoeko be mwɔnɛ ɔ. Yehowa ha nɛ womi ngmali ngma e munyuhi nɛ ngɛ klɔuklɔu ɔ kɛ fɔ si. E ngɛ mi kaa womi ngmali nɛ ɔmɛ yí mluku mohu lɛɛ, se a pee totooto. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, womi ngmalɔ ko de ke: “Wa ngɛ nɔ mi mami kaa blema womi ko be nɛ a pee totooto kɛ ngma kaa Hebri Ngmami ɔmɛ.” E ngɛ mi kaa a ngma Baiblo ɔ be kɛkɛɛ ji nɛ ɔ ngɛ níhi nɛ a ma nyɛ ma puɛ ɔ a nɔ, nɛ nyumuhi nɛ a hyɛ nɔ nɛ a ngma eko kɛ fɔ si ɔ yí mluku mohu lɛɛ, se wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa munyuhi nɛ wa kaneɔ ngɛ Baiblo ɔ mi mwɔnɛ ɔ je Yehowa nɛ ji Baiblo ɔ Ngmalɔ ɔ ngɔ.
4 “Nike ní kpakpa fɛɛ nike ní kpakpa, kɛ nike ní nɛ hi kɛ pi si fɛɛ nike ní nɛ hi kɛ pi si” ɔ je Yehowa ngɔ. (Yak. 1:17) Nike ní kpakpahi nɛ Yehowa kɛ ha wɔ ɔ kake ji Baiblo ɔ nɛ. Ke nɔ ko ke wɔ nɔ́ ko ɔ, e tsɔɔ wɔ nɔ́ ko ngɛ nɔ ɔ he. E haa nɛ wa naa kaa nɔ ɔ le wɔ, nɛ e le wa hiami níhi. Jã pɛpɛɛpɛ nɛ e ji ngɛ nɔ nɛ ha wɔ Baiblo ɔ blɔ fa mi. Ke wa kase Baiblo ɔ saminya a, wa maa le níhi fuu ngɛ Yehowa he. Wa naa kaa Yehowa le wɔ saminya, nɛ e le wa hiami níhi. Ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi ɔ, wa ma susu nɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa kase ngɛ Yehowa su etɛ komɛ a he ngɛ Baiblo ɔ mi. Su nɛ ɔmɛ ji: e nile, e dami sane yemi, kɛ suɔmi nɛ e ngɛ ɔ. Kekleekle ɔ, nyɛ ha nɛ wa susu nɔ́ nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ wɔ ngɛ Mawu nile ɔ he ɔ he.
cl 70 ¶7
He Wami Nɛ Mawu Kɛ Poɔ Wa He Piɛ—“Mawu Ji Wa Wesa He”
7 Yehowa ngɔ e he kɛ to to hyɛlɔ he. E pee jã konɛ e ha nɛ wa ná nɔ mi mami kaa e suɔ nɛ e po wa he piɛ. (Ezekiel 34:11-16) Mo kai bɔ nɛ a kale Yehowa ngɛ Yesaya 40:11 ɔ nɛ a tu he munyu ngɛ womi nɛ ɔ Yi 2 ɔ mi ɔ. Ngɛ lejɛ ɔ, a tsɔɔ kaa: “E maa hyɛ e to ɔmɛ a nɔ kaa to hyɛlɔ. E kɛ e nine ma bua to bi ɔmɛ a nya, nɛ e ma wo mɛ ngɛ e gugue mi. E ma tsɔ̃ ni nɛmɛ nɛ a ngɛ a bimɛ nyɔ hae ɔ blɛuu.” Kɛ jijɔ bi ɔ plɛ kɛ ya je to hyɛlɔ ɔ “gugue” mi ngɛ e yi nɔ tade ɔ mi ha kɛɛ? Eko ɔ, jijɔ bi ɔ nyɛɛ kɛ ya ná to hyɛlɔ ɔ, nɛ e ngɔ e he kɛ ha e nane he. Se e ma bi nɛ to hyɛlɔ ɔ nɛ e ba si konɛ e wo jijɔ bi ɔ kɛ fɔ e gugue mi blɛuu. Enɛ ɔ ha nɛ wa na kaa Yehowa nɛ ji To Hyɛlɔ Ngua a bua jɔ he wawɛɛ kaa e maa po wa he piɛ!
‘E Haa Nihi Nɛ Pɔ Tɔ Mɛ ɔ He Wami’
4 Kane Yesaya 40:26. Kɛ ba si mwɔnɛ ɔ, nɔ ko nyɛ we nɛ e kane dodoe ɔmɛ tsuo nɛ ngɛ hiɔwe ɔ. Je mi si kpali he ye kaa dodoehi ayɔ akpe 400 lɛ ngɛ dodoehi a kuu nɛ bɔle zugba a mi. Se Yehowa lɛɛ, e ha dodoe ɔmɛ eko fɛɛ eko biɛ. Mɛni lɔ ɔ tsɔɔ wɔ ngɛ Yehowa he? Ke Yehowa náa be kɛ haa adebɔ níhi nɛ wami be a mi ɔ, lɛɛ mo nɛ o je o tsui mi nɛ o ngɛ lɛ jae ɔ nɛɛ? (La 19:1, 3, 14) Wa hiɔwe Tsɛ ɔ le mo saminya. Baiblo ɔ de ke: ‘O yi bwɔmi tete po, a kane lɛ tsuo.’ (Mat. 10:30) Ngmami ɔ ma nɔ mi ke: ‘Yehowa hɛ ngmɛ ngɛ je ɔ tsuo he; nihi nɛ yeɔ lɛ anɔkuale ɔ, e woɔ mɛ he wami.’ (2 Kron. 16:9) E ngɛ heii kaa Yehowa naa haomihi tsuo nɛ o kɛ ngɛ kpee ɔ, nɛ e ma nyɛ ma ha mo he wami konɛ o kɛ da eko fɛɛ eko nya.
5 Kane Yesaya 40:28. Yehowa ngɔ nɛ he wami tsuo je. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, mo susu he wami nɛ Mawu kɛ ha pu ɔ he nɛ o hyɛ. Je mi si kpalɔ ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke David Bodanis ɔ de ke: “He wami aloo la nɛ jeɔ pu ɔ mi tsuifia fɛɛ tsuifia a ngɛ kaa oplɛmi ayɔ akpehi abɔ nɛ a pɛ ngɛ be kake mi.” Níhi a mi hlalɔ ko hu bu akɔtaa kaa ‘la nɛ jeɔ pu ɔ mi tsuifia kake ɔ ma nyɛ maa ye bua adesahi jeha 200,000 sɔuu’! Anɛ nɔ ko ma nyɛ maa je atsinyɛ kaa Mawu, Nɔ nɛ ha pu ɔ “he wami” ɔ be nyɛe ma ha wɔ he wami konɛ wa nyɛ nɛ waa da wa haomi ɔmɛ a nya lo?
6 Kane Yesaya 40:29. Yehowa nɛ wa ngɛ sɔmɔe ɔ haa nɛ wa náa bua jɔmi. Yesu de e kaseli ɔmɛ ke: “Nyɛɛ ngɔ ye kuɛpã tso ɔ kɛ fɔ nyɛ nɔ.” Yesu de hu ke: “Nyɛ he mi maa jɔ nyɛ. Ejakaa ye kuɛpã tso ɔ tloomi wɛ, nɛ ye tlomi ɔ hu jiɔ we.” (Mat. 11:28-30) Munyu nɛ ɔ ji anɔkuale! Be komɛ ɔ, loko wa maa je we mi kɛ ya asafo mi kpe aloo fiɛɛmi ɔ, wa nuɔ he kaa pɔ tɔ wa he. Se ke wa bɔ mɔde nɛ wa ya, nɛ wa ba su we mi ɔ, kɛ wa nuɔ he ha kɛɛ? Wa bua jɔɔ, nɛ wa náa he wami ehe nɛ waa kɛ maa da wa haomi ɔmɛ a nya. Niinɛ, Yesu kuɛpã tso ɔ tloomi wɛ kulaa!
Ngmami ɔ Mi Junehi
ip-1 400 ¶7
“Nyɛɛ Wo Ye Ma a Bua”
7 Pi benɛ Yudabi ɔmɛ kpale kɛ je nyɔguɛ tso mi kɛ ho a ma mi ya a pɛ nɛ gbami nɛ ɔ ba mi. Gbami nɛ ɔ ba mi ngɛ kekleekle jeha lafa a mi hulɔ. Yohane Nɔ Baptisilɔ ɔ gbi ji gbi nɛ ngɛ “pɛe wawɛɛ ngɛ nga a nɔ” ɔ nɛ. Enɛ ɔ ha nɛ gbami nɛ ngɛ Yesaya 40:3 ɔ ba mi. (Luka 3:1-6) Mawu mumi ɔ ye bua Yohane nɛ e na kaa Yesaya munyu ɔ kɔɔ e he. (Yohane 1:19-23) Kɛ je jeha 29 Kristo fɔmi se ɔ, Yohane bɔni blɔ ɔ dlami kɛ fɔ si kɛ ha Yesu Kristo. Akɛnɛ Yohane wo Mesia a nɛ a wo e he si kaa e maa ba a ta kɛ sɛ hlami he je ɔ, nihi bɔni e se blɔ hlami konɛ a bu lɛ tue nɛ a nyɛɛ e se. (Luka 1:13-17, 76) Kɛ gu Yesu nɔ ɔ, Yehowa ma ha nɛ nihi nɛ a tsake a tsui ɔ maa ye a he. Mawu Matsɛ Yemi ɔ pɛ lɛ ma ha nɛ adesahi maa ye a he ngɛ yayami kɛ gbenɔ dɛ mi. (Yohane 1:29; 8:32) Yesaya munyu ɔ ba mi ngɛ blɔ ngua ko nɔ. Benɛ a je mumi mi Israelbi ɔmɛ a kpɛti nihi nɛ a piɛ kɛ je nyɔguɛ tso mi ngɛ jeha 1919 ɔ mi ɔ, a ye a he ngɛ Babilon Ngua a he nɛ a kpale to anɔkuale jami sisi.