Marcos
Jesús ʉ̃i cure đaino nacajaiye majibecʉre
2 Ecorejameđa Jesús cojedeca Capernaum ãmicʉriĩmaroi obedijãravʉa yóboi. Jápiarejaimađa cʉcʉre cʉ̃rami. 2 Que baru cójijidejaimađa obedivʉ põeva. Buiní jajidejaimađa jedevacobeita. Aru Jesús coyʉrejameđa Jʉ̃menijicʉi yávaiyede náre. 3 Dinʉmʉ yóvaicʉvaivʉ ʉ̃mʉva nʉvarejaimađa ʉ̃i yebai cũinácʉ ʉ̃mʉ nacajaiye majibecʉre. 4 Ʉbenita ecoivʉ bʉojabedejaimađa Jesús yebai, põeva obedivʉ ne cʉe boje. Que baru mʉri nʉri cʉ̃rami pʉenora, voarejaimađa diede, ẽmeóvarajivʉ ñai nacajaiye majibecʉre ʉ̃i parainoque Jesús yebai. 5 Náre coreóvayʉ jʉ aivʉre, Jesús arejameđa ñai nacajaiye majibecʉre:
—Mʉ, ji ʉmʉ, mi ãmeina teiyede jarʉvarĩ ãrʉmeteivʉ yʉ, arejameđa Jesús.
6 2:6-7 Noi dobarejaimađa obebevʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, dápiaivʉ ne đaiyʉrõre: “¿Aipe teni que yávayʉba ñai? Jʉ̃menijicʉi ʉbenore đaibi ʉ̃. ¿Ñamema bʉojarĩ jarʉvayʉ ãmeina teiyede, ãrʉmeteni diede? Quénora cũinácʉrabe Jʉ̃menijicʉ jarʉvayʉ diede” arĩ, dápiarejaimađa na. 7 —
8 Jesús jã́ri coreóvarĩ maumejiena ne baju ne dápiaiyede, jẽniari jã́rejameđa náre:
—¿Aipe teni que arĩ dápiaivʉrʉ̃ mʉja? 9 Maiyójabevʉ yópe aru apecʉre, “Mi ãmeina teiyede jarʉvarĩ ãrʉmeteivʉ yʉ”, ji parʉéde jã́đovame boje, ji que coyʉiyede. Ʉbenita maiyójarõtamu nacajari cuicõjenu nacajaiye majibecʉre. Ʉ̃́re cure đayʉ baru, jã́đovaquijivʉ ji parʉéde. “Mi ãmeina teiyede jarʉvaivʉ” ji aiyede, coreóvabevʉ mʉja Jʉ̃menijicʉi ãrʉmeteinore diede. Ʉbenita ñai cʉvacʉ Jʉ̃menijicʉi majié parʉéde, ʉ̃́rame yópe đarĩ jã́đovaiye majicʉ. Quécʉra Jʉ̃menijicʉvacari meađarĩ majibi ijimarare. 10 2:10-11 Que baru mʉje majinajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, yʉ, parʉéde cʉvacʉre ijãravʉre, jarʉvacʉyʉ ãmeina teiyede, yópe đaquijivʉ yʉ, arejameđa Jesús.
Dinʉmʉ arejameđa nacajaiye majibecʉre:
—Yópe aivʉ yʉ mʉre, nacajari, mi parainore ĩni, nʉjacʉ mi cʉ̃rami, arejameđa ʉ̃́re Jesús. 11 —
12 Dinʉmʉma nacajari maumejiena, ʉ̃i parainore ĩni, etarejameđa ne jẽneboi. Caivʉ cuecumari, mearore jídejaimađa Jʉ̃menijicʉre. Aru, “Aipinʉmʉ jã́meteavʉ̃ maja yópe painore”, arejaimađa na.
Jesús ʉ̃i “Dajarã” aino Levíde
13 No yóboi Jesús nʉrejameđa cojedeca macajitabʉ ʉrabʉ ẽcarʉi. Caivʉ põeva nʉrejaimađa ʉ̃i yebai. Aru bueyʉ barejámeđa náre. 14 Dinʉmʉre vainí nʉñʉ jã́rejameđa Levíde, Alfeoi mácʉre, dobacʉre ʉ̃i memeitucubʉi, põeva ne Roma ãmicʉrõ jaboteino bojeđainoi. Aru arejameđa ʉ̃́re:
—Dajacʉ yʉ́que, arejameđa Jesús.
15 Nacajari nʉrejameđa Jesúque. Aru obedivʉ põeva nʉrejaimađa ʉ̃i yóboi. Que teni Jesús ʉ̃i ãcʉnʉiyede Leví cʉ̃rami, obedivʉ jabovare tãutʉra ĩcaipõeva, ãmeno đaipõeva, aru ʉ̃i bueimara máre dobarejaimađa, ãrajivʉ Jesúque. 16 Apevʉ judíova, đaicõjeiyede đaiye cõmajivʉ, fariseo ãmicʉriyajubocavʉ, cʉrejaimađa nore. Ina fariseovacavʉ, Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, Jesús ãñʉre jã́ri, ina jabovare tãutʉra ĩcaipõevaque aru ãmeno đaipõevaque máre, arejaimađa ʉ̃i bueimarare:
—¿Aipe teni ãñʉma jabovare tãutʉra ĩcaipõevaque aru ãmeno đaipõevaque máre? jẽniari jã́rejaimađa náre.
17 Que aivʉre jápiarĩ, Jesús arejameđa:
—Meara põevare jʉoipõecʉi cađateiye jaʉbevʉ. Quénora ijimarare ʉ̃i cađateiye jaʉvʉ. Dabedejacacʉ yʉ ijãravʉi, cutucʉyʉ mearare ne baju dápiainore. Quénora darejacacʉ yʉ, meađacʉyʉ ãmenare, ne chĩorajiyepe ayʉ ne ãmeina teiyede, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe ayʉ diede, arejameđa Jesús.
Põeva ãmevʉva ãiyede ne jẽniaino Jʉ̃menijicʉque
18 Dinʉmʉ Juan Bautistai bueimara aru fariseovai bueimara máre ne jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque ãmenejaimađa ãiyede. Aru põeva earĩ, jẽniari jã́rejaimađa Jesúre:
—¿Aipe teni Juan Bautistai bueimara aru fariseovai bueimara máre ãmevʉba ãiyede, ʉbenita mi bueimara ãmevʉ ãmema ãiyede? arejaimađa.
19 Jesús arejameđa náre:
—Ina pʉrʉbʉoyʉ ʉ̃i cutuimara, ne torojʉve tenajiyepe ayʉ ʉ̃i pʉrʉbʉoiyede, ye ãmevʉ ãmema ãiyede ʉ̃i cʉede cãreja náque. Nopedeca ji bueimara torojʉrivʉ ji cʉede náque, ãmevʉ ãmema ãiyede. 20 Ʉbenita ji mauva ne nʉvarajiyede yʉre, ji bueimara chĩoivʉ ãmenajarama ãiyede, arejameđa Jesús.
21 Cojedeca Jesús buedejameđa náre:
—Põeva jẽomema cuitótecaje mamacaje joabecajei javecarõre. Nópe đaru, no jẽoicajeva mamacaje jađevajebu javecarõre. Que đaru, pʉeno baju járojebu cođeicobe. Quédeca ñame bʉojabema jʉ aivʉ ji bueiye mamaene aru javeque bueiyede máre. 22 Põeva yuabema vino ʉ́yaicorore mamacorore ãimacaje curubʉ javecacurubʉque. Que đaru, cođeóvajebu dicurubʉre. Yurĩ bíjajebu dicoro. Aru bíjajebu dicurubʉ máre. Ʉbenita ne yuaru mamacorore mamacurubʉque bíjabebu dicoro. Quédeca ñame bʉojabema đaivʉ yópe ji bueiye mamaepe, đare nʉivʉ baru yópe ne jave đaiye báquepe, náre arĩ buedejameđa Jesús.
Jesúi bueimara ne pʉyoino oteiyede jabʉóvaijãravʉi
23 Apejãravʉ, judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi, Jesús vaidéjameđa oteiye cʉrõi ʉ̃i bueimaraque. Aru ʉ̃i bueimara jẽnejaimađa iye oteiyede. 24 Apevʉ fariseova jẽniari jã́rejaimađa ʉ̃́re:
—Jã́jacʉ. ¿Aipe teni mi bueimara đaivʉba ãmeno, maja judíova maje đaicõjemenope, jabʉóvaijãravʉre? arejaimađa na.
25 Ʉbenita Jesús, ʉ̃i dápiaiye boje ʉ̃i bueimara ãmeno đabevʉre, arejameđa náre:
—¿Jãve ãrʉmetenarʉ mʉja yo David bácʉi đaino mácarõre, ʉ̃́re jaʉéde aru ãvʉé ijiéde ʉ̃́re, ʉ̃́que cʉrivʉre máre? 26 Ʉ̃ mácʉ ecorejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami, Abiatar bácʉ ʉ̃i sacerdotevare jaboteiye báquede. Aru ãrejaquemavʉ pã́ure, Jʉ̃menijicʉre jíye báquede, ina sacerdoteva ne ãiyede, sacerdote ãmecʉ bácʉvacari. Aru jídejaquemavʉ ʉ̃́que cʉrivʉre máre, sacerdoteva ãmevʉ bácavʉreca. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ ñájine đabedejaquemavʉ na mácavʉre, arejameđa Jesús.
27 Cojedeca Jesús arĩ buedejameđa:
—Jʉ̃menijicʉ epedejaquemavʉ jabʉóvaijãravʉre põevare boje. Ʉbenita epebedejaquemavʉ põevare dijãravʉre boje. 28 Yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, jabocʉbu yʉ. Que baru đaicõjeni bʉojaivʉ yʉ põevare ne đaiyede caijãravʉare aru jabʉóvaijãravʉare máre, arejameđa Jesús.