ƐNTƐNƐTI JI WEMADADOXU Watchtower Tɔ
Watchtower
ƐNTƐNƐTI JI WEMADADOXU
Aja
À
  • À
  • à
  • Á
  • á
  • É
  • é
  • È
  • è
  • Ɛ
  • ɛ
  • Ɖ
  • ɖ
  • Ó
  • ó
  • Ò
  • ò
  • Ú
  • ú
  • Ù
  • ù
  • Í
  • í
  • Ì
  • ì
  • Ɔ́
  • ɔ́
  • Ɔ̀
  • ɔ̀
  • Ɔ̌
  • Ӡ
  • ӡ
  • BIBLA
  • WEMAWO
  • BƆBƆWO
  • w23 juin kpashi. 2-7
  • Hamɛmɛshinshinwo, Míkpla Nu So Ʒedeɔn Gbɔ

Video ɖe deli nɔ ecɛ ci èsɔ o.

Mìɖe kuku, kɔpi nɔ video lɔ do go cukaɖa ɖeka.

  • Hamɛmɛshinshinwo, Míkpla Nu So Ʒedeɔn Gbɔ
  • Jutakpɔxɔ le Yehowa Fyɔɖuxu lɔ drakɔ (Enukplakpla)—2023
  • Enyɔta hwɛhwɛwo
  • Enyɔ lɔ hanwo
  • NƆ EGBƆNNU NƆ EO MƆ ÀJESHI SƐNXU NƆ EOÐEKI YÍ ASƆ EOÐEKI HWE
  • NƆ EGBƆNNU NƆ EO MƆ ÀSE TO NU ALO AGBE DƆN
  • NƆ EGBƆNNU NƆ EO MƆ ÀDO JI
  • “Zan ao ŋsɛn”
    Kristotɔwo gbenɔnɔ koɖo sumɔsumɔdɔ—Bɔbɔ nukplawema—2021
Jutakpɔxɔ le Yehowa Fyɔɖuxu lɔ drakɔ (Enukplakpla)—2023
w23 juin kpashi. 2-7

ENUKPLAKPLA NYƆTA 25

Hamɛmɛshinshinwo—Míkpla Nu So Ʒedeɔn Gbɔ

“Gamɛ da sun nɔ ŋ nɔ ma nu enyɔ so Ʒedeɔn . . . nu nɔ mí o.”—EBRE. 11:32.

EHAJIJI 124 Míawɔ Nuteƒe Ðaa

SUSU VEVI LƆa

1. Sɔgbe koɖo 1 Piɛ 5:2 ɖe, edɔ vevi ci yí hamɛmɛshinshinwo ɖo awaɔ?

YEHOWA ɖo edɔ nɔ Kristotɔ hamɛmɛshinshinwo mɔ wo le le bu nɔ ye lɛngbɔ veviwo. Ci Yehowa kando ŋsu egbejinɔtɔ cɛwo ji mɔ woale bu nɔ wowo nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwoɔ, ejɔnɔ ji nɔ wo yí wojenɔ agbla veviɖe keŋ anyi “lɛngbɔkplɔtɔ ciwo . . . yí kpɔnɔ lɛngbɔwo ji nyɔnɔnwitɔ.” (Ʒer. 23:4, NWT; hlɛn 1 Piɛ 5:2.) Eji jɔ mì sugbɔ mɔ, mìɖo ŋsu cɛ hanwo le mìwo hamɛwo mɛ!

2. Cukaɖa ciwo han hamɛmɛshinshinwo atɛnŋ ado goɔ?

2 Hamɛmɛshinshinwo donɔ go cukaɖa sugbɔwo le wowo dɔ lɔ wawa mɛ. Ðeka yí nyi mɔ, hamɛmɛshinshinwo ɖo awa dɔ sɛnŋsɛnŋɖe gbɔxwe ale bu nɔ hamɛ lɔ. Tony nyi hamɛmɛshinshin le États-Unis. Évakpɔɛ mɔ yɛle veviɖe mɔ yeajeshi sɛnxu nɔ yeɖeki nɔ wosɔsɔ edɔwo nɔ ye mɔ ye le wa. Énu mɔ: “Hwenu COVID-19 dɔ̀bamɛ lɔ tɔ jiɔ, ŋtekpɔ yí wa dɔ sugbɔ keŋ wa toto nɔ bɔbɔwo koɖo kunuɖegbe yiyi. Vɔ ci ŋwakɔ dɔ sugbɔ can ɔ, edɔ sugbɔ gbekpɔtɔ li yí woawa. Édɔ ŋvaxa keke yí ŋdegbeɖo gamɛ yí ahlɛn Bibla, akplanɔ nu nyɛɖekɛ, alo adonɔ gbe ɖaɖa o. Ilir ci yí nyi hamɛmɛshinshin le Kosovo, do go cukaɖa bu. Égbɔnnu ni mɔ awa do mɔdasɛnamɛ ci yí habɔbɔ lɔ na ji ci ele fini yí wowakɔ ahwa le. Énu mɔ: “Égbɔnnu nɔŋ mɔ, magbe dɔn ci alɔjedɔwaxu lɔ ɖo dɔ nɔŋ mɔ makpedo nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnu ciwo yí le fini afɔku le nu. Ŋvɔn yí emɔdasɛnamɛ ci wona lɔ desɔgbe do nu nɔŋ o.” Égbɔnnu nɔ Tim ci yí nyi eŋɛnywidratɔ ejugodutɔ le Asie mɔ, awa ŋci eɖo awa ŋkeke ɖeka duu. Énu mɔ: “Hweɖewonuɔ, enu cinɔ kɔ nɔŋ yí ŋkponɔ le nyɛɖeki mɛ.” Nyi atɛnŋ akpedo hamɛmɛshinshin ciwo yí dokɔ go cukaɖa ŋtɔ́ hanwo nuɔ?

3. Nyi mì pleŋ atɛnŋ akpla so kojoɖotɔ Ʒedeɔn gbɔɔ?

3 Hamɛmɛshinshinwo atɛnŋ akpla nu so kojoɖotɔ Ʒedeɔn kpɔwɛ mɛ. (Ebre. 6:12; 11:32) Yiɖekɛ ɖo aglɔn ta nɔ Mawu mɛwo yí agbekplɔ wo. (Koj. 2:16; 1 Kro. 17:6) Shigbe Ʒedeɔn nɛɔ, woɖo hamɛmɛshinshinwo nɔ woakpɔ Mawu mɛwo ji le hwenu sɛnŋsɛnŋ cɛwo mɛ. (Edɔ. 20:28; 2 Tim. 3:1) Ʒedeɔn jeshi sɛnxu nɔ yiɖeki, sɔ yiɖeki hwenɔ yí gbesenɔ to nu. Mìatɛnŋ awa yitɔ han. Eʒan mɔ, ádo ji hwenu yí ele yi dɔ lɔ wakɔ. Nɔ mìnyi hamɛmɛshinshin alo mìdenyi can ɔ, mìatɛnŋ adonɔ akpe do hamɛmɛshinshin ciwo yí le mì shi ŋci. Mìatɛnŋ adonɔ alɔ ŋsu edɔsɛnsinwatɔ cɛwo.—Ebre. 13:17.

NƆ EGBƆNNU NƆ EO MƆ ÀJESHI SƐNXU NƆ EOÐEKI YÍ ASƆ EOÐEKI HWE

4. Lé Ʒedeɔn dasɛ mɔ yejeshi sɛnxu nɔ yeɖeki yí gbesɔ yeɖeki hwenɔ doɔ?

4 Ʒedeɔn jeshi sɛnxu nɔ yiɖeki yí gbesɔ yiɖeki hwenɔ.b Hwenu yí Yehowa dɔla ɖeka nu nɔ Ʒedeɔn mɔ Yehowa sɔɛ nɔ ahwlɛn Izraɛliviwo gan le Madiantɔ ŋsɛntɔnɔwo lɔmɛɔ, ésɔ yiɖeki hwe yí nu mɔ: “Anyi xomu nyi xomu kleklitɔ le Manase kɔtamɛ. Yí, ŋ nyi ɖajɛvi hwɛtɔ lɔ le anyi xomu mɛ.” (Koj. 6:15) Ékpɔɛ mɔ yedasun ji awa dɔ lɔ o, vɔ Yehowa yɛ nya mɔ yiawɛ dru. To Yehowa kpekpedonu mɛɔ, Ʒedeɔn wa yi dɔ lɔ nywiɖe.

5. Hwenu atɛnŋ agbɔnnu nɔ hamɛmɛshinshin ɖe mɔ asɔ yiɖeki hwe yí ajeshi sɛnxu nɔ yiɖekiɔ?

5 Hamɛmɛshinshinwo tenɔkpɔ yí jenɔshi sɛnxu nɔ wowoɖekiwo yí gbesɔ wowoɖeki hwenɔ le enuwo pleŋ mɛ. (Mis. 6:8; Edɔ. 20:18, 19) Wodegangannɔ wowoɖekiwo le nu ciwo woasun ji awa alo ciwo wowa mɛ o; nɛnɛke afɛn wowotɔwo dedɔ wokpɔnɔ wowoɖekiwo mɔ yewodenyi ŋɖe nɛ. Vɔ hweɖewonuɔ, egbɔnnɔnu nɔ hamɛmɛshinshinwo mɔ woasɔ wowoɖekiwo hwe yí ajeshi sɛnxu nɔ wowoɖekiwo. Le kpɔwɛ mɛ, hamɛmɛshinshin ɖe tɛnŋ lɔn yí xɔnɔ edɔ ɖekpokpui ci woɖo ni vɔ devasun ji yí wanɔ wo pleŋ o. Etɛnŋ gbɔnnu ni mɔ asɔ yiɖeki hwe yí ajeshi sɛnxu nɔ yiɖeki nɔ amɛwo gbalikɔ yí mɛbuwo kanfuikɔ do lé ewakɔ enuwo do nu. Nyi hamɛmɛshinshinwo atɛnŋ akpla so Ʒedeɔn gbɔ yí akpedo wo nu yí woanya lé woawa nu do le nɔnɔmɛ ŋtɔ́ hanwo mɛɔ?

Hamɛmɛshinshin ɖeka dadasɛ fini wosɔ kekevi ci wosɔ ɖenɔ kunu danɔ do nɔ nɔviŋsu ɖeka.

Ci hamɛmɛshinshin cɛ jeshi sɛnxu nɔ yiɖekiɔ, éwakɔ Ʒedeɔn tɔ han yí biɔkɔ mɔ wo le kpedo ye nu nɔ yewoawa toto do kekevi kunuɖeɖedɔ lɔ nu (Kpɔ mamamɛ 6)

6. Lé hamɛmɛshinshinwo atɛnŋ ajeshi sɛnxu nɔ wowoɖekiwo shigbe Ʒedeɔn nɛ doɔ? (Kpɔ foto lɔ hɛnnɛ.)

6 Biɔ kpekpedonu. Mɛ ci yí jeshi sɛnxu nɔ yiɖeki nyanɔ mɔ ŋɖewo li yí yedatɛnŋ awa o. Ci Ʒedeɔn jeshi sɛnxu nɔ yiɖekiɔ, edɔ ebiɔ mɛbuwo mɔ wo le kpedo ye nu. (Koj. 6:27, 35; 7:24) Ahan hamɛmɛshinshin ciwo yí nya ŋɖɛ can wanɔ nɛ. Tony ci nu mìxo nuxu so vayi nu mɔ: “Lé wohɛnŋ do le ɖevihwɛ mɛ dɔ yí ŋlɔn yí xɔnɔ edɔ ɖekpokpui ci woɖo nɔŋ nɔ ŋdasun ji awɛ can. Eyi taɖo ŋɖui mɔ mìawa sɛnsɛn xomumɛtɔ do sɛnxujeshinɔamɛɖeki ji yí abiɔ ashinyɛ se mɔ yɛkpɔɛ mɔ ŋjenɔshi sɛnxu nɔ nyɛɖeki ma. Ŋtrɔ yí gbekpɔ video ci yí nyi Na Hehe Amewo, Ka Ðe Wo Dzi, Eye Nàna Ŋusẽ Wo, Abe Ale Si Yesu Wɔe Ene,” le jw.org ji. Tony vatɔ amɛwo yɔyɔ nɔ woakpedo nu le yi dɔwo mɛ. Nyi yí to le mɛɔ? Tony nu mɔ: “Enuwo vayikɔ nywiɖe le hamɛ lɔ mɛ yí ŋvaɖo gamɛ yí dodoɔ ŋsɛn exlɔnyinyi ci yí le nyɛ koɖo Yehowa gblamɛ.”

7. Nɔ wokpɔ nyɔ yí nukɔ so hamɛmɛshinshinwo nu ɖe, lé woawa Ʒedeɔn tɔ han doɔ? (Ʒaki 3:13)

7 Ŋgbewa dɔmɛzi nɔ amɛwo kpɔ nyɔ yí nukɔ so eo nu o. Cukaɖa bu ci hamɛmɛshinshinwo donɔ go yí nyi, nɔ amɛwo kpɔ nyɔ yí nukɔ so wo nu. Le lɛ can ɔ, Ʒedeɔn kpɔwɛ lɔ atɛnŋ akpedo wo nu. Énya mɔ nuvɔnmɛ yenyi, eyi taɖo ci Efraimutɔwo kpɔ nyɔ yí nukɔ so nuɔ, éɖo ŋci koɖo fafa. (Koj. 8:1-3) Ʒedeɔn deɖo enyɔ lɔ ŋci koɖo dɔmɛzi o. Édasɛ mɔ yesɔ yeɖeki hwe ci eɖo to enyɔ ciwo yí le wo shi yí gbexo nuxu nɔ wo koɖo xomɛvu. Éci adan nɔ wo. Hamɛmɛshinshin ciwo nya ŋɖɛ wanɔ Ʒedeɔn tɔ han yí ɖonɔ to nywiɖe yí gbeɖonɔ enyɔ ŋci koɖo amɛɖekisɔsɔhwe nɔ wokpɔ nyɔ yí nukɔ so wo nu. (Hlɛn Ʒaki 3:13.) Ecɛ na yí fafa nɔnɔ hamɛ lɔ mɛ.

8. Nɔ wokanfukɔ hamɛmɛshinshinwo ɖe, lé woɖo awa nu doɔ? Na kpɔwɛ ɖeka.

8 Sɔ kanfukanfu lɔ jo nɔ Yehowa. Ci amɛwo kanfu Ʒedeɔn nɔ ci eɖu Madiantɔwo jiɔ, ésɔ kanfukanfu lɔ jo nɔ Yehowa. (Koj. 8:22, 23) Lé hamɛmɛshinshinwo atɛnŋ awa Ʒedeɔn tɔ han doɔ? Nɔ wowa ŋɖe yí wokanfu woɔ, woɖo asɔ kanfukanfu lɔ jo nɔ Yehowa. (1 Kor. 4:6, 7) Le kpɔwɛ mɛ, nɔ wokanfu hamɛmɛshinshin ɖe mɔ yɛwa ɖaŋ kplanɔ nu amɛɔ, átɛnŋ amɔ Mawu Nyɔ mɛ yí enukplakpla lɔ so yí Yehowa habɔbɔ lɔ yí nakɔ ekpla mì pleŋ. Hamɛmɛshinshinwo ɖo akpɔ mɔ lé yewokplanɔ nu amɛwo do hɛnnɔ kanfukanfu va Yehowa ji alo hɛnnɔ kanfukanfu va yewo ŋtɔwo ji ma. Mìasɔ hamɛmɛshinshin ɖeka ci yí tɔ mɔ Timothy kpɔwɛ. Ci woɖo Timothy hamɛmɛshinshin kakaɔ, jugbaja nuxu xoxo jɔnɔ ji nɔ ni. Énu mɔ: “Ŋwanɔ enuɖetinɔnyɔ koɖo kpɔwɛ ciwo yí jinjinnɔ yí sɛnnɔŋ. Édɔ yí amɛwo kannɔfuŋ. Éwa ŋshishi mɔ amɛwo degbevasɔ susu ɖonɔ Bibla ji o alo kannɔfu Yehowa o. Vɔ enyɛ wovakanfukɔ.” Timothy vakpɔɛ mɔ ele mɔ yeatrɔ lé yekplanɔ nu amɛwo do nɔ amɛwo ŋgbevakanfukɔ ye ɖoɖu o. (Elo. 27:21) Nyi yí to le mɛɔ? Énu mɔ: “Nɔvi sugbɔwo nunɔ nɔŋ lé anyi nuxu lɔ kpedo wo nu yí woɖu cukaɖa ɖe ji, do ji le tetekpɔ ɖe mɛ alo lé ekpedo wo nu yí wote gogo Yehowa do. Enyɔ cɛ hanwo sese dɔ yí eji vajɔkɔŋ sɔwu sa hwenu enyi enyɛ wokannɔfu.”

NƆ EGBƆNNU NƆ EO MƆ ÀSE TO NU ALO AGBE DƆN

Ʒedeɔn kpɔkɔ Izraɛli ŋsuwo nukɔ shi le etɔsasa ɖeka mɛ. Mɛɖekawo sɔ alɔ ku eshi lɔ yí sɔ kpe enu yí mɛkpɛtɛwo sɔ enu do eshi lɔ mɛ gbɔxwe yí nuikɔ.

Ʒedeɔn wa do enyɔ ci wonu ni ji yí ɖe mɛ ciwo yí ayi ahwa koɖi hlɛnhlɛnmɛ kpɔtɔ keŋ yí can ŋsu 300 ciwo yí bi yí gbe le ace ji. (Kpɔ mamamɛ 9)

9. Nyiwo yí dɔ agbɔnnu nɔ Ʒedeɔn mɔ ase to nu nɔ Yehowa yí agbedɔn ɔ? (Kpɔ foto ci yí le akpa lɔ ji.)

9 Ci woɖo Ʒedeɔn kojoɖotɔ nɔ Izraɛli ɖegbɔɔ, ele mɔ éɖo ase to nu yí agbe dɔn. Woɖo edɔ gbɔnnugbɔnnu ɖeka ni mɔ yɛagban avɔnsakpe ci dalɔ wa nɔ Bali. (Koj. 6:25, 26) Le yiyimɛ ci Ʒedeɔn bɔ mɛ ciwo yí ayi ahwa koɖiɔ, Yehowa nu ni zeve mɔ yɛ le ɖe amɛ lɔwo kpɔtɔ. (Koj. 7:2-7) Le vɔvɔnuɔ, wonu ni mɔ yɛ le je ketenɔwo ji le zandomɛ.—Koj. 7:9-11.

10. Nyi yí atɛnŋ adɔ agbɔnnu nɔ hamɛmɛshinshin ɖe mɔ ase to nuɔ?

10 Hamɛmɛshinshinwo ɖo “alɔn asenɔ to nu.” (Ʒaki 3:17, NWT) Hamɛmɛshinshin ci yí senɔ to nu ɖeblɛ wanɔ do enyɔ ci yí Enuŋwlɛŋwlɛ lɔwo nu ji koɖo emɔdasɛnamɛ ci yí Mawu habɔbɔ lɔ na ji. Éɖonɔ kpɔwɛ nywi ɖɛ nɔ mɛbuwo. Vɔ etɛnŋ gbɔnnu ni hweɖewonu mɔ ase to nu. Le kpɔwɛ mɛ, atɛnŋ agbɔnnu ni mɔ awa do emɔdasɛnamɛ ciwo exɔkɔ ji zeɖeka. Hweɖewonuɔ, étɛnŋ vabiɔkɔ yiɖeki se so emɔdasɛnamɛ ɖe ci exɔ nu mɔ yɛsɔgbe teŋ ma. Wotɛnŋ mɔ yɛ le wa dɔ ɖe ci yí atɛnŋ ana woali do gakpa mɛ. Lé hamɛmɛshinshinwo atɛnŋ ase to nu shigbe Ʒedeɔn nɛ le nɔnɔmɛ ŋtɔ́ hanwo mɛ doɔ?

11. Nyi yí atɛnŋ akpedo hamɛmɛshinshinwo nu yí woasenɔ tonuɔ?

11 Wa ɖaŋ asenɔ mɔdasɛnamɛwo nywiɖe yí awanɔ do wo ji. Mawu nu nɔ Ʒedeɔn lé agban dalɔ vɔnsakpe lɔ do yí gbenu fini acu vɔnsakpe yoyu do nɔ Yehowa koɖo elan ci asɔ sa vɔn. Ʒedeɔn dekpɔ nyɔ yí nu so mɔdasɛnamɛ lɔwo nu o. Éwa do wo ji pɛpɛpɛ. Egbɛɔ, hamɛmɛshinshinwo xɔnɔ mɔdasɛnamɛwo so Yehowa habɔbɔ lɔ gbɔ sɔ to lɛtawo, nunɔwoasewo koɖo mɔdasɛnamɛ buwo ciwo kpenɔdo mì nu mìnɔnɔ nywiɖe yí gbetenɔ gogo Yehowa. Mìlɔn hamɛmɛshinshinwo ɖo wowanɔ do teokrasi mɔdasɛnamɛwo ji pɛpɛpɛ. Yí hamɛ lɔ pleŋ kpɔnɔ nyɔna so mɛ.—Eha. 119:112.

12. Lé hamɛmɛshinshinwo atɛnŋ awa do Ebretɔwo 13:17 ji nɔ woxɔ teokrasi mɔdasɛnamɛ ɖe ci yí adɔ woatrɔ lé wowanɔ enuwo doɔ?

12 Le gbesɔsɔ awanɔ ashitrɔtrɔwo. Ðo ŋwi mɔ Yehowa nu nɔ Ʒedeɔn mɔ yi le tashi amɛ sugbɔtɔ le mɛ ciwo yí ayi ahwa koɖi mɛ nɔ woayi axwe. (Koj. 7:8) Étɛnŋ biɔ yiɖeki se mɔ, ‘Trɔtrɔ cɛ le veviɖe teŋ a? Nɔ mìwɛ ahan ɖe, akpa mìa?’ Nɔ egbenyi do ɖe can ɔ, Ʒedeɔn wa do enyɔ ci wonu ni ji. Egbɛɔ, hamɛmɛshinshinwo wanɔ Ʒedeɔn tɔ han. Wowanɔ do enyɔ ci habɔbɔ lɔ nu nɔ wo ji nɔ egbeto akpo nɔ lé wowo bui do can. (Hlɛn Ebretɔwo 13:17.) Le kpɔwɛ mɛ, le exwe 2014 mɛɔ, Edɔjikpɔha lɔ trɔ lé woacunɔ eho ciwo wozan yí sɔ cu Fyɔɖuxuxɔwo koɖo Takpekpexɔwo do. (2 Kor. 8:12-14) Degbenyi efɛn yí le kɔ nɔ hamɛwo yí woacu o. Vɔ ecɛyɛɔ, habɔbɔ lɔ zankɔ eho ciwo hamɛ ciwo yí le xexeɛ mɛ pleŋ jɔkɔ yí sɔ cukɔ Fyɔɖuxuxɔwo koɖo Takpekpexɔwo le fiɖekpokpui ci yí eʒan le nɔ eho le hamɛ lɔ shi alo eho dele shi yí acu can. Ci José se trɔtrɔ cɛɔ, énu le yiɖeki mɛ yɛdanya wawa o yí buibuiɛ mɔ: ‘Wodakpe ji acu Fyɔɖuxuxɔ kuɖeka kpetii o. De ahan yí enuwo yinɔ do le akpaxwe cɛ nɔ xexe lɔ o.’ Nyi yí kpedo José nu yí elɔn do mɔdasɛnamɛ lɔ jiɔ? Énu mɔ: “Enyɔ ciwo yí le Elododo Wema 3:5, 6 ɖo ŋwi nɔŋ mɔ ŋɖo akando Yehowa ji. Eyi enunywiwo to so mɛ! Mìcu Fyɔɖuxuxɔ sugbɔwo. Mìgbekpla lé mìana nu to emɔ vovowo ji nɔ etasɔsɔ ani.”

Nɔviŋsu ɖeka ɖekɔ kunu nɔ ŋsu ɖeka le ehunɖoxu. Sɔja ɖeka le godu nɔ wo ɖaa.

Nɔ wodeɖe emɔ do mìwo dɔwo nu le fiɖe can ɔ, mìatɛnŋ aɖe kunu nywiɖe koɖo edɔngbegbe (Kpɔ mamamɛ 13)

13. (a) Nyi ji Ʒedeɔn kandoɔ? (b) Lé hamɛmɛshinshinwo atɛnŋ awa yitɔ han doɔ? (Kpɔ foto lɔ hɛnnɛ.)

13 Gbe dɔn yí awanɔ Yehowa dro. Ci Ʒedeɔn vɔnvɔn yí edɔ ci woɖo ni gbegbɔnnu can ɔ, ése tonu nɔ Yehowa. (Koj. 9:17) Ci Yehowa dasɛ nɔ Ʒedeɔn mɔ yele koɖiɔ, ékando ji keŋkeŋ mɔ Mawu akpedo ye nu nɔ yeaglɔn ta nɔ yi mɛwo. Hamɛmɛshinshin ciwo yí le fini woɖo te mìwo dɔwo le wanɔ Ʒedeɔn tɔ han ci wonya mɔ woatɛnŋ alé yewo, abiɔ nyɔ yewo se, edɔ atɛnŋ adahɛn nɔ yewo yí woagbesɛn tamɛ do yewo nu can ɔ, wogbenɔ dɔn yí xɔnɔ ŋkɔ le bɔbɔwo koɖo kunuɖegbe yiyi mɛ.c Le efunkpekpe gangan lɔ hwenuɔ, hamɛmɛshinshinwo ɖo asɔ edɔngbegbe awa do emɔdasɛnamɛ ciwo woana wo ji nɔ afɔku le wawa do wo ji mɛ can. Le kpɔwɛ mɛ, wotɛnŋ na mɔdasɛnamɛ mì kudo lé mìadra kojoɖoŋɛdu lɔ do koɖo lé mìawɛ aci agbe hwenu Gɔgi ci yí so Magɔgi aje mì ji.—Eze. 38:18; Enyɔ. 16:21.

NƆ EGBƆNNU NƆ EO MƆ ÀDO JI

14. Nyi yí taɖo agbɔnnu nɔ Ʒedeɔn mɔ ado jiɔ?

14 Ʒedeɔn ɖo awa dɔ sɛnsinɖe gbɔxwe awa kojoɖoɖodɔ lɔ. Hwenu Madiantɔwo shi le ahwagbe mɛ zanmɛɔ, Ʒedeɔn je godu nɔ wo so Ʒizreɛli bali mɛ keke vayi kɔɖo Ʒurdɛn tɔsasa mɛ, fini yí aciwo trɔ do. (Koj. 7:22) Ʒedeɔn ci te do Ʒurdɛn tɔsasa lɔ gbɔa? Oo! Ci enu ci kɔ nɔ yɛ koɖo ŋsu 300 lɔwo can ɔ, woso Ʒurdɛn tɔ lɔ yí je yumɛ nɔ wo. Le vɔvɔnuɔ, woxotɔ Madiantɔ lɔwo yí ɖu wo ji.—Koj. 8:4-12.

15. Nyi yí taɖo agbɔnnu nɔ hamɛmɛshinshin ɖe hweɖewonu mɔ ado jiɔ?

15 Etɛnŋ jɔ mɔ enu aci kɔ nɔ hamɛmɛshinshin ɖe keke yí datɛnŋ le bu nɔ hamɛ lɔ koɖo yi xomu o. Nɔ evajɔ ahan ɖe, lé hamɛmɛshinshinwo atɛnŋ awa Ʒedeɔn tɔ han doɔ?

Hamɛmɛshinshin ɖeka zan Bibla yí sɔ fakɔ akɔn nɔ asu koɖo ashi ɖeka. Nyɔnu ɖeka le ba ji le dotoxwe lɔ le axa nɔ wo.

Hamɛmɛshinshin amɛlɔntɔwo sunnɔ ji yí donɔ ŋsɛn amɛ sugbɔ ciwo yí ʒan alɔdu (Kpɔ mamamɛ 16-17)

16-17. Nyi yí kpedo Ʒedeɔn nu yí edo jiɔ, yí nyi ji hamɛmɛshinshinwo atɛnŋ akandoɔ? (Ezai 40:28-31) (Kpɔ foto lɔ hɛnnɛ.)

16 Kando ji mɔ Yehowa ado ŋsɛn ye. Ʒedeɔn kando ji mɔ Yehowa ado ŋsɛn ye, yí nyaoɔ, Yehowa do ŋsɛn yi. (Koj. 6:14, 34) Ʒedeɔn koɖo yi mɛwo lɔ ju kplɔ Madian fyɔ amɛve ɖekawo do. Efyɔ lɔwo le esɔkpotɔnɔwo ji. (Koj. 8:12, 21) Vɔ Yehowa kpedo Izraɛliviwo nu yí wolé wo yí ɖu wo ji. Ahanke hamɛmɛshinshinwo ɖo aɖoŋ do Yehowa nu nɛ, ɖo “de kponɔ yí a ʒan gbɔngbɔn xɔxɔ o.” Ána wo ŋsɛn ci woʒan.—Hlɛn Ezai 40:28-31.

17 Matthew nyi dotoxwe kacaca jikpɔgbɛ mɛ tɔ ɖeka. Mìakpɔ ŋci mɛ eto. Nyi yí kpedo nu edo jiɔ? Matthew nu mɔ: “Yehowa do ŋsɛnŋ shigbe lé Filipitɔwo 4:13 nui ɛnɛ. Hwenu yí enu ci kɔ nɔŋ keke ewa nɔŋ shigbe ŋdatɛnŋ agbewa ŋɖe nɛɔ, ŋdonɔ gbe ɖaɖa sɛnsinɖe yí biɔnɔ Yehowa mɔ yi le kpedo ŋnu makpɔ ŋsɛn keŋ akpedo nɔviwo nu. Eyi le hwenu ŋtɔ́wo mɛɔ, ŋdo jeshi mɔ Mawu gbɔngbɔn kɔkɔɛ lɔ do ŋsɛnŋ yí ŋdo ji.” Shigbe Ʒedeɔn nɛɔ, hamɛmɛshinshinwo wanɔ dɔ sɛnsinɖe yí lenɔ bu nɔ Yehowa mɛwo nɔ ecɛ wawa denɔnɔ fafɛɖe nɔ wo gashiagamɛ can. Vɔ ele mɔ woajeshi sɛnxu nɔ wowoɖeki yí anya mɔ de enu lɔwo pleŋ ji yewoasun awa o. Woatɛnŋ akando ji mɔ Yehowa ase yewo kwifanwo yí akpedo yewo nu yewoado ji.—Eha. 116:1; Fili. 2:13.

18. Nɔ mìanui le kleŋ mɛ ɖe, lé hamɛmɛshinshinwo atɛnŋ awa Ʒedeɔn tɔ han doɔ?

18 Hamɛmɛshinshinwo atɛnŋ akpla nu sugbɔ so Ʒedeɔn gbɔ. Hamɛmɛshinshinwo ɖo ajeshi sɛnxu nɔ wowoɖekiwo kudo edɔ ci woatɛnŋ awa nu yí agbesɔ wowoɖekiwo hwenɔ nɔ amɛwo gbalikɔ wo alo kanfukɔ wo. Woɖo asenɔ tonu yí agbenɔ dɔn vevitɔ ci xexe cɛ vɔvɔnu gogokɔ. Eyi woɖo akando ji mɔ nɔ cukaɖa ɖekpokpui va can ɔ, Yehowa ado ŋsɛn yewo. Kankandoji li mɔ lɛngbɔkplɔtɔ edɔsɛnsinwatɔ cɛwo nu jɔkɔ ji nɔ mì yí mìji mɔ “mìakpɔtɔ ananɔ bubu wo.”—Fili. 2:29.

LÉ HAMƐMƐSHINSHINWO ATƐNŊ AWA ƷEDEƆN TƆ HAN . . .

  • yí ajenɔshi sɛnxu nɔ wowoɖeki yí agbesɔ wowoɖeki hwenɔɔ?

  • yí asenɔ tonu yí agbegbenɔ dɔn ɔ?

  • yí adonɔ jiɔ?

EHAJIJI 120 Srɔ̃ Kristo Ƒe Tufafa

a Yehowa ɖo Ʒedeɔn nɔ akplɔ yi mɛwo yí agbeglɔn ta nɔ wo le hwenu gbɔnnugbɔnnu ɖeka mɛ. Ʒedeɔn wa dɔ ŋtɔ́ koɖo egbejinɔnɔ na nɔ exwe ka han. Vɔ édo go cukaɖa sugbɔ. Mìakan seŋ so lé yi kpɔwɛ lɔ atɛnŋ akpedo hamɛmɛshinshinwo nu le egbɛ mɛ nɔ wodo go cukaɖawo.

b Sɛnxujeshinɔamɛɖeki koɖo amɛɖekisɔsɔhwe nyi nɔnɔmɛ ciwo yí ɖyi nɔnɔ. Mìdanasɛ mɔ mìjeshi sɛnxu nɔ mìwoɖeki nɔ mìɖonɔ susu sɔgbe do mìwoɖekiwo nu yí gbenya mɔ ŋɖewo li yí mìdatɛnŋ awa o. Nɔ mìsɔ mìwoɖekiwo hwenɔɔ, ana mìabunɔ mɛbuwo yí akpɔnɔ wo mɔ wole veviɖe wu mì. (Fili. 2:3) Blaŋblaŋ ɔ, mɛ ci yí jeshi sɛnxu nɔ yiɖeki gbenyi mɛ ci yí sɔ yiɖeki hwenɔ.

c Kpɔ nyɔta ci yí nyi “Kpɔtɔ asɛnkɔ Yehowa nɔ acɛkpatɔwo ɖo te míwo dɔwo” le Jutakpɔxɔ juillet 2019 tɔ mɛ, kpashi 10-11, mamamɛ 10-13.

    Wema ciwo yí le Ajagbe mɛ (2015-2025)
    To le mɛ
    Ðo mɛ
    • Aja
    • Miin
    • Cancanwo
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Yizanzan sewo
    • Amɛ ŋtɔ nyɔtakankan totowo
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ðo mɛ
    Miin