YI 96
Niatsɛ Ko Ya Bi Yesu Sane
MATEO 19:16-30 MARKO 10:17-31 LUKA 18:18-30
NIATSƐ KO YA BI YESU MUNYU KƐ KƆ NENEENE WAMI HE
Benɛ Yesu je Perea nɛ e yaa Yerusalem ɔ, niheyo niatsɛ ko tu fo kɛ ya ná lɛ, nɛ e kpla si ngɛ e hɛ mi. Niheyo nɛ ɔ, “Yuda ma hɛ mi nyɛɛlɔ” ji lɛ, nɛ e ma nyɛ maa pee kaa e ji nɔkɔtɔma nɛ hyɛɛ kpe he ɔ eko nɔ, aloo e ji Sanhedrin ɔ mi no. E bi Yesu ke: “Tsɔɔlɔ kpakpa, kɛ ma pee kɛɛ nɛ ma ná neneene wami?”—Luka 8:41; 18:18; 24:20.
Yesu de lɛ ke, “Mɛni he je nɛ o ngɛ mi tsɛe ke nɔ kpakpa a? Nɔ ko nɔ ko be nɛ e hi; Mawu pɛ ji nɔ kpakpa.” Eko ɔ, nyumu ɔ tsɛ Yesu ke tsɔɔlɔ “kpakpa” ejakaa e susu kaa e sa nɛ e pua Yesu kaa bɔ nɛ a puaa mlaa tsɔɔli ɔmɛ ɔ. E ngɛ mi kaa Yesu le ní tsɔɔmi wawɛɛ mohu lɛɛ, se e ha nɛ nyumu ɔ le kaa Mawu pɛ nɛ a ma nyɛ ma tsɛ lɛ ke “nɔ kpakpa.”
Yesu de lɛ ke: “Ke o ngɛ hlae nɛ o sɛ wami mi ɔ, ye mlaa amɛ a nɔ.” Kɛkɛ nɛ niheyo ɔ hu bi Yesu ke: “Mɛni mlaahi?” Yesu de lɛ Mlaa Nyɔngma a mi enuɔ. E de lɛ ke: “Koo gbe nɔmlɔ; ko puɛ gba; koo ju; koo ye lakpa odase; bu o tsɛ kɛ o nyɛ.” Enɛ ɔ se ɔ, e tsɔɔ lɛ mlaa ko nɛ e he hia wawɛɛ. E de ke: “Suɔ o nyɛmi nɔmlɔ kaa bɔ nɛ o suɔ mo nitsɛ o he.”—Mateo 19:17-19.
Se nyumu ɔ de ke: “I ye mlaa nɛ ɔmɛ tsuo a nɔ; mɛni pa piɛ mi mɔ?” (Mateo 19:20) Eko ɔ, nyumu ɔ susu kaa nɔ́ pɔtɛɛ ko ngɛ nɛ ke e pee ɔ, e ma ná neneene wami. Benɛ Yesu na kaa nyumu ɔ kɛ juɛmi kpakpa lɛ bi lɛ sane ɔ, e ná ‘suɔmi’ kɛ ha lɛ. (Marko 10:21) Se nɔ́ ko ngɛ nyumu ɔ blɔ tsie.
Nyumu ɔ tsui ngɛ e weto ní ɔmɛ a he. Enɛ ɔ he ɔ, Yesu de lɛ ke: “E piɛ mo nɔ́ kake. Yaa nɛ o ya jua níhi tsuo nɛ o ngɛ ɔ, nɛ o dla sika a ha ohiatsɛmɛ, nɛ o ba nyɛɛ ye se.” Jinɛ nyumu ɔ ko nyɛ nɛ e ko dla e sika a kɛ ha ohiatsɛmɛ nɛ a be nyɛe maa to lɛ nanemi ɔ, nɛ e ko ya nyɛɛ Yesu se. Se nyumu ɔ kɛ aywilɛho te si nɛ e ma blɔ nɔ. Benɛ e yaa, e ní pee Yesu mɔbɔ. Akɛnɛ nyumu ɔ suɔ weto “ní babauu” nɛ e ngɛ ɔ he je ɔ, e nyɛ we nɛ e yɔse weto ní nitsɛ nɛ Yesu kɛ ngɛ lɛ hae ɔ. (Marko 10:21, 22) Benɛ e yaa a, Yesu hyɛ lɛ too nɛ e de ke: “Hyɛ bɔ nɛ e wa ha niatsɛmɛ kaa a maa sɛ Mawu matsɛ yemi ɔ mi!”—Luka 18:24.
Yesu ya nɔ nɛ e de ke: “E wa ha niatsɛ kaa e maa sɛ Mawu matsɛ yemi ɔ mi kulaa pe bɔ nɛ e wa ha afukpɔngɔ kaa e maa gu abui puɔ mi.” Benɛ kaseli ɔmɛ nu munyu nɛ ɔ, e pee mɛ nyakpɛ nɛ a bi ke: ‘Lɛɛ mɛnɔ yi wami nɛ a ma nyɛ ma he mɔ?’ Anɛ nɔ́ nɛ e sa nɛ nɔ ko nɛ pee konɛ a he e yi wami ɔ he wa tsɔ lo? Yesu hyɛ mɛ too nɛ e de mɛ ke: “Nɔ́ nɛ adesa nyɛ we peemi ɔ, Mawu lɛɛ e nyɛɔ peeɔ.”—Luka 18:25-27.
Petro de nɔ́ ko nɛ tsɔɔ kaa kaseli ɔmɛ lɛɛ a pee we a ní kaa niatsɛ ɔ. E de ke: “Hyɛ, wɔɔ lɛɛ wa si nɔ́ tsuaa nɔ́, nɛ wa ba nyɛɛ o se. Mɛni wa ma ná mɔ?” Yesu tsɔɔ mɛ nɔ́ nɛ a ma ná ngɛ e se nɛ a ngɛ nyɛɛe ɔ mi. E de mɛ ke: “Je he ɔ mi, benɛ Nɔmlɔ Bi ɔ maa hi e nyami sɛ ɔ nɔ ɔ, nyɛ hu nyɛ maa hi matsɛ sɛ nyɔngma kɛ enyɔ nɔ, nɛ nyɛ maa kojo Israel wɛtso nyɔngma kɛ enyɔ ɔmɛ.”—Mateo 19:27, 28.
E ngɛ heii kaa je ehe ɔ he munyu nɛ Yesu ngɛ tue ɔ nɛ. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, zugba a maa pee kaa Eden abɔɔ ɔ. Petro kɛ kaseli kpa amɛ maa piɛɛ Yesu he kɛ ye matsɛ ngɛ hiɔwe, nɛ a maa ye Paradeiso zugba a nɔ. He blɔ nɛ ɔ pã níhi tsuo nɛ a kɛ sã afɔle ɔ!
Se kɛ̃ ɔ, pi hwɔɔ se pɛ nɛ a ma ná a hiɔwo ɔ. Yesu kaseli ɔmɛ ngɛ hiɔwo ɔ eko náe ngɛ zugba nɛ ɔ nɔ momo. Yesu de ke: “Niinɛ i ngɛ nyɛ dee ke, nɔ tsuaa nɔ nɛ ma si e we, loo e yo, loo e nyɛminyumuhi, loo e nyɛmiyihi, loo e bimɛ nɛ́ e ba pee Mawu matsɛ yemi ɔ mi no ɔ, Mawu ma ha lɛ ní babauu ngɛ je nɛ ɔ mi; je nɛ maa ba a mi hu, e ma ná neneene wami.”—Luka 18:29, 30.
He tsuaa he nɛ kaseli ɔmɛ maa ya a, a nyɛmimɛ Kristofohi maa suɔ mɛ kulaa pe bɔ nɛ a weku li po suɔ mɛ ɔ. Se aywilɛho sane ji kaa, eko ɔ, niheyo niatsɛ ɔ be jɔɔmi nɛ ɔmɛ náe, nɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ hu ma bɔ lɛ.
Yesu de kɛ tsa nɔ ke: “Se nihi fuu nɛ sɛ hlami amlɔ nɛ ɔ ma ba pee sekpɛli, nɛ sekpɛli ma ba pee hlami sɛli.” (Mateo 19:30) Mɛni Yesu ngɛ hlae maa tsɔɔ?
Niheyo niatsɛ ɔ piɛɛ ‘hlami sɛli’ ɔmɛ a he ejakaa Yuda bi ɔmɛ a jami hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ a ti nɔ kake ji lɛ. Akɛnɛ e yeɔ Mawu mlaa amɛ a nɔ he je ɔ, jinɛ e sɛ nɛ e he ko wa ha lɛ kaa e maa nyɛɛ Yesu se. Se e ngɔ he lo nya níhi a se dimi kɛ pee nɔ́ titli ngɛ e si himi mi. Nihi nɛ a be nɔ́ ko ɔ mohu nɛ a na kaa níhi nɛ Yesu ngɛ tsɔɔe ɔ ji anɔkuale nɛ kɛ nɔ yaa neneene wami mi. Nimli nɛ ɔmɛ ji “sekpɛli,” se a ba pee “hlami sɛli.” A ma nyɛ maa hyɛ blɔ kaa a maa hi matsɛ sɛhi a nɔ, nɛ a kɛ Yesu maa ye Paradeiso zugba a nɔ.