Agbenɔnɔ Koɖo Sumɔsumɔdɔ Bɔbɔ Nukplawema Nyɔsoxuwo
© 2024 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
4-10 NOVEMBRE
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO EHAJIJI WEMA 105
“Mí Ðoŋwi Tɔhonɔ Gbetata Keke a Sɔyì Mavɔ Mavɔ”
Lé Mìatɛnŋ Awɛ nɔ Mìwo Xɔse Asɛnŋ do Xexe Yoyu Gbe ci Yehowa ɖo Nuɔ?
11 Yehowa ɖo gbe nɔ yi mɛwo vayi le blema. Mìakpɔ ɖewo le wo mɛ. Do nu nɔ agbetɔwoɔ, wodatɛnŋ anyi wawa o. Énu nɔ Abraxamu koɖo Sara mɔ woaji vi ci woshin can. (Gɔnm. 17:15-17) Égbenu nɔ Abraxamu mɔ yeavasɔ Kanna nyigban nɔ yi jijimɛviwo. Le exwe sugbɔ ciwo pleŋ mɛ Abraxamu jijimɛvi ciwo yí nyi Izraɛliviwo sɔ nɔ hwashigbemɛ le Eʒiptiɔ, etɛnŋ ze shigbe mɔ gbeɖu cɛ davamɛ kpɔ hannɛ. Vɔ gbeɖu cɛ vavamɛ. Le yiyimɛɔ, Yehowa nu mɔ Elizabɛti ci yí nyi nyɔxo aji vi. Égbenu nɔ Mari ci yí nyi nyɔnuvi lealɔji mɔ, eyi aji ye viye. Vɔ Yehowa ɖo gbe ɖɛ exwe kotokun nɛniɖe vayi le Edɛn kpamɛ, yɛ can yɛgbevamɛ!—Gɔnm. 3:15.
12 Nɔ mìbu tamɛ kpɔ so egbe ciwo pleŋ Yehowa ɖo koɖo lé ewa do wo ji nuɔ, mìakpɔɛ mɔ éɖo ŋsɛn haan. Eyi xɔse ci mìɖo do xexe yoyu gbe ci eɖo nu asɛnsɛnŋ doji. (Hlɛn Ʒozue 23:14; Ezai 55:10, 11.) Ecɛ dra mì do nywiɖe nɔ mìatɛnŋ akpedo mɛbuwo nu nɔ woakpɔɛ anya mɔ xexe yoyu gbe ci Mawu ɖo denyi drɔxwe nyɔ alo druvi nyɔ ɖe o. Yehowa ŋtɔ nu so jeŋkwi yoyu koɖo nyigban yoyu lɔ nu mɔ: “Nuxu lɔwo nyi nyɔnɔnwi yi wo a kando wo ji.”—Enyɔ. 21:1, 5.
it-2 493 mm. 3
Nuxu
Mawu nuxu mɛ yí enuwawa ciwo mɛ agbe le koɖo ciwo mɛ agbe dele o jɔ so yí ezan wo yí sɔ wa yi drowo. (Eha 103:20; 148:8) Woakando yi nyɔwo ji dru yí nɔ eɖo gbe mɔ yeawa ŋɖeɔ, éɖoŋwi yí wɛni. (2 Ese 9:5; Eha 105:42-45) Shigbe lé yiŋtɔ nui nɛɔ, yi nuxu lɔ ‘ali keke sɔ̀yi mavɔ mavɔ’; dagɔnma wa yi dro gbɔxwe atrɔva gbɔ o.—Ezai 40:8; 55:10, 11; 1 Piɛ 1:25.
Bibla mɛ Nuveviwo
w86 11/1 19 mm. 15
Jajɛwo—Ŋciwo Míawa le Xomu ci mɛ Jijɔ le yí Egbe Gbele ju nɔ mɛ
15 “Wo sɔ ekawo sɔ bla afɔwo nu nɔ Ʒozɛfu. Wo sɔ gakpo sɔ kpla ekɔ ni. Ʒozɛfu nyi ahwashi keke enyɔ ciwo yí é nu va jɔ nyɔnɔnwitɔ. Tɔhonɔ ŋɛdwi dasɛ mɔ Ʒozɛfu nyɔ jɔ.” (Ehajiji Wema 105:17-19) Ʒozɛfu kpe fun na nɔ exwe 13 ci enyi hwashi yí gbenɔ gakpa mɛ keke vaje hwenu egbe ci Yehowa ɖo vamɛ. Ŋcɛ ciwo mɛ eto na enyi amɛnywi. Ci denyi Yehowa yí dɔ yí enu lɔwo jɔ do ji can ɔ, ŋɖe ŋci taɖo elɔn yí enu lɔwo jɔ. Ʒozɛfu akpɔtɔ akankando “[Yehowa] nyɔ” lɔ ji ci yi ketɔnɔwo ɖeɖeɛ fun ni can a? Átekpɔ yí jijɔ ciwo eɖo shigbe mɔ jigbɔnɖɛxɔxɔ, amɛɖekisɔsɔhwe, shinshin le gbɔngbɔn mɛ koɖo ɖuiɖui mɔ yeawa edɔ gbɔnnugbɔnnu ci woɖo nɔ ye anyɔ dojia? Ʒozɛfu vanyi shika ci wotrɔ yí wa ci yí klɛn yí gbevale veviɖe nɔ Mawu sɔwu. Mawu waɖaŋ zin le enu sugbɔ mɛ le yi godu.—Gɔnmɛjeje 41:14, 38-41, 46; 42:6, 9.
11-17 NOVEMBRE
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO EHAJIJI WEMA 106
“Mawu Hwlɛn Mìwo Tɔgbiwo Gan. Vɔ Woŋlɔbe nu so nu”
w18.07 20 mm. 13
“Miwo yí le Yehowa Kpaxweɔ?”
13 Izraɛliviwo vɔn hwenu wokpɔ azɔ yubɔ, klɛnklɛn koɖo enu daʒi ciwo yí Mawu wa. Ci wobiɔ mɔ Moizi le nɔ ŋkɔ nɔ yewo yí axonɔ nuxu nɔ Yehowa le Sinai To lɔ jiɔ, élɔn mɔ yeawɛ. (Hun. 20:18-21) Moizi nɔ eto lɔ ji na nɔ ŋkeke sugbɔ. Ecɛyɛ ɖe, Izraɛliviwo ci zogbe lɔ ji ci wowo kplɔtɔ nywitɔ deli yɔa? Éle shigbe mɔ jukɔn lɔ ɖonɔ xɔse hwenu wokpɔkpɔ Moizi hannɛ. Wodan ta nɔ wowoɖekiwo yí nu nɔ Arɔn mɔ: “Kpɔɖa! Moizi kplɔ mì tí le Eʒipti nyigban ji. Vɔ, mì de nya enu ci yí jɔ doji o. Mɛ vojuwo nɔ mì, nɔ wo a je ŋkɔ nɔ mì, yí akplɔ mì.”—Hun. 32:1, 2.
Bibla mɛ Nuveviwo
w06 7/15 13 mm. 9
Enyɔ Vevi Ciwo yí le Wema Amɛtɔn Koɖo Amɛnɛ tɔ mɛ nɔ Ehajiji Wema
106:36, 37. Kpukpui cɛwo bla vojuwo sɛnsɛn koɖo vɔnsawo wawa nɔ gbɔngbɔnvɔnwo doju. Ecɛ dasɛ mɔ gbɔngbɔnvɔnwo kpɔnɔ ŋsɛn do mɛ ciwo yí sɛnnɔ vojuwo ji. Bibla nu nɔ mì mɔ: “Mí shi le vojuwo gbɔ.”—1 Ʒan 5:21.
18-24 NOVEMBRE
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO EHAJIJI WEMA 107-108
“Mí do Akpe nɔ [Yehowa], ɖo É Nyɔ”
w07 4/15 20 mm. 2
Hamɛ lɔ le Kanfu Yehowa
2 Hamɛ lɔ denyi gbɛbɔbɔ ɖe kpoŋ o. Denyi akɔtawo gbɛbɔbɔ ɖe alo gbɛbɔbɔ ci mɛ yí mɛ ciwo yí to enu ŋmɛɖekɛwo mɛ alo ciwo enu ŋmɛɖekɛ jɔnɔ ji nɔ shigbe mɔ bɔlu xogbɛ ɖe yí hamɛ lɔ nyi o. Ewaɖeɔ, susu ŋkɔtɔ ci yí dɔ woɖo hamɛ lɔ yí nyi mɔ woakanfu Yehowa Mawu. Shigbe lé Ehajiji Wema lɔ nui nɛɔ, ahan ele so tɛgbɛɛ nɛ. Le Ehajiji Wema 35:18 mɛɔ, mìhlɛn mɔ: “Na kanfu Eo le takpekpe gangan mɛ. Na kanfu Eo hwecinu na le koɖo amɛ ɖohlɔnhlɔnwo.” Ahanke Ehajiji Wema 107:31, 32 do ŋsɛn mì mɔ: “Mí do akpe nɔ Mawu nɔ Yi lɔnlɔn koɖo enu kpaca amɛ ciwo yí É wa nɔ amɛwo. Mí kanfu Mawu le takpekpe gangan mɛ. Mí kanfu Yi hwecinu yí amɛ kplɔtɔ shinshintɔwo dogo.”
w15 1/15 9 mm. 4
Do Akpe nɔ Yehowa yí Acu Shi nɔ eo
4 Nɔ mìjinɔ mɔ mìakpɔtɔ adonɔ akpe nɔ wowa nu nɔ mìɔ, mìadonɔ jeshi Yehowa shicuwo koɖo lɔnlɔn egbejinɔnɔtɔ ci eɖonɔ nɔ mì. Mìabunɔ tamɛ kpɔ so wo nu yí woagbejenɔŋ nɔ mì. Ci ehakpatɔ lɔ wɛ ahan ɔ, enu nyakpɔkpɔ ciwo Yehowa wa jiŋ ni.—Hlɛn Ehajiji Wema 40:5; 107:43.
Bibla mɛ Nuveviwo
it-2 303 mm. 5
Moabu
Le yiyimɛ, ci Davidi le acɛ kpakɔɔ, fafa denɔ gblamɛ nɔ Izraɛli koɖo Moabu o. Wokpa nɔ Moabutɔwo yí nu nɔ wo mɔ dandanmɛ yí woacu taga nɔ Davidi. Le vɔvɔnu nɔ ahwa ci wowaɔ, éle shigbe mɔ wowu amɛve le madotɔn mɛ nɔ Moabu hwawatɔwo hannɛ. Éwa mɔ Davidi tɔ ahwawatɔ lɔwo do agbanu hannɛ. Eyi ema wo do tɔn keŋ yí tashi akpaxwe ɖeka ɖɛ do agbe. (2Sam 8:2, 11, 12; 1Kro 18:2, 11) Éle shigbe mɔ ahwa lɔ hwenu yí Benaya ci yí nyi Yoyada vi “wu evi amɛve nɔ Ariɛli ci yí so Moabu” hannɛ. (2Sam 23:20; 1Kro 11:22) Davidi ɖu ji keŋkeŋ, eyi enyɔ ciwo Balamu nu ɖɛ so exwe 400 vayi jɔ do ji: “Ŋ kpɔ Tɔhonɔ gbɔgbɔ, vɔ dé nyi kakayɛ o. Ŋ kpɔɛ É gbɔgbɔ, vɔ de nyi zanɖe o. Wlecivi ɖeka a va so Ʒakɔbu xomu mɛ. Acɛkpatɔ yoyu a va Izraɛli mɛwo mɛ. Acɛkpatɔ hunnɔ a cuku etawo nɔ Moabutɔwo.” (Amh 24:17) Éle shigbe mɔ ejiɖuɖu cɛ nu yí ehakpatɔ lɔ xokɔ nuxu so ci enu mɔ Davidi kpɔnɔ Moabu mɔ yɛnyi “ganu ci mɛ na klɔ anyi fɔwo le.”—Eha 60:8; 108:9.
25 NOVEMBRE–1 DECEMBRE
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO EHAJIJI WEMA 109-112
Nɔ Godu nɔ Yesu ci yí Nyi Fyɔ!
w06 9/1 13 mm. 6
Enyɔ Vevi Ciwo yí le Wema Amatɔn tɔ mɛ nɔ Ehajiji Wema
110:1, 2—Nyi yí “[Davidi] Xwetɔ,” Yesu Kristo wa hwenu ele ɖushimɛ nɔ Mawuɔ? Ci Yesu fɔn so ku ɖegbɔɔ, éyi jeŋkwi mɛ le ɖushimɛ nɔ edalɔ yí nɔ te keke vaje exwe 1914 mɛ hwenu yí etɔ Acɛ kpakpa. So hwenɔnuɔ, Yesu kpɔkpɔ yi dokplɔtɔ amɛshiaminɔwo ji yí dadasɛ mɔ nɔ wo nɔ woaɖe kunu yí agbeɖo nukplaviwo. Éwɛ ahan yí sɔ dradra wo do ɖɛ nɔ acɛkpakpa le yi Fyɔɖuxu lɔ mɛ.—Matie 24:14; 28:18-20; Luiki 22:28-30.
w00 4/1 18 mm. 3
Amɛ Ciwo yí Atɔ Ahwa Koɖo Mawu Daɖu ji o!
3 Woje Yehowa mɛwo ji le exwe sanŋdi 20 wo mɛ vayi. Le eju sugbɔ mɛɔ, mɛ ciwo yí ɖo susuvɔn drɔɛ mɔ yewoawɛ keke wodagbexo nuxu so Mawu Fyɔɖuxu ŋɛnywi lɔ nu o. Wowo Ga Legba ci yí “dandan shigbe janŋtan ɛnɛ, yi jijiɛ amɛ adrɛn” yí dɔdɔ wo mɔ wo le wa ahan. (1 Piɛ 5:8) Ci yí ‘jukɔnwo gaxoxo’ va vɔvɔnu le exwe 1914 mɛɔ, Mawu sɔ Eviɛ sɔ ɖo Efyɔ yoyu do nyigban lɔ ji yí nu ni mɔ yɛakpa cɛ nɔ yi “ketɔnɔwo le wowoŋtɔwo juwo mɛ!” (Luiki 21:24; Ehajiji Wema 110:2) Hwenu Kristo le acɛ kpakɔɔ, édo ju nɔ Satana so jeŋkwi mɛ va nyigban lɔ ji. Ci Satana nya mɔ gaxoxo kankin ɖewo yí kpɔtɔ nɔ yeɔ, éle dɔmɛzi ji sɛnŋsɛnŋɖe do Kristotɔ amɛshiaminɔwo koɖo yi dokplɔtɔwo nu. (Enyɔdasɛ 12:9, 17) Ci mɛ cɛwo fɔn yí le ahwa ji koɖo Mawu gbɛmɛgbɛmɛ ɖe, nyi yí to so mɛ nɔ woɔ?
be 76 mm. 2
Wa Ŋkɔyiyi
Ci wodo ŋsɛn mì mɔ mìwo le zan mìwo nunanawoɔ, yi gɔnmɛ yí nyi mɔ mìasɔ gbetawo. Èsɔnɔ gbeta mɔ yeawa dɔ koɖo mɛbuwo le kunuɖeɖedɔ lɔ mɛa? Èjinɔ finiwo àto keŋ akpedo amɛyoyu ciwo yí va hamɛ lɔ mɛ, jajɛwo alo dɔ̀nɔwo nua? Èlɔnnɔ faa yí cucunɔ fyɔɖuxuxɔ mɛ alo awa dɔ vovovo ciwo wowanɔ le takpekpewo alo takpekpeganwoa? Àtɛnŋ awanɔ kpekpedonu mɔɖeɖedɔ lɔ blaŋblaŋ a? Àtɛnŋ anyi gbeshiagbe mɔɖetɔ alo ayi kpedo hamɛ ci mɛ eʒan le nua? Nɔ nɔviŋsu ènyi ɖe, èteteɛkpɔ nɔ woasɔ eo yí nanyi sumɔsumɔdɔwatɔ alo hamɛmɛshinshin a? Ci èlɔn faa yí akpedo mɛbuwo nu yí àgbexɔ edɔwo le hamɛ lɔ mɛɔ, édasɛ mɔ èyiyiɛ ŋkɔ.—Eha. 110:3.
Bibla mɛ Nuveviwo
it-1 80 mm. 4
Enublabla
Éwa nublabla yí Anyi Avɔnsatɔ Shigbe Mɛlkisedɛki nɛ. Woxo nuxu so enublabla cɛ nu le Ehajiji Wema 110:4 mɛ, eyi mɛ ci yí ŋlwɛ Ebretɔwo zin do Kristo nu le Ebretɔwo 7:1-3, 15-17 mɛ. Yesu ɖekɛ kpaŋ yí Yehowa wa enublabla cɛ koɖo. Yesu can wa nu ahan hwenu ewa enublabla ku so Mawu Fyɔɖuxu lɔ nu koɖo yi dokplɔtɔwo nu. (Luiki 22:29) Sɔ toto Yehowa gbetata jiɔ, Yesu Kristo ci yí nyi Mawu Vi ci yí le jeŋkwi mɛ avanyi avɔnsatɔ shigbe mɔ Mɛlkisedɛki ɛnɛ. Mɛlkisedɛki nyi fyɔ koɖo Mawu ɖexotɔ le nyigban ji. De nyigban ji yí Yesu Kristo anyi Fyɔ koɖo Avɔnsatɔ Gangantɔ le o, vɔ jeŋkwi mɛ yɔ. Ci eyi jeŋkwi mɛɔ, wosɔ ɖo avɔnsatɔ koɖo efyɔ ci yí ani tɛgbɛɛ. (Ebre 6:20; 7:26, 28; 8:1) Nɔ Yesu kpɔtɔ wakɔ dɔ le gɔnmɛ nɔ Yehowa shigbe Efyɔ koɖo Avɔnsatɔ Gangantɔ nɛɔ, ahanke enublabla cɛ akpɔtɔ ale dɔ wakɔ tɛgbɛɛ nɛ.—Ebre 7:3.
2-8 DECEMBRE
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO EHAJIJI WEMA 113-118
Nyi Mìawa Adasɛ mɔ Ŋciwo Yehowa wa nɔ mì Jeŋ nɔ Mìɔ?
w01 1/1 11 mm. 13
Danasɛ Lɔnlɔn le ao Nuwanawo mɛ
13 Le nyɔ ciwo Yesu nu mɛɔ, mìmɔŋje mɛ gbawlɛɛ mɔ mìɖo alɔn Yehowa. Ele ahan gan wodeji mì koɖo Yehowa lɔnlɔn zeɖeka o. Vivivi yí mìvatɔ lɔnlɔn ɖoɖo ni. Ŋci mìse ŋkɔtɔ so nu yí dɔ mìtɔ luinluin. Viviviɔ, mìkpla nu so lé edradra nyigban lɔ do daɖɛ nɔ amɛnywiwo. (Gɔnmɛjeje 2:5-23) Mìkpla lé ewa nu koɖo amɛnywiwo do eyi ci wowa afɛn can ɔ, degu ku nɔ agbetɔ xomu lɔ zeɖeka o, vɔ eɖe afɔ ɖewo yí sɔ hwlɛn wo gan. (Gɔnmɛjeje 3:1-5, 15) Éwaɖaŋ wa enu koɖo mɛ ciwo yí nɔ gbeji, eyi esɔ Eviɛ akogo ɖaɖa nɔ asɔ yi gbe cu fɛn do ta nɔ mìwo nuvɔnwo. (Ʒan 3:16, 36) Ci mìnya ahan ɔ, édɔ yí Yehowa nu gbevajeŋ nɔ mì doji. (Ezai 25:1) Efyɔ Davidi nu mɔ yelɔn Yehowa, ɖo Yiwaɖaŋ lenɔ bu nɔ amɛ koɖo lɔnlɔn. (Ehajiji Wema 116:1-9) Egbɛɔ, Yehowa lenɔ bu nɔ mì, danasɛ mɔ nɔ mì yí gbedonɔ ŋsɛn mì. Lé mìkplakpla nu so Yehowa nu doɔ, ahanke yí mìagbeluin nɛ.—Ehajiji Wema 31:23; Zefania 3:17; Rɔmatɔwo 8:28.
w09 7/15 29 mm. 4-5
Enu le Jeŋ nɔ eo nɔ Wona nu eo—Na nu Koɖo Xomɛ
Ehakpatɔ lɔ biɔ yiɖeki se mɔ: “Nyi yí na tɛnŋ na [Yehowa]ɔ? Tɔhɔnɔ na ŋ enushanu ci yí le ŋ shi” (Eha. 116:12) Nyi eniɔ? Yehowa kpedo nu le ‘xaxa koɖo vɔnvɔn’ hwenu. Gbesɔ kpe niɔ, Yehowa “hwlɛn [yi] kla le eku shi.” Évyɛɔ, éji mɔ ‘yeana’ nu Yehowa. Nyi ehakpatɔ lɔ anaɔ? Énu mɔ: “Na na Tɔhonɔ enu ciwo yí ŋ sɔ ɖogbe.” (Eha. 116:3, 4, 8, 10-14) Éɖui mɔ yeawa do egbe ciwo pleŋ yeɖo nɔ Yehowa ji.
Eo can àtɛnŋ awa ahan dru. Lé àwɛ doɔ? Àtekpɔ awanɔ do agbemɛse ciwo yí sɔgbe koɖo Mawu sewo koɖo yi gɔnmɛɖosewo ji. Gbesɔ kpe niɔ, tekpɔ keke akando ji mɔ Yehowa sɛnsɛn yí nyinɔ enuvevitɔ nɔ ye le agbe mɛ. Eyi ahanke yetanɔshi yeɖeki nɔ Mawu gbɔngbɔn kɔkwɛ lɔ nɔ adasɛ mɔ nɔ ye le enushianu ci yewanɔ mɛ. (Ŋnu. 12:13; Gal. 5:16-18) Le nyɔnɔnywi mɛɔ, datɛnŋ acu fɛn do ta nɔ enu ciwo pleŋ Yehowa wa nɔ eo kpɔ gbeɖe o. Ewaɖeɔ, ‘Yehowa kpɔnɔ jijɔ’ nɔ ekpɔ yí èsinkɔ koɖo ji pleŋ. (Eha. 27:11) Mɔnukpɔkpɔ ŋtɔteŋ enyi nɔ mì mɔ mìwɛ yí eji jɔnɔ Yehowa ahan!
Enu ciwo mìatɛnŋ akpla so Ese Wema ŋkɔtɔ lɔ mɛ
9 Nukplamu amɛvetɔ: Mìsɛnnɔ Yehowa ɖo enu ciwo ewa jenɔŋ nɔ mì. Mìakpɔ nukplamu cɛ nɔ mìgbeje fafaxɔxɔ vɔnsa ci Izraɛliviwo wanɔ mɛ.c Wana cɛ nyi blema Izraɛliviwo sɛnsɛn kpaxwe vevi bu. Le Ese Wema ŋkɔtɔ lɔ mɛɔ, mìkpla mɔ Izraɛlivi ɖe atɛnŋ ana fafaxɔxɔ vɔnsa “keŋ asɔ do akpe.” (1 Ese. 7:11-13, 16-18, NWT) Denyi ʒin woʒin ji taɖo ewa vɔnsa cɛ o, vɔ yiŋtɔ yí lɔn yí wɛ. Eyi taɖo ecɛ nyi lɔnlɔn faa vɔnsa ci amɛ lɔ lɔn wa, ɖo élɔn yi Mawu Yehowa. Mɛ ci yí wa avɔnsa lɔ, yi xomu koɖo avɔnsatɔwo ɖunɔ elan ci wosɔ sa vɔn lɔ. Vɔ wosɔ elan lɔ kpaxwe ɖewo nanɔ Yehowa ɖekɛ kpaŋ. Akpaxwe ciwo yɔɔ?
10 Nukplamu amɛtɔntɔ: Lɔnlɔn na yí mìnanɔ enunywitɔ Yehowa. Yehowa kpɔnɔ amitɔxu nɔ elan ɖe mɔ yinyi akpaxwe vevi. Égbeyɔ elan ŋcinu ɖewo tiin mɔ wonyi akpaxwe veviwo. Yikuiwo le akpaxwe vevi ŋtɔ́wo mɛ. (Hlɛn 1 Ese Wema 3:6, 12, 14-16.) Eyi taɖo ejenɔŋ nɔ Yehowa sugbɔ, nɔ Izraɛlivi ɖe lɔn faa yí sɔ akpaxwe vevi ŋtɔ́wo koɖo amitɔxuwo na Yehowa. Izraɛlivi ci yí na enu cɛwo Yehowa danasɛ mɔ yedro veviɖe mɔ yeasɔ enunywitɔ na Yehowa. Ahanke ci Yesu lɔn Yehowaɔ, élɔn faa yí sɔ enunywitɔ ni, ɖo éwa enu ci ji ekpe le yi sumɔsumɔ mɛ. (Ʒan 14:31) Mawu dro wawa vivinɔ nɔ Yesu; élɔn Mawu sewo sugbɔ. (Eha. 40:8) Ejɔ ji nɔ Yehowa sugbɔ ci ekpɔ Yesu lɔn faa yí sin!
11 Ci mìlɔn faa yí sɛnnɔ Yehowaɔ, ele shigbe fafaxɔxɔ vɔnsawo nɛ, ɖo edadasɛ lé mìsekɔ le mìwoɖekiwo mɛ do nu. Mìnanɔ enunywitɔ Yehowa, ɖo mìluin so mìwo ji pleŋ mɛ. Kpɔ lé Yehowa akpɔ jijɔ sugbɔ do ci yi sɛntɔ miliɔn nɛniɖe luin so ji mɛ faa yí sinni keŋ gbelɔn yi sewo ɖa! Yehowa kpɔnɔ enu ciwo mìwanɔ koɖo susu ci yí dɔ mìwanɔ wo. Ecɛ nyanya atɛnŋ afa kɔn nɔ mì sugbɔ. Le kpɔwɛ mɛ, nɔ èshin yí degbetɛnŋ wanɔ sugbɔ shigbe lé èdro do nɛɔ, kando ji mɔ Yehowa mɔŋje mɛ nɔ ye. Taŋfuin èsenɔ le eoɖeki mɛ mɔ yedewanɔ sugbɔ nɔ Yehowa o, vɔ Yehowa kpɔnɔ lɔnlɔn ci yí cucunɔ eo yí èwanɔ ci àtɛnŋ wa. Ésɔ jijɔ xɔnɔ enunywitɔ ci ènini.
Bibla mɛ Nuveviwo
w12 5/15 22 mm. 1-2
Enyɔbiɔse Ciwo yí so yi Hlɛntɔwo Gbɔ
Ehakpatɔ ɖeka ci ji gbɔngbɔn kɔkwɛ va, ji eha mɔ: “Eku nɔ amɛ ciwo yí kplɔ Tɔhonɔ do nyi enu vevi nɔ Tɔhonɔ.” (Eha. 116:15) Yehowa sɛntɔ ɖekaɖeka gbe le veviɖe ni. Ele ahan gan, Ehajiji Wema 116 tɔ lɔ dexo nuxu so mɛɖeka mɛɖeka nu o.
Nɔ Kristotɔ egbejinɔtɔ ɖe ku yí woxoxoɔ amɛɖyiɖyi nuxuɔ, wodeɖo gbe azan Ehajiji Wema 116:15 le nuxu lɔ hwenu o. Nyi yí taɖoɔ? Ðo enyɔ ciwo yí ehajitɔ lɔ nu ɖo gɔnmɛsese ci yí keke bonu. Édasɛ mɔ Mawu sɛntɔ egbejinɔtɔwo gbɛbɔbɔ le veviɖe ni eyi dalɔn yí woaku o.—Kpɔ Ehajiji Wema 72:14; 116:8.
9-15 DECEMBRE
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO EHAJIJI WEMA 119:1-56
“Lé Ðajɛvi Atɛnŋ nɔ̀ Agbe Kɔkwɛ mɛ Doɔ?”
w87 11/1 18 mm. 10
Èkpɔtɔ Nɔnɔ Mɛ̀miɖe le Enushianu Mɛa?
10 Pɔlu nu le Efezitɔwo 5:5 mɛ mɔ: “Mí ɖo a nya nywiɖe mɔ amɛ makɔmakɔ, alo sukanuɖutɔ, alo enu dɔndɔn watɔ, koɖo vojusɛntɔ, da kpɔ texwe le Mawu koɖo Yesu fyɔju mɛ o.” Le exwe ɖeka mɛ duuɔ, amɛ kotokun nɛniɖe yí wogbenɔ nyɔ nɔ sɛnŋsɛnŋɖe alo ɖenɔti le hamɛ lɔ mɛ ɖo wowa laga yí ‘je agɔ do [wowoŋtɔwo] lankpu nu.’ (1 Korɛntitɔwo 6:18) Blaŋblaŋ ɔ, ŋci yí jɔnɔ kpoŋ yí nyi mɔ wodenɔnɔ agbe “toto [Mawu] nukplamuwo do kplɔkplɔ mɛ” o. (Ehajiji Wema 119:9) Le kpɔwɛ mɛ, nɔviŋsu sugbɔ denɔ zanŋte hwenu woxɔ gbɔndomɛ o. Ci woɖenɔ alɔ kpɔtɔ nɔ teokrasi bɔbɔwoɔ, wovayi tɔnɔ exlɔ nyinyi koɖo xexeɛmɛtɔ ciwo yí xɔ gbɔndomɛ hɛnnɛ. Kristotɔ ɖewo kpɔnɔ mɛ cɛwo do ‘amɛ nywi’ ji keŋ tɔnɔ enuwo wawa doju koɖo wo. Mɛɖewo can nyinɔ exlɔ koɖo wowo dɔmɛkpena. Kristotɔ hamɛmɛshinshin ɖeka vatɔ exlɔ nyinyi koɖo yi dɔwavi nyɔnu ɖeka keke yí so gbeɖe yi xomu ɖɛ keŋ vayi ci nyɔnu lɔ gbɔ! Woɖi ti le hamɛ lɔ mɛ. Nyɔnɔnywi teŋ Bibla nu ci enu mɔ, “Gbɛbɔbɔ vwinwo danɔhɛn wana nywiwo”!—1 Korɛntitɔwo 15:33.
w06 6/15 25 mm. 1
“Eŋwiɖonujinamɛ Aotɔwo Jɔnɔ ji Nɔŋ”
Yehowa ɖonɔŋwi nu nɔ yi mɛwo yí asɔ kpedo wo nu nɔ woato cukaɖawo mɛ le hwenu gbɔnnugbɔnnu cɛwo mɛ. Mìkpɔnɔ eŋwiɖonujinamɛ cɛwo nɔ mìhlɛnkɔ Bibla, wakɔ Kristotɔwo dɔwo le bɔbɔwo hwenu alo le ɖoŋci ciwo nɔviwo nanɔ le bɔbɔwo hwenu. Sugbɔtɔ nɔ enyɔ cɛwo ci mìhlɛnnɔ alo senɔ le hwenɔnuwo denyinɔ enuyoyu nɔ mì o. Éwa mɔ mìsenɔ enyɔ ŋtɔ́ hanwo vayi vɔ, vɔ mìŋlɔnɔbe wo. Eyi taɖo ele mɔ woaɖonɔŋwi Yehowa susuwo, yi sewo koɖo emɔdasɛnamɛ yitɔwo nɔ mì. Éɖo ajɔnɔ ji nɔ mì ci Mawu ɖonɔŋwi enu nɔ mì. Ékpenɔdo mì nu mìkpɔnɔ enu ciwo yí dɔ taɖo mìjinɔ mɔ mìawa enu ciwo yí kpenɔ nɔ Mawu. Eyi taɖo ehakpatɔ lɔ ji ha nɔ Yehowa mɔ: ‘eŋwiɖonujinamɛ aotɔ nyi exlɔ vevitɔ.’—Ehajiji Wema 119:24.
w10 4/15 20 mm. 2
Ðe ao Ŋkuviwo so Enugbaliwo ji!
2 Ŋciwo mìkpɔnɔ atɛnŋ adahɛn nu le mì nu dru. Ekacaca ci yí le gblamɛ nɔ mìwo ŋkuvi koɖo mìwo susu sɛnŋ keke nɔ mìkpɔ ŋɖe ahan ɔ, mìwo ŋkuvi lɔ atɛnŋ ahɛn edro sɛnŋwo vɛ do lanmɛ nɔ mì. Ci enyi Satana Legba yí kpakpa acɛ nɔ xexe ci yí dɔn yí amɛɖekɛtɔjiji bɔ le mɛɔ, mìatɛnŋ akpɔ enutata dɔndɔn alo ajɔdradra wema ciwo atɛnŋ adɔ mìabu emɔ dru nɔ egbenyi hwɛɖeka nyɛkuin yí mìkpɔ yɔ can. (1 Ʒan 5:19) Ecɛ dekpaca amɛ ci ehakpatɔ lɔ ɖe kuku nɔ Mawu mɔ: “Ŋgbe lɔn nɔ ma kpɔ enu gbaliwo o. Kpedo ŋ nu nɔ ma nɔ̀ Ao mɔ ji.”—Eha. 119:37.
Bibla mɛ Nuveviwo
w05 4/15 10 mm. 2
Kando Yehowa Nyɔ ji
2 Enuvevi ci yí le Ehajiji Wema 119 tɔ lɔ mɛ yí nyi Mawu Nyɔ lɔ alo enyɔ ciwo yí le mɛ. Taŋfuin ci ehakpatɔ lɔ ji mɔ woale enyɔ lɔ do susu mɛ fafɛɖeɔ, éŋwlɛ wo yí waɖaŋ to wo do Ebre wemakwi totowo mɛ. Kpukpui 176 ciwo yí le mɛ le agbanu shigbe le wotonɔ Ebre wemakwiwo do ɛnɛ. Le Ebre nuŋwlɛŋwlɛ ŋkɔtɔwo mɛɔ, agba amɛnyi tɔnɔ ji koɖo wemakwi ŋmɛɖekɛ le mamamɛ 22 mɛ. Ehajiji wema cɛ xo nuxu so Mawu Nyɔ lɔ, yi sewo, eŋwiɖonujinamɛ yitɔwo, emɔdasɛnamɛ yitɔwo, kojo jɔjɔɛ ɖoɖo yitɔwo nu. Le nyɔta cɛ koɖo ci yí akplɔɛdo mɛɔ, mìaxo nuxu so Ehajiji Wema 119 tɔ lɔ nu ci yí sɔgbe koɖo Ebre Bibla gɔnmɛɖeɖe ci woŋwlɛ. Nɔ mìbu tamɛ kpɔ so ŋciwo mɛ Yehowa sɛntɔ ciwo yí ni vayi koɖo ciwo yí li gbɛ to nuɔ, ákpedo mì nu yí eha cɛ ci gbɔngbɔn kɔkwɛ na woŋwlɛ ajɔnɔ ji nɔ mì yí mìakannɔfu Bibla ci yí nyi Mawu Nyɔ lɔ.
16-22 DECEMBRE
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO EHAJIJI WEMA 119:57-120
Lé Àwɛ Aɖu Cukaɖa Ðekpokpui ji
w06 6/15 20 mm. 2
“Ŋ Lɔn Ao Nukplamuwo!”
2 Àtɛnŋ biɔ se mɔ, “Lé Mawu Nyɔ atɛnŋ ado ŋsɛn Ehakpatɔ lɔ doɔ?” Énya mɔ Yehowa sɔnɔ ɖe le ji nɔ ye, eyi ecɛ na ekando ji. Ci ejeshi ese ci Yehowa na koɖo lɔnlɔn ɔ, édɔ yí ekpɔnɔ jijɔ ci yi ketɔnɔwo donɔ aya ni can. Énya mɔ Yehowa wa nu ɖaɖa ye gbɔ nywiɖe. Gbesɔ kpe niɔ, ci ehakpatɔ lɔ wawa do Mawu sewo jiɔ, édɔ enya ŋɖɛ wu yi ketɔnɔwo yí ecɛ hwlɛn agbe gan ni. Ci ewawa do Mawu sewo jiɔ, ecɛ dɔ ekpɔ fafa yí gbevo le ayexa mɛ.—Ehajiji Wema 119:1, 9, 65, 93, 98, 165.
w00 12/1 14 mm. 3
Eŋwiɖonujinamɛ Yehowa Tɔwo Jɔnɔ ji nɔ Eoa?
3 Eŋwiɖonujinamɛ Mawu tɔwo ve nɔ ehakpatɔ lɔ keke eji ha mɔ: “Ŋ ɖeblɛ trɔva yí a na bubu Ao sewo, ete macì. Amɛ vɔnwo habɔbɔ ɖeka xo nuxu vɔnwo so ŋ nu. Vɔ, ŋ de ŋlɔbe Ao nukplamuwo o, Tɔhonɔ.” (Ehajiji Wema 119:60, 61) Eŋwiɖonujinamɛ Yehowa tɔwo kpenɔdo mì nu mìdonɔ ji le yumɛcici mɛ, ɖo mìkando ji mɔ mìwo Da ci yí le jeŋkwi mɛ aso eka ciwo mìwo ketɔnɔwo sɔ bla mì. Nɔ ega lɔ vaxoɔ, áhwlɛn mì gan le cukaɖawo mɛ keke mìaɖe kunu so Fyɔɖuxu lɔ nu.—Maki 13:10.
w06 9/1 14 mm. 4
Enyɔ Vevi ciwo yí le Ehajiji Wema Amatɔn tɔ mɛ.
119:71—Nunywi ci yí tonɔ so efunkpekpe mɛɔ? Le efunkpekpe mɛɔ, mìatɛnŋ akpla lé mìagbekando Yehowa ji sɔwu, ádonɔ gbe ɖaɖa ni veviɖe yí ale bu nɔ Bibla kplakpla keŋ awa do enyɔ ciwo enu ji. Gbesɔ kpe niɔ, efunkpekpe atɛnŋ akpedo mì nu mìakpɔ ŋciwo yí kpɔtɔ nɔ mì yí mìadra do le mìwoɖekiwo nu. Nɔ mìlɔn yí efunkpekpe lɔwo dranɔ mì doɔ, ádɔ yí mìdasenɔ gbazavi nɔ wova mì ji o.
w17.07 13 mm. 3, 5
“Mí ɖo a Fan Avin Koɖo Amɛ Ciwo yí le Avin Fanfan mɛ”
3 Mìkando ji mɔ amɛ ŋkɔtɔ ci yí nyi akɔnfafawo soxu nɔ mì yí nyi mìwo Da ŋshishikunamɛtɔ Yehowa ci yí le jeŋkwi mɛ. (Hlɛn 2 Korɛntitɔwo 1:3, 4.) Yehowa ci yí nyi ŋshishikunamɛtɔ nu nɔ yi jukɔn koɖo kankandoji mɔ: “nyɛŋtɔ yí fafa akɔn nɔ mí.”—Ezai. 51:12, NWT; Eha. 119:50, 52, 76.
5 Mìatɛnŋ akando ji mɔ Yehowa ŋtɔ awa enuwo doŋ nɔ mì. Eyi taɖo nɔ mìtokɔ cukaɖa ɖekpokpui mɛɔ, mìado gbe ɖaɖa yí anu mìwo xomɛnyɔwo ni. Jijɔ ŋtɔteŋ enyi nɔ mì ci mìnya mɔ Yehowa mɔŋje mìwo vevisesewo mɛ yí fanɔ akɔn nɔ mì hwenu mìʒin. Vɔ lé efanɔ akɔn nɔ mì doɔ?
Bibla mɛ Nuveviwo
w06 9/1 14 mm. 5
Enyɔ Ciwo yí le Wema Amatɔn tɔ mɛ nɔ Ehajiji Wema
119:96—Nyɔgbe ‘enushanu ɖo yi lixowo’ gɔnmɛ ɖe? Lé amɛwo bunɔ blebunɔnɔ mɔ yinyi nu yí ehakpatɔ lɔ xokɔ nuxu so. Kankandoji li mɔ énya mɔ lé agbetɔwo kpɔnɔ blebunɔnɔ do desɔgbe o. Vɔ sɛnxu deli nɔ Mawu sewo o. Wozannɔ yi mɔdasɛnamɛwo le nushianu mɛ le agbe mɛ. Wema ci yí nyi New International Version ɖe nyɔgbe “enushanu ɖo yi lixowo” gɔnmɛ mɔ “vɔ ao sewo deɖo sɛnxu o”
23-29 DECEMBRE
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO EHAJIJI WEMA 119:121-176
Lé Woawɛ Ami Susu Dɔndɔnwo Ðoɖo
w18.06 17 mm. 5-6
Sɔ Mawu Sewo Koɖo yi Gɔnmɛɖosewo na Kpla ao Yexa
5 Nɔ mìji mɔ mìaɖu le nɔ Mawu sewoɔ, mìɖo awa nu azeto yi hlɛnhlɛn nu yí danyi mɔ woamado mì kpoŋ ɖekɛ yɔ o. Mìɖo alɔn wo yí awanɔ do wo ji. Mawu Nyɔ lɔ nu mɔ: “Mí gbe enu vɔn wawa yí a lɔn enu nywi wawa.” (Amosu 5:15) Vɔ lé mìatɛnŋ awa ecɛ doɔ? Vevitɔ lɔ yí nyi mɔ mìaje agbla akpɔnɔ nuwo shigbe lé Yehowa kpɔnɔ wo do nɛ. Mìasɔ nyɔ cɛ dre mɛ: Sɔɛ mɔ detɛnŋ dɔndɔn alɔn nywiɖe o. Ao doto wa toto so ŋɖuɖu, kanmɛtete koɖo le ànɔ agbe do yí akpɔ nyɔna le gbazamɛ nu. Ci èzɔn do toto lɔ jiɔ, èkpɔɛ mɔ yɛnyɔ nɔ ye. Eji jɔ eo sugbɔ ci doto lɔ kpedo eo nu yí ao gbe gbevanyɔ doji yí èji mɔ yeado akpe ni.
6 Ahanke, mìwo Watɔ nanɔ ese ciwo yí aglɔn ta nɔ mì so ŋciwo adɔ yí mìaje nuvɔn mɛ keŋ atrɔ mìwo gbe yí anyɔ doji. Bu tamɛ kpɔ so nyɔna ciwo mìakpɔ nu nɔ mìwawa do ŋciwo Bibla gbe ji shigbe ŋsukankan, efififi, laga, koɖo gbɔngbɔnyɔyɔ nɛ. (Hlɛn Elododo Wema 6:16-19; Enyɔ. 21:8) Nɔ mìkpɔkpɔ nyɔna le ŋciwo Yehowa mɔ mìwo le wa mɛɔ, mìwo ji shinnɔ le lɔnlɔn koɖo akpedodo nɔ Yehowa do yi sewo nu.
w93 4/15 17 mm. 12
Jajɛwo—Nyi do Míkplɔɔ?
12 Ányɔ mɔ míakpla lé míawɛ agbe enu ci yí nyi nuvɔn. (Eha 97:10) Lé míawɛ agbe enu ciwo ŋkɔtɔɔ, woɖyinɔ ɖɔkuiɖɔɖɔ alo munumumuɔ? Alɔzuwo bubu kpɔ yɔ! “Mí ŋgbe lɔn nɔ wo a ble mí o: Mí da tɛnŋ a trɔ Mawu tomɛ o. Jinuku ciwo yí amɛ do ɔ, wowo ɖekɛ yí é sɔnɔ le jinuku sɔsɔ hwenu. Nɔ́ amɛ ɖe do jinuku yí a sɔ kpɔ yi ŋcilan nudrodro vɔnwo ji ɔ, ŋcilan nudrodro vɔn lɔwo a hin yì eku mavɔ mɛ” (Galatitɔwo 6:7, 8) Nɔ evajɔ mɔ èvatɔ edrovɔnwo ɖoɖoɔ, ɖoŋwi alɔzu ciwo yí ato so mɛ koɖo lé ado vevisese nɔ Yehowa Mawu do. (Sɔ sɔ koɖo Eha 78:41.) Èhɛn agbebu tamɛ kpɔ so efu maɖoŋdonu ci àfɔn alo edɔ̀bamɛ vɔn shigbe mɔ SIDA ci àlɔ hannɛ nu. Kpɔ lé ecɛ ana naxa le eoɖeki mɛ koɖo lé ana yí àgbɔn aglo do. Alɔzu lɔwo tɛnŋ ni jinjinɖe. Nɔvinyɔnu ɖeka nu mɔ: “Enyɛ koɖo asunyɛ yi xɔ doju zenɛniɖe gbɔxwe yí vaɖe nɔnɔ. Ci mì amɛve lɔwo vanyi Kristotɔwo le egbɛ mɛ can ɔ, mateli gbe ci mìnɔ vayi na yí enugɔnmɛmase koɖo ŋhwan le gblamɛ nɔ mì.” Ŋgbeŋlɔbe mɔ agbenɔnɔ cɛwo adɔ yí nabu teokrasi dɔwo alo taŋfuin etɛnŋ vajɔ ŋtɔkpu can mɔ woavaɖe eo ti le Kristotɔwo hamɛ lɔ mɛ o! (1 Korɛntitɔwo 5:9-13) De efɛn gangan yí nyi cɛ woacu do ta nɔ vivi hwenu kleŋ ɖe tɔ ci wose ba?
Bibla mɛ Nuveviwo
Be Convinced That God’s “Word Is Truth”
2 Ci mìnyi Yehowa sɛntɔwoɔ, mìkando ji mɔ Yehowa nyi “Mawu [ci] da tɛnŋ kanŋsu” o yí ejinɔ enu ci yí nyɔ nɔ mì gashiagamɛ. (Ebre 6:18; Ezai 48:17) Mìnya mɔ mìatɛnŋ akando enu ci mìhlɛnnɔ le Bibla mɛ ji ɖo mìnya mɔ “so gɔnmɛjeje ɖii ɔ, wo tɛnŋ doji do [Mawu] nyɔwo pleŋ nu.” (Hlɛn Ehajiji Wema 119:160.) Wemanyatɔ ɖeka ci yí xonɔ nuxu so Bibla nu ŋwlɛ mɔ: “Ŋsunyɔ ɖekɛ dele nyɔ ciwo Mawu nu mɛ o yí nyɔ ciwo enu dagɔnma vamɛ o. Mawu mɛwo atɛnŋ akando nyɔ ci enu ji, ɖo wokando Mawu ci yí nu nyɔ lɔ ji.”
30 DECEMBRE–5 JANVIER
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO EHAJIJI WEMA 120-126
Wodo nu Koɖo Vevisese yí Vasɔɛ Koɖo Jijɔ
w04 6/1 16 mm. 10
Shicu nɔ mɛ Ciwo yí Nanɔ Kanfukanfu Mawu
10 Nɔ mìsɔ nukplaviwo dɔwawa sɔ ɖo edɔ nɔ mìwoɖekiwoɔ, anyi mɔ mìtɔ ahwa wawa koɖo Satana. Ʒaki 4:7 ɖo gbe mɔ “Mí trɔkpe Satan nɔ á shi yì azɔge le mí gbɔ.” Ecɛ dedasɛ mɔ yi wawa ale fafɛɖe o. Gbɔxwe woasɛn Mawu ɔ, éʒan egbladodo sugbɔ. (Luiki 13:24) Vɔ Bibla ɖo egbe cɛ le Ehajiji Wema 126:5 mɛ: “Amɛ ɖe tɛnŋ xa hwecinu é do jinukuwo, vɔ á kpɔ jijɔ hwecinu é bɔ jinuku sɔsɔ lɔwo.” Nyɔnɔnywi enyi mɔ de Mawu ci enu dejenɔŋ nɔ yí mìsɛnkɔ o. Ényi “[kpedonutɔ nɔ] amɛ ciwo yí ji mɔ yewo a kpɔɛ nyɔnɔnwitɔ,” eyi acu shi nɔ amɛ ciwo yí sɔ kanfukanfu nini.—Ebretɔwo 11:6.
Lé ao Xɔse ɖo Asɛnŋ Doɔ?
17 Ao mɛ vevi ɖe ku nɔ eo yí èle vevi sekɔa? Ji gamɛ ahlɛnnɔ Bibla mɛ xolɔlɔ ciwo yí xo nuxu so mɛ ciwo wofɔn so ku nu. Ecɛ ado ŋsɛn ao xɔse do fɔnfɔnsoku mɔkpɔkpɔ lɔ nu. Woɖe ao mɛ vevi ɖe ti yí ena èle vevi sekɔa? Kpla nu keŋ akando ji mɔ etodɔnnamɛ Yehowa tɔ nyɔnɔ gashiagamɛ. Nɔ cukaɖa ci mɛ ètokɔ gbele do ɖe can ɔ, kpɔɛ mɔ emɔ enyi yí hun nɔ ye nɔ yeado ŋsɛn ye xɔse. Nu ao jimɛnyɔwo pleŋ nɔ Yehowa. Ŋgbenɔ azɔge nɔ amowo o; ewaɖeɔ, kpɔtɔ atenɔ gogo nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwo. (Elo. 18:1) Wa edɔ ciwo yí akpedo eo nu nado ji, nɔ àwɛni koɖo ɖashi can. (Eha. 126:5, 6) Kpɔtɔ ayinɔ bɔbɔwo koɖo kunuɖegbe yí akpɔtɔ ahlɛnnɔ Bibla. Gbesɔ ta niɔ, kpɔtɔ asɔ susu ɖo shicu nywi ciwo Yehowa jikɔ ana eo le esɔ mɛ ji. Eyi nɔ èkpɔ lé Yehowa kpekɔdo eo nu doɔ, xɔse ci èɖo do nu asɛnkɔŋ doji.
w01 7/15 18-19 mm. 13-14
Mìado ji le Jinuku Sɔsɔ lɔ mɛ!
13 Ehajiji Wema 126:5, 6 nyi akɔnfafa soxu nɔ Mawu jinuku sɔtɔwo, vevitɔ amɛ ciwo wociciɛ yumɛ nɔ. Énu mɔ: “Amɛ ɖe tɛnŋ xa hwecinu é do jinukuwo, vɔ á kpɔ jijɔ hwecinu é bɔ jinuku sɔsɔ lɔwo. Á tɛnŋ fanvin hwecinu é ɖe jinukudodowo tí yi yì agble mɛ, vɔ á kpɔ jijɔ hwecinu é hɛn agblemɛ nukuwo gbɛ.” Ehakpatɔ lɔ nyɔ ciwo yí ku so jinukudodo koɖo yi ɖeɖe nu dadasɛ lé Yehowa ku ŋshishi yí gbecu shi nɔ amɛmaleɖe ciwo yí trɔ gbɔ so hwashigbe mɛ le Babiloni xoxwitɔ. Eji jɔ wo sugbɔ ci wovanya mɔ wojo yewo nyɔnɔnwitɔ, vɔ woafan avin hwenu yí woatɔ agble dede le nyigban ci yí agbɔnnu dede, ɖo wodegbede agble le ji kpɔ na nɔ exwe 70 ci wowa le hwashigbe mɛ o. Éle ahan gan mɛ ciwo do jinukuwo koɖo ciwo yí wa exɔcucudɔwo kpɔ jijɔ le ŋciwo yí to le egbla ci wodo mɛ.
14 Ðashi tɛnŋ kɔ nɔ mì hweɖewonu nɔ mìtokɔ tetekpɔ mɛ alo mìwoŋtɔ koɖo mìwo kpena ɖe kpekpeɛ fun ci mìwawa enujɔjɔɛ ŋci. (1 Piɛ 3:14) Le mìwo jinukuɖeɖedɔ lɔ mɛɔ, étɛnŋ gbɔnnu nɔ mì doŋkɔ, ɖo mìtɛnŋ kpɔɛ mɔ egbla ciwo dokɔ mìle le kunuɖeɖedɔ lɔ mɛ nyi egbla gbali. Vɔ nɔ mìkpɔtɔ yí duiduiɛ yí wuwuɔ eshi niɔ, Mawu awɛ yí ashin wu le mìwodrɔdrɔɛ do. (1 Korɛntitɔwo 3:6) Kpɔwɛ cɛ dasɛ shicu ciwo mìkpɔnɔ le Bibla koɖo Wema ciwo mìmanɔ mɛ.
Bibla mɛ Nuveviwo
cl 73 mm. 15
Ŋsɛn ci yí Glɔnnɔ Eta nɔ Amɛ—“Mawu Nyi Mìwo Bexu”
15 To akpo nɔ gbɔngbɔn mɛɔ, bu tamɛ kpɔ so ŋciwo Mawu wanɔ yí sɔ glɔnnɔ eta nɔ mì nu. Shigbe Yehowa sɛntɔwo nɛɔ, mìatɛnŋ akpɔkpɔ emɔ mɔ Yehowa aglɔn eta nɔ mì shigbe gbɛbɔbɔ nɛ. Nɔ denyi ahan yɔ nɛɔ, kaka yí Satana asɔ mì ɖu xeŋ. Bu tamɛ kpɔ so nyɔ cɛ nu: Satana ci yí nyi “xexe lɔ fyɔ” dejijiɛ ŋɖekɛ sɔwu mɔ woagu sɛnsɛn adodwi lɔ o. (Ʒan 12:31; Enyɔdasɛ 12:17) Acɛkpatɔ sugbɔtɔ ciwo yí le nyigban lɔ ji do se do mìwo kunuɖeɖedɔ lɔ nu yí tekpɔ mɔ yewoawɛ keke wodagbevase mìwo ŋkɔ kpɔ gbeɖe o. Ele ahan gan Yehowa mɛwo kpɔtɔ dodoɔ ji yí ɖeɖeɛ kunu mamimami! Kristotɔwo gbɛbɔbɔ nyɛkuin cɛ le shigbe jukɔn ci yí hwlɛngantɔ ɖekɛ deli nɔ hannɛ. Ci ele ahan can ɖe, nyi yí taɖo jukɔnwo desun ji aɖo te edɔ ciwo wowakɔɔ? Ðo Yehowa sɔ yi wa ganganwo sɔ cɔn wo ji!—Ehajiji Wema 17:7, 8.