Watchtower INTANƐTƖ ZƲ AWUUKUZIYELƐDƖKA
Watchtower
INTANƐTƖ ZƲ AWUUKUZIYELƐDƖKA
Aɣɩnda
  • BAYƖBƲLƲ
  • AWUUKU NƖƖ NNINYENI MVƲLƆ
  • DƖYƐZUMANLƐ
  • mwbr19 July owu. azʋ. 1-8
  • Ɛbɩlawɔlɛ Nɩɩ Dasɩlɛlilɛ Dɩyɛzumanlɛ Kɛlɛta Nwʋ Awuuku Nu Ɛbɩbɛlɛ

Vidiyo bela íni ɔfʋã ɛkɩhyɩ.

Yɛpakyɛbɛ wʋ, dɩyɛ be ɩákɔ bʋwɔ wɔ vidiyo mɔɔ ɔtwɩ̃ɩ̃ yɩ nu.

  • Ɛbɩlawɔlɛ Nɩɩ Dasɩlɛlilɛ Dɩyɛzumanlɛ Kɛlɛta Nwʋ Awuuku Nu Ɛbɩbɛlɛ
  • Ɛbɩlawɔlɛ Nɩɩ Dasɩlɛlilɛ Dɩyɛzumanlɛ Kɛlɛta Nwʋ Awuuku Nu Ɛbɩbɛlɛ—2019
  • Odwokɔtile ngyɩkɩ̃ɩ̃ngyɩkɩ̃ɩ̃
  • JULY 1-7
  • JULY 8-14
  • JULY 15-21
  • JULY 22-28
  • JULY 29–AUGUST 4
Ɛbɩlawɔlɛ Nɩɩ Dasɩlɛlilɛ Dɩyɛzumanlɛ Kɛlɛta Nwʋ Awuuku Nu Ɛbɩbɛlɛ—2019
mwbr19 July owu. azʋ. 1-8

Ɛbɩlawɔlɛ Nɩɩ Dasɩlɛlilɛ Dɩyɛzumanlɛ Kɛlɛta Nwʋ Awuuku Nu Ɛbɩbɛlɛ

JULY 1-7

BAYƖBƲLƲ NU ANWƲNYIA | KOLOSIYIAMAA 1-4

“Bɛyɩ́ Dadampɔ Nɩ Bogua, Na Benyiá Fʋlɔ”

w11-E 3/15 10 ¶12-13

Bɛmá Yenyia Nyamɩnlɩ Yɩ Sunzuma Nɩ, Na Kɛ Oyuwadɩ Dɩyɛ Nɩ a

Mɩnla sunzuma yɛ mʋ subanɩ ɩda yɩ ali a? (Kɩnga Kolosiyiamaa 3:8-10, 13.) Oyuwadɩ yɩ sunzuma nɩ ɩhyɛ nnwʋnlamɩ ɔfʋã nu nyɛlɩyɛ azʋlɔtʋ nwʋ ɛzɩzɩbɛ. (Gal. 5:19-21) Mmɩlɩ mɔ nninyeni ɩáhɔ bʋwɔ nɩ yɛ yɛnwʋ sunzuma mɔɔ ikile ɔhʋanɩ yɛ a, na kɛ mmɩlɩ mɔ nninyeni ɩkɔɔ bʋwɔ nɩ a. Dɩkɛɛ mmɩlɩ mɔ aliyema benyia anzɛnyɩɩ baalɛ Kilisinyianii be iábu yɛ, ɩyɛ dɩyɛ be idiyia yɛ, anzɛnyɩɩ po ɩyɛ tanɩ be idiyia yɛ nɩ. Akʋ̃ sʋ̃, mmɩlɩ mɔ ɩha yɛzayɛ nkʋ̃tɩnyɩɩ wɔ awudo nɩ, ɛkɛnɩ sʋ̃ yɛ yɛkɔnwʋ sunzuma mɔɔ ikile ɔhʋanɩ yɛ a. Ihyinyia kɛɛ yɛpɩbɛlɩ ye nu yekila. Biziá wʋ nwʋ kɛɛ, ‘Wɔ azinyianɩ ahyiã mɔɔ idua nu nɩ, asʋ̃ mu subanɩ ɩɣa ɩyɛ kɛɛ Kɩlayɩsɩ yɩ dɩyɛ nɩ be anzɛnyɩɩ mizia mɩva mʋ nwʋ muwula nyɛlɩyɛ tanɩ nɩɩ ɛdɩndɛlɛ evinli nu a?’

Nyamɩnlɩ yi sunzuma nɩ, ɩkɔhʋla ɩkɔwʋwa yɛ ma ‘yɛkɛyɩ yɛ subanɩ dadampɔ nɩ nɩɩ yɩ nyɛlɩyɛ nɩ yekogua’ na ‘yeanyia subanɩ fʋlɔ.’ Mɛyɩ ɩkɔwʋwa yɛ ma yɛkɛyɛ mmenii mɔɔ yɛwɔ ɔlɔlɛ nɩɩ kunlumiba sʋ̃maa. Sa ɩba ɩyɛ ye su kɛɛ yɛzʋ̃ yɛ ahʋnlɩnɩ nu yɛkɛva mmenii bɛ tanɩ yɛkɛhyɛ bɛ, ɩávalɩ nwʋ kɛɛ yɛtɩ nɣanlɩ kɛɛ ye odwokɔ ɩyɛ fɛ po nɩ. Meti sɛ bobu odwokɔ betiyia yɛ na ɩ́dɩ yɩ ɔhʋanɩ zʋ po a, yelóduwa ‘sipe, ɛdanɩlɛ, ɛya, nɩɩ mbevile’ zʋ yɛkɛyɛ yɛ dɩyɛ. Mfomi yekeminyia yɛ nwʋ kɛɛ ‘yɛkɔnwʋ ngokɛ.’—Ɛfɩ. 4:31, 32.

w13-E 9/15 21 ¶18-19

Asʋ̃ Ɛyɛ Nzɩnzanlɩyɛ a?

Sɛ Nyamɩnlɩ yɩ Odwokɔ ɩkɔhʋla ɩkɛyɛ nzɩnzanlɩyɛ mɔɔ ihyinyia wɔ ye nu a, mɛyɩ nɩ Bayɩbʋlʋ mɔɔ yɛkɛda yɛkɛɣɩnga na yɛazuma nɩ ɩdɩ yɩ tʋwɔlɛ la. Mmenii sʋ̃maa bɛta bɛkɩnga Bayɩbʋlʋ yɩ, ma yɩ ɔzɔ ti, bezi numɔ ndwokɔ sʋ̃maa nɩ la. Ebiye a, eyiyia ɔzɔ mmenii nɩ be wɔ dasɩlɛlilɛ nu po kyɩ̃. Abiyemmɔ po bɔhwi Bayɩbʋlʋ yɩ nu ndwokɔ be bogua be ti nu mɔɔ bɔkʋla bɛkã wɔ bo munwa wɔ mmɩlɩ po mɔɔ bɛáhila nu. Naasʋ̃, ekehila nɩ, nɩ ilényianlɩ bɛ adwɩnɩ nɩɩ bɛ ɛbɩlawɔlɛ zʋ tumi bela po. Mɩnla ti a? Ansaana Nyamɩnlɩ yɩ Odwokɔ nɩ ikenyia abiye zʋ tumi na ɩazɩnza yɩ nɩ, ɩsɛ kɛɛ ɩma nwʋmɔ ɔhʋanɩ ma itwu yɩ ahʋnlɩnɩ nu senyii. Meti, ihyinyia kɛɛ yede mmɩlɩ yɛdwɩnɩndwɩnɩ mɔɔ yesumaa nɩ nwʋ. Ɩkɛyɛ baaba kɛɛ yekeɣizia yɛ nwʋ kɛɛ: ‘Asʋ̃ mide midi kɛɛ ɩ́dɩ ɔzʋ̃mɩnlɛ be nu ehilehilelɛ be la a? Asʋ̃ mʋlɔ́nwʋnlɩ yɩ kɛɛ ɩdɩ nɔhʋanlɛ yɩ nɩ a? Akʋ̃ sʋ̃, mʋdwɩnɩ ahʋanɩ mɔɔ mʋkɔhʋla mɩkɛva mɔɔ musumaa nɩ mikeli egyima wɔ mɩ ɛbɩlawɔlɛ nu, anzɛnyɩɩ mʋnwʋ yɩ kɛɛ ɩdɩ ndwokɔ mɔɔ mɩkɛva mikehilehile mmenii mvʋlɔ la? Asʋ̃ mɩtɩ nɣanlɩ kɛɛ Gyehova ɩtɩndɛɛ ikile mɩ a?’ Ndwokɔ eyimmɔ mɔɔ yekozunzu nwʋ na yɛadwɩnɩndwɩnɩ ɔnwʋmɔ nɩ, ɩkɔhʋla ɩkɔwʋwa yɛ ma yɛkɛhyɛ ɔlɔlɛ mɔɔ yɛwɔ yɛma Gyehova nɩ nu ɛzɩzɩbɛ wɔ yɛ ahʋnlɩnɩ nu. Ɩkɛma ɔlɔlɛ mɔɔ yɛwɔ yɛma yɩ nɩ ikenyi. Sɛ ɩkã yɛ ahʋnlɩnɩ a, ɩkɛhã yɛ ma yɛkɛyɛ nzɩnzanlɩyɛba.—Ɛɣɛ. 4:23; Lk. 6:45.

Sɛ yɛta yɛkɩnga Nyamɩnlɩ yɩ Odwokɔ na yɛdwɩnɩndwɩnɩ nwʋ a, ɩkɛhã yɛ ma yɛkɔhɔlɩ ɔzʋlɔ yɛkɛyɛ mɔɔ yɛyɛ yɩ daada yɛhɔ yedwu dɩka be nɩ: ‘Yɛkɛyɩ subanɩ dadampɔ nɩ nɩɩ yɩ nyɛlɩyɛ nɩ yekogua na yɛawula subanɩ fʋlɔ mɔɔ boluwa nɔhʋanlɛ nnimidi zʋ bɛyɛɛ yɩ fʋlɔ’ nɩ. (Kol. 3:9, 10, NWT) Amba, sa isi yɛ bʋwɔ wɔ mmɩlɩ mɔ yɛtɩɩ Nyamɩnlɩ yɩ Odwokɔ yɩ tʋ na inyiaa yɛ zʋ tumi nɩ. Kilisinyianɩ subanɩ fʋlɔ mɔɔ yekenyia nɩ ɩkɔwʋwa yɛ ma yɛkɔwɔ yɛ nwʋ banɩ wɔ Setanɩ yɩ nnahɩlɩbɛ azʋlɔtʋ nɩ nwʋ.

Pɩbɛlɩ Bayɩbʋlʋ Yi Nu

it-2-E 169 ¶3-5

Nyamɩnlɩ Yɩ Bulombunlililɛ

“Yɩ Ɣa Nɩ Mɔɔ Ɩdɔ Yɩ Nɩ Yi Bulombunlililɛ Nɩ.” Gyisɛsɩ ɩhɔlɩ sʋlɔ yɩ aɣile bunlu mɛda nɩ, yɩ adʋwavʋlɔ nɩ bɔnwʋnlɩ dasɩlɛ mɔɔ nɩ ikile kɛɛ, “Nyamɩnlɩ ibigyia Gyisɛsɩ iziye yɩ sa nyini zʋ” iluwa sunzuma nwanzanwanza nɩ mɔɔ Gyisɛsɩ idwonwɔnlɩ igualɩ bɔ zʋ wɔ Pɛntɩkɔsʋ 33 Y.M. nu nɩ. (Egy 1:8, 9; 2:1-4, 29-33) “Nhyɩhyɛlɩyɛ Fʋlɔ” nɩ ɩwɔlɩ yɩ tʋ kɛɛ idii egyima wɔ bɔ zʋ, na bɛɣa bɛyɛlɩ fapɩmɩ bɛmanlɩ “manlɩ nwanzanwanza” yɩ nɩ, sunzuma ɔfʋã nu Yizilaya nɩ.—Hib 12:22-24; 1Pit 2:9, 10; Gal 6:16.

Nɩ Kɩlayɩsɩ ɩda yɩ Zɩ yɩ sa nyini zʋ mɔɔ nɩ ɩdɩ asafʋ nɩ yi Ti. (Ɛfɩ 5:23; Hib 1:3; Fɩl 2:9-11) Ɛhɛlɛlɛ Odwokɔ nɩ ɩma yɛnwʋ yɩ kɛɛ, ɔzʋmɩ Pɛntɩkɔsʋ 33 Y.M. nu mɔɔ ɩkɔɔ nɩ, bɛhyɩhyɛlɩ sunzuma ɔfʋã nu bulombunlililɛ nɩ wɔ yɩ adʋwavʋlɔ nɩ bɔ zʋ. Mmɩlɩ mɔ sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ ɩkɛlɛɛ kɛlɛta ɩkɛma Kilisinyiamaa mɔɔ bɔwɔ Kolosiyia wɔ alʋbɔ yaalɛ mɔɔ ili bɔmʋnlɩ yɩ nu nɩ, ɩhanlɩ Gyisɛsɩ Kɩlayɩsɩ yɩ nwʋ odwokɔ kɛɛ nɩ inyia bulombunlililɛ nɩ daada: “Nyamɩnlɩ ile yɛ wɔ anwunzumi nɩ yi tumi nɩ yɩ tʋ, na ɩva yɛ sɔkyɩɩ ɩɣa Yɩ Ɣa nɩ mɔɔ ɩdɔ yɩ nɩ yi bulombunlililɛ nɩ tʋ.”—Kol 1:13; fá tindiã Egy 17:6, 7 nwʋ.

Ɔzʋmɩ Pɛntɩkɔsʋ 33 Y.M. nu mɔɔ ɩbaa nɩ, Kɩlayɩsɩ yɩ bulombunlililɛ nɩ ɩɣa ɩyɛ sunzuma ɔfʋã nu dɩyɛ na idii sunzuma ɔfʋã nu Yizilayamaa, Kilisinyiamaa mɔɔ bɛva Nyamɩnlɩ yɩ sunzuma bɔvɔ ngɔlɔ bɛ ma bɛɣa bɛyɛ Nyamɩnlɩ yɩ sunzuma ɔfʋã nu mmalɛ nɩ bɔ zʋ. (Dwɔ 3:3, 5, 6) Sɛ Kilisinyiamaa mɔɔ bɔvɔ ngɔlɔ bɛ nɩ benyia bɔ sʋlɔ akatuwa nɩ a, bɛáhɔ zʋ bɛyɛ Kɩlayɩsɩ yɩ sunzuma ɔfʋã nu bulombunlililɛ yɩ ɔfʋã mɔɔ ɩwɔ azɩlɛ yɩ zʋ nɩ nu maa dɔkʋ̃, mfomi, bɔkɔ bɛkɩnla Kɩlayɩsɩ yɩ nwʋ kɛɛ awulombunli wɔ sʋlɔ.—Yik 5:9, 10.

w08-E 8/15 28 ¶9

Kɛlɛta Nɩ Mɔɔ Bɛhɛlɛlɩ Bɛmanlɩ Galatiyiamaa, Ɛfɩsɛsɩmaa, Fɩlɩpɩmaa, Nɩɩ Kolosiyiamaa Yi Nu Ndwokɔ Aditili

2:8—Mɩnla yɛ lɛ ‘nɣɛlɛbɛ eyi mɔɔ ɩzʋ̃ oyuwadɩ yɩ nu’ mɔɔ Pɔɔlʋ ɩwɔlɩ yɛ kɔkɔ wɔ nwʋmɔ nɩ a? Eyimmɔ yɛ lɛ nninyeni mɔɔ ɩwɔ Setanɩ yɩ oyuwadɩ nɩ nu, dɩkɛɛ ndwokɔ anzɛnyɩɩ nninyeni aditili mɔɔ ɩkã ɩbɔ numɔ ɩyɛ oyuwadɩ yɩ nɩ, ikile oyuwadɩ yɩ ɔhʋanɩ, na ɩhyɛ yɩ ɛzɩzɩbɛ nɩ. (1 Dwɔ. 2:16) Mɔɔ ɩkɩnla ɔzɔ nninyeni nɩ nwʋ be yɛ lɛ be nnimidi, anyiabɔnwʋlɔlɛ, nɩɩ awohwi ɔzʋ̃mɩnlɛ mɔɔ ɩwɔ oyuwadɩ eyi nu nɩ.

JULY 8-14

BAYƖBƲLƲ NU ANWƲNYIA | 1 TƐSALONIKAMAA 1-5

“Bezizí Bɔ Ɔhɔnwʋmmɔ Bɛ Kɛnɣa, Na Bɔwʋwá Bɔ Nwʋ Nkʋ̃kʋ̃ Nkʋ̃kʋ̃”

w11-E 6/15 26 ¶12

“Bɛvá Annidi Bɛma Bɛzabɛ Mɔɔ Bɛyɛ Egyima Ɛzɩzɩbɛ Wɔ Bo Nu Nɩ”

Sɛ abiye “ikila” asafʋ yɩ zʋ a, mɛyɩ iáhile kɛɛ ikilehile asafʋ nɩ la. Bɛvalɩ ɔzɔ odwokɔ pɔkɔ nɩ la belili egyima wɔ 1 Timoti 3:4. Pɔɔlʋ ɩhanlɩ kɛɛ ɩsɛ kɛɛ asafʋ nu ebani “ɩyɛ abiye mɔɔ ɩkʋla ikila yɩzayɩ yɩ awudo zʋ bʋwɔ, na ɩkʋla ɩma yɩ mma betiye yɩ odwokɔ na bɛ anyɩ ɩsɔ abiyela sʋ̃.” Odwokɔ pɔkɔ “ikila” mɔɔ bɛva belili egyima nɩ iáhile kɛɛ ikehilehile yɩ mma nɩ la, mfomi ikile sʋ̃ kɛɛ ikeli yɩ abusunwa nɩ bɛ anyunu na “ɩma yɩ mma betiye yɩ odwokɔ.” Amba, asafʋ nu mbanimbani bedi anyunumi wɔ asafʋ yi nu, na bɔbʋwa abiyela ma itiye Gyehova yɩ odwokɔ.—1 Tim. 3:5.

w11-E 6/15 28 ¶19

“Bɛvá Annidi Bɛma Bɛzabɛ Mɔɔ Bɛyɛ Egyima Ɛzɩzɩbɛ Wɔ Bo Nu Nɩ”

Sɛ abiye ɩfa akyɛdɩ sʋnʋnkʋ̃ be ɩma wʋ a, mɩnla yɛ ɛkɛyɛ wɔ nwʋ a? Asʋ̃ sa ɛfa edi egyima ɛfa ekile nwʋmɔ anyɩnlɩzɔlɛ a? Gyehova iluwa Gyisɛsɩ Kɩlayɩsɩ yɩ zʋ ɩma “mmenii nu akyɛdɩ” wʋ. Ɔhʋanɩ ɔkʋ̃ mɔ okoluwa zʋ ekehile anyɩnlɩzɔlɛ wɔ ɔzɔ akyɛdɩ yɩ nwʋ yɛ lɛ kɛɛ ekediye ndɛnɩ mɔɔ asafʋ nu mbanimbani bɛkɛma nɩ bʋwɔ, na wʋawɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ ɛkɛva numɔ mma nɩ ekeli egyima. Sa ɔkʋla sʋ̃ ekile anyɩnlɩzɔlɛ iluwa munwalɩyɛ mɔɔ ɩtɔ azʋnlɩ nu mɔɔ ɛkɛma wɔ dɩyɛzumanlɛ tʋ nɩ. Bʋwá egyima mɔɔ asafʋ nu mbanimbani bedii anyunumi wɔ nu nɩ, dɩkɛɛ dasɩlɛlilɛ egyima nɩ. Sɛ asafʋ nu ebani be idu fʋlɔ wʋ ma enyia ɔzʋlɔ mfasʋ a, mɩnla ti mɔɔ wʋahã ekile yɩ a? Akʋ̃ sʋ̃, mɩnla ti mɔɔ wʋáhile anyɩnlɩzɔlɛ ɛma asafʋ nu mbanimbani bɛ abusunwa nɩ a? Kakɛ́ kɛɛ, sɛ asafʋ nu ebani be ɩkɔhʋla ɩkɛyɛ egyima ɛzɩzɩbɛ wɔ asafʋ yɩ nu a, nɩ ikile kɛɛ yɩ abusunwa nɩ bɛfa mmɩlɩ mɔ bɛ nɩɩ yɩ bo numɔ yɛ dɩyɛ nɩ be bɔbɔ afɔlɩ.

w17.10-E 10 ¶13

“Bɛma Yɛlʋlɔ Yɛ Nwʋ Wɔ Nyɛlɩyɛ Nɩɩ Nɔhʋanlɛlilɛ Nu”

Bɔwʋwá bɛzabɛ mɔɔ bɛyɛ mɛlɛkɛ nɩ. Bayɩbʋlʋ nu ahyɛdɩ mɔɔ ise “mʋnlʋmmɔ bɔwʋwá enii mɔɔ ɩyɛ mɛlɛkɛ nɩ, na mʋnlʋmmɔ benyiá abiyela yɩ nwʋ abʋtalɩ” nɩ ɩkɔhʋla ikodwe yɛ ɔlɔlɛ kanyɩɩ nɩ ikehila. (1 Tɛs. 5:14) Ɩwɔ numɔ kɛɛ ɩyɛ a, mmenii mɔɔ bɛyɛ mɛlɛkɛ nɩ bɛba bɛyɛ sɩ wɔ nɔhʋanlɛ yɩ nu aɣinzi nɩ dɩyɛ, naasʋ̃ bo nu be hyinyia yɛ abʋtalɩ, na ɩsɛ kɛɛ yɛkɔlɩ ɔzʋlɔ yɛbʋwa bɛ. Sa yɛkʋla yɛ nɩɩ bo sunzu Bayɩbʋlʋ nu ndwokɔ be mɔɔ ɩhyɛ ɛzɩzɩbɛ nwʋ, yɛtʋ salɛ yɛfʋlɔ bɛ na yɛ nɩɩ bɛ yɛahɔ dasɩlɛlilɛ, anzɛnyɩɩ sa yɛkʋla yede mmɩlɩ yetiye bɛ bʋwɔ. Akʋ̃ sʋ̃, kɛ ankɩ yekenyia adwɩnɩ kɛɛ aliyema benyia anzɛnyɩɩ baalɛ be ɩyɛ “sɩ” anzɛnyɩɩ ɩyɛ “mɛlɛkɛ” nɩ, ɩsɛ kɛɛ yɛkakɛ kɛɛ ye munwala yɛwɔ nninyeni be mɔɔ yɛbɔ numɔ mmɔdɩnɩ na yɛyɛ mɛlɛkɛ wɔ nninyeni be sʋ̃ nu. Sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ po ileli idianlɩ numɔ kɛɛ yɩzayɩ sʋ̃ ɩyɛ mɛlɛkɛ. (2 Kɔl. 12:9, 10) Meti, sa ye munwala yɛkʋla yenyia yɛ ɔhɔnwʋmmɔ Kilisinyiamaa bɔ mmʋwalɩyɛ nɩ zʋ mfasʋ.

w15-E 2/15 9 ¶16

Sumazuma Gyisɛsɩ Yɩ Nwʋ Azɩhanlɛ Nɩɩ Yɩ Ngokɛnwʋnlɛ

Ye munwa odwokɔ mɔɔ ɩda ngokɛnwʋnlɛ ali. Ngokɛnwʋnlɛ mɔɔ yɛwɔ yɛma mmenii mvʋlɔ nɩ ɩkã yɛ ma ‘yesí enii mɔɔ ɩdɩ bɔlɔvʋlɔ anzɛnyɩɩ yɩ ɛɣɛɛlɛ ɩwɔ nɩ yɩ kɛnɣa.’ (1 Tɛs. 5:14) Mɩnla ndwokɔ yɛ yɛkɔhʋla yɛkɛhã yɛkɛhyɛ mmenii mɔɔ bɛdɩ ɔzɔ nɩ ɛzɩzɩbɛ a? Sa yɛkʋla yɛma bɔ nwʋ ipindi iluwa ehilelɛ mɔɔ yekehile bɛ kɛɛ yɛpɛ bo odwokɔ na yɛdwɩnɩ bɔ nwʋ nɩ zʋ. Sa yɛkʋla yɛzʋ̃ yɛ ahʋnlɩnɩ nu yɛkamvʋ bɛ na yɛawʋwa bɛ ma bɛanwʋ bo subanɩba nɩɩ bɔ mmɔdɩnɩwɔlɛ. Sa yɛkʋla yɛkakɛ bɛ kɛɛ Gyehova yɛ ɩhwɩnlɩ bɛ ɩɣalɩ yɩ Ɣa nɩ pɛ a, meti bɔtʋ bʋlɔ wɔ yɩ anyɩ zʋ. (Dwɔ. 6:44) Sa yɛkʋla yɛma benyia anwʋlazʋ kɛɛ Gyehova ɩdwɩnɩ yɩ azʋ̃mɩvʋlɔ mɔɔ “bɛ ahʋnlɩnɩ iwuwu” anzɛnyɩɩ “bɛ apadi igolɔ” nɩ bɔ nwʋ baaba. (Ndw. 34:18) Ngokɛnwʋnlɛ nu mɔɔ yɛzʋ̃ yɛkɛdɩndɛ nɩ, ɩkɔhʋla ɩkɛma mmenii mɔɔ behyinyia ɛɣɛɛlɛyɩkyɩlɛ nɩ bɔ nwʋ ɩkɛzalʋ bɛ.—Ɛɣɛ. 16:24.

Pɩbɛlɩ Bayɩbʋlʋ Yi Nu

it-1-E 863-864

Adwomanlɩwɔlɛ

Adwomanlɩwɔlɛ ɩdɩ tanɩ mɔɔ ɩkɔhʋla ɩkɛma bokodu abiye wɔ Kilisinyiamaa asafʋ nɩ nu. (1Kɔl 5:9-13; Hib 12:15, 16) Sʋ̃mavʋlɔ nɩ ɩhanlɩ kɛɛ, Kilisinyianii mɔɔ ɩkɔwɔ adwomanlɩ nɩ ɩyɛ yɩzayɩ yi eniiwudo nɩ tanɩ, iluwakɛɛ ɩva yɩ mmenyia, yɩ mmaalɛ, nɩɩ yɩ nnwʋnlamɩ yɩ ɔfʋã azʋlɔtʋ be mɔɔ itunwo nna nwʋ akɔnɔ nɩ ili egyima wɔ ɔhʋanɩ tanɩ zʋ. Ɩkã yɩ sunzuma ɔfʋã nu bʋwɔyɛlɛ, ikua Nyamɩnlɩ yɩ asafʋ nɩ nwʋ evinli, na ɩkʋla ɩfa yɩ nnwʋanlɩ itiã asianɩ nu iluwakɛɛ sa ɩkʋla inyia nna nu adimakɛlɛ azʋlɔtʋ be sʋ̃. (1Kɔl 6:18, 19) Isizi yɩ ɔhɔnwʋmmɔ Kilisinyiamaa nɩ (1Tɛs 4:3-7) iluwakɛɛ (1) ɩma evinli nɩɩ animiguasɩ ɩkã asafʋ yɩ (Hib 12:15, 16), (2) ɩma enii mɔɔ ɩ nɩɩ wɔlɩ adwomanlɩ nɩ ɩnwʋ ɩba odwokɔ, na sɛ ɩdɩ sigyianii a, ɩlɛ́ma ɩkɛva anwʋdɩlɛ ɩkɔhɔ agyiahʋnlɩ, (3) ɩsɩkɛ dimaba mɔɔ yɩ abusunwa nɩ bɛlɛ nɩ, na akʋ̃ sʋ̃ (4) ɩma ɩyɛ tanɩ itiyia enii mɔɔ ɩ nɩɩ wɔlɩ adwomanlɩ yɩ awʋvʋlɔ, yi hũ, yɩ yɩ, anzɛnyɩɩ enii mɔɔ ankɩ ibɛagyia yɩ nɩ. Kɛ enii mɔɔ yɩ mmɛla ɩkʋla ɩsɩnza wɔ adwomanlɩwɔlɛ nwʋ yɛ ɩyɛ tanɩ idiyia yɩ a, mfomi Nyamɩnlɩ mɔɔ ikowuwa yɩ ndɛnɩ nɩ yɛ ɩyɛ tanɩ idiyia yɩ a.—1Tɛs 4:8.

w15-E 7/15 18-19 ¶14-15

“Bɔ Ɔbɔnɩnlɛ Mmɩlɩ Idwu”

Sɛ Gɔɔgʋ mɔɔ ɩzʋ̃ Magɔgʋ itwodwu itiyia Nyamɩnlɩ yi mmenii a, mɩnla yɛ ikezi wɔ yɩ mɛda a? Matiyu nɩɩ Maakɩ munwala bɛhɛlɛlɩ ɔzɔ dɩyɛ ɔkʋ̃ nɩ mɔɔ ikezi nɩ nwʋ odwokɔ kɛɛ: ‘[Enii Ɣalɛ nɩ] ɩkɔzʋ̃ma yɩ awɔvʋlɔ nɩ mmɔ wɔ oyuwadɩ yɩ afʋã anla nɩ munwatĩĩ nu na bokohunwahunwa Nyamɩnlɩ yi mmenii mɔɔ ɩba numɔ ɩyɩ bɛ nɩ bo munwatĩĩ bo munwa wɔ oyuwadɩ yɩ dɩka bela.’ (Mk. 13:27; Mt. 24:31) Ohunwahunwalɛ egyima eyi ɩávalɩ bɛzabɛ mɔɔ bɔvɔ ngɔlɔ bɛ mɔɔ beli bɔmʋnlɩ bohunwahunwa bo munwa nɩ bɔ nwʋ, anzɛnyɩɩ mmenii mɔɔ bɔvɔ ngɔlɔ bɛ mɔɔ bɛha mɔɔ bɔkɔzɔ bo munwa wɔ aɣinzi nɩ bɔ nwʋ. (Mt. 13:37, 38) Mfomi, munwanlɩzɔlɛ eyi ɩkɔwɔ yɩ tʋ ansaana anwʋhyɩlɩlɛ kezile iabuko. (Yik. 7:1-4) Meti, nɩ ohunwahunwalɛ egyima eyi mɔɔ Gyisɛsɩ ɩkãã nwʋmɔ odwokɔ nɩ yɛ lɛ mɩnla? Ɩdɩ mmɩlɩ mɔ 144,000 nɩ nu maa mɔɔ bɛha wɔ azɩlɛ yɩ zʋ nɩ bekenyia bɔ sʋlɔ akatuwa nɩ. (1 Tɛs. 4:15-17; Yik. 14:1) Ɔzɔ odwokɔ nɩ ikezi wɔ mmɩlɩ mɔ Gɔgʋ mɔɔ ɩzʋ̃ Magɔgʋ nɩ ɩdʋ ɩhyɛ Nyamɩnlɩ yi mmenii nɩ bɔ zʋ wɔ yɩ mɛda dɩka be nɩ. (Izi. 38:11) Akʋ̃ Gyisɛsɩ yɩ odwokɔ eyimmɔ ɩkɛɣa numɔ: “Akʋ̃ Nyamɩnlɩ yi mmenii nɩ bɛkɛda kɛɛ sɛnzɛnɩ wɔ bɛ Zɩ Nyamɩnlɩ mɔɔ ɩwɔ sʋlɔ nɩ yi Bulombunli Manlɩ nɩ nu.”—Mt. 13:43.

Asʋ̃ eyi ikile kɛɛ “bokohwimi” mmenii mɔɔ bɔvɔ ngɔlɔ bɛ nɩ a? Ɔzɔ ehilehilelɛ eyi ti, Ahilisinyiamaa sʋ̃maa bede bedi kɛɛ, sa bohwimi Kilisinyiamaa wɔ nnwʋnlamɩ nu wɔ azɩlɛ yɩ zʋ ma bɔkɔ sʋlɔ. Akʋ̃ sʋ̃, bekilaa ɔhʋanɩ kɛɛ sa Gyisɛsɩ isia ɩba idi azɩlɛ yɩ zʋ tumi mɔɔ anyɩnlɩ ɩkɔnwʋ yɩ. Naasʋ̃, Bayɩbʋlʋ yɩ ɩda yɩ ali petee kɛɛ, ‘sɛnkyɩlɛdɩ mɔɔ ikile kɛɛ Enii Ɣalɛ nɩ ivinde’ nɩ ɩkɛɣa wɔ oyumi, na Gyisɛsɩ ‘ikoluwaa mununkumi nɩ nu’ ɩkɛɣa. (Mt. 24:30) Ɔzɔ ndwokɔ anwɩ̃ eyi ikile kɛɛ anyɩnlɩ ɩlɔ́nwʋ yɩ. Akʋ̃ sʋ̃, “nnwʋnlamɩ nɩɩ mmegyia bɛáhʋla bɔkɔ Nyamɩnlɩ Bulombunli Manlɩ nɩ nu.” Meti mmenii mɔɔ bɛkɛva bɛ bɔkɔhɔ sʋlɔ nɩ, ihyinyia kɛɛ ‘sɛ bɔbɔ awɩɛnɩ nɩ a, aɣilevile nu mɔɔ bɛ anyɩ ɩkɔwɔ pɛlɛwʋ nɩ, bo munwatĩĩ bɛdanɩ.’ (Kɩnga 1 Kɔlɛntɩmaa 15:50-53.) Meti, ɩwɔ numɔ kɛɛ ɩáva odwokɔ pɔkɔ “bokohwimi” yedi egyima iluwakɛɛ ɩála nɔhʋanlɛ ehilehilelɛba ali dɩyɛ, naasʋ̃ bokohunwahunwa nɔhʋanlɛmaa mɔɔ bɔvɔ ngɔlɔ bɛ mɔɔ bɛha wɔ azɩlɛ yɩ zʋ nɩ bo munwa ndɛndɛ zʋ la.

JULY 15-21

BAYƖBƲLƲ NU ANWƲNYIA | 2 TƐSALONIKAMAA 1-3

“Enii Nɩ Mɔɔ Iálili Mmɛla Zʋ Mɔɔ Bɛkɛla Yɩ Ali”

it-1-E 972-973

Nyamɩnlɩzʋ̃mɩnlɛba

Ɛɣɩntanlɛ odwokɔ fʋlɔ mɔɔ itwodwu itiyia Gyehova yɩ “ɛɣɩntanlɛ odwokɔ nwanzanwanza” ɛzɩzɩbɛ ɛzɩzɩbɛ nɩ yɛ dɩ. Mɛyɩ yɛ lɛ “mɔɔ iálili mmɛla zʋ nɩ nwʋ ɛɣɩntanlɛ odwokɔ” yɩ nɩ. Nɩ eyi ɩdɩ ɛɣɩntanlɛ odwokɔ ma nɔhʋanlɛ Kilisinyiamaa nɩ, iluwakɛɛ wɔ sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ yɩ mmɩlɩ zʋ nɩ, nɩ “enii nɩ mɔɔ iálili mmɛla zʋ nɩ” ɩlɛ́dalɩ yɩ nwʋ ali baaba kɛɛ ɩdɩ dɩyɛ be mɔɔ ɩwɔ ɛkɛnɩ anzɛnyɩɩ okuwu be mɔɔ bɛla bɔ nwʋ ali. Ansaana po mɔɔ ɔzɔ “enii” nɩ ɩkɛla yɩ nwʋ ali nɩ, mmenii sʋ̃maa bɔlɔ́nwʋ kezimɔ ɩdɩ nɩ bʋwɔ iluwakɛɛ sa iduwa nyamɩnlɩzʋ̃mɩnlɛ dima nu idi tanɩ azʋlɔtʋ sʋ̃maa zɛ. Nɔhʋanlɛ, sa ɩfʋakɩ wɔ nyamɩnlɩzʋ̃mɩnlɛba nɩ nwʋ. Pɔɔlʋ ɩhanlɩ kɛɛ, “mɔɔ iálili mmɛla zʋ nɩ nwʋ ɛɣɩntanlɛ odwokɔ” nɩ, nɩ ɩwɔ ɛkɛnɩ daada wɔ yɩ mmɩlɩ zʋ, iluwakɛɛ nɩ mmenii be mɔɔ bɛálili mmɛla zʋ nɩ wɔ Kilisinyianɩ asafʋ yi nu mɔɔ nɩ ngyɩkɩ̃ɩ̃ ngyɩkɩ̃ɩ̃ la, bɛ nyɛlɩyɛ nɩ ɩkɛva ɔvʋakɩlɛ okuwu eyi ɩkɛɣa. Awielɩyɛ kʋlaa nɩ, sɛ Gyisɛsɩ Kɩlayɩsɩ ɩba yɩ animinyiamɩ nu a, sa ɩyɩ bɛ wɔ ɛkɛnɩ. Ɔzɔ ɔvʋakɩlɛvʋlɔ nɩ, mɔɔ ɩdɩ “enii” mɔɔ Setanɩ ɩlɛ yɩ idii egyima nɩ, “ipigyia yɩ nwʋ sʋlɔ ɩtɛla abiyela mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ ‘nyamɩnlɩ’ anzɛnyɩɩ dɩyɛ bela mɔɔ bɔsʋ̃mɩ yɩ nɩ” (Giliki nu nɩ, bɔfʋlɔ yɩ seʹba·sma). Meti ɔzɔ enii nɩ mɔɔ Setanɩ ɩlɛ yɩ idii egyima ma ikodwodwu ikediyia Nyamɩnlɩ nɩ, yɩ nnahɩlɩbɛ ɩkɔhɔ aɣinzi baaba na ɩkɛva ɛzɩkɛlɛ ɩkɛɣa mmenii mɔɔ bɛkɛyɛ yɩ nyɛlɩyɛ nɩ be nɩ bɔ zʋ. Mɔɔ ɩma “enii nɩ mɔɔ iálili mmɛla zʋ nɩ” yɩ nnahɩlɩbɛ nɩ ɩba ɩyɛ ɛyɛɛlɛ baaba nɩ yɛ lɛ kɛɛ, ɩkɛva nyamɩnlɩzʋ̃mɩnlɛ ɩkɛɣɩda yɩ anyunu ikeli tanɩ.—2Tɛs 2:3-12, NWT; fá tindiã Mt 7:15, 21-23 nwʋ.

it-2-E 245 ¶7

Awohwi

Gyehova Nyamɩnlɩ ɩma “Abɔnsamɩ yi tumi” nɩ ɔhʋanɩ ma ɩkɔ mmenii mɔɔ bɛ anyɩ ideli awohwi nwʋ nɩ bɛ ɛkɛnɩ, na “ama bɛale mɔɔ ɩdɩ awohwi nkʋ̃ nɩ bɛali” kɛdɛla kɛɛ bekele Odwokɔba mɔɔ ɩfalɩ Gyisɛsɩ Kɩlayɩsɩ yɩ nwʋ nɩ bekeli. (2Tɛs 2:9-12, NWT) Ɔzɔ odwokɔ nɩ nwʋ ndianwʋ yɛ lɛ mɔɔ izili wɔ alʋbɔ be mɔɔ idua numɔ mɔɔ ɩfalɩ Yizilaya Bulombunli Ehabɩ yɩ nwʋ nɩ. Nkɔmɩhyɛmaa awohwimaa nɩ bɛhã behileli Ehabɩ kɛɛ, sa idi nkunimi wɔ ɩ nɩɩ Ramoth-gilead bɔ kʋnɛ yi nu. Naasʋ̃ Gyehova yɩ nkɔmɩhyɛnii Mikaya ɩhanlɩ kɛɛ sa odwokɔ tanɩ ɩtʋ yɩ. Kɛmɔ Mikaya yɩ anyɩnlɩzʋdɩyɛnwʋnlɛ nɩ ɩlalɩ yɩ ali nɩ, Gyehova ɩmanlɩ ɔhʋanɩ ma sunzuma nu abɔdɩ be ɩyɛlɩ yɩ nwʋ kɛɛ “awohwi sunzuma,” na ɩmanlɩ Ehabɩ yɩ nkɔmɩhyɛmaa nɩ bɛhanlɩ awohwi ndwokɔ. Eyi ikile kɛɛ, ɔzɔ sunzuma nu abɔdɩ eyi inyianlɩ tumi wɔ bɔ zʋ, na eyi ti ɩáma bɛkã nɔhʋanlɛ. Mfomi mɔɔ nɩ bɛzabɛ bɛpɛ kɛɛ bɛkã nɩɩ mɔɔ Ehabɩ ɩpɛ kɛɛ ɩtɩ wɔ bɛ ɛkɛnɩ yɛ bɛhanlɩ a. Ɩwɔ numɔ kɛɛ bɔwɔlɩ yɩ kɔkɔ dɩyɛ, naasʋ̃ Ehabɩ ɩbɛlɩ yɩ kɛɛ ikediye bɛ awohwi ndwokɔ nɩ mfomi, na eyi ɩmanlɩ ɩvalɩ yɩ nnwʋanlɩ idualɩ ɔzʋlɔ.—1Aw 22:1-38; 2Mm 18.

Pɩbɛlɩ Bayɩbʋlʋ Yi Nu

it-1-E 834 ¶5

Sɩnɩ

Pita ɩhɛlɛlɩ kɛɛ, “beziye sʋlɔ nɩɩ azɩlɛ eyi mɔɔ ɩwɔ ɛkɛnɩ nɩ bɛma sɩnɩ.” Sɛ yekila ndwokɔ mɔɔ ɩwɔ nkyɩkyɛmi yɩ nu na yɛfa yetindiã ɛhɛlɛlɛ odwokɔ mvʋlɔ nwʋ a, ɩda ali petee kɛɛ, kɛ sɩnɩ yɩzayɩ nwʋ odwokɔ yɛ bɛkãã a, na mfomi igyĩ ɛkɛnɩ ɩma ɛzɩkɛlɛ donwuu donwuu nɩ. Kɛmɔ Nowa yɩ mmɩlɩ zʋ Nzuloyilɛ yɩ nɩ ɩásɩkɛ sʋlɔ nɩɩ azɩlɛ eyi, na mfomi ɩzɩkɛlɩ tanɩyɛlɛmaa nɩ, ɔzɔ la sʋ̃ yɛ eɣile mɔɔ bɛkɛla Gyisɛsɩ Kɩlayɩsɩ ali mɔɔ ɩ nɩɩ yɩ awɔvʋlɔ mɔɔ bɛlɛ tumi nɩ bɛkɛɣa wɔ sɩnɩ viyiamɩ viyiamɩ nu nɩ, bɛkɛva ɛzɩkɛlɛ donwuu donwuu bɛkɛɣa tanɩyɛlɛmaa nɩɩ oyuwadɩ nhyɩhyɛlɩyɛ tanɩ nɩ zʋ a.—2Pit 3:5-7, 10-13, NWT; 2Tɛs 1:6-10; fá tindiã Ayɩ 66:15, 16, 22, 24 nwʋ.

it-1-E 1206 ¶4

Odwokɔ Mɔɔ Ɩzʋ̃ Sunzuma Nu

“Sunzuma Nu Ndwokɔ”—Nɔhʋanlɛ Nɩɩ Awohwi. Wɔ asʋ̃mavʋlɔ nɩ bɛ awuuku azʋlɔtʋ nu nɩ, bɛvalɩ Giliki odwokɔ pɔkɔ pneuʹma (sunzuma) belili egyima wɔ ɔhʋanɩ titili be zʋ. Kɛ ndianwʋ nɩ, wɔ 2 Tɛsalonikamaa 2:2, NWT nɩ, sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ iduli Tɛsalonika mmeliyema nɩ fʋlɔ kɛɛ, íni mɔɔ bɛma “sunzuma nu odwokɔ anzɛnyɩɩ odwokɔ bela mɔɔ bɛkã anzɛnyɩɩ kɛlɛta mɔɔ bekile kɛɛ ɩzʋ̃ yɛ ɛkɛnɩ” mɔɔ bɛkã wɔ numɔ kɛɛ “Gyehova yɩ eɣile nɩ idwu” nɩ ɩsɩkɛ bɛ adwɩnɩ anzɛnyɩɩ bɛma bɛ anyɩ ideli ɔnwʋmɔ. Ɩda ali kɛɛ, Pɔɔlʋ ɩvalɩ odwokɔ pɔkɔ pneuʹma (sunzuma) ilili egyima kɛɛ, ɩdɩ ɔhʋanɩ mɔɔ boduwa ɔzʋlɔ bedi nkitanwʋ, dɩkɛɛ mɔɔ boduwa “odwokɔ bela mɔɔ bɛkã” anzɛnyɩɩ “kɛlɛta” zʋ bedi nkitanwʋ nɩ la. Yɩ ɔzɔ ti, Lange’s Commentary on the Holy Scriptures (owukolɛ 126) ɩkã ɔzɔ nkyɩkyɛmi nɩ nwʋ odwokɔ kɛɛ: “Iluwa eyi zʋ nɩ, nɩ Sʋ̃mavʋlɔ nɩ ɩpɛ kɛɛ ikile kɛɛ ɩdɩ sunzuma nu adwɩnɩhilelɛ, mɔɔ ikezi ɛhyɩ̃ be nwʋ odwokɔ, anzɛnyɩɩ nkɔmɩhyɛnii be yɩ ndwokɔ.” (P. Schaff, 1976 yɛ ihileli yɩ tʋ na ɩmanlɩ numɔ ɩlalɩ ɛkɛnɩ a) Vincent’s Word Studies in the New Testament ɩhanlɩ kɛɛ: “Iluwa sunzuma zʋ. Iluwa nkɔmɩhyɛlɛ ndwokɔ mɔɔ mmenii mɔɔ beyiyia nu kɛɛ Kilisinyiamaa bɛkɛhã nɩ zʋ, na bekile kɛɛ tumi mɔɔ bɛfa benyia anyɩnlɩzʋdɩyɛnwʋnlɛ nɩ ɩzʋ̃ Nyamɩnlɩ yɩ ɛkɛnɩ.” (1957, Vol. IV, owukolɛ 63) Meti, ɩwɔ numɔ kɛɛ Bayɩbʋlʋ yɩ tʋhilelɛ be bekile pneuʹma tʋ kɛɛ “sunzuma” dɩyɛ, naasʋ̃ yɩ tʋhilelɛ mvʋlɔ sʋ̃ bekile yɩ tʋ kɛɛ “nɣɩlalɩyɛ mɔɔ ɩzʋ̃ Sunzuma nu” (The Bible—An American Translation), “mɔɔ ikezi ɛhyɩ̃ be nwʋ odwokɔ” (The Jerusalem Bible), “odwokɔ mɔɔ ɩzʋ̃ sunzuma nu” (D’Ostervald; Segond [French]), “sunzuma nu odwokɔ” (NWT).

JULY 22-28

BAYƖBƲLƲ NU ANWƲNYIA | 1 TIMOTI 1-3

“Má Wʋ Anyɩ Ɩwʋlʋ Kɛɛ Ɛkɛyɛ Egyima Baaba”

w16.08-E 21 ¶3

Asʋ̃ Ɔnwʋ Ehyinyianlɛ Mɔɔ Ihyinyia Kɛɛ Ekenyia Sunzuma Ɔfʋã Nu Anyunumihɔlɛ a?

Kɩnga 1 Timoti 3:1. Giliki dɩyɛyɛlɛ odwokɔ mɔɔ bekile yɩ tʋ kɛɛ ‘abiye yɩ anyɩ ɩwʋlʋ’ nɩ, ikile kɛɛ ikeminyia yɩ nwʋ kɛɛ yɩ sa ɩkɛhã dɩyɛ be, dɩkɛɛ dɩyɛ be mɔɔ iáɣike yɩ nɩ. Wɔ ɔzɔ odwokɔ pɔkɔ mɔɔ Pɔɔlʋ ɩva ilili egyima yɩ nu nɩ, nɩ isii ɔzʋlɔ owudo kɛɛ ihyinyia mmɔdɩnɩwɔlɛ na ama yeanyia anyunumihɔlɛ wɔ sunzuma ɔfʋã nu. Fá yɩ kɛɛ aliyema benyia be ɩdwɩnɩɩ mɔɔ ɩkɔhʋla ɩkɛyɛ wɔ asafʋ yɩ nu nɩ nwʋ. Ebiye a kakɩ mɛyɩ ɩ́dɩ asafʋ nu sʋ̃mɩvʋlɔ dɩyɛ, naasʋ̃ ɩnwʋ yɩ kɛɛ ikehyinyia kɛɛ inyia sunzuma ɔfʋã nu subanɩ azʋlɔtʋ be. Meti, iminyia yɩ nwʋ kɛɛ ɩkɛvata kɛɛ asafʋ nu sʋ̃mɩvʋlɔ. Mmɩlɩ ɩkɔɔ ɔzʋlɔ nɩ, ikila ɔhʋanɩ kɛɛ ikenyi wɔ sunzuma nu na ama ɩavata kɛɛ asafʋ nu ebani. Ansaana ɩkɛvata ɩkɛma asɛdɩ eyi nu bela nɩ, iminyianlɩ yɩ nwʋ kɛɛ ikodwu ɛbɩbɛlɛdɩyɛ azʋlɔtʋ mɔɔ ihyinyia nɩ nwʋ na ama ɩahʋla ianyia asɛdɩ wɔ asafʋ yi nu.

km-E 9/78 4 ¶7

Bɛzabɛ Mɔɔ ‘Benyiaa Animinyiamɩ’ Nɩ

Meti, ɩáyɛ nnwʋánlɩ kɛɛ Pɔɔlʋ ɩhanlɩ ɔzɔ mmenyia nɩ nwʋ odwokɔ kɛɛ ‘benyiaa animinyiamɩ.’ Sianti yɛ lɛ kɛɛ, eyi ɩ́dɩ kɛɛ asɔlɩ nu dibilɛ kɛmɔ abiyemmɔ bosunzu nɩ. Mfomi, asafʋ nu azʋ̃mɩvʋlɔ mɔɔ ‘bɛyɛ be egyima bʋwɔ nɩ,’ bekilaa ɔhʋanɩ kɛɛ Gyehova nɩɩ Gyisɛsɩ bekeyila bɛ, na asafʋ nɩ munwala bu bɛ na bɔbʋwa bɛ baaba. Meti ɩáyɛ nnwʋánlɩ kɛɛ, “bɔkʋla bɛkã be dedi mɔɔ ɩwɔ Gyisɛsɩ Kɩlayɩsɩ yi nu nɩ nwʋ odwokɔ mɔɔ bo kunlu iádu.” Iluwa nɔhʋanlɛ mɔɔ bedi wɔ bɛ asɛdɩ nwʋ nɩ ti, mmeliyema bɛ anyɩ ɩsɔ be egyima kɩnlɩma nɩ baaba; be dedi nu ɩyɛ sɩ na bɔkʋla bɛkã be dedi nwʋ odwokɔ wɔ akɛnɣazɩzɩbɛ zʋ anzɛnyɩɩ bɔwɔ ɛdɩndɛlɛ nu fanwʋdi.

Pɩbɛlɩ Bayɩbʋlʋ Yi Nu

it-1-E 914-915

Abusunwa Sandɩnlɩ

Nɩ ozumanlɛ mɔɔ bokozuma nɩɩ mmɩlɩ mɔ bekenyia bɔkɔwɔ eyi nwʋ nkɔmmɔ nɩ iáhyinyia, na nɩ eyi ɩkɔlɩ ɔzʋlɔ baaba wɔ mmɩlɩ mɔ Pɔɔlʋ ɩhɛlɛlɩ kɛlɛta eyi ɩhɔ ɩmanlɩ Timoti nɩ. Nɩ iáhyinyia kɛɛ bekeziye abusunwa sandɩnlɩ nwʋ ahɛlɛta na ama bɛava bɛahile abusunwa mɔɔ abiye ɩzʋ̃ numɔ, iluwakɛɛ nɩ Nyamɩnlɩ iáwu yɩ kɛɛ sʋnʋnkʋ̃ wɔ Dwuumaa nɩɩ Manlɩ Manlɩ nu maa mɔɔ nɩ bɔwɔ Kilisinyianɩ asafʋ yi nu nɩ dɔkʋ̃. (Gal 3:28) Nɩ abusunwa sandɩnlɩ yɩ ahɛlɛta nɩ ɩma ɩla ali daada kɛɛ Kɩlayɩsɩ nɩ ɩzʋ̃ Devidi yɩ abusunwa nu. Akʋ̃ sʋ̃, wɔ mmɩlɩ mɔ Pɔɔlʋ ɩhɛlɛlɩ fʋlɔdulɛ eyi nɩ, nɩ ɩlɛ́kyɛ na bɛázɩkɛ Gyelusalamɩ twonwa nɩ bɛahɩnla Dwuumaa bɛ ahɛlɛta munwala nɩ nwʋ. Nyamɩnlɩ ɩábɔ ahɛlɛta nɩ nwʋ banɩ. Meti, nɩ Pɔɔlʋ ɩábɛ kɛɛ Timoti nɩɩ asafʋ azʋlɔtʋ nɩ bɛsɩkɛ mmɩlɩ bɛpɩbɛlɩ ndwokɔ be mɔɔ ɩfalɩ abiye yɩ abusunwa sandɩnlɩ nwʋ mɔɔ iádiã Kilisinyianɩ dedi nu nɩ. Nɩ Bayɩbʋlʋ nɩ ihile abusunwa sandɩnlɩ nwʋ odwokɔ mɔɔ ihyinyia na ama yɛanwʋ kɛɛ Kɩlayɩsɩ ɩdɩ Mɛzaya nɩ, ɔzɔ abusunwa sandɩnlɩ eyi yɛ ɩsɛ kɛɛ ihyinyia Kilisinyiamaa titili a. Nɩ abusunwa sandɩnlɩ nwʋ ndwokɔ mɔɔ ɩha wɔ Bayɩbʋlʋ yɩ nu munwala nɩ ɩdɩ dasɩlɛ mɔɔ ikile kɛɛ, Ɛhɛlɛlɛ Odwokɔ nɩ ɩdɩ nɔhʋanlɛ na ɩdɩ pɛpɛɛpɛ sʋ̃, na isi ɔzʋlɔ owudo kɛɛ ɩ nɩɩ ɔwɔkɩ ndwokɔ azʋlɔtʋ nɩ iyiyia baaba.

cl-E 12 ¶15

“Kilá! Yɛ Nyamɩnlɩ Ɛdɩ”

Abodini ɔkʋ̃ be sʋ̃ mɔɔ bɛfa bɔfʋlɔ Gyehova yɩzayɩ nkʋ̃ yɛ lɛ ‘Bulombunli nɩ mɔɔ ɩda azɩ mɔɔ iáwu kyɩ̃’ nɩ. (1 Timoti 1:17; Yikile 15:3, NWT) Eyi ikile mɩnla? Ɩyɛ sɩ kɛɛ yɛ adwɩnɩ mɔɔ ɩba azɩ nɩ ɩkɛdɩ eyi tʋ, naasʋ̃ Gyehova mɛyɩ, ɩwɔ ɛkɛnɩ eɣile bela wɔ ɔhʋanɩ anwɩ̃ zʋ—ɔwɔkɩ nɩɩ eɣile be. Ndwomi 90:2 ɩkã kɛɛ: “Na ɛdɩ Nyamɩnlɩ ɔzʋmɩ mmɩlɩ tɩndɩnlɩ kɔbʋmɩ mmɩlɩ tɩndɩnlɩ.” Meti Gyehova íni ahyɛasɩ; ɩwɔ ɛkɛnɩ eɣile bela. Ɩdɩ yɩ ɔhʋanɩ zʋ kɛɛ bɔfʋlɔ yɩ “Mɔɔ yɩ eɣile ɩhyɛ” nɩ—nɩ ɩwɔ ɛkɛnɩ mmɩlɩ tɩndɩnlɩ ansaana abiyela anzɛnyɩɩ dɩyɛ bela mɔɔ ɩwɔ amansɔnɩ yi nu nɩ ɩbaɣa! (Danɩyɛlɩ 7:9, 13, 22) Aninyia paa yɛ ɩkɔhʋla ɩkɛhã ɛvatalɛ mɔɔ Gyehova ɩfata kɛɛ Amansɔnɩ yɩ Niibenyia nɩ nwʋ odwokɔ be a?

JULY 29–AUGUST 4

BAYƖBƲLƲ NU ANWƲNYIA | 1 TIMOTI 4-6

“Nyamɩnlɩzʋ̃mɩnlɛ Nɩɩ Anwʋnyia”

w03-E 6/1 9 ¶1-2

Ozumanlɛ Mɔɔ Yekozuma Kɛɛ Yɛkɛma Ye Kunlu Ikodwoli Mɔɔ Yɛwɔ Nɩ Nwʋ

Nɩ Pɔɔlʋ yɩ anyɩnlɩlelɛ kezile nɩ igyĩ mɔɔ ɩwɔ mɔɔ ɩmanlɩ yi kunlu idwolili nwʋmɔ nɩ zʋ. Sɛ bɛkã kɛɛ, yɛmá ye kunlu idwoli mɔɔ yɛwɔ nɩ nwʋ a, kɛ eyi ikile a? Yɩzayɩ yɛ lɛ kɛɛ, yɛkɛma yɛ anyɩ ɩkɔzɔ mɔɔ yɛwɔ nɩ. Mɔɔ ɩfalɩ eyi nwʋ nɩ, Pɔɔlʋ ɩhanlɩ ihileli Timoti mɔɔ nɩ ɩdɩ yɩ ɔhɔnwʋ mɔɔ ɩ nɩɩ yɩ yɛ ɔzʋ̃mɩnlɛ egyima nɩ kɛɛ: “Ɩdɩ nɔhʋanlɛ kɛɛ Nyamɩnlɩzʋ̃mɩnlɛ ɩdɩ mfasʋ kezile, sɛ enii yɩ anyɩ ɩsɔ mɔɔ ɩlɛ yɩ nɩ a. Sianti yɛ lɛ kɛɛ, yɛáfa hwɩɩ yɛba oyuwadɩ yɩ nu, yɛɛ yɛlɔ́kʋla yɛkɛva dɩyɛ be sʋ̃ yɛzʋ̃ oyuwadɩ yɩ nu yɛkɔhɔ! Eyi ti, sɛ yɛlɛ mɔɔ yedi nɩɩ mɔɔ yefiyia a, bɛmá ye kunlu idwoli nwʋmɔ.”—1 Timoti 6:6-8.

Yɛ́ yɩ ndwɩ kɛɛ, Pɔɔlʋ ɩhanlɩ kɛɛ nyamɩnlɩzʋ̃mɩnlɛ yɛ ɩkɛma ye kunlu ikodwoli mɔɔ yɛlɛ yɩ nɩ nwʋ a. Ɩnwʋnlɩ yɩ kɛɛ, nyamɩnlɩzʋ̃mɩnlɛ, kile kɛɛ, Nyamɩnlɩ yɩ ɔzʋ̃mɩnlɛ mɔɔ yɛkɛva yekeli bɔmʋnlɩ wɔ yɛ ɛbɩlawɔlɛ nu nɩ yɛ ɩfa anyɩnlɩlelɛ baaba nɩ ɩba a, na kɛ nnwʋnlamɩ ɔfʋã nu nninyeni anzɛnyɩɩ anwʋnyia a. Meti eyi ikile kɛɛ, mɔɔ nɩ Pɔɔlʋ ‘idi nɩɩ mɔɔ ifiyia’ nɩ, ɩma ɩkɔlɩ ɔzʋlɔ iminyia yɩ nwʋ wɔ nyamɩnlɩzʋ̃mɩnlɛ nu mfomi. Meti wɔ Pɔɔlʋ yɩ ɔfʋã nu nɩ, mɔɔ nɩ ɩma yi kunlu itwoli mɔɔ ɩlɛ nɩ nwʋ yɛ lɛ yɩ nwʋ mɔɔ nɩ ɩfa itiã Gyehova zʋ, ɩávalɩ nwʋmɔ kezimɔ nɩ bʋwabɩlɛ ɩkɛyɛ bela nɩ.

g-E 6/07 6 ¶2

Pɔkɔ Mɔɔ Ekezi Kɛɛ Ekenyia Wʋ Nwʋ Nɩ—Kezimɔ Ɩkɛhã Wʋ

Ɩwɔ numɔ kɛɛ, anwʋnyiadɩ mɔɔ abiyemmɔ besi pɔkɔ kɛɛ bɛkɛbɩbɛ yɩ nɩ iáhũ bɛ dɩyɛ, naasʋ̃ ɩyɛ a, ɩma ɛbɩlawɔlɛ ɩfalɩ bɔ tʋ mɔɔ ɩáma bɔnwʋ mɔɔ bɛyɛ bɔ nwʋ. Akʋ̃, sɛ egyima nu anzɛnyɩɩ ozukua nwʋ adwɩnɩndwɩnɩ ɩhyɛ bɔ zʋ a, ɩkʋla ɩkã bɛ ɛbɩlawɔlɛ na ɩkʋla ɩma bɔbɔ bilim-bilim, bɛda a bɛála, be ti ipuko bɛ ɛzɩzɩbɛ ɛzɩzɩbɛ, anzɛnyɩɩ benyia kunlumi adimakɛlɛ nɩɩ adimakɛlɛ azʋlɔtʋ mɔɔ ɩkʋla itualɩ bɔ nnwʋanlɩ zʋ. Na ebiye a, mmɩlɩ mɔ bekenyia adwɩnɩ kɛɛ bɛzɩnza bɔ bʋtayɩ nɩ, nɩ ɩhalɩ aɣinzi kʋlaa. Ɩkɛma abiye yi hũ anzɛnyɩɩ yɩ yɩ iléde yɩ ikeli dɔkʋ̃, yɩ nnwuakula sʋ̃ bɛkɛdɩ ɛyɛkɛ wɔ nɣanlɩdɩlɛ ɔfʋã nu, na ebiye a ɩkɛhã yɩ pɔkɔdɩlɛ sʋ̃. Ɩyɛ a, sa ɩkʋla ɩyɛ mɔɔ ɩzɩkɛ nɩ nwʋ dɩyɛ be dɩyɛ, naasʋ̃ eyi ikehyinyia egyima ɛzɩzɩbɛ baaba. Amba, ɔzɔ mmenii nɩ “bɛva anwʋhyɩlɩlɛ azʋlɔtʋ sʋ̃maa bɛma bɔ nwʋ.”—1 Timoti 6:10.

g-E 11/08 6 ¶4-6

Nninyeni Ahyiã Mɔɔ Ɩkɛma Ikezi Wʋ Bʋwɔ

Kɛmɔ yɛnwʋnlɩ yɩ wɔ ndwokɔ mɔɔ ili anyunumi yɩ nu nɩ, mmenii mɔɔ bokũ bɔ nwʋ bɔtʋwa anwʋnyiadɩ kɛɛ mɛyɩ yɛ ɩkɛma ikezi bɔ bʋwɔ nɩ, nɔhʋanlɛ nu nɩ, bɔkʋ̃ʋ̃ ɛlalɩyɛ. Sɛ yɛfa bɛ sa mɔɔ ikeziye azɩ nɩ yetiã ahanlɩ a, bɔtwɩnhwɩ̃ ɛyɛkɛ bɛba bɔ zʋ sʋ̃. Kɛ ndianwʋ nɩ, mmɩlɩ mɔ bɛ anyɩ ɩwʋlʋ bɛpɩbɛ anwʋnyia nɩ, ɩma bɛta bɛfa mmɩlɩ mɔ bekenyia bɛkɛma bɛ abusunwa nɩɩ bɔ ɔhɔnwʋmmɔ betiã ahanlɩ. Abiyemmɔ bɛála—sɛ kɛ egyima a, nɩɩ adwɩnɩndwɩnɩ ti a. Odwokɔhanlɛvʋlɔ 5:12 wɔ Hebrew Names Version Bayɩbʋlʋ yɩ nu ɩkã kɛɛ: “Enii mɔɔ ɩsʋ̃mɩ nɩ yɩ nna ɩyɛ fɛ, kɛ ebiye a idi ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ anzɛnyɩɩ kezile nɩ; naasʋ̃ anwʋnyianii yɩ anwʋdɩ ɩáma ɔhʋanɩ yɩ ma ɩda.”

Ozukua ɩ́dɩ diibenyia tinuzɩzɩbɛvʋlɔ la, mfomi ɩdɩ nnahɩlɩbɛvʋlɔ sʋ̃. Gyisɛsɩ Kɩlayɩsɩ ɩhanlɩ “anwʋnyiadɩ nnahɩlɩbɛ” nwʋ odwokɔ. (Maakɩ 4:19, NWT) Wɔ ɔhʋanɩ be zʋ nɩ, ɩdɩ kɛɛ mɔɔ anwʋnyiadɩ ɩkɛva anyɩnlɩlelɛ ɩkɛɣa, naasʋ̃ ɩáva anyɩnlɩlelɛ ɩba. Ɩma enyia akɔnɔ kɛɛ ekenyia sʋ̃maa la. Odwokɔhanlɛvʋlɔ 5:10 wɔ The New English Bible nu ɩkã kɛɛ “Enii mɔɔ ɩdɔ ozukua nɩ, ozukua ɩázʋ̃ yɩ.”

Yetuaa yɩ sini a, ozukua nwʋ ɔlɔlɛ ɩkʋla ɩma yɛ sa isiye azɩ na yi titili nɩ, ɩkɔ iwieli atɩɩtɩɩ, ɛvɛlɩyɛ, anzɛnyɩɩ asianɩ po nu. (Ɛɣɛlɛwulɛ 28:20) Mɔɔ ɩma yɛ anyɩ ide na isi yɛ bʋwɔ yɛ lɛ kunlumiba mɔɔ yɛkɛla yɩ ali, tanɩfakyɛ subanɩ mɔɔ yekenyia, ɛbɩlawɔlɛ nu anwʋdɩlɛ, ɔlɔlɛ, nɩɩ yɛ nwʋ mɔɔ ɩkɔwʋkwa wɔ sunzuma nu nɩ.

Pɩbɛlɩ Bayɩbʋlʋ Yi Nu

lvs-E 23-24 ¶17

Nyiá Tile Ɔwʋwaba Baaba Wɔ Nyamɩnlɩ Anyunu

Sʋ̃mavʋlɔ Pita ɩhɛlɛlɩ kɛɛ: “Máma bɛyɛ dɩyɛ bela ma mʋnlʋmmɔ bɛ adwɩnɩ ibu bɔ ɔfɔ.” (1 Pita 3:16) Aɣɛlɛbɔ odwokɔ yɛ lɛ kɛɛ, sɛ mmenii bɔkɔ ɔzʋlɔ bobu bɛ anyɩ bokua Gyehova yɩ egyinalɛzʋ-ndwokɔ zʋ a, awielɩyɛ kʋlaa nɩ, be ti ɔwʋwaba nɩ ɩáwɔ bɛ kɔkɔ dɔkʋ̃. Pɔɔlʋ ɩhanlɩ kɛɛ, ɔzɔ tile ɔwʋwaba nɩ “iwu kɛɛ nnwʋnlamɩ mɔɔ ɩyɛ titili mɔɔ bɛfa sɩnɩ bɛyɩba yɩ a ɩádɩ nɩ.” (1 Timoti 4:2) Asʋ̃ sɩnɩ ɩyɩba wʋ kyɩ̃ a? Sɛ ɩba yɩ ɔzɔ a, ɩma wʋ nnwʋnlamɩ ikyelɛ mɔɔ ɔbɔ ɛkɛnɩ po a, wʋádɩ kɛɛ ikũũ wʋ. Sɛ abiye ɩkɔlɩ ɔzʋlɔ ɩyɛ tanɩ a, yi ti ɔwʋwaba nɩ ɩba ɩyɛ “titili,” na mmɩlɩ ɩkɔɔ ɔzʋlɔ nɩ iyiaki egyimayɛlɛ.

it-2-E 714 ¶1-2

Bagua Nu Ɛɣɩngalɛ

Wɔ Kilisinyianɩ Asafʋ Yɩ Nu. Wɔ adʋwavʋlɔ bɛ mmɩlɩ zʋ nɩ, nɩ mmenii ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ be la yɛ bɔwɔ Bayɩbʋlʋ mɔɔ nɩ bɛyɩnyɩa nɩ be a, ma eyi ti, nɩ bagua nu ɛɣɩngalɛ nwʋ ihyinyia baaba. Sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ ɩhyɛlɩ kɛɛ, bɛɣɩngá yɩ ahɛlɛta nɩ wɔ Kilisinyianɩ asafʋ azʋlɔtʋ nɩ bɛ ayiyialɩyɛ tʋ. Na ɩhanlɩ sʋ̃ kɛɛ, sɛ bɛkɩnga kɛlɛta nɩ bowie a, bɛvá bɛma asafʋ mvʋlɔ na belé bɛzabɛ sʋ̃ bɛ dɩyɛ nɩ bɛɣɩnga. (Kol 4:16; 1Tɛs 5:27) Pɔɔlʋ iduli Kilisinyianɩ asafʋ nu ebani Timoti mɔɔ nɩ ɩdɩ abɩlantɩyɛ nɩ fʋlɔ kɛɛ, ɩmá “bagua nu ɛɣɩngalɛ, fʋlɔdulɛ, nɩɩ ehilehilelɛ” ɔnwʋmɔ ihyinyia yɩ.—1Tim 4:13, NWT.

Ɩsɛ kɛɛ bagua nu ɛɣɩngalɛ nu ɩda ɛkɛnɩ. (Hab 2:2) Iluwakɛɛ abiyemmɔ suma dɩyɛ wɔ bagua nu ɛɣɩngalɛ nu ti, ɩsɛ kɛɛ enii mɔɔ ɩkɛɣɩnga wɔ bagua nu nɩ ɩnwʋ mɔɔ ɩbaɣɩnga nɩ nu bʋwɔ, na ɩtɩ adwɩnɩ mɔɔ ɛhɛlɛlɛvʋlɔ nɩ ɩva ɩhɛlɛlɩ nɩ yɩ tʋ. Akʋ̃ sʋ̃, ɩsɛ kɛɛ ikila bʋwɔ na ɩázɩnzanlɩ adwɩnɩ mɔɔ ɩwɔ mɔɔ ɩkɩngaa nɩ nu, ama ediyelɛmaa nɩ beányianlɩ adwɩnɩ fʋlɔ. Kɛmɔ Yikile 1:3 ikile nɩ, mmenii mɔɔ bɛkɛɣɩnga nkɔmɩhyɛlɛ ndwokɔ bekehile abiyemmɔ, nɩɩ bɛzabɛ mɔɔ bekediye numɔ ndwokɔ munwala na bɛalili ɔzʋlɔ nɩ, sa bɛ anyɩ ide.

    Ahanta Buuku (2015-2025)
    Numá Yɩ
    Kɔ́ Numɔ
    • Aɣɩnda
    • Kyɛ́
    • Yɛ́ nzɩnzanlɩyɛ mɔɔ ɛpɛ yɩ wɔ ɛkɩhyɩ
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mmɛla Mɔɔ Ɩwɔ Nwʋmɔ
    • Nwʋmɔ Nhyɩhyɛlɩyɛ
    • Nwʋmɔ Nninyeni
    • JW.ORG
    • Kɔ́ Numɔ
    Kyɛ́