Watchtower INTANƐTƖ ZƲ AWUUKUZIYELƐDƖKA
Watchtower
INTANƐTƖ ZƲ AWUUKUZIYELƐDƖKA
Aɣɩnda
  • BAYƖBƲLƲ
  • AWUUKU NƖƖ NNINYENI MVƲLƆ
  • DƖYƐZUMANLƐ
  • mwbr20 January owu. azʋ. 1-7
  • Ɛbɩlawɔlɛ Nɩɩ Dasɩlɛlilɛ Dɩyɛzumanlɛ Kɛlɛta Nwʋ Awuuku Nu Ɛbɩbɛlɛ

Vidiyo bela íni ɔfʋã ɛkɩhyɩ.

Yɛpakyɛbɛ wʋ, dɩyɛ be ɩákɔ bʋwɔ wɔ vidiyo mɔɔ ɔtwɩ̃ɩ̃ yɩ nu.

  • Ɛbɩlawɔlɛ Nɩɩ Dasɩlɛlilɛ Dɩyɛzumanlɛ Kɛlɛta Nwʋ Awuuku Nu Ɛbɩbɛlɛ
  • Ɛbɩlawɔlɛ Nɩɩ Dasɩlɛlilɛ Dɩyɛzumanlɛ Kɛlɛta Nwʋ Awuuku Nu Ɛbɩbɛlɛ—2020
  • Odwokɔtile ngyɩkɩ̃ɩ̃ngyɩkɩ̃ɩ̃
  • JANUARY 6-12
  • JANUARY 13-19
  • JANUARY 20-26
  • JANUARY 27–FEBRUARY 2
Ɛbɩlawɔlɛ Nɩɩ Dasɩlɛlilɛ Dɩyɛzumanlɛ Kɛlɛta Nwʋ Awuuku Nu Ɛbɩbɛlɛ—2020
mwbr20 January owu. azʋ. 1-7

Ɛbɩlawɔlɛ Nɩɩ Dasɩlɛlilɛ Dɩyɛzumanlɛ Kɛlɛta Nwʋ Awuuku Nu Ɛbɩbɛlɛ

JANUARY 6-12

BAYƖBƲLƲ NU ANWƲNYIA | GYƐNƐSƖSƖ 1-2

“Gyehova Ɩwɔlɩ Nnwʋanlɩ Wɔ Azɩlɛ Yɩ Zʋ”

it-1-E 527-528

Abɔdɩ

Mmɩlɩ mɔ Nyamɩnlɩ ɩhanlɩ wɔ Eɣile Mɔɔ Ili Bɔmʋnlɩ kɛɛ, “Hanyɩɩ ɩɣɩlá” nɩ, hanyɩɩ ɩzʋ̃ mununkumi nu ɩɣalɩ ngyɩkɩ̃ɩ̃ ngyɩkɩ̃ɩ̃ mɔɔ sɛ yegyĩ azɩlɛ yɩ zʋ a, yɛlɔ́nwʋ dɩka mɔɔ hanyɩɩ nɩ ɩzʋ̃ ɩbaa. Ɩdɩ kɛɛ hanyɩɩ nɩ ɩába mbɔmɩ ɔkʋ̃ pɛ kɛmɔ odwokɔtʋhilelɛvʋlɔ J. W. Watts ɩhanlɩ kɛɛ: “Ngyɩkɩ̃ɩ̃ ngyɩkɩ̃ɩ̃ la hanyɩɩ ivindenli” nɩ. (Gyn 1:3, A Distinctive Translation of Genesis) Nyamɩnlɩ ɩmanlɩ nkyɩkyɛnu ɩɣalɩ hanyɩɩ nɩɩ awunzumi bɛ avinli, na ɩvʋlɔlɩ hanyɩɩ Awulohyɩnlɩyɛ yɛɛ ɩvʋlɔlɩ anwunzumi Awulodwolɩyɛ a. Nɩ eyi ikile kɛɛ azɩlɛ nɩ ituanɩɩ yɩ nwʋ wɔ oyuwa nɩ nwʋ iyiyia, meti nɩ ɩkʋla ɩma sɛnzɛnɩ avindelɩyɛ nɩɩ sɛnzɛnɩ adɔlɩyɛ inyia hanyɩɩ nɩɩ awunzumi.​—Gyn 1:3, 4.

Wɔ Eɣile Mɔɔ Ɩtɔ Ɔzʋlɔ Anwɩ̃ nɩ, Nyamɩnlɩ ɩyɛlɩ oyumi iluwa nkyɩkyɛnu mɔɔ ɩmanlɩ ɩɣalɩ “nzulo mɔɔ ɩwɔ azɩ nɩ nɩɩ mɔɔ ɩwɔ sʋlɔ nɩ bɛ avinli.” Nzulo yɩ be ɩhalɩlɩ azɩlɛ yɩ zʋ, naasʋ̃ bebinyianlɩ nzulo yɩ sʋ̃maa bɔhɔlɩ sʋlɔ aɣinzi aɣinzi. Wɔ nzulo anwɩ̃ eyimmɔ bɛ avinli yɛ yenyianlɩ oyumi a. Nyamɩnlɩ ɩvʋlɔlɩ oyumi nɩ Sʋlɔ, kile kɛɛ, ɩɣɩda azɩlɛ yɩ zʋ, iluwakɛɛ nɩ nzulo nɩ mɔɔ ɩwɔ oyumi nɩ iázi ahɔnlɔnwa anzɛnyɩɩ abɔdɩ azʋlɔtʋ mɔɔ ɩwɔ sʋlɔ nɩ ɔhʋanɩ.​—Gyn 1:6-8; kilá EXPANSE.

Wɔ Eɣile Mɔɔ Ɩtɔ Ɔzʋlɔ Asã nɩ, Nyamɩnlɩ iluwalɩ tumi mɔɔ ɩma ɩkʋla ɩyɛ nnwʋánlɩ egyima nɩ zʋ ihunwa hunwanlɩ nzulo mɔɔ ɩwɔ azɩlɛ yɩ zʋ nɩ munwala bo munwa na dɩka mɔɔ ɩyɛ ɣɩsɩɩ ɩɣalɩ, akʋ̃ Nyamɩnlɩ ɩvʋlɔlɩ yɩ Azɩlɛ. Ɩdɩ eɣile eyi nu la yɛ Nyamɩnlɩ ɩmanlɩ nnwʋanlɩ nu nninyeni ngyɩkɩ̃ɩ̃ ngyɩkɩ̃ɩ̃ dɩkɛɛ ndibe, nnuwalɩba, nɩɩ nnuno mɔɔ iso mma ɩɣalɩ nnwʋanlɩ nu a, ɩába la yɛɛ nɩ íluwa ɛlanɩlanɩlɛ bela zʋ sʋ̃ a. Nɩ ɔzɔ nninyeni eyimmɔ mɔɔ bɛhyɩhyɛ numɔ asã mɔɔ Nyamɩnlɩ ɩwɔlɩ nɩ, bɔkɔhʋla bokozo mma mɔɔ bɛdɩ kɛɛ bo “su” la.​—Gyn 1:9-13.

it-1-E 528 ¶5-8

Abɔdɩ

Ɩyɛ nnwʋánlɩ kɛɛ wɔ Gyɛnɛsɩsɩ 1:16 nɩ, bɛáfa Hibulu dɩyɛyɛlɛ odwokɔ ba·raʼʹ mɔɔ ikile “bɔ́” nɩ bedi egyima. Mfomi bɛvalɩ Hibulu dɩyɛyɛlɛ odwokɔ ʽa·sahʹ mɔɔ ikile “yɛ́” nɩ yɛ bɛva belili egyima a. Iluwakɛɛ oyuwa, eziyianɩ, nɩɩ ahɔnlɔnwa nɩ ɩkɩnla “sʋlɔ” mɔɔ bɛhanlɩ nwʋmɔ odwokɔ wɔ Gyɛnɛsɩsɩ 1:1 nwʋ nɩ ti, ikile kɛɛ bɔwɔlɩ bɛ daada ansaana Eɣile Mɔɔ Ɩtɔ Ɔzʋlɔ Anla nɩ itwu. Wɔ eɣile mɔɔ ɩtɔ ɔzʋlɔ anla nɩ, Nyamɩnlɩ ɩwɔlɩ yɩ tʋ kɛɛ ‘ɩyɛɛ’ ma ɔzɔ sʋlɔ abɔdɩ eyimmɔ bɛkɛɣa azɩlɛ yɩ nɩɩ oyumi anyɩ. Mmɩlɩ mɔ bɛhanlɩ kɛɛ, “Nyamɩnlɩ ɩvalɩ iziyeziyeli sʋlɔ kɛɛ bodwé azɩlɛ yɩ zʋ” nɩ, nɩ eyi ikehile kɛɛ sɛ egyĩ azɩlɛ yɩ zʋ a, sa ɔnwʋ bɛ dɩkɛɛ mɔɔ bɔwɔ oyumi. Akʋ̃ nɩ ahɩnlanɩyɛ nɩ ‘ɩkɛyɛ sɛnkyɩlɛdɩ na iahile mmɩlɩ nɩɩ aɣile nɩɩ alʋbɔ,’ kile kɛɛ aɣinzi nɩ, ɩkɔwʋwa enii wɔ ahʋanɩ azʋlɔtʋ zʋ.​—Gyn 1:14.

Eɣile Mɔɔ Ɩtɔ Ɔzʋlɔ Anlu nɩ, ɩwɔlɩ ɛkɛla azʋlɔtʋ mɔɔ beli bɔmʋnlɩ mɔɔ bɛ́dɩ mmenii wɔ azɩlɛ yɩ zʋ. Nɩ ɩ́dɩ abɔdɩ ɔkʋ̃ pɛ la yɛ Nyamɩnlɩ ɩwɔlɩ kɛɛ ɩlanɩlanɩ yɩ nwʋ ɩɣa ɩyɛ abɔdɩ mvʋlɔ sʋ̃maa wɔ azɩlɛ yɩ zʋ a, mfomi iluwalɩ yi tumi zʋ ɩwɔlɩ ɛkɛla azʋlɔtʋ mɔɔ bɛda azɩ sʋ̃maa. Ɩtʋwa zʋ kɛɛ: “Nyamɩnlɩ ɩwɔlɩ nzulo nu nnamɩ nɣezile nɩɩ ɛkɛla azʋlɔtʋ mɔɔ bɛda azɩ mɔɔ boluwaluwa nzulo nu mɩtɩ̃mɩtɩ̃ munwatĩĩ kezimɔ bo su ɩdɩ, nɩɩ nnamɩ mɔɔ botu mɔɔ bɔwɔ andɛba munwatĩĩ kɛmɔ bo su ɩdɩ.” Iluwakɛɛ yɩ anyɩ ɩzɔlɩ nninyeni mɔɔ Ɩwɔlɩ nɩ ti, Nyamɩnlɩ iyilalɩ bɛ, kile kɛɛ, ɩhanlɩ ihileli bɛ kɛɛ “bɛyɛ́ sʋ̃maa.” Nɩ sa bɔkʋla bɛyɛ ɔzɔ iluwakɛɛ Nyamɩnlɩ ɩmanlɩ abɔdɩ eyimmɔ mɔɔ ɩsʋnɩ bo nu bela yi su nɩ, nwʋmɔ ɔhʋanɩ mɔɔ nɩ sa bɔkʋla bɔwʋ “kɛmɔ bo su ɩdɩ.”​—Gyn 1:20-23.

Eɣile Mɔɔ Ɩtɔ Ɔzʋlɔ Ahyiã nɩ, “Nyamɩnlɩ ɩyɛlɩ ɔwʋlɔtʋ nnamɩ nɩɩ awudo nnamɩ nɩɩ nnamɩ mɔɔ bɔtwɩ̃ bɔ nwʋ azɩ, kɛmɔ bo munwala bo su ɩdɩ,” nɩ yi munwala ɩdɩ baaba dɩkɛɛ Nyamɩnlɩ yɩ sa ti egyima nɣalɩyɛ nɩ la.—Gyn 1:24, 25.

Ɩkɔlɩɩ eɣile mɔɔ ɩtɔ ɔzʋlɔ ahyiã wɔ dɩyɛwɔlɛ yɩ nu nɩ, Nyamɩnlɩ ɩvalɩ abɔdɩ sʋnʋnkʋ̃ be kʋlaa mɔɔ ɩkɔ sʋlɔ ɩtɛla nnamɩ na ɩádʋ awɔvʋlɔ sʋ̃ nɩ ɩɣalɩ nnwʋanlɩ nu. Nɩ ɩdɩ enii, bɔwɔlɩ yɩ wɔ Nyamɩnlɩ yɩ subanɩ zʋ, dɩkɛɛ mɔɔ ɩdɩ nɩ. Mmɩlɩ mɔ Gyɛnɛsɩsɩ 1:27 ɩkãã desanii nwʋ odwokɔ sikalɛ kɛɛ “benyia nɩɩ baalɛ yɛ [Nyamɩnlɩ] ɩwɔlɩ bɛ” nɩ, ɛhɛlɛlɛ odwokɔ mɔɔ ɩ nɩɩ yɩ yiyia mɔɔ ɩwɔ Gyɛnɛsɩsɩ 2:7-9 ɩda yɩ ali kɛɛ, Gyehova Nyamɩnlɩ ɩvalɩ azɩ ndɛdɛlɛ ɩwɔlɩ enii, na ihuli nnwʋanlɩ ahʋmɩ igualɩ yɩ anwʋ̃ nu, na enii nɩ ɩɣa ɩyɛlɩ ɛkɛla mɔɔ ɩda azɩ, mɛyɩ yɛ bɛvalɩ paladayɩsɩ awudo nɩɩ alɩyɛ mɔɔ bɔwɔlɩ nɩ bɛmanlɩ yɩ a. Wɔ eyi nu nɩ, Gyehova ɩvalɩ abɔdɩ nu nninyeni mɔɔ ɩwɔ azɩlɛ yɩ nu nɩ ɩwɔlɩ benyia, na Ɩvalɩ Adamɩ yɩ mvɩnlɩ bowulo Ɩwɔlɩ baalɛ nɩ. (Gyn 2:18-25) Iluwa baalɛ mɔɔ ɩwɔlɩ yɩ zʋ nɩ, ɩmanlɩ enii ɩɣa ilili munli kɛmɔ bo “su” ɩdɩ.​—Gyn 5:1, 2.

Pɩbɛlɩ Bayɩbʋlʋ Yi Nu

w15-E 6/1 5

Kezimɔ Abɔdɩ Nu Nɣɛlɛbɛnwʋnlɛ Ɩkã Wʋ Ɛbɩlawɔlɛ

Ɔlʋbɔ mɔɔ azɩlɛ yɩ nɩɩ amansɔnɩ yɩ beli

Abɔdɩ nu nɣɛlɛbɛnwʋnlɛmaa bowu ngʋnda kɛɛ azɩlɛ nɩ ili kɛyɛ alʋbɔ billion 4 na amansɔnɩ yɩ ɩɣalɩ nɩ, alʋbɔ kɛyɛ billion 13 mɔɔ ɩkɔɔ 14 yɛ dɩ. Naasʋ̃ Bayɩbʋlʋ nɩ iáhile mmɩlɩ pɔkyɩɩ mɔɔ bɔwɔlɩ amansɔnɩ yɩ. Dɩka bela íni numɔ mɔɔ isi ɔzʋlɔ owudo kɛɛ azɩlɛ ili alʋbɔ abʋmɩ ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ be po. Nkyɩkyɛmi mɔɔ ili bɔmʋnlɩ paa wɔ Bayɩbʋlʋ yɩ nu ɩkã kɛɛ: “Ahyɛasɩ nɩ Nyamɩnlɩ ɩwɔlɩ sʋlɔ nɩɩ azɩlɛ yɩ.” (Gyɛnɛsɩsɩ 1:1) Ɔzɔ odwokɔ eyi ɩma abɔdɩ nu nɣɛlɛbɛnwʋnlɛmaa bɔkʋla bɛpɩbɛlɩ numɔ bɔnwʋ alʋbɔ dʋdʋ mɔɔ azɩlɛ yɩ nɩɩ amansɔnɩ yɩ beli.

it-2-E 52

Gyisɛsɩ Kɩlayɩsɩ

Ɩ́dɩ Dɩyɛwɔlɛvʋlɔ dɩkɛɛ Nyamɩnlɩ. Ɩwɔ numɔ kɛɛ Ɛɣalɛ nɩ ɩwʋwalɩ ma bɔwɔlɩ nninyeni dɩyɛ, naasʋ̃ mɛyɩ ɩáma ɩba ɩyɛ Dɩyɛwɔlɛvʋlɔ dɩkɛɛ yɩ Zɩ Nyamɩnlɩ. Nɩ tumi mɔɔ bɛva bɔwɔlɩ nninyeni nɩ ɩzʋ̃ Nyamɩnlɩ yɩ ɛkɛnɩ iluwa yɩ sunzuma nwanzanwanza anzɛnyɩɩ yɩ dɩyɛyɛlɛ tumi nɩ zʋ. (Gyn 1:2; Ndw 33:6) Akʋ̃ iluwakɛɛ Gyehova yɛ nnwʋanlɩ munwala Ɩzʋ̃ yɩ ɛkɛnɩ nɩ ti, abɔdɩ mɔɔ nnwʋanlɩ wɔ bo nu, mɔɔ anyɩnlɩ ɩnwʋ bɛ nɩɩ mɔɔ anyɩnlɩ ɩánwʋ bɛ munwala bɛda azɩ bɛma yɩ. (Ndw 36:9) Ɛɣalɛ nɩ yɛ boluwalɩ yɩ zʋ anzɛnyɩɩ ilili egyima titili wɔ mmɩlɩ mɔ Gyehova, Dɩyɛwɔlɛvʋlɔ nɩ ɩbɔɔ nninyeni nɩ dɩyɛ, naasʋ̃ ɩ́dɩ Dɩyɛwɔlɛvʋlɔ dɩkɛɛ Nyamɩnlɩ. Gyisɛsɩ yɩzayɩ munli yɩ po ɩvalɩ dɩyɛwɔlɛ nwʋ animinyiamɩ ɩmanlɩ Nyamɩnlɩ kɛmɔ Ɛhɛlɛlɛ Odwokɔ nɩ ikile nɩ.—Mt 19:4-6; kilá CREATION.

JANUARY 13-19

BAYƖBƲLƲ NU ANWƲNYIA | GYƐNƐSƖSƖ 3-5

“Aɣɛlɛbɔ Odwokɔ Mɔɔ Ɩzʋ̃ Awohwi Mɔɔ Ili Bɔmʋnlɩ Nɩ Nu Ɩɣalɩ”

w17.02-E 5 ¶9

Gyehova Yɩ Tile Nu Pɔkɔ Ɩkɛɣa Numɔ!

Setanɩ Abɔnsamɩ iluwalɩ ɔwɔlɔ zʋ ɩlahɩlɩlɩ Yifi ma ɩáyɛ sutiye ɩma yɩ Zɩ, Gyehova. (Kɩnga Gyɛnɛsɩsɩ 3:1-5; Yik. 12:9) Setanɩ ɩmanlɩ odwokɔ be mɔɔ ɩ́dɩ odwokɔ bela nɩ ɩɣa ɩyɛlɩ odwokɔ. Setanɩ ɩhanlɩ kɛɛ, Nyamɩnlɩ ise máma Adamɩ nɩɩ Yifi bedi “toolo yi nu owudo bela zʋ mma.” Nɩ ɩdɩ kɛɛ mɔɔ ɩpɛɛ ikehile kɛɛ: ‘Ɛpɛ kɛɛ ekile kɛɛ bɔlɔ́kʋla bɛkɛyɛ mɔɔ bɛzabɛ bɛpɛ a?’ Akʋ̃, ilili awohwi kezile ɔkʋ̃: “Kɛ owulo yɛ bokowu a.” Akʋ̃ ɩwɔlɩ mmɔdɩnɩ ɩlahɩlɩlɩ Yifi kɛɛ iáhyinyia kɛɛ itiye Nyamɩnlɩ, ɩhanlɩ kɛɛ: “Nyamɩnlɩ izi kɛɛ eɣile mɔɔ bekeli ebiye nɩ bɛ anyɩ ikowuko.” Nɩ Setanɩ ikilee kɛɛ, Gyehova ɩábɛ kɛɛ bekeli owudo nɩ yɩ mma nɩ be iluwakɛɛ ɔzɔ mɔɔ bɛkɛyɛ nɩ ɩkɛma bɛ anyɩ ikowuko. Akʋ̃, Setanɩ ɩwɔlɩ awohwi anʋhʋba eyi: ‘Bɛkɛyɛ kɛɛ Nyamɩnlɩ na bɛanwʋ baaba nɩɩ tanɩ.’

w00-E 11/15 25-26

Sa Yɛkʋla Yesuma Dɩyɛ Be Wɔ Agyiahʋnlɩmaa Mɔɔ Beli Bɔmʋnlɩ Nɩ Bɛ Ɛkɛ

Asʋ̃ ankɩ Yifi ɩkɔhʋla ɩkɛyɛ tanɩ mɔɔ ɩyɛlɩ nɩ nwʋ dɩyɛ be a? Ɛnyɩɩ! Mɔwʋ fa yɩ kɛɛ, wʋzawʋ yɛ odwokɔ eyi ɩdʋ wʋ a. Mɔɔ ɔwɔlɔ nɩ ɩhanlɩ nɩ, nɩ ɩyɛ sʋnʋnkʋ̃ kʋlaa wɔ mɔɔ Nyamɩnlɩ nɩɩ Adamɩ bɛhanlɩ nɩ nwʋ. Sɛ abiye mɔɔ ézi yɩ ɩkã ikile wʋ kɛɛ enii mɔɔ ɔdɔ yɩ na ede yɩ edi nɩ ɩdɩ awohwivʋlɔ a, kɛ ɛkɛdɩ nɣanlɩ ekeze a? Nɩ ankɩ ɩsɛ kɛɛ Yifi ɩyɛ yɩ dɩyɛ wɔ ɔhʋanɩ sʋnʋnkʋ̃ zʋ, nɩ ɩsɛ kɛɛ ikile kɛɛ ikyi mɔɔ ɩkãã nɩ na ɩfa nwʋmɔ ɛya, ankɩ ɩsɛ kɛɛ ɩpʋ kɛɛ ikediye po. Nɩ aninyia po yɛ lɛ ɔwɔlɔ yɩ nɩ kɛɛ ɩkɛhã Nyamɩnlɩ yɩ ɛdɩnɣɛlɛ nɩɩ yɩ hũ yɩ ahyɛdɩ nwʋ odwokɔ a? Sɛ nɩ Yifi ɩwɔ annidi ɩma tileyɛlɛ nwʋ nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ a, ankɩ ɩsɛ kɛɛ ɩpɩbɛ fʋlɔdulɛ ansaana iazi pɔkɔ. Sɛ yɛtɩ odwokɔ be mɔɔ ɩ nɩɩ Nyamɩnlɩ yɩ ɔhʋanɩhilelɛ iáyiyia a, ɩsɛ kɛɛ yɛpɩbɛ fʋlɔdulɛ ansaana yeazi pɔkɔ. Naasʋ̃ Yifi ileli Odwohilalɛvʋlɔ yɩ odwokɔ yɩ nɩ ilili, na ɩbɛlɩ kɛɛ yɩzayɩ ikezi baaba nɩɩ tanɩ nwʋ pɔkɔ. Mbɔmɩ sʋ̃maa mɔɔ ɩvalɩ yɩ adwɩnɩ ɩhɔlɩ ɔzʋlɔ nɩ, mbɔmɩ sʋ̃maa nɩ la yɛ inyianlɩ akɔnɔ ɩmanlɩ yɩ a. Kɛ ankɩ ɩkɛyɩ ɔzɔ akɔnɔ tanɩ yɩ akwa anzɛnyɩɩ ɩ nɩɩ yɩ abusunwa yi ti bokozunzu nwʋmɔ nɩ, ɩmanlɩ nwʋmɔ ɔhʋanɩ mfomi. Kilá mfʋmɩ mɔɔ ilili!​—1 Kɔlɛntɩmaa 11:3; Gyemisi 1:14, 15.

Adamɩ Idiyeli Yɩ Yɩ

Ɩákyɛ bela yɛ Yifi ɩlahɩlɩlɩ Adamɩ ma ɩyɛlɩ yɩ tanɩ nɩ be a. Kɛ yehilehile Adamɩ yɩ nwʋ mɔɔ iyiakili yiakili nɩ nu yeze a? (Gyɛnɛsɩsɩ 3:6, 17) Adamɩ iyiyialɩ nɔhʋanlɛlilɛ nwʋ odwohilalɛ. Asʋ̃ ikediye yɩ Wɔlɛvʋlɔ nɩ, mɔɔ ɩmanlɩ dɩyɛ bela yɩ, mɔɔ yɩ yɩ Yifi mɔɔ ɩdɔ yɩ nɩ sʋ̃ ɩkɩnla nwʋmɔ nɩ a? Asʋ̃ nɩ Adamɩ ɩkɛbɩbɛ ɔhʋanɩhilelɛ wɔ Nyamɩnlɩ yɩ ɛkɛnɩ wɔ mɔɔ nɩ ɩsɛ kɛɛ ɩyɛ nɩ nwʋ a? Anzɛnyɩɩ nɩ ɩ nɩɩ yɩ yɩ bɛkɛyɛ adwɩnɩ a? Nɩ Adamɩ izi paa kɛɛ ilényia mɔɔ yɩ anyɩ ɩla kɛɛ idi owudo mma mɔɔ bese áma idi nɩ a, ikenyia nɩ. Sunzuma nɩ ɩhanlɩ sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ ma ɩhɛlɛlɩ kɛɛ: “Kɛ Adamɩ yɛ ɔwɔlɔ nɩ ɩlahɩlɩlɩ lahɩlɩlɩ yɩ a. Na mfomi baalɛ nɩ yɛ ɔwɔlɔ nɩ ɩlahɩlɩlɩ lahɩlɩlɩ yɩ, mɔɔ ɩdʋnlɩ Nyamɩnlɩ mmɛla nɩ a.” (1 Timoti 2:14) Meti Adamɩ ɩzʋ̃ yɩ ahʋnlɩnɩ nu izili pɔkɔ kɛɛ ilétiye Gyehova. Bɔlɔ mɔɔ nɩ ɩlɛ kɛɛ yɩ yɩ ikevi yɩ sa nɩ, nɩ ɩdɩ kezi ɩtɛla dedi mɔɔ nɩ ɩlɛ wɔ Nyamɩnlɩ nu kɛɛ ɩkɔhʋla ikeli bʋwabɩlɛ nɩ nwʋ egyima nɩ.

w12-E 9/1 4 ¶2

Asʋ̃ Nyamɩnlɩ Ɩdwɩnɩ Mmaalɛ Nwʋ a?

Asʋ̃ Nyamɩnlɩ ɩhã mmuzulo odwokɔ idiyia mmaalɛ a?

Anhã. Mfomi “ɔwɔkɩ ɔwɔlɔ nɩ mɔɔ bɔfʋlɛ yɩ Abɔnsamɩ nɩ,” mɛyɩ yɛ Nyamɩnlɩ ɩhã “mmuzulo odwokɔ” idiyia yɩ a. (Yikile 12:9; Gyɛnɛsɩsɩ 3:14) Mmɩlɩ mɔ Nyamɩnlɩ ɩhanlɩ kɛɛ Adamɩ “ikeli” yɩ yɩ “zʋ” nɩ, nɩ ilékile kɛɛ ide itiã numɔ kɛɛ benyia ɩhyɛ́ yɩ yɩ zʋ. (Gyɛnɛsɩsɩ 3:16) Nɩ ɩkãã aɣɛlɛbɔ odwokɔ mɔɔ ɩzʋ̃ tanɩ mɔɔ agyiahʋnlɩmaa mɔɔ beli bɔmʋnlɩ nɩ bɛyɛlɩ yɩ nu ɩkɛɣa nɩ nwʋ odwokɔ.

w04-E 1/1 29 ¶2

Gyɛnɛsɩsɩ Buuku Yi Nu Ndwokɔ Aditili—I

3:17—Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ bɛhã mmuzulo odwokɔ bediyia azɩlɛ yɩ a, na mmuzulo nɩ ikeli mmɩlɩ tɩndɩnlɩ ana a? Mmuzulo ndwokɔ mɔɔ bɛhanlɩ bediyialɩ azɩlɛ nɩ ikile kɛɛ numɔ egyimayɛlɛ ɩkɛyɛ sɩ baaba. Adamɩ yɩ tʋ maa nɩ bɔnwʋnlɩ mɔɔ ɩzʋ̃ mmuzulo nɩ nu ɩɣalɩ mɔɔ mɛyɩ yɛ lɛ mmowulo nɩɩ ndibe mɔɔ ivivili wɔ azɩlɛ yɩ zʋ nɩ. Eyi ɩhanlɩ Nowa yɩ zɩ Lamɛkɩ ma ɩhanlɩ nwʋmɔ odwokɔ po kɛɛ, “ɛyɛkɛ mɔɔ yɛtɩ wɔ ye sa nu iluwa mmuzulo mɔɔ Gyehova ɩhã idiyia azɩlɛ yɩ nɩ ti.” (Gyɛnɛsɩsɩ 5:29) Wɔ Nzuloyilɛ yɩ mɛda nɩ, Gyehova iyilalɩ Nowa nɩɩ yɩ nnwuakula nɩ, na izili Yi tile nu pɔkɔ nɩ zʋ owudo kɛɛ bɛhyɛ́ azɩlɛ yɩ zʋ manlɩ. (Gyɛnɛsɩsɩ 9:1) Ɩda ali kɛɛ bɛyɩlɩ mmuzulo mɔɔ Nyamɩnlɩ ɩhanlɩ idiyialɩ azɩlɛ nɩ wɔ ɛkɛnɩ.—Gyɛnɛsɩsɩ 13:10.

it-2-E 186

Awʋbɔ Nu Ɛyɛkɛ

Ɛyɛkɛ mɔɔ yeyiyia wɔ awʋbɔ nu. Mmɩlɩ mɔ baalɛ mɔɔ ili bɔmʋnlɩ, Yifi, ɩyɛlɩ tanɩ yɩ mɛda nɩ, Nyamɩnlɩ ɩhanlɩ mɔɔ ɩkɔdʋ yɩ wɔ yɩ awʋbɔ nu nɩ ihileli yi. Sɛ ɩyɛlɩ sutiye a, ankɩ Nyamɩnlɩ ɩkɔhɔ ɔzʋlɔ ikeyila yɩ na yɩ awʋbɔ nu ɩkɛyɛ anyɩnlɩlelɛ baaba, iluwakɛɛ “Gyehova yɩ nyilalɛ—mɛyɩ yɛ ɩma desanii inyia yɩ nwʋ a, na ɩáva ɛyɛkɛ bela ɩkɩnla nwʋmɔ.” (Ɛɣɛ 10:22) Naasʋ̃ sikalɛyɩ, nnwʋnlamɩ owudo mɔɔ iáli munli yɩ egyimalilɛ nɩ ɩkɛva ɛyɛkɛ ɩkɛɣa. Meti, Nyamɩnlɩ ɩhanlɩ kɛɛ (kɛmɔ ɩyɛ a, nninyeni mɔɔ ɩma nwʋmɔ ɔhʋanɩ nɩ, bɛkã yɩ dɩkɛɛ mɔɔ yɩzayɩ yɛ ɩfa ɩba nɩ): “Mɩkɛma wʋ ɛɣɩnzɛlɛ nu ɛyɛkɛ ɩkɛyɛ sɩ; ɛyɛkɛ nu yɛ ɔkɔwʋ nnwuakula a.”—Gyn 3:16.

Pɩbɛlɩ Bayɩbʋlʋ Yi Nu

it-2-E 192 ¶5

Lamɛkɩ

Ɔwɩnlɛndwokɔ mɔɔ Lamɛkɩ ɩhyɩhyɛlɩ ɩmanlɩ yɩ yɩ mmɔ nɩ, (Gyn 4:23, 24) ɩda atinuzɩzɩbɛ subanɩ mɔɔ nɩ ɩkɔlɩɩ ɔzʋlɔ wɔ ɔzɔ mmɩlɩ yɩ nu nɩ ali. Lamɛkɩ yɩ ɔwɩnlɛndwokɔ nɩ isee: “Bediye mɩ, Lamɛkɩ yɩ yɩ mmɔ; Bɔwɩɛnɩ bɛ azʋ̃ bediye mʋ odwokɔ: Muhũ mɔɔ ibilalɩ mɩ nɩ, amba, abɩlantɩyɛ mɔɔ ɩwɔlɩ mɩ nɩ. Sɛ bokoduwa Keeni yi owulo zʋ kakɛ mbɔmɩ asunwa a, mɛyɩ bokoduwa Lamɛkɩ yi owulo zʋ kakɛ mbɔmɩ anwunluma asunwa nɩɩ asunwa.” Ɩda ali kɛɛ, na nɩ Lamɛkɩ ibuwaa yɩ nwʋ bɩ̃, nɩ isiãã kɛɛ ɩáhyɛda yɛ ihunli abiye a, kɛmɔ Keeni ɩyɛlɩ nɩ. Nɩ Lamɛkɩ ɩkãã kɛɛ, mɔ ɩbɔɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ ɩkɔwɔ yɩ nwʋ banɩ nɩ, ihunli enii mɔɔ ɩwɔlɩ yɩ na ibilalɩ yɩ nɩ. Meti yɩ ɔwɩnlɛndwokɔ nɩ, nɩ ile isiãã banɩwɔlɛ wɔ abiyela mɔɔ ɩpɛ kɛɛ ikũ ebiye isiye yɩ agyia nu nɩ kɛɛ, ɩáhyɛda yɛ ihunli yɩ a.

it-1-E 338 ¶2

Mmuzulo Odwokɔ

Ɛnɔhyɩ yɩ mmɩlɩ zʋ ansaana Nzuloyilɛ kezile nɩ ɩbaɣa nɩ, mɔɔ “bɔwɔlɩ yɩ tʋ bɔwɔlɩ Gyehova yi dima” nɩ, nɩ ɩ́dɩ ɔhʋanɩba zʋ nɩɩ nɔhʋanlɛ nu iluwakɛɛ nɩ mmɩlɩ tɩndɩnlɩ yɛ dɩ yɛ Ebulu ɩva dima nwanzanwanza eyi ili egyima wɔ mmɩlɩ mɔ nɩ ɩ nɩɩ Nyamɩnlɩ bedi nkitanwʋ nɩ a. (Gyn 4:26; Hib 11:4) Kɛmɔ nnimidimaa be bɛkã nɩ, sɛ nɩ Nyamɩnlɩ yi dima mɔɔ bɔbɔ nɩ ikile kɛɛ bɛáva bedi egyima bʋwɔ na bɛlɛ Gyehova yi dima nɩ bedii egyima wɔ ɔhʋanɩ mɔɔ ɩávata zʋ dɩkɛɛ bɛlɛ bɔfʋlɔ enii anzɛnyɩɩ aboduwaba be dɩyɛ a, mɛyɩ nɩ ikehile kɛɛ bɛkɩnhãã mmuzulo odwokɔ anzɛnyɩɩ bɛyɛɛ mmuzulo dɩyɛ.​—Kilá ENOSH, ENOS.

JANUARY 20-26

BAYƖBƲLƲ NU ANWƲNYIA | GYƐNƐSƖSƖ 6-8

“Ɔzɔ Pɛpɛɛpɛ Yɛ Ɩyɛlɩ a”

w18.02-E 4 ¶4

Sumazuma Dedi Mɔɔ Nowa, Danɩyɛlɩ, Nɩɩ Dwoobu Bɛlalɩ Yɩ Ali, Nɩɩ Sutiye Mɔɔ Bɛyɛlɩ Nɩ

Ndwokɔ ɛzɩzɩbɛ mɔɔ Nowa iyiyialɩ. Wɔ Nowa yɩ nana nganzʋwa Yinɔkɩ yɩ mmɩlɩ zʋ nɩ, na nɩ mmenii bo subanɩ ɩzɩkɛ kʋlaa kʋlaa. Bɛhɩnhanlɩ “amumuyɛ odwokɔ” po bediyialɩ Gyehova. (Dwu. 14, 15) Nɩ bɛsabɛsayɛlɛ ɩkɔɔ yɩ anyunu. Nɔhʋanlɛ nu nɩ, wɔ Nowa yɩ mmɩlɩ zʋ nɩ, “nɩ amumuyɛ ɩhyɛ [azɩlɛ yɩ] zʋ manlɩ.” Sʋlɔ awɔvʋlɔ tanɩ be bɛlanɩnlɩ bɔ nwʋ kɛɛ mmenii, bɛɣa begyigyialɩ mmaalɛ, na bɔwʋwʋlɩ nnwuakula mɔɔ bɛdɩdɩ ahɔbɩlanɩ na be ti nu ɩyɛ ɛzɩzɩbɛ sʋ̃. (Gyn. 6:2-4, 11, 12) Naasʋ̃ nɩ Nowa ɩdɩ sʋnʋnkʋ̃ wɔ bo nu. “Nowa inyianlɩ Gyehova yɩ anyunu ɔnlʋmɩnlɛ. . . . Yɩ nwʋ íni odwokɔ wɔ yɩ mmɩlɩ zʋ maa bo nu. Nowa ɩ nɩɩ nɔhʋanlɛ Nyamɩnlɩ boluwalɩ.”—Gyn. 6:8, 9.

w13-E 4/1 14 ¶1

Ɩ “Nɩɩ Nɔhʋanlɛ Nyamɩnlɩ Boluwalɩ”

Egyima yɩ ileli alʋbɔ sʋ̃maa, ɩdɩ kɛɛ kɛyɛ alʋbɔ 40 kɔbʋmɩ 50. Nɩ ɩsɛ kɛɛ ibu nnuno na ɩtwɩ̃, ipuko buko numɔ, iseni paalɛ nɩ na ɩfa ɩbʋbɔ numɔ. Nɩ ɩsɛ kɛɛ alɩka nɩ ɩyɛ bʋlɔnsanɩ mɔɔ ɩdʋwa ɔzʋlɔ asã na bɛhyɩhyɛ numɔ sʋ̃maa. Akʋ̃ nɩ ɩkɛyɛ anyɩnkɛ wɔ yɩ pɛ. Ɩkɛyɛ kɛɛ bɛyɛlɩ ndokulo wɔ alɩka yɩ sʋlɔ, na boguli wɔ ɔhʋanɩ be zʋ mɔɔ sɛ nzulo itwu ikua ɔzʋlɔ a, sa iduwa nwʋmɔ ikua azɩ.—Gyɛnɛsɩsɩ 6:14-16.

w11-E 9/15 18 ¶13

Bɛmá Yeminyia Yɛ Nwʋ Baaba Yeɣiandi Eɣiandinlɛ Nɩ

Mɩnla yɛ ɩwʋwalɩ Gyehova yɩ azʋ̃mɩvʋlɔ eyimmɔ ma bɔhɔlɩ ɔzʋlɔ boduli tɔnlɔnwa nɩ bowieli a? Yɛ́ mɔɔ Pɔɔlʋ ɩhanlɩ ɩvalɩlɩ Nowa yɩ nwʋ nɩ ndwɩ. (Kɩnga Hibulumaa 11:7.) “Nzulo [nɩ mɔɔ] ikeyi ɩkɛva azɩlɛ yɩ zʋ na ɩazɩkɛ mmenii nɩɩ nnamɩ munwala” nɩ, mɛyɩ yɛ nɩ ɩdɩ dɩyɛ mɔɔ Nowa “ɩlɔ́nwʋnlɩ” yɩ a. (Gyn. 6:17) Nɩ nzuloyilɛ ilésili kyɩ̃, nɩ bɛáhila yɩ ɔhʋanɩ donwuu. Naasʋ̃, Nowa iányia adwɩnɩ kyɩ̃ kɛɛ nzuloyilɛ bela ilési. Mɩnla ti a? Iluwakɛɛ nɩ ɩwɔ dedi kɛɛ mɔɔ Gyehova ɩkɛhã bela nɩ, Gyehova ɩkɛyɛ. Nowa ɩátɩ nɣanlɩ kɛɛ mɔɔ bɛhanlɩ kɛɛ ɩyɛ nɩ ɩyɛ sɩ sʋ̃maa. Mfomi, “ɔzɔ pɛpɛɛpɛ yɛ ɩyɛlɩ a.” (Gyn. 6:22) Sɛ yesunzu egyima munwala mɔɔ nɩ ɩsɛ kɛɛ Nowa ɩyɛ—alɩka mɔɔ nɩ ɩsɛ kɛɛ ɩbʋbɔ, nnamɩ mɔɔ ɩsɛ kɛɛ ikohunwa hunwa bo munwa, alɩyɛ mɔɔ nɩ ɩsɛ kɛɛ ɩfa ikua alɩka nɩ nu ɩma mmenii nɩɩ nnamɩ, odwokɔ mɔɔ nɩ ɩsɛ kɛɛ ɩkã ɩfa ɩbɔ mmenii kɔkɔ, nɩɩ yɩ abusunwa mɔɔ nɩ ɩsɛ kɛɛ ɩbʋwa bɛ ma benyia dedi kezile wɔ Gyehova nu nɩ nwʋ a—nɩ ɩ́la azɩ kɛɛ ɩkɛyɛ “ɔzɔ pɛpɛɛpɛ.” Naasʋ̃, Nowa yɩ dedi nɩɩ abʋtalɩ ɩmanlɩ ɩ nɩɩ yɩ abusunwa benyianlɩ nnwʋanlɩ nɩɩ nyilalɛ sʋ̃maa.

Pɩbɛlɩ Bayɩbʋlʋ Yi Nu

w04-E 1/1 29 ¶7

Gyɛnɛsɩsɩ Buuku Yi Nu Ndwokɔ Aditili—I

7:2​—Mɩnla yɛ begyinanlɩ ɔzʋlɔ bɛva behileli sʋnʋnkʋ̃ mɔɔ ɩwɔ nnamɩ mɔɔ bɔ nwʋ ɩtɩ nɩɩ nnamɩ mɔɔ bɔ nwʋ ɩádɩ nɩ bɛ avinli a? Ɩda ali kɛɛ nɩ sʋnʋnkʋ̃ nɩ ɩfalɩ nnamɩ mɔɔ bɔkɔhʋla bɛkɛva bɔkɔwɔ afɔlɩ wɔ ɔzʋ̃mɩnlɛ nu nɩ nwʋ, na ɩávalɩ mɔɔ yɛkɔhʋla yekeli nɩɩ mɔɔ yɛlɔ́kʋla yekeli nɩ nwʋ. Ansaana Nzuloyilɛ nɩ ɩbaɣa nɩ, nɩ nnamɩ ɩáhɩnla alɩyɛ mɔɔ nɩ ɩsɛ kɛɛ enii idi nɩ nwʋ. Mosisi yɩ mmɛla nu la yɛ ndwokɔ abɔkɔ eyimmɔ, “mɔɔ bɔ nwʋ ɩtɩ” nɩɩ “mɔɔ bɔ nwʋ ɩádɩ” nɩ ɩkɛyɛ alɩyɛ ɩkɛma bɛ nɩ ɩwɔ a, na ɩɣalɩ awielɩyɛ sʋ̃ wɔ mmɩlɩ mɔ bɛyɩlɩ mmɛla nɩ wɔ ɛkɛnɩ nɩ. (Egyima 10:9-16; Ɛfɩsɛsɩmaa 2:15) Meti ɩkɛyɛ kɛɛ, nɩ Nowa izi nnamɩ mɔɔ bɛfata kɛɛ ɩfa bɛ ɩbɔ afɔlɩ wɔ Gyehova yɩ ɔzʋ̃mɩnlɛ nu. Mmɩlɩ mɔ ɩzʋ̃ alɩka nɩ nu idwuli azɩ la pɛ yɛ “igyinanlɩ afɔlɩbukulo ɩmanlɩ Gyehova, na ɩyɩlɩ ɔwɔlɔtʋ nnamɩ mɔɔ bɔ nwʋ ɩtɩ nɩɩ nnamɩ mɔɔ botu mɔɔ bɔ nwʋ ɩtɩ munwala numɔ be ɩvalɩ bɛ ɩwɔlɩ ɛhyɩmɛ afɔlɩ wɔ afɔlɩbukulo nɩ zʋ” a.​—Gyɛnɛsɩsɩ 8:20.

w04-E 1/1 30 ¶1

Gyɛnɛsɩsɩ Buuku Yi Nu Ndwokɔ Aditili—I

7:11—Ɛhɩnla dɩka yɛ nzulo nɩ mɔɔ ɩvalɩ oyuwadɩ munwala Nzuloyilɛ ɩɣalɩ nɩ ɩzʋ̃ a? Wɔ dɩyɛwɔlɛ mmɩlɩ, anzɛnyɩɩ “eɣile” mɔɔ ɩtɔ ɔzʋlɔ anwɩ̃ wɔ mmɩlɩ mɔ bɛyɛlɩ “oyumi” nɩ, na nɩ nzulo wɔ ‘yɩ tʋ’ nɩɩ ‘yɩ sʋlɔ.’ (Gyɛnɛsɩsɩ 1:6, 7) Nzulo nɩ mɔɔ ɩwɔ ‘yɩ tʋ’ nɩ yɛ lɛ mɔɔ nɩ ɩwɔ azɩlɛ yɩ zʋ daada nɩ. Nzulo mɔɔ ɩwɔ ‘yɩ sʋlɔ’ yɛ lɛ nzulo pawuu mɔɔ igyingyenli azɩlɛ yɩ sʋlɔ nɩ, ɩyɛlɩ “nzulo kezile be” wɔ sʋlɔ. Ɔzɔ nzulo nɩ yɛ idwuli igualɩ azɩlɛ yɩ zʋ wɔ Nowa yɩ mmɩlɩ zʋ yɩ a.

JANUARY 27–FEBRUARY 2

BAYƖBƲLƲ NU ANWƲNYIA | GYƐNƐSƖSƖ 9-11

“Nɩ Azɩlɛ Yɩ Zʋ Maa Munwatĩĩ Bɛkã Ɛdɩndɛlɛ Ɔkʋ̃”

it-1-E 239

Babilɔnʋ Twonwa Kezile

Ɔwɔkɩ Babilɔnʋ nwʋ ndwokɔ. Babilɔnʋ twonwa mɔɔ nɩ bɛkyɩɩ wɔ Hyayɩna Azɩlɛ Tɛtɛlɛ yɩ zʋ nɩ ɩdɩ kɛɛ Babɛlɩ Aliyia Tɩndɩnlɩ mɔɔ nɩ bekyinaa nɩ la. (Gyn 11:2-9) Sianti paa ti mɔɔ nɩ bekyinaa ɔzɔ aliyia tɩndɩnlɩ nɩɩ twonwa nɩ yɛ lɛ kɛɛ, nɩ bɛlɛ ‘bedee dima’ bɛkɛma bɔ nwʋ na kɛ Nyamɩnlɩ yi dima mɔɔ bɛkɛva bɛkɛhyɛ yɩ animinyiamɩ a. Aliyia tɩndɩnlɩ mɔɔ nɩ ɩwɔ Mɛsopoteminyia mɔɔ ɩdɩ kɛɛ mɔɔ ɩwɔ ɔwɔkɩ Babilɔnʋ nɩ isi ɔzʋlɔ owudo kɛɛ, ɩávalɩ nwʋmɔ kezimɔ nɩ ɩdɩ nɩɩ yɩ pɩkɛ nɩ, nɩ bɛfa bɛyɛ ɔzʋ̃mɩnlɛ nu dɩyɛ. Mɔɔ Gyehova Nyamɩnlɩ ɩyɛlɩ ɩva izili ɔzɔ asɔlɩ aliyia yi egyinanlɛ ɔhʋanɩ nɩ ɩda yɩ ali kɛɛ, nɩ ɩdɩ awohwi ɔzʋ̃mɩnlɛ nu dɩyɛ. Mmɩlɩ mɔ Hibulu dima ma twonwa Babɛlɩ nɩ ikile “Bɛsabɛsa” nɩ, Suma dima (Ka-dingir-ra) nɩɩ Akadɩ dima (Bab-ilu) munwala ikile “Nyamɩnlɩ Yɩ Anyɩnkɛ.” Meti mmenii mɔɔ bɛda ɛkɛnɩ nɩ bɛzɩnzanlɩ twonwa nɩ yi dima na ama mmenii bɛayɩ bɛ adwɩnɩ wɔ kezimɔ bɔbʋlɩ twonwa nɩ zʋ, naasʋ̃ dima fʋlɔ anzɛnyɩɩ mɔɔ bɛva beziyeli yɩ agyia nu nɩ ɩkɔ ɔzʋlɔ ɩda twonwa nɩ ali kɛɛ bɛyɛ ɔzʋ̃mɩnlɛ nu dɩyɛ.

it-2-E 202 ¶2

Ɛdɩndɛlɛ

Gyɛnɛsɩsɩ buuku nɩ ɩkã kezimɔ adasamaa abusunwa be bɛyɛlɩ ɔkʋ̃ wɔ Nzuloyilɛ nɩ yɩ mɛda kɛɛ, bekyinaa aliyia be mɔɔ ɩkɛma bokodwodwu bekediyia Nyamɩnlɩ yɩ ɔhʋanɩhilelɛ mɔɔ ɩva ɩmanlɩ Nowa nɩɩ yɩ mma nɩ. (Gyn 9:1) Kɛ ankɩ bɛkɛdɛlɛ na “bɛahyɛ azɩlɛ yɩ zʋ manlɩ” nɩ, bɛyɛlɩ adwɩnɩ kɛɛ bokohunwa bo munwa wɔ dɩka ɔkʋ̃ mfomi, bekegyina bɛ aliyia wɔ dɩka be mɔɔ bɛɣa bɔvʋlɔlɩ yɩ Hyayɩna Azɩlɛ Tɛtɛlɛ mɔɔ ɩwɔ Mɛsopoteminyia nɩ. Ɩda ali kɛɛ, nɩ ɛkɛnɩ ɩkɛɣa ɩkɛyɛ ɔzʋ̃mɩnlɛ dɩka sʋ̃, mɔɔ bɛlɛ ɔzʋ̃mɩnlɛ aliyia.​—Gyn 11:2-4.

it-2-E 202 ¶3

Ɛdɩndɛlɛ

Dɩyɛ Munwala Zʋ Tumivʋlɔ Nyamɩnlɩ ɩmanlɩ ɔzɔ apigyiabigyiabɔnwʋ egyima nɩ ɩzɩkɛlɩ iluwa bɔ ɔkʋ̃yɛlɛ mɔɔ ɩzɩkɛlɩ yɩ nɩ zʋ, ɩyɛlɩ eyi iluwa bɛ ɛdɩndɛlɛ mɔɔ ɩyɛlɩ yɩ bɛsabɛsa nɩ zʋ. Eyi ɩmanlɩ ɔkʋ̃yɛlɛ mɔɔ nɩ bɛlɛ bɛyɛ egyima nɩ ɩzɩkɛlɩ na awielɩyɛ nɩ, bɔdʋlɩ bɛbɩndɩnlɩ azɩlɛ anyɩ dɩka bela. Bɛ ɛdɩndɛlɛ mɔɔ ɩyɛlɩ bɛsabɛsa sʋ̃ nɩ ikezi anzɛnyɩɩ ɩlɛ́ma bɔkɔwɔ nu bɛkɛyɛ dɩyɛ tanɩ eɣile be sʋ̃, dɩyɛ mɔɔ ɩkɛma bɔkɔbʋ Nyamɩnlɩ yɩ ɔhʋanɩhilelɛ, iluwakɛɛ ɩlɛ́ma adasamaa ɔhʋanɩ ma bɔkɔwɔ numɔ bɛkɛva bɛ adwɩnɩ nɩɩ bɛ anwʋzɩzɩbɛ bɛkɛyɛ apigyiabigyiabɔnwʋ nninyeni bela. Akʋ̃ ɩkɛma ɩkɛyɛ sɩ kɛɛ bokohunwa hunwa nnimidi azʋlɔtʋ yi munwa wɔ ɛdɩndɛlɛ okuwu azʋlɔtʋ nu—nnimidi mɔɔ ɩ́zʋ̃ Nyamɩnlɩ, mfomi mɔɔ ɩzʋ̃ enii yɩ ozumalɛnwʋnlɛ nɩɩ yɩ ɛbɩbɛlɛ nu, na bɛava bɛayɛ dɩyɛ be. (Fá tindiã Odw 7:29; Dit 32:5 nwʋ.) Meti, ɩwɔ numɔ kɛɛ ɩhyɩhyɛlɩ enii nu dɩyɛ, naasʋ̃ ɔzɔ ɛdɩndɛlɛ mɔɔ bɛyɛlɩ yɩ bɛsabɛsa nɩ ɩvalɩ mfasʋ ɩɣalɩ iluwakɛɛ nɩ ɩlɛ́ma adasamaa bɛkɛva bʋtayɩ mɔɔ asianɩ wɔ numɔ anzɛnyɩɩ ɩyɛ ɛyɛlɛ bekeziye bɛ anyɩ zʋ. (Gyn 11:5-9; fá tindiã Ayɩ 8:9, 10 nwʋ.) Sɛ yesunzu nninyeni mɔɔ ɩkɔlɩɩ ɔzʋlɔ wɔ amɩyɛzayɛ yɛ mmɩlɩ nu mɔɔ ɩzʋ̃ nnimidi ɔkʋ̃ mɔɔ mmenii bɛlɛ mɔɔ bɛáva bedi egyima bʋwɔ nɩ nu ɩɣa nɩ nwʋ a, ɩma yɛtɩ kezimɔ Nyamɩnlɩ ɩnwʋnlɩ eyi iziyeli kɛɛ ikezi sɛ ɩmanlɩ ɔhʋanɩ ma Babɛlɩmaa nɩ be egyima nɩ ɩhɔlɩ ɔzʋlɔ wɔ ɔzɔ mmɩlɩ yɩ nu a.

it-2-E 472

Amanlɩ

Sikalɛyɩ mɔɔ bɛáhʋla bedi nkitanwʋ iluwa ɛdɩndɛlɛ nu nzɩnzanlɩyɛ nɩ ti nɩ, ɩmanlɩ ɛdɩndɛlɛ okuwu bela inyianlɩ yɩzayɩ yɩ amamu, yɩ amamɩlɛ, yɩ subanɩ, nɩɩ yɩ ɔzʋ̃mɩnlɛ—bo nu bela ɩwɔ ɔhʋanɩ mɔɔ iduwa zʋ ɩyɛ yɩ dɩyɛ. (Lɛv 18:3) Iluwakɛɛ bɔhwɩ̃ bɔ nwʋ wɔ Nyamɩnlɩ nwʋ nɩ ti, bo nu bela ɩyɛlɩ yɩzayɩ yɩ aboduwaba mɔɔ ɩsʋ̃mɩ yɩ kɛɛ nyamɩnlɩ.​—Dit 12:30; 2Aw 17:29, 33.

Pɩbɛlɩ Bayɩbʋlʋ Yi Nu

it-1-E 1023 ¶4

Hamɩ

Sa ɩkʋla isi kɛɛ, nɩ Kenaanɩ yɩ nwʋ wɔ odwokɔ mɔɔ izili nɩ nu na yɩ zɩ Hamɩ sʋ̃ ɩátɩnyɩa yɩ. Anzɛnyɩɩ sunzuma nɩ ɩhanlɩ Nowa ma ɩhyɛlɩ nkɔmɩ kɛɛ, subanɩ tanɩ mɔɔ ɩwɔ Hamɩ yi nwʋ mɔɔ ebiye a yɩ ɣa benyia Kenaanɩ sʋ̃ ɩda yɩ ali nɩ, sa Kenaanɩ yɩ tʋ maa sʋ̃ bɛyɛ ɔzɔ la. Mmuzulo nɩ ɩɣalɩ numɔ wɔ mmɩlɩ mɔ Yizilayamaa mɔɔ bɛdɩ Hyɛmɩ yɩ tʋ maa nɩ belili Kenaanɩmaa bɔ zʋ nkunumi nɩ. Mmenii mɔɔ bɛásɩkɛ bɛ nɩ (kɛ ndianwʋ nɩ, Gibiyɔnʋmaa nɩ [Dwh 9]) bɛɣa bɛyɛlɩ nkɛlɛ bɛmanlɩ Yizilayamaa nɩ. Alʋbɔ yaalɛ mɛda nɩ, ɔzɔ mmuzulo nɩ ɩɣalɩ numɔ fʋlɔ wɔ mmɩlɩ mɔ Hamɩ yɩ ɣa benyia Kenaanɩ yɩ tʋ maa nɩ, bɔhɔ bowulalɩ Gyafɛtɩ oyuwadɩ tumililɛ mɔɔ ɩdɩ Medo-Persia, Greece, nɩɩ Wulomi bɔ tʋ nɩ.

it-2-E 503

Nimʋlɔdʋ

Wɔ Nimʋlɔdʋ yɩ bulombunlililɛ yɩ tʋwɔlɛ nɩ, nɩ ahyonwa Babɛlɩ, Erech, Accad, nɩɩ Calneh mɔɔ yi munwala wɔ Hyayɩna azɩlɛ zʋ nɩ ɩkɩnla yɩ bulombunlililɛ nɩ nwʋ. (Gyn 10:10) Meti, ɩkɛyɛ kɛɛ mɛyɩ yɛ ɩmanlɩ ɔhʋanɩhilelɛ bɛ kɛɛ bɛhyɩ́ Babɛlɩ twonwa yɩ na begyiná aliyia tɩndɩnlɩ nɩ sʋ̃ a. Dwuumaa sʋ̃ bede ɔzɔ odwokɔ nɩ betiã numɔ. Josephus ɩhɛlɛlɩ kɛɛ: “Ngyɩkɩ̃ɩ̃ ngyɩkɩ̃ɩ̃ la [Nimʋlɔdʋ] ɩzɩnzanlɩ bɛ manlɩwulɛ nɩ ma ɩɣa ɩyɛlɩ tumililɛ mɔɔ ɩyɛ nhyɛ. Mɔɔ adwɩnɩ nɩ yɛ lɛ kɛɛ, ɔhʋanɩ ɔkʋ̃ la mɔɔ ikoluwa ɔzʋlɔ ɩkɔhwɩ̃ enii na yi kunlu ilótuli Nyamɩnlɩ nwʋ yɛ lɛ kɛɛ, ɩkɛma bɛkɛva bɔ nwʋ bekediã yɩzayɩ yi tumililɛ zʋ mfomi. Izili pɔkɔ kɛɛ sɛ Nyamɩnlɩ ɩyɛ Yɩ adwɩnɩ kɛɛ ɩkɛva nzulo ɩkɛzɩkɛ azɩlɛ yɩ dɔkʋ̃ a, sa ɩ nɩɩ yɩ pʋmɩ ɔzʋlɔ; iluwakɛɛ ikegyina aliyia tɩndɩnlɩ be mɔɔ nzulo nɩ ɩlɔ́tʋ aliyia nɩ, na iaduwa Nyamɩnlɩ kakɛ iaziye yɩ nlabenyiammɔ mɔɔ ɩzɩkɛlɩ bɛ nɩ yɩ agyia nu. Mmenii nɩ sʋ̃ bediyeli [Nimʋlɔdʋ] yɩ fʋlɔdulɛ nɩ, na benyianlɩ adwɩnɩ kɛɛ sɛ abiye ɩkã yɩ nwʋ azɩ iwula Nyamɩnlɩ tʋ a, nɩ ikile kɛɛ ɩdɩ dɔngɔnii; meti bɔwɔlɩ yɩ tʋ kɛɛ bekyinaa aliyia tɩndɩnlɩ nɩ . . . na egyima yɩ sʋ̃ ɩhɔlɩ ndɛndɛ paa mɔɔ nɩ ɩyɛ nnwʋánlɩ.”​—Jewish Antiquities, I, 114, 115 (iv, 2, 3).

    Ahanta Buuku (2015-2025)
    Numá Yɩ
    Kɔ́ Numɔ
    • Aɣɩnda
    • Kyɛ́
    • Yɛ́ nzɩnzanlɩyɛ mɔɔ ɛpɛ yɩ wɔ ɛkɩhyɩ
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mmɛla Mɔɔ Ɩwɔ Nwʋmɔ
    • Nwʋmɔ Nhyɩhyɛlɩyɛ
    • Nwʋmɔ Nninyeni
    • JW.ORG
    • Kɔ́ Numɔ
    Kyɛ́