Agbenɔnɔ koɖo sumɔsumɔdɔ bɔbɔ nukplawema nyɔsoxuwo
4-10 JUILLET
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 2 SAMIƐLI 18-19
“Bazilai ɖo sɛnxujeshinɔamɛɖeki kpɔwɛ nywi”
w07 7/15 14 mm. 5
Bazilai jeshi sɛnxu nɔ yiɖeki
Kankandoji li mɔ, kpekpedonu ci Bazilai na Davidi jeŋ ni haan. Eze mɔ efyɔ lɔ deji mɔ yeani ŋcilanmɛnuwo yí asɔ cu fɛn ni kpoŋ o. Bazilai nyi hotɔnɔ yí deʒan kpekpedonu cɛ o. Ci mɛgan shinshin cɛ ɖo nɔnɔmɛ nywiwo yí taɖo taŋfuin Davidi ji mɔ le va nɔ fyɔxwe. Bubu gangan anyi nɔ Bazilai nɔ évayi ci efyɔxwe mɛ tɛgbɛɛ yí agbedɔ asenɔ vivi nɔ nunywi ciwo wokpɔnɔ nɔ wonyi xlɔ koɖo fyɔ.
w07 7/15 14 mm. 7
Bazilai jeshi sɛnxu nɔ yiɖeki
Susu ɖeka ci yí atɛnŋ adɔ Bazilai sɔ gbeta cɛ yí nyi ci eshin yí kpo yí dagbesɛnŋ awa ŋɖewo o. Taŋfuin Bazilai kpɔ mɔ yedagbesɛnŋ anɔ agbe sugbɔ o. (Ehajiji Wema 90:10) Éwa ŋci atɛnŋ awa yí sɔ kpedo Davidi nu, gan égbenya hɛnnɛ mɔ yedagbesɛnŋ awa ŋɖewo o, ɖo yeshin yí kpo. Bazilai deɖe mɔ amɛkpɛnkpinnyinyi koɖo nɔxu gangan nɔnɔ susu dɔ yí degbegbeje yiɖeki mɛ kpɔ keŋ akpɔ ŋciwo ji asun awa o. To akpo nɔ enuganganjitɔ Absalomuɔ, Bazilai wa ɖaŋ dasɛ mɔ yejeshi sɛnxu nɔ yeɖeki.—Elododo Wema 11:2.
w07 7/15 15 mm. 1-2
Bazilai jeshi sɛnxu nɔ yiɖeki
Bazilai xolɔlɔ tɛ gbe do lé enuwawa eɖe dawu ɖe le veviɖe do. Akpaxwe ɖeka yí nyi mɔ, mìdagbe sumɔsumɔ mɔnukpɔkpɔ ɖe alo agbe mɔ mìdado gbla nɔ woana mì agbanleamɛji ɖe o, ɖo mìji mɔ ŋɖe ŋgbedo xaxa nɔ mì le agbe mɛ o alo akpɔkpɔ mìwoɖekiwo mɔ mìdasɛnŋ axɔ agbanleamɛji o. Nɔ mìgo do Mawu nu mɔ yɛana mì ŋsɛn koɖo nunyaɔ, átɛnŋ akpedo mì nu nɔ ŋɖe hwedo mì.—Filipitɔwo 4:13; Ʒaki 4:17; 1 Piɛ 4:11.
Akpaxwe bu yí nyi mɔ, mìɖo ajeshi sɛnxu nɔ mìwoɖekiwo. Le kpɔwɛ mɛ, Kristotɔ ɖe atɛnŋ awanɔ gbɔngbɔnmɛdɔ sugbɔwo keke ajan. Átɛnŋ anya mɔ nɔ yegbexɔ agbanleamɛji buɔ, yedasɛnŋ agbesɔ agban bu ciwo yí Ŋwlɛŋwlɛ lɔwo mɔ yeɖo asɔ nywiɖe shigbe xomu gbanleamɛjiwo nɛ o. Nɔ nuwo vale ahan ɔ, dedasɛ mɔ énya sɛnxuwo nɔ yiɖeki yí gbewanɔ nu le dredrenu nɔ égbe mɔ yedaxɔ agbanleamɛji bu ciwo wosɔkɔ ni yɛ ba?—Filipitɔwo 4:5; 1 Timɔte 5:8.
Bibla mɛ nuveviwo
“Shi ju lɔ yi vɔvɔnu”
19 Nɔ èle nɔnɔmɛ ɖe mɛ yí kpɔ mɔ amɛwo demɔŋje mɛ nɔ yeɔ, Mefibali kpɔwɛ atɛnŋ akpedo eo nu. (2 Sam. 4:4) Afɔwo koɖo ve ku ni. Gbeɖekaɔ, Efyɔ Davidi wa fɛn yí do hwɛ yi. Denyi ŋɖe yí Mefibali wa taɖo enu cɛwo jɔ do ji o. Vɔ yi nɔnɔmɛ lɔ dena egbɔjɔ o. Ékpɔ jijɔ do enunywi ciwo yí jɔ le yi gbemɛ nu. Xomɛvunu ci Davidi wa ni vayi jeŋ ni. (2 Sam. 9:6-10) Eyi taɖo ci Davidi wa fɛn do hwɛ yiɔ, deŋlɔbe enu ciwo yí ewa ni vayi o. Dedo domɛzi do afɛn ci Davidi wa nu o. Yí dedo hwɛ Yehowa do enu ci Davidi wa nu o. Mefibali sɔ susu ɖo enu ci atɛnŋ awa yí asɔ kpedo mɛ ci Yehowa sɔ ɖo fyɔ nu. (2 Sam. 16:1-4; 19:24-30) Yehowa na yí woŋwlɛ Mefibali kpɔwɛ nywi lɔ do Bibla mɛ, nɔ mìakpɔ nyɔna so mɛ.—Rɔm. 15:4.
11-17 JUILLET
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 2 SAMIƐLI 20-21
“Yehowa nyi Mawu ci yí le jɔjɔɛɖe”
it-1 1047 mm. 3
Gibeɔn
Ci efyɔ Sɔlu ɖui mɔ yeagu Gibeɔntɔwo swi can ɔ, jukɔn lɔ kpɔtɔ li na nɔ xwe sanŋdiwo. Ele ahan gan, Gibeɔntɔwo do ʒinxo yí nɔ te kpɔ Yehowa mɔ yɛawa nujɔjɔɛ. Yehowa to exwe amɛtɔn jutotui ji le efyɔ Davidi cɛkpakpa hwenu yí sɔ wa enujɔjɔɛ lɔ. Ci Dividi biɔ nyɔ Yehowa seɔ, ékpɔ mɔ ehunfɛn ci woɖu do Gibeɔntɔwo yí dɔ. Davidi biɔ Gibeɔntɔwo se mɔ nyi woawa asɔ ɖa vu lɔ ma. Gibeɔntɔwo ɖo ŋci nywiɖe mɔ de “shika koɖo egacuho” nyɔ yɔ o, ɖo Ese lɔ mɔ nɔ mɛɖe wu amɛɔ, wodasɔ nubuɖe cu fɛn do ta ni o. (Amh 35:30, 31) Wogbelɔn do ji mɔ yewodatɛnŋ awu mɛɖe nɔ se lɔ dena gbe yewo o. Eyi dɔ taɖo wobɔ nu keke Davidi gbevatɔ nyɔ lɔ biɔbiɔ wo se gbɔxwe womɔ wo le sɔ Sɔlu “vi” amadrɛ jo nɔ yewo. Ci enyi Sɔlu koɖo yi xomu keŋkeŋ lɔ ji yí ehunfɛn lɔ le dasɛ mɔ, nɔ Sɔlu yí gbexɔ ŋkɔ le amɛwuwu lɔ mɛ can ɔ, “eviɛ” lɔwo wa ɖe le mɛ dandandan. (2Sam 21:1-9) Le nujɔjɔ cɛ mɛɔ, de eviwo yí wowuwuɔ do nuvɔn ci jilawo wa ŋci o, (2Ese 24:16) vɔ enujɔjɔɛ wawa ɖoɖo tɔxu nɔ mɛɖekaɖeka ci yí sɔgbe koɖo ese ci yí mɔ “nɔ́ amɛ ɖe wu amɛ ɔ, é ɖo a sɔ yiŋtɔ gbe sɔ cufɛn” yɔ.—2Ese 19:21.
Bibla mɛ nuveviwo
w13 1/15 31 mm. 14
Kristotɔ hamɛmɛshinshinwo nyi ‘dɔwatɔwo nɔ mìwo jijɔ kpɔkpɔ’
14 Ci yí Satana koɖo yi gbɛviwo sɔsɔ afɔklɛnnuwo dada do mɔ ji nɔ mìwo ciwo yí nyi Yehowa mɛwo le xexeɛ pleŋ mɛ can ɔ, mìyi ji yí wawa mìwo sumɔsumɔdɔ lɔ. Mɛɖewo le mì mɛ kpannɔ ŋkɔ cukaɖa ganganwo, vɔ ci wokando Yehowa jiɔ, woɖunɔ cukaɖa cɛ ciwo yí le shigbe “Goliatiwo” hannɛ ji. Ele ahan gan, gaɖewo mɛɔ, egbla ciwo mìdonɔ tɛgbɛɛ yí asɔ kpan ŋkɔ ayadonamɛ xexe lɔ tɔwo dɔ yí nu cinɔ kɔ nɔ mì yí mìgbɔjɔnɔ. Le gbɔjɔgbɔjɔ nɔnɔmɛ ŋtɔ́ mɛɔ, mìhwenɔ doŋ nɔ mìwoɖekiwo yí cukaɖa ciwo ji mìatɛnŋ aɖu fafɛɖe sa hɛn asɔ mì ‘xwin’. Le hwenu ŋtɔ́wo mɛɔ, hamɛmɛshinshin ɖe kpekpedonu ci yí ava do gamɛ nywi ji ana jijɔkpɔkpɔ koɖo ŋsɛn mìwo tɔ atrɔ gbɔ shigbe lé ejɔ do amɛ sugbɔ ji hannɛ. Nɔvinyɔnu emɔɖetɔ ci yí le xwe 60 wo mɛ nu mɔ: “Hweɖekanuɔ, dewawanɔŋ nywiɖe o yí kunuɖeɖedɔ lɔ dɔ enu cinɔ kɔ nɔŋ. Hamɛmɛshinshin ɖeka kpɔ mɔ ŋsɛn hwedoŋ yí te gogoŋ. Mìkan seŋ so Bibla kpukpui ɖeka ci yí do ŋsɛn amɛ nu. Ŋwa do nukplamunyɔ ciwo enu nɔŋ ji yí ewa nywi nɔŋ.” Énu kpi mɔ: “Amɛlɔnlɔnnu ŋtɔ teŋ hamɛmɛshinshin lɔ wa ci ekpɔ mɔ ŋgbɔjɔ keŋ yí kpedoŋ nu!” Nyɔnɔnwi yɔ, edo ŋsɛn amɛ nɔ mìnya mɔ mìɖo hamɛmɛshinshin ciwo yí lenɔ ŋkuvi do mì nu koɖo lɔnlɔn yí shigbe lé Abishai ci yí ni vayi kpedo Davidi nu nɛɔ, wole gbesɔsɔ ‘yí akpedo mì nu.’
18-24 JUILLET
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 2 SAMIƐLI 22
“Go do Yehowa nu nɔ èʒan kpekpedonu”
cl 19 mm. 11
Àtɛnŋ “agogo Mawu” nyaoa?
11 Nɔ mìhlɛnnɔ le Bibla mɛ mɔ Mawu “ɖo ŋsɛn” can ɔ, (Ezai 40:26) etonɔ akpo nɔ mì nɔ mìhlɛn nu so lé ehwlɛn Izraɛliviwo gan do le Axu jin lɔ mɛ koɖo lé egbenɔ godu nɔ jukɔn lɔ do le zogbeji na nɔ xwe 40. Àtɛnŋ akpɔ lé eshi blabla lɔwo makɔ do ve do le susu mɛ. Àkpɔ lé jukɔn ciwo yí ayi 3000000 han zɔnzɔn to nyigban xuxu ji le axu lɔ mɛ yí eshi lɔwo jɔ traala traala shigbe gli tritriwo nɛ le ɖushi koɖo miɔmɛ nɔ wo. (Hunhun 14:21; 15:8) Àtɛnŋ agbekpɔ lé Mawu le bu nɔ wo do le zogbe lɔ ji. Eshi ciwo yí totoɔ wawawa le kpe tu mɛ. Wokpɔ ŋɖuɖu ciwo yí le shigbe jinuku ɣiwo nɛ le nyigban. (Hunhun 16:31; Amɛhlɛnhlɛn 20:11) Yehowa dasɛ le lɛ mɔ, yeɖo ŋsɛn yí gbezinni keŋ sɔ kpenɔdo ye jukɔn nu. Dena mì kankandoji ci mìnya mɔ mìwo gbedoɖawo yinɔ Mawu ŋsɛntɔnɔ ci yí “nyi mìwo bexu sɛnŋsɛnŋtɔ [yí] le mɛ ɔ, mì tɛnŋ kpɔ alɔ̀du tɛgbɛɛ le cukaɖawo hwenu” ba?—Ehajiji Wema 46:1.
w10 6/1 26 mm. 4-6
“Ànɔ gbeji”
Mìale ŋkuvi do Davidi nyɔwo nu nywiɖe doji. Woatɛnŋ agbeɖe Ebre nyɔgbe ci gɔnmɛ woɖe mɔ “ànɔ gbeji” gɔnmɛ mɔ “àwa xomɛvunu koɖo lɔnlɔn.” Nyɔnɔnwi yɔ, lɔnlɔn mɛ yí egbejinɔnɔ sonɔ. Lɔnlɔn dɔ yí Yehowa sɔ yiɖeki kudo mɛ ciwo yí nɔnɔ gbeji ni nu.
Gbedo jeshi hɛnnɛ mɔ, egbejinɔnɔ le ŋkɔ sesese nɔ lé nu wanɔ nɔ amɛ do; de enyɔ enyi wonunɔ kpoŋ o, wana mɛ wokpɔɛni le. Davidi kpɔ lé Yehowa nɔnɔ gbeji do ŋtɔŋtɔ. Hwenu nuwo nyina nɔ Davidi sɔwu le yi gbe mɛɔ, egbejinɔnɔ Yehowa tɔ dɔ ekpedo nu yí glɔn ta ni keŋ yí gbedasɛ emɔ nɔ efyɔ egbejinɔtɔ lɔ. Ci Davidi nyi akpedotɔɔ, émɔ Yehowa yí hwlɛn ye gan le “Sɔlu koɖo ye ketɔnɔ buwo shi.”—2 Samiɛli 22:1.
Nyi mìakpla so Davidi nyɔ lɔwo mɛɔ? Yehowa detrɔnɔ alo minɔ gbeji nɔnɔ o. (Ʒaki 1:17) Ékpɔtɔ wanɔ do yi sewo ji yí gbewanɔ do egbe ci eɖo ji. Davidi ŋwlɛ do yi hajiji wema buwo mɛ mɔ: “[Yehowa] . . . Dá tɛnŋ so le amɛ ciwo yí kplɔɛ ni do nu” o.—Ehajiji Wema 37:28.
Bibla mɛ nuveviwo
w12 11/15 17 mm. 7
Sɔ eɔɖeki wa amɛhwɛhwɛ
7 Amɛɖekisɔsɔhwe kpɔwɛ Mawu tɔ wa dɔ do ehakpatɔ Davidi ji haan. Éji ha nɔ Yehowa mɔ: “Èsɔ ao hwlɛngan kpoxɔnu naŋ, yí amɛɖekisɔsɔhwe ao tɔ na ŋgangan.” (2 Sam. 22:36, NWT) Davidi mɔ ci Yehowa sɔ yiɖeki hwe alo bubɔ yiɖeki yí kpɔ ye gbɔ yí dɔ yegangan le ŋɖekpokpui mɛ le Izraɛli. (Eha. 113:5-7) Mìwotɔ to akpo nɔ yitɔa? Nɔ mìsɔ nɔnɔmɛ, enujikpekpe koɖo emɔ ciwo yí hunnɔ nɔ mì ɖe, eɖe le mì “shi yí [mì] de xɔ” so Yehowa gbɔa? (1 Kor. 4:7) Amɛ ci yí sɔ yiɖeki wanɔ amɛ hwɛhwɛ nyi “amɛ gangan,” ɖo evanyinɔ Yehowa sɛntɔ ci yí nɔnɔ veviɖe wu. (Luiki 9:48) Mìabu tamɛ kpɔ so lé enyi ahan do.
25-31 JUILLET
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 2 SAMIƐLI 23-24
“Èwanɔ vɔnsaa?”
it-1 153
Aravna
Ewa mɔ Aravna na nyigban, elan koɖo aci ciwo woasɔ wa vɔnsa lɔ ehomaxɔ, vɔ Davidi mɔ yeacu ho ni dandandan. Exolɔlɔ ci yí le 2 Samiɛli 24:24 dasɛ mɔ Davidi xwle texwe koɖo elan lɔwo egacuho sekɛli 50 (Dɔla Amɛliki tɔ 110). Vɔ exolɔlɔ ci le 1 Kronika 21:25 mɔ Davidi cu shika sekɛli 600 (Dɔla Amɛliki tɔ 77000 han) nɔ nyigban lɔ. Mɛ ci yí ŋwlɛ Samiɛli amɛvetɔ lɔ xokɔ nuxu so eho ci wosɔ xwle nyigban ci ji womɛ avɔnsakpe lɔ do koɖo ŋciwo wosɔ sa avɔn lɔ ɖekɛ nu. Eho ci Davidi cu nɔ ŋcɛwo ɖekɛ yí eyɔ. Le akpaxwe ɖetɔ lɔɔ, mɛ ci yí ŋwlɛ Kronika ŋkɔtɔ lɔ yɛ xo nuxu so nyigban ci yí kan gbedoxɔ lɔ pleŋ cucu le yiyimɛ nu. (1Kro 22:1-6; 2Kro 3:1) Ci texwe ci ji wocu gbedoxɔ lɔ koɖo yi nuwo pleŋ do gangan gbajaɔ, eze mɔ yi ho yí nyi shika sekɛli 600 ci wocu nɔ nyigban gangan ŋtɔ́. Denyi texwe nyɛkuin ci ji Davidi cu avɔnsakpe ŋkɔtɔ lɔ do ho yɔ o.
w12 1/15 18 mm. 8
Kpla nu so nyɔnɔnwi lɔ nɔnɔmɛ nu
8 Nɔ Izraɛlivi ɖe lɔn faa mɔ yeawa vɔnsa yí asɔ dasɛ mɔ yedokɔ akpe nɔ Yehowa so ji mɛ alo shigbe lé wowanɔ vɔnsa bizo do keŋ nɔ amɛ nu ajeŋ nɔ Yehowa nɛɔ, elan ci yí sɔgbe nɔ vɔnsa lɔ cancan degbɔnnɔ nu ahan o. Yehowa sɛntɔ lɔ asɔ jijɔ ani enunywitɔ ci yí le shi. Egbɛɔ, Kristotɔwo dewanɔ vɔnsa ŋtɔŋtɔ ciwo woyɔ do Moizi Se lɔ mɛ o; gan wowanɔ vɔnsa ciwo yí nyi wowo gamɛ, wowo ŋsɛn koɖo ŋciwo yí le wo shi zanzan yí sɔ sɛnnɔ Yehowa. Apotru Pɔlu xo nuxu so Kristotɔwo mɔkpɔkpɔ ci ‘wonunɔ le jugbaja’ nu. Émɔ, “Mí ŋgbe ŋlɔnbe enu nywi wawa nɔ amɛ buwo o. Mí ma míwo nuwo koɖo amɛ buwo. Wana hunnɔ nyi avɔnsa ciwo yí kpe nɔ Mawu.” (Ebre. 13:15, 16) Lé Yehowa mɛwo sɔ wowoɖekiwo jonɔ le dɔ cɛwo wawa mɛ dasɛ mɔ, ŋciwo pleŋ Mawu na wo jenɔŋ nɔ wo yí wowawa cɛwo yí sɔ dokɔ akpe ni. Susu koɖo ŋciwo yí cucunɔ Kristotɔwo gbɛ yí wowanɔ dɔ cɛwo nyi ɖeka koɖo ciwo yí dɔ amɛwo wanɔ lɔnlɔn faa vɔnsawo le sasa hwenu.
Bibla mɛ nuveviwo
w05 5/15 19 mm. 6
Enyɔ vevi ciwo yí le Samiɛli wema amɛvetɔ mɛ
23:15-17. Davidi donɔ bubu gangan Mawu se ci yí kudo agbe koɖo ehun nu keke le nɔnɔmɛ ŋtɔ mɛɔ, égbe mɔ yedawa ŋci yí adɔ aze shigbe mɔ yegban Mawu se lɔ nɛ o. Mìɖo aje agbla nɔ susu ŋtɔ́ anɔ mì shi kudo Mawu sewo pleŋ nu.
1-7 AOÛT
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 1 EFYƆWO 1-2
“Èkplanɔ nu so afɛn ciwo èwanɔ mɛa?”
it-2 870 mm. 3
Salomɔ
Adonia koɖo yi gbɛvi ciwo ebla gbeju koɖo se miziki ɖyiɖyiɛ so Gihɔn ci yí dejinjin le nɔ o yí gbese axwa ci amɛwo dodoɔ mɔ: “Agbe jinjin nɔ Efyɔ Salomɔ.” Eyi vɔnvɔn le wo yí wocaka yí shi. Salomɔ dasɛ lé fafa ani le yi cɛkpakpa lɔ hwenu do ci egbe mɔ yedabiɔ hlɔn yí asɔ xo ɖyi azan ci gbe wosɔ ye ɖo fyɔ o. Nɔ Adonia yí nyinyiɛ fyɔ saɔ, wu awu Salomɔ. Adonia vayi ji bexu le Afi Kɔkwɛ lɔ, eyi taɖo Salomɔ dɔ amɛwo yí wokplɔɛ va ŋkɔ ni. Salomɔ nu nɔ Adonia mɔ nɔ yi dewa nuvɔn bu ɖeɔ, wodawui o, yí tashi yí eyi yi xwe.—1Efy 1:41-53.
it-1 48
Adonia
Ele ahan gan ci Davidi ku goduɔ, Adonia te gogo Baceba yí dui do mɛ yí evayi biɔ Abishagi ci yí nyi Davidi shi hwɛhwɛtɔ ci yí kplɔɛnido yí lenɔ bu ni nɔ avanyi ashiɛ. Adonia mɔ, “hweɖekanu ɔ, efyɔju lɔ [ɖo anyi] anyitɔ. Izraɛlitɔwo pleŋ kpɔ [emɔ mɔ nanyi] wowo fyɔ.” Ci Adonia lɔn do ji mɔ Mawu lɔ̀ le nyɔ lɔwo mɛ can ɔ, yi nyɔ cɛwo dasɛ mɔ ékpɔɛ mɔ woxɔ ŋci yí ɖo anyi yetɔ le ye shi. (1Efy 2:13-21) Sasa jukɔn ciwo yí le Europe koɖo Asie kɔnu enyi mɔ nɔ efyɔ ɖe kuɔ, ashiɛ koɖo yi ʒaviwo ɖo aɖe mɛ ci yí vanyi fyɔ lɔ do yi dumɛ le se mɛ. Eyi taɖo ci ele shigbe mɔ Adonia biɔ ebiɔbiɔ mɔ wo le na ye enu ŋtɔ́ ɖekɛ kpaŋ do efyɔ ci yedenyi dumɛ nɛ can ɔ, enu ci ebiɔ dadasɛ sugbɔ sɔwu mɔ enuganjiji koɖo ŋbia ci yí le lanmɛ ni devɔ o. (Sɔ sɔ koɖo 2 Sam 3:7; 16:21.) Ahan yí Salomɔ kpɔ enu ci eto nɔlɔ ji yí biɔ nɛ keŋ ɖe gbe mɔ wo le wui. Eyi Benaya so le afɔdumɛ yí wui zeɖeka.—1Efy 2:22-25.
Bibla mɛ nuveviwo
w05 7/1 30 mm. 1
Enyɔ vevi ciwo yí le Efyɔwo wema ŋkɔtɔ mɛ
2:37, 41-46. Afɔku teŋ enyi nɔ mìbuini mɔ mɛɖe atɛnŋ agban se gan yí wodadɔn to ni o! Mɛ ciwo yí xa sonɔ le ‘emɔ xaxa cɔnjuin ci yí kplɔ amɛ yi agbe mɛ’ lɔ ji akpɔ alɔ̀zu ciwo yí adɔ woakpe fun le gbeta ŋtɔ́ ci mɛ nunya dele ci wosɔ mɛ.—Matie 7:14.
8-14 AOÛT
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 1 EFYƆWO 3-4
“Lé nunya le veviɖe do”
w11 12/15 8 mm. 4-6
Kpɔwɛ nywi enyi nɔ eoa alo amɛkanxlenyɔ yɔ?
4 Le tɔtɔmɛ nɔ Salomɔ cɛkpakpaɔ, Mawu xo drɔ yi yí mɔ yɛ le biɔ ye ŋci yɛjijiɛ. Ci Salomɔ nya mɔ yedeto nu sugbɔ mɛ kpɔɔ, ébiɔ nunya. (Hlɛn 1 Efyɔwo 3:5-9.) Ejɔ ji nɔ Mawu mɔ efyɔ lɔ debiɔ dɔku koɖo kanfukanfu o, vɔ ebiɔ nunya. Eyi dɔ Mawu na “ŋununyanya” Salomɔ yí gbeni dɔkunuwo hɛnnɛ. (1 Efy. 3:10-14) Shigbe lé Yesu nui nɛɔ, nunya Salomɔ tɔ jiŋ keke efyɔnyɔnu Sheba se yí zɔn mɔ jinjin keŋ vakpɔ yi tɔxu yɛŋtɔ.—1 Efy. 10:1, 4-9.
5 Mìdekpɔnɔ emɔ mɔ, mìaxɔ nunya shigbe Salomɔ nɛ enujiŋtɔ o. Salomɔ nu mɔ “[Yehowa] nanɔ ŋununyanya amɛ,” vɔ éŋwlɛ daɖɛ mɔ mìɖo ado gbla gbɔxwe aɖo Mawu nɔnɔmɛ ŋtɔ́. Éŋwlɛ mɔ: “Ðoto ŋununyanya, yí a tekpɔ yí a mɔŋje enu mɛ.” Ci exokɔ nuxu so nuɔ, ézan nyɔgbe cɛwo: “yɔ ŋununyanya,” “ji ŋununyanya kpɔ,” koɖo “ji kpɔ”. (Elo. 2:1-6) Nyɔnɔnwi yɔ, mìaɖo nunya dru.
6 Anyɔ mɔ mìabiɔ se mɔ, ‘Lé Salomɔ do afixɔxɔ Mawu nunya lɔ nu nyi kpɔwɛ vevi ɖeka nɔŋ a?’ Etamakpɔ nɔ honyɔwo dɔ amɛ sugbɔ sɔ susu ɖo wowo dɔ koɖo ehojiji ji abi kpɔ ŋsɛn do gbeta ci wosɔnɔ kudo ekpla ciŋmɛ woaxɔ koɖo fini woasɛn nɔ suklu ji. Eo koɖo ao xumu yɛ ɖe? Cancan míwotɔwo dadasɛ mɔ, mídodoɔ afixɔxɔ Mawu nunya nu yí jijiɛa? Nɔ mítrɔ ŋɖewo le ŋciwo ji míwo susuwo le koɖo míwo tajinuwo nu ɖe, adɔ nunya aje nunya ji nɔ mía? Nyao yɔ, nɔ èɖo nunya yí wanɔ do jiɔ, ahɛn enywi vɛ nɔ eo tɛgbɛɛ. Salomɔ nu mɔ: “Eyi a mɔŋje enu ci yí nyi enu nywi, enu jɔjɔɛ, koɖo wa do ese ji.”—Elo. 2:9.
Bibla mɛ nuveviwo
w98 2/1 11 mm. 15
Enublabla Mawu yí Yehowa nyi
15 Ci Abraxamu jijimɛviwo le ɖoɖo nu shigbe jukɔn nɛ yí wawa do Se lɔ jiɔ, Yehowa cu shi nɔ wo shigbe lé eɖo gbe nɔ blematɔgbi lɔ nɛ. Le xwe 1473 D.Y. ɔ, Ʒosue ci yí nyi Moizi dumɛnɔtɔ kplɔ Izraɛliviwo yi Kanna. Egbe ci Yehowa ɖo mɔ yeasɔ nyigban lɔ na Abraxamu jijimɛviwo va mɛ ci wovama nyigban lɔ nɔ akɔta lɔwo. Hwenu Izraɛli le gbe jiɔ, Yehowa wa do egbe ci eɖo ji mɔ yeana woaɖu wowo ketɔnɔwo ji. Evamɛ ahan pɛpɛpɛ hwenu Davidi ɖu fyɔ. Keke avaɖo Davidi vi Salomɔ hwenuɔ, enublabla Abraxamu tɔ lɔ kpaxwe amɛtɔntɔ va mɛ. “Ʒuda koɖo Izraɛliviwo vasugbɔ wuii shigbe axukewo le axutu nɛ. Wo pleŋ kpɔ nu yí ɖuɖuɔ, nunuɔ yí le jijɔkpɔkpɔ mɛ.”—1 Efyɔwo 4:20, NWT.
15-21 AOÛT
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 1 EFYƆWO 5-6
“Wosɔ wowo lɔ̀wo koɖo wowo jiwo pleŋ cu xɔ lɔ”
w11 2/1 15
Mínyaa?
Wojeshi sɛdrici Liban tɔwo mɔ wonyi aci ciwo yí dɔnnɔ ji, nyanɔ kpɔkpɔ yí gbehwɛnnɔ te lilili; nɛnɛke nulagbuwo detɛnŋ ɖunɔ wo kabakaba nɛ. Eyi taɖo Salomɔ zan exɔcunu adodwi cɛwo nɔ gbedoxɔ lɔ cucu. Egbɛɔ, ŋci yí kpɔtɔ nɔ sɛdri vesu ciwo yí cɔn Liban towo tamɛ sa vahwe sugbɔ yí texwe foŋfoŋ ɖewo kpoŋ wole.
it-1 411
Sɛdrici
Vɔ lé wozannɔ sɛdrici sugbɔ ahan do dasɛ mɔ amɛ kotokun nɛniɖe yí wanɔ dɔ yí sonɔ aci lɔwo, sɔ wo zɔnnɔ mɔ to Méditerranée xutu yi Tiru alo Sidɔn yí agbesɔ wo wa tɔjihun han keŋ asɔ wo so axu yí asɔ wo hɛn yi Ʒope. Eyi wosɔ wo zɔnnɔ nyigban mɔwo yi Ʒerusalɛmu. Ci Salomɔ koɖo Xiramu sɔ gbe doju yí do alɔ wema mɛ yí dɔ edɔ cɛwo nyi wawa. (1Efy 5:6-18; 2Kro 2:3-10) Aci lɔlɔ gbɛ lɔ yi ji ahan keke wovanu mɔ le Salomɔ cɛkpakpa hwenuɔ, ‘sɛdrici vasugbɔ shigbe figici gbɛmu ɖeka sugbɔ sugbɔwo nɛ.’.—1Efy 10:27; sɔ sɔ koɖo Ezai 9:9, 10.
it-2 1047 mm. 5
Gbedoxɔ
Ci Salomɔ wa toto nɔ dɔ lɔɔ, ésɔ ŋsu 30 000 le Izraɛli daɖɛ keŋ dɔnɔ wo ɖaɖa Liban. Wleci ɖeka duuɔ, édɔnɔ 10 000 le wo mɛ ɖaɖa yí mɛ ciwo yí gbɔ gbɔnnɔ domɛ wleci amɛve gbɔxwe agbeyi. (1Efy 5:13, 14) Ésɔ amɛ 70000 le “mɛdru” ciwo yí le nyigban lɔ ji mɛ wonyi edɔsɛnsinwatɔwo yí gbesɔ amɛ 80 000 wonyi acisotɔwo. (1Efy 5:15; 9:20, 21; 2Kro 2:2) Ahanke Salomɔ sɔ ŋsu 550 wonyi edɔ lɔ jikpɔtɔwo yí gbesɔ 3 300 wonyi wowo kpedonutɔwo nɛ. (1Efy 5:16; 9:22, 23) Eze mɔ le mɛ ŋtɔ́ wowo mɛɔ, 250 nyi Izraɛliviwo yí 3600 wowo nyi “mɛdruwo” le Izraɛli nyigban ji.—2Kro 2:17, 18.
Bibla mɛ nuveviwo
g 5/12 17, dakavi lɔ
Bibla—Nyɔnuɖɛ ciwo yí vanɔmɛ pɛpɛpɛ wema, Akpaxwe 1
ENUJƆJƆ LƆWO VANƆMƐ DO HWENU LƆ PƐPƐPƐ
Afixɔxɔ ci yí le lé Bibla nujɔjɔwo vanɔmɛ do pɛpɛpɛ kpɔwɛ ɖeka ze le 1 Efyɔwo 6:1 mɛ, ci yí xo nuxu so hwenu Efyɔ Salomɔ tɔ gbedoxɔ lɔ cucu le Ʒerusalɛmu nu. Woŋwlɛ mɔ: “Eyi,Salomɔ tɔ́ Mawu sɛnxu lɔ cucu. Wana lɔ jɔ exwe kawivetɔ lɔ mɛ [exwe 479 blebu vayi] ci yí je ŋgbe nɔ Izraɛli soso le Eʒipti nyigbanji. Wana lɔ gbe jɔ hwecinu Salomɔ wawa exwe amɛnɛtɔ lɔ nɔ Izraɛli fyɔɖuɖu. Enyɔ lɔ jɔ le zivu wleci mɛ (wleci evegɔn nɔ exwe).”
Lé Bibla nujɔjɔwo vanɔmɛ do dasɛ yi mɔ 1034 D.Y. nyi exwe amɛnɛtɔ nɔ Salomɔ cɛkpakpa. Nɔ mìhlɛn exwe 479 blebu lɔwo so exwe ŋtɔ́ jiɔ, ekplɔ mì va 1513 .D.Y. hwecinu Izraɛliviwo hun.
22-28 AOÛT
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 1 EFYƆWO 7
“Ŋci ekpemɛmɛ ci yí lenɔ xɔ do te amɛve ɖekawo kpla mì”
w13 12/1 13 mm. 3
‘Àku gamu le towo mɛ’
Efyɔ Salomɔ zan gamu sugbɔ yí sɔ wa nu nyankpɔkpɔwo do gbedoxɔ lɔ mɛ le Ʒerusalɛmu. Sugbɔtɔ nɔ enu ŋtɔ́wo nyi enunana edalɔ Davidi tɔ, ciwo exɔ le ahwagbemɛ le Siritɔwo shi. (1 Kronika 18:6-8) “Shize gangan” ci wosɔ gamu wa nyi agban gangan ci mɛ wokunɔ shi do yí avɔnsatɔwo sɔ klɔnɔ nuwo koɖo wowoɖekiwo. Etɛnŋ xɔnɔ eshi lita 66000 yí yi kpɛnkpɛnmɛ ayi tɔnu 30. (1 Efyɔwo 7:23-26, 44-46) Le yi goduɔ, àkpɔ ekpemɛmɛ gangan amɛve ɖekawo shigbe ciwo yí lenɔ xɔ do te hannɛ ciwo wosɔ gamu wa yí wole gbedoxɔ lɔ ŋkɔ. Wojinjin mɛta 8 yí eta ciwo woɖo nɔ wo jinjin mɛta 2,2. Totu le ekpemɛmɛ lɔwo mɛ yí gamu ci wosɔ wa kpemɛmɛ lɔwo tritrimɛ nyi sanŋtimɛta 7,5 vɔ ekpemɛmɛ lɔ ŋtɔwo tritrimɛ nyi mɛta 1,7. (1 Efyɔwo 7:15, 16; 2 Kronika 4:17) Nɔ wobu tamɛ kpɔ so gamu nɛni ci wozan yí sɔ wa ŋcɛwo kpɔɔ, ejiŋ sugbɔ.
it-1 355
Boazi amɛvetɔ
Ðeka le ekpemɛmɛ gangan amɛve ciwo wosɔ gamu wa mɛ le tagbe age nɔ exɔ ci mɛ woato gbɔxwe aɖo gbedoxɔ nyakpɔkpɔ ci Salomɔ wa mɛ. Yi ŋkɔ yí nyi Boazi ci gɔnmɛ yí nyi “le ŋsɛn mɛ.” Ci yí le fɔde age tɔ mɔ Ʒakin, ci gɔnmɛ yí nyi “[Yehowa] le na alo do.” Eyi taɖo nɔ mɛɖe kpan ŋkɔ wezexu yí kpɔ ekpe amɛve lɔwo doju yí hlɛn wowo ŋkɔ lɔ so ɖushimɛ yi miɔmɛɔ, ŋci ahlɛn ke, ‘[Yehowa] le na [gbedoxɔ lɔ] alo do le ŋsɛn mɛ.’—1Efy 7:15-21; kpɔ CHAPITEAU.
Bibla mɛ nuveviwo
it-1 257
Eshilele
Mɛ ciwo sɛnnɔ Yehowa le kɔkɔɛ tɔxu ɖo amɛ́ yí akɔ le ŋcilanmɛ. Ecɛ ze le toto ci wowa nɔ sumɔsumɔ le avɔnzava lɔ mɛ yí gbevaze le sumɔsumɔ ci wowanɔ le gbedoxɔ lɔ mɛ le yiyimɛ. Hwenu woɖoɖoɔ Avɔnsatɔ gangantɔ Arɔn koɖo eviɛwoɔ, wole shi gbɔxwe yí do avɔnsatɔwo wuwo. (Hun 29:4-9; 40:12-15; 1Ese 8:6, 7) Avɔnsatɔwo zannɔ eshi ci yí le yawa ci wosɔ gamu wa mɛ yí ele avɔnzava lɔ gbadenu keŋ sɔ klɔnɔ wowo lɔ̀ koɖo wowo fɔwo. Le yiyimɛɔ, wovazannɔ ci yí le eshize gangan lɔ mɛ le Salomɔ gbedoxɔ lɔ mɛ. (Hun 30:18-21; 40:30-32; 2Kro 4:2-6) Zeve yí avɔnsatɔ gangantɔ lenɔ shi le Evuɖaɖa ŋkeke lɔ ji. (1Ese 16:4, 23, 24) Mɛ ciwo sɔnɔ Azazɛli gbɔ lɔ, elan ciwo wosɔ sa avɔn kpɛtɛwo koɖo nyibunɔ jin ci wosɔ sa avɔn yi ahwakpa lɔ godu ɖo ale shi, aklɔ gotu yí anya wowo wuwo keŋ gbɔxwe atrɔva ahwakpa lɔ mɛ.—1Ese 16:26-28; Amh 19:2-10.
29 AOÛT–4 SEPTEMBRE
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 1 EFYƆWO 8
“Amɛɖekisɔsɔhwe gbedodoɖa ci Salomɔ wa so ji mɛ le amɛwo mɛ”
w09 11/15 9 mm. 9-10
Kplanɔ Bibla nɔ ao gbedoɖawo anyɔ doji
9 Gbɔxwe Mawu aɖo to mìwo gbedodoɖawoɔ, woɖo aso ji mɛ. Salomɔ wa gbedoɖa ɖeka so ji mɛ ci woŋwlɛ do 1 Efyɔwo eta 8 mɛ, gbɔxwe amɛ ahwawo bɔ doju nɔ Yehowa gbedoxɔ lɔ ɖeɖeti le exwe 1026 D.Y. mɛ. Ci wosɔ enublabla daka lɔ da do Afi Kɔkɔɛ Gangantɔ lɔ yí Yehowa zɔ ɖɔ gbedoxɔ lɔ mɛ ɖegbɔɔ, Salomɔ kanfu Mawu.
10 Gbeje Salomɔ gbedodoɖa lɔ mɛ yí akpɔ finiwo exo nuxu so ji mɛ le. Salomɔ lɔn do ji mɔ Yehowa ɖekɛ yí jeshi ŋciwo yí le agbetɔ ji mɛ. (1 Efy. 8:38, 39) Gbedoɖa ŋtɔ́ lɔ gbedasɛ mɔ, mɔkpɔkpɔ li nɔ nuvɔnwatɔ ci yí ‘trɔgbɔ va Mawu gbɔ koɖo yi ji pleŋ.’ Nɔ ketɔnɔwo lé Mawu mɛwoɔ, Mawu ase wowo kwifanwo nɔ wosɔ wowo ji pleŋ jo nɔ Yehowa. (1 Efy. 8:48, 58, 61) Eyi taɖo kankandojitɔɔ, ao gbedoɖawo ɖo aso ji mɛ.
w99 1/15 17 mm. 7-8
Kɔ egbejinɔnɔ lɔ̀wo ɖaɖa ji nɔ èdokɔ gbe ɖaɖa
7 Nɔ mìdodoɔ gbe ɖaɖa le amɛwo ŋmɛ alo mìwoɖekɛwo can ɔ, enu vevi ci Ŋwlɛŋwlɛ lɔwo mɔ mìwo le wa yí eɖo anɔ susu mɛ nɔ mì yí nyi mɔ, mìɖo asɔ mìwoɖekiwo hwenɔ le gbedodoɖa lɔ mɛ. (2 Kronika 7:13, 14) Efyɔ Salomɔ sɔ yiɖeki hwe le gbedoɖa ci ewa le amɛwo mɛ le Yehowa gbedoxɔ lɔ ɖeɖeti hwenu le Ʒerusalɛmu. Yí nɛ yí Salomɔ ɖegbɔ nɔ exɔ ci yí nya kpɔkpɔ wu exɔ ɖekpokpui ci yí le nyigban lɔ ji nɛ. Gan ésɔ yiɖeki hwe yí do gbe ɖaɖa mɔ: “Vɔ, Mawu, A nɔ̀ koɖo mì le nyigban ji nyɔnwitɔ a? Jeŋkwiwo pleŋ koɖo afi yìjiyìjiwo da tɛnŋ hɛn eo o. Le dandan mɛ ɔ, exɔ cɛ ci yí ŋ cu da hɛn Eo hɛnnɛ o.”—1 Efyɔwo 8:27.
8 Shigbe Salomɔ nɛɔ, mìɖo asɔ mìwoɖekiwo hwe nɔ mìdokɔ gbe ɖaɖa doŋ nɔ amɛwo le jugbaja. Mìwo gbe mɛ lɔ deɖo adasɛ mɔ mìgbegbeɛ nyɔ nɔ amɛwo o, vɔ adasɛ mɔ mìsɔ mìwoɖekiwo hwe dru. Enyɔgbe gangan sugbɔsugbɔ zanzan koɖo egoyiyi nuwanawo dezenɔ le gbedoɖa ci mɛ amɛɖekisɔsɔhwe le o. Amɛɖekisɔsɔhwe gbedoɖa dedɔnnɔ amɛwo susu yi mɛ ci yí dokɔ gbe ɖaɖa lɔ ji o, vɔ edɔnnɔ amɛwo susu yi mɛ ci wodokɔ gbe ɖaɖa nɔ lɔ ji. (Matie 6:5) Amɛɖekisɔsɔhwe atɛnŋ agbeze le enyɔ ci mìnukɔ le gbedoɖa lɔ mɛ. Nɔ mìsɔ mìwoɖekiwo hweɔ, dazezeɛ le mìwo gbedoɖa lɔ mɛ mɔ mìɖekɔ gbe nɔ Mawu nɔ awa nuwo shigbe lé mìwo jijiɛ nɛ o. Vɔ mìaɖe kuku nɔ Yehowa nɔ awa nuwo asɔ gbe koɖo edro yi tɔ. Ehakpatɔ lɔ dasɛ susu ci mìɖo aɖo nɔ mìdokɔ gbe ɖaɖa eze petii hwenu efan kwi nɔ Mawu mɔ: “Oo Yehowa, mìɖe kuku, hwlɛn mì gan! Oo Yehowa, na nɔ nuwo amlɛ nɔ mì!”—Ehajiji Wema 118:25, NWT; Luiki 18:9-14.
Bibla mɛ nuveviwo
it-1 475 mm. 3
Jeŋkwi
Salomɔ ci yí cu Ʒerusalɛmu gbedoxɔ lɔ nu mɔ, “Jeŋkwiwo pleŋ koɖo afi yìjiyìjiwo da tɛnŋ hɛn” Mawu o. (1Efy 8:27) Ci enyi Yehowa yí wa jeŋkwiwoɔ, lé egangan do wugan wo pleŋ sesese. Eyi taɖo “wo pleŋ le kanfu Yehowa ŋkɔ, ɖo yi ŋkɔ ɖekɛ yí yi ji ɖaa. Lé egangan do wu gan nyigban koɖo jeŋkwi.” (Eha 148:13, NWT) Yehowa drenɔ jeŋkwi ci mìkpɔnɔ koɖo ŋkuviwo kpɔ fafɛɖe shigbe lé agbetɔ kenɔ yi lɔ̀ mɛ yí sɔ drenɔ ŋɖe kpɔ yí nu lɔ nɔnɔ dɛnglɛnsu koɖo yi lɔ̀viwo gblamɛ nɛ. (Ezai 40:12) Nyɔ ci Salomɔ nu dedasɛ mɔ Mawu deɖo fiɖe koŋ yí nɔnɔ o. Ahanke dedasɛ mɔ Mawu nɔnɔ fishiafi, ci gɔnmɛ yí nyi mɔ Mawu ŋtɔŋtɔ vanɔnɔ texwe ɖeshiaɖe le nushianu mɛ o. Mìatɛnŋ amɔŋje mɛ le nyɔ ci Salomɔ gbenu mɛ mɔ, Yehowa senɔ gbedoɖawo le yi “xomɛ le jeŋkwi mɛ.” Jeŋkwimɛ ŋtɔ́ yí nyi gbɔngbɔn mɛ jeŋkwimɛ.—1Efy 8:30, 39.