Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • Asafo Mi Nikɔtɔmahi, Nyɛ Tsɔse Nyɛmimɛ Nyumuhi
    Hwɔɔmi Mɔ—2015 | April 15
    • Samuel kɛ Saul nɛ a ngɛ ní yee ngɛ tsu ko yi mi

      Asafo Mi Nikɔtɔmahi, Nyɛ Tsɔse Nyɛmimɛ Nyumuhi

      “Nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ ngɛ je nɛ ɔ mi ɔ ngɛ e be.”—FIƐLƆ 3:1.

      KƐ O MA HA HETO KƐƐ?

      • Mɛni he je nɛ e he hia kaa a tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi ɔ?

      • Ke asafo mi nikɔtɔmahi tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi ɔ, kɛ asafo ɔ náa he se ha kɛɛ?

      • Ke asafo mi nikɔtɔmahi ngɛ nyɛmimɛ nyumuhi tsɔsee ɔ, mɛni blɔ nɔ a maa gu kɛ kase Samuel?

      1, 2. Mɛni kpɔ mi nɔ hyɛli komɛ yɔse ngɛ asafohi fuu a mi?

      E PIƐ bɔɔ nɛ kpɔ mi nɔ hyɛlɔ ɔ kɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ maa gbe kpe nɛ e kɛ mɛ ngɛ pee ɔ nya. Benɛ e hyɛ nyɛmimɛ nyumu nɛ ɔmɛ a hɛ mi kɛ kpe ɔ, e ná suɔmi nɛ mi wa kɛ ha mɛ, ejakaa a ngɛ mɔde bɔe wawɛɛ. A ti ni komɛ wa ngɛ jeha mi nɛ a ma nyɛ ma fɔ lɛ po. Se nɔ́ ko ngɛ lɛ haoe, nɛ jamɛ a nɔ́ ɔ he hia. E bi mɛ ke, “Nyɛmimɛ, anɛ nyɛ ngɛ nyɛmimɛ nyumuhi tsɔsee konɛ a nyɛ nɛ a tsu blɔ nya ní tsumihi fuu ngɛ asafo ɔ mi lo?” Asafo mi nikɔtɔma amɛ le kaa benɛ kpɔ mi nɔ hyɛlɔ ɔ ba slaa mɛ nyɔhiɔ ekpa nɛ be ɔ, e wo mɛ he wami kaa a ná deka kɛ tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi nɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ. Nyagbe ɔ, asafo mi nɔkɔtɔma a kake ha heto ke, “Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wa nyɛ we nɛ waa pee nɔ́ ko tsɔ ngɛ he.” Asafo mi nikɔtɔma kpa amɛ hu kplɛɛ nɔ jã.

      2 Ke asafo mi nɔkɔtɔma ji mo ɔ, eko ɔ, mo hu o ma de jã. Kpɔ mi nɔ hyɛli komɛ yɔseɔ kaa e he hia nɛ asafo mi nikɔtɔmahi fuu nɛ a ngɔ be fuu kɛ tsɔse nyɛmimɛ nihewi kɛ nyumuhi nɛ a wa konɛ a da níhi a nya ngɛ asafo ɔ mi. Se eko ɔ, enɛ ɔ peemi he maa wa wawɛɛ. Mɛni he je?

      3. (a) Mɛni Baiblo ɔ de nɛ tsɔɔ kaa e he hia nɛ wa tsɔse ni kpahi, nɛ mɛni he je nɛ e sa kaa wɔ tsuo wa bua nɛ jɔ jã peemi he? (Hyɛ sisi ningma.) (b) Mɛni he je nɛ eko ɔ, e maa ye ha asafo mi nikɔtɔma komɛ kaa a ma tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi ɔ?

      3 Ke asafo mi nɔkɔtɔma ji mo ɔ, atsinyɛ jemi ko be he kaa o le kaa e sa kaa o ná deka kɛ tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi.a (Hyɛ sisi ningma.) O le hu kaa loko asafohi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ, kɛ asafohi nɛ a ma tsɔ hwɔɔ se ɔ tsuo a he maa wa a, e he hia nɛ wa ná nyɛmimɛ nyumuhi fuu. (Kane Yesaya 60:22.) Baiblo ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ o “tsɔɔ ni kpahi” ní. (Kane 2 Timoteo 2:2.) Se kɛ̃ ɔ, e he ma nyɛ maa wa kaa o ma ná deka kɛ pee jã. E sa nɛ o tsu o weku mi bimɛ a hiami níhi a he ní kɛ ha mɛ, nɛ o tsu mo nitsɛ o ní tsumi hulɔ. E sa nɛ o tsu asafo ɔ mi hiami níhi kɛ ní kpahi hu nɛ a he hia a he ní. Akɛnɛ ní tsumihi fuu ngɛ he je ɔ, nyɛ ha nɛ wa susu nɔ́ he je nɛ e he hia kaa o ná deka kɛ tsɔse ni kpahi ɔ he nɛ waa hyɛ.

      KOO TO TSLE

      4. Be komɛ ɔ, mɛni he je nɛ asafo mi nikɔtɔmahi gblaa a nane si kaa a ma tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi ɔ?

      4 Mɛni he je nɛ eko ɔ, e he maa wa ha nɔ ko kaa e ma ná deka kɛ tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi ngɛ asafo ɔ mi ɔ? Eko ɔ, ni komɛ ma de ke: ‘Asafo ɔ mi ní tsumi komɛ ngɛ nɛ a he hia wawɛɛ nɛ e sa kaa a tsu he ní mla. Enɛ ɔ he ɔ, ke i tsɔse we nyɛmimɛ nyumuhi amlɔ nɔuu ɔ, lɔ ɔ be nɔ́ ko puɛe ngɛ asafo ɔ mi.’ Anɛ e ji anɔkuale lo? Eko ɔ, ní komɛ ngɛ nɛ e he maa hia kaa o tsu a he ní amlɔ nɔuu mohu lɛɛ, se ke o gbla o nane si ngɛ nyɛmimɛ nyumuhi a tsɔsemi he ɔ, e ma nyɛ maa ye asafo ɔ awi.

      5, 6. Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ bɔ nɛ e sa kaa lɔle kudɔlɔ ko nɛ hyɛ e lɔle nɔ ha a mi? Kɛ waa kɛ enɛ ɔ ma nyɛ maa to nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a ma tsɔse mɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ he ha kɛɛ?

      5 Mo susu nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ ɔ he nɛ o hyɛ. Lɔle kudɔlɔ le kaa loko e lɔle ɔ ma nyɛ ma tsu ní daa a, e he hia nɛ e tsake nu nɛ ngɛ lɔle ɔ mi ɔ kpamkpam. Se eko ɔ, e ma susu kaa pɛtloo nɛ e maa po kɛ wo lɔle ɔ mi ɔ he hia wawɛɛ pe lɔle ɔ mi nu nɛ e maa hi tsakee ɔ, ejakaa ke e pui pɛtloo wui lɔle ɔ mi ɔ, lɔle ɔ be nyɛe. Ke e be deka a, eko ɔ, e ma susu kaa e ma tsake nu ɔ pee se. Ke e tsakee we nu nɛ ngɛ lɔle ɔ mi ɔ po ɔ, lɔle ɔ ma nyɛ ma tsu ní be saii. Se enɛ ɔ kɛ haomi ma nyɛ maa ba. Ke e he hia kaa lɔle kudɔlɔ nɛ tsake nu nɛ ngɛ lɔle ɔ mi ɔ nɛ e pee we jã a, kɛ yaa kɛ yaa a, lɔle ɔ ma puɛ. Nyagbenyagbe ɔ, e ma puɛ be kɛ sika fuu kɛ dla lɔle ɔ. Mɛni enɛ ɔ tsɔɔ?

      6 Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a tsu níhi nɛ a he hia a a he ní mla. Ke a pee we jã a, lɔ ɔ maa ye asafo ɔ awi. Kaa bɔ nɛ e sa nɛ lɔle kudɔlɔ nɛ po pɛtloo kɛ wo e lɔle mi ɔ, jã kɛ nɛ e sa kaa asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a bɔ mɔde nɛ a ‘le níhi nɛ a he hia a mi tso.’ (Filipi Bi 1:10) Se eko ɔ, asafo mi nikɔtɔma komɛ kɛ a be tsuo tsuɔ níhi nɛ a he hia a he ní hluu po kaa a ná we deka kɛ tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi. A ngɛ kaa lɔle kudɔlɔ ɔ nɛ e tsakee we e lɔle ɔ mi nu ɔ. Ke asafo mi nikɔtɔmahi tsɔse we nyɛmimɛ nyumuhi mla a, e maa su be nɛ a be nyɛmimɛ nyumuhi fuu nɛ a tsɔse mɛ náe konɛ a tsu níhi a he ní ngɛ asafo ɔ mi.

      7. Kɛ e sa kaa waa na asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a náa deka kɛ tsɔseɔ nyɛmimɛ nyumuhi ɔ ha kɛɛ?

      7 Enɛ ɔ he ɔ, ko susu kaa e he hia we nɛ a tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi amlɔ nɔuu. Asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a hyɛɛ nɔ́ kɛ yaa tsitsaa nɛ a náa deka kɛ tsɔseɔ ni kpahi ɔ ngɛ nile, nɛ nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi tsuo náa a he se. (Kane 1 Petro 4:10.) Mɛni blɔ nɔ asafo ɔ náa a he se ngɛ?

      NYƐƐ KƐ NYƐ BE NƐ TSU NÍ SAMINYA

      8. (a) Mɛni he je nɛ e sa kaa asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a tsɔse ni kpahi ɔ? (b) Mɛni e he hia kaa asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ya sɔmɔɔ ngɛ hehi nɛ fiɛɛli fuu a he hia ngɛ ɔ nɛ a pee? (Hyɛ daka nɛ ji, “Ní Tsumi Ko Nɛ He Hia.”)

      8 E sa nɛ asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ níhi a si kpami wawɛɛ po ɔ, nɛ a ba a he si, nɛ a le kaa ní tsumihi fuu ngɛ nɛ ke a bɔni bwɔmi pɛ a be nyɛe ma tsu hu. (Mika 6:8) Jehanɛ se hu ɔ, e sa nɛ asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a le kaa ‘be yayami ma nyɛ ma ba ná mɛ tlukaa’ nɛ lɔ ɔ ma ha nɛ e maa ye ha mɛ kaa a ma tsu a blɔ nya ní tsumihi. (Fiɛlɔ 9:11, 12; Yakobo 4:13, 14) Enɛ ɔ he ɔ, akɛnɛ a suɔ Yehowa we bi nɛ a susuɔ a he he je ɔ, a bɔɔ mɔde wawɛɛ nɛ a tsɔɔ nyɛmimɛ nihewi níhi nɛ a kase jehahi babauu nɛ be ɔ.​—Kane La 71:17, 18.

      9. Mɛni maa ba hwɔɔ se nɛ lɔ ɔ he ɔ, e he hia kaa a tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi?

      9 Jehanɛ se hu ɔ, asafo ɔ náa asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a tsɔseɔ nyɛmimɛ nyumuhi ɔ a he se, ejakaa lɔ ɔ haa nɛ asafo ɔ he waa. Tsɔsemi nɛ ɔ dlaa nyɛmimɛ nyumuhi fuu konɛ a ye bua nɛ kake peemi nɛ hi nyɛmimɛ a kpɛti ngɛ asafo ɔ mi, nɛ a nyɛ nɛ a ye Mawu anɔkuale. Enɛ ɔ he hia ngɛ nyagbe ligbi nɛ ɔmɛ a mi, nɛ e he maa hia ngɛ haomi ngua a nɛ ma a hu mi. (Ezekiel 38:10-12; Mika 5:5, 6) Enɛ ɔ he ɔ, asafo mi nikɔtɔmahi nɛ wa suɔ, nyɛ ná deka kɛ tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi. Nyɛɛ je sisi kɛ je mwɔnɛ ɔ.

      10. Mɛni eko ɔ, e ma bi nɛ asafo mi nɔkɔtɔma ko nɛ e pee konɛ e ná be kɛ tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi?

      10 Wa le kaa nyɛ be deka kulaa, ejakaa nyɛ tsuɔ níhi nɛ a he hia ngɛ asafo ɔ mi ɔ a he ní. Enɛ ɔ he ɔ, e ma nyɛ ma bi nɛ nyɛɛ ngɔ be nɛ nyɛɛ kɛ tsuɔ jamɛ a ní ɔmɛ a he ní ɔ eko kɛ tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi. (Fiɛlɔ 3:1) Jã nɛ nyɛ maa pee ɔ, maa tsɔɔ kaa nyɛɛ kɛ nyɛ be ngɛ ní tsue saminya, nɛ asafo ɔ ma ná he se hwɔɔ se.

      MO DLA NÍ KASELƆ Ɔ TSUI

      11. (a) Mɛni sa kadimi ngɛ nɔ́ nɛ asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a je ma slɔɔtoslɔɔtohi a nɔ ɔ de ngɛ nyɛmimɛ nyumuhi a tsɔsemi he ɔ he? (b) Ngɛ Abɛ 15:22 ɔ nya a, mɛni he je nɛ e he hia nɛ wa susu munyuhi nɛ asafo mi nikɔtɔma kpahi tu ɔ he ɔ?

      11 Asafo mi nikɔtɔma komɛ nyɛ nɛ a tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a ngɛ babauu tsue ngɛ asafo ɔ mi. Lingmi nɛ ɔ, a bi mɛ blɔ nɔ nɛ a gu kɛ pee jã.b (Hyɛ sisi ningma.) E ngɛ mi kaa a je ma ekpaekpahi a nɔ mohu lɛɛ, se mɛ tsuo a gbi kɔ. Mɛni enɛ ɔ tsɔɔ? E tsɔɔ kaa ngɛ ‘asafo tsuaa asafo mi ngɛ he tsuaa he’ ɔ, ke a da Baiblo ɔ nɔ kɛ tsɔse nɔ ko ɔ, nɔ ɔ náa he se. (1 Korinto Bi 4:17) Enɛ ɔ he ɔ, ngɛ munyu nɛ ɔ kɛ munyu nɛ wa maa kase kɛ nyɛɛ enɛ ɔ se ɔ mi ɔ, wa ma susu ní komɛ nɛ asafo mi nikɔtɔma nɛ ɔmɛ de ɔ a he. (Abɛ 15:22) Amlɔ nɛ ɔ, wa ma tsɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ ke tsɔɔli, nɛ wa ma tsɛ nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a ngɛ mɛ tsɔsee ɔ hu ke ní kaseli.

      12. Mɛni e he hia kaa tsɔɔlɔ ko nɛ e pee, nɛ mɛni he je?

      12 Kekleekle ɔ, e he hia nɛ tsɔɔlɔ ɔ nɛ dla ní kaselɔ ɔ tsui. Mɛni he je nɛ enɛ ɔ he hia a? Kaa bɔ nɛ e he hia kaa ngmɔ hulɔ nɛ dla zugba a loko e du ní ɔ, jã kɛ̃ nɛ e he hia nɛ tsɔɔlɔ ɔ hu nɛ dla ní kaselɔ ɔ tsui loko e tsɔɔ lɛ ní hehi. Mɛni blɔ nɔ tsɔɔlɔ ko maa gu kɛ dla e ní kaselɔ ko tsui? E ma nyɛ maa kase tsɔɔli kpakpahi nɛ a hi si blema a. A ti nɔ kake ji gbalɔ Samuel.

      13-15. (a) Mɛni Yehowa de Samuel kaa e pee? (b) Mɛni blɔ nɔ Samuel gu kɛ dla Saul tsui kɛ ha ní tsumi ehe nɛ a kɛ maa wo e dɛ ɔ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.) (d) Mɛni he je nɛ mwɔnɛ ɔ, e sa kaa asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a susu nɔ́ nɛ Samuel pee ɔ he ɔ?

      13 Ligbi ko ɔ, Yehowa de gbalɔ Samuel kaa e pee nɔ́ ko. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Samuel bwɔ. Nɔ́ nɛ ɔ ya nɔ maa pee jeha 3,000 ji nɛ ɔ. Yehowa de lɛ ke: “Hwɔɔ, maa pee be nɛ ɔ mi ɔ, ma tsɔ nyumu ko nɛ je Benyamin wɛtso ɔ mi kɛ ba o ngɔ. Moo pɔ lɛ nu nɛ e ba ye ganɔ ngɛ ye ma, Israel ɔ nya.” (1 Samuel 9:15, 16) Yehowa suɔ kaa Samuel nɛ pɔ nɔ kpa ko nu konɛ nɔ ɔ nɛ nyɛɛ Israel ma a hɛ mi. Enɛ ɔ ha nɛ Samuel na kaa e be Israel ma a hɛ mi nyɛɛe hu. E le kaa e he maa hia nɛ e dla nɔ ɔ kɛ ha ní tsumi ehe nɛ a kɛ ma e dɛ womi ɔ, enɛ ɔ he ɔ, e susu e yi mi nɛ e ná juɛmi ko.

      14 E nɔ jena a, Samuel kɛ Saul kpe, nɛ Yehowa de Samuel ke: ‘Nyumu ɔ ji nɛ ɔ nɛ.’ Amlɔ nɔuu ɔ, Samuel tsu e yi mi tomi ɔ he ní. E pee nɔ́ ko nɛ ma ha nɛ e ná Saul he blɔ konɛ a sɛɛ ní. Samuel ngmɛ Saul kɛ e tsɔlɔ ɔ okplɔɔ. E ha mɛ sɛ̃ ngɛ okplɔɔ ɔ yi, nɛ e ha mɛ lo kpɔ kpakpa. Samuel de Saul ke: “Moo ye, ejakaa i je blɔ ngɔ to ha mo nɛ o ba ye kikɛmɛ a be nɛ ɔ.” Benɛ a ye ní ɔ ta a, Samuel kɛ Saul ho e we mi ya. Benɛ a ngɛ blɔ nɔ kɛ yaa a, mɛ ni enyɔ ɔmɛ a sɛɛ ní kɛ bua jɔmi. Benɛ a ya su Samuel we ɔ mi ɔ, a kuɔ kɛ ho tsu ɔ yi mi ya. Samuel kɛ Saul sɛɛ ní ngɛ “tsu ɔ yi mi” hluu kɛ ya si benɛ a ya hwɔ si. E nɔ jena a, Samuel pɔ Saul nu, e fĩɔ e nya he, nɛ e ha lɛ blɔ tsɔɔmihi fuu. Lɔ ɔ se ɔ, Saul je, nɛ e dla e he kɛ ha níhi nɛ maa ya nɔ pee se ɔ.​—1 Samuel 9:17-27; 10:1.

      15 Samuel pɔ Saul nu konɛ Saul nɛ nyɛɛ ma a hɛ mi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, enɛ ɔ ngɛ ekpa kulaa ngɛ nyɛminyumu ko nɛ a ma tsɔse lɛ konɛ e ba pee asafo mi nɔkɔtɔma aloo asafo mi sɔmɔlɔ ɔ he. Se kɛ̃ ɔ, asafo mi nikɔtɔmahi ma nyɛ maa kase níhi fuu nɛ a he hia ngɛ bɔ nɛ Samuel plɛ kɛ dla Saul tsui ha a mi. Nyɛ ha nɛ wa susu ní nɛ ɔmɛ a kpɛti enyɔ a he nɛ waa hyɛ.

      TSƆƆLI NƐ A JEƆ A TSUI MI KƐ TSƆƆ NÍ NƐ A JI HUƐMƐ KPAKPAHI HULƆ

      16. (a) Benɛ Israel bi ɔmɛ de Samuel kaa e wo matsɛ ha mɛ ɔ, kɛ Samuel pee e ní ha kɛɛ? (b) Kɛ Samuel pee e ní ha kɛɛ benɛ Yehowa de lɛ ke e pɔ Saul nu ɔ?

      16 Moo je o tsui mi, ko lilaa si. Sisije ɔ, benɛ Samuel ná le kaa Israel bi ɔmɛ ngɛ hlae nɛ adesa nɛ ye a nɔ matsɛ ɔ, e gba e nya nɛ e susu kaa a je e se. (1 Samuel 8:4-8) Samuel sume kaa e maa wo matsɛ ha mɛ, enɛ ɔ he ɔ, Yehowa de lɛ si etɛ kaa e bu ma bi ɔmɛ tue. (1 Samuel 8:7, 9, 22) E ngɛ mi kaa Samuel bua juɛ nɔ́ nɛ ma bi ɔmɛ ngɛ bie kaa e pee ha mɛ ɔ he lɛɛ, se e ji nɔ nɛ ma ba da e nane mi ɔ he hunga, nɛ e ná we e he abofu hulɔ. Benɛ Yehowa de Samuel kaa e ya pɔ Saul nu ɔ, Samuel tui tsle kulaa. E je e tsui mi nɛ e bu tue, pi kaa e sa kaa e pee jã kɛkɛ he je nɛ e pee jã ngɛ, se mohu suɔmi nɛ e ngɛ ha Yehowa a he je.

      Tsɔɔli, ke nyɛ be deka po ɔ, nyɛ ná be kɛ ha ní kaselɔ ɔ

      17. Mwɔnɛ ɔ, mɛni asafo mi nikɔtɔmahi peeɔ kɛ kaseɔ Samuel, nɛ mɛni haa nɛ a náa bua jɔmi?

      17 Mwɔnɛ ɔ, asafo mi nikɔtɔmahi fuu nɛ a ngɛ níhi a si kpami ɔ kase Samuel nɛ a je suɔmi mi nɛ a tsɔse nyɛmimɛ nyumu kpahi. (1 Petro 5:2) Asafo mi nikɔtɔma nɛ ɔmɛ jeɔ a tsui mi nɛ a tsɔɔ nyɛmimɛ nyumuhi ní, nɛ a yi gbeye kaa a kɛ a blɔ nya ní tsumi ɔmɛ ekomɛ maa wo nyɛmimɛ nyumu nɛ ɔmɛ a dɛ. Mohu ɔ, a naa mɛ kaa a he hia wawɛɛ, nɛ a ji nihi nɛ a ma nyɛ maa ‘piɛɛ a he kɛ tsu’ asafo ɔ mi hiami níhi a he ní. (2 Korinto Bi 1:24; Hebri Bi 13:16) Ke asafo mi nikɔtɔma nɛ ɔmɛ nɛ a fo we mɛ pɛ a nɔ́ mi ɔ na kaa ní kaseli ɔmɛ kɛ nyɛmihi nɛ a ngɛ ɔ ngɛ Yehowa we bi ye buae ɔ, a bua jɔɔ.​—Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 20:35.

      18, 19. Mɛni blɔ nɔ asafo mi nɔkɔtɔma ko maa gu kɛ dla ní kaselɔ ko tsui, nɛ mɛni he je nɛ enɛ ɔ he hia?

      18 Moo pee a huɛ, koo pee tsɔɔlɔ kɛkɛ. Benɛ Samuel kɛ Saul kpe ɔ, jinɛ Samuel ko nyɛ plɛ nu kɛ pue Saul yi mi amlɔ nɔuu konɛ e kɛ pɔ lɛ nu kaa matsɛ. Jinɛ e ko nyɛ pee jã mohu lɛɛ, se ke e pee jã a, matsɛ ehe ɔ ko nyɛ we Mawu we bi a hɛ mi nyɛɛmi. Samuel ngɔ be kɛ dla Saul tsui kɛ ha ní tsumi ehe nɛ a kɛ maa wo e dɛ ɔ. Loko e maa pɔ Saul nu ɔ, e kɛ lɛ bla kɛ ye ní, nɛ a slaa si, nɛ a sɛɛ ní be kɛkɛɛ, nɛ a jɔɔ a he po. Samuel mlɛ nɛ e pɔ Saul nu ngɛ be nɛ sa mi.

      Asafo mi nɔkɔtɔma ko kɛ asafo mi sɔmɔlɔ ko nɛ a hii si nɛ a ngɛ ní sɛɛe

      Ja o kɛ nihi bɔ huɛ loko o ma nyɛ ma tsɔse mɛ (Hyɛ kuku 18, 19)

      19 Mwɔnɛ ɔ hu jã ji bɔ nɛ e ji. Loko asafo mi nɔkɔtɔma ko ma tsɔse nyɛminyumu ko ɔ, e sa nɛ e bɔ mɔde nɛ e kɛ lɛ nɛ bɔ huɛ. Akɛnɛ e slo si fɔfɔɛ, kɛ bɔ nɛ nihi peeɔ a ní ha ngɛ ma tsuaa ma nɔ he je ɔ, e slo nɔ́ nɛ asafo mi nɔkɔtɔma tsuaa asafo mi nɔkɔtɔma maa pee konɛ e ha ní kaselɔ ɔ tsui nɛ nɔ e mi. Se kɛ̃ ɔ, ngɛ he saisaa nɛ o ngɛ ɔ, ke o be deka po ɔ, mo ná be kɛ ha ní kaselɔ ɔ. Ke o pee jã a, e maa na kaa o buɔ e he akɔtaa. (Kane Roma Bi 12:10.) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke o jeɔ suɔmi mi nɛ o susuɔ ní kaseli ɔmɛ a he ɔ, a bua jɔɔ wawɛɛ nitsɛ.

      20, 21. (a) Kɛ o maa kale tsɔɔlɔ kpakpa ha kɛɛ? (b) Mɛni wa maa kase ngɛ munyu nɛ nyɛɛ se ɔ mi?

      20 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, tsɔɔlɔ kpakpa suɔ kaa e ma tsɔse nihi. Se e sa nɛ e ná suɔmi kɛ ha nɔ nɛ e ngɛ lɛ tsɔsee ɔ hulɔ. (Kɛ to Yohane 5:20 ɔ he.) Mɛni he je nɛ enɛ ɔ he hia? Ejakaa ke ní kaselɔ ɔ le kaa o susuɔ e he wawɛɛ ɔ, e maa je e tsui mi kɛ kase nɔ́ nɛ o ngɛ lɛ tsɔɔe ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, asafo mi nikɔtɔmahi, nyɛɛ bɔ mɔde nɛ nyɛɛ kɛ nyɛ ní kaseli ɔmɛ nɛ bɔ huɛ, se pi ní kɛkɛ nɛ nyɛ maa tsɔɔ mɛ.​—Abɛ 17:17; Yohane 15:15.

      21 Ke asafo mi nɔkɔtɔma ko dla ní kaselɔ ko tsui ta a, e ma nyɛ ma bɔni lɛ tsɔsemi. Mɛni blɔhi a nɔ nɛ asafo mi nɔkɔtɔma a maa gu kɛ pee jã? Wa ma susu enɛ ɔ he ngɛ munyu nɛ nyɛɛ se ɔ mi.

      a A ngma munyu nɛ ɔ kɛ munyu nɛ wa maa kase kɛ nyɛɛ enɛ ɔ se ɔ kɛ ha asafo mi nikɔtɔmahi titli. Se e sa nɛ nɔ tsuaa nɔ nɛ kase nɔ́ ko kɛ je mi. Mɛni he je? Ejakaa munyu nɛ ɔmɛ maa ye bua nyɛmimɛ nyumuhi tsuo konɛ a nu sisi kaa e he hia nɛ a tsɔse mɛ konɛ a tsu babauu ngɛ asafo ɔ mi. Ke a tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi fuu konɛ a da níhi a nya ngɛ asafo ɔ mi ɔ, nɔ tsuaa nɔ ma ná he se.

      b Nyɛmimɛ nikɔtɔma nɛ ɔmɛ je Australia, Bangladesh, Belgium, Brazil, France, French Guiana, Japan, Korea, Mexico, Namibia, Nigeria, Réunion, Russia, South Africa, kɛ United States.

      Ní Tsumi Ko Nɛ He Hia

      Nihi nɛ a ya sɔmɔɔ ngɛ hehi nɛ fiɛɛli fuu a he hia ngɛ ɔ tsɔseɔ nyɛmimɛ nyumuhi ngɛ lejɛ ɔmɛ nɛ a ba plɛɔ to hyɛli

      NYƐMIMƐ nyumuhi kɛ yihi nɛ a ngɛ je kɛ wɛ ɔ hiaa kɛ ya sɔmɔɔ ngɛ asafohi nɛ fiɛɛli fuu a he hia ngɛ mi ɔ mi. A bɔɔ mɔde wawɛɛ nɛ a fiɛɛɔ sane kpakpa a nɛ a tsɔɔ nihi ní. Se loko a maa kpale kɛ ho a mahi a mi ya a, mɛni e sa kaa a pee? Ngɛ hehi fuu ɔ, eko ɔ, nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a tsɔse mɛ nɛ a ma nyɛ maa da níhi a nya ngɛ asafo ɔ mi ɔ a he pi. Enɛ ɔ he ɔ, ke o ji asafo mi nɔkɔtɔma nɛ o hia kɛ ya je he ko nɛ fiɛɛli fuu a he hia ngɛ ɔ, e he hia wawɛɛ nɛ o tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a ngɛ jamɛ a asafo ɔ mi ɔ konɛ a nyɛ nɛ a da níhi a nya.

      MUNYU KOMƐ NƐ A TSƆƆ SISI

      • Ní kaselɔ ko tsui nɛ a ma dla: Yemi kɛ buami nɛ a kɛ ma ha nyɛmi nyumu ko konɛ e ná suɔmi kaa e maa kase ní hehi. Tsɔɔlɔ ɔ peeɔ jã kɛ guu deka nɛ e náa nɛ e kɛ ní kaselɔ ɔ bɔɔ huɛ ɔ nɔ. E sa nɛ tsɔɔlɔ ɔ nɛ ha nɛ ní kaselɔ ɔ tsui nɛ e nɔ e mi, nɛ e na kaa e buu e he akɔtaa

  • Bɔ Nɛ Asafo Mi Nikɔtɔmahi Tsɔseɔ Nihi Ha Nɛ A He Suu
    Hwɔɔmi Mɔ—2015 | April 15
    • Elisha ngɛ Eliya hyɛe benɛ e ngɔ e yi nɔ tade ɔ kɛ fia Yordan Pa a mi nɛ pa a mi gba a

      Bɔ Nɛ Asafo Mi Nikɔtɔmahi Tsɔseɔ Nihi Ha Nɛ A He Suu

      ‘Níhi nɛ o nu nɛ i ngɛ fiɛɛe ɔ, tsɔɔ nihi nɛ yeɔ anɔkuale ɔ.’​—2 TIMOTEO 2:2.

      KƐ O MA HA HETO KƐƐ?

      • Mɛni blɔhi a nɔ asafo mi nɔkɔtɔma ko ma nyɛ maa gu kɛ ye bua nyɛminyumu ko konɛ suɔmi nɛ e ngɛ ha Yehowa a mi nɛ wa?

      • Mɛni ngmamihi ma nyɛ maa ye bua nyɛminyumu ko nɛ e ngɛ kaa nɔ́ nɛ e sume kaa e ma tsu babauu ngɛ asafo ɔ mi?

      • Kɛ nihi nɛ a ngɛ mɛ tsɔsee ɔ ma plɛ kɛ kase Elisha ha kɛɛ?

      1. (a) Mɛni Mawu sɔmɔli le kɛ je blema kɛ kɔ tsɔsemi he, nɛ kɛ waa kɛ enɛ ɔ tsuɔ ní mwɔnɛ ɔ ha kɛɛ? (b) Mɛni he wa ma susu ngɛ munyu nɛ ɔ mi?

      KƐ JE blema tɔɔ nɛ Mawu we bi le kaa ke a tsɔse nihi nɛ a le nɔ́ ko peemi saminya a, e yeɔ bua wawɛɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Baiblo ɔ tu Abram tsɔli ɔmɛ a he munyu kaa a ji nihi nɛ a “le ta hwumi,” enɛ ɔ he ɔ, a nyɛ nɛ a hwu ta kɛ kpɔ̃ Lot. (1 Mose 14:14-16) Lali nɛ a hi si ngɛ Matsɛ David be ɔ mi ɔ laa kɛ jeɔ Yehowa yi, ejakaa a ‘le lami saminya.’ (1 Kronika 25:7) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, a tsɔse nimli nɛ ɔmɛ, lɔ ɔ he je nɛ a le a ní tsumi ɔmɛ tsumi saminya a nɛ. Mwɔnɛ ɔ, e sa nɛ waa hwu kɛ si Satan kɛ e je ɔ. (Efeso Bi 6:11-13) Jehanɛ se hu ɔ, wa bɔɔ mɔde wawɛɛ kɛ jeɔ Yehowa yi kɛ gu e biɛ ɔ he munyu nɛ wa tuɔ kɛ tsɔɔ nihi ɔ nɔ. (Hebri Bi 13:15, 16) Kaa bɔ nɛ e ji ngɛ Mawu sɔmɔli nɛ a hi si blema a blɔ fa mi ɔ, wɔ hu ja a tsɔse wɔ loko wa ma nyɛ maa ye manye. Yehowa kɛ ní tsumi wo asafo mi nikɔtɔma amɛ a dɛ konɛ a tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi. (2 Timoteo 2:2) Mɛni blɔhi a nɔ asafo mi nikɔtɔma komɛ guu kɛ tsɔseɔ nyɛmimɛ nyumuhi konɛ a nyɛ nɛ a hyɛ Yehowa we bi a nɔ?

      YE BUA NÍ KASELƆ Ɔ NƐ SUƆMI NƐ E NGƐ HA YEHOWA A MI NƐ WA

      2. Loko asafo mi nɔkɔtɔma ko maa tsɔɔ ní kaselɔ ko nɔ́ ehe ko ɔ, mɛni e ma nyɛ maa pee, nɛ mɛni he je?

      2 Wa ma nyɛ maa ngɔ asafo mi nɔkɔtɔma kɛ to ngmɔ hulɔ ko he. Loko ngmɔ hulɔ ko ma du ní ɔ, eko ɔ, e he maa hia nɛ e ngɔ kuku zu kɛ futu zu ɔ konɛ ke e du ní ɔ, ní ɔmɛ nɛ a wa saminya. Jã kɛ̃ nɛ e ji ngɛ asafo mi nɔkɔtɔma hu blɔ fa mi. Eko ɔ, e he maa hia nɛ e kɛ ní kaselɔ ɔ nɛ susu Baiblo sisi tomi mlaa komɛ a he kɛ dla lɛ loko e tsɔɔ lɛ ní hehi. Enɛ ɔ ma ha nɛ ní kaselɔ ɔ ma nyɛ maa ngɔ nɔ́ nɛ a ngɛ lɛ tsɔɔe ɔ kɛ tsu ní.​—1 Timoteo 4:6.

      3. (a) Ke o kɛ ní kaselɔ ko ngɛ ní sɛɛe ɔ, kɛ Yesu munyu nɛ ngɛ Marko 12:29, 30 ɔ maa ye bua mo ha kɛɛ? (b) Kɛ asafo mi nɔkɔtɔma ko sɔlemi ma nyɛ maa ye bua ní kaselɔ ko ha kɛɛ?

      3 E he hia nɛ o le bɔ nɛ ní kaselɔ ɔ nu anɔkuale ɔ sisi nɛ e kɛ ngɛ ní tsue ngɛ e si himi mi ha. O ma nyɛ ma bi lɛ bɔ nɛ e he nɔ nɛ e jɔɔ kɛ ha Yehowa a saa yi mi kpɔhi nɛ e mwɔɔ ɔ a he ha. Sane bimi nɛ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ nyɛɛ sɛɛ ní kɛ kɔ bɔ nɛ waa kɛ wa tsui tsuo ma nyɛ ma sɔmɔ Yehowa ha a he. (Kane Marko 12:29, 30.) Eko ɔ, o kɛ nyɛminyumu ɔ ma nyɛ ma bla kɛ sɔle konɛ o bi Yehowa nɛ e ye bua lɛ kɛ e mumi klɔuklɔu ɔ ngɛ e tsɔsemi ɔ mi. Ke e na kaa o je o tsui mi nɛ o sɔle kɛ ha lɛ ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ maa wo lɛ he wami konɛ e tsu babauu!

      4. (a) Moo tsɔɔ Baiblo mi munyu ko nɛ o kɛ ma nyɛ maa ye bua ní kaselɔ ko konɛ e ya e hɛ mi. (b) Ke asafo mi nikɔtɔmahi ngɛ nihi tsɔsee ɔ, mɛni oti e sa kaa a kɛ ma a hɛ mi?

      4 Ke o bɔni nɔ ko tsɔsemi ɔ, e maa hi kaa o kɛ lɛ ma susu Baiblo mi munyuhi nɛ ma ha nɛ e na kaa e sa nɛ e ye bua nihi, e pee e he nɔ ko nɛ nihi ma nyɛ maa fĩa kɛ fɔ e nɔ, nɛ e ba e he si ɔ he. (1 Matsɛmɛ 19:19-21; Nehemia 7:2; 13:13; Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 18:24-26) E he hia nɛ ní kaselɔ ɔ nɛ ná su nɛ ɔmɛ, ejakaa a ngɛ kaa kuku zu ngɛ ngmɔ ní sisi. Su nɛ ɔmɛ maa ye bua ní kaselɔ ɔ konɛ e ya e hɛ mi mlamlaamla. Asafo mi nɔkɔtɔma ko nɛ e ngɛ France nɛ a tsɛɛ lɛ ke Jean-Claude tsɔɔ kaa ke e ngɛ nɔ ko tsɔsee ɔ, oti nɛ e kɛ maa e hɛ mi ji kaa e maa ye bua ní kaselɔ ɔ konɛ e da Baiblo sisi tomi mlaahi a nɔ kɛ mwɔ e yi mi kpɔ. E de ke: “Ngɛ be nɛ sa mi ɔ, i kɛ ní kaselɔ ɔ wa kaneɔ ngmami ko nɛ ma ‘bli e hɛngmɛ’ konɛ e na ‘nyakpɛ níhi’ nɛ ngɛ Mawu Munyu ɔ mi ɔ.” (La 119:18) Mɛni blɔ komɛ a nɔ nɛ o maa gu kɛ wo ní kaselɔ ko he wami?

      TSƆƆ LƐ OTIHI NƐ E KƐ MA NYƐ MAA MA E HƐ MI KƐ NƆ́ HE JE

      5. (a) Mɛni he je nɛ e he hia kaa a kɛ ní kaselɔ ko nɛ susu otihi nɛ e kɛ ma nyɛ maa ma e hɛ mi ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi ɔ he ɔ? (b) Mɛni he je nɛ e sa kaa asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a tsɔse nihi be mi nɛ a wɛ ɔ? (Hyɛ sisi ningma.)

      5 Mo bi ní kaselɔ ɔ otihi nɛ e kɛ ma e hɛ mi ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi. Ke e kɛ oti ko mɛ e hɛ mi ɔ, moo ye bua lɛ konɛ e kɛ oti nɛ e ma nyɛ maa su he nɛ ma e hɛ mi. Ke o ngɛ lɛ oti ko nɛ mo nitsɛ o kɛ ma o hɛ mi nɛ o su he, nɛ lɔ ɔ ha nɛ o ná bua jɔmi dee ɔ, o kɛ gɛjɛmi nɛ tu he munyu. Enɛ ɔ peemi yi nɛ e woɔ yiblii wawɛɛ. Asafo mi nɔkɔtɔma ko nɛ e ngɛ Afrika nɛ a tsɛɛ lɛ ke Victor de ke: “Benɛ i wɛ ɔ, asafo mi nɔkɔtɔma ko bi mi sane komɛ kɛ kɔ otihi nɛ i kɛ ma ye hɛ mi ɔ he. Sanehi nɛ e bi mi ɔ ha nɛ i bɔni ye sɔmɔmi ní tsumi ɔ he susumi wawɛɛ.” Asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ níhi a si kpami ɔ tsɔɔ kaa e he hia nɛ a tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi be mi nɛ a wɛ, eko ɔ, benɛ a ye kɛ je jeha nyɔngma kɛ etɛ kɛ yaa. O ma nyɛ maa da jeha nɛ a ye ɔ nɔ kɛ ha mɛ ní tsumi ko ngɛ asafo ɔ mi nɛ a tsu. Ke a tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi be mi nɛ a wɛ ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ maa ye bua mɛ nɛ a kɛ a juɛmi maa ma otihi nɛ a kɛ ma a hɛ mi ɔ nɔ, nɛ ke a ba wa po ɔ, nɔ́ ko be a juɛmi jee ngɛ nɔ.​—Kane La 71:5, 17.a (Hyɛ sisi ningma.)

      Asafo mi nɔkɔtɔma ko ngɛ nyɛminyumu wayoo nɔ́ he je nɛ e he hia kaa a tsu nɔ́ ko ɔ tsɔɔe ngɛ Matsɛ Yemi Asa a nɔ

      Ke o kɛ ní tsumi ko wo nyɛminyumu ko dɛ kaa e tsu ɔ, tsɔɔ lɛ nɔ́ he je nɛ e he hia kaa e tsu, nɛ ke e tsu hu ɔ, mo je e yi (Hyɛ kuku 5-8)

      6. Mɛni ji blɔ ko nɛ he hia nɛ Yesu gu nɔ kɛ tsɔse nihi?

      6 Ke o ngɛ ní kaselɔ ko he wami woe kaa e sɔmɔ ɔ, koo tsɔɔ lɛ nɔ́ nɛ e sa kaa e pee kɛkɛ. E sa nɛ o tsɔɔ lɛ nɔ́ he je nɛ e sa kaa e pee jã a hulɔ. Yesu nɛ ji Tsɔɔlɔ Ngua a de e bɔfo ɔmɛ kaa a ya fiɛɛ. Se kekleekle ɔ, e tsɔɔ mɛ nɔ́ he je nɛ e sa kaa a ya fiɛɛ ɔ. E de mɛ ke: ‘A ha mi he blɔ ngɛ níhi tsuo nɛ ngɛ hiɔwe kɛ zugba a nɔ. Lɔ ɔ he ɔ, nyɛɛ ya je ma amɛ tsuo a ngɔ ngɛ he tsuaa he, nɛ nyɛɛ pee mɛ ye kaseli.’ (Mateo 28:18, 19) Kɛ o ma plɛ kɛ kase blɔ nɔ nɛ Yesu gu kɛ tsɔse nihi ɔ ha kɛɛ?

      7, 8. (a) Kɛ asafo mi nikɔtɔmahi ma plɛ kɛ kase blɔ nɔ nɛ Yesu gu kɛ tsɔse nihi ɔ ha kɛɛ? (b) Mɛni he je nɛ e he hia kaa a je ní kaselɔ ko yi ɔ? (d) Mɛni ga womihi ma nyɛ maa ye bua asafo mi nikɔtɔmahi konɛ a nyɛ nɛ a tsɔse nihi? (Hyɛ daka nɛ e yi ji, “Bɔ Nɛ Nyɛ Ma Plɛ Kɛ Tsɔse Nihi Ha.”)

      7 Ke o de nyɛminyumu ko kaa e tsu nɔ́ ko ɔ, moo ngɔ Baiblo ɔ kɛ tsɔɔ lɛ nɔ́ he je nɛ e he hia kaa e tsu jamɛ a ní tsumi ɔ. Ke o peeɔ jã a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa o ngɛ lɛ ye buae nɛ e da Baiblo sisi tomi mlaahi a nɔ kɛ tsu níhi a he ní mohu pe mlaahi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke o de nyɛminyumu ko kaa e ha nɛ he nɛ a guu kɛ yaa Matsɛ Yemi Asa a nɔ ɔ nɛ tsɔ, nɛ́ nɔ́ ko nɛ ko plaa nɔ ko ngɛ lejɛ ɔ, o kɛ lɛ ma nyɛ ma susu munyu nɛ ngɛ Tito 2:10 he. Moo tsɔɔ lɛ bɔ nɛ ní tsumi nɛ e ma tsu ɔ ma ha nɛ nihi a bua maa jɔ Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ he ha. Jehanɛ se hu ɔ, mo de ní kaselɔ ɔ kaa e susu nihi nɛ a jeha ya hɛ mi ngɛ asafo ɔ mi ɔ a he, kɛ nɔ́ nɛ e maa pee kɛ ye bua mɛ. Ke o kɛ ní kaselɔ ɔ sɛsɛɔ níhi kaa kikɛ ɔ a he ɔ, lɔ ɔ maa ye bua lɛ nɛ e ma susu ni kpahi a he, nɛ e be ní tsumi ɔ bue kaa e ji nɔ́ ko nɛ e sa kaa a pee kɛkɛ nɛ e ngɛ pee. Ke e naa bɔ nɛ nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi náa e ní tsumi ɔ he se ha a, e tsui maa nɔ e mi kaa e ngɛ nyɛmimɛ ɔmɛ sɔmɔe.

      8 Ke ní kaselɔ ɔ kɛ gahi nɛ o woɔ lɛ ɔ hu tsuɔ ní ɔ, bɔɔ mɔde nɛ o je e yi. Mɛni he je nɛ enɛ ɔ peemi he hia? Kaa bɔ nɛ ke a du ní nɛ nyu haa nɛ e waa a, jã kɛ̃ nɛ ke a jeɔ ní kaselɔ ko hu yi ɔ, e yaa e hɛ mi ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi.​—Kɛ to Mateo 3:17 ɔ he.

      NYAGBA KPA KO

      9. (a) Mɛni he je nɛ eko ɔ, e yeɔ ha asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ mahi nɛ a ngɛ sika a, a nɔ kaa a ma tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi ɔ? (b) Mɛni he je nɛ nyɛmimɛ nihewi komɛ kɛ Mawu sɔmɔmi pee we nɔ́ titli ngɛ a si himi mi ɔ?

      9 Eko ɔ, e yeɔ ha asafo nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ mahi nɛ sika ngɛ mi ɔ a mi kaa a maa wo nyɛminyumuhi nɛ a baptisi mɛ nɛ a ye jeha 20 aloo 30 kɛ se ɔ he wami konɛ a tsu babauu ngɛ asafo ɔ mi. Asafo mi nikɔtɔma komɛ nɛ a ngɛ níhi a si kpami, nɛ a ngɛ mahi maa pee 20 a nɔ ɔ tsɔɔ nɔ́ he je nɛ a susu kaa nyɛmimɛ nihewi sume kaa a ma tsu babauu ngɛ asafo ɔ mi ɔ. A ti nihi fuu tsɔɔ kaa be mi nɛ nyɛmimɛ nihewi nɛ ɔmɛ wɛ ɔ, a fɔli yi bua mɛ konɛ a ngɔ Yehowa sɔmɔmi mi otihi kɛ ma a hɛ mi. Nɛ ke nyɛmimɛ nihewi nɛ ɔmɛ a ti ni komɛ suɔ kaa a ma tsu babauu ɔ, a fɔli woɔ mɛ he wami konɛ a ya sukuu kɛ ya tsitsaa, aloo a hla ní tsumi ko ngɛ je ɔ mi nɛ a tsu! Enɛ ɔ he ɔ, a kɛ Mawu sɔmɔmi pee we nɔ́ titli ngɛ a si himi mi.​—Mateo 10:24.

      10, 11. (a) Kɛ asafo mi nɔkɔtɔma ko ma plɛ kɛ ye bua nyɛminyumu ko bɔɔbɔɔbɔɔ konɛ e tsake e susumi ha kɛɛ? (b) Mɛni ngmamihi asafo mi nɔkɔtɔma ko kɛ ma nyɛ maa wo nyɛminyumu ko he wami, nɛ mɛni he je? (Hyɛ sisi ningma.)

      10 Ke e ngɛ kaa nɔ́ nɛ nyɛminyumu ko sume kaa e maa pee babauu ngɛ asafo ɔ mi ɔ, e ma bi mɔde bɔmi kɛ tsui si tomi loko a ma nyɛ ma tsake e susumi, se e maa hi kɛ̃. Ke ngmɔ hulɔ ko suɔ kaa tso ko nɛ wa tlɔmɔɔ ɔ, e kudɔɔ lɛ bɔɔbɔɔbɔɔ. Jã kɛ̃ nɛ bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, mo hu o ma nyɛ maa ye bua nyɛminyumu ko konɛ e bua nɛ jɔ kaa e maa pɛtɛ blɔ nya ní tsumihi a he ngɛ asafo ɔ mi. Se kɛ gu mɛni blɔ nɔ?

      11 Mo ná nyɛminyumu ɔ he deka nɛ o kɛ lɛ nɛ bɔ huɛ. Ha nɛ e le kaa e he hia ngɛ asafo ɔ mi. Lɔ ɔ se ɔ, kɛ yaa kɛ yaa a, o kɛ lɛ nɛ hi si nɛ nyɛ susu ngmamihi nɛ maa ye bua lɛ nɛ e susu e he nɔ nɛ e jɔɔ kɛ ha Yehowa a he. (Fiɛlɔ 5:4; Yesaya 6:8; Mateo 6:24, 33; Luka 9:57-62; 1 Korinto Bi 15:58; 2 Korinto Bi 5:15; 13:5) Moo ngɔ sane bimihi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ kɛ tsu ní konɛ o munyu ɔ nɛ sɛ e tsui mi: ‘Mɛni si o wo Yehowa benɛ o jɔɔ o he nɔ kɛ ha lɛ ɔ? Benɛ a baptisi mo ɔ, kɛ o susu kaa Yehowa nu he ha kɛɛ?’ (Abɛ 27:11) ‘Nɛ Satan hu nɛɛ, kɛ o susu kaa e nu he ha kɛɛ?’ (1 Petro 5:8) Ngmami nɛ ɔmɛ ma nyɛ ma ná nyɛminyumu ɔ nɔ he wami konɛ munyu ɔ nɛ sɛ e tsui mi.​—Kane Hebri Bi 4:12.b (Hyɛ sisi ningma.)

      NÍ KASELI, NYƐƐ YE ANƆKUALE

      12, 13. (a) Mɛni su nɛ Elisha je kpo benɛ e ji ní kaselɔ ɔ? (b) Mɛni blɔ nɔ Yehowa gu kɛ jɔɔ Elisha ngɛ anɔkuale nɛ e ye ɔ he?

      12 Nyɛmimɛ nihewi, asafo ɔ hia nyɛ yemi kɛ buami! Mɛni su maa ye bua nyɛ konɛ nyɛɛ ye manye ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi? Bɔ nɛ pee nɛ waa na sane bimi nɛ ɔ heto ɔ, nyɛ ha nɛ wa susu níhi nɛ ya nɔ ngɛ ní kaselɔ ko nɛ e hi si blema nɛ a tsɛɛ lɛ ke Elisha a he nɛ waa hyɛ.

      13 Maa pee jeha 3,000 nɛ be ɔ, gbalɔ Eliya tsɛ Elisha kaa e ba ye bua lɛ. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Elisha ji niheyo wayoo. Elisha kplɛɛ nɔ amlɔ nɔuu, nɛ e kɛ anɔkuale yemi ya sɔmɔ gbalɔ ɔ. (2 Matsɛmɛ 3:11) Eliya ngɔ maa pee jeha ekpa kɛ tsɔse Elisha. Lɔ ɔ se ɔ, benɛ e piɛ bɔɔ nɛ Eliya maa gbe e ní tsumi nya ngɛ Israel ɔ, gbalɔ ɔ de Elisha ke e ma nyɛ ma kpa lɛ sɔmɔmi. Se Elisha de si etɛ sɔuu ke: “I be o he jee.” Elisha fia e pɛɛ si kaa e maa ya nɔ ma sɔmɔ e tsɔɔlɔ ɔ. Yehowa jɔɔ Elisha ngɛ anɔkuale nɛ e ye ɔ he je, nɛ benɛ lasiogblee sá Eliya kɛ je ɔ, Yehowa ha nɛ e na kɛ e hɛngmɛ.​—2 Matsɛmɛ 2:1-12.

      14. (a) Mɛni ní kaseli nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ ma nyɛ maa kase ngɛ Elisha he? (b) Mɛni he je nɛ e he hia wawɛɛ kaa ní kaselɔ nɛ ye anɔkuale ɔ?

      14 Ke o ji ní kaselɔ ɔ, mɛni o ma nyɛ maa kase ngɛ Elisha he? Ní tsumi saisaa nɛ a ma kɛ wo o dɛ ɔ, moo kplɛɛ nɔ amlɔ nɔuu. Mo kai kaa o tsɔɔlɔ ɔ ji o huɛ. Ha nɛ e le kaa o bua jɔ nɔ́ nɛ e ngɛ pee ha mo ɔ he, nɛ o de lɛ kaa o suɔ nɛ e ya nɔ nɛ e tsɔɔ mo ní. Nɔ́ nɛ he hia pe kulaa ji kaa o kɛ anɔkuale yemi ma tsu ní tsumihi nɛ a kɛ maa wo o dɛ ɔ. Mɛni he je? Ke tsɔɔlɔ ɔ na kaa o ji nɔ ko nɛ e yeɔ anɔkuale nɛ́ a ma nyɛ maa fĩa kɛ fɔ e nɔ ɔ, asafo mi nikɔtɔma amɛ ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa suɔ kaa a ngɔ blɔ nya ní tsumihi babauu kɛ wo o dɛ ngɛ asafo ɔ mi.​—La 101:6; kane 2 Timoteo 2:2.

      NYƐƐ BU ASAFO MI NIKƆTƆMAHI NƐ A NGƐ NÍHI A SI KPAMI Ɔ

      15, 16. (a) Mɛni blɔhi a nɔ Elisha gu kɛ je bumi kpo kɛ ha e tsɔɔlɔ ɔ ngɛ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.) (b) Mɛni he je nɛ gbali kpa amɛ he Elisha ye ɔ?

      15 Elisha sane ɔ ha nɛ wa na hu kaa e he hia nɛ nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ nɛ je bumi kpo kɛ ha asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ níhi a si kpami ɔ. Pee se ɔ, benɛ Eliya kɛ Elisha ya slaa gbali a kuu ko ngɛ Yeriko ɔ, mɛ ni enyɔ ɔmɛ a ya Yordan Pa a nya. Kɛkɛ nɛ “Eliya je e tade ɔ, nɛ e koklo lɛ, nɛ e kɛ fia nyu ɔ mi. Nyu ɔ mi gba kɛ ya hiɛ kɛ hiɛ.” Mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo a nyɛɛ zugba gbigbli nɔ kɛ be, nɛ ‘benɛ a yaa a, a ngɛ ní sɛɛe.’ Elisha bu nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ e tsɔɔlɔ ɔ de ɔ tue, nɛ e ya nɔ nɛ e kase ní kɛ je e ngɔ. Elisha susuu we kɔkɔɔkɔ kaa e le nɔ́ tsuaa nɔ́. Lɔ ɔ se ɔ, lasiogblee sa Eliya kɛ je Elisha he, nɛ Elisha kpale kɛ ho Yordan Pa a nya ya. Benɛ e su pa a nya a, e kɛ Eliya tade ɔ fia nyu ɔ mi nɛ e bi ke: ‘Jije Yehowa, Eliya Mawu ɔ ngɛ?’ Benɛ e de jã a, pa a mi gba hiɛ kɛ hiɛ ekohu.​—2 Matsɛmɛ 2:8-14.

      16 Anɛ o to he hɛ kaa kekleekle nyakpɛ nɔ́ nɛ Elisha pee ɔ ngɛ kaa nyagbe nyakpɛ nɔ́ nɛ Eliya pee ɔ lo? Mɛni wa kaseɔ ngɛ enɛ ɔ mi? Elisha susuu we kaa akɛnɛ a ngɔ nɔ́ tsuaa nɔ́ kɛ wo e dɛ he je ɔ, e sa nɛ e tsake níhi a hɛ mi konɛ e je ekpa ngɛ Eliya nɔ́ ɔ he. Mohu ɔ, e pee e ní kaa Eliya pɛpɛɛpɛ. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa Elisha je bumi kpo kɛ ha e tsɔɔlɔ ɔ, nɛ enɛ ɔ ha gbali kpa amɛ he Elisha ye. (2 Matsɛmɛ 2:15) Elisha sɔmɔ kaa gbalɔ jeha 60 sɔuu. Yehowa ha lɛ he wami nɛ e pee nyakpɛ níhi fuu po pe Eliya. Mɛni ní kaseli nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ ma nyɛ maa kase ngɛ munyu nɛ ɔ mi?

      17. (a) Mɛni ní kaseli nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ hu ma nyɛ maa kase ngɛ Elisha he? (b) Ngɛ be nɛ sa mi ɔ, mɛni blɔ Yehowa maa jɔɔ ní kaseli nɛ a yeɔ anɔkuale ɔ?

      17 Ke a ngɔ blɔ nya ní tsumihi fuu kɛ wo o dɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ, ko susu kaa e sa nɛ o tsake níhi a hɛ mi. Mo kai kaa loko a ma tsake níhi a hɛ mi ɔ, a daa asafo ɔ mi hiami níhi, aloo blɔ tsɔɔmi nɛ je Yehowa asafo ɔ ngɔ ɔ nɔ kɛ peeɔ jã. Koo te si kɛkɛ nɛ o tsake níhi a hɛ mi. Elisha kɛ níhi nɛ Eliya tsɔɔ lɛ ɔ tsu ní kɛ tsɔɔ kaa e ngɛ bumi ha Eliya. Enɛ ɔ ha gbali kpa amɛ he lɛ ye. Jã kɛ̃ nɛ ke mo hu o kɛ níhi nɛ o tsɔɔli ɔmɛ jeɔ Baiblo ɔ mi kɛ tsɔɔ mo ɔ tsu ní ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa o ngɛ bumi kɛ ha asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ níhi a si kpami ɔ, nɛ o nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi hu ma he mo maa ye. (Kane 1 Korinto Bi 4:17.) Ke o bɔni níhi a si kpami nami, nɛ e he hia kaa a pee tsakemi ko ngɛ asafo ɔ mi ɔ, e sa nɛ mo hu o fĩ se. Enɛ ɔ ma ha nɛ nyɛ we asafo ɔ kɛ Yehowa blɔ nya tomi ɔ nɛ ngɛ e hɛ mi yae ɔ maa nyɛɛ daa. Nɛ ngɛ be nɛ sa mi ɔ, Yehowa ma nyɛ maa ye bua mo nɛ o ma tsu ní po pe o tsɔɔli ɔmɛ kaa bɔ nɛ e ji ngɛ Elisha blɔ fa mi ɔ.​—Yohane 14:12.

      18. Mɛni he je nɛ e he hia wawɛɛ nɛ a tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi ngɛ asafo ɔmɛ a mi ɔ?

      18 Wa he ye kaa ga womihi nɛ ngɛ munyu nɛ ɔ, kɛ munyu nɛ wa kase kɛ sɛ enɛ ɔ hlami ɔ mi ɔ maa wo asafo mi nikɔtɔmahi fuu he wami konɛ a ná deka kɛ tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi. Wa sɔlemi ji kaa nyɛmimɛ nyumuhi fuu maa ngɔ a he kɛ ha konɛ a tsɔse mɛ, nɛ́ a ngɔ nɔ́ nɛ a kase ɔ kɛ ye bua Yehowa we bi. Enɛ ɔ maa ye bua asafohi tsuo ngɛ je kɛ wɛ, nɛ e maa ye bua wa ti nɔ tsuaa nɔ konɛ waa ya nɔ nɛ waa ye anɔkuale ngɛ haomi be nɛ ngɛ wa hɛ mi kɛ ma a mi hulɔ.

      a Ke nyɛminyumu wayoo ko bɔɔ mɔde ngɛ Mawu jami mi, nɛ e baa e he si, nɛ e ngɛ suhi nɛ a he hia nɛ ma ha nɛ nɔ ko nɛ sɔmɔ ngɛ asafo ɔ mi ɔ, asafo mi nikɔtɔma amɛ ma nyɛ ma je e yi kaa a hla lɛ kaa asafo mi sɔmɔlɔ, ke e yi jeha 20 lolo po.​—1 Timoteo 3:8-10, 12; hyɛ July 1, 1989 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ ba fa 29.

      b Nyɛ ma nyɛ ma susu munyuhi nɛ ngɛ April 15, 2012 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ, ba fa 14-16, kuku 8-13; kɛ “Nyɛɛ To Nyɛ He Ngɛ Mawu Suɔmi ɔ Mi,” yi 16, kuku 1-3 ɔ he.

      Bɔ Nɛ Nyɛ Ma Plɛ Kɛ Tsɔse Nihi Ha

      ASAFO MI NIKƆTƆMAHI nɛ a nyɛ nɛ a tsɔse nyɛmimɛ nyumu kpahi ɔ tu munyuhi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ:

      1. Moo pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa ngɛ o munyu tutui kɛ o ní peepeehi a mi.

      2. Moo wo ní kaselɔ ɔ he wami konɛ e ha nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ e kɛ Yehowa a kpɛti ɔ mi nɛ wa kɛ gu Baiblo mluku ɔ nɛ e maa kane ngɛ jeha mi ɔ nɔ.

        Asafo mi nɔkɔtɔma ko nɛ e ngɛ asafo mi sɔmɔlɔ ko tsɔsee konɛ e nyɛ nɛ e tsu ma nɔ odase yemi ní tsumi ɔ
      3. O kɛ lɛ nɛ ya fiɛɛmi.

      4. Moo tsɔɔ lɛ bɔ nɛ e ma plɛ kɛ hyɛ fiɛɛmi yami kpe nɔ ha konɛ nyɛmimɛ nɛ a ná he se.

        1. Asafo mi nɔkɔtɔma ko nɛ e ngɛ magbɛ nɔ munyu tue; 2. Asafo mi nɔkɔtɔma ko nɛ e ngɛ asafo mi sɔmɔlɔ ko ye buae; 3. Asafo mi sɔmɔlɔ ko nɛ e ngɛ magbɛ nɔ munyu tue
      5. Ke o ngɛ magbɛ nɔ munyu ko nɛ o maa tu ɔ, moo ngɔ munyu tumi he womi ɔ eko kɛ ha lɛ konɛ ke o ngɛ munyu ɔ tue ɔ, e na bɔ nɛ o ngɛ munyu ɔ loe ha a.

      6. Moo fɔ e kɛ e weku ɔ nine konɛ a ba piɛɛ nyɛ he kɛ pee weku Mawu jami.

      7. Mo ha nɛ e kɛ e weku ɔ nɛ a ba piɛɛ nyɛ weku ɔ he kɛ ya fiɛɛmi ngɛ hehi nɛ Odasefohi bɔɔ pɛ lɛ a ngɛ aloo Odasefohi be lejɛ ɔ kulaa.c​—Hyɛ sisi ningma.

      c Asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ Afrika, Amerika, Asia, Australia, kɛ Yuropa kɛ ga womi nɛ ɔmɛ tsu ní nɛ e wo yiblii kpakpa.

      MUNYU KOMƐ NƐ A TSƆƆ SISI

      • Asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ níhi a si kpami ɔ tsɔseɔ nyɛmimɛ nyumuhi kɛ gu níhi nɛ a he hia nɛ a tsɔɔ mɛ konɛ a nyɛ nɛ a hyɛ Mawu we bi a nɔ ɔ nɔ

Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
Moo Je Mi
Moo Sɛ Mi
  • Dangme
  • Kɛ Mane
  • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
  • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
  • E He Mlaahi
  • Laami Sanehi A He Mlaahi
  • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
  • JW.ORG
  • Moo Sɛ Mi
Kɛ Mane