-
Soufrans bann ki dan deyVeye!—2018 | No. 3
-
-
LED POUR BANN KI DAN DEY
Soufrans bann ki dan dey
“Mwan ek Sophiaa ti’n marye pour plis ki 39 an ler Sophia ti mor avek en maladi grav. Mon ti ganny bokou sipor avek mon bann zanmi e mon ti reste okipe. Me pour enn an, mon ti soufer en kantite. Mon pa ti kapab kontrol mon lemosyon. I fer trwa-z-an depi ler Sophia in mor e parfwa ler mon mazin li, sa douler i vin en sel kou.”—Kostas.
Eski ou’n deza perdi en dimoun ki ou kontan dan lanmor? Si wi, ou pou kapab konpran ki mannyer Kostas i santi. Napa bokou keksoz ki sitan fermal parey lanmor ou konzwen, enn ou manm fanmir oubyen enn ou bon zanmi. Bann eksper ki etidye santiman dimoun ki dan dey, i dakor ki lanmor en dimoun ki nou kontan i anmenn bokou sagrinasyon. En lartik dan The American Journal of Psychiatry i dir ki bokou dimoun i santi ki zot in perdi sa enn ki zot ti kontan pour touzour e sa i fer zot soufer en kantite. En dimoun ki pe santi sa kalite douler i kapab demande: ‘Konbyen letan mon pou santi koumsa? Eski mon pou ere en zour? Ki mannyer mon kapab trouv rekonfor?’
Sa magazin i reponn sa bann kestyon. Sa lartik ki swiv pou koz lo bann keksoz ki normalman arive avek nou ler en dimoun ki nou kontan i mor. Lezot lartik ki swiv pou eksplike ki mannyer nou kapab fer fas avek sa douler ki nou santi.
Nou espere ki sa magazin pou rekonfort e donn bann led pratik tou bann ki pe soufer akoz zot in perdi en dimoun ki zot kontan dan lanmor.
a Serten non dan sa lartik in sanze.
-
-
Sa ki kapab ariveVeye!—2018 | No. 3
-
-
LED POUR BANN KI DAN DEY
Sa ki kapab arive
Menm si serten eksper i dir ki tou dimoun i annan apepre menm santiman ler zot dan dey, sak dimoun i demontre son sagrinasyon dan diferan fason. Eski lefet ki dimoun i reakte dan diferan fason i vedir ki serten pa tro sagren oubyen zot “kasyet” zot santiman? Pa neseserman. Menm si i kapab bon pour en dimoun demontre son sagrinasyon, i napa en “pli bon” fason pour reakte avek sa sityasyon. Souvan reaksyon en dimoun i depan lo son kiltir, personnalite, sa ki i’n pas ladan e relasyon ki i annan avek sa dimoun ki’n mor.
ESKI KEKSOZ POU VIN PLI PIR?
Bann ki dan dey i kapab pa konnen ki pou arive apre lanmor en dimoun ki zot kontan. Me i annan serten santiman ek problenm ki bokou dimoun i pas ladan ler zot dan dey. Annou vwar serten legzanp.
Ou vreman emosyonnel. Pandan sa bann moman difisil, bokou dimoun i souvan plere, zot anvi vwar zot bann defen e zot santiman i sanze fasilman. Zot kapab vin pli emosyonnel ankor akoz zot rev e mazin zot bann defen. Premye kou zot pou dan sok e i pou difisil pour aksepte ki sa dimoun ki zot kontan in mor. Tina i rapel ki mannyer i ti santi ler son msye, Timo, ti mor san ekspekte. Tina i dir: “Premye kou mon pa ti santi nanryen. Mon pa ti ni menm kapab plere. Mon ti vreman emosyonnel e par ler i ti difisil pour respire. Mon pa ti oule krwar ki Timo ti’n mor.”
Ou enkyet, ankoler e menm santi ou koupab. Ivan i dir: “Pour en pe letan apre ki Eric, nou garson 24 an ti’n mor, mwan ek mon madanm Yolanda ti ankoler. Sa ti sirprann nou akoz nou pa ti’n zanmen mazinen ki nou ti bann dimoun ki pran lakoler. Nou ti osi santi nou koupab akoz nou ti krwar ki petet nou ti’n kapab fer plis pour ed nou garson.” Alejandro, ki son madanm ti mor apre ki i ti’n malad pour bokou letan, ti osi santi li koupab. I dir: “Premye kou, mon ti krwar ki Bondye ti pe les mwan soufer akoz mon en move dimoun. Apre, mon ti santi mwan koupab akoz i ti konmsi mon pe blanm Bondye pour sa ki ti’n arive.” Kostas, ki’n ganny mansyonnen dan sa lartik avan, i dir: “Parfwa mon ti ankoler avek Sofia akoz in mor. Pli tar, mon ti santi mwan koupab akoz sa. Apre tou, i pa son lafot si i’n mor.”
Ou pa kapab reflesir byen. I kapab annan bann moman kot i pou difisil pour reflesir byen. Par egzanp, sa dimoun ki dan dey i kapab panse ki i vwar, tann oubyen santi prezans sa dimoun ki’n mor. I osi kapab vwar li difisil pour konsantre oubyen rapel bann keksoz. Tina i dir: “Parfwa, pandan en konversasyon, mon ti realize ki mon lespri i lwen. Mon ti pe mazin bann keksoz ki’n arive avan oubyen apre lanmor Timo. Parfwa mon pa ti kapab konsantre e sa ti fatig mwan.”
Ou anvi tousel. En dimoun ki dan dey i kapab pa santi li alez parmi lezot dimoun. Kostas i dir: “Mon pa ti santi mwan alez ler mon ti parmi bann koup. Mon ti santi menm parey ler mon ti parmi bann selibater.” Yolanda, madanm Ivan i dir: “I ti vreman difisil pour tann dimoun konplent lo bann problenm ki pa ti paret enportan konpare avek sa ki pour nou. I annan ki ti osi rakont nou ki mannyer zot zanfan ti pe fer byen. Mon ti kontan pour zot me an menm tan, i ti difisil pour ekout zot. Mwan ek mon msye ti konpran ki lavi i kontinyen me nou ti napa sa pasyans oubyen sa lanvi pour fer li.”
Ou ganny problenm lasante. Bokou dimoun i ganny problenm pour dormi e zot eksperyans sanzman dan zot lapeti ek lapeze. Aaron i rapel sa ki ti arive sa lannen apre ki son papa ti mor. I dir: “Mon pa ti ganny sonmey. Mon ti lev menm ler tou le swar e mon ti mazin mon papa.”
Alejandro i rapel ki li osi i ti ganny bann problenm lasante drol. I dir: “Dokter ti egzamin mwan plizyer fwa e dir ki mon an bon sante. Mon ti krwar ki mon ti pe ganny sa bann problenm lasante akoz mon ti sagren.” Avek letan, sa bann problenm ti arete. Kantmenm sa, i ti en bon nide pour Alejandro al kot dokter akoz sagrinasyon i kapab fer sistenm defans en dimoun vin pli feb, fer en problenm lasante vin pli grav oubyen i kapab menm donn sa dimoun en lot problenm lasante.
Ou vwar li difisil pour fer bann keksoz neseser. Ivan i dir: “Apre ki Eric ti’n mor, nou ti bezwen dir bann manm nou fanmir ek zanmi ki Eric in mor. Nou ti osi bezwen dir son anplwayer kot i ti travay e met sa landrwa kot i ti reste. I ti osi annan plizyer form legal ki nou ti bezwen ranpli. Apre sa, nou ti bezwen gete ki pou fer avek bann keksoz ki Eric ti annan. Menm si nou ti fatige mantalman, fizikman e emosyonnelman, nou ti bezwen konsantre pour kapab fer sa bann keksoz.”
Pour serten dimoun, i pli difisil pour pran ka avek bann keksoz ki ti normalman ganny fer par sa dimoun ki’n mor. Sanmenm ki ti arive avek Tina. I dir: “Timo ti abitye pran ka avek nou bann tranzaksyon labank ek lezot keksoz ki i annan pour fer avek biznes. Aprezan, mon ki bezwen fer tou sa la e sa in fer mwan pli strese ankor. Eski mon ti pou kapab fer sa byen?”
Sa bann keksoz ki’n ganny mansyonnen i kapab fer nou mazinen ki i vreman difisil pour fer fas avek lanmor en dimoun ki nou kontan. An realite, i vreman fermal me si nou konnen kwa ki kapab arive apre, sa i kapab ed nou. Mazinen ki pa tou dimoun ki eksperyans tou sa ki nou’n mansyonnen avan. Deplis, bann ki dan dey i kapab ganny rekonforte ler zot konnen ki sa bann santiman ki zot gannyen i normal.
ESKI MON POU ERE EN ZOUR?
Sa ki kapab arive: Ptitapti sa sagrinasyon pou diminyen. Sa pa vedir ki en dimoun i vin “parey” avan oubyen ki i oubliy sa defen parski tanzantan sa bann santiman i kapab retournen. Par egzanp, ler ou mazin bann bon moman ki ou’n pase avek sa defen oubyen lanniverser maryaz e dat ki sa dimoun in mor. Avek letan, laplipar dimoun i kapab kontrol zot santiman e kapab fer zot bann aktivite tou le zour. Sa pou arive sirtou si sa dimoun ki dan dey i ganny sipor lezot manm fanmir ek zanmi e si i fer bann keksoz ki kapab ed li fer fas avek sa sagrinasyon.
Konbyen letan i pou pran? Serten dimoun i rekipere dan lespas detrwa mwan me i annan ki pran enn oubyen de-z-an. I annan ki bezwen plis letan.a Alejandro i dir: “Pour apepre trwa z-an, mon ti vreman sagren.”
Annan pasyans. Pran en zour alafwa e rapel ki ou pa pou sagren pour touzour. Me eski i annan keksoz ki ou kapab fer pour ede diminyen ou sagrinasyon e lakantite letan ki ou dan dey?
Sa bann santiman ki zot gannyen i normal
a I annan en pti group dimoun ki vreman sagren pour plis letan. Bann spesyalis i dir ki sa kalite sagrinasyon i “konplike” oubyen “kronik.” Sa bann dimoun i kapab bezwen led bann profesyonnel dan domenn lasante mantal.
-
-
Fer fas avek sa sagrinasyon—Sa ki ou kapab ferVeye!—2018 | No. 3
-
-
LED POUR BANN KI DAN DEY
Fer fas avek sa sagrinasyon—Sa ki ou kapab fer
Si ou esey rod konsey lo ki mannyer pour fer fas avek sa sagrinasyon, ou pou vwar en kantite diferan sizesyon ki dimoun i donnen e i kapab annan bann ki pli bon ki lezot. Sa i akoz parey nou’n mansyonnen pli boner, sak dimoun i demontre son sagrinasyon dan diferan fason. Sa ki bon pour en dimoun pa neseserman bon pour en lot.
Kantmenm sa, i annan serten konsey ki kapab ed bann dimoun ki dan dey. Bann counselor ki ed sa bann dimoun, i souvan donn sa bann menm konsey ki relye avek bann prensip ki trouve dan Labib, en liv ranpli avek lasazes.
1: AKSEPTE LED LEZOT MANM FANMIR EK ZANMI
Serten eksper i krwar ki led lezot manm fanmir ek zanmi i sa keksoz pli enportan pour fer fas avek sagrinasyon. Me par ler, ou kapab zis anvi tousel. Ou menm kapab ankoler avek bann ki anvi ed ou. Sa i normal.
Pa santi ki ou toultan bezwen avek lezot dimoun me an menm tan pa izol ou lekor. Apre tou, petet ou pou bezwen zot led pli tar. Fer lezot konnen ki ou bezwen e ki ou pa bezwen.
Me kantmenm sa, ou bezwen fer letan pour ou tousel e ou osi bezwen pas letan avek lezot dimoun.
PRENSIP: ‘De dimoun ansanm i pli bon ki en sel. Si enn i tonbe, lot ava lev li.’—Eklezyast 4:9, 10.
2: ANNAN EN BON LADYET E FER LETAN POUR LEGZERSIS
En bon ladyet pou ede diminyen stres ki ou gannyen ler ou sagren. Esey manz bokou fri, legim ek bann manze ki annan bokou protein ladan (lean proteins).
Bwar bokou delo ek lezot keksoz ki bon pour lasante.
Si ou napa lapeti, esey manz en pti gin tanzantan. Ou osi kapab demann dokter lezot latizann ki kapab ede.a
Ler ou mars vit e fer legzersis, sa i kapab ede fer ou vin pli pozitif. Legzersis i kapab donn ou letan pour mazin sa defen oubyen aret mazin li en pe.
PRENSIP: “Napa en zonm ki’n deza ay son prop lekor, me i nouri li e pran swen avek li.”—Efezyen 5:29.
3: DORMI BYEN
I vreman enportan pour dormi me i pli enportan ankor pour bann ki dan dey akoz zot pli fatige.
Vey byen ki kantite kafein ek lalkol ou servi vi ki sa i kapab anpes ou dormi.
PRENSIP: “En pti ponnyen repo i pli bon ki de ponnyen travay ki zis i en lakours deryer divan.”—Eklezyast 4:6.
4: PARE POUR ADAPTE
Gard antet ki sak dimoun i demontre son sagrinasyon dan diferan fason. Ou pou bezwen rod sa fason ki pli bon pour ou.
Bokou dimoun i krwar ki ler zot koz avek lezot, sa i ede me lezot i prefere pa koz lo zot santiman. Bann eksper i annan diferan lopinyon lo sa size. Si i ou anvi koz lo ou santiman e ou vwar li difisil pour fer li, ou kapab esey ptitapti devid ou leker avek enn ou zanmi pros.
Serten dimoun i vwar ki ler zot plere, sa i ed zot fer fas avek sa sagrinasyon tandis ki lezot i kapab fer fas menm si zot pa pler bokou.
PRENSIP: “Sakenn i konn son prop sagren.”—Proverb 14:10.
5: EVIT BANN MOVE LABITID
Serten i esey bwar bokou lalkol oubyen servi drog pour ed zot fer fas avek zot santiman me sa i pa en bon keksoz. Sa bann keksoz i kapab paret bann solisyon vitman me i annan move konsekans. I ti a byen fer lezot keksoz ki pa danzere pour ou lasante e ki pou ed ou fer fas avek lenkyetid.
PRENSIP: “Annou pirifye nou avek tou sa ki sali lekor ek lespri.”—2 Korentyen 7:1.
6: SERVI BYEN OU LETAN
Bokou dimoun i vwar ki ler zot fer en aktivite, sa i ed zot pa tro konsantre lo zot sagrinasyon.
Ou kapab ganny serten rekonfor par fer nouvo zanmi oubyen ranforsi lanmitye ki ou ti annan avan. Ou kapab osi aprann fer en nouvo keksoz oubyen fer letan pour detann ou.
Anmezir letan i pase keksoz pou sanze. Ou pou remarke ki ou konmans santi ou pli byen e ou pas mwens letan dan sagrinasyon. Sa i en keksoz normal.
PRENSIP: “I annan en letan pour tou keksoz; . . . i annan en letan pour plere e en letan pour riye; en letan pour plennyen e en letan pour danse.”—Eklezyast 3:1, 4.
7: ANNAN EN BON PROGRANM
Pli vit posib repran ou bann aktivite normal.
Ler ou dormi byen, ou travay e fer lezot aktivite, ou pou santi ki keksoz pe retourn normal.
Ler ou reste okipe avek bann bon keksoz, sa i kapab ede diminyen ou sagrinasyon.
PRENSIP: “Apre tou, i pa pou remarke si son lavi i kourt akoz sa vre Bondye in fer li okipe e i dan lazwa.”—Eklezyast 5:20, NWT.
8: EVITE FER BANN GRO DESIZYON TRO VIT
Bokou ki fer bann gro desizyon deswit apre ki en dimoun ki zot kontan in mor, i regret zot desizyon pli tar.
Si i posib, esper en pe letan avan sanz travay, sanz lakaz oubyen zet bann keksoz sa defen.
PRENSIP: “Plan sa enn ki aktif i fer li vin ris; me sa enn ki azir an vites pour konn lapovrete.”—Proverb 21:5.
9: MAZIN SA DIMOUN KI OU KONTAN
Bokou i santi ki i byen pour fer bann keksoz ki fer zot rapel sa dimoun ki’n mor.
Ou kapab vwar li rekonfortan pour anmas bann portre oubyen fer en pti liv souvenir e ekri bann levennman ki’n pase ki ou anvi mazinen.
Gard bann keksoz ki donn ou bann bon souvenir e get zot pli tar ler ou santi ou pare.
PRENSIP: “Mazin letan pase.”—Deterononm 32:7.
10: DISTRER OU LEKOR
Ou kapab pran vakans.
Si ou pa kapab pran vakans, ou kapab pran detrwa zour pour fer en keksoz ki ou kontan tel parey al marse lo lans, vizit en mize oubyen al marse dan loto.
Ou menm kapab fer en pti keksoz en pe diferan avek sa ki ou abitye fer e sa i kapab ed ou fer fas avek sa sagrinasyon.
PRENSIP: “Vini, annou al dan en landrwa kot nou pou tousel e repoz en pe.”—Mark 6:31.
11: ED LEZOT
Mazinen ki ler ou pran letan pour ed lezot, sa i kapab ed ou santi pli byen.
Ou kapab konmans par ed lezot dimoun, tel parey en zanmi oubyen fanmir ki pe santi parey ou e ki’n ganny afekte par lanmor sa dimoun ki ou kontan.
Ler ou siport e rekonfort lezot, sa i kapab fer ou zwaye e re donn ou en bi dan lavi.
PRENSIP: “I annan plis lazwa pour donnen ki pour resevwar.”—Akt 20:35.
12: DESIDE KWA KI PLI ENPORTAN
Sagrinasyon i kapab ed ou realize kwa ki vreman enportan dan lavi.
Servi sa loportinite pour vwar ki mannyer ou pe viv ou lavi.
Si i neseser, fer bann sanzman.
PRENSIP: “Plito al dan en lakaz dey, olye al kot i annan festen. Annefe, tou dimoun i pas par lanmor; fodre ki tou vivan i rapel sa.”—Eklezyast 7:2.
An realite, napa nanryen ki pou tir tou sa douler ki ou pe santi. Par kont, bokou dimoun ki’n perdi en dimoun ki zot kontan dan lanmor pou dakor ki ler zot in fer bann keksoz pozitif parey i ganny dir dan sa lartik, sa in ed zot trouv rekonfor. Byensir, sa pa en lalis tou keksoz ki kapab ed ou fer fas avek sagrinasyon. Me si ou esey serten sa bann sizesyon, ou kapab vwar ki ou kapab ganny serten rekonfor.
a Sa magazin pa ankouraz dimoun pran okenn tretman spesifik.
-
-
Sa pli bon led pour bann ki dan deyVeye!—2018 | No. 3
-
-
LED POUR BANN KI DAN DEY
Sa pli bon led pour bann ki dan dey
BOKOU RESERS IN GANNY FER RESAMAN LO SA DOULER KI EN DIMOUN KI DAN SAGRINASYON I SANTI. Me parey nou’n vwar, bann pli bon konsey i souvan annakor avek bann prensip dan Labib, en liv ranpli avek lasazes. Sa i montre nou ki menm si Labib i en vye liv, son bann bon konsey i toultan itil e nou pli kapab depan lo la. Sa bann konsey ki i annan zis dan Labib i kapab rekonfort bann ki dan dey.
Labib i asir nou ki nou bann defen pa pe soufer
Labib i dir dan Eklezyast 9:5 ki “bann mor pa konn nanryen.” Zot bann panse i disparet. (Psonm 146:4) I menm konpar lanmor avek en sonmey.—Zan 11:11.
Ler nou krwar dan en Bondye ki kontan nou, sa i kapab rekonfort nou
Labib i dir dan Psonm 34:15: “Lizye SENYER i fikse lo bann zis. Son zorey i ouver pour ekout zot ler zot kriye.” Ler nou koz avek Bondye dan lapriyer, sa pa zis ed nou kontrol nou panse oubyen rekonfort nou akoz nou konnen Bondye pe ekoute me lapriyer i osi ed nou devlop en lanmitye avek nou Kreater ki kapab rekonfort nou.
En zoli lespwar pour lavenir
Imazin sa letan, ler bann ki dan latonm pou resisite e viv lo later. Labib in plizyer fwa koz lo la. Labib i dekrir ki mannyer lavi pou ete ler i dir ki Bondye “pou eswiy tou larm dan [nou] lizye, i pou nepli annan ni lanmor, ni dey, ni leokri, ni douler ankor.”—Revelasyon 21:3, 4.
Bokou dimoun ki krwar dan Zeovaa, sa vre Bondye, i kapab fer fas avek sagrinasyon akoz zot annan lespwar pour vwar zot bann defen ankor. Par egzanp, Ann ki son msye ti mor apre 65 an maryaz i dir: “Labib i asir mwan ki nou bann defen pa pe soufer e ki Bondye pou resisit tou bann ki dan son memwar. Sa bann keksoz i revin dan mon lespri sak fwa mon mazin mon msye e sa i ed mwan fer fas avek sa keksoz pli difisil ki’n deza arive avek mwan!”
Tina ki nou’n koz lo la pli boner dan sa magazin, i dir: “Depi zour Timo ti mor, mon’n santi ki Bondye ti pe siport mwan. Mon’n vreman santi lanmen Zeova pe ed mwan dan bann letan difisil. Sa promes dan Labib ki koz lo rezireksyon i reel pour mwan. Sa promes i donn mwan lafors pour kontinyen ziska zour mon pou vwar Timo ankor.”
Plizyer milyon dimoun ki vreman krwar dan sa ki Labib i dir, i annan sa menm santiman. Menm si ou krwar ki sa ki Labib i dir pa vre oubyen i zis en rev, i ti pou byen si omwen ou fer resers pour vwar si Labib i donn bann bon konsey e si son bann promes pou vin vre. Ou pou vwar ki Labib i sa pli bon led pour bann ki dan dey.
APRANN PLIS LO LESPWAR POUR BANN MOR
Get bann video lo sa size lo jw.org
Labib i promet ki nou pou vwar nou bann defen ankor
Ki arive ler nou mor? Larepons kler ki Labib i donnen i rekonfortan e i reasir nou
Get anba BIBLIOTEK > BANN VIDEO (Dan bann video: LABIB)
ESKI OU TI A KONTAN EN BON NOUVEL?
Partou dan lemonn i annan zis move nouvel ozordi me kote ou krwar nou kapab tann en bon nouvel?
Get anba LO LABIB > LAPE EK LAZWA
a Zeova i non Bondye dan Labib.
-