Ɛbɩlawɔlɛ Nɩɩ Dasɩlɛlilɛ Dɩyɛzumanlɛ Kɛlɛta Nwʋ Awuuku Nu Ɛbɩbɛlɛ
SEPTEMBER 2-8
BAYƖBƲLƲ NU ANWƲNYIA | HIBULUMAA 7-8
“Ɔsɔfʋ Eɣile Bela Kɛmɔ Mɛlɩkizɛdɛkɩ Ɩyɛlɩ Nɩ”
it-2-E 366
Mɛlɩkizɛdɛkɩ
Ɩdɩ ɔwɔkɩ Salamɩ Bulombunli nɩɩ Gyehova, “Sʋlɔ Sʋlɔnii Nyamɩnlɩ nɩ yɩ ɔsɔfʋ.” (Gyn 14:18, 22) Mɛyɩ yɛ ɩdɩ ɔsɔfʋ mɔɔ belili bɔmʋnlɩ bɔwɔlɩ yi dima wɔ Bayɩbʋlʋ yɩ nu a; inyianlɩ ɔzɔ dibilɛ nɩ ansaana kɛyɛ ɔlʋbɔ 1933 A.Y.M. nu ɩba. Iluwakɛɛ nɩ ɩdɩ Salamɩ bulombunli, na Salamɩ sʋ̃ ikile “Azʋ̃nudwolɩyɛ” nɩ ti, sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ ɩvʋlɔlɩ Mɛlɩkizɛdɛkɩ kɛɛ ɩdɩ “Azʋ̃nudwolɩyɛ Bulombunli,” na nɩ yɩzayɩ yi dima sʋ̃ ikile kɛɛ ɩdɩ “Pɛlɩpɛlɩlilɛ Bulombunli.” (Hib 7:1, 2) Ɩda ali kɛɛ, ɔwɔkɩ Salamɩ yɛ aɣinzi nɩ, bɛɣa bɔvʋlɔlɩ yɩ kɛɛ Gyelusalamɩ twonwa yɩ nɩ a. Bɛvalɩ ndwokɔ abɔkɔ be bɛhɩnlanlɩ Salamɩ nwʋ ma ɩɣa ɩyɛlɩ Gyelusalamɩ, meti mɔɔ ɩyɛ a, bɔfʋlɔ Gyelusalamɩ sʋ̃ kɛɛ “Salamɩ” yɩ a.—Ndw 76:2.
Mmɩlɩ mɔ Abilamɩ (mɔɔ mɛyɩ yɛ lɛ Abilehamɩ) ilili Kɛdolaoma nɩɩ yɩ ɔhɔnwʋmmɔ awulombunli bɔ zʋ nkunimi nɩ, ɔzɔ ɛnlabenyia ebani nɩ ɩɣalɩ Hyavɛ Bɔnka anzɛnyɩɩ “bulombunli yɩ Bɔnka” nɩ nu. Wɔ ɛkɛnɩ nɩ, Mɛlɩkizɛdɛkɩ “ɩvalɩ pʋanʋ nɩɩ nwanyɩ” iyiyialɩ bɛ na iyilalɩ Abilehamɩ, ɩhanlɩ kɛɛ: “Sʋlɔ Sʋlɔnii Nyamɩnlɩ, sʋlɔ nɩɩ azɩlɛ yɩ Wɔlɛvʋlɔ nɩ, iyila Abilamɩ; Na nyilalɛ ɩhã Sʋlɔ Sʋlɔnii Nyamɩnlɩ mɔɔ ɩva wʋ adamvʋlɔ iwula wʋ sa nɩ!” Mɛyɩ nu nɩ, Abilahamɩ “ɩhyɛlɩ dɩyɛ bela nu bunlu ɩmanlɩ” bulombunli mɔɔ ɩdɩ ɔsɔfʋ nɩ “numɔ ɔkʋ̃.” Eyi ikile kɛɛ, ɩyɩlɩ “nkunimililɛ nninyeni” mɔɔ inyianlɩ wɔ nkunimi mɔɔ ilili wɔ kʋnɛ mɔɔ ɩ nɩɩ ɔzɔ awulombunli bɔhʋnlɩ nɩ nu be ɩmanlɩ yɩ.—Gyn 14:17-20; Hib 7:4.
it-2-E 367 ¶4
Mɛlɩkizɛdɛkɩ
Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ ɩdɩ nɔhʋanlɛ kɛɛ ‘dɩyɛ bela íni ɛkɛnɩ mɔɔ ikile Mɛlɩkizɛdɛkɩ yɩ awʋbɔ anzɛnyɩɩ yi owulo a’?
Pɔɔlʋ ɩhwɩnlɩ adwɩnɩ iziyeli odwokɔ titili be mɔɔ ɩfalɩ Mɛlɩkizɛdɛkɩ yɩ nwʋ nɩ zʋ, ɩhanlɩ yɩ nwʋ odwokɔ kɛɛ: “Mɛlɩkizɛdɛkɩ eyi, abiyela ɩákã yɩ nwʋ odwokɔ bela kɛɛ yɩ zɩ yɛ dɩ, anzɛnyɩɩ yi nli yɛ dɩ, anzɛnyɩɩ yɩ abusunwanii be yɛ lɛ eyi; yɛɛ dɩyɛ bela sʋ̃ íni ɛkɛnɩ mɔɔ ikile yɩ awʋbɔ, anzɛnyɩɩ yi owulo a. Ɩdɩ kɛɛ Nyamɩnlɩ Ɣalɛ nɩ, ɩdɩ ɔsɔfʋ eɣile bela.” (Hib 7:3) Dɩkɛɛ enii bela nɩ, bɔwʋlɩ Mɛlɩkizɛdɛkɩ na iwuli sʋ̃. Naasʋ̃ bɛábɔ yɩ zɩ anzɛnyɩɩ yi nli yi dima, bɛákã yɩ nlabenyiammɔ anzɛnyɩɩ yɩ tʋ maa sʋ̃ bɔ nwʋ odwokɔ, yɛɛ Bayɩbʋlʋ nɩ ɩáhã odwokɔ bela mɔɔ ɩfalɩ yɩ awʋbɔ nɩɩ yi owulo sʋ̃ nwʋ a. Meti, nɩ Mɛlɩkizɛdɛkɩ ɩkɔhʋla ikegyina ɛkɛnɩ ɩkɛma Gyisɛsɩ Kɩlayɩsɩ mɔɔ ikeli ɔsɔfʋ daabaa nɩ baaba. Kɛmɔ bɛákã ɔsɔfʋ mɔɔ Mɛlɩkizɛdɛkɩ ɩɣa iziyeli yɩ agyia nu nɩɩ mɔɔ ɩɣa iziyeli Mɛlɩkizɛdɛkɩ sʋ̃ yɩ agyia nu nwʋ odwokɔ nɩ, ɔzɔ sʋ̃ la yɛ ɔsɔfʋ ebani bela iádi Kɩlayɩsɩ yɩ anyunu a, na Bayɩbʋlʋ ɩda yɩ ali kɛɛ abiyela ɩlɛ́ba ikeziye yi agyia nu sʋ̃. Akʋ̃ sʋ̃, ɩwɔ numɔ kɛɛ bɔwʋlɩ Gyisɛsɩ wɔ Dwuuda abusunwa nu mɔɔ ɩwɔ Devidi yɩ alɩhɩlɛ abusunwa nu dɩyɛ, naasʋ̃ nɩ béni azɔfʋlilɛ abusunwa yɩzayɩ yi nu. Akʋ̃ sʋ̃ na nɩ ígyĩ enii yɩ nhyɩhyɛlɩyɛ zʋ yɛ ɩma ɩyɛlɩ ɔsɔfʋ na mmɩlɩ ɔkʋ̃ nu la sʋ̃ ɩyɛlɩ bulombunli a. Mfomi, eyi munwala ɩɣalɩ numɔ iluwa Gyehova yɩ nhyɩhyɛlɩyɛ mɔɔ ɩ nɩɩ yɛlɩ nɩ ti.
it-2-E 366
Mɛlɩkizɛdɛkɩ
Kɩlayɩsɩ Yɩ Ɔsɔfʋlilɛ Nwʋ Sɛnkyɩlɛdɩ. Wɔ Mɛzaya yɩ nwʋ nkɔmɩhyɛlɛ be mɔɔ ile dima nu nɩ, Gyehova yɩ nhyɩhyɛlɩyɛ mɔɔ ɩhanlɩ ihileli Devidi yi “Niibenyia” nɩ yɛ lɛ kɛɛ: “Ɛdɩ ɔsɔfʋ kɔbʋmɩ mmɩlɩ mɔ íni awielɩyɛ wɔ Mɛlɩkizɛdɛkɩ ɔhʋanɩ zʋ!” (Ndw 110:1, 4) Odwokɔ eyi mɔɔ sunzuma nɩ ɩhanlɩ ndwomidʋlɛvʋlɔ nɩ ma ɩhɛlɛlɩ nɩ, ɩmanlɩ Hibulumaa nɩ bɛdɩlɩ yɩ tʋ kɛɛ, ɩsɛ kɛɛ bɔnwʋ Mɛzaya mɔɔ bɔwɔ yɩ nwʋ anʋhʋba nɩ kɛɛ mɛyɩ yɛ ɩkɛyɛ ɔsɔfʋ nɩɩ bulombunli a. Wɔ sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ yɩ kɛlɛta mɔɔ ɩhɛlɛlɩ ɩhɔ ɩmanlɩ Hibulumaa yɩ nu nɩ, ɩyɩlɩ adwɩnɩ anwɩ̃ anwɩ̃ mɔɔ nɩ bɛlɛ yɩ wɔ enii mɔɔ nɩ ɩkɛyɛ Mɛzaya yɩ nwʋ nɩ wɔ ɛkɛnɩ, ɩhanlɩ kɛɛ, ‘Gyisɛsɩ Kɩlayɩsɩ, ɩdɩ Azɔfʋ mbanimbani nu ebani eɣile bela kɛmɔ Mɛlɩkizɛdɛkɩ ɩyɛlɩ nɩ.’—Hib 6:20; 5:10; kilá COVENANT.
Pɩbɛlɩ Bayɩbʋlʋ Yi Nu
w00-E 8/15 14 ¶11
Afɔlɩwɔlɛ Azʋlɔtʋ Mɔɔ Ɩzɔlɩ Nyamɩnlɩ Anyɩ
Sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ ɩhanlɩ kɛɛ, “Azɔfʋ mbanimbani nu ebani bela mɔɔ bɛkɛyɩ yɩ nɩ, ɩfa ɛhyɛlɛdɩyɛ ɩma Nyamɩnlɩ na ɩbɔ afɔlɩ sʋ̃ ɩma Nyamɩnlɩ.” (Hibulumaa 8:3) Yɛ́ yɩ ndwɩ kɛɛ, Pɔɔlʋ ɩhyɛlɩ ɔwɔkɩ afɔlɩ mɔɔ nɩ azɔfʋ mbanimbani nɩ nu ebani ɩbɔ nɩ nu ɔfʋã anwɩ̃, ɩhanlɩ kɛɛ mɛyɩ yɛ lɛ “ɛhyɛlɛdɩyɛ” nɩɩ “afɔlɩ,” anzɛnyɩɩ ‘tanɩfakyɛ nwʋ afɔlɩ.’ (Hibulumaa 5:1) Mbɔmɩ sʋ̃maa nɩ, mmenii kyɛ dɩyɛ bɛfa bekile ɔlɔlɛ anzɛnyɩɩ anyɩnlɩzɔlɛ mɔɔ bɔwɔ. Ɩyɛ sʋ̃ a, bɛfa benyia ɔhɔnwʋmmɔ, animinyiamɩ, anzɛnyɩɩ ama bɛale bɛ beadiã numɔ. (Gyɛnɛsɩsɩ 32:20; Ɛɣɛlɛwulɛ 18:16) Ɔzɔ la sʋ̃ yɛ afɔlɩ sʋ̃maa mɔɔ ɩwɔ Mmɛla yɩ nu nɩ, ɩdɩ kɛɛ “ɛhyɛlɛdɩyɛ” mɔɔ ɩma abiye ɩfa ɩpɩbɛ Nyamɩnlɩ yɩ anyunu ɔnlʋmɩnlɛ anzɛnyɩɩ ide yɩ itiã nu. Sɛ nɩ abiye ɩtʋ̃ Mmɛla nɩ a, nɩ ɩsɛ kɛɛ isiyeziye yɩ ahʋanɩ, meti sɛ ɩkɛyɛ ɔzɔ a, nɩ ɩbɔ ‘tanɩfakyɛ afɔlɩ.’ Bayɩbʋlʋ nu awuuku anlu mɔɔ ili bɔmʋnlɩ, yi titili Ɛkɩsadɔsʋ, Lɛvitikɔsʋ, nɩɩ Nɔmɛsɩ ɩma yɛnwʋ nninyeni mɔɔ nɩ bɛfa bɔbɔ ɔzɔ afɔlɩ azʋlɔtʋ nɩ. Ɩwɔ numɔ kɛɛ ɩkɔhʋla ɩkɛyɛ sɩ kɛɛ yekohwi yi munwala yekogua ye ti nu pɛpɛɛpɛ dɩyɛ, naasʋ̃ ɔzɔ afɔlɩwɔlɛ eyimmɔ nɩ, yɩ ɔfʋã azʋlɔtʋ be wɔ ɛkɛnɩ mɔɔ sɛ yɛfa yɛ adwɩnɩ yɛkɔ ɔzʋlɔ a, sa yenyia ɔzʋlɔ mfasʋ.
it-1-E 523 ¶5
Nhyɩhyɛlɩyɛ
Kɛ ɩyɛlɩ mɔɔ Mmɛla nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ ‘ɩbalɩ nwʋ’ a?
Odwokɔ yɩ nɩ yɛ lɛ kɛɛ, Mmɛla nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ ‘ɩbalɩ nwʋ’ wɔ mmɩlɩ mɔ Nyamɩnlɩ ɩhanlɩ ihileli nkɔmɩhyɛnii Gyɛlɩmaya kɛɛ ɩbayɛ nhyɩhyɛlɩyɛ fʋlɔ nɩ. (Gyɛ 31:31-34; Hib 8:13) Wɔ 33 Y.M. nu nɩ, bodualɩ Mmɛla nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ nu iluwa Kɩlayɩsɩ mɔɔ bohunli yɩ begyingyeli owudo yɩ zʋ nɩ zʋ (Kol 2:14, NWT), na bɛvalɩ nhyɩhyɛlɩyɛ fʋlɔ nɩ beziyeli yɩ agyia nu.—Hib 7:12; 9:15; Egy 2:1-4.
SEPTEMBER 9-15
BAYƖBƲLƲ NU ANWƲNYIA | HIBULUMAA 9-10
“Nninyeni Baaba Mɔɔ Ɩbaɣa Nɩ Yi Mfonyini”
it-1-E 862 ¶1
Tanɩfakyɛ
Wɔ mmɛla nɩ mɔɔ Nyamɩnlɩ ɩva ɩmanlɩ Yizilaya manlɩ yɩ nu nɩ, sɛ nɩ bɛkɛva abiye mɔɔ ɩyɛ tanɩ idiyia Nyamɩnlɩ anzɛnyɩɩ yɩ ɔhɔnwʋ enii yɩ tanɩ bɛkɛhyɛ yɩ a, kɛmɔ Mmɛla nɩ ikile nɩ, nɩ ɩsɛ kɛɛ idi bɔmʋnlɩ isiyeziye yɩ tanɩ mɔɔ ɩyɛlɩ nɩ na akʋ̃, mbɔmɩ sʋ̃maa nɩ, ɩfa dɩyɛ be mɔɔ mmegyia wɔ numɔ ɩbɔ afɔlɩ ɩma Gyehova. (Lɛv 5:5–6:7) Eyi ti, Pɔɔlʋ ɩhanlɩ nwʋmɔ odwokɔ kɛɛ: “Nɔhʋanlɛ, mmɛla nɩ ikile kɛɛ mmegyia nɩ la yɛ bɛfa bɛtɩ dɩyɛ bela nwʋ a, iluwakɛɛ sɛ mmegyia iákua, tanɩ nwʋ mbɩdalɛ bela íni ɛkɛnɩ.” (Hib 9:22) Mɔɔ ɩdɩ yɛ lɛ kɛɛ, nɩ anlamɩ yi mmegyia mɔɔ bɛfa bɔbɔ afɔlɩ nɩ, ɩáhʋla ɩyɩ tanɩ wɔ ɛkɛnɩ na ama tanɩvʋlɔ nɩ ianyia tile ɔwʋwaba baaba. (Hib 10:1-4; 9:9, 13, 14) Mɔɔ ɩma eyi ɩyɛ sʋnʋnkʋ̃ nɩ, nhyɩhyɛlɩyɛ fʋlɔ mɔɔ belili bɔmʋnlɩ bɛhanlɩ nwʋmɔ odwokɔ bedianlɩ ɛkɛnɩ nɩ, ɩma yenyia tanɩfakyɛ baaba iluwa Gyisɛsɩ Kɩlayɩsɩ yɩ elelɛ afɔlɩ yɩ zʋ. (Gyɛ 31:33, 34; Mt 26:28; 1Kɔl 11:25; Ɛfɩ 1:7) Wɔ mmɩlɩ po mɔ Gyisɛsɩ ɩwɔ azɩlɛ yɩ zʋ nɩ, ɩzalɩ wuwuliɣavʋlɔ be adimakɛlɛ ɩva ihileli kɛɛ nɩ ɩwɔ tumi mɔɔ ɩkɔhʋla ɩkɛva tanɩ ɩkɛhyɛ.—Mt 9:2-7.
cf-E 183 ¶4
“Tʋwa Mɩ”
Bayɩbʋlʋ nɩ ɩáhã mɔɔ izili wɔ sʋlɔ wɔ mmɩlɩ mɔ Gyisɛsɩ ɩhɔlɩ yɩ Zɩ pɛ nɩ nwʋ odwokɔ ikile yɛ. Naasʋ̃, Bayɩbʋlʋ nɩ ilili bɔmʋnlɩ ɩhanlɩ mɔɔ sɛ Gyisɛsɩ isia ɩkɔ sʋlɔ pɛ a, ikezi nɩ nwʋ odwokɔ. Mɔɔ ɩdɩ yɛ lɛ kɛɛ, na nɩ Dwuumaa nɩ bɛva alʋbɔ sʋ̃maa bɔnwʋ dɩyɛyɛlɛ nwanzanwanza be ɔzʋmɩ Mosisi yɩ mmɩlɩ zʋ bɛabʋmɩ adʋwavʋlɔ nɩ mmɔ bɛ mmɩlɩ zʋ. Ɔlʋbɔ bela, na nɩ azɔfʋ mbanimbani nu ebani ɩkɔ asɔlɩ awudo yɩ Nwanzanwanza Nu Nwanzanwanza dɩka nɩ eɣile ɔkʋ̃ ɩkɔ ɩpɩndɩ Mbɩdalɛ Eɣile nɩ yɩ mmegyia nɩ wɔ nhyɩhyɛlɩyɛ alɩka nɩ yɩ anyunu. Wɔ ɔzɔ eɣile nɩ, nɩ azɔfʋ mbanimbani nu ebani nɩ ɩdɩ Mɛzaya nɩ nwʋ mfonyini. Mmɩlɩ mɔ Gyisɛsɩ ɩhɔlɩ sʋlɔ nɩ, ɩmanlɩ mɔɔ nkɔmɩhyɛlɛ ɔhʋanɩ zʋ dɩyɛyɛlɛ eyi ikile nɩ ɩɣalɩ numɔ. Ɩhɔ ivindenli Gyehova yɩzayɩ yɩ anyunu wɔ sʋlɔ—dɩka mɔɔ ɛkɛnɩ ɩdɩ nwanzanwanza ɩtɛla dɩka bela wɔ amansɔnɩ yi nu nɩ—na ɩvalɩ kezimɔ yɩ elelɛ afɔlɩ ɩtʋ bʋlɔ nɩ ɩmanlɩ yɩ Zɩ. (Hibulumaa 9:11, 12, 24) Asʋ̃ Gyehova ileli idianlɩ nu a?
it-2-E 602-603
Munlililɛ
Mosisi Mmɛla Nɩ Yɩ Munlililɛ. Mmɛla nɩ mɔɔ boluwa Mosisi zʋ bɛva bɛmanlɩ Yizilayamaa nɩ, ɩmanlɩ nwʋmɔ ɔhʋanɩ ma bɛhyɩhyɛlɩ azɔfʋlilɛ na bɛvalɩ nnamɩ azʋlɔtʋ mɔɔ bɛfa bɔbɔ afɔlɩ nɩ sʋ̃ beziyeli ɛkɛnɩ. Ɩwɔ numɔ, nɩ ɩzʋ̃ Nyamɩnlɩ na nɩ idi munli dɩyɛ, naasʋ̃ ɔzɔ Mmɛla nɩ, yɛɛ yɩ azɔfʋlilɛ yɩ anzɛnyɩɩ yɩ afɔlɩwɔlɛ azʋlɔtʋ nɩ ɩáma Yizilayamaa nɩ bedi munli wɔ Mmɛla nɩ tʋ kɛmɔ sunzuma nɩ ɩhanlɩ sʋ̃mavʋlɔ nɩ ma ɩhanlɩ nɩ. (Hib 7:11, 19; 10:1) Kɛ ankɩ ɩkɛma bekenyia fanwʋdi wɔ owulo nɩɩ tanɩ tʋ nɩ, ɩmanlɩ bɛ tanɩ ɩlalɩ ali mfomi. (Wul 3:20; 7:7-13) Ɔzɔ nhyɩhyɛlɩyɛ eyi mɔɔ ɩzʋ̃ Nyamɩnlɩ yɩ ɛkɛnɩ nɩ, na nɩ ɩwɔ tile pɔkɔ mɔɔ idii nwʋmɔ egyima; Mmɛla nɩ “ihilalɩ yɛ zʋ” ɩhɔlɩ Kɩlayɩsɩ yɩ pɛ, ɩyɛlɩ “nninyeni baaba mɔɔ ɩbaɣa nɩ yi mfonyini” mɔɔ idi munli. (Gal 3:19-25; Hib 10:1) Meti, mmɩlɩ mɔ Pɔɔlʋ ɩhanlɩ kɛɛ “mmɛla nɩ íni tumi, na ɩdɩ oyuwadɩ dɩyɛ nɩ ti, ɩákʋla ɩyɛ dɩyɛ baaba” nɩ (Wul 8:3), nɩ ɩtwɩ̃ɩ̃ adwɩnɩ isiye Dwuumaa azɔfʋ mbanimbani nu ebani nɩ (mɔɔ begyinanlɩ Mmɛla nɩ zʋ bɛyɩlɩ yɩ kɛɛ ihila afɔlɩwɔlɛ nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ zʋ na ɩva afɔlɩwɔlɛ mmegyia nɩ ɩwɔlɔ Nwanzanwanza Nu Nwanzanwanza dɩka nɩ wɔ Mbɩdalɛ Eɣile nɩ) mɔɔ ɩákʋla ‘ide bɛzabɛ’ mɔɔ nɩ ɩsʋ̃mɩ bɛ nɩ zʋ kɛmɔ Hibulumaa 7:11, 18-28 ikilehile numɔ nɩ. Ɩwɔ numɔ kɛɛ afɔlɩwɔlɛ nhyɩhyɛlɩyɛ mɔɔ boluwa Elɔnʋ yɩ azɔfʋlilɛ nɩ zʋ bɛyɛlɩ nɩ ɩmanlɩ mmenii nɩ bɛ nɩɩ Nyamɩnlɩ avinli ɩyɛlɩ baaba dɩyɛ, naasʋ̃ ɩápɩba adwɩnɩ mɔɔ mɛyɩ yɛ lɛ kɛɛ bɛdɩ tanɩyɛlɛmaa nɩ wɔ ɛkɛnɩ. Sʋ̃mavʋlɔ nɩ ɩhanlɩ eyi nwʋ odwokɔ kɛɛ, mbɩdalɛ afɔlɩ nɩ ɩáma ‘mmenii mɔɔ bɛpɛ Nyamɩnlɩ nɩ boduwa zʋ bɔsɔ yɩ anyɩ,’ kile kɛɛ ɩáma bɛ ti ɔwʋwaba nwʋ ɩtɩ. (Hib 10:1-4; fá tindiã Hib 9:9 nwʋ.) Ɔsɔfʋ ebani nɩ, ɩákʋla ituwa elelɛdɩyɛ mɔɔ ikele bɛ wɔ tanɩ tʋ nɩ nwʋ kakɛ. Kɩlayɩsɩ yɩ ɔsɔfʋlilɛ mɔɔ ɩkɔwʋwa ɛkɛnɩ eɣile bela nɩɩ yɩ afɔlɩwɔlɛ nɩ nkʋ̃ la yɛ ɩhʋlalɩ ɩyɛlɩ eyi a.—Hib 9:14; 10:12-22.
Pɩbɛlɩ Bayɩbʋlʋ Yi Nu
w92-E 3/1 31 ¶4-6
Ndwokɔɣizialɛ Mɔɔ Ɩzʋ̃ Ɛɣɩngalɛmaa Bɛ Ɛkɛnɩ
Pɔɔlʋ ɩhanlɩ kɛɛ, ihyinyia kɛɛ abiye iwu na ama nhyɩhyɛlɩyɛ mɔɔ ɩwɔ Nyamɩnlɩ nɩɩ adasamaa bɛ avinli nɩ iali munli. Mmɛla nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ ɩdɩ ndianwʋ ɔkʋ̃. Nɩ Mosisi yɛ ɩdɩ yɩ avinligyinanlɛvʋlɔ a, mɛyɩ yɛ nɩ ɩkɛma Nyamɩnlɩ nɩɩ Yizilayamaa basɩba bɛ avinli ɩkɛzɛ a. Mosisi ilili egyima titili wɔ nu, na mmɩlɩ mɔ Yizilayamaa bɛbaa ɔzɔ nhyɩhyɛlɩyɛ yɩ tʋ nɩ, mɛyɩ yɛ ilili nwʋmɔ egyima a. Meti nɩ bɔnwʋ Mosisi kɛɛ mɛyɩ yɛ lɛ Mmɛla nhyɩhyɛlɩyɛ mɔɔ ɩzʋ̃ Gyehova yɩ ɛkɛnɩ nɩ yɩ avinligyinanlɛvʋlɔ a. Naasʋ̃, asʋ̃ nɩ ɩsɛ kɛɛ Mosisi itwonwɔ yi mmegyia na ama Mmɛla nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ ɩayɛ egyima a? Anhã. Mfomi bɛvalɩ nnamɩ bɔwɔlɩ afɔlɩ bɛva beziyeli Mosisi yi mmegyia yɩ agyia nu.—Hibulumaa 9:18-22.
Na nhyɩhyɛlɩyɛ fʋlɔ nɩ mɔɔ ɩfalɩ Gyehova nɩɩ sunzuma ɔfʋã nu Yizilayamaa nɩ bɔ nwʋ sʋ̃ ɛ? Nɩ Gyisɛsɩ Kɩlayɩsɩ yɛ ɩwɔ nwʋmɔ ɔhʋanɩ sʋnʋnkʋ̃ eyi kɛɛ ɩkɛyɛ bɛ Avinligyinanlɛvʋlɔ a. Ɩwɔ numɔ kɛɛ nhyɩhyɛlɩyɛ eyi ɩzʋ̃ Gyehova yɩ ɛkɛnɩ dɩyɛ, naasʋ̃ nɩ nwʋmɔ egyima munwala igyĩ Gyisɛsɩ Kɩlayɩsɩ yɩ zʋ. Sɛ yɛfa Avinligyinanlɛvʋlɔ mɔɔ nɩ ɩdɩ nɩ yetiã ahanlɩ a, Gyisɛsɩ nɩɩ bɛzabɛ mɔɔ bekeli bɔmʋnlɩ bɛkɛɣa nhyɩhyɛlɩyɛ fʋlɔ yɩ nu nɩ nyianlɩ abusunwawɔlɛ wɔ nnwʋnlamɩ nu. (Luuku 22:20, 28, 29) Akʋ̃ sʋ̃, nɩ mɛyɩ yɛ ɩfata kɛɛ ɩkɔwɔ afɔlɩ mɔɔ ɩkɛma nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ ikeli munli a. Nɩ bɛlɛ́fa nnamɩ la bɔkɔwɔ afɔlɩ eyi, mfomi nɩ bɛkɛva enii mɔɔ idi munli bɔkɔwɔ a. Meti, nɩ Pɔɔlʋ ɩkɔhʋla ɩkɛhã kɛɛ, Kɩlayɩsɩ yɛ ɩdɩ nhyɩhyɛlɩyɛ fʋlɔ nɩ yɩ avinligyinanlɛvʋlɔ a. Meti ‘Gyisɛsɩ Kɩlayɩsɩ ɩhɔlɩ sʋlɔ, na ɛkɛnɩ yɛ ifindenli Nyamɩnlɩ yɩ anyunu eɣile bela ɩpa ye ti kyɛbɛ a.’ Eyi ɩma nhyɩhyɛlɩyɛ fʋlɔ nɩ idi munli.—Hibulumaa 9:12-14, 24.
Mmɩlɩ mɔ Pɔɔlʋ ɩkãã Mosisi nɩɩ Gyisɛsɩ bɔ nwʋ odwokɔ kɛɛ bɛdɩ avinligyinanlɛmaa nɩ, nɩ ɩlɛ́kã kɛɛ bɛzabɛ yɛ bɛvalɩ ɔzɔ nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ bɛɣalɩ a, iluwakɛɛ Nyamɩnlɩ yɛ ɩyɛlɩ ɔzɔ nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ a. Mfomi, ɔzɔ mmenii anwɩ̃ nɩ, belili egyima titili kɛɛ avinligyinanlɛmaa na ama ɔzɔ nhyɩhyɛlɩyɛ azʋlɔtʋ eyi ɩayɛ egyima. Na wɔ numɔ bela nu nɩ, nɩ ihyinyia kɛɛ abiye iwu—bohunli nnamɩ wɔ Mosisi yɩ ɔfʋã nu, na Gyisɛsɩ yɩ ɔfʋã nu mɛyɩ, yɩzayɩ yɩ nnwʋanlɩ yɛ ɩva idianlɩ ɛkɛnɩ ɩmanlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ fʋlɔ nɩ nu maa nɩ a.
it-1-E 249-250
Onlumanlɛ
Luuku ɩhanlɩ kɛɛ, nɩ Gyisɛsɩ ɩbɔɔ mpayɩ wɔ mmɩlɩ mɔ nɩ inuma nɩ. (Lk 3:21) Akʋ̃ sʋ̃, enii mɔɔ ɩhɛlɛlɩ Hibulumaa kɛlɛta nɩ ɩhanlɩ kɛɛ, wɔ mmɩlɩ mɔ Gyisɛsɩ Kɩlayɩsɩ “ɩbaɣa oyuwadɩ nɩ,” (kile kɛɛ, kɛ mmɩlɩ mɔ bɔwʋlɩ yɩ fʋlɔ mɔɔ nɩ ɩáhʋla ɩkɩnga dɩyɛ anzɛnyɩɩ ɩkã odwokɔ eyi nɩ a, mfomi ɩdɩ mmɩlɩ mɔ ɩhɔlɩ kɛɛ ikonluma na ɩawɔ yɩ ɔzʋ̃mɩnlɛ egyima yɩ tʋ nɩ) kɛmɔ ɩ nɩɩ Ndwomi 40:6-8 (LXX) iyiyia nɩ, izeli kɛɛ: “Mɔwʋ wʋábɛ afɔlɩ nɩɩ ayɛdɩ, naasʋ̃ eziyeziye nnwʋnlamɩ ɛma mɩ. . . . O Nyamɩnlɩ, mamɩ mɛyɩ mɩɣa kɛɛ mɩbayɛ wʋ apɛdɩ nɩ, kɛmɔ bɛhɛlɛ yɩ wɔ mʋ nwʋ wɔ mmɛla buuku nɩ nu nɩ.” (Hib 10:5-9) Ɔzʋmɩ yɩ awʋbɔ nu nɩ, nɩ Gyisɛsɩ ɩdɩ Dwuunii, na nɩ Dwuumaa nɩ munwala bɛ nɩɩ Nyamɩnlɩ wɔ nhyɩhyɛlɩyɛ be nu, mɛyɩ yɛ lɛ Mmɛla nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ. (Ɛkɩ 19:5-8; Gal 4:4) Iluwa nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ ti, nɩ Gyisɛsɩ ɩ nɩɩ Gyehova Nyamɩnlɩ wɔ abusunwawɔlɛ daada ansaana ɩbɛahɔ Dwɔɔnʋ yɩ ɛkɛnɩ kɛɛ inluma yɩ. Ɛkɛnɩ mɔɔ nɩ Gyisɛsɩ ɩwɔ nɩ, nɩ ɩyɛɛ dɩyɛ be mɔɔ ɩtɛla mɔɔ nɩ Mmɛla nɩ ɩpɩbɛ wɔ yɩ ɛkɛnɩ nɩ. Nɩ ɩlɛ yɩ nwʋ ɩma yɩ Zɩ Gyehova kɛɛ ɩkɛyɛ yɩ “apɛdɩ,” eyi ɩdɩ afɔlɩ mɔɔ ɩkɛva yɩ nnwʋnlamɩ ɩkɔwɔ na ɩava ɩayɩ afɔlɩ mɔɔ nɩ bɛfa nnamɩ bɔbɔ wɔ Mmɛla nɩ tʋ wɔ ɛkɛnɩ. Sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ ɩhanlɩ nwʋmɔ odwokɔ kɛɛ: “Kɛmɔ Gyisɛsɩ Kɩlayɩsɩ ɩyɛlɩ mɔɔ Nyamɩnlɩ ɩpɛ kɛɛ ɩyɛ nɩ ti, yɩzayɩ munli yi ɩvalɩ yɩ nwʋ ɩwɔlɩ afɔlɩ mbɔmɩ ɔkʋ̃ pɛ wɔ amɩyɛ ti. Na ɔzɔ afɔlɩ yɛ ɩma amɩyɛ yɛ nwʋ ɩdɩ wɔ yɛ tanɩ nɩ mmɔ nwʋ a.” (Hib 10:10) Nɩ egyimalilɛ mɔɔ ɩfalɩ Bulombunlililɛ nɩ nwʋ nɩ ɩkɩnla Ɛzɩlɛ nɩ yɩ apɛdɩ mɔɔ ɩwɔ ɩma Gyisɛsɩ nɩ nwʋ, na Gyisɛsɩ ɩlalɩ yɩ nwʋ ali sʋ̃ kɛɛ ɩkɛyɛ ɔzɔ egyima nɩ. (Lk 4:43; 17:20, 21) Gyehova ileli yɩ Ɣa nɩ idianlɩ nu ɩvalɩ sunzuma nwanzanwanza nɩ ɩvɔlɩ yɩ, na ɩhanlɩ ihileli yɩ kɛɛ: “Mɔwʋ yɛ ɛdɩ mʋ ɔdɔɣalɛ a, mu kunlu itwoli wʋ nwʋ.”—Mk 1:9-11; Lk 3:21-23; Mt 3:13-17.
SEPTEMBER 16-22
BAYƖBƲLƲ NU ANWƲNYIA | HIBULUMAA 11
“Sianti Mɔɔ Dedi Nwʋ Ihyinyia”
w16.10-E 27 ¶6
Nyiá Gyehova Yɩ Anʋhʋba Azʋlɔtʋ Nɩ Nu Dedi
Bayɩbʋlʋ yɩ ikilehile dedi nu wɔ Hibulumaa 11:1. (Kɩnga.) Dedi ikile nninyeni anwɩ̃ mɔɔ anyɩnlɩ ɩánwʋ bɛ: (1) “Nninyeni mɔɔ anyɩnlɩ ɩla bɔ zʋ”—ɩkɔhʋla ɩkɛyɛ nninyeni mɔɔ bɔwɔ nwʋmɔ anʋhʋba kɛɛ bɛkɛɣa, naasʋ̃ belényianlɩ bɛlɛ́balɩ nɩ. Ebiye yɛ lɛ tanɩlilɛ ndwokɔ munwatĩĩ mɔɔ ɩkɛɣa awielɩyɛ nɩɩ oyuwadɩ fʋlɔ mɔɔ ɩbaɣa nɩ. (2) “Nninyeni mɔɔ anyɩnlɩ ɩánwʋ bɛ.” Giliki odwokɔ pɔkɔ mɔɔ bekile yɩ tʋ ‘yekele nninyeni yekediã’ nu nɩ ikile kɛɛ dɩyɛ be mɔɔ yɛáva yɛ anyɩ yɛnwʋ yɩ, naasʋ̃ dɩyɛ bela ikile kɛɛ ɩwɔ ɛkɛnɩ paa. Ebiye yɛ lɛ kɛɛ yede yedi kɛɛ Gyehova Nyamɩnlɩ, Gyisɛsɩ Kɩlayɩsɩ, yɛɛ awɔvʋlɔ nɩ bɔwɔ ɛkɛnɩ. Ɔzɔ sʋ̃ la yɛ yede yedi kɛɛ, sʋlɔ Bulombunlililɛ nɩ ɩwɔ ɛkɛnɩ na idi egyima. (Hib. 11:3) Kɛ ɩkɛyɛ na yɛahile kɛɛ yɛwɔ dɩyɛ be mɔɔ yɛ anyɩ ɩla ɔzʋlɔ paa, na nninyeni mɔɔ anyɩnlɩ ɩánwʋ bɛ mɔɔ ɩwɔ Nyamɩnlɩ yɩ Odwokɔ yɩ nu nɩ, yede yedi a? Sɛ ye dedi idi munli a, ɩkɛla ali wɔ yɛ nyɛlɩyɛ nɩɩ yɛ ɛdɩndɛlɛ nu.
w13-E 11/1 11 ¶2-5
“Ituwa Bɛzabɛ Mɔɔ Bɛ Anyɩ Ɩwʋlʋ Bɛpɩbɛɛ Yɩ Nɩ Kakɛ”
Mɩnla yɛ ɩsɛ kɛɛ yɛyɛ na ama yɛazɔ Gyehova yɩ anyɩ a? Pɔɔlʋ ɩhɛlɛlɩ kɛɛ ‘dedi íni ɛkɛnɩ a, abiye ɩlɔ́kʋla ɩkɔzɔ Nyamɩnlɩ anyɩ.’ Yɛ́ yɩ ndwɩ kɛɛ, Pɔɔlʋ ɩákã kɛɛ ɩyɛ sɩ kɛɛ abiye ɩkɔzɔ Nyamɩnlɩ yɩ anyɩ. Mfomi, ɩhanlɩ kɛɛ ɩlɔ́kʋla ɩkɔzɔ Nyamɩnlɩ yɩ anyɩ. Wɔ ɔhʋanɩ fʋlɔ zʋ nɩ, dedi nwʋ ihyinyia baaba na ama yɛazɔ Nyamɩnlɩ yɩ anyɩ.
Dedi ɛhɩnla dɩyɛ yɛ ɩsɔ Gyehova yɩ anyɩ a? Nninyeni anwɩ̃ yɛ yɛfa yekile kɛɛ yɛwɔ Nyamɩnlɩ nu dedi a. Mɔɔ ili bɔmʋnlɩ, “ɩwɔ kɛɛ yede yedi kɛɛ Nyamɩnlɩ ɩwɔ ɛkɛnɩ.” Sɛ yɛále yedi kɛɛ Nyamɩnlɩ ɩwɔ ɛkɛnɩ a, kɛ ɩkɛyɛ na yɛazɔ yɩ anyɩ a? Kakɛ kɛɛ, kɛ ye munwa la yɛ yɛfa yekile kɛɛ yɛwɔ dedi a, iluwakɛɛ azunzuma evinli po, bede bedi kɛɛ Gyehova ɩwɔ ɛkɛnɩ. (Gyemisi 2:19) Sɛ yɛwɔ dedi kɛɛ Nyamɩnlɩ ɩda azɩ paa, ɩsɛ kɛɛ ɩkã yɛ ma yɛyɛ nwʋmɔ egyima; kile kɛɛ yɛkɔwɔ ɛbɩla mɔɔ ɩsɔ yɩ anyɩ.—Gyemisi 2:20, 26.
Mɔɔ ɩtɔ ɔzʋlɔ anwɩ̃, ɩsɛ kɛɛ ‘yede yedi kɛɛ’ Nyamɩnlɩ ‘ituwa kakɛ.’ Abiye mɔɔ ɩwɔ Nyamɩnlɩ nu dedi paa nɩ, izi kɛɛ sɛ ɩbɔ ɛbɩla mɔɔ ɩsɔ yɩ anyɩ a, yɩ ɛvɛlɩyɛ ɩlɛ́yɛ mbʋanlɩ. (1 Kɔlɛntɩmaa 15:58) Sɛ yɛále yedi kɛɛ Gyehova ɩpɛ kɛɛ ituwa kakɛ yɛ na ɩkɔhʋla sʋ̃ ikoduwa kakɛ yɛ a, mɛyɩ nɩ kɛ ɩkɛyɛ na yɛázɔ yɩ anyɩ a? (Gyemisi 1:17; 1 Pita 5:7) Sɛ abiye ɩfa iwula yɩ adwɩnɩ nu kɛɛ Nyamɩnlɩ yi ti nu ɩyɛ sɩ, ɩádwɩnɩ enii nwʋ, na mɔɔ yɛyɛ bela nɩ ɩáyɛ yɩ pɩkɛ a, mɛyɩ nɩ ízi Nyamɩnlɩ mɔɔ Bayɩbʋlʋ ɩkã yɩ nwʋ odwokɔ nɩ.
Aninyiammɔ yɛ Gyehova ituwa kakɛ bɛ a? Pɔɔlʋ ihileli numɔ kɛɛ ɩdɩ “bɛzabɛ mɔɔ bɛ anyɩ ɩwʋlʋ bɛpɩbɛɛ yɩ.” Bayɩbʋlʋ yɩ tʋhilelɛ buuku be ikilehile numɔ kɛɛ, Giliki odwokɔ pɔkɔ mɔɔ bekile yɩ tʋ ‘yɩ anyɩ ɩwʋlʋ ɩpɩbɛ nɩ,’ iáhile abiye mɔɔ “ikyimahima ɩpɩbɛ” Nyamɩnlɩ; mfomi mɔɔ ikile yɛ lɛ kɛɛ abiye yɩ anyɩ ɩwʋlʋ “ɩsʋ̃mɩ” yɩ. Buuku fʋlɔ be sʋ̃ ikile kɛɛ ɔzɔ Giliki odwokɔ pɔkɔ nɩ ikile ɛhyɩmɛ mɔɔ abiye ɩfa ɩyɛ dɩyɛ. Meti bɛzabɛ mɔɔ dedi ɩkã bɛ ma Gyehova nwʋ ɔlɔlɛ ti, bɔzʋ̃ bɛ ahʋnlɩnɩ munwala nu bɛfa ɛhyɩmɛ bɔsʋ̃mɩ Gyehova nɩ yɛ ituwa kakɛ bɛ a.—Matiyu 22:37.
w16.10-E 23 ¶10-11
Bɛhyɛ́ Dedi Mɔɔ Bɔwɔ Wɔ Nninyeni Mɔɔ Anyɩnlɩ Ɩánwʋ Bɛ Nɩ Nu Ɛzɩzɩbɛ
Sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ ɩhanlɩ odwohilalɛ azʋlɔtʋ mɔɔ Nyamɩnlɩ yɩ azʋ̃mɩvʋlɔ sʋ̃maa mɔɔ bɛábɔ bɛ anlima beyiyialɩ nɩ nwʋ odwokɔ wɔ Hibulumaa yi ti 11. Kɛ ndianwʋ nɩ, sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ ɩhanlɩ mmaalɛ dedimaa be mɔɔ bɛ mma mmenyia bowuwuli na aɣinzi nɩ, bɛ sa ɩhanlɩ bɛ iluwa awudunwolɩyɛ zʋ nɩ nwʋ odwokɔ. Izialɩ sʋ̃ ɩhanlɩ fʋlɔ sʋ̃ nwʋ odwokɔ kɛɛ, “bɛyɛlɩ bɛ asa na bɛápɩbɛ elelɛ, na ama beanyia awudunwolɩyɛ mɔɔ ɩtɛla ebiyela” nɩ. (Hib. 11:35, NWT) Ɩwɔ numɔ kɛɛ yɛlɔ́kʋla yɛkɛhã bɛzabɛ mɔɔ nɩ bɔ nwʋ adwɩnɩ wɔ Pɔɔlʋ yi ti nu dɩyɛ, naasʋ̃ bezili ebiyemmɔ dɩkɛɛ Nebɔtɩ nɩɩ Zakaliyia awʋlɔ bohunli bɛ. Bohunli bɛ iluwa Nyamɩnlɩ yɩ odwokɔ mɔɔ bediyeli nɩɩ yɩ apɛdɩ mɔɔ bɛyɛlɩ nɩ ti. (1 Aw. 21:3, 15; 2 Mm. 24:20, 21) Ɩda ali petee kɛɛ, nɩ nwʋmɔ ɔhʋanɩ ɩwɔ ɛkɛnɩ kɛɛ Danɩyɛlɩ nɩɩ yɩ ɔhɔnwʋmmɔ bekeyiaki bo munlililɛ nu na ‘bɛabɩbɛ elelɛ,’ naasʋ̃ bɛáyɛ ɔzɔ. Mfomi, iluwakɛɛ nɩ bede bedi kɛɛ Nyamɩnlɩ ɩwɔ tumi nɩ ti, sɛ yɛkɛhã a, “bɛhanlɩ anwɩnadɩ yi munwa bedianlɩ nu” na “bonlumanlɩ sɩnɩ mɔɔ yi munwa yɛ ɛhyɩmɛ.”—Hib. 11:33, 34; Da. 3:16-18, 20, 28; 6:13, 16, 21-23.
Iluwa dedi ti, “bɔgʋlʋlɩ” nkɔmɩhyɛmaa dɩkɛɛ Mikaya nɩɩ Gyɛlɩmaya bɔ nwʋ na “bedianlɩ bɛ fiyiadɩ.” Mmenii mvʋlɔ dɩkɛɛ Ilayɩgya sʋ̃, “boluwalɩluwalɩ numɔ kɛɛ ngyɛvʋlɔ wɔ ɛsɛlɛ zʋ nɩɩ avile zʋ, na bɔwʋwalɩ awʋlɔ nɩɩ awɔnɩ nu.” Iluwakɛɛ nɩ ‘bɛ anyɩ ɩla nninyeni mɔɔ anyɩnlɩ ɩánwʋ bɛ nɩ’ ti, bɔzɔlɩ bo munlililɛ nu.—Hib. 11:1, 36-38; 1 Aw. 18:13; 22:24-27; Gyɛ. 20:1, 2; 28:10, 11; 32:2.
Pɩbɛlɩ Bayɩbʋlʋ Yi Nu
it-1-E 804 ¶5
Dedi
Ɔwɔkɩ Dedi Nwʋ Ndianwʋ Azʋlɔtʋ. “Dasɩvʋlɔmaa munukumi kezile” mɔɔ Pɔɔlʋ ɩhanlɩ bɔ nwʋ odwokɔ nɩ, nɩ bo nu ɔkʋ̃ bela yi dedi igyĩ dɩyɛ be zʋ. (Hib 12:1, NWT) Kɛ ndianwʋ nɩ, nɩ Ebulu izi Nyamɩnlɩ yɩ anʋhʋba mɔɔ ɩfalɩ “yɩ tʋnii” mɔɔ ɩkɛbɛtɛ “ɔwɔlɔ nɩ” yi ti nɩ nwʋ odwokɔ. Na ɩnwʋnlɩ dasɩlɛ mɔɔ idi munli mɔɔ ikile kezimɔ amʋnlɩgulɩyɛ mɔɔ Gyehova ɩhanlɩ ihileli yɩ awʋvʋlɔ wɔ Ɛdɩnɩ nɩ, ɩɣalɩ numɔ. Boduduli bɛ wɔ Ɛdɩnɩ nɩ, Adamɩ nɩɩ yɩ abusunwa behyinli bɛ anyunu evilike ansaana bɛbali alɩyɛ iluwakɛɛ nɩ bogu azɩlɛ yɩ amʋnlɩ na nɩ mmowulo nɩɩ ndibe la yɛ ifivili azɩlɛ yɩ zʋ a. Ɩkɛyɛ kɛɛ, Ebulu ɩnwʋnlɩ kezimɔ Yifi yɩ anyɩ igyinanlɩ yi hũ, na Adamɩ sʋ̃ ilili yɩ yɩ zʋ nɩ. Akʋ̃, ɩnwʋnlɩ kezimɔ yɩ nli ɩhanlɩ ɛyɛkɛ mɔɔ nɩ idi wɔ mmɩlɩ mɔ ɩvʋ awʋbɔ zʋ nɩ. Akʋ̃ sʋ̃, nɩ bɛva Kyɛlɩbɩ nɩɩ sɩnɩ apʋka mɔɔ ituaa yɩ nwʋ beziye ɔhʋanɩ mɔɔ ɩkɔ Ɛdɩnɩ toolo yi nu nɩ nu. (Gyn 3:14-19, 24) Na eyimmɔ munwala ɩmanlɩ Ebulu ‘ilele nninyeni idianlɩ’ nu, na ɩmanlɩ inyianlɩ anwʋlazʋ kɛɛ iluwa “yɩ tʋnii nwʋ anʋhʋba” zʋ nɩ, elelɛ ɩkɛɣa. Meti, dedi ɩhanlɩ yɩ ma “ɩwɔlɩ afɔlɩ mɔɔ ɩsɔ Nyamɩnlɩ yɩ anyɩ,” afɔlɩ mɔɔ ɩzɔlɩ Nyamɩnlɩ yɩ anyɩ ɩdɛlalɩ Keeni yɩ dɩyɛ nɩ.—Hib 11:1, 4.
wp17.1-E 12-13
“Ɩzɔlɩ Nyamɩnlɩ Yɩ Anyɩ Baaba”
Mɛyɩ, nɩ Bayɩbʋlʋ yɩ odwokɔ mɔɔ ise “bɛyɩlɩ” Yinɔkɩ bɔhɔlɩ dɩka fʋlɔ mɔɔ “ɩánwʋ owulo” nɩ, kɛ yɛkɛdɩ yɩ tʋ yekeze a? Ɩkɛyɛ kɛɛ Gyehova idualɩ Yinɔkɩ yɩ nnwʋanlɩ zʋ bɔkɔɔ na ama ɩádɩlɩ ɛyɛkɛ mɔɔ owulo ɩfa ɩba nɩ. Ansaana Yinɔkɩ ibawu nɩ, inyianlɩ “dasɩlɛ kɛɛ ɩyɛlɩ mɔɔ ɩsɔ Nyamɩnlɩ yɩ anyɩ.” Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ a? Ɩkɔhʋla ɩkɛɣa kɛɛ, ɩha ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ ma iwu nɩ, Nyamɩnlɩ ɩyɩlɩ dɩyɛ be ihileli yɩ, ɩkɛyɛ kɛɛ ɩyɩlɩ paladayɩsɩ azɩlɛ nɩ nwʋ mfonyini ihileli yi. Mmɩlɩ mɔ Yinɔkɩ inyianlɩ sɛnkyɩlɛdɩ mɔɔ ikile kɛɛ ɩzɔ Gyehova anyɩ nɩ yɛ iwuli a. Sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ ɩhɛlɛlɩ dɩyɛ be ɩvalɩlɩ Yinɔkɩ nɩɩ mmenyia nɩɩ mmaalɛ nɔhʋanlɛmaa bɔ nwʋ. Ɩhanlɩ kɛɛ “nɩ mmenii eyimmɔ munwatĩĩ bɛda azɩ wɔ dedi nu yɛ bowuli a.” (Hibulumaa 11:13) Yinɔkɩ iwuli nɩ, ɩkɛyɛ kɛɛ yɩ adamvʋlɔ bɛbɩbɛlɩ yi funli, naasʋ̃ “bɛánwʋ yɩ wɔ dɩka bela.” Ɩkɛyɛ kɛɛ Gyehova ɩvalɩ yi funli nɩ iziyeli kɛmɔ ɩkɛyɛ na bɛáfa bɛyɛ awohwi ɔzʋ̃mɩnlɛ nu dɩyɛ bela.
SEPTEMBER 23-29
BAYƖBƲLƲ NU ANWƲNYIA | HIBULUMAA 12-13
“Ɛdɩnyɩanlɛ—Dasɩlɛ Mɔɔ Ikile Kɛɛ Gyehova Ɩdɔ Yɛ”
w12-E 3/15 29 ¶18
Áma Ekila “Nninyeni Mɔɔ Bɛzɩ̃ Bɔhɔ Nɩ”
Fʋlɔdulɛ be mɔɔ ɩyɛ ɛyɛkɛ. Ebiye a, mmɩlɩ be abiye iduli yɛ fʋlɔ, na eɣile bela mɔɔ yɛkɛhakɛ fʋlɔdulɛ nɩ, nɩ yɛva ɛya. Ɩkʋla ɩma yedi ɛyɛkɛ na yɛ “ɛɣɛɛlɛ ɩbɔ.” (Hib. 12:5) Sɛ wʋáde fʋlɔdulɛ nɩ “tiã nu” o, anzɛnyɩɩ eleli edianlɩ numɔ yɛ aɣinzi nɩ, ‘wʋ ɛɣɛɛlɛ ɩwɔlɩ’ o, yɩ munwala ɩdɩ dɩyɛ ɔkʋ̃—ikile kɛɛ wʋáma fʋlɔdulɛ nɩ isiyeziye wʋ. Ɩdɩ baaba kɛɛ yɛkɛyɛ azʋ̃nlɩ yekediye Sɔlɔmɔnʋ yɩ odwokɔ eyi: “Sɔ́ ɛdɩnyɩanlɛ nu; áma eyiaki numɔ. Kilá ɔzʋlɔ, na mɛyɩ yɛ lɛ wʋ nnwʋanlɩ a.” (Ɛɣɛ. 4:13) Bɛmá yɛyɛ yɛ dɩyɛ dɩkɛɛ dɩlayɩva mɔɔ ɩfa ndwɩyɛlɛ azʋlɔtʋ mɔɔ iziyeziye ɔhʋanɩ pɛ idi egyima nɩ: bɛmá yele fʋlɔdulɛ yediã nu, yɛvá yɛyɛ egyima, na yɛhɔ́ yɛ anyunu.—Ɛɣɛ. 4:26, 27; kɩnga Hibulumaa 12:12, 13.
w12-E 7/1 21 ¶3
“Mmɩlɩ Bela Mɔɔ Mʋnlʋmmɔ Bɔkɔwɔ Mpayɩ Nɩ, Bɛhã Kɛɛ, ‘Yɛ Zɩ’”
Ɛzɩlɛ mɔɔ ɩdɔ yɩ mma nɩ ɩtɩnyɩa bɛ iluwakɛɛ ɩpɛ kɛɛ benyi bɛba bɛyɛ mbanimbani baaba. (Ɛfɩsɛsɩmaa 6:4) Ɛzɩlɛ mɔɔ ɩdɩ ɛzɛ nɩ, ɩtɩnyɩa yɩ nnwuakula nɩ naasʋ̃ ɩádɩnyɩa bɛ ma ɩbʋlʋ ɔzʋlɔ. Ɔzɔ la sʋ̃ yɛ itwu mmɩlɩ be a, yɛ sʋlɔ Ɛzɩlɛ nɩ sʋ̃ ɩtɩnyɩa yɛ zʋ a. Naasʋ̃ Nyamɩnlɩ ɩyɛ ɔzɔ wɔ ɔlɔlɛ nu na kɛ ɛya zʋ a. Na nɩ Gyisɛsɩ ɩdɩ kɛɛ yɩ Zɩ la, mɛyɩ sʋ̃, mmɩlɩ mɔ yɩ adʋwavʋlɔ nɩ bɛátɩ nninyeni tʋ ndɛ po nɩ, ɩátɩnyɩa bɛ wɔ ɛya zʋ.—Matiyu 20:20-28; Luuku 22:24-30.
w18.03-E 32 ¶18
“Tiye Ɛdɩnyɩanlɛ Na Nwʋ Nɣɛlɛbɛ”
Ɩwɔ numɔ kɛɛ bɛtɩnyɩa yɛ zʋ a, ɩkʋla ɩyɛ ɛyɛkɛ dɩyɛ, naasʋ̃ dɩyɛ be ɩwɔ ɛkɛnɩ mɔɔ ɩyɛ ɛyɛkɛ ɩtɛla eyi kʋlaa. Mɛyɩ yɛ lɛ odwokɔ mɔɔ ɩkɔhʋla ɩkɔdʋ yɛ wɔ mmɩlɩ mɔ yɛbʋ Gyehova yɩ ɛdɩnyɩanlɛ nɩ. (Hib. 12:11) Yehila ndianwʋ anwɩ̃—Keeni nɩɩ Bulombunli Zɛdɩkaya. Mmɩlɩ mɔ Keeni ɩvalɩ yɩ anlima Ebulu yɩ nwʋ ɛɣa kɛɛ ikohũ yɩ nɩ, Nyamɩnlɩ iduli fʋlɔ yɩ kɛɛ: “Mɩnla ti mɔɔ ɛva ɛya zɛ yɩ a, na mɩnla mɔɔ ɛhã wʋ anyunu ɛda ɔzʋlɔ yɩ a? Sɛ ɛsɩnzã ɛyɛ baaba a, wʋ anyunu ɩlɛ́ba animinyiamɩ a? Na sɛ wʋásɩnza ɛyɛ baaba a, mɛyɩ nɩ tanɩ iwutuli wʋ anyɩnkɛ munwa, na ɩpɩbɛ wʋ; mɩnla ti mɔɔ wʋali ɔzʋlɔ a?” (Gyn. 4:6, 7) Keeni iátiye, meti ɩyɛlɩ tanɩ. Kilá ɛyɛkɛ nɩɩ amanɩyɛnwʋnlɛ sʋ̃maa mɔɔ ankɩ Keeni ɩkɔhʋla ikezi yi munwa, naasʋ̃ ɩmanlɩ ɩɣalɩ yɩ zʋ. (Gyn. 4:11, 12) Sɛ Keeni ileli Gyehova yɩ ɛdɩnyɩanlɛ idianlɩ nu a, ankɩ ɩákɔfa ɛyɛkɛ sʋ̃maa ɩba yɩ nwʋ zʋ.
Pɩbɛlɩ Bayɩbʋlʋ Yi Nu
w11-E 9/15 17-18 ¶11
Bɛmá Yeminyia Yɛ Nwʋ Baaba Yeɣiandi Eɣiandinlɛ Nɩ
Pɔɔlʋ ɩhanlɩ kɛɛ nɩ Gyehova azʋ̃mɩvʋlɔ mɔɔ bɔwʋwalɩ azɩ ansaana adʋwavʋlɔ bɛ mmɩlɩ ɩba nɩ, bɛdɩ “dasɩvʋlɔmaa mununkumi kezile” mɔɔ bodua yɛ nwʋ beyiyia. Na nɩ beli Gyehova nɔhʋanlɛ wɔ bɛ ɛbɩlawɔlɛ nu bɔhɔ bɔbʋmɩ awielɩyɛ, na ndianwʋ mɔɔ bɛyɛlɩ nɩ ikile kɛɛ Kilisinyiamaa bɔkɔhʋla bɔkɔhɔ ɔzʋlɔ bekeli nɔhʋanlɛ bɛkɛma Gyehova wɔ mmɩlɩ ɛzɩzɩbɛ po nu. Na nɩ “dasɩvʋlɔmaa mununkumi” nɩ bɛdɩ kɛɛ ndɔlɔnwadulɛmaa mɔɔ bowie bɔ ndɔlɔnwadulɛ nɩ. Nɩ bɛ ndianwʋ nɩ ɩkɛhyɛ mmenii mvʋlɔ ɛzɩzɩbɛ na bɛahɔ ɔzʋlɔ bɛadu tɔlɔnwa nɩ. Sɛ yetuu ndɔlɔnwa na yezi kɛɛ mmenii mɔɔ bezi tɔlɔnwa tu paa bekila yɛ na bɛhyɛɛ yɛ ɛzɩzɩbɛ kɛɛ yeminyia yɛ nwʋ yedu tɔlɔnwʋ nɩ a, ɩkɛma yɛkɛyɛ mɔɔ yɛkɔhʋla bela yekodu tɔlɔnwa nɩ yekowie. Meti, nɩ ɩsɛ kɛɛ Hibulu Kilisinyiamaa nɩ bosunzu ndianwʋ mɔɔ ɔzɔ Gyehova azʋ̃mɩvʋlɔ mɔɔ bɔwʋwalɩ azɩ ɔwɔkɩ nɩ bɛyɛlɩ nɩ nwʋ. Nɩ bɛ ndianwʋ nɩ ɩkɔhʋla ɩkɛma bekenyia akɛnɣasi na ɩahakɛ bɛ kɛɛ bɔkɔhʋla bɛkɛva ‘abʋtalɩ bokodu tɔlɔnwa’ nɩ bokowie. Na amɩyɛzayɛ sʋ̃ yɛkɔhʋla yekodu tɔlɔnwa nɩ yekowie.
w89-E 12/15 22 ¶10
Bɔ́ Afɔlɩ Mɔɔ Ɩsɔ Gyehova Yɩ Anyɩ
Na nɩ ɩsɛ kɛɛ Hibulumaa nɩ bekila bɔ nwʋ bʋwɔ na bɛámanlɩ Dwuumaa bɛ ‘ehilehilelɛ fʋlɔ bela ɩáhwɩ̃nhwɩnlɩ bɛ.’ (Galatiyiamaa 5:1-6) Nɩ ígyĩ ɔzɔ ehilehilelɛ nɩ zʋ yɛ ɩkɛma yɛkɛyɛ pindinyii wɔ nɔhʋanlɛ yɩ nu a, mfomi nɩ igyĩ ‘Nyamɩnlɩ yɩ adʋmɩ mɔɔ nɩ ɩkɛma yɛkɛla nwʋ yɛkɛyɛ ɛzɩzɩbɛ’ nɩ zʋ. Abiyemmɔ bozunli pɩla wɔ alɩyɛ nɩɩ afɔlɩwɔlɛ azʋlɔtʋ nɩ nwʋ iluwakɛɛ, Pɔɔlʋ ɩhanlɩ kɛɛ “bɛzabɛ mɔɔ belili alɩyɛ nwʋ nhyɩhyɛlɩyɛ eyimmɔ bɛ mɛda nɩ, ɔzɔ nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ ɩábʋwa bɛ.” Nɩ sunzuma ɔfʋã nu mfasʋ mɔɔ bekenyia nɩ igyĩ Nyamɩnlɩzʋ̃mɩnlɛba nɩɩ elelɛdɩyɛ nɩ nwʋ anyɩnlɩzɔlɛ zʋ, na ígyĩ alɩyɛ be mɔɔ bekeli anzɛnyɩɩ eɣile be mɔɔ bokowu yɩ kɛɛ ihyinyia ɩtɛla eɣile be nɩ zʋ. (Wulomimaa 14:5-9) Mɔɔ ɩkɩnla nwʋmɔ nɩ, Kɩlayɩsɩ yɩ afɔlɩwɔlɛ nɩ, ɩma Levimaa bɛ afɔlɩwɔlɛ nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ ɩɣalɩ awielɩyɛ.—Hibulumaa 9:9-14; 10:5-10.
SEPTEMBER 30–OCTOBER 6
BAYƖBƲLƲ NU ANWƲNYIA | GYEMISI 1-2
“Mɔɔ Ɩfa Tanɩ Nɩɩ Owulo Ɩba”
g17.4-E 14
Odwohilalɛ
Sɛ dɩyɛ tanɩ be ɩtwɩ̃nhwɩ̃ wʋ a, mɔɔ ikile yɛ lɛ kɛɛ tanɩ itwee wʋ ikehila. Nwʋmɔ ndianwʋ be yɛ dɩ, fá yɩ kɛɛ edii kualɛ, yɛ wʋ anyɩ ɩhɔ ɩwɔlɩ dɩyɛ be mɔɔ wʋ anyɩ ideli nwʋmɔ paa zʋ a. Ɛkɛnɩ la yɛ ɩɣa izili wu ti nu kɛɛ, sa ɔkʋla owuwa dɩyɛ nɩ mɔɔ abiyela ɩlɛ́kyɩ wʋ. Naasʋ̃ wʋ ti ɔwʋwaba ɩhanlɩ ihileli wʋ kɛɛ, áma ɛyɛ ɔzɔ! Meti, ɛyɩlɩ ɔzɔ adwɩnɩ nɩ wɔ wu ti nu, na ɛbɛlɩ dɩka be ɛvalɩlɩ. Ɔzɔ mmɩlɩ mɛyɩ, yɛkɔhʋla yɛkɛhã kɛɛ odwohilalɛ nɩ ɩáyɩ wʋ; eli ɔzʋlɔ nkunimi.
MƆƆ BAYƖBƲLƲ YƖ ƖKÃ
Sɛ dɩyɛ tanɩ be itwee wʋ ikila a, mɛyɩ iáhile kɛɛ ɛdɩ enii tanɩ. Bayɩbʋlʋ po ɩma yɛnwʋ yɩ kɛɛ, tanɩ itwe ye munwatĩĩ ikila. (1 Kɔlɛntɩmaa 10:13) Mɔɔ yɛkɛyɛ wɔ odwohilalɛ nwʋ nɩ yɛ ihyinyia a. Abiyemmɔ bɛfa bɛ adwɩnɩ besiye bɛ akɔnɔ zʋ nkʋ̃ʋ̃ ma ɔkɔnwʋ yɩ nɩ, nɩ bɔhɔ beli tanɩ. Abiyemmɔ sʋ̃ mɛyɩ, inyia ɩɣalɩ la nɩ bɛyɩ wɔ be ti nu iluwakɛɛ bobu yɩ kɛɛ ɩdɩ tanɩ.
“Mfomi enii yɩzayɩ yɩ nnwʋnlamɩ akɔnɔ tanɩ tanɩ nɩ mmɔ yɛ ɩma ɩyɛ tanɩ a.”—Gyemisi 1:14.
g17.4-E 14
Odwohilalɛ
Bayɩbʋlʋ nɩ ɩma yɛnwʋ mɔɔ ɩkɔlɩ ɔzʋlɔ ansaana abiye ɩahɔ iali tanɩ. Gyemisi 1:15 ɩkã kɛɛ: “Na yɩ nnwʋnlamɩ akɔnɔ tanɩ nɩ ɩɣɩnzɛ a, ɩwʋ tanɩ.” Sɛ yetuaa yɩ sini a, sɛ yɛfa yɛ adwɩnɩ yesiye tanɩ zʋ a, ikodwu dɩka be nɩ, ɔhʋanɩ bela zʋ sa yedi tanɩ. Ɩdɩ kɛɛ baalɛ mɔɔ ɩɣɩnzɛ, mɔɔ ɩkɛlanɩ bela nɩ sa ɩwʋ. Naasʋ̃ sa yɛkʋla yɛyɛ nwʋmɔ dɩyɛ be na akɔnɔ tanɩ nɩ ɩáfa yɛ ɩyɛ alɔngɔ. Sa yɛkʋla yedi ɔzʋlɔ nkunimi.
Pɩbɛlɩ Bayɩbʋlʋ Yi Nu
it-2-E 253-254
Kɩnlanɩyɛ
Gyehova yɛ ɩdɩ “Ɛzɩlɛ nɩ mɔɔ ɩwɔlɩ sʋlɔ ahɩnlanɩyɛ nɩ” a. (Gye 1:17) ‘Ɩáma oyuwa ifi wɔ oyuwa na ɩhyɩhyɛ mmɛla ɩma eziyanɩ nɩɩ ahɔlɔnwa kɛɛ bɔdwe wɔ ohunluma’ (Gyɛ 31:35) nkʋ̃ la, mfomi mɛyɩ yɛ sunzuma ɔfʋã nu hanyɩɩ sʋ̃ Ɩzʋ̃ yɩ ɛkɛnɩ a. (2Kɔl 4:6) Yɩ mmɛla, yɩ pɔkɔzilɛ mɔɔ ɩfalɩ ndɛnɩwuwalɛ nwʋ, nɩɩ yɩ odwokɔ nɩ ɩdɩ kɩnlanɩyɛ anzɛnyɩɩ hanyɩɩ ɩma bɛzabɛ mɔɔ bɛma ɔhʋanɩ ma ikilee bɛ ɔhʋanɩ nɩ. (Ndw 43:3; 119:105; Ɛɣɛ 6:23; Ayɩ 51:4) Ndwomidʋlɛvʋlɔ nɩ izili ɔzʋlɔ owudo kɛɛ: “Wʋ hanyɩɩ nu yɛ yɛnwʋ hanyɩɩ a.” (Ndw 36:9; fá tindiã Ndw 27:1; 43:3 nwʋ.) Kɛmɔ hanyɩɩ mɔɔ ɩzʋ̃ oyuwa yi nu nɩ ɩkɔ ɔzʋlɔ itwee nkʋ̃ʋ̃ kɔbʋmɩ kɛɛ “oyuwa nɩ ikodwe paa” nɩ, ɔzɔ sʋ̃ la yɛ ɛdɩnɣɛlɛmaa bɛ ɔhʋanɩ ɩdɩ a, iluwakɛɛ igyĩ nɣɛlɛbɛ mɔɔ ɩzʋ̃ Nyamɩnlɩ yɩ ɛkɛnɩ zʋ nɩ ti, ɩkɔ ɔzʋlɔ itwee ngyɩkɩ̃ɩ̃ ngyɩkɩ̃ɩ̃. (Ɛɣɛ 4:18) Mɔɔ Gyehova ɩhã mɔɔ yɛkɛva yekeli egyima nɩ, ikile kɛɛ yeluwa yɩ hanyɩɩ anzɛnyɩɩ yɩ kɩnlanɩyɛ nɩ nu. (Ayɩ 2:3-5) Wɔ ɔhʋanɩ fʋlɔ zʋ sʋ̃ nɩ, sɛ abiye ɩánwʋ nninyeni kezimɔ ɩdɩ anzɛnyɩɩ ɩáfa adwɩnɩ mɔɔ numɔ ɩtɩ ɩyɛ dɩyɛ a, mɛyɩ nɩ ikile kɛɛ ɩwɔ sunzuma ɔfʋã nu anwunzumi nu baaba. Kɛmɔ Gyisɛsɩ ɩhanlɩ nɩ: “Na sɛ wʋ anyɩ ɩ́dɩ baaba a, wu eniiwudo nɩ munwatĩĩ ɩwɔ anwunzumi nu nkʋ̃ʋ̃. Meti sɛ kɩnlanɩyɛ mɔɔ ɩwɔ wu nu nɩ inu a, nɩ inlu donwuu.”—Mt 6:23; fá tindiã Dit 15:9; 28:54-57; Ɛɣɛ 28:22; 2Pit 2:14 nwʋ.
it-2-E 222 ¶4
Mmɛla
“Bulombunli Manlɩ Nɩ Nu Mmɛla.” Kɛmɔ bulombunli bela ile dima na yɩ nwʋ ihyinyia ɩtɛla yɩ manlɩmaa nɩ, ɔzɔ la sʋ̃ yɛ “Bulombunli Manlɩ nɩ nu mmɛla” nɩ ile dima na ɔnwʋmɔ ihyinyia ɩtɛla mmɛla mvʋlɔ bela mɔɔ ɩha nɩ a. (Gye 2:8) Adwɩnɩ mɔɔ nɩ ɩwɔ Mmɛla nɩ yɩ mɛda nɩ yɛ lɛ ɔlɔlɛ; na “dɔ wʋ ɔhɔnwʋ kɛɛ wʋzawʋ wʋ nwʋ” (mɔɔ mɛyɩ yɛ ɩdɩ bulombunli manlɩ nɩ nu mmɛla nɩ) yɛ nɩ ɩdɩ mmɛla mɔɔ ɩtɔ ɔzʋlɔ anwɩ̃ mɔɔ Mmɛla nɩ nɩɩ Ahɔmɩhyɛmaa nɩ mmɔ be ehilehilelɛ nɩ muwantĩĩ begyĩ zʋ a. (Mt 22:37-40) Ɩwɔ numɔ kɛɛ Kilisinyiamaa béni Mmɛla nɩ tʋ dɩyɛ, naasʋ̃ bowula mmɛla nɩ mɔɔ Bulombunli Gyehova nɩɩ yɩ Ɣa, Bulombunli Gyisɛsɩ Kɩlayɩsɩ bɛyɛ mɔɔ ɩfalɩ nhyɩhyɛlɩyɛ fʋlɔ nɩ nwʋ nɩ tʋ.