SAPIT DE
Prepare pour en lavi maryaz reisi
1, 2. (a) Dan ki fason Zezi ti met lanfaz lo preparasyon? (b) Dan ki domenn ki preparasyon i enportan?
POUR konstri en batiman i demann bon preparasyon. Avan ki fondasyon i ganny poze, fodre ki later in ganny aste e plan in ganny desinen. Toutfwa, ankor en keksoz enportan i manke. Zezi ti dir: “Lekel parmi zot ki bezwen fer en gran batiman, ki pa asize premyerman e estimen konbyen i pou koute, e war si i annan ase larzan pour fer sa travay?”—Lik 14:28.
2 Sa i leka pour konstri en batiman me i osi aplikab pour batir en lavi maryaz ki pou reisi. Bokou dimoun i dir: “Mon anvi marye.” Me ki kantite zot ki pran letan pour reflesir kwa ki enplike? Kantmenm Labib i koz an faver maryaz, i osi atir latansyon lo bann problenm ki maryaz i anmennen. (Proverb 18:22; 1 Korentyen 7:28) Alors, sa bann ki anvizaze marye i bezwen annan en pwennvi realis lo bann lavantaz ek lenkonvenyans ki maryaz i anmennen.
3. Akoz Labib i en gid presye pour sa bann ki pe prepare pour marye e ki sa trwa kestyon ki i pou ed nou reponn?
3 Labib i kapab ede. Son bann konsey i ganny enspire par Zeova Bondye ki Loter maryaz. (Efezyen 3:14, 15; 2 Timote 3:16) An servan bann prensip ki ganny trouve dan sa gid ki’n ganny ekrir byen lontan, me ki ankor azour, annou verifye (1) Konman en dimoun i kapab konnen si i’n pare pour marye? (2) Ki nou devret rode dan sa msye ouswa sa madanm ki nou pou marye avek? e (3) Ki mannyer nou kapab pwente dan en fason ki akseptab?
ESKI OU PARE POUR MARYE?
4. Ki sa fakter tre enportan pour reisi dan lavi maryaz, e akoz?
4 Pour konstri en batiman i kapab kout bokou, me pour gard li dan en bon leta pour en kantite letan i osi kout ser. I menm parey avek maryaz. Marye i kapab paret ase difisil; me pour mentenir en lavi maryaz lannen apre lannen, sa i devret osi ganny konsidere. Kwa ki enplike pour mentenir en tel relasyon? En fakter tre enportan se en langazman senser. Vwala konman Labib i dekrir lavi maryaz: “Se pour sa rezon ki en zonm pou kit son papa ek son manman e i devret atas avek son madanm e zot devret vin en sel laser.” (Zenez 2:24) Zezi Kri ti donn sel rezon ki Labib i mansyonnen pour divorse avek posibilite pour remarye. I ti dir si enn in “tronp” lot, savedir annan bann relasyon seksyel an deor maryaz. (Matye 19:9) Si ou pe anvizaze marye, gard sa bann prensip Labib antet. Si ou pa ankor pare pour sa langazman serye, alor ou pa ankor pare pour marye.—Deterononm 23:21; Eklezyast 5:4, 5.
5. Menm si sa langazman maryaz serye i fer serten per, akoz sa bann ki anvizaze marye i devret byen apresye sa langazman?
5 Sa lide pour en langazman serye i fer bokou dimoun per. En zennonm ti dir: “Vi ki mon konnen ki nou’n angaze pour lavi, mon pa ti santi mwan lib, mon ti santi mwan anfermen, konmsi mon dan en prizon.” Me si ou vreman kontan sa dimoun ki ou anvizaze marye avek, sa langazman pa pou paret en fardo. Okontrer, i pou ganny vwar konman en sekirite. Sa langazman ki enplike dan maryaz pou fer sa koup anvi reste ansanm dan botan ensi ki dan movetan e pour siport enn a lot dan nenport kwa ki kapab arive. Zapot Pol ti ekrir ki vre lanmour “i pardonn tou” e “i siport tou.” (1 Korentyen 13:4, 7) En madanm i dir: “Langazman maryaz i fer mwan santi mwan pli an sekirite. Mon kontan ki nou tou le de nou’n fer konnen kanmarad ek lemonn antye ki nou lentansyon se pour reste atase avek kanmarad.”—Eklezyast 4:9-12.
6. Akoz i pli byen pour pa prese pour marye tre zenn?
6 Pour kapab viv an akor avek sa langazman, fodre ou’n vin en adilt matir. Se pour sa ki Pol ti konsey bann Kretyen pour pa marye tro zenn, kot dezir seksyel i for e kapab bous zot lizye. (1 Korentyen 7:36, NW) Bann zenn i sanz rapidman anmezir ki zot grandi. Bokou zot, ki’n marye tre zenn, in dekouver ki zis apre ennde lannen zot bezwen ek dezir in sanze. Dapre statistik, bann ki’n marye letan zot ti adolesan i annan plis probabilite pour zot malere e rod divors, ki bann ki’n esper en pe pli lontan pour marye. Pa prese pour marye. Viv detrwa lannen konman en selibater, i kapab donn ou en leksperyans presye ki pou fer ou pli matir e pli kapab pran responsabilite maryaz. Espere pour marye plitar i kapab ed ou pour pli byen konn ou lekor—en nesesite si ou anvi ou maryaz reisi.
KONN OU LEKOR AVAN
7. Akoz sa bann ki anvizaze marye i devret egzamin zot lekor avan?
7 Eski ou vwar li fasil pour nonm bann kalite ki ou ti a kontan trouve dan sa dimoun ki ou pou marye avek? Laplipar dimoun i kapab. Toutfwa, ki ou kapab dir lo ou bann kalite? Ki kalite ou annan ki pou kontribye pour fer ou maryaz reisi? Ki kalite mari oubyen madanm ou pou vini? Par egzanp, eski ou admet ou bann fot e aksepte konsey, oubyen eski ou toultan pe defann ou lekor kan ou ganny korize? Eski ordinerman ou zwaye e touzour pare pour aranz keksoz, oubyen eski ou tant pour mekontan, souvan pe konplent? (Proverb 8:33; 15:15) Mazinen ki maryaz pa pou sanz ou personnalite. Si ou orgeye, tro sansib, oubyen tro negatif ler ou selibater, ou pou menm parey kan ou pou’n marye. Vi ki i difisil pour vwar nou, parey ki lezot i vwar nou, akoz ou pa demann en manm ou fanmiy oubyen en zanmi ki ou annan konfyans avek pour fer bann remark lo ou ek bann sizesyon fran? Si ou aprann ki i annan sanzman ki ou bezwen fer, travay lo la avan ki ou deside marye.
8-10. Ki konsey Labib i donnen ki pou ed en dimoun prepar pour maryaz?
8 Labib i ankouraz nou pour les lespri sen Bondye travay dan nou, pour prodwir bann kalite tel parey ‘lanmour, lazwa, lape, pasyans, labonte, fidelite, ladouser, kontrol lo nou prop lekor.’ I osi dir nou ‘ki fodre nou leker ek nou lespri i konpletman sanze’ e “vin en dimoun konpletman nouvo, kree dan resanblans Bondye.” (Galat 5:22, 23; Efezyen 4:23, 24) An aplikan sa konsey pandan ki ou ankor selibater, i pou konmsi ou pe depoz larzan dan en labank—en keksoz ki pou vin tre presye dan lavenir, kan ou pou’n marye.
9 Par egzanp, si ou en fanm, aprann pour port plis latansyon lo sa dimoun ki ou ete anndan olye ou laparans fizik. (1 Pyer 3:3, 4) Si ou modes e annan bon zizman sa pou ed ou annan lasazes, en vre “kouronn labote.” (Proverb 4:9; 31:10, 30; 1 Timote 2:9, 10) Si ou en zonm, aprann tret bann madanm avek bonte ek respe. (1 Timote 5:1, 2) Ler ou pe aprann fer bann desizyon e desarz responsabilite, aprann osi pour vin modes e pour annan limilite. En latitid dominer pou kree problenm dan en lavi maryaz.—Proverb 29:23; Mika 6:8; Efezyen 5:28, 29.
10 Menm si i pa fasil pour adapte avek sa bann keksoz, tou Kretyen i devret esey aplik zot. Deplis, sa pou ed ou pour vin en pli bon msye ouswa madanm marye.
KI OU POU RODE DAN SA DIMOUN KI OU POU MARYE AVEK
11, 12. Ki mannyer de dimoun i kapab konnen si zot al byen ansanm oubyen non?
11 Eski i koutim dan ou pei pour en dimoun swazir pour li menm avek lekel i pou marye? Si wi, ki ou pou fer si ou santi ou atrakte avek en dimoun lot sèks? Premyerman, demann ou lekor, ‘Eski mon vreman annan lentansyon marye?’ I pa bon pour zwe avek santiman en lot dimoun par fer li annan bann fo ekspektasyon. (Proverb 13:12) Apre, demann ou lekor, ‘Eski mon dan en pozisyon pour marye?’ Si larepons pour tou le de kestyon i wi, bann pa ki ou pou pran apre pou varye depandan lo bann koutim lokal. Dan serten pei, apre ki ou’n obzerv sa dimoun pour serten letan, ou kapab apros li e eksprim en dezir pour konn li pli byen. Si sa dimoun i refize, pa persiste ziska ki ou ofans li. Mazinen, ki sa dimoun osi i annan en drwa pour fer en desizyon. Me si i aksepte, ou kapab fer serten laranzman pour pas letan ansanm dan bann bon aktivite. Sa pou donn ou loportinite pour vwar si i rezonnab pour marye avek sa dimoun.a Ki ou devret pe rode a sa staz?
12 Pour reponn sa kestyon, imazin de lenstriman lanmizik, petet en pyano ek en gitar. Si zot in ganny byen akorde, gitar oubyen pyano i kapab prodwir bann zoli morso lanmizik san lakonpannyman. Me ki i arive si sa de lenstriman i ganny zwe ansanm? Zot devret byen akorde avek kanmarad. I menm parey avek ou ek ou fitir msye ouswa madanm. Zot bezwen travay dir pour “akord” zot personnalite. Me kestyon se: Eski zot kapab adapte avek kanmarad? Andotmo, eski zot al byen ansanm?
13. Akoz i pa rezonnab pour pwente avek en dimoun ki pa partaz ou lafwa?
13 I tre enportan ki zot tou le de zot annan menm krwayans ek prensip. Zapot Pol ti ekrir: “Pa bezwen asosye zot avek bann non-krwaryan.” (2 Korentyen 6:14; 1 Korentyen 7:39) Si ou marye avek en dimoun ki pa partaz menm lafwa dan Bondye avek ou, i tre probab ki pou annan bann dezakor grav. De lot kote, si zot tou le de zot atase avek Zeova Bondye, sa i baz pli solid pour linite. Zeova i anvi ki ou ere e ki ou annan en relasyon pli pre posib avek sa dimoun ki ou’n marye avek. Zeova i oule ki de dimoun pa zis kontan kanmarad me ki zot tou le de zot osi kontan li.—Eklezyast 4:12.
14, 15. Eski annan menm lafwa i sel keksoz ki kontribye pour annan linite dan en maryaz? Eksplike.
14 Kantmenm ador Bondye ansanm i sa laspe linite pli enportan, i annan lezot keksoz ki enplike. Pour viv an akor avek kanmarad, ou avek ou fitir msye ouswa madanm, zot devret annan bann menm lobzektif. Ki zot bann lobzektif? Par egzanp, ki mannyer zot santi lo size annan zanfan? Ki bann keksoz ki okip premye plas dan zot lavi?b (Matye 6:33) Dan en maryaz ki vreman reisi, sa koup i de bon zanmi e zot rezwir konpanni kanmarad. (Proverb 17:17) Pour sa kapab arive, zot bezwen annan bann menm lentere. Si sa i pa leka, i pou difisil pour gard en lanmitye etrwat e pli difisil ankor pour mentenir en relasyon dan maryaz. Toutfwa, si sa dimoun i kontan en aktivite partikilye, tel parey foutbol, e ou ou pa kontan, eski sa i vedir ki zot pa devret marye? Pa neseserman. Petet zot partaz lezot lentere ki pli enportan. Deplis, ou kapab fer sa dimoun kontan si ou partisip avek li dan bann bon aktivite ki li i kontan.—Akt 20:35.
15 Anfet, pour sa de dimoun al byen ansanm, sa i pa depan lo si zot parey me plito lo si zot pare pour adapte avek kanmarad. Olye demande, “Eski nou tonm dakor lo tou keksoz?” I pli byen demande: ‘Ki i arive kan nou pa tonm dakor? Eski nou kapab diskit bann keksoz dan en fason kalm, akord respe ek dinite pour kanmarad? Oubyen eski bann diskisyon i souvan vin pli pir e devlop dan bann gro largiman?” (Efezyen 4:29, 31) Si ou anvi marye, fer atansyon okenn dimoun ki orgeye e antete, ki pa zanmen pare pour fer konpromi, oubyen en dimoun ki toultan oule e ki fer sir keksoz i ganny fer dan son fason.
ROD LENFORMASYON AVAN
16, 17. Kwa ki en zonm oubyen en fanm i kapab rode dan sa dimoun ki i pou marye avek?
16 Dan kongregasyon Kretyen, bann ki ganny konfye responsabilite i ‘premyerman ganny teste.’ (1 Timote 3:10) Ou osi ou kapab servi sa prensip. Par egzanp, en zenn fanm i kapab demande, “Ki kalite repitasyon sa zonm i annan? Lekel son bann zanmi? Eski i demontre ki i annan kontrol lo son prop lekor? Ki mannyer i tret bann dimoun aze? Ki kalite fanmiy i sorti ladan? Konman i azir anver zot? Ki son latitid anver larzan? Eski i abiz labwason alkolik? Eski i en dimoun ki annan diferan tanperaman, menm vyolan? Ki responsabilite i annan dan kongregasyon, e konman i desarz zot? Eski mon pou annan en respe senser pour li?”—Levitik 19:32; Proverb 22:29; 31:23; Efezyen 5:3-5, 33; 1 Timote 5:8; 6:10; Tit 2:6, 7.
17 En zonm i kapab demande, “Eski sa fanm i demontre lanmour ek respe pour Bondye? Eski i kapab okip en lakour? Ki son fanmiy pou ekspekte avek nou? Eski i en dimoun pridan, ki kontan travay, ki konn fer lekonomi? Lo kwa i koze? Eski i senserman enterese avek byennet lezot, oubyen i konsernen avek zis son prop lentere, ouswa fournen dan zafer lezot? Eski i diny konfyans? Eski i soumet volonterman avek lotorite, oubyen i antete, menm petet rebel?”—Proverb 31:10-31; Lik 6:45; Efezyen 5:22, 23; 1 Timote 5:13; 1 Pyer 4:15.
18. Si ou vwar serten pti defo pandan ki ou pe pwente, ki ou devret gard antet?
18 Pa oubliye ki sa dimoun i en desandan enparfe Adan, non pa serten ero ideal dan en liv roman. Tou dimoun i annan defo, e serten sa bann defo i bezwen ganny inyore—sa ki pour ou ek sa ki pour li. (Romen 3:23; Zak 3:2) Deplis, si en dimoun i konsyan ki i annan en serten febles, sa i kapab ofer li en loportinite pour progrese spirityelman. Par egzanp, sipoze pandan ki zot pe pwente zot ganny en diskisyon. Mazinen ki menm de dimoun ki kontan kanmarad pa tonm dakor parler. (Vwar Zenez 30:2; Akt 15:39.) Eski pa i neseser ki zot tou le de zot ‘kontrol zot lespri’ en pti pe plis e aprann konman pour regle bann sitiasyon dan en fason pli kalm? (Proverb 25:28) Eski ou fitir msye ouswa madanm i montre en lentere pour progrese? Eski ou ou anvi progrese? Eski ou kapab aprann pour pa vin tro sansib, pa ofans tro vitman? (Eklezyast 7:9) Aprann rezourd problenm i kapab ed ou devlop en labitid pour koz fran, ki esansyel si zot marye plitar.—Kolosyen 3:13.
19. Ki i pli bon fer si bann problenm grav i arive pandan ki ou pe pwente?
19 Toutfwa, ki ou pour fer si ou remark bann keksoz ki trouble ou en kantite? Bann tel dout i devret ganny byen konsidere. Kantmenm ou vreman anmoure avek sa dimoun oubyen ou enpasyan pour ou marye, pa ferm lizye lo bann defo grav ki sa dimoun i annan. (Proverb 22:3; Eklezyast 2:14) Si ou annan doutans lo sa dimoun, i pli bon pour aret pwente e evite fer okenn langazman avek sa dimoun.
GARD EN BON KONDWIT LETAN OU PE PWENTE
20. Ki mannyer en koup ki pe pwente i kapab mentenir en bon nivo moralite afen ki personn pa kritik zot?
20 Ki mannyer ou kapab pwente dan en fason ki Bondye i aksepte? Premyerman, fer sir ki ou demontre en bon nivo moralite afen ki personn pa pou kritik ou. Eski dan ou pei, i apropriye pour de dimoun ki pa ankor marye atrap lanmen, anbrase oubyen maye? Menm si bann tel fason montre lafeksyon i pa sirprann oubyen ofans lezot, i devret ganny fer selman ler sa de dimoun in fini dakor e asire ki zot pou marye. Fer atansyon ki kan zot pe demontre lafeksyon, sa pa fer zot fer bann move keksoz oubyen menm fer sèks. (Efezyen 4:18, 19; vwar Kantik Salomon 1:2; 2:6; 8:5, 9, 10.) Vi ki leker i tret, i pou pli bon evite ki zot tou le de zot tousel dan en lakaz, en apartman, dan en loto dan en kwen, oubyen dan nenport lezot landrwa ki pou donn loportinite pour fer move aksyon. (Zeremi 17:9) Gard en bon moralite dan ou relasyon pou donn levidans kler ki ou annan kontrol lo ou lekor e ki ou met byennet sa lot dimoun avan ou prop dezir. Pli enportan, pwente dan en bon fason avan maryaz i fer plezir Zeova Bondye, ki demande ki son bann serviter i evit avek bann kondwit sal e sèks avan maryaz.—Galat 5:19-21.
21. Pour de dimoun pwent dan en bon fason, ki fodre zot koz lo la fransman?
21 Dezyenmman, pour pwente dan en bon fason i osi enplik en kominikasyon fran. Anmezir ki maryaz i aprose, zot pou bezwen diskit serten keksoz avek fransiz. Kote zot pou reste? Eski zot tou le de zot pou travay? Eski zot anvi zanfan? Deplis, i bon pour revel keksoz, petet sa ki’n deza arive dan zot lavi pase, ki kapab annan en lefe lo zot maryaz. I kapab enkli bann gro det, langazman, problenm lasante, parey nenport maladi grav oubyen en sitiasyon ki ou ladan. Vi ki bokou dimoun ki’n ganny enfekte avek HIV (sa viris ki okazyonn SIDA) pa montre okenn sentonm, i pa pou mal pour en endividi oubyen son paran demann en dimoun ki dan lepase ti annan en lavi dezordonnen oubyen ki ti servi drog par pikir pour fer en tes SIDA. Si sa tes i pozitif, sa dimoun enfekte pa devret met presyon pour kontinyen sa relasyon si sa lot dimoun i anvi termin li. An realite, i ti a byen pour en dimoun ki’n viv en lavi ki annan posibilite ganny enfekte, pour volonterman dakor pour fer en tes SIDA avan ki i konmans pwente.
PA GET ZIS SA ZOUR MARYAZ
22, 23. (a) Ki mannyer ou kapab mank lekilib kan ou pe fer preparasyon pour en seremoni maryaz? (b) Ki pwennvi ekilibre ou kapab garde kan ou pe konsider sa seremoni maryaz ek lavi maryaz?
22 Pandan bann dernyen mwan avan maryaz, zot pou san dout tre okipe avek bann preparasyon. Zot kapab redwir bokou presyon si zot rezonnab. En gro maryaz i kapab fer plezir bann fanmiy ek kominote, me i kapab fatig e fini tou larzan sa nouvo koup ek zot fanmiy. I rezonnab pour obzerv serten koutim lokal, me pour esey fer egzakteman parey lezot e petet fer konpetisyon, i kapab fer sa lokazyon perdi son vre sans e i kapab retir sa lazwa ki ou ti devret annan. Kantmenm ou bezwen pran kont santiman lezot, se sa zonm ki pe marye ki prensipalman responsab pour deside ki pou deroule dan sa resepsyon.—Zan 2:9.
23 Pa oubliye ki seremoni maryaz i dir zis pour en zour, me ou lavi maryaz i dir pour lavi. Evite pour konsantre tro bokou zis lo sa zour maryaz. Plito rod gidans Zeova Bondye, e plàn davans pour zot kapab viv en vre lavi maryaz. Si zot fer sa, alor zot in byen prepare pour viv en lavi maryaz ki reisi.
a Sa pou aplikab dan bann pei kot pwente i ganny konsidere apropriye pour bann Kretyen.
b Menm dan kongregasyon Kretyen, i kapab annan serten ki annan en kote lipye dan kongregasyon e en kote lipye an deor. Olye servi Bondye avek tou zot leker, zot kapab ganny enfliyanse par bann latitid ek kondwit sa lemonn.—Zan 17:16; Zak 4:4.