Ɛbɩlawɔlɛ Nɩɩ Dasɩlɛlilɛ Dɩyɛzumanlɛ Kɛlɛta Nwʋ Awuuku Nu Ɛbɩbɛlɛ
NOVEMBER 4-10
BAYƖBƲLƲ NU ANWƲNYIA | 1 DWƆƆNƲ 1-5
“Máma Bɔdɔ Oyuwadɩ, Anzɛnyɩɩ Nninyeni Mɔɔ Ɩwɔ Oyuwadɩ”
w05-E 1/1 10 ¶13
Beli Ndianwʋ Mɔɔ Gyisɛsɩ Ɩyɛlɩ Nɩ Mɛda
Ebiye a, abiyemmɔ bɛlɛ adwɩnɩ kɛɛ, kɛ dɩyɛ bela mɔɔ ɩwɔ oyuwadɩ nɩ yɛ ɩ́dɩbɛ a. Sɛ ɔzɔ po yɛ ɩdɩ a, oyuwadɩ nɩɩ numɔ nninyeni nɩ ɩkɔhʋla ɩkɔhwɩnhwɩ̃ yɛ ma yɛkɛyɩ yɛ adwɩnɩ wɔ Gyehova yɩ ɔzʋ̃mɩnlɛ zʋ. Dɩyɛ bela íni oyuwadɩ eyi nu mɔɔ bɛyɛ yɩ kɛɛ ɩmá yeɣike Nyamɩnlɩ. Meti sɛ yɛdɔ nninyeni mɔɔ ɩwɔ oyuwadɩ yɩ nu, nninyeni po mɔɔ ɩáhyɛ da ɩyɛ tanɩ nɩ a, mɛyɩ nɩ dɩka mɔɔ yeluwa nɩ ɩyɛ ndɩlɩkɛ. (1 Timoti 6:9, 10) Akʋ̃ sʋ̃, nninyeni sʋ̃maa mɔɔ ɩwɔ oyuwadɩ nɩ ɩ́dɩbɛ kʋlaa na sa ɩkʋla ɩsɩkɛ yɛ. Sɛ yekila fɩlɩmɩ anzɛnyɩɩ TV zʋ egyimalilɛ azʋlɔtʋ mɔɔ bɛsabɛsayɛlɛ, anyiabɔnwʋlɔlɛ, anzɛnyɩɩ nna nu ɛbɩlazɩkɛlɛ wɔ numɔ a, ngyɩkɩ̃ɩ̃ ngyɩkɩ̃ɩ̃ la sa yɛba yede ɔzɔ nyɛlɩyɛ nɩ yetiã numɔ—na ɩkɛɣa ɩkɛyɛ odwohilalɛ. Sɛ yɛfa mmenii mɔɔ bɛ adwɩnɩ iziye bɛ ɛbɩlawɔlɛ mɔɔ bɛkɛma ikodu mpʋnɩ anzɛnyɩɩ egyima nɣezile mɔɔ bɛkɛyɛ nɩ ɔhɔnwʋ a, sa ɔzɔ nninyeni nɩ ɩkʋla ɩba inyia yɛ zʋ tumi kezile.—Matiyu 6:24; 1 Kɔlɛntɩmaa 15:33.
w13-E 8/15 27 ¶18
Bɔnwʋ́ Mmenii Ɔkʋ̃ Mɔɔ Ɩsɛ Kɛɛ Bɛyɛ
Dɩyɛ fʋlɔ sʋ̃ mɔɔ ɩbʋwa yɛ ma yɛkʋ̃ yetiyia “nninyeni mɔɔ ɩwɔ oyuwadɩ” nɩ yɛ lɛ odwokɔ mɔɔ sunzuma nɩ ɩhanlɩ Dwɔɔnʋ ma ɩhɛlɛlɩ mɔɔ yɛkɛma ɩkɔwʋwa yɛ adwɩnɩ nu nɩ, ɩhanlɩ kɛɛ: “Na oyuwadɩ nɩɩ numɔ akɔnɔ munwatĩĩ bokodua nu na enii mɔɔ ɩyɛ Nyamɩnlɩ yɩ apɛdɩ nɩ ikenyia nnwʋanlɩ mɔɔ íni awielɩyɛ.” (1 Dwɔ. 2:17) Ɩkɛyɛ kɛɛ mɔɔ Setanɩ yɩ oyuwadɩ eyi ɩlɛ́sɩkɛ kyɩ̃ na igyĩ yɩ agyia zʋ. Naasʋ̃ eɣile ɔkʋ̃ yɛ anyɩ zʋ ɩkɛdɩdɩ yɛ nɩ, nɩ ɩɣa awielɩyɛ. Dɩyɛ bela íni Setanɩ yɩ oyuwadɩ eyi nu mɔɔ ɩkɔwʋwa ɛkɛnɩ daabaa. Ɔzɔ nɔhʋanlɛ odwokɔ eyi mɔɔ yɛkɛhakɛ nɩ ɩkɔwʋwa yɛ ma Abɔnsamɩ ɩlɛ́fa yɩ nnahɩlɩbɛ nɩ ɩkɛzɩkɛ yɛ adwɩnɩ.
Pɩbɛlɩ Bayɩbʋlʋ Yi Nu
w13-E 9/15 10 ¶14
Gyehova Yɩ Ɛhakɛlɛ Ndwokɔ Ɩdɩ Nɔhʋanlɛ
Ɛhakɛlɛ ndwokɔ mɔɔ ɩkakɛ yɛ kɛɛ yɛlá ɔlɔlɛ ali yehile yɛ nwʋ nkʋ̃kʋ̃ nkʋ̃kʋ̃ nɩ, ɩhyɛ Kilisinyianɩ Giliki Ɛhɛlɛlɛ Odwokɔ nɩ nu manlɩ. Gyisɛsɩ ɩhanlɩ kɛɛ, mmɛla mɔɔ ɩtɔ ɔzʋlɔ anwɩ̃ mɔɔ ɔnwʋmɔ ihyinyia baaba baaba yɛ lɛ “dɔ wʋ ɔhɔnwʋ kɛɛ wʋzawʋ wʋ nwʋ.” (Mt. 22:39) Ɔzɔ la sʋ̃ yɛ Gyisɛsɩ yɩ anlima benyia Gyemisi ɩhanlɩ kɛɛ ɔlɔlɛ ɩdɩ “Bulombunli Manlɩ nɩ nu mmɛla” a. (Gye. 2:8) Sʋ̃mavʋlɔ Dwɔɔnʋ ɩhɛlɛlɩ kɛɛ: “Mɩ alɔvʋlɔ, kɛ mmɛla fʋlɔ be yɛ mɩkɛlɛɛ mɩkɛɣɩlɛ mʋnlʋmmɔ a, na mfomi mmɛla dadampɔ nɩ mɔɔ mʋnlʋmmɔ bɛdɩlɩ yɩ wɔ bɔmʋnlɩ nɩ nɩ a.” (1 Dwɔ. 2:7, 8) Mɩnla yɛ Dwɔɔnʋ ɩvʋlɔlɩ yɩ kɛɛ “mmɛla dadampɔ” nɩ a? Nɩ ɩkãã mmɛla mɔɔ ikile kɛɛ yɛlá ɔlɔlɛ ali nɩ nwʋ odwokɔ. Nɩ ɩdɩ “dadampɔ” iluwakɛɛ nɩ Gyisɛsɩ ili “bɔmʋnlɩ” ɩhã ihile yɩ adʋwavʋlɔ nɩ daada kɛɛ bɔlʋlɔ bɔ nwʋ. Naasʋ̃ nɩ ɩdɩ “fʋlɔ” iluwakɛɛ nɩ ihyinyia kɛɛ adʋwavʋlɔ nɩ bosuma kɛɛ bokodu bɔ nwʋ bɛkɛma bɛkɛla ɔlɔlɛ ali, titili iluwa bʋwabɩlɛ fʋlɔ mɔɔ bɛbayiyia nɩ ti. Kɛ Kɩlayɩsɩ yɩ adʋwavʋlɔ nɩ, asʋ̃ yɛ anyɩ iáleli nwʋmɔ kɛɛ yenyia kɔkɔwɔlɛ mɔɔ ɩbʋwa yɛ ma yɛkʋ̃ yetiyia angʋmidi sunzuma mɔɔ idua yɛ nwʋ iyiyia wɔ oyuwadɩ eyi nu, mɔɔ ɩkɔhʋla ɩkɛzɩkɛ ɔlɔlɛ mɔɔ yekenyia yɛkɛma yɛ ɔhɔnwʋmmɔ nɩ a?
it-1-E 862 ¶5
Tanɩfakyɛ
Ɩdɩyɛnɛ kɛɛ yɛkɔwɔ mpayɩ kɛɛ Nyamɩnlɩ ɩva yɛ ɔhɔnwʋmmɔ nɩɩ asafʋ nu maa munwala bɛ tanɩ ɩhyɛ bɛ. Mosisi ɩyɛlɩ ebiye ɩmanlɩ Yizilaya manlɩ nɩ, ɩhanlɩ manlɩ yɩ munwala bɛ tanɩ nwʋ odwokɔ na izianlɩ tanɩfakyɛ ɩmanlɩ bɛ, na Gyehova idiyeli yi. (Nɔ 14:19, 20) Akʋ̃ sʋ̃, mmɩlɩ mɔ Sɔlɔmɔnʋ iyilaa asɔlɩ aliyia yɩ zʋ nɩ, ɩwɔlɩ Gyehova mpayɩ kɛɛ sɛ yɩ mmenii nɩ bɛyɛ tanɩ na bɔzʋ̃ bɛ tanɩ yɩ nwʋ bɛyɩ na besia bɛba yɩ pɛ a, ɩva ɩhyɛ bɛ. (1Aw 8:30, 33-40, 46-52) Ɛzɩla igyinanlɩ Dwuumaa mɔɔ nɩ bɔzʋ̃ alɔngɔ ɔzʋ̃mɩnlɛ nu bɛɣa nɩ bɛ agyia nu ɩwɔlɩ mpayɩ, na ɩhanlɩ bɛ tanɩ nwʋ odwokɔ. Mpayɩ mɔɔ ɩzʋ̃ yɩ ahʋnlɩnɩ nu ɩwɔlɩ nɩɩ fʋlɔdulɛ mɔɔ ɩva ɩmanlɩ bɛ nɩ, ɩmanlɩ mmenii nɩ bɛyɛlɩ nzɩnzanlɩyɛ na ama bɛanyia tanɩfakyɛ wɔ Gyehova kɛ. (Ɛzɩ 9:13–10:4, 10-19, 44) Gyemisi ɩhyɛlɩ enii mɔɔ yɩ nwʋ ɩba yɩ wɔ sunzuma nu nɩ ɛzɩzɩbɛ kɛɛ ɩvʋlɔ asafʋ nu mbanimbani nɩ ma bɔwɔ mpayɩ bɛma yɩ, na ‘sɛ ɩyɛ tanɩ be a, bɛava yɩ tanɩ bɛahyɛ yɩ.’ (Gye 5:14-16) Naasʋ̃ “tanɩ nɩ be ɩwɔ ɛkɛnɩ mɔɔ ɩtwɩ̃ enii ɩkɔ owulo nu,” tanɩ mɔɔ bɛyɛ betiyia sunzuma nwanzanwanza nɩ, tanɩ mɔɔ abiye ɩhyɛ da ɩyɛ anzɛnyɩɩ ɩta ɩyɛ nɩ, tanɩfakyɛ bela íni ɛkɛnɩ. Íni kɛɛ Kilisinyianii ɩbɔ mpayɩ ɩma mmenii mɔɔ bɛyɛ tanɩ mɔɔ ɩdɩdɩ ɛzɛ nɩ.—1Dwɔ 5:16; Mt 12:31; Hib 10:26, 27; kilá SIN, I; SPIRIT.
NOVEMBER 11-17
BAYƖBƲLƲ NU ANWƲNYIA | 2 DWƆƆNƲ 1-13; 3 DWƆƆNƲ 1-14–DWUUDU 1-25
“Ɩsɛ Kɛɛ Yeminyia Yɛ Nwʋ Yɛsɔ Nɔhʋanlɛ Yɩ Nu”
w04-E 9/15 11-12 ¶8-9
‘Benyiá Anwʋzɩzɩbɛ Wɔ Ye Niibenyia Yi Tumi Nɩ Nu’
Yezi Setanɩ yɩ ahʋanɩ azʋlɔtʋ nɩ munwala iluwakɛɛ Ɛhɛlɛlɛ Odwokɔ nɩ ɩda kezimɔ ɩyɛ yɩ dɩyɛ nɩ ali. (2 Kɔlɛntɩmaa 2:11) Wɔ ɛdɩnɣɛlɛnii Dwoobu yɩ ɔfʋã nu nɩ, Abɔnsamɩ iluwalɩ ozukua nwʋ ndwokɔ ɛzɩzɩbɛ, yɩ alɔvʋlɔ mɔɔ bowuli, yɩ abusunwamaa mɔɔ bodwodwu bediyialɩ yɩ, ɛyɛkɛ mɔɔ ilili wɔ yɩ nnwʋnlamɩ nu, yɛɛ ndwokɔ mɔɔ ɩáyɛ nɔhʋanlɛ mɔɔ yɩ ɔhɔnwʋmmɔ awohwimaa bɛhanlɩ bedianlɩ yɩ zʋ nɩ zʋ idweli yɩ ihilalɩ. Dwoobu yɩ padɩ igolɔlɩ na ɩdɩlɩ nɣanlɩ kɛɛ Nyamɩnlɩ ɩbʋ yɩ. (Dwoobu 10:1, 2) Ɩwɔ numɔ, Setanɩ ɩáma yeyiyia ndwokɔ ɛzɩzɩbɛ senyii wɔ nnɛ dɩyɛ, naasʋ̃ sɛ Kilisinyiamaa beyiyia ɔzɔ ndwokɔ ɛzɩzɩbɛ nɩ be a, Abɔnsamɩ ɩkɔhʋla ikoluwa ɔzɔ ɔhʋanɩ nɩ zʋ ikogɔlɔ bɛ abɔkɔ.
Wɔ awielɩyɛ mmɩlɩ eyi nu nɩ, nninyeni mɔɔ ɩfa yɛ nnwʋanlɩ itiã asianɩ nu wɔ sunzuma ɔfʋã nu nɩ iwuli ɔzʋlɔ. Yɛda oyuwadɩ be nu mɔɔ bobu nnwʋnlamɩ ɔfʋã nu nninyeni mɔɔ yɛkɛbɩbɛ nɩ kɛɛ ihyinyia ɩtɛla sunzuma ɔfʋã nu bʋtayɩ. Kɛ ankɩ ndwokɔ nwʋ ɛlawulowɔlɛmaa bɛkɛma mmenii bɔkɔnwʋ kɛɛ nna nu ɛbɩlazɩkɛlɛ ɩfa amanɩyɛnwʋnlɛ ɩba nɩ, bɛkã kɛɛ ɩfa anyɩnlɩlelɛ ɩba mfomi. Na mmenii sʋ̃maa bɛɣa bɛyɛ mmenii mɔɔ ‘bɛ anyɩ ideli anyɩnlɩlelɛ nwʋ, na beyiaki Nyamɩnlɩ.’ (2 Timoti 3:1-5) Sɛ ‘yɛákʋ̃ ɛzɩzɩbɛ ɛzɩzɩbɛ yɛpɩ yɛma dedi’ nɩ a, ɔzɔ nzunzunlɩyɛ eyi ɩkɔhʋla ɩkɛhã kezimɔ yɛyɛ yɛ dɩyɛ wɔ sunzuma ɔfʋã nu.—Dwuudu 3, NWT.
Pɩbɛlɩ Bayɩbʋlʋ Yi Nu
it-2-E 279
Ɔlɔlɛ Aliliyɛ
Bayɩbʋlʋ yɩ iáhile mɔɔ ɔzɔ ɔlɔlɛ aliliyɛ nɩ ɩdɩ anzɛnyɩɩ ɩáhã mbɔmɩ sʋ̃maa mɔɔ nɩ bɛyɛ yɩ. (Dwu 12, NWT) Ɩáhɩnla ahyɛdɩ mɔɔ Niibenyia Gyisɛsɩ Kɩlayɩsɩ anzɛnyɩɩ yɩ asʋ̃mɩvʋlɔ bɛva bɛmanlɩ nɩ nwʋ, na dɩyɛ bela ɩda yɩ ali kɛɛ ɩ́dɩ nhyɛ kɛɛ bɛkɛyɛ anzɛnyɩɩ ahyɛdɩ mɔɔ ɩla ɛkɛnɩ. Abiyemmɔ bekile kɛɛ wɔ ɔwɔkɩ nɩ, ɩyɛ a Kilisinyiamaa mɔɔ benyia bɔ nwʋ nɩ bɔtʋ ɔbʋnlɩ na bɔtʋ salɛ bɔfʋlɔ dedimaa mɔɔ béni ebiye ma bɛba yɩ tʋ. Wɔ yɩ tʋ nɩ, aɣinsamaa, ahunavʋlɔ, ozukuavʋlɔmaa, nɩɩ anlamvʋlɔ munwatĩĩ bɔbʋwa ɔbʋnlɩ ɔkʋ̃ nwʋ na bede bɛ anyɩ wɔ ɔkʋ̃yɛlɛ nu.
it-2-E 816
Bʋlɔ
Giliki odwokɔ pɔkɔ fʋlɔ spi·lasʹ nɩ, igyĩ ɛkɛnɩ ɩma bʋlɔ be anzɛnyɩɩ dɩyɛ ɔnlʋmɔ be mɔɔ ɩla nzulo be tʋ. Dwuudu ɩva ilili egyima ihileli kezimɔ mmenii be mɔɔ bɛlɛ adwɩnɩ tanɩ nɩ bowuwalɩ bɔ nwʋ bɛɣalɩ Kilisinyianɩ asafʋ yi nu. Kɛmɔ nɩ bʋlɔ mɔɔ ɩla nzulo tʋ nɩ ɩdɩ asianɩ ɩma ɛlɛnɩ nɩ, ɔzɔ la sʋ̃ yɛ ɔzɔ mmenii nɩ bɛdɩ asianɩ kezile bɛma mmenii mvʋlɔ mɔɔ nɩ bɔwɔ asafʋ yɩ nu nɩ a. Ɩhanlɩ ɔzɔ mmenii nɩ bɔ nwʋ odwokɔ kɛɛ: “Eyimmɔ yɛ lɛ awʋlɔ mɔɔ beziye nzulo tʋ mɔɔ bɛ nɩɩ mʋnlʋmmɔ bo numɔ di alɩyɛ wɔ mʋnlʋmmɔ bɔ ɔlɔlɛ aliliyɛ tʋ” nɩ.—Dwu 12, NWT.
wp17.1-E 12 ¶1
“Ɩzɔlɩ Nyamɩnlɩ Yɩ Anyɩ Baaba”
Mɩnla yɛ Yinɔkɩ ɩhyɛlɩ nwʋmɔ nkɔmɩ a? Ɩhanlɩ kɛɛ: “Kilá! Gyehova ɩvalɩ yɩ nwanzanwanzamaa abʋmɩ abʋmɩ sʋ̃maa ɩɣalɩ iwuli mmenii munwala ndɛnɩ, na iwuli amumuyɛmaa munwala ndɛnɩ wɔ bɛ amumuyɛ ndwokɔ mɔɔ belili wɔ amumuyɛ zʋ, nɩɩ asibɔnwʋ ndwokɔ mɔɔ tanɩyɛlɛmaa amumuyɛmaa bɛhanlɩ bedianlɩ yɩ zʋ nɩ munwala nwʋ.” (Dwuudu 14, 15, NWT) Dɩyɛ mɔɔ ili bɔmʋnlɩ mɔɔ ebiye a ɛyɛlɩ yɩ ndwɩ yɛ lɛ kɛɛ, Yinɔkɩ ɩhanlɩ odwokɔ nɩ kɛɛ izi iwie daada, ɩdɩ kɛɛ mɔɔ Nyamɩnlɩ ili nkɔmɩhyɛlɛ nɩ nwʋ egyima iwie daada. Na ɔzɔ ɔhʋanɩ yɩ zʋ yɛ bɛhanlɩ nkɔmɩhyɛlɛ azʋlɔtʋ mɔɔ ɩɣalɩ aɣinzi nɩ nwʋ odwokɔ a. Adwɩnɩ mɔɔ nɩ ɩwɔ numɔ yɛ dɩ: Nɩ nkɔmɩhyɛnii nɩ ɩkãã dɩyɛ be mɔɔ ikezi paa nɩ nwʋ odwokɔ kɛɛ gyama izi po iwie daada!—Ayɩzaya 46:10.
wp17.1-E 12 ¶3
“Ɩzɔlɩ Nyamɩnlɩ Yɩ Anyɩ Baaba”
Yinɔkɩ yɩ dedi nɩ ɩkɔhʋla ɩkɛhã yɛ ma yekeɣizia yɛ nwʋ kɛɛ, asʋ̃ kezimɔ Nyamɩnlɩ ɩnwʋ oyuwadɩ eyi mɔɔ yɛda numɔ sikalɛyɩ nɩ, ɔzɔ la yɛ mɩzamɩ sʋ̃ mʋnwʋ yɩ a? Ndɛnɩwuwalɛ odwokɔ mɔɔ Yinɔkɩ ɩvalɩ akɛnɣasi ɩwɔlɩ nwʋmɔ ɛlawulo nɩ ɩlɛ́palɩ nwʋmɔ; ɩfalɩ oyuwadɩ eyi nwʋ kɛmɔ nɩ ɩdɩ wɔ Yinɔkɩ yɩ mmɩlɩ zʋ nɩ la. Kɛmɔ nɩ Yinɔkɩ yɩ kɔkɔwɔlɛ ɩdɩ nɩ, Gyehova ɩvalɩ Nzuloyilɛ kezile nɩ ɩɣalɩ tanɩyɛlɛmaa bɔ zʋ wɔ Nowa yɩ mmɩlɩ zʋ. Ɔzɔ ɛzɩkɛlɛ nɩ ɩdɩ ɛzɩkɛlɛ kezile mɔɔ ɩbaɣa nɩ nwʋ mbʋbʋlʋka. (Matiyu 24:38, 39; 2 Pita 2:4 NWT; 2:5, 6) Kɛmɔ nɩ ɩdɩ wɔ ɔwɔkɩ nɩ, nnɛ sʋ̃, Nyamɩnlɩ nɩɩ yɩ nwanzanwanzamaa abʋmɩ abʋmɩ nɩ beziyeziye bɔ nwʋ kɛɛ bɛlɛ ndɛnɩwuwalɛ mɔɔ idi munli bɛbaa oyuwadɩ tanɩ eyi zʋ. Ɩsɛ kɛɛ ye nu bela ɩfa Yinɔkɩ yɩ kɔkɔwɔlɛ eyi isiye yɩ ahʋnlɩnɩ nu na ɩkã nwʋmɔ odwokɔ ikile mmenii mvʋlɔ. Ebiye a yɛ abusunwamaa nɩɩ yɛ ɔhɔnwʋmmɔ bɛáhɩnla yɛ nwʋ. Ɩyɛ a, yɛtɩ nɣanlɩ kɛɛ ɩha yɛzayɛ nkʋ̃tɩnyɩɩ. Naasʋ̃ kakɛ kɛɛ Gyehova iáyiaki Yinɔkɩ kyɩ̃; na ɔzɔ sʋ̃ la yɛ iléyiaki yɩ azʋ̃mɩvʋlɔ nɔhʋanlɛmaa mɔɔ bɔwɔ ɛkɛnɩ nnɛ nɩ a!
NOVEMBER 18-24
BAYƖBƲLƲ NU ANWƲNYIA | YIKILE 1-3
“Mizi Wu Egyima”
w12-E 10/15 14 ¶8
Mɩnla Sunzuma Yɛ Ɛda Yɩ Ali a?
Mɔɔ ɩkɛyɛ na yɛáda ɔzɔ subanɩ yɩ be ali nɩ, sa yɛkʋla yɛkakɛ kɛɛ, bɛkã Gyisɛsɩ yɩ nwʋ odwokɔ wɔ Bayɩbʋlʋ yɩ nu kɛɛ ɩlɛ “ahɔnlɔnwa asunwa wɔ yɩ sa nyini nu.” “Ahɔnlɔnwa” nɩ igyĩ ɛkɛnɩ ɩma mbanimbani mɔɔ bɔvɔ ngɔlɔ bɛ nɩɩ sɛ yɛtɛlɛɛ nu a, asafʋ nu mbanimbani munwala. Gyisɛsɩ ɩkɔhʋla ikehile “ahɔnlɔnwa” nɩ mɔɔ bɔwɔ yɩ sa nu nɩ ɔhʋanɩ wɔ ɔhʋanɩ bela mɔɔ ɩtɩ nɣanlɩ kɛɛ ɩdɩ baaba nɩ zʋ. (Yik. 1:16, 20) Meti, kɛ Kilisinyianɩ asafʋ yi Ti nɩ, Gyisɛsɩ ɩwɔ asafʋ nu mbanimbani okuwu nɩ bɔ zʋ tumi baaba. Sɛ asafʋ nu ebani be ihyinyia ɛdɩnɣɛlɛ a, Enii mɔɔ “yɩ anyɩ mma ɩsɔ kɛɛ sɩnɩ” nɩ ikehila kɛɛ ikeli ɔnwʋmɔ egyima wɔ Yɩ mmɩlɩ nu nɩɩ yɩ ɔhʋanɩ zʋ. (Yik. 1:14) Kɔbʋmɩ ɔzɔ mmɩlɩ nɩ, ɩsɛ kɛɛ yɛda annidi baaba ali yekile mmenii mɔɔ boluwa sunzuma nwanzanwanza nɩ zʋ bɛyɩ bɛ nɩ iluwakɛɛ Pɔɔlʋ ɩhɛlɛlɩ kɛɛ: “Mʋnlʋmmɔ bediyé mʋnlʋmmɔ be mbanimbani nɩ mmɔ mɔɔ beli mʋnlʋmmɔ bɛ anyunu nɩ, na mʋnlʋmmɔ bɛhã bɔ nwʋ azɩ bɛmá bɛ. Ɔzɔ mbanimbani nɩ mmɔ yɛ eɣile bela bekila mʋnlʋmmɔ bɛ ɛkɛla zʋ a; na bɛbawu be egyima nwʋ ngʋnda bekehile Nyamɩnlɩ. Sɛ mʋnlʋmmɔ betiye bo munwa odwokɔ a, bɔnlʋmmɔ sʋ̃ bɛkɛva fɛlɛkʋ̃ bɛkɛyɛ be egyima. Sɛ kɛ ɔzɔ a, bɛkɛva ɛyɛkɛ bɛkɛyɛ egyima nɩ, na eyi sʋ̃ ɩlɔ́bʋwa mʋnlʋmmɔ baaba bela.”—Hib. 13:17.
w12-E 4/15 29 ¶11
Gyehova Ɩbɔ Yɛ Nwʋ Banɩ Ɩma Nnwʋanlɩlelɛ
Wɔ anyɩnlɩzʋdɩyɛnwʋnlɛ mɔɔ bɛhɛlɛ yɩ wɔ Yikile yi ti 2 nɩɩ 3 yi nu nɩ, yɛnwʋ yɩ kɛɛ Gyisɛsɩ Kɩlayɩsɩ mɔɔ bɛhyɛ yɩ animinyiamɩ nɩ ɩba ikilahila asafʋ asunwa mɔɔ bɔwɔ Ehyiyia Mansini nu nɩ nu. Anyɩnlɩzʋdɩyɛnwʋnlɛ nɩ ɩma yɛnwʋ yɩ kɛɛ, kɛ asafʋ munli yɩ munwala yɛ Kɩlayɩsɩ yɩ anyɩ iduwa yɩ a, mfomi ɩnwʋ bʋwabɩlɛ pɔkyɩɩ mɔɔ ɩkɔlɩ ɔzʋlɔ wɔ numɔ nɩ sʋ̃. Wɔ numɔ be nu nɩ, ɩbʋbɔ mmenii pɔkyɩɩ be bɛ anlima na ɩma bɛ ɛhamvʋlɛ anzɛnyɩɩ fʋlɔdulɛ mɔɔ ɩfata. Mɩnla yɛ eyi ikile a? Wɔ ɔzɔ anyɩnlɩzʋdɩyɛnwʋnlɛ nɩ numɔɣalɛ nu nɩ, asafʋ asunwa nɩ igyĩ ɛkɛnɩ ɩma Kilisinyiamaa mɔɔ bɔvɔlɩ ngɔlɔ bɛ wɔ 1914 mɛda nɩ, na fʋlɔdulɛ mɔɔ bɛva bɛmanlɩ asafʋ asunwa nɩ ɩfalɩ Nyamɩnlɩ yɩ mmenii mɔɔ bɔwɔ asafʋ azʋlɔtʋ nu wɔ oyuwadɩ yɩ dɩka bela nnɛ nɩ nwʋ. Meti, sa yɛkʋla yɛkã paa kɛɛ Gyehova iluwa yɩ Ɣa nɩ zʋ ɩbɔɔ asafʋ nɩ nwʋ banɩ na ikilee yɩ ɔhʋanɩ sʋ̃. Kɛ ɩkɛyɛ na yeanyia ɔzɔ ɔhʋanɩhilelɛ nɩ zʋ mfasʋ a?
w01-E 1/15 20-21 ¶20
Ɛ Nɩɩ Gyehova Yɩ Ahyɩhyɛdɩ Nɩ Bɔwɔ Nu Bodu Agyiakɛ
Gyehova yɩ ahyɩhyɛdɩ mɔɔ ɩkɔɔ yɩ anyunu mɔɔ yɛ nɩɩ kɔwɔ numɔ kodu agyiakɛ nɩ ikehile kɛɛ, yekele egyima mɔɔ Nyamɩnlɩ ɩva iwula Gyisɛsɩ Kɩlayɩsɩ yɩ sa kɛɛ “asafʋ nɩ yi ti” nɩ yekediã numɔ. (Ɛfɩsɛsɩmaa 5:22, 23, NWT) Mɔɔ ɩkã ahʋnlɩnɩ sʋ̃ yɛ lɛ odwokɔ mɔɔ ɩwɔ Ayɩzaya 55:4 nɩ, ɛkɛnɩ ɩkã kɛɛ: “Kilá, mɩva yɩ mɩyɛ amanlɩ amanlɩ nɩ bɛ dasɩvʋlɔ, amanlɩ amanlɩ nɩ bɛ anyunumililɛvʋlɔ nɩɩ bɛ safʋhɩnɩ.” Gyisɛsɩ izi kezimɔ bedi mmenii anyunu amba. Izi yɩ mmuwuanɩ nɩ nɩɩ bɛ ahyinyiadɩ sʋ̃. Nɔhʋanlɩ nu nɩ, mmɩlɩ mɔ ɩhɔ igyelalɩ asafʋ asunwa nɩ mɔɔ bɔwɔ Ehyiyia Mansini nu nɩ, ɩhanlɩ yɩ mbɔmɩ anlu kɛɛ: “Mizi wu egyima.” (Yikile 2:2, 19, NWT; 3:1, 8, 15, NWT) Gyisɛsɩ izi yɛ ahyinyiadɩ azʋlɔtʋ nɩ kɛmɔ yɩ Zɩ Gyehova izi nɩ la. Ansaana ɩma yɛ Mpayɩwɔlɛ Nwʋ Ndianwʋ nɩ, Gyisɛsɩ ɩhanlɩ kɛɛ: “Mʋnlʋmmɔ bɛ Zɩ izi mɔɔ mʋnlʋmmɔ behyinyia ansaana bebizia yɩ.”—Matiyu 6:8-13.
Pɩbɛlɩ Bayɩbʋlʋ Yi Nu
kr-E 226 ¶10
Nyamɩnlɩ Yɩ Bulombunlililɛ Nɩ Ɩkɛyɩ Yɩ Adamvʋlɔ Wɔ Ɛkɛnɩ
Ndɛnɩwuwalɛ. Bɛkɛhyɛ Nyamɩnlɩ yɩ adamvʋlɔ munwala ma bɔkɔnwʋ dasɩlɛ mɔɔ ɩkɛma bɛ atɩɩtɩɩ nɩ nu ikeminyia. Gyisɛsɩ ɩhanlɩ kɛɛ: “Na akʋ̃ Mɩzamɩ Enii Ɣalɛ nɩ mikevinde; mɔɔ mɩlɛ tumi kezile nɩɩ animinyiamɩ muluwaa mununkumi nɩ nu mɩbaa.” (Mk. 13:26) Ɔzɔ tumi mɔɔ bɛkɛla yɩ ali wɔ ɔhʋanɩ mɔɔ ɩyɛ ɛyɛlɛ zʋ nɩ ikehile kɛɛ Gyisɛsɩ ibawuwa ndɛnɩ. Wɔ ɔzɔ nkɔmɩhyɛ eyi la mɔɔ ɩfalɩ awielɩyɛ yɩ nwʋ yɩ ɔfʋã be nɩ, Gyisɛsɩ ihilehileli ndɛnɩwuwalɛ mɔɔ ɩkɛɣa wɔ ɔzɔ mmɩlɩ nu nɩ nwʋ odwokɔ nɩ nu ɩhɔlɩ aɣinzi. Yɛnwʋ ɔzɔ odwokɔ eyi wɔ ndianwʋ mɔɔ ɩfalɩ mmuwuanɩ nɩɩ nzɩkɛ bɔ nwʋ nɩ nu. (Kɩnga Matiyu 25:31-33, 46.) Bokowu mmenii mɔɔ bɔzʋ̃ nɔhʋanlɛlilɛ nu bekyina Nyamɩnlɩ yɩ Bulombunlililɛ yɩ mɛda nɩ kɛɛ “mmuwuanɩ” na bekebigyia “be ti sʋlɔ,” iluwakɛɛ bɔnwʋ kɛɛ bɔ “ɔbɔnɩnlɛ mmɩlɩ idwu.” (Lk. 21:28) Naasʋ̃, bɛzabɛ mɔɔ botwodwu betiyia Bulombunlililɛ nɩ, bokowuwa ndɛnɩ bɛ kɛɛ bɛdɩ “nzɩkɛ” na “aɣɛlɛbɔ ɩkɛhã” bɛ, iluwakɛɛ bɔnwʋ kɛɛ bɛbadɩnyɩa bɛ “ɛdɩnyɩanlɛ mɔɔ íni awielɩyɛ.”—Mt. 24:30; Yik. 1:7.
w09-E 1/15 31 ¶1
Yikile Buuku Yi Nu Ndwokɔ Aditili—I
2:7, NWT—“Nyamɩnlɩ yɩ paladayɩsɩ” nɩ yɛ lɛ mɩnla? Iluwakɛɛ bɛhanlɩ odwokɔ eyi behileli Kilisinyiamaa mɔɔ bɔvɔ ngɔlɔ bɛ nɩ ti, ebiye a, paladayɩsɩ eyi igyĩ ɛkɛnɩ ɩma paladayɩsɩ bʋwabɩlɛ mɔɔ ɩwɔ sʋlɔ nɩ—dɩka mɔɔ Nyamɩnlɩ yɩzayɩ ɩda nɩ. Bokoduwa mmenii nɔhʋanlɛmaa mɔɔ bɔvɔ ngɔlɔ bɛ nɩ kakɛ iluwa “nnwʋanlɩ owudo nɩ” mɔɔ bekeli nɩ zʋ. Sa benyia nnwʋanlɩ mɔɔ bolówu kyɩ̃.—1 Kɔl. 15:53.
NOVEMBER 25–DECEMBER 1
BAYƖBƲLƲ NU ANWƲNYIA | YIKILE 4-6
“Mmenii Anla Mɔɔ Bɛda Awɔnkɔ Zʋ Nɩ”
wp17.3-E 4 ¶3
Mmenii Anla Mɔɔ Bɛda Awɔnkɔ Zʋ Nɩ—Bɔnlʋmmɔ Yɛ Lɛ Aninyia?
Aninyia yɛ nɩ ɩda pɔnkɔ fuvulo nɩ zʋ yɩ a? Mɔɔ ɩkɛma yɛkɔnwʋ enii ɔkʋ̃ mɔɔ ɩdɩ nɩ, Bayɩbʋlʋ buuku eyi la mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Yikile nɩ ɩda yɩ ali. Aɣinzi nɩ, ɩlalɩ enii mɔɔ nɩ ɩda pɔnkɔ nɩ zʋ ali kɛɛ mɛyɩ yɛ lɛ “Nyamɩnlɩ Odwokɔ” nɩ. (Yikile 19:11-13) Ɔzɔ abodini Odwokɔ Nɩ igyĩ ɛkɛnɩ ɩma Gyisɛsɩ Kɩlayɩsɩ, iluwakɛɛ mɛyɩ yɛ ɩtɩndɛ ɩma Nyamɩnlɩ a. (Dwɔɔnʋ 1:1 NWT; 1:14) Mɔɔ ɩkɩnla nwʋmɔ nɩ, bɔfʋlɔ yɩ kɛɛ “Awulombunli nu Bulombunli, yɛɛ niibenyiammɔ nu Niibenyia” na besia sʋ̃ bɔfʋlɔ yɩ kɛɛ “Mɔɔ Bede Yi Bedi nɩɩ Nɔhʋanlɛvʋlɔ.” (Yikile 19:16) Amba, ɩwɔ tumi mɔɔ ɩma ɩkʋla idi egyima kɛɛ safʋhɩnɩ. Na ɩáva yi tumi nɩ idi egyima wɔ awohwi anzɛnyɩɩ atinuzɩzɩbɛ zʋ.
wp17.3-E 4 ¶5
Mmenii Anla Mɔɔ Bɛda Awɔnkɔ Zʋ Nɩ—Bɔnlʋmmɔ Yɛ Lɛ Aninyia?
Mɩnla mmɩlɩ yɛ awɔnkɔzʋwʋwalɛmaa nɩ bɔwɔlɩ yɩ tʋ kɛɛ botwii bɛ awɔnkɔ nɩ a? Yɛ́ yɩ ndwɩ kɛɛ, Gyisɛsɩ mɔɔ ɩdɩ pɔnkɔzʋwʋwalɛvʋlɔ mɔɔ ili bɔmʋnlɩ nɩ, ɩwɔlɩ yɩ tʋ wɔ mmɩlɩ mɔ bɔwɔlɩ yɩ abotile nɩ. (Yikile 6:2) Mɩnla mmɩlɩ yɛ bezili Gyisɛsɩ Bulombunli wɔ sʋlɔ a? Ɩ́dɩ mmɩlɩ mɔ izialɩ ɩhɔlɩ sʋlɔ wɔ yi owulo mɛda nɩ la. Bayɩbʋlʋ nɩ ɩma yɛnwʋ yɩ kɛɛ, nɩ ɩsɛ kɛɛ ɩdɩkɛ ɛgyɩkɩ̃ɩ̃. (Hibulumaa 10:12, 13) Gyisɛsɩ ɩmanlɩ yɩ adʋwavʋlɔ nɩ benyianlɩ sɛnkyɩlɛdɩ be mɔɔ ɩkɛma bɔkɔnwʋ mmɩlɩ mɔ yɩ ɛlɩkɛlɛ nɩ ɩkɛɣa awielɩyɛ nɩɩ mmɩlɩ mɔ ɩkɔwɔ yi tumililɛ tʋ wɔ sʋlɔ. Ɩhanlɩ kɛɛ wɔ yi tumililɛ yɩ tʋwɔlɛ nɩ, oyuwadɩ eyi nu bʋwabɩlɛ ɩkɔwɔ yɩ tʋ kɛɛ idee salɛ nu. Sa kʋnɛ, kɔmɩ, nɩɩ adimakɛlɛ azʋlɔtʋ ibulu ɔzʋlɔ. (Matiyu 24:3, 7; Luuku 21:10, 11) Oyuwadɩ Kʋnɛ I ɩwɔlɩ yɩ tʋ wɔ 1914 mɛda nɩ, dɩyɛ bela ɩlalɩ ali kɛɛ, adasamaa bɔwɔlɔ mmɩlɩ mɔ numɔ ɩyɛ atɩɩtɩɩ nɩ nu, mɔɔ Bayɩbʋlʋ ɩfʋlɔ yɩ kɛɛ “mmɩlɩ mɔ ili awielɩyɛ nɩ.”—2 Timoti 3:1-5.
wp17.3-E 5 ¶2
Mmenii Anla Mɔɔ Bɛda Awɔnkɔ Zʋ Nɩ—Bɔnlʋmmɔ Yɛ Lɛ Aninyia?
Pɔnkɔzʋwʋwalɛvʋlɔ eyi igyĩ ɛkɛnɩ ɩma kʋnɛ. Yɛ́ yɩ ndwɩ kɛɛ, bɛhanlɩ yɩ nwʋ odwokɔ kɛɛ ɩvá kʋnɛ ɩɣɩla—kɛ manlɩ ɔkʋ̃ la zʋ, mfomi azɩlɛ yɩ zʋ munwala. Ɔwɔkɩ ndwokɔ kile kɛɛ, wɔ 1914 nu nɩ, oyuwadɩ munwala kʋnɛ mɔɔ ili bɔmʋnlɩ ɩɣalɩ. Oyuwadɩ munwala kʋnɛ mɔɔ ɩtɔ ɔzʋlɔ anwɩ̃ ɩdʋwalɩ ɔzʋlɔ ɩɣalɩ, na mɛyɩ po mɛyɩ, nɩ ɩ́dɩbɛ donwuu. Bowuli ngʋnda be kɛɛ, mmenii dʋdʋ mɔɔ bowuli wɔ kʋnɛ yɩ nɩɩ bɛsabɛsayɛlɛ nu ɔzʋmɩ 1914 mɔɔ ɩbaa nɩ ɩkɔwʋ million 100! Mɔɔ ɩkɩnla nwʋmɔ nɩ, mmenii sʋ̃maa zɛ bɛdɩlɩ ɛyɛkɛ kezile iluwa ebilalɛ mɔɔ bebila bilalɩ bɛ nɩ ti.
wp17.3-E 5 ¶4-5
Mmenii Anla Mɔɔ Bɛda Awɔnkɔ Zʋ Nɩ—Bɔnlʋmmɔ Yɛ Lɛ Aninyia?
“Na mʋnwʋlɩ yɩ, na kila! Pɔnkɔ tundunli be yɛ dɩ; na enii mɔɔ ɩda yɩ zʋ nɩ, ɩlɛ nsɛnɩ wɔ yɩ sa nu. Na mɩdɩlɩ nnɩ be mɔɔ ɩdɩ kɛɛ mɔɔ ɩzʋ̃ abɔdɩ anla nɩ mmɔ bɛ avinli kɛɛ, ‘Hwiiti kilo ɔkʋ̃ ɩdɩ dɩnalɩ ɔkʋ̃, na baale kilo asã ɩdɩ dɩnalɩ ɔkʋ̃; na ngɔlɔ nɩɩ nwanyɩ mɛyɩ, áma ɛsɩkɛ yɩ.’”—Yikile 6:5, 6, NWT.
Pɔnkɔzʋwʋwalɛvʋlɔ eyi igyĩ ɛkɛnɩ ɩma kɔmɩ. Yɛnwʋ yɩ wɔ ɛkɩhyɩ kɛɛ alɩyɛ nwʋ ɩkɛyɛ nna nkʋ̃tɩnyɩɩ ma hwiiti kilo ɔkʋ̃ anzɛnyɩɩ quart (lita 1.08) ɩkɛyɛ dɩnalɩ ɔkʋ̃. Yɛɛ baale kilo asã anzɛnyɩɩ quart (lita 3.24) sʋ̃ ɩkɛyɛ dɩnalɩ ɔkʋ̃, egyimayɛlɛnii yɩ eɣile ɔkʋ̃ akatuwa wɔ adʋwavʋlɔ nɩ mmɔ bɛ mmɩlɩ zʋ! (Matiyu 20:2) Nɩ bobu hwiiti kɛɛ ɩtʋ bʋlɔ ɩtɛla baale, meti sɛ nɩ dɩnalɩ ɔkʋ̃ ɩkɔhʋla ɩkɔdɔ baale kilo asã la a, mɛyɩ nɩ ikile kɛɛ kɔmɩ ɩkɛɣa paa. Nɩ kɛ ɩkɛyɛ na eyi ɩazʋ̃ abusunwa mɔɔ numɔ maa bɔzʋnɩ a? Wɔ ɔzɔ mmɩlɩ nɩ, nɩ ngɔlɔ nɩɩ nwanyɩ igyĩ ɛkɛnɩ ɩma alɩyɛ mɔɔ mmenii dʋdʋ nɩ bedi. Meti wɔ anyɩnlɩzʋdɩyɛnwʋnlɛ yɩ nu nɩ, boduli mmenii fʋlɔ kɛɛ máma bɛsɩkɛ ɔzɔ alɩyɛ nɩ, kile kɛɛ, bɛdɩ́ alɩyɛ mɔɔ bedi nɩ zʋ.
wp17.3-E 5 ¶8-10
Mmenii Anla Mɔɔ Bɛda Awɔnkɔ Zʋ Nɩ—Bɔnlʋmmɔ Yɛ Lɛ Aninyia?
Pɔnkɔzʋwʋwalɛvʋlɔ anla nɩ igyĩ ɛkɛnɩ ɩma owulo mɔɔ iluwa adimakɛlɛ nɩɩ ahʋanɩ mvʋlɔ zʋ ɩba nɩ. Wɔ 1914 mɛda pɛɛ nɩ, Spanish flu (ɩdɩ kɛɛ kataa) ihunli mmenii abʋmɩ abʋmɩ sʋ̃maa. Ɩkɛyɛ kɛɛ, ɩhanlɩ mmenii million 500, kile kɛɛ, sɛ ɛyɩ mmenii asã siye ahanlɩ a, numɔ ɔkʋ̃ inyianlɩ ebiye!
Naasʋ̃ nɩ Spanish flu ɩdɩ yɩ tʋwɔlɛ la. Nnimidimaa bekile kɛɛ, mmenii abʋmɩ abʋmɩ yaalɛ nɩɩ yɩ mɛda bowuwuli iluwa smallpox (adimakɛlɛ be mɔɔ ikua nnwʋanlamɩ anyɩ zʋ) mɔɔ igualɩ bɔ nnwʋnlamɩ zʋ wɔ ɔlʋbɔ mɔɔ ɩtɔ ɔzʋlɔ 20 nɩ nu. Babʋmɩ nnɛ nɩ, ɩávalɩ nwʋmɔ anyunumihɔlɛ mɔɔ ɩɣa wɔ awudoyɛlɛ nu nɩ, mmenii abʋmɩ abʋmɩ sʋ̃maa bowu aɣilevile nu iluwa AIDS, TB, nɩɩ malaria ti.
Kɛ kʋnɛ, kɔmɩ, anzɛnyɩɩ adimakɛlɛ o, yɩ munwala ɩkɔ iwieli owulo nu. Gyantwɩ̃ nɩ ɩkɔ ɔzʋlɔ la ide mmenii eyimmɔ mɔɔ bowu nɩ munwala, ɩma anyɩnlɩlazʋ ɩzã.
Pɩbɛlɩ Bayɩbʋlʋ Yi Nu
re-E 76-77 ¶8
Gyehova Yɩ Sʋlɔ Abulongua Nɩ Yɩ Animinyiamɩ
Nɩ Dwɔɔnʋ izi kɛɛ bɛyɩlɩ azɔfʋ kɛɛ bɔzʋ̃mɩ wɔ ɔwɔkɩ asɔlɩ pika yi nu. Meti, ebiye a ɩyɛlɩ yɩ nnwʋánlɩ mmɩlɩ mɔ ɩnwʋnlɩ mɔɔ ɩbahã ɔnwʋmɔ odwokɔ nɩ: “Nɩ awulongua anwunluma anwɩ̃ nɩɩ anla sʋ̃ bɛɣɛla beyiyia Abulongua nɩ nwʋ. Na mbanimbani anwunluma anwɩ̃ nɩɩ anla bɛdɩda awulongua anwunluma anwɩ̃ nɩɩ anla nɩ mmɔ zʋ. Na bowuwula ntalɩ mvuvulo, na bɔwʋwɔ ozukua mvuduko abotile.” (Yikile 4:4) Amba, kɛ ankɩ ɩsɛ kɛɛ ɩyɛ azɔfʋ nɩ, nɩ ɩdɩ mbanimbani 24 mfomi, na bɛva bɛ beziye awulongua zʋ mɔɔ bowuwula abotile kɛɛ awulombunli. Aninyiammɔ yɛ lɛ mbanimbani eyimmɔ a? Bɛ́dɩ mmenii bela kɛɛ bɛzabɛ mɔɔ bɔvɔ ngɔlɔ bɛ mɔɔ bɔwɔ Kilisinyianɩ asafʋ yi nu, mɔɔ bodunwo bɛ ma bɔhɔ bɔwʋwa bɔ sʋlɔ gyinabʋ mɔɔ Gyehova ɩva ɩwɔlɩ anʋhʋba bɛ nɩ.
re-E 80 ¶19
Gyehova Yɩ Sʋlɔ Abulongua Nɩ Yɩ Animinyiamɩ
Abɔdɩ anla nɩ igyĩ ɛkɛnɩ ɩma mɩnla? Anyɩnlɩzʋdɩyɛnwʋnlɛ be mɔɔ nkɔmɩhyɛnii Izikɩyɛlɩ ɩhanlɩ nɩ ɩkɔwʋwa yɛ ma yekenyia nwʋmɔ munwalɩyɛ. Izikɩyɛlɩ ɩnwʋnlɩ Gyehova kɛɛ ɩda yɩ sʋlɔ hwiili nu, na nɩ abɔdɩ be bɛkɩnla yɩ nwʋ dɩkɛɛ mɔɔ Dwɔɔnʋ ɩhanlɩ nwʋmɔ odwokɔ nɩ la. (Izikɩyɛlɩ 1:5-11, 22-28) Aɣinzi nɩ, Izikɩyɛlɩ izia ɩnwʋnlɩ sʋlɔ abulongua hwiili mɔɔ ɔzɔ abɔdɩ nɩ bɛkɩnla nwʋmɔ dɔkʋ̃. Mmɩlɩ eyi nu mɛyɩ, ɩhanlɩ bɔ nwʋ odwokɔ kɛɛ bɛdɩ kyɛlɛbɩ. (Izikɩyɛlɩ 10:9-15) Meti, ɩkɛyɛ kɛɛ ɔzɔ abɔdɩ anla nɩ mɔɔ Dwɔɔnʋ ɩnwʋnlɩ bɛ nɩ igyĩ ɛkɛnɩ ɩma Nyamɩnlɩ yɩ kyɛlɛbɩ sʋ̃maa nɩ—abɔdɩ mɔɔ bɔwɔ gyinabʋ mɔɔ ɩkɔ sʋlɔ wɔ Yi sunzuma nu ahyɩhyɛdɩ yɩ nu nɩ. Ɩlɛ́yɛ Dwɔɔnʋ nnwʋánlɩ kɛɛ ɩkɔnwʋ kyɛlɛbɩ kɛɛ begyingyĩ Gyehova yɩ pɛ, iluwakɛɛ wɔ ɔwɔkɩ ɛdamɛ aliyia nɩ nu nɩ, nɩ kyɛlɛbɩ anwɩ̃ mɔɔ bɛvalɩ ozukua mvuduko bɛyɛlɩ nɩ iziye nhyɩhyɛlɩyɛ alɩka nɩ yi tile nɩ zʋ, mɔɔ igyĩ ɛkɛnɩ ɩma Gyehova yɩ abulongua nɩ. Kyɛlɛbɩ eyimmɔ bɛ avinli yɛ nɩ Gyehova yɩ nnɩ ɩzʋ̃ ɩfa ahyɛdɩ ɩma manlɩ yɩ munwala a.—Ɛkɩsadɔsʋ 25:22; Ndwomi 80:1.
cf-E 36 ¶5-6
“Kilá, Dwuuda Abusunwa Nɩ Nu Anwɩnadɩ Nɩ”
Bɛta bɛkã anwɩnadɩ yɩ nwʋ odwokɔ kɛɛ ɩwɔ akɛnɣazɩzɩbɛ. Asʋ̃ ɛ nɩɩ anwɩnadɩ nyini mɔɔ inyi baaba nɩ beyiyia yiyia numɔ kyɩ̃ a? Sɛ eyiyia ebiye kyɩ̃ a, ebiye a, nɩ ɩla yɩ obuwu nu wɔ dɩka mɔɔ bɔsʋ̃ nnamɩ nɩ, meti mɔɔ wu kunlu iátu yɩ a. Naasʋ̃ ekele ekediã numɔ kɛɛ ɩyɛ ahunlududulɛ baaba. Mmɩlɩ mɔ ekilaa ɔzɔ ɛnlamɩ kezile eyi mɔɔ yɩ nwʋ ɩyɛ sɩ yɩ anyunu nɩ, nɩ mɛyɩ sʋ̃ ikilaa wʋ, ɔnwʋ kɛɛ dɩyɛ bela íni ɛkɛnɩ mɔɔ ikowunla wunla anwɩnadɩ eyi ma ikeɣiandi. Bayɩbʋlʋ ɩkã yɩ nwʋ odwokɔ kɛɛ “anwɩnadɩ, nnamɩ nu anwʋzɩzɩbɛvʋlɔ mɔɔ ɩálanɩ yɩ nwʋ wɔ abiyela yɩ anyunu.” (Ɛɣɛlɛwulɛ 30:30) Akɛnɣazɩzɩbɛ mɔɔ Kɩlayɩsɩ ɩwɔ nɩ, ɩdɩ kɛɛ anwɩnadɩ yɩ dɩyɛ nɩ la.
Bɛmá yezunzu ahʋanɩ asã mɔɔ Gyisɛsɩ iluwalɩ ɔzʋlɔ ɩlalɩ akɛnɣazɩzɩbɛ ali dɩkɛɛ anwɩnadɩ nɩ yehila: kezimɔ igyinanlɩ nɔhʋanlɛ nɩ mɛda pindinyii, kezimɔ ɩlalɩ ndɛnɩ ɛdɩnɣɛlɛ ali, nɩɩ kezimɔ igyinanlɩ wɔ mmɩlɩ mɔ bodwodwuli bediyialɩ yɩ nɩ. Yɛkɔnwʋ yɩ sʋ̃ kɛɛ, ɩávalɩ nwʋ kɛɛ yɛwɔ akɛnɣazɩzɩbɛ anzɛnyɩɩ yéni ebiye nɩ, ye munwala yɛkɔhʋla yekozumazuma kezimɔ Gyisɛsɩ ɩlalɩ akɛnɣazɩzɩbɛ ali nɩ.