ƐNTƐNƐTI JI WEMADADOXU Watchtower Tɔ
Watchtower
ƐNTƐNƐTI JI WEMADADOXU
Aja
À
  • À
  • à
  • Á
  • á
  • É
  • é
  • È
  • è
  • Ɛ
  • ɛ
  • Ɖ
  • ɖ
  • Ó
  • ó
  • Ò
  • ò
  • Ú
  • ú
  • Ù
  • ù
  • Í
  • í
  • Ì
  • ì
  • Ɔ́
  • ɔ́
  • Ɔ̀
  • ɔ̀
  • Ɔ̌
  • Ӡ
  • ӡ
  • BIBLA
  • WEMAWO
  • BƆBƆWO
  • mwbr22 mai kpashi. 1-9
  • Agbenɔnɔ koɖo sumɔsumɔdɔ bɔbɔ nukplawema nyɔsoxuwo

Video ɖe deli nɔ ecɛ ci èsɔ o.

Mìɖe kuku, kɔpi nɔ video lɔ do go cukaɖa ɖeka.

  • Agbenɔnɔ koɖo sumɔsumɔdɔ bɔbɔ nukplawema nyɔsoxuwo
  • Agbenɔnɔ koɖo sumɔsumɔdɔ bɔbɔ nukplawema nyɔsoxuwo—2022
  • Enyɔta hwɛhwɛwo
  • 2-8 MAI
  • 9-15 MAI
  • 16-22 MAI
  • 23-29 MAI
  • 30 MAI–5 JUIN
  • 6-12 JUIN
  • 13-19 JUIN
  • 20-26 JUIN
  • 27 JUIN–3 JUILLET
Agbenɔnɔ koɖo sumɔsumɔdɔ bɔbɔ nukplawema nyɔsoxuwo—2022
mwbr22 mai kpashi. 1-9

Agbenɔnɔ koɖo sumɔsumɔdɔ bɔbɔ nukplawema nyɔsoxuwo

2-8 MAI

MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 1 SAMIƐLI 27-29

“Lé Davidi wanɔ ahwa do”

it-1 71

Akishi

Zeve ci Davidi shi nɔ Sɔlu yí yikɔɔ, évayi ji bexu le nyigbanmama efyɔ Akishi tɔ mɛ. Le shishi ŋkɔtɔ mɛɔ, Davidi wa nu shigbe sukunɔ nɛ ci wokpɔɛ mɔ ketɔnɔ yɛnyi. Eyi Akishi tashi Davidi nɔ ayi, ɖo ékpɔɛ mɔ amɛmanyaŋɖɛ ci yí dasɛnŋ wa ŋɖe nɔ amɛ yí enyi. (1Sam 21:10-15; Eha 34: Tamɛnuŋwlɛŋwlɛ; 56: Tamɛnuŋwlɛŋwlɛ) Le shishi evetɔ mɛɔ, ahwawatɔ 600 koɖo wowo xomuwo kplɔ Davidi do, eyi Akishi mɔ wo le nɔ Siklagi. Ci wole ju lɔ mɛ yí wa wleci amɛnɛ goduɔ, Akishi bui mɔ Davidi mɛwo wawa ahwa kpe Ʒuda juganwo. Vɔ le nyɔnɔnwi mɛɔ, Davidi mɛwo wakɔ ahwa kpe Geshuritiwo, Girizitiwo, koɖo Amalesitiwo. (1Sam 27:1-12) Lé Davidi ble Akishi do na yí enu ni mɔ yɛ le vanyi sɔja ci yí aglɔnnɔ ta nɔ ye hwenu filistɛnwo jikɔ atɔ ahwa kpe efyɔ Sɔlu. Eyi le gaxoxo kpɛtɛkpɛtɛ mɛɔ, “filistɛn kplɔtɔwo” tɛ gbe do ji yí wonya Davidi koɖo yi mɛwo ɖaɖa Siklagi. (1Sam 28:2; 29:1-11) Hwecinu Davidi vanyi fyɔ yí wa ahwa kpe Gatiɔ, ewa mɔ wodewu Akishi o. Énɔ agbe le Salomɔ cɛkpakpa hwenu.—1Efyɔ 2:39-41; kpɔ GATH.

w21.03 4 mm. 8

Jajɛwo—Lé míawɛ nɔ amɛwo akannɔdo mí jiɔ?

8 Kpɔ cukaɖa bu ci Davidi do go. Ci woshi ami nɔ Davidi nɔ anyi fyɔɔ, éɖo anɔ te exwe sugbɔ gbɔxwe atɔ acɛ kpakpa le Ʒuda. (1 Sam. 16:13; 2 Sam. 2:3, 4) Le gaxoxo hunnɔwo mɛ ɖe, nyi yí kpedo nu enɔ te yí do ʒinxoɔ? Davidi degbɔjɔ o, vɔ ézan hwenu lɔ yí sɔ wa enu ci atɛnŋ awa. Le kpɔwɛ mɛ, ci Davidi shi yi Filistitɔwo nyigban jiɔ, ézan hwenu lɔ yí sɔ wa ahwa koɖo Izraɛli ketɔnɔwo. Ci ewɛ ahan ɔ, églɔn ta nɔ Ʒuda nyigban lɔ lixowo.—1 Sam. 27:1-12.

it-2 255 mm. 7

Ŋsukankan

Bibla mɔ ŋsukankan denyɔ o. Gan de yi gɔnmɛ yí nyi mɔ, woɖo akakanɔ enyɔ ciwo yí nyi nyɔnɔnwiwo nɔ mɛ ciwo deɖo asi o. Yesu Kristo kpla nu amowo mɔ: “Mí ŋgbe na enu kɔkwɔɛ avuwo, yi wo a va trɔkpe mí yí a drɛn mí o. Kpɔ mí ŋgbe sɔ míwo jenuwo sɔ dɔŋkpe ɖaɖa ŋkɔ mɛ nɔ ehawo, yi wo a va gbiji wo le afɔnu o.” (Mt 7:6) Eyi taɖo hweɖowonuɔ, Yesu denunɔ enyɔwo pleŋ alo nanɔ ɖoŋci tiin nɔ nyɔbiɔse ɖewo nɔ ékpɔ mɔ ecɛ wawa adahɛn nu dru o. (Mt 15:1-6; 21:23-27; Ʒan 7:3-10) Mìmɔŋje mɛ gbawlɛɛ mɔ, ahanke mìɖo akpɔ enu ci Abraxamu, Izaki, Raxabu, koɖo Elize wa ci woble mɛ ciwo denyi Yehowa sɛntɔwo alo wodenu nyɔnɔnwi lɔwo pleŋ nɔ wo nɛ.—Gɔnm 12:10-19; eta 20; 26:1-10; Ʒoz 2:1-6; Ʒaki 2:25; 2Efyɔ 6:11-23.

Bibla mɛ nuveviwo

w10 1/1 20 mm. 5-6

Mɛkukuwo atɛnŋ akpedo amɛlagbuwo nua?

Bu tamɛ kpɔ so nu. Bibla mɔ nɔ amɛ kuɔ, “wo ɖyi[ni]. Eyi totomɛ [ci ewa] nɔ alɔ̀du so yì.” (Ehajiji Wema 146:4) Sɔlu koɖo Samiɛli nya mɔ Mawu gbe mɔ wodawa ŋɖe ci yí ca ka koɖo gbɔngbɔnyɔyɔ o. Eyi taɖo vayiɔ, Sɔlu nɔ ŋkɔ nɔ amowo yí woɖe gbɔngbɔnyɔyɔ swi le nyigban lɔ ji!—1 Ese Wema 19:31.

Drɔ nyɔ cɛ kpɔ. Nɔ egbejinɔtɔ Samiɛli kpɔtɔ le agbe yí nyi gbɔngbɔn ɖe, ágban Mawu se yí aca ka koɖo gbɔngbɔnyɔyɔ nuwo keŋ axo nuxu koɖo Sɔlua? Yehowa gbe mɔ yedaxo nuxu koɖo Sɔlu o. Mɛ ci yí yɔnɔ gbɔngbɔn atɛnŋ tɛ do Mawu Ŋsɛnwo keŋkeŋtɔ ji mɔ yɛ le xo nuxu koɖo Sɔlu sɔ to Samiɛli ci yí ku jia? Oo. Eze petii mɔ “Samiɛli” cɛ denyi enyɔnuɖɛtɔ egbejinɔtɔ Mawu tɔ ɖe o. Gbɔngbɔnvɔn bu yí shi kan nunuɔ mɔ yenyi Samiɛli ci yí ku.

9-15 MAI

MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 1 SAMIƐLI 30-31

“Sɔ Yehowa ao Mawu do ŋsɛn eoɖeki”

w06 8/1 28 mm. 12

Vɔn nɔ Yehowa yí ale jijɔ mɛ!

12 De nuvɔn ɖekɛ yí vɔnvɔn ci Davidi ɖo nɔ Yehowa dɔ yí dewa o, vɔ vɔnvɔn lɔ gbedo ŋsɛn yi yí ewa ɖaŋ sɔ gbeta nywiwo le nɔnɔmɛ sɛnŋsɛnŋwo mɛ. Na nɔ xwe ɖeka koɖo wleci amɛnɛɔ, Davidi koɖo yi mɛwo be do Sɔlu le Siklagi le filistɛnwo ju mɛ. (1 Samiɛli 27:5-7) Hwenu Davidi mɛwo toɔ, flafinɔ ganganwo gbɛ amalesitiwo tɔ ɖeka vatɔ zo jugan lɔ yí lé wowo shiwo, wowo viwo koɖo wowo lankuwo sɔ hɛn yi. Ci Davidi koɖo yi mɛwo gbɔ yí vakpɔ enu ci yí jɔɔ, wofan avin. Zeɖeka tɔntɔn ɔ, wodo dɔmɛzi yí mɔ yewoaxo kpe Davidi. Ci Davidi xa can ɔ, degbɔjɔ o. (Elododo Wema 24:10) Vɔnvɔn ci eɖo nɔ Mawu na yí etrɔ ɖaɖa Yehowa gbɔ yí “kpɔ ŋsɛn le [Yehowa] yi Mawu gbɔ”. Koɖo Mawu kpekpedonuɔ, Davidi koɖo yi mɛwo vayi ɖu amalesitiwo ji yí xɔ wowo shi, wowo vi koɖo wowo lankuwo pleŋ gbɛ.—1 Samiɛli 30:1-20.

w12 4/15 30 mm. 14

Yehowa glɔn ta nɔ mì nɔ mìakpɔ agbe

14 Davidi to cukaɖa sugbɔ ciwo yí agbɔjɔ amɛ mɛ le yi gbe mɛ. (1 Sam. 30:3-6) Gbɔngbɔnmɛnyɔ ciwo eŋwlɛ dasɛ mɔ Yehowa nya lé nuwo wawa ni do. (Hlɛn Ehajiji Wema 34:18, NWT; 56:8.) Mawu nya lé nuwo wanɔ nɔ mìwo can. Nɔ “vevi le akɔnta ji” nɔ mì alo nɔ “mìgbɔjɔɔ,” egogonɔ mì. Enyɔ cɛ na akɔnfɛ mì shigbe Davidi nɛ. Éji ha mɔ: “Mawu, Ao xomɛvu do jijɔkpɔkpɔ Ianmɛ nɔ ŋ sugbɔ. E kpɔ anyi funkpekpe. E nya cukaɖa ciwo yí le ŋ ji.” (Eha. 31:7) Yehowa wanɔ nu sɔwu mɔ ánya mɔ mìle funkpekpe mɛ. Ékpenɔdo mì nu sɔ to akɔnfɛnana koɖo ŋsɛndoamɛ mɛ. Étonɔ Kristotɔwo bɔbɔwo ji yí wanɔ cɛwo.

Bibla mɛ nuveviwo

w05 3/15 24 mm. 8

Enyɔ vevi ciwo yí le Samiɛli Wema ŋkɔtɔ mɛ

30:23, 24. Gbeta cɛ ci yí le Amɛhlɛnhlɛn 31:27 mɛ dasɛ mɔ Yehowa nanɔ kpɛnkpɛn mɛ ciwo yí kpenɔdo hamɛ lɔ nu le edɔwo wawa mɛ. Nɔ mìle ŋɖekpokpui wakɔɔ, ‘mìawa wo nywiɖe. Mìawa edɔ shigbe Axwetɔ yí mìle edɔ wakɔ nɔ nɛ, de agbetɔwo yí mìwawa edɔ nɔ o.’—Kolosetɔwo 3:23.

16-22 MAI

MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 2 SAMIƐLI 1-3

“Nyi mìkpla so veviseseha ci woyɔ mɔ ‘Edà’ mɛɔ?”

w00 6/15 13 mm. 9

Bunɔ mɛ ciwo yí ɖo acɛ do eo ji

9 Davidi xanɔ le yiɖeki mɛ nɔ wodewa nu koɖi nywiɖea? Éfan kwi nɔ Yehowa mɔ, “Amɛ ŋsɛntɔnɔ hunnɔwo jeje agbla yí a wu ŋ.” (Ehajiji Wema 54:3) Énu yi ji mɛ nyɔwo pleŋ nɔ Yehowa. Émɔ: “Mawu, hwlɛn ŋ gan le anyi ketɔnɔwo shi . . . Amɛ sɛnŋwo lete kpɔ ŋ. Wo lete yí a wu ŋ do agɔ ɖe maje alo enu vɔn ɖe mawa ji. Ŋ de wa afɛn ɖe o, vɔ wo lɔju va elɛ yí a je ŋ ji. [Yehowa] va yí akpɔɛ eoŋtɔ!” (Ehajiji Wema 59:1-4) Ewa ahan nɔ eo kpɔa? Yí èkpɔ mɔ yedewa nuvwin ɖe nɔ mɛ ci yí le acɛtɔxu ɖe, gan yí ekpɔtɔ dokɔ agbeya nɔ eoa? Davidi degbe bubu mado Sɔlu nu kpɔ o. Ci Sɔlu kuɔ, deɖu we yí kpɔ jijɔ o. Ewaɖeɔ, éji veviseseha ɖeka ni. Énu le ha lɔ mɛ mɔ: “Sɔlu koɖo Ʒonatan [amɛwo lɔn wo] le agbe mɛ, eku can de klan wo o. Wo ɖeblɛ wu ehɔ́nwo, Yí wo sɛnŋ wu janŋtanwo. Izraɛli vi nyɔlunviwo, mí fan avin nɔ Sɔlu.” (2 Samiɛli 1:23, 24) Ci Sɔlu wa nu koɖo Davidi can ɔ, bubu ŋtɔŋtɔ ci Davidi ɖo nɔ amɛshiaminɔ Yehowa tɔ cɛ nyi kpɔwɛ nywi!

w12 4/15 10 mm. 8

Amɛsasa—Jeshi vwin enyi nɔ hwenuwo!

8 Bibla gbexo nuxu so mɛ sugbɔ ciwo yí nɔ gbe ji nu ɖekaɖeka. Mìakpɔ amɛve le mɛ ŋtɔ́wo mɛ yí akpɔ mɔ, nyi mìatɛnŋ akpla so wo gbɔ ma. Mìatɔɛ ji koɖo mɛɖeka ci yí nɔ gbe ji nɔ Davidi. Efyɔ Sɔlu vi xoxutɔ Ʒonatan yí aɖu yi cinɔ keŋ anɔ Izraɛli fyɔʒinkpin mɛ yí anyi fyɔ do dalɔ dumɛ sa, vɔ ŋɖeka yí dɔ denyi ahan o. Yehowa sɔ Davidi mɔ, yɛ yí anyi Izraɛli fyɔ ci yí akplɔ Sɔlu do. Ʒonatan lɔn do gbeta ci Mawu sɔ ji. Dehwanŋ Davidi mɔ yɛvahwlɛnkɔ ŋɖe koɖo ye o. Ewaɖeɔ, Ʒonatan “tɔ́ Davidi gogogo shigbe exlɔwo ɛnɛ” ci eɖo gbe mɔ yeanɔ gbe ji ni ɖegbɔ. Ŋtɔkpu can ɔ, ésɔ yi wuwo, yi hwawawi, yi vlɔ koɖo yi kpablanu na Davidi keŋ sɔ dasɛ mɔ, eyi woɖo abu shigbe fyɔ nɛ. (1 Sam. 18:1-4) Ʒonatan wa enu ciwo pleŋ atɛnŋ awa yí sɔ ‘do ŋsɛn Davidi’. Énɔ godu nɔ Davidi le ŋmɛ nɔ Sɔlu ci ekpɔ mɔ ye gbe le afɔku mɛ can. Egbejinɔnɔ dɔ Ʒonatan nu nɔ Davidi mɔ: “A nyi efyɔ nɔ Izraɛli. Na nyi evegɔn nɔ eo.” (1 Sam. 20:30-34; 23:16, 17) Dekpaca mì mɔ ci Ʒonatan kuɔ, Davidi kpa veviseseha ɖeka yí sɔ dasɛ lé evi do koɖo lé eluin do o.—2 Sam. 1:17, 26.

Bibla mɛ nuveviwo

it-1 928 mm. 3

Nɔvi

Woyɔnɔ mɛ ciwo yí le ju yí ɖo susu koɖo tajinu ɖekɛ ŋmɛwo mɔ “nɔvi.” Le kpɔwɛ mɛ, Xiramu ci yí nyi Tiru Fyɔ yɔ Efyɔ Salomɔ mɔ nɔvi. De ci wole eba ɖekɛ mɛ kpoŋ yí dɔ o, vɔ taŋfuin ci acinyɔ koɖo nubuwo le gbedoxɔ lɔ cucumɛ xoca wo taɖo eyɔɛ mɔ nɔvi. (1Efyɔ 9:13; 5:1-12) Davidi ŋwlɛ mɔ: “Ooo, le é nyɔ do, yi je acɔ do, hwecinu nɔvinɔwo tɛnŋ nɔ̀ anyinɔnɔ doju yi xoca nyɔnɔnwitɔ!” Enyɔ cɛ ci eŋwlɛ dasɛ mɔ de ekacaca ci yí nɔnɔ nɔjinɔwo gblamɛ ɖekɛ yí adɔ fafa koɖo ɖekawawa anɔ wo mɛ o. (Eha 133:1) Eyi taɖo lɔnlɔn koɖo amɛkpena tɔ bubukpɔ yí dɔ Davidi yɔ Ʒonatan mɔ ye nɔviye ci wodenyi nɔjinɔwo can. (2Sam 1:26) Woyɔnɔ exlɔ ciwo yí ɖo adɛn koɖo susu ɖekɛ ŋmɛwo mɔ nɔviwo, nɔ wowo dɛn koɖo wowo susu lɔwo gbedɔn can.—Elo 18:9.

23-29 MAI

MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 2 SAMIƐLI 4-6

“Kpɔtɔ avɔnnɔ mɔ yedawa ŋɖe nɔ ye nu ŋgbejeŋ nɔ Yehowa o”

w05 5/15 17 mm. 8

Enyɔ vevi ciwo yí le Samiɛli Wema amɛvetɔ mɛ

6:1-7. Ci Davidi ɖo susu nywi can ɔ, ci eti kpɔ yí da le Mawu se ji yí sɔ daka lɔ do ehunvi mɛ keŋ asɔɛ yi Ʒerusalɛmu deje ji o. (Hunhun 25:13, 14; Amɛhlɛnhlɛn 4:15, 19; 7:7-9) Ŋci yí to so mɛ ci Uza le daka lɔ gbedasɛ hɛnnɛ mɔ susu nywi ɖoɖo detrɔnɔ Mawu sewo o.

w05 2/1 27 mm. 20

Yehowa wanɔ enujɔjɔɛ tɛgbɛɛ

20 Nya mɔ Uza ɖo anya Se lɔ nywiɖe. Nɔ wokpɔkpɔ nublabla daka lɔɔ, wonyanɔ mɔ Yehowa le nɔ zeɖeka. Ese lɔ mɔ nɔ mɛɖe deɖo acɛ gbɔxwe yí tɔ alɔ enublabla daka lɔɔ, yɛaku. (Amɛhlɛnhlɛn 4:18-20; 7:89) Eyi taɖo wodeɖo akpɔ nublabla daka vevi cɛ sɔsɔ so fiɖe vayi fibu mɔ yɛnyi enu vlɛkɛsɛ o. Uza nyi Levitɔ (kpɔ denyi avɔnsatɔ o), eyi taɖo ájeshi Ese cɛ ɖɛ nywiɖe. Gbesɔ kpe niɔ, edalɔ xwe yí wosɔ enublabla daka lɔ wla do so exwe ɖewo ke. (1 Samiɛli 6:20–7:1) Énɔ nɔ na nɔ exwe 70 ɖewo, keke vaɖo hwenu Davidi mɔ woasɔɛ si. Eyi taɖo so vihwɛmɛ ɖiɔ, Uza ajeshi ese ciwo yí kudo enublabla daka lɔ nu.

w05 2/1 27 mm. 21

Yehowa wanɔ enujɔjɔɛ tɛgbɛɛ

21 Shigbe lé wonui vayi nɛɔ, Yehowa kpɔnɔ ŋci yí le ji mɛ nɔ amɛ. Eyi taɖo Yehowa tɛnŋ kpɔ mɔ egoyiyi yí dɔ ewa enu lɔ ci wodenui do exolɔlɔ lɔ mɛ can, ɖo yi Nyɔ lɔ mɔ Uza nuwana lɔ “de na bubu Mawu” o. Taŋfuin Uza nyi ŋsu egoyitɔnɔ ci yí wanɔ nu ezenɔ to ciwo eɖo gbe awa nua? (Elododo Wema 11:2) Ci Jukɔn lɔ kpɔ enyi eyi kukuɔ ehunvi ci mɛ enublabla daka ci wosɔ wla do dalɔ xwe lɔ le dɔ ekpɔɛ mɔ yenyi amɛ vevia? (Elododo Wema 8:13) Alo xɔsemaɖo dɔ ekpɔɛ mɔ Yehowa lɔ̀ kpokpo keke yí datɛnŋ ale daka kɔkɔɛ ci yí le dumɛ nɔ Yehowa ŋtɔ lɔ do tea? Nɔ egbele do ɖe can ɔ, mìatɛnŋ akando ji mɔ ŋci Yehowa wa nyi enujɔjɔɛ. Ŋɖe ekpɔ le Uza ji mɛ dandandan yí dɔ ewi le afɔdumɛ.—Elododo Wema 21:2.

Bibla mɛ nuveviwo

w96 4/1 29 mm. 1

Dronɔ ao gbanwo nɔ Yehowa tɛgbɛɛ

Ci Davidi nyi fyɔɔ, yɛ can wa ɖe le enu ci yí jɔ mɛ dandandan. Yi nuwanawo dasɛ mɔ, mɛ ciwo yí le ekacaca nywi mɛ koɖo Yehowa hɛnnɛ tɛnŋ wa fɛn wa nu hweɖewonu nɔ wole tetekpɔwo mɛ. Ŋkɔŋkɔtɔɔ, Davidi do dɔmɛzi. Yi goduɔ, évatɔ vɔnvɔn. (2 Samiɛli 6:8, 9) Kankandoji ci eɖo do Yehowa nu ɖo tetekpɔ mɛ sɛnŋsɛnŋɖe. Ci dewa do Yehowa sewo ji le nyɔ cɛ mɛɔ, ewa shigbe mɔ degbedro yi gbanwo do Yehowa ji hwenɔnu o. Ŋtɔ́ han jɔnɔ do eo can ji hweɖewonua? Ejɔ do eo ji kpɔ yí ègbe mɔ yedawa do Yehowa sewo ji yí alɔzuwo to le mɛ yí èvado hwɛ yia?—Elododo Wema 19:3.

30 MAI–5 JUIN

MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 2 SAMIƐLI 7-8

“Yehowa bla nu koɖo Davidi”

w10 4/1 20 mm. 3

‘Efyɔ tɔ eo akpɔtɔ ali-ètɛnŋ kando ji’

Ŋciwo Davidi drɔ le ji mɛ jɔ ji nɔ Yehowa. Mawu bla nu koɖo Davidi, ɖo Davidi sɔ yiɖeki jo ni yí egbesɔ koɖo enyɔ ci Mawu ŋtɔ nu ɖɛ. Émɔ Davidi jijimɛvi ɖeka avanyi fyɔ sɔyi mavɔmavɔ. Natan yí nu egbe ci Mawu ɖo ɖɛ nɔ Davidi. Énu mɔ: “Ao xomu efyɔ tɔwo a kpɔtɔ a li-e tɛnŋ kando ji! Sɔ kudo eo nu ɔ, ao fyɔ a kpɔtɔ a li keke a sɔyì mavɔmavɔ! Ao fyɔʒinkpin a kpɔtɔ a lete keke a sɔyì mavɔ mavɔ!” (Kpukpui 16) Mi yí aɖu cinɔ tɛgbɛɛ nɔ nublabla cɛ yí avanyi efyɔ keke asɔyi mavɔmavɔɔ?—Ehajiji Wema 89:20, 29, 34-36.

w10 4/1 20 mm. 4

‘Efyɔ tɔ eo akpɔtɔ ali-ètɛnŋ kando ji’

Yesu Nazarɛtitɔ nyi Davidi viviɛ ɖeka. Hwenu yí mawudɔla ɖeka va dodoɔ ŋɛ so Yesu jiji nuɔ, émɔ: “[Yehowa] Mawu sɔ efyɔ ʒinkpin edalɔ Daviditɔ sɔ ni, yi Á ɖu efyɔ le Ʒakɔbu axomɛ tɛgbɛɛ, yi efyɔɖuɖu Yitɔ dá vɔ kpɔ o.” (Luiki 1:32, 33) Enu ci ebla koɖo Davidi vamɛ do Yesu Kristo ji. Eyi taɖo de agbetɔwo yí sɔɛ nɔ aɖu fyɔ o, vɔ Mawu yí ɖo egbe ni mɔ yɛaɖu fyɔ. Ecɛ na acɛ Yesu nɔ aɖu fyɔ tɛgbɛɛ. Mìaɖo ŋwi mɔ egbe ciwo Mawu ɖo vanɔ mɛ tɛgbɛɛ.—Ezai 55:10, 11.

w14 10/15 10 mm. 14

Ðo xɔse kpeŋkpeŋ do fyɔɖuxu lɔ nu

14 Bu tamɛ kpɔ so egbe ci Yehowa to Davidi nublabla lɔ ji yí ɖo nɔ Izraɛli fyɔ Davidi nu. (Hlɛn 2 Samiɛli 7:12, 16.) Hwenu Davidi nyi fyɔ le Ʒerusalɛmu yí Yehowa bla nu cɛ koɖi. Éɖo gbe ni mɔ viviɛwo mɛ yí Mɛsia lɔ ato so. (Luiki 1:30-33) Ci Yehowa wɛ ahan ɔ, éɖe mɛ ciwo viviwo mɛ yí jijmɛvi lɔ aso kpɔtɔ keŋ ɖo kpe yi ji mɔ cinɔɖutɔ ci yí anɔ Mɛsia fyɔʒinkpin lɔ mɛ “le se nu” aso Davidi viviɛwo mɛ. (Eze. 21:25-27) To Yesu jiɔ, Davidi cɛkpakpa lɔ “á kpɔtɔ a li keke a sɔyì mavɔmavɔ.” Le nyɔnɔnwi mɛɔ, Davidi jijimɛviwo “a kpɔtɔ a li keke a sɔyì mavɔmavɔ. Yi fyɔju [a]dɔnji shigbe ewe ɛnɛ.” (Eha. 89:34-37) Aɛ, Mɛsia cɛkpakpa dawa enumajɔmajɔ gbeɖe o, yí edɔ ciwo awa ani tɛgbɛɛ!

Bibla mɛ nuveviwo

it-2 623 mm. 3

Ŋkeke vɔvɔɛ lɔwo

Balamu nyɔnuɖɛ. Gbɔxwe Izraɛliviwo aɖo Gbeɖu nyigban lɔ jiɔ, enyɔnuɖɛtɔ Balamu nu nɔ Moabu fyɔ Balaki mɔ: “Na nu nɔ eo enu ci yí Izraɛlitɔ cɛwo a wa do eo koɖo ao mɛwo le [ŋkeke vɔvɔɛ lɔwo] mɛ. . . . Wlecivi ɖeka a va so Ʒakɔbu xomu mɛ. Acɛkpatɔ yoyu a va so Izraɛli mɛwo mɛ. Acɛkpatɔ hunnɔ a cuku etawo nɔ Moabutɔwo.” (Amh 24:14-17) Efyɔ Davidi ci yí ɖu Moabutɔwo ji yí nyi “wlecivi” lɔ hwenu nyɔnuɖɛ cɛ vamɛ ŋkɔŋkɔtɔ. (2Sam 8:2) Eze petii mɔ, hwenu Davidi tɔ acɛkpakpa yí nyi tɔtɔmɛ nɔ “ŋkeke vɔvɔɛ lɔwo” ci nyɔnuɖɛ cɛ vakɔmɛ. Nyɔnuɖɛ lɔ agbevamɛ hɛnnɛ do Yesu ji hwenu aɖu yi ketɔnɔwo ji, ɖo Davidi yí nyi kpɔli nɔ enu ŋtɔŋtɔ ci yí nyi Yesu Mɛsia Fyɔ lɔ.—Ezai 9:7; Eha 2:8, 9.

6-12 JUIN

MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 2 SAMIƐLI 9-10

“Davidi ɖo lɔnlɔn mavɔ nɔ amowo”

w06 6/15 14 mm. 6

Àkpɔ jijɔ dru

“Amɛ ci yí kpedo wamɛnɔwo nu yí wo ɖuji ɔ, á [kpɔ jijɔ] sugbɔ. Hwecinu cukaɖawo a kɔɖɛ ɔ, [Yehowa] a hwlɛn amɛ huntɔ gan. [Yehowa] a cɔn amɛ huntɔ ji yi a gbe hwlɛn yi gbe gan. [Eji ajɔ] amɛ hunnɔ le nyigban ji.” (Ehajiji Wema 41:1, 2) Lé Davidi lɔn Mefibali atakunɔ ci yí nyi yi xlɔ vevi Ʒonatan viɛ yí gbesɔ ɖe le ji ni do, nyi kpɔwɛ nywi ɖeka ci yí dasɛ lé woɖo awa nu asɔgbe ɖaɖa mɛ ciwo yí nyi wamɛnɔwo gbɔ do.—2 Samiɛli 9:1-13.

w05 5/15 17 mm. 12

Enyɔ vevi ciwo yí le Samiɛli wema evetɔ mɛ

9:1, 6, 7. Davidi wa do egbe ci eɖo ji. Mìwo can mìɖo aje agbla awanɔ do mìwo nyɔwo ji hɛnnɛ.

w02 2/15 14 mm. 10

Ŋja le gbaza mɛ nɔ wo gan wodo ji

10 Le xwe ɖewo goduɔ, lɔnlɔn ci efyɔ Davidi ɖo nɔ Ʒonatan wɛ mɔ ewa xomɛvu nɔ Mefibali. Davidi trɔ sɔ Sɔlu nyigbanwo pleŋ na Mefibali. Énu nɔ Sɔlu dɔwavi Siba mɔ yɛ le kpɔ wo ji ni. Davidi gbenu nɔ Mefibali mɔ, ‘àɖunɔ nu le anyi kplɔn nu hweshiahwenu.’ (2 Samiɛli 9:6-10) Kankandoji li mɔ xomɛvu ci Davidi wa nɔ Mefibali afa kɔn ni yí agbekpedo nu atakuku vevi ci esekɔ afa ni. Kpɔwɛ nywi ŋtɔ teŋ yí nyi cɛ! Mìwo can mìɖo awanɔ xomɛvu nɔ mɛ ciwo yí ŋja ɖe le gbaza mɛ nɔ gan yí wodokɔ ji.

Bibla mɛ nuveviwo

it-1 270

EgɛnfuIzraɛliviwo koɖo sasa jukɔn ciwo yí nɔ Asie koɖo Europe sɔnɔ egɛn mɔ, yɛnyi enuvevi ɖeka ci yí danasɛ mɔ mɛɖe nyi ŋsu agbo. Mawu do se nɔ Izraɛliviwo mɔ woŋgbekpa “efu ci yí mi do tekpe mɛ” o. Eyi nyi efu ciwo yí mi do gblamɛ nɔ eto koɖo ŋkuviwo yí so le eɖa vɔvɔnu keke vayiɖo egɛn ji. (1Ese 19:27; 21:5) Mawu do se ŋnɔ, ɖo enyi vojusɛntɔ ɖewo kɔnuwo.

13-19 JUIN

MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 2 SAMIƐLI 11-12

“Ŋgbeɖe mɔ nɔ edro vwinwo akpɔnɔ ŋsɛn do eo ji o”

w21.06 17 mm. 10

Àtɛnŋ ato le Satana fɛncawo mɛ!

10 Ŋbia na Davidi ŋlɔbe enu ciwo Yehowa ni. Ðewo yí nyi dɔkujeje, ŋkɔ yi to ni yí eɖu ji le ahwa sugbɔ mɛ. Davidi do akpe nɔ Mawu, ɖo édo jeshi mɔ “wo da tɛnŋ hlɛn” enu ciwo ena ye o. (Eha. 40:5) Vɔ le hweɖekanuɔ, Davidi ŋlɔbe enu ciwo Yehowa ni. Enu ci eɖo degbesunkɔ ni o, égbejijiɛ enu wu ahan. Ci Davidi ɖo nyɔnu sugbɔ can ɔ, droamu vwin na eji mɛbu shi. Nyɔnu lɔ yí nyi Baceba yí asuɔ nyi Uri Hititɔ. Amɛɖekɛtɔnyanya dɔ yí Davidi dɔn Baceba gbɔ yí efɔn fu. Enudɔndɔn teŋ Davidi wa, vɔ egbewa nubu ci yí nyina wu ahan. Énu mɔ wo le wu Uri! (2 Sam. 11:2-15) Lé Davidi bubui doɔ? Bui ebuikɔ mɔ Yehowa dekpɔ enu ci yí jɔ yɔa? Ci Davidi sɛn Yehowa le gbejinɔnɔ mɛ na nɔ hwenu jinjin ɖe vayi can ɔ, étɔ ŋbiabia yí ecɛ na ese vevi sugbɔ. Jijɔ enyi mɔ le yiyimɛɔ, Davidi lɔn do afɛn ciwo ewa ji yí trɔ jimɛ. Ci Yehowa sɔ enu ci ewa kiɔ, ejeŋ ni sugbɔ!—2 Sam. 12:7-13.

w19.09 17 mm. 15

Nyi yí taɖo mìlɔn yí bubɔnɔ mìwoɖekiwo nɔ Yehowaɔ, yí lé mìwɛni doɔ?

15 Denyi Davidi xomu ɖekɛ ji yí Yehowa sɔ Davidi ɖo ta nɔ o, vɔ égbesɔɛ ɖo ta nɔ Izraɛli jukɔn lɔ pleŋ. Ci Davidi nyi fyɔɔ, éɖo ŋsɛn sugbɔ. Hweɖewonuɔ, ézan yi ŋsɛn lɔ le emɔ dɔndɔn ji yí wa nuvɔn ganganwo. (2 Sam. 11:14, 15) Vɔ ékpɔtɔ bubɔ yiɖeki nɔ Yehowa, ɖo élɔn yí Yehowa dɔn to ni. Énu yi xomɛnyɔwo nɔ Yehowa le gbedodoɖa mɛ. Égbewa ci ji ekpe yí zɔn do Yehowa ɖaŋɖoɖowo ji. (Eha. 51:1-4) Gbesɔ kpe niɔ, denyi ŋsuwo ɖekɛ gbɔ yí exɔ adaŋɖoɖo nywiwo so o, vɔ ésɔ yiɖeki hwe keke yí lɔn nyɔnuwo ɖo aɖaŋ ni hɛnnɛ. (1 Sam. 19:11, 12; 25:32, 33) Davidi kpla nu so nuvɔn ciwo ewa mɛ yí sɔ Yehowa sɛnsɛn ɖo nuvevitɔ le agbemɛ.

w18.06 17 mm. 7

Sɔ Mawu sewo koɖo yi gɔnmɛɖosewo na kpla ao yexa

7 Mìado akpe mɔ, deʒan mɔ mìakpɔ alɔzu ciwo yí tonɔ so mawado Mawu sewo ji mɛ gbɔxwe akpla nuveviwo o. Mìakpla nu so afɛn ci mɛbuwo wa yí woŋwlɛ do Mawu Nyɔ lɔ mɛ. Elododo Wema 1:5 nu mɔ: “Amɛ nyaŋunuwo can tɛnŋ kpla enyɔ cɛwo. Wo a kpla sugbɔ do ji yi a nyi ŋununyatɔwo sɔwu.” Gbesɔ kpe niɔ, mìxɔnɔ ekpla nywitɔ so Mawu gbɔ nɔ mìhlɛnkɔ exolɔlɔ ŋtɔŋtɔ ciwo yí le Bibla mɛ yí bunɔ tamɛ kpɔ so wo nu. Le kpɔwɛ mɛ, bu tamɛ kpɔ so vevi ci efyɔ Davidi se nu ci eda le Yehowa se ji yí wa hashi koɖo Baceba. (2 Sam. 12:7-14) Nɔ mìhlɛnkɔ xolɔlɔ cɛ yí bukɔ tamɛ kpɔ so nuɔ, mìhɛn mìabiɔ mìwoɖekiwo se mɔ: ‘Lé Fyɔ Davidi awɛ do yí dawa hashi koɖo Baceba yí agɔn vevi mase le ji mɛ saɔ? Nɔ ŋvaɖo tetekpɔ ŋtɔ́ han ɖe mɛ ɖe, naɖo ŋsɛn yí agbedɔn agbea? Naɖyi Ʒozɛfu ashia abi naɖyi Davidi yí ana ta?’ (Gɔnm. 39:11-15) Nɔ mìbunɔ tamɛ kpɔ so alɔzu ciwo yí tonɔ so nuvwinwawa mɛɔ, mìatɛnŋ ado ŋsɛn mìwo ji yí “agbe nuvwinwawa.”

Bibla mɛ nu veviwo

it-1 600 mm. 6

Davidi

Vɔ Yehowa glogloɔ ŋci yí jɔjɔ kpɔ yí hun nu so enudɔndɔn lɔ pleŋ ji. Nɔ Yehowa lɔn alɔn sa yí agbetɔwo azan Moizi Se lɔ asɔ ɖo kojo nɔ Davidi koɖo Baceba saɔ, woawu nuvɔnwatɔ amɛve lɔwo yɔ. Eyi kandoji li mɔ jijimɛvi ci yí nyi hashivi lɔ aku koɖo nɔlɔ. (2Ese 5:18; 22:22) Ele ahan gan Yehowa ŋtɔ kpɔ nyɔ lɔ gbɔ yí ku ŋshishi nɔ Davidi do Fyɔɖuxu nublabla lɔ ŋci (2Sam 7:11-16); ɖo Davidi ŋtɔ can ku ŋshishi nɔ amowo (1Sam 24:4-7; sɔ sɔ koɖo Ʒaki 2:13) koɖo ci Mawu kpɔ do ji mɛ ci yí nuvɔnwatɔ lɔwo trɔ ŋci. (Eha 51:1-4) Vɔ alɔzu degɔnma to so mɛ nɔ wo o. Yehowa nu to enyɔnuɖɛtɔ Natan ji mɔ: “Ŋ hɛnhɛn cukaɖa kɔɖo eo ji. Cukaɖa lɔ a so eoŋtɔ xomu mɛ.”—2Sam 12:1-12.

20-26 JUIN

MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 2 SAMIƐLI 13-14

“Amɛɖekitɔjiji Amnɔ tɔ hɛn eku vɛ ni”

it-1 31

Absalomu

Wowu Amnɔ. Lé Absalomu nɔviɛ nyɔnu Tama nyɔvi do dɔ yí evatɔ tɔviɛ xoxu Amnɔ drodro sugbɔ. Éwa ye mɔ yeble yí gbewɛ keke wodɔ Tama ɖaɖɛ nɔ avaɖa nu ni le yi xɔ mɛ. Eyi edɔn gbɔ akpasɛnsintɔ. Le yi goduɔ, Tama gbɔ dɔndɔn degbedro Amnɔ o yí etɔ xɛxɛ yí nyi ti le axwe lɔ mɛ yí eci mɔ ji. Tama donɔ awu vlayaa ci yí ɖo amamu sugbɔ keŋ sɔ danasɛ mɔ yenyi efyɔvi nyɔnu ci yí kpɔtɔ le gbeji. Ecɛyɛɔ, édrɛn awu lɔ yí sɔ afizɔ kɔ do ta nɔ yiɖeki. Ci Absalomu do go yiɔ, énya zeɖeka mɔ tɔviɛ Amnɔ ci yí ɖo lɔnlɔn dɔndɔn ni sa yí wa ŋcɛ koɖi. Absalomu kplɔ Tama hɛn yi yi xomɛ yí nu ni mɔ, yɛŋgbedo hwɛ yi o.—2Sam 13:1-20.

w17.09 5 mm. 11

Kpla amɛɖekileledomɛ

11 Bibla xo nuxu so mɛ ciwo yí dele wowoɖekiwo domɛ le gbɔdɔndɔn kpaxwe nu yí wonyi amɛkanxle nyɔ nɔ mì. Egbexo nuxu so alɔzu ciwo yí to le ʒinxomadomado wowo tɔ mɛ. Mɛɖekpokpui ci yí le Kim nɔnɔmɛ hanmɛ ɖo abu tamɛ kpɔ so ŋci yí jɔ do ɖajɛvi manyaɖe ci nu woxo nuxu so le Elododo Wema eta 7 mɛ. Éɖo agbebu tamɛ kpɔ so ŋci Amnɔ wa koɖo alɔzu ci yí to so amɛɖekimaledomɛ yi tɔ lɔ mɛ. (2 Sam. 13:1, 2, 10-15, 28-32) Le sɛnsɛn xomumɛtɔ hwenuɔ, vida koɖo vinɔwo hɛn azan Bibla kpukpui ciwo mìyɔ vayi asɔ kpedo wowo viwo nu nɔ woalenɔ wowoɖekiwo domɛ yí agbenya ŋɖɛ le gbɔdɔndɔn drowo kpaxwe.

it-1 32 mm. 1

Absalomu

Exwe amɛve vayi yí exweɖuɖu ci yí nyi lɛngbɔfukpakpa hwenu vaɖo. Eyi Absalomu wa toto aɖu azan le Bali-Xazɔ ci yí jinjin kpeci 22 le wezexu tagbe nɔ Ʒerusalɛmu. Éyɔ efyɔvi ŋsuviwo koɖo Davidi ŋtɔ nɔ azan lɔ ɖuɖu. Absalomu dalɔ ɖe kuku ni mɔ yedatɛnŋ ava o, eyi enu ni mɔ yɛɖo axɔ gbe nɔ eviɛ ŋsuvi ŋkɔtɔ ava do dumɛ ni. (Elo 10:18) Le azan lɔ ɖuɖu hwenuɔ, Absalomu ɖe gbe nɔ yi dɔwaviwo mɔ wo le wu Amnɔ hwenu “é nu vɛn yí le yiɖekimɛ nywiɖe.” Efyɔvi kpɛtɛwo soyi Ʒerusalɛmu yí Absalomu shi yi tɔgbuiɛ Siritɔ fyɔɖuxu mɛ le Geshu le wezexu nɔ Galile Xu lɔ. (2 Sam 13:23-38) “Ahwawawi” nyɔ ci enyɔnuɖɛtɔ Natan nu ɖɛ vaɖo Davidi “xomɛ” hɔntɔn yí akpɔtɔ adadahɛn nu le yi gbenɔnɔ kpɛtɛ mɛ.—2 Sam 12:10.

Bibla mɛ nuveviwo

g04 12/22 8-9

Evinyɔnyɔ ci yí le veviɖe wu

To akpo nɔ yɛɔ, mìaxo nuxu so Absalomu ci yí nyi Davidi vi nu. Ci evinyɔnyɔ yi tɔ dronɔ amowo can ɔ, yi nuwanawo dɔ wodelɔnnɔ yi nyɔ gbɔ o. Bibla nu so nu mɔ: “Ŋsu ɖe de le Izraɛli yí nyakpɔkpɔ shigbe Absalomu ɛnɛ o. [Fiɖe] de le Absalomu nu so ta gbɔ keke sɔyì afɔwo gbɔ [yí denya kpɔkpɔ] o.” (2 Samiɛli 14:25) Ci ele ahan can ɔ, edro Absalomu tɔ dɔ efɔn gu do dalɔ ŋtɔ nu yí ji mɔ yeaxɔ fyɔʒinkpin lɔ le shi. Édɔn dalɔ shiwo gbɔ akpasɛnsintɔ ŋtɔkpu can. Nyi yí to so mɛ niɔ? Mawu do dɔmɛzi do Absalomu yí ese vevi keke yí ku.—2 Samiɛli 15:10-14; 16:13-22; 17:14; 18:9, 15.

Absalomu nu jɔnɔ ji nɔ eoa? Kankandoji li mɔ yi nu dejɔnɔ ji nɔ eo o. Yi nuwanawo pleŋ dɔ mɛɖe dejinɔ mɔ yeagogui o. Ci enya kpɔkpɔ le ŋcilanmɛ can ɔ, egoyiyi koɖo egbejimanɔmanɔ dɔ yí degbenyɔ vi le ŋmɛ nɔ amowo o. Yí adɛn cɛwo ke yí gbehɛn eku vɛ ni. To akpo nɔ yɛɔ, Bibla xo nuxu so amɛ sugbɔ ciwo yí nya ŋɖɛ yí wowo nu gbejɔnɔ ji nɔ amowo gan yí denu nyɔ ɖe so evinyɔnyɔ wowo tɔ nu o. Yi mɛ kɔ gbawlɛɛ mɔ, lé mɛ lɔ nyɔ le xomɛ do yí le veviɖe wu.

27 JUIN–3 JUILLET

MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 2 SAMIƐLI 15-17

“Egoyiyi dɔ Absalomu fɔn gu”

it-2 630

Mɛ ciwo yí shinɔ ju le fyɔhunvi ŋkɔ

Sasa jukɔn ciwo yí le Asie koɖo Europe nuwana enyi mɔ, mɛɖewo shinɔ ju le efyɔ lɔ hunvi ŋkɔ yí vayi nunɔ nɔ amowo mɔ efyɔ lɔ gbɔgbɔ yí gbekpenɔ do nu nɔ évaɖo. (1 Sam 8:11) Absalomu koɖo Adonia sran bubunana efyɔ nuwana cɛ. Vɔ wosɔ amɛ 50 do ŋkɔ nɔ wowo hunviwo yí sɔ gangan wowoɖekiwo yí gbewɛ nɔ aze mɔ woadɔn to nɔ mɛ ci yí dedo bubu egufɔnfɔn yewo tɔ nu o.—2 Sam 15:1; 1 Efyɔ 1:5; kpɔ COUREURS.

w12 7/15 13 mm. 5

Sɛn vovo Mawu

5 Mɛ ciwo yí kpɔnɔ ŋsɛn dɔndɔn do mɛbuwo ji kpɔwɛwo sugbɔ le Bibla mɛ. Efyɔ Davidi vi ŋsuvi Absalomu tɔ nyi ɖeka. Absalomu nyɔ vi mɛɖe desɔ koɖi o. Vɔ shigbe Satana nɛɔ, ébɔnu ŋbia shin le ji mɛ ni yí evabiaŋ edalɔ fyɔʒinkpin ci yí deje nɔ o. Absalomu sɔ ayejeje keŋ asɔ xɔ fyɔʒinkpin lɔ. Éwanɔ aye mɔ yesɔnɔ ɖe le ji nɔ ye kpena Izraɛliviwo yí kojoɖoxu efyɔ tɔ lɔ yɛdesɔnɔ ɖe le ji nɔ wo ahan o. Nyɔnɔnwi yɔ, shigbe lé Legba wa nu do le Edɛn kpa lɔ mɛ nɛɔ, Absalomu wakɔ nu shigbe mɔ ewakɔ nywi nɔ amowo hannɛ vɔ ŋsu yɔ. Ðo le hwenɔnu keɔ, édrɔkɔ nukpotuwo do edalɔ ci yí ji nu.—2 Sam. 15:1-5.

it-1 1101

Xebrɔn

Le xwe ɖewo goduɔ, Davidi vi Absalomu trɔyi Xebrɔn yí ji mɔ yeafi fyɔʒinkpin lɔ le gɔnmɛ nɔ ye daye le nɔ. Vɔ deje ji ni o. (2 Sam 15:7-10) Anyi mɔ ci Xebrɔn nyi Ʒuda fyɔju kpɔ vayi koɖo ci enyi ejugan ŋtɔ́ mɛ yí woji Absalomu le taɖo eɖui mɔ hunnɔ yí yeatɔ so yí afi efyɔʒinkpin lɔ le gɔnmɛ nɔ ye daye nɛ. Le yiyimɛɔ, Davidi viviɛ efyɔ Roboamu trɔ cu Xebrɔn ju lɔ. (2 Kro 11:5-10) Ci Babilonitɔwo gban Ʒuda ju lɔ yí Ʒuifuwo vatrɔgbɔ so hwashigbemɛɔ, eɖewo vayi ci Xebrɔn (Kiriat-ariba) le wo mɛ.—Nex 11:25.

Bibla mɛ nuveviwo

w18.08 6 mm. 11

Ènya nyɔ lɔwo pleŋ a?

11 Nɔ wokannɔ ŋsu do enyɔ ciwo wonunɔ so mì nu mɛ alo wodenu ŋci yí jɔ lɔ vɛ pleŋ ɔ, adɔ woawa enumajɔmajɔ do mì nu dru. Mìasɔ efyɔ Davidi koɖo Mefibali kpɔwɛ. Davidi na nu Mefibali yí gbewa xomɛvu ni hwenu etrɔ tɔgbuiɛ Sɔlu nyigbanwo pleŋ sɔ ni. (2 Sam. 9:6, 7) Le yi goduɔ, wovakan ŋsu do nu nɔ Mefibali le Davidi gbɔ. Davidi deji gɔnmɛ kpɔ nɔ nyɔ lɔ o, yí sɔ gbeta yí xɔ nu lɔwo pleŋ le Mefibali shi. (2 Sam. 16:1-4) Le vɔvɔnu ci Davidi vaxo nuxu koɖo Mefibali ɔ, élɔn do ji mɔ yewa fɛn, eyi etrɔ sɔ enu lɔwo kpaxwe ɖe ni. (2 Sam. 19:24-29) Nɔ Davidi desɔ gbeta blaŋ ci ese enu ci yí jɔ lɔ kpaxwe ɖewo, vɔ yí do ʒinxo yí nya nyɔnɔnui lɔwo pleŋ gbɔxwe yí sɔ gbeta lɔ saɔ, enumajɔmajɔ cɛ dajɔ o.

    Wema ciwo yí le Ajagbe mɛ (2015-2025)
    To le mɛ
    Ðo mɛ
    • Aja
    • Miin
    • Cancanwo
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Yizanzan sewo
    • Amɛ ŋtɔ nyɔtakankan totowo
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ðo mɛ
    Miin