Agbenɔnɔ koɖo sumɔsumɔdɔ bɔbɔ nukplawema nyɔsoxuwo
5-11 SEPTEMBRE
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 1 EFYƆWO 9-10
“Kanfu Yehowa nɔ yi nunya”
w99 7/1 30 mm. 6
Fɛncu sugbɔ nɔ amɛjijikpɔ ɖeka mɛ
Ci efyɔnyɔnu lɔ do go koɖo Salomɔɔ, étɔ duidui kpɔ koɖo “enyɔbyɔse sɛnŋsɛnŋwo.” (1 Efyɔwo 10:1) Wohɛn woaɖe Ebre nyɔgbe ci wozan le lɛ mɛ mɔ “ajowo.” Vɔ de yi gɔnmɛ yí nyi mɔ, efyɔnyɔnu lɔ va mukɔ munu kpoŋ koɖo Salomɔ yɔ o. Enyɔ mɔ Ebre nyɔgbe ŋtɔ́ ke wozan le Ehajiji Wema 49:4 mɛ yí sɔ dre enyɔbiɔse veviwo mɛ kudo nuvɔn, eku koɖo amɛhwlɛnhwlɛngan nu. Eyi taɖo anyi mɔ, efyɔnyɔnu ci yí so Sheba kankɔ seŋ koɖo Salomɔ so enyɔ gbɔnnugbɔnnuwo nu keŋ sɔ duikɔ kpɔ yí akpɔ lé yi nunya lɔ cito do. Bibla nu mɔ yɛtɔ “enyɔwo pleŋ ciwo yí va tamɛ ni se” biɔbiɔ. Eyi “Salomɔ ɖoŋci nɔ enyɔbyɔse lɔwo pleŋ. Enyɔbyɔse ɖe degbɔnnu ni nɔ dredre o.”—1 Efyɔwo 10:2b, 3.
w99 11/1 20 mm. 6
Nɔ xomɛvuwawa bɔ
Ci enyɔ ciwo efyɔnyɔnu lɔ se koɖo ŋciwo ekpɔ jiŋ niɔ, ésɔ yiɖeki hwe yí nu mɔ: “[Ao dɔwaviwo] xɔ shicu sugbɔ! Wo tɛnŋ sumɔ eo yí a ɖoto ao ŋununyanya ŋkeke ɖeka ɖeka!” (1 Efyɔwo 10:4-8) Ci dɔkunuwo trɔdo Salomɔ dɔwaviwo can ɔ, de eyi dɔ efyɔnyɔnu lɔ mɔ woxɔ shicu sugbɔ o. Vɔ Salomɔ dɔwaviwo xɔ shicu sugbɔ ɖo ŋkeke ɖeka duuɔ, wosenɔ enyɔ ciwo yí so nunya ci Mawu na Salomɔ mɛ gbɔ. Kpɔwɛ nywi ɖeka Sheba fyɔnyɔnu lɔ nyi nɔ Yehowa mɛwo le egbɛ mɛ, ɖo vo wowo vo le Enuwowatɔ lɔ ŋtɔ koɖo Eviɛ Yesu Kristo nunya mɛ haan!
w99 7/1 30-31
Fɛncu sugbɔ nɔ amɛjijikpɔ ɖeka mɛ
Salomɔ nunya koɖo lé enuwo mlɛkɔ do le yi fyɔɖuxu lɔ mɛ wadɔ do Sheba fyɔnyɔnu lɔ ji keke yi “sɔ gbɔngbɔn bu ni.” (1 Efyɔwo 10:4, 5) Mɛɖowo mɔ, enyɔ cɛ gɔnmɛ yí nyi mɔ “ŋmɛ ɖa” efyɔnyɔnu lɔ. Bibla nyɔwo gɔnmɛɖetɔ ɖeka nu mɔ, yɛanyi mɔ nyɔnu lɔ bu do yiɖeki yɔ! Nɔ degbejɔ ahan can ɔ, ŋci efyɔnyɔnu lɔ kpɔ koɖo nyɔ ci ese kpacɛ. Émɔ shicu enyi nɔ Salomɔ dɔwaviwo mɔ, wotɛnŋ senɔ efyɔ cɛ ci yí nya ŋɖɛ ahan nyɔwo yí gbekanfu Yehowa nɔ ci esɔ Salomɔ ɖo efyɔʒinkpin ji. Le yi goduɔ, éna enu ciwo yí veho efyɔ lɔ. Le egbɛ mɛɔ, shika ɖekɛ ciwo pleŋ eni anyi dɔla 40 000 000 han. Salomɔ can na nuwo yi. Éna “efyɔnyɔlunshi lɔ enu ɖekpokpwi ci yí e byɔ.”—1 Efyɔwo 10:6-13.
Bibla mɛ nuveviwo
w08 11/1 22 mm. 4-6
Mínyaa?
Shika nɛni yí le Efyɔ Salomɔ shiɔ?
Enuŋwlɛŋwlɛ lɔwo nu mɔ Tiru fyɔ Xiramu sɔ shika tɔnu 4 ɖaɖa Salomɔ, yí Sheba fyɔnyɔnu lɔ can sɔ shika kpɛnkpɛnmɛ ŋtɔ́ han ke ɖaɖɛ. Salomɔ ŋtɔ tɔjihunwo hɛn shika ci yí wu tɔnu 15 gbɛ so Ofi. Exolɔlɔ lɔ nu mɔ: “Exwe ɖeka ɖeka efyɔ Salomɔ xɔnɔ shika [talɛnto sanŋdi amadɛn ta adɛn ci adɛn]” alo ci yí wu tɔnu 25. (1 Efyɔwo 9:14, 28; 10:10, 14) Anyi ahan drua? Shika nɛni yí blema fyɔwo tɛnŋ ɖonɔ daɖɛɔ?
Sasa nuŋwlɛŋwlɛ ɖeka ci ji nugɔnmɛkutɔwo kando nu mɔ Faraɔn Eʒipti tɔ Thoutmosis III (exwe kotokun amɛve tɔ D.Y.) sɔ shika tɔnu 13.5 han yi na le Amun-Ra sɛnxu le Karnaki. Le exwe sanŋdi amɛnyi D.Y. mɛɔ, Tiru jukɔn lɔ cu taga ci yí wu shika tɔnu 4 nɔ Asiri fyɔ Tiglath-piléser III yí Sargon II sɔ shika kpɛnkpɛnmɛ ŋtɔ́ han ke na Babiloni mawuwo. Womɔ Macédoine fyɔ Philip II (359-336 D.Y.) kunɔ shika ewunɔ tɔnu 28 xwexhiaxwe so Pangée shikanuwo kuxu le Thrace.
Hwenu Philip viɛ Alexandre le Grand (336-323 D.Y.) xɔ Pɛsi ju Susiɔ, womɔ yɛlɔ shika tɔnu 1180 ɖewo le ju lɔ mɛ yí lɔ tɔnu ci yí ayi 7 000 le Pɛsi jukɔn lɔ pleŋ mɛ. Eyi taɖo nɔ wosɔ nyɔ cɛwo sɔ sɔ kpɔɔ, Bibla degangan nyɔ ci exo nuxu so shika ci yí le efyɔ Salomɔ shi o.
12-18 SEPTEMBRE
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 1 EFYƆWO 11-12
“Wa ɖaŋ acan mɛ ci àɖe”
w18.07 18 mm. 7
Mi yí le Yehowa kpaxweɔ?
7 Mìatɛnŋ akpla nu sugbɔ so Efyɔ Salomɔ kpɔwɛ mɛ. Hwenu Salomɔ nyi jajɛɔ, éjinɔ emɔdasɛnamɛwo so Yehowa gbɔ. Mawu na nunya gangan ɖeka yi yí gbedɔɛ mɔ yɛ le cu gbedoxɔ nyakpɔkpɔ ɖeka do Ʒerusalɛmu. Vɔ Salomɔ sɔ exlɔnyinyi ci yí le yɛ koɖo Yehowa gblamɛ sɔ bu. (1 Efy. 3:12; 11:1, 2) Mawu Se lɔ gbe nɔ Ebre fyɔwo veviɖe mɔ, “[wo]ŋgbe wa nyɔlun sugbɔsugbɔ ɖɛ, nɔ eji [wowotɔ] a va te ɖaɖa azɔge le Mawu nu o.” (2Ese. 17:17) Salomɔ da le se lɔ ji, yí vaɖe nyɔnu 700. Égbekplɔ aʒavi 300 buwo va yi xwemɛ. (1 Efy. 11:3) Ashiɛ sugbɔtɔ denyi Izraɛliviwo o yí gbesɛnnɔ ŋsumawuwo. Eyi taɖo, Salomɔ can dewa do Mawu se ji o yí ɖe eju bu mɛ nyɔnuwo.—2Ese. 7:3, 4.
Lé àtɛnŋ aglɔn ta nɔ ao ji doɔ?
6 Satana nyi egufɔntɔ ci amɛɖekitɔjiji na egbe wawa do Yehowa mɔdasɛnamɛwo ji. Éji mɔ mìwo le wa shigbe ye hannɛ. Satana datɛnŋ aʒin mì ji yí mìabu tamɛ alo awa nu shigbe yɛ hannɛ o. Eyi taɖo etonɔ mɔ buwo ji keŋ aɖo yi tajinu lɔ gbɔ. Le kpɔwɛ mɛ, éna yí mɛ ciwo ji ekpɔ ŋsɛn do trɔdo mì. (1 Ʒan 5:19) Ékpɔkɔ mɔ mɔ, mìazannɔ gamɛ yí anɔnɔ ju koɖo wo, nɔ mìnya mɔ egbɛbɔbɔ vwinwo “danɔhɛn” tamɛbubu koɖo nuwana mìwo tɔwo can. (1Kor. 15:33.) Fɛnca cɛ mɛ yí Efyɔ Salomɔ je. Éɖe nyɔnu vojusɛntɔ sugbɔ ciwo yí vakpɔ ŋsɛn gangan do ji. Viviviɔ, yi ji vatrɔ so Yehowa gbɔ.—1Efy. 11:3.
w18.07 19 mm. 9
Mi yí le Yehowa kpaxweɔ?
9 Vɔ Yehowa deŋwlanɔ ŋkuvi cɔn nuvɔnwawa ji gbeɖe o. Bibla nu mɔ: “Salomɔ trɔ le ŋgbe nɔ [Yehowa] Izraɛli Mawu do kplɔkplɔ. Eyi [Yehowa] do dɔmɛzi sugbɔ do Salomɔ. Tɔhonɔ va Salomɔ gbɔ ze ve. Tɔhonɔ nu nɔ Salomɔ mɔ yi de ɖo akplɔ voju buwo do o. Vɔ, Salomɔ de bu Tɔhonɔ se o.” Eyi taɖo yi nu degbekpe nɔ Mawu o yí Mawu degbele godu ni o. Edɔ yí Salomɔ viviwo detɛnŋ vanyi efyɔ do Izraɛli jukɔn lɔ pleŋ ji o yí wowo jijimɛvi ciwo yí vava kpe fun kpɛɖɛkpɛɖɛ.—1 Efy. 11:9-13.
Bibla mɛ nuveviwo
w18.06 14 mm. 1-4
Yi nu akpe nɔ Mawu dru sa
Roboamu bɔ yi hwakɔn doju nɔ woawa ahwa kpe egufɔntɔwo. Vɔ Yehowa to enyɔnuɖɛtɔ Shemaya ji yí do nu nyɔ lɔ mɛ. Émɔ: “Mí de ɖo yí a wa ahwa kpe míwo nɔviwo o. Amɛ ɖeka ɖeka le mí mɛ ɖo a yi axomɛ. Ŋ na nɔ enu cɛwo pleŋ a jɔ.”—1 Efy. 12:21-24.
Yí wodawa ahwa kpetiia? Kpɔ lé ecɛ aɖe fun nɔ Roboamu do ɖa! Ci efyɔ lɔ mɔ yeaxo ye jukɔn lɔ “koɖo bayɛ ciwo mɛ ega le” yí asɔ dɔn to nɔ wo gan yí vana ta le ŋkɔ nɔ egufɔntɔ lɔwo ɖe, lé amɛwo akpɔɛ doɔ? (Sɔ sɔ koɖo 2 Kronika 13:7.) Ci enyi ahan can ɔ, efyɔ lɔ koɖo yi hwakɔn “na bubu Tɔhonɔ se. Wo pleŋ wo yi axomɛ.”
Nyi mìkpla le mɛɔ? Ŋɖɛnyanya enyi nɔ mìwa do Mawu sewo ji, nɔ ecɛ wawa adɔ woako mì dru can. Tonusese nɔ Mawu adɔ mìwo nu akpenɔ ni yí acunɔ shi nɔ mì.—2Ese. 28:2.
Nyi yí vato le mɛ nɔ Roboamuɔ? Ci ese to nu yí degbewa ahwa kpe jukɔn yoyu lɔɔ, edɔ ekpe ŋkuvi do juganwo cucu nu le Ʒuda koɖo Bɛnʒamɛ nyigban ciwo yí ekpɔtɔ kpakɔ acɛ nɔ. Édo ŋsɛn jugan nɛniɖe keke “wosɛnŋ sugbɔ.” (2 Kro. 11:5-12, NWT) Vevitɔ lɔ yí nyi mɔ, éwa do Yehowa sewo ji na nɔ hwenu ɖe. Izraɛli kɔta amɛwo fyɔɖuxu ci Ʒeroboamu kpakpa nɔ vatɔ vojuwo sɛnsɛn haan. Edɔ amɛ sugbɔ sonɔ le nɔ yí zɔnnɔ emɔ yi Ʒerusalɛmu do sɛnsɛn adodwi lɔ ŋci keŋ sɔ nɔnɔ “godu nɔ Roboamu”. (2 Kro. 11:16, 17, NWT) Eyi taɖo tonusese Roboamu tɔ do ŋsɛn yi cɛkpakpa.
19-25 SEPTEMBRE
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 1 EFYƆWO 13-14
“Nyi yí taɖo enu ajenɔŋ nɔ mì yí mìajenɔshi sɛnxu nɔ mìwoɖekiwoɔ?”
w08 8/15 8 mm. 4
Kpɔtɔ anɔ gbeji koɖo ao ji pleŋ
4 Eyi Ʒeroboamu nu nɔ Mawu adodwi lɔ mɛdɔdɔ mɔ: “Va mìayi axomɛ, nɔ naɖu nu keŋ nɔ maji ŋɖe nɔ eo.” (1 Efy. 13:7, NWT) Lé enyɔnuɖɛtɔ lɔ áwɛ yɛɔ? Ci edo kojoɖoŋɛdu nɔ fyɔ lɔ ɖegbɔ ɖe, álɔn yí fyɔ lɔ axɔɛ mɛdrua? (Eha. 119:113) Alo ci fyɔ lɔ yɔɛɔ, éɖo agbe ci eze mɔ efyɔ lɔ trɔ ji mɛ can a? Kankandoji li mɔ Ʒeroboamu ɖo gbɛmɛnu ehovevitɔ ciwo ana yi xlɔwo. Nɔ gbɛmɛnuwo cinɔ ŋkuvi mɛ nɔ Mawu nyɔnuɖɛtɔ lɔ le aye mɛɔ, enunana efyɔtɔ lɔ anyi dodokpɔ gangan ɖeka ni. Vɔ Yehowa do se nɔ nyɔnuɖɛtɔ lɔ mɔ: “ŋgbeɖu kpɔnnɔ o, ŋgbenu shi o yí ŋgbetrɔ ato emɔ ci eto yí va o.” Eyi taɖo enyɔnuɖɛtɔ lɔ ɖoŋci ni yi mɛ kɔ gbawlɛɛ mɔ: “nɔ ema enu ciwo yí le eo shi do ve yí sɔ akpaxwe ɖeka nɔŋ can ɔ, ŋdayi koɖo o, yí ŋdaɖu kpɔnnɔ alo anu shi le lɛ o.” Eyi nyɔnuɖɛtɔ lɔ so le Betɛli yí sɔ mɔ bu. (1 Efy. 13:8-10, NWT) Nyi gbeta ci nyɔnuɖɛtɔ lɔ sɔ kpla mì so egbejinɔnɔ so ji mɛ pleŋ tɔ nuɔ?—Rɔm. 15:4.
w08 8/15 11 mm. 15
Kpɔtɔ anɔ gbeji koɖo ao ji pleŋ
15 Nubu ci mìatɛnŋ akpla le afɛn ci enyɔnuɖɛtɔ ci yí so Ʒuda wa mɛɔ? Elododo Wema 3:5 nu mɔ: “Doji do [Yehowa] nu gbijigbiji! Ŋgbe godo nunyanya aotɔ nu o.” Ci enyɔnuɖɛtɔ ci yí so Ʒuda ayi ji akando Yehowa ji shigbe le ewɛ sa nɛɔ, évakando yi nunya ji le nɔnɔmɛ cɛ mɛ. Afɛn ci ewa lɔ dɔ esɔ yi gbe bu yí gbebu ŋkɔ nywi ci eɖo le Mawu gbɔ. Ŋci mɛ eto tɛ gbe do ji sɛnŋsɛnŋɖe mɔ enuvevi enyi, nɔ mìjeshi sɛnxu nɔ míwoɖekiwo yí sɛn Yehowa le gbejinɔnɔ mɛ!
w08 8/15 9 mm. 10
Kpɔtɔ anɔ gbeji koɖo ao ji pleŋ
10 Enyɔnuɖɛtɔ ci yí so Ʒuda atɛnŋ akpɔ ayemɛnu ci enyɔnuɖɛtɔ shinshintɔ lɔ wakɔ yí anya sa. Átɛnŋ abiɔ yiɖeki se mɔ, ‘Nyi yí taɖo Yehowa adɔ mawudɔla ɖaɖa mɛbu yí asɔ emɔdasɛnamɛ yoyu ciwo anaŋ sɔ to jiɔ?’ Enyɔnuɖɛtɔ lɔ atɛnŋ abiɔ Yehowa mɔ le na nɔ nyɔ lɔ mɛ akɔ nɔ ye, vɔ Enuŋwlɛŋwlɛ lɔwo denu nyɔ ɖe ci yí dasɛ mɔ ewɛ ahan o. Le ecɛwo wawa dumɛɔ, “étrɔ koɖi yí ɖu kpɔnnɔ yí nu shi le yi xomɛ.” Dejɔ ji nɔ Yehowa o. Hwenu enyɔnuɖɛtɔ ci wotrɔ tomɛ vasɔ yi mɔ gbɔgbɔ va Ʒudaɔ, janŋtan ɖeka vaje ji yí sɔ wu. Ewa ŋshishi mɔ ahan yí nyɔnuɖɛdɔ yitɔ lɔ vɔ do nɛ!—1 Efy. 13:19-25, NWT.
Bibla mɛ nuveviwo
w10 7/1 29 mm. 5
Éjinɔ enunywi ci yí le ji mɛ nɔ amɛ kpɔ
Vevitɔ lɔ yí nyi mɔ, enyɔ ciwo yí le 1 Efyɔwo 14:13 mɛ kpla mì enunywi ɖeka so Yehowa nu koɖo ŋci ejinɔ le mìwo ji mɛ kpɔ. Ðo ŋwi mɔ wokpɔ enunywi ɖeka le ji mɛ nɔ Abia. Eze gbajɛɛ mɔ Yehowa kaka Abia ji mɛ kpɔ keke yí vakpɔ enunywi ɖeka. Shigbe lé Bibla gɔnmɛɖetɔ ɖeka nui nɛɔ, Abia le shigbe jenu xɔafi ɖeka nɛ “le kɔluji” nɔ wosɔɛ sɔ koɖo yi xomumɛtɔwo. Yehowa do afixɔxɔ enunywi ŋtɔ́ ci ekpɔ keŋ yí cu shi ni; éku ŋshishi nɔ yiɖekɛ le yi xomu kpotukpotu lɔ mɛ.
26 SEPTEMBRE–2 OCTOBRE
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 1 EFYƆWO 15-16
“Asa wa nu koɖo dɔngbegbe—Eɔ ɖe?”
w12 8/15 8 mm. 4
“Fɛncu li nɔ ao nuwanawo”
Le exwe 20 ciwo kplɔ hwenu Izraɛli ma do fyɔɖuxu amɛve mɛɔ, Ʒuda ɖɔ koɖo vojusɛnsɛn nuwanawo. Hwenu Asa vanyi fyɔ le exwe 977 D.Y. mɛɔ, efyɔxwe lɔ ŋtɔkpu can sɛnnɔ Kanna voju ciwo womɔ wonanɔ viwo. Gbɔngbɔn kɔkɔɛ lɔ na woŋwlɛ nu so Asa cɛkpakpa nu le Kronika wema lɔ mɛ. Enuŋwlɛŋwlɛ lɔ nu mɔ, “Asa wa enu ci yí nyɔ yí le jɔjɔɛɖe le ŋmɛ nɔ Yehowa yi Mawu. Éɖe eju buwo vɔnsakpewo koɖo etoviwo si yí gban vojukpewo, yí ja Asera ciwo si.” (2 Kro. 14:2, 3, NWT) Asa gbenya ŋsu ciwo yí sɔ wowo sɛnsɛn donɔ ŋkɔ yí ‘dɔnnɔ ŋsuwo gbɔ le gbedoxɔmɛ’ swi le Ʒuda cɛkpakpa lɔ mɛ. Asa desɛn enudɔndɔn cɛwo ɖeɖe si ɖekɛ ji o. Gbesɔ kpe niɔ, édo ŋsɛn jukɔn lɔ mɔ, “wo le ji Yehowa wowo tɔgbiwo Mawu lɔ yí azɔn do Ese lɔ koɖo emɔdasɛnamɛwo ji.”—1 Efy. 15:12, 13; 2 Kro. 14:4, NWT.
w17.03 19 mm. 7
Sɛn Yehowa koɖo ao ji pleŋ!
7 Mìwo domɛtɔ ɖekaɖeka ɖo agbeje yi ji mɛ kpɔ yí akpɔ mɔ yesɔ ye ji pleŋ jo nɔ Mawu ma. Biɔ eoɖeki se mɔ, ‘Ŋɖui gligaan mɔ anyi nu lé jɔ ji nɔ Yehowa, mahwlɛn ta nɔ sɛnsɛn adodwi lɔ yí agbeglɔn ta nɔ yi jukɔn lɔ nɔ enudɔndɔn ɖekpokpui ŋgbekpɔ ŋsɛn do jia?’ Bu lé Asa ɖo agbe dɔn sugbɔ do gbɔxwe afɔn do Maka ci yí nyi “efyɔnyɔnu” le nyigban lɔ ji ɖa! Kankandojitɔɔ, dèkpɔ mɛɖɛ yí ewanɔ nu shigbe nyɔnu cɛ nɛ kpɔ o; gan taŋfuin àtɛnŋ aɖyi Asa yí awa nu koɖo ezolelanmɛ le nɔnɔmɛ ɖe mɛ. Le kpɔwɛ mɛ, nɔ ao xomu mɛ tɔ alo ao xlɔ vevi ɖe wa nuvɔn yí gbe jimɛtrɔtrɔ yí enyi mɔ woaɖi ti le hamɛ lɔ mɛ yɔ ɖe? Àtɛnŋ asɔ gbeta yí aɖui koŋ ami eha dodo koɖo mɛ hunnɔa? Nyi yí va ji mɛ nɔ eo mɔ yeawaɔ?
it-1 195
Asa
Ci hweɖewonu nunya hwedo Asa yí dekpɔ nu yi ŋkɔ le gbɔngbɔnmɛ can ɔ, eze gbawlɛɛ mɔ, xɔse ci yí degbe o koɖo nɔnɔmɛ nywi ciwo yí le shi dɔ yí afɛn ciwo ewa degbenyi ŋɖe o. Eyi taɖo woyɔɛ do Ʒuda fyɔ egbejinɔtɔwo mɛ. (2Kro 15:17) Le exwe 41 ci Asa sɔ kpa cɛ gblamɛɔ, efyɔ vovovo amɛnyi yí kpa cɛ le Izraɛli: Ʒeroboamu, Nadabu, Basha, Ela, Zimri, Ɔmri, Tibni (mɛ ci yí fɔn gu do Ɔmri ji keŋ kpa cɛ do Izraɛli kpaxwe ɖeka ji), koɖo Ashabu. (1Efy 15:9, 25, 33; 16:8, 15, 16, 21, 23, 29) Ci Asa ku goduɔ, eviɛ Ʒozafati vanyi fyɔ do yi dumɛ.—1Efy 15:24.
Bibla mɛ nuveviwo
w98 9/15 21-22
Mawu nyi amɛ ŋtɔŋtɔ nɔ eoa?
Le kpɔwɛ mɛ, hlɛn nyɔnuɖɛ ci yí xo nuxu so eto ci woadɔn nɔ mɛ ci yí atrɔ acu Ʒeriko yí akpɔ le evamɛ do. Ʒozue 6:26 nu mɔ: “Hwe hunnɔ nu ɔ, Ʒozue ta enu vevi ɖeka mɔ, ‘Amɛ ci yí a gbe cu Ʒeriko ju ɔ, á kpe afɔku le Tɔhonɔ gbɔ. Evi ŋkɔtɔ a bú nɔ amɛ ci yí a ɖo anyiɖu nɔ eju hunnɔ; Evi docwitɔ a bú nɔ amɛ ci yí a fɔn agbo eju lɔtɔ sɔ tɔte.”’ Exwe 500 godu yí nyɔ cɛwo vamɛ, ɖo mìhlɛn le 1 Efyɔwo 16:34 mɛ mɔ: “Le [efyɔ] Ashabu hwenu ɔ, Xiɛli ci yí so Betɛli gbe cu Ʒeriko jugan. Hwecinu Xiɛli tɔ́ edɔ lɔ ji le ejugan lɔ mɛɔ, yi vi ŋsuvi xoxutɔ Abiramu ku. Ci Xiɛli cu agbowo nɔ ejugan lɔwo ɔ, yi vi ŋsu hwɛhwɛtɔ Segɔbu ku. Wana cɛ jɔ le emɔ ci ji Tɔhonɔ nui mɔ yi a jɔ do hwecinu É xo nuxu toto Ʒozue Nun vi ji.” Mawu ŋtɔŋtɔ lɔ ɖekɛ kpaŋ yí atɛnŋ azan yi gbɔngbɔn asɔ nu enyɔnuɖɛ cɛ hanwo yí agbewɛ keke woavamɛ.
3-9 OCTOBRE
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 1 EFYƆWO 17-18
“Gbini yí míasɔ gbeta koŋ so mɛ ci do míakplɔ nuɔ?”
w17.03 14 mm. 6
Ðo xɔse—Wa ɖaŋ asɔ gbeta!
6 Ci blema Izraɛliviwo va yi ci Gbeɖu Nyigban lɔ jiɔ, woɖo asɔ gbeta vevi ɖeka: Woasɛn Yehowaa alo woasɛn mawu bu ɖe (abi mawu buwo). (Hlɛn Ʒozue 24:15.) Atɛnŋ aze shigbe gbeta cɛ sɔsɔ le bɔbɔɛɖe nɛ. Ci ele ahan can ɔ, cancan ci woawa atɛnŋ anyi eku koɖo agbe nyɔ. Le kojoɖotɔwo hwenuɔ, Izraɛliviwo wa fɛn sɔ gbetawo zenɛniɖe. Wotrɔ le ŋgbe nɔ Yehowa yí va yi tɔ ŋsumawuwo sɛnsɛn. (Koj. 2:3, 11-23) Alo bu tamɛ kpɔ so kpɔwɛ cɛ nu. Hweɖekanuɔ, evaʒan mɔ Mawu mɛwo asɔ gbeta ɖeka. Enyɔnuɖɛtɔ Eli nu cancan ciwo woatɛnŋ awa lɔwo nɔ wo yi mɛ kɔ petii. Wowo yí nyi: woasɛn Yehowaa alo woasɛn ŋsumawu Bali. (1 Efy. 18:21) Ci jukɔn lɔ desɔkɔ gbeta ɖeɔ, Eli gbe nyɔ nɔ wo. Àtɛnŋ abui mɔ gbeta cɛ sɔsɔ le fafɛɖe ɖo nɔ wosɛn Yehowaɔ, ŋɖɛnyanya enyi yí nyɔna nɔnɔ mɛ tɛgbɛɛ. Le nyɔnɔnwi mɛɔ, mɛ ci yí nya ŋɖɛ ɖe dakudo Bali nu o yí ahanke yi sɛnsɛn dadrui o. Ele ahan gan, Izraɛlivi hunnɔwo ‘desɔkɔ gbeta ɖe koŋ so mɛ ci do woakplɔ nu o.’ Eli wa ɖaŋ do ŋsɛn wo mɔ wo lé can sɛnsɛn adodwitɔ—Yehowa sɛnsɛn.
ia 88 mm. 15
Énɔ sɛnsɛn adodwi lɔ kpaxwe
15 Edɔ yí Bali ɖexotɔ lɔwo vale adan ji doji yí “do axwa yí wa kwifan. Wo so wowoɖekiwo koɖo ahwawawiwo koɖo anŋguwo. (Emɔ ci ji wo sɛnnɔ Bali do nɛ.) Wo so wowoɖekiwo keke ehùn sa kɔɖo wo nu.” Vɔ gbali yɔ! “Enu ɖe de jɔ o-ɖoŋci ɖe de so Bali gbɔ o. Egbemɛ ɖe de ɖyi o. Amɛ ɖe de li yí sese o!” (1 Efy. 18:28, 29) Nyɔnɔnwi yɔ, Bali deli o. Enu enyi Satana ɖe ti yí sɔ ble amɛwo do mɛ nɔ woatrɔ le godu nɔ Yehowa. Nyɔnɔnwi lɔ yí nyi mɔ, nɔ mìsɔ axwetɔ bu ɖe to akpo nɔ Yehowaɔ, ekplɔnɔ amɛ yi bubu mɛ alo donɔ ŋkpɛn amɛ ŋtɔkpu.—Hlɛn Ehajiji wema 25:3; 115:4-8.
ia 90 mm. 18
Énɔ sɛnsɛn adodwi lɔ kpaxwe
18 Gbɔxwe Eli ado gbe ɖaɖaɔ, taŋfuin ahwakɔn lɔ abiɔkɔ se mɔ Yehowa can anyi enugbali yí agbenyi ŋsukantɔ shigbe Bali nɛ ma. Vɔ keke awa gbedoɖa lɔ ɖegbɔɔ, wokpɔ ɖoŋci lɔ. Wonu le xolɔlɔ lɔ mɛ mɔ: “Eyi, [Yehowa] dɔ ezo ɖaɖa nyigban. Ezo lɔ bi avɔnsa lɔ, nake lɔwo, ekpe lɔwo koɖo nyigban ci yí trɔdo avɔnsakpoɖu lɔ. Ezo lɔ gbe xu eshi keŋkeŋ ci yí le edu lɔ mɛ.” (1 Efy. 18:38) Ðoŋci jiŋ ŋtɔteŋ yí nyi cɛ! Eyi lé amɛwo wa nu doɔ?
Bibla mɛ nuveviwo
w08 4/1 19, dakavi lɔ
Éle ŋkuvi do nuwo nu yí gbedo ʒinxo
Exwe nɛni fiɔta ci yí ni le Eli hwenu xɔɔ?
Enyɔnuɖɛtɔ Yehowa tɔ Eli nu nɔ efyɔ Ashabu mɔ fiɔta ci yí jinjin avɔ zaanɖe yɛ. Enyɔ cɛ jɔ le ‘exwe amɛtɔntɔ’ lɔ mɛ—tɔ so hwecinu yí Eli nu nyɔ ŋkɔtɔ ɖɛ so fiɔta lɔ nu. (1 Efyɔwo 18:1) Eli nu mɔ Yehowa awɛ yí eshi lɔ aja. Eyi sabaɖeɔ, Yehowa wɛ yí shi lɔ kɔ ɖɛ. Mɛɖewo tenŋ nu mɔ exwe amɛtɔntɔ lɔ mɛ woɖo yí fiɔta lɔ ɖo te, eyi taɖo dewa xwe amɛtɔn pɛpɛpɛ o. Ele ahan gan, Yesu koɖo Ʒaki nu mɔ fiɔta lɔ wa “exwe amɛtɔ̀n koɖo fan.” (Luiki 4:25; Ʒaki 5:17) Enyɔ lɔwo trɔ kpe nɔnɔ yɔa?
Oo, denyi ahan yɔ nɛ o. Le blema Izraɛliɔ, fiɔta wanɔ wleci amadɛn. Kankandojitɔɔ, efiɔɖyiɖyi jinjin ci yí deni kpɔ ɖeka sɛnkɔŋ hwenu yí Eli va yi nu efiɔɖyiɖyi nyɔ lɔ nɔ Ashabu. Le nyɔnɔnwi mɛɔ, fiɔta lɔ tɔ ji wleci amadɛn han va yi vɔ. So hwenu Eli do efiɔɖyiɖyi ŋɛ lɔ keke va ɖo ‘exwe amɛtɔntɔ lɔ’ mɛ ci emɔ yɛaɖo teɔ, efiɔɖyiɖyi lɔ pleŋ wa exwe amɛtɔn koɖo fan. “Exwe amɛtɔ̀n koɖo fan” lɔwo pleŋ vɔ le hwenu yí jukɔn lɔ bɔ yí akpɔ dodokpɔ ci wowa le Kamɛli To lɔ gbɔ.
Bu tamɛ kpɔ so hwenu Eli yi Ashabu gbɔ ŋkɔtɔ. Jukɔn lɔ bui mɔ Bali yí na yí “eshi ɖonɔ,” eyi nyi mawu ci yí wɛ yí shi janɔ keŋ asɔ ɖo te fiɔta. Nɔ fiɔta va jinjin wu lé eɖo anɔɔ, jukɔn lɔ biɔnɔ yiɖeki se mɔ: ‘Fini Bali leɔ? Hwenu yí awɛ yí shi ajaɔ?’ Enyɔ ci Eli nu mɔ eshi alo ahun daja o keke ana nɔ hwenu yeamɔ wole ja nyi ŋɖeka ci yí ʒin Bali sɛntɔwo ji sugbɔ.—1 Efyɔwo 17:1.
10-16 OCTOBRE
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 1 EFYƆWO 19-20
“Yi Yehowa gbɔ nɔ afa akɔn nɔ eo”
Ðoŋ do Yehowa nu nɔ èxa le eoɖeki mɛ
5Hlɛn 1 Efyɔwo 19:1-4. Vɔ ci efyɔnyɔnu Ʒɛzebɛli ɖui mɔ yeawu Eliɔ, étɔ vɔnvɔn. Eyi taɖo eshi yi Bɛsheba nutwi mɛ. Égbɔjɔ keke “byɔ mɔ ye a ku.” Nyi yí taɖo ese le yiɖeki mɛ ahan ɔ? Eli nyi nuvɔnmɛ ci yí ɖo seselelanmɛwo “shigbe mìwo ɛnɛ.” (Ʒaki 5:17) Taŋfuin tamɛbukpɔ wugan yi, yí enu cikɔ ni sugbɔ. Eli tɛnŋ bui mɔ agbla ciwo yeje nɔ amɛwo asɔ sɛnsɛn kɔkɔɛ lɔ sɔ ɖo texwe ŋkɔtɔ nyi gbali, ŋɖe detrɔ le Izraɛli o. Égbebui mɔ yeɖekɛ yí kpɔtɔ sɛnkɔ Yehowa. (1 Efy. 18:3, 4,13; 19:10, 14) Atɛnŋ akpaca mì mɔ enyɔnuɖɛtɔ egbejinɔtɔ cɛ se le yiɖeki mɛ ahan. Vɔ Yehowa mɔŋje Eli seselelanmɛwo mɛ.
ia 103 mm. 13
Ékpɔ akɔnfɛ so yi Mawu gbɔ
13 Lé èkpɔ mɔ yɛawa nɔ Yehowa le jeŋkwimɛ ci ekpɔ yi nyɔnuɖɛtɔ ci elɔn mlɔ anyi do aci lɔ gɔnmɛ le zogbeji yí ɖeɖeɛ kuku mɔ eku le va wu yeɔ? Ðoŋci lɔ le Bibla mɛ. Ci Eli yi alɔn mɛ ɖegbɔɔ, Yehowa dɔ mawudɔla ɖeka ɖaɖɛ. Mawudɔla lɔ tɔ alɔ Eli yí fuin ɖɔɖɔɖɔ yí nu ni mɔ: “Fɔn jete. Ðu enu.” Eli fɔn yí ɖu enu lɔ ɖo mawudɔla lɔ wa ɖaŋ hɛn ŋɖuɖu kleŋ ɖeka vɛ ni: Kpɔnnɔ zozu ɖeka koɖo eshi. Éɖo ŋwi yí do akpe nɔ mawudɔla lɔ kpetii yɛa? Wonu le xolɔlɔ lɔ mɛ mɔ enyɔnuɖɛtɔ lɔ ɖu nu yí nu shi yí gbetrɔ yi alɔn mɛ. Enu yí ci kɔ ni yí exa le susu mɛ keke axo nuxu egloa? Nɔ egbele do ɖe can ɔ, mawudɔla lɔ yɛ fuin zevegɔn, taŋfuin le fɔnfɔnmɛ. Égbedo ŋsɛn Eli ke mɔ, “Fɔn jete. Ðu enu.” Égbenu enyɔ vevi cɛwo kpe ni mɔ, “nɔ́ de wɛ ɔ, da kpɔ ŋsɛn nywiɖe yi a zɔn emɔ jinjin lɔ o.”—1 Efy. 19:5-7.
ia 106 mm. 21
Ékpɔ akɔnfɛ so yi Mawu gbɔ
21 Le jihɔn, nyigbanhunhun koɖo ezo lɔwo ɖekaɖeka mɛɔ, woɖo ŋwi nɔ mì le xolɔlɔ lɔ mɛ mɔ Yehowa dele enujɔjɔ jɔjɔmɛŋsɛn jiŋ tɔ lɔwo mɛ o. Eli nya mɔ Yehowa denyi jɔjɔmɛ mawu ɖe ci womɔ yɛli shigbe Bali nɛ o. Bali sɛntɔwo blenɔ wowoɖekiwo domɛ mɔ, eyi na “eshi ɖonɔ” alo shi janɔ yí kannɔfui. Yehowa yí nyi ŋsɛn gangan drinya ci yí le xexeɛ mɛ soxu ŋtɔŋtɔ, vɔ egbetri sugbɔsugbɔ sɔwu ŋɖekpokpui ci ewa. Jeŋkwi ci mìkpɔnɔ ŋtɔkpu can datɛnŋ hin o! (1 Efy. 8:27) Lé ŋcɛwo pleŋ kpedo Eli nu doɔ? Ðo ŋwi lé evɔn do. Ci Yehowa Mawu ci yí ɖo ŋsɛn nyadri ŋtɔ́ le koɖo Eliɔ, ŋɖe deɖo adɔ avɔn nɔ Ashabu koɖo Ʒɛzebɛli o!—Hlɛn Ehajiji wema 118:6.
ia 106 mm. 22
Ékpɔ akɔnfɛ so yi Mawu gbɔ
22 Ci ezo lɔ ci ɖegbɔɔ, eɖa ɖo kleɖeɖe yí Eli se “gbemɛ fafa ɖeka.” Egbe lɔ nu nɔ Eli mɔ yi le gbexo nuxu. Eyi Eli xo nuxu yí nu ŋciwo pleŋ yí xɛ zevetɔ lɔ. Taŋfuin ecɛ na yí ekpɔ akɔnfɛ doji. Kankandoji li mɔ, nyɔ ci “gbemɛ fafa ɖeka” lɔ gbenu kplɔɛdo dɔ yí Eli gbekpɔ akɔnfɛ sugbɔ doji. Yehowa gbekando ji nɔ Eli mɔ yɛnyi amɛvevi nɔ ye. Lé ewɛ doɔ? Mawu nu enyɔ sugbɔ so ahwa ci eɖo mɔ yeawa kpe Bali sɛntɔwo le Izraɛli nu ni. Yi mɛ kɔ petii mɔ, de edɔ gbali yí Eli wa o, ɖo ŋci Mawu ɖo mɔ yeawa vakɔmɛ yí ŋɖe datɛnŋ cu mɔ ni o. Gbesɔ kpe niɔ, Eli awa ɖe le mɛ ɖo Yehowa ɖo dɔ ɖewo koŋ ni mɔ yɛ le trɔ ayi wa.—1 Efy. 19:12-17.
Bibla mɛ nuveviwo
w97 11/1 31 mm. 2
Amɛɖekisɔsɔsavɔn koɖo egbejinɔnɔ kpɔwɛ ɖeka
Le egbɛ mɛɔ, Mawu sɛntɔ sugbɔ danasɛ mɔ yewolɔn asɔ yewoɖeki sɔ sa vɔn ahan. Mɛɖewo so gbeɖe wowo “gble,” alo wowo dɔ ɖɛ yí va yi dranɔ ŋɛnywi lɔ le afi jinjinwo alo va yi sumɔnɔ le Betɛli. Mɛbuwo zɔn mɔ yi jukɔn buwo mɛ yí va yi wanɔ dɔ le habɔbɔ lɔ xɔcucuwo nu. Amɛ sugbɔ lɔn yí wakɔ dɔ ciwo amɛwo atɛnŋ ayɔ mɔ edɔ maɖyi dɔ. Ci ele ahan can ɔ, mɛ ciwo pleŋ yí sɛnkɔ Yehowa ɖe dewakɔ dɔ maɖyi ŋɖe ni o. Mɛ ciwo pleŋ lɔn faa yí sɛnkɔ Yehowa jenɔŋ ni yí acu shi nɔ wo do amɛɖekisɔsɔsavɔn wowotɔ ŋci.—Maki 10:29, 30.
17-23 OCTOBRE
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 1 EFYƆWO 21-22
“Sran lé Yehowa kpanɔ acɛ do”
it-1 1266
Yehowa ahwakɔnwo Mawu
Ci Ʒozue kpɔ mawudɔla ɖeka le Ʒeriko xa jiɔ, ébiɛ se mɔ yɛle Izraɛli ji alo yewo ketɔnɔwo ji ma. Éɖo ŋci mɔ, “ŋ de nyi ketɔnɔ o. Tɔhonɔ hwaga yí ŋ nyi. Eo gbɔ ŋ va kakayɛ.” (Ʒoz 5:13-15) Ci nyɔnuɖɛtɔ Mikaya xoxoɔ nuxu so Yehowa gbɔngbɔnmɛviwo nu nɔ efyɔ Ashabu koɖo efyɔ Ʒozafatiɔ, émɔ: “Ŋ kpɔ Tɔhonɔ le anyi nɔnɔ le Yi fyɔ ʒinkpin ji le jeŋkwimɛ. Yi dɔdɔlawo [alo yi hwawaviwo] le te le axa ni. (1Efy 22:19-21) Nyɔgbe “Yehowa ahwakɔnwo Mawu” ci wozan sɔgbe ɖo wodre mawudɔlawo hwakɔnwo mɔ woma wo do sherubɛnwo, serafɛnwo koɖo mawudɔlawo habɔbɔwo mɛ. (Ezai 6:2, 3; Gɔnm 3:24; Enyɔ 5:11) Vɔ gbesɔ kpe niɔ, woto wo do gbɛbɔbɔ vovovo mɛ, eyi dɔ Yesu tɛnŋ nu mɔ, ye daye atɛnŋ asɔ mawudɔla “ciwo yí a wugan ahwakɔn wive ɖaɖa” ye. (Mt 26:53) Le gbedoɖa ci Ezekiazi wa nɔ Yehowa yí biɛ kpedonu mɛɔ, éyɔɛ mɔ “Yehowa ahwakɔnwo Mawu, Izraɛli Mawu, ci yí nɔ anyinɔnɔ do sherubɛnwo ji.” Énu ahan sɔ xoxoɔ nuxu so enublabla daka koɖo sherubɛn ciwo yí le dakavi lɔ nucuvi ji ci yí le dumɛ nɔ Yehowa fyɔʒinkpin cí le jeŋkwimɛ. (Ezai 37:16; sɔ sɔ koɖo 1Sam 4:4; 2Sam 6:2.) Elize dɔwavi ci yí vɔnvɔn ɖo ahwakɔn ɖeka trɔdo Elize xwe vami vɔnvɔn ci Yehowa wa enujiŋ yí ekpɔ eto ciwo yí trɔdo wo ji “ɖɔ koɖo esɔwo koɖo ahwa hunviwo ciwo mɛ ezo le.” Wonyi akpaxwe ɖeka nɔ Yehowa dɔlawo hwakɔn lɔ.—2Efy 6:15-17.
“Kristo yí nyi eta nɔ ŋsu ɖeshaɖe”
9 Amɛɖekisɔsɔhwe. Yehowa yí nyi Mɛ ci yí nya ŋɖɛ wu mɛɖekpokpui; gan, éɖonɔ to yi sɛntɔwo susuwo. (Gɔnm. 18:23, 24, 32) Éɖe mɔ nɔ mɛ ciwo ji eɖo acɛ do mɔ wo le nu wowo susuwo. (1 Efy. 22:19-22) Yehowa nyi amɛ maɖoafɛn, vɔ dekpɔnɔ mɔ mɔ mìwo le nyi amɛ maɖoafɛn o. Vɔ ékpenɔdo agbetɔ nuvɔnmɛ ciwo yí sinni nu yí enuwo nyɔnɔ nɔ wo. (Eha. 113:6, 7) Le nyɔnɔnwi mɛɔ, Bibla nu hɛnnɛ mɔ, Yehowa nyi “kpedonutɔ.” (Eha. 27:9, NWT; Ebre. 13:6) Efyɔ Davidi do jeshi mɔ amɛɖekisɔsɔhwe Yehowa tɔ ɖekɛ yí na yetɛnŋ wa dɔ gangan ciwo yí yewa.—2 Sam. 22:36.
it-2 255
Ŋsukankan
Yehowa Mawu na yí “enu ɖeka ci yí . . . akplɔ wo yì azɔge yi mɛ ciwo lɔnnɔ ŋsukankan nyɔwo gbɔ. Mawu sɔ hlɔnhlɔn hunnɔ ɖaɖa wo nɔ wo a kando enu manyi nyɔnɔnwi ji” yí agbe Yesu Kristo ŋɛnywi lɔ. (2Tɛs 2:9-12) Enu ci yí jɔ do Izraɛli Fyɔ Ashabu ji exwe sanŋdi ɖewo vayi dre gɔnmɛɖose cɛ mɛ. Ashabu nyɔnuɖɛtɔ ŋsukantɔwo nu ni mɔ yɛaɖu ji le ahwa ci awa koɖo Ramoti Galadi mɛ, vɔ Yehowa nyɔnuɖɛtɔ Mikaya nu ni vayi mɔ gbe yɛdaɖu ji le ahwa lɔ mɛ o. Shigbe lé wodasɛ yi nɔ Mikaya le enukpɔkpɔ ɖeka mɛ nɛɔ, Yehowa na yí yi dɔla ɖeka trɔ “ŋsu kankan nyɔwo” le numɛ nɔ Ashabu nyɔnuɖɛtɔwo. Ecɛ gɔnmɛ yí nyi mɔ, mawudɔla cɛ zan yi ŋsɛn do wo ji yí wokan ŋsu yí nu nyɔ ciwo wojijiɛ mɔ yewo anu koɖo ciwo Ashabu jijiɛ mɔ yease le wo gbɔ. Ci wokanxle Ashabu sa can ɔ, lé wobli do mɛ koɖo ŋsukankan nyɔ lɔwo jɔ ji ni sɔwu keke esɔ yi gbe vɔ domɛ.—1Efy 22:1-38; 2Kro 18.
Bibla mɛ nuveviwo
Nyi yí jimɛtrɔtrɔ ŋtɔŋtɔ nyiɔ?
4 Le yiyi mɛɔ, Yehowa jigbɔnɖɛ ɖo vɔvɔnu. Édɔ Eli ɖaɖa Ashabu koɖo Ʒɛzebɛli gbɔ nɔ anu lé ejikɔ adɔn to nɔ wo do. Woavɔ wowo xomu lɔ pleŋ. Eli nyɔwo ve nɔ Ashabu sugbɔ! Ekpaca mɛ mɔ ŋsu egoyitɔ ŋtɔ́ “bubɔ yiɖeki.”—1 Efy. 21:19-29.
5 Ci Ashabu sɔ yiɖeki hwe hwenɔnu can ɔ, enu ci ewa le enu cɛwo godu dasɛ mɔ detrɔ ji mɛ nyɔnɔnwitɔ o. Detekpɔ mɔ yeagu Bali sɛnsɛn le ye fyɔɖuxu lɔ mɛ o. Yí dedo ŋsɛn mɛbuwo mɔ wo le sɛn Yehowa o. Ashabu gbewa nubuwo sɔ dasɛ mɔ yedetrɔ ji mɛ o.
6 Yi godu ci Ashabu yɔ Ʒuda fyɔ nywi Ʒozafati mɔ yɛ le va bɔdo ye nu nɔ yewoawa ahwa kpe Siritɔwoɔ, Ʒozafati nu ni mɔ yɛ le biɔ Yehowa nyɔnuɖɛtɔ ɖeka se gbɔxwe yewoayi ahwa lɔ. Kakaɔ, Ashabu gbe mɔ yedawa do yi nyɔ ji o yí mɔ: “Mawu nyɔnuɖɛtɔ bu yí li. . . . Vɔ, ŋ de lwin o. Hwecinu é xo nuxu do dumɛ nɔ [Yehowa] ɔ, dé nunɔ enyɔ nywi ɖe gbeɖe o. É nunɔ enyɔ ciwo yí ŋ de lɔn tɛgbɛɛ o.” Wovayɔ nyɔnuɖɛtɔ Mikaya lɔ. Ashabu nyɔ jɔ. Eŋɛ vwin ɖeɖe shɔnŋ yí Mawu nyɔnuɖɛtɔ lɔ nu do Ashabu nu! Amɛvwin Ashabu deji mɔ yeatrɔ ji mɛ keŋ abiɔ sɔsɔke so Yehowa gbɔ o, ewaɖeɔ, éle nyɔnuɖɛtɔ lɔ do gakpa mɛ. (1 Efy. 22:7-9, 23, 27) Ci efyɔ lɔ lé Yehowa nyɔnuɖɛtɔ lɔ do gakpa mɛ can ɔ, denyi eyi adɔ nyɔnuɖɛtɔ lɔ nyɔwo agɔn majɔ do ji o. Wowu Ashabu le ahwa ci yí kplɔɛ do mɛ.—1 Efy. 22:34-38.
24-30 OCTOBRE
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 2 EFYƆWO 1-2
“Ekplanana amɛ kpɔwɛ nywi ɖeka”
w15 4/15 13 mm. 15
Lé hamɛmɛshinshinwo nanɔ kpla mebuwo do
15 Exolɔlɔ ci yí xo nuxu so Elize ci yí kplɔ Eli do nu gbedasɛ lé nɔviŋsuwo aɖo shishi nɔ hamɛmɛshinshin kpɔŋtɔxuwo. Ci Eli koɖo Elize vayi kpɔ nyɔnuɖɛtɔwo gbɛbɔbɔ ɖeka le Ʒeriko ɖegbɔɔ, wo amɛve zɔn mɔ yí yi Ʒurdɛn tɔsasa tu. Le nɔɔ, “Eli ɖe yi kocu yi ŋwli, yi sɔ xo shi lɔ. Eshi lɔ ma do ɖushi koɖo emiɔ kpaxwe.” Ci woso tɔ lɔ to nyigban xuxu ji ɖegbɔɔ, ŋsu lɔwo kpɔtɔ “zɔnzɔn zɔnlin yi xoxoɔ nuxu nɔ wowonɔnɔwo.” Eze petii mɔ, Elize debui mɔ ecɛyɛɔ yenya enuwo pleŋ o. Keke vaɖo hwenu Eli soɔ, Elize wa ɖaŋ ɖo to enyɔ ciwo yi nukplamɛtɔ lɔ nu ni ɖekaɖeka. Eyi jihɔn gangan ɖeka xo yí sɔ Eli kpe jeŋkwimɛ. Le yiyi mɛɔ, Elize trɔva Ʒurdɛn tɔ lɔ tu yí sɔ Eli kocu sɔ xo shi lɔ yí nu mɔ: “Fini [Yehowa] Eli Mawu leɔ?” Eyi shi lɔ gbema dove ke.—2 Efy. 2:8-14.
w15 4/15 13 mm. 16
Lé hamɛmɛshinshinwo nanɔ kpla mebuwo do
16 Èdo jeshi mɔ enujiŋ kpɛtɛkpɛtɛ ci Eli wa han pɛpɛpɛ yí Elize vatɔ yí waa? Nyi yí taɖo ele veviɖeɔ? Ðo Elize dekpɔ mɔ ci yevaci yeɖekɛ yɛɔ, yɛ le mɔ yeatrɔ nuwo do ye lɔ ji o. Vɔ ci ekpɔtɔ wakɔ enu lɔwo do alɔ ɖekɛ ci ji Eli wa yi sumɔsumɔdɔ lɔ leɔ, Elize dasɛ bubu gangan ci eɖo nɔ enukplamɛtɔ yitɔ. Ecɛ do ŋsɛn Elize kpena ciwo yí nyi nyɔnuɖɛtɔwo. (2 Efy. 2:15) Le xwe 60 ciwo Elize sɔ wa yi nyɔnuɖɛdɔ lɔ mɛɔ, Yehowa zin yí ewa enujiŋ sugbɔwo sɔwu ciwo Eli wa. Enukplamu ci yí le mɛ nɔ eo ci wonana kpla gbɛɔ?
Bibla mɛ nuveviwo
w05 8/1 9 mm. 1
Enu vevi ciwo yí le Efyɔwo wema amɛve tɔ mɛ.
2:11—Ci “wo sɔ Eli yì jeŋkwi mɛ toto jihɔnxoxo ɖeka mɛ” ɖe, fini teŋ eyiɔ? Denyi akpaxwe ɖe nɔ jeŋkwi ci mìkpɔnɔ alo gbɔngbɔnmɛ tɔxu fini Mawu koɖo yi dɔlawo nɔnɔ o. (2 Ese Wema 4:19; Ehajiji Wema 11:4; Matie 6:9; 18:10) “Jeŋkwi” ci mɛ womɔ Eli yi nyi azɔwo. (Ehajiji Wema 78:26; Matie 6:26) Kankandojitɔɔ, ahwahunvi lɔ sɔ Eli to jihɔn mɛ yí sɔɛ yi dado fibu nɔ nyigban lɔ yí enɔ nɔ na nɔ hwenu ɖe. Exwe ɖewo goduɔ, Eli vaŋwlɛ wema ɖaɖa Ʒuda fyɔ Ʒoramu.—2 Kronika 21:1, 12-15.
31 OCTOBRE–6 NOVEMBRE
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 2 EFYƆWO 3-4
“Kɔ ao vi”
w17.12 4 mm. 7
“Ŋnya mɔ afɔn”
7 Elize ci yí kplɔ enyɔnuɖɛtɔ Eli do yí wa fɔnfɔnsoku amɛvetɔ ci nu Bibla xo nuxu so. Izraɛli nyɔnu vevi ɖeka ci yí so Shunɛmu wa ɖaŋ xɔ medru Elize haan. Mawu to nyɔnuɖɛtɔ lɔ ji yí na vi ŋsuvi ɖeka nyɔnu ci shi vi de le cɛ koɖo asuɔ ci yí shin keŋ yí sɔ cu fɛn nɔ wo. Exwe ɖewo goduɔ, ŋsuvihwɛ lɔ ku. Bu tamɛ kpɔ so lé vinɔ cɛ ase vevi do. Asuɔ na gbe yi yí ezɔn mɔ kpeci 30 yi Elize gbɔ le Kamɛli To ji. Nyɔnuɖɛtɔ lɔ dɔ yi dɔwavi Gehazi mɔ yi le yi Shunɛmu keŋ afɔn ɖeviɛ. Gehazi desun ji yí fɔn ɖevi lɔ va agbe o. Le yi gɔduɔ, nyɔnu ci evi ku nɔ lɔ trɔgbɔ koɖo Elize.—2 Efy. 4:8-31.
w17.12 4 mm. 8
“Ŋnya mɔ afɔn”
8 Elize yi axwe lɔ mɛ le Shunɛmu ju lɔ mɛ yí do gbe ɖaɖa do mɛkuku lɔ ji. Enujiŋtɔɔ, ɖajɛvihwɛ lɔ fɔn va agbe yí kpɔ nɔlɔ ci yí le jijɔ mɛ! (Hlɛn 2 Efyɔwo 4:32-37.) Taŋfuin éɖo ŋwi gbedoɖa ci Xana ci yí nyi konɔ wa hwenu ekplɔ Samiɛli nɔ ayi sumɔ le gbedoxɔmɛ: “[Yehowa] sɔnɔ amɛwo ɖaɖa ekuwodi, yi Á tɛnŋ fɔn wo so eku mɛ yi wo a kpɔ agbe.” (1 Sam. 2:6) Eze gbawlɛɛ mɔ, Mawu fɔn ŋsuvihwɛ lɔ le Shunɛmu yí asɔ dasɛ mɔ yeɖo ŋsɛn yí afɔn amɛkukuwo.
Bibla mɛ nuveviwo
it-2 672 mm. 6
Enyɔnuɖɛtɔ
“Enyɔnuɖɛtɔwo viwo.” Shigbe lé Gesenius’ Hebrew Grammar dre mɛ do nɛɔ, (Oxford, 1952, kpashi 418), Ebre nyɔgbe ben (evi) alo benehʹ (eviwo) tɛnŋ nyi mɛ ciwo yí le habɔbɔ ɖe mɛ (alo akɔta ɖe mɛ alo gbɛbɔbɔ ɖe mɛ).” (Sɔ sɔ koɖo Nex 3:8, ci mɛ wonu le mɔ “mɛ ɖeka ci yí le amihwɛnte watɔwo mɛ” gbenyinyiɛ “amihwɛnte watɔwo vi.”) “Nyɔnuɖɛtɔwo viwo” tɛnŋ nyi suklu ci nanɔ ekpla mɛ ciwo woyɔ nɔ edɔ cɛ wawa alo nɔ mìanuiɔ, enyi enyɔnuɖɛtɔwo ha ɖe. Enyɔnuɖɛtɔwo ha cɛ hanwo le Betɛli, Ʒeriko, koɖo Gilgali. (2Efy 2:3, 5; 4:38; sɔ sɔ koɖo 1Sam 10:5, 10.) Samiɛli nɔ ŋkɔ nɔ nyɔnuɖɛtɔwo ha ɖeka le Rama (1Sam 19:19, 20), eyi ele shigbe mɔ Elize nɔ ŋkɔ nɔ gbɛbɔbɔ ɖeka le yi hwenu hannɛ. (2Efy 4:38; 6:1-3; sɔ sɔ koɖo 1Efy 18:13.) Exolɔlɔ lɔ dasɛ mɔ wowenɔ dɔwanu yí sɔ cunɔ wowoŋtɔwo xɔwo, ecɛ dasɛ mɔ wonɔnɔ agbe kleŋ. Ci yí wonɔnɔ ju le xɔ ɖekɛ mɛ yí bɔ ɖunɔ nu doju can ɔ, wotɛnŋ xɔnɔ dɔdoashi vovovowo le nyɔnuɖɛdɔ lɔ mɛ.—1Efy 20:35-42; 2Efy 4:1, 2, 39; 6:1-7; 9:1, 2.