Ɛbɩlawɔlɛ Nɩɩ Dasɩlɛlilɛ Dɩyɛzumanlɛ Kɛlɛta Nwʋ Awuuku Nu Ɛbɩbɛlɛ
© 2023 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
SEPTEMBER 4-10
BAYƖBƲLƲ NU ANWƲNYIA | ƐSƖTA 1-2
“Bɔ́ Mmɔdɩnɩ Kɛɛ Ɛkɛhã Wʋ Nwʋ Azɩ Kɛɛ Ɛsɩta”
w17.01 25 ¶11
Sa Ɔkʋla Ɛkã Wʋ Nwʋ Azɩ Wɔ Mmɩlɩ Po Mɔ Botwee Wʋ Bekehila Nɩ
Ɛhamvʋlɛ sʋ̃maa sʋ̃maa sʋ̃ kɔhʋla kodwe yɛ kãnwʋazɩ kehila. Sunzu kezimɔ Ɛsɩta yɛlɩ yɩ dɩyɛ mmɩlɩ mɔ yɩ ɛbɩlawɔlɛ zɩnzanlɩ aɣilemvile nu nɩ nwʋ kila. Nɩ yɩ nwʋ yɛ pɩkɛ baaba paa na bɛ nɩɩ yɩ hɔ wʋwalɩ dɩka kɩnlɩma na bɛvalɩ nninyeni ngɩnlɩma ngɩnlɩma beziyeziyeli yi ɔlʋbɔ ɔkʋ̃. Ɩwɔ numɔ kɛɛ nɩ ɩ nɩɩ nɣɛdɛkɛ mɔɔ nɩ bɔwɔ Pɛhyɩya Bulombunli Manlɩ yɩ munwala nu yɛ nɩ besii bulombunli yɩ nwʋ ambile dɩyɛ, naasʋ̃ ɩhɔlɩ ɔzʋlɔ ɩlalɩ owulɛ ali na ɩhanlɩ yɩ nwʋ azɩ. Mmɩlɩ po mɔ bulombunli yi yɩlɩ yɩ kɛɛ ɩyɛ yɩ bulombunli baalɛ nɩ, iápigyiabigyia yɩ nwʋ sʋlɔ mfomi ɩhanlɩ yɩ nwʋ azɩ.—Ɛs. 2:9, 12, 15, 17.
ia 130 ¶15
Igyinanlɩ Nyamɩnlɩ Yi Mmenii Mɛda
Mmɩlɩ mɔ mmɩlɩ dwuli kɛɛ Ɛsɩta kɔnwʋ bulombunli yi nɩ, bɛmanlɩ nwʋmɔ ɔhʋanɩ yɩ kɛɛ ɩyɩ dɩyɛ bela mɔɔ ɩpɛ yɩ. Na ebiye a, ɩava iaziyeziye yɩ nwʋ ma yɩ anwʋpɩkɛ nɩ ɩayɛ kezi. Naasʋ̃ iluwa yɩ kãnwʋazɩ ti, iábizia dɩyɛ bela ɩkɩnla mɔɔ Hegayɩ hanlɩ nɩ nwʋ. (Ɛs. 2:15) Ebiye a, ɩnwʋnlɩ kɛɛ, kɛ nnwʋnlamɩ zʋ anwʋpɩkɛ yɩzayɩ nkʋ̃tɩnyɩɩ la yɛ ɩkɛma bulombunli yi kɛbɛ yɩ odwokɔ a. Mfomi dɩyɛ mɔɔ nɩ nwʋmɔ kehyinyia paa yɛ lɛ kãnwʋazɩ. Iluwakɛɛ nɩ ɩdɩ subanɩ mɔɔ nwʋmɔ yɛ na wɔ ahɩmfiye ɛkɛnɩ paa. Asʋ̃ mɔɔ nɩ isunzuu nɩ dɩ nɔhʋanlɛ a?
w17.01 25 ¶12
Sa Ɔkʋla Ɛkã Wʋ Nwʋ Azɩ Wɔ Mmɩlɩ Po Mɔ Botwee Wʋ Bekehila Nɩ
Kãnwʋazɩ bʋwa yɛ ma eɣile bela yekila ntalɩ mɔɔ yewula, kezimɔ yesiyeziye yɛ nwʋ nɩɩ yɛ subanɩ bʋwɔ paa. Yɛnwʋ kɛɛ, kɛ yɛ nwʋ mɔɔ yekebigyiabigyia yɩ sʋlɔ anzɛnyɩɩ mmenii mɔɔ yɛkɔhwɩnhwɩ̃ bɛ adwɩnɩ yɛkɛɣa yɛ zʋ yɛ ɩkɛma bɛkɛbɛ yɛ odwokɔ a, mfomi ɩsɛ kɛɛ yɛyɛ mmenii mɔɔ ‘yetwe na yɛkã yɛ nwʋ azɩ.’ (Kɩnga 1 Pita 3:3, 4, NWT; Gyɛ. 9:23, 24) Ɩwɔ numɔ la nɣanlɩdɩlɛ tanɩ mɔɔ yɛwɔ wɔ nninyeni nwʋ nɩ kɛla ali wɔ yɛ nyɛlɩyɛ nu. Kɛ ndianwʋ nɩ, ebiye a, yɛ nyɛlɩyɛ kɔhʋla kɛma mmenii mvʋlɔ kenyia adwɩnɩ kɛɛ, ɩdɩ kɛɛ mɔɔ yɛwɔ ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ titili be, yezi ndwokɔ be mɔɔ bézi, anzɛnyɩɩ yɛ nɩɩ bɛzabɛ mɔɔ bedi nninyeni anyunu nɩ wɔ ɔhɔnwʋvalɛ sʋnʋnkʋ̃ be. Anzɛnyɩɩ ebiye a, yɛ nɩɩ abiyemmɔ wɔlɩ numɔ yɛlɩ debe, naasʋ̃ kezimɔ yɛkɛhã nwʋmɔ odwokɔ nɩ, ɩkɛyɛ kɛɛ mɔɔ yɛzayɛ nkʋ̃ la yɛ yɛyɛlɩ a, na yɛale nwʋmɔ animinyiamɩ yɛama yɛ nwʋ. Naasʋ̃ kila ndianwʋba mɔɔ Gyisɛsɩ yɛlɩ. Ndwokɔ mɔɔ ɩhanlɩ nɩ, sʋ̃maa zʋ̃ Hibulu Ɛhɛlɛlɛ Odwokɔ yi nu. Ɩzʋ̃ kãnwʋazɩ nu ɩyɛlɩ ɔzɔ na yɩ ediyelɛmaa bɛanwʋ kɛɛ mɔɔ ɩkãã nɩ, ɩ́zʋ̃ yɩzayɩ yɩ nɣɛlɛbɛ nu mfomi ɩzʋ̃ Gyehova.—Dwɔ. 8:28.
Pɩbɛlɩ Bayɩbʋlʋ Yi Nu
w22.11 31 ¶3-6
Asʋ̃ Ezi a?
Bɛzabɛ mɔɔ bɛpɩbɛlɩ nninyeni nu nɩ nwʋnlɩ Pɛhyɩya ɛhɛlɛlɛ be mɔɔ ɩwɔ bʋlɔ zʋ na bɔwɔlɩ benyia be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Maduka (Wɔ Bʋlɔfʋlɔ nu nɩ, ɩdɩ Mordecai) yi dima wɔ nu. Nɩ ɩyɛ egyima wɔ Hyuhyanɩ. Ɩkɛyɛ kɛɛ ebiye a, mɛyɩ yɛ nɩ ikila bo ozukuasɛmɩ zʋ a. Benyia be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Arthur Ungnad mɔɔ izi apaa yi nu ɛkɛnɩ nwʋ ndwokɔ bʋwɔ hanlɩ kɛɛ, ɔzɔ ɛhɛlɛlɛ mɔɔ ɩwɔ bʋlɔ zʋ “la yɛ ɩfʋwalɩ Mɔdɩkaya nwʋ ndwokɔ mɔɔ ɩwɔ Bayɩbʋlʋ nu nɩ zʋ” wɔ ɔzɔ mmɩlɩ nɩ a.
Ɔzʋmɩ mmɩlɩ mɔ Ungnad hanlɩ ɔzɔ odwokɔ yɩ nɩ, nnimidimaa sʋ̃maa hile Pɛhyɩya ɛhɛlɛlɛ mɔɔ ɩwɔ awʋlɔ zʋ abʋmɩ abʋmɩ sʋ̃maa yɩ tʋ. Ɔzɔ ɛhɛlɛlɛ yɩ be yɛ lɛ mɔɔ ɩwɔ awʋlɔ tafɩla tafɩla zʋ mɔɔ bɔnwʋnlɩ yɩ wɔ Persepolis twonwa yi nu nɩ. Bɔnwʋnlɩ ɔzɔ awʋlɔ yɩ wɔ dɩka mɔɔ besiye ozukua mɔɔ ibike twonwa yɩ banɩ yɩ nɩ. Mmɩlɩ mɔ bɛyɛlɩ ɛbɩbɛlɛnu nɩ, bɔnwʋnlɩ kɛɛ bɛhɛlɛlɩ ndwokɔ mɔɔ ɩwɔ awʋlɔ tafɩla tafɩla yɩ zʋ mmɩlɩ mɔ Zɛzɩsɩ I dɩ bulombunli nɩ. Bɛhɛlɛlɩ wɔ Ilamɩ ndɛnɩ nu na anlima mɔɔ ɩwɔ numɔ nɩ, sʋ̃maa nɩ la wɔ Ɛsɩta buuku yi nu.
Persepolis awʋlɔ tafɩla tafɩla sʋ̃maa bɔ Maduka yi dima. Bɛhanlɩ yɩ nwʋ odwokɔ kɛɛ nɩ ɩdɩ ɛhɛlɛvʋlɔ wɔ Hyuhyanɩ ahɩmfiye mmɩlɩ mɔ Zɛzɩsɩ I dɩ bulombunli nɩ. Ɔzɔ awʋlɔ tafɩla tafɩla yɩ, numɔ ɔkʋ̃ kã Maduka nwʋ odwokɔ kɛɛ ɩdɩ ndɛnɩtʋhilelɛvʋlɔ. Na ɔzɔ odwokɔ eyi nɩɩ mɔɔ Bayɩbʋlʋ kã falɩ Mɔdɩkaya nwʋ nɩ yiyia pɛpɛɛpɛ. Nɩ ɩdɩ ahɩmfiye ebani mɔɔ ɩsʋ̃mɩ Bulombunli Ahazʋwɛlɔsʋ (Zɛzɩsɩ I) na ɩáyɛ bʋwɔ kʋlaa nɩ, nɩ ɩkã ndɛnɩ anwɩ̃. Nɩ Mɔdɩkaya ta bʋwa bulombunli yɩ anyɩnkɛ munwa wɔ Hyuhyanɩ ahɩmfiye ɛkɛnɩ. (Ɛs. 2:19, 21; 3:3) Nɩ anyɩnkɛ eyi dɩ dɩka kezile mɔɔ bulombunli yɩ azʋ̃mɩvʋlɔ yɛ egyima wɔ kɛ.
Nsɛ sʋ̃maa wɔ Maduka mɔɔ bɛhã yɩ nwʋ odwokɔ wɔ awʋlɔ tafɩla tafɩla yɩ zʋ nɩɩ Mɔdɩkaya mɔɔ bɛhã yɩ nwʋ odwokɔ wɔ Bayɩbʋlʋ yɩ nu nɩ paa. Nɩ bo munwala bɛda dɩka ɔkʋ̃. Akʋ̃ sʋ̃, nɩ bɛzabɛ anwɩ̃ yɩ munwala bɛyɛ egyima bɛma bulombunli yi wɔ dɩka ɔkʋ̃. Na nɩ bɛlɛ gyinabʋ ɔkʋ̃ la sʋ̃. Ɩkɛyɛ kɛɛ, nsɛ eyimmɔ munwala da yɩ ali kɛɛ Maduka mɔɔ bɛhã yɩ nwʋ odwokɔ wɔ awʋlɔ tafɩla tafɩla yɩ zʋ nɩɩ Mɔdɩkaya mɔɔ Ɛsɩta buuku yi kã yɩ nwʋ odwokɔ nɩ munwala dɩ enii ɔkʋ̃.
SEPTEMBER 11-17
BAYƖBƲLƲ NU ANWƲNYIA | ƐSƖTA 3-5
“Bʋwa Mmenii Mvʋlɔ Ma Bɛyɛ Sʋ̃maa”
it-2 431 ¶7
Mɔdɩkaya
Ɩákʋtʋ Hemanɩ. Ahazʋwɛlɔsʋ yɛlɩ Hemanɩ mɔɔ ɩdɩ Agayɩnii nɩ ahɩmfiye kɛnɩ mbanimbani munwala bɔ zʋ ebani. Ahazʋwɛlɔsʋ hyɛlɩ kɛɛ, ɩsɛ kɛɛ bɛzabɛ mɔɔ bɛyɛ egyima wɔ bulombunli yɩ anyɩnkɛ munwa munwala kã bo nu azɩ kʋtʋ Hemanɩ iluwa yɩ gyinabʋ fʋlɔ nɩ ti. Mɔdɩkaya zʋ̃ nɔhʋanlɛlilɛ nu bʋlɩ kɛɛ ɩkɔwʋtʋ Hemanɩ na ɩhanlɩ kɛɛ iluwa kɛɛ ɩdɩ Dwuunii ti ɩlɛ́yɛ ɔzɔ. (Ɛs. 3:1-4) Kɛmɔ Mɔdɩkaya hanlɩ kɛɛ ɩlɛ́yɛ ɔzɔ iluwakɛɛ ɩdɩ Dwuunii nɩ ti, ɩda ali kɛɛ nɩ odwokɔ yɩ falɩ ɩ nɩɩ Gyehova avinli abusunwawɔlɛ yɩ nwʋ. Nɩ Mɔdɩkaya dɩ Dwuunii mɔɔ iyila yɩ nwʋ zʋ ɩma Gyehova meti nɩ ɩlɔ́kʋla ɩkɛyɛ ɔzɔ. Ɩwɔ numɔ kɛɛ tɩɩtɩɩ nɩ, nɩ Yizilayamaa bɛkã bo nu azɩ la bɛma abiye mɔɔ ɩwɔ dibilɛ kezile dɩkɛɛ bulombunli la dɩyɛ, naasʋ̃ Mɔdɩkaya nwʋnlɩ yɩ kɛɛ, yi nu azɩ mɔɔ ɩkɛhã ɩkɔwʋtʋ Hemanɩ nɩ kɔ aɣinzi. (2 Sa. 14:4; 18:28; 1 Aw. 1:16) Wɔ Hemanɩ yɩ odwokɔ yɩ nu mɛyɩ, sianti baaba be ti mɔɔ Mɔdɩkaya ɩákʋtʋ yɩ a. ɩkɛyɛ kɛɛ nɩ Hemanɩ dɩ Amalɩkɩnii na nɩ Gyehova sʋ̃ hã kɛɛ, ɩ nɩɩ Amalɩkɩmaa kɔhʋ̃ wɔ bɛ “awʋbɔ sandɩnlɩ munwala nu.” (Ɛkɩ. 17:16) Meti nɩ odwokɔ eyi falɩ nɔhʋanlɛ mɔɔ Mɔdɩkaya keli kɛma Nyamɩnlɩ nɩ nwʋ na kɛ ebiye a, nɩ itwodwu ikediyia Hemanɩ yɩ dibilɛ fʋlɔ yɩ nɩ a.
it-2 431 ¶9
Mɔdɩkaya
Bɛvalɩ Yɩ Belili Egyima Beleli Yizilayamaa. Mmɩlɩ mɔ bɛhyɛlɩ mmɛla kɛɛ bohũhũ Dwuumaa mɔɔ bɔwɔ bulombunli manlɩ yɩ nu munwala nɩ, Mɔdɩkaya lalɩ anwʋlazʋ mɔɔ nɩ ɩlɛ nɩ ali. Ɩhanlɩ kɛɛ, ebiye a, atɩɩtɩɩ mmɩlɩ nu mɔ ɩdɩ zɛ nu ti mɔɔ Ɛsɩta ɩɣa ɩyɛ dɩhɩlɛ a. Ɩmanlɩ Ɛsɩta nwʋnlɩ asɛdɩ mɔɔ numɔ yɛ ɔnlʋmɔ mɔɔ ɩla yɩ zʋ nɩ. Na ɩhanlɩ kɛɛ, ɩhɔ iziã bulombunli yi yɩ anyunu ɔnlʋmɩnlɛ nɩɩ yɩ mmʋwalɩyɛ. Ɩwɔ numɔ kɛɛ nɩ eyi kɛva Ɛsɩta yɩ nnwʋanlɩ kediã asianɩ nu dɩyɛ, naasʋ̃ ileli idianlɩ nu na ɩhɔlɩ.—Ɛs. 4:7–5:2.
ia 133 ¶22-23
Igyinanlɩ Nyamɩnlɩ Yi Mmenii Mɛda
Ɩkɛyɛ kɛɛ Ɛsɩta yɩ ahʋnlɩnɩ wuwuli mmɩlɩ mɔ ɩdɩlɩ ɔzɔ amanɩyɛwɔlɛ yɩ. Nɩ eyi dɩ dedi nwʋ odwohilalɛ kezile paa. Sɛ ekila munwalɩyɛ mɔɔ ɩva ɩmanlɩ Mɔdɩkaya yɩ a, ɩlalɩ yɩ ali petee kɛɛ nɩ yi kunlu idu. Ɩhakɛlɩ Mɔdɩkaya wɔ bulombunli yi mmɛla yɩ nwʋ. Nɩ sɛ bulombunli yi ɩlɔ́fʋlɔlɩ abiye na sɛ ɩkɔ a, sa bokũ yi. Gyɩsɛ bulombunli yi tɩnɣɛ yɩ ozukua mvuduko panɩ yɩ wɔ yɩ zʋ ansaana ianyia yi ti ialili nu. Sɛ yekila kezimɔ bɛáfa Vahyɩtayɩ nwʋ bɛkyɛ nɩ a, asʋ̃ Ɛsɩta kɔhʋla kɛhã kɛɛ bɛkɛva yɩ nwʋ kɛhyɛ yɩ mmɩlɩ mɔ iwuli bulombunli yɩ mmɛla yɩ zʋ a? Ɛsɩta hã hileli Mɔdɩkaya kɛɛ, kɛyɛ aɣile 30 yɛ dɩ yɛ bulombunli yi ɩlɔ́fʋlɔlɩ yɩ a! Iluwakɛɛ nɩ bulombunli yi ɩlɔ́fʋlɔlɩ yɩ mmɩlɩ tɩndɩnlɩ nu nɩ ti, nɩ ɩáhʋla ɩnwʋ yɩ sɛ ɩlanwʋ la ɩwɔ bulombunli eyi mɔɔ yi ti nu yɛ sɩ nɩ yɩ anyunu ɔnlʋmɩnlɛ a. Na ɩmanlɩ adwɩnɩndwɩnɩ dɔlɩ yɩ zʋ.—Ɛs. 4:9-11.
Mɔdɩkaya valɩ dedi yɩlɩ Ɛsɩta munwa va hyɛlɩ Ɛsɩta yi dedi nu ɛzɩzɩbɛ. Ɩhyɛlɩ yɩ ɛzɩzɩbɛ kɛɛ, sɛ iátu agyiakɛ bela a, sa Dwuumaa nɩ nyia nnwʋanlɩlelɛ wɔ dɩka fʋlɔ. Naasʋ̃ nɩ kɛ ɩkɛyɛ na Ɛsɩta ɩahʋla iahila ɔhʋanɩ kɛɛ ikenyia yi ti ikelili nu mmɩlɩ mɔ odwodwudiyialɛmaa nɩ bɛɣa bɔ zʋ nɩ a? Mɔdɩkaya lalɩ dedi kezile wɔ Gyehova mɔɔ ikila ma yɩ anʋhʋba ba nu na ɩlɛ́ma ɔhʋanɩ ma bokohũhũ yi mmenii nɩ nu. (Dwh. 23:14) Akʋ̃ Mɔdɩkaya ɣizialɩ Ɛsɩta kɛɛ: “Na aninyia yɛɛ izi a? Ebiye a mmɩlɩ mɔ ɩdɩ ɛzɛ nu ti mɔɔ ɛɣa ɛyɛ dɩhɩlɛ yɩ a?” (Ɛs. 4:12-14) Asʋ̃ ɩávata kɛɛ yekozumazuma Mɔdɩkaya a? Ɩvalɩ yɩ nwʋ munwala idianlɩ yɩ Nyamɩnlɩ Gyehova zʋ. Ɔzɔ la yɛ amɩyɛ sʋ̃ yɛyɛ a?—Ɛɣɛ. 3:5, 6.
Pɩbɛlɩ Bayɩbʋlʋ Yi Nu
kr 160 ¶14
Yɛkʋ̃ Yede Ɔzʋ̃mɩnlɛ Nu Fanwʋdi
Dɩkɛɛ Ɛsɩta nɩɩ Mɔdɩkaya mɔɔ bɔwʋwalɩ azɩ wɔ ɔwɔkɩ mmɩlɩ nu nɩ. Nnɛ, Gyehova yɩ mmenii kʋ̃ de fanwʋdi sʋ̃mɩ yɩ wɔ ɔhʋanɩ mɔɔ yɩzayɩ ihile nɩ zʋ. (Ɛs. 4:13-16) Debe wɔ ɛkɛ mɔɔ ɔkɔhʋla kɛyɛ kɔwʋwa a? Nyɛ. Sa ɔkʋla bɔ mpayɩ ma yɛ mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ mɔɔ ndɛnɩhyɩyɩalɛ ti bɔnwʋʋ amanɩyɛ nɩ eɣile bela. Ɔzɔ mpayɩwɔlɛ eyi kɔhʋla kɔwʋwa ye mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ mɔɔ beyiyiaa ndwokɔ ɛzɩzɩbɛ nɩɩ odwodwudiyialɛ nɩ baaba. (Kɩnga Gyemisi 5:16.) Asʋ̃ Gyehova yɛ mpayɩwɔlɛ eyimmɔ nwʋ debe a? Nkunimi azʋlɔtʋ mɔɔ yeli wɔ kɔɔtʋ nɩ da yɩ ali kɛɛ amba ɩyɛ nwʋmɔ debe!—Hib. 13:18, 19.
SEPTEMBER 18-24
BAYƖBƲLƲ NU ANWƲNYIA | ƐSƖTA 6-8
“Mɔɔ Yesuma Wɔ Ɔhʋanɩba Mɔɔ Yɛ Nɩɩ Mmenii Mvʋlɔ Kɛdɩndɛ Nɩ Nu”
ia 140 ¶15-16
Ɩyɛlɩ Yɩ Dɩyɛ Wɔ Nɣɛlɛbɛ Nɩɩ Akɛnɣazɩzɩbɛ Nu, Na Ɩáda Angʋmidi Ali
Abʋtalɩ mɔɔ Ɛsɩta nyianlɩ va lɩkɛlɩ eɣile kʋ̃ ansaana ɩlɛ yi odwokɔ yɩ ibadiã bulombunli yi yɩ anyunu nɩ, ɩmanlɩ Hemanɩ dɔlɩ ɛhanɩ mɔɔ yɩzayɩ izuwa yɩ nu. Asʋ̃ wʋále di kɛɛ ebiye a, ɛlalɛ mɔɔ nɩ bulombunli yi ɩáhʋla ɩda nɩ, nɩ Gyehova yɩ sa wɔ nu a? (Ɛɣɛ. 21:1) Ɩáyɛ nnwʋánlɩ kɛɛ Nyamɩnlɩ yi odwokɔ yɩ hyɛ yɛ ɛzɩzɩbɛ kɛɛ “yezi abʋtalɩ yɛlɩkɛ”! (Kɩnga Mika 7:7.) Sɛ yenyia abʋtalɩ yɛdɩkɛ Nyamɩnlɩ a, yɛkɔnwʋ kɛɛ kezimɔ ikeli yɛ bʋwabɩlɛ nwʋ egyima nɩ, ɩkɛyɛ baaba kʋlaa ɩkɛdɛla kezimɔ ankɩ yɛzayɛ yɛpɛ kɛɛ yedi nwʋmɔ egyima nɩ.
Ɩvalɩ Akɛnɣazɩzɩbɛ Ɩdɩndɛnlɩ
Wɔ Ɛsɩta yɩ ɔbʋnlɩdʋlɛ mɔɔ ɩtɔ ɔzʋlɔ anwɩ̃ yi nu nɩ, nɩ ɩsɛ kɛɛ ɩkã nɔhʋanlɛ mɔɔ ɩwɔ odwokɔ yi munwala nu ikile bulombunli yi. Naasʋ̃ nɩ kɛ ɩkɛyɛ yɩ ikeze a? Mɔɔ izili yɛ lɛ kɛɛ, bulombunli yi manlɩ ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ dɔkʋ̃ yɩ kɛɛ ɩhã mɔɔ ɩpɛ yɩ nɩ ihile yi. (Ɛs. 7:2) Akʋ̃ nɩ ‘mmɩlɩ mɔ Ɛsɩta kɛva kɛdɩndɛ’ nɩ idwu.
ia 140 ¶17
Ɩyɛlɩ Yɩ Dɩyɛ Wɔ Nɣɛlɛbɛ Nɩɩ Akɛnɣazɩzɩbɛ Nu, Na Ɩáda Angʋmidi Ali
Mɔwʋ tua nwʋmɔ mfonyini. Ebiye a, Ɛsɩta wɔlɩ yɩ Nyamɩnlɩ nɩ mpayɩ sikalɛ wɔ yi ti nu ansaana ɩbahã ndwokɔ eyimmɔ kɛɛ: “O bulombunli, sɛ minyia wʋ anyunu ɔnlʋmɩnlɛ, na sɛ ɩsɔ bulombunli yɩ anyɩ a, de mʋ nnwʋanlɩ. Na mɩ dɩyɛzianlɛ sʋ̃ yɛ lɛ kɛɛ ekele mi mmenii nɩ.” (Ɛs. 7:3) Yɛ yɩ ndwɩ kɛɛ, ɩmanlɩ bulombunli yi nwʋnlɩ kɛɛ pɔkɔ bela mɔɔ ikezi wɔ odwokɔ yɩ nwʋ nɩ, sa ide itiã nu. Kila kezimɔ nɩ Ɛsɩta dɩ sʋnʋnkʋ̃ wɔ Vahyɩtayɩ mɔɔ nɩ ɩdɩ bulombunli yɩ yɩ mɔɔ ili bɔmʋnlɩ mɔɔ ɩhyɛlɩ da la igualɩ yi hũ yɩ anyunu azɩ nɩ nwʋ! (Ɛs. 1:10-12) Akʋ̃ sʋ̃, Ɛsɩta ɩátɩndɛ itiyia bulombunli yi kɛɛ ili mfʋmɩ kɛɛ ileli Hemanɩ ilili, mfomi izianlɩ bulombunli yi kɛɛ ɩwɔ́ yɩ nnwʋanlɩ nwʋ banɩ iluwakɛɛ nɩ yɩ nnwʋanlɩ la asianɩ nu.
ia 141 ¶18-19
Ɩyɛlɩ Yɩ Dɩyɛ Wɔ Nɣɛlɛbɛ Nɩɩ Akɛnɣazɩzɩbɛ Nu, Na Ɩáda Angʋmidi Ali
Pɩlazunɛ bela íni nwʋmɔ kɛɛ dɩyɛzianlɛ odwokɔ eyi hanlɩ bulombunli yi yɩ ahʋnlɩnɩ na ɩyɛlɩ yɩ asibɔnwʋ. Aninyia yɛ ɩpɛ kɛɛ ɩfa yɩ baahɩ̃ma yɩ nnwʋanlɩ itiã asianɩ nu a? Ɛsɩta dʋwalɩ yi odwokɔ yɩ zʋ kɛɛ: “Bɔdɔnɩ mɩ nɩɩ mi mmenii kɛɛ bohũhũ yɛ, bodu yɛ tʋ na bɛzɩkɛ yɛ. Sɛ bɔtɔnɩɩ yɛ ma yɛkɛyɛ alɔngɔmaa la a, ankɩ sa mɩyɛ dinyii. Naasʋ̃ atɩɩtɩɩ mɔɔ ɩkɛva ɩkɛɣa nɩ, ɩkɛma dɩyɛ kezile be kevi bulombunli yi sa.” (Ɛs. 7:4) Yɛ yɩ ndwɩ kɛɛ, Ɛsɩta hanlɩ ɔhawʋ yɩ nwʋ odwokɔ petee. Naasʋ̃ ɩva ɩhɩnlanlɩ nwʋmɔ kɛɛ, sɛ odwokɔ yɩ falɩ alɔngɔzʋ̃mɩnlɛ nwʋ la a, ankɩ sa ɩyɛ dinyii. Nɩ sɛ bulombunli yi sʋ̃ yɛ dinyii wɔ odwokɔ yɩ nwʋ a, nɩ debe kɔhʋla kevi yɩ sa.
Ɛsɩta yi ndianwʋ yɩ kilehile yɛ ma yɛnwʋ kezimɔ yɛkɛdɩndɛ ma ikodwu mmenii bɛ ahʋnlɩnɩ nu. Sɛ ɩba yɩ kɛɛ ɩsɛ kɛɛ ɛkã odwokɔ be mɔɔ nwʋmɔ hyinyia ekile abiye mɔɔ ɛpɛ yi odwokɔ anzɛnyɩɩ abiye mɔɔ ɩwɔ tumi be a, abʋtalɩ, nnililɛ nɩɩ nɔhʋanlɛlilɛ nwʋ kehyinyia paa.—Ɛɣɛ. 16:21, 23.
Pɩbɛlɩ Bayɩbʋlʋ Yi Nu
w06 3/1 11 ¶1
Ɛsɩta Buuku Yi Nu Ndwokɔ Aditili
7:4—Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Dwuumaa mɔɔ bokohũhũ bɛ nɩ, “ɩkɛma dɩyɛ kezile be kevi bulombunli yɩ sa” a? Ɛsɩta luwalɩ nɣɛlɛbɛ ɔhʋanɩ zʋ manlɩ Bulombunli yi nwʋnlɩ kɛɛ sɛ bɔtɔnɩɩ Dwuumaa ma bɛkɛyɛ alɔngɔ po a, ankɩ ɩkɛyɛ baaba ɩkɛdɛla kɛɛ bokohũhũ bɛ. Iluwakɛɛ ohunlɛ mɔɔ bokohũhũ bɛ nɩ kɛma dɩyɛ kezile be kevi bulombunli yɩ sa. Na nɩ Hemanɩ wɔ bulombunli yi anʋhʋba kɛɛ ikoduwa dwɛtɛ fuvulo 10,000 ikogua yɩ fʋtʋlɔ nu. Naasʋ̃ yɛfa ozukua mɔɔ Hemanɩ hanlɩ kɛɛ ikoduwa nɩ yetindiã ozukua mɔɔ bulombunli yi kenyia mmɩlɩ mɔ bɔdɔnɩ Dwuumaa yɩ kɛɛ alɔngɔ nɩ nwʋ a, nɩ dwɛtɛ fuvulo 10,000 nɩ ɩádʋ bʋlɔ bela. Akʋ̃ sʋ̃, ankɩ Hemanɩ yɩ pɔkɔ yɩ kɛma baahɩ̃ma yɩ kevi yi sa.
SEPTEMBER 25–OCTOBER 1
BAYƖBƲLƲ NU ANWƲNYIA | ƐSƖTA 9-10
“Ɩvalɩ Yi Tumi Nɩ Ɩwʋwalɩ Yi Mmenii”
it-2 432 ¶2
Mɔdɩkaya
Mɔdɩkaya ɣa ziyeli Hemanɩ yɩ agyia nu kɛɛ ahɩmfiye mbanimbani zʋ ebani na bulombunli yi valɩ yi tumi mbɔdɩya mɔɔ ɩfa ɩsɔ ahɛlɛta munwa nɩ ɩmanlɩ yɩ. Ɛsɩta valɩ Hemanɩ yi pika mɔɔ bulombunli yi va manlɩ yɩ nɩ iwulalɩ Mɔdɩkaya yɩ sa. Akʋ̃ Mɔdɩkaya valɩ tumi mɔɔ inyianlɩ wɔ bulombunli yɩ ɛkɛnɩ nɩ ɩhyɛlɩ mmɛla fʋlɔ. Na nɩ eyi kɛma Dwuumaa nɩ kenyia mmɛla nu fanwʋdi mɔɔ bɛkɛva bɔkɔhʋ̃ bekele bɔ nwʋ. Nɩ eyi dɩ elelɛ nɩɩ fɛlɛkʋ̃lilɛ ma Dwuumaa nɩ. Mmenii sʋ̃maa mɔɔ bɔwɔ Pɛhyɩya bulombunli manlɩ yɩ nu hɔ hɩnlanlɩ Dwuumaa nɩ bɔ nwʋ. Mmɩlɩ mɔ eziyianɩ Adar yɩ eɣile mɔɔ ɩtɔ ɔzʋlɔ 13 dwuli mɔɔ nɩ Dwuumaa bɛ adamvʋlɔ ziyeziye bɔ nwʋ kɛɛ bɛbadʋ bɛkɛhyɛ bɔ zʋ nɩ, nɩ Dwuumaa nɩ sʋ̃ ziyeziye bɔ nwʋ daada. Iluwa Mɔdɩkaya yi gyinabʋ kezile nɩ ti, adumivʋlɔ sʋ̃maa ɣa gyinanlɩ bɔ ɔfʋã wɔ Hyuhyanɩ. Kʋnɛ yɩ lili aɣile anwɩ̃. Bohunhunli Dwuumaa bɛ adamvʋlɔ mɔɔ bɔbʋ 75,000 wɔ Pɛhyɩya Bulombunli Manlɩ yi nu mɔɔ Hemanɩ yi nnwuakula bunlu kɩnla nwʋ. (Ɛs. 8:1–9:18) Mɔdɩkaya hyɛlɩ mmɛla be mɔɔ bɛkɛva keli awuwa wɔ eziyianɩ Adar yɩ eɣile mɔɔ ɩtɔ ɔzʋlɔ 14 nɩɩ 15 ɔlʋbɔ bela, na Ɛsɩta leli dianlɩ nu. Nɩ bɔfʋlɔ ɔzɔ awuwa nɩ “Pulɛmɩ eɣile” awuwa. Nɩ bɛkɛva bekele bɛ anyɩ, bɛali alɩyɛ na bɛanlʋ nzã, bɛahyɛ bɔ nwʋ bɔ nwʋ dɩyɛ, na bɛahyɛ ahyinyiamaa dɩyɛ sʋ̃. Dwuumaa yɩ leli dianlɩ nu na behilalɩ kɛɛ bɔ tʋmaa nɩɩ bɛzabɛ mɔɔ bɛva bɔ nwʋ bɛɣa bɔwɔ bɛ yɩ munwala sʋ̃ keli ɔzɔ awuwa yɩ. Mɔdɩkaya ɣa yɛlɩ abiye mɔɔ bulombunli yi íni kɛɛ a, mɛyɩ yɛ nɩ ɩwɔ kɛ a. Na nɩ Dwuumaa mɔɔ bɛdɩ Nyamɩnlɩ yi mmenii mɔɔ beyila bɔ nwʋ zʋ bɛma yɩ nɩ sʋ̃ bu yi baaba. Mɔdɩkaya hɔlɩ zʋlɔ valɩ yi tumi nɩ wʋwalɩ Nyamɩnlɩ yi mmenii nɩ.—Ɛs. 9:19-22, 27-32; 10:2, 3.
it-2 716 ¶5
Pulɛmɩ
Yi Tile Nu Pɔkɔ. Mbiyemmɔ se, Pulɛmɩ Awuwa mɔɔ nɩ Dwuumaa bedi nɩ, ɩ́dɩ kɛɛ Pulɛmɩ Awuwa mɔɔ bedi wɔ nnɛ nɩ. Ɩázɛlɩ Nyamɩnlɩzʋ̃mɩnlɛ nu dɩyɛ bela. Na ɩyɛ po a, bɔkʋla bɛfa nninyeni be mɔɔ ɩávata bɛkɩnla nwʋmɔ. Naasʋ̃, nɩ ɩ́dɩ ɔzɔ wɔ mmɩlɩ mɔ bɛva beziyeli kɛnɩ nɩɩ mmɩlɩ mɔ bɔwɔlɩ yɩ tʋ kɛɛ bedii nɩ. Nɩ Mɔdɩkaya nɩɩ Ɛsɩta munwatĩĩ dɩ nɔhʋanlɛ Nyamɩnlɩ Gyehova yɩ azʋ̃mɩvʋlɔ na bɛvalɩ ɔzɔ awuwa yɩ beziyeli kɛnɩ na ama bɛava bɛahyɛ Gyehova animinyiamɩ. Nɩ sa bɔkʋla bɛfa Dwuumaa yɩ be elelɛ nwʋ animinyiamɩ bɛma Gyehova Nyamɩnlɩ, iluwakɛɛ nɔhʋanlɛ mɔɔ Mɔdɩkaya keli kɛma Gyehova nɩ ti yɛ odwokɔ yɩ ɣalɩ a. Ɩkɛyɛ kɛɛ nɩ Hemanɩ dɩ Amalɩkɩnii. Na ɔzɔ manlɩ yɩ yɛ nɩ Gyehova hã mmuzulo odwokɔ diyia bɛ na ɩhã kɛɛ ɩkɛzɩkɛ bɛ kʋlaa yɩ a. Meti Mɔdɩkaya lili Gyehova yɩ ahyɛdɩ zʋ na ɩbʋlʋ kɛɛ ɩkɔwʋtʋ Hemanɩ. (Ɛs. 3:2, 5; Ɛkɩ. 17:14-16) Akʋ̃ sʋ̃, odwokɔ mɔɔ Mɔdɩkaya hã hileli Ɛsɩta nɩ (Ɛs. 4:14) da yɩ ali kɛɛ, nɩ yɩ anyɩ ɩla abiye mɔɔ ɩlɛ tumi kezile mɔɔ nɩ ɩkɔhʋla ikele Dwuumaa yɩ. Na kɔmɩ mɔɔ Ɛsɩta hyɩlɩ na ɩwɔlɩ mpayɩ ansaana ɩkɔɔ ɩkɔnwʋʋ Bulombunli yi na ɩadʋ salɛ ɩavʋlɔ yɩ ɩaɣa ɔbʋnlɩdʋlɛ yɩ tʋ nɩ da ali kɛɛ nɩ isiãã Nyamɩnlɩ yɩ mmʋwalɩyɛ.—Ɛs. 4:16.
cl 101-102 ¶12-13
‘Yɛ Wʋ Nninyeni Kɛɛ Nyamɩnlɩ Yɩzayɩ La’ Wɔ Kezimɔ Ɛfa Tumi Edi Egyima Nɩ Nu
Gyehova va ehilalɛmaa mɔɔ bekeli nninyeni anyunu wɔ Kilisinyianɩ asafʋ yi nu ɩma yɛ. (Hib. 13:17) Ɩsɛ kɛɛ mmenyia eyi mɔɔ bɛfata nɩ fa tumi mɔɔ Nyamɩnlɩ va ma bɛ nɩ di egyima na bɛava mmʋwalɩyɛ mɔɔ mmunwuanɩ yɩ hyinyia nɩ bɛama bɛ, na bɛahila sʋ̃ kɛɛ dɩyɛ bela ɩkɔɔ bʋwɔ ɩma bɛ. Asʋ̃ gyinabʋ mɔɔ asafʋ nu mbanimbani lɛ nɩ ti, ɩsɛ kɛɛ bɛfa bo tumi nɩ bedi bɔ ɔhɔnwʋmmɔ dedimaa zʋ wɔ ɔhʋanɩ tanɩ zʋ a? Anhã! Mfomi, ɩsɛ kɛɛ asafʋ nu mbanimbani nyia egyima mɔɔ bedi wɔ asafʋ yi nu nɩ nwʋ adwɩnɩ mɔɔ ɩfata na bɛkã bɔ nwʋ azɩ. (1 Pit. 5:2, 3) Bayɩbʋlʋ yɩ kã kile ehilalɛmaa kɛɛ: ‘Behila Nyamɩnlɩ yɩ asafʋ nɩ mɔɔ ɩva yɩ Ɣa nɩ yi mmegyia inyia nɩ bʋwɔ.’ (Egy. 20:28) Eyi ma yɛnwʋ kɛmɔ ɩdɩ anyɩnlɩbʋlʋ odwokɔ kɛɛ bɛ nɩɩ mmunwuanɩ nɩ keli wɔ kunlumiba ɔhʋanɩ zʋ.
Sa yɛkʋla yekilehile numɔ wɔ ɔhʋanɩ eyi zʋ. Wʋ ɔhɔnwʋ baaba paa va agyiapadɩ be mɔɔ ɩtʋ bʋlɔ paa iwula wʋ sa kɛɛ ehila zʋlɔ ma yɩ. Na ezi kɛɛ wʋ ɔhɔnwʋ yɩ valɩ ozukua kezile be yɛ ɩva ɩdɔlɩ a. Asʋ̃ elékila zʋlɔ bʋwɔ a? Ɔzɔ la yɛ Nyamɩnlɩ va asɛdɩ be iwula asafʋ nu mbanimbani bɛ sa kɛɛ behila yɩ agyiapadɩ mɔɔ ɩtʋ bʋlɔ baaba nɩ zʋ a. Ɔzɔ agyiapadɩ yɩ yɛ lɛ asafʋ yɩ na mɛyɩ yɛ bɛva numɔ maa bedindiã mmunwuanɩ nwʋ yɩ a. (Dwɔ. 21:16, 17) Gyehova dɔ yi mmunwuanɩ nɩ baaba. Ɩdɔ bɛ nkʋ̃ʋ̃ ma ɩvalɩ yɩ Ɣa ɔkʋ̃ kyeinyii, Gyisɛsɩ Kɩlayɩsɩ yi mmegyia mɔɔ ɩtʋ bʋlɔ nɩ ɩdɔlɩ bɛ. Nɩ Gyehova lɔ́kʋla kɛva debe mɔɔ ɩádʋ bʋlɔ bela ɩkɔdɔ yi mmunwuanɩ nɩ. Asafʋ nu mbanimbani mɔɔ bɛkã bɔ nwʋ azɩ nɩ ma odwokɔ eyi bʋwa bɛ adwɩnɩ nu, na bɛ nɩɩ Gyehova yi mmenii nɩ di wɔ ɔhʋanɩ mɔɔ ɩfata zʋ.
Pɩbɛlɩ Bayɩbʋlʋ Yi Nu
w06 3/1 11 ¶4
Ɛsɩta Buuku Yi Nu Ndwokɔ Aditili
9:10, 15, 16—Ɩwɔ numɔ kɛɛ mmɛla ma ɔhʋanɩ kɛɛ Dwuumaa yɩ kʋla fa agyiapadɩ yɩ dɩyɛ, naasʋ̃ mɩnla ti mɔɔ bɛáyɛ ɔzɔ a? Pɩlazunɛ bela íni nwʋmɔ kɛɛ, ɛyɛlɛ mɔɔ bɛáyɛ ɔzɔ nɩ da yɩ ali petee kɛɛ nɩ bɔ nnwʋanlɩ mɔɔ bɔkɔwɔ nwʋmɔ banɩ yɛ nɩ ihyinyia bɛ a, na kɛ enyianlɛ mɔɔ bekenyia bɔ nwʋ a.
OCTOBER 2-8
BAYƖBƲLƲ NU ANWƲNYIA | DWOOBU 1-3
“Kɔ Ɔzʋlɔ Da Kezimɔ Ɔdɔ Gyehova Paa Nɩ Ali”
w18.02 6 ¶16-17
Sumazuma Dedi Mɔɔ Nowa, Danɩyɛlɩ, Nɩɩ Dwoobu Bɛlalɩ Yɩ Ali, Nɩɩ Sutiye Mɔɔ Bɛyɛlɩ Nɩ
Ndwokɔzɩzɩbɛ mɔɔ Dwoobu yiyialɩ. Nzɩnzanlɩyɛ kezile ɣalɩ Dwoobu yɩ ɛbɩlawɔlɛ nu. Ansaana mɔɔ yi odwohilalɛ nɩ ɩbaɣa nɩ, nɩ ɩdɩ “enii titili ɩtɛla mmenii mɔɔ bɔwɔ avindelɩyɛ ɔfʋã nu munwala.” (Dwb. 1:3) Nɩ ɩdɩ ozukuavʋlɔ, ile dima na mmenii bu yi baaba. (Dwb. 29:7-16) Naasʋ̃ eyi munwala mɛda nɩ, Dwoobu iábu yɩ nwʋ ɩtɛla zʋ na ɩátɩ nɣanlɩ kɛɛ iáhyinyia Nyamɩnlɩ. Nɔhʋanlɛ nu nɩ, Gyehova vʋlɔlɩ yɩ kɛɛ “mʋ sʋ̃mɩvʋlɔ.” Na ɩva ɩhɩnlanlɩ nwʋmɔ po kɛɛ: “Ɩdɩ abiye mɔɔ ɩtɩnɣɛ na idi nɔhʋanlɛ, yi kunlu tuli Nyamɩnlɩ nwʋ, na ɩtwɩ̃ yɩ nwʋ wɔ tanɩ nwʋ.”—Dwb. 1:8.
Aɣilemvile nu la, Dwoobu yɩ ɛbɩlawɔlɛ zɩnzanlɩ kʋlaa. Ilili ehyinyia bubuloo. Yezi paa kɛɛ Setanɩ yɛ ɩmanlɩ eyi munwala zili a. Ilili awohwi kɛɛ, mɔɔ Dwoobu nyia wɔ Nyamɩnlɩ yɩ kɛnɩ ti mɔɔ ɩsʋ̃mɩɩ yɩ a. (Kɩnga Dwoobu 1:9, 10.) Gyehova iábu yɩ anyɩ ikua ɔzɔ odwokɔ yɩ zʋ. Ɩmanlɩ Dwoobu nyianlɩ nwʋmɔ ɔhʋanɩ mɔɔ ɩkɛva kɛla yɩ ali kɛɛ ɩdɩ nɔhʋanlɛvʋlɔ na ɩzʋ̃ yɩ ahʋnlɩnɩ munwala nu ɩsʋ̃mɩɩ Gyehova na kɛ mɔɔ inyia yɩ ti a.
w19.02 5 ¶10
Sɔ Wu Munlililɛ Nu!
Setanɩ va odwokɔ ɔkʋ̃ yɩ la diã ye munwala yɛ zʋ. Kɛ ɩfalɩ wʋ nwʋ ise a? Mɔɔ ɩpɛ kɛɛ ikile yɛ lɛ kɛɛ, kɛ ɔlɔlɛ baaba yɛ ɔwɔ ma Gyehova a. Na sɛ nninyeni nu yɛ sɩ a, sa eyiaki Gyehova yɩ ɔzʋ̃mɩnlɛ ɛfa ɛpɩlɩ wʋ nnwʋanlɩ, na ɔlɔ́sɔ wu munlililɛ nu! (Dwb. 2:4, 5; Yik. 12:10) Kɛ eyi ma ɛtɩ nɣanlɩ ese a? Ɩyɛkɛ wʋ a? Naasʋ̃ dwɩnɩ eyi nwʋ kila: Gyehova de wʋ di baaba meti ɩma enyia ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ sʋnʋnkʋ̃ be. Ɩma ɔhʋanɩ wʋ kɛɛ Setanɩ idwe wʋ ihila. Gyehova de wʋ di kɛɛ sa ɔsɔ wu munlililɛ nu na wʋawʋwa ma ɩala yɩ ali kɛɛ Setanɩ dɩ awohwivʋlɔ. Na ɩwɔ anʋhʋba kɛɛ ɩkɔwʋwa wʋ ma ɛkɛyɛ ɔzɔ. (Hib. 13:6) Kila kezimɔ ɩdɩ ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ kezile kɛɛ Dɩyɛ Munwala Zʋ Tumivʋlɔ nɩ kele wʋ keli! Asʋ̃ ɔnwʋ sianti mɔɔ nɔhʋanlɛlilɛ nwʋ hyinyia yɩ a? Ɩma yɛbɔ Setanɩ yi awohwi ndwokɔ yɩ nɩ yekua, yɛtɩ Gyehova yi dima yɩ nwʋ na yekyina yi tumililɛ yɩ mɛda pindinyii. Mɩnla yɛ yɛkɛyɛ na yɛazɔ ye munlililɛ nu a?
Pɩbɛlɩ Bayɩbʋlʋ Yi Nu
w21.04 11 ¶9
Sumá Debe Wɔ Gyisɛsɩ Yɩ Ndwokɔ Mɔɔ Itualɩ Yɩ Tʋ Mɔɔ Ɩhanlɩ Nɩ Nu
Mɩnla yɛ Gyisɛsɩ hanlɩ a? Ɩha ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ ma Gyisɛsɩ wu nɩ, idinyianlɩ numɔ kɛɛ: “Mɩ Nyamɩnlɩ, mɩ Nyamɩnlɩ, mɩnla ti mɔɔ eyiaki mɩ yɩ a?” (Mt. 27:46) Bayɩbʋlʋ yɩ iáhilehile sianti mɔɔ Gyisɛsɩ hanlɩ ɔzɔ nɩ nu. Naasʋ̃ ma yehila mɔɔ ɔzɔ ndwokɔ yɩ ma yɛnwʋ yɩ. Mɔɔ ili bɔmʋnlɩ, ndwokɔ eyimmɔ mɔɔ Gyisɛsɩ hanlɩ nɩ, ɩmanlɩ nkɔmɩhyɛlɛ mɔɔ ɩwɔ Ndwomi 22:1 nɩ ɣalɩ nu. Akʋ̃ sʋ̃, ndwokɔ eyimmɔ da yɩ ali petee kɛɛ, Gyehova ɩábɔ yɩ Ɣa yɩ “nwʋ banɩ.” (Dwb. 1:10) Gyisɛsɩ nwʋnlɩ kɛɛ yɩ Zɩ yiaki yi kʋlaa kʋlaa ma yɩ adamvʋlɔ na ama bɛahʋla bɛadwe yi bɛahila bɛadɛla odwohilalɛ bela mɔɔ enii yiyia kyɩ̃. Kile kɛɛ, enii bela iléyiyialɩ odwohilalɛ mɔɔ ɩdɩ ɔzɔ kyɩ̃. Dɔkʋ̃ sʋ̃, ndwokɔ eyimmɔ si zʋlɔ owudo kɛɛ nɩ Gyisɛsɩ ɩlɛ́yɛlɩ tanɩ bela mɔɔ ɩfata owulo.
OCTOBER 9-15
BAYƖBƲLƲ NU ANWƲNYIA | DWOOBU 4-5
“Pʋ́ Ndwokɔ Mɔɔ Ɩáyɛ Nɔhʋanlɛ Mɔɔ Ɛtɩ Nɩ”
it-1 713 ¶11
Ɛlɩfasɩ
2. Nɩ ɩdɩ Dwoobu yɩ ɔhɔnwʋmmɔ asã yɩ bo nu ɔkʋ̃. (Dwb. 2:11) Na nɩ ɩdɩ Timanɩnii mɔɔ ɩkɛyɛ kɛɛ nɩ ɩdɩ Yisɔ yɩ ɣa ebani Ɛlɩfasɩ yɩ tʋnii. Meti nɩ eyi kile kɛɛ nɩ ɩdɩ Abilehamɩ yɩ tʋnii naasʋ̃ ɩdɩ Dwoobu yɩ busunwanii mɔɔ numɔ twɩ̃. Nɩ Ɛlɩfasɩ nɩ yɩ tʋmaa munwala fa bɛ nɣɛlɛbɛ tu bɔ nwʋ. (Gyɛ. 49:7) Wɔ “ɛɣɛɛlɛyɩkyɩlɛmaa” asã yɩ bo nu nɩ, Ɛlɩfasɩ yɛ nɩ ɩdɩ enii titili na ɩkʋla inyia mmenii zʋ tumi a. Eyi kile kɛɛ, ɩkɛyɛ kɛɛ, mɛyɩ yɛ nɩ yɩ alʋbɔ ɩhɔ anyunumi a. Mmɩlɩ mɔ bɔhɔ begyelalɩ Dwoobu nɩ, mɛyɩ yɛ nɩ idi bɔmʋnlɩ ɩtɩndɛ a, na nɩ yɩ ndɛnɩ sʋ̃ wʋwalɩ.
w05 9/15 26 ¶2
Kʋ̃ Tiyia Nzunzunlɩyɛ Tanɩ!
Mmɩlɩ mɔ Ɛlɩfasɩ ɩkakɛ nnwʋánlɩ dɩyɛ be mɔɔ ɩnwʋnlɩ yɩ nwʋ odwokɔ nɩ, ɩhanlɩ kɛɛ: “Sunzuma be ɣa dualɩ numɔ wɔ mɩ anyunu. Mʋ nwʋ eɣinli dwodwuli gyinagyinanlɩ. Akʋ̃ sunzuma yɩ ɣa gyinanlɩ kɛnɩ dinyii naasʋ̃ mɩánwʋ yɩ dɩyɛ ɔkʋ̃. Nɩ debe gyĩ mɩ anyunu na ɛkɛnɩ yɛlɩ dinyii. Akʋ̃ mɩdɩlɩ nnɩ be kɛɛ.” (Dwb. 4:15, 16) Mɩnla sunzuma yɛ inyianlɩ Ɛlɩfasɩ zʋ tumi yɩ a? Sɛ yekila ndwokɔ mɔɔ ɩdʋwa zʋlɔ mɔɔ ɩhanlɩ idiyialɩ Dwoobu nɩ a, ɩda ali petee kɛɛ nɩ sunzuma eyi ɩ́dɩ Nyamɩnlɩ yɩ awɔvʋlɔ nɔhʋanlɛmaa nɩ bo nu ɔkʋ̃. (Dwb. 4:17, 18) Nɩ ɩdɩ sunzuma tanɩ. Sɛ kɛ ɔzɔ a, nɩ mɩnla ti mɔɔ Gyehova hanlɩ Ɛlɩfasɩ nɩɩ yɩ ɔhɔnwʋmmɔ anwɩ̃ nɩ bɛ anyunu kɛɛ bɛhã awohwi ndwokɔ a? (Dwb. 42:7) Amba, ɩda ali petee kɛɛ nɩ azunzuma evinli nyia Ɛlɩfasɩ zʋ tumi. Yɩ ndwokɔ yɩ da ali kɛɛ, nɩ íni Nyamɩnlɩ yɩ adwɩnɩ.
w10 2/15 19 ¶5-6
Kʋ̃ Tiyia Setanɩ Yɩ Awohwi Ndwokɔ
Setanɩ luwalɩ Dwoobu yɩ ɔhɔnwʋmmɔ asã mɔɔ bɛɣa gyelalɩ yɩ bo nu ɔkʋ̃ mɔɔ bɔfʋlɛ yɩ Ɛlɩfasɩ zʋ hanlɩ kɛɛ mmenii yɛ mɛlɛkɛ kɛɛ bɔkɔhʋ̃ bekediyia Setanɩ. Mmɩlɩ mɔ ɩkãã enii nwʋ odwokɔ kɛɛ “bɛzabɛ mɔɔ bɛda ndɛdɛlɛ pika nu” nɩ. Ɩhã ihileli Dwoobu kɛɛ: “[Bɛ] fapɩmɩ wɔ ndɛdɛlɛ nu! Bɛ ɛbɛtɛlɛ ɩáyɛ sɩ kɛɛ ɔwʋwaba. Bɔwɔ ɛkɛnɩ nwɔnɩ, ɩhɔ́ ɩbʋmɩ nunuma nɩ, nɩ bɛbɛtɛ bɛ kʋlakʋla mɔɔ ɩávalɩ abiyela nwʋ po.”—Dwb. 4:19, 20.
Bayɩbʋlʋ yɩ ɔfʋã be sʋ̃ fa yɛ tindiã “ndɛdɛlɛ mmuwakɛ” nwʋ, kile kɛɛ pulo mɔɔ ɩkʋla ɩbʋbɔ. (2 Kɔl. 4:7) Yɛyɛ mɛlɛkɛ iluwakɛɛ bɛvalɩ tanɩ nɩɩ sinidɔlɛ bɔwʋlɩ yɛ. (Wul. 5:12) Sɛ ɩhalɩ yɛzayɛ nkʋ̃ yɛ anwʋzɩzɩbɛ a, ankɩ yɛlɔ́kʋla yɛkɔhʋ̃ yekediyia Setanɩ. Naasʋ̃ kɛɛ Kilisinyiamaa nɩ, ɩlɛ́kalɩ yɛzayɛ nkʋ̃. Ɩávalɩ nwʋmɔ kɛɛ yɛyɛ mɛlɛkɛ nɩ, yɛtʋ bʋlɔ wɔ Nyamɩnlɩ yɩ anyɩ zʋ. (Ayɩ. 43:4) Akʋ̃ sʋ̃, Gyehova fa yi sunzuma nwanzanwanza nɩ ma bɛzabɛ mɔɔ bebizia yɩ nɩ. (Lk. 11:13) Yi sunzuma nɩ ma yenyia ‘tumi kezile mɔɔ ɩdɩ Nyamɩnlɩ yɩ dɩyɛ’ na eyi bʋwa yɛ ma yekyina atɩɩtɩɩ bela mɔɔ Setanɩ kɛva kɛɣa yɛ zʋ nɩ yi munwa. (2 Kɔl. 4:7; Fɩl. 4:13) Sɛ yɛsɔ ye “dedi nɩ nu pindinyii” na yɛkʋ̃ yetiyia Abɔnsamɩ a, Nyamɩnlɩ kɛma ye kedimi na yɛ nwʋ ɩayɛ sɩ. (1 Pit. 5:8-10) Meti íni kɛɛ yɛma ye kunlu tuli Setanɩ Abɔnsamɩ nwʋ kʋlaa.
Bɔ́ Wʋ Nwʋ Banɩ Wɔ Ndwokɔ Mɔɔ Ɩáyɛ Nɔhʋanlɛ Mɔɔ Ɛtɩ Nɩ Nwʋ
● Pɩbɛlɩ odwokɔ yɩ nu nɩ dɩka mɔɔ ɩzʋ̃ nɩ bʋwɔ
Mɔɔ Bayɩbʋlʋ yɩ ɩkã: “Bɛbɩbɛlɩ nninyeni munwala nu behila kɛɛ ɩdɩ nɔhʋanlɛ anzɛnyɩɩ.”—1 Tɛs. 5:21.
Ansaana ekele odwokɔ be ekeli anzɛnyɩɩ ɛkɛva kɔnwʋa mmenii mvʋlɔ nɩ, sɛ bɛhã nwʋmɔ odwokɔ wɔ amanɩyɛwɔlɛ nu anzɛnyɩɩ mmenii sʋ̃maa zi po a, kila kɛɛ ɩdɩ nɔhʋanlɛ ansaana wʋayɛ yɩ ɔzɔ. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ a?
Kila kɛɛ dɩka mɔɔ odwokɔ yɩ zʋ̃ nɩ, ɔkɔhʋla kele keli a. Amanɩyɛwɔlɛmaa kɔhʋla kɛlanɩ odwokɔ be yɩ anyɩ iluwa ozukua mɔɔ bɛpɛ yɩ anzɛnyɩɩ begyĩ manlɩwulɛ okuwu be yɩ ɔfʋã nɩ ti. Fá ndwokɔ mɔɔ ɛtɩ wɔ amanɩyɛwɔlɛ okuwu be bɛ kɛnɩ nɩ tindiã amanɩyɛwɔlɛ okuwu mvʋlɔ bɛ dɩyɛ nwʋ. Itwu mmɩlɩ be a, yɛ ɔhɔnwʋ be kɔhʋla kɛva ndwokɔ be mɔɔ ɩáyɛ nɔhʋanlɛ kɔnwʋa yɛ wɔ email anzɛnyɩɩ sohyiya midiya zʋ mɔɔ ebiye a, iásunzu nwʋmɔ bʋwɔ anzɛnyɩɩ yɩ nwʋ íni yɩ nwʋ zʋ. Meti áma ede amanɩyɛwɔlɛ bela di, gyɩsɛ ezi dɩka pɔkyɩɩ mɔɔ amanɩyɛwɔlɛ nɩ zʋ̃ ansaana.
Kila kɛɛ amanɩyɛwɔlɛ yɩ nu ndwokɔ nɩ ɩ́dɩ ndwokɔ dadampɔ na ɩdɩ nɔhʋanlɛ sʋ̃. Pɩbɛlɩ mmɩlɩ mɔ odwokɔ yɩ zili nɩɩ dasɩlɛ azʋlɔtʋ mɔɔ idi munli mɔɔ ɩfʋwalɩ mɔɔ bɛhã nɩ zʋ. Ma wʋ anyɩ ɩla kɛnɩ titili mmɩlɩ mɔ bɛhã odwokɔ be mɔɔ numɔ yɛ ɔnlʋmɔ ma ɩyɛ dɩkɛɛ mɔɔ ɩ́dɩ odwokɔ bela anzɛnyɩɩ bɛlanɩ numɔ ɛgyɩkɩ̃ɩ̃. Anzɛnyɩɩ bɛyɛ amanɩyɛwɔlɛ yɩ wɔ ɔhʋanɩ be zʋ mɔɔ abiye tɩ a, ɩkɛva ɛya.
Pɩbɛlɩ Bayɩbʋlʋ Yi Nu
w03 5/15 22 ¶5-6
Kyina Pindinyii, Na Di Nkunimi Wɔ Nnwʋanlɩ Nwʋ Tɔlɔnwadulɛ Yi Nu
Nɔhʋanlɛ ɔzʋ̃mɩnlɛ ahyɩhyɛdɩ mɔɔ ɩwɔ oyuwadɩ munwala mɔɔ yɛwɔ numɔ nɩ kɔwʋwa yɛ ma yɛtʋ kedimi. Kila kezimɔ ɩdɩ nyilalɛ kezile kɛɛ yɛ nɩɩ oyuwadɩ munwala mmeliyemayɛlɛ okuwu mɔɔ ɔlɔlɛ hyɛ numɔ manlɩ nɩ kɔwɔ! (1 Pit. 2:17) Na sa yɛkʋla yɛbʋwa yɛ ɔhɔnwʋmɔ dedimaa ma bɔnlʋmmɔ sʋ̃ bɔ tʋ timi.
Sunzu Dwoobu, benyia ɛdɩnɣɛlɛnii nɩ yɩ nyɛlɩyɛba nɩ nwʋ kila. Ɛɣɛɛlɛyɩkyɩlɛvʋlɔ awohwinii Ɛlɩfasɩ po leli odwokɔ eyi dianlɩ numɔ. Ise: “Wʋ ndwokɔ ma enii mɔɔ ɩtɔɔ azɩ nɩ twodwu kyina; na bɛzabɛ mɔɔ bɛ nakʋlʋba nu gugo nɩ, ɛhyɛ bɛ ɛzɩzɩbɛ.” (Dwb. 4:4) Kɛ yɛyɛ yɛ dɩyɛ wɔ eyi nwʋ yese a? Ɩdɩ ye nu bela yɩ asɛdɩ kɛɛ ɩkɔwʋwa yi mmenlima ma bekegyina pindinyii wɔ Nyamɩnlɩ ɔzʋ̃mɩnlɛ nu. Sɛ yɛ nɩɩ bɛ dii a, sa yɛkʋla yɛyɛ yɛ dɩyɛ ma ɩ nɩɩ ndwokɔ eyimmɔ yiyia: “Salɛ mɔɔ numɔ gugo nɩ, bɛhyɛ́ numɔ ɛzɩzɩbɛ; na nakʋlʋba mɔɔ ɩwʋsʋʋ nɩ, beminyiá numɔ.” (Ayɩ. 35:3) Meti fa yɛ wʋ bʋtayɩ kɛɛ ɛkɛhyɛ wʋ mmeliyema dedimaa ɔkʋ̃ anzɛnyɩɩ anwɩ̃ ɛzɩzɩbɛ mmɩlɩ bela mɔɔ ɛ nɩɩ bɛ keyiyia nɩ. (Hib. 10:24, 25) Ɛhamvʋlɛ mɔɔ ɩzʋ̃ ahʋnlɩnɩ nu mɔɔ ɛkɛva ɛkɛma bɛ wɔ mmɔdɩnɩ mɔɔ bɔbɔɔ kɛɛ bɛkɛyɛ Gyehova yɩ apɛdɩ nɩ kɔwʋwa bɛ ma bekegyina pindinyii na bɛali nkunimi wɔ nnwʋanlɩ nwʋ tɔlɔnwadulɛ yi nu.
OCTOBER 16-22
BAYƖBƲLƲ NU ANWƲNYIA | DWOOBU 6-7
“Mmɩlɩ Mɔ Ɛtɩ Nɣanlɩ Kɛɛ Nninyeni Ɩhyɛ Wʋ Zʋ”
w06 3/15 14 ¶10
Dwoobu Buuku Yi Nu Ndwokɔ Aditili
7:1; 14:14—Sɛ bɛkã kɛɛ “alɔngɔzʋ̃mɩnlɛ” anzɛnyɩɩ “egyima mɔɔ bɛhyɛ abiye ma ɩyɛ” a, kɛ yɩ tʋ kile a? Dwoobu yɩ amanɩyɛnwʋnlɛ nu yɛlɩ sɩ nkʋ̃ʋ̃ ma ɩvalɩ ɛbɩlawɔlɛ idindianlɩ alɔngɔzʋ̃mɩnlɛ nwʋ. (Dwb. 10:17, azɩ ɛkɛnɩ odwokɔ) Iluwakɛɛ mmɩlɩ mɔ abiye di wɔ Sheol, kile kɛɛ ɔzʋmɩ mmɩlɩ mɔ ikowu kɔbʋmɩ mmɩlɩ mɔ bokodunwo yɩ nɩ, íni fanwʋdi bela nɩ ti, Dwoobu valɩ ɔzɔ mmɩlɩ nɩ dindianlɩ egyima mɔɔ bɛhyɛ abiye ma ɩyɛ nɩ nwʋ.
w20.12 16 ¶1
‘Gyehova De Bɛzabɛ Mɔɔ Bɛ Padi Golɔ Nɩ’
ITWU mmɩlɩ be a, yɛkɔdwɩnɩndwɩnɩ kezimɔ yɛ nnwʋanlɩ dɩ sikalɛ na “ɔhawʋ hyɛ numɔ manlɩ” nɩ nwʋ. (Dwb. 14:1) Meti ɩáyɛ nnwʋánlɩ kɛɛ ɩyɛ a, yɛ padi kʋla kolɔ. Gyehova yɩ azʋ̃mɩvʋlɔ mɔɔ bɔwʋwalɩ azɩ wɔ tɩɩtɩɩ mmɩlɩ nu nɩ be dɩlɩ nɣanlɩ zɔ. Nɩ bo nu be po pɛ kɛɛ bowu. (1 Aw. 19:2-4; Dwb. 3:1-3, 11; 7:15, 16) Naasʋ̃ iluwakɛɛ benyianlɩ Gyehova bɛ Nyamɩnlɩ nɩ nu dedi nɩ ti, ɩyɩkyɩlɩ bɛ ɛɣɛɛlɛ na ɩhyɛlɩ bɛ ɛzɩzɩbɛ mbɔmɩ sʋ̃maa. Bɛhɛlɛ bo ndwokɔ nɩ bediã kɛ na ama ɩayɩkyɩ yɛ ɛɣɛɛlɛ na iahilehile yɛ.—Wul. 15:4.
g 1/12 16-17
Mmɩlɩ Mɔ Ɛtɩ Nɣanlɩ Kɛɛ Ohũ Wʋ Nwʋ Nɩ
Ɩwɔ numɔ kɛɛ wʋ bʋwabɩlɛ nɩ kɛma ɛkɛdɩ nɣanlɩ kɛɛ anyɩnlɩlazʋ bela íni ɛkɛnɩ dɩyɛ. Naasʋ̃ kakɛ kɛɛ, kɛ wʋzawʋ nkʋ̃ yɛ ɔwɔ ɔzɔ bʋwabɩlɛ yɩ nu a. Na aɣɛlɛbɔ odwokɔ yɛ lɛ kɛɛ ɩdɩ kɛɛ mɔɔ nnɛ, abiyela iyiyiaa ndwokɔzɩzɩbɛ be. Bayɩbʋlʋ kã kɛɛ: “Nninyeni munwatĩĩ mɔɔ Nyamɩnlɩ wɔlɩ bɛ nɩ bɛpɩnlɩ, na bɛtɩ ɛyɛkɛ kɛɛ baalɛ mɔɔ ɩvʋlɩ awʋbɔ zʋ.” (Wul. 8:22) Ahyɛasɩ yɩ mɛyɩ, ebiye a ɛkɛdɩ nɣanlɩ kɛɛ wʋ ɔhawʋ ɩlɛ́ba awielɩyɛ kyɩ, naasʋ̃ mmɩlɩ ɩkɔlɩ ɔzʋlɔ nɩ, nninyeni kɔhʋla kɛyɛ bʋwɔ. Naasʋ̃ sikalɛ yɩ, mɩnla yɛɛ ɩkɔhʋla ɩkɔwʋwa wʋ a?
Kã kezimɔ ɛtɩ nɣanlɩ nɩ nwʋ ndwokɔ kile wʋ ɔhɔnwʋ be mɔɔ ede yi edi na yɩ nwʋ wʋkwa. Bayɩbʋlʋ kã kɛɛ: “Ɔhɔnwʋba da ɔlɔlɛ ali mmɩlɩ munwatĩĩ, na ɩdɩ abiye mɔɔ bɔwʋlɩ yɩ bɛmanlɩ anwʋhyɩlɩyɛ mmɩlɩ.” (Ɛɣɛ. 17:17) Mmɩlɩ mɔ ɛdɩnɣɛlɛnii Dwoobu mɔɔ bɛhã yɩ nwʋ odwokɔ wɔ Bayɩbʋlʋ nu nɩ ɩnwʋʋ amanɩyɛ nɩ, ɩhanlɩ kezimɔ ɩtɩ nɣanlɩ nɩ nwʋ odwokɔ ihileli mmenii mvʋlɔ. Mmɩlɩ mɔ ɩhanlɩ kezimɔ ɩtɩ nɣanlɩ nɩ nwʋ odwokɔ kɛɛ “mɩ nnwʋanlɩ vʋnlɩ mɩ” nɩ, ɩhanlɩ kɛɛ: “Mɩkɛhã mɩ amanɩyɛnwʋnlɛ nɩ nwʋ odwokɔ, mɩkɛdɩndɛ wɔ mɩ ɛyɛkɛlilɛ kezile nɩ nu!” (Dwb. 10:1) Mmenii mvʋlɔ mɔɔ ɛkɛhã wʋ odwokɔ ekehile bɛ nɩ kɔhʋla kɛdɩ kezimɔ ɛtɩ nɣanlɩ nɩ zʋ na ebiye a, ɩkɛma ekenyia adwɩnɩ fʋlɔ wɔ wʋ ɔhawʋ yɩ nwʋ.
Kã wʋ ahʋnlɩnɩ nu ndwokɔ munwala kile Nyamɩnlɩ wɔ mpayɩwɔlɛ nu. Abiyemmɔ sunzu kɛɛ mpayɩwɔlɛ dɩ debe mɔɔ ɩma abiye tɩ nɣanlɩ kɛɛ yɩ azʋ̃ nu dwo yi. Naasʋ̃ Bayɩbʋlʋ ɩáha yɩ zɔ. Ndwomi 65:2 fʋlɔ Gyehova Nyamɩnlɩ kɛɛ ɩdɩ “Mpayɩ diyelɛvʋlɔ,” yɛɛ 1 Pita 5:7 kã kɛɛ: “Ɩdwɩnɩ mʋnlʋmmɔ bɔ nwʋ.” Bayɩbʋlʋ yɩ kɔ zʋlɔ si ehyinyianlɛ mɔɔ ihyinyia kɛɛ yɛfa yɛ nwʋ yetiã Nyamɩnlɩ zʋ nɩ zʋ owudo. Ɔnwʋmɔ ndianwʋ be yɛ ɛdɩ:
“Fa wʋ ahʋnlɩnɩ munwatĩĩ tiã Gyehova zʋ na áma ɛfa wʋ nwʋ etiã wʋzawʋ wʋ ntɩyasɩ zʋ. Nwʋ yɩ wɔ wʋ ahʋanɩ munwatĩĩ nu na ɩkɛma wʋ ahʋanɩ kɛdɩnɣɛ.”—ƐƔƐ. 3:5, 6.
“Ɩma bɛzabɛ mɔɔ bo kunlu tuli yɩ nwʋ nɩ benyia mɔɔ behyinyia nɩ, itiye bo zunɛ na ide bɛ.”—NDW. 145:19.
“Dɩyɛ mɔɔ ɩma yesi pi wɔ Nyamɩnlɩ yɩ anyunu nɩ yɛ lɛ kɛɛ, yezi kɛɛ sɛ yebizia dɩyɛ bela wɔ yɩ ɛkɛnɩ kɛmɔ ɩpɛ a, itiye yɛ.”—1 DWƆ. 5:14.
“Gyehova nɩɩ tanɩyɛlɛmaa bɛ avinli twɩ̃, naasʋ̃ itiye ɛdɩnɣɛlɛmaa bɛ mpayɩwɔlɛ.”—ƐƔƐ. 15:29.
Sɛ ɛkã wʋ ndwokɔzɩzɩbɛ nwʋ ndwokɔ ekile Nyamɩnlɩ a, sa ɩbʋwa wʋ. Sianti baaba be ti yɛ Bayɩbʋlʋ yɩ hyɛ wʋ ɛzɩzɩbɛ kɛɛ ‘ɛva wʋ nwʋ diã Nyamɩnlɩ zʋ mmɩlɩ munwala na ɛhã wʋ ahʋnlɩnɩ nu ndwokɔ ehile yi.’—Ndw. 62:8.
Pɩbɛlɩ Bayɩbʋlʋ Yi Nu
w20.04 16 ¶10
Tiye Bɛ, Nwʋ Bɛ Bʋwɔ, Na Da Nwɔkɛnwʋnlɛ Ali
Sɛ yɛbɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ yɛkɛdɩ yɛ mmeliyema tʋ a, nɩ yesumazuma Gyehova. Bɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ ɔkɔnwʋ wʋ mmeliyema bʋwɔ. Ansaana bɔkɔwɔ dɩyɛzumanlɛ tʋ nɩɩ mmɩlɩ mɔ bɔbɔ nɩ, ɛ nɩɩ bɛ wɔ nkɔmmɔ, ɛ nɩɩ bɛ wɔ nu hɔ dasɩlɛlilɛ na ɩkɛyɛ bʋwɔ a tʋ salɛ fʋlɔ bɛ ma bɛɣɩla beli alɩyɛ wɔ wʋ awudo. Sɛ ɛyɛ zɔ a, ebiye a ɛkɛɣa kɔnwʋ yɩ kɛɛ eliyema baalɛ be mɔɔ ɔnwʋ yɩ kɛɛ ɩábɛ enii nɩ yɩ anyɩ tʋ dɩyɛ. Eliyema be mɔɔ wʋ adwɩnɩ yɛ wʋ kɛɛ yɩ anyɩ bʋlʋ ozukua nɩ de ngyɛvʋlɔ paa. Anzɛnyɩɩ ntʋlɔnkʋdɩ abusunwa be mɔɔ bɛáɣa dɩyɛzumanlɛ ndɛ nɩ beyiyiaa odwodwudiyialɛ. (Dwb. 6:29) Ɩwɔ numɔ, íni kɛɛ ‘yɛfa ye munwa yetindiã abiyemmɔ bo ndwokɔ nu.’ (1 Tim. 5:13) Naasʋ̃ ɩkɛyɛ baaba kɛɛ yɛkɔnwʋ ye mmeliyema bʋwɔ nɩɩ bʋwabɩlɛ mɔɔ bɔwɔ nu, na eyi kɔwʋwa yɛ ma yɛkɛdɩ sianti mɔɔ bɛyɛ nninyeni be nɩ tʋ.
OCTOBER 23-29
BAYƖBƲLƲ NU ANWƲNYIA | DWOOBU 8-10
“Nyamɩnlɩ Yɩ Ɔlɔlɛ Kanyɩɩ Nɩ Bɔ Yɛ Nwʋ Banɩ Wɔ Setanɩ Yɩ Awohwi Ndwokɔ Yɩ Nwʋ”
w15 7/1 12 ¶3
Asʋ̃ Yɛkɔhʋla Yɛkɛyɛ Mɔɔ Ɩsɔ Nyamɩnlɩ Yɩ Anyɩ Bʋwɔ a?
Dwoobu yiyialɩ ɔhawʋ sʋ̃maa wɔ yɩ ɛbɩlawɔlɛ nu mɔɔ nɩ ɩdɩ kɛɛ mɔɔ bɛ nɩɩ yɩ iádi yi bʋwɔ. Iluwa eyi ti, inyianlɩ adwɩnɩ mɔɔ ɩávata. Inyianlɩ adwɩnɩ kɛɛ sɛ idi Nyamɩnlɩ nɔhʋanlɛ anzɛnyɩɩ iádi yi nɔhʋanlɛ po a, ɩávalɩ Nyamɩnlɩ nwʋ. (Dwb. 9:20-22) Nɩ Dwoobu bu yɩ nwʋ kɛɛ ɩdɩ ɛdɩnɣɛlɛnii sʋ̃maa. Eyi ti, ɩmanlɩ mmenii mvʋlɔ nyianlɩ adwɩnɩ kɛɛ ibu yɩ nwʋ kɛɛ ɩtɩnɣɛ ɩtɛla Nyamɩnlɩ.—Dwb. 32:1, 2; 35:1, 2.
w21.11 6 ¶14
Mɩnla Yɛ Gyehova Yɩ Ɔlɔlɛ Kanyɩɩ Nɩ Ikile Ɩma Wʋ a?
Nyamɩnlɩ yɩ ɔlɔlɛ kanyɩɩ nɩ bɔ yɛ nwʋ banɩ wɔ sunzuma ɔfʋã nu. Devidi hanlɩ hileli Gyehova wɔ yɩ mpayɩwɔlɛ nu kɛɛ: ‘Mɔwʋ yɛ lɛ mɩ eɣiandinlɛhɔlɛdɩka, ɔkɔwɔ mʋ nwʋ banɩ na wʋale mɩ wɔ anwʋhyɩlɩyɛ mmɩlɩ nu. Ɛkɛva fɛlɛkʋ̃lilɛ okodua mʋ nwʋ ekeyiyia. Enii mɔɔ ɩfa yɩ nwʋ itiã Gyehova zʋ nɩ, yɩ ɔlɔlɛ kanyɩɩ nɩ kodua yɩ nwʋ keyiyia.’ (Ndw. 32:7, 10) Kɛmɔ nɩ banɩ bɔ twonwa be nwʋ banɩ wɔ ɔwɔkɩ nɩ, ɔzɔ la sʋ̃ yɛ Gyehova yɩ ɔlɔlɛ kanyɩɩ idua yɛ nwʋ iyiyia a, na ɩbɔ yɛ nwʋ banɩ wɔ sunzuma ɔfʋã nu wɔ dɩyɛ bela mɔɔ ɩkɔhʋla ikodwe yɛ nɔhʋanlɛlilɛ ikehila nɩ nwʋ. Akʋ̃ sʋ̃, Gyehova yɩ ɔlɔlɛ kanyɩɩ nɩ ɩkã yɩ ma ɩtwɩ̃ yɛ ibike yɩ nwʋ.—Gyɛ. 31:3.
Pɩbɛlɩ Bayɩbʋlʋ Yi Nu
w10 10/15 6-7 ¶19-20
“Aninyia Yɛ Izi Niibenyia Nyamɩnlɩ Yɩ Adwɩnɩ a?”
Mɩnla yɛ yɛnwʋ yɩ wɔ Nyamɩnlɩ yɩ adwɩnɩ nwʋ a? Ɩsɛ kɛɛ yɛma Nyamɩnlɩ yi ndwokɔ bʋwa yɛ ma yɛnwʋ Nyamɩnlɩ yɩ adwɩnɩ bʋwɔ. Íni kɛɛ yekyina yɛ ntɩyasɩ nɩɩ yɩ adwɩnɩ mɔɔ yɛáli munli nɩ zʋ yebu Gyehova ndɛnɩ kyɩ̃. Dwoobu hanlɩ kɛɛ “[Nyamɩnlɩ] ɩ́dɩ enii kɛɛ mamɩ na mɩ nɩɩ yɛayɩyɩ ndwokɔ munwa na mɩ nɩɩ yɩ ɩahɔ kɔɔtʋ.” (Dwb. 9:32) Dɩkɛɛ Dwoobu nɩ sɛ yɛnwʋ Gyehova yɩ adwɩnɩ a, ɩkɛhã yɛ ma yɛkɛhã kɛɛ: “Kila! Eyimmɔ dɩ yɩ egyima nɩ mmɔ numɔ ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ bela, na ɩ nwʋ ndwokɔ ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ bela yɛ idua yɛ azʋ̃ nu a! Na aninyia yɛ ɩkɔhʋla ɩkɛdɩ yɩ sɛlɛmanɩ kezile nɩ tʋ a?”—Dwb. 26:14.
Sɛ yɛkɩngaa Ɛhɛlɛlɛ Odwokɔ be, na yɛkɔ yeyiyia odwokɔ be mɔɔ ɩyɛ sɩ kɛɛ yɛkɛdɩ ɩtʋ, titili mɔɔ ɩfalɩ Nyamɩnlɩ yɩ adwɩnɩ nwʋ a, mɩnla yɛ ɩsɛ kɛɛ yɛyɛ a? Sɛ yɛyɛ odwokɔ yɩ nu ɛbɩbɛlɛnu na yeányia munwalɩyɛ mɔɔ ɩtɔ azʋnlɩ nu a, sa yɛkʋla yɛfa yɩ kɛɛ ɩdɩ Gyehova nu anwʋlazʋ mɔɔ yɛlɛ yɩ nu odwohilalɛ yɩ be a. Bɛma yɛhakɛ kɛɛ itwu mmɩlɩ be a, ndwokɔ azʋlɔtʋ be mɔɔ yɛtɩ nɩ, ɩma yenyia ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ yɛda yɩ ali kɛɛ yɛwɔ anwʋlazʋ wɔ Gyehova nu. Bɛma yɛzʋ̃ kãnwʋazɩ nu yele yediã numɔ kɛɛ nninyeni mɔɔ Gyehova yɛ nɩ, kɛ yɩ munwala yɛ yɛkɛdɩ ɩtʋ a. (Odw. 11:5) Eyi kɛhã yɛ ma yekele odwokɔ mɔɔ sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ hanlɩ nɩ yekediã nu. ɩhanlɩ kɛɛ: “Nyamɩnlɩ yɩ anwʋnyia ɩdɩ kezile. Yɩ nɣɛlɛbɛ nɩɩ yi nnimidi bɛdɩ nɣezile ma ɩbʋlʋ ɔzʋlɔ. Aninyia yɛ ɩkɔhʋla ɩkɛdɩ Nyamɩnlɩ yɩ adwɩnɩ tʋ a? Aninyia yɛ ɩkɔhʋla ɩkɛdɩ Nyamɩnlɩ yɩ ahʋanɩ mɔɔ ɩkɛvalɩ ɔzʋlɔ nɩ tʋ a? Abiyela ɩlɔ́kʋla. Aninyia yɛ izi Niibenyia Nyamɩnlɩ yɩ adwɩnɩ a? Aninyia yɛ ɩkɔhʋla ikodu fʋlɔ yɩ a? Aninyia yɛ ilili bɔmʋnlɩ ɩmanlɩ Nyamɩnlɩ dɩyɛ be, mɔɔ ɩsɛ kɛɛ Nyamɩnlɩ sʋ̃ isiye yɩ agyia nu a?” Nyamɩnlɩ yɛ ɩwɔlɩ nninyeni munwatĩĩ yɩ a, na nninyeni munwatĩĩ boluwa yɩ zʋ yɛ bɔwɔ ɛkɛnɩ a, na bɔwɔ ɛkɛnɩ bɛma yɩ. Animinyiamɩ ɩhã Nyamɩnlɩ eɣile bela! Amɩnɩ.”—Wul. 11:33-36.
OCTOBER 30–NOVEMBER 5
BAYƖBƲLƲ NU ANWƲNYIA | DWOOBU 11-12
“Ahʋanɩ Asã Mɔɔ Yekoluwa Ɔzʋlɔ Yekenyia Nɣɛlɛbɛ Na Yeanyia Ɔzʋlɔ Mfasʋ”
w09 4/15 6 ¶17
Dwoobu Bigyialɩ Gyehova Yi Dima Yɩ Sʋlɔ
Mɩnla yɛ ɩwʋwalɩ Dwoobu ma ɩzɔlɩ yɩ munlililɛ nu a? Dɩyɛ bela da ali kɛɛ, ansaana Dwoobu kɔhɔ amanɩyɛnwʋnlɛ nu nɩ, nɩ ɩ nɩɩ Gyehova nyia abusunwawɔlɛ mɔɔ numɔ yɛ sɩ daada. Ɩwɔ numɔ kɛɛ yéni dasɩlɛ bela mɔɔ ikile kɛɛ nɩ Dwoobu izi kɛɛ Setanɩ nɩɩ Gyehova bozũ yɩ nwʋ pɩla dɩyɛ, naasʋ̃ nɩ izi yɩ kɛnɣa kɛɛ ɩkɔhɔlɩ zʋlɔ ikeli nɔhʋanlɛ. Ɩhanlɩ kɛɛ: “Kɔbʋmɩ kɛɛ mukowu nɩ miléyiaki mʋ nɔhʋanlɛlilɛ nu kyɩ̃!” (Dwb. 27:5) Kɛ ɩyɛlɩ mɔɔ Dwoobu nyianlɩ ɔzɔ abusunwawɔlɛ mɔɔ numɔ yɛ sɩ yɩ a? Pɩlazunɛ bela íni nwʋmɔ kɛɛ kezimɔ Nyamɩnlɩ nɩɩ Abilehamɩ, Ayɩzɩkɩ, nɩɩ Gyekɔpʋ mɔɔ bɛdɩ yi mmusunwamaa mɔɔ ɩ nɩɩ bo nu twɩ̃ nɩ lili mɔɔ ɩdɩlɩ nwʋmɔ odwokɔ nɩ hanlɩ yɩ ahʋnlɩnɩ paa. Na abɔdɩ mɔɔ Dwoobu hilalɩ sʋ̃ nɩ ɩmanlɩ ɩnwʋnlɩ Gyehova yi subanɩ azʋlɔtʋ.—Kɩnga Dwoobu 12:7-9, 13, 16.
w21.06 10 ¶10-12
Gyehova Kɩnla Wʋ Nwʋ, Meti Ɩlɛ́kalɩ Wʋzawʋ Nkʋ̃
Ɛ nɩɩ Kilisinyiamaa nɔhʋanlɛmaa va ɔhɔnwʋ. Pɩbɛ ɔhɔnwʋmmɔ mɔɔ ɔkɔhʋla okozumazuma bɛ wɔ asafʋ yɩ nu. Sa ɔkʋla ɛfa bɛzabɛ mɔɔ ɛ nɩɩ bɛáwɔ atipɛnɩ anzɛnyɩɩ ɔsʋnɩ dɩka mɔɔ bɔ zʋ nɩ po ɔhɔnwʋ. Bayɩbʋlʋ kakɛ yɛ kɛɛ yekenyia nɣɛlɛbɛ wɔ “bɛzabɛ mɔɔ bɛ alʋbɔ hɔ anyunumi bɛ kɛnɩ.” (Dwb. 12:12) Bɛzabɛ mɔɔ bɛ alʋbɔ hɔ anyunumi nɩ sʋ̃ kɔhʋla kozumazuma sʋ̃maa wɔ nnwuakula nɔhʋanlɛmaa bɛ kɛ. Nɩ Dwonatanɩ dɩ ebani kʋlaa tɛla Devidi, naasʋ̃ mɛyɩ iási bɔ ɔhʋanɩ kɛɛ bekenyia ɔhɔnwʋvalɛ mɔɔ numɔ yɛ sɩ. (1 Sa. 18:1) Ɩwɔ numɔ kɛɛ Devidi nɩɩ Dwonatanɩ munwala yiyialɩ ndwokɔzɩzɩbɛ dɩyɛ, naasʋ̃ abiyela wʋwalɩ yɩ ɔhɔnwʋ ma ɩzʋ̃mɩnlɩ Gyehova. (1 Sa. 23:16-18) Eliyema baalɛ be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Irina mɔɔ sikalɛyɩ, yɩzayɩ nkʋ̃ la yɛ ɩdɩ Dasɩvʋlɔ wɔ yɩ abusunwa nu nɩ hanlɩ kɛɛ: “Ye mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ kɔhʋla kɛyɛ ye sunzuma ɔfʋã nu awʋvʋlɔ nɩɩ mmenlima.” Izia ɩhanlɩ kɛɛ “Gyehova kɔhʋla kɛva bɛ keli egyima ma bekeli yɛ ahyinyiadɩ nwʋ egyima.”
Kɛ ɛkɛva ɔhɔnwʋmmɔ mvʋlɔ nɩ ɩlá azɩ, yi titili sɛ wʋ anyɩ tʋ dɩyɛ a. Eliyema baalɛ be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Ratna mɔɔ yɩ anyɩ tʋ̃ dɩyɛ mɔɔ izumanlɩ nɔhʋanlɛ yɩ ɩávalɩ nwʋ kɛɛ iyiyialɩ odwodwudiyialɛ nɩ hanlɩ kɛɛ: “Nɩ ɩsɛ kɛɛ mide mitiã numɔ kɛɛ mihyinyia mu sunzuma ɔfʋã nu abusunwa yɩ bɔ mmʋwalɩyɛ.” Ɩáyɛ mɛlɛkɛ kɛɛ ɛkɛhã kezimɔ ɛtɩ nɣanlɩ nɩ nwʋ odwokɔ ekehile abiye, naasʋ̃ wʋ ahʋnlɩnɩ nu mɔɔ ɔzʋ̃ kɛdɩndɛ nɩ kɔhʋla kɛma bɔ ɔhɔnwʋvalɛ nu kɛyɛ sɩ. Wʋ ɔhɔnwʋmmɔ pɛ kɛɛ bɔbʋwa wʋ na bɛhyɛ wʋ ɛzɩzɩbɛ, naasʋ̃ sɛ bɔkɔhʋla bɛkɛyɛ ɔzɔ a, gyɩsɛ ɛma bɔnwʋ kezimɔ bɔkɔhʋla bɔkɔwʋwa wʋ.
Ɔhʋanɩba kʋ̃ mɔɔ yɛkɔhʋla yekoluwa zʋlɔ yɛkɛva ɔhɔnwʋmmɔ yɛ lɛ kɛɛ yɛ nɩɩ yɛ ɔhɔnwʋmmɔ Kilisinyiamaa kɔwɔ numɔ kɔhɔ dasɩlɛlilɛ. Carol mɔɔ yeli bɔmʋnlɩ yɛhã yɩ odwokɔ nɩ hanlɩ kɛɛ: “Mmeliyema mɔɔ mɩ nɩ bɛ bɔ numɔ yɛ dasɩlɛlilɛ nɩɩ asafʋ yɩ egyimalilɛ mɔɔ mɩfa mʋ nwʋ muwula numɔ nɩ ma minyia ɔhɔnwʋmmɔ baaba sʋ̃maa zɛ. Gyehova luwa ɔhɔnwʋmmɔ eyimmɔ zʋ wʋwa mɩ alʋbɔ sʋ̃maa zɛ.” Mfasʋ sʋ̃maa wɔ zʋlɔ kɛɛ yɛ nɩɩ Kilisinyiamaa nɔhʋanlɛmaa kɛva ɔhɔnwʋ mɔɔ numɔ yɛ sɩ. Gyehova duwa ɔhɔnwʋmmɔ eyimmɔ zʋ bʋwa yɛ ma yɛkʋ̃ yetiyia nɣanlɩdɩlɛ bela mɔɔ ɩkʋla ɩma yɛ padi kolɔ, dɩkɛɛ ankʋnamɩyɛlɛ.—Ɛɣɛ. 17:17.
it-2 1190 ¶2
Nɣɛlɛbɛ
Nɣɛlɛbɛ Mɔɔ Ɩzʋ̃ Sʋlɔ. Sɛ bɛkãã enii mɔɔ izi nɣɛlɛbɛ paa a, mɛyɩ yɛ lɛ Gyehova, Nyamɩnlɩ mɔɔ yɩzayɩ nkʋ̃ la yɛ “ɩdɩ nɣɛlɛbɛvʋlɔ” nɩ. (Wul. 16:27; Yik. 7:12) Sɛ bɛkã kɛɛ abiye lɛ debe nwʋ nnimidi a, mɔɔ ikile yɛ lɛ kɛɛ izi dɩyɛ bela mɔɔ ɩfalɩ ɔzɔ dɩyɛ nɩ nwʋ, na kɛmɔ Gyehova yɛ ɩdɩ dɩyɛwɔlɛvʋlɔ mɔɔ “ɩzʋ̃ mmɩlɩ sandɩnlɩ kɔbʋmɩ mmɩlɩ sandɩnlɩ” nɩ ti (Ndw. 90:1, 2), izi dɩyɛ bela mɔɔ ɩfalɩ yɛ amansɔnɩ yɩ, kezimɔ bɛhyɩhyɛ yɩ, nninyeni mɔɔ ɩwɔ numɔ nɩ yɩ abakɔsɛmɩ bela ɔzʋmɩ ɔwɔkɩ babʋmɩ nnɛ nɩ nwʋ. Yɩzayɩ yɛ ɩhyɩhyɛlɩ abɔdɩ nu mmɛla, kezimɔ nninyeni di akɔnɩyaba nɩɩ nhyɩhyɛlɩyɛ mɔɔ ɩla nninyeni mɔɔ ɩwɔ yɛ amansɔnɩ yɩ nu nɩ a. Mmenii kyina nhyɩhyɛlɩyɛ eyimmɔ zʋ yɛ bɛ ɛbɩbɛlɛnu na bɔkʋla bɛyɛ nninyeni nɣezile nɣezile sʋ̃maa. Sɛ nhyɩhyɛlɩyɛ eyimmɔ íni kɛ a, ankɩ bɔlɔ́kʋla bɛkɛyɛ hwɩɩ na ankɩ bɔlɔ́kʋla sʋ̃ bekenyia dɩyɛ bela mɔɔ bekegyina zʋlɔ bɛkɛyɛ nninyeni nɣezile nɣezile mɔɔ bɔkʋla bɛyɛ nɩ. (Dwb. 38:34-38; Ndw. 104:24; Ɛɣɛ. 3:19; Gyɛ. 10:12, 13) Mɔɔ ɩtɛla ebiyela nɩ, mfasʋ kezile baaba paa wɔ ɛbɩlawɔlɛ nu mmɛla mɔɔ ɩva ɩma yɛ nɩ zʋ, ɩma yesizi abɔkɔ baaba na ɩma isi yɛ bʋwɔ. (Dit. 32:4-6) Dɩyɛ bela íni kɛnɩ mɔɔ yɛkɔhʋla yɛkɛva yekedindiã yɩ nɣɛlɛbɛ nwʋ. (Ayɩ. 40:13, 14) Ɩwɔ numɔ kɛɛ ɩyɛ a, ɩma ɔhʋanɩ ma mmenii yɛ nninyeni be mɔɔ ɩádɩnɣɛ wɔ anyɩ zʋ wɔ mmɩlɩ ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ be nu dɩyɛ, naasʋ̃ eɣile be sa ɩma nninyeni eyimmɔ munwala ba awielɩyɛ na nninyeni mɔɔ ɩ nɩɩ yɩ apɛdɩ yiyia nkʋ̃ la yɛ bɛkɛyɛ a. Na dɩyɛ bela mɔɔ ɩhã nɩ sʋ̃ ‘ɩaɣa numɔ pɛpɛɛpɛ.’—Ayɩ. 55:8-11; 46:9-11.
Pɩbɛlɩ Bayɩbʋlʋ Yi Nu
w08 8/1 11 ¶5
Mmɩlantɩyɛ Nɩɩ Nɣɛdɛkɛ Mɔɔ Bɛ Nɩɩ Bɛ Bɔ Nkɔmmɔ
▪ ‘Asʋ̃ mʋnwʋ mɔɔ ɩpɛ kɛɛ ikile a?’ Dwoobu 12:11 kã kɛɛ: “Asʋ̃ kɛ azʋnlɩ yɛ itwe ndwokɔ ikila kɛmɔ tavɩlɩma twe alɩyɛ kila yɛ a?” Ɔzɔ la yɛ mɔɔ ihyinyia paa yɛ lɛ kɛɛ ‘okodwe’ mɔɔ wʋ ɣa benyia anzɛnyɩɩ baalɛ kɛhã nɩ kehila a. Mmɩlantɩyɛ nɩɩ nɣɛdɛkɛ bɛáda bɛkã kezimɔ bɛtɩ nɣanlɩ wɔ odwokɔ be nwʋ nɩ senyii. Kɛ ndianwʋ nɩ, ebiye a wʋ ɣa benyia anzɛnyɩɩ baalɛ kɛhã kɛɛ, “Eɣile bela obu mɩ kɛɛ kuakula be!” anzɛnyɩɩ “Eɣile kʋ̃ po íni kɛ mɔɔ ediye mɩ!” Kɛ ankɩ ɛkɛva wʋ adwɩnɩ keziye “eɣile bela” nɩɩ “eɣile kʋ̃ po íni kɛ,” nɩ zʋ nɩ, nwʋ yɩ kɛɛ mɔɔ wʋ ɣa yɩ ɩkãã nɩ kile debe. Kɛ ndianwʋ nɩ, “Eɣile bela a, ɛyɛ mɩ kɛɛ kuakula be” kɔhʋla kehile kɛɛ “Mɩ tɩ nɣanlɩ kɛɛ wʋále midi,” yɛɛ “Eɣile kʋ̃ po íni kɛ mɔɔ ediye mɩ” nɩɩ sʋ̃ kɔhʋla kehile kɛɛ “Mɩpɛ kɛɛ mɩkã kezimɔ mɩtɩ nɣanlɩ ankasa nɩ mikile wʋ.” Bɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ ɔkɔnwʋ mɔɔ ɩpɛ kɛɛ ikile.