Watchtower INTANƐTƖ ZƲ AWUUKUZIYELƐDƖKA
Watchtower
INTANƐTƖ ZƲ AWUUKUZIYELƐDƖKA
Aɣɩnda
  • BAYƖBƲLƲ
  • AWUUKU NƖƖ NNINYENI MVƲLƆ
  • DƖYƐZUMANLƐ
  • mwbr22 March owu. azʋ. 1-9
  • Ɛbɩlawɔlɛ Nɩɩ Dasɩlɛlilɛ Dɩyɛzumanlɛ Kɛlɛta Nwʋ Awuuku Nu Ɛbɩbɛlɛ

Vidiyo bela íni ɔfʋã ɛkɩhyɩ.

Yɛpakyɛbɛ wʋ, dɩyɛ be ɩákɔ bʋwɔ wɔ vidiyo mɔɔ ɔtwɩ̃ɩ̃ yɩ nu.

  • Ɛbɩlawɔlɛ Nɩɩ Dasɩlɛlilɛ Dɩyɛzumanlɛ Kɛlɛta Nwʋ Awuuku Nu Ɛbɩbɛlɛ
  • Ɛbɩlawɔlɛ Nɩɩ Dasɩlɛlilɛ Dɩyɛzumanlɛ Kɛlɛta Nwʋ Awuuku Nu Ɛbɩbɛlɛ—2022
  • Odwokɔtile ngyɩkɩ̃ɩ̃ngyɩkɩ̃ɩ̃
  • MARCH 7-13
Ɛbɩlawɔlɛ Nɩɩ Dasɩlɛlilɛ Dɩyɛzumanlɛ Kɛlɛta Nwʋ Awuuku Nu Ɛbɩbɛlɛ—2022
mwbr22 March owu. azʋ. 1-9

Ɛbɩlawɔlɛ Nɩɩ Dasɩlɛlilɛ Dɩyɛzumanlɛ Kɛlɛta Nwʋ Awuuku Nu Ɛbɩbɛlɛ

MARCH 7-13

BAYƖBƲLƲ NU ANWƲNYIA | 1 SAMƲWƐLƖ 12-13

“Ahantanɩ Ɩfa Animiguasɩ Ɩba”

w00 8/1 13 ¶17

Ahantanɩ Ɩfa Animiguasɩ Ɩba

Sɛ edi bɔmʋnlɩ ekila odwokɔ yɩ a, ɩdɩ kɛɛ mɔɔ Sɔɔlʋ ɩyɛlɩ nɩ ɩdɩ yɩ ɔhʋanɩ zʋ. Kɛmɔ nɩ ɩdɩ nɩ, nɩ “odwokɔ ɩdʋ” Nyamɩnlɩ yɩ mmenii na “bɔ nwʋ ɩhyɩlɩ bɛ.” Nɩ bɔ nwʋ ɩpʋbʋ iluwakɛɛ bʋwabɩlɛ mɔɔ bɔwɔ numɔ nɩ ɩdɩ anyɩnlɩbʋlʋ odwokɔ. (1 Sa. 13:6, 7) Nɔhʋanlɛ nu nɩ, mfʋmɩ bela íni nwʋmɔ kɛɛ okodu bʋwabɩlɛ be mɔɔ ɩfata kɛɛ okodu nwʋmɔ agyiakɛ nɩ. Naasʋ̃ Gyehova mɛyɩ, ɩkʋla ɩnwʋ mɔɔ ɩwɔ yɛ adwɩnɩ nɩɩ yɛ ahʋnlɩnɩ nu bela. (1 Sa. 16:7) Meti, ɩkɛyɛ kɛɛ ɩnwʋnlɩ dɩyɛ be wɔ Sɔɔlʋ yɩ ahʋnlɩnɩ nu mɔɔ Bayɩbʋlʋ yɩ ɩákã nwʋmɔ odwokɔ senyii. Kɛ ndianwʋ nɩ, ebiye a, Gyehova ɩnwʋnlɩ kɛɛ ahantanɩ yɛ ɩmanlɩ Sɔɔlʋ ɩbɩlɩlɩ yɩ nwʋ yɩ a. Ebiye a Sɔɔlʋ inyianlɩ ɛya kezile kɛɛ, mɛyɩ mɔɔ ɩdɩ Yizilaya munwala bɔ zʋ bulombunli nɩ, mɛyɩ yɛ ɩlɩkɛ nkɔmɩhyɛnii mɔɔ ibu yi kɛɛ ɩdɩ alɩɣa mɔɔ ɩyɛ yɩ dɩyɛ nyɩaa nyɩaa nɩ a! Mɔɔ ɩdɩ bela nɩ, ɛhyɛlɛ mɔɔ Samʋwɛlɩ ɩhyɛlɩ nɩ, ɩmanlɩ Sɔɔlʋ izunzunli kɛɛ inyia ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ mɔɔ yɩzayɩ ɩkɛva ɩkɛyɛ dɩyɛ bela. Naasʋ̃ nɩ iwu yɩ anyɩ igua ɔhʋanɩhilelɛ mɔɔ numɔ ɩla ɛkɛnɩ petee mɔɔ bɛva bɛmanlɩ yɩ nɩ zʋ. Mɩnla yɛ ɩzʋ̃ numɔ ɩɣalɩ a? Samʋwɛlɩ ɩákamvʋ yɩ wɔ agyiakɛ mɔɔ iduli nɩ nwʋ. Mfomi, ihwili Sɔɔlʋ yɩ anyunu kɛɛ: “Wu bulombunlililɛ nɩ ɩlɛ́kyɛ. . . iluwakɛɛ wʋátiye mɔɔ Gyehova ɩhyɛlɩ wʋ nɩ.” (1 Sa. 13:13, 14) Ahantanɩ ɩhɔ iwieli animiguasɩ nu dɔkʋ̃.

w07 6/15 27 ¶8

Gyehova Yɩ Anyɩ Ɩsɔ Sutiye Mɔɔ Ɛkɛyɛ Nɩ

Bulombunli Sɔɔlʋ nwʋ odwokɔ mɔɔ ɩwɔ Bayɩbʋlʋ nu nɩ ɩma yɛnwʋ kɛɛ sutiye nwʋ ihyinyia baaba paa. Sɔɔlʋ ɩwɔlɩ yɩ tʋ kɛɛ idii dɩyɛ nɩ, nɩ yɩ nwʋ itwe na ɩkã yɩ nwʋ azɩ, na nɩ ‘ibu yɩ nwʋ kɛɛ ɩázɛlɩ hwɩɩ.’ Naasʋ̃ aɣinzi nɩ, ɩɣa ɩyɛlɩ ahantanɩ na inyianlɩ nzunzunlɩyɛ tanɩ. (1 Sa. 10:21, 22; 15:17) Mmɩlɩ be, nɩ ɩsɛ kɛɛ Sɔɔlʋ nɩɩ Fɩlɩsitiyiamaa yɩ bɔkʋ̃. Samʋwɛlɩ ɩhanlɩ ihileli bulombunli yi kɛɛ, ɩlɩkɛ yɩ ma ɩɣa ɩwɔ afɔlɩ yɩ na ama Gyehova ɩava ɔhʋanɩhilelɛ ɩama Sɔɔlʋ. Naasʋ̃, Samʋwɛlɩ ɩákʋla ɩkɔ ɛkɛnɩ wɔ mmɩlɩ mɔ nɩ bekilaa yɩ ɔhʋanɩ nɩ, meti mmenii yi bɔwɔlɩ yɩ tʋ bɛbɩndɩnlɩ. Mmɩlɩ mɔ Sɔɔlʋ ɩnwʋnlɩ eyi nɩ, “ɩwɔlɩ ɛyɩbalɛ afɔlɩ yɩ.” Eyi ɩásɔ Gyehova yɩ anyɩ. Awielɩyɛ kʋlaa mɔɔ Samʋwɛlɩ idwuli ɛkɛnɩ nɩ, bulombunli yi ɩvalɩ ndwokɔ ɩyɩyɩlɩ yi munwa wɔ azʋ̃nzɩzɩbɛ mɔɔ ɩyɛlɩ nɩ nwʋ, na ɩhanlɩ kɛɛ Samʋwɛlɩ ɩhalɩ aɣinzi nɩ ti, ɩmanlɩ ‘ɩdɩlɩ nɣanlɩ kɛɛ ɩsɛ kɛɛ’ ɩbɔ ɛyɩbalɛ afɔlɩ yɩ na ianyia Gyehova yɩ anyunu ɔlʋmɩnlɛ. Nɩ afɔlɩ mɔɔ Bulombunli Sɔɔlʋ ɩkɔwɔ nɩ nwʋ ihyinyia yɩ ɩtɛla Samʋwɛlɩ yɩ ɔhʋanɩhilelɛ mɔɔ ikediye na ɩalɩkɛ yɩ ma ɩaɣa ɩawɔ afɔlɩ yɩ nɩ. Samʋwɛlɩ ɩhanlɩ ihileli yi kɛɛ: “Eli nkwasɩyasɛmɩ. Wʋátiye ahyɛdɩ mɔɔ Gyehova wʋ Nyamɩnlɩ ɩva ɩmanlɩ wʋ nɩ.” Gyehova zʋ azʋ̃nzɩzɩbɛ mɔɔ Sɔɔlʋ ɩyɛlɩ nɩ ɩmanlɩ yi bulombunlililɛ yɩ ivili yɩ sa.—1 Sa. 10:8; 13:5-13.

Pɩbɛlɩ Bayɩbʋlʋ Yi Nu

w11 7/15 13 ¶15

Asʋ̃ Ekeli Gyehova Yɩ Ɔhʋanɩhilelɛ Mɔɔ Ɩzʋ̃ Ɔlɔlɛ Nu Ɩfa Ɩma Nɩ Zʋ a?

Asʋ̃ nɩ Yizilayamaa nɩ bosunzu kɛɛ sɛ enii idi bɔ zʋ a, bɔkɔhʋla bɔkɔnwʋ yɩ na bɛava bɔ nwʋ bɛadiã yɩ zʋ kezile bɛadɛla Gyehova a? Sɛ ɔzɔ a, mɛyɩ nɩ bedii dɩyɛ mbʋanlɩ mɛda ankasa! Na nɩ ɩáyɛ sɩ kʋlaa kɛɛ bɔkɔhɔ bekeli nninyeni mbʋanlɩ mbʋanlɩ mɔɔ ɩzʋ̃ Abɔnsamɩ yɩ ɛkɛnɩ yɩ mɛda. Nɩ ɩyɛ mɛlɛkɛ kɛɛ awulombunli mɔɔ bɛdɩ enii kɛma bɔkɔhɔ bɔkɔzʋ̃mɩ awʋzʋmɩ. Awʋzʋmɩzʋ̃mɩnlɛmaa bosunzu kɛɛ, bɔkɔhʋla bɛkɛva bɔ nwʋ bekediã mmoduwaba mɔɔ bɛva nnuno anzɛnyɩɩ awʋlɔ bɛyɛ nɩ zʋ tɛla Gyehova Nyamɩnlɩ mɔɔ bɛánwʋ yɩ mɔɔ ɩwɔlɩ nninyeni munwatĩĩ yi. Naasʋ̃ kɛmɔ sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ ɩhanlɩ nɩ, bʋzʋmɩ “ɩ́dɩ dɩyɛ bela.” (1 Kɔl. 8:4) Bɛánwʋ dɩyɛ, bɛádɩ odwokɔ, bɛádɩndɛ na bɛ́ahʋla bɛyɛ hwɩɩ sʋ̃. Ebiye a, ɔkɔhʋla ɔkɔnwʋ aboduwaba na wʋava wʋ sa wʋahã yɩ, naasʋ̃ sɛ ɔsʋ̃mɩ yɩ a, nɩ edii dɩyɛ mbʋanlɩ mɛda. Ɩdɩ dɩyɛ be mɔɔ íni ɛkɛnɩ ankasa mɔɔ ɩkɛva wʋ ɩkɔhɔ asianɩ nu.—Ndw. 115:4-8.

MARCH 14-20

BAYƖBƲLƲ NU ANWƲNYIA | 1 SAMƲWƐLƖ 14-15

“Sutiyeyɛlɛ Ɩdɩ Baaba Ɩtɛla Afɔlɩwɔlɛ”

w07 6/15 26 ¶4

Gyehova Yɩ Anyɩ Ɩsɔ Sutiye Mɔɔ Ɛkɛyɛ Nɩ

Gyehova ɩdɩ Dɩyɛwɔlɛvʋlɔ meti dɩyɛ bela mɔɔ yɛwɔ nɩ, ɩdɩ yɩ dɩyɛ daada. Sɛ ɔzɔ a, asʋ̃ dɩyɛ be wɔ ɛkɛnɩ mɔɔ yɛkɔhʋla yɛkɛva yɛkɛma yɩ a? Nyɛ, yɛkɔhʋla yɛkɛva dɩyɛ be mɔɔ ɩtʋ bʋlɔ paa yɛkɛma yɩ. Ɩdɩ mɩnla? Yɛkɔhʋla yekenyia munwalɩyɛ yɩ wɔ fʋlɔdulɛ eyi nu: “Mɩ ɣa, yɛ́ nɣɛlɛbɛvʋlɔ na ama mɩ ahʋnlɩnɩ ɩadɔ mu kunlu, na ama mɩahʋla mɩawuwa enii mɔɔ ɩtɩndɛ itiyia mɩ nɩ.” (Ɛɣɛ. 27:11) Mɔɔ yɛkɔhʋla yɛkɛyɛ yɛkɛma Nyamɩnlɩ yɛ lɛ kɛɛ yekediye yi. Ɩwɔ numɔ kɛɛ ɩsʋnɩ ye nu bela yɩ bʋwabɩlɛ nɩɩ kezimɔ bɛdɩdɩlɩ yɛ dɩyɛ, naasʋ̃ sɛ ye nu bela ɩyɛ sutiye a, yɛkɔhʋla yekowuwa Setanɩ Abɔnsamɩ mɔɔ ɩhanlɩ kɛɛ, sɛ yeyiyia odwohilalɛ a yɛlɔ́kʋla yekeli Nyamɩnlɩ nɔhʋanlɛ nɩ. Kilá ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ kezile ɔkʋ̃!

it-2 521 ¶2

Sutiyeyɛlɛ

Yɛlɔ́kʋla yɛkɛva dɩyɛ bela yɛkɛzɩnza sutiyeyɛlɛ. Sɛ yɛáyɛ sutiye a, yelényia Nyamɩnlɩ yɩ anyunu ɔlʋmɩnlɛ. Dɩkɛɛ mɔɔ Samʋwɛlɩ ɩhanlɩ ihileli Bulombunli Sɔɔlʋ kɛɛ: “Asʋ̃ Gyehova yɩ anyɩ ideli ɛyɩbalɛ afɔlɩ nɩɩ afɔlɩwɔlɛ nwʋ ɩtɛla sutiye [ɩdɩ sha·maʽʹ yɩ tʋ hilelɛ ɔkʋ̃] mɔɔ yɛkɛyɛ yɛkɛma Gyehova nɩ a? Kilá! sutiyeyɛlɛ [yɩ tʋ ikile, kɛ ɛkediye] ɩdɩ baaba ɩtɛla afɔlɩwɔlɛ, na kɛ yɛkɛyɛ azʋnlɩ nɩ, ɩtɛla owuwanɩ nyini yɩ ɔnlʋmɩ.” (1 Sa. 15:22) Meti sɛ abiye ɩáyɛ sutiye a, nɩ ikile kɛɛ ɩbʋ Gyehova yɩ odwokɔ. Ɔzɔ mɔɔ abiye ɩkɛyɛ nɩ ikile kɛɛ íni anwʋlazʋ anzɛnyɩɩ dedi wɔ odwokɔ yɩ nu nɩɩ enii mɔɔ Ɩzʋ̃ yɩ ɛkɛnɩ nɩ. Meti enii mɔɔ ɩáyɛ sutiye nɩ, ɩ nɩɩ enii mɔɔ ɩfa yɩ nwʋ iwula azunzuma ndwokɔlilɛ anzɛnyɩɩ awʋzʋmɩzʋ̃mɩnlɛ nu nɩ bɛdɩ ɔkʋ̃. (1 Sa. 15:23; Fá tindiã Wul. 6:16 nwʋ.) Sɛ ɛfa wʋ munwa ɛkã kɛɛ ɛkɛyɛ dɩyɛ be na wʋátu nwʋmɔ agyiakɛ a, nɩ ɩdɩ mbʋanlɩ; sɛ wʋáyɛ nwʋmɔ dɩyɛ bela a, nɩ ikile kɛɛ wʋáwu anzɛnyɩɩ wʋále enii mɔɔ odwokɔ nɩ ɩzʋ̃ yɩ ɛkɛnɩ nɩ edi. (Mt. 21:28-32) Bɛzabɛ mɔɔ betiye na bede Nyamɩnlɩ odwokɔ yɩ betiã nu la na bɛáyɛ nwʋmɔ dɩyɛ bela nɩ, nɩ bɛlɛ nzunzunlɩyɛ mɔɔ ɩávata bɛdahɩlɩ bɔ nwʋ na bɛányia nyilalɛ bela. (Gye. 1:22-25) Nyamɩnlɩ Ɣalɛ yɩ ɩmanlɩ ɩlalɩ ali kɛɛ, bɛzabɛ mɔɔ bɛyɛ nninyeni be dɩkɛɛ mɔɔ ɩ nɩɩ mmɛla yɩ iyiyia naasʋ̃ boduwa ɔhʋanɩ tanɩ anzɛnyɩɩ bɛáva adwɩnɩba bɛyɛ nɩ, bɔlɔ́wɔlɔ Bulombunlililɛ yɩ nu kyɩ̃ mfomi bɛkɛzɩkɛ bɛ donwuu donwuu.—Mt. 7:15-23.

Pɩbɛlɩ Bayɩbʋlʋ Yi Nu

it-1 493

Kunlumiyɩbalɛ

Sɛ bɛhyɛɛ yɛ zʋ na yɛda kunlumiyɩbalɛ ali mmɩlɩ mɔ ɩ nɩɩ Nyamɩnlɩ yɩ apɛdɩ iáyiyia na mɛyɩ ti yɛákʋla yekyina nhyɛ nɩ yi munwa a, ndwokɔ ɛzɩzɩbɛ sʋ̃maa ɩzʋ̃ numɔ ɩba. Yɛnwʋ eyi wɔ mɔɔ ɩdʋlɩ Bulombunli Sɔɔlʋ yi nu. Mmɩlɩ mɔ Yizilayamaa boduli wɔ Igyibiti nɩ, Amalɩkɩmaa yɛ belili bɔmʋnlɩ bɔdʋlɩ bɛhyɛlɩ bɔ zʋ a, na nɩ mmɩlɩ idwu kɛɛ Nyamɩnlɩ ibuwa ndɛnɩ bɛ. Bɛhyɛlɩ Sɔɔlʋ kɛɛ áma ɩda kunlumiyɩbalɛ ali ikile bɛ. Iluwa ɛhyɛlɛ mɔɔ nɩ yi mmenii yi bɛhyɛɛ yɩ nɩ ti, iádidili Gyehova yɩ ɔhʋanɩhilelɛ munwala zʋ. Ɔzɔ ti Gyehova ɩbʋlɩ yɩ kɛɛ bulombunli. (1 Sa. 15:2-24) Sɛ abiye ɩnwʋ kɛɛ Gyehova yɩ ahʋanɩ yɛ ɩdɩ baaba, inyia anyɩnlɩzɔlɛ kezile ɩma yɩ na isi yɩ adwɩnɩ pi kɛɛ ikeli yɩ nɔhʋanlɛ eɣile bela a, ɩlɛ́ma ikeli mfʋmɩ kɛmɔ Sɔɔlʋ ɩyɛlɩ na iminlinli Gyehova yɩ anyunu ɔlʋmɩnlɛ nɩ.

MARCH 21-27

BAYƖBƲLƲ NU ANWƲNYIA | 1 SAMƲWƐLƖ 16-17

“Kʋnɛ Yɩ Ɩdɩ Gyehova Yɩ Kʋnɛ”

wp16.5 11 ¶2-3

“Kʋnɛ Yɩ Ɩdɩ Gyehova Yɩ Kʋnɛ”

Nɩ Devidi ihũ anwɩnadɩ nɩɩ sʋmʋlɔ kyɩ̃, na ɩhanlɩ nwʋmɔ odwokɔ ihileli Sɔɔlʋ ma inyianlɩ yi nu anwʋlazʋ. Nɩ ipigyiabigyia yɩ nwʋ sʋlɔ anzɛnyɩɩ? Anhã. Devidi izi mɔɔ ɩwʋwalɩ yɩ ma ɩhʋlalɩ ihunli ɔzɔ nnamɩ yɩ nɩ. Meti ɩhanlɩ kɛɛ: “Gyehova mɔɔ ileli mɩ wɔ anwɩnadɩ nɩɩ sʋmʋlɔ bɛ sa nu nɩ, mɛyɩ yɛ ikele mɩ wɔ Fɩlɩsitiyianii eyi yɩ sa nu a.” Sɔɔlʋ yɩ anyɩ ilelili mɔɔ Devidi ɩhanlɩ nɩ nwʋ, na yɩzayɩ sʋ̃ ɩhanlɩ kɛɛ: “Kɔ́, na Gyehova ɩhɩnla wʋ nwʋ.”—1 Sa. 17:37.

Ɛpɛ kɛɛ enyia Devidi yi dedi nɩ be anzɛnyɩɩ? Yɛ yɩ ndwɩ kɛɛ, ɩ́dɩ kɛɛ Devidi ɩɣɩdalɩ yɩ anyɩ iwukoli la, yɛ inyianlɩ ɔzɔ dedi nɩ a. Nyamɩnlɩ nwʋ nnimidi nɩɩ ozumalɛnwʋnlɛ yɛ ɩwʋwalɩ yɩ ma inyianlɩ ɔzɔ dedi yi a. Nɩ izi Gyehova kɛɛ ɩdɩ ɔlɔlɛ, ɩbɔ yi mmenii nwʋ banɩ, na idi yɩ anʋhʋba zʋ. Sɛ yɛzayɛ sʋ̃ yɛpɛ kɛɛ yenyia Devidi yɩ dedi nɩ be a, ɩsɛ kɛɛ yeminyia yɛ nwʋ yesuma Bayɩbʋlʋ yɩ na yɛnwʋ Nyamɩnlɩ bʋwɔ. Sɛ yɛfa mɔɔ yesumaa nɩ yɛbɔ yɛ ɛbɩla a, yekenyia ɔzʋlɔ mfasʋ na ɩkɛma yɛ dedi ɩkɛyɛ sɩ.—Hib. 11:1.

wp16.5 11-12

“Kʋnɛ Yɩ Ɩdɩ Gyehova Yɩ Kʋnɛ”

Babʋmɩ nnɛ nɩ, yɛnwʋ yɩ kɛɛ odwokɔ mɔɔ Devidi ɩhanlɩ nɩ ikile kɛɛ, ɩwɔ dedi paa. Mɔwʋ dɩyɛ kila kɛɛ kuakula abɩlantɩyɛ nɩ ɩkã ikehile Golayatɩ kɛɛ: “Ɛlɛ apʋkã nɩɩ kaama tɩndɩnlɩ nɩɩ kaama sikalɛ yɛ ɛbaa mʋ zʋ a, naasʋ̃ mamɩ mɛyɩ, mɩlɛ asafʋ Gyehova, Nyamɩnlɩ mɔɔ ɩkʋ̃ ɩma Yizilaya mɔɔ ɔgʋlʋ yɩ nwʋ nɩ yi dima yɛ mɩbaa wʋ zʋ a.” Devidi ɩáfa yɩ adwɩnɩ isiye Golayatɩ yɩ akʋdɩ yɩ zʋ, iluwakɛɛ nɩ izi kɛɛ ɔzɔ akʋdɩ yɩ iádwu dɩka bela. Golayatɩ iwu Gyehova Nyamɩnlɩ animitiyia, meti nɩ Gyehova yɩzayɩ sʋ̃ ɩkɛyɛ dɩyɛ be. Kɛmɔ Devidi ɩhanlɩ nɩ, “kʋnɛ yɩ ɩdɩ Gyehova yɩ kʋnɛ.”—1 Sa. 17:45-47.

Nɔhʋanlɛ, nɩ Devidi yɩ anyɩ iduwa kɛɛ Golayatɩ ɩdɩ kɔbɩlanɩ nu kɔbɩlanɩ mɔɔ akʋdɩ iwulawula yɩ nwʋ paa. Naasʋ̃ Devidi ɩáma ɔzɔ nninyeni yi ɩma yi kunlu itu. Mfʋmɩ mɔɔ Sɔɔlʋ nɩɩ yi mmenyia yɩ belili nɩ, Devidi iádi ebiye. Ɩáfa yɩ nwʋ itindiã Golayatɩ nwʋ mfomi ɩvalɩ Golayatɩ idindianlɩ Gyehova nwʋ. Ɩwɔ numɔ kɛɛ, nɩ Golayatɩ yɩ tɩndɩnlɩ ɩkɛyɛ fiiti 9.5 (mita 2.9) dɩyɛ, naasʋ̃ sɛ ɛfa yɩ etindiã Dɩyɛwɔlɛvʋlɔ yɩ nwʋ a, nɩ iádwu dɩka bela kʋlaa. Meti nɩ ɩáyɛ sɩ kʋlaa kɛɛ Gyehova ɩkɛyɩ wɔ ɛkɛnɩ!

wp16.5 12 ¶4

“Kʋnɛ Yɩ Ɩdɩ Gyehova Yɩ Kʋnɛ”

Nnɛ, Nyamɩnlɩ yɩ mmenii bɛáva bɔ nwʋ bowula kʋnɛ nu. Ɔzɔ mmɩlɩ nɩ idua nu. (Mt. 26:52) Naasʋ̃, ɩsɛ kɛɛ yesumazuma Devidi yi dedi nɩ be. Ɩsɛ kɛɛ yɛyɛ kɛɛ Devidi na yɛnwʋ Gyehova kɛɛ abiye mɔɔ ɩwɔ ɛkɛnɩ ankasa na yɩzayɩ nkʋ̃tɩnyɩɩ la yɛ ɩsɛ kɛɛ yɛsʋ̃mɩ yɩ na yɛyɩ yɩ ayɛlɛ a. Ɩyɛ a, yɛkɛdɩ nɣanlɩ kɛɛ ndwokɔ ɛzɩzɩbɛ mɔɔ yeyiyia nɩ ɩdɩ kezi ɩtɛla yɛ. Naasʋ̃ sɛ yɛfa yetindiã Gyehova yi tumi mɔɔ íni yi munwa nwʋ a, iádwu dɩka bela. Sɛ yɛfa Gyehova yɛyɛ yɛ Nyamɩnlɩ na yenyia yi nu dedi dɩkɛɛ Devidi a, atɩɩtɩɩ nɩɩ ndwokɔ ɛzɩzɩbɛ bela íni ɛkɛnɩ mɔɔ ikowunla wunla yɛ. Ndwokɔ ɛzɩzɩbɛ bela íni ɛkɛnɩ mɔɔ ɩdɩ kezi ɩtɛla Gyehova!

Pɩbɛlɩ Bayɩbʋlʋ Yi Nu

it-2 871-872

Sɔɔlʋ

Sɔɔlʋ nɩɩ Amalɩkɩmaa bo odwokɔ yɩ mɛda nɩɩ mmɩlɩ mɔ bɔvɔlɩ Devidi ngɔlɔ kɛɛ Yizilayamaa bɛ eɣile be bulombunli mɛda nɩ, yɛ Gyehova yɩ sunzuma ɩzʋ̃ Sɔɔlʋ zʋ ɩyɩlɩ a. Ɔzʋmɩ ɔzɔ mmɩlɩ yɩ mɔ ɩkɔ nɩ, “sunzuma tanɩ ɩzʋ̃ Gyehova yɩ ɛkɛnɩ ɩɣa ilileli yi.” Iluwakɛ nɩ Gyehova ɩyɩ yɩ sunzuma wɔ Sɔɔlʋ zʋ ti, ɩmanlɩ ɩyɛlɩ mɛlɛkɛ kɛɛ sunzuma evinli ɩkɛɣa yɩ zʋ. Eyi ɩáma inyiá azʋnudwolɩyɛ na ɩhanlɩ kezimɔ ɩtɩ nɣanlɩ, ɩdwɩ̃ na isunzu nninyeni nwʋ wɔ ɔhʋanɩ tanɩ zʋ. Sutiye mɔɔ Sɔɔlʋ ɩáyɛ ɩma Gyehova nɩ ikile kɛɛ nɩ yi nzunzunlɩyɛ nɩɩ yɩ adwɩnɩ ɩdɩ tanɩ nkʋ̃, eyi ti Nyamɩnlɩ yɩ sunzuma nɩ ɩábɔ yɩ nwʋ banɩ. Meti, iluwakɛɛ nɩ Gyehova ɩma ɔhʋanɩ ma “sunzuma tanɩ” ɩɣa iziye yɩ sunzuma nɩ ɩagyia nu ti, yɛkɔhʋla yɛkɛhã wɔ ɔhʋanɩ be zʋ kɛɛ “sunzuma tanɩ” ɩzʋ̃ Gyehova yɩ ɛkɛnɩ ɩɣalɩ Sɔɔlʋ zʋ. Kɛmɔ yɩ azʋ̃mɩvʋlɔ yɩ bo nu ɔkʋ̃ ɩhanlɩ ihile yi nɩ, Sɔɔlʋ ɩmanlɩ Devidi ɩɣa ɩyɛlɩ abiye mɔɔ nɩ ɩtʋ ndwomi ɩma yɩ, mɔɔ sɛ “sunzuma tanɩ” ididee yi a, nɩ ɩhã yɩ azɩ.—1 Sa. 16:14-23; 17:15.

MARCH 28–APRIL 3

BAYƖBƲLƲ NU ANWƲNYIA | 1 SAMƲWƐLƖ 18-19

“Sɛ Isi Wʋ Bʋwɔ a, Kɔ Ɔzʋlɔ Kã Wʋ Nwʋ Azɩ”

w04 4/1 15 ¶4

Fá Wʋ Nwʋ Tiã Gyehova Zʋ Na Kyiná Ɛbɩlawɔlɛ Nu Nzɩnzanlɩyɛ Yi Munwa

Nɩ ɩlɛ́kyɛ na kuakula abɩlantɩyɛ mmuwuanɩzʋhilalɛvʋlɔ eyi ɩaɣa iale dima wɔ manlɩ yɩ nu. Bɔvʋlɔlɩ yɩ kɛɛ ɩhɔ ɩzʋ̃mɩ bulombunli yi na ɩwɔ ndwomi ɩma yɩ. Ihunli kʋnɛvʋlɔ Golayatɩ, kɔbɩlanɩ mɔɔ yɩ nwʋ ɩyɛ ɛyɛlɛ na Yizilaya azogyiamaa mɔɔ bezi kʋ̃ po nɩ bo kunlu iduli kɛɛ bɛ nɩɩ yɩ kɔhʋ̃ nɩ. Mmɩlɩ mɔ bɛmanlɩ Devidi ilili azogyiamaa nɩ bɛ anyunu nɩ, ɩ nɩɩ Fɩlɩsitiyiamaa bɔhʋnlɩ na ilili bɔ zʋ nkunimi. Mmenii yi bɛ anyɩ ilelili yɩ nwʋ. Bɔdʋlɩ ndwomi bɛva bɛhamvʋlɩ yɩ. Nɩ Bulombunli Sɔɔlʋ yɩ fʋlɔdulɛvʋlɔ be ili bɔmʋnlɩ ɩhã abɩlantɩyɛ Devidi nwʋ odwokɔ kɛɛ, ɩ́dɩ abiye mɔɔ “izi [samulo] bɔ” kɛkɛ mfomi ɩdɩ “benyia katakyiye mɔɔ ɩwɔ akɛnɣazɩzɩbɛ, yi munwa ɩdɩ na yɩ nwʋ ɩyɛ pɩkɛ.”—1 Sa. 16:18; 17:23, 24, 45-51; 18:5-7.

w18.01 28 ¶6-7

Nwʋ́ Sʋnʋnkʋ̃ Mɔɔ Ɩla Bɛzabɛ Mɔɔ Bɔsʋ̃mɩ Gyehova Nɩɩ Bɛzabɛ Mɔɔ Bɛázʋ̃mɩ Yɩ Nɩ Bɛ Avinli

Abiyemmɔ pigyiabigyia bɔ nwʋ sʋlɔ iluwa bɛ anwʋpɩkɛ, dima mɔɔ bele, ndwomi mɔɔ bezi yi bɔ, bɛ anwʋzɩzɩbɛ, anzɛnyɩɩ dibilɛ mɔɔ bɔwɔ ti. Nɩ Devidi ɩwɔ ɔzɔ nninyeni eyi munwala be, naasʋ̃ ɩhanlɩ yɩ nwʋ azɩ yɩ nnwʋanlɩ eɣile munwatĩĩ. Mmɩlɩ mɔ Devidi ihunli Golayatɩ na Bulombunli Sɔɔlʋ ɩvalɩ yɩ ɣa baalɛ ɩmanlɩ yɩ kɛɛ igyia yɩ nɩ, Devidi ɩhanlɩ kɛɛ: “Mamɩ yɛ lɛ aninyia na mɩ papa abusunwa sʋ̃ yɛ lɛ mɩnla wɔ Yizilaya mɔɔ mɩɣa mɩyɛ bulombunli yɩ asɩwʋ a?” (1 Sa. 18:18) Mɩnla yɛ ɩwʋwalɩ Devidi ma ɩhɔlɩ ɔzʋlɔ ɩhanlɩ yɩ nwʋ azɩ a? Nɩ Devidi izi kɛɛ, mɔɔ ɩmanlɩ inyianlɩ subanɩba, ɩyɛlɩ nninyeni sʋ̃maa na inyianlɩ ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ azʋlɔtʋ yɛ lɛ kɛɛ, Nyamɩnlɩ ‘ɩhanlɩ yi nu azɩ,’ idiyeli yi. (Ndw. 113:5-8) Devidi ɩnwʋnlɩ kɛɛ dɩyɛba bela mɔɔ ɩwɔ nɩ, Gyehova yɛ ɩva ɩmanlɩ yɩ a.—Fá tindiã 1 Kɔl. 4:7 nwʋ.

Nnɛ, Gyehova yi mmenii bɔbɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ bɛkɛhã bɔ nwʋ azɩ kɛmɔ Devidi ɩyɛlɩ nɩ. Kã wʋ nwʋ azɩ ɩdɩ subanɩ mɔɔ ɩyɛ pɩkɛ, meti sɛ yɛnwʋ kɛɛ Gyehova mɔɔ ɩdɩ Sʋlɔsʋlɔnii wɔ amansɔnɩ yɩ nu nɩ ɩda ɔzɔ subanɩ yɩ ali a, ɩkã yɛ ahʋnlɩnɩ paa. (Ndw. 18:35) Yetiye Nyamɩnlɩ yɩ fʋlɔdulɛ eyi: “Meti mʋnlʋmmɔ bɔnwʋ́ ngokɛ, bɛyɛ́ baaba, bɛhã bɔ nwʋ azɩ, bɛyɛ́ bɛtɛɛ na bezi abʋtalɩ wɔ dɩyɛ bela nu.” (Kol. 3:12) Yezi sʋ̃ kɛɛ ɔlɔlɛ, “iáwu yɩ nwʋ, yɛɛ iábigyiabigyia yɩ nwʋ sʋlɔ.” (1 Kɔl. 13:4) Sɛ yɛkã yɛ nwʋ azɩ a, ɩkɔhʋla ɩkɔhwɩ̃ mmenii ɩkɛɣa Gyehova yɩ pɛ. Kɛmɔ ɛyɩlɛmaa bɔkɔhʋla bokoluwa bɛ nyɛlɩyɛba zʋ bɔkɔhwɩ̃ bo hũ mmɔ mɔɔ bɛ́lɛkã odwokɔ pɔkɔ bela nɩ, ɔzɔ la yɛ sɛ Nyamɩnlɩ yi mmenii bɛkã bɔ nwʋ azɩ a, ɩkɔhʋla ɩkɔhwɩnhwɩ̃ mmenii mvʋlɔ ɩkɛɣa yɩ pɛ a.—1 Pit. 3:1.

Pɩbɛlɩ Bayɩbʋlʋ Yi Nu

it-2 695-696

Nkɔmɩhyɛnii

Ɩwɔ numɔ kɛɛ Gyehova yɩ sunzuma yɛ bɛfa bɛyɩ nkɔmɩhyɛmaa dɩyɛ, naasʋ̃ kɛ mmɩlɩ bela yɛ Nyamɩnlɩ yɩ sunzuma yɩ ɩkã bɛ ma bɛtɩndɛ a. Mfomi, Nyamɩnlɩ yɩ sunzuma yɩ ‘ɩba bɔ zʋ’ wɔ mmɩlɩ azʋlɔtʋ be nu na ɩda mɔɔ bɛkɛhã yɩ ali ikile bɛ. (Izi. 11:4, 5; Mik. 3:8) Eyi inyia tumi be wɔ bɔ zʋ na ɩkã bɛ ma bɛtɩndɛ. (1 Sa. 10:10; Gyɛ. 20:9; Em. 3:8) Nɩ kɛɛ nnwʋánlɩdɩyɛ nkʋ̃ la yɛ bɛyɛ a, mfomi ndwokɔ mɔɔ bɛkã nɩɩ bɛ nyɛlɩyɛ sʋ̃ ɩdɩ sʋnʋnkʋ̃ paa. Meti ndwokɔ eyimmɔ ɩkɔhʋla ikehilehile odwokɔ mɔɔ ise mmenii be “bɛyɛlɩ bɛ dɩyɛ dɩkɛɛ nkɔmɩhyɛmaa” yɩ ɔfʋã be nu. (1 Sa. 10:6-11; 19:20-24; Gyɛ. 29:24-32; Fá tindiã Egy. 2:4, 12-17; 6:15; 7:55 nwʋ.) Kezimɔ bɛfa bɛ adwɩnɩ besiye be egyima zʋ, bɔbɔ ɛhyɩmɛ na bɛda akɛnɣazɩzɩbɛ ali nɩ, ɩma bo subanɩ ɩyɛ sʋnʋnkʋ̃ na ɩma mmenii bɔnwʋ bɛ po kɛɛ be ti ɩzɩkɛ, kɛmɔ azogyiamaa mbanimbani bɔnwʋnlɩ nkɔmɩhyɛnii be mmɩlɩ mɔ bɔvɔlɩ Gyihu ngɔlɔ nɩ. Naasʋ̃ aɣinzi mɔɔ bɔnwʋnlɩ yɩ kɛɛ ɩdɩ nkɔmɩhyɛnii nɩ, bɛvalɩ yɩ odwokɔ yɩ anyɩnlɩbʋlʋ. (2 Aw. 9:1-13; Fá tindiã Egy. 26:24, 25 nwʋ.) Mmɩlɩ mɔ Sɔɔlʋ ɩdʋwalɩ Devidi kɛɛ ɩkɛhyɩ yɩ mɔɔ idwuli dɩka be nɩ, ɩyɛlɩ yɩ dɩyɛ “kɛɛ nkɔmɩhyɛnii.” Ɩyɩlɩ yɩ atalɩ ma “yɩ nwʋ ɩlalɩ ɔzʋlɔ awulohyɩnlɩyɛ nɩɩ awulodwolɩyɛ munwala,” meti ɩda ali kɛɛ ɔzɔ mmɩlɩ yɩ yɛ Devidi iɣiandinli a. (1 Sa. 19:18–20:1) Eyi iáhile kɛɛ nkɔmɩhyɛmaa bɛta bɛyɩ bɔ nwʋ betiã ɔzʋlɔ, iluwakɛɛ Bayɩbʋlʋ yɩ iáhile yi ɔzɔ. Wɔ bʋwabɩlɛ anwɩ̃ mvʋlɔ mɔɔ bɛhanlɩ nkɔmɩhyɛmaa be mɔɔ bɛyɩlɩ bɔ nwʋ bedianlɩ ɔzʋlɔ nwʋ odwokɔ wɔ Bayɩbʋlʋ yɩ nu nɩ, sianti be ti yɛ bɛyɛlɩ ɔzɔ a. Nɩ igyĩ ɛkɛnɩ ɩma bɔ nkɔmɩhyɛlɛ yɩ ɔfʋã be. (Ayɩ. 20:2-4; Mik. 1:8-11) Sianti mɔɔ Sɔɔlʋ ɩyɩlɩ nwʋ idianlɩ zʋ yɩ—kɛ bɛlɛ bekile kɛɛ ɩdɩ enii la mɔɔ meti ɩyɩlɩ yi bulombunli atalɩ o, kɛ yi tumi iádwu Gyehova yi tumililɛ nɩɩ yɩ anwʋzɩzɩbɛ o, kɛ dɩyɛ fʋlɔ be o, mɛyɩ Bayɩbʋlʋ yɩ ɩáhã.

APRIL 4-10

BAYƖBƲLƲ NU ANWƲNYIA | 1 SAMƲWƐLƖ 20-22

“Kezimɔ Ɛkɛyɛ Ɔhɔnwʋba”

w19.11 7 ¶18

Ɛ Nɩɩ Wʋ Mmeliyema Bɛvá Ɔhɔnwʋ Ɛzɩzɩbɛ Ɛzɩzɩbɛ Ansaana Awielɩyɛ Nɩ Ɩaɣa

Nnɛ, ye mmeliyema beyiyia ndwokɔ ɛzɩzɩbɛ sʋ̃maa. Kɛ ndianwʋ nɩ, asianɩ anzɛnyɩɩ kʋnɛ ɩma ye mmeliyema sʋ̃maa bɔnwʋ amanɩyɛ. Sɛ ɩbayɩ ɔzɔ a, ye nu be ɩkɔhʋla ɩkɛma ye mmeliyema yi be ɩkɛɣa ɩkɔwʋwa yɩ awudo. Abiyemmɔ sʋ̃ bɔkɔhʋla bɛkɛva bo ozukua bɔkɔwʋwa. Naasʋ̃ ye munwala yɛkɔhʋla yekeziã Gyehova kɛɛ ɩwʋwa bɛ. Sɛ yɛnwʋ kɛɛ yɛ anlima be yɩ apadi igolɔ a, ebiye a yɛlɛ́nwʋ mɔɔ yɛkɛhã anzɛnyɩɩ yɛkɛyɛ. Naasʋ̃ nninyeni sʋ̃maa ɩwɔ ɛkɛnɩ mɔɔ yɛkɔhʋla yɛkɛyɛ yɛkɛva yɛkɔwʋwa bɛ. Kɛ ndianwʋ nɩ, yɛkɔhʋla yɛkɔhɔ yekegyela bɛ. Sɛ yɛ anlima yɩ ɩtɩndɛ a, yɛkɛyɛ azʋnlɩ yɛkediye yi na ama ɩanwʋ kɛɛ yɛdwɩnɩ yɩ nwʋ. Akʋ̃ sʋ̃, yɛkɔhʋla yɛkɛhã ɛhɛlɛlɛ odwokɔ be mɔɔ ɩla yɛ ahʋnlɩnɩ zʋ nu ndwokɔ yekehile yi na yɛava yɛayɩkyɩ yɩ ɛɣɛɛlɛ. (Ayɩ. 50:4) Mɔɔ ihyinyia paa yɛ lɛ kɛɛ, ɔkɔwʋwa wʋ ɔhɔnwʋmmɔ mmɩlɩ mɔ behyinyia wʋ nɩ.—Kɩnga Ɛɣɛlɛwulɛ 17:17.

w08 2/15 8 ¶7

Bɛmá Yeluwa Gyehova Yɩ Ahʋanɩ Zʋ

Nyamɩnlɩ ɩpɛ kɛɛ yɛyɛ ɔhɔnwʋ mɔɔ idi nɔhʋanlɛ. (Ɛɣɛ. 17:17) Bulombunli Sɔɔlʋ yɩ ɣa Dwonatanɩ nɩɩ Devidi bɛvalɩ ɔhɔnwʋ. Mmɩlɩ mɔ Dwonatanɩ ɩdɩlɩ kɛɛ Devidi ihũ Golayatɩ nɩ, “Dwonatanɩ ɩɣa ɩbɛlɩ Devidi yɩ odwokɔ, na ɩlɔlɩ yɩ kɛɛ yɩzayɩ munli yi nwʋ.” (1 Sa. 18:1, 3) Mmɩlɩ mɔ Dwonatanɩ ɩdɩlɩ kɛɛ Sɔɔlʋ ɩpɛ kɛɛ ikũ Devidi nɩ, ɩhɔ ɩwɔlɩ Devidi amanɩyɛ. Mmɩlɩ mɔ Devidi inɣiandinli nɩ, Dwonatanɩ ɩhɔ iyiyialɩ yɩ, na ɩ nɩɩ yɩ ɩyɛlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ. Na mɔɔ Sɔɔlʋ ɩdɩlɩ kɛɛ, Dwonatanɩ ɩ nɩɩ Devidi ɩhɔ ɩdɩndɛ nɩ, ɩhalɩ ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ ma ankɩ Sɔɔlʋ ikũ Dwonatanɩ. Naasʋ̃ ɔhɔnwʋmmɔ anwɩ̃ eyi bezia beyiyialɩ ebiyekʋ̃ na bɛhyɛlɩ bɔ ɔhɔnwʋvalɛ yɩ nu ɛzɩzɩbɛ. (1 Sa. 20:24-41) Mmɩlɩ mɔ itualɩ yɩ tʋ mɔɔ Dwonatanɩ nɩɩ Devidi beyiyialɩ nɩ, Dwonatanɩ ɩhyɛlɩ Devidi ɛzɩzɩbɛ wɔ “Gyehova nu.”—1 Sa. 23:16-18.

w09 10/15 19 ¶11

Mɔɔ Ɩkɛma Yɛ Nɩɩ Yɛ Ɔhɔnwʋmmɔ Avinli Ɩlɛ́tɩdɩ Wɔ Oyuwadɩ Mɔɔ Ɔlɔlɛ Íni Numɔ Nɩ

Dí nɔhʋanlɛ. Sɔlɔmɔnʋ ɩhɛlɛlɩ kɛɛ: “Ɔhɔnwʋba ɩda ɔlɔlɛ ali mmɩlɩ munwala, na ɩdɩ eliyema mɔɔ bɔwʋ yɩ bɛma anwʋhyɩlɩlɛ mmɩlɩ.” (Ɛɣɛ. 17:17) Ɩkɛyɛ kɛɛ, mmɩlɩ mɔ Sɔlɔmɔnʋ ɩkɛlɛɛ odwokɔ eyi nɩ, nɩ yɩ papa Devidi nɩɩ Dwonatanɩ bɔ nwʋ odwokɔ yɛ ɩwɔ yɩ adwɩnɩ nu a. (1 Sa. 18:1) Nɩ Bulombunli Sɔɔlʋ ɩpɛ kɛɛ yɩ ɣa Dwonatanɩ idi dɩyɛ wɔ Yizilaya. Naasʋ̃, nɩ Dwonatanɩ ile idiã numɔ kɛɛ Devidi yɛ Gyehova ɩyɩ yɩ kɛɛ ili dɩyɛ a. Dwonatanɩ yɩ anyɩ ɩábʋlʋ Devidi kɛmɔ Sɔɔlʋ ɩyɛlɩ nɩ, yɛɛ ɩáyɛ ɛyɛkɛ yɩ kɛɛ mmenii bɛkamvʋʋ Devidi na ɔzɔ la sʋ̃ yɛ iáde awohwi ndwokɔ mɔɔ Sɔɔlʋ ɩhɩnhanlɩ ɩvalɩ Devidi nwʋ nɩ idi a. (1 Sa. 20:24-34) Asʋ̃ yɛdɩ kɛɛ Dwonatanɩ a? Sɛ yɛ ɔhɔnwʋmmɔ benyia ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ azʋlɔtʋ wɔ asafʋ yɩ nu a, asʋ̃ yɛ anyɩ ide a? Sɛ bɔkɔ anwʋhyɩlɩlɛ nu a, asʋ̃ yɛkyɩkyɩ bɛ ɛɣɛɛlɛ na yɛbʋwa bɛ a? Sɛ yɛtɩ kɛɛ abiye ɩkãã yɛ ɔhɔnwʋ be nwʋ odwokɔ tanɩ a, ndɛndɛ la yede yedi a? Anzɛnyɩɩ yekyina yɛ ɔhɔnwʋ yɩ mɛda ɛzɩzɩbɛ ɛzɩzɩbɛ kɛmɔ Dwonatanɩ ɩyɛlɩ yɩ a?

Pɩbɛlɩ Bayɩbʋlʋ Yi Nu

w05 3/15 24 ¶4

Samʋwɛlɩ Buuku Mɔɔ Ili Bɔmʋnlɩ Yi Nu Ndwokɔ Aditili

21:12, 13. Gyehova ikila ɔhʋanɩ kɛɛ yɛkɛva yɛ adwɩnɩ nɩɩ yɛ nɣɛlɛbɛ yekeli ndwokɔ ɛzɩzɩbɛ mɔɔ yeyiyia wɔ ɛbɩlawɔlɛ nu nwʋ egyima. Ɩva yɩ Odwokɔ mɔɔ boluwa yɩ sunzuma zʋ bɛhɛlɛlɩ nɩ ɩma yɛ na ɩma yenyia nɣɛlɛbɛ, nnimidi, nɩɩ adwɩnɩba. (Ɛɣɛ. 1:4) Yɛwɔ Kilisinyiamaa mɔɔ bɛyɩ bɛ kɛɛ Asafʋ nu mbanimbani sʋ̃ bɔ mmʋwalɩyɛ.

APRIL 18-24

BAYƖBƲLƲ NU ANWƲNYIA | 1 SAMƲWƐLƖ 23-24

“Fá Abʋtalɩ Dɩkɛ Gyehova”

w04 4/1 16 ¶8

Fá Wʋ Nwʋ Tiã Gyehova Zʋ Na Kyiná Ɛbɩlawɔlɛ Nu Nzɩnzanlɩyɛ Yi Munwa

Devidi ɩlalɩ dedi nɩɩ abʋtalɩ ali na ɩzʋ̃ yɩ pɛ nu ɩvalɩ odwokɔ yɩ iwulalɩ Gyehova yɩ sa mɔɔ ɩáyɛ Sɔɔlʋ tanɩ bela. Mmɩlɩ mɔ bulombunli nɩ ɩzʋ̃ bɔnɩ be mɔɔ ɩla bʋlɔdanɩ nu ɩyɩlɩ yɩ nwʋ nɩ, Devidi ɩvʋlɔlɩ yɩ na ɩhanlɩ kɛɛ: “Gyehova iwú mɩ nɩɩ wʋ avinli ndɛnɩ, iduwa kakɛ wʋ ɩma mɩ na mamɩ mɛyɩ mɩlɛ́fa mɩ sa mɩkɛhã wʋ.” (1 Sa. 24:12) Ɩwɔ numɔ kɛɛ nɩ Devidi izi kɛɛ nɩ Sɔɔlʋ yɩ odwokɔ ɩáyɛ fɛ dɩyɛ, naasʋ̃ ɩáyɛ ebiye ituwa kakɛ yɩ na ɔzɔ la sʋ̃ yɛ ɩákã yɩ nwʋ odwokɔ tanɩ bela a. Devidi ɩhyɛlɩ yɩ nwʋ zʋ mbɔmɩ sʋ̃maa mɔɔ ɩáyɛ mɔɔ yɩzayɩ ɩpɛ, mfomi ɩvalɩ yɩ nwʋ idianlɩ Gyehova zʋ kɛɛ Gyehova yɩzayɩ idindiã nninyeni bʋwɔ.—1 Sa. 25:32-34; 26:10, 11.

w04 6/1 22-23

Asʋ̃ Ɛma Wʋ Ndwokɔ Ɛzɩzɩbɛ Ɩhyɛ Wʋ Zʋ a?

Ozumanlɛdɩyɛ mɔɔ ɩtɔ ɔzʋlɔ asã yɛ lɛ kɛɛ, kɛ ankɩ yekoluwa ɔhʋanɩ be mɔɔ ɩ nɩɩ Bayɩbʋlʋ yɩ iáyiyia zʋ yekeli yɛ bʋwabɩlɛ nwʋ egyima nɩ, ɩsɛ kɛɛ yɛdɩkɛ Gyehova mfomi. Sʋ̃mavʋlɔ Gyemisi ɩhɛlɛlɩ kɛɛ: “Mʋnlʋmmɔ begyiná pindinyii baaba, na bɛyɛ́ mmenii baaba mɔɔ nyɛlɩyɛ tanɩ bela íni mʋnlʋmmɔ bɛ ɛbɩlawɔlɛ nu.” (Gye. 1:4) Ɩsɛ kɛɛ ‘yekyina pindinyii baaba’ wɔ odwohilalɛ nu kɔbʋmɩ awielɩyɛ mɔɔ yelóduwa ɔhʋanɩ mɔɔ ɩ nɩɩ Bayɩbʋlʋ yɩ iáyiyia zʋ yekodua ye odwohilalɛ nɩ zʋ ndɛndɛ. Eyi ɩkɛma ye dedi mɔɔ bodwe behila nɩ ɩkɛyɛ sɩ na ama yɛanwʋ kezimɔ ye dedi nɩ ɩdɩ ankasa. Ɔzɔ la yɛ Dwosefi nɩɩ Devidi begyinanlɩ pindinyii a. Bɛátu agyiakɛ kɛɛ bɛkɛyɛ dɩyɛ be mɔɔ ɩkɛma Gyehova ikenyia bɔ nwʋ ɛya wɔ bɔ bʋwabɩlɛ yɩ nu. Mfomi bɔwɔlɩ mmɔdɩnɩ kɛɛ bɛkɛyɛ nninyeniba wɔ bɔ bʋwabɩlɛ yɩ nu. Bɛlɩkɛlɩ Gyehova. Gyehova sʋ̃ ɩvalɩ bɛzabɛ anwɩ̃ yɩ munwala ilili egyima ɩva ileli yi mmenii. Na izia ɩmanlɩ bɛzabɛ anwɩ̃ yɩ munwatĩĩ belili yi mmenii bɛ anyunu. Kilá nyilalɛ kezile kʋ̃ mɔɔ benyianlɩ!—Gyn. 41:39-41; 45:5; 2 Sa. 5:4, 5.

Amɩyɛ sʋ̃, sa yɛkʋla yeyiyia bʋwabɩlɛ be mɔɔ sɛ yɛákila yɩ bʋwɔ a, yɛkɛdɩ nɣanlɩ kɛɛ yeluwa ɔhʋanɩ be mɔɔ ɩ nɩɩ Bayɩbʋlʋ yɩ iáyiyia zʋ yelí nwʋmɔ egyima. Kɛ ndianwʋ, Asʋ̃ wʋ abɔkɔ nu igolɔ iluwakɛɛ elényianlɩ ohunɛ anzɛnyɩɩ ɛyɩlɛ mɔɔ ɩfata wʋ ti a? Sɛ ɔzɔ a, bɔ́ mmɔdɩnɩ kɛɛ olóbu wʋ anyɩ okogua Gyehova yɩ mmɛla mɔɔ ise yegyia wɔ “Niibenyia nu nkʋ̃ la” nɩ zʋ. (1 Kɔl. 7:39, NWT) Asʋ̃ eyiyiaa ndwokɔ ɛzɩzɩbɛ wɔ wʋ agyiahʋnlɩ nu a? Kɛ ankɩ ekenyia oyuwadɩ yɩ adwɩnɩ mɔɔ ɩhyɛ mmenii ɛzɩzɩbɛ ma bɔbɔ oholɛ anzɛnyɩɩ bɛtɩdɩ numɔ nɩ, ɛ nɩɩ wu hũ anzɛnyɩɩ wʋ yɩ bɛbɩbɛ ɔhʋanɩba mɔɔ bokoluwa zʋ bekeli bo ndwokɔ ɛzɩzɩbɛ nwʋ egyima. (Mal. 2:16; Ɛfɩ. 5:21-33) Asʋ̃ anwʋkyɩlɩ ti, ɩyɛ sɩ ɩma wʋ kɛɛ ekehila wʋ abusuwa a? Gyehova mɔɔ yɛkɛlɩkɛ yɩ nɩ ikile sʋ̃ kɛɛ yelóduwa ɔhʋanɩ tanɩ be zʋ yɛkɛbɛ ozukua. (Ndw. 37:25; Hib. 13:18) Nyɛ, ɩsɛ kɛɛ ye munwala yeminyia yɛ nwʋ yɛyɛ mɔɔ yɛkɔhʋla bela wɔ yɛ bʋwabɩlɛ yɩ nu na ama Gyehova ianyia dɩyɛ be iagyina ɔzʋlɔ iayila yɛ. Mmɩlɩ mɔ yɛyɛɛ ɔzɔ nɩ, bɛmá yezi yɛkɛnɣa kɛɛ yɛkɛlɩkɛ Gyehova ma ikeziyeziye dɩyɛ bela pɛpɛɛpɛ.—Mik. 7:7.

Pɩbɛlɩ Bayɩbʋlʋ Yi Nu

w17.11 27 ¶11

Máma Nkunimililɛ Akyɛdɩ Nɩ Ɩbɔ Wʋ

Sɛ yɛyɩ ye kunlu yɛdɔ mvʋlɔ a, ɩkɛyɛ sɩ kɛɛ yɛ anyɩ ɩkɔwʋlʋ bɛ. Nyamɩnlɩ yɩ Odwokɔ ɩkã kɛɛ: “Ɔlɔlɛ ɩdɩ abʋtalɩ, yi ti nu iko. Ɔlɔlɛ ɩáyɛ anyɩnlɩbʋlʋ.” (1 Kɔl. 13:4) Ɩsɛ kɛɛ yeminyia yɛ nwʋ yenyia Nyamɩnlɩ yɩ adwɩnɩ nɩ be na yebu ye mmenlima kɛɛ mmenii ɔkʋ̃ mɔɔ yɛwɔ Kilisinyianɩ asafʋ yɩ nu. Yɛyɛ ɔzɔ a, anyɩnlɩbʋlʋ iléde ndini wɔ yɛ ahʋnlɩnɩ nu. Eyi ɩkɔwʋwa yɛ ma yɛkɔnwʋ bo ngokɛ. Ɔzɔ yɛ Nyamɩnlɩ yɩ Odwokɔ yɩ itu yɛ fʋlɔ kɛɛ yɛyɛ a. Bayɩbʋlʋ yɩ ɩkã kɛɛ: “Sɛ bɛyɩ ɔkʋ̃ ayɛlɛ a, mɔɔ ɩha nɩ munwatĩĩ bɛ nɩɩ yɩ bedi ɔzɔ fɛlɛkʋ̃ nɩ.” (1 Kɔl. 12:16-18, 26) Meti kɛ ankɩ yɛ anyɩ ɩkɔwʋlʋ yɛ anlima mmɩlɩ mɔ inyia ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ be nɩ, ɩsɛ kɛɛ yɛ nɩɩ yɩ bɔ numɔ di fɛlɛkʋ̃ mfomi. Sɛ yekila Bulombunli Sɔɔlʋ yɩ ɣa Dwonatanɩ zɛ yɩ a, mmɩlɩ mɔ Gyehova ɩyɩlɩ Devidi kɛɛ mɛyɩ yɛ ikeli bulombunli nɩ, Dwonatanɩ yɩ anyɩ ɩábʋlʋ yɩ mfomi ɩhyɛlɩ yɩ ɛzɩzɩbɛ. (1 Sa. 23:16-18) Asʋ̃ yɛkɔhʋla yekozumazuma Dwonatanɩ na yɛazʋ̃ ye kunlu yɛalɔ mmenii mvʋlɔ anzɛnyɩɩ?

APRIL 25–MAY 1

BAYƖBƲLƲ NU ANWƲNYIA | 1 SAMƲWƐLƖ 25-26

“Asʋ̃ Ɛyɛɛ Dɩyɛ Be a, Ɔdwɩnɩ Nwʋmɔ Bʋwɔ a?”

ia 78 ¶10-12

Ɩyɛlɩ Yɩ Dɩyɛ Nɣɛlɛbɛ Nu

Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ azogyiamaa mɔɔ bɔbɔ bɔ nwʋ mmɔdɩnɩ nɩ bɛ nɩɩ mmuwuanɩzʋhilalɛmaa nɩ belili a? Nɩ ɩáyɛ sɩ kʋlaa kɛɛ ankɩ ɩyɛ a bokohũ mmuwuanɩ yɩ be, naasʋ̃ bɛáyɛ ɔzɔ. Bɔwɔlɩ Nabalɩ yɩ azʋ̃mɩvʋlɔ nɩɩ yɩ mmuwuanɩ bɔ nwʋ banɩ. (Kɩnga 1 Samʋwɛlɩ 25:15, 16.) Nɩ mmuwuanɩ nɩɩ mmuwuanɩzʋhilalɛmaa beyiyia asianɩ sʋ̃maa, na nɩ nnamɩ mɔɔ bɔ nwʋ ɩyɛ ɛyɛlɛ sʋ̃maa sʋ̃ ɩwɔ ɛkɛnɩ. Nɩ ɛkɛnɩ ibike Yizilaya ngyakɛ ɔfʋã nu ɛyɩlɛ zʋ paa, meti nɩ apomaa nɩɩ nwulo mɔɔ bɔzʋ̃ manlɩ mvʋlɔ zʋ bɔtʋ bɛhyɛ bɔ zʋ.

Ɩkɛyɛ kɛɛ nɩ ɩyɛ sɩ ɩma Devidi kɛɛ ikenyia alɩyɛ ɩkɛma ɔzɔ mmenyia eyimmɔ munwatĩĩ wɔ ɛsɛlɛ yɩ zʋ. Meti eɣile ɔkʋ̃ be, ɩzʋ̃manlɩ mmenyia bunlu ma bɔhɔlɩ Nabalɩ yɩ ɛkɛnɩ kɛɛ bɔhɔ bɛbɩbɛ mmʋwalɩyɛ. Devidi ɩzʋ̃manlɩ bɛ wɔ mmɩlɩ mɔ ɩfata nu. Nɩ ɩdɩ mmɩlɩ mɔ botudua mmuwuanɩ nwʋ eɣinli, na nɩ bɛta bɛda kunlumiba ali wɔ ɔzɔ mmɩlɩ yɩ. Devidi ihilalɩ yɩ ndwokɔ ɛhanlɛ sʋ̃ bʋwɔ na ɩvalɩ owulɛ nɩɩ annidi ɩmanlɩ yɩ. Ɩhanlɩ po kɛɛ bɛhã yɩ nwʋ odwokɔ behile Nabalɩ kɛɛ “wʋ ɣa Devidi” yɛ ɩzʋ̃ma yɛ a. Ebiye a, nɩ Nabalɩ ɩdɩ ebani ɩtɛla yɩ ti mɔɔ ɩhanlɩ ɔzɔ a. Kɛ Nabalɩ ɩyɛlɩ yɩ dɩyɛ izeli a?—1 Sa. 25:5-8.

Ɩvalɩ ɛya baaba! Abɩlantɩyɛ mɔɔ yɛhanlɩ yɩ nwʋ odwokɔ wɔ tile yɩ tʋ wɔlɛ yɩ ɩhanlɩ ihileli Abigɛlɩ kɛɛ: “Idinyianlɩ dinyianlɩ nu igualɩ bɔ zʋ ɩwʋdʋlɩ wʋdʋlɩ bɛ”. Atinuzɩzɩbɛvʋlɔ Nabalɩ idinyianlɩ dinyianlɩ nu igualɩ bɔ zʋ kɛɛ ɩlɛ́fa yɩ alɩyɛ, yɩ nzã, yɩ nzulo nɩɩ yi egyeni ɩkɛma bɛ. Ilili Devidi yɩ nwʋ nwɔwɩ kɛɛ ɩdɩ enii mbʋanlɩ, na ɩdɩ kɛɛ akɛlɛ mɔɔ iɣiandi wɔ yɩ diibenyia ɩpɛ. Ɩkɛyɛ kɛɛ nɩ Nabalɩ ɩwɔ adwɩnɩ mɔɔ nɩ Sɔɔlʋ mɔɔ ɩtanɩ Devidi ɩwɔ nɩ be. Nɩ bo nu bela íni Gyehova yɩ adwɩnɩ yɩ be. Nɩ Nyamɩnlɩ ɩdɔ Devidi. Nɩ izi Devidi kɛɛ abiye mɔɔ ikeli Yizilaya zʋ bulombunli eɣile be na kɛɛ akɛlɛ mɔɔ ɩdɩ atunwa a.—1 Sa. 25:10, 11, 14.

ia 80 ¶18

Ɩyɛlɩ Yɩ Dɩyɛ Nɣɛlɛbɛ Nu

Ileli odwokɔ mɔɔ izili nɩ nwʋ ɔzʋnlɩ idianlɩ yɩ nwʋ zʋ na ɩhanlɩ ihileli Devidi kɛɛ ɩva yɩ tanɩ ɩhyɛ yɩ. Ɩhanlɩ petee kɛɛ yi hũ ɩdɩ kwasɩya kɛmɔ yi dima ikile nɩ, ebiye a nɩ ɩpɛɛ ikehile kɛɛ animinyiamɩvʋlɔ ɩdɩ kɛɛ Devidi nɩ, ɩávata kɛɛ ɩ nɩɩ enii mbʋanlɩ bekeli mmevile. Abigɛlɩ ɩlalɩ yɩ ali kɛɛ ɩwɔ Devidi nu anwʋlazʋ na ileli idianlɩ numɔ kɛɛ ɩdɩ Gyehova yɩ agyianugyinanlɛvʋlɔ na “ɩkʋ̃ʋ̃ ɩkɛma Gyehova.” Ɩlalɩ yɩ ali sʋ̃ kɛɛ, izi anʋhʋba mɔɔ Gyehova ɩwɔ ɩvalɩ Devidi ɩ nɩɩ yɩ bulombunlililɛ nwʋ, iluwakɛɛ ɩhanlɩ kɛɛ: ‘Gyehova ɩkɛyɩ wʋ kɛɛ Yizilaya bɔ zʋ ehilalɛvʋlɔ.’ Ɩhanlɩ ihileli Devidi kɛɛ áma ɩyɛ dɩyɛ bela mɔɔ ɩkɛma ikeli mmegyia nwʋ ɔfɔ anzɛnyɩɩ dɩyɛ be mɔɔ aɣinzi yi, “ikonlu yɩ nwʋ.” (Kɩnga 1 Samʋwɛlɩ 25:24-31.) Odwokɔ eyi ɩkã ahʋnlɩnɩ baaba!

Pɩbɛlɩ Bayɩbʋlʋ Yi Nu

ia 80 ¶16

Ɩyɛlɩ Yɩ Dɩyɛ Nyɛlɛbɛ Nu

Asʋ̃ nɩ eyi ikile kɛɛ Abigɛlɩ itwodwu itiyia ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ mɔɔ yi hũ ɩwɔ kɛɛ abusunwa ti nɩ a? Anhã; kakɛ kɛɛ nɩ Nabalɩ ɩyɛ tanɩ idiyia Gyehova yɩ sʋ̃mɩvʋlɔ mɔɔ bɔvɔ ngɔlɔ yɩ, tanɩ mɔɔ ankɩ ɩkɔhʋla ɩkɛma bokohũhũ Nabalɩ yɩ awudomaa sʋ̃maa mɔɔ bɔ nwʋ íni odwokɔ nɩ. Sɛ Abigɛlɩ iátu odwokɔ yɩ nwʋ agyiakɛ bela a, asʋ̃ ankɩ mɛyɩ sʋ̃ ilédi ɔfɔ wɔ tanɩ mɔɔ yi hũ ɩyɛlɩ nɩ nwʋ a? Wɔ odwokɔ eyi nu nɩ, nɩ ɩsɛ kɛɛ ɩkã yɩ nwʋ azɩ ɩma Nyamɩnlɩ ɩtɛla kɛɛ ɩkɛhã yɩ nwʋ azɩ ɩkɛma yi hũ.

    Ahanta Buuku (2015-2025)
    Numá Yɩ
    Kɔ́ Numɔ
    • Aɣɩnda
    • Kyɛ́
    • Yɛ́ nzɩnzanlɩyɛ mɔɔ ɛpɛ yɩ wɔ ɛkɩhyɩ
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mmɛla Mɔɔ Ɩwɔ Nwʋmɔ
    • Nwʋmɔ Nhyɩhyɛlɩyɛ
    • Nwʋmɔ Nninyeni
    • JW.ORG
    • Kɔ́ Numɔ
    Kyɛ́