Watchtower INTANƐTƖ ZƲ AWUUKUZIYELƐDƖKA
Watchtower
INTANƐTƖ ZƲ AWUUKUZIYELƐDƖKA
Aɣɩnda
  • BAYƖBƲLƲ
  • AWUUKU NƖƖ NNINYENI MVƲLƆ
  • DƖYƐZUMANLƐ
  • mwbr21 March owu. azʋ. 1-10
  • Ɛbɩlawɔlɛ Nɩɩ Dasɩlɛlilɛ Dɩyɛzumanlɛ Kɛlɛta Nwʋ Awuuku Nu Ɛbɩbɛlɛ

Vidiyo bela íni ɔfʋã ɛkɩhyɩ.

Yɛpakyɛbɛ wʋ, dɩyɛ be ɩákɔ bʋwɔ wɔ vidiyo mɔɔ ɔtwɩ̃ɩ̃ yɩ nu.

  • Ɛbɩlawɔlɛ Nɩɩ Dasɩlɛlilɛ Dɩyɛzumanlɛ Kɛlɛta Nwʋ Awuuku Nu Ɛbɩbɛlɛ
  • Ɛbɩlawɔlɛ Nɩɩ Dasɩlɛlilɛ Dɩyɛzumanlɛ Kɛlɛta Nwʋ Awuuku Nu Ɛbɩbɛlɛ—2021
  • Odwokɔtile ngyɩkɩ̃ɩ̃ngyɩkɩ̃ɩ̃
  • MARCH 1-7
  • MARCH 8-14
  • MARCH 15-21
  • MARCH 22-28
  • MARCH 29–APRIL 4
  • APRIL 5-11
  • APRIL 12-18
  • APRIL 19-25
  • APRIL 26–MAY 2
Ɛbɩlawɔlɛ Nɩɩ Dasɩlɛlilɛ Dɩyɛzumanlɛ Kɛlɛta Nwʋ Awuuku Nu Ɛbɩbɛlɛ—2021
mwbr21 March owu. azʋ. 1-10

Ɛbɩlawɔlɛ Nɩɩ Dasɩlɛlilɛ Dɩyɛzumanlɛ Kɛlɛta Nwʋ Awuuku Nu Ɛbɩbɛlɛ

MARCH 1-7

BAYƖBƲLƲ NU ANWƲNYIA | NƆMƐSƖ 7-8

“Ozumalɛdɩyɛ Mɔɔ Ɩwɔ Yizilayamaa Bɛ Azʋkɔlɩyɛ Yi Nu”

it-1-E 497 ¶3

Asafʋ

Wɔ Yizilaya nɩ, nɩ bɛzabɛ mɔɔ bɛfata nɩ bɛta bekyina mmenii nɩ bɛ agyia nu. (Ɛzɩ 10:14) ‘Mbanimbani mɔɔ bɛlɩla bɛ mmusunwa yɩ bo munwa nɩ,’ bɛvalɩ ayɛdɩ bɛɣalɩ wɔ mmɩlɩ mɔ bɛhyɩhyɛɛ ɛdamɛ aliyia yɩ nɩ. (Nɔ 7:1-11) Wɔ Nehɛmaya yɩ mmɩlɩ zʋ nɩ, sɛ nɩ bɛyɛɛ “nɔhʋanlɛ nhyɩhyɛlɩyɛ” yɩ a, nɩ azɔfʋ, Levimaa, nɩɩ “manlɩ yi nu aditili” yɛ nɩ bɔsɔ yi munwa a. (Ne 9:38–10:27) Wɔ Yizilayamaa bɛ ɔhʋanɩdulɛ yi nu wɔ ɛsɛlɛ yɩ zʋ nɩ, nɩ bɛlɛ “abaguamaa mɔɔ bele dima” na bo nu 250 bɔhɔ bɛhɩnlanlɩ Kola, Deetanɩ, Abayɩlamɩ nɩɩ Ɔnʋ nwʋ ma bodwodwuli bediyialɩ Mosisi nɩɩ Elɔnʋ. (Nɔ 16:1-3) Mɔɔ ɩkɛyɛ na Mosisi ɩava ɔhʋanɩhilelɛ mɔɔ ɩzʋ̃ Gyehova yɩ ɛkɛnɩ ɩayɛ egyima nɩ, ɩyɩlɩ Yizilaya mbanimbani 70 mɔɔ bɛdɩ manlɩ yi nu aditili na ama bɛawʋwa yɩ ma ‘ɩazʋwa manlɩ yɩ nɩ bɛ adɩsʋwa’ mɔɔ nɩ yɩzayɩ nkʋ̃ ɩáhʋla ɩsʋwa nɩ. (Nɔ 11:16, 17, 24, 25) Lɛvitikɔsʋ 4:15 ɩkã “asafʋ yi nu mbanimbani” nwʋ odwokɔ, na ɩda ali kɛɛ bɛzabɛ mɔɔ nɩ begyĩ mmenii yɩ bɛ agyia nu nɩ bɛdɩ manlɩ yi nu mmenyia mbanimbani, mmusunwa adile, ndɛnɩwuwalɛmaa, nɩɩ manlɩ yi nu aditili.—Nɔ 1:4, 16; Dwh 23:2; 24:1.

it-2-E 796 ¶1

Wulubini

Wɔ Yizilayamaa bɛ azʋkɔlɩyɛ nɩ, nɩ Simɩyɔnʋ nɩɩ Gaadɩ bɔ tʋmaa bɔdʋwa Wulubinimaa nɩ bɔ zʋ wɔ ɛdamɛ aliyia yɩ ngyakɛ ɔfʋã nu. Sɛ Yizilayamaa nɩ bɔkɔɔ a, nɩ mmusunwa okuwu asã eyi mɔɔ Wulubini abusunwa yɛ nɩ igyĩ be ti nɩ, yɛ nɩ bedi Dwuuda, Yisaka, nɩɩ Zebulɔnɩ abusunwa okuwu nɩ bɛ mɛda a. (Nɔ 2:10-16; 10:14-20) Mmɩlɩ mɔ nɩ beyilaa ɛdamɛ aliyia yɩ zʋ na bɛlɛ bɛ ayɛdɩ afɔlɩ bɛba nɩ, ɔzɔ ɔhʋanɩ yɩ zʋ la yɛ bɛhyɩhyɛlɩ bɔ nwʋ a.—Nɔ 7:1, 2, 10-47.

w04-E 8/1 25 ¶1

Nɔmɛsɩ Buuku Yi Nu Ndwokɔ Aditili

8:25, 26. Kɛmɔ ɩkɛyɛ na bɛanyia mmenyia mɔɔ bɔwɔ anwʋzɩzɩbɛ na bɛayɛ Levimaa bɔ ɔzʋ̃mɩnlɛ egyima nɩɩ ɔdwɩnɩnlɛ mɔɔ bɔdwɩnɩ bɛ ɔlʋbɔ nwʋ nɩ ti, bɛhyɛlɩ mmenyia mɔɔ bɛ alʋbɔ ɩhɔ anyunumi nɩ kɛɛ beyiaki egyima nɩ na bele bɔ mʋnlɩ. Naasʋ̃, nɩ sa bɔkʋla botu bɔ nwʋ bɔbʋwa Levimaa nɣalɩyɛ nɩ. Ɩwɔ numɔ kɛɛ nnɛ, bɛáhã kɛɛ abiye ɩhɔ pɛnhyɩnɩ wɔ dasɩlɛlilɛ egyima yi nu dɩyɛ, naasʋ̃ adwɩnɩ mɔɔ ɩwɔ ɔzɔ mmɛla yi nu nɩ, ɩma yenyia ozumalɛdɩyɛ be mɔɔ mfasʋ wɔ ɔzʋlɔ. Sɛ iluwa ebaniyɛlɛ ti, Kilisinyianii be ɩáhʋla idi asɛdɩ be nwʋ egyima a, ɩkɔhʋla ɩkɛyɛ ɔzʋ̃mɩnlɛ egyima yɩ ɔfʋã be mɔɔ yɩ anwʋzɩzɩbɛ ɩkɔhʋla.

Pɩbɛlɩ Bayɩbʋlʋ Yi Nu

it-1-E 835

Abakanɩ, Ɛɣalɛ Mɔɔ Ili Bɔmʋnlɩ

Iluwakɛɛ nɩ mmenyia mmakanɩ mɔɔ bɔwɔ Yizilayamaa bo nu yɛ bɛba bɛyɛ mmusunwa adile nɩ ti, nɩ begyĩ manlɩ yɩ munwala be agyia nu sʋ̃. Gyehova ɩvʋlɔlɩ Yizilaya manlɩ yɩ munwala kɛɛ yɩ “ɣa ebani,” na iluwa ɩ nɩɩ Abilehamɩ bɛ nhyɩhyɛlɩyɛ yɩ zʋ yɛ bɛɣa bɛyɛlɩ yɩ mmakanɩ a. (Ɛkɩ 4:22) Iluwakɛɛ ileli bɔ nnwʋanlɩ nɩ ti, Gyehova ɩhyɛlɩ bɛ kɛɛ “benyia bela mɔɔ bekeli bɔmʋnlɩ bɔkɔwʋ yɩ wɔ Yizilaya, nɩɩ ɛnlamɩ nyini bela mɔɔ ili bɔmʋnlɩ nɩ,” beyilá ɔzʋlɔ bɛma yɩ. (Ɛkɩ 13:2) Meti, beyilalɩ mmenyia mmakanɩ bɔ zʋ bɛmanlɩ Nyamɩnlɩ.

MARCH 8-14

BAYƖBƲLƲ NU ANWƲNYIA | NƆMƐSƖ 9-10

“Kezimɔ Gyehova Idi Yi Mmenii Bɛ Anyunu”

it-1-E 398 ¶3

Azʋkɔlɩyɛ

Kezimɔ Yizilayamaa bɔzʋ̃ azʋkɔlɩyɛ ɔkʋ̃ boduli bɔhɔlɩ azʋkɔlɩyɛ fʋlɔ nɩ ɩda yɩ kɛɛ, kezimɔ bɛhyɩhyɛlɩ bɛ nɩ ɩyɛ nnwʋánlɩ baaba (Mosisi ɩhanlɩ azʋkɔlɩyɛ kɛyɛ 40 nwʋ odwokɔ wɔ Nɔmɛsɩ 33). Sɛ nɩ mununkumi nɩ ɩkɩda ɛdamɛ aliyia yɩ zʋ wɔ dɩka pɔkyɩɩ be a, nɩ ɩsɛ kɛɛ Yizilayamaa yɩ sʋ̃ bɔbʋwa ɛkɛnɩ la. Na sɛ nɩ mununkumi nɩ ɩzʋ̃ ɔzʋlɔ ɩyɩ a, nɩ bɔnlʋmmɔ sʋ̃ bɔzʋ̃ ɛkɛnɩ bɛyɩ bɔ nwʋ. “Sɛ Gyehova ɩkã kɛɛ bɔzʋkɔ dɩka be a, nɩ bɔzʋkɔ, na sɛ Gyehova ɩkã kɛɛ bodu a, nɩ bodu.” (Nɔ 9:15-23) Bɛyɛlɩ kɔbɩlɩ abentiyia anwɩ̃ mɔɔ nɩ bɛfa bɔbɔ Gyehova yɩ ahyɛdɩ nwʋ ɛlawulo bekile mmenii mɔɔ bɔwɔ azʋkɔlɩyɛ ɛkɛnɩ nɩ munwala. (Nɔ 10:2, 5, 6) Sɛ nɩ bɛtɩ abentiyia yɩ dede sʋnʋnkʋ̃ be mɔɔ ɩkɔ sʋlɔ ɩba azɩ nɩ a, nɩ ikile kɛɛ ɩsɛ kɛɛ botu. Eyi ilili bɔmʋnlɩ izili wɔ “ɔlʋbɔ mɔɔ ɩtɔ ɔzʋlɔ anwɩ̃ [1512 A.Y.M. nu], eziyianɩ mɔɔ ɩtɔ anwɩ̃ nɩ yɩ eɣile mɔɔ ɩtɔ anwunluma anwɩ̃ nɩ.” Sɛ botuu a, nɩ bɛfa nhyɩhyɛlɩyɛ alɩka nɩ bedi bɔmʋnlɩ, na akʋ̃ mmusunwa okuwu asã mɔɔ beli bɔmʋnlɩ mɔɔ Dwuuda yɛ igyĩ be ti nɩ bedi yɩ mɛda, akʋ̃ Yisaka nɩɩ Zebulɔnɩ abusunwa yɩ sʋ̃ bɔtʋwa ɔzʋlɔ. Gɛhyɔnʋmaa nɩɩ Mɛlalayɩmaa sʋ̃ bɔsʋwa ɛdamɛ aliyia yɩ ɔfʋã be bedi bɛ mɛda. Mɔɔ ɩdʋwa bɛ yɛ lɛ mmusunwa asã mɔɔ Wulubini yɛ igyĩ be ti nɩ, na Simɩyɔnʋ nɩɩ Gaadɩ abusunwa yɩ sʋ̃ bɔtʋwa ɔzʋlɔ. Sɛ eyimmɔ bɔkɔ a, akʋ̃ Kohatɩmaa yɩ sʋ̃ bɔsʋwa nwanzanwanza dɩka ɛkɛnɩ nninyeni bedi bɛ mɛda. Akʋ̃ sʋ̃, mmusunwa okuwu asã mɔɔ Efilemi yɛ igyĩ be ti nɩɩ Manasɛ nɩɩ Bɛngyamanɩ abusunwa yɩ sʋ̃ bedidi ɔzʋlɔ. Awielɩyɛ kʋlaa nɩ, abusunwa okuwu mɔɔ Dan yɛ igyĩ be ti nɩ yɛ bedi ɔlɔmɩ nɩ munwala bɛ mɛda a, mɔɔ Ahya nɩɩ Nafɩtali abusunwa yɩ sʋ̃ ɩkɩnla nwʋmɔ. Meti mmusunwa okuwu anwɩ̃ mɔɔ bɔ nwʋ ɩzʋnɩ na bɔwɔ tumi paa nɩ yɛ bedi ɔlɔmɩ yɩ nɩ bɛ anyunu nɩɩ bɛ mɛda a.—Nɔ 10:11-28.

w11-E 4/15 4-5

Asʋ̃ Ɔnwʋ Dasɩlɛ Mɔɔ Ikile Kɛɛ Nyamɩnlɩ Ikilee Yi Mmenii Ɔhʋanɩ a?

Yɛkɛyɛ mɩnla na yɛahile kɛɛ yɛ anyɩ ɩsɔ Nyamɩnlɩ yɩ ɔhʋanɩhilelɛ a? Sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ ɩhanlɩ kɛɛ: “Mʋnlʋmmɔ bediyé mʋnlʋmmɔ be mbanimbani nɩ mmɔ mɔɔ beli mʋnlʋmmɔ bɛ anyunu nɩ, na mʋnlʋmmɔ bɛhã bɔ nwʋ azɩ bɛmá bɛ.” (Hib. 13:17) Ɩ́la azɩ kɛɛ yɛkɛyɛ ɔzɔ mmɩlɩ munwala. Ndianwʋ be ɛdɩ: Fa yɩ kɛɛ ɛdɩ Yizilayanii wɔ Mosisi yɩ mmɩlɩ zʋ. Mmɩlɩ mɔ bodualɩ ɔhʋanɩ yɩ ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ nɩ, sɩnɩ fadumi nɩ igyinanlɩ. Mmɩlɩ tɩndɩnlɩ ana yɛ ikegyina dɩka ɔkʋ̃ a? Ikeli eɣile ɔkʋ̃ a? Dapɛnɩ a? Anzɛnyɩɩ aziyianɩ sʋ̃maa a? Ebiye a, ekeɣizia wʋ kɛɛ, ‘Asʋ̃ mɩyɩyɩ mi nninyeni yɩ munwala a?’ Ebiye a, yɩ tʋwɔlɛ nɩ, ɛkɛyɩyɩ nninyeni mɔɔ nwʋmɔ ihyinyia wʋ baaba la. Naasʋ̃, mmɩlɩ ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ be mɛda nɩ, iluwakɛɛ odu wu nninyeni yi nu ɛvɛ nɩ ti, ɔbɔ yɩ tʋ ɛyɩyɩ yi munwala okua ɛkɛnɩ. Akʋ̃, ɩha ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ be ma ɛyɩyɩ wu nninyeni owie nɩ, ekehila a, sɩnɩ fadumi yɛ ipigyiaa yi nu sʋlɔ yɩ a, ma yɩ ɔzɔ ti ɩsɛ kɛɛ esia ɛhyɩhyɛ wu nninyeni nɩ munwala dɔkʋ̃! Eyi ɩlɛ́yɛ mɛlɛkɛ ɩkɛma wʋ na ɩkɛyɛ wʋ atɩɩtɩɩ. Naasʋ̃, sɛ nɩ mununkumi nɩ ipigyia yi nu sʋlɔ la “pɛ” a, nɩ ɩsɛ kɛɛ Yizilayamaa nɩ sʋ̃ ‘botu’ bɔ tʋ.—Nɔ. 9:17-22.

Mɛyɩ dɩyɛ, sɛ Nyamɩnlɩ ɩma ɔhʋanɩhilelɛ yɛ a, kɛ yɛkɛyɛ yɛ dɩyɛ wɔ nwʋ yekeze a? Asʋ̃ sɛ yɛ sa ɩkã yɩ la “pɛ” a, yɛbɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ yɛkɛva yekeli egyima a? Anzɛnyɩɩ yɛkɔ ɔzʋlɔ yɛyɛ yɛ dɩyɛ kɛmɔ yɛyɛ yɩ dadampɔ nɩ a? Asʋ̃ yezi ɔhʋanɩhilelɛ mɔɔ ɩɣa aɣile-asa yɩ la, dɩkɛɛ mɔɔ ɩfalɩ awudo Bayɩbʋlʋ dɩyɛzumanlɛ mɔɔ yɛkɛyɛ, bɛzabɛ mɔɔ bɛkã ndɛnɩ fʋlɔ mɔɔ yɛkɛhã Odwokɔba nɩ yekehile bɛ, abusunwa ɔzʋ̃mɩnlɛ mɔɔ yɛkɛyɛ yɩ daabaa, Asʋ̃piti Nkitanwʋlilɛ Kɔmitii maa mɔɔ yekediye bɛ, nɩɩ kezimɔ ɩsɛ kɛɛ yɛyɛ yɛ dɩyɛ wɔ ɔhʋanɩ mɔɔ ɩfata zʋ wɔ manlɩ-avinli ayiyialɩyɛ tʋ nɩ nwʋ nɩ a? Sɛ yetiye fʋlɔdulɛ a, ikile sʋ̃ kɛɛ yede Nyamɩnlɩ yɩ ɔhʋanɩhilelɛ yetiã numɔ. Sɛ nwʋmɔ ɩba ihyinyia kɛɛ yezizii abɔkɔ mɔɔ nwʋmɔ ihyinyia paa a, yɛáva yɛ nwʋ yetiã yɛzayɛ yɛ nɣɛlɛbɛ zʋ, mfomi yɛpɩbɛ ɔhʋanɩhilelɛ wɔ Gyehova yɩ ahyɩhyɛdɩ yɩ ɛkɛnɩ. Kɛmɔ sɛ ahũmi ituu a, kuakula pɩbɛ banɩwɔlɛ wɔ yɩ awʋvʋlɔ bɛ ɛkɛnɩ nɩ, ɔzɔ sʋ̃ la yɛ sɛ oyuwadɩ eyi nu atɩɩtɩɩ ɩba yɛ zʋ kɛɛ ahũmi a, ɩsɛ kɛɛ yɛpɩbɛ banɩwɔlɛ wɔ Gyehova yɩ ahyɩhyɛdɩ yɩ ɛkɛnɩ.

Pɩbɛlɩ Bayɩbʋlʋ Yi Nu

it-1-E 199 ¶3

Ayiyialɩyɛ

Ayiyialɩyɛ Zʋ Mfasʋ. Nɩ Ahʋanɩnwʋmɔ Awuwa mɔɔ bɛyɛ wɔ ɔlʋbɔ bela nɩ, ɩma bɔnwʋ mfasʋ mɔɔ ɩwɔ ɔzʋlɔ kɛɛ bɛkɛma bɛ anyɩ ɩkɔhɔ Gyehova yɩ nhyɩhyɛlɩyɛ mɔɔ mɛyɩ yɛ lɛ kɛɛ, ɩsɛ kɛɛ beyiyia nu nɩ nwʋ. Sɛ abiye mɔɔ yɩ nwʋ ɩtɩ na ilótuli ɔhʋanɩ ibu yɩ anyɩ ikua Ahʋanɩnwʋmɔ Awuwa nɩ zʋ a, nɩ ɩsɛ kɛɛ boku yi. (Nɔ 9:9-14) Mmɩlɩ mɔ Bulombunli Hezikaya ɩmanlɩ Dwuuda nɩɩ Yizilaya manlɩ yɩ bɛɣalɩ Gyelusalamɩ kɛɛ bɛbali Ahʋanɩnwʋmɔ Awuwa nɩ, ndwokɔ mɔɔ ɩhanlɩ ihileli bɛ nɩ, yɩ ɔfʋã be ise: ‘Yizilayamaa, beziá bɛɣɩla Gyehova pɛ. Máma bɛma bɛ ahʋnlɩnɩ ɩyɛ sɩ kɛmɔ bɛ zɩmmɔ bɛyɛlɩ nɩ. Bɛhã bɔ nwʋ azɩ bɛma Gyehova na bɛɣɩla yɩ nwanzanwanza dɩka mɔɔ ɩdɩ nwʋmɔ daabaa nɩ nu, na bɔzʋ̃mɩ Gyehova bɛ Nyamɩnlɩ na yɩ ɛya kezile nɩ ɩzʋ̃ bɔ zʋ ɩyɩ. Gyehova bɛ Nyamɩnlɩ ɩdɩ ɔnlʋmɩnlɛvʋlɔ nɩɩ ngokɛnwʋnlɛvʋlɔ, na sɛ besia bɛba yɩ pɛ a, ɩlɛ́yɩ yɩ anyɩ wɔ bɔ zʋ.’ (2Mm 30:6-9) Sɛ abiye ɩhyɛ da la na ɩákɔ a, nɩ ikile kɛɛ iyiaki Nyamɩnlɩ yɩ ɔzʋ̃mɩnlɛ. Ɩwɔ numɔ kɛɛ Kilisinyiamaa bɛáli Ahʋanɩnwʋmɔ Awuwa yɩ dɩyɛ, naasʋ̃ Pɔɔlʋ ɩhyɛlɩ bɛ ɛzɩzɩbɛ kɛɛ, máma beyiaki ayiyialɩyɛ azʋlɔtʋ mɔɔ Nyamɩnlɩ yi mmenii bɛyɛ nɩ ɩhɔlɛ. Ɩhanlɩ kɛɛ: “Mʋnlʋmmɔ bɛmá yɛdwɩnɩ ɔhʋanɩ mɔɔ yɛkɔhʋla yekezizi yɛ ɔhɔnwʋmmɔ bɛ kɛnɣa, yɛlʋlɔ́ yɛ nwʋ nkʋ̃kʋ̃ nkʋ̃kʋ̃, na yɛwɔ́ ɛbɩla baaba. Dɩka mɔɔ yeyiyia numɔ yetiye Nyamɩnlɩ Odwokɔ nɩ nɩ, máma yeyiaki ɛkɛnɩ ɔhɔlɛ, kɛmɔ ebiyemmɔ bɛyɛ nɩ. Mfomi mʋnlʋmmɔ bɛmá yezizi yɛ kɛnɣa nkʋ̃kʋ̃ ma ɩwʋlʋ́ ɔzʋlɔ, iluwakɛɛ mʋnlʋmmɔ bɔnwʋ yɩ kɛɛ Niibenyia eɣile nɩ iɣike.”—Hib 10:24, 25.

MARCH 15-21

BAYƖBƲLƲ NU ANWƲNYIA | NƆMƐSƖ 11-12

“Mɩnla Ti Mɔɔ Íni Kɛɛ Yɛtɩndɛnlɩ Yɛ Avʋ̃ Tʋ a?”

w01-E 6/15 17 ¶20

Máma Betiye Odwokɔ Yɩ La

Kilisiyiamaa sʋ̃maa nɩ la bɛlɛ́falɩ bɔ nwʋ bolówulalɩ nna nu ɛbɩlazɩkɛlɛ nu kyɩ̃. Naasʋ̃ ise kɛɛ yekila bʋwɔ na yɛáluwalɩ ɔhʋanɩ be mɔɔ ɩkɛma yɛkɛdɩndɛnlɩ yɛ avʋ̃ tʋ mɔɔ ɩkɛma yekeminli Nyamɩnlɩ yɩ anyunu ɔlʋmɩnlɛ nɩ zʋ. Pɔɔlʋ ɩwɔlɩ yɛ kɔkɔ kɛɛ: “Ɔzɔ la sʋ̃ yɛ máma yetwe Gyehova yekila kɛmɔ bo nu be bodweli yi behilalɩ na nnwɔlɔ bohunhunli bɛ nɩ. Máma bɛtɩndɛnlɩ bɛ avʋ̃ tʋ sʋ̃ kɛmɔ bo nu be bɛyɛlɩ na dɩyɛzɩkɛlɛvʋlɔ nɩ ɩzɩkɛlɩ bɛ nɩ.” (1 Kɔlɛntɩmaa 10:9, 10, NWT) Yizilayamaa nɩ bɛdɩndɛnlɩ bɛ avʋ̃ tʋ bediyialɩ Mosisi nɩɩ Elɔnʋ—nɔhʋanlɛ, bɛdɩndɛnlɩ bɛ avʋ̃ tʋ bediyialɩ Nyamɩnlɩ yɩzayɩ po—wɔ mana mɔɔ boluwalɩ nnwʋánlɩ ɔhʋanɩ zʋ bɛvalɩ bɛmanlɩ bɛ nɩ nwʋ. (Nɔmɛsɩ 16:41; 21:5) Asʋ̃ bɛ avʋ̃nlɩtʋdɩndɛlɛ yɩ nɩ, ilileli Gyehova ɩdɛlalɩ bɛ adwomanlɩwɔlɛ yɩ a? Bayɩbʋlʋ nu odwokɔ kile kɛɛ, nnwɔlɔ bɛɣɩkalɩ bɛzabɛ mɔɔ bɛdɩndɛnlɩ bɛ avʋ̃ tʋ nɩ sʋ̃maa la ma bowuwuli. (Nɔmɛsɩ 21:6) Nɩ beli bɔmʋnlɩ bɛzɩkɛ bɛzabɛ mɔɔ bɛdɩndɛnlɩ bɛ avʋ̃ tʋ kɛyɛ 14,700 daada. (Nɔmɛsɩ 16:49) Meti íni kɛɛ yetwe Gyehova yɩ abʋtalɩ yekila iluwa nninyeni mɔɔ ɩfa ɩma yɛ mɔɔ yekowu yɩ animitiyia nɩ zʋ.

w06-E 7/15 15 ¶7

“Máma Mʋnlʋmmɔ Bɛtɩndɛnlɩ Bɛ Avʋ̃ Tʋ”

Kila kezimɔ Yizilayamaa nɩ bo subanɩ ɩzɩnzanlɩ! Bɔmʋnlɩ nɩ mɔɔ bɛyɩlɩ bɛ wɔ Igyibiti na beleli bɛ wɔ Ngyemvile Kɔkɔlɔ yi nu nɩ, bɛ anyɩ ɩzɔlɩ yɩ, na ɩhanlɩ bɛ ma bɔdʋlɩ aɣɛlɛyɩlɛ ndwomi bɛmanlɩ Gyehova. (Ɛkɩsadɔsʋ 15:1-21) Naasʋ̃ ɛsɛlɛ nɩ zʋ azɩwʋwalɛ mɔɔ bɛ anyɩ iádeli nwʋ nɩɩ Kenaanɩmaa bɔ nwʋ bɔlɔ ti, anyɩnlɩzɔlɛ mɔɔ nɩ Nyamɩnlɩ yi mmenii nɩ bɔwɔ nɩ iminlinli, na bɛ anyɩ iádeli mɔɔ nɩ bɔwɔ nɩ nwʋ sʋ̃. Kɛ ankɩ bɛkɛla Nyamɩnlɩ asɩ wɔ fanwʋdi mɔɔ benyia yɩ nwʋ nɩ, bɛhanlɩ kɛɛ mɛyɩ yɛ ɩma bɔ nwʋ ɩhyɩlɩ bɛ a. Meti bɛákile anyɩnlɩzɔlɛ bɛma Gyehova iluwa bɛ avʋ̃ tʋ mɔɔ bɛdɩndɛnlɩ nɩ ti. Ɩáyɛ nnwʋánlɩ kɛɛ ɩhanlɩ kɛɛ, “Ɩhɔ ɩbʋmɩ eɣile sina yɛ mɩma amumuyɛmaa asafʋ eyi bɛdɩndɛnlɩ bɛ avʋ̃ tʋ bediyia mɩ a?”—Nɔmɛsɩ 14:27; 21:5.

it-2-E 719 ¶4

Mmevile

Avʋ̃nlɩtʋdɩndɛlɛ. Avʋ̃nlɩtʋdɩndɛlɛ ɩáhyɛ ɛzɩzɩbɛ na ikolɔ abɔkɔ sʋ̃. Yizilayamaa nɩ bɔzʋ̃ Igyibiti bɛyɩlɩ bɔ nwʋ nɩ, ɩákyɛ bela yɛ bɔwɔlɩ yɩ tʋ bɛdɩndɛnlɩ bediyialɩ Mosisi nɩɩ Elɔnʋ mɔɔ Gyehova ɩyɩlɩ bɛ kɛɛ belí bɛ anyunu nɩ a. (Ɛkɩ 16:2, 7) Aɣinzi nɩ, ɔzɔ subanɩ mɔɔ bɛlalɩ yɩ ali nɩ ɩmanlɩ Mosisi yɩ abɔkɔ nu igolɔlɩ nkʋ̃ʋ̃ ma ankɩ ɩbɛlɩ yɩ kɛɛ ikowu. (Nɔ 11:13-15) Sɛ abiye ɩtɩndɛnlɩ yɩ avʋ̃ tʋ a, ɩkʋla ɩyɛ asianɩ kezile paa ɩma yɩ. Bɛzabɛ mɔɔ bɛdɩndɛnlɩ bɛ avʋ̃ tʋ bediyialɩ Mosisi nɩ, Gyehova iwuli yɩ kɛɛ botwodwu bekediyia Yɩzayɩ yi tumililɛ. (Nɔ 14:26-30) Iluwa eyi ti, bo nu sʋ̃maa bowuwuli.

Pɩbɛlɩ Bayɩbʋlʋ Yi Nu

it-2-E 309

Mana

Kezimɔ Ɩdɩ. Nɩ Mana “ɩdɩ kɛɛ mma fuvulo be” mɔɔ “nwʋmɔ ɩdɩ kɛɛ” nzulo mɔɔ ɩzʋ̃ dɛlɩyɔmɩ (bdellium) owudo nu ɩba mɔɔ yɩ anyɩ ɩla ɛkɛnɩ nɩ. Na nɩ ɩdɩ kɛɛ dɩyɛ be mɔɔ ɩtʋ bʋlɔ paa. Nɩ yɩ fɛlɛkʋ̃ ɩdɩ kɛɛ “keeki mɔɔ ɔwʋlɔ ɩwɔ numɔ” anzɛnyɩɩ “keeki fɛlɛkʋ̃ be mɔɔ bɛva ngɔlɔ bɔvʋla.” Sɛ betĩ yɩ wɔ bʋlɔ zʋ anzɛnyɩɩ besizi yi wɔ duba nu bowie a, nɩ bɔnʋnwa anzɛnyɩɩ bɔtʋ̃.—Ɛkɩ 16:23, 31; Nɔ 11:7, 8.

MARCH 22-28

BAYƖBƲLƲ NU ANWƲNYIA | NƆMƐSƖ 13-14

“Kezimɔ Dedi Ɩma Yenyia Akɛnɣazɩzɩbɛ”

w06-E 10/1 16-17 ¶5-6

Dedi Nɩɩ Gyehova Nwʋ Bɔlɔ Ɩma Yenya Akɛnɣazɩzɩbɛ

Naasʋ̃ ɛdɩdɛlɛmaa nɩ bo nu anwɩ̃, Dwohyuwa nɩɩ Kelɛb dɩyɛ nɩ bɔ nwʋ ɩpɩlɩ bɛ kɛɛ bɔkɔhɔ Anʋhʋba Azɩlɛ yɩ zʋ. Bɛhanlɩ kɛɛ, Kenaanɩmaa nɩ bɛdɩ “koko bɛma yɛ. Béni banɩwɔlɛ, na amɩyɛ mɛyɩ, Gyehova ɩkɩnla yɛ nwʋ. Máma bo kunlu ituli bɔ nwʋ.” (Nɔmɛsɩ 14:9) Asʋ̃ nɩ Dwohyuwa nɩɩ Kelɛb bɛ anyɩnlɩlazʋ nɩ igyĩ dɩyɛ mbʋanlɩ be zʋ a? Ɩ́dɩ ɔzɔ kʋlaa! Nɩ bɛ nɩɩ manlɩ yɩ munwala bɔnwʋ kezimɔ Gyehova ɩvalɩ Atɩɩtɩɩ Bunlu ɩɣalɩ Igyibitimaa bɔ zʋ na igualɩ bɛ anyamɩnlɩ yɩ bɛ anyunu azɩ nɩ. Akʋ̃ sʋ̃, bɔnwʋnlɩ kezimɔ Gyehova ɩmanlɩ Ngyemvile Kɔkɔlɔ nɩ ɩɣɩdalɩ Falo nɩɩ yɩ azogyiamaa bɔ zʋ nɩ. (Ndwomi 136:15) Ɩda ali petee kɛɛ, nɩ ankɩ íni kɛɛ ɛdɩdɛlɛmaa bunlu yɩ nɩɩ bɛzabɛ mɔɔ beleli bɛ belili nɩ bɛma bɔlɔ ɩkã bɛ. Odwokɔ yɩ nɩ ɩyɛlɩ Gyehova ɛɣɛkɛ ma ɩhanlɩ kɛɛ: “Sɛnkyɩlɛdɩ mɔɔ mɩyɛ yɩ wɔ bɛ avinli munwala mɛda nɩ, eɣile sina yɛ bekele mɩ bekeli a?”—Nɔmɛsɩ 14:11.

Gyehova ɩmanlɩ bɔnwʋnlɩ dɩyɛ pɔkyɩɩ mɔɔ ɩmanlɩ bɔlɔ ɩhanlɩ bɛ nɩ, nɩ ɩdɩ dedi mɔɔ béni nɩ ti a. Dedi nɩɩ akɛnɣazɩzɩbɛ bɔwɔ abusunwawɔlɛ mɔɔ numɔ ɩyɛ sɩ baaba nkʋ̃ʋ̃ ma sʋ̃mavʋlɔ Dwɔɔnʋ ɩhɛlɛlɩ Kilisinyianɩ asafʋ yɩ nɩɩ kʋnɛ mɔɔ bɔkʋ̃ʋ̃ wɔ sunzuma nu nɩ nwʋ odwokɔ kɛɛ: “Ye dedi mɔɔ yɛlɛ yɩ wɔ Nyamɩnlɩ nu nɩ, mɛyɩ yɛ ɩma yedi oyuwadɩ zʋ nkunimi a.” (1 Dwɔɔnʋ 5:4) Nnɛ sʋ̃, Gyehova Dasɩvʋlɔmaa mɔɔ bɔbʋ million ahyiã, mbanimbani nɩɩ nnwuakula, bɛzabɛ mɔɔ bɔwɔ anwʋzɩzɩbɛ nɩɩ bɛzabɛ mɔɔ béni anwʋzɩzɩbɛ nɩ bɛda dedi mɔɔ Dwohyuwa nɩɩ Kelɛb bɛlalɩ yɩ ali nɩ be, na eyi yɛ ɩma bɛkãã Odwokɔba nɩ wɔ oyuwadɩ dɩka bela a. Tamvʋlɔ bela íni ɛkɛnɩ mɔɔ ɩhʋla ɩma azogyiamaa mɔɔ bɔwɔ akɛnɣazɩzɩbɛ eyi beyiaki odwokɔ yɩ nɩ ɩhanlɛ.—Wulomimaa 8:31.

Pɩbɛlɩ Bayɩbʋlʋ Yi Nu

it-1-E 740

Azɩlɛ Yɩ Mɔɔ Nyamɩnlɩ Ɩva Ɩmanlɩ Yizilayamaa Nɩ

NƆHƲANLƐ, azɩlɛ mɔɔ Nyamɩnlɩ ɩva ɩmanlɩ Yizilayamaa nɩ, nɩ ɩdɩ azɩlɛba. Mmɩlɩ mɔ Mosisi ɩzʋmanlɩ ɛdɩdɛlɛmaa nɩ kɛɛ bɔhɔ behila Anʋhʋba Azɩlɛ yɩ zʋ na bɛva ɔzʋlɔ nnuwalɩba yɩ be bɛɣɩla nɩ, bɛvalɩ fɩgɩ, pɔmigɩlanatɩ (pomegranates), nɩɩ nwanyɩ mmɛdanɩ mɔɔ nɩ nwanyɩ mma wɔ ɔzʋlɔ bɛɣalɩ. Na nwanyɩ mma nɩ numɔ ɔnlʋmɔ ti, bɛhyɩhyɛlɩ yɩ wɔ owudo zʋ ma mmenyia anwɩ̃ yɛ bɔzʋwalɩ a! Ɩwɔ numɔ kɛɛ bɔlɔ ɩhanlɩ bɛ iluwa dedi mɔɔ bɛányia nɩ ti dɩyɛ, naasʋ̃ bɔwɔlɩ amanɩyɛ kɛɛ: Ɩdɩ azɩlɛ mɔɔ “ngyesulo nɩɩ ɔwʋlɔ itwonwɔ wɔ ɔzʋlɔ.”—Nɔ 13:23, 27.

MARCH 29–APRIL 4

BAYƖBƲLƲ NU ANWƲNYIA | NƆMƐSƖ 15-16

“Kilá Bʋwɔ Wɔ Apigyiabigyiabɔnwʋ Subanɩ Nwʋ”

w11-E 9/15 27 ¶12

Asʋ̃ Gyehova Izi Wʋ a?

Naasʋ̃, mmɩlɩ mɔ Yizilaya manlɩ yɩ boluwa ɔhʋanɩ zʋ bɔkɔɔ Anʋhʋba Azɩlɛ yɩ zʋ nɩ, Kola inyianlɩ adwɩnɩ kɛɛ mfʋmɩ ɩwɔ ɔhʋanɩ mɔɔ Nyamɩnlɩ iduwa zʋ idi manlɩ yɩ bɛ anyunu nɩ nwʋ. Meti manlɩ yi nu mmenyia mvʋlɔ mɔɔ bɛdɩ aditili nɩ, bo nu 250 bɔhɔ bɛhɩnlanlɩ Kola nwʋ wɔ mmɔdɩnɩ mɔɔ nɩ ɩbɔɔ kɛɛ ɩkɛzɩnza nninyeni nu nɩ. Ɩkɛyɛ kɛɛ, nɩ Kola nɩɩ bɛzabɛ mɔɔ bɛkɩnla yɩ nwʋ nɩ bɛ nɩɩ Gyehova bɔwɔ abusunwawɔlɛ baaba. Bɛhanlɩ behileli Mosisi kɛɛ: “Bɛmá yɛ azʋ̃ nu idwo yɛ! Asafʋ yɩ munwatĩĩ sʋ̃ bɛdɩ mmenii nwanzanwanza, na Gyehova ɩwɔ bo nu.” (Nɔ. 16:1-3) Kilá kezimɔ bɛlalɩ apigyiabigyiabɔnwʋ subanɩ ali! Mosisi ɩhanlɩ ihileli bɛ kɛɛ: “Gyehova ikehile mɔɔ ɩdɩ yɩ dɩyɛ.” (Kɩnga Nɔmɛsɩ 16:5.) Idwuli eɣile mɔɔ ili ɛkɛnɩ yi ohunluma nɩ, nɩ Kola ɩ nɩɩ bɛzabɛ mɔɔ bɛkɩnla yɩ nwʋ ma bɛdɩlɩ atuwa nɩ munwatĩĩ bowuwu.—Nɔ. 16:31-35.

w11-E 9/15 27 ¶11

Asʋ̃ Gyehova Izi Wʋ a?

Ɔsʋnɩ kezimɔ Mosisi nɩɩ Kola bo nu bela ɩyɛlɩ yɩ dɩyɛ wɔ annidi mɔɔ yekenyia yɛkɛma Gyehova yɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nɩɩ yɩ pɔkɔzilɛ nwʋ kʋlaa. Kezimɔ bɛyɛlɩ bɛ dɩyɛ nɩ ɩhanlɩ kezimɔ Gyehova ɩnwʋnlɩ bɛ nɩ. Nɩ Kola ɩdɩ Levinii mɔɔ ɩzʋ̃ Kohatɩ abusunwa nu, na inyianlɩ ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ sʋ̃maa. Ɩkɛyɛ kɛɛ, ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ mɔɔ inyianlɩ yɩ nɩ be yɛ lɛ kezimɔ ɩnwʋnlɩ ɔhʋanɩ mɔɔ Gyehova iluwalɩ ɔzʋlɔ ileli Yizilayamaa nɩ wɔ mmɩlɩ mɔ ɩmanlɩ boluwalɩ Ngyemvile Kɔkɔlɔ yi nu, Gyehova yɩ ɔfʋã mɔɔ igyinanlɩ wɔ mmɩlɩ mɔ ɩvalɩ ndɛnɩwuwalɛ ɩɣalɩ Yizilayamaa mɔɔ bɛyɛlɩ azʋ̃nɩzɩzɩbɛ wɔ Senayɩ File yɩ nwʋ nɩ, nɩɩ nhyɩhyɛlɩyɛ alɩka mɔɔ ɩwʋwalɩ ma bɔzʋwalɩ nɩ. (Ɛkɩ. 32:26-29; Nɔ. 3:30, 31) Ɩda ali kɛɛ, nɩ ɩva alʋbɔ sʋ̃maa zɛ ili Gyehova nɔhʋanlɛ, na mɛyɩ ɩmanlɩ Yizilayamaa sʋ̃maa bowuli yi paa.

Pɩbɛlɩ Bayɩbʋlʋ Yi Nu

w98-E 9/1 20 ¶1-2

Bɔ́ Mmɔdɩnɩ Kɛɛ Ekeli Bɔmʋnlɩ Ɛkɛyɛ Mɔɔ Ihyinyia Nɩ!

Gyehova iwuli yi kɛɛ ɩdɩ anyɩnlɩbʋlʋ odwokɔ. Bayɩbʋlʋ yɩ ɩkã kɛɛ: “Aɣinzi nɩ, Gyehova ɩhanlɩ ihileli Mosisi kɛɛ: ‘bohũ benyia yɩ nɩ.’” (Nɔmɛsɩ 15:35) Mɩnla ti mɔɔ dɩyɛ mɔɔ benyia yɩ ɩyɛlɩ nɩ ɩhalɩ Gyehova zɛ yɩ a?

Nɩ mmenii nɩ bɔwɔ aɣile ahyiã mɔɔ bɛkɛva bɛkɛbɩbɛ ɛyɛnɩ, alɩyɛ, ntalɩ, nɩɩ dɩka mɔɔ bɛkɛla. Na nɩ ɩsɛ kɛɛ bɛfa eɣile mɔɔ ɩtɔ ɔzʋlɔ asunwa nɩ bedi bo sunzuma ɔfʋã nu ahyinyiadɩ nwʋ egyima. Ɩwɔ numɔ kɛɛ nɩ mfʋmɩ bela íni nwʋmɔ kɛɛ bɛkɛbɩbɛ ɛyɛnɩ dɩyɛ, naasʋ̃ nɩ ɩlɛ́yɛ baaba kɛɛ, bɛkɛva mmɩlɩ mɔ bɛyɩ beziye ahanlɩ kɛɛ bɛkɛva bɔkɔzʋ̃mɩ Gyehova nɩ bɛkɛyɛ ɔzɔ. Ɩwɔ numɔ kɛɛ Kilisinyiamaa béni Mosisi yɩ Mmɛla yɩ tʋ dɩyɛ, naasʋ̃ odwokɔ eyi ɩma yenyia ozumalɛdɩyɛ kɛɛ, ɩsɛ kɛɛ yedi bɔmʋnlɩ yɛyɛ nninyeni mɔɔ nwʋmɔ ihyinyia nɩ.—Fɩlɩpɩmaa 1:10.

APRIL 5-11

BAYƖBƲLƲ NU ANWƲNYIA | NƆMƐSƖ 17-19

“Mamɩ Yɛ Lɛ Wʋ Agyiapadɩ”

w11-E 9/15 13 ¶9

Asʋ̃ Ɛmaa Gyehova Ɩkɛyɛ Wʋ Kyɛfʋã a?

Sunzú Levimaa mɔɔ bɛányia azɩlɛ yɩ be kɛɛ agyiapadɩ nɩ nwʋ kila. Iluwakɛɛ nɩ be egyima titili yɛ lɛ kɛɛ bekeli manlɩ yɩ anyunu wɔ nɔhʋanlɛ ɔzʋ̃mɩnlɛ nu nɩ ti, nɩ ɩsɛ kɛɛ benyia anwʋlazʋ kɛɛ Gyehova ɩkɛyɛ bɛ kyɛfʋã. Na nɩ ɩkɛma bɛ sa ɩkɛhã mɔɔ ihyinyia bɛ wɔ nnwʋnlamɩ ɔfʋã nu. Gyehova ɩhanlɩ ihileli bɛ kɛɛ: “Mamɩ yɛ lɛ wʋ kyɛfʋã.” (Nɔ. 18:20) Ɩwɔ numɔ kɛɛ yɛázʋ̃mɩ wɔ asɔlɩ pika be nu dɩkɛɛ azɔfʋ nɩɩ Levimaa nɩ dɩyɛ, naasʋ̃ yɛkɔhʋla yekozumazuma bɛ na yɛanyia anwʋlazʋ kɛɛ, Gyehova ikehila yɛ. Dɩka mɔɔ yedwu wɔ awielɩyɛ mmɩlɩ eyi nu mɛyɩ, nwʋmɔ ɩɣa ihyinyia kezile kɛɛ yenyia Nyamɩnlɩ yi nu anwʋlazʋ kɛɛ ikehila yɛ.—Yik. 13:17.

w11-E 9/15 7 ¶4

Gyehova Yɛ Lɛ Mɩ Kyɛfʋã

Mmɩlɩ mɔ Gyehova ɩyɩlɩ Levimaa kɛɛ bɛyɛ yɩ ɔzʋ̃mɩnlɛ egyima nɩ, mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ ɩyɛlɩ bɛ kyɛfʋã a? Kɛ ankɩ Gyehova ɩkɛma azɩlɛ bɛ kɛɛ agyiapadɩ nɩ, ɩvalɩ dɩyɛ be mɔɔ nɩ ɩtʋ bʋlɔ mɔɔ mɛyɩ yɛ lɛ egyima mɔɔ nwʋmɔ ihyinyia baaba ɩmanlɩ bɛ kɛɛ bɛyɛ. Nɩ “Gyehova yɩ azɔfʋlilɛ” yɛ ɩdɩ bɛ agyiapadɩ a. (Dwh. 18:7) Nɔmɛsɩ 18:20 ɩbʋwa yɛ ma yɛtɩ yɩ tʋ kɛɛ, nɩ bɛ sa ɩkɛhã bɔ nnwʋnlamɩ ɔfʋã nu nninyeni mɔɔ behyinyia nɩ. (Kɩnga Nɔmɛsɩ 18:19, 21, 24.) Nɩ ɩsɛ kɛɛ bɛfa “Yizilaya dɩyɛ bela nu nkyɛnu bunlu numɔ ɔkʋ̃” bɛma Levimaa nɩ “kɛɛ bɛ agyiapadɩ” wɔ “egyima” mɔɔ bɛyɛ nɩ nwʋ. Nɩ bɛkɛva Yizilayamaa bo nnuwalɩba nɩɩ bɛ nnamɩ sʋ̃maa nɩ yaalɛ bela nu nkyɛnu bunlu bɛkɛma Levimaa nɩ. Na nɩ Levimaa nɩ sʋ̃ bɛkɛva mɔɔ bɛkɛva bɛkɛma bɛ nɩ bunlu nu nkyɛnu ɔkʋ̃ mɔɔ ɩdɩ “mɔɔ ɩdɩ baaba paa” nɩ bɛkɛma na bɛava bɛawʋwa azɔfʋlilɛ egyima nɩ. (Nɔ. 18:25-29) Nɩ bɛfa “fʋtʋlɔ nwanzanwanza” mɔɔ Yizilayamaa bɛfa bɛbɩlɛ Nyamɩnlɩ wɔ yɩ asɔlɩ pika yi nu ɛkɛnɩ nɩ “munwatĩĩ” sʋ̃ bɛma azɔfʋ nɩ. Meti, nɩ azɔfʋ nɩ bɔwɔ sianti baaba ti mɔɔ nɩ bɔwɔ dedi kɛɛ Gyehova ikehila bɛ.

Pɩbɛlɩ Bayɩbʋlʋ Yi Nu

g02-E 6/8 14 ¶2

Egyilamɩ—Ɩdɩ Dɩyɛ Mɔɔ Ɩtʋ Bʋlɔ

Egyilamɩ sʋ̃ ɩɣa ɩyɛlɩ ndwɩyɛlɛ be mɔɔ ikile kɛɛ dɩyɛ be ɩwɔ ɛkɛnɩ eɣile bela mɔɔ ɩázɩkɛ. Meti wɔ Bayɩbʋlʋ yi nu nɩ, nɩ bɔfʋlɔ nhyɩhyɛlɩyɛ be kɛɛ “egyilamɩ nhyɩhyɛlɩyɛ,” mɔɔ ɔfʋã anwɩ̃ mɔɔ bɛyɛɛ nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ, bɔbɔ nu bedi alɩyɛ mɔɔ egyilamɩ wɔ numɔ na bɛava bɛazɔ nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ yi munwa. (Nɔmɛsɩ 18:19) Wɔ Mosisi yɩ Mmɛla yɩ tʋ nɩ, nɩ bɛfa egyilamɩ bɛkɩnla afɔlɩ azʋlɔtʋ mɔɔ bɔbɔ wɔ afɔlɩbukulo yɩ zʋ nɩ nwʋ, mɔɔ ikile kɛɛ, ɔzɔ afɔlɩdɩyɛ nɩ ɩlɔ́pɔtɔ anzɛnyɩɩ ɩlɛ́sɩkɛ.

APRIL 12-18

BAYƖBƲLƲ NU ANWƲNYIA | NƆMƐSƖ 20-21

“Sɛ Bɛhyɛɛ Wʋ Zʋ a, Kɔ Ɔzʋlɔ Kã Wʋ Nwʋ Azɩ”

w19.02-E 12 ¶19

Pɩbɛ́ Kã Wʋ Nwʋ Azɩ Na Sɔ Gyehova Anyɩ

Yelédi mfʋmɩ sʋ̃maa. Bɛmá yezunzu Mosisi yɩ nwʋ dɔkʋ̃. Ɩhanlɩ yɩ nwʋ azɩ alʋbɔ sʋ̃maa, na ɩzɔlɩ Gyehova anyɩ. Akʋ̃, wɔ mmɩlɩ mɔ alʋbɔ 40 mɔɔ Yizilayamaa nɩ bɛva behyimanlɩ ɛsɛlɛ yɩ zʋ ɩbaa yɩ awielɩyɛ nɩ, Mosisi ɩáda kã wʋ nwʋ azɩ ali. Na nɩ yɩ anlima baalɛ mɔɔ yɛkɔhʋla yɛkɛhã paa kɛɛ mɛyɩ yɛ ɩwʋwalɩ yɩ ma beleli yɩ nnwʋanlɩ wɔ Igyibiti nɩ iwuli ma beziye yɩ wɔ Kedɛhyɩ a, ɩlɛ́kyɛlɩ. Yizilayamaa nɩ bezia bɛhanlɩ kɛɛ nɩ bɛáhila bɔ zʋ bʋwɔ. Mmɩlɩ eyi nu mɛyɩ, bɛ nɩɩ “Mosisi belili mmevile” kɛɛ bɛányia nzulo. Nnwʋánlɩ nninyeni mɔɔ Gyehova iluwalɩ Mosisi yɩ zʋ ɩyɛlɩ nɩɩ ahʋnlɩnɩba mɔɔ Mosisi ɩlalɩ yɩ ali wɔ manlɩ yɩ bɛ anyunu mmɩlɩ tɩndɩnlɩ munwala mɛda nɩ, bɛdɩndɛnlɩ bɛ avʋ̃ tʋ. Kɛ nzulo mɔɔ bɛányia nkʋ̃ʋ̃ ti mɔɔ bɛdɩndɛnlɩ bɛ avʋ̃ tʋ a, mfomi bɛdɩndɛnlɩ bediyialɩ Mosisi sʋ̃. Bɛmanlɩ ɩɣa ɩyɛlɩ kɛɛ gyema Mosisi yɛ ɩma nzulo ohobe ikũũ bɛ a.—Nɔ. 20:1-5, 9-11.

w19.02-E 13 ¶20-21

Pɩbɛ́ Kã Wʋ Nwʋ Azɩ Na Sɔ Gyehova Anyɩ

Mosisi ɩvalɩ ɛya, na yɩ kã wʋ nwʋ azɩ nɩ iminlinli. Kɛ ankɩ Mosisi ikenyia dedi na ɩadɩndɛ iahile bʋlɔ yɩ kɛmɔ Gyehova ɩhanlɩ ihileli yɩ nɩ, ɩdɩndɛnlɩ ihileli mmenii nɩ wɔ ɛya zʋ na ɩhyɛlɩ yɩ nwʋ animinyiamɩ. Akʋ̃ ɩvalɩ yɩ panɩ nɩ ɩwɔlɩ bʋlɔdanɩ yɩ mbɔmɩ anwɩ̃, na nzulo sʋ̃maa ɩzʋ̃ numɔ ɩɣalɩ. Ahantanɩ nɩɩ ɛya ɩmanlɩ Mosisi ilili mfʋmɩ kezile. (Ndw. 106:32, 33) Iluwakɛɛ Mosisi ɩáda kã wʋ nwʋ azɩ ali wɔ mmɩlɩ sikalɛ be nu ti, Gyehova ɩáma ɩkɔ Anʋhʋba Azɩlɛ yɩ zʋ.—Nɔ. 20:12.

Sa yɛkʋla yesuma nninyeni sʋ̃maa wɔ odwokɔ eyi nu. Mɔɔ ili bɔmʋnlɩ, ɩsɛ kɛɛ yeminyia yɛ nwʋ yɛda kã wʋ nwʋ azɩ ali mmɩlɩ munwala. Sɛ yɛ ɛɣɛɛlɛ ifi yɛ nwʋ mmɩlɩ sikalɛ nu a, yɛkɛyɛ ahantanɩ, yɛkɛhɩnhã ndwokɔ mbʋanlɩ mbʋanlɩ, na yɛali nkwasɩyɛsɛmɩ. Mɔɔ ɩtɔ ɔzʋlɔ anwɩ̃, sɛ nninyeni ɩhyɛ yɛ zʋ a, ɩkɔhʋla ɩkɛyɛ ɛzɩzɩbɛ kɛɛ yɛkɛhã yɛ nwʋ azɩ, naasʋ̃ ɩsɛ kɛɛ yɛbɔ mmɔdɩnɩ yɛkã yɛ nwʋ azɩ paa.

w09-E 9/1 19 ¶5

Ndɛnɩwuwalɛvʋlɔ Mɔɔ Ikyina Ndɛnɩ Ɛdɩnɣɛnlɛ Mɛda

Mɔɔ ili bɔmʋnlɩ, Nyamɩnlɩ ɩákã ikile Mosisi kɛɛ ɩdɩndɛ ihile mmenii nɩ, na akʋ̃ ɩavʋlɔ bɛ po kɛɛ atunwadɩlɛmaa. Mɔɔ ɩtɔ ɔzʋlɔ anwɩ̃, Mosisi nɩɩ Elɔnʋ bɛáhyɛ Gyehova animinyiamɩ. Nyamɩnlɩ ɩhanlɩ ihileli bɛ kɛɛ, “Bɛáyɛ mɩ nwanzanwanza.” (Nkyɩkyɛmi 12) Ɛhanlɛ mɔɔ bɛhanlɩ kɛɛ “yɛmá nzulo ɩzʋ̃ numɔ ɩɣɩla” nɩ ɩda yɩ ali kɛɛ, Mosisi ɩdɩndɛnlɩ dɩkɛɛ mɔɔ yɩzayɩ nɩɩ Elɔnʋ yɛ bɛlɛ nzulo bɛma bɛ wɔ nnwʋánlɩ ɔhʋanɩ zʋ a, na kɛ Nyamɩnlɩ be a. Mɔɔ ɩtɔ ɔzʋlɔ asã, nɩ ɩ nɩɩ ndɛnɩwuwalɛ mɔɔ Nyamɩnlɩ ɩva ɩma ebiyemmɔ wɔ ɔwɔkɩ nɩ iyiyia. Nyamɩnlɩ ɩáma awʋbɔ sandɩnlɩ mɔɔ beli bɔmʋnlɩ mɔɔ bɛdɩlɩ atunwa nɩ bɔkɔ Kenaanɩ azɩlɛ yɩ zʋ, meti ɔzɔ la sʋ̃ yɛ izili Mosisi nɩɩ Elɔnʋ ɔhʋanɩ a. (Nɔmɛsɩ 14:22, 23) Mɔɔ ɩtɔ ɔzʋlɔ anla, nɩ Mosisi nɩɩ Elɔnʋ bɛdɩ Yizilayamaa nɩ bɛ anyunumililɛmaa. Nnɛ sʋ̃, bɛzabɛ mɔɔ bɔwɔ asɛdɩ mɔɔ numɔ ɩyɛ ɔnlʋmɔ nɩ, Nyamɩnlɩ ɩpɩbɛ sʋ̃maa wɔ bɛ ɛkɛnɩ.—Luuku 12:48.

Pɩbɛlɩ Bayɩbʋlʋ Yi Nu

w14-E 6/15 26 ¶12

Ɔnwʋ Enii Yi Sinidɔlɛ Kɛmɔ Gyehova Ɩnwʋ Yɩ Nɩ a?

Sɛ Gyehova ɩpɛ a, ankɩ ɩkɔhʋla ɩkɛdɩnyɩa Elɔnʋ wɔ ɛkɛnɩ la. Naasʋ̃, ɩnwʋnlɩ kɛɛ Elɔnʋ ɩ́dɩ enii tanɩ, na sɛ ekila odwokɔ yi nu bʋwɔ paa a, mfʋmɩ yɩ munwatĩĩ ɩ́zʋ̃ Elɔnʋ. Ebiye a, bʋwabɩlɛ yɩ ɩhyɛlɩ Elɔnʋ zʋ, na iyiakili yiakili yɩ nwʋ ma mmenii mvʋlɔ bɛhyɛlɩ yɩ zʋ. Naasʋ̃ mmɩlɩ mɔ bɛlalɩ yɩ mfʋmɩ ali behileli yɩ nɩ, Elɔnʋ ileli yɩ mfʋmɩ idianlɩ numɔ na ɩhanlɩ yɩ nwʋ azɩ ɩmanlɩ Gyehova. (Ɛkɩ. 32:26; Nɔ. 12:11; 20:23-27) Elɔnʋ inlunli yɩ nwʋ na ihileli kɛɛ ɩwɔ Gyehova yi nu dedi. Eyi yɛ Gyehova ɩvalɩ yɩ adwɩnɩ iziyeli zʋ a, na ɩvalɩ Elɔnʋ yɩ tanɩ ɩhyɛlɩ yɩ. Alʋbɔ sʋ̃maa mɛda nɩ, Ɛhɛlɛlɛ Odwokɔ yɩ nɩ ɩhanlɩ kɛɛ, Elɔnʋ nɩɩ yɩ tʋmaa nɩ bɛdɩ mmenii mɔɔ bo kunlu ituli Gyehova nwʋ.—Ndw. 115:10-12; 135:19, 20.

APRIL 19-25

BAYƖBƲLƲ NU ANWƲNYIA | NƆMƐSƖ 22-24

“Gyehova Ɩmanlɩ Amʋnlɩgulɩyɛ Ɩlanɩnlɩ Nyilalɛ”

bt-E 53 ¶5

Ɩhanlɩ “Gyisɛsɩ Yɩ Nwʋ Odwokɔba” Nɩ

Kɛmɔ odwodwudiyialɛ ɩáma beyiaki dasɩlɛlilɛ egyima nɩ wɔ adʋwavʋlɔ bɛ mmɩlɩ zʋ nɩ, ɔzɔ la yɛ nnɛ sʋ̃, odwodwudiyialɛ ɩáma Nyamɩnlɩ yi mmenii beyiaki dasɩlɛlilɛ egyima nɩ a. Sɛ odwodwudiyialɛ ti, Kilisinyiamaa botu wɔ bo twonwa zʋ anzɛnyɩɩ bɛfa bɛ bokua fiyiadɩ po a, mbɔmɩ sʋ̃maa nɩ, ɩbʋwa ma Bulombunlililɛ nwʋ odwokɔ yɩ nɩ ɩtɛlɛ ɩkɔ nnɩka mvʋlɔ sʋ̃. Nwʋmɔ ndianwʋ yɛ lɛ mɔɔ ɩhɔlɩ ɔzʋlɔ wɔ Oyuwadɩ Kʋnɛ II nɩ nu. Gyehova Dasɩvʋlɔmaa belili dasɩlɛ wɔ Nazi fiyiadɩ ɛkɛnɩ. Dwuunii be mɔɔ iyiyialɩ Dasɩvʋlɔmaa wɔ ɛkɛnɩ ɩhanlɩ kɛɛ: “Akɛnɣazɩzɩbɛ mɔɔ abiliziyiamaa mɔɔ bɛdɩ Gyehova Dasɩvʋlɔmaa bɛlalɩ yɩ ali nɩ, ɩmanlɩ mileli milili kɛɛ, be dedi igyĩ Ɛhɛlɛlɛ Odwokɔ yɩ zʋ, na mɩzamɩ sʋ̃ mɩɣa mɩyɛlɩ Dasɩvʋlɔ.”

it-2-E 291

Atizɩkɛlɛ

Atizɩkɛlɛ Nninyeni Mɔɔ Bɛyɛ Bɛfa Botwodwu Betiyia Gyehova. Nkɔmɩhyɛnii Balamɩ ilili nkwasɩyasɛmɩ, nɩ ɩpɛ kɛɛ ɩhyɛ nkɔmɩ itiyia Yizilayamaa nɩ na ama ianyia ozukua wɔ Bulombunli Balakɩ mɔɔ ɩdɩ Mowabɩnii yɩ ɛkɛnɩ. Naasʋ̃, Gyehova izili yɩ mmɔdɩnɩwɔlɛ yɩ nɩ ɔhʋanɩ. Sʋ̃mavʋlɔ Pita ɩhɛlɛlɩ Balamɩ yɩ nwʋ odwokɔ kɛɛ, “asʋwasʋwa pɔnkɔ po mɔɔ nɩ nkɔmɩhyɛnii Balamɩ ɩda ɔzʋlɔ nɩ, ɩvalɩ enii nnɩ ɩdɩndɛnlɩ na iduwalɩ nkɔmhyɛnii nɩ ma iyiakili yɩ atizɩkɛlɛ nninyeni nɩ.” Mɔɔ ɩfalɩ Balamɩ yɩ atizɩkɛlɛ nninyeni nwʋ nɩ, sʋ̃mavʋlɔ yɩ ɩvalɩ Giliki odwokɔ pɔkɔ pa·ra·phro·niʹa ilili egyima mɔɔ yɩ tʋ ikile kɛɛ, “abiye ɩkɛyɛ dɩyɛ mɔɔ ɩlɛ́fa yɩ adwɩnɩ ikeli egyima.”—2Pit 2:15, 16; Nɔ 22:26-31.

Pɩbɛlɩ Bayɩbʋlʋ Yi Nu

w04-E 8/1 27 ¶2

Nɔmɛsɩ Buuku Yi Nu Ndwokɔ Aditili

22:20-22—Mɩnla ti mɔɔ Gyehova ɩvalɩ Balamɩ yɩ nwʋ ɛya ɛzɩzɩbɛ ɛzɩzɩbɛ a? Nɩ Gyehova ɩhã ihile Balamɩ kɛɛ áma ɩkã mmuzulo odwokɔ itiyia Yizilayamaa nɩ. (Nɔmɛsɩ 22:12) Naasʋ̃, nkɔmɩhyɛnii nɩ ɩ nɩɩ Balakɩ yi mmenyia nɩ bɔhɔlɩ mɔɔ yɩ adwɩnɩ yɛ lɛ kɛɛ, ɩkɛhã mmuzulo odwokɔ ikediyia Yizilayamaa nɩ. Nɩ Balamɩ ɩpɛ kɛɛ ɩsɔ Mowabɩmaa bo bulombunli nɩ yɩ anyɩ na ianyia akatuwa be wɔ yɩ ɛkɛnɩ. (2 Pita 2:15, 16; Dwuudu 11) Mmɩlɩ po mɔ bɛhyɛlɩ Balamɩ kɛɛ iyilá Yizilayamaa na áma ɩkã mmuzulo odwokɔ itiyia bɛ nɩ, bulombunli nɩ yɩ anyunu ɔnlʋmɩnlɛ mɔɔ nɩ Balamɩ ɩpɛ kɛɛ inyia nɩ ti, ɩmanlɩ adwɩnɩ bɛ kɛɛ bɛmá mmaalɛ mɔɔ bɔsʋ̃mɩ Baalɩ nɩ bɛlahɩlɩlɩ Yizilayamaa mmenyia nɩ. (Nɔmɛsɩ 31:15, 16) Meti, iluwa nkɔmɩhyɛnii Balamɩ yɩ anyɩnlɩbʋlʋ nɩɩ yɩ angʋmidi ti, Nyamɩnlɩ yɩ anyɩ ɩwʋlʋlɩ yɩ zʋ.

APRIL 26–MAY 2

BAYƖBƲLƲ NU ANWƲNYIA | NƆMƐSƖ 25-26

“Mmenii Sʋ̃maa Bɔkɔhʋla Bekenyia Enii Ɔkʋ̃ Yɩ Nyɛlɩyɛ Zʋ Mfasʋ”

lvs-E 118 ¶1-2

“Beɣiandí Adwomanlɩwɔlɛ!”

BENYIA be ɩhɔlɩ dɩka be mɔɔ nɩ ɩta ɩkɔ ɩkyɩ egyeni. Nɩ ɩwɔ egyeni pɔkyɩɩ be wɔ yɩ adwɩnɩ nu mɔɔ ɩpɛ kɛɛ ɩkyɩ yɩ. Ɩvalɩ egyeni iwulalɩ kʋba nɩ yi munwa na ɩdʋlɩ idianlɩ nzulo yi nu. Ɩákyɛ bela yɛ ɛyɛma mɔɔ ɩlɛ kʋba yi munwa nɩ numɔ ɩyɛlɩ ɔnlʋmɔ na owudo yɩ ɩhyɩyalɩ a, mmɩlɩ mɔ ɩhwɩnlɩ nɩ, nɩ ɩhyɩ egyeni. Akʋ̃ ɩzɩlɩlɩ, iluwakɛɛ ɩnwʋnlɩ kɛɛ ɩhyɩ egyeni mɔɔ ɩfata kʋba nɩ.

Wɔ ɔzɔ ɔhʋanɩ yɩ zʋ la nɩ, sa bɔkʋla bɛpa enii. Kɛ ndianwʋ nɩ, nɩ Yizilayamaa nɩ bodwu Anʋhʋba Azɩlɛ yɩ zʋ bowie la nɩ, na nɩ bɔzʋkɔ wɔ Mowabɩ Azɩlɛ Tɛtɛlɛ yɩ nɩ zʋ. Mowabɩ bulombunli ɩwɔlɩ benyia be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Balamɩ anʋhʋba kɛɛ, sɛ ɩkã mmuzulo odwokɔ itiyia Yizilayamaa nɩ a, sa ɩma ozukua sʋ̃maa yɩ. Eyi ti, Balamɩ iluwalɩ ɔhʋanɩ be zʋ ɩmanlɩ Yizilayamaa nɩ bɛvalɩ mmuzulo bɛɣalɩ bɛzabɛ bɔ zʋ. Ɩbɩbɛlɩ ɛhanɩ be mɔɔ ɩkɛva ɩkɛyɩ bɛ. Ɩmanlɩ Mowabɩ mmaalɛ mɔɔ bɛ ɛbɩla ɩzɩkɛ nɩ bɔhɔlɩ Yizilayamaa bɛ azʋkɔlɩyɛ ɛkɛnɩ bɔhɔ bɛlahɩlɩlɩ be mmenyia nɩ.—Nɔmɛsɩ 22:1-7; 31:15, 16; Yikile 2:14.

lvs-E 119 ¶4

“Beɣiandí Adwomanlɩwɔlɛ!”

Mɩnla ti mɔɔ Yizilayamaa sʋ̃maa bɔdɔlɩ Balamɩ yɩ ɛhanɩ yi nu a? Nɩ bɔdwɩnɩɩ bɛzabɛ bɛ anyɩnlɩlelɛ nwʋ wɔ angʋmidi ɔhʋanɩ zʋ, na eyi ɩmanlɩ bɛ ɛɣɛɛlɛ ivili mɔɔ nɩ Gyehova ɩyɛ ɩma bɛ nɩ munwala. Nɩ Yizilayamaa nɩ bɔwɔ sianti azʋlɔtʋ sʋ̃maa ti mɔɔ nɩ ɩsɛ kɛɛ bedi Nyamɩnlɩ nɔhʋanlɛ. Ileli bɛ wɔ alɔngɔzʋ̃mɩnlɛ nu wɔ Igyibiti, ɩmanlɩ alɩyɛ bɛ wɔ ɛsɛlɛ nɩ zʋ, na ɩvalɩ bɛ ɩɣalɩ Anʋhʋba Azɩlɛ yɩ nɩ yɩ ɛyɩlɛ zʋ. (Hibulumaa 3:12) Naasʋ̃, bɛlahɩlɩlɩ bɛ ma bɛvalɩ bɔ nwʋ bowulalɩ adwomanlɩwɔlɛ nu. Mmɩlɩ mɔ odwokɔ eyi ɩwɔ sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ yɩ adwɩnɩ nu nɩ, ɩmanlɩ ɩhɛlɛlɩ kɛɛ: “Íni kɛɛ yɛbɔ adwomanlɩ ɛbɩla, kɛmɔ ye nlabenyiammɔ bo nu be bɔwɔlɩ, na Nyamɩnlɩ ihunli bo nu” be nɩ.—1 Kɔlɛntɩmaa 10:8.

Pɩbɛlɩ Bayɩbʋlʋ Yi Nu

it-1-E 359 ¶1-2

Ɛyɩlɛ

Ɩkɛyɛ kɛɛ, begyinanlɩ nninyeni anwɩ̃ be zʋ yɛ bɛva bɛhyɩhyɛlɩ azɩlɛ yɩ nɩ bɛmanlɩ mmusunwa okuwu azʋlɔtʋ nɩ a: ɔzɔ nninyeni nɩ yɛ lɛ nsɩlɩbadʋlɛ nɩɩ kezimɔ abusunwa okuwu be yi kezile ɩdɩ. Ɩkɛyɛ kɛɛ nɩ nsɩlɩbadʋlɛ nɩ ikile azɩlɛ yɩ ɔfʋã dɩka pɔkyɩɩ mɔɔ abusunwa okuwu bela ikenyia kɛɛ yɩ agyiapadɩ, kɛɛ ebiye a, ɩkɛyɛ manlɩ tisʋlɔ anzɛnyɩɩ ngyakɛ, sɛnzɛnɩ avindelɩyɛ anzɛnyɩɩ yɩ adɔlɩyɛ, ngyemvile munwa anzɛnyɩɩ file zʋ. Nɩ bɔnwʋ yɩ kɛɛ, pɔkɔzilɛ mɔɔ ɩzʋ̃ nsɩlɩbadʋlɛ yi nu ɩkɛɣa nɩ ɩzʋ̃ Gyehova, yɩ ɔzɔ ti nɩ ɩáma azɩlɛ nwʋ nungunluhwɩnlɛ nɩɩ mmevilelilɛ ɩba mmusunwa okuwu nɩ bɛ avinli. (Ɛɣɛ 16:33) Iluwa eyi ti, ɩkɛma Nyamɩnlɩ ikeli nninyeni nwʋ egyima na ama abusunwa bela yɩ bʋwabɩlɛ ɩ nɩɩ mɔɔ Nyamɩnlɩ yɩ sunzuma ɩhanlɩ Gyekɔpʋ ma ɩhyɛlɩ nwʋmɔ nkɔmɩ, wɔ mmɩlɩ mɔ nɩ ɩla owulo mba zʋ nɩ iayiyia. Ɔzɔ odwokɔ nɩ ɩwɔ Gyɛnɛsɩsɩ 49:1-33.

Sɛ bɔtʋ nsɩlɩba nɩ bowie na bɔnwʋ azɩlɛ yɩ ɔfʋã mɔɔ abusunwa okuwu bela ɩkɔwʋwa a, nɩ bekyina dɩyɛ mɔɔ ɩtɔ ɔzʋlɔ anwɩ̃, mɔɔ mɛyɩ yɛ lɛ kezimɔ abusunwa okuwu be yi kezile ɩdɩ nɩ zʋ bɛfa bɛkyɛ azɩlɛ yɩ nɩ. “Bɔdʋ́ nsɩlɩba bɛva bɛhyɛ azɩlɛ yɩ nɩ bɛma mmusunwa mmusunwa nɩ. Bɛma bɛzabɛ mɔɔ bɔ nwʋ ɩzʋnɩ nɩ benyia kezile, na bɛzabɛ mɔɔ bɔ nwʋ ɩásʋ nɩ, bɛdɩ́ bɛ dɩyɛ nɩ zʋ. Dɩka mɔɔ nsɩlɩba nɩ ikehile nɩ, ɛkɛnɩ yɛ ɩkɛyɛ abusunwa bela yɩ dɩyɛ a.” (Nɔ 33:54) Nɩ bɛlɛ́sɩnza pɔkɔ mɔɔ ɩzʋ̃ nsɩlɩbadʋlɛ yi nu ɩkɛɣa nɩ, naasʋ̃ nɩ sa bɔkʋla bɛtɩ azɩlɛ yɩ kezile mɔɔ bɛkɛva bɛkɛma abusunwa be nɩ zʋ. Meti, mmɩlɩ mɔ bɛɣa bɔnwʋnlɩ yɩ kɛɛ Dwuuda abusunwa yɩ bɛ azɩlɛ yɩ nɩ ɩdɩ kezi sʋ̃maa nɩ, bɛdɩlɩ ɔzʋlɔ bɛvalɩ yɩ ɔfʋã be bɛmanlɩ Simɩyɔnʋ abusunwa nɩ.—Dwh 19:9.

    Ahanta Buuku (2015-2025)
    Numá Yɩ
    Kɔ́ Numɔ
    • Aɣɩnda
    • Kyɛ́
    • Yɛ́ nzɩnzanlɩyɛ mɔɔ ɛpɛ yɩ wɔ ɛkɩhyɩ
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mmɛla Mɔɔ Ɩwɔ Nwʋmɔ
    • Nwʋmɔ Nhyɩhyɛlɩyɛ
    • Nwʋmɔ Nninyeni
    • JW.ORG
    • Kɔ́ Numɔ
    Kyɛ́