ƐNTƐNƐTI JI WEMADADOXU Watchtower Tɔ
Watchtower
ƐNTƐNƐTI JI WEMADADOXU
Aja
À
  • À
  • à
  • Á
  • á
  • É
  • é
  • È
  • è
  • Ɛ
  • ɛ
  • Ɖ
  • ɖ
  • Ó
  • ó
  • Ò
  • ò
  • Ú
  • ú
  • Ù
  • ù
  • Í
  • í
  • Ì
  • ì
  • Ɔ́
  • ɔ́
  • Ɔ̀
  • ɔ̀
  • Ɔ̌
  • Ӡ
  • ӡ
  • BIBLA
  • WEMAWO
  • BƆBƆWO
  • mwbr20 mars kpashi. 1-7
  • Agbenɔnɔ koɖo sumɔsumɔdɔ bɔbɔ nukplawema nyɔsoxuwo (Mars 2020)

Video ɖe deli nɔ ecɛ ci èsɔ o.

Mìɖe kuku, kɔpi nɔ video lɔ do go cukaɖa ɖeka.

  • Agbenɔnɔ koɖo sumɔsumɔdɔ bɔbɔ nukplawema nyɔsoxuwo (Mars 2020)
  • Agbenɔnɔ koɖo sumɔsumɔdɔ bɔbɔ nukplawema nyɔsoxuwo—2020
  • Enyɔta hwɛhwɛwo
  • 2-8 MARS
  • 9-15 MARS
  • 16-22 MARS
  • 23-29 MARS
  • 30 MARS–5 AVRIL
Agbenɔnɔ koɖo sumɔsumɔdɔ bɔbɔ nukplawema nyɔsoxuwo—2020
mwbr20 mars kpashi. 1-7

Agbenɔnɔ koɖo sumɔsumɔdɔ bɔbɔ nukplawema nyɔsoxuwo

2-8 MARS

MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | GƆNMƐJEJE 22-23

‘Mawu do Abraxamu kpɔ’

w12-EW 1/1 23 mm. 4-6

Nyi yí taɖo Mawu nu nɔ Abraxamu mɔ yɛ le sɔ viɛ sa vɔn ɔ?

Bu nyɔ ci Yehowa nu nɔ Abraxamu kpɔ. Énu ni mɔ: “Kplɔ ao vi yì Moria nyigban ji. . . . nà wu evio yí a sɔ sa avɔn nɔ ŋ. . . . ao vi lɔnlɔntɔ ɖeka kpaŋ lɔ.” (Gɔnmɛjeje 22:2) Le lɛɔ, àkpɔ mɔ Yehowa yɔ Izaki mɔ Abraxamu “vi lɔnlɔntɔ.” Enyɔ cɛ dasɛ mɔ, Yehowa nya lé Izaki ve nɔ Abraxamu do. Ahanke Yesu ve nɔ Mawu nɛ. Yehowa lɔn Yesu sugbɔ, keke yí yɔɛ zeve blebu so jeŋkwimɛ tiin mɔ “Anyi vi lɔnlɔntɔ.”—Maki 1:11; 9:7.

Àgbekpɔɛ mɔ, lé Yehowa xo nuxu nɔ Abraxamu do dasɛ mɔ ébu yi tɔ kpɔ. Mɛ ciwo yí jinɔ nu gɔnmɛ kpɔ so Bibla nu ɖeka nu mɔ, amɛtɔbubukpɔ ci yí ze le Mawu nuxu mɛ dasɛ mɔ “Axwetɔ lɔ nya mɔ enu gbɔnnu ɖeka yí nyi enu ci yemɔ yɛ le wa.” Nɔ mìbui kpɔɔ, mìakpɔ mɔ enu ci womɔ Abraxamu le wa ana ase vevi sugbɔ. Ahanke cɛ ana mìakpɔ lé Yehowa se vevi sugbɔ do, hwecinu ekpɔkpɔ Eviɛ ci elɔn kpekpeɛ fun keke yí ku nɛ. Kankandojitɔɔ, Yehowa dese vevi ahan kpɔ o, yí dagbevase vevi ŋtɔ́ han ɖe kpɔ o.

Nɔ nu ci Yehowa mɔ Abraxamu le wa gbewa ɖeka nɔ mì can ɔ, ele mɔ mìaɖo ŋwi yi ji mɔ Yehowa detashi blematɔgbi egbejinɔtɔ lɔ yí esɔ viɛ sa vɔn o. Delɔn yí Abraxamu se gbazavi ci ajitɔ alo ajinɔ senɔ nɔ eviɛ ku o, vɔ éhwlɛn Izaki gan. Éwa ahan nɔ Abraxamu, gan yiŋtɔ tashi “Eviɛ yí É kpefun dota nɔ mì.” (Rɔmatɔwo 8:32) Nyi yí taɖo Yehowa lɔn yí se vevi sugbɔ ahan ɔ? Éwɛ ahan nɔ “mì a tɛnŋ nɔ̀ agbe.” (1 Ӡan 4:9) Lɔnlɔn gangan teŋ Mawu ɖo nɔ mì! Ecɛ dana mìwo can aluin hɛnnɛ ba?

w12-EW 10/15 23 mm. 6

Ðo to Mawu yí aɖu le nɔ yi gbeɖu ciwo ji eta gbe do

6 Le enublabla ciwo Yehowa Mawu wanɔ koɖo agbetɔ nuvɔnmɛwo mɛɔ, ézannɔ nyɔgbewo shigbe “‘Ci ŋle agbe duuɔ,’ Axwetɔ Yehowa yí nu ahan.” (Eze. 17:16, NWT) Bibla xo nuxu so enujɔjɔ vovovo ciwo yí wu 40 ciwo mɛ Yehowa ta gbe le nu. Taŋfuin, ci nu ènya nu so nywiɖe yí nyi egbe ci Mawu ta nɔ Abraxamu. Na nɔ xwe sugbɔɔ, Yehowa wa nublabla ci mɛ gbeɖu sugbɔ le koɖo Abraxamu. Enublabla lɔ dasɛ mɔ, Jijimɛvi ci gbe woɖo aso Abraxamu kannu mɛ to Izaki ji. (Gɔnm. 12:1-3, 7; 13:14-17; 15:5, 18; 21:12) Vɔ Yehowa vado Abraxamu kpɔ yí nu ni mɔ, yɛ le sɔ viɛ ci elɔn sa vɔn nɔ ye. Abraxamu wa nu le afɔdumɛ zeɖeka. Élɔn keke yí jikɔ asɔ Izaki sa vɔn, gbɔxwe mawudɔla ɖeka ɖo te yi. Eyi Mawu ɖo gbe cɛ ni mɔ: “E le gbesɔsɔ yí a wu ao vi nɔ Ŋ. Ao vi akogo yí é nyi. Na ɖo egbe ɖeka nɔ eo nɔ́ ci e wa ahan nɔ Ŋ: Enyɛ, Tɔhonɔ Ŋ ɖo egbe nɔ eo mɔ Na cushi nɔ eo enyɔnɔnwitɔ. Na na eo evi koɖo vivi sugbɔ sugbɔ shigbe le wleciviwo sugbɔ le jeŋkwi mɛ ɛnɛ. Wo a sugbɔ shigbe axukewo le axutu ɛnɛ. Ao mɛwo a nɔ̀ ejugan ciwo yí wo a xɔ le wowo ketɔwo shi. Wo a cushi nɔ jukɔn ɖeka ɖeka toto ao viviwo ji. Na wa ahan, ɖo e wa do Anyi sewo ji.”—Gɔnm. 22:1-3, 9-12, 15-18.

Bibla mɛ nuxɔafiwo jiji

w16.02-EW 7 mm. 13

Yehowa yɔɛ mɔ ‘anyi xlɔ’

13 Ci Abraxamu sokɔ le yi dɔwaviwo gbɔɔ, énu nɔ wo mɔ: ‘Mí cìte le esɔkɛtɛ lɔ gbɔ. Na kplɔ anyi vi yí a yì afi ci mì a sɛn Mawu le. Mì a trɔ gbɔ zaanɖe.’ (Gɔnm. 22:5) Abraxamu nyɔ lɔ gɔnmɛ ɖe? Ŋsu ekan nɔ yi dɔwaviwo mɔ ye koɖo Izaki atrɔgbɔ, gan yí nya mɔ eyi yejikɔ asɔ yi sa vɔn a? Oo. Bibla nu mɔ, Abraxamu kando ji mɔ Yehowa afɔn Izaki. (Hlɛn Ebretɔwo 11:19.) Abraxamu nya mɔ Yehowa na ŋsɛn ye koɖo Sara yí yewoji vi, ci yewoshin yí ku nyɔxo can. (Ebr. 11:11, 12, 18) Eyi na ekando ji mɔ, ŋɖe deli aglo wawa nɔ Yehowa o. Abraxamu denya nu ci yí jikɔ ajɔ gbenɔgbe o. Vɔ éxɔɛ se mɔ, Yehowa afɔn ye viye nɔ ye keŋ nɔ yi gbeɖuwo pleŋ avamɛ. Enu cɛ yí dɔ taɖo woyɔ Abraxamu mɔ, “eda nɔ amɛ ciwo pleŋ yí ɖo [xɔse].”

it-2-F 642 mm. 2-3

Enunyanyadoŋkɔ

Enunyanyadoŋkɔ. Mawu ɖo ŋsɛn yí asun ji anya nu ci yí ajɔ le esɔmɛ. Vɔ lé ezannɔ enujikpekpe cɛ do sɔnɔ koɖo gɔnmɛɖose jɔjɔɛ yi tɔwo koɖo mɛ ci ŋmɛ Bibla mɔ yɛnyi. Mɛɖewo xɔɛ se mɔ gbɔxwe woaji mɛɖeɔ, Mawu ŋwlɛnnɔ nu ciwo yí avawa le yi gbezan mɛ ɖɛ. Vɔ nujɔjɔ ɖewo le Bibla mɛ yí dasɛ mɔ, Mawu denya lé enu lɔwo ayi do doŋkɔ o, yí hwenu nu lɔwo vajɔkɔ gbɔxwe Mawu vagbeje wo mɛ kpɔ yí sɔ gbetawo.

Le Gɔnmɛjeje 11:5-8 mɛɔ, wonu mɔ Mawu trɔ susu ɖaɖa nyigban ji yí akpɔ nu ci yí jɔjɔ le Babɛli, keŋ asɔ gbeta so lé aɖo te exɔdɔ ci wowakɔ le nɔ nu. Ci nuvwinwawa vasukɔgbɔ le Sodomu koɖo Gomoraɔ, Yehowa nu nɔ Abraxamu (toto mawudɔla ɖekawo ji) mɔ: “Na yì kpɔ mɔ enu ciwo yí wo wa nyi enu vɔn shigbe le Ŋ si do ma. Na yì kpɔ mɔ yi le ahan enyɔnɔnwitɔ ma.” (Gɔnm 18:20-22; 19:1) Mawu nu mɔ ‘yeva jeshi Abraxamu ɖɛ,’ yí hwenu Abraxamu jijiɛ asɔ Izaki sa vɔn ɔ, Yehowa nu ni mɔ: “Evyɛ ɔ, ŋ kpɔ mɔ e na bubu Mawu [yí] wa do Yi sewo ji. Ŋ kpɔ mɔ eo le gbesɔsɔ yí a wu ao vi akogo nɔ Ŋ.”—Gɔnm 18:19; 22:11, 12; sɔ sɔ koɖo Nexemi 9:7, 8; Gal 4:9.

9-15 MARS

MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | GƆNMƐJEJE 24

“Woɖe nyɔnu nɔ Izaki”

wp16.3-EW 14 mm. 3

“Ɛɛ, na yì koɖi”

Abraxamu mɔ Eliezɛ le ta gbe nɔ ye mɔ, yedaɖe Kanna nyɔnu ɖe nɔ Izaki o. Nyi yí taɖoɔ? Ðo Kannatɔwo deshinɔ Yehowa alo sinni o. Abraxamu nya mɔ, Yehowa adɔn to nɔ wo do wowo nuvwinwawa lɔwo ŋci le gamɛ ci eɖo ji. Abraxamu deji mɔ ye viye vevi Izaki, aca ka ɖe koɖo Kannatɔ cɛwo le wowo nuvwinwawawo mɛ o. Égbenya hɛnnɛ mɔ keŋ gbɔxwe Mawu gbeɖuwo avamɛɔ, ye viye awa akpaxwe vevi ɖeka le mɛ.—Gɔnmɛjeje 15:16; 17:19; 24:2-4.

wp16.3-EW 14 mm. 4

“Ɛɛ, na yì koɖi”

Eliezɛ nu nɔ mɛ ciwo gbɔ eze lɔwo mɔ ci yevaɖo fini yí gogo Xaran ɔ, yedo gbe ɖaɖa nɔ Yehowa Mawu. Énu nɔ Yehowa mɔ, yɛ le sɔ nyɔnuvi ci Izaki aɖe ni. Lé Yehowa awɛ doɔ? Eliezɛ nu nɔ Mawu mɔ, yi le wɛ nɔ nyɔnuvi ci eji mɔ Izaki aɖe le va dotɔ lɔ tu. Émɔ nɔ yebiɔ eshinunu yiɔ, gbede yeɖekɛ yɛana o, vɔ yiŋtɔ ana shi esɔkpotɔnɔ lɔwo can hɛnnɛ. (Gɔnmɛjeje 24:12-14) Mi yí va yí wa nu ahan pɛpɛpɛɔ? Rebeka yɔ! Kpɔ lé eji ajɔɛ hwenu esekɔ Eliezɛ nukɔ nyɔ lɔ nɔ yi xomumɛtɔwo ɖa!

wp16.3-EW 14 mm. 6-7

“Ɛɛ, na yì koɖi”

Kwɛshila ɖewo vayiɔ, Eliezɛ biɔ Abraxamu se mɔ: ‘Nɔ nyɔlun lɔ gbé mɔ ye da kplɔ ŋ do va elɛ ɖe?’ Abraxamu nu do nu ni mɔ, “a vo le enutata lɔ mɛ.” (Gɔnmɛjeje 24:39, 41) Ecɛ dasɛ mɔ le Betuɛli xomɛ hɛnnɛɔ, enyɔ ci nyɔnuvi lɔ can anu le veviɖe. Lé Eliezɛ kpɔ ta nɔ enu ci gbe eto na eji jɔɛ keke le yi ŋkegbu le nyidinmɛ zeɖekaɔ, ébiɔ wo mɔ wo le na gbe ye nɔ yeakplɔ Rebeka yi Kanna. Vɔ xomu lɔ yɛ ji mɔ, Rebeka le gbenɔ yewo gbɔ na nɔ ŋkeke amɛwo kpetii. Nɔ woakpɔ ta nɔ nyɔ lɔɔ, xomu lɔ mɔ: ‘Mì a yɔ Rebeka yí a byɔ yiŋtɔ se.’—Gɔnmɛjeje 24:57.

Ecɛyɛɔ, Rebeka ɖo asɔ gbeta vevi ɖeka. Lé anuɔ? Ákpɔ do lé yi soso lɔ awa ɖeka nɔ dalɔ koɖo nɔviɛ nu yí amɔ yedaso avayi ci fini yedejeshi ɖɛa? Alo ákpɔɛ mɔ emɔ enyi yí hun nɔ ye mɔ yeawa ɖe le enujɔjɔ ciwo Yehowa le godu nɔ mɛa? Ðoŋci ci ena dasɛ mɔ, ci evɔn hwɛɖeka can ɔ, élɔn do trɔtrɔ maɖoŋdonu cɛ ci yí va yi gbezan mɛ ji. Énu do nu mɔ: “Ɛɛ, na yì koɖi.”—Gɔnmɛjeje 24:58.

Bibla mɛ nuxɔafiwo jiji

wp16.3-EW 12-13

“Ɛɛ, na yì koɖi”

Fiɛfi ɖeka ci eku shi do yi ze mɛ ɖegbɔɔ, ŋsu shinshin ɖeka lɔ ju yí vayi do go yi. Ŋsu lɔ nu ni mɔ: “Kafla, na ŋ ma nu eshi hwɛɖeka le ao ze nu.” Ci enyi eshi gbali ebiɔ can ɔ, ébiɔɛ koɖo bubu. Rebeka tɛnŋ kpɔɛ mɔ fini ŋsu lɔ so desɔ o. Eyi taɖo ewa blaŋ yí ɖe ze lɔ so abɔta yí na shi ŋsu lɔ nu. De eshi hwɛɖeka ena ŋsu lɔ nu o, vɔ éna eshi fafa yi enu yí esuin nywiɖe. Ékpɔ mɔ ŋsu lɔ hɛn esɔkpotɔnɔ amɛwo yí shi dele edu ci mɛ elanwo nunɔ shi le yí woanu o. Ŋsu lɔ sɔ ŋkuvi nywi ɖeka kpɔkpɔ Rebeka, yí Rebeka can nya mɔ yɛkpɔkpɔ ye. Eyi na eji mɔ yeawa xomɛvu ni lé yeakpe ji do. Énu ni mɔ: “Na gbe ku eshi nɔ ao sɔkpotɔnɔwo [yí woanu keke asun wo].”—Gɔnmɛjeje 24:17-19.

Rebeka denu kpoŋ mɔ yeana shi esɔkpotɔnɔ amɛwo lɔwo nɔ woanu o, vɔ émɔ yeana shi wo woanu keke asun wo. Nɔ shikɔ ci esɔkpotɔnɔ ɖe teŋ nyaoɔ, átɛnŋ anu shi awu lita 95! Eyi nɔ shikɔ ciciɛ esɔkpotɔnɔ amɛwo lɔwo do ahan ji nyaoɔ, aӡan mɔ Rebeka awa dɔ sɛnsinɖe na nɔ gaxoxo sugbɔ. Vɔ ewa mɔ shikɔ deci esɔkpotɔnɔ lɔwo ɖoɖu ahan o. Vɔ ɖe, Rebeka nya mɔ shikɔ deci esɔkpotɔnɔ lɔwo ahan taɖo emɔ yeaku shi nɔ woa? Oo. Yiŋtɔ yí sɔ kpakpa mɔ yeawa dɔ sɛnsinɖe yí axɔ mɛdru ŋsu shinshin cɛ ci dejeshi ɖɛ o. Ŋsu lɔ lɔn mɔ yi le ku shi nɔ esɔkpotɔnɔ lɔwo. Égluigluiɛ kpɔ ci ele ju ji yí yikɔ yí gbɔkɔ, yí kukuɔ shi do edu ci mɛ elanwo nunɔ shi le lɔ mɛ.—Gɔnmɛjeje 24:20, 21.

wp16.3-EW 13, gɔnmɛnuŋwlɛnŋwlɛn

“Ɛɛ, na yì koɖi”

Fiɛfi mɛ yɔ. Ŋɖe dedasɛ le exolɔlɔ cɛ mɛ mɔ, Rebeka zan gamɛ sugbɔ le dotɔ lɔ tu o. Wodenu hɛnnɛ mɔ yi xomumɛtɔwo mlɔ anyi gbɔxwe egbɔ alo mɛɖe do afɔ ni yí kpɔ mɔ ŋɖe yí jɔ yí degbɔ blaŋ ma o.

wp16.3-EW 15 mm. 3

“Ɛɛ, na yì koɖi”

Ecɛyɛɔ, ŋkeke ci nu mìxo nuxu so le tɔtɔmɛ nɔ nyɔci lɔ vaɖo. Hwecinu wotokɔ Negɛvu yí ezan kpekpeɛ nuɔ, Rebeka kpɔ ŋsu ɖeka ɖaa eɖyiɖyiɛ sa le boji. Lé wokpɔ ŋsu lɔ do dasɛ mɔ tamɛ ebukɔ kpɔ. Bibla nu mɔ, ‘Eyi ewa blaŋ yí ɖyi le esɔkpotɔnɔ lɔ ji,’ taŋfuin deci te yí esɔkpotɔnɔ lɔ bubɔ kpetii o, yí ebiɔ ŋsu shinshin lɔ se mɔ: ‘Mi yí nyi ɖajɛvi hunnɔ ci yí ɖyiɖyiɛ sa le boji yí a dogo mì ɔ?’ Ci ese mɔ Izaki yɔɔ, ésɔ nu cɔn ta. (Gɔnmɛjeje 24:62-65) Nyi yí taɖoɔ? Enu ci esɔ cɔn ta nyi bubunana ŋsu ci ejikɔ aɖe lɔ. Amɛɖekisɔsɔhwe ŋtɔ́ tɛnŋ do xoxwi doŋ nɔ mɛɖewo le egbɛmɛ. Le nyɔnɔnwimɛɔ, ŋsuwo koɖo nyɔnuwo atɛnŋ akpla nu so amɛɖekisɔsɔhwe Rebeka tɔ mɛ. Mi yí le mì mɛ yí deӡan mɔ ágbewa dɔ so nɔnɔmɛ nywi ŋtɔ́ nu sɔwuɔ?

16-22 MARS

MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | GƆNMƐJEJE 25-26

“Ezawu sa acɛɖoɖo evi ŋkɔtɔ tɔ”

it-1-F 1224

Ӡakɔbu

Ӡakɔbu to akpo nɔ Ezawu ci yí nyi dalɔ vi vevitɔ. Ezawu nyi adedatɔ ci yí denɔnɔ texwe ɖeka o, vɔ wonu so Ӡakɔbu yɛ nu mɔ yɛnyi ‘amɛmaɖoafɛn [Ebre., tam], yi gbadɔmɛ yí é nɔ̀nɔ.’ Axomɛdɔwo wawa gbejɔnɔ ji ni, eyi na nɔlɔ lɔnnɔ yi nyɔ gbɔ. (Gɔnm 25:27, 28) Wogbezan Ebre nyɔgbe tam le fibuwo le Bibla mɛ yí sɔ xo nuxu so mɛ ciwo nu yí kpenɔ nɔ Mawu nu. Le kpɔwɛ mɛ, ‘amɛwutɔwo xanɔ amɛmaɖoafɛnwo,’ gan Yehowa nu kankandojinyɔ cɛ mɔ, ‘fafa yí le te kpɔ amɛmaɖoafɛnwo.’ (Elo 29:10; Eha 37:37) Egbejinɔtɔ Job ‘nyi amɛmaɖoafɛn [Ebre., tam] koɖo amɛ nywi.’—Job 1:1, 8; 2:3.

w19.02 16 mm. 11

Nyi yí taɖo mìanyi akpedotɔwoɔ?

11 Ewa ŋshishi mɔ, mɛ ɖewo le Bibla mɛ yí nyi akpemadotɔwo. Le kpɔwɛ mɛ, jila ciwo yí lɔn Yehowa yí gbedonɔ bubu yi nu yí hɛn Ezawu, gan dedo afixɔxɔ enukɔkɔɛwo nu o. (Hlɛn Ebretɔwo 12:16.) Lé evaze do mɔ akpemadotɔ yí enyiɔ? Ezawu ɖɔli acɛɖoɖo evi ŋkɔtɔ yi tɔ xaŋ koɖo ayuɖabli agban ɖeka ci exɔ le nɔviɛ Ӡakɔbu shi. (Gɔnm. 25:30-34) Le yi goduɔ, gbeta ci esɔ lɔ vave nu sugbɔ. Ci dedo afixɔxɔ enu ci yí le shi nuɔ, deɖo afan kui mɔ acɛɖoɖo evi ŋkɔtɔ tɔ lɔ yayrawo desun ye shi o.

it-2-F 637

Evi ŋkɔtɔ

Le blemamɛɔ, wobunɔ evi ŋsuvi ŋkɔtɔ le xomu lɔ mɛ. Eyi vakpɔnɔ axwe lɔ ji nɔ wowo da ku. Nɔ woma dalɔ nuwoɔ, éxɔnɔ akpaxwe amɛve le mɛ. (2Ese 21:17) Le ŋɖuɖu ɖeka hwenuɔ, Ӡozɛfu mɔ Ruibɛn le nɔ anyi do fini evi ŋkɔtɔ ɖo anɔ. (Gɔnm 43:33) Vɔ Bibla denanɔ bubu evi ŋkɔtɔ gashiagamɛ yí yɔnɔ eviwo so xoxutɔ ji keke avayi ɖo hwɛhwɛtɔ ji o. Hweɖewonuɔ, éyɔnɔ evi ci yí nyi evi vevi alo ci yí nyi egbejinɔtɔ le evi lɔwo mɛ doŋkɔ.—Gɔnm 6:10; 1Kro 1:28; sɔ sɔ koɖo Gɔnm 11:26, 32; 12:4; kpɔ DROIT D’AÎNESSE; HÉRITAGE.

Bibla mɛ nuxɔafiwo jiji

w17.12-EW 15 mm. 5-7

Enyɔbiɔse ciwo yí so yi hlɛntɔwo gbɔ

Ecɛyɛɔ, mìatrɔ ahlɛn Ebretɔwo 12:16, ci yí nu mɔ: ‘Mí kpɔ nywiɖe nɔ amɛ ɖe ŋgbe wa mateli o. Mí kpɔ nywiɖe nɔ amɛ ɖe ŋgbe le shigbe Ezawu ɛnɛ, yí dayɔ enukɔkɔɛwo mɔ ŋɖe o. Ezawu nyi evi xoxutɔ, yí a ɖu dalɔ cinɔnu ɖeshaɖe. Vɔ, Ezawu sa cinɔnu lɔwo pleŋ nɔ zeɖeka ŋɖuɖu.’ Enukplamu ci yí le kpukpui cɛ mɛ nɔ mìɔ?

Le lɛɔ, apotru Pɔlu dexokɔ nuxu so kannu ci mɛ Mɛsia lɔ ato le nu o. Enu ci yí taɖo mìnya ahan yí nyi mɔ, énu nɔ Kristotɔwo mɔ wo le “zɔn emɔ jɔjɔɛ ji” dejinjin gbɔxwe enu nyɔ ŋtɔ́ o. Énu ahan nɔ wo keŋ nɔ “Mawu dɔnusoswi xɔxɔ ŋgbe glo” wo o. Átɛnŋ aglo wo nɔ wonɔ gbɔdɔndɔn masɔkoɖose gbe. (Ebr. 12:12-16) Nɔ wowa ahan ɔ, woavale shigbe Ezawu ɛnɛ. Ezawu ‘deyɔ enukɔkɔɛwo mɔ ŋɖe o,’ yí wana yi tɔwo dasɛ mɔ gbɔngbɔnmɛnuwo dele veviɖe ni o.

Ezawu nɔ agbe le blematɔgbuiwo hwenu yí ewa mɔ hweɖewonuɔ, emɔ tɛnŋ hun ni ewanɔ vɔnsawo. (Gɔnm. 8:20, 21; 12:7, 8; Job 1:4, 5) Vɔ ci enyi ŋcilanmɛnuwo yí le veviɖe nɔ Ezawuɔ, ésɔ ayuɖabli agban ɖeka ɖɔli koɖo enu ciwo pleŋ akpɔ le evi ŋkɔtɔ nyinyi mɛ. Taŋfuin shi eshishiɛ nɔ efun ciwo wonu ɖɛ mɔ Abraxamu viviwo avakpe. (Gɔnm. 15:13) Ezawu ɖe nyɔnu hojusɛntɔ amɛve yí sɔ dasɛ mɔ xexeɛ mɛ nuwo yí xa ye, yí gbɔngbɔnmɛnuwo deɖyi ŋɖe nɔ ye o. Enuwana cɛwo dɔ yí dalɔ koɖo nɔlɔ se vevi sugbɔ. (Gɔnm. 26:34, 35) Vɔ Ӡakɔbu yɛ wa nu ci yí to akpo yí ɖui koŋ mɔ yeaɖe nyɔnu ci yí sɛnnɔ Yehowa!—Gɔnm. 28:6, 7; 29:10-12, 18.

it-2-F 255 mm. 6

Ŋsukankan

De ci Bibla gbe kpeŋ mɔ wodakan ŋsu taɖo ele dandanmɛ mɔ, woanu nyɔnɔnwinyɔ ɖe nɔ mɛ ciwo yí deɖo asi o. Yesu Kristo kpla nu mì mɔ: ‘Mí ŋgbe na enu kɔkwɛ avuwo, yí wo a va trɔkpe mí yí a drɛn mí o. Kpɔ mí ŋgbe sɔ míwo jenuwo sɔ dɔŋkpe ɖaɖa ŋkɔ nɔ ehawo, yí wo a va gbiji wo le afɔnu o.’ (Mt 7:6) Eyi taɖo hweɖewonuɔ, Yesu denu nyɔ lɔ pleŋ alo na ɖoŋci nɔ nyɔbiɔse ɖewo tiin zeɖeka o. Éwɛni ahan nɔ ekpɔɛ mɔ nyɔnɔnwi lɔ pleŋ nunu atɛnŋ ahɛn nyɔ vɛ. (Mt 15:1-6; 21:23-27; Ӡan 7:3-10) Ahanke Abraxamu, Izaki, Raxabu koɖo Elize can denu nyɔnɔnwi lɔ teŋ alo nu nyɔ lɔ pleŋ nɔ mɛ ciwo yí denyi Yehowa sɛntɔwo o.—Gɔnm 12:10-19; eta 20; 26:1-10; Ӡoz 2:1-6; Ӡak 2:25; 2Efy 6:11-23.

23-29 MARS

MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | GƆNMƐJEJE 27-28

“Ӡakɔbu xɔ yi shicu le se nu”

w04-EW 4/15 11 mm. 4-5

Rebeka nyi nyɔnu ɖeka ci yí shinɔ Mawu yí sonɔ do nu nu

Bibla denu mɔ Izaki nya nɔ Ezawu ɖo asumɔ Ӡakɔbu o. Vɔ Rebeka nya mɔ Ӡakɔbu yí axɔ shicu lɔ, yí Ӡakɔbu ŋtɔ can nya ahan. Izaki nu nɔ Ezawu mɔ, yi le vayi wu gbemɛlan ɖeka asɔ ɖa ŋɖuɖu nɔ ye keŋ nɔ yeacu shi ni. Ci Rebeka se enunuɔ nyɔ lɔɔ, éwa nu le afɔdumɛ zeɖeka. Lé esɔnɔ gbeta do koɖo lé esɔ zolelanmɛ wanɔ nu le nyɔnuvimɛ gbekpɔtɔ le lanmɛ ni. ‘Énu’ nɔ Ӡakɔbu mɔ yɛ le sɔ gbɔvi amɛve vɛ nɔ ye. Éji mɔ yeaɖa nu ci yí jɔnɔ ji nɔ ye suye. Le yi goduɔ, Ӡakɔbu awa nu shigbe Ezawu hannɛ keŋ axɔ shicu lɔ. Ӡakɔbu delɔn o. Edalɔ avanya mɔ ble yiblekɔ ye yí asɛn kpɛn ni. Rebeka mɔ dandan yɛawɛ. Énu ni mɔ: “Na xɔ ekpɛnsɛn lɔ nɔ cukaɖa va.” Rebeka ɖa nu lɔ yí sɔ na Ӡakɔbu, do nuwo ni shigbe Ezawu nɛ, keŋ yí ɖui ɖaɖa asuɔ gbɔ.—Gɔnmɛjeje 27:1-17.

Wodedre enu ci yí taɖo Rebeka wa nu ahan mɛ o. Amɛ sugbɔ donɔ hwɛ yi mɔ, enu ci ewa denyɔ o. Vɔ Bibla yɛ dedo hwɛ yi o. Nɛnɛke ci Izaki can vanya mɔ Ӡakɔbu yí xɔ shicu lɔɔ, dedo hwɛ Rebeka o. Ewaɖeɔ, cu egbecu shi nɔ Ӡakɔbu doji. (Gɔnmɛjeje 27:29; 28:3, 4) Rebeka nya nyɔ ci Yehowa nu ɖɛ so eviɛwo nu. Eyi taɖo ewa enu ciwo yí adɔ keke Ӡakɔbu axɔ yi shicu lɔ le se nu. Eze petii mɔ, enuwana cɛ sɔgbe koɖo Yehowa dro.—Rɔmatɔwo 9:6-13.

w07-EW 10/1 31 mm. 2-3

Enyɔbiɔse ciwo yí so yi hlɛntɔwo gbɔ

Bibla dedre enu ciwo pleŋ yí dɔ Rebeka koɖo Ӡakɔbu wa nu ahan mɛ o, vɔ éna mìnya mɔ enu enyi yí jɔ le avomɛ. Mawu Nyɔ lɔ denu mɔ, enu ci Rebeka koɖo Ӡakɔbu wa nyɔ alo dɔn o. Ele ahan gan, mìɖo anya mɔ de lɔn Bibla lɔnkɔ do ŋsukankan alo amɛbleble ji o. Vɔ Bibla nu nyɔ buwo so enujɔjɔ lɔ nu nɔ mì.

Ŋkɔtɔɔ, exolɔlɔ lɔ dasɛ mɔ Ӡakɔbu yí dalɔ ɖo acu eshi nɔ, denyi Ezawu yɔ o. Vayi saɔ, Ӡakɔbu xwle acɛɖoɖo evi ŋkɔtɔ tɔ le se nu le yi kpena togbo shi. Yi kpena ci enu dejenɔŋ nɔ o, sa acɛɖoɖo cɛ ni do zeɖeka ŋɖuɖu ŋci. Ezawu “de yɔ acɛɖoɖo evi ŋkɔtɔ [tɔ] mɔ enu vevi o.” (Gɔnmɛjeje 25:29-34) Eyi taɖo ci Ӡakɔbu te gogo dalɔɔ, éji mɔ yeaxɔ shicu ci yí nyi ye tɔ le se nu yɔ.

it-1-F 295 mm. 6

Shicu

Le blema juwo mɛɔ, vida cunɔ shi nɔ eviɛwo nɔ degbejinjin ni xwe aku o. Shicu cɛ nɔnɔ veviɖe yí nyinɔ enugangan ɖeka. Eyi na Izaki cu shi nɔ Ӡakɔbu yí bukɔ mɔ eyi nyi evi ŋkɔtɔ Ezawu, ɖo Izaki shin yí gbenyi ŋkuvitɔnnɔ. Izaki nu mɔ, enuwo amlɛ nɔ Ӡakɔbu yí aje dɔku wu nɔjijiɛ Ezawu. Édo gbe ɖaɖa nɔ Yehowa mɔ yɛ le na shicu cɛwo avamɛ. (Gɔnm 27:1-4, 23-29; 28:1, 6; Ebr 11:20; 12:16, 17) Le yiyimɛɔ, Izaki vanya mɔ Ӡakɔbu yí yecu shi nɔ. Ci evanya ahan can ɔ, élɔn do eshi ciwo ecu ni ji yí gbecu eshi buwo kpi ni. (Gɔnm 28:1-4) Gbɔxwe Ӡakɔbu akuɔ, écu shi nɔ Ӡozɛfu vi amɛve lɔwo, gbɔxwe yí vacu shi nɔ yiŋtɔ viwo. (Gɔnm 48:9, 20; 49:1-28; Ebr 11:21) Ahanke Moizi can cu shi nɔ Izraɛli ju lɔ pleŋ gbɔxwe yí ku nɛ. (2Ese 33:1) Enu ciwo yí vato le eshicucu lɔwo mɛ dasɛ mɔ, enyɔnuɖɛnyɔwo yí wonyi. Hweɖewonuɔ, nɔ wocucuɔ shi nɔ amɛɔ, eshicunamɛtɔ lɔ sɔnɔ alɔ danɔ do ta nɔ mɛ ci ecukɔ shiɛ nɔ.—Gɔnm 48:13, 14.

Bibla mɛ nuxɔafiwo jiji

w06–EW 4/15 6 mm. 3-4

Enu vevi ciwo yí akpedo asu koɖo ashiwo nu woakannɔ seŋ

Izaki koɖo Rebeka kannɔ seŋ nywiɖea? Ci wowo vi Ezawu ɖe Xiti nyɔnu amɛve ɖegbɔɔ, cukaɖa sɛnŋ ɖeka va xomu lɔ mɛ. Eyi Rebeka “nu” nɔ Izaki zenɛniɖe mɔ: “Evio, Ezawu, ɖe Xiti nyɔlunwo. Ŋ biji do nyɔlun lɔwo. Nyi [yí] taɖo ɔ? Ðo, wo de nyi mìwo mɛwo o. Na ku kpaŋ, nɔ́ Ӡakɔbu ɖe nyɔlun lɔwo domɛtɔ ɖe hɛnnɛ!” (Gɔnmɛjeje 26:34; 27:46) Le nyɔnɔnwimɛɔ, édre enu ciwo yí xɛ mɛ gbajɛɛ.

Izaki nu nɔ Ӡakɔbu mɔ, yiŋgbe ɖe nyɔnu le Kanna o. (Gɔnmɛjeje 28:1, 2) Ecɛ dasɛ mɔ, Izaki se nyɔ ci Rebeka nu. Asu koɖo ashi cɛwo kan seŋ so cukaɖa sɛnŋsɛnŋ ci yí le gblamɛ nɔ wo nu nywiɖe, yí enyi kpɔwɛ nywi ɖeka nɔ mì. Vɔ nɔ evajɔ mɔ asu koɖo ashi devaxɔ gbe do nyɔ ɖeka ji ɖe, lé woawɛ doɔ?

w04-EW 1/15 28 mm. 6

Enyɔ vevi ciwo yí so Gɔnmɛjeje wema mɛ—II

28:12, 13—Edrɔ ci Ӡakɔbu ku yí kpɔ “tɔfɔli ɖeka” gɔnmɛ ɖe? “Tɔfɔli” cɛ ci yí le shigbe gbadenukpi yiji gɔdɔgɔdɔ ci wosɔ kpe wa hannɛ, dasɛ mɔ ekacaca le gblamɛ nɔ nyigban koɖo jeŋkwi. Ci mawudɔlawo dedeɛ ji yí gbeɖyiɖyiɛ dasɛ mɔ, wowanɔ sumɔsumɔdɔ vevi ɖeka le Yehowa koɖo agbetɔ ciwo nu yí kpe ni gblamɛ.—Ӡan 1:51.

30 MARS–5 AVRIL

MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | GƆNMƐJEJE 29-30

“Ӡakɔbu ɖe nyɔnu”

w03-EW 10/15 29 mm. 6

Gbɔngbɔnmɛnuwo venɔ nɔ Ӡakɔbu

Gbɔxwe woakando ji mɔ ɖajɛ ɖe avaɖe nyɔnuvi ɖe ɖɛɔ, énanɔ agban nɔ nyɔnuvi lɔ. Moizi se lɔ vanu le yiyimɛ mɔ, wo le cu gajun sekɛli 50 do ta nɔ nyɔnuvi lealɔji ci gbɔ wodɔn koɖo akpa sɛnsin. Wemanyatɔ Gordon Wenham nu mɔ ecɛ nyi “nyɔnugban gangantɔ,” vɔ amɛ sugbɔtɔ nanɔ “ci yí hwe wu ahan.” (2 Ese Wema 22:28, 29) Ӡakɔbu datɛnŋ acu ho cɛ o. Eyi taɖo enu nɔ Laban mɔ, yeasɔ xwe amadrɛ wa dɔ ni. Wenham nu kpi mɔ: “Ci enyi so sekɛli mamu yi sekɛli ɖeka (ci yí tɔ so sekɛli 42 yi 84 le xwe amadrɛ mɛ) yí wocunɔ nɔ dɔwaviwo wlecikuku le Babiloni hwenuɔ, agban gangan teŋ enyi Ӡakɔbu nakɔ Laban do ta nɔ Rashɛli.” Laban lɔn kaka.—Gɔnmɛjeje 29:19.

w07-EW 10/1 8-9

Nɔjinɔ ŋmavuitɔnɔ amɛve ciwo yí “ji Izraɛli xomu viwo”

Lea ŋtɔ yí lɔn mɔ yeable Ӡakɔbu do mɛa? Alo dalɔ yí mɔ dandanmɛ yeaɖyi ɖɛ? Fini Rashɛli yɛle saɔ? Énya nu ci yí jɔjɔa? Nɔ ahan yɔ nɛ ɖe, lé ewa niɔ? Átɛnŋ agbe mɔ yedase tonu nɔ ye daye ci nyɔ yí sɛnnɔŋ a? Bibla deɖo nyɔbiɔse cɛwo ŋci o. Nɔ Rashɛli koɖo Lea susu gbele do ɖe can ɔ, enu lɔ ve Ӡakɔbu nu haan. De Laban vi nyɔnuvi lɔwo eshin xomɛ do o, wowo da Laban ŋtɔ eshin xomɛ do. Énu ni mɔ: “Ŋ do ŋsɛn yí wa edɔ nɔ eo nɔ ma tɛnŋ ɖe Rashɛli. Nyi yí taɖo e trɔ ŋ tomɛ ɔ?” Lé Laban nu niɔ? Énu ni mɔ: “Le mìwo jumɛ ɔ, mì de nanɔ emɔ mɔ nyɔlunvi hwɛtɔ a ɖe asu do ŋkɔ nɔ xoxutɔ o. Vɔ, kpɔtɔ a ɖu nyɔlunɖeɖe zan lɔ keke kwɛshila lɔ a fo nɔ ma na eo Rashɛli nɔ nà ɖi. Vɔ, e gbe ɖo a wa edɔ nɔ ŋ nanɔ exwe amadrɛ bu.” (Gɔnmɛjeje 29:25-27) Lé nu lɔwo yi do taɖo Ӡakɔbu vanyi nyɔnu sugbɔ ɖetɔ nɛ, yí ŋhwan ɖeɖe shɔnŋ yí vanɔ yi xomu mɛ.

it-2-F 222 mm. 5

Alɔlele

Azanɖuɖu. Ci ese ɖe koŋ deli nɔ alɔlelezan le Izraɛli sa can ɔ, jijɔ hwenu gangan ɖeka enyinɔ nɔ amɛwo. Le alɔlelezan lɔ jiɔ, nyɔnuvi lɔ dranɔ do le yiŋtɔ xomɛ. Ŋkɔtɔɔ, élenɔ shi yí shinɔ ami hwɛnte. (Sɔ sɔ koɖo Rut 3:3; Eze 23:40.) Hweɖewonuɔ, nyɔnu ciwo yí nyi sumɔviwo va kpenɔdo nu le dradrado lɔ hwenu. Ésɔ avɔn lenɔ akɔn yí sɔ awu ɣi lɛgbɛɛ ɖeka donɔ. Kabakabaɔ, woxonɔ ka ni nywiɖe yí eho ci yí le nyɔnuviɛ shi ka exonɔ. (Ӡer 2:32; Enyɔ 19:7, 8; Eha 45:13, 14) Nɔ ésun jiɔ, éɖonɔ acɔ nɔ yiɖeki yí donɔ gavi koɖo awlɛ (Ezai 49:18; 61:10; Enyɔ 21:2), yí sɔnɔ avɔn flafla ɖeka ci yí nɔnɔ shigbe fishi hannɛ trɔnɔ do yiɖeki so ta keke hunnɔ do afɔcimɛ weŋ. (Ezai 3:19, 23) Ecɛ na mìkpɔ enu ci yí taɖo enɔ fafɛɖe nɔ Laban yí eble Ӡakɔbu do mɛ, yí denya mɔ Lea yí esɔ na ye do Rashɛli dumɛ o. (Gɔnm 29:23, 25) Rebeka sɔ nu cɔn ta hwenu ci ejikɔ ayi do go Izaki. (Gɔnm 24:65) Ecɛ nyi amɛɖekisɔsɔhwe nuwana ci nyɔnuvi ci yí jikɔ aɖe asu wanɔ yí sɔ danasɛ mɔ, yelɔn mɔ mɛ ci yejikɔ aɖe le kpa nɔ ye.—1Kor 11:5, 10.

Bibla mɛ nuxɔafiwo jiji

it-1-F 48

Mɛbu vi sɔsɔ mɔ yɛnyi ye Tɔ

Rashɛli koɖo Lea sɔ evi ciwo hwashi nyɔnu wowo tɔwo ji nɔ Ӡakɔbu mɔ, wonyi yewo vi ‘ci woji nɔ yewo.’ (Gɔnm 30:3-8, 12, 13, 24) Evi cɛwo xɔ cinɔnu ɖekɛŋmɛ lɔwo koɖo evi ciwo Ӡakɔbu ashiɛ ŋtɔwo ji ni. Wonyi Ӡakɔbu ŋtɔ vijijiwo yí ci Rashɛli koɖo Lea ɖo acɛ do ɖevi lɔwo nɔwo jiɔ, woɖo acɛ do ɖevi lɔwo ji hɛnnɛ. Eyi taɖo ɖevi lɔwo vale shigbe Rashɛli koɖo Lea viwo hannɛ.

w04-EW 1/15 28 mm. 7

Enyɔ vevi ciwo yí so Gɔnmɛjeje wema mɛ—II

30:14, 15—Rashɛli sɔ mandragɔwo ɖɔ li koɖo exɔ ci aɖo koɖo asuɔ ci yí ana atɛnŋ afɔn fu dru. Taŋfuin, nyi yí taɖo ewa ahan ɔ? Le blemamɛɔ, wozannɔ mandragɔ sɛnsɛn yí sɔ wanɔ mashu ci yí ɖonɔ te vevisese. Wogbezinni nɔ amɛ ŋgbevaxo ci o alo yí sɔ ɖyini kpɔtɔ. Wogbebunɔ hɛnnɛ mɔ mandragɔ sɛnsɛn na gbɔdɔndɔn dronɔ amɛ yí gbena wofɔnnɔ fu. (Salomɔ Ha 7:13) Bibla denu enu ci yí taɖo Rashɛli wa ɖɔliɖɔli ŋtɔ́ o, vɔ étɛnŋ bui mɔ mandragɔ lɔwo ana yeafɔn fu nɔ evimaji ŋkpɛn ye tɔ lɔ avɔ. Ele ahan gan, xwe ɖewo godu keŋ gbɔxwe Yehowa va “hun emɔ nɔ Rashɛli yí é ji eviwo.”—Gɔnmɛjeje 30:22-24.

    Wema ciwo yí le Ajagbe mɛ (2015-2025)
    To le mɛ
    Ðo mɛ
    • Aja
    • Miin
    • Cancanwo
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Yizanzan sewo
    • Amɛ ŋtɔ nyɔtakankan totowo
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ðo mɛ
    Miin