Agbenɔnɔ koɖo sumɔsumɔdɔ bɔbɔ nukplawema nyɔsoxuwo
7-13 MARS
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 1 SAMIƐLI 12-13
“Enuwawa egoyiyitɔ hɛnnɔ ŋkpɛn vɛ”
w00 8/1 13 mm. 17
Enuwawa egoyiyitɔ hɛnnɔ ŋkpɛn vɛ
17 Nɔ wokpɔ ŋci Sɔlu wa ŋkɔtɔɔ, aze shigbe mɔ esɔgbe hannɛ. Hwenɔnuɔ, Mawu mɛwo “kpɔ mɔ yewo le cukaɖa mɛ,” “yewo je fɛnca mɛ” yí vɔn keke hunhun, ɖo wodegbekpɔkɔ mɔ nɔ nunywi ɖe o. (1 Samiɛli 13:6, 7) Eyi taɖo kankandoji li mɔ, dedɔn mɔ woawa ŋɖe shigbe lé nɔnɔmɛ lɔwo biɛ do nɛ o. Ðo ŋwi yi hɛnnɛ mɔ, Yehowa akpɔ mìwo ji mɛ yí anya ŋci yí dɔ mìwa ŋɖe dru. (1 Samiɛli 16:7) Ci enyi ahan ɔ, nubu ciwo wodeŋwlɛ do exolɔlɔ lɔ mɛ le Bibla mɛ tiin yí ekpɔ le Sɔlu nu dandandan. Ðeka yí nyi mɔ, Yehowa atɛnŋ akpɔɛ mɔ egoyiyi yí na Sɔlu dedo ʒinxo o. Taŋfuin Sɔlu kpɔnɔ enyɔnuɖɛtɔ lɔ mɔ, yɛnyi mɛ ci yí ku nyɔxo yí gbegbenɔ mɔ yedawa nuwo do gamɛ ji o. Eyi taɖo etɛnŋ veveɛ nu sugbɔ mɔ, eye ci yí nyi Izraɛli pleŋ fyɔ ɖo aci te kpɔ mɛŋtɔ́! Nɔ egbele do ɖe can ɔ, Sɔlu kpɔ mɔ ci Samiɛli ci ŋgbeɔ, yeɖogbe awa nu lɔwo yeŋtɔ yí aŋwlan ŋkuvi do emɔdasɛnamɛ petii ciwo wona ye lɔwo ji. Nyi yí to le mɛɔ? Samiɛli dekanfu Sɔlu mɔ yɛwɛ nywiɖe o. Vɔ égbe nyɔ ni yí nu mɔ: “Ao fyɔju dà kpɔtɔ a yì ŋkɔ o . . . De bu [Yehowa] se o.” (1 Samiɛli 13:13, 14) Le nyɔ cɛ mɛ can ɔ, enuwawa egoyiyitɔ gbehɛn ŋkpɛn vɛ.
w07 6/15 27 mm. 8
Ao tonusese nyi nuvevi ŋtɔ teŋ nɔ Yehowa
8 Efyɔ Sɔlu xolɔlɔ ci yí le Bibla mɛ tɛ gbe do lé tonusese le veviɖe do ji. Hwenu Sɔlu tɔ acɛ kpakpaɔ, ésɔ yiɖeki hwe; énya sɛnxu nɔ yiɖeki yí gbesɔ yiɖeki “mɔ ye de nyi amɛ vevi o.” Vɔ ci hwenuwo vayikɔɔ, egoyiyi koɖo susu dɔndɔnwo vakpɔkɔ ŋsɛn do gbeta ciwo esɔsɔ ji. (1 Samiɛli 10:21, 22; 15:17) Gbeɖekaɔ, Sɔlu ɖo akpanŋkɔ Filistitɔwo le ahwamɛ. Samiɛli nu nɔ fyɔ lɔ mɔ le ci te kpɔ ye nɔ yeavawa vɔnsa nɔ Yehowa yí agbena mɔdasɛnamɛ buwo yi. Vɔ Samiɛli deva blaŋ shigbe lé Sɔlu yɛkpɔkɔ emɔ ni do sa o yí jukɔn lɔ tɔ kakakaka. Ci Sɔlu kpɔ ŋci yí jɔjɔɔ, ‘éwa vɔnsa bizo lɔ.’ Yi nuwana lɔ dejɔ ni nɔ Yehowa o. Le vɔvɔnu ci Samiɛli va ɖoɔ, efyɔ lɔ ji nyɔ ɖewo yí nu do yi tonumase lɔ ŋci; émɔ ci Samiɛli deva do gamɛ yí dɔ ‘yetɛdo yeɖeki ji’ yí wa vɔnsa bizo lɔ keŋ asɔ fa ji nɔ Yehowa. Efyɔ Sɔlu yɛkpɔɛ mɔ, vɔnsa lɔ wawa le veviɖe sɔwu tonu ci yeɖo ase yí awa do emɔdasɛnamɛ ci wona ye ji. Wonu ni mɔ yɛɖo aci te kpɔ Samiɛli nɔ Samiɛli avawa vɔnsa lɔ. Samiɛli nu ni mɔ: “E wa enu kpotu! De na bubu [Yehowa] ao Mawu o.” Tonumase nɔ Yehowa na yí Sɔlu dagbenyi fyɔ o.—1 Samiɛli 10:8; 13:5-13.
Bibla mɛ nuveviwo
w11 7/15 13 mm. 15
Àwa do emɔdasɛnamɛ ciwo lɔnlɔn dɔ Yehowa na jia?
15 Jukɔn ŋtɔ́ bu ebui mɔ nɔ agbetɔ nyi fyɔɔ, yɛanyi enu ŋtɔŋtɔ yí kankandoji agbele nu sɔwu Yehowa yɔa? Nɔ ahan wobui nɛɔ, anyi wokplɔ enugbali do! Eyi ci wokplɔ enumaɖyinu Satana tɔ buwo doɔ, wowo gbe le afɔku mɛ. Nɔ agbetɔ nyi fyɔɔ, adɔ yí woavatɔ vojuwo sɛnsɛn fafɛɖe. Vojusɛntɔwo wa fɛn kpɔɛni mɔ ŋciwo wokpɔnɔ alo voju ciwo wosɔ aci koɖo ekpe sɔ wa nyi nu ŋtɔŋtɔ yí kankandoji gbele wo nu sɔwu Yehowa Mawu ci yí wa nuwo pleŋ ci wodekpɔnɔ o. Vɔ shigbe lé apotru Pɔlu nui nɛɔ, vojuwo “de nyi ŋɖe” o. (1 Kor. 8:4) Wodatɛnŋ kpɔ nu, ase nu, axo nuxu alo awa dɔ o. Àkpɔ wo yí atɔ alɔ wo dru. Vɔ nɔ èsɛnsɛn ɖeɔ, anyi mɔ èkplɔ enugbali abi enumaɖyinu do yí evwin kɛɖɛɛ ahɛn vɛ.—Eha. 115:4-8.
14-20 MARS
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 1 SAMIƐLI 14-15
“Tonusese nyɔ wu vɔnsa wawa”
w07 6/15 26 mm. 4
Ao tonusese nyi nuvevi ŋtɔ teŋ nɔ Yehowa
4 Ci Yehowa nyi Gbɛɖotɔ lɔɔ, eyi nyi tɔ nɔ enu ciwo pleŋ le mì shi. Vɔ ci enyi ahan ɖe, ŋɖe le mì shi ci mìatɛnŋ ani drua? Ɛɛ enu li. Mìatɛnŋ ana enu vevi ɖeka yi. Nyi yí nyi nu lɔɔ? Mìatɛnŋ akpɔ ɖoŋci lɔ le nyɔ cɛ ci wonu mɛ: “Anyi vi, nya ŋunu. Wana cɛ ado jijɔkpɔkpɔ lanmɛ nɔ ŋ. Eyi, na le gbesɔsɔ yí a na ɖoŋci amɛɖekpokpwi ci yí nu enyɔ so ŋ nu.” (Elododo Wema 27:11) Ŋci mìatɛnŋ ana Mawu yí nyi tonu ci mìase ni. Ci mìso texwe vovovo yí ŋciwo yí jɔ do mì ji kpɔ vayi to akpo can ɔ, mìase tonu nɔ Yehowa. Nɔ mìse tonu ni ahan ɔ, mɛɖekaɖeka le mì mɛ atɛnŋ aɖo nyɔ ŋci nɔ Satana Legba ci yí nu nyɔ dɔndɔn cɛ mɔ, agbetɔwo dasɛnŋ anɔ gbeji nɔ Mawu nɔ wotokɔ tetekpɔ mɛ o. Mɔnukpɔkpɔ ŋtɔ teŋ yɔ!
it-2 429 mm. 1
Tonusese
Ŋɖe degbewu gan tonusese o; mìwo nu dakpe nɔ Yehowa, nɔ tonusese dɛn le mɛ o. Samiɛli nu nɔ efyɔ Sɔlu mɔ: “Nyiwo yí a jɔji nɔ [Yehowa] sɔwu ɔ: avɔnsa bizowo alo Tɔhonɔ sewo bubua [sha·maʽʹ gbɛmu]? Éle veviɖe mɔ wo a na bubu Mawu sɔwu wo a na avɔnsanuwo Yi. É le veviɖe mɔ wo a ɖoto [tonusese] Mawu sɔwu wo a na lɛngbɔgbo do amiwo.” (1Sam 15:22) Nɔ mìdese tonuɔ, anyi mìgbe Yehowa; mìdadasɛ nyɔnɔnuitɔ mɔ mìdexɔ yi nyɔ lɔwo se alo kando wo ji o. Abi mìdadasɛ mɔ mìdekando fini woso ji se o. Eyi taɖo mɛ ci yí desekɔ tonu deto akpo nɔ mɛ ci yí kannɔ fan alo mɛ ci yí sɛnsɛn vojuwo o. (1Sam 15:23; sɔ sɔ koɖo Rɔm 6:16.) Enyɔ ci wonu ji mawa do nyi enu gbali. Gbegbe mɔ wodawa do enyɔ ci wonu ji nyi xɔse maɖo alo bubu mana mɛ ci yí na mɔdasɛnamɛ lɔwo. (Mt 21:28-32) Mɛ ciwo yí Mawu nyɔnɔnui lɔ sese jɔnɔ ji nɔ yí wolɔnnɔ do ji kpoŋ gan yí wodewanɔ do ji blekɔ wowoɖekiwo yí shicu ɖekɛ deli nɔ wo o. (Ʒaki 1:22-25) Enyɔ ciwo Mawu vi lɔ nu mɛ kɔ gbawlɛɛ. Émɔ mɛ ciwo yí wawa nu ci womɔ wo le wa hanwo, vɔ yí wowa fɛn wɛkɔ alo denyi xomɛ yí wowɛwɛ koɖoɔ, wodaɖo Mawu Fyɔɖuxu lɔ mɛ gbeɖe o. Ewaɖeɔ, woagbe wo gbijigbiji.—Mt 7:15-23.
Bibla mɛ nuveviwo
it-2 598
Ŋshishikuku
Nɔ wokpɔ do amɛjiʒinʒin nu yí ku ŋshishi gan yí desɔ koɖo enu ci Mawu jijiɛɔ, alɔzu ciwo yí ato le mɛ datɛnŋ anɔ fafɛɖe o. Enu cihan yí jɔ do Efyɔ Sɔlu ji nɛ. Hwenu Izraɛliviwo so le Eʒiptiɔ, wodewa ŋɖe o gan Amalɛkitɔwo je wo ji. Ecɛyɛɔ, Efyɔ Sɔlu aɖo kojo ci yí so Mawu gbɔ nɔ wo. Wonu nɔ Sɔlu mɔ yɛŋgbeku ŋshishi nɔ wo o. Ékpɔ do amɛjiʒinʒin ci yí so yi hwawaviwo gbɔ nu yí dewa do enyɔ ciwo pleŋ Yehowa nu ji o. Eyi taɖo Yehowa gbi mɔ yɛdagbenyi fyɔ o. (1Sam 15:2-24) Nɔ jɔjɔɛnyinyi Yehowa tɔ jijikpɔ nyinɔ nuvevi nɔ mì yí mìjinɔ mɔ mìanɔ gbeji niɔ, mìdabu emɔ shigbe Sɔlu nɛ keke mìwo nu dagbevakpe nɔ Mawu o.
21-27 MARS
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 1 SAMIƐLI 16-17
“Ahwa lɔ nyi Yehowa tɔ”
wp16.5 11 mm. 2-3
“Ahwa lɔ nyi Yehowa tɔ”
Davidi jijiɛ mɔ Sɔlu le kando ye ji, eyi taɖo enu ŋci yí jɔ le yɛ koɖo janŋtan sɔ kpe nɔ langan ursi gblamɛ ni. Davidi gangankɔ yiɖeki yɔa? Oo. Énya lé ewɛ yí ɖu elan ŋnɔwo ji. Émɔ: “[Yehowa], hwlɛn ŋ gan le janŋtan koɖo elangan ursi shi. Tɔhonɔ a gbe hwlɛn ŋ gan le Filistɛnwo shi.” Sɔlu degbekpɔ enyɔ bu ɖe anu o. Éɖo ŋci mɔ: “Soyì. [Yehowa] a nɔ̀ koɖo eo.”—1 Samiɛli 17:37.
Àji mɔ yeaɖo xɔse shigbe Davidi nɛa? Do jeshi mɔ denudrɔkpɔ alo ŋci Davidi jikɔ kpoŋ yí yi xɔse nyi o. Enu ci ejeshi ɖɛ koɖo enu ciwo mɛ eto yí dɔ eɖo xɔse do yi Mawu nu. Éjeshi Yehowa mɔ yɛnyi amɛlɔntɔ ci yí Glɔnnɔ ta nɔ amɛ yí gbewanɔ do yi Gbeɖuwo ji. Nɔ mìji mɔ mìaɖo xɔse ŋtɔ́ hanciɔ, ele mɔ mìakpɔtɔ akplanɔ nu so Bibla mɛ Mawu nu. Eyi nɔ mìwakɔ do ŋciwo mìkplakɔ jiɔ, mìavakpɔɛ mɔ nunywi ciwo yí tokɔ so mɛ dokɔ ŋsɛn mìwo xɔse.—Ebretɔwo 11:1.
wp16.5 11-12
“Ahwa lɔ nyi Yehowa tɔ”
Keke vaɖo egbɛɔ, xɔse nyɔ gangan yí nyi nyɔ ci Davidi nu. Kpɔ ɖajɛvihwe ŋnɔ le susu mɛ hwenu eyɔkɔ Goliati yí nu mɔ: “E va ŋ gbɔ yi zan ahwawawi, anŋgu, koɖo anŋgu hwɛhwɛ. Vɔ, ŋ va eo gbɔ le [Yehowa] Ŋsɛnwo Pleŋtɔ ŋkɔ mɛ, Izraɛli hwakɔnwo Mawu ŋkɔ mɛ! E nu enyɔ vɔnwo so nu.” Davidi nya mɔ, de ahwawanu koɖo ŋsɛn agbetɔ tɔwo yile veviɖe sɔwu o. Goliati wa amɛmabunu ɖaɖa Yehowa Mawu gbɔ yí Yehowa ana ɖoŋci yi. Eyi dɔ Davidi mɔ, “Ahwa lɔ nyi [Yehowa] tɔ!”—1 Samiɛli 17:45-47.
De ŋkuvitɔntɔnnɔ Davidi nyi keke agɔnmakpɔ lé Goliati koɖo yi hwanuwo gangan do o. Vɔ égbe mɔ yedalɔn nɔ enu huntɔ́wo ado vɔnvɔn nɔ ye o. Dewa afɛn cihan Sɔlu koɖo yi hwawaviwo wa o. Davidi desɔ yiɖeki sɔ kpɔ koɖo Goliati o. Vɔ ékpɔ lé Goliati hwe le Yehowa gbɔ do. Goliati kɔkɔ wu mɛ kpɛtɛwo, enuhwɛɖeka yí kpɔtɔ axɔ mɛta 3. Vɔ nɔ wosɔɛ sɔ koɖo Xexegbɛ lɔ Cɛkpatɔ ɖe, égangan a? Le nyɔnɔwi mɛɔ, amɛshiamɛ le shigbe ɖeɖi nɛ le ŋmɛ nɔ Mawu yí ahanke Goliati le le ŋmɛ ni nɛ. Vɔ Yehowa ɖui mɔ yeagu Goliati yɛ swi!
wp16.5 12 mm. 4
“Ahwa lɔ nyi Yehowa tɔ”
Egbɛɔ, Mawu sɛntɔwo dewanɔ ŋcilanmɛ hwa o. Hwenu wowanɔ yɛ vayi. (Matie 26:52) Ele ahan gan ele mɔ mìaɖyi Davidi yí aɖo xɔse. Shigbe yɛ nɛɔ, mìɖo akpɔnɔ mɔ Yehowa nyi amɛ ŋtɔŋtɔ, Mawu kuɖeka kpaŋ ci woɖo asɛn yí agbebuini. Hweɖewonuɔ, mìatɛnŋ akpɔɛ mɔ mìwo cukaɖawo wugan mì, vɔ nɔ mìsɔ wo sɔ koɖo Yehowa ŋsɛn ci sɛnxu deli nɔɔ, wodenyi ŋɖe o. Nɔ mìsɔ Yehowa enyi mìwo Mawu yí gbekando ji shigbe Davidi nɛɔ, mìakpɔɛ mɔ dodokpɔ koɖo cukaɖa ɖe deɖo ado vɔnvɔn nɔ mì o. Ŋɖe deli yí Yehowa ŋsɛn datɛnŋ aɖu ji o!
Bibla mɛ nuveviwo
it-2 905-906
Sɔlu
Le ecɛ godu koɖo ci woshi ami nɔ Davidi nɔ avanyi Izraɛli fyɔ le esɔmɛ godu yí Yehowa gbɔngbɔn lɔ so le Sɔlu ji. So hwenɔnuɔ, “[Yehowa] sɔ gbɔngbɔn vwin ɖeka ɖaɖa Sɔlu ji” yí eɖenɔ fun ni. Ci Yehowa sɔ yi gbɔngbɔn so Sɔlu jiɔ, ena yí gbɔngbɔn vwin lɔ kpɔ emɔ yí vale Sɔlu ji. Ewɛ mɔ susu mɛ degbefa nɔ Sɔlu o yí gbɔngbɔn vwin lɔ kpɔnɔ ŋsɛn dɔndɔn do seselelanmɛ, susu koɖo tamɛbukpɔ yi tɔwo ji. Ci Sɔlu dese tonu nɔ Yehowaɔ, edasɛ mɔ enudɔndɔn ɖeka le susu koɖo ji mɛ ni. Vɔ Mawu gbɔngbɔn deglɔn ta ni alo gbe yí enudɔndɔn lɔ aso le Sɔlu ji mɛ o. Ci Yehowa ɖe mɔ yí “gbɔngbɔn vwin” lɔ vanɔ dumɛ nɔ yi gbɔngbɔn lɔ taɖo yí woatɛnŋ anu mɔ, “[Yehowa] sɔ gbɔngbɔn vwin ɖeka ɖaɖa Sɔlu ji.” Eyi dɔ yí Sɔlu dɔwaviwo nu ni mɔ: “gbɔngbɔn vwin ci yí so Mawu gbɔ ɖeɖeɛ fun nɔ eo.” Dɔwavi ɖeka xo nuxu nɔ Sɔlu yí ekplɔ Davidi va axwe lɔ mɛ. Nɔ “gbɔngbɔn vwin” lɔ va yí ɖeɖeɛ fun nɔ Sɔluɔ, Davidi xonɔ giŋta yí gbejinɔ ha yí efanɔ ji ni—1Sam 16:14-23; 17:15.
28 MARS–3 AVRIL
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 1 SAMIƐLI 18-19
“Kpɔtɔ asɔ eoɖeki hwenɔ nɔ èɖuɖuɔ ji can”
w04 4/1 15 mm. 4
Kando Mawu gbɔngbɔn ji nɔ ao nɔnɔmɛwo trɔkɔ
4 Le majinjinɖe mɛɔ, ŋsuvi lɛngbɔkplɔtɔ cɛ avatrɔ amɛ ŋkuvileji ɖeka le ju lɔ pleŋ mɛ. Woyɔɛ va efyɔxwe nɔ akpenɔdo efyɔ nu yí axonɔ miziki ni. Éwu ahwaga Goliati, ŋsu wadan kaki ɖeka ci Izraɛli sɔja bibiwo degbedɔn akpanŋkɔ kpeti o. Ci wosɔ Davidi ɖo ŋkɔ nɔ ahwakɔn lɔɔ, éɖu Filistɛnwo ji le ahwa sugbɔ mɛ. Jukɔn lɔ valuin. Wokpa hawo yí sɔ kanfui. Vayiɔ, Efyɔ Sɔlu ɖaŋɖetɔ ɖeka xo nuxu so Davidi nu mɔ yɛ “nya le wo a xo giŋta do” yí “gbe nyi edɔngbetɔ yí wanɔ ahwa nywiɖe. É nya ŋɖɛ yí je acɔ.”—1 Samiɛli 16:18; 17:23, 24, 45-51; 18:5-7.
w18.01 28 mm. 6-7
Kpɔ evototo ci yí le amɛwo mɛ
6 Mɛɖewo vatrɔnɔ egoyitɔwo ɖo wonyɔ vi, wowo nu jɔnɔ ji nɔ amɛwo, wonya miziki xoxo ɖɛ nywiɖe, woɖo ŋsɛn alo wole texwe gangan ɖe. De ecɛ ɖewo Davidi ɖo o, vɔ wo pleŋ le shi; gan ékpɔtɔ sɔ yiɖeki hwe le yi gbe pleŋ mɛ. Ci ewu Goliati ɖegbɔɔ, wosɔ Efyɔ Sɔlu viɛ nyɔnuvi ni nɔ anyi ashiɛ. Vɔ Davidi nu mɔ: “Ŋ de so xomu vevi mɛ o. Ŋ de nyi amɛ vevi can o. Ŋ da tɛnŋ ɖe efyɔ vi nyɔlun vi lɔ o.” (1Sam 18:18) Nyi yí kpedo Davidi nu ekpɔtɔ sɔ yiɖeki hweɔ? Davidi ɖo nɔnɔmɛ nywi, enujikpekpe koɖo mɔnukpɔkpɔ cɛwo, ɖo Mawu ‘do ta gu’ alo hwe yiɖeki kpɔtɔ keŋ yí lé ŋkuvi do nu. (Eha. 113:5-8) Davidi nya mɔ nunywi ɖe dele ye shi ci yí deso Yehowa gbɔ o.—Sɔ sɔ koɖo 1 Korɛntitɔwo 4:7.
7 Shigbe Davidi nɛɔ, Yehowa sɛntɔ egbɛtɔwo jenɔ agbla yí sɔ wowoɖekiwo hwenɔ. Ekpaca mì ci mìnya mɔ Yehowa nyi mɛ ci yí gangan wu le xexeɛ mɛ pleŋ gan édanasɛ nɔnɔmɛ nywi dojijɔ nɔ amɛ ci yí nyi amɛɖekisɔsɔhwe. (Eha. 18:35) Mìxɔ nukplamunyɔ cɛwo: “Mí wa xomɛvu nɔ míwonɔnɔwo; adɔnusoswi le nɔ̀ koɖo mí; mí nyi amɛ fafawo; mí nyi amɛ viviwo; mí nyi amɛ xɔjigbɔnɖɛwo.” (Kol. 3:12) Mìgbenya mɔ lɔnlɔn “dé yìnɔgo o. Dé donɔ yiɖeki do eji o.” (1 Kor. 13:4) Nɔ mìdanasɛ amɛɖekisɔsɔhwe nɔnɔmɛ lɔɔ, etɛnŋ dɔ amɛwo alɔn ate gogo Yehowa. Shigbe lé asu ɖewo atɛnŋ xɔɛ ji se, enyɔ manu godu toto wana wowo shiwo tɔwo mɛ nɛɔ, lé Mawu sɛntɔwo sɔ wowoɖekiwo hwenɔ do tɛnŋ dɔ mɛbuwo can ate gogui.—1 Piɛ 3:1.
Bibla mɛ nuveviwo
it-2 671-672
Enyɔnuɖɛtɔ
Ci enyi Yehowa gbɔngbɔn yí sɔnɔ nyɔnuɖɛtɔwo can ɔ, ŋɖe dedasɛ mɔ gbɔngbɔn kɔkɔɛ lɔ yí na wonunɔ nyɔwo hweshiahwenu o. Ewaɖeɔ, Mawu gbɔngbɔn lɔ ‘vanɔ wo ji’ hweɖewonu yí nunɔ eŋɛ ci ele mɔ woado. (Eze 11:4, 5; Mishe 3:8) Ecɛ kpɔnɔ ŋsɛn do wo ji yí cucunɔ wo yí woxonɔ nuxu. (1Sam 10:10; Ʒer 20:9; Am 3:8) De enujiŋwo ɖekɛ wowanɔ o, vɔ wogbexonɔ nuxu yí gbewanɔ nu ezenɔ gbajɛɛ mɔ yɛwu jɔjɔmɛtɔ nyao. Ecɛ na mìmɔŋje ŋci yí taɖo wonunɔ hweɖewonu mɔ mɛɖewo ‘wa nu shigbe nyɔnuɖɛtɔwo nɛ’ mɛ. (1Sam 10:6-11; 19:20-24; Ʒer 29:24-32; sɔ sɔ koɖo Edɔ 2:4, 12-17; 6:15; 7:55.) Lé wosɔ susu ɖonɔ edɔ ci wodɔ wo ji yí gbesɔ jitri wɛni koɖo zolelanmɛ tɛnŋ dɔ ezenɔ nɔ amɛwo mɔ wowakɔ nu dadɛɖe yí desɔgbe o. Ele shigbe hwenu yí nyɔnuɖɛtɔ ɖeka va sɔjawo gawo gbɔ le amishishi nɔ Yehu gamɛ nɛ. Vɔ ci yí sɔjawo gawo vakpɔ mɔ nyɔnuɖɛtɔ yí ŋsu lɔ nyiɔ, woxɔ yi ŋɛdu lɔ yí kpɔ mɔ nyɔ vevi enyi. (2Efy 9:1-13; sɔ sɔ koɖo Edɔ 26:24, 25.) Hwenu sɔlu kplɔ Davidi do yí mɔ yealiɔ, évatɔ ‘nu wawa shigbe nyɔnuɖɛtɔ nɛ.’ Ézɛn awu ciwo edo yí “mlɔanyi do enɔ le mama le kede koɖo ezan pleŋ mɛ.” Eze petii mɔ hwenɔnu yí Davidi shi nɛ. (1Sam 19:18–20:1) De yi gɔnmɛ yí nyi mɔ nyɔnuɖɛtɔwo nɔnɔ mama o, ɖo Bibla xolɔlɔwo dasɛ mɔ de ahan yɔ nɛ o. Le enujɔjɔ amɛve bu ciwo woŋwlɛ da ɖɛ mɛɔ, susu ɖe yí dɔ nyɔnuɖɛtɔ lɔwo nɔ mama. Wosɔ dre akpaxwe ɖewo mɛ nɔ wowo nyɔnuɖɛ lɔ. (Ezai 20:2-4; Mishe 1:8-11) Wodenu mɔ ji woji adasɛ nɔ Sɔlu mɔ amɛ kpoŋ yɛnyi, aɖe efyɔ wuwo le nu, mɔ yɛdeɖo ŋsɛn ɖe le Yehowa ci yí ɖo acɛkpakpa koɖo ŋsɛnwo pleŋ gbɔ alo susu bu ɖe yí dɔ yɛ nɔ mama o.
4-10 AVRIL
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 1 SAMIƐLI 20-22
“Lé mìawɛ anyi exlɔ nywi do”
w19.11 7 mm. 18
Wa exlɔ nywiwo ɖɛ gbɔxwe vɔvɔnu lɔ aɖo
18 Le egbɛmɛɔ, mìwo nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwo tokɔ cukaɖa vovovowo mɛ. Le kpɔwɛ mɛ, jɔjɔmɛfɔku alo ahwawawawo na mìwo nɔvi sugbɔ kpekpeɛ fun. Nɔ ejɔ ahan ɔ, mìwo domɛtɔ ɖewo tɛnŋ xɔnɔ exlɔ cɛwo do mìwo xwewo mɛ. Mɛɖewo tɛnŋ nanɔ eho keŋ sɔ kpenɔdo wo nu. Vɔ mì pleŋ atɛnŋ abiɔ Yehowa mɔ le kpedo mìwo nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwo nu. Nɔ mìse mɔ mìwo nɔvi ɖe gbɔjɔɔ, taŋfuin mìdanya enyɔ ci mìanu alo enu ci mìawa o. Vɔ mì pleŋ atɛnŋ na kpekpedonu. Le kpɔwɛ mɛ, mìatɛnŋ ji gamɛ anɔ koɖo mìwo xlɔ lɔ. Mìatɛnŋ asɔ xomɛfafa aɖo to yi nɔ éxokɔ nuxu. Mìatɛnŋ agbexo nuxu so akɔnfanamɛ kpukpui ci yí jɔnɔ ji nɔ mì nu ni. (Ezai 50:4) Vevitɔ lɔ yí nyi mɔ nanɔ koɖo ao xlɔwo hwenu woʒan eo.—Hlɛn Elododo Wema 17:17.
w08 2/15 8 mm. 7
Wa do Yehowa nyɔwo ji
7 Mawu kpɔkpɔ emɔ mɔ mìanyi exlɔ ciwo ji woakan do. (Elo. 17:17) Ʒonatan ci yí nyi Efyɔ Sɔlu vi nyi xlɔ koɖo Davidi. Hwecinu Ʒonatan se mɔ Davidi wu Goliatiɔ, “Ʒonatan tɔ́ Davidi gogogo shigbe exlɔwo ɛnɛ. Ʒonatan lɔn Davidi sugbɔ shigbe le é lɔn yiŋtɔ do ɛnɛ.” (1 Sam. 18:1, 3) Ʒonatan kanxle Davidi ŋtɔkpu can hwecinu Sɔlu jikɔ awui. Ci Davidi shi goduɔ, Ʒonatan vayi dogo yi keŋ yí bla nu koɖi. Hwɛɖeka kli yí kpɔtɔ Ʒonatan aku ci yí exo nuxu so Davidi nu nɔ Sɔlu, vɔ wo amɛve lɔwo gbevatrɔ yí dogo keŋ gbedo ŋsɛn exlɔnyinyi wowo tɔ. (1 Sam. 20:24-41) Godugodutɔ ci wodogoɔ, Ʒonantan do ŋsɛn Davidi “yí é kando Mawu ji sugbɔ.”—1 Sam. 23:16-18.
w09 10/15 19 mm. 11
Kpɔtɔ awa exlɔwo ɖɛ le xexe ci mɛ lɔnlɔn degbele o
11 Nɔ gbeji. Salomɔ ŋwlɛ mɔ, “Exlɔ lɔnnɔ amɛ hweshahwenu. Nɔvi nyɔnɔnwitɔ nɔ̀nɔ ŋgbe nɔ amɛ tɛgbɛɛ, le cukaɖawo hwenu hɛnnɛ.” (Elo. 17:17) Hwenu Salomɔ le nyɔ cɛwo ŋwlɛkɔɔ, taŋfuin áɖo ŋwi lé dalɔ Davidi koɖo Ʒonatan nyi xlɔ viviwo do. (1 Sam. 18:1) Efyɔ Sɔlu ji mɔ ye viye Ʒonatan le ɖu fyɔ cinɔ yí akpa nɔ Izraɛli. Vɔ Ʒonatan lɔn do ji mɔ Yehowa yí can Davidi nɔ mɔnukpɔkpɔ cɛ. Ʒonatan to akpo nɔ Sɔlu yí debiaŋ Davidi o. Kankan ci wokanfu Davidi devenu o eyi nahan ke dexɔ eɖyixoamɛnyɔ ciwo Sɔlu kakakɔ so Davidi nu ji se o. (1 Sam. 20:24-34) Mìle shigbe Ʒonatan hannɛa? Nɔ mìwo xlɔwo xɔ agbanleamɛji ɖewo ɖe, eji jɔnɔ mìa? Nɔ wototoɔ tetekpɔwo mɛ ɖe, mìfanɔ akɔn nɔ wo yí kpenɔdo wo nua? Nɔ mìse wonu nyɔdɔndɔn ɖe so wo nu ɖe, mìxɔɛni ji se blaŋ a? Alo shigbe Ʒonatan nɛ ɖe, mìnɔnɔ gbe ji nɔ mìwo xlɔ lɔ yí glɔnnɔ ta nia?
Bibla mɛ nuveviwo
w05 3/15 24 mm. 4
Enyɔ vevi ciwo yí le Samiɛli wema ŋkɔtɔ mɛ
21:12, 13. Yehowa kpɔkpɔ emɔ mɔ mìwoazan tamɛbubuŋsɛn koɖo enujikpekpe mìwo tɔwo asɔ to cukaɖawo mɛ le agbe mɛ. Éna mì yi Nyɔ ci gbɔngbɔn kɔkɔɛ lɔ na woŋlɛ, yí enu lé mìanɔ zanŋte, lé mìanya ŋɖɛ koɖo lé mìabi le susu mɛ do nɔ mì. (Elododo Wema 1:4) Gbesɔ kpe niɔ, égbena mì hamɛmɛshinshinwo nɔ woakpenɔdo mì nu.
18-24 AVRIL
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 1 SAMIƐLI 23-24
“Do ʒinxo yí anɔ te kpɔ Yehowa”
w04 4/1 16 mm. 8
Kando Yehowa Gbɔngbɔn ji nɔ nuwo trɔkɔ nɔ eo le agbe mɛ
8 Davidi gbe mɔ yedawa evwin do Sɔlu o. Ci esɔ xɔse koɖo ʒinxododo sɔ wakɔ nuɔ, ékpɔ jijɔ mɔ yesɔ nyɔɔ do Yehowa lɔwo mɛ. Ci efyɔ lɔ to le dodu mɛ ɖegbɔɔ, Davidi yɔɛ yí nu ni mɔ: “[Yehowa] yí nyi kojoɖotɔ. Tɔhonɔ a dɔn eto nɔ eo nɔ enu vɔn ci yí e wa koɖo ŋ. Vɔ nyɛŋtɔ ŋ da wa ahwa koɖu o.” (1 Samiɛli 24:12) Ci Davidi nya mɔ Sɔlu wa afɛn can ɔ, deɖe fi ni o yí nahan ke dezui alo wa ŋɖe koɖi nɛ. Le nɔnɔmɛ sugbɔ buwo mɛɔ, Davidi tekpɔ lé yiɖeki domɛ yí desɔ enyɔ lɔ wa yiŋtɔ tɔ o. Ewaɖeɔ, ékando Yehowa ji mɔ yɛaxo nyɔ lɔ yí amɛ shi.—1 Samiɛli 25:32-34; 26:10, 11.
w04 6/1 22-23
Nɔnɔmɛ ao tɔwo kpɔnɔ ŋsɛn do ao gbe jia?
Enu amɛtɔntɔ ci mìkpla yí nyi mɔ mìdatonɔ emɔ ciwo desɔgbe koɖo Enuŋwlɛŋwlɛ lɔwo ji yí asɔ trɔ mìwo nɔnɔmɛ lɔ o, vɔ mìanɔ te kpɔ Yehowa. Ʒaki ŋwlɛ mɔ: “Ejidodo lɔ ɖogbe a wa edɔ yitɔ dediɖe, gbɔxwe nɔ mí a shin yi a nyi enu kpɛnkpin, yí enu ɖe da hwe do mí.” (Ʒaki 1:4) Ele mɔ mìatashi ejidodo nɔ awa “edɔ yitɔ dediɖe.” Mìawɛ ahan nɔ mìɖe mɔ nɔ cukaɖa lɔ yi vɔvɔnu yí mìdeto emɔ ci yí desɔgbe koɖo Enuŋwlɛŋwlɛ lɔwo ɖe ji yí sɔ ɖote cukaɖa lɔ o. Eyi woavado mìwo xɔse kpɔ yí asɛnŋ yí ŋci yí dɔ esɛnŋ lɔ avaze gbajɛɛ. Ʒozɛfu koɖo Davidi ɖo ejidodo nywi ŋtɔ́ han. Wodetekpɔ mɔ yewoawa ŋci yí dejɔ ji nɔ Yehowa asɔ kpɔ yewo cukaɖa lɔ gbɔ o. Vɔ wotekpɔ yí wa ci ji woakpe le cukaɖa lɔwo hwenu. Wonɔ te kpɔ Yehowa yí ecu shi sugbɔ nɔ wo! Yehowa zan wo amɛve lɔ yí sɔ hwlɛn yi jukɔn gan yí gbesɔ kplɔ wo.—Gɔnmɛjeje 41:39-41; 45:5; 2 Samiɛli 5:4, 5.
Mìwo can mìatɛnŋ avakpanŋkɔ cukaɖa ɖewo yí adro mì mɔ, mìato emɔ ciwo yí desɔgbe koɖo Enuŋwlɛŋwlɛ lɔwo ji asɔ kpɔ wo gbɔ. Le kpɔwɛ mɛ, ci dekpɔ mɛ ci èjikɔ aɖe hɔɖo ɖe, ègbɔjɔa? Nɔ ahan yɔ nɛɔ, tekpɔ keke nɔ ŋgbevada le ese ci yí mɔ mɛ ci woaɖe “ɖogbe a le Axwetɔ lɔ mɛ” ji o. (1 Korɛntitɔwo 7:39) Eo koɖo mɛ ci èɖe tokɔ cukaɖawo mɛ le xomuɔ mɛa? Míŋgbewa do xexe lɔ susu ci yí na amowo klannɔ alo gbenɔ nɔnɔ ji o, vɔ míje agbla akpanŋkɔ hwenu gbɔnnugbɔnnu lɔwo doju. (Malashi 2:16; Efezitɔwo 5:21-33) Eho nyɔwo dɔ egbɔngbɔnnu nɔ eo mɔ àkpɔ ao xomu jia? Etenɔnɔ kpɔ Yehowa gɔnmɛ yí nyi mɔ woagbe edɔ ficifici alo ciwo desɔ koɖo se wawa asɔ kpɔ ho. (Ehajiji Wema 37:25; Ebretɔwo 13:18) Ɛɛ, ele mɔ mì pleŋ aje agbla awa dɔ sɛnsinɖe lé mìakpe ji do nɔ Yehowa akpɔ ŋɖe ci ji acu shi do nɔ mì. Hwenu mìwɛkɔ ahan ɔ, mìaɖui anɔ te kpɔ Yehowa mɔ yɛavakpɔ enyɔ lɔwo gbɔ nywiɖe.—Mishe 7:7.
Bibla mɛ nuveviwo
w17.11 27 mm. 11
Ŋgbelɔn nɔ ŋɖe adɔ yí fɛncu lɔ aglo eo o
11 Nɔ mìjeje agbla mɔ mìalɔn amɛ yí agbenyi xomɛvunɔɔ, agbɔnnu gbɔxwe mìavahwannɔŋ amɛ. Mawu Nyɔɔ nu mɔ: “Lɔnlɔn wanɔ xomɛvu. Lɔnlɔn de hwannɔ eŋu o.” (1Kor. 13:4) Nɔ ŋhwan ŋgbevado ke do mìwo ji mɛɔ, ele mɔ mìatekpɔ akpɔnɔ nuwo shigbe lé Yehowa kpɔnɔ wo nɛ, yí agbekpɔnɔ nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwo shigbe Kristotɔ ciwo yí nyi ŋcinuwo nɔ lankpu ɖeka nɛ. Ecɛ akpedo mì nu mìawa nɔvi shigbe lé nukplamu cɛ ci yí so gbɔngbɔnmɛ nui hannɛ: “Nɔ wo na bubu ŋcinu kuɖeka ɔ, wowo pleŋ a le jijɔ mɛ koɖi.” (1 Kor. 12:16-18, 26) Eyi taɖo anyɔ mɔ mìale jijɔ mɛ hwecinu wocu shi nɔ mɛbuwo sɔwu mɔ mìahwanŋ wo. Mìaxo nuxu so Ʒonatan ci yí nyi Efyɔ Sɔlu vi kpɔwɛ nu. Dehwanŋ hwecinu wosɔ Davidi mɔ yɛanyi fyɔ do yɛ dumɛ o. Ewaɖeɔ, édo ŋsɛn Davidi. (1 Sam. 23:16-18) Danyɔ mɔ mìwo can mìanyi xomɛvunɔ yí alɔn amɛ shigbe Ʒonatan hannɛ ba?
25 AVRIL–1 MAI
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 1 SAMIƐLI 25-26
“Èwanɔ nu tamɛmabukpɔtɔa?”
ia 78 mm. 10-12
Éwa nu le nunya mɛ
10 Lé sɔja ciwo yí wanɔ dɔ sɛnsinɖe ŋtɔ́wo wa nu ɖaɖa lɛngbɔkplɔtɔ lɔwo gbɔ doɔ? Anɔ fafɛɖe nɔ wo mɔ woalenɔ lɛngbɔ lɔwo ɖekaɖeka yí aɖunɔ, vɔ wodewa nɛnɛ nu ɖe o. Vɔ wovale shigbe egli ci yí glɔnglɔn ta nɔ Nabali lanku koɖo yi dɔwatɔwo hannɛ. (Hlɛn 1 SAMIƐLI 25:15, 16.) Lanku lɔ koɖo lɛngbɔkplɔtɔ lɔwo donɔ go afɔku nuwo haan, ɖo elanwadanwo bɔ. Ci texwe lɔ gbegogo lixo ciwo yí le Izraɛli fɔdeɔ, gbevu koɖo flafinɔ ciwo yí so eju bu mɛ vajenɔ wo ji kabakaba.
11 Ci enyi zogbeji woleɔ, agbɔnnɔnu nɔ Davidi mɔ akpɔnɔ ŋɖuɖu nɔ yi mɛ lɔwo pleŋ. Eyi taɖo gbeɖekaɔ, Davidi dɔ amɛ 10 ɖaɖa Nabali mɔ yɛ le kpedo ye nu. Davidi wa ɖaŋ sɔ hwenu ci abiɔ kpekpedonu lɔ. Enyi hwenu ci wokpanɔ lɛngbɔ fuwo, wanɔ xomɛvu nɔ nɔnɔ yí gbeɖunɔ xwe. Davidi gbewa ɖaŋ can nyɔgbe ciwo azan nywiɖe. Nyɔgbe ciwo yí do bubu amɛ nu yí gbenya sese yí enu ɖaɖɛ. Énu ŋtɔkpu can mɔ, ‘evio Davidi’ keŋ asɔ dasɛ mɔ yedo bubu yi nu yí gbelɔn do ji mɔ yɛshin wu ye. Lé Nabali wa nu doɔ?—1 Sam. 25:5-8.
12 Édo dɔmɛzi sugbɔ! Ci ɖajɛvi ci nyɔ mìnu le tɔtɔmɛ dredreɛ lé nu lɔwo jɔ do nɔ Abigailiɔ, énu mɔ Nabali ‘daxwa do ta nɔ wo yí zu wo.’ Nabali ŋɔkutɔnɔ lɔ dokɔ axwa do ta nɔ wo mɔ yedana kpɔnnɔ, eshi koɖo elan ɖe wo o. Édo ŋkpɛn Davidi shigbe mɛ ci yí denyi mɛɖe nɛ yí gbesɔɛ sɔ koɖo edɔwavi ci yí shi le yi xwetɔ gbɔ. Lé Nabali kpɔkɔ nu do tɛnŋ sɔ koɖo lé Sɔlu ci yí xakɔ Davidi can kpɔkɔ nuwo do. Mɛɖe dele wo amɛve lɔ mɛ yí kpɔkɔ nuwo shigbe lé Yehowa kpɔnɔ wo do nɛ o. Mawu lɔn Davidi. Dekpɔɛ mɔ yɛnyi hwashi ci je agla o, vɔ ékpɔɛ mɔ yɛavanyi Izraɛli fyɔ le esɔmɛ.—1 Sam. 25:10, 11, 14.
ia 80 mm. 18
Éwa nu le nunya mɛ
18 Ésɔ afɛn ci Nabali wa na yiŋtɔ yí nu nɔ Davidi mɔ yi le sɔ ke ye. Élɔn do ji mɔ ye suye wa suku nu nyao. Vɔ gɔnmɛsese ci yí le asuɔ lɔ ŋkɔ nu nɛ. Eyi taɖo taŋfuin éjikɔ anu mɔ, Davidi axo ɖyi yiŋkɔ nɔ evadɔnkɔ to nɔ ŋsu ŋtɔ́. Ci enu nɔ Davidi mɔ yɛwakɔ ‘Yehowa hwawoɔ,’ énukɔ mɔ yekando ji mɔ, Yehowa mɛdɔdɔ yɛnyi. Égbedasɛ mɔ yenya nu so egbe ci Yehowa ɖo nɔ Davidi mɔ yɛavanyi fyɔ nu, ɖo énu mɔ: “Mawu a sɔ eo sɔ ɖo Izraɛli kplɔtɔ.” Gbesɔ kpe niɔ, énu nɔ Davidi mɔ yiŋgbewa ŋɖe ci yí ana aɖu ehun fɛn abi yí ana ava “ku kojo nɔ amɛmanyaɖe wuwu o.” Yi mɛ kɔ gbajɛɛ mɔ éxokɔ nuxu so ayexadohwɛnamɛnu nu. (Hlɛn 1 SAMIƐLI 25:24-31.) Xomɛvu nyɔgbe ciwo yí acucu amɛ nɔ nunywi wawa yí ezan!
Bibla mɛ nuveviwo
ia 80 mm. 16
Éwa nu le nunya mɛ
16 Ecɛ dasɛ mɔ Abigaili je agla yí gbe mɔ, yedabu eta ci ye suye nyi nɔ xomu lɔ yɔa? Oo; ɖo ŋwi mɔ Nabali wa xomɛvevenu koɖo Yehowa sɛntɔ ci yí nyi amɛshiaminɔ. Enuwana cɛ atɛnŋ ahɛn ku vɛ nɔ amɛmanyaɖe sugbɔ ciwo yí le Nabali xomɛ. Nɔ Abigaili dewa ŋɖeɔ, yɛ can daɖu hun fɛn shigbe asuɔ nɛ dru ba? Nɔ ahan yɔ nɛɔ, éɖo abubɔ nɔ Yehowa sɔwu mɔ ci abubɔ nɔ asuɔ.