Marcos
“Ãmena memecaipõevare” jã́ri dápiarĩ ne đarãjiyepe aino
12 Dinʉmʉre Jesús coyʉrĩ bʉ́rejameđa náre jã́ri dápiarĩ ne đarãjiyepe ainoque, yópe arĩ:
—Cũinácʉ ʉ̃mʉ doaicõjequemavʉ jiore ʉ́yaimuque. Doarĩ bʉojarĩ, đaicõjequemavʉ biaidore jio tʉrʉvai. Aru ũicõjequemavʉ cobede ʉ́yai pipoicobede. Aru đaicõjequemavʉ ʉ̃mʉjʉriñami cʉ̃ramine, jiore coreipõecʉ ʉ̃i jã́quiñamine máre. Caiye iyede meađarĩ bʉojarĩ, vorĩ earĩ jiore memeipõevare, epequemavʉ náre ne memecarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re. Ina memecaipõeva ĩnajivʉ batequémavʉ apeboa ʉ́yaiboare, ne memeiye boje. Aru nʉquemavʉ ñai ʉ̃mʉ apeno joborõi. 2 Ʉ́yai jẽijãravʉ yóboi, ñai ʉ̃mʉ jarorĩduquemavʉ cũinácʉ ʉ̃i yebacacʉre memecaipõeva yebai, ʉ̃i ĩquiyepe ayʉ apeboa ʉ́yaiboare, ñai jabocʉ jiede. 3 Ʉbenita ñai yebacacʉ ʉ̃i eaiyede nore, ina memecaipõeva ʉ̃́re jẽni, pare boarĩ́, copaide đaquemavʉ ʉ̃́re quédata. 4 Cojedeca ñai ʉ̃mʉ, jio upacʉ, jarorĩduquemavʉ apecʉ ʉ̃i yebacacʉre memecaipõeva yebai. Ʉbenita churiá đaquemavʉ ʉ̃́re ʉ̃i jipobʉi. Aru cʉyojarõ đaquemavʉ ʉ̃́re máre. 5 Cojedeca ñai ʉ̃mʉ, jio upacʉ, jarorĩduquemavʉ apecʉ ʉ̃i yebacacʉre nore, memecaipõeva yebai. Ʉbenita boarĩ́ jarʉvaquemavʉ ʉ̃́re. Apevʉre jio upacʉ ʉ̃i jaroimarare máre boaquémavʉ. Aru apevʉre boarĩ́ jarʉvaquemavʉ na.
6 ’No yóboi, mautequemavʉ ñai jio upacʉre cũinácʉ ʉ̃i mácʉ cũinácʉva, pare ʉ̃i ʉmʉ. Quénora jarorĩduquemavʉ mamacʉre. “Ʉ̃́re jã́ivʉ, pueđarãjichʉma” ayʉ, que dápiaquemavʉ ʉ̃. 7 Ʉbenita ina memecaipõeva jã́ivʉ ñai jio upacʉi mácʉre, aquemavʉ ne bajumia, “Ñai ñʉje jabocʉ bacʉyʉ́me. Jípacʉ ʉ̃i yainíburu yóboi, cʉvacʉyʉme caiye ʉ̃i cʉvaede. Jã́rica, boarĩ́ jarʉvarãjarevʉ ʉ̃́re, maja cʉvaburĩ caiye ʉ̃i cʉvaede”. 8 Que arĩ, ʉ̃́re jẽni, boarĩ́ jarʉvaquemavʉ. Aru ʉ̃i baju bácarõre jaetovaquemavʉ jiore jocarĩ, arejameđa Jesús.
9 Na ʉ̃i coyʉiyede jápiaivʉre jẽniari jã́rejameđa Jesús:
—¿Aipe đaquidi ñai jio upacʉ náre? Ʉ̃ boarĩ́ jarʉvacʉnʉcʉyʉme ina memecaipõevare. Aru epecʉyʉme apevʉ memecaipõevare noi, ʉ̃i jioi. 10 ¿Jã́ri borotebenarʉ mʉja iye Jʉ̃menijicʉi yávaiye ʉ̃i toivaicõjeiye báquede? Yópe toivarejaquemavʉ yʉrã, Cristo ji borore:
Iva cʉ̃ravare cʉ̃ramine đaipõeva ʉbeni jarʉvaquemavʉ. Caride iva cʉ̃rava caiva apeva pʉeno parʉrivabu. 11 Nópe đaino mácarõre đaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Que baru pare mearotamu majare, maje dápiaru, arĩ toivarejaquemavʉ, arejameđa Jesús.
Yópe aiyʉrõtamu no: Põeva “Ãmecʉbe ʉ̃”, arĩdurãjarama Jesúi borore. Ʉbenita meacʉ bajube ʉ̃, Jesús, caivʉ apevʉ pʉeno.
12 Que aiyede, Jesúre jẽni, nʉvaiyʉrĩdurejaimađa, ʉ̃i coyʉiye boje nára no jã́ri dápiarĩ ne đarãjiyepe ainore. Ʉbenita jidʉrejaimađa ina obedivʉ põevare. Que baru ʉ̃́re dajocarĩ etarĩ nʉrejaimađa.
Jesús ʉ̃i coyʉino jabovare bojeđainore
13 Fariseova aru Herodecavʉ jarorejaimađa nácavʉre Jesús yebai, ʉ̃́re jʉjovarĩ, jacotʉjʉrorivʉre. 14 Ʉ̃i yebai earĩ, ʉ̃́re yópe arejaimađa na, mamađaiyʉrivʉ:
—Mʉ, bueipõecʉ, mʉre coreóvaivʉbu ñʉja. Nurié yávaivʉ mʉ. Caivʉre cũinácamuara yávaivʉ mʉ. Coyʉbevʉ mʉ põevare yópe ne đaiyepe. Quénora jidʉbecʉva coyʉivʉ mʉ náre yópe ne dápiaiyepe. Jãveneca bueivʉ mʉ põevare, ne đarãjiyepe ayʉ mearore yópe Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyepe. ¿Maje jabocʉ César ʉ̃i ĩ́cõjejʉroede, ʉ̃i jaboteiye boje, maje bojeđaru, mearica die? ¿O bojeđabejeba maja? ¿Bojeđaje bárica maja? ¿O bojeđaicõjeino ãmeni? arejaimađa Jesúre ina fariseova aru ina Herodecavʉ.
15 Ʉbenita ne jʉjovajʉroede majicʉ, náre yópe arejameđa Jesús:
—¿Aipe teni yʉre jʉjovaiyʉrĩdurĩ vainí tʉiyʉrãrʉ mʉja? Yʉre tãutʉratʉrava, ji jã́quitʉravare, davajacʉrĩ mʉjacacʉ, arejameđa náre Jesús.
16 Ʉ̃́re tãutʉratʉravare nʉvarejameđa nácacʉ. Ʉ̃́re nʉvari jíyede, arejameđa Jesús:
—¿Ñamema ñai, ditʉravare jẽñʉ? ¿Aru ñamei ãmiá cʉritʉravaba ditʉrava? arejameđa náre Jesús.
Ʉ̃́re arejaimađa:
—Ñai jabocʉ Césai decocʉ aru ʉ̃i ãmiá máre cʉritʉravatamu, arejaimađa.
17 Que aivʉre arejameđa Jesús:
—César jiede ʉ̃́re jacopaiyovajarã mʉja. Jíjarã ʉ̃́re tãutʉra yópe ʉ̃i bojeđaicõjeiyepe mʉjare. Aru Jʉ̃menijicʉ jiede ʉ̃́re jacopaiyovajarã mʉja. Ðajarã yópe ʉ̃i ʉrõpe, arejameđa náre, jẽniari jã́radaivʉre, Jesús.
Aru jʉjovaiyʉrĩduivʉ bácavʉ Jesúre ʉ̃i que aiyede, ʉrarõ dápiarejaimađa ina fariseova aru ina Herodecavʉ máre.
Saduceova ne jẽniari jã́ino Jesúre yainore jarʉvarĩ nacajainore
(Mt 22.23-33; Lc 20.27-40; Hch 23.8)
18 Apevʉ saduceova nʉrejaimađa Jesús yebai. Saduceo ãmicʉriyajubobu judíovacavʉ ne yajubo cũináyajubo. Caivʉ saduceova “Yainore jarʉvarĩ nacajaiye cʉbevʉ”, ađama na. Jesúre jẽniari jã́rejaimađa ina saduceova yópe:
19 —Mʉ, bueipõecʉ, Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyede Moisés bácʉ toivarejaquemavʉ yópe: Cũinácʉ némamicʉ yaidú, jímarepacore jocarĩ jʉeđocʉvabecova, yaiyʉ́ bácʉi yócʉre pʉrʉbʉoiye jaʉvʉ ṍque, jʉeđocʉvacʉyʉ. Aru ina jʉeđova bárãjivʉ yaiyʉ́ bácʉi ãmiáre cʉvarãjarama na. Que arĩ, toivarejaquemavʉ Moisés bácʉ.
20 ’Javede cʉ́tequemavʉ siete paivʉ ʉ̃mʉva. Cũinácʉ ʉ̃mʉi mára matequémavʉ na. Némamicʉ pʉrʉbʉoquemavʉ. No yóboi, yaiquémavʉ ʉ̃ mácʉ, jʉeđocʉvabecʉva. 21 12:21-22 Que baru apecʉ, ʉ̃ mácʉrã cutuyʉ, pʉrʉbʉoquemavʉ jíbʉcʉ bácʉi márepacoque. Aru jíbʉcʉ bácʉpedeca, yaiquémavʉ ʉ̃ mácʉ máre, jʉeđocʉvabecʉva. Aru apecʉ, ʉ̃ mácʉrã cutuyʉ máre, nopedeca, aru caivʉ ina siete paivʉ bácavʉ ṍque pʉrʉbʉorĩ, yaiquémavʉ, jʉeđocʉvabevʉva. Caivʉ ne yóboi, ico nomió máco máre yaiquémavʉ. 22 — 23 ¿Yainore jarʉvarĩ nacajaijãravʉ baquinóre, ñamei márepaco bacođóba ico? Ijãravʉi caivʉ ina siete paivʉ cʉvatequemavʉ ṍre, arejaimađa na Jesúre.
24 Aru Jesús arejameđa ina saduceovare:
—Mamateivʉbu mʉja mʉje majibe boje Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Aru Jʉ̃menijicʉi parʉéde máre majibevʉbu mʉja. 25 Yainore jarʉvarĩ nacajaijãravʉ baquinóre pʉrʉbʉobenajarama. Aru jíbenajarama némaromivare, ne pʉrʉbʉorãjiyepe aivʉ. Quénora ángeleva, ina pʉrʉbʉobevʉ, cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõcavʉpe paivʉ barãjárama ina yainore jarʉvarĩ nacajarajivʉ. 26 ¿Iye yainore jarʉvarĩ nacajaiyede, jápiarĩ eabenarʉ mʉja iye Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquede Moisés bácʉ ʉ̃i toivaiye báquede, jocʉjĩcʉ uruijĩcʉre coyʉrĩ? “Yʉ́tamu Jʉ̃menijicʉ. Abraham, Isaac, aru Jacob ne mearore jímʉmu yʉ”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Moisés bácʉre. 27 Que arĩ, yaivʉ bácavʉ ne mearore jímʉ ãmemi Jʉ̃menijicʉ. Quénora apʉrivʉ ne mearore jímʉtame ʉ̃. Que baru ina majeñecuva apʉrivʉbu. Que baru pare mamateivʉbu mʉja, arejameđa náre Jesús.
Ðaicõjeiye parʉé caiye pʉeno
28 Cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõecʉ Jesús yebai earĩ, jápiarejameđa Jesús apevʉque ne copʉ boroteiyede. Jesús náre ʉ̃i copʉ aiyede cojʉrejavʉ̃ya ʉ̃́re. Dinʉmʉma Jesúre yópe jẽniari jã́rejameđa Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõecʉ:
—¿Ã́roma majare Jʉ̃menijicʉi đaicõjeino mácarõ pʉeno parʉrõ cõjeino? arejameđa.
29 Aru Jesús jʉ arejameđa ʉ̃́re:
—Pʉeno parʉrõ đaicõjeinotamu yo: “Jápiajarã mʉja, Israecavʉ. Maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ cũinácʉratame. 30 Ʉjacʉ mi jabocʉ Jʉ̃menijicʉre caino mi ũmedʉque, caino mi ũmeque, caino mi majiéque, aru caino mi baju parʉéque máre”. 31 Aru no yóbo cãchijino parʉrõ đaicõjeino yópe ainomu: “Mi bajure mi jecʉépedeca jecʉjacʉ mícʉre máre”. Iye đaicõjeiyebu pʉeno parʉé. Apeno đaicõjeino pʉeno parʉrõ cʉbevʉ, arejameđa Jesús.
32 Arejameđa Jesúre:
—Mʉ, bueipõecʉ, jãvetamu. Mʉ jãve arĩ coyʉivʉ mʉ. Jʉ̃menijicʉ cũinácʉrabe ʉ̃. Apecʉ cʉbebi. 33 Maje ãimacʉ caicʉre toaque juarĩ, Jʉ̃menijicʉre jíye o maje ape paiyede Jʉ̃menijicʉre jíye meavʉ. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉre caiye maje ũmedʉque, caiye maje majiéque, aru caiye maje parʉéque máre jecʉé aru majecʉre maje bajure jecʉrõpe máre jecʉé, pʉeno mearotamu, arejameđa Jesúre ʉ̃.
34 Jesús ʉ̃i jápiaiyede mearo ʉ̃i jʉ aiyede, yópe arejameđa:
—Quĩ́jino baju jaʉrĩdurebu mi eaquino Jʉ̃menijicʉi jaboteinore, arejameđa Jesús.
Que arĩburu jidʉrĩ, Jesúre ye jẽniari jã́menejaimađa na caivʉ.
Cristo ñai jabocʉ David bácʉi pãramecʉ
35 Jesús buede curejameđa Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami. Aru arejameđa:
—¿Aipe teni “Cristobe David bácʉi pãramecʉ”, aivʉba Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva? 36 David bácʉvacari Espíritu Santoi parʉéque coyʉicõjeimʉ arejaquemavʉ ʉ̃ mácʉ:
Jʉ̃menijicʉ aquemavʉ ji jabocʉre, “Dobajacʉ ji meapũravʉi, mi cʉvae boje parʉéde yʉpedeca. Aru yʉ epecʉyʉmu mi mauvare mi cʉboba cãchinoi. Que teni mʉre vainí jarʉvare đacʉyʉmu yʉ náre, mi jabotequiyepe ayʉ náre”, arejaquemavʉ David bácʉ Cristorã.
37 ’David bácʉvacari Cristoi borore “Ʉ̃́recabe ji jabocʉ”, arejaquemavʉ. Que baru, ¿aipe teni David bácʉi pãramecʉba ʉ̃? arejameđa Jesús.
Aru caivʉ ina obedivʉ põeva torojʉrĩ jápiarejaimađa Jesúre.
Jesús ʉ̃i boro coyʉrĩ ađaino Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevare
(Mt 23.1-36; Lc 11.37-54, 20.45-47)
38 Jesús bueyʉ bácʉ arejameđa:
—Me đajarã ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevare. Námu cuiyʉrivʉ cuitótecajea ʉ̃mʉjʉricajeaque. Aru ʉma na põeva pueđarĩ ne jacoyʉinore náre tãibʉi. 39 Judíovai cójijiñamiare ne dobae méne ʉma na, põeva ne jã́rajiyepe aivʉ náre. Aru torojʉve teinore, cʉiyʉma na ñai torojʉve teino upacʉ yebai. 40 Ʉbenita jʉjovarĩ ñavađama ina nomiópevare ne apejĩene. Aru jẽniađama joe ʉrarõ Jʉ̃menijicʉque, põeva ne dápiarãjiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva me Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉpe. Caiye iyede ne đaiye boje, pʉeno ʉrarõ ñájinajarama na, ne ãmeina teiye boje, arejameđa Jesús.
Nomiópeco cʉve cʉvabeco õi tãutʉra jíno Jʉ̃menijicʉre
41 Nore, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami, Jesús dobarejameđa joabejĩnoi cũinátõcu põeva ne Jʉ̃menijicʉre tãutʉra jíye epeitõcu yebai. Ditõcu cʉrejavʉ̃ya ʉ̃i jipocai. Noi dobarĩ, põeva obedivʉ ne ʉre tãutʉrare ditõcui jíni tʉoivʉre jã́ñʉ marejámeđa Jesús. Aru obedivʉ cʉve cʉvarivʉ tʉorejaimađa ʉre tãutʉrare. 42 Que teiyede cũináco nomiópeco, cʉve cʉvabeco, ditõcu yebai earĩ, tʉorejacođa pʉcatʉrava tãutʉratʉravare, me bojecʉbetʉravare. 43 Õi que đaiyede jã́ñʉ Jesús, órejarejameđa ʉ̃i bueimarare ʉ̃i yebai. Aru arejameđa náre:
—Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ico nomiópeco cʉve cʉvabeco, Jʉ̃menijicʉre jíbico apevʉ ne jíye pʉeno baju, õi jíye boje õi cʉvarõ cainore. Ʉbenita nácapũravʉ quénora quĩ́jino ne cʉvarõcarõre jíyama. 44 Caivʉ ina põeva ne ʉrarõ cʉvaecarõre jíyama Jʉ̃menijicʉre náre jaʉbede. Ʉbenita ico nomió õi quĩ́jino cʉvarijĩno mácarõre cainore jíbico Jʉ̃menijicʉre. Caiye õi ijãravʉi cʉvajʉroede jíbico õ Jʉ̃menijicʉre, arejameđa náre Jesús.