Watchtower BIBLIOTEK LO ENTERNET
Watchtower
BIBLIOTEK LO ENTERNET
Kreol Seselwa
  • LABIB
  • PIBLIKASYON
  • RENYON
  • w13 15/12 p. 27-31
  • Fer fas avek lanmor ou konzwen

Sa video pa disponib.

I annan en problenm avek sa video.

  • Fer fas avek lanmor ou konzwen
  • Latour Veyer pe anons Rwayonm Bondye—2013
  • Soutit
  • Dokiman ki koz lo menm size
  • SA DOULER KI PARET PA ZANMEN PASE
  • EN ZOUR ALAFWA
  • REZIREKSYON I EN SOURS REKONFOR
  • REZON POUR ANNAN LESPWAR
  • “Plere avek bann ki plere”
    Latour Veyer pe anons Rwayonm Zeova (Letid)—2017
  • Led sorti kot “Bondye ki donn
    Latour Veyer pe anons Rwayonm Bondye—2007
  • Fer fas avek sagrinasyon
    Latour Veyer pe anons Rwayonm Bondye—2008
  • Zeova i rekonfort nou dan tou nou bann leprev
    Latour Veyer pe anons Rwayonm Zeova (Letid)—2017
Latour Veyer pe anons Rwayonm Bondye—2013
w13 15/12 p. 27-31

Fer fas avek lanmor ou konzwen

LABIB i fer kler ki en msye i devret “kontan son madanm parey son prop lekor.” Pareyman, en madanm i devret “respekte son mari.” Tou le de i devret zwe zot rol konman “en sel laser.” (Efe. 5:33; Zen. 2:23, 24) Avek letan, sa koup i vin pli atase avek kanmarad e zot lanmour i fleri parey en fler. Santiman en koup ki viv en lavi ere i kapab ganny konpare avek rasin de pye dibwa ki pe pous o bor kanmarad e zot rasin i anpay dan kanmarad.

Me ki arive si sa msye ouswa sa madanm i mor? Sa lyen lanmour ki pa pou zanmen kase tan ki ou vivan, i ariv ver son lafen. Sa vef oubyen sa vev i souvandfwa boulverse avek en leker kase, i santi li tousel e menm kapab santi li ankoler oubyen koupab. Pandan son 58 an maryaz, Daniella in konn bokou ki’n perdi zot konzwen.a Me apre ki son msye ti mor i ti dir: “Mon pa’n zanmen konpran bann ki’n pas atraver sa leksperyans avan. Tan ki ou pa pas ladan, ou pa pou zanmen konpran.”

SA DOULER KI PARET PA ZANMEN PASE

Serten serser i fer resorti ki perdi en konzwen ki nou vreman kontan i sa stres pli entans ki egziste. Bokou ki dan dey i dakor avek sa parol. Msye Millie in mor bokou lannen pase. I dekrir son lavi konman en vev an dizan: “Mon santi konmsi mon endikape.” Kan i ti pe dir sa, i ti pe refer avek son bann lemosyon akoz i ti’n perdi son msye apre ki zot ti’n marye pour 25 an.

Susan ti santi ki bann vev ki ti dan dey pour plizyer lannen apre ki zot ti’n perdi zot msye ti dan en tro gran sagrinasyon. Apre, son msye ki i ti’n marye avek pour 38 an ti mor. Plis ki 20 an in pase, me i dir: “Mon mazin li tou le zour.” Souvandfwa son larm i zis koule akoz i mank li en kantite.

Labib i konfirmen ki douler ki ou santi ler ou perdi en konzwen i kriyel e i dire pour bokou letan. Kan Sara ti mor, son msye Abraam “ti antre pour li plere parski i ti dan en gran sagrinasyon akoz Sara.” (Zen. 23:1, 2) Menm si i ti annan lafwa dan rezireksyon, Abraam ti vreman sagren kan Sara, ki i ti kontan ti mor. (Ebr. 11:17-19) Apre ki son madanm Rasel ti’n mor, Zakob pa ti oubliy li fasilman. I ti koz dan en fason ranpli avek tandres konsernan son madanm ek son bann garson.​—Zen. 44:27; 48:7.

Ki leson nou kapab aprann avek sa bann legzanp dan Labib? Bann vev ek vef i souvan santi sa douler pour plizyer lannen. Nou pa devret vwar zot sagrinasyon ek larm konman en febles, me nou devret konpran ki sa i akoz zot in perdi en dimoun ki zot vreman kontan. Pour bokou letan apre, zot kapab bezwen ki nou konpran e siport zot dan zot soufrans.

EN ZOUR ALAFWA

Lavi en vev oubyen en vef i pa retourn parey ler i ti selibater. Apre plizyer lannen maryaz, normalman en msye i konnen ki mannyer i pou rekonfort son madanm e lev son moral kan i dan sagrinasyon oubyen fristre. Si i’n perdi son msye, i’n perdi osi son sours lanmour ek rekonfor. Pareyman, avek letan en madanm i aprann ki mannyer pour fer son msye santi li an sekirite e ere. Son kares, son bann zoli parol, latansyon ki i montre pour son bann lentere ek son bann bezwen pa kapab ganny konpare. Me si son madanm i mor, son msye pou santi en vid dan son lavi. Alor, serten ki’n perdi zot konzwen i per e pa asire konsernan zot lavenir. Ki prensip Labib ki kapab ed zot santi an sekirite e anpe?

“Pa trakas pour demen; demen pou anmenn ase traka par limenm. Traka en zour i sifi.” (Mat. 6:34) Sa bann parol ki Zezi ti dir i aplik sirtou avek bann keksoz materyel ki nou bezwen, me in ed bokou ki’n perdi en dimoun ki zot kontan pour andire. Detrwa mwan apre ki son madanm ti’n mor, en vef ki apel Charles ti ekrir: “Mon ankor mank Monique en kantite e parfwa i paret ki i vin pli difisil. Par kont, mon realize ki sa i normal e ki evantyelman avek letan ki pase sa douler pou diminyen.”

Wi, Charles ti bezwen andir “letan ki pase.” Ki mannyer i ti kapab fer sa? I dir: “Avek led Zeova mon ti pran li en zour alafwa.” Charles pa ti les li ganny anvair par sagrinasyon. Son douler pa ti zis disparet koumsanmenm, me i pa ti les sa domin li. Si ou’n perdi ou konzwen, fer zefor pour fer fas avek ou sagrinasyon en zour alafwa. Ou pa konnen ki byenfe oubyen lankourazman en nouvo zour i kapab anmennen.

Lanmor pa ti dan plan Zeova depi o konmansman. O kontrer, i form parti “bann travay dyab.” (1 Zan 3:8; Rom. 6:23) Satan i servi lanmor ek lafreyer lanmor pour kit bokou dimoun dan lesklavaz e san lespwar. (Ebr. 2:14, 15) Satan i kontan ler en dimoun i perdi lespwar pour trouv vre lazwa ek satisfaksyon la konmela e menm dan nouvo lemonn Bondye. Alor, sa soufrans ek sagrinasyon ki en dimoun ki’n perdi en konzwen i santi i akoz pese Adan ek bann riz Satan. (Rom. 5:12) Zeova pou repar tou domaz ki Satan in fer par ranport laviktwar lo lanmor. Bann dimoun ki’n perdi en konzwen i parmi bann ki’n ganny delivre oubyen libere avek lafreyer ki Satan i promote. Sa in kapab leka pour ou osi.

Konsernan bann ki pou ganny resisite pour viv lo later, definitivman zot relasyon avek kanmarad pou diferan. Mazin bann paran, gran paran ek zanset ki pou reganny lavi e vin parfe ansanm avek zot zanfan ek pti zanfan. Nou pou nepli santi lefe lavyeyes. Eski petet bann zenn pou bezwen aziste fason ki zot vwar zot zanset konpare avek fason ki zot vwar zot ozordi? Eski ou pa krwar ki sa bann sanzman pou form parti bann amelyorasyon parmi imen?

I annan en kantite kestyon konsernan bann ki pou resisite ki nou kapab imazinen, tel parey bann ki’n perdi de oubyen plis konzwen. Bann Sadiseen ti demann en kestyon konsernan en madanm ki son premye msye ti mor e answit son dezyenm msye e sa ti kontinyen ziska son setyenm msye. (Lik 20:27-33) Ki relasyon zot pou annan zour rezireksyon? Nou zis pa konnen e i pa vo lapenn fer okenn spekilasyon oubyen trakas tro bokou. Dan sa ka, nou devret met nou konfyans dan Bondye. Nou kapab asire, nenport kwa ki Zeova pou fer dan lavenir pou bon. I pou en keksoz ki nou devret pe espere me pa en keksoz ki nou devret per.

REZIREKSYON I EN SOURS REKONFOR

Labib i fer kler ki dimoun ki nou kontan ki’n mor pou resisite. Bann resi Labib lo rezireksyon i fer nou asire ki ‘tou bann mor ki dan tonbo pou tann lavwa Zezi, e zot pou sorti dan zot tonbo.’ (Zan 5:28, 29) Bann ki pou vivan sa letan pou dan lazwa anmezir zot zwenn bann ki’n ganny delivre dan grif lanmor. De lot kote, nou pa ni menm kapab imazin sa lazwa ki bann ki ganny resisite pou santi.

Anmezir ki bann mor i ganny resisite, dimoun lo later pou ranpli avek lazwa plis ki zanmen oparavan. Plizyer bilyon dimoun ki’n mor pou resisite pou viv ankor parmi bann imen. (Mark 5:39-42; Rev. 20:13) Kan bann ki’n perdi en dimoun ki zot kontan dan lanmor i medit lo sa mirak ki pou arive dan lavenir sa i devret rekonfort zot.

Eski okenn dimoun pou annan en bon rezon pour sagren zour rezireksyon? Labib i dir non. Dapre Izai 25:8, Zeova “pou anval lanmor pour touzour.” Sa i enkli retir tou move lefe ki lanmor i anmennen akoz sa profesi i kontinyen an dizan: “Souvren Senyer Zeova pou sirman eswiy larm lo tou figir.” Si ou dan sagrinasyon akoz ou’n perdi ou konzwen, sirman rezireksyon pou donn ou bokou rezon pour zwaye.

Napa okenn imen ki kapab vreman konpran tou sa ki Bondye pou akonpli dan nouvo lemonn. Zeova i dir: “Parey lesyel i pli o ki later, pareyman mon fason fer i pli siperyer ki zot fason fer, e mon panse i pli siperyer ki zot panse.” (Iza. 55:9) Promes Zezi lo rezireksyon i donn nou sa loportinite pour annan konfyans dan Zeova, parey i ti leka pour Abraam. I esansyel ki sak Kretyen i fer sa ki Bondye i demande e ‘ganny zize diny pou viv dan sa nouvo monn’ ansanm avek bann ki pou ganny resisite.​—Lik 20:35.

REZON POUR ANNAN LESPWAR

Dan plas enkyet, annan lespwar. Dapre pwennvi imen, lavenir i paret sonm. Me Zeova i donn nou lespwar pour en pli meyer lavenir. Nou pa kapab konnen egzakteman ki mannyer Zeova pou satisfer tou nou bann bezwen ek dezir, me nou pa devret doute ki i pou fer li. Zapot Pol ti ekrir: “Si nou war sa ki nou pe espere, sa pa vreman lesperans. Parski personn pa esper en keksoz ki deza la. Me si nou esper sa ki nou pa ankor war, nou esper avek pasyans.” (Rom. 8:24, 25) En lafwa for dan promes Bondye pou ed ou andire. Akoz ou landirans, ou pou definitivman ganny sa lavenir kot Zeova pou “donn ou sa ki ou leker i demande.” I pou “satisfer dezir tou sa ki vivan.”​—Ps. 37:4; 145:16; Lik 21:19.

Zis avan lanmor Zezi son bann zapot ti dezespere. Zezi ti konsol zot avek sa bann parol: “Pa bezwen enkyet; krwar dan Bondye e krwar dan mwan osi.” I ti dir zot: “Ler mon’n ale, zot pa pou reste tousel mon pou retourn kot zot.” (Zan 14:1-4, 18, 27) Son bann parol ti pou donn bann Kretyen swazir tou dilon bann syek en rezon pou annan lespwar e pou andire. Bann ki vreman anvi vwar bann dimoun ki zot kontan zour rezireksyon zot osi zot napa okenn rezon pour dezespere. Nou kapab asire ki Zeova ek son Garson pou konsol zot!

[Not anba lo paz]

a Non in ganny sanze.

[Portre lo paz 27]

[Portre lo paz 28]

Bondye i kapab ed ou pran li en zour alafwa pour ed ou andir ou sagrinasyon

[Portre lo paz 29]

Ankouraz en dimoun ki’n perdi son konzwen

En pe letan apre ki en Kretyen in mor, bokou i kapab vin kot lakour son konzwen ki dan dey pour esey rekonfort li e ed li dan diferan fason. Par egzanp, en vev pou apresye led son bann fanmir ek zanmi. Me sa douler ki i resanti i kapab pran letan pour geri e i pou bezwen rekonfor ek sipor pour en pe letan. Labib i dir: “En vre zanmi i kontan ou toultan, e i en frer ki’n ne pour letan ladetres.”​—Prov. 17:17.

Ler ou zwenn en dimoun ki dan dey ki mannyer ou pou koz avek li? Labib i donn sa konsey: “Zot devre, zot tou annan menm panse ek menm santiman; kontan kanmarad konman frer, annan konpasyon pour kanmarad.” (1 Pyer 3:8) En pe letan apre lanmor son konzwen, en Kretyen i kapab pa santi li byen. Alor, sa bann tel parol parey “Konman ou sava?” Oubyen “Eski ou byen?” i petet pa sa pli bon keksoz pour dir menm si ou pa pe fer li avek en move lentansyon. Sa dimoun ki dan sagrinasyon i kapab mazinen, ‘Ou napa okenn nide ki mannyer mon santi’ oubyen ‘Ki mannyer mon kapab byen kan mon fek perdi mon konzwen?’ Alor, i pou pli byen si ou dir en keksoz pozitif e montre ki ou senser parey, “Mon kontan pour vwar ou,” oubyen “Lefet ki mon vwar ou lasal sa i vreman ankouraz mwan.”

Ou kapab envit sa dimoun pour pran en senp repa oubyen al fer en pti pronmnad ansanm. Marcos ki en vef ti ganny rekonforte par son bann zanmi ki ti vin vizit li. Ki zot ti koz lo la? I rakonte: “Nou pa ti tro koz lo mon bann problenm me lo nenport keksoz ankourazan.” En vev ki apel Nina ti dir: “Mon bann bon zanmi i souvan dir bann parol apropriye dan sa moman apropriye e par ler zot pa dir nanryen, zot zis la dan mon kote.”

Si sa dimoun ki’n perdi son konzwen i anvi koz lo sa ki’n arive, annan pasyans pour ekout li avek lentere. Evite demann bann kestyon zis pour fournen. Pa ziz li. I pa neseser donn li konsey lo ki mannyer i devret eksprim son sagrinasyon oubyen konbyen letan sa i devret dire. Pa bezwen ofanse si sa dimoun i santi ki i bezwen li tousel. Ou kapab retournen en lot fwa. Kontinyen demontre lanmour.​—Zan 13:34, 35.

[Bwat lo paz 30]

Eski ou annan kestyon lo lavenir?

I normal pour ki nou anvi konnen ki mannyer bann promes Zeova pou ganny akonpli. Abraam ti souvan mazin konsernan promes Bondye pour donn li en garson. Zeova ti ankouraz li pour annan pasyans. Sa zonm fidel pa ti dezapwente.​—Zen. 15:2-5; Ebr. 6:10-15.

Zakob ti vreman mank Zozef apre ki i ti’n tande ki i ti’n mor. Detrwa lannen pli tar, Zakob ti ankor dan sagrinasyon pour son garson ki i ti krwar in mor. Pourtan, Zeova ti’n anmas en benediksyon pour Zakob sa zonm fidel, en keksoz ki i pa ti ni menm pe ekspekte. Avek letan, Zakob ti rezwenn Zozef e i ti annan sa loner pour zwenn son bann pti zanfan osi. Zakob ti dir: “Mon pa ti pe ekspekte vwar ou figir, me la, Bondye in permet mwan vwar ou zanfan osi.”​—Zen. 37:33-35; 48:11.

Ki leson nou kapab aprann atraver sa bann resi? Premyerman, annan konfyans ki nanryen pa pou kapab anpes Bondye Tou Pwisan akonpli son lavolonte. Dezyenmman, si nou priye e azir an armoni avek lavolonte Zeova, i pou pran swen avek nou konmela menm e dan lavenir i pou satisfer tou nou bann bezwen ek dezir. Pol ti ekrir: “Pour sa enn ki par son pisans ki travay dan nou, ki posed pouvwar fer bokou plis ki nou demande ou ki menm mazinen, nou rann glwar Bondye dan [“kongregasyon,” NW] e dan Kris-Zezi, dan tou letan e pour touzour! Amenn.”​—Efe. 3:20, 21.

[Portre lo paz 31]

Annan konfyans dan promes Zeova ki lavenir pou ranpli avek lazwa

    Piblikasyon an Kreol Seselwa (2000-2026)
    Log out
    Log In
    • Kreol Seselwa
    • Share
    • Preferans
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Regilasyon lizaz
    • Lenformasyon personnel
    • Bann paramet konfidansyel
    • JW.ORG
    • Log In
    Share