Mateo
Jesús ʉ̃i bueino aipe đaiye jaʉrõre põevare, ne cađatenajiyepe cõmaje ãrojarivʉre aino
(Mt 23.5)
6 Bedióva cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejameđa:
—Me jã́jara mʉja mʉje đaiyede mearore, cađatenajivʉ ina cõmaje ãrojarivʉre. Náre cađatedu, jã́icõjenajivʉ apevʉre mʉje đaiyede mearore. meamejebu. Nópe đaru, majepacʉ cavarõ mearocacʉ ye bojeđabecʉyʉme mʉjare.
2 ’Que baru cainʉmʉa mʉje jícaiyede cađatenajivʉ ina cõmaje ãrojarivʉre, jíbejarã caivʉ ne jã́inoi, yópe ina jʉjovaivʉ ne jíyepe. Nácapũravʉ jíyaima maje cójijiñamiai aru mái máre, jã́icõjenajivʉ apevʉre, ne mearo yávarãjiyepe aivʉ nára. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Nácapũravʉ javede cʉvama ne boje caiyede. Apevʉ põeva ne mearore jíye náre, diebu ne boje matʉiye. Majepacʉ cavarõ mearocacʉ ye bojeđabecʉyʉme náre. 3 Ʉbenita mʉjacapũravʉ, mʉje jícaiyede cađatenajivʉ ina cõmaje ãrojarivʉre, ñamene coyʉbejarã mʉje đaiyede. 4 Quénora cainʉmʉa jíjarã yavenina, apevʉ ne coreóvabenajiyepe aivʉ. Nópe đaru, majepacʉ cavarõ mearocacʉ, ñai jã́ñʉ mʉje đaiyede yavenina, bojeđacʉyʉme mʉjare ména, arejameđa Jesús.
Jesús ʉ̃i bueino aipe đaiye jaʉrõre põevare, ne jẽniarajiyepe Jʉ̃menijicʉque aino
(Mr 11.25-26; Lc 11.2-4, 18.10-14)
5 Yópe arĩ, buedejameđa Jesús:
—Cainʉmʉa mʉje jẽniaiyede majepacʉ Jʉ̃menijicʉque, đabejarã yópe ina jʉjovaivʉ ne đaiyepe. Nácapũravʉ jẽniađaima Jʉ̃menijicʉque, núrivʉ maje cójijiñamiai aru tãibʉai máre, jã́icõjenajivʉ apevʉre, ne ména yávarãjiyepe aivʉ nára. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Nácapũravʉ javede cʉvama ne boje caiyede. Apevʉ põeva ne mearore jíye náre, diebu ne boje matʉiye. Majepacʉ cavarõ mearocacʉ ye bojeđabecʉyʉme náre. 6 Ʉbenita mʉjacapũravʉ, mʉje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque, ecorĩ mʉje cʉ̃ramiai, jedevacobede bieniburu, apevʉ ne jã́menoi, jẽniajara majepacʉque mʉja coapa. Nópe đaru, majepacʉ cavarõ mearocacʉ, ñai jã́ñʉ mʉje đaiyede yavenina, bojeđacʉyʉme mʉjare ména.
7 ’Mʉje jẽniaiyede majepacʉ Jʉ̃menijicʉque, cúpecare nʉmejara cũináromia borore mʉje coyʉiyede. Nópe đađama ina judíova ãmevʉ, Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉ, “Ʉrarõ ñʉje coyʉru Jʉ̃menijicʉre, jápiaquijichʉbi ñʉjare”, ne ʉbenina arĩ dápiaiye boje. 8 Ne đaiyepe đabejarã mʉja. Mʉje jẽniarajiye jipocai javeta coreóvaibi majepacʉ cavarõ mearocacʉ aipe jaʉrõre mʉjare. 9 Que baru yópe arĩ, jẽniajara majepacʉ Jʉ̃menijicʉque:
Mʉ, ñʉjepacʉ, cavarõ mearocacʉ, meacʉ bajubu mʉ. Que baru caivʉ põeva mʉre pueđarĩ mearore jíjarãri. 10 Bʉ́re đajacʉ mʉ mi jabotequiyede põevare. Caivʉ ijãravʉcavʉ đajarãri mearore yópe mi ʉrõpe, yópe ina cavarõ mearocavʉ ne đaiyepe mi ʉrõpe cainʉmʉa. 11 Jíjacʉ ñʉjare jãravʉa coapa ñʉje ãiyeva. 12 Aru ãrʉmetejacʉ ñʉje ãmeina teiyede, yópe ñʉja máre ñʉje ãrʉmeteiyepe caiye apevʉ ne ãmeina đaiyede ñʉjaque. 13 Ñai abujuvai jabocʉ ʉ̃i jʉjovajʉroede ñʉjare vainí tʉicõjemejacʉ ñʉjare, ñʉje đabenajiyepe ãmenore. Quénora ñʉjare ãmeđare đaicõjemejacʉ ñai abujuvai jabocʉre, arejameđa Jesús, náre bueyʉ Jʉ̃menijicʉque jẽniaiyede.
14 Aru yópe arĩ, coyʉre nʉrejameđa Jesús:
—Mʉjacapũravʉi ãrʉmetedu põevare ne ãmeina teiye báquede mʉjare, majepacʉ cavarõ mearocacʉcapũravʉ máre ãrʉmetecʉyʉme mʉje ãmeina teiyede. 15 Ʉbenita mʉjacapũravʉi ãrʉmetebedu põevare ne ãmeina teiye báquede mʉjare, majepacʉ cavarõ mearocacʉcapũravʉ máre ãrʉmetebecʉbe mʉje ãmeina teiyede, arejameđa Jesús.
Jesús ʉ̃i bueino aipe đaiye jaʉrõre põevare ãmevʉva ãiyede ne jẽniarajiyepe Jʉ̃menijicʉque aino
16 Yópe arĩ, buedejameđa Jesús:
—Mʉje ãmene ãiyede jẽniarajivʉ Jʉ̃menijicʉque, chĩore cubejarã põeva ne jã́inore, ne coreóvarãjiyepe aivʉ mʉja ãmevʉre ãiyede, mʉje jẽniarajiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉque. Nópe đađama ina jʉjovaivʉ. Nácapũravʉ chĩore cuyama, jã́icõjenajivʉ apevʉre ne ména yávarãjiyepe aivʉ nára, ne ãiyede ãme boje. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Nácapũravʉ javede cʉvama ne boje caiyede. Apevʉ põeva ne mearore jíye náre, diebu ne boje matʉiye. Majepacʉ cavarõ mearocacʉ ye bojeđabecʉyʉme náre. 17 Ʉbenita mʉjacapũravʉ, mʉje ãiyede ãmene jẽniarajivʉ Jʉ̃menijicʉque, chĩore cubejarã. Quénora vaivéni mʉje pođare, cũitútujara mʉje jivare. 18 Mʉje nópe đaru, apevʉ põeva coreóvabenama mʉja ãmevʉre ãiyede. Quénora majepacʉ cavarõ mearocacʉ cũinácʉra coreóvacʉyʉme mʉja ãmevʉre ãiyede. Aru ñai jã́ñʉ mʉje đaiyede yavenina, bojeđacʉyʉme mʉjare ména, arejameđa Jesús.
Jesús ʉ̃i bueino maje cʉvarãjiyede mearo bajure cavarõ mearoita
19 Cojedeca yópe arĩ, buedejameđa Jesús:
—Vobejarã mʉja ʉrarõ mʉje cʉvae méne ijãravʉi. Diede bocomiva ãinomu, cʉra etainomu, aru ñavacʉrivʉ ecorĩ ñavainomu. 20 Ʉbenita vojarã mʉja ʉrarõ mʉje cʉvae méne cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi, bocomiva ne ãmenoi, cʉra etabenoi, aru ñavacʉrivʉ ne ĩmenoi máre. 21 Que baru mʉje cʉvae cʉrõre dápiarãjaramu mʉje ũmeque máre, arejameđa Jesús.
Jesús ʉ̃i bueino põeva ne đainore ne dápiainope
22 Cojedeca Jesús buedejameđa náre, ʉ̃́que cʉrivʉre:
—Põeva ne yacorʉa, pẽoinope, jã́re đaivʉ náre, ne memenajiyepe aino aru ne majinajiyepe aino ã́ri ne nʉiyede. Põeva ne yacorʉa ijetedu náre, ye ne memeiyede aru ne nʉiyede máre majibenama. Aru põeva ne ũme, yacorʉape paino, pẽore đaivʉ ne dápiaiyede. 23 Que teni põecʉ cainʉmʉa dápiayʉ baru ijãravʉquede, ijetede đaibi ʉ̃i ũmene, ʉ̃i dápiabe boje cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõquede. Aru ñai põecʉ ʉ̃i ũme bíjacʉyʉme. Que baru põeva ne jã́menu ne yacorʉaque ãmenotamu. Ʉbenita pʉeno ãmenotamu ne ũme ñemino maru, arĩ buedejameđa Jesús.
Jesús ʉ̃i bueino tãutʉrare ʉrõre aru ʉbenore Jʉ̃menijicʉre
(Lc 16.13)
24 Yópe arĩ, buedejameđa Jesús cojedeca:
—Jʉ̃menijicʉre aru tãutʉrare máre ãrʉmejara mʉja. Cũinácʉ põecʉ Jʉ̃menijicʉre ãrʉcʉ baru, pare ãrʉmemi tãutʉrare. Aru tãutʉrare pare ãrʉcʉ baru, ãrʉmemi Jʉ̃menijicʉre. Que baru ñai tãutʉrare ʉcʉ baru, Jʉ̃menijicʉre ʉbecʉyʉme, arejameđa Jesús.
Jesús ʉ̃i bueino Jʉ̃menijicʉi coreiyede ʉ̃i põevare
25 Bedióva yópe arĩ, buedejameđa Jesús:
—Que baru coyʉyʉbu mʉjare: Mʉja ãrʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉre, cãrijimejara mʉja apʉrivʉ mʉje ãrajiyede, mʉje ũcurajiyede máre. Aru cãrijimejara mʉja mʉje bajure, mʉje dorãjiyede máre. Jʉ̃menijicʉi apʉre đaiye boje mʉjare, jãve mʉje ãiyede máre cʉvare đacʉyʉme. Aru ʉ̃i cʉe đaiye boje mʉje bajuáre, jãve mʉje doiyede máre cʉvare đacʉyʉme. 26 Jã́rijide apa mʉja ina míjinare. Majepacʉ cavarõ mearocacʉ jíbi náre ne ãiyeva, na otebevʉreca, aru oteiyede ĩmevʉreca, aru diede máre epebevʉreca oteiyede epeiñamia jívʉi. Aru caivʉ míjina obedivʉ pʉeno bojecʉrivʉtamu mʉja, Jʉ̃menijicʉi pʉeno ʉe boje mʉjare. Que baru mʉjare jaʉéde jícʉyʉme ʉ̃. 27 Aru mʉjacacʉ cãrijiñʉ maru, cũináora cʉre đarĩ majibebi ʉ̃i cʉede ijãravʉi. Que baru cãrijiye meamevʉ mʉjare.
28 ’Que baru, ¿aipe teni cãrijivʉrʉ̃ mʉja mʉje dorãjiyede? Jã́rijide apa mʉja iye cóvʉare, dácarõre. Die bʉcʉiyavʉ̃, mememevacari, aru ne cuitótecajeare máre naremevacari. 29 Ʉbenita coyʉyʉbu mʉjare: Iye cóvʉa métamu, caiye icajea ñai jabocʉ bácʉ Salomón mácʉi cuitótecajea bojecʉricajea pʉeno. 30 ¡Mʉja pare quĩ́jino jʉ aivʉbu Jʉ̃menijicʉre! Jʉ̃menijicʉ nópe mearo đaibi iye cõriáre, caride dái cʉede aru javenare põeva ne juarãjiyede. Nopedeca Jʉ̃menijicʉ jícʉyʉme mʉjare mʉje cuitótecajea meacajeare caiye iye cóvʉa pʉeno. 31 Que baru cãrijimejara mʉja yéde mʉje ãrajiyede, mʉje ũcurajiyede, aru mʉje dorãjiyede máre. 32 Ina judíova ãmevʉ, Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ, cãrijini vođama caiye iyede, ne ãrajiyede, ne ũcurajiyede, aru ne dorãjiyede máre. Aru majepacʉ cavarõ mearocacʉ majibi caiye iye mʉjare jaʉéde. 33 Ʉbenita vojarã mʉja iye Jʉ̃menijicʉi jaboteinoquede, mʉje đaiyʉe boje mearore yópe ʉ̃i đaicõjeiyepe. Aru Jʉ̃menijicʉ jícʉyʉme mʉje ãrajiyede, mʉje ũcurajiyede, aru cuitótecajeare máre. 34 Que baru cãrijimejara iye vaiquíyede mʉjare javenare. Caijãravʉa coapa põeva ñájiñama ãmenore. Que baru dápiajarã cari jãravʉque ãmenore, apejãravʉ edaquijãravʉque ãmenore dápiabevʉva, arĩ buedejameđa náre Jesús.