Agbenɔnɔ koɖo sumɔsumɔdɔ bɔbɔ nukplawema nyɔsoxuwo
© 2022 Christian Congregation of Jehovah’s Witnesses
2-8 JANVIER
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 2 EFYƆWO 22-23
“Nyi yí taɖo mìasɔ mìwoɖekiwo hwenɔɔ?”
w00 9/15 29-30
Amɛɖekisɔsɔhwe Ʒoziasi tɔ dɔ yí Yehowa ku ŋshishi ni
Mɛ ciwo yí drakɔ gbedoxɔ lɔ do je wowo dɔ wawa ji sɛnŋsɛnŋɖe nyidin fɔnfɔnmɛ. Kankandojitɔɔ, Ʒoziasi adokɔ akpe nɔ Yehowa mɔ edɔwatɔ lɔwo drakɔ ŋciwo yí ye tɔgbui xomɛvetɔ ɖewo dahɛn le Mawu xɔ lɔ nu do. Edɔ lɔwo yikɔ ji; eyi Shafan va yí avadre lé woyiyiɛ do. Vɔ nyi yí wemaxlaxla wakɔ le alɔ mɛ niɔ? Édre mɛ mɔ Avɔnsatɔ Gangantɔ Xilkia kpɔ “Ese wema ci Yehowa na to Moizi ji.” (2 Kronika 34:12-18, NWT) Ese wema ŋkɔtɔ lɔ yɔ! Enu vevi ci yí nyi cɛ yí ekpɔɔ?
Kpakpa sɔsɔ Ʒoziasi mɔ yease enyɔ ɖeshiaɖe ci yí le wema cɛ mɛ. Hwenu Shafan hlɛnkɔ wema lɔɔ, efyɔ lɔ jekɔ agbla mɔ yeakpɔ lé ese ɖekpokpui kan ye koɖo jukɔn lɔ do. Ŋci yí wa dɔ do ji sugbɔ yí nyi lé wema lɔ tɛ gbe do sɛnsɛn adodwitɔ lɔ ji do koɖo lé egbenu daɖɛ doŋkɔ do mɔ jukɔn lɔ akpe fun sugbɔ yí agbeyi hwashigbemɛ nɔ wovatɔ ŋsu mawuwo sɛnsɛn. Ecɛyɛ ci Ʒoziasi vakpɔ mɔ wodenyinyiɛ Mawu se lɔwo pleŋ ɔ, édrɛn yi wuwo. Eyi eɖe gbe nɔ Xilkia, Shafan koɖo mɛ kpɛtɛ lɔwo mɔ: ‘Míyi byɔ nyɔ Yehowa se so enyɔ ciwo yí le wema cɛ mɛ nu; ɖo ci mìwo tɔgbuiwo dese to nu yí wa do enyɔ ciwo yí le wema cɛ mɛ jiɔ, Yehowa do dɔmɛzi sugbɔ do mì.’—2 Efyɔwo 22:11-13; 2 Kronika 34:19-21.
w00 9/15 30 mm. 2
Amɛɖekisɔsɔhwe Ʒoziasi tɔ dɔ yí Yehowa ku ŋshishi ni
Mɛ ciwo Ʒoziasi dɔ ɖaɖa nyɔnu enyɔnuɖɛtɔ Xulda gbɔ le Ʒerusalɛmu trɔva gbɔ yí ana kɔnŋta yi. Xulda gbenu Yehowa nyɔ lɔwo yí mɔ enuvwin ciwo woŋwlɛ do wema ci wokpɔ lɔ mɛ ajɔ pɛpɛpɛ do jukɔn ci yí gbe Mawu ji. Gan ci Ʒoziasi yɛsɔ yiɖeki hwe le ŋmɛ nɔ Yehowa Mawuɔ, dakpɔ enuvwin lɔwo tɔxu o. Áku yí woaɖyi do axa nɔ tɔgbuiɛwo le fafamɛ.—2 Efyɔwo 22:14-20; 2 Kronika 34:22-28.
Bibla mɛ nuveviwo
w01 4/15 26 mm. 3-4
Enuwo anyɔ nɔ eo dru nɔ wogbehɛn eo do ɖe can
Ci nɔnɔmɛ ciwo mɛ Ʒoziasi nɔ le vihwɛ mɛ denyɔ can ɔ, éwa ŋci yí nyɔ le ŋmɛ nɔ Yehowa. Enuwo mlɛ le acɛkpakpa yitɔ hwenu keke Bibla ŋtɔ nu mɔ: “Efyɔ ɖe de ni yí le shigbe Ʒoziasi ɛnɛ kpɔ gbeɖe o. Ʒoziasi trɔ ɖaɖa Tɔhonɔ gbɔ koɖo yi ji pleŋ, yi kla pleŋ, koɖo yi ŋsɛn pleŋ. Efyɔ ɖe de kplɔ Moizi Ese lɔwo pleŋ do shigbe Ʒoziasi ɛnɛ o. Efyɔ bu ɖe de le shigbe Ʒoziasi ɛnɛ so hwe hunnɔ nu gbeɖe o.”—2 Efyɔwo 23:19-25.
Kpɔwɛ doŋsɛn-amu ci yí nyi cɛ yí Ʒoziasi ɖo ɖɛ nɔ mɛ ciwo yí do go nɔnɔmɛ sɛnŋsɛnŋwo le wowo vihwɛ mɛɔ! Nyi mìatɛnŋ akpla le yi kpɔwɛ cɛ mɛɔ? Nyi yí kpedo Ʒoziasi nu yí esɔ emɔ jɔjɔɛtɔ lɔ yí kpɔtɔ yí nɔ jiɔ?
9-15 JANVIER
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 2 EFYƆWO 24-25
“Hwenu vevi ci mɛ mìle lé kpɔtɔ anɔ susu mɛ nɔ eo”
w01 2/15 12 mm. 2
Yehowa kojoɖoɖo zan gogo!
2 Kankandoji li mɔ Zefania nyɔnuɖɛ lɔ dɔ yí Ʒoziasi ci yí nyi ɖajɛvi gbekpɔ mɔ, yɛle veviɖe mɔ woaɖe sɛnsɛn makɔmakɔ lɔ swi le Ʒuda nɔ anɔ kɔkɔɛɖe. Vɔ egbla ciwo efyɔ lɔ do yí sɔ gu ŋsusɛnsɛnhawo swi le nyigban lɔ ji nɔ anɔ kɔkɔɛɖe deɖe xomɛve nuwanawo pleŋ si le jukɔn lɔ mɛ o. Ahanke decu tɔgbuiɛ Efyɔ Manase ci yí ‘kɔ amɛmanyaɖe sugbɔ hun do Ʒerusalɛmu’ nuvɔnwo fɛn o. (2 Efyɔwo 24:3, 4; 2 Kronika 34:3) Eyi taɖo Yehowa kojoɖoɖo zan lɔ ava dandandan.
w07 3/15 11 mm. 10
Enyɔ vevi ciwo yí le Ʒeremi wema mɛ
Le exwe 607 D.Y. ɔ, Sidekia le exwe 11 tɔ lɔ mɛ nɔ acɛkpakpa yitɔ. Wleci 18 tɔ lɔ ke yí Babiloni fyɔ Nabukodonosɔ vacu yi hwakpa do Ʒerusalɛmu gliwo nu. Le ŋkeke amadrɛtɔ nɔ wleci amatɔntɔ nɔ xwe 19 tɔ nɔ Nabukodonosɔ cɛkpakpa yí Nebuzaradan ci nyi ga nɔ sɔja ciwo yí glɔnnɔ ta nɔ efyɔ lɔ va Ʒerusalɛmu. (2 Efyɔwo 25:8) Taŋfuin hwenu yí Nebuzaradan le yi hwakpa mɛ le eju lɔ glikpawo godu yí egbeje nɔnɔmɛ lɔ kpɔ keŋ yí wa toto so lé aje eju lɔ ji do. Le ŋkeke amɛtɔn godu nɔ wleci amɛwotɔ lɔɔ, éɖo Ʒerusalɛmu ju lɔ mɛ. Eyi etɔ zo jugan lɔ.—Ʒeremi 52:12, 13.
Bibla mɛ nuveviwo
w05 8/1 12 mm. 1
Enyɔ vevi ciwo yí le Efyɔwo wema amɛvetɔ mɛ
24:3, 4, NWT. Ehun ciwo Manase kɔ ɖɛ yí dɔ Yehowa “gbe mɔ yedasɔ ke” Ʒuda o. Mawu donɔ bubu amɛmanyaɖe hun nu. Mìkando ji mɔ Yehowa aɖe hlɔn nɔ amɛmanyaɖe ciwo hun wokɔ ɖɛ yí agu mɛ ciwo yí wu wo swi.—Ehajiji Wema 37:9-11; 145:20.
16-22 JANVIER
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 1 KRONIKA 1-3
“Ŋciwo yí jɔ ŋtɔŋtɔ yí le Bibla mɛ, de nyɔkpakpawo yɔ o”
w09 9/1 14 mm. 1
Amɛ ŋtɔŋtɔ ciwo yí ni kpɔ yí Adamu koɖo Ɛva nyia?
Le kpɔwɛ mɛ, bu tamɛ kpɔ so Ʒuifu tɔgbui tɔgbuiwo ŋkɔ ciwo woŋwlɛ do Kronika ŋkɔtɔ eta 1 yi 9 koɖo ci woŋwlɛ do Luiki Ŋɛnywiwema eta 3 mɛ. Le Kronika wema mɛɔ, jijimɛvi vovovo 48 yí le mɛ yí le Luiki wema lɔ yɛ mɛɔ, 75 yí le mɛ. Luiki yɔ Yesu Kristo tɔgbui tɔgbuiwo ŋkɔwo, vɔ Kronika yɛ yɔ Izraɛli jukɔn lɔ fyɔ koɖo avɔnsatɔwo tɔgbui tɔgbuiwo ŋkɔwo. Mɛ ciwo wojeshi ɖɛ nywiɖe shigbe Salomɔ, Davidi, Ʒakɔbu, Izaki, Abraxamu, Nowe, koɖo amɛ kpɛtɛkpɛtɛ Adamu ŋkɔwo yí le wema cɛwo koɖo ve mɛ. Ŋkɔ cɛwo nyi mɛ ciwo yí ni kpɔ ŋtɔŋtɔ ŋkɔwo yí Adamu nyi amɛ ŋkɔtɔ ŋtɔŋtɔ ci yí ni kpɔ ŋkɔ le wema amɛve lɔwo mɛ.
w08 6/1 3 mm. 4
Enujɔjɔ ŋtɔŋtɔ yí nyi eshiɖɔɖɔ ci yí ni le Nowe hwenu, de nyɔkpakpa yɔ o
Wema ci mɛ woŋwlɛ jijimɛviwo ŋkɔ do amɛve le Bibla mɛ yí ɖo kpe yi ji mɔ Nowe nyi amɛ ŋtɔŋtɔ ci yí ni kpɔ. (1 Kronika 1:4; Luiki 3:36) Ezra koɖo Luiki ciwo yi ŋwlɛ ŋkɔ cɛwo nyi amɛ ciwo yí jinɔ nu gɔnmɛ kpɔ nywiɖe. Luiki ŋwlɛ Yesu Kristo tɔgbui tɔgbuiwo ŋkɔwo keke yi Nowe ji.
w09 9/1 14-15
Amɛ ŋtɔŋtɔ ciwo yí ni kpɔ yí Adamu koɖo Ɛva nyia?
Le kpɔwɛ mɛ, bu tamɛ kpɔ so Bibla nukplakpla ci yí nyi tafɛnvɔnsa lɔ nu. Enukplakpla cɛ le veviɖe nɔ amɛ sugbɔ ciwo yí yinɔ cɔci. Le nukplakpla cɛ mɛɔ, wonunɔ mɔ Yesu Kristo sɔ yi gbe maɖoafɛn cu fɛn do ta nɔ amɛwo keŋ yí ahwlɛn wo gan so nuvɔn shi. (Matie 20:28; Ʒan 3:16) Shigbe lé mìnya nɛɔ, tafɛn nyi eho alo ŋci wona keŋ atrɔ axlwe ŋɖe ci wobu abi ci yí dahɛn. Ŋci woana lɔ ɖo asɔgbe koɖo ci wobu abi ci wodahɛn lɔ. Eyi taɖo Bibla mɔ Yesu “sɔ Yiɖeki cufɛn nɔ amɛwo pleŋ gɔjejewo.” (1 Timɔte 2:6) Taŋfuin mìabiɔ se mɔ, nyi yí efɛn lɔ sɔgbe koɖoɔ? Bibla ɖoŋci mɔ: “Shigbe le amɛshamɛ ku do Adamu mɛ ɛnɛ ɔ, nɛnɛke yí amɛshamɛ a gbe nɔ̀ agbe le Kristo mɛ nɛ.” (1 Korɛntitɔwo 15:22) Agbe maɖoafɛn ci Yesu sɔ na yí axlwe agbetɔ tonusetɔwo sɔgbe koɖo agbe ci nu nuvɔn dele, ci Adamu sɔ bu hwenu ewa nuvɔn le Edɛn kpa mɛ. (Rɔmatɔwo 5:12) Yi mɛ kɔ gbawlɛɛ mɔ, nɔ Adamu denyi amɛ ŋtɔŋtɔ ci yí ni kpɔɔ, gɔnmɛsese ɖekpokpui danɔ Kristo tafɛnvɔnsa lɔ nu o.
Bibla mɛ nuveviwo
it-1 977 mm. 2-3
Jijimɛ wema
Nyɔnuwo ŋkɔwo. Woyɔ nyɔnu ɖewo ŋkɔwo hweɖewonu le jijimɛ wemawo mɛ nɔ wokpɔ mɔ ŋɖe jɔ le xolɔlɔ lɔ mɛ ci yí taɖo woɖo ayɔ nyɔnu lɔ ŋkɔ. Le Gɔnmɛjeje 11:29, 30 mɛɔ, woyɔ Sarai (Sara) ŋkɔ. Eze petii mɔ susu ci yí dɔ yí nyi mɔ, jijimɛvi ci gbe woɖo ava to yɛ ji. Dato Abraxamu shi bu ɖe ji o. Woyɔ Milka ŋkɔ le akpaxwe cɛ hɛnnɛ, ɖo taŋfuin ci enyi Rebeka Izaki ashiɛ mamalɔ enyi. Wowɛ ahan keŋ asɔ dasɛ mɔ Abraxamu xomu mɛ yí Rebeka so, ɖo Izaki deɖo aɖe nyɔnu le jukɔn bu ɖe mɛ o. (Gɔnm 22:20-23; 24:2-4) Le Gɔnmɛjeje 25:1 mɛɔ, woyɔ Ketura ci yí vanyi Abraxamu shi hɛnnɛ. Édasɛ mɔ ci Sara ku goduɔ, Abraxamu gbevaɖe nyɔnu yí evijiji nujikpekpe ci Yehowa wa enujiŋ yí ni gbekpɔtɔ le agbe le lanmɛ ni exwe 40 enu le ji godu. (Rɔm 4:19; Gɔnm 24:67; 25:20) Egbedasɛ ekacaca ci yí le gblamɛ nɔ Izraɛli koɖo Madian sɔ kpe nɔ Arabi kɔta kpɛtɛwo.
Woyɔ Lea, Rashɛli koɖo Ʒakɔbu shi kpɛtɛwo sɔ kpe nɔ evi ciwo woji ŋkɔwo. (Gɔnm 35:21-26) Ekpedo mì nu mìvamɔŋje lé Mawu wa nu do koɖo ɖevi cɛwo mɛ. Susu cɛhanwo ke yí dɔ mìkpɔ nyɔnu buwo ŋkɔwo le jijimɛ wemawo mɛ. Nɔ woxɔ cinɔnu ɖeɔ, woatɛnŋ ayɔ wowo ŋkɔwo do jijimɛ wemawo mɛ. (Amh 26:33) Vɔ Tama, Raxabu koɖo Ruta tɔwo to akpo xesexese. Enujiŋ ɖeka jɔ le nyɔnu ɖekaɖeka cɛwo gbe mɛ gbɔxwe wovale Yesu Kristo, Mesia lɔ tɔgbui tɔgbuiwo mɛ. Eyi dɔ woyɔ wowo ŋkɔwo do Yesu tɔgbui tɔgbuiwo mɛ le jijimɛ wemawo mɛ. (Gɔnm 38; Ru 1:3-5; 4:13-15; Mt 1:1-5) Fibu ciwo wogbeyɔ nyɔnuwo ŋkɔwo le jijimɛ wemawo mɛ ɖekawo nyi 1 Kronika 2:35, 48, 49; 3:1-3, 5.
23-29 JANVIER
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 1 KRONIKA 4-6
“Nyi anyi gbedoɖawo danasɛ so ŋnuɔ?”
w10 10/1 23 mm. 3-7
‘Gbedodoɖawo setɔ’
Ʒabɛzi nyi mɛ ci yí donɔ gbe ɖaɖa. Étɔ gbedoɖa lɔ ji yí ɖe kuku nɔ Mawu mɔ yi le cu shi nɔ ye. Le yi goduɔ, ébiɔ nu amɛtɔn ciwo yí dasɛ mɔ éɖo xɔse sugbɔ.
Ŋkɔtɔ, Ʒabɛzi ɖe kuku nɔ Mawu mɔ: ‘keke anyi nyigban lɔ doji.’ (Kpukpui 10) Ŋsu nywi yí Ʒabɛzi nyi, eyi taɖo de yi kpena bu nyigban yí ci ŋmɛ ni ejijiɛ mɔ yeaxɔ kpe yetɔ o. Ŋci ebiɔ so ji mɛ lɔ atɛnŋ anyi agbetɔwo nyɔ enukɔ sɔwu nyigban. Taŋfuin éjikɔ mɔ ye nyigban le keke doji le fafa mɛ nɔ Mawu adodwi lɔ sɛntɔ sugbɔ anɔ ji.
Evegɔn, Ʒabɛzi ɖe kuku mɔ Mawu “lɔ̀” le nɔ koɖo ye. De alɔ ŋtɔŋtɔ Mawu lɔ̀ lɔ nyi o, vɔ enyi ŋsɛn ci ezannɔ yí sɔ kpenɔdo yi sɛntɔwo nu. (1 Kronika 29:12) Ci Ʒabɛzi ji mɔ yeaxɔ ŋciwo ebiɔɔ, éji Mawu ci ejeshiɖɛ mɔ, yi lɔ̀ dekpokpo nɔ do mɛ ciwo yí danasɛ mɔ yewoɖo xɔse do nu o.—Ezai 59:1.
Etɔntɔ, Ʒabɛzi do gbe ɖaɖa mɔ: ‘Glɔn ta nɔŋ nɔ nuvwin ŋgbejɔ do ŋji o.’ Taŋfuin ci emɔ ‘nɔ nuvwin ŋgbejɔ do ŋjiɔ,’ de nu enunuɔ mɔ nuvwin ŋtɔŋtɔ ɖekɛ ŋgbejɔ do ye ji o, vɔ enunuɔ mɔ Mawu le glɔn ta nɔ ye nɔ yeŋgbese vevi sugbɔ alo nɔ ŋciwo yí ato so nuvwin lɔ mɛ ŋgbewugan ye o.
Ʒabɛzi gbedodoɖa dasɛ lé sɛnsɛn adodwi lɔ le veviɖe ni do koɖo xɔse sɔ kpe nɔ kankandoji ci eɖo do gbedodoɖawo setɔ lɔ nu. Lé Yehowa ɖo ŋci ni doɔ? Wocu ta nɔ exolɔlɔ kleŋ lɔ koɖo nyɔ cɛwo: ‘Eyi Mawu na ŋci ebiɔ lɔ va mɛ ni.’
Bibla mɛ nuveviwo
w05 10/1 9 mm. 7
Enyɔ vevi ciwo yí le Kronika wema ŋkɔtɔ mɛ
5:10, 18-22. Le Efyɔ Sɔlu hwenuɔ, akɔta ciwo yí le wezexu nɔ Ʒurdɛn ɖu Xagritɔwo ji ci wosugbɔ wu wo ewu donu 2 can. Ejɔ ahan ɖo ŋsu edɔngbetɔ ciwo yí le akɔta cɛwo mɛ kando Yehowa ji yí kpɔkɔ emɔ ni mɔ yɛakpedo yewo nu. Mína mìakando Yehowa ji keŋkeŋ nɔ mìdodoɔ go cukaɖa ɖyi vɔnvɔnwo le gbɔngbɔn mɛ hwa ci mìwakɔ mɛ.—Efezitɔwo 6:10-17.
30 JANVIER–5 FEVRIER
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 1 KRONIKA 7-9
“Yehowa akpedo eo nu nasun ji awa edɔ gbɔnnugbɔnnu ciwo woɖo nɔ eo”
w05 10/1 9 mm. 8
Enyɔ vevi ciwo yí le Kronika wema ŋkɔtɔ mɛ
9:26, 27. Kankandoji ŋtɔ teŋ woɖo do Levitɔ ciwo kpɔnɔ agbo lɔwo ji yí hunnɔ wo. Wosɔ safli ci yí hunnɔ afi kɔkɔɛwo nɔ gbedoxɔ lɔ jo nɔ wo. Wodasɛ mɔ yewodo vevi nu yí va hunnɔ agbo lɔwo gbeɖeka duu. Woɖo dɔ nɔ mì mɔ mìwo le ɖe kunu nɔ mɛ ciwo yí le mìwo nyigbanmama mɛ yí akpedo wo nu nɔ woavasɛn Yehowa. Danyɔ mɔ mìadasɛ mɔ mìdonɔ vevi nu yí woagbekando mì ji shigbe Levitɔ cɛwo nɛ ba?
w11 9/15 32 mm. 7
Àtɛnŋ awa nu shigbe Finexasi nɛ nɔ ètokɔ cukaɖawo mɛa?
Finexasi wa dɔ gangan ɖeka le blema Izraɛli. Vɔ edɔngbegbe, ŋɖɛnyanya koɖo kankando Mawu ji dɔ yí esun ji yí ɖu cukaɖa ciwo edo go ji. Eyi lé Finexasi lebu nɔ Mawu habɔbɔ lɔ do dɔ yi nu kpenɔ Yehowa. Le exwe 1000 ɖewo goduɔ, gbɔngbɔn kɔkɔɛ lɔ na yí Ezra ŋwlɛ mɔ: “Finexasi ci yí nyi Eleaza vi nyi wowo kplɔtɔ le hwenɔnu. Yehowa le koɖi.” (1 Kro. 9:20, NWT) Le nyi ahan nɔ mɛ ciwo pleŋ yí kplɔkɔ Mawu mɛwo le egbɛ mɛ sɔ kpe nɔ Kristotɔ ciwo yí sinkɔ le gbejinɔnɔ mɛ.
Bibla mɛ nuveviwo
w10 12/15 21 mm. 6
Ji ha nɔ Yehowa!
6 Nyɔnɔnwi yɔ, Yehowa to yi nyɔnuɖɛtɔwo ji yí na mɔdasɛnamɛ yi sɛntɔwo nɔ woaji ha asɔ kanfui. Ehajitɔ ciwo yí so avɔnsatɔwo xomu mɛ degbewanɔ edɔ ciwo Levitɔwo ɖo awanɔ ŋtɔkpu can o, keŋ nɔ woatɛnŋ azannɔ gamɛ sugbɔ yí asɔ kpanɔ hawo yí agbekplanɔ eha lɔwo jiji.—1 Kro. 9:33.
6-12 FEVRIER
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 1 KRONIKA 10-12
“Do ŋsɛn edro ci èɖo mɔ yeawa Mawu dro”
w12 11/15 6 mm. 12-13
“Kplaŋ nɔ mawa ao dro”
12 Lé Davidi kpɔnɔ gɔnmɛɖose ciwo yí le ese lɔ mɛ do koɖo edro ci eɖo mɔ yeazɔnnɔ do wo ji nyi kpɔwɛ nywi ciwo mìasran. Kpɔ ŋci yí jɔ hwecinu shikɔ ci Davidi yí emɔ yɛdro ye sugbɔ mɔ yeanu “eshi ci yí le Bɛtɛlɛxɛmu dotɔ mɛ.” Davidi hwawavi amɛtɔn sɔ akpasɛnsin sɔ ɖo jugan lɔ ci Filistɛnwo vaxɔ mɛ yí ku eshi lɔ gbɛ. Ci wowɛ ahan can ɔ, “Davidi delɔn yí nu shi lɔ o, vɔ ésɔ kɔ do nyigban nɔ Yehowa.” Nyi yí taɖoɔ? Davidi dre mɛ mɔ: “Denyɔ mɔ nawa ŋcɛ o, do anyi Mawu ŋci! DaIe shigbe ŋnunuɔ ŋsu cɛ ciwo yí sɔ wowo gbe do afɔkumɛ do ta nɔŋ hun nɛ ba? Ðo wowo gbewo wosɔ do afɔkumɛ gbɔxwe yí kui vɛ nɔŋ.”—1 Kro. 11:15-19, NWT.
13 Davidi nya mɔ Ese lɔ mɔ, woɖo asɔ ehun sɔ bli do nyigban nɔ Yehowa yí wodeɖo aɖui o. Égbemɔŋje ŋci taɖo woɖo awɛ ahan mɛ. Davidi nya mɔ “agbe ci yí le ŋcilan lɔ mɛ le ehun mɛ.” Gan eshi yí nyi cɛ yɛ, de ehun yɔ o. Nyi yí taɖo Davidi gbe mɔ yedanuiɔ? Éwa do gɔnmɛɖose ci yí le godu nɔ ese cɛ ji. Le Davidi yɛ gbɔɔ, eshi lɔ le veviɖe shigbe ŋsu amɛtɔn cɛwo hun nɛ. Eyi taɖo ekpɔ mɔ yɛdenyɔ mɔ yeanu shi lɔ o. Denu shi lɔ o, vɔ éxa bli do nyigban.—1Ese. 17:11; 2Ese. 12:23, 24.
w18.06 17 mm. 5-6
Sɔ Mawu sewo koɖo yi gɔnmɛɖosewo kpla ayexa aotɔ
5 Gbɔxwe mìakpɔ nyɔna so Mawu sewo mɛɔ, ele mɔ mìawa nu sɔwu ese lɔwo hlɛnhlɛn alo wo jejeshi ɖɛ kpoŋ. Mìɖo alɔn wo yí awanɔ do wo ji. Mawu Nyɔ lɔ mɔ: “Mí gbé enu vɔn wawa yi a lɔn enu nywi wawa.” (Amosu 5:15) Vɔ lé mìawa cɛ do teŋ ɔ? Mìakpla mìwoɖekiwo yí akpɔnɔ nuwo shigbe lé Yehowa kpɔnɔ wo do nɛ. Le kpɔwɛ mɛ, sɔɛ mɔ detɛnŋ gbedɔnkɔ alɔn nywiɖe o. Eyi ao doto nu ŋci àɖu, lé àte kanmɛ do koɖo trɔtrɔ bu ciwo àwa le ao gbenɔnɔ mɛ nu nɔ eo. Ci ètikpɔɔ, èkpɔ mɔ yevadɔnkɔ alɔn nywiɖe ɖɛyɛ! Ajɔ ji nɔ eo sugbɔ mɔ doto lɔ kpedo eo nu yí ao gbe nyɔ doji.
6 Ahanke mɛ ci yí Wa mì do sewo nɔ mì nɛ. Ese lɔwo glɔnnɔ ta nɔ mì nɔ alɔzu ciwo yí tonɔ so nuvɔn mɛ ŋgbedahɛn nu le mì nu o yí mìwo gbe nyɔnɔ doji. Bui kpɔ yí akpɔ ele ciwo mìkpɔnɔ nɔ mìwa do Bibla se ciwo yí kudo ŋsukankan, ayemɛnuwawa, efififi, gbɔdɔndɔn masɔkoɖose nuwana, adanuwawa, koɖo gbɔngbɔnyɔyɔ nu. (Hlɛn Elododo wema 6:16-19; Enyɔ. 21:8) Nɔ mìwakɔ nuwo shigbe lé Yehowa ji do nɛ yí kpɔkɔ nyɔna sugbɔ so wo mɛɔ, édɔ yí mìvalɔnnɔ Yehowa koɖo yi se lɔwo doji yí gbevadonɔ afixɔxɔ wo nu sɔwu sa.
Bibla mɛ nuveviwo
it-1 491-492
Eji
Mawu sɛnsɛn koɖo ‘eji blebu.’ Eji ŋtɔŋtɔ ɖo anɔ blebu gbɔxwe awakɔ dɔ nywiɖe, vɔ kpɔwɛ ji lɔ yɛ atɛnŋ ama. Davidi do gbe ɖaɖa mɔ: “Na eji ci yí wa ɖekaŋ nɔ ma vɔn ao ŋkɔ.” Édasɛ mɔ le seselelanmɛ koɖo vɔnvɔn nyɔwo mɛɔ, mɛɖe ji atɛnŋ ama. (Eha 86:11, NWT) Mɛ ŋtɔ́ atɛnŋ aɖo “eji mamu” alo agblɔ le Mawu sɛnsɛn mɛ. (Eha 119:113, NWT; Enyɔ 3:16) Mɛɖe agbeɖo “eji amɛve” (yi gɔnmɛ yí nyi eji ɖeka sɔ kpe nɔ eji ɖeka) dru, yí ateteɛkpɔ mɔ yeasɛn axwetɔ amɛve, alo amɛ lɔ ablekɔ amɛwo yí anukɔ nyɔ bu gan yí nyɔ bu ale susu mɛ ni. (1Kro 12:33; Eha 12:2, NWT) Yesu gbe ayemɛnuwawa koɖo eji amɛve ŋtɔ́ sɛnŋsɛnŋɖe.—Mt 15:7, 8.
Mɛ ci yí jikɔ mɔ ye nu le kpe nɔ Mawu deɖo aɖo eji mamu alo eji amɛve o, vɔ éɖo asɛn Mawu koɖo eji blebu. (1Kro 28:9) Nɔ mìwo ji nyi amɛbletɔ alo jinɔ mɔ yeawa enudɔndɔn ɔ, ele mɔ mìado gbla sugbɔ. (Ʒer 17:9, 10; Gɔnm 8:21) Ŋciwo yí akpedo mì nu mìakpɔtɔ aɖo eji blebu yí nyi: gbedoɖa so ji mɛ (Eha 119:145; Avin 3:41), Mawu Nyɔ lɔ kplakpla gbeɖeka duu (Ezr 7:10; Elo 15:28), eŋɛnywi lɔ dradra koɖo ezolelanmɛ (sɔ sɔ koɖo Ʒer 20:9), yí agbenɔnɔ ju koɖo mɛ ciwo yí ɖo eji blebu do Yehowa nu.—Sɔ sɔ koɖo 2Efy 10:15, 16.
13-19 FEVRIER
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 1 KRONIKA 13-16
“Wawa do mɔdasɛnamɛwo ji dɔ wowanɔ nuwo nywiɖe”
w03 5/1 10-11
Èbiɔnɔ se mɔ, “fini Yehowa le maa?”
12 Ci wotrɔ yí sɔ enublabla daka lɔ yi Izraɛli yí enɔ Kiriati-Yearimu na nɔ exwe sugbɔɔ, Efyɔ Davidi ji mɔ yeasɔɛ yi daɖo Ʒerusalɛmu. Évayi kpɔ ejuɔ mɛ gawo yí nu nɔ wo mɔ yeaɖe enublabla daka lɔ si ‘nɔ yɛ nyɔ nɔ wo yí gbenyɔ nɔ Yehowa do ahan ji.’ Vɔ dedo ʒinxo yí ji Yehowa mɔdasɛnamɛ kpɔ so ŋci ejikɔ awa lɔ nu o. Nɔ éwɛ ahan saɔ, wodavasɔ enublabla daka lɔ do ehunvi ji o. Levitɔ ciwo yí nyi Kohativiwo yí ɖo asɔɛ do wowo bɔtawo shigbe lé Mawu nui yi mɛ kɔ petii nɛ. Ci Davidi jinɔ Yehowa kpɔ blaŋblaŋ gbɔxwe yí wanɔ nuwo can ɔ, dewɛ ahan le nɔnɔmɛ cɛ mɛ o. Ŋci yí to so mɛ denyɔ ɖeeɖe o. Davidi ŋtɔ vanu le yiyimɛ mɔ: “Yehowa mìwo Mawu dɔmɛzi dodo va mì ji, ɖo mìdeji kpɔ yí kpɔ lé emɔ wo le wa enu lɔwo do o.”—1 Kronika 13:1-3; 15:11-13, NWT; Amɛ Hlɛnhlɛn 4:4-6, 15; 7:1-9.
w03 5/1 11 mm. 13
Èbiɔnɔ se mɔ, “fini Yehowa le maa?”
13 Hwenu Levitɔwo sɔ enublabla daka lɔ so Obɛdi-Edomi xwe yí yikɔ Ʒerusalɛmuɔ, woji eha ɖeka ci Davidi kpa. Énu yi jimɛnyɔwo do eha lɔ mɛ hɛnnɛ yí mɔ: “Míji Yehowa koɖo yi ŋsɛn kpɔ, míji yi ŋmɛ kpɔ hweshiahwenu. Míɖo ŋwi enu nyakpɔkpɔ ciwo ewa, enujiŋ yitɔwo koɖo yi kojoɖoɖowo.”—1 Kronika 16:11, 12, NWT.
Bibla mɛ nuveviwo
w14 1/15 10 mm. 14
Sɛn Yehowa, Efyɔ mavɔmavɔtɔ
14 Davidi hɛn enublabla daka kɔkɔɛ lɔ va Ʒerusalɛmu. Le jijɔŋkeke ŋtɔ́ jiɔ, Levitɔwo ji kanfukanfu ha ci mɛ wonu enyɔ vevi cɛ ciwo yí le 1 Kronika 16:31 mɛ. Émɔ: “Mínu le jukɔnwo mɛ mɔ: ‘Yehowa vanyi Fyɔ!’” (NWT) Mɛɖe hɛn abiɔ se mɔ, ‘Ci Yehowa nyi Efyɔ mavɔmavɔtɔ ɖe, nyi yí taɖo womɔ yɛvanyi Fyɔ hwenɔnuɔ?’ Nɔ Yehowa wa ŋɖe yí sɔ dasɛ acɛkpakpaŋsɛn yitɔ hweɖenu alo can mɛ ɖe mɔ yɛ le nɔ ye dumɛ awa ŋɖe abi akpɔ nɔnɔmɛ ɖe gbɔ koŋ hweɖenuɔ, woanu mɔ Yehowa vanyi Fyɔ. Akpaxwe cɛ gɔnmɛsese nɔ Yehowa cɛkpakpa le veviɖe. Gbɔxwe Davidi akuɔ, Yehowa ɖo gbe ni mɔ yi fyɔɖuɖu akpɔtɔ ani keke asɔ yi ɖaa. Émɔ: “Na sɔ eoŋtɔ viwo domɛtɔ ɖeka sɔ ɖo efyɔ. Á cu axwe (Sɛnxu) nɔ Anyi ŋkɔ. Na dɔ yí yi fyɔju a sɛnŋ keke a sɔyì.” (2 Sam. 7:12, 13) Le vɔvɔnuɔ, Davidi “jijimɛvi” cɛ vava le exwe 1000 enu le ji godu. Mi yí nyi jijimɛvi cɛɔ, yí hwenu evanyi nyi Fyɔɔ?
20-26 FEVRIER
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 1 KRONIKA 17-19
“Eji le kpɔtɔ ajɔkɔ eo nɔ ŋciwo èkpɔkɔ mɔ nɔ devajɔ o”
w06 7/15 19 mm. 1
Ao susuwo le nɔ nunywi ciwo Yehowa habɔbɔ lɔ wanɔ ji
DAVIDI ci yí ni le blema Izraɛli nyi amɛ vevi ciwo nu Ebre Nuŋwlɛŋwlɛ lɔwo xo nuxu so domɛtɔ ɖeka. Lɛngbɔkplɔtɔ, ehakpatɔ, enyɔnuɖɛtɔ koɖo efyɔ cɛ kando Yehowa Mawu ji so yi ji mɛ pleŋ. Lé Davidi lɔn Yehowa sugbɔ do dɔ eji mɔ yeacu xɔ nɔ Mawu. Exɔ ŋtɔ́ alo gbedoxɔ lɔ avanyi texwe ci yí woasɔ sɛnsɛn adodwi lɔ nakɔ Mawu le le Izraɛli. Davidi nya mɔ sumɔsumɔdɔ ciwo woawanɔ le gbedoxɔ lɔ mɛ ahɛn jijɔ koɖo shicuwo vɛ nɔ Mawu mɛwo. Eyi taɖo Davidi ji ha yí mɔ: “Mawu, E can Ao mɛwo. E can mì nɔ mì a va Ao sɛnxu yí a sumɔ Eo. É yí mì kpɔ jijɔ sugbɔ. Mì ɖo enu nyakpɔkpɔwo pleŋ le Ao sɛnxu ci yí nyi Ao fyɔ xwe kɔkwɛtɔ.”—Ehajiji Wema 65:4.
Kpɔ jijɔ le edɔ ciwo yí ètɛnŋ wanɔ nɔ Yehowa mɛ
11 Mìwo can, mìatɛnŋ ana mìwo jijɔ asugbɔ doji nɔ mìlenɔ bu do edɔ ɖekpokpui ci woɖo nɔ mì le Yehowa sumɔsumɔ mɛ. “Zan [ao] gamɛwo pleŋ” le eŋɛnywidradradɔ lɔ mɛ yí awanɔ hamɛ lɔ dɔwo veviɖe. (Edɔ. 18:5; Ebre. 10:24, 25) Dranɔ bɔbɔ lɔwo do nywiɖe keŋ atɛnŋ ana ɖoŋci ciwo mɛ ŋsɛndoamu le. Nɔ wona sukluvidɔ ɖe eo le kwɛshila dodomɛ bɔbɔwo mɛɔ, sɔɛ mɔ yɛnyi nuvevi. Nɔ womɔ eo le do alɔ hamɛ lɔ dɔ ɖeɔ, nɔnɔ gamɛ ji yí anyi mɛ ci ji woakando. Ŋgbewa nu shigbe mɔ edɔ ci woɖo nɔ ye dele veviɖe keke yeazan gamɛ do nu o. Tekpɔ nɔ ao nujikpekpewo anyɔkɔ doji. (Elo. 22:29) Nɔ èlenɔ bu do gbɔngbɔn mɛdɔwo koɖo dɔdashiwo veviɖeɔ, àwanɔ ŋkɔyiyi kaba yí jijɔ ci àkpɔ asugbɔ. (Gal. 6:4) Agbenɔ fafɛɖe nɔ eo mɔ àkpɔ jijɔ nɔ mɛbuwo xɔ dɔdashi ci èjikɔ mɔ yeaxɔ.—Rɔm. 12:15; Gal. 5:26.
Bibla mɛ nuveviwo
w20.02 12, dakavi
Mìlɔn mìwo Da, Yehowa sugbɔ
Yehowa nya mɔ nyɛŋlia?
Èbiɔ eoɖeki se kpɔ mɔ, ‘Ci enyi amɛ miliya nɛniɖe yí le nyigban lɔ ji ɖe, Yehowa anya mɔ nyɛŋlia?’ Amɛ nywi sugbɔwo can biɔ enyɔ cɛ se kpɔ. Efyɔ Davidi ŋwlɛn mɔ: “Oo, Yehowa, nyi yí agbetɔ nyi yí èdonɔ jeshi yiɔ, nyi yí agbetɔvi ci yí kunɔ nyi yí èsɔnɔ ɖe le ji niɔ?” (Eha. 144:3, NWT) Davidi kando ji mɔ Yehowa jeshi ye ɖɛ nywiɖe. (1 Kro. 17:16-18) Yehowa to yi Nyɔ koɖo yi habɔbɔ lɔ ji keŋ ana nakando ji mɔ yɛdo jeshi lɔnlɔn ci èɖo ni. Kpɔ enyɔ ɖewo le Mawu Nyɔ lɔ mɛ ciwo yí ana kankandoji eo:
• Yehowa jeshi eo ɖɛ gbɔxwe woavaji eo.—Eha. 139:16.
• Yehowa nya enyɔ ciwo le ao ji mɛ koɖo susu ciwo yí èbukɔ kpɔ.—1 Kro. 28:9.
• Yehowa ɖonɔ to ao gbedodoɖawo ɖekaɖeka.—Eha. 65:2.
• Ao nuwanawo ana Yehowa akpɔ jijɔ alo ase vevi.—Elo. 27:11.
• Yehowa ŋtɔ kplɔ eo va yiɖeki gbɔ.—Ʒan 6:44.
• Nɔ èku can ɔ, Yehowa jeshi eo ɖɛ nywiɖe keke afɔn eo so ku. Átrɔ awa ao gbaza, lé èbunɔ tamɛ kpɔ do koɖo adɛn ciwo yí le eo shi yí woasɔ koɖo ciwo yí le eo shi sa.—Ʒan 11:21-26, 39-44; Edɔ. 24:15.
27 FEVRIER–5 MARS
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 1 KRONIKA 20-22
“Kpedo jajɛwo nu nɔ nuwo aje ji nɔ wo”
w17.01 29 mm. 8
“Kpla enyɔ lɔwo amɛ ciwo nu e ɖeji do”
8 Hlɛn 1 Kronika 22:5, NWT. Davidi abui dru mɔ Salomɔ deje yí akpɔ edɔ vevi ŋtɔ́ ji o. Le nyɔnɔnwi mɛɔ, gbedoxɔ lɔ ɖo “anyakpɔkpɔ haan,” vɔ “ɖajɛvi ci yí deto ŋɖe mɛ kpɔ” yí Salomɔ yɛ nyi hwenɔnu. Gan, Davidi nya mɔ Yehowa akpedo Salomɔ nu yí awa edɔ ci edɔɛ lɔ nywiɖe. Eyi taɖo Davidi sɔ yi susu ɖo ŋci atɛnŋ awa yí akpedo Salomɔ nu ji. Édra exɔcunu sugbɔsugbɔ do ɖɛ ni.
w17.01 29 mm. 7
“Kpla enyɔ lɔwo amɛ ciwo nu e ɖeji do”
7 Ci Davidi kpɔ mɔ wodagbevasɔ gbedoxɔ lɔ cucu kanfukanfu sɔ na yeɔ, devi yí egbe mɔ yedagbena kpekpedonu o. Nyɔnɔnwi enyi mɔ wodevayɔnɔ gbedoxɔ lɔ mɔ Davidi tɔ o, vɔ wovayɔɛni mɔ Salomɔ gbedoxɔ. Ci ave Davidi mɔ yedatɛnŋ awa ŋci yí dro ye so ji mɛ can ɔ, édo alɔ dɔ lɔ mɛ so yi ji pleŋ mɛ. Ésɔ jijɔ yí wa toto nɔ edɔwatɔwo gbɛbɔbɔ vovovo lɔwo yí gbebɔ ega, gamu, gacuho, shika sɔ kpe nɔ sɛdrici ciwo woazan le dɔ lɔ wawa mɛ. Gbesɔ kpe niɔ, édo ŋsɛn Salomɔ yí nu ni mɔ: “Ecɛyɛɔ, vinyɛ, Yehowa le nɔ koɖo eo nɔ nuwo amlɛ nɔ eo nɔ nacu xɔ lɔ nɔ Yehowa ao Mawu shigbe lé enui so eo nu pɛpɛpɛ nɛ.”—1 Kro. 22:11, 14-16, NWT.
w18.03 11-12 mm. 14-15
Jilawo, míkpekpeɛdo míwo viwo nu nɔ woayi ŋkɔ yí avawa ʒinʒindoshimɛa?
14 Shigbe lé gbɔngbɔn mɛ lɛngbɔkplɔtɔwo wɛni nɛɔ, hamɛmɛshinshinwo atɛnŋ do ŋsɛn agbla ciwo jilawo jejeɛ nɔ woxonɔ nuxu nywi so gbɔngbɔn mɛ tajinuwo nu. Nɔvinyɔnu ɖeka ci yí nyi gbeshiagbe mɔɖetɔ ewu xwe 70 ɖo ŋwi mɔ yekan seŋ ɖeka koɖo nɔviŋsu Charles T. Russell hwenu yeɖo xwe amadɛn kpaŋ. Seŋkankan lɔ wa edɔ do ji sugbɔ. Énu mɔ, “Ésɔ minici 15 yí sɔ kan seŋ koɖoŋ so anyi gbɔngbɔn mɛ tajinuwo nu.” Aa, nyɔna ciwo yí ani na nɔ hwenu jinjin tonɔ so enyɔ nywi koɖo enyɔ doŋsɛn-amuwo nunu mɛ. (Elo. 25:11) Hamɛmɛshinshinwo hɛn agbewa toto keŋ nɔ jila koɖo wowo viwo awanɔ ŋɖe le ebulele nɔ fyɔɖuxuxɔ lɔ dɔwo mɛ yí aɖonɔ dɔ nɔ jajɛwo sɔgbe koɖo wowo xwe sɔ kpe nɔ enujikpekpe wowotɔwo.
15 Hamɛ lɔ mɛ tɔwo atɛnŋ akpedo jajɛwo nu nɔ woto emɔ nywitɔ ji yí dasɛ nɔ wo mɔ yewosɔ ɖe le ji nɔ wo. Ðeka yí nyi woanɔ zanŋte yí akpɔnɔ ŋciwo yí dasɛ mɔ ɖevi lɔwo wakɔ gbɔngbɔn mɛ ŋkɔyiyi. Jajɛ ɖe ɖo nyɔ ŋci so ji mɛ yí enya sesea, alo wa edɔ ɖe nywiɖe le kwɛshila dodomɛ bɔbɔ lɔ mɛa? Wote jajɛ ɖe xɔse kpɔ yí eɖu tetekpɔ lɔ jia alo emɔ ɖe hun ni le suklu yí ezɔn do nu yí ɖe kunua? Kanfu wo so ji mɛ le afɔdumɛ. Danyɔ mɔ naɖui mɔ gbɔxwe woatɔ bɔbɔ lɔwo ji alo le bɔbɔ lɔwo godu yeaxo nuxu koɖo jajɛ ɖe yí adasɛ lé yesɔ ɖe le ji ni do ba? Le ŋcɛwo koɖo buwo wawa mɛɔ, jajɛwo atɛnŋ akpɔɛ mɔ yewo can yewonyi ‘habɔbɔ gangan’ lɔ mɛ tɔwo—Eha. 35:18.
Bibla mɛ nuveviwo
w05 10/1 11 mm. 6
Enyɔ vevi ciwo yí le Kronika wema ŋkɔtɔ mɛ
21:13-15. Yehowa ɖe gbe nɔ mawudɔla lɔ mɔ le ɖo te amɛwuwu lɔ, ɖo ésekɔ vevi do yi mɛwo nu. Le nyɔnɔnwi mɛɔ, ‘ékunɔ ŋshishi nɔ amɛ sugbɔ.’